ZÁKON 132/1990 Z. z. o advokácii

§ 1

Poslanie advokácie

(1)

Advokácia pomáha uskutočňovať ústavné právo občanov na obhajobu a chrániť ostatné

práva a záujmy občanov a právnických osôb v súlade s Ústavou a zákonmi.

(2)

Úlohy advokácie plnia advokáti najmä tým, že obhajujú občanov v trestnom konaní,

zastupujú občanov a právnické osoby pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi

subjektami, spisujú listiny, poskytujú právne rady a spracúvajú právne rozbory.

(3)

Advokátske povolanie je slobodné povolanie, ktoré možno vykonávať len podľa tohto

zákona.

(4)

Poskytovanie právnej pomoci podľa osobitných predpisov nie je týmto zákonom dotknuté.

§ 2

Advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska

komora (ďalej len „Komora“).

§ 3

(1)

Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej

obdržania toho, kto

a)

je plne spôsobilý na právne úkony,

b)

získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na

právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má nostrifikovaný doklad

o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí,

1

)

c)

vykonal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient,

d)

zložil advokátsku skúšku,

e)

je bezúhonný,

f)

zložil sľub do rúk predsedu Komory v tomto znení

„Sľubujem na svoje svedomie a občiansku česť, že budem dodržiavať Ústavu a ostatné

zákony, svedomite plniť svoje povinnosti advokáta a zachovávať mlčanlivosť o všetkých

skutočnostiach, o ktorých sa dozviem v súvislosti s výkonom svojho povolania. Vždy

budem konať v súlade s etickými princípmi advokátskeho povolania.“

(2)

Komora zapíše do dvoch mesiacov odo dňa obdržania písomnej žiadosti a po zložení

sľubu [odsek 1 písm. f)] do zoznamu advokátov tiež profesorov a docentov vysokých

škôl v odbore právo.

(3)

Komora môže zapísať do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo

dňa jej doručenia aj toho, kto bol najmenej päť rokov zapísaný v zozname komerčných

právnikov vedenom Komorou komerčných právnikov Slovenskej republiky.

1a

)

§ 4

Komora nezapíše do zoznamu advokátov toho,

a)

kto je v pracovnom, služobnom, členskom pomere alebo inom obdobnom vzťahu alebo vykonáva

inú platenú činnosť s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej,

umeleckej činnosti a ďalšej činnosti, ktorá svojím rozsahom nemôže ohroziť plnenie

advokátskeho povolania,

b)

komu bolo právoplatne uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov [

§ 24 ods. 2 písm. c)

], a to na dobu určenú v rozhodnutí o uložení kárneho opatrenia,

c)

kto vykonáva činnosť, ktorá nie je zlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho

povolania.

§ 5

Komora môže uznať za advokátsku skúšku aj justičnú, arbitrážnu a inú rovnocennú právnu

skúšku a do povinnej praxe advokátskeho koncipienta započítať sčasti alebo celkom

aj inú právnu prax.

§ 6

(1)

Komora vyčiarkne zo zoznamu advokátov toho,

a)

kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho,

b)

kto bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na právne úkony

bola obmedzená,

c)

kto písomne požiadal Komoru o vyčiarknutie zo zoznamu advokátov,

d)

kto bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody za úmyselný trestný

čin v súvislosti s výkonom advokácie,

e)

komu bolo právoplatne uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu advokátov [

§ 24 ods. 2 písm. c)

].

(2)

Komora môže vyčiarknuť zo zoznamu advokátov toho, kto bol právoplatne odsúdený za

úmyselný trestný čin s výnimkou trestného činu uvedeného v odseku 1 písm. d).

§ 7

(1)

Komora pozastaví výkon advokácie tomu,

a)

komu po zapísaní do zoznamu advokátov vznikol pracovný, služobný, členský pomer alebo

iný obdobný vzťah, alebo kto začal vykonávať inú platenú činnosť s výnimkou pedagogickej,

publicistickej, literárnej, vedeckej, umeleckej činnosti a ďalšej činnosti, ktorá

svojim rozsahom nemôže ohroziť plnenie advokátskeho povolania,

b)

kto vykonáva trest odňatia slobody alebo u neho trvá trest zákazu činnosti vykonávať

advokátske povolanie.

(2)

Komora môže pozastaviť výkon advokácie tomu,

a)

proti komu bola podaná obžaloba pre úmyselný trestný čin, a to až do právoplatného

skončenia veci,

b)

proti komu sa začalo konanie o pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne

úkony na čas do právoplatného skončenia konania.

§ 8

Pozastavenie výkonu advokácie podľa

§ 7

zapíše Komora advokátovi do zoznamu advokátov. Ak odpadnú dôvody uvedené v

§ 7

, Komora pozastavenie výkonu advokácie advokátovi zruší.

§ 9

Uchádzač o výkon advokácie, ktorého Komora nezapísala do zoznamu advokátov, alebo

advokát, ktorého Komora vyčiarkla zo zoznamu advokátov, s výnimkou vyčiarknutia podľa

§ 6 ods. 1 písm. e)

, alebo advokát, ktorému Komora pozastavila výkon advokácie, má právo domáhať sa ochrany

na súde.

§ 10

(1)

Advokát môže vykonávať advokáciu sám alebo spoločne s inými advokátmi. Pri spoločnom

vykonávaní advokácie si advokáti upravia vzájomné právne vzťahy písomnou dohodou.

(2)

Právnu pomoc poskytujú advokáti ako spoločníci buď samostatne, alebo spoločne. Pri

samostatnom poskytovaní právnej pomoci je spoločník advokáta oprávnený zastupovať

ho priamo zo zákona.

§ 11

Advokát a advokáti, ktorí vykonávajú advokáciu spoločne, môžu mať iba jedno sídlo.

§ 12

(1)

Advokát sa v rámci svojho poverenia môže dať zastúpiť iným advokátom.

(2)

Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný

pracovník advokáta.

(3)

Ak je advokát neschopný vykonávať advokáciu, je povinný ustanoviť za seba zástupcu,

inak mu určí zástupcu Komora.

(4)

Zastupovanie podľa odsekov 1 a 2 nie je možné proti vôli klienta.

§ 13

(1)

Advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané

na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.

(2)

Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom

svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho

presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

(3)

Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna.

§ 14

Advokát je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej republiky.

§ 15

(1)

Každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

(2)

Advokát je oprávnený odmietnuť poskytnutie právnej pomoci len zo závažných dôvodov,

ktoré svedčia o tom, že by ju nemohol riadne poskytovať, okrem prípadov, keď bol na

jej poskytovanie ustanovený.

1b

)

Odmietnutie právnej pomoci je advokát povinný klientovi odôvodniť. Opodstatnenosť

odmietnutia poskytnutia právnej pomoci preskúma Komora.

(3)

Ten, komu bolo poskytnutie právnej pomoci odmietnuté, môže požiadať Komoru o určenie

advokáta [

§ 38 ods. 1 písm. b)

].

§ 16

Advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnej pomoci, ak

a)

vo veci poskytol právnu pomoc inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho,

kto o právnu pomoc žiada,

b)

protistranu zastupuje advokát, s ktorým vykonáva advokáciu spoločne,

c)

sa na prerokúvaní veci klienta zúčastnili osoby blízke advokátovi.

2

)

§ 17

(1)

Advokát je oprávnený vypovedať plnomocenstvo klientovi len zo závažných dôvodov,

najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a zastupovaným. Advokát tak postupuje

vždy, ak dodatočne zistí dôvody uvedené v

§ 16

.

(2)

Advokát je povinný do 15 dní od doručenia výpovede plnomocenstva klientovi vykonať

všetky neodkladné úkony, ak klient neurobí iné opatrenia.

§ 18

(1)

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa

dozvedel v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci. Aj v prípade, keď ho klient pozbaví

tejto povinnosti, je povinný sám zvážiť, či porušovanie mlčanlivosti nebude v neprospech

klienta.

(2)

Advokát je viazaný povinnosťou mlčanlivosti aj v prípadoch uvedených

§ 6 ods. 1 písm. b) až e)

,

ods. 2 a v § 7

.

(3)

Povinnosť zachovať mlčanlivosť podľa odsekov 1 a 2 sa nevzťahuje na prípady, keď

ide o zákonom uloženú povinnosť prekaziť spáchanie trestného činu.

(4)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia primerane aj pre pracovníkov advokáta

a Komory.

§ 19

(1)

Advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný

preddavok.

(2)

Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu

za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené

v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a

telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy

z verejných registrov.

(3)

Občan má právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak

to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod

hodný osobitného zreteľa.

§ 20

Ak bol advokát ustanovený z úradnej moci, odmenu za právnu pomoc mu uhradí štát.

§ 21

(1)

Advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie;

zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho

pracovníkom.

(2)

Koncipient a iný pracovník advokáta nezodpovedajú klientovi za škodu spôsobenú pri

poskytovaní právnej pomoci. Ich pracovnoprávna zodpovednosť voči advokátovi nie je

tým dotknutá.

(3)

Voči klientovi zodpovedá každý advokát samostatne s výnimkou prípadov, keď ide o

spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči svojim pracovníkom a iným osobám zodpovedajú

advokáti – spoločníci spoločne a nerozdielne.

(4)

Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť

ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

§ 22

Advokát je povinný pred začatím výkonu advokácie preukázať Komore poistnú zmluvu uzavretú

o poistení zodpovednosti za škodu z výkonu povolania. Poistenie musí trvať počas celej

doby výkonu advokácie.

§ 23

Advokát je povinný oznámiť Komore skutočnosti uvedené v

§ 6 ods. 1 písm. b) až e)

,

ods. 2 a v § 7

.

§ 24

(1)

Kárnym previnením advokáta je závažné alebo opätovné porušenie jeho povinností vyplývajúcich

z tohto zákona.

(2)

Ako kárne opatrenie možno uložiť

a)

písomné napomenutie,

b)

peňažnú pokutu až do výšky 10 000 Kčs,

c)

vyčiarknutie zo zoznamu advokátov až na dobu 5 rokov.

(3)

Pokuta pripadá Komore.

§ 25

Kárne konanie vykonáva trojčlenný kárny senát.

§ 26

(1)

Kárne konanie sa začína na návrh predsedu revíznej komisie.

(2)

Návrh možno podať do troch mesiacov odo dňa, kedy sa predseda revíznej komisie dozvedel

o kárnom previnení, najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy došlo ku kárnemu previneniu.

(3)

Advokát si môže v kárnom konaní zvoliť obhajcu spomedzi advokátov.

§ 27

(1)

Proti rozhodnutiu kárneho senátu, ktorým bolo ako kárne opatrenie uložené písomné

napomenutie alebo pokuta, môže advokát alebo predseda revíznej komisie podať do 15

dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie. Odvolanie sa podáva kárnej komisii.

(2)

O odvolaní rozhoduje predsedníctvo Komory [

§ 38 ods. 1 písm. c)

], ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí alebo zruší. Ak predsedníctvo Komory napadnuté

rozhodnutie zruší, vráti vec kárnemu senátu na nové konanie; kárny senát je viazaný

jeho právnym názorom. Rozhodnutie o odvolaní je konečné a nemožno sa proti nemu odvolať.

(3)

Rozhodnutie kárneho senátu, ktorým bolo uložené kárne opatrenie vyčiarknutie zo zoznamu

advokátov, je preskúmateľné Najvyšším súdom Slovenskej republiky podľa osobitných

predpisov;

4

)

návrh je oprávnený podať iba advokát, ktorého sa rozhodnutie týka.

§ 28

(1)

Advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych koncipientov

vedeného Komorou.

(2)

Advokátsky koncipient vykonáva svoju prax v pracovnom pomere u advokáta podľa jeho

pokynov.

(3)

Komora môže prispieť advokátovi na výchovu advokátskeho koncipienta.

§ 29

Komora zapíše do zoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta do 15 dní toho,

kto

a)

je plne spôsobilý na právne úkony,

b)

získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na

právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má nostrifikovaný doklad

o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí,

1

)

c)

je bezúhonný,

d)

je v pracovnom pomere u advokáta.

§ 30

(1)

Zo zoznamu advokátskych koncipientov Komora vyčiarkne koncipienta, ktorému sa u advokáta

skončil pracovný pomer.

(2)

Ustanovenia

§ 6, 7, 8

a

23

platia primerane aj pre advokátskeho koncipienta.

§ 31

Pracovný pomer advokátskeho koncipienta sa riadi pracovnoprávnymi predpismi.

§ 32

Odborní a ostatní pracovníci advokáta

(1)

Advokát má právo zamestnávať odborných a iných pracovníkov.

(2)

Pracovné pomery pracovníkov advokáta sa riadia pracovnoprávnymi predpismi.

§ 33

(1)

Zriaďuje sa Komora so sídlom v Bratislave.

(2)

Komora je samosprávna stavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných

v zozname advokátov vedenom Komorou.

(3)

Komora je právnická osoba.

(4)

Orgánmi Komory sú

a)

konferencia advokátov,

b)

predsedníctvo Komory,

c)

revízna komisia,

d)

kárna komisia.

§ 34

(1)

Konferencia advokátov je najvyšší orgán Komory. Ostatné orgány Komory sú ňou volené.

(2)

Volebné obdobie orgánov Komory je trojročné.

(3)

Funkcie v orgánoch Komory sú čestné; za ich výkon sa advokátom vypláca náhrada za

stratu času a náhrada hotových výdavkov.

§ 35

(1)

Konferenciu advokátov zvoláva predsedníctvo Komory najmenej raz za tri roky. Ak o

to písomne požiada aspoň jedna tretina advokátov alebo revízna komisia, predsedníctvo

Komory je povinné zvolať ju do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti.

(2)

Advokát môže písomne splnomocniť iného advokáta, aby ho zastúpil na konferencii advokátov.

Podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov.

5

)

Zastúpený advokát sa považuje na konferencii advokátov za prítomného.

(3)

Konferencia advokátov je uznášaniaschopná, ak je prítomná aspoň jedna tretina advokátov.

Na platnosť rozhodnutia konferencie advokátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných advokátov.

(4)

Ak konferencia advokátov nie je uznášaniaschopná podľa odseku 3, jej rokovanie sa

preruší na jednu hodinu. Po jej uplynutí je uznášaniaschopná s počtom prítomných advokátov.

Na platnosť rozhodnutia konferencie advokátov stačí súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

advokátov.

§ 36

Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov, najmä

a)

volí a odvoláva členov predsedníctva Komory a členov ostatných orgánov Komory a určuje

ich počty,

b)

schvaľuje advokátsky poriadok, rokovací poriadok, volebný poriadok a kárny poriadok,

c)

môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva Komory,

d)

schvaľuje ročný príspevok advokátov na činnosť Komory,

e)

zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady

použitia,

f)

schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch Komory,

g)

uznáša sa o ďalších veciach, ktoré si vyhradí.

§ 37

Predsedníctvo Komory riadi činnosť Komory medzi konferenciami advokátov.

§ 38

(1)

Predsedníctvo Komory rozhoduje o

a)

určení zástupcu advokáta podľa

§ 12 ods. 3

,

b)

určení advokáta podľa

§ 15 ods. 3

,

c)

odvolaní podľa

§ 27 ods. 2

,

d)

všetkých veciach podľa tohto zákona, pokiaľ o nich nerozhodujú iné orgány Komory.

(2)

Predsedníctvo Komory ďalej

a)

zvoláva konferenciu advokátov,

b)

vedie zoznam advokátov a zoznam advokátskych koncipientov a vykonáva v týchto zoznamoch

zápisy,

c)

hospodári so sociálnym fondom Komory,

d)

schvaľuje skúšobný poriadok na advokátske skúšky a vymenúva členov skúšobnej komisie

z radov advokátov, prípadne zo sudcov, prokurátorov, štátnych arbitrov a ďalších odborníkov

právnej praxe,

e)

spravuje majetok Komory,

f)

chráni a presadzuje záujmy advokátov vo všetkých oblastiach,

g)

pravidelne informuje advokátov o činnosti Komory; na ten účel zabezpečuje študijnú,

publikačnú, dokumentačnú a informačnú činnosť,

h)

vykonáva ďalšiu činnosť podľa tohto zákona, pokiaľ nepatrí iným orgánom Komory.

(3)

Predsedníctvo Komory volí a odvoláva zo svojich členov predsedu a podpredsedov Komory.

Predseda zastupuje Komoru navonok a koná jej menom vo všetkých veciach; vykonáva tiež

neodkladné rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami predsedníctva Komory a riadi pracovníkov

Komory. Podpredsedovia zastupujú predsedu Komory v rozsahu určenom advokátskym poriadkom.

(4)

Predsedníctvo Komory sa schádza spravidla raz za mesiac; schôdze predsedníctva Komory

zvoláva predseda Komory.

§ 39

Revízna komisia

Revízna komisia

a)

kontroluje plnenie uznesení konferencie advokátov a činnosť predsedníctva Komory;

na ten účel má prístup ku všetkým dokladom Komory,

b)

dohliada na riadny výkon advokácie,

c)

volí zo svojich členov predsedu, ktorý riadi činnosť komisie.

§ 40

Kárna komisia

Kárna komisia volí zo svojich členov predsedu, ktorý riadi jej činnosť; predseda kárnej

komisie vymenúva z členov komisie predsedu a členov kárneho senátu.

§ 41

(1)

Podrobnosti o organizácii Komory, o počte členov predsedníctva, revíznej komisie

a kárnej komisie upravuje advokátsky poriadok.

(2)

Podrobnosti o voľbách upraví volebný poriadok.

§ 42

Advokátov, ktorí sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona členmi krajských združení

advokátov v Slovenskej republike a Mestského združenia advokátov v Bratislave (ďalej

len „združenia“), zapíše Komora do zoznamu advokátov bez žiadosti.

§ 43

Žiadateľom o zápis do zoznamu advokátov, ktorých žiadosť dôjde Komore do dvoch rokov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa započíta do predpísanej advokátskej

praxe aj prax v iných právnických povolaniach.

§ 44

Advokátskym koncipientom, ktorí boli prijatí za pracovníkov združení pred dňom účinnosti

tohto zákona, sa zachováva dĺžka požadovanej právnej praxe tri roky, z toho aspoň

dva roky v advokácii.

§ 44a

Za právnické vzdelanie podľa

§ 3 ods. 1 písm. b)

a

§ 29 písm. b)

sa považuje tiež vysokoškolské vzdelanie získané na právnickej fakulte so sídlom

na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 45

Komora je právnym nástupcom Ústredia slovenskej advokácie a združení.

§ 46

(1)

Pohľadávky a záväzky z výkonu právnej pomoci prevedie Komora na advokátov, z ktorých

činnosti vznikli.

(2)

Ostatné pohľadávky a záväzky z výkonu právnej pomoci, ktoré sa neprevedú na advokáta

podľa odseku 1, prevedie Komora na iného vhodného advokáta po dohode s ním.

(3)

Iné pohľadávky a záväzky likviduje Komora na svoj účet.

§ 47

(1)

Hnuteľný majetok, ktorý slúžil na bezprostredný výkon právnej pomoci, Komora odpredá

prednostne záujemcom z radov advokátov.

(2)

Ak nie je možné hodnotu majetku ku dňu prevodu zistiť inak, určí cenu znalec.

(3)

Výťažok prejde do sociálneho fondu advokácie.

§ 48

Nehnuteľný majetok Ústredia slovenskej advokácie a združení prechádza do vlastníctva

Komory, ktorá zabezpečí jeho ďalšie účelné využitie v súlade so záujmami advokácie.

Výťažok alebo strata z dispozície s týmto majetkom ide na účet Komory.

§ 49

Pracovníci Ústredia slovenskej advokácie a združení sa stávajú dňom účinnosti tohto

zákona pracovníkmi Komory.

§ 50

(1)

Výbor Ústredia slovenskej advokácie je povinný zvolať konferenciu advokátov najneskôr

do 31. decembra 1990.

(2)

Do ustanovenia orgánov Komory podľa tohto zákona vykonáva ich pôsobnosť a plní ich

úlohy výbor Ústredia slovenskej advokácie, revízna komisia Ústredia a kárna komisia

Ústredia.

§ 51

Pokiaľ zákony o súdnom konaní neustanovia inak, určia klientovi obhajcu alebo zástupcu

z radov advokátov tí advokáti, ktorých na to poverí predsedníctvo Komory, a do doby

jeho zvolenia, výbor Ústredia slovenskej advokácie.

§ 52

Podrobnosti o výške odmeny advokátov a spôsobe jej určenia, o podmienkach na poskytnutie

právnej pomoci v mimosúdnom konaní za zníženú odmenu alebo bezplatne, o podmienkach

na určenie náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

§ 53

Zrušuje sa zákon Slovenskej národnej rady č.

133/1975 Zb.

o advokácii v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 34/1985 Zb., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č.

133/1975 Zb.

o advokácii.

§ 54

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1990.