ZÁKON 130/2015 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Čl. I

Zákon č.

431/2002 Z. z.

o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona

č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007

Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z.,

zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona

č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 440/2012

Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. 333/2014 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 sa odsek 4 dopĺňa písmenom m), ktoré znie

„m)

podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej

jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou

na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.“.

2.

V § 2 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa

podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako

malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny

po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.“.

3.

V § 3 ods. 8 sa za slová „(ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“),“ vkladajú

slová „právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov,

29b

) právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou

vyššieho územného celku“.

4.

V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Do skupiny účtovných jednotiek patrí

materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.“.

5.

V § 9 ods. 2 písm. c) sa slová „ich organizačné zložky“ nahrádzajú slovami „jeho

organizačné zložky“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „ak nie sú subjektom verejnej

správy,

5

)“.

6.

V § 11 odsek 3 znie

„(3)

Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný

zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť,

ktorá je predmetom účtovníctva.“.

7.

V § 17 ods. 5 druhá veta znie: „Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený

podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).“.

8.

V § 17 ods. 8 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom

deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.“.

9.

V § 18 ods. 4 druhá veta znie: „Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky

sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje

priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce

účtovné obdobie.“.

10.

V § 20 ods. 1 prvej vete sa za slovom „správu“ vypúšťa čiarka a slová „ktorej súlad

s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom,

s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu

27

)“.

11.

V § 20 ods. 2 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Okrem informácií

podľa odseku 1 obsahuje výročná správa aj správu podľa § 20a a 20b.“.

12.

V § 20 odsek 3 znie

„(3)

Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý

obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia.

Audítor musí

a)

vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou okrem výročnej

správy podľa osobitného predpisu,

27

)

b)

vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e),

g) a h),

c)

vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,

28ab

)

d)

vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona,

e)

uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné

nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takej významnej nesprávnosti.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 27 a 28ab znejú

„27)

Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení

neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008

Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.

28ab)

Napríklad § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona

č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

13.

V § 20 ods. 6 písmeno d) znie

„d)

opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,“.

14.

§ 20 sa dopĺňa odsekmi 9 až 15, ktoré znejú

„(9)

Subjekt verejného záujmu, okrem účtovnej jednotky podľa § 17b, ktorého priemerný

prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov, uvádza

vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti

účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informáciu

o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej

len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), pričom uvedie najmä

a)

stručný opis obchodného modelu,

b)

opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej

zodpovednosti,

c)

opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti

vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky,

a ak je to primerané aj opis obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré účtovná

jednotka poskytuje, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi,

d)

významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností,

e)

odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto

súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné.

(10)

Subjekt verejného záujmu môže pri informáciách podľa odseku 9 vychádzať aj z rámca

Európskej únie alebo z iného medzinárodného rámca, ktorý upravuje nefinančné informácie,

ak presne uvedie, podľa akého rámca postupoval.

(11)

Povinnosť uviesť informácie podľa odseku 9 nemá subjekt verejného záujmu, ktorý je

dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných

jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo v obdobnej správe materskej účtovnej

jednotky.

(12)

Ak subjekt verejného záujmu nezverejňuje informácie podľa odseku 9, uvedie vo výročnej

správe dôvody, na základe ktorých tieto informácie nezverejnil.

(13)

Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie

na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis

politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch

a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam

členov týchto orgánov, ciele takej politiky, spôsob, akým sa vykonáva, a dosiahnuté

výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka,

splnila aspoň dve z týchto podmienok

a)

celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel

sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

b)

čistý obrat presiahol 40 000 000 eur,

c)

priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.

(14)

Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa

odseku 13, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať

politiku rozmanitosti.

(15)

Uvedením informácií podľa odseku 9 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať

nefinančné informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a

na zamestnanosť podľa odseku 1 písm. a).“.

15.

Za § 20 sa vkladajú § 20a a 20b, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠20a

Ročná správa o platbách orgánom verejnej moci

(1)

Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu,

ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú

a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“).

Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý

je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná

jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté

v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná

správa o platbách“).

(2)

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti

môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných surovín

podľa osobitného predpisu,

28d

)

b)

účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá

vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,

28e

)

c)

orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy vrátane

ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných

spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3,

d)

prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne

viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,

e)

projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia,

na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takých zmlúv a povolení

vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie

prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy

o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,

f)

platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.

(3)

Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná

jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených

lesov.

(4)

Platby sa členia podľa druhu takto

a)

platba za ťažobné právo,

b)

daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň,

c)

dividenda,

d)

licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy,

e)

prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu,

f)

platba za zlepšenie infraštruktúry.

(5)

V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak

ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

§ 20b

Obsah správy o platbách

Správa o platbách obsahuje

a)

celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci v členení podľa

druhu platby,

b)

platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú

sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka

zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa

uviesť osobitne,

c)

platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom

sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie

peňažnej hodnoty tohto plnenia určené,

d)

vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že

správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 28d a 28e znejú

„28d)

Príloha č. 1 sekcia B divízia 05 až 08 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)

č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických

činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90

a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30. 12.

2006) v platnom znení.

28e)

Príloha č. 1 sekcia A divízia 02 skupina 02.2 nariadenia (ES) č. 1893/2006 v platnom

znení.“.

16.

V § 22 odsek 2 znie

„(2)

Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná

jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú

výročnú správu, ktorej súčasťou je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov

19 a 20. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom a postup podľa

§ 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.“.

17.

V § 22 ods. 3 uvádzacia veta znie: „Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto

zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom,

družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej

jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci

vplyv, ak“.

18.

V § 22 ods. 3 písm. c) sa slová „ovládať účtovnú jednotku“ nahrádzajú slovami „vykonávať

rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke“.

19.

V § 22 ods. 3 písm. d) sa za slová „účtovnom období“ vkladá slovo „a“ a za slová

„účtovnou jednotkou“ sa vkladá bodkočiarka a slová „toto sa neuplatňuje, ak existuje

iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c)“.

20.

V § 22 odsek 4 znie

„(4)

Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka

rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych

účtovných jednotiek.“.

21.

V § 22 ods. 6 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktoré sú držané

v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu,

že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku“.

22.

V § 22 ods. 9 písmeno c) znie

„c)

konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a),

konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú

podľa právne záväzných aktov Európskej únie,“.

23.

V § 22 odseky 10 a 11 znejú

„(10)

Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku,

ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka

a)

na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych

účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň

dve z týchto podmienok

1.

celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných

jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie

suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2.

čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek

je vyšší ako 48 000 000 eur,

3.

priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej

dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo

b)

za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov

medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov

a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok

1.

celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných

jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie

suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2.

čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek

je vyšší ako 40 000 000 eur,

3.

priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej

dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

(11)

Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala

cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu

členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a na materskú účtovnú

jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka

je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie

od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného

obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri

posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa

odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto

a)

pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky

podľa odseku 13,

b)

môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku

10 písm. b).“.

24.

V § 22 odsek 13 znie

„(13)

Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku,

ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske

účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok

a)

existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke

vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení

dcérskej účtovnej jednotky,

b)

údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len

za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním, alebo

c)

podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho

predaja.“.

25.

§ 22 sa dopĺňa odsekmi 19 a 20, ktoré znejú

„(19)

Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú

závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby

za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b

vzťahujú primerane.

(20)

Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle

alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná

jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní

prirodzených lesov.“.

26.

§ 22a vrátane nadpisu znie

㤠22a

Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná

závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy

(1)

Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca

kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na

základe individuálnych účtovných závierok

a)

zriadených rozpočtových organizácií,

b)

zriadených príspevkových organizácií,

c)

dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4,

d)

právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov,

29b

) alebo

e)

štátnych fondov.

29ba

)

(2)

Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky

kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených

správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú

závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej

závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.

(3)

Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej

účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok

účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov

verejnej správy,

5

) ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1.

(4)

Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú

účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.

(5)

Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2

a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku

3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné

na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy a súhrnnej účtovnej

závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá

zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy a súhrnnú účtovnú závierku

verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom

sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.

29c

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29ba znie

„29ba)

§ 5 zákona č. 523/2004 Z. z.“.

27.

Za § 22a sa vkladá § 22b, ktorý vrátane nadpisu znie

㤠22b

Obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy

(1)

Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá

musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať

výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie

musí byť overený audítorom.

(2)

Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods.

1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej

správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí

zostaviť ako samostatný dokument.

(3)

Výročná správa a konsolidovaná výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné

obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej

závierke a informácie najmä o

a)

kapitole, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku,

b)

geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce

alebo o symboloch vyššieho územného celku,

c)

plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho

zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva,

d)

plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“.

28.

V § 23a sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie

„(7)

Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky

musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného

obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.“.

Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.

29.

V § 23c ods. 5 sa za slovo „týkajú“ vkladajú slová „alebo potvrdenie, že určitý dokument

nie je v registri uložený“.

30.

V § 25 ods. 1 písmeno d) znie

„d)

reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1.

majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok

ocenených menovitými hodnotami,

2.

majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov,

cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

3.

nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve

doteraz nezachytený,

4.

majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie

vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,

35aa

)“.

31.

V § 25 ods. 1 písm. f) sa slová „ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

32.

V § 25 ods. 1 písm. g) sa slová „ods. 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm.

j)“.

33.

V § 25 ods. 6 písmeno a) znie

„a)

obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich

s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,“.

34.

V § 25 ods. 6 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

35.

§ 25 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie

„(8)

Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov

uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode môže oceniť cenné papiere a podiely určené

na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.“.

36.

§ 27 znie

㤠27

(1)

Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku

alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek

záväzkov oceňujú takto

a)

cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov

držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov

na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou

účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej

účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu

37a

) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného

papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií

podľa osobitného predpisu,

37b

)

b)

deriváty reálnou hodnotou,

c)

v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie

38

) reálnou hodnotou,

d)

reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,

e)

nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých

sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami

podľa osobitného predpisu,

19

) reálnou hodnotou,

f)

komodity trhovou cenou,

g)

drahé kovy v majetku fondu

9

) trhovou cenou,

h)

podielový list v majetku fondu

35a

) jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,

i)

záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou

hodnotou,

j)

hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár

nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).

(2)

Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov

alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov

rozumie

a)

trhová cena,

b)

hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií

alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,

c)

hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií

alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie,

ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo

d)

posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu

hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný

oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by

sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie

neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu

zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

(3)

Trhová cena je

a)

záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu,

ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo

b)

najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk

na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie

podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na

účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné,

prirátajú sa k trhovej cene.

(4)

Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované,

použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií,

ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b).

(5)

Aktívny trh je trh, na ktorom

a)

sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných

podmienok,

b)

sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať,

c)

informácia o cenách je dostupná verejnosti.

(6)

Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných

regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná

cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom

trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie

sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená

na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná

účasť na obchodovaní.

(7)

Oceňovacie modely vychádzajú z

a)

trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad

1.

cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o

vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík

oceňovaného majetku,

2.

cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú

závislosť,

3.

pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie

zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným

dlžníkom,

b)

výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať

na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný

majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú

sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu

a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,

c)

príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej

hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok,

pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera návratnosti požadovaná investormi

pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

(8)

Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou

účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania

sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom

imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota

akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní

v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná

jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takých

akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania.

Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie

o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla

oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.

(9)

Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo

dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje

o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových

cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich

ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia

na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku

úroku.

(10)

Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné

papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere

a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).

(11)

Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na

účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva,

ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou

hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou

vlastného imania podľa odseku 8.

(12)

Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo

určiť reálnu hodnotu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 39 sa vypúšťa.

37.

V § 28 ods. 4 druhá a tretia veta znejú: „Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných

nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr

do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané,

môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek

vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška

neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.“.

38.

V § 38 ods. 1 písmeno a) znie

„a)

neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa §

6 ods. 4,“.

39.

V § 38 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie

„o)

porušila ustanovenie § 11 ods. 3.“.

40.

V § 38 ods. 2 písm. a) sa slová „do 1 000 000“ nahrádzajú slovami „a o) do 3 000

000“.

41.

Za § 39k sa vkladajú § 39l a 39m, ktoré vrátane nadpisov znejú

㤠39l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1)

Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom

období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné

obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije

prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní

po 30. júni 2015.

(2)

Na konanie podľa § 38 začaté a právoplatne neukončené pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú

predpisy účinné do 30. júna 2015.

§ 39m

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1)

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa

§ 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára

2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(2)

Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu,

správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách

prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(3)

Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení

účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka

2016.

(4)

Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill

a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.“.

42.

Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú

„12.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení

smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií

týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330,

15. 11. 2014).

13.

Smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho

parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných

závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej

republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21. 11. 2014).“.

Čl. II

Zákon č.

291/2002 Z. z.

o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002

Z. z., zákona č. 428/2003 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 581/2004 Z. z.,

zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 659/2005 Z. z., zákona

č. 238/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., zákona č. 70/2008

Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 381/2010 Z. z.,

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 217/2012 Z. z., zákona č. 132/2013 Z.

z. a zákona č. 374/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 ods. 2 sa vypúšťa písmeno j).

2.

V § 2a sa vypúšťa odsek 3.

Doterajšie odseky 4 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 8.

Poznámka pod čiarou k odkazu 10 sa vypúšťa.

3.

V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno o).

Doterajšie písmená p) až zd) sa označujú ako písmená o) až zc).

4.

V § 6 ods. 1 sa vypúšťa písmeno v).

Doterajšie písmená w) až zc) sa označujú ako písmená v) až zb).

5.

V § 6 ods. 3 úvodnej vete sa slová „písm. o), p) a r)“ nahrádzajú slovami „písm.

o) a q)“.

6.

V § 6 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová „rozpočtových organizácií vyššieho územného

celku, príspevkových organizácií vyššieho územného celku,“.

7.

V § 6 ods. 3 sa vypúšťa písmeno c).

8.

V § 6 ods. 6 písm. b) sa slovo „x)“ nahrádza slovom „v)“.

9.

V § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno f).

Doterajšie písmená g) až i) sa označujú ako písmená f) až h).

10.

V § 12 odsek 7 znie

„(7)

Limit zostatku finančných prostriedkov v hotovosti v ustanovenom období a spôsob

dodržiavania limitu zostatku finančných prostriedkov v hotovosti ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“.

11.

V § 13 ods. 1 sa vypúšťajú slová „a správcovi majetku štátu za porušenie povinností

podľa § 22“.

12.

§ 22 sa vypúšťa.

13.

Za § 24 sa vkladá § 24a, ktorý znie

㤠24a

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 209/2004 Z. z.,

ktorou sa ustanovuje spôsob a obdobie, ku ktorému sa zisťuje stav majetku štátu, rozsah

a lehota predkladania informácií o majetku štátu Štátnej pokladnici v znení vyhlášky

č. 493/2004 Z. z., vyhlášky č. 367/2005 Z. z., vyhlášky č. 414/2006 Z. z., vyhlášky

č. 224/2008 Z. z., vyhlášky č. 218/2010 Z. z. a vyhlášky č. 221/2012 Z. z.“.

Čl. III

Zákon č.

106/2004 Z. z.

o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 556/2004 Z. z., zákona

č. 631/2004 Z. z., zákona č. 533/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 547/2007

Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z.,

zákona č. 477/2009 Z. z., zákona č. 491/2010 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona

č. 547/2011 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 381/2013 Z. z., zákona č. 218/2014

Z. z., zákona č. 323/2014 Z. z. a zákona č. 54/2015 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 9b ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných

známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných

známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov

pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín

prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné

riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. IV

Zákon č.

199/2004 Z. z.

Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 652/2004 Z.

z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 672/2006 Z. z., zákona č. 537/2007 Z. z.,

zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 397/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona

č. 305/2009 Z. z., zákona č. 465/2009 Z. z., zákona č. 466/2009 Z. z., zákona č. 508/2010

Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z. a zákona č. 207/2014 Z.

z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 61 ods. 2 druhá veta znie: „Ak odsek 3 neustanovuje inak, na vymáhanie podľa

odseku 1 a na úkony súvisiace s vymáhaním sa primerane použije osobitný predpis.

63

)“.

2.

§ 61 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Exekučným titulom, na podklade ktorého možno začať colné exekučné konanie, je vykonateľné

rozhodnutie, ktorým boli vymerané alebo uložené colný dlh, pokuty alebo iné platby

vymerané a uložené podľa colných predpisov.“.

Čl. IX

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15

až 37 a § 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14,

ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.

Čl. V

Zákon č.

289/2008 Z. z.

o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných

finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z.,

zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona

č. 440/2012 Z. z., zákona č. 361/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014

Z. z. a zákon č. 35/2015 Z. z. sa mení a dopĺňa takto

1.

V § 2 písm. i) sa za slová „poskytnutie služby“ vkladá čiarka a slová „okrem platby

prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa“.

2.

V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

3.

V § 4 sa vypúšťa odsek 10.

4.

§ 4b vrátane nadpisu znie

㤠4b

Konanie o certifikácii

(1)

Konanie o certifikácii vykonáva Colný úrad Bratislava.

(2)

Konanie o certifikácii začína na základe žiadosti výrobcu, dovozcu alebo distribútora

elektronickej registračnej pokladnice dňom jej doručenia Colnému úradu Bratislava.

Žiadosť sa predkladá na tlačive, ktorého vzor určí finančné riaditeľstvo a uverejní

ho na svojom webovom sídle. Žiadosť obsahuje

a)

ak ide o fyzickú osobu, obchodné meno a adresu trvalého pobytu, miesto podnikania

podnikateľa, daňové identifikačné číslo, ak nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty, ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

b)

ak ide o právnickú osobu, obchodné meno a sídlo, meno a priezvisko štatutárneho orgánu

alebo zástupcu, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo, ak nie

je platiteľom dane z pridanej hodnoty, identifikačné číslo pre daň z pridanej hodnoty,

ak je platiteľom dane z pridanej hodnoty,

c)

prílohu, ktorou sú najmä doklady deklarujúce zhodu elektronickej registračnej pokladnice

alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom s technickými požiadavkami

podľa osobitného predpisu,

11

) výkresová dokumentácia vrátane schém zapojenia, výrobná dokumentácia, zdrojové kódy,

dokumentácia vlastného registračného programu, používateľský a servisný manuál.

(3)

Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný

k žiadosti podľa odseku 2 predložiť aj vzorový model elektronickej registračnej pokladnice

alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom.

(4)

Colný úrad Bratislava je oprávnený výrobcu, dovozcu alebo distribútora elektronickej

registračnej pokladnice vyzvať aj na predloženie ďalších dokladov a vecí, ktoré sú

nevyhnutné na posúdenie splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu

alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2

až 4.

(5)

Vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu

s vlastným registračným programom sa Colnému úradu Bratislava poskytne počas celej

doby výroby elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu

s vlastným registračným programom a desať rokov bezprostredne nasledujúcich po skončení

výroby elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným

registračným programom. Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej

pokladnice je povinný na výzvu Colného úradu Bratislava v lehote, ktorá nesmie byť

kratšia ako 30 dní, vymeniť vzorový model elektronickej registračnej pokladnice alebo

fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom, v ktorého prospech bolo

rozhodnutie o certifikácii vydané, za rovnaký model alebo poskytnúť ďalší rovnaký

model bez náhrady.

(6)

Pri vydávaní rozhodnutia o certifikácii Colný úrad Bratislava prihliada aj na technickú

dokumentáciu z procesu posudzovania zhody, ktorá deklaruje splnenie technických požiadaviek

ustanovených osobitným predpisom,

11

) pričom fiskálna tlačiareň spolu s vlastným registračným programom môže byť certifikovaná

v rámci elektronickej registračnej pokladnice podľa § 2 písm. a) druhého bodu ako

celok alebo ako samostatné elektronické registračné zariadenie.

(7)

Colný úrad Bratislava po posúdení predložených dokladov a vecí a overení splnenia

požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu

s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4 vydá rozhodnutie o certifikácii.

Vo výroku rozhodnutia o certifikácii sa uvedie nezameniteľne druhové a typové označenie

elektronickej registračnej pokladnice alebo druhové a typové označenie fiskálnej tlačiarne

spolu s verziou vlastného registračného programu. Proti tomuto rozhodnutiu nie je

možné podať odvolanie.

(8)

Ak elektronická registračná pokladnica alebo fiskálna tlačiareň spolu s vlastným

registračným programom nespĺňa niektorú z požiadaviek podľa § 4 ods. 2 až 4 alebo

ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice nepredloží

na výzvu Colného úradu Bratislava všetky doklady alebo veci podľa odsekov 2 až 4,

ktoré sú nevyhnutné na posúdenie splnenia požiadaviek na elektronickú registračnú

pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom podľa

§ 4 ods. 2 až 4, Colný úrad Bratislava vydá rozhodnutie o zamietnutí certifikácie.

(9)

Colný úrad Bratislava je povinný o žiadosti podľa odseku 2 rozhodnúť do 90 dní od

začatia konania o certifikácii; túto lehotu môže v odôvodnených prípadoch odvolací

orgán rozhodnutím predĺžiť o 30 dní.

(10)

Odvolacím orgánom je finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného riaditeľstva,

je odvolacím orgánom prezident finančnej správy, ktorý rozhoduje na základe návrhu

ním určenej osobitnej komisie.

(11)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať

finančné riaditeľstvo; ak ide o rozhodnutie finančného riaditeľstva, prezident finančnej

správy na základe návrhu ním určenej osobitnej komisie. Finančné riaditeľstvo nemôže

mimo odvolacieho konania rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí jedného roka

od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

(12)

Návrh na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa účastník

konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania.

(13)

Konaniu o certifikácii podlieha aj akákoľvek zmena elektronickej registračnej pokladnice

alebo fiskálnej tlačiarne spolu s vlastným registračným programom, ktorá má vplyv

na splnenie požiadaviek na elektronickú registračnú pokladnicu alebo fiskálnu tlačiareň

spolu s vlastným registračným programom podľa § 4 ods. 2 až 4.

(14)

Výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice je povinný

vyrábať, dovážať alebo uvádzať na trh len takú elektronickú registračnú pokladnicu

alebo fiskálnu tlačiareň spolu s vlastným registračným programom, ktorá je totožná

so vzorovým modelom elektronickej registračnej pokladnice alebo fiskálnej tlačiarne

spolu s vlastným registračným programom poskytnutými Colnému úradu Bratislava, ktorých

druhové a typové označenie a verzia vlastného registračného programu sú uvedené v

rozhodnutí o certifikácii.

(15)

Ak výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice poruší

povinnosť podľa odseku 5 poslednej vety alebo odseku 14, Colný úrad Bratislava rozhodnutie

o certifikácii zruší. Colný úrad Bratislava rozhodnutie o certifikácii nezruší, ak

výrobca, dovozca alebo distribútor elektronickej registračnej pokladnice hodnoverne

preukáže, že nemôže splniť povinnosť podľa odseku 5 poslednej vety.

(16)

Ak Colný úrad Bratislava zruší rozhodnutie o certifikácii, oznámi to finančnému riaditeľstvu

a finančné riaditeľstvo je povinné o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu písomne

informovať podnikateľa.“.

5.

§ 7a vrátane nadpisu znie

㤠7a

Pridelenie kódu virtuálnej registračnej pokladnice a začatie používania virtuálnej

registračnej pokladnice

(1)

Na účely pridelenia kódu virtuálnej registračnej pokladnice podnikateľ predloží písomnú

žiadosť na ktorýkoľvek daňový úrad; ak sa žiadosť podáva elektronickými prostriedkami,

podáva sa v predpísanej forme podľa osobitného predpisu.

19

) Žiadosť obsahuje najmä identifikačné údaje podľa § 7 ods. 1 písm. a) prvého alebo

druhého bodu. Po overení údajov daňový úrad bez zbytočného odkladu pridelí kód virtuálnej

registračnej pokladnice a spolu s prihlasovacími údajmi ho doručí podnikateľovi.

(2)

Ak má žiadosť nedostatky, vyzve daňový úrad podnikateľa, aby ich podľa jeho pokynu

v určenej lehote odstránil. Súčasne podnikateľa poučí, že ak nedostatky v lehote určenej

daňovým úradom neodstráni, kód virtuálnej registračnej pokladnice daňový úrad nepridelí.

(3)

Podnikateľ je povinný oznámiť daňovému úradu zmenu predajného miesta, ak je odlišné

od miesta podnikania alebo sídla v lehote podľa osobitného predpisu

14

) na účel vykonania zmeny tohto údaja v evidencii daňového úradu.“.

6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 14b znie

„14b)

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.“.

7.

V § 15 ods. 5 sa slová „§ 4 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 4b ods. 16“.

8.

V § 15a odseky 1 a 2 znejú

„(1)

Podnikateľ je povinný písomne oznámiť ukončenie používania virtuálnej registračnej

pokladnice ktorémukoľvek daňovému úradu najneskôr do troch pracovných dní od ukončenia

jej používania; ak sa oznámenie podáva elektronickými prostriedkami, podáva sa v predpísanej

forme podľa osobitného predpisu.

19

) Daňový úrad ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice bez zbytočného

odkladu.

(2)

Daňový úrad ukončí používanie virtuálnej registračnej pokladnice aj, ak

a)

dôjde k výmazu podnikateľa z obchodného registra alebo z iného obdobného registra,

b)

podnikateľ oznámi stratu, zneužitie alebo odcudzenie prihlasovacích údajov alebo

ak stratu, zneužitie alebo odcudzenie zistí daňový úrad alebo colný úrad; daňový úrad

umožní podnikateľovi prístup k údajom vo virtuálnej registračnej pokladnici zaslaním

nových prihlasovacích údajov.“.

9.

V § 16a písm. g) sa slová „písm. zc)“ nahrádzajú slovami „písm. zd)“.

10.

V § 16a písm. x) sa slová „§ 10 ods. 1 alebo ods. 3“ nahrádzajú slovami „§ 4 ods.

8, § 10 ods. 1 alebo ods. 3 alebo podľa § 15 ods. 4,“.

11.

V § 16a písm. ak) sa vypúšťajú slová „a 4“.

12.

V § 16a písm. ao) sa na konci pripájajú tieto slová: „a 8“.“.

13.

§ 16b sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie

„(14)

Pokutu podľa odseku 3 poslednej vety nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca

roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona.“.

14.

V § 16c sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie

„(3)

Colný úrad Bratislava uloží pokutu za správny delikt podľa § 16a písm. z) od 330

eur do 3 000 eur.“.

Doterajšie odseky 3 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 8.

15.

V § 16c ods. 6 a 8 sa slová „odsekov 1 a 2“ nahrádzajú slovami „odsekov 1 až 3“.

16.

V § 17 ods. 3 sa slová „uložení pokút a pri ich vymáhaní“ nahrádzajú slovami „sankciách

a pri vymáhaní pokút“.

17.

§ 17 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie

„(5)

Na odklad platenia pokuty, povolenie platenia pokuty v splátkach, úľavu z pokuty

alebo odpustenie pokuty, zastupovanie a doručovanie sa primerane vzťahuje osobitný

predpis.

19

)“.

18.

V prílohe č. 3 v časti IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE sa slová „Obchodné meno a adresa trvalého

pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby“ nahrádzajú slovami

„Obchodné meno, adresa trvalého pobytu a daňové identifikačné číslo fyzickej osoby

alebo obchodné meno, sídlo a daňové identifikačné číslo právnickej osoby“.

Čl. VI

Zákon č.

563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona

č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011

Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z.,

zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona

č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014

Z. z. a zákona č. 361/2014 Z. z. sa dopĺňa takto

1.

V § 79 ods. 8 sa za slová „možno použiť na“ vkladajú slová „úhradu a“.

2.

V § 89 sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie

„d)

exekučný titul podľa osobitného predpisu.

56a

)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 56a znie

„56a)

§ 61 ods. 3 zákona č. 199/2004 Z. z. v znení zákona č. 130/2015 Z. z.“.

Čl. VII

Zákon č.

530/2011 Z. z.

o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zákona

č. 246/2012 Z. z., zákona č. 362/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z. a zákona č.

323/2014 Z. z. sa dopĺňa takto

V § 53 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných

známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných

známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov

pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín

prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné

riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. VIII

Zákon č.

305/2013 Z. z.

o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z. a zákona

č. 29/2015 Z. z. sa mení takto

V § 60 ods. 10 druhej vete sa slová „dňom nasledujúcim po dni, keď uplynie 18 mesiacov

odo dňa zriadenia elektronickej schránky" nahrádzajú slovami „1. augusta 2016“ a v

tretej vete sa slová „uplynutím 18 mesiacov odo dňa zriadenia elektronickej schránky"

nahrádzajú slovami „1. augustom 2016“.“.