ZÁKON 130/1998 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 256/1994 Z. z.

Čl. I

PRVÁ ČASŤ

ZÁKLADNÉ USTANOVENIA

§ 1

Predmet zákona

Tento zákon upravuje

a)

podmienky využívania jadrovej energie na mierové účely,

b)

povinnosti a práva právnických osôb a fyzických osôb pri využívaní jadrovej energie,

c)

druhy jadrových materiálov, podmienky ich výroby, spracovania, nadobúdania, uskladňovania,

prepravy, používania, evidencie a kontroly,

d)

podmienky nakladania s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení, vyhoretým jadrovým

palivom a podmienky ukladania inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

e)

podmienky jadrovej bezpečnosti,

f)

náhradu jadrovej škody,

g)

štátny dozor nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení, nadobúdaním a používaním

jadrových materiálov, nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

h)

sankčné opatrenia za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona.

§ 2

Vymedzenie niektorých pojmov

Podľa tohto zákona sa rozumie

a)

mierovým využívaním jadrovej energie umiestňovanie, výstavba, uvádzanie do prevádzky,

prevádzka, opravy, rekonštrukcie jadrových zariadení a ich vyraďovanie z prevádzky,

navrhovanie, výroba a overovanie systémov a komponentov jadrových zariadení vrátane

materiálov na ich výrobu, nakladanie s jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi

a zariadeniami, nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a s vyhoretým

jadrovým palivom, výskum a vývoj uvedených činností, odborná príprava zamestnancov

jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach,

b)

skladovaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva dočasné umiestnenie

rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva do priestorov, objektov alebo

do zariadení umožňujúcich ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného prostredia,

c)

ukladaním rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva ich trvalé umiestnenie

do úložiska rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva,

d)

úložiskom rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva priestor, objekt

alebo zariadenie na povrchu alebo v podzemí slúžiace na ukladanie rádioaktívnych odpadov

alebo vyhoretého jadrového paliva umožňujúce ich izoláciu, kontrolu a ochranu životného

prostredia,

e)

inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi rádioaktívne odpady vznikajúce pri nakladaní

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia s výnimkou vyhoretého jadrového paliva a rádioaktívnych

odpadov z prevádzky jadrových zariadení,

f)

začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky zavážanie jadrového paliva

v jadrových zariadeniach, ktorých súčasťou je jadrový reaktor, ako aj umiestnenie

jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov do ostatných jadrových zariadení,

g)

vybranými zamestnancami zamestnanci vykonávajúci činnosti, ktoré majú priamy vplyv

na jadrovú bezpečnosť a ktorých osobitnú odbornú spôsobilosť overil Úrad jadrového

dozoru Slovenskej republiky na základe úspešného zloženia skúšky,

h)

vybranými zariadeniami zariadenia, stroje, ich časti a materiály, stavebné časti

a konštrukcie, prostriedky automatizovaného riadenia technologických procesov vrátane

programového vybavenia a podporných systémov, ktoré sú dôležité z hľadiska jadrovej

bezpečnosti.

§ 3

Zásady mierového využívania jadrovej energie

(1)

Jadrová energia a jadrové materiály sa môžu využívať len na mierové účely v súlade

s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

1

)

(2)

Mierové využívanie jadrovej energie musí byť odôvodnené prínosom, ktorý vyváži prípadné

riziká z takýchto činností, najmä pri porovnaní s inými spôsobmi, ktorými možno dosiahnuť

rovnaký prínos.

(3)

Pri mierovom využívaní jadrovej energie sa musí dosiahnuť taká úroveň jadrovej bezpečnosti,

bezpečnosti práce, ochrany zdravia pred ionizujúcim žiarením, fyzickej ochrany a havarijnej

pripravenosti, aby riziko ohrozenia života, zdravia, pracovného prostredia alebo životného

prostredia bolo nižšie, ako sú určené limity

2

)

, a podľa dostupných znalostí také nízke, aké možno rozumne dosiahnuť. Pri získaní

nových významných informácií o riziku a dôsledkoch využívania jadrovej energie sa

musí uvedená úroveň prehodnotiť a musia sa prijať potrebné opatrenia na splnenie podmienok

podľa tohto zákona.

§ 4

Podmienky využívania jadrovej energie

(1)

Využívať jadrovú energiu alebo podnikať v oblasti využívania jadrovej energie možno

len na základe oprávnenia udeleného Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej

len „úrad“) právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá spĺňa podmienky ustanovené

všeobecnými predpismi o podnikaní

3

)

a týmto zákonom (ďalej len „držiteľ oprávnenia“), ak osobitné predpisy

4

)

neustanovujú inak.

(2)

Úrad udeľuje oprávnenia na

a)

umiestňovanie, projektovanie, výstavbu, dovoz, uvádzanie do prevádzky, prevádzku

a rekonštrukcie jadrových zariadení (

§ 13

) a ich vyraďovanie z prevádzky,

b)

navrhovanie, projektovanie, konštruovanie, výrobu, dovoz, montáž, skúšanie, údržbu,

opravy a rekonštrukcie vybraných zariadení,

c)

nadobúdanie a používanie jadrových materiálov okrem ich prepravy,

d)

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

e)

odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení (

§ 2 písm. g

) a

§ 21 ods. 3

) v špecializovaných zariadeniach.

(3)

Na vydanie licencie alebo iného povolenia na využívanie jadrovej energie podľa osobitných

predpisov

4

)

sa vyžaduje súhlas úradu. Na udelenie súhlasu sa primerane vzťahujú

§ 5 až 8

. V tomto prípade sa oprávnenie podľa odseku 2 nevyžaduje.

(4)

Pre zahraničné podnikateľské subjekty ako dodávateľov jadrových zariadení, vybraných

zariadení a služieb sa oprávnenie neudeľuje. V tomto prípade musí byť odberateľom

týchto zariadení a služieb na území Slovenskej republiky držiteľ oprávnenia na činnosti

podľa odseku 2 alebo držiteľ licencie alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.

4

)

(5)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktorým bola udelená licencia alebo iné povolenie

podľa osobitných predpisov

4

)

(odsek 3), sa považujú za držiteľov oprávnení podľa tohto zákona.

§ 5

Podmienky na udelenie oprávnenia

(1)

Podmienky na udelenie oprávnenia (

§ 4 ods. 2

) právnickej osobe sú

a)

sídlo na území Slovenskej republiky,

b)

spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a spoľahlivosť štatutárneho orgánu alebo

jeho členov a odborná spôsobilosť štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho

orgánu,

c)

preukázanie odbornej spôsobilosti zamestnancov vykonávajúcich činnosti podľa tohto

zákona.

(2)

Podmienky na udelenie oprávnenia (

§ 4 ods. 2

) fyzickej osobe sú

a)

trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky,

b)

odborná spôsobilosť,

c)

spôsobilosť na právne úkony,

d)

bezúhonnosť a spoľahlivosť,

e)

zdravotná spôsobilosť.

(3)

Podmienkou na udelenie oprávnenia právnickej osobe a fyzickej osobe je preukázanie

finančných, technických, materiálnych a organizačných predpokladov vrátane systémov

kvality na riadne vykonávanie činnosti v príslušnej oblasti.

(4)

Za bezúhonného sa podľa tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený

pre trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom

oprávnenia, alebo pre trestný čin spáchaný úmyselne.

(5)

Za spoľahlivú osobu podľa tohto zákona sa nepovažuje ten, kto

a)

preukázateľne nadmerne požíva alkoholické nápoje,

5

)

b)

požíva návykové látky, ktorých požívanie môže vyvolať závislosť osôb od nich.

5

)

(6)

Odbornou spôsobilosťou podľa odseku 1 písm. b) a odseku 2 písm. b) sa rozumie ukončené

vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru a tri roky praxe v odbore.

§ 6

Žiadosť o udelenie oprávnenia

(1)

V písomnej žiadosti o udelenie oprávnenia (

§ 4 ods. 2

) uvedie

a)

právnická osoba názov, sídlo a identifikačné číslo,

b)

fyzická osoba meno, priezvisko, rodné číslo a trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt,

c)

právnická osoba a fyzická osoba

1.

predmet, druh, rozsah a miesto podnikania alebo činnosti,

2.

dobu podnikania, počas ktorej chce túto činnosť vykonávať.

(2)

K žiadosti podľa odseku 1 pripojí

a)

právnická osoba

1.

výpis z obchodného registra, ak právnická osoba je podnikateľom,

2.

spoločenskú zmluvu alebo zakladateľskú listinu u novozaloženého podnikateľského subjektu,

3.

výpis z registra trestov štatutárneho orgánu alebo jeho členov,

4.

doklad o odbornej spôsobilosti štatutárneho orgánu alebo aspoň jedného člena štatutárneho

orgánu,

5.

doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,

b)

fyzická osoba

1.

čestné vyhlásenie o trvalom pobyte alebo o dlhodobom pobyte na území Slovenskej republiky,

2.

výpis z registra trestov,

3.

doklady o odbornej spôsobilosti,

4.

lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti,

c)

právnická osoba a fyzická osoba doklady o finančných, technických, materiálnych a

organizačných predpokladoch vrátane systémov kvality na riadne vykonávanie činnosti,

na ktorú žiada oprávnenie.

§ 7

Udelenie oprávnenia

(1)

Úrad rozhodne o udelení oprávnenia (

§ 4 ods. 2

) do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti, ak žiadosť spĺňa podmienky ustanovené

týmto zákonom.

(2)

V rozhodnutí o udelení oprávnenia sa uvedie

a)

u právnickej osoby jej názov, sídlo, miesto podnikania alebo činnosti a identifikačné

číslo,

b)

u fyzickej osoby jej meno, priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt alebo dlhodobý pobyt

a miesto podnikania alebo činnosti,

c)

u právnickej osoby a fyzickej osoby predmet, druh a rozsah podnikania alebo činnosti,

dátum začatia podnikania alebo činnosti a doba, na ktorú sa oprávnenie udeľuje.

(3)

Na základe oprávnenia môže vykonávať činnosti v ňom uvedené len osoba uvedená v oprávnení.

§ 8

Zánik a obmedzenie oprávnenia

(1)

Oprávnenie zaniká uplynutím doby, na ktorú sa oprávnenie udelilo, rozhodnutím úradu

o odňatí oprávnenia, vymazaním držiteľa oprávnenia z obchodného registra; u fyzickej

osoby aj smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu.

(2)

Oprávnenie môže úrad odňať alebo obmedziť, ak

a)

držiteľ oprávnenia prestane spĺňať podmienky na jeho udelenie ustanovené týmto zákonom,

b)

držiteľ oprávnenia pri vykonávaní činností závažným spôsobom ohrozuje život alebo

zdravie osôb

6

)

alebo poškodzuje životné prostredie,

7

)

c)

dodatočne zistí, že oprávnenie bolo udelené na základe nesprávnych alebo neúplných

údajov.

DRUHÁ ČASŤ

JADROVÉ MATERIÁLY

§ 9

Jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia

(1)

Jadrové materiály sú

a)

východiskové materiály: prírodný urán, ochudobnený urán, tórium a ktorýkoľvek z týchto

materiálov vo forme kovu, zliatiny, chemických zlúčenín alebo koncentrátov a materiály

obsahujúce jednu alebo viac uvedených zložiek v množstve minimálne 0,005 kg,

b)

osobitné štiepne materiály: plutónium 239, 241, urán 233, urán obohatený izotopom

235 alebo 233 a materiály obsahujúce jeden alebo viac z uvedených izotopov v množstve

minimálne 0,005 g.

(2)

Za jadrové materiály podľa tohto zákona sa nepovažujú urán a tórium počas ťažby a

spracovania uránovej a tóriovej rudy.

(3)

Špeciálne materiály a zariadenia sú

a)

materiály a zariadenia osobitne vyvinuté alebo vyrobené na použitie pri výrobe a

spracovaní jadrových materiálov,

b)

materiály a zariadenia všeobecného použitia, ktoré sa dajú použiť pri výrobe jadrových

materiálov, jadrových zbraní alebo jadrových výbušných zariadení,

c)

informácie a výrobnotechnické poznatky

8

)

potrebné na výrobu a použitie materiálov a zariadení podľa písmen a) a b).

(4)

Zoznam špeciálnych materiálov a zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

(5)

Pri pochybnostiach, či niektorá látka je jadrovým materiálom alebo či niektorý materiál

a zariadenie je špeciálnym materiálom a zariadením, rozhodne úrad.

§ 10

Nadobúdanie a používanie jadrových materiálov

(1)

Jadrové materiály možno nadobúdať a používať len na základe povolenia vydaného úradom.

(2)

Úrad môže vydať povolenie na dlhšie časové obdobie, najviac však na dobu desiatich

rokov.

(3)

Používať jadrový materiál spôsobom, pri ktorom sa spotrebuje alebo rozriedi tak,

že ho nemožno spätne získať, alebo pri ktorom podstatne zmení svoju formu alebo stav,

okrem použitia jadrového paliva v jadrovom reaktore možno len s predchádzajúcim povolením

úradu.

(4)

Na dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení podľa

osobitných predpisov

9

)

sa vyžaduje povolenie úradu.

(5)

Ak osoba, ktorá nadobudla alebo používa jadrové materiály, nedodržuje povinnosti

vyplývajúce jej z udeleného povolenia a neodstráni protiprávny stav v termínoch určených

úradom, môže úrad uložiť, aby tieto jadrové materiály prevzala na náklady tejto osoby

iná osoba, ktorá má oprávnenie.

(6)

Na jadrové materiály, pri ktorých nie je známy vlastník alebo boli nadobudnuté v

rozpore s týmto zákonom, úrad rozhodnutím určí držiteľa oprávnenia na vykonanie nevyhnutných

opatrení. Pri úhrade vynaložených nákladov držiteľovi oprávnenia sa postupuje primerane

podľa

§ 17 ods. 10

.

§ 11

Preprava jadrových materiálov

(1)

Jadrové materiály možno prepravovať len na základe povolenia na prepravu vydaného

úradom prepravcovi alebo dopravcovi.

(2)

Prepravu jadrového materiálu možno uskutočňovať len v prepravných zariadeniach, ktorých

typy schválil úrad.

(3)

Povolenie na prepravu jadrového materiálu sa udeľuje pre každú prepravu. Pri preprave

toho istého druhu jadrového materiálu, pri tom istom druhu prepravy a tým istým dopravcom

možno udeliť povolenie na prepravu jadrového materiálu na dlhšie časové obdobie, najviac

však na jeden rok.

(4)

Podrobnosti o preprave jadrových materiálov ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý vydá úrad.

§ 12

Evidencia a kontrola jadrových materiálov

(1)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vyrábajú, spracúvajú, skladujú alebo nadobúdajú

a používajú jadrové materiály, sú povinné

a)

viesť o týchto materiáloch evidenčné a prevádzkové záznamy a predkladať úradu správy

o evidenčných záznamoch,

b)

ustanoviť odborne spôsobilého zamestnanca a jeho zástupcu na vedenie evidenčných

a prevádzkových záznamov o kontrole jadrových materiálov a ich mená ohlásiť úradu,

c)

ohlásiť bezodkladne stratu alebo odcudzenie jadrových materiálov príslušnému útvaru

Policajného zboru, Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky a úradu,

d)

informovať úrad o porušení dozorného zariadenia úradu alebo medzinárodnej organizácie,

ktorá uzavrela so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály, ktorým

sa kontrolujú jadrové materiály, a o každej nehode, pri ktorej došlo alebo mohlo dôjsť

k porušeniu celistvosti jadrového materiálu, bezodkladne po zistení takejto udalosti,

e)

umožniť v prítomnosti inšpektorov úradu vstup a poskytnúť potrebnú súčinnosť pri

výkone kontrolnej činnosti inšpektorov medzinárodných organizácií, ktoré uzavreli

so Slovenskou republikou dohodu o zárukách na jadrové materiály.

(2)

Podrobnosti o vedení evidenčných a prevádzkových záznamov, o vykonávaní kontrolnej

činnosti, o vypracúvaní a predkladaní správ o evidenčných záznamoch a o spôsobe ohlasovania

a informovania o udalostiach súvisiacich s jadrovými materiálmi ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

TRETIA ČASŤ

JADROVÉ ZARIADENIA, NAKLADANIE S RÁDIOAKTÍVNYMI ODPADMI A S VYHORETÝM JADROVÝM PALIVOM

§ 13

Jadrové zariadenie

(1)

Jadrovým zariadením sa rozumejú

a)

zariadenia a objekty, ktorých súčasťou je jadrový reaktor využívajúci štiepnu riadenú

reťazovú reakciu,

b)

zariadenia a objekty na výrobu, spracovanie a skladovanie jadrových materiálov,

c)

zariadenia a objekty na ukladanie vyhoretého jadrového paliva,

d)

zariadenia a objekty na spracovanie, úpravu, skladovanie a ukladanie rádioaktívnych

odpadov.

(2)

Za jadrové zariadenie sa nepovažujú kontajnery a kryty, v ktorých sa jadrový materiál

používa ako tieniaci materiál na rádioaktívne žiariče, ani priestory, v ktorých sa

tieto kontajnery a kryty skladujú, ani sklad inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov,

ktorý je súčasťou pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia povoľovaného podľa osobitných

predpisov.

2

)

Pri pochybnostiach, či niektoré zariadenie je jadrovým zariadením, rozhodne úrad.

§ 14

Výstavba jadrových zariadení

(1)

Na výstavbu jadrových zariadení sa vzťahujú osobitné predpisy,

10

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Výstavbu jadrového zariadenia môže vykonávať len držiteľ oprávnenia (

§ 4

) (ďalej len „stavebník“) na základe súhlasu vydaného úradom.

(3)

Úrad rozhodne o vydaní súhlasu na výstavbu jadrového zariadenia na základe písomnej

žiadosti stavebníka doloženej touto bezpečnostnou dokumentáciou

a)

bezpečnostná správa,

b)

zadanie na projekt jadrového zariadenia,

c)

predbežný plán nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, prípadne s vyhoretým jadrovým

palivom,

d)

koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

e)

klasifikácia vybraných zariadení do bezpečnostných tried,

f)

predbežný plán fyzickej ochrany,

g)

program zabezpečovania kvality pre výstavbu,

h)

predbežný vnútorný havarijný plán,

i)

návrh limitov a podmienok bezpečnej prevádzky,

j)

predbežný program kontrol jadrového zariadenia pred jeho prevádzkou,

k)

predbežný program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.

(4)

Súhlas podľa odseku 2 je súčasne aj súhlasom vyžadovaným podľa osobitného predpisu.

11

)

(5)

Úrad môže súhlas na výstavbu jadrového zariadenia viazať na splnenie podmienok v

súvislosti s jadrovou bezpečnosťou. Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia

okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej bezpečnosti, za ktorých bol súhlas vydaný,

alebo na základe žiadosti stavebníka.

(6)

Na posúdenie vplyvu jadrového zariadenia na životné prostredie podľa osobitného predpisu

12

)

vydá úrad stanovisko k zámeru

12

)

na základe žiadosti stavebníka doloženej dokumentáciou podľa odseku 3 písm. a) až

d).

(7)

Na zriaďovanie jadrových zariadení s osobitným zásahom do zemskej kôry (napríklad

podzemné úložiská rádioaktívnych odpadov alebo úložiská vyhoretého jadrového paliva)

sa vzťahujú osobitné predpisy,

13

)

ak tento zákon neustanovuje inak, pričom stavebník doloží obvodnému banskému úradu

okrem dokumentácie vyžadovanej osobitnými predpismi aj súhlas úradu podľa odseku 2.

(8)

Rozsah a spôsob vyhotovenia dokumentácie (odsek 3) ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá úrad.

§ 15

Uvádzanie jadrových zariadení do prevádzky a prevádzka jadrových zariadení

(1)

Držiteľ oprávnenia (

§ 4

) môže uvádzať do prevádzky a prevádzkovať jadrové zariadenie na základe súhlasu vydaného

úradom (ďalej len „prevádzkovateľ“).

(2)

Súhlas na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky vydá úrad po predložení žiadosti

prevádzkovateľa doloženej bezpečnostnou dokumentáciou predkladanou nasledovne

a)

na schválenie

1.

limity a podmienky bezpečnej prevádzky,

2.

program uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky členený na etapy,

3.

program zabezpečovania kvality,

4.

vnútorný havarijný plán,

b)

na posúdenie

1.

predprevádzkovú bezpečnostnú správu,

2.

plán fyzickej ochrany,

3.

systém nakladania s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

4.

koncepčný plán vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky,

5.

program prevádzkových kontrol zariadení (komponentov a systémov),

6.

vybrané prevádzkové predpisy,

7.

programy vyskúšania zariadení a systémov dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti,

8.

doklady o odbornej spôsobilosti zamestnancov,

9.

doklady o pripravenosti jadrového zariadenia na spúšťanie,

10.

doklady o poistení, prípadne inej finančnej zábezpeke (

§ 30

),

11.

program radiačnej kontroly životného prostredia v okolí jadrového zariadenia.

(3)

Súhlas na prevádzku jadrového zariadenia vydá úrad po predložení žiadosti prevádzkovateľa

doloženej správou o vyhodnotení etapy uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky.

(4)

Úrad môže súhlas na uvádzanie jadrového zariadenia do prevádzky alebo na prevádzku

jadrového zariadenia viazať na splnenie podmienok súvisiacich s jadrovou bezpečnosťou.

Tieto podmienky môže úrad zmeniť, ak sa zmenia okolnosti dôležité z hľadiska jadrovej

bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijného plánovania, za ktorých bol súhlas

vydaný, alebo na základe žiadosti prevádzkovateľa.

(5)

Pred začiatkom uvádzania jadrového zariadenia, počas uvádzania do prevádzky a počas

prevádzky jadrového zariadenia je prevádzkovateľ povinný dodržiavať posúdenú alebo

schválenú dokumentáciu (odsek 2). V prípade, že je potrebné sa od tejto dokumentácie

odchýliť, smie sa tak stať iba po predchádzajúcom súhlase úradu.

(6)

Rozsah a spôsob vyhotovenia bezpečnostnej dokumentácie (odsek 2) a správy (odsek

3) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 16

Predlžovanie doby prevádzky jadrového zariadenia

(1)

Úrad môže predĺžiť platnosť súhlasu vydaného na prevádzku jadrového zariadenia na

základe posúdenia skutočného stavu zariadenia a na základe doplnkovej bezpečnostnej

dokumentácie.

(2)

Doplnková bezpečnostná dokumentácia dopĺňa bezpečnostnú dokumentáciu (

§ 15 ods. 2

) pri žiadosti o predĺženie doby prevádzky.

(3)

Podrobnosti o doplnkovej bezpečnostnej dokumentácii predkladanej pri predlžovaní

doby prevádzky jadrových zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

vydá úrad.

§ 17

Nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

(1)

Rádioaktívnymi odpadmi sú nevyužiteľné materiály v plynnej, kvapalnej alebo pevnej

forme, ktoré pre obsah rádionuklidov v nich alebo pre kontamináciu rádionuklidmi nemožno

uviesť do životného prostredia.

2

)

(2)

Nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi sa na účely tohto zákona rozumie zber, triedenie,

skladovanie, spracovanie, úprava, manipulácia, preprava a ukladanie rádioaktívnych

odpadov z jadrových zariadení a úprava na ukladanie, preprava z miesta úpravy na ukladanie

na miesto ukladania a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov.

(3)

Na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi sa nevzťahuje osobitný predpis o odpadoch.

14

)

(4)

Nevyužiteľné materiály z jadrových zariadení obsahujúce rádionuklidy, ktoré nie sú

rádioaktívnymi odpadmi a na ktoré sa nevzťahuje osobitný predpis,

2

)

možno uviesť do životného prostredia len na základe povolenia úradu.

(5)

Úpravou rádioaktívnych odpadov sa rozumejú činnosti vedúce k vytvoreniu formy vhodnej

na bezpečnú manipuláciu s nimi pri skladovaní a ukladaní.

(6)

Za bezpečné nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po prevzatie na

úložisku rádioaktívnych odpadov zodpovedá pôvodca rádioaktívnych odpadov, ak úrad

neurčí inak.

(7)

Nakladať s rádioaktívnymi odpadmi môže držiteľ oprávnenia (

§ 4

) len na základe povolenia úradu.

(8)

Náklady spojené s nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi od ich vzniku až po uloženie

vrátane monitorovania úložísk rádioaktívnych odpadov po ich uzatvorení a potrebných

výskumných a vývojových prác uhrádza pôvodca rádioaktívnych odpadov.

(9)

Na nakladanie s rádioaktívnými odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca alebo pôvodca

nie je schopný nakladať s rádioaktívnymi odpadmi, úrad určí právnickú osobu alebo

fyzickú osobu, ktorá má oprávnenie na nakladanie s rádioaktívnými odpadmi. V rozhodnutí

úrad vymedzí rozsah nakladania s týmito rádioaktívnymi odpadmi a spôsob úhrady nákladov.

(10)

Náklady na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca,

uhrádza Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým

jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

15

)

V prípade, že pôvodca rádioaktívnych odpadov sa zistí dodatočne, je povinný uhradiť

náklady vzniknuté pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi tomuto fondu.

(11)

Všetky činnosti pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi musia smerovať k ich bezpečnému

uloženiu.

(12)

Za bezpečné ukladanie rádioaktívnych odpadov zodpovedá právnická osoba zriadená alebo

poverená na tento účel Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky za podmienok

ustanovených týmto zákonom a osobitným predpisom.

15

)

Úložisko rádioaktívnych odpadov možno umiestniť len na pozemku vo vlastníctve štátu.

(13)

Tvorbu rádioaktívnych odpadov musí ich pôvodca riadiť technickými a organizačnými

opatreniami tak, aby sa ich množstvo a aktivita udržiavali na najnižšej racionálne

dosiahnuteľnej úrovni.

(14)

Dovoz rádioaktívnych odpadov na územie Slovenskej republiky je zakázaný okrem spätného

dovozu rádioaktívnych odpadov, ktoré vznikli prepracovaním a úpravou rádioaktívnych

materiálov vyvezených na tento účel a ich spätný dovoz bol úradom vopred povolený.

(15)

Na fyzickú ochranu rádioaktívnych odpadov pri nakladaní s nimi sa primerane vzťahuje

§ 23

.

(16)

Na prepravu rádioaktívnych odpadov sa primerane vzťahuje

§ 11

.

(17)

Podrobnosti o nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi vrátane roztriedenia do tried a

podmienok skladovania ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 18

Nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom

(1)

Vyhoretým jadrovým palivom sa rozumie ožiarené jadrové palivo vybrané z jadrového

reaktora.

(2)

Nakladaním s vyhoretým jadrovým palivom sa rozumie skladovanie, prepracovanie, manipulácia,

preprava a ukladanie vyhoretého jadrového paliva na úložisko vyhoretého jadrového

paliva.

(3)

Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vyhoreté jadrové palivo vyprodukovala,

zodpovedá za nakladanie s týmto vyhoretým jadrovým palivom až po jeho prevzatie na

úložisko vyhoretého jadrového paliva.

(4)

Na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom sa primerane vzťahuje

§ 17

.

(5)

Podrobnosti o nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom, najmä pri jeho skladovaní a

ukladaní, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 19

Vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky

(1)

Vyraďovaním jadrových zariadení z prevádzky sa rozumejú činnosti po skončení prevádzky,

ktorých cieľom je uvoľnenie jadrového zariadenia na využitie na iné účely alebo jeho

likvidácia.

(2)

Za vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ

je povinný zabezpečovať účelovo viazané prostriedky na úhradu nákladov spojených s

vyraďovaním jadrového zariadenia z prevádzky.

(3)

Prevádzkovateľ je povinný v dostatočnom predstihu pred odstavením jadrového zariadenia

na vyradenie z prevádzky predložiť na posúdenie aktualizovaný koncepčný plán vyraďovania

spolu s hodnotením vplyvu na životné prostredie ako podklad na vydanie stanoviska

úradu podľa osobitného predpisu.

12

)

(4)

Vyraďovanie jadrového zariadenia z prevádzky možno začať len na základe povolenia

úradu. Povolenie sa vydáva na základe žiadosti prevádzkovateľa doloženej dokumentáciou

o jadrovej bezpečnosti pri vyraďovaní. V prípade, že jadrové zariadenie sa vyraďuje

v etapách, je pre každú etapu potrebné povolenie úradu, ktorý môže svoje povolenie

viazať na splnenie podmienok.

(5)

Na základe posúdenia záverečnej dokumentácie o vyraďovaní, ktorú predloží prevádzkovateľ,

úrad vydá rozhodnutie o vyňatí jadrového zariadenia z pôsobnosti tohto zákona alebo

povolenie na zmenu účelu preklasifikovaním na jadrové zariadenie s iným účelom.

(6)

Na úložiská rádioaktívnych odpadov a úložiská vyhoretého jadrového paliva sa odseky

1 až 5 nevzťahujú.

(7)

Podrobnosti o dokumentácii podľa odsekov 3, 4 a 5 ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá úrad.

ŠTVRTÁ ČASŤ

JADROVÁ BEZPEČNOSŤ A ZABEZPEČOVANIE KVALITY

§ 20

Jadrová bezpečnosť

(1)

Jadrovou bezpečnosťou sa podľa tohto zákona rozumie stav a schopnosť jadrového zariadenia

a jeho obsluhy zabrániť nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo

nedovolenému úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného

prostredia alebo do životného prostredia a obmedzovať následky nehôd a havárií.

(2)

Za jadrovú bezpečnosť zodpovedá prevádzkovateľ. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť

dostatočné finančné a ľudské zdroje na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti vrátane nevyhnutnej

inžinierskej a technickej podpornej činnosti vo všetkých oblastiach súvisiacich s

bezpečnosťou jadrového zariadenia.

(3)

Prevádzkovateľ je povinný v organizácii určiť zodpovednosti a právomoci jednotlivých

útvarov tak, aby sa dosiahlo účinné riadenie a bezpečná prevádzka jadrových zariadení

v súlade s bezpečnostnými požiadavkami.

(4)

Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa pri vykonávaní pracovných činností dôležitých z

hľadiska jadrovej bezpečnosti zohľadňovala psychická a fyziologická výkonnosť človeka.

(5)

Zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia ovplyvňujúce jadrovú

bezpečnosť je stavebník alebo prevádzkovateľ povinný predložiť na odsúhlasenie úradu.

(6)

Počas výstavby, uvádzania do prevádzky i celej doby prevádzky vrátane zabezpečenia

vyraďovania jadrového zariadenia z prevádzky stavebník a prevádzkovateľ sú povinní

vykonávať komplexné a systematické hodnotenie jadrovej bezpečnosti a prijímať opatrenia

na odstránenie zistených nedostatkov. Počas prevádzky sa toto hodnotenie vykonáva

v intervaloch a v rozsahu, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis vydaný

úradom.

(7)

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť, aby vystavenie zamestnancov a iných osôb ionizujúcemu

žiareniu vyvolanému prevádzkou jadrového zariadenia bolo pri všetkých prevádzkových

stavoch a činnostiach udržiavané nižšie, ako sú ustanovené limity, a na najnižšej

racionálne dosiahnuteľnej úrovni.

2

)

(8)

Prevádzkovateľ je povinný poskytovať verejnosti informácie o jadrovej bezpečnosti,

ktoré nie sú predmetom štátneho tajomstva, služobného tajomstva a obchodného tajomstva.

(9)

Na vykonávanie prevádzkových činností, najmä na obsluhu, údržbu, kontrolu a skúšky

vybraných zariadení, vydá prevádzkovateľ predpisy. Tieto predpisy musia byť v súlade

so schválenými limitmi a podmienkami bezpečnej prevádzky a so schválenými programami

zabezpečovania kvality. Podľa potreby musí prevádzkovateľ tieto predpisy aktualizovať

a dopĺňať. Na vykonanie činností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, ktorých

postup nie je upravený predpisom, vypracuje prevádzkovateľ pracovný program. Postup

schvaľovania pracovného programu predkladá prevádzkovateľ na posúdenie úradu.

(10)

Požiadavky na jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení ustanoví všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý vydá úrad.

§ 21

Odborná spôsobilosť

(1)

Odbornou spôsobilosťou je súhrn odborných znalostí, praktických skúseností a znalosť

všeobecne záväzných právnych predpisov a predpisov vydaných prevádzkovateľom, potrebných

na výkon činností zamestnanca.

(2)

Osobitnou odbornou spôsobilosťou vybraného zamestnanca je súhrn odborných znalostí,

praktických skúseností, znalosť predpisov (odsek 1) a schopností, ktoré sú z hľadiska

jadrovej bezpečnosti predpokladom na zaistenie bezpečnej prevádzky jadrového zariadenia,

zabránenie nekontrolovateľnému rozvoju štiepnej reťazovej reakcie alebo nedovolenému

úniku rádioaktívnych látok alebo ionizujúceho žiarenia do pracovného prostredia alebo

do životného prostredia a obmedzenie následkov nehôd a havárií.

(3)

Vykonávať pracovné činnosti v jadrových zariadeniach, ktoré majú vplyv na jadrovú

bezpečnosť, môžu len odborne spôsobilí zamestnanci, ktorých odbornú spôsobilosť overila

skúšobná komisia zriadená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie

na odbornú prípravu zamestnancov jadrových zariadení v špecializovaných zariadeniach

(ďalej len „špecializované zariadenie“) [

§ 4 ods. 2 písm. e)

] a vydala im osvedčenie o odbornej spôsobilosti.

(4)

Vykonávať pracovné činnosti, ktoré majú priamy vplyv na jadrovú bezpečnosť počas

prevádzky jadrového zariadenia, môžu len vybraní zamestnanci, ktorých osobitnú odbornú

spôsobilosť overil úrad [

§ 2 písm. g)

] a vydal im preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Úrad schvaľuje na základe návrhu špecializovaného zariadenia učebné osnovy a spôsob

prípravy zamestnancov jadrového zariadenia vrátane technického vybavenia použitého

pri tejto príprave.

(6)

Zamestnanci špecializovaného zariadenia, ktorí vykonávajú odbornú teoretickú a praktickú

prípravu vybraných zamestnancov, môžu túto činnosť vykonávať iba na základe oprávnenia

vydaného úradom.

(7)

Podrobnosti o overovaní odbornej spôsobilosti zamestnancov jadrových zariadení, činnosti,

ktoré smú vykonávať len vybraní zamestnanci, podrobnosti o overovaní osobitnej odbornej

spôsobilosti a vydávaní preukazov o osobitnej odbornej spôsobilosti vybraným zamestnancom

a vydávaní oprávnenia špecializovaným zariadeniam a ich zamestnancom ustanoví všeobecne

záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 22

Zabezpečovanie kvality

(1)

Na zabezpečovanie kvality jadrových zariadení a činností pre všetky etapy životnosti

jadrového zariadenia, od výberu staveniska až po vyraďovanie jadrového zariadenia

z prevádzky, je držiteľ oprávnenia (

§ 4

) povinný vytvoriť potrebnú organizačnú štruktúru, postupy a zdroje na určovanie a

na dodržiavanie požiadaviek kvality jadrových zariadení a činností (ďalej len „systémy

kvality“).

(2)

Za určenie a dodržiavanie požiadaviek na kvalitu jadrových zariadení a činností vrátane

dodávok zariadení a služieb zodpovedá v etape projektovania a výstavby jadrového zariadenia

stavebník a v etape prevádzky jadrového zariadenia a jeho vyraďovania z prevádzky

prevádzkovateľ.

(3)

Požiadavky na kvalitu musia zodpovedať významu zariadení a významu činností z hľadiska

jadrovej bezpečnosti.

(4)

Systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činností podľa odseku

1 podliehajú schvaľovaniu a kontrole úradu.

(5)

Požiadavky na systémy kvality držiteľov oprávnení (

§ 4

), postup a rozsah ich schvaľovania, ako aj kategorizáciu vybraných zariadení dôležitých

z hľadiska jadrovej bezpečnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá

úrad.

§ 23

Fyzická ochrana jadrových zariadení a jadrových materiálov

(1)

Fyzickou ochranou jadrových zariadení alebo jadrových materiálov sa rozumie systém

technických a organizačných opatrení, ktorých cieľom je zabrániť neoprávneným činnostiam

s jadrovými zariadeniami alebo jadrovými materiálmi, najmä ich zneužitiu alebo úmyselnému

poškodeniu.

(2)

Za fyzickú ochranu jadrového zariadenia zodpovedá jeho prevádzkovateľ.

(3)

Fyzické osoby, ktoré sa so súhlasom prevádzkovateľa zdržujú v jadrovom zariadení,

alebo právnické osoby, ktoré vykonávajú činnosti súvisiace s prevádzkou jadrového

zariadenia, sú povinné dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany jadrových zariadení

určené prevádzkovateľom.

(4)

Prepravca alebo dopravca pri preprave jadrových materiálov a právnická osoba a fyzická

osoba, ktoré používajú jadrové materiály, zodpovedajú za zabezpečenie fyzickej ochrany

jadrových materiálov pri týchto činnostiach.

(5)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré sa podieľajú na preprave alebo na používaní

jadrových materiálov, sú povinné dodržiavať požiadavky fyzickej ochrany určené prepravcom

alebo používateľom jadrových materiálov.

(6)

Pri neoprávnenom vstupe do jadrového zariadenia alebo pri neoprávnenej manipulácii

s jadrovými materiálmi poskytuje pomoc v rozsahu svojej pôsobnosti Policajný zbor

a Železničná polícia Slovenskej republiky na požiadanie stavebníka, prevádzkovateľa,

dopravcu alebo prepravcu, alebo používateľa jadrových materiálov.

(7)

Pri zistení neoprávnenej činnosti s jadrovými zariadeniami alebo s jadrovými materiálmi

alebo hrozby takejto činnosti sú prevádzkovateľ, prepravca alebo používateľ jadrových

materiálov povinní vykonať nevyhnutné opatrenia a neodkladne informovať o tom príslušný

útvar Policajného zboru a úrad.

(8)

Podrobnosti o zabezpečení fyzickej ochrany vrátane zaradenia jadrových zariadení

alebo jadrových materiálov do kategórií na zabezpečenie fyzickej ochrany ustanoví

všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 24

Udalosti na jadrových zariadeniach a havárie pri preprave jadrových materiálov

(1)

Udalosťou na jadrových zariadeniach sa podľa tohto zákona rozumie udalosť, pri ktorej

dochádza k ohrozeniu alebo porušeniu jadrovej bezpečnosti jadrového zariadenia počas

jeho uvádzania do prevádzky, počas prevádzky alebo vyraďovania jadrového zariadenia

z prevádzky.

(2)

Udalosti na jadrových zariadeniach sa delia na

a)

poruchu, ktorá spôsobila nesúlad s požiadavkami na jadrovú bezpečnosť jadrového zariadenia

alebo boli zistené nedostatky pri prevádzke, údržbe alebo kontrole jadrového zariadenia,

ktoré by mohli viesť k vzniku nehody alebo havárie,

b)

nehodu, ktorá spôsobila nezávažné poškodenie jadrového zariadenia alebo poškodenie

zdravia zamestnancov, avšak následkom nej došlo k automatickému odstaveniu jadrového

zariadenia, vynútenému odstaveniu jadrového zariadenia na opravu, narušeniu limitov

a podmienok, úniku rádioaktívnych látok v priestoroch a na území jadrového zariadenia

alebo ku kontaminácii, alebo k ožiareniu zamestnancov,

c)

haváriu, pri ktorej sa závažne poškodilo jadrové zariadenie alebo došlo k závažnému

poškodeniu alebo môže dôjsť k poškodeniu zdravia vplyvom ionizujúceho žiarenia alebo

k úniku rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(3)

Za haváriu pri preprave sa považuje aj dopravná nehoda, ak pri preprave jadrového

materiálu rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového paliva došlo k mimoriadnej

udalosti, ktorá spôsobila poškodenie zdravia alebo došlo k ohrozeniu poškodenia zdravia

osôb vplyvom ionizujúceho žiarenia, alebo došlo k poškodeniu majetku v dôsledku úniku

rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(4)

Prevádzkovateľ je povinný

a)

včas vykonať preventívne a zabezpečovacie opatrenia a bezodkladne odstraňovať stavy,

ktoré by mohli ohroziť jadrovú bezpečnosť, život alebo zdravie ľudí,

b)

ohlasovať udalosti na jadrových zariadeniach úradu a v prípade nehôd alebo havárií

aj Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, zisťovať ich príčiny a vykonávať nápravné

opatrenia,

c)

na základe zistených príčin vzniku jadrových udalostí uplatňovať v prevádzke jadrového

zariadenia opatrenia na zabránenie ich opakovaniu,

d)

o výskyte nehody alebo havárie informovať verejnosť.

(5)

Výskyt havárie pri preprave (odsek 3) ohlási prepravca okrem úradu aj Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky a informuje verejnosť.

(6)

Úrad zisťuje príčiny a okolnosti vzniku závažných porúch, nehôd a havárií. Tým nie

sú dotknuté osobitné predpisy o vyšetrovaní mimoriadnych udalostí.

16

)

(7)

Podrobnejšiu úpravu o kategorizácii udalostí, spôsobe ich ohlasovania a zisťovania

ich príčin a spôsobe informovania verejnosti o nehodách, haváriách a o dopravných

nehodách ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

§ 25

Havarijné plánovanie

(1)

Havarijným plánovaním sa rozumie súbor opatrení na zisťovanie a zdolávanie nehôd

a havárií jadrových zariadení a na zisťovanie a zdolávanie úniku rádioaktívnych látok

do životného prostredia pri používaní a preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych

odpadov.

(2)

Havarijným plánom sa rozumie dokumentácia, ktorej obsahom je súbor technických a

organizačných opatrení potrebných na zdolávanie udalostí podľa odseku 1 alebo na zmierňovanie

ich následkov.

(3)

Havarijné plány sa delia na

a)

havarijný plán jadrového zariadenia (ďalej len „vnútorný havarijný plán“), ktorý

obsahuje plánované opatrenia na území jadrového zariadenia a väzbu na plán ochrany

obyvateľov,

17

)

b)

plán ochrany obyvateľov, ktorý obsahuje opatrenia na ochranu obyvateľstva, zdravia,

majetku a životného prostredia v oblasti ohrozenia

18

)

v prípade rizika úniku rádioaktívnych látok alebo ich úniku do okolia jadrového zariadenia,

ako aj väzbu na vnútorný havarijný plán,

c)

havarijný dopravný poriadok, ktorý obsahuje opatrenia v prípade rizika úniku rádioaktívnych

látok alebo ich úniku do okolia v súvislosti s prepravou jadrových materiálov alebo

rádioaktívnych odpadov.

(4)

Prevádzkovateľ je povinný vykonať také opatrenia a postupy, ktoré vytvoria predpoklady

na prevenciu, zdolanie alebo na zmiernenie následkov nehôd a havárií. O týchto opatreniach

a postupoch je prevádzkovateľ povinný informovať verejnosť.

(5)

Za vypracovanie vnútorného havarijného plánu a záväzných podkladov na vypracovanie

plánu ochrany obyvateľov zodpovedá prevádzkovateľ.

(6)

Za vypracovanie plánov ochrany obyvateľov na území krajov, okresov a obcí v oblasti

ohrozenia zodpovedajú krajské úrady, okresné úrady a obce.

17

)

Za koordináciu zodpovedá Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

19

)

(7)

Vypracovanie havarijných dopravných poriadkov zabezpečuje dopravca na základe záväzných

podkladov prepravcu.

(8)

Orgány štátnej správy, obce, právnické osoby a fyzické osoby dotknuté havarijným

plánovaním sú povinné spolupracovať pri vypracúvaní havarijných plánov v rámci svojej

pôsobnosti.

(9)

Vnútorný havarijný plán predkladá prevádzkovateľ šesť mesiacov pred plánovaným začiatkom

uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky na schválenie úradu a na posúdenie Ministerstvu

vnútra Slovenskej republiky.

(10)

Plány ochrany obyvateľov krajov v oblasti ohrozenia

18

)

činnosťou jadrového zariadenia predkladajú krajské úrady šesť mesiacov pred plánovaným

začiatkom uvádzania jadrového zariadenia do prevádzky na posúdenie úradu a dotknutým

orgánom štátnej správy.

(11)

Havarijné dopravné poriadky predkladá dopravca na posúdenie úradu a dotknutým orgánom

štátnej správy dva mesiace pred uskutočnením prepravy.

(12)

Havarijné plány a havarijné dopravné poriadky sa schvaľujú nasledovne

a)

vnútorný havarijný plán schvaľuje úrad,

b)

plány ochrany obyvateľov schvaľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,

c)

havarijný dopravný poriadok schvaľuje Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií

Slovenskej republiky.

(13)

Schválené havarijné plány sú záväzné pre všetky právnické osoby a fyzické osoby zúčastnené

na havarijnom plánovaní.

(14)

Jadrové zariadenie sa nesmie uviesť do prevádzky bez schválených havarijných plánov

a jadrové materiály alebo rádioaktívne odpady sa nesmú prepravovať bez schváleného

havarijného dopravného poriadku. Havarijné plány sa musia pred uvedením jadrového

zariadenia do prevádzky precvičiť a počas prevádzky jadrových zariadení sa jednotlivé

časti havarijných plánov musia v určených intervaloch precvičovať a vyhodnocovať.

(15)

Prevádzkovateľ je povinný oboznámiť zamestnancov jadrového zariadenia s havarijnými

plánmi a zamestnancov určených na výkon funkcií podľa havarijného plánu vycvičiť.

Ostatné osoby nachádzajúce sa v jadrovom zariadení musí prevádzkovateľ poučiť o ich

povinnostiach v prípade vzniku havárie.

(16)

Dotknuté orgány štátnej správy, obce, ako aj právnické osoby a fyzické osoby sú povinné

zúčastňovať sa v rozsahu a spôsobom určeným plánom ochrany obyvateľov na precvičovaní

a uskutočňovaní ochranných opatrení a likvidácií následkov havárií.

(17)

Na hodnotenie priebehu a následkov nehôd a havárií jadrových zariadení závažných

z hľadiska ich možného vplyvu na okolie, prípravu a realizáciu ochranných opatrení

úrad vytvára potrebné technické prostriedky.

(18)

Prevádzkovatelia a orgány štátnej správy sú povinné poskytovať úradu údaje potrebné

na hodnotenie nehôd a havárií a prognóz ich vývoja (technologické údaje jadrového

zariadenia, údaje z radiačného monitorovania, meteorologické údaje a ďalšie údaje,

ktoré požaduje úrad).

(19)

Obsah, náležitosti a postup vypracovania havarijných plánov, opatrenia a postupy

(odsek 4), spôsob informovania verejnosti, vymedzenie oblastí ohrozenia

18

)

v okolí jadrového zariadenia vrátane periodicity precvičovania havarijných plánov

ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

PIATA ČASŤ

JADROVÁ ŠKODA A JEJ NÁHRADA

§ 26

Jadrová škoda

(1)

Jadrová škoda je ujma na majetku, strata života alebo poškodenie zdravia spôsobené

haváriou [

§ 24 ods. 2 písm. c)

] alebo haváriou pri preprave (

§ 24 ods. 3

).

(2)

Na náhradu škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu,

20

)

ak tento zákon a medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovujú

inak.

(3)

Jadrovou škodou je tiež škoda, ktorá vznikla vynaložením nákladov na nevyhnutné opatrenia

na odvrátenie alebo zníženie ožiarenia alebo na obnovenie predošlého alebo obdobného

stavu životného prostredia, ak tieto opatrenia boli vyvolané v dôsledku jadrovej udalosti

a povaha veci to umožňuje.

(4)

Ak bola škoda spôsobená súčasne jadrovou udalosťou a inou skutočnosťou, ktorá nesúvisí

s jadrovou udalosťou, je jadrovou škodou tá časť škody, ktorá nie je preukázateľne

vyvolaná inou skutočnosťou. Rozsah škody, ktorý nemožno zahrnúť do jadrovej škody,

preukazuje prevádzkovateľ.

§ 27

Zodpovednosť za jadrovú škodu

(1)

Za jadrovú škodu spôsobenú jadrovou udalosťou zodpovedá prevádzkovateľ.

(2)

Za jadrovú škodu spôsobenú pri preprave jadrových materiálov alebo rádioaktívnych

odpadov zodpovedá dopravca, ktorý požiadal o uznanie za prevádzkovateľa jadrového

zariadenia a so súhlasom dotknutého prevádzkovateľa bol úradom uznaný za prevádzkovateľa.

(3)

Ak prevádzkovateľ prevádzkuje viaceré jadrové zariadenia nachádzajúce sa na území,

pre ktoré bol schválený spoločný vnútorný havarijný plán, považujú sa na účely zodpovednosti

za jadrovú škodu za jedno jadrové zariadenie. Za jedno jadrové zariadenie nemožno

však považovať viac jadrových zariadení nachádzajúcich sa na tom istom území, ktorých

prevádzkovateľmi sú rôzni držitelia oprávnenia (

§ 4

), aj keď tieto zariadenia na seba technicky nadväzujú.

§ 28

Obmedzenie zodpovednosti

(1)

Prevádzkovateľ zodpovedá za jadrovú škodu do výšky 2 mld. Sk.

(2)

Obmedzenie zodpovednosti podľa odseku 1 nezahŕňa úroky alebo náklady priznané súdom

v konaniach súvisiacich s náhradou za jadrovú škodu.

§ 29

Uspokojenie nárokov na náhradu za jadrovú škodu

Pri uspokojovaní nárokov na náhradu za jadrovú škodu postupuje prevádzkovateľ takto

I. skupina

Oprávnené nároky uplatnené v lehote do 12 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti uspokojí

do 60 dní od uplatnenia nároku. Na uspokojenie nárokov na náhradu škody môže použiť

70 % sumy určenej v

§ 28 ods. 1

. Ak nároky na náhradu škody presahujú sumu, ktorú možno pre túto skupinu použiť,

uspokoja sa nároky na náhradu škody na zdraví a náhrady z dôvodu usmrtenia v plnom

rozsahu a ostatné nároky pomerne.

II. skupina

Ostatné nároky uplatnené v lehote od 12 do 36 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti

uspokojí do 60 dní od uplatnenia nároku vrátane nárokov, ktoré boli v prvej skupine

uplatnené pomerne.

III. skupina

Po uplynutí lehoty 36 mesiacov od vzniku jadrovej udalosti uspokojí jednotlivé nároky

na náhradu jadrovej škody do 90 dní od uplatnenia nároku, a to až do vyčerpania sumy

určenej v

§ 28 ods. 1

. V rámci tejto skupiny sa uspokoja aj tie nároky, ktoré boli v rámci I. a II. skupiny

uspokojené pomerne.

§ 30

Finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu

(1)

Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť krytie svojej zodpovednosti za jadrovú škodu

poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky do výšky ustanovenej v

§ 28 ods. 1

.

(2)

Krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu podľa odseku 1 musí trvať počas

prevádzky jadrového zariadenia a najmenej desať rokov po jadrovej udalosti.

(3)

Z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu sú vyňaté jadrové udalosti spôsobené malými

množstvami jadrových materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá spôsobenie vzniku jadrovej

škody.

21

)

Podrobnosti o maximálnych limitoch takýchto množstiev ustanoví všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý vydá úrad.

ŠIESTA ČASŤ

ÚRAD JADROVÉHO DOZORU SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pôsobnosť úradu

§ 31

Úrad v oblasti využívania jadrovej energie plní tieto úlohy

a)

udeľuje a odníma oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám,

b)

vydáva a odníma povolenie na

1.

odber jadrových materiálov a na ich použitie,

2.

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi a s vyhoretým jadrovým palivom,

3.

dovoz alebo vývoz jadrových materiálov, špeciálnych materiálov a zariadení,

4.

prepravu jadrových materiálov,

5.

vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky,

6.

zmenu účelu jadrového zariadenia preklasifikovaním na jadrové zariadenia s iným účelom,

7.

spätný dovoz rádioaktívnych odpadov,

c)

vydáva súhlas na

1.

výstavbu jadrových zariadení,

2.

zmeny počas výstavby, prevádzky a vyraďovania jadrového zariadenia, ktoré ovplyvňujú

jadrovú bezpečnosť,

3.

začatie jednotlivých etáp uvádzania jadrových zariadení do prevádzky,

4.

prevádzku jadrového zariadenia,

5.

predĺženie doby prevádzky jadrového zariadenia,

d)

schvaľuje

1.

typy prepravných zariadení na prepravu jadrového materiálu alebo rádioaktívnych odpadov,

2.

limity a podmienky bezpečnej prevádzky jadrových zariadení,

3.

programy uvádzania jadrových zariadení do prevádzky členené na etapy,

4.

učebné osnovy na prípravu zamestnancov, u ktorých sa vyžaduje odborná spôsobilosť

alebo osobitná spôsobilosť vrátane použitého technického vybavenia, v špecializovaných

zariadeniach,

5.

systémy kvality a požiadavky na kvalitu jadrových zariadení a činností,

6.

vnútorné havarijné plány,

e)

ukladá

1.

prevzatie jadrových materiálov (

§ 10 ods. 5

),

2.

nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi, pri ktorých nie je známy pôvodca (

§ 17 ods. 9

),

3.

zníženie výkonu alebo pozastavenie prevádzky jadrového zariadenia alebo jeho výstavbu,

zastavenie používania jadrového materiálu alebo nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

(

§ 35

),

f)

overuje osobitnú odbornú spôsobilosť vybraných zamestnancov (

§ 21 ods. 4

),

g)

zabezpečuje vo svojej pôsobnosti medzinárodnú spoluprácu v oblasti využívania jadrovej

energie vrátane záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd a koordinuje

s ústrednými orgánmi štátnej správy spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú

energiu,

h)

zabezpečuje informovanie verejnosti o

1.

závažných nehodách a o haváriách,

2.

haváriách mimo územia Slovenskej republiky,

3.

závažných nedostatkoch zistených pri výkone dozoru a o opatreniach uložených na ich

odstránenie.

§ 32

(1)

Úrad vykonáva štátny dozor nad

a)

jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení,

b)

nakladaním s rádioaktívnymi odpadmi a vyhoretým jadrovým palivom,

c)

jadrovými materiálmi, špeciálnymi materiálmi a zariadeniami,

d)

fyzickou ochranou jadrových zariadení, jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov

z jadrových zariadení,

e)

havarijným plánovaním.

(2)

Úrad pri výkone štátneho dozoru

a)

vykonáva kontroly pracovísk, prevádzok a objektov jadrových zariadení a pritom kontroluje,

ako sa plnia povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, predpisov vydaných na jeho základe,

prevádzkových predpisov, dodržiavanie limitov a podmienok bezpečnej prevádzky, systémov

zabezpečovania kvality, ako aj povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí, opatrení a príkazov

vydaných podľa tohto zákona,

b)

kontroluje dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je

Slovenská republika viazaná, v oblastiach upravujúcich požiadavky na jadrovú bezpečnosť,

nakladanie s jadrovými materiálmi, rádioaktívnymi odpadmi z jadrových zariadení a

úpravu pre ukladanie a ukladanie inštitucionálnych rádioaktívnych odpadov, nakladanie

s vyhoretým jadrovým palivom vrátane vedenia evidencie a kontroly,

c)

zisťuje na mieste stav, príčiny a následky havárií, nehôd a vybraných porúch a v

prípade vyšetrovania nehody alebo havárie iným orgánom zúčastňuje sa ako neopomenuteľný

orgán na tomto vyšetrovaní,

d)

kontroluje vykonávanie povinných prehliadok, revízií, prevádzkových kontrol a skúšok

vybraných zariadení v jadrových zariadeniach,

e)

nariaďuje odstránenie nedostatkov ovplyvňujúcich jadrovú bezpečnosť,

f)

hodnotí jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení nezávisle od ich prevádzkovateľa,

g)

kontroluje obsah a precvičovanie havarijných plánov.

§ 33

(1)

Držitelia oprávnení, používatelia jadrových materiálov, prepravcovia alebo dopravcovia

jadrových materiálov sú povinní na účel výkonu štátneho dozoru predložiť požadované

materiály, dokumentáciu, odborné analýzy a podať požadované informácie. Ďalej sú povinní

poskytovať úradu potrebnú súčinnosť a vytvárať mu podmienky na nerušený výkon štátneho

dozoru a využívať výsledky jeho zistení vo svojej činnosti.

(2)

Držiteľ oprávnenia je povinný umožniť inšpektorom úradu a osobám prizvaným úradom

vstup do objektov a priestorov jadrových zariadení a poskytovať potrebnú súčinnosť

pri výkone štátneho dozoru.

(3)

Úrad poskytuje správy o činnosti, odborné stanoviská a oznamuje závažné nedostatky

zistené pri výkone štátneho dozoru a opatrenia uložené na ich odstránenie vláde a

dotknutým ústredným orgánom štátnej správy.

§ 34

Inšpektori jadrovej bezpečnosti

(1)

Úlohy v oblasti štátneho dozoru vykonáva úrad inšpektormi jadrovej bezpečnosti (ďalej

len „inšpektor“).

(2)

Inšpektor musí spĺňať kvalifikačné požiadavky a ich splnenie preukázať vykonaním

inšpektorskej skúšky.

(3)

Inšpektor sa pri výkone štátneho dozoru preukazuje preukazom inšpektora úradu.

(4)

Inšpektor je oprávnený

a)

vstupovať kedykoľvek do objektov a priestorov jadrových zariadení a do priestorov,

v ktorých sa nachádzajú jadrové materiály, špeciálne materiály a zariadenia alebo

sa nakladá s rádioaktívnymi odpadmi, vykonávať v nich prehliadky a kontrolnú činnosť,

požadovať predloženie príslušných dokladov a dokumentácie, informácií a vysvetlení,

presvedčovať sa u odborne spôsobilých zamestnancov vrátane vybraných zamestnancov

o ich znalostiach predpisov, kontrolovať plnenie podmienok na výkon práce, zisťovať

stav, príčiny a následky prevádzkových udalostí, ako aj kontrolovať stav havarijného

plánovania,

b)

po prerokovaní zistených nedostatkov so štatutárnym orgánom právnickej osoby alebo

s fyzickou osobou dávať záväzné príkazy na ich odstránenie a nariaďovať nevyhnutné

opatrenia,

c)

odobrať preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti (

§ 21 ods. 4

), ak vybraný zamestnanec hrubo alebo opakovane porušil prevádzkové predpisy alebo

nevyhovuje z hľadiska osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Odobratý preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti postúpi inšpektor na ďalšie konanie

úradu. V konaní úrad do jedného mesiaca od odobratia preukazu rozhodne o jeho odňatí

alebo vrátení.

(6)

Preukaz o osobitnej odbornej spôsobilosti možno odňať na dobu určitú, najviac však

na dobu troch rokov, alebo natrvalo. Na dobu určitú sa preukaz odníma, ak je predpoklad

pre nápravu dôvodov, pre ktoré bol odňatý. Pri trvalej strate fyzickej alebo psychickej

spôsobilosti držiteľa preukazu o osobitnej odbornej spôsobilosti sa preukaz odníma

natrvalo. Vrátenie odňatého preukazu je podmienené overením osobitnej odbornej spôsobilosti

zamestnanca.

§ 35

Zastavenie prevádzky jadrového zariadenia alebo jeho výstavby

Úrad je oprávnený v prípade nebezpečenstva z omeškania alebo pri vzniku závažných

skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, fyzickej ochrany alebo havarijnej

pripravenosti uložiť držiteľovi oprávnenia vykonať nevyhnutné opatrenia vrátane znížiť

výkon alebo pozastaviť prevádzku jadrového zariadenia alebo jeho výstavbu, zastaviť

používanie jadrového materiálu alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi.

§ 36

Pokuty

(1)

Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 50 000 000 Sk tomu, kto poruší zákaz využívania

jadrovej energie a jadrových materiálov na iné ako mierové účely (

§ 3 ods. 1

).

(2)

Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 30 000 000 Sk právnickej osobe alebo fyzickej

osobe, ktorá vykonáva činnosti na úseku využívania jadrovej energie vrátane prepravy

jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva bez

oprávnenia, prípadne povolenia, súhlasu alebo bez schválenia úradom (

§ 4 ods. 1 a 2

,

§ 10 ods. 1

,

3 a 4

,

§ 11 ods. 1

,

§ 14 ods. 2

,

§ 15 ods. 1

,

§ 16 ods. 1

,

§ 17 ods. 4

,

7

a

14

,

§ 18 ods. 1 až 4

a

§ 19 ods. 4

).

(3)

Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 10 000 000 Sk držiteľovi oprávnenia, ako aj prepravcovi

alebo dopravcovi jadrových materiálov, rádioaktívnych odpadov alebo vyhoretého jadrového

paliva za ohrozenie alebo za narušenie jadrovej bezpečnosti tým, že porušili povinnosti

vyplývajúce im z

§ 11 ods. 2

,

§ 12 ods. 1

,

§ 15 ods. 5

,

§ 17 ods. 11

a

13

,

§ 19 ods. 2

,

§ 20 ods. 2, 3

,

5 až 9

,

§ 22 ods. 1 až 4

,

§ 23 ods. 7

,

§ 24 ods. 4 a 5

a

§ 25 ods. 4

,

14, 15

a

18

alebo nevykonali v určených lehotách opatrenia uložené rozhodnutím úradu alebo záväzným

príkazom inšpektora.

(4)

Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 500 000 Sk štatutárnemu orgánu právnickej osoby

alebo fyzickej osobe za zatajenie informácií významných pre výkon štátneho dozoru

alebo za neoznámenie skutočností dôležitých z hľadiska jadrovej bezpečnosti, alebo

za zaradenie zamestnanca na výkon činností, pre ktoré nespĺňa podmienku odbornej spôsobilosti

alebo osobitnej odbornej spôsobilosti.

(5)

Úrad môže uložiť pokutu až do výšky 30 000 Sk zamestnancovi držiteľa oprávnenia alebo

prepravcu, alebo dopravcu jadrových materiálov alebo rádioaktívnych odpadov za zatajenie

skutočností dôležitých pre výkon štátneho dozoru alebo za odmietnutie spolupracovať

s inšpektorom pri výkone dozoru.

(6)

Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená

pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty.

(7)

Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil porušenie povinnosti,

najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

(8)

Pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 5 sa prihliada najmä na závažnosť, spôsob,

čas trvania a možné následky porušenia povinností.

(9)

Uložením pokuty držiteľovi oprávnenia alebo prepravcovi, alebo dopravcovi zostáva

nedotknutá trestná zodpovednosť jeho zamestnancov.

(10)

Pokuty sú príjmom Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania

s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

SIEDMA ČASŤ

SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 37

Vzťah k správnemu poriadku

(1)

Všeobecný predpis o správnom konaní

22

)

sa nevzťahuje na konanie úradu podľa

§ 4 ods. 3

,

§ 9 ods. 5

,

§ 11 ods. 1 až 3

,

§ 13 ods. 2

,

§ 15 ods. 1

,

4 a 5

,

§ 16 ods. 1

,

§ 17 ods. 6

,

§ 19 ods. 4

a

§ 22 ods. 4

.

(2)

Podanie rozkladu proti rozhodnutiam podľa

§ 8 ods. 2 písm. b)

a

§ 35

nemá odkladný účinok.

§ 38

Prechodné ustanovenie

(1)

Rozhodnutia vydané podľa doterajších predpisov sa považujú za rozhodnutia vydané

podľa tohto zákona.

(2)

Konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

(3)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosti upravené týmto zákonom

na základe oprávnenia vydaného podľa iných predpisov a mienia túto činnosť vykonávať

ďalej, sú povinné požiadať úrad o vydanie príslušného oprávnenia podľa tohto zákona

najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Táto povinnosť

sa nevzťahuje na právnické osoby a fyzické osoby, ktoré využívajú jadrovú energiu

na základe licencie alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu.

4

)

(4)

V prípade, že vykonávanie niektorých činností v oblasti využívania jadrovej energie

nie je v súlade s podmienkami ustanovenými týmto zákonom, je právnická osoba alebo

fyzická osoba povinná bezodkladne prerokovať s úradom opatrenia na ich zosúladenie

s týmto zákonom. Opatrenia sa musia vykonať najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak úrad nerozhodol inak.

§ 39

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa zákon

č. 28/1984 Zb.

o štátnom dozore nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení v znení zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. 254/1994 Z. z.

§ 40

V platnosti zostávajú vykonávacie predpisy, ak nie sú v rozpore s týmto zákonom, až

do vydania nových vykonávacích predpisov na základe tohto zákona, a to

a)

vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 28/1977 Zb. o evidencii a

kontrole jadrových materiálov,

b)

vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 67/1987 Zb. o zaistení jadrovej

bezpečnosti pri zaobchádzaní s rádioaktívnymi odpadmi,

c)

vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 100/1989 Zb. o bezpečnostnej

ochrane jadrových zariadení a jadrových materiálov,

d)

vyhláška Československej komisie pre atómovú energiu č. 191/1989 Zb., ktorou sa ustanovuje

spôsob, lehoty a podmienky overovania osobitnej odbornej spôsobilosti vybraných pracovníkov

jadrových zariadení,

e)

vyhláška Česko-slovenskej komisie pre atómovú energiu č. 436/1990 Zb. o zabezpečení

akosti vybraných zariadení z hľadiska jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,

f)

úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 2/1978 z 27. októbra 1978 o

zaistení jadrovej bezpečnosti pri navrhovaní, povoľovaní a vykonávaní stavieb s jadrovoenergetickým

zariadením (registrovaná v čiastke 28/1978 Zb.),

g)

úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 4/1979 z 31. marca 1979 o všeobecných

kritériách zaistenia jadrovej bezpečnosti pri umiestňovaní stavieb s jadrovoenergetickým

zariadením (registrovaná v čiastke 9/1979 Zb.),

h)

úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 6/1980 z 23. januára 1980 o

zaistení jadrovej bezpečnosti pri spúšťaní a prevádzke jadrovoenergetických zariadení

(registrovaná v čiastke 13/1980 Zb.),

i)

úprava Československej komisie pre atómovú energiu č. 9/1985 zo 16. mája 1985 o zaistení

jadrovej bezpečnosti výskumných jadrových zariadení (registrovaná v čiastke 11/1985

Zb.).

Čl. III

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 1998.