VYHLÁŠKA 130/1975 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpeční a zákon Českej národnej rady o pôsobnosti orgánov Českej socialistickej republiky v sociálnom zabezpeční

§ 1

(1)

Predsedu posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru a

jeho zástupcu volí okresný národný výbor zo svojich poslancov.

(2)

Za ďalších členov tejto komisie volí okresný národný výbor

a)

zástupcu Revolučného odborového hnutia na návrh okresnej (pražskej) správy nemocenského

poistenia,

b)

zástupcu výrobných družstiev na návrh krajského výboru Českého zväzu výrobných družstiev,

c)

zástupcu ozbrojených síl na návrh okresnej vojenskej správy,

d)

zástupcu útvarov Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra na návrh

krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti,

e)

zástupcu zboru nápravnej výchovy na návrh útvaru, ktorý pôsobí v územnom obvode okresného

národného výboru,

f)

zástupcu jednotných roľníckych družstiev na návrh okresného výboru Zväzu družstevných

roľníkov Českej socialistickej republiky,

g)

zástupcu okresného výboru Českého zväzu protifašistických bojovníkov na návrh tohto

výboru,

h)

lekára posudkovej služby sociálneho zabezpečenia, lekára štátnej zdravotníckej správy,

lekára ozbrojených síl, lekára Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra,

lekára železničného zdravotníctva a lekárov - členov zväzu protifašistických bojovníkov

na návrh príslušných orgánov a organizácií,

ch)

pracovníkov príslušného odboru národného výboru.

§ 2

(1)

Predsedu posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia krajského národného výboru a

jeho zástupcu volí krajský národný výbor zo svojich poslancov.

(2)

Za ďalších členov tejto komisie volí krajský národný výbor

a)

zástupcu Revolučného odborového hnutia na návrh krajskej (pražskej) správy nemocenského

poistenia,

b)

zástupcu výrobných družstiev na návrh krajského výboru Českého zväzu výrobných družstiev,

c)

zástupcu ozbrojených síl na návrh krajskej vojenskej správy,

d)

zástupcu útvarov Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra na návrh

krajskej správy Zboru národnej bezpečnosti,

e)

zástupcu zboru nápravnej výchovy na návrh správy zboru nápravnej výchovy,

f)

zástupcu jednotných roľníckych družstiev na návrh Ústredného výboru Zväzu družstevných

roľníkov Českej socialistickej republiky,

g)

zástupcu Ústredného (v Prahe mestského) výboru Zväzu protifašistických bojovníkov

na návrh tohto výboru,

h)

lekára posudkovej služby sociálneho zabezpečenia, lekára štátnej zdravotníckej správy,

lekára ozbrojených síl, lekára Zboru národnej bezpečnosti a vojsk ministerstva vnútra,

lekára železničného zdravotníctva, lekárov pracujúcich v odvetví ministerstva školstva

a lekárov - členov zväzu protifašiistických bojovníkov na návrh príslušných orgánov

a organizácií,

ch)

pracovníkov príslušného odboru národného výboru.

§ 3

(1)

Posudková komisia sociálneho zabezpečenia je schopná rokovať a uznášať sa, ak sú

prítomní predseda alebo jeho zástupca, zástupca Revolučného odborového hnutia, lekár

posudkovej služby sociálneho zabezpečenia, jeden z lekárov štátnej zdravotníckej správy

a pracovník príslušného odboru národného výboru, ktorý je zároveň tajomníkom komisie.

(2)

Namiesto zástupcu Revolučného odborového hnutia musia byť prítomní

a)

zástupca jednotných roľníckch družstiev, ak je účastníkom konania družstevný roľník

alebo jednotlivo hospodáriaci roľník (spolupracujúci člen rodiny),

b)

zástupca výrobných družstiev, ak je účastníkom konania člen výrobného družstva,

c)

zástupca ozbrojených síl ( Zboru národnej bezpečnosti alebo zboru nápravnej výchovy)

pri posudzovaní príslušníka ozbrojených síl (Zboru národnej bezpečnosti alebo zboru

nápravnej výchovy) z povolania, a ak nejde len o kontrolnú lekársku prehliadku, aj

lekár ozbrojených síl (Zboru národnej bezpečnosti).

(3)

Ak je v komisii prerokúvaný prípad mladistvého alebo dieťaťa, musí byť prítomný ako

lekár štátnej zdravotníckej správy dostový lekár a pracovník príslušného odboru národného

výboru.

(4)

Ak sa prerokúva prípad žiadateľa ( dôchodcu), ktorý bol účastníkom odboja, musí byť

prítomný zástupca Českého zväzu protifašistických bojovníkov a lekár, ktorý je členom

tejto organizácie.

(5)

Zloženie komisie na prerokovoanie jednotlivých prípadov určuje podľa odsekov 1 až

4 predseda alebo jeho zástupca.

§ 4

(1)

Podľa potreby prizve predseda alebo jeho zástupca na rokovanie komisie

a)

zástupcu závodného výboru základnej organizácie Revolučného doborového hnutia v organizácií,

v ktorej účastník konania pracuje alebo naposledy pracoval, prípadne zástupcu vyššieho

orgánu Revolučného odborového hnutia,

b)

zástupcu jednotného roľníckeho družstva alebo výrobného družstva, v ktorom družstevník

je alebo naposledy bol pracovne činný,

c)

zástupcu miestneho (mestského) národného výboru, v územnom obvode ktorého má účastník

bydlisko,

d)

zástupcu Zväzu invalidov v Českej socialistickej republike, prípadne zástupcov ďalších

spoločenských organizácií,

e)

zástupcu príslušného lekára posudzovaného, ak je to nevyhnutne v záujme posúdenia

zdravotného stavu účastníka konania,

f)

ošetrujúceho lekára posudzovaného, ak je to nevyhnutné v záujme posúdenia zdravotného

stavu účastníka konania,

g)

iných občanov, od ktorých možno očakávať, že prispejú k objasneniu závažných okolností

dôležitých pre rozhodnutie komisie.

(2)

Zástupcovia orgánov a organizácií uvedených v predchádzajúcom odseku a zástupcovia

orgánov sociálneho zabezpečnia musia byť na rokovanie komisie pozvaní, ak tieto orgány

(organizácie) o to požiadajú. rovnako musí byť na rokovanie pozvaný ošetrujúci lekár,

ak o to požiada.

§ 5

(1)

Lekársky nález potrebný na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia okresného

národného výboru vyhotovuje lekár, ktorý liečil posudzovaného; ak ide o chorobu z

povolania, vyhotovuje tento nález lekár oddelenia chorôb z povolania príslušného ústavu

národného zdravia (kliniky). Ak ide o určenie stupňa invalidity alebo o rozhodnutie,

že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, alebo o rozhodnutie o nevyhnutnosti

trvalého preloženia na inú prácu alebo nevyhnutnosti trvalej zmeny zamestnania zo

zdravotných dôvodov, predkladá lekársky nález ošetrujúceho lekára, prípadne odborného

lekára príslušná lekárska poradná komisia (lekárska komisia) po preskúmaní a potvrdení

tohto nálezu. Lekárske nálezy na rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia

krajského národného výboru podáva lekár, ktorý je členom tejto komisie.

(2)

Potrebnú lekársku dokumentáriu na rokovanie posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia

okresného národného výboru vydáva zdravotnícke zariadenie.

(3)

Lekári, ktorí sú členmi posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia okresného národného

výboru, spolupracujú s lekárskymi poradnými komisiami (s lekárskymi komiasiam). Lekári,

ktorí sú členmi posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru

i krajského národného výboru, kontrolujú správnosť a úplnosť lekárskej dokumentácie

a pri rokovaní v posudkovej komisii sociálneho zabezpečenia podľa potreby vyšetrujú

posudzovaného občana znovu; sú tiež zodpovední za posúdenie zdravotného stavu posudzovaného

občana a vyjadrujú sa najmä o tom, či jeho zdravotný stav je dlhodobe nepriaznivý

a kedy táto zmena nastala.

(4)

Posudkové komisie sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru zasadajú spravidla

v zdravotníckych zariadeniach štátnej zdravotníckej správy a vo veľkých organizáciách,

ktoré majú zdravotnícke zariadenia s potrebným vybavením.

§ 6

Posudková komisia sociálneho zabepečenia sa uznáša prevažnou väčšinou hlasov prítomných

členov. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu.

§ 7

Členovia komisie a občania prizvaní na prerokovanie jednotlivých prípadov v posudkovej

komisii sociálneho zabezpečenia (§ 4) sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,

o ktorých sa dozvedeli v priebehu rokovania komisie.

§ 8

(1)

Predsedu dávkovej komisie okresného národného výboru a jeho zástupcu volí okresný

národný výbor zo svojich poslancov.

(2)

Za ďalších členov dávkovej komisie volí okresný národný výbor

a)

zástupcu Revolučného odborového hnutia na návrh okresnej (pražskej) správy nemocenského

poistenia,

b)

zástupcu výrobných družstiev na návrh krajského výboru Českého zväzu výrobných družstiev,

c)

zástupcu jednotných roľníckych družstiev na návrh okresného výboru Zväzu družstevných

roľníkov Českej socialistickej republiky,

d)

občanov, ktorí majú úzky vzťah k sociálnemu zabezpečeniu, na doporučenie socialistických

organizácií,

e)

pracovníkov príslušného odboru národného výboru.

§ 9

(1)

Predsedu dávkovej komisie krajského národného výboru a jeho zástupcu volí krajský

národný výbor zo svojich poslancov.

(2)

Za ďalších členov dávkovej komisie volí krajský národný výbor

a)

zástupcu Revolučného odborového hnutia na návrh krajskej (pražskej) správy nemocenského

poistenia,

b)

zástupcu výrobných družstiev na návrh krajského výboru Českého zväzu výrobných družstiev,

c)

zástupcu jednotných roľníckych družstiev na návrh Ústredného výboru Zväzu družstevných

roľníkov Českej socialistickej republiky,

d)

občanov, ktorí majú blízky vzťah k sociálnemu zabezpečeniu, na doporučenie socialistických

organizácií,

e)

pracovníkov príslušného odboru národného výboru.

§ 10

Rokovanie a zloženie dávkovej komisie

(1)

Dávková komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak je prítomný predseda alebo jeho

zástupca Revolučného odborového hnutia a pracovník príslušného odoboru národného výboru,

ktorý je zároveň tajomníkom komisie.

(2)

Miesto zástupcu Revolučného odborového hnutia musia byť prítomní

a)

zástupca jednotných roľníckych družstiev, ak je účastníkom konania družstevný roľník

alebo jednotlivo hospodáriaci roľník (spolupracujúci člen rodiny),

b)

zástupca výrobných družstiev, ak je účastníkom konania člen výrobného družstva.

(3)

Ak rozhodnutie dávkovej komisise závisí tiež na riešení otázok patriacich do pôsobností

posudkovej komisise sociálneho zabezpečenia, je dávková komisisa viazaná rozhodnutím,

prípadne posudkom posudkovej komisise sociálneho zabezpečenia.

§ 11

Ustanovenia § 3 ods. 5, § 4, § 6 a § 7 platia i pre rokovanie dávkovej komisie.

§ 12

Voľba členov

(1)

Predsedu komisie starostlivosti o rodinu a deti a jeho zástupcu volí okresný národný

výbor a krajský národný výbor zo svojich poslancov.

(2)

Za ďalších členov komisie volí okresný národný výbor i krajský národný výbor občanov,

ktorí sa zaoberajú problematikou starostlivosti o rodinu a deti alebo sa osvedčili

pri výchove detí; pritom dbá na to, aby členmi komisie boli detský, prípadne dorastový

lekár, ženský lekár, pedagóg, psychológ, sudca z povolania, zástupca prokuratúry a

zástupca orgánov Verejenej bezpečnosti.

§ 13

Rokovanie a zloženie komisie starostlivosti o rodinu a deti

(1)

Komisia je schopná rokovať a uznášať sa, ak je prítomný predseda alebo jeho zástupca

a najmenej polovica ostatných členov a pracovník príslušného odboru národného výboru,

ktorý je zároveň tajomníkom komisie.

(2)

Ak to vyžaduje povaha prerokúvanej veci, musí sa na rokovaní zúčastniť člen komisie

určený predsedom alebo jeho zástupcom.

(3)

Ak je to potrebné, prizve predseda komisie alebo jeho zástupca na rokovanie komisie

zástupcu školy alebo socialistickej organizácie.

(4)

Zástupcovia organizácií uvedených v predchádzajúcom odseku a zástupcovia orgánov

sociálneho zabezpečenia musia byť na rokovanie komisie prizvaní, ak tieto orgány (organizácie)

o to požiadajú.

(5)

Ustanovenia § 3 ods. 5, § 6 a § 7 platia i pre rokovanie komisie starostlivosti o

rodinu a deti.

§ 14

(1)

Okresné národné výbory organizujú, zabezpečujú a koordinujú výchovu občanov k manželstvu

a k zodpovednému rodičovstvu prostredníctvom svojich komisií, okresných zborov pre

občianske záležitosti, koordinačných zborov a kultúrnych, zdravotníckych a sociálnych

zariadení, ktoré spravujú; spolupracujú pritom so socialistickými organizáciami.

(2)

Miestne (mestské) národné výbory sa zúčastňujú na výchove k manželstvu a k zodpovednému

rodičovstvu najmä kultúrnou, zdravotníkou a sociálno-výchovnou činnosťou; v rámci

tejto činnosti uporadúvajú najmä besedy so snúbencami, prednášky a kurzy.

(3)

Miestne (mestské) národné výbory vykonávajú činnosť uvedenú v odseku 2 prostredníctvom

svojich komisí, zborov pre občianske záležitosti a kultúrnych zariadení; spolupracujú

pritom so socialistickými organizáciami.

§ 15

(1)

Okresné národné výbory

a)

vyhľadávajú rodiny s nezaopatrenými deťmi a ťarchové ženy žijúce v nepriaznivých

životných pomeroch; pritom osobitnú pozornosť venujú rodinám s väčším počtom detí,

neúplným rodinám, rodinám kde sú matka alebo otec vážne chorí, rodinám ohrozeným rozvratom

a rodinám alkoholikov a pôsobia na odstránenie príčin a dôsledkov ich nepriaznivých

životných pomerov vhodnými formami sociálnej starostlivosti,

b)

vyhľadávajú det, ktorých rodičia alebo iné osoby zodpovedné za ich výchovu neplnia

svoje povinnosti, ohrozujú alebo narúšajú ich výchovu, a pôsobia na odstránenie príčin

a dôsledkov týchto nedostatkov.

(2)

Miestne (mestské) národné výbory sa zúčastňujú na činnosti uvedenej v odseku 1; ak

nemôže miestny (mestský) národný výbor sám poskytnúť dostatočnú pomoc a dosiahnuť

nápravu, upozorní okresný národný výbor na občanov, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť

a spolupôsobí pri jej poskytovaní. Miestny (mestský) národný výbor oznámi okresnému

národnému výboru nejmä prípady, keď rodičia alebo iné zodpovedné osoby zanedbávajú

onenie svojich povnností pri výchove detí závažným spôsobom, pripadne keď dieťa treba

umiestniť do výchovy nahrádzajúcej výchovu rodičov.

(3)

Okresné národné výbory poskytujú deťom, rodičom, iným občanom zodpovedným za výchovu

detí a ťarchavým ženám pomoc a sociálno-právnu ochranu, a ak to odôvodňuje povaha

prípadu, spisujú potrebné návrhy, rokujú v ich záujme s ostatnými orgánmi, zariadeniami

a organizáciami a v prípade potreby im sprostredkujú ich pomoc.

§ 16

Ochrana detí pred škodlivými vplyvmi

Miestne (mestské) národné výbory

a)

zakročujú v prospech detí, ktorým rodičia alebo iní občania zodpovední za ich výchovu

neposkytujú riadnu starostlivosť a pôsobia na odstraňnovanie príčin, ktoré tieto nedostatky

spôsobujú. Závažné nedostatky oznamujú okresnému národnému výboru;

b)

dozerajú, aby sa deťom a mladistvým nepodávali alebo nepredávali alkoholické nápoje,

aby sa deti mladšie ako 15 rokov nezdržiavali bez dozoru osôb zodpovedných za ich

výchovu vo verejných miestnostiach, kde sa také nápoje podávajú;

c)

dozerajú, aby usporiadatelia filmových, divadelných predstavení a iných kultúrnych

a šporových podujatí nedovolili účasť detí a mladistvých na predstaveniach (podujatiach)

mládeži neprístupných.

§ 17

(1)

Ak rodičia alebo iní občania zodpovední za výchovu zamedbávajú svoje povinnosti,

ak sami alebo iní občania narúšajú výchovu dieťaťa alebo ak je správanie deťaťa závadné,

vyšetrí miestny (mestský) národný výbor všetky okolnosti prípadu a prerokuje so záčstnanými

odstránenie nedostatkov vo výchove dieťaťa.

(2)

Ak nemožno očakávať, že samo prerokovanie zabezpečí nápravu, a ak to vyžaduje záujem

spoločnosti, miestny (mestský) národný výbor

a)

v menej závažných prípadoch napomenie maloletého, prípadne občanov, ktorých správanie

bolo závadné; prito môže požiadať spoločenskú organizáciu na pracovisku týchto občanov,

aby toto opatrenie vykonala;

b)

závažných prípadoch, alebo oak predchádzajúce napomenutie bolo meúčinné, určí nad

maloletým dohľad; pokiaľ však ide o prípady, ktorými sa zaoberal súd alebo okresný

národný výbor, môže tak urobiť len vtedy, ak súd alebo okresný národný výbor vo vec

nerozhodol.

(3)

Výkonom dohľadu poverí miestny (mestský) národný výbor dôverníka starostlivosti o

deti, prípadne inú vhodnú osobu. Ten, kto bol výkonom dohľadu poverený, je povinný

v súčinnosti so školou a so spoločenskými organizáciami v bydlisku alebo na pracovisku

sústavne na dieťa a na občanov, ktorí zodpovedajú za jeho výchovu, výchovne pôsobiť

a sledovať, ako sa dieťa správa, ako sa o neho rodičia alebo iní občania zodpovední

za jeho výchovu starajú; v prípade potreby dáva podnet na ďalšie opatrenia v záujme

dieťaťa.

(4)

O vyslovenom opatrení upovedomí miestny (mestský) národný výbor okresný národný výbor,

súd, prípadne školu a organizáciu, v ktorej účastník pracuje.

§ 18

(1)

Ak to vyžaduje záujem spoločnosti na riadnej výchove dieťaťa a miestny (mestský)

národný výbor tak ešte neurobil, môže komisia starostlivosti o rodinu a deti okresného

národného výboru urobiť opatrenia podľa § 17; v závažnejších prípadoch, najmä ak treba

chrániť dieťa pred škodlvými vplyvmi, môže mu uložiť i primerané obmedzenia; môže

mu napríklad zakázať návštevu podnikov a zábav preň nevhodných, styk s občanmi, ktorí

môže mať nepriaznivý vplyv na jeho výchovu; o vyslovenom opatrení upovedomí miestny

(mestský) národný výbor, prípadne školu alebo organizáciu. Okresný národný výbor v

súčinnosti s miestnym (mestským) národným výborom a v spolupráci s dôverníkom starostlivosti

o deti, so školou alebo organizáciou sleduje, či maloletý dodržiava uložené obmedzenia.

(2)

V prípadoch, ktorými sa zaoberal súd, môže okresný národný výbor urobiť opatrenia

uvedené v predchádzajúcom odseku len vtedy, ak súd vo veci nerozhodol.

(3)

Dohľad vykonáva okresný národný výbor v súčinnosti s dôverníkom starostlivosti o

deti,s miestnym (mestským národným výborom, so školou a so spoločenskými organizáciami

v mieste bydliska alebo na pracovisku; pritom sústavne sleduje, ako sa dieť správa,

ako sa oň rodičia alebo iní občania zodpovední za jeho výchovu starajú; a v prípade

potreby a s ohľadom na výsledky tohto pôsobenia prijme alebo navrhne ďalšie opatrenia

v záujme dieťaťa.

§ 19

Pomoc deťom v naliehavých prípadoch

Miestne (mestské) národné výbory poskytujú deťom v naliegavých prípadoch okamžitú

pomoc, najmä keď dieťaťu hrozí vážna ujma na živote alebo na zdraví v dôsledku nedostatočnej

starostlivosti rodičov alebo iných občanov zodpovedných za jeho výchovu a keď nemožno

čakať, až v jeho prospech zasiahne okresný národný výbor alebo súd. Miestne (mestské)

národné výory zakročia aj vtedy, keď sa dieťa v dôsledku závažného ochorenia alebo

úmrtia rodičov alebo iných občanov zodpovedných za jeho výchovu náhle ocitne bez akejkoľvek

starostlivosti alebo ak potrebuje okamžitú lekársku pomoc a rodiečia alebo iní občania

zodpovední za jeho výchovu mu ju neobstarajú.

§ 20

Umiestnenie dieťaťa do náhradnej výchovu

(1)

Okresný národný výbor podáva súdu návrh na nariadenie ústavnej výchovy v prípadoch,

v ktorých sa nedostatky v rodinnej výchove prejavili výžnou mravnou narušenosťou dieťaťa

alebo ak je dieťa v doterjšom prostredí vážne ohrozené vo svojom telenom alebo duševnom

vývoji a iné výchovné opatrenia neviedli k cieľu a zverenie dieťaťa do výchovy iného

občana sa nejaví účelné alebo postačujúce. Ústavnú výchovu môže okresný národný výbor

navrhnúť aj vtedy, keď sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek riadnej starostlivosti a nemžno

ho zveriť do výchovy iného občana.

(2)

Ak treba bez odkladu umiestniť dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej výchovu rodičov,

pretože sa oň nikto riadne nestará, alebo preto, že jeho život, zdravie alebo vývoj

v doterjšom prostredí je vážne ohrozený, rozhodne okresný národný výbor predbežne

o jeho okamžitom umiestnení v rodine zaručujúcej priaznivé podmienky pre jeho všestranný

vývoj alebo o jeho umiestnení v ústave; o svojom opatrení upovedomí súd, ktorý rozhodne

dodatočne.

(3)

V prípadoch, v ktorých súd rozhodne o umiestnení dieťaťa do výchovy iného občana

alebo nariadi ústavnú výchovu alebo určí ochrannú výchovu, zabezpečí okresný národný

výbor umiestnenie dieťaťa do výchovy nahrádzajúcej výchovu rodičov, prípadne do zariadení

ústavnej alebo ochrannej výchovy.

(4)

Okresné národné výbory zisťujú podmienky ďalšej výchovy detí v rodine, ak má byť

zrušená ústavná alebo ochranná výchova, pôsobia na zlepšenie výchovného prostredia

v takých rodinách a sledujú pomery detí, ktoré sa do rodiny vrátili po skončení ústavnej

alebo ochrannej výchovy, alebo mladistvých, ktorí sa do rodiny vrátili po skončení

výkonu trestu odňatia slobody; miestne (mestské) národné výbory spolupôsobia pri výkone

tejto činnosti a rozhodujúce skutočnosti, ktoré pritom zistia, oznamujú okresnému

národnému výboru.

(5)

Okresné národné výbory pri zaraďovaní mladistvých podmienečne odsúdených a mladistvých

po skončení ústavnej alebo ochrannej výchovy a po preustení z výkonu trestu odňatia

slobody do učebného alebo pracovného pomeru spolupracujú najmä s organizáciami i s

orgánmi Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže v organizáciách

a poskytujú týmto mladistvým zvýšenú výchovnú a sociálnu starostlivosť.

§ 21

Starostlivosť o deti zverené do výchovy iných občanov ako rodičov

(1)

Okresné národné výbory pravidelne sledujú telesný a duševný výboj detí zverených

do výchovy iných občanov ako rodičov. Za tým účelom najmenej raz za štvrť roka poverený

pracovník alebo funkcionár národného výboru navštívi rodinu, v ktorej dieťa žije,

a v prípadoch potreby poskytne občanovi zodpovednému za výchovu dieťať, prípadne dieťaťu

pomoc potrebnú na všestranný vývoj dieťaťa.

(2)

Pokiaľ súd neustanoví dieťaťu opatrovníka alebo pokiaľ sa ustanovený opatrovník svojej

funkcie neujme, vykonáva okresný národný výbor v záujme detí neodkladné úkony.

(3)

Na základe rozhodnutia súdu vykonáva okresný národný výbor funkciu opatrovníka.

§ 22

Sprostredkovanie osvojenia

(1)

Okresné národné výbory vyhľadávajú deti vhodné na osvojenie a občanov vhodných stať

sa osvojiteľmi. Preverujú, či títo občania spôsobom svojho života a života svojej

rodiny poskytujú záruku, že dieťa budú vychovávať na jeho prospech a v záujme spoločnosti,

a pôsobia na to, aby osvojenie bolo pre dieťa čo najprospešnejšie.

(2)

Krajské národné výbory zabezpečujú prehľad detí vhodných na osvojenie a občanov vhodných

stať sa osvojiteľmi a pôsobia na to, aby sa vhodným občanom odporučili vhodné deti

na osvojenie.

§ 23

Vecná pomoc

Vecnú pomoc uskutočňujú okresné národné výbory poskytnutím predmetov potrebných na

uspokojovanie životných potrieb, najmä výživy, ošatenia a vybavenia domácnosti, pokiaľ

si ch rodičia s nezaopatrenými deťmi, najmä osamelé matky (otcovia), ktoré sa starajú

o nezaopatrené dieťa, a ženy v dobe ťarchavosti nemôžu zabezpečiť z vlastných príjmov.

§ 24

Peňažné príspevky

(1)

Jednorazový peňažný príspevok sa poskytuje na úhradu nákladov, ktoré vznikli v dôsledku

mimoriadnych životných situácií občanov uvedeným § 23, ak sú sociálne odkázaní.

(2)

Na zabezpečenie výživy alebo na úhradu nákladov na životné potreby, ktoré sa pravidelne

opakujú a ktoré nemožno zabezpečiť inak, môže okresný národný výbor poskytnúť týmto

občanom opakujúci sa peňažný príspevok.

§ 25

Dávky sociálnej starostlivosti uvedené v § 23 a v § 24 možno poskytnúť aj občanom,

ktorí majú v priamej starostlivosti nezaopatrené deti, na ktoré sa poskytuje príspevok

na výživu,1) pokiaľ tento príspevok nestačí na zebezpečenie životných potrieb týchto

detí.

§ 26

Poskytovanie jednotlivých dávok sociálnej starostlivosti sa navzájom nevylučuje.

§ 27

Pôžičky

(1)

Okresné národné výbory môžu poskytovať v mimoriadnych prípadoch bezúročné pôžičky

občanom uvedeným v § 23, ak sa prechodne ocitli v nepriaznivých životných pomeroch,

ktoré môže za pomoci pôžičky prekonať, a ak môžu poskytnutú pôžičku splatiť bez toho,

že tým bude ohrozené zabezpečenie ich životných potrieb.

(2)

Pôžičku možno poskytnúť, najmä na úhradu nákladov spojených s uspokojovaním životných

potrieb, najmä na ošatenie a vybavenie domácnosti.

§ 28

(1)

Účelom opatrovateľskej služby pre rodiny s deťmi je poskytovať pomoc rodinám pri

starostlivosti o deti (spravidla do desiatich rokov veku) a pri vedení domácnosti,

ak si ich rodina nemôže sama zabezpečiť pre vážne prekážky. Opatrovateľská služba

sa poskytuje sociálne odkázaným občanom bezplatne, ostatným občanom za úplnú alebo

čiastočnú úhradu s prihliadnutím na príjmy, rodinné a majetkové pomery občana. Maximálna

výčka úhrady za jednotlivé úkony opatrovateľskej služby je ustanovená v prílohe č.

1 tejto vyhlášky.

(2)

Za vážne prekážky sa považujú najmä

a)

choroba, rekonvalescencia, kúpeľná liečba, úmrtie alebo iné náhle odlúčenie jedného

alebo obidvoch rodičov,

b)

pôrod, šestonedelie, starostlivosť o viac malých detí,

c)

vo výnimočných prípadoch aj vtedy, ak osamelá matka, prípadne iná osamelá osoba,

v priamej starostlivosti ktorej je dieť, nastúpi do práce, pretože už vyčerpala podporu

pri ošetrovaní člena rodiny podľa predpisov o nemocenskom poistení2) alebo o zabezpečení

v nemoci a zabezpečení matky a dieťaťa.3)

§ 29

Aktívy národných výborov pôsobiace pri starostlivosti o rodinu a deti

(1)

Miestny (mestský) národný výbor zriaďuje aktív starostlivosti o rodinu a deti na

plnenie svojich úloh pri starostlivosti o rodinu a deti z radov svojich poslancov

a dobrovoľných spolupracovníkov, predovšetkým z funkcionárov a členov spoločenských

organizáií.

(2)

Pre úspešné a včasné plnenie úloh v starostlivosti o rodinu a deti zriaďujú okresné

národné výbory zbor dôverníkov starostlivosti o deti. Za členov tohto zboru vymenúvajú

občanov, ktorých vzťah k socialistickej spoločnosti, osobné vlastnosti, spôsob života,

pomer k deťom a schopnosť výchovne pôsobiť poskytujú záruku, že budú svedomite a podnetne

plniť zverené úlohy. Pri vymenovaní prihliadjú na návrhy, ktoré podali miestne (mestské)

národné výbory po prerokovaní s občianskymi výbormi a so spoločenskými organizáciami.

(3)

Dôverníci starostlivosti o deti zisťujú, ako rodiny plnia svoje spoločenské funkcie

pri výchove detí, pomáhajú pri odstraňovaní nedostatkov, vykonávajú dohľad a plnia

iné úlohy, ktoré im okresný národný výbor pri starostlivosti o rodinu a deti uloží.

(4)

Obvod, v ktorom má dôverník starostlivosti o deti vykonávať svoju činnosť, určí okresný

národný výbor tak, aby sa úplne využili dôverníkove poznatky o pomeroch, mieste alebo

pracovisku a umožnilo sa mu úspešné plnenie úloh.

(5)

Okresný národný výbor vydá dôverníkoví preukaz o vymenovaní.

§ 30

Spolupráca s inými orgánmi

Národné výbory všetkých stupňov spolupracujú s hospodárskymi a spoločenskými organizáciami,

so školami, súdmi a zdravotníckymi zariadeniami; okresné národné výbory spolupracujú

najmä so zariadeniami, v ktorých sa vykonáva ústavná alebo ochranná výchova a krajské

národné výbory s detskými diagnostickými ústavmi a s diagnostickými ústavmi pre mládež.

§ 31

Dávky a služby sociálnej starostlivosti

(1)

Miestne (mestské) národné výbory poskytujú občanom ťažko postihnutým na zdraví a

starým občanom, ktorí sú na to socilne odkázaní, príspevok na spoločné stravovanie,

jednorazový peňažný príspevok a vecnú pomoc. Výšku príspevku určia s prihliadnutím

na ich príjmy a na rodinné a majetkové pomery.

(2)

Miestne (mestské) národné výbory zabezpečujú občanom uvedeným v odseku 1 spoločné

stravovanie v závodných a diétnych jedálňach, v jedálňach jednotných roľníckych družstiev

a v zariadeniach verejného stravovania, prípadne aj dovozom stravy z týchto jedální

alebo z ústavov sociálnej starostlivosti do klubov dôchodcov.

(3)

Vecná pomoc sa uskutočňuje zabezpečením namáhavejších pracovných úkonov nevyhnutných

na zabezpečenie prevádzky a údržby domácnosti, ktoré občan, nemôže pre svoj zdravotný

stav alebo vek vykonávať sám, prípadne poskytnutím predmetov potrebných na uspokojovanie

životných potrieb.

(4)

jednorazový peňažný príspevok sa poskytuje na úhradu mimoriadnych nevyhnutných nákadov,

ktoré nemôže občan uhradiť zo svojich bežných príjmov.

(5)

Účasť na kultúrnom a spoločenskom živote zabezpečujú miestne (mestské) národné výbory

občanom ťažko postihnutým na zdraví a starým občanom najmä tým, že zriaďujú kluby

dôchodcov. Miestne (mestské) národné výbory tiež dojednávajú a zabezpečujú možnosť

návštevy divadelných a filmových predstavení a iných kultúrnych a športových podujatí

za znížené vstupné, prípadne bezplatne.

(6)

Okresné národné výbory, prípadne mestské národné výbory môžu tiež zabezpečovať pre

občanov ťažko postihnutých na zdraví a pre starých občanov rekreačné zájazdy, prípadne

krátkodobé, najviac týždňové rekreačné pobyty. Na úhradu nákladov s tým spojených

môže byť sociálne odkázaným občanom poskytnutý jednorazový peňažný príspevok.

§ 32

Opatrovateľksá služba

(1)

Opatrovateľskú službu poskytujú okresné národné výbory občanom ťažko postihnutým

na zdraví a starým občanom, ktorí nie sú schopní sami si obstarať nevyhnutné práce

v domácnosti alebo ktorí pre nepriaznivý zdravotný stav potrebujú ošetrenie inou osobou,

pokiaľ potrebnú starostlivosť nemôžu poskytovať rodinní psíslušníci týchto občanov,

ktorí s nimi žijú v spoločnej domácnosti.

Opatrovateľská služba sa neposkytuje pri karanténe nariadenej pre podozrenie z nákazy

prenesnou chorobou a pri ochorení takouto chorobou.

(2)

Opatrovateľksá služba zahŕňa bežné práce nevyhnutné na udržiavanie domácnosti, obstarávanie

nákupov a donášku jedla, najmä obedov, ako aj vykonávanie jednoduchých ošetrovateľských

úkonov.

(3)

Opatrovateľská služba sa poskytuje sociálne odkázaným občanom bezplatne. ostatným

občanom sa poskytuje za plnú alebo čiastočnú úhradu s prihlidnutím na ich vek a zdravotný

stav. Výška úhrady sa určí podľa príjmov a rodinných a majetkových pomerov odkázaného

občana, prípadne jeho rodinných príslušníkov, od ktorých možno požadovať úhradu za

poskytnuté služby (manžel, deti alebo rodičia). Maximálna výška úhrady za jednotlivé

úkony opatrovateľskej služby je určená v prílohe č. 1 tejto vyhlášky.

§ 33

Sociálne odkázaným občanom postihnutým chorobou, ktorá vyžaduje dietne stravovanie,

najmä občanom chorým na aktívnu tuberkulózu alebo cukrovku poskytuje okresný národný

výbor opakujúci sa príspevok na úhradu zvýšených nákladov na stravovanie. Príspevok

sa poskytuje na žiadosť doloženú lekráskou správou, prípadne na návrh príslušného

zdravotníckeho zariadenia.

§ 34

Občanom používajúcim zložité ortopedické pomôcky, ktorí sa pripravujú na pracovné

uplatnenie alebo sú sústavne pracovne činní alebo vykonávajú sústavnú verejnú činnosť,

môžu okresné národné výbory poskytovať opakujúci sa príspevok na zvýšené výdavky,

ktoré im používanie týchto pomôcok spôsobuje; podmienka sociálnej odkázanosti sa neskúma.

§ 35

Nevidomým, ktorí sú sústavne zárobkove činní alebo sa pripravujú na pracovné uplatnenie,

okresné národné výobry poskytujú opakujúci sa príspevok na zvýšené výdavky, ktoré

súvisia s ich chybou, až do výšky 200 Kčs mesačne. Príspevok sa neposkytuje, ak patrí

týmto občanom invalidný alebo sirotský dôchodok, prípadne príplatok k prídavkom na

deti (výchovnéhmu). Príspevok sa tiež neposkytuje, ak nevidomý poberá príspevok po

čas prípravy na pracovné uplatnenie4) alebo ak je mu po čas tejto prípavy poskytované

bezplatné ubytovanie a stravovanie.

§ 36

Opakujúce sa peňažné príspevky možno poskytovať aj iným občanom ťažko postihnutým

na zdraví a starým občanom sociálne odkázaným, ak je poskytovanie príspevku odôvodnené

mimoriadne vyššími výdavkami na životné potreby.

§ 37

(1)

Občanom ťažko zdravotne postihnutým, ktorí potrebujú osobitné pomôcky na odstránenie,

zmiernenie alebo prekonanie následkov ich postihnutia, najmä nevidomým a nedoslýchavým,

poskytujú okresné národné výory jednorazový príspevok na zakúpenie pomôcky, ktorú

neposkytuje ani nepožiačiava štátna zdravotnícka správa. Príspevok sa poskytuje prednostne

tým občanom, ktorí potrebujú uvedenú pomôcku na výkon zamestnania, na prípravu na

pracovné uplatnenie alebo na výkon sústavnej verejnej činnosti. Nevidomým občanom

sa poskytuje príspevok na zakúpenie vodiaceho psa.

(2)

Výška príspevku podľa prechádzajúceho odseku sa určí s prihlidnutím na príjmy a rodinné

a majetkové pomery občana, a to spravidla do polovice kúpnej ceny pomôcky; v prípadoch

hodných osobitného zreteľa môže byť poskytnutá vyššia suma, a to až do plnej kúpnej

ceny pomôcky. Príspevok nevidomému na zakúpenie vodiaceho psa sa poskytuje spravidla

v plnej výške nákladov potrebných na zakúpenie psa, jeho výcvik, ako aj výdavky spojené

s odovzdaním psa nevidomému.

(3)

Občan, ktorý vodiaceho psa už nepotrebuje, je povinný ponúknuť ho na kúpu Zväzu invalidov

v Českej socialistickej republike alebo, ak mu bol príspevok poskytnutý v plnej výške

nákladov na jeho zakúpenie, psa bezplatne odovzdať tomuto zväzu.

§ 38

(1)

Občanovi s ťažkými chybami nosného a pohybového ústrojenstva, ktorý je odkázaný na

individuálnu dopravu, môže okresný národný výbor poskytnúť príspevok na zakúpenie

motorového vozidla s podmienkou, že ho bude tento občan používať sústavne na svoju

dopravu; predpokladom poskytnutia uvedeného príspevku je, že ani odkázaný občan ani

jeho manželka (manžel, družka, druh) žijúci s ními v spoločnej domácnosti nevlastní

motorové vozidlo s výnimkou jednostopového vozidla.

(2)

Výšku príspevku podľa prechádzajúceho odseku určí okresný národný výbor s prihliadnutím

na cenu vozidla, na jeho využitie a na príjmy a majetkové pomery občana a jeho rodiny.

(3)

Občan, ktorému bol poskytnutý príspevok na zakúpenie motorového vozidla, je povinný

neodkladne oznámiť okresnému národnému výboru, ktorý mu príspevok poskytol, predaj,

darovanie alebo iný prevod motovorého vodzidla do vlastníctv, prípdane do užívania

inej osobe. Okresný národný výbor určí, či a akú čiastku z poskytnutého príspevku

je tento občan povinný vrátiť, ak od výplaty príspevku do dňna, keď sa prevod motovoého

vozidla uskutočnil, ešte neuplynulo 5 rokov.

§ 39

Mimoriadne výhody pre občanov ťažko postihnutých na zdraví

(1)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, ktorým ich chyba alebo choroba podstatne obmedzuje

pohybovú schopnosť, sa poskytujú podľa druhu a stupňa postihnutia mimoriadne výhody

I.-III. stupňa. Pri určovaní stupňa telesného postihnutia občana prihliada posudková

komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru na všetky chyby, choroby

a okolnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti obmedzujú jeho pohybovú schopnosť. Sociálna

odkázanosť sa neskúma.

(2)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, ktorí nemôžu spravidla dlhší čas stáť, sa poskytujú

mimoriadne výhody I. stupňa, ktorými sú

a)

nárok na vyhradené miesto na sedenie vo verejných dopravných prostriedkoch pravidelnej

hromadnej dopravy osôb okrem vlakov (vozňov), v ktorých je miesto na sedenie viazané

na zakúpenie miestenky,

b)

nárok na prednosť pri osobnom prerokúvaní ich záležitostí, ak toto rokovanie vyžaduje

dlhšie čakanie, najmä státie.

(3)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, ktorí nie sú schopní okrem dlhšieho státia ani

dlhšej chôdze, sa poskytujú mimoriadne výhody II. stupňna, kotými sú

a)

výhody uvedené v predchádzajúcom odseku,

b)

nárok na bezplatnú dopravu pravidelnými spojmi miestnej hromadnej verejnej dopravy

osôb (električkami, trolejbusmi, autobusmi a metrom),

c)

zľava na polovicu cestovného v druhej vozňovej triede osobného vlaku a rýchliku vnútroštátnej

prepravy a v pravidelných vnútroštátnych spojoch autobusovej diaľkovej dopravy.

(4)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, ktorí nemôžu bez sprievodcu používať verejné

hromadné dopravné prostriedky, sa poskytujú mimoriadne výhody III. stupňna, ktorými

sú

a)

výhody uvedené v predcházajúcich odsekoch,

b)

nárok na bezplatnú dopravu sprievodcu verejnými hromadnými dopravnými prostriedkami

v miestnej a diaľkovej preprave,

c)

u nevidomých nárok na bezplatnú prepravu vodiaceho psa, pokiaľ ich nesprevádza sprievodca.

(5)

Ďalej možno občanom uvedeným v odseku 3 a 4 poskytnúť polovičnú zľavu vstupného na

divadelné a filmové predstavenia, koncerty a iné kultúrne a šporové podujatia. Pri

poskytnutí zľavy občanom uvedeným v odseku 4 sa poskytne polovičná zľava vstupného

aj ich sprievodcovi.

(6)

Okresný národný výbor vydáva preukaz oprávňujúci na mimoriadne výhody poľa predcházajúcich

odsekov s vyznačeným, o aký druh mimoriadnych výhod ide. Preukaz občana ťažko postihnutého

na zdraví, ktorému sú priznané mimoriadne výhody III. stupňna, platí i pre jeho sprievodcu,

pokiaľ sprevádza tohto občana.

(7)

Okresný národný výbor prostredníctvom svojej posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia

zmení, prípadne odníme stupeň priznaných mimoriadnych výhod, ak priznaný stupeň mimoriadnýňych

výhod nezodpovedá stavu choroby alebo chyby, alebo ak mimoriadne výhody boli opätovne

zneužívané.

§ 40

(1)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, ktorým boli priznané mimoriadne výhody II. alebo

III. stupňna a ktorí sú držiteľmi motorových vozidiel, okresný národný výbor poskytne

príspevok na prevádzku motorového vozidla a príspevok na úhradu poistného zákonného

poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ak ich

držiteľ používa sústavne pre svoju potrebu a ak ich nepožičiava na dopravu iných osôb.

(2)

Príspevky podľa predchádzajúceho odseku možno poskytnúť aj manželovi (manželke) alebo

dieťaťu držiteľa motorového vozidla, pokiaľ im boli priznané mimoriadne výhody podľa

§ 39 ods. 3 alebo 4 a pokiaľ žijú v spoločnej domácnosti s držiteľom motorového vozidla

a vozidlo sa pužíva sústavne na ich dopravu.

(3)

Ak je v spoločnej domácnosti viac postihnutých osôb uvedených v odseku 2, možno poskytnúť

príspevok len jednému.

§ 41

(1)

Ak občan nepoužíva vozidlo, na prevádzku ktorého sa príspevky podľa § 40 ods. 1 priznali,

nepretržite po čas dlhší ako tri mesiace, je povinný ohlásiť túto skutočnosť neodkladne

národnému výboru, ktorý mu príspevok poskytol.

(2)

Okresný národný výbor príspevok, prípadne jeho zvýšenie upraví alebo odníme, ak zistí,

že sa zmenili skutočnosti, za ktorých bol príspevok, prípadne jeho zvýšenie priznané.

(3)

Znížiť alebo odňnať príspevok na úhradu poistného však možno s účinnosťou až od 1.

januára nasledujúceho kalendárneho roka.

§ 42

(1)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví , ktorým boli priznané mimoriadne výhody III.

stupňa, sa poskytujú príspevky (§ 40 ods. 1) v najvyššej výmere (príloha č. 2 tejto

vyhlášky).

(2)

Občanom, ktorým boli priznané mimoriadne výhody II. stupňa, sa poskytujú príspevky

vo výške jednej polovice súm uvedených v prílohe č. 2, pokiaľ ich hrubý mesačný príjem

nepresahuje sumu 2400 Kčs. Ak ich príjem presahuje túto sumu, je príspevok 30 % najvyššej

výmery príspevkov uvedených v príloh č. 2.

§ 43

(1)

Občanom ťažko postihnutým na zdraví, trpiacim ťažkou chybou nosného alebo pohybového

ústrojenstva alebo úplnou, prípadne praktickou slepotou, ktorí preukážu, že z vážnych

dôvodov najazdia viac ako 6000 km ročne, môže byť príspevok podľa predchádzajúceho

ustanovenia zvýšený až na dvojnásobok.

(2)

Za vážne dôvody možno považovať najmä dopravu do zamestania, častejšiu potrebu dochádzania

k lekárovi a v primeranom rozsahu i rekreačné jazdy až do 1/4 celkového počtu vykázaných

kilometrov.

§ 44

(1)

Príspevok, prípadne jeho zvýšenie patrí od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po dni, keď sa občan ťažko postihnutý na zdraví stal držiteľom motorového vozidla,

prípadne keď mu boli priznané mimoriadne výhody II. alebo III. stupňa.

(2)

Príspevok na úhradu poistného za bežný kalendárny rok sa poskytne len vtedy, ak sa

občan stal držiteľom motorového vozidla alebo ak mu boli priznané mimoriadne výhody

do 30. júna tohto roka. V ostatných prípadoch sa tento príspevok poskytne až začínajúc

1. januárom nasledujúceho kolendárneho roka.

(3)

Príspevok na prevádzku motorového vozidla sa vypláca vo dvoch splátkach, a to za

I. polrok k 1. aprílu a za II. polrok k 1. októbru. Úhrada poistného sa vypláca k

1. aprílu.

§ 45

(1)

Na zabezpečenie a preĺbenie komplexnej starostlivosti o deti a mladistvých postihnutých

na zdraví vedú okresné národné výbory evidenciu týchto detí.

(2)

Okresné národné výbory zaraďujú deti a mladistvých do evidencie na základe hlásenia

okresného pediatra, vedúceho dorastového lekára v okrese a pracovníkov orgánov a zariadení

školstva, práce a sociálnych vecí.

§ 46

(1)

V evidencii sú vedené deti a mladiství vo veku od 1 roku do 18 rokov, ktorí pre svoje

mentálne, telené alebo zmyslové postihnutie sú odkázaní na trvalú alebo dlhodobú komplexnú

koordinovanú zdravotnú, sociálnu a výchovnú strostlivosť.

(2)

Do evidencie sa zaraďujú aj deti a mladiství s ľahším zdravotným alebo duševným postihnutím,

ak im rodina ani v súčinnosti s orgánmi zdravotníctva, školstva, práce a sociánych

vecí nie je schopná zabezpečiť potrebnú starostlivosť.

§ 47

Starostlivosť o občanov, ktorí potrebujú osobitnú pomoc v dôsledku mimoriadnych udalostí

(1)

Občanom, ktorí sa v dôsledku mimoriadnych udalostí (napríklad živelných pohrôm) ocitli

v mimoriadne ťažkých pomeroch, ktoré nemôžu dočasne prekonať vlastným pričinením ani

za pomoci svojej rodiny, môže miestny (mestský) národný výbor poskytnúť vecnú pomoc,

prípadne jednorazový peňažný príspevok na úhradu mimoriadných nevyhnutných nákladov.

Vecná pomoc sa uskutočňuje poskytnutím predmetov nevyhnutných na uspokojenie základných

životných potrieb, najmä poskytnutím ošatenia, základného vybavenia domácnosti a podobne.

(2)

Okresné národné výbory môžu poskytnúť občanom uvedeným v odseku 1 na prekonanie následkov

mimoriadnych udalostí bezúročné pôžičky, ak títo občania môžu poskytnutú pôžičku splatiť,

a nebude tým ohrozené zabezpečenie ich životných potrieb alebo životných potrieb ich

rodiny.

(3)

Pôžičku možno poskytnúť najmä na úhradu nákladov spojených s uspokojovaním životných

potrieb, najmä na výživu, ošatenie a vybavenie domácnosti a na opravu bytu alebo rodinného

domčeka.

§ 48

(1)

Okresné národné výbory organizujú, koordinujú a vykonávajú v spolupráci s ostatnými

štátnymi orgánmi, hospodárskymi a spoločenskými organizáciami starostlivosť o občanov,

ktorí žijú v mimoriadne ťažkých pomeroch a ktorí potrebujú pomoc spoločnosti na prekonanie

dôsledkov a návykov prameniaich z odlišného spôsobu života v minulosti.

(2)

Okresné národné výbory sledujú pracovné zaradenie a stabilitu pracovných pomerov

občanov uvedených v odseku 1, úroveň starostlivosti o deti a preškolskú a školskú

výchovu detí týchto občanov, materiálnu a kultúrnu úroveň bývania týchto občanov a

robia opatrenia na zvýšenie životnej úrovne, týchto občanov a ich postupnú intehráciu

medzi ostatné obyvateľstvo.

(3)

Miestne (mestské) národné výbory pomáhajú občanom uvedeným v odseku 1 pri zvyšovaní

ich životnej úrovne, najmä im poskytujú pomoc pri zvyšovaní úrovne bývania, výživy

a výchovy detí,

zdravotného stavu a kultúrneho rozvoja.

§ 49

Výchovná starostlivosť a poradenská služba

(1)

okresné národné výbory poskytujú výchovnú starostlivosť a poradenskú službu občanom

uvedeným v § 48 ods. 1 na prekonanie zaostalých foriem spôsobu života, na upevnenie

aktívneho vzťahu k práci, rodine a spoločnosti a pri riešení sociálnych problémov.

(2)

Miestne (mestské) národné výbory sa zäčastňujú na výchovnej starostlivosti o týchto

občanov, sledujú život ich rodín a pomáhajú im riešiť ich sociálne problémy.

§ 50

Výchovná starostlivosť o deti a mládež

(1)

Okresné národné výbory usporadúvajú letné rekreačno-výchovné tábory pre výchovne

zanedbané deti občanov uvedených v § 48 ods. 1 v čase hlavných školských prázdnin

s cieľom, aby tieto deti získali základné sociálne, zdravotnícke a kultúrne návyky

a doplnili si i medzery vo výchove a vo vzdelaní.

(2)

Okresné národné výbory usporadúvajú sociálno zdravotníce kurzy pre výchovne zanedbanú

dospievajúcu mládež v priebehu školského roku s cieľom, aby si dospievajúca mládež

upevnila potrebné sociálne, zdravotné a kultúrne návyky a lepšie sa pripravila pre

život v rodine a v spoločnosti.

(3)

Miestne (mestské) národné výbory sa zúčastňujú na usporadúvaní letných rekreačno-výchovných

táborov a sociálno-zdravotníckych kurzov najmä tým, že pomhajú pri výbere detí a mládeže

a spolupôsobia pri zabezpečovaní ich účasti.

§ 51

Vecná pomoc a peňažné príspevky

(1)

Okresné národné výbory poskytujú sociálne odkázaným občanom uvedeným v § 48 ods.

1 vecnú pomoc zameranú najmä na zvýšenie úrovne bývania, vedenia domácnosti, na umiestnenie

detí do materských škôl a školských družín, na vybavenie detí a mládeže do letných

rekreačno-výchovných táborov a sociálno-zdravotníckych kurzov a v naliehavých prípadoch

na uspokojenie základných životných potrieb.

(2)

V naliehavých a odôvodnených prípadoch, ak nie je vhodné poskytnúť vecnú pomoc, možno

poskytnúť jednorazový peňažný príspevok ako výpomoc v mimoriadnych, spravidla dočasných

sitáciách.

§ 52

Okruh osôb

Spoločensky neprispôsobenými občanmi sa rozumejú najmä

a)

občania preustení z výkonu trestu odňatia slobody,

b)

občania prepustení z protialkoholického alebo iného obdobného liečenia,

c)

občania žijúci spôsobom nedôstojným občana socialistickej spoločnosti.

§ 53

Výchovná a poradenská činnosť

(1)

Okresné národné výbory pôsobia výchovne na občanov spoločensky neprispôsobených a

pomáhajú im poradenskou činnosťou prekonať ťažké životné pomery, riešiť sociálne dôsledky

ich spoločenskej neprispôsobenosti a utvárať u nich aktívny vzťah k práci a k spoločnosti.

(2)

Miestne (mestské) národné výbory sa na starostlivosti o občanov spoločensky neprispôsobených

zúčastňujú najmä tým, že sledujú zaradenie týchto občanov do riadneho občianskeho

života a pomáhajú pri zabezpečení ich ubytovania.

§ 54

Pomoc pri pracovnom umiestnení

Okresné národné výbory poskytujú občanom spoločensky neprispôsobeným pomoc pri pracovnom

uplatnení spočívajúcu spravidla vo vyhľadaní pracovného miesta vhodného najmä z hľadiska

výchovného ovplyvňovania týchto občanov; zároveň sledujú zmeny ich pracovného umiestnenia,

hodnotia dôvody týchto zmien a robia opatrenia na zamedzenie nežiadúcej fluktuácie

týchto občanov.

§ 55

Pomoc pri zabezpečovaní ubytovania

Okresné národné výbory poskytujú občanom spoločensky neprispôsobným pomoc pri zabezpečení

ubytovania. Ak nie je možné zabezpečiť ubytovanie inak, môže zabezpečiť okresný národný

výbor ubytovanie v zariadení pre občanov spoločensky neprispôsobených (§ 90) alebo

sa dohodne o ubytovaní v podnikovej ubytovni organizácie, v ktorej občan spoločensky

neprispôsobený pracuje.

§ 56

Peňažný príspevok a vecná pomoc

(1)

V odôvodnených a naliehavých prípadoch môže okresný národný výbor poskytnúť jednorazový

peňažný príspevok na úhradu nevyhnutných životných nákladov, ak ich nemôžu občania

spoločensky neprispôsobení uhradiť zo svojich príjmov.

(2)

Ak je to účelné, môže okresný národný výbor poskytnúť týmto občanom v odôvodnených

a naliehavých prípadoch vecnú pomoc, najmä ošatenie, prípadne iné veci na zabezpečenie

nevyhnutných životných potrieb.

§ 57

Pôžičky

(1)

Okresné národné výbory môžu poskytnúť bezúročné pôžičky občanom spoločensky neprispôsobeným,

ak sa ocitli v nepriaznivých životných pomeroch, ktoré môžu za pmoci pôžičky prekonať,

a ak môžu poskytnutú požičku splatiť bez toho, že tým bude ohrozené zabezpečenie ih

životných potrieb alebo životných potrieb ich rodiny.

(2)

Pôžičku možno poskytnúť najmä na úhradu nákladov spojených s uspokojovaním životných

potrieb, najmä na výživu, ošatenie a vybavenie domácnosti základnými potrebami.

§ 58

Starostlivosť o občanov prepustených z výkonu trestu

Občanom spoločensky neprispôsobeným, ktorí sú vo výkone strestu odňatia slobody a

nie sú schopní práce pre starobu alebo invaliditu alebo sú občanmi so zmenenou pracovnou

schopnosťou, sprostredkujú okresné národné výbory príslušné podľa miesta výkonu trestu

už pred ich prepustením na základe hlásenia príslušného nápravnovýchovného ústavu

priznanie dávok alebo služieb sociálneho zabezpečenia. Občanom starým alebo pre svoj

zdravotný stav odkázaným na sústavnú starostlivosť, pokiaľ nemjú príbuzných, ktorí

sú povinní sa o nich starať, sprostredkujú prijatie do ústavu socilnej starostlivosti

priamo z výkonu trestu odňatia slobody.

§ 59

Spolupráca s inými orgánmi a organizáciami

Pri výkone starostlivosti o občanov spoločensky neprispôsobených spolupracujú národné

výbory so zdravotníckymi zariadeniami a orgánmi činnými v trestnom konaní, s nápravnovýchovnými

ústavmi a so socialistkými organizáciami.

§ 60

Povinnosti organizácií Oraganizácie zamestnávajúce občanov spoločensky neprispôsobených

sú najmä povinné

a)

viesť evidenciu týchto občanov a neodkladne hlásiť okresnému národnému výboru zmeny

v ich pracovnom umiestnení a rozviazaní pracovného pomeru s nimi,

b)

dbať o zaraďovanie týchto občanov do pracovných kolektívov zaručujúcich zodpovedajúce

výchovné pôsobenie,

c)

poverovať zodpovedných pracovníkov potrebnou pomocou týmto občanom pri ich pracovnom

uplatnení, ako aj sledovaním ich pracovných výsledkov a spoločenského zapojenia,

d)

podľa možnosti poskytovať týmto občanom v prípade potreby na požiadanie okresného

národného výboru ubytovanie v podnikových ubytovniach.

§ 61

Dobrovoľní spolupracovníci

Na zabepečenie staroslivosti o spoločensky neprispôsobených občanov zriaďujú miestne

(mestské) národné výbory a okresné národné výbory aktív dobrovoľných spolupracovníkov.

Ako dobrovoľných spolupracovníkov získavajú najmä sudcov z ľudu, osvedčených pracovníkov

národných výborov, iných štátnych orgánov a spoločenských organizácií. na spoluprácu

v organizáciách získavajú spolupracovníkov najmä z radov pracovníkov zabezpečujúcích

starostlivosť o pracujúcich, majstrov a iných vedúcich pracovníkov a funkcionárov

Revolučného odborového hnutia a Socialistického zväzu mládeže.

§ 62

Zriaďovanie a organizácia ústavov sociálnej starostlivosti

(1)

Ústavy sociálnej starostlivosti (ďalej len „ústavy“) zriaďujú a spravujú krajské

národné výbory, okresné národné výbory alebo mestské národné výbory v zásade vo svojom

územnom obvode.

(2)

Pre obyvateľov hlavného mesta Prahy zriaďuje a spravuje ústavy Národný výbor hlavného

mesta Prahy, ktorý môže zriaďovať ústavy i mimo svojho územného obvodu po dohode s

krajským národným výborom a okresným národným výborom, v územnom obvode ktorých má

byť ústav zriadený.

(3)

Ústavy môžu mať svoje organizačné zložky (napríklad rekreačné zariadenia, zotavovňu

mládeže a podobnej aj mimo územného obvodu národného výboru, ktorý ich spravuje. tieto

osobitné zariadenia môžu byť spoločné pre via ústavov.

(4)

Zlúčenie alebo rozdelenie ústavov alebo ich časti sa môže urobiť len vtedy, ak sa

tým dosiahnu lepšie výsledky v odbornej ústavnej starostlivosti, ako aj lepšie hospodárske

výsledky. Zlúčiť možno len ústavy toho istého druhu.

(5)

Organizáciu ústavu upravuje organizačný poriadok, ktorý vydáva národný výbor, ktorý

ústav spravuje.

§ 63

Prijímanie do ústavov

(1)

Občanov, ktorí sú plnoletí a neboli pozbavení spôsobilosti na právne úkony, možno

prijímať do ústavov len s ich súhlasom, občanov neplnoletých a občanov zbavených spôsobilosti

na právne úkony so súhlasom ich zákonného zástupcu alebo opatrovníka. Ak má byť občan

premiestnený do iného ústavu, je potrebné s ním toto opatrenie dopredu prerokovať.

Ak ide o občanov neplnoletých alebo zbavených spôsobilosti na právne úkony, treba

premiestnenie dopredu prerokovať so zákonitým zástupcom alebo s opatrovníkom.

(2)

Pri premiesnení občana zo zdravotníceho zariadenia do ústavu sociálnej starostlivosti

sa postupuje rovnako ako pri prijatí do ústavu sociálnej starostlivosti.

(3)

Pri premiestnení občana do ústavu riadeného iným národným výborom ako je ústav, v

ktorom bol občan doteraz umiestnený, vydáva rozhodnutie o premiestnení národný výbor,

ktorý spravuje ústav, do ktorého má byť občan premiestnený.

§ 64

Ústavy pre telesne postihnutú mládež

(1)

Ústavy pre telesne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od 3 do

18 rokov a v prípade potreby ďalšej prípravy na pracovné uplatnenie do 26 rokov, u

ktorých ťažký stupeň telesnej chyby neumožňuje alebo podstatne sťažuje normálny spôsob

výchovy, vzdelania a prípravy na povolanie. Podľa možností sa môžu prijímať i deti

a mládež s trvalými ľahšími telesnými chybami, ak nie je možné zabezpečiť potrebnú

rehabilitáciu v prostredí, v ktorom žijú.

(2)

Niektoré ústavy pre telesne postihnutú mládež môžu byť vyhradené deťom a mladistvým,

ktorí okrem telesnej chyby sú postihnutí aj chybným mentálnym vývojom ľahšieho stupňa,

ktorý však nevylučuje vzdelávanie v osobitnej škoel zriadenej pri ústave.

(3)

V ústavoch pre telesne postihnutú mládež sa poskytuje ubytovanie, zaopatrenie, včítane

ošatenia, zdravotnícka starostlivosť, včítane rehabilitácie a vhodná príprava pre

život.

(4)

Príprava pre život zahŕňa

a)

predškoslkú výchovu pre deti vo veku od 3 do 6 rokov a školskú výchovu pre školopovinné

deti,

b)

mimoškolskú a mimopracovnú výchovu,

c)

prípravu na povolanie, ktoré sa uskutčňuje alebo štúdiom na školách mimo ústavu,

alebo odborným výcvikom; odborný výcvik sa uskutočňuje v socialistických organizáciách

alebo v ústavných dielňach, a to v učebnom pomere,

d)

zácvik na jednoduché práce, na ktoré stačí mladistvý vzhľadom na svoj zdravotný stav.

(5)

V ústavoch pre telesne postihnutú mládež sa môže poskytnúť v potrebnom rozsahu starostlivosť

uvedená v odsekoch 3 a 4 aj deťom a mladistvým, ktorí bývajú mimo ústavu.

§ 65

Ústavy pre mentálne postihnutú mládež

(1)

Ústavy pre mentálne postihnutú mládež sú určené pre deti a mládež vo veku od 3 do

26 rokov, ktorých rozumové schopnosti sú na takej nízkej úrovni (imbecilita a idiotia),

že ich nemožno vzdelávať ani v osobitných školách. Prijímajú sa i takí, ktorí sú postihnutí

aj telesnou alebo zmyslovou chybou.

(2)

Do týchto ústavov sa prednostne prijímajú deti a mladiství, ktorí nepriaznivo ovplyvňujú

vývoj súrodencov, ako aj deti a mladiství, ktorým nemôže byť poskytnutá potrebná starostlivosť

v rodine.

(3)

Do ústavov pre mentálne postihnutú mládež nemožno prijímať deti a mladistvých,

a)

ktorých oneskorený rozumový vývoj je následkom výchovnej zanedbanosti,

b)

u ktorých dochádza k akútnym prejavom psychických porúch ohrozujúcich okolie.

(4)

V ústavoch pre mentálne postihnutú mládež sa poskytuje ubytovanie, a zopatrenie,

včítane ošatenia, zdravotnícka starostlivosť, včítane primeranej rehabilitácie, a

výchova zameraná podľa možnosti aj na pracovnú činnosť.

§ 66

Ústavy pre denný a týždňový pobyt mentálne postihnutej mládeže

(1)

Ústavy pre denný a týždňový pobyt mentálne postihnutej mládeže sú určené pre nevzdelávateľné

detu a nkadustvých vo veku od 3 do 26 rokov s chybným mentálnym vývojom stredného

stupňa.

(2)

Do týchto ústavov nemožno prijímať deti a mládež s chybným mentálnym vývojom ťažšieho

stupňa ani mládež postihnutú ťažšou telesnou chybou, ktorá má za následok obmedzenú

pohyblivosť. Deti školského veku možno prijímať len za predpokladu, že boli oslobodené

od povinnej škoskej dochádzky.

(3)

V ústavoch pre denný a týždňový pobyt mentálne postihnutej mládeže sa poskytuje v

potrebnom rozsahu stravovanie, zdravotnícka starostlivosť a výchova zameraná aj na

pracovnú činnosť. V ústavoch pre týždňový pobyt sa poskytuje aj ubytovanie, s výnimkou

dní pracovného pokoja.

§ 67

Ústavy pre dospelých občanov telesne postihnutých

Ústavy pre dospelých občanov telesne postihnutých sú určené pre občnov s ťažkými telesnými

chybami vo veku od 18 rokov, ktorí potrebujú ústavné zaopatrenie, pretože nie je možné

potrebnú starostlivosť zabezpečiť v doterajšom prostredí. Občania, ktorí sú postihnutí

ťažšou mentálnou chybou, sa do týchto ústavov neprijímajú.

§ 68

Ústavy pre dospelých občanov zmyslove postihnutých

(1)

Ústavy pre dopelých občanov zmyslove postihnutých sú určené pre občanov vo veku od

18 rokov postihnutých úplnou alebo praktickou slepotou alebo pre občanov, ktorí sú

hluchonemí, ak sú odkázaní na ústavnú starostlivosť, pretože nie je možné potrebnú

starostlivosť zabezpečiť v doterajšom prostredí. Ústavná starostlivosť sa poskytuje

aj tým občanom zmyslove postihnutým, ktorí môžu byť pracovne činní len v podmienkach

ústavnej starostlivosti.

(2)

Do týchto ústavov môžu byť prijímaní i zmyslove postihnutí občania, ktorí sú postihnutí

aj ľahšou telesnou alebo mentálnou chybou.

§ 69

Ústavy pre dospelých občanov mentálne postihnutých

Ústavy pre dospelých občanov mentálne postihnutých sú určené pre občanov vo veku od

26 rokov postihnutých mentálnou chybou ťažšieho stupňa (imbecilita a idiotia) a pre

občanov postihnutých okrem ťažšej mentálnej chyby aj telesnou alebo zmyslovou chybou,

ktorí potrebujú ústavnú starostlivosť, nie však liečebnú starostlivosť v lôžkovom

zdravotníckom zariadení. Občania postihnutí mentálnou chybou ľahšieho stupňa môžu

byť do ústavu prijatí len vtedy, ak nevyhnutne potrebujú ústavnú starostlivosť.

§ 70

Zaopatrenie v ústvoch pre dospelch občanov

V ústavoch pre dopelých občanov telesne, mentálne a zmyslove postihnutých sa poskytuje

ubytovanie, zaopatrenie, zdravotná starostlivosť, včítane primeranej rehabilitácie,

kultúrna starostlivosť a príležitosť na prácu vo vhodných podmienkach.

§ 71

Domovy dôchodcov

(1)

Domovy dôchodcov sú určené predovšetkým pre starých občanov, ktorí pre trvalé zmeny

zdravotného stavu potrebujú komplexnú strostlivosť, ktorá im nemôže byť zabezpečená

členmi ich rodiny ani opatrovateľskou službou alebo inými službami sociánej starostlivosti,

a pre starých občanov, ktorí toto umiestnenie nevyhnutne potrebujú z iných vážnych

dôvodov. Nemôžu však byť prijatí občania, ktorých zdravotný stav vyžaduje liečenie

a ošetrovanie v lôžkovom zdravotníckom zariadení.

(2)

V domovoch dôchodcov aňsa poskytuje ubytovanie, zaopaternie, zdravotnáa kultúrna

starostlivosť a príležitosť na dobrovoľnú činnosť podľa schopností a záujmu obyvateľov

ústavu tak, aby bola zabezpečená vhodná náplň ich života.

§ 72

Domovy-penzióny pre dôchodcov

Domovy-penzióny pre dôchodcov sú určené pre starých občanov, ktorých celkový zdravotný

stav je taký, že nepotrebujú komplexnú starostlivosť za predpokladu, že im budú poskytnuté

služby, potrebné vzhľadom na ich vek a zdravotný stav.

§ 73

Výbor obyvateľov

(1)

V ústavoch pre dospelých občanov telesne alebo zmyslove postihnutých a v domovoch

dôchodcov sa obyvatelia zúčastňujú na usporiadaní života v ústave svojimi zástupcami

zvolenými do výboru obyvateeľov; výbor obyvateľov spolupracuje najmä pri zabezpečovaní

kultúrnej náplne života a pracovnej činnosti obyvateľov ústavu a dbá o vhodné stravovanie

a dodržiavanie poriadku v ústave a o ochranu ústavného majetku.

(2)

Ústavom pre mládež napomáhajú pri plnení ich úloh združenia rodičov a priateľov ústavu;

v ústavoch, pri ktorých sú ustanovené združenia rodičov a priateľov školy, vykonávajú

uvedenú pôsobnosť tieto zruženia.

§ 74

Kultúrny fond

(1)

Na zvýšenie kultúrnej úrovne života v ústave sa zriaďuje kultúrny fond. Fond spravuje

výbor obyvateľov, ktorý používa jeho prostriedky po dohode s vedúcim ústavu. Ak nie

je v ústave výbor obyvateľov (v ústavoch pre mládež a v ústavoch pre mentálne postihnutých),

rozhoduje o použití prostriedkov fondu vedúci ústavu podľa splnomocnenia národného

výboru.

(2)

Do kultúrneho fondu plynie časť čistého výnosu pomocného hospodárstva ústavu, včítane

ústavnej výroby, o ktorý sa podstatne zaslúžili svojou prácou obyvatelia ústavu, a

dobrovoľné príspevky.

§ 75

Odmena za pracovnú činnosť pri prevádzke ústavu

Za pravidelnú pracovnú činosť vykonávanú so súhlasom vedúceho ústavu pri prevádzke

ústavu alebo jeho pomocného hospodárstva patrí obyvateľovi ústavu pre dospelých občanov

telesne, zmyslove alebo mentálne postihnutých alebo domova dôchodcov a zverencom ústavov

sodiálnej starostlivosti pre mládež zdravotne postihnutú vo veku od 15 rokov odmena,

ktorá sa určí podľa druhu vykonanej práce vo výške časovej mzdy za rovnaké alebo obdobné

práce vykonávané v pracovnom pomere. Pri výkonoch nižších než normálnnych sa odmeny

primerane znižujú; odmeny možno určiť poušálnou sumou. Pracovná činnosť vyp lývajúca

zo súdružského vzťahu medzi obyvateľmi, ako aj činnosť, ktorá netrvá ani hodinu denne

alebo je ojedinelá či náhodná, sa neodmeňujú.

§ 76

Ukončenie zaopatrenia v ústave

(1)

zaopatrenie v ústave sa končí dobrovoľným odchodom občana z ústavu, premiestnením

do iného ústavu, prepustením alebo jeho úmrtím.

(2)

Odchod z ústavu je občan povinný oznámiť vedúcemu, ústavu aspoň 15 dní vopred. Za

maloletých a za občanov zbavených spôsobilosti na právne úkony robí vyhlásenie o odchode

ich zákonný zástupca alebo opatrovník.

(3)

Obyvateľ ústavu môže byť prepustený, ak ďalšie poskytovanie ústavnej starostlivosti

nie je účelné alebo potrebné. Obyvateľ ústavu môže byť ďalej prepustený, ak i po opätovnom

napomenutí hrubo porušuje ústavný poriadok. Z ústavu však nemožno prepustiť občana,

o ktorého nie je inak postarané a ktorý je úplne odkázaný na pomoc spoločnosti.

(4)

Úmrtie obyvateľa ústavu vedenie ústavu ihneď oznámi najbližším príbuzným alebo iným

občanom, ktorých pred svojou smrťou obyvateľ určí miestnemu (mestskému) národnému

výboru, prípadne územnému obvodnému lekárovi, v obvode ktorého osoba zomrela.

§ 77

(1)

Manželské a predmanželské poradne poskytujú odborné sociálne služby manželom, snúbencom

i iným občanom v oblasti partnerských a rodinných vzťahov, porady v otázkach plánovaného

rodičovstva, spolupôsobia pri osvojovaní detí a pri ich zverovaní do pestúnskej starostlivosti

a zúčastňujú sa na výchove občanov k manželstvu a k zodpovednému rodičovstvu.

(2)

Služby poskytované manželskými a predmanželskými poradňami sú bezplatné.

§ 78

Krajské manželské a predmanželské poradne poskytujú odbornú metodickú pomoc okresným

manželským a predmanželským poradniam v obvode svojej pôsobnosti.

§ 79

Spolupráca s inými orgánmi a organizáciami

Pri plnení svojich úloh spolupracujú manželské a predmanželské poradne s miestnymi

(mestskými) národnými výbormi, so súdmi, so zdravotníckymi zariadeniami, školami,

s pedagogicko-psychologickými poradňami, s vedeckými a výskumnými ústavmi a pracoviskami,

so socialistickými organizáciami a hromadnými oznamovacími prostriedkami.

§ 80

Zriaďovanie manželských a predmanželských poradní

(1)

Manželské a predmanželské poradne zriaďujú a spravujú okresné národné výbory a krajské

národné výbory.

(2)

Národný výbor, ktorý manželskú a predmanželskú poradňu spravuje, vydá pre ňu organizačný

a prevádzkový poriadok podľa vzorového organizačného poriadku manželských a predmanželských

poradní, vydaného Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky.

§ 81

Povinnosť zachovávať mlčanlivosť

Pracovníci poradní sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa

dozvedeli pri výkone svojej činnosti, a to i po skončení tejto činnosti.

§ 82

Domov pre matky s deťmi (ďalej len „domov“) poskytuje osamelým matkám s malými deťmi,

ktoré sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii, ubytovanie, výchovnú a poradenskú starostlivosť,

prípadne iné sociálne služby, najmä pomoc pri obstarávaní zamestnania a pri umiestnení

detí v predškolských zariadeniach.

§ 83

Zriaďovanie domovov

Domovy zriaďujú a spravujú krajské národné výbory a podľa potreby aj okresné národné

výbory. Národný výbor, ktorý domov spravuje, vydá preň domáci poriadok podľa vzorového

domáceho poriadku domova, vydaného Ministerstvom práce a sociálnych vecí Českej socialistickej

republiky.

§ 84

Umiestnenie v domove

(1)

Krajský národný výbor, prípadne okresný národný výbor pri rozhodnutí o prijatí do

domova zároveň rozhodne o výške poplatku za pobyt; pritom prihliadne na sociálno-ekonomickú

situáciu matky.

(2)

Matka môže byť prepustená z domova, ak opätovne hrubo porušila domáci poriadok. O

prepustení rozhoduje národný výbor, ktorý domov spravuje. Podľa okolností prípadu

dá tento národný výbor podnet príslušnému okresnému národnému výboru na zabezpečenie

ďalšej starostlivosti o deti.

§ 85

(1)

Osobitné zariadenia na výkon pestúnskej starostlivosti5) zriaďujú a spravujú okresné

národné výbory.

(2)

Okresný národný výbor, ktorý zariadenie spravuje, vydá po prerokovaní s Ministerstvom

práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky prevádzkový poriadok zariadenia.

§ 86

(1)

K prijatiu dieťaťa do zariadenia dochádza na základe právoplatného rozhodnutia súdu

o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti pestúna v zariadení alebo na základe

právoplatného rozhodnutia súdu o jeho ustonovení za opatrovníka dieťaťa. Okresný národný

výbor príslušný podľa trvalého pobytu dieťaťa vopred prerokuje zamýšľané umiestnenie

dieťaťa v zariadení s okresným národným výborom, ktorý zariadenie spravuje, a s pestúnom.

(2)

Ak spĺňa plnoleté dieťa, ktoré doteraz žilo v pestúnskej starostlivosti vykonávanej

v zariadení, podmienky nároku na príspevok na úhradu potrieb dieťaťa,6) zostáva i

naďalej v zariadení, ak sa o tom dohodne s pestúnom. V ostatných prípadoch sa treba

o ďalšom pobyte dieťaťa v zariadení dohodnúť aj s okresným národným výborom, ktorý

zariadenie spravuje.

§ 87

(1)

Výcvikové strediská a výcvikové zariadenia pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou

zriaďujú so súhlasom Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky

a spravujú spravidla okresné národné výbory, a ak ide o výcvikové zariadenia určené

prevažne pre potrebu celého kraja alebo niekoľkých krajov, krajské národné výbory.

(2)

Do zariadení uvedených v odseku 1, ktoré zriaďujú krajské národné výbory, môžu byť

prijímaní aj občania z krajov Slovenskej socialistickej republiky.

§ 88

V zariadeniach uvedených v § 87 ods. 1 zabezpečujú národné výbory prípravu na pracovné

uplatnenie pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ak túto prípravu nemožno

zabezpečiť vo výcvikových zariadeniach organizácií, prípadne v organizáciách priamo.

§ 89

Národný výbor, ktorý spravuje výcvikové stredisko alebo výcvikové zariadenie pre občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou, vydá pre nich organizačný poriadok.

§ 90

(1)

Občanom spoločensky neprispôsobeným bez prístrešia zabezpečujú národné výbory ubytovanie

najmä v ubytovniach na prechodný pobyt občanov bez prístrešia (ďalej len „ubytovne“).

(2)

V ubytovniach možno poskytnúť krátkodobé, spravidla najviac desaťdňové ubytovanie.

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže národný výbor povoliť ubytovanie trvajúce

dlhšie.

(3)

Výšku úhrady za ubytovanie určí národný výbor s prihliadnutím na sociálno-ekonomickú

situáciu občana spoločensky neprispôsobeného.

§ 91

(1)

Ubytovne zriaďujú a spravujú okresné národné výbory a krajské národné výbory, v Prahe

Národný výbor hlavného mesta Prahy. Ostatné národné výbory môžu zriaďovať a spravovať

ubytovne len so súhlasom okresného národného výboru, v Prahe so súhlasom Národného

výboru hlavného mesta Prahy.

(2)

Národný výbor, ktorý ubytovňu spravuje, vydá pre ňu domáci poriadok.

§ 92

Kluby dôchodcov

(1)

Poslaním klubu dôchodcov je uspokojovať kultúrne a spoločenské záujmy starých občanov

a občanov ťažko postihnutých na zdraví, zbavovať ich pocitu izolovanosti a poskytnúť

im niektoré služby.

(2)

Kluby dôchodcov sú zriaďované a spravované miestnymi (mestskými) národnými výbormi,

v hlavnom meste Prahe obvodnými národnými výbormi. Národný výbor, ktorý klub dôchodcov

spravuje, vydá preň domáci poriadok.

(3)

Z návšteníkov klubu sa utvára 3-5 členná správa klubu, ktorá dbá o dodržiavanie domáceho

poriadku klubu, o ochranu jeho zariadenia a organizuje pomoc návštevníkov klubu pri

udržiavaní jeho prevádzky.

§ 93

Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou na stravovanie dôchodcov

(1)

Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou na stravovanie dôchodcov sú zariadenia sociálnej

starostlivosti poskytujúce stravovanie tým dôchodcom, pre ktorých nemožno stravovanie

zabezpečiť inak.

(2)

Samostatné jedálne s vlastnou kuchyňou na stravovanie dôchodcov sú zriaďované a spravované

miestnymi (mestskými) národnými výbormi a okresnými národnými výbormi. Národný výbor,

ktorý ich spravuje, vydá pre ne prevádzkový poriadok.

§ 94

(1)

Na zabezpečenie opatrovateľskej služby budujú okresné národné výbory aktív dobrovoľných

pracovníkov opatrovateľkej služby, ktorí vykonávajú opatrovateľskú službu popri opatrovateľkách

z povolania. Ako dobrovoľných pracovníkov vyhľadávajú národné výbory najmä nepracujúcich

dôchodcov a ženy z domácnosti, ako aj občanov pracovne činných, ktorí môžu opatrovateľskú

službu vykonávať v čase svojho voľna.

(2)

Pri organizácii opatrovateľskej služy dbajú národné výbory, aby táto služba bola

poskytovaná čo najhospodárnejšie a čo najširšiemu okruhu občanov, ktorí ju potrebujú.

Za tým účelom zabezpečujú podľa miestnych podmienok bývanie odkázaných občanov v domoch

s opatrovateľskou službou a zriaďujú rôzne zariadenia opatrovateľskej služby, majmä

strediská osobnej hygieny a práčovne opatrovateľskej služby. Aby opatrovateľská služba

mohla byť poskytovaná čo najširšiemu okruhu občanov, využívajú národné výbory motorové

vozidlá opatrovateľskej služby najmä na rozvoz stravy a na dopravu občanov do stredísk

osobnej hygieny.

(3)

Zariadenia opatrovateľskej služby uvedené v predchádzajúcom ustanovení zriaďujú a

spravujú miestne (mestské) národné výbory a okresné národné výbory. Národný výbor,

ktorý zariadenie spravuje, vydá preň prevádzkový poriadok.

§ 95

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby

(1)

Dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby nie sú v národnom výbore v pracovnom

pomere; vzťahujú sa však na nich ustanovenia Zákonníka práce o náhrade škody pri pracovných

úrazoch.7)

(2)

Dobrovoľným pracovníkom opatrovateľskej služby národný výbor poskytuje odmenu; jej

výšku určí podľa rozsahu a náročnosti úkonu v rámci určeného rozpätia súm za jednotlivé

úkony opatrovateľkej služby uvedené v prílohe č. 1 tejto vyhlášky. Odmena dorovoľného

pracovníka nesmie v jednom kalendárnom mesiaci prekročiť sumu 1500,- Kčs. Do tejto

čiastky sa nezahŕňajú odmeny za nočné služby, za mimoriadne úkony, príplatok za úkony

vykonávané v dňoch pracovného pokoja a príplatok za opatrovateľskú službu u bacilonosiča.

§ 96

(1)

Okresné ústavy sociálnych služieb komplexne zabezpečujú technické a ekonomické riadenie

a organizáciu služieb sociálnej starostlivosti poskytovaných v ústavoch sociálnej

starostlivosti a terénnych služieb sociálnej starostlivosti poskytovaných občanom

ťažko pstihnutým na zdraví a starým občanom. Okresné ústavy sociálnych služieb ďalej

zabezpečujú po technickej a ekonomickej stránke prevádzku ostatných zariadení sociálnej

starostlivosti, ktoré poskytujú služby sociálnej starostlivosti iným skupinám obyvateľov.

(2)

Do okresných ústavov sociálnych služieb sa začleňujú najmä

a)

zariadenia ústavnej sociálnej starostlivosti pre starých občanov, pre občanov ťažko

postihnutých na zdraví a výcvikové strediská a výcvikové zariadenia, prípadne iné

zariadenia pre občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou,

b)

opatrovateľská služba, kluby dôchodcov, samostatné jedálne sociálneho zabezpečenia

a prípadne ďalšie zariadenia pre starých a zdravotne ťažko postihnutých dospelých

občanov,

c)

ostatné zariadenia sociálnej starostlivosti, ktoré poskytujú služby sociálnej starostlivosti

ďalším skupinám obyvateľstva (napríklad manželské a predmanželské poradne, domovy

pre matky s deťmi).

(3)

Okresné ústavy sociálnych služieb sú rozpočtové organizácie spravované okresnými

národnými výbormi. Organizáciu týchto ústavov upravuje organizačný poriadok, ktorý

vydá národný výbor, ktorý ústav spravuje.

§ 97

Pre metodicko-odborné riadenie ústavnej sociálnej starostlivosti, prípadne ďalších

služieb sociálnej starostlivosti zriaďujú krajské národné výbory krajské metodické

strediská ako svoje zariadenia na konzultačnú službu a prehlbovanie činností všetkých

ústavov sociálnej starostlivosti v kraji po stránke odbornej, najmä výchovnej a zdravotnej,

prípadne na odborné prehlbovanie činností ďalších služieb sociálnej starostlivosti.

Tieto strediská sa zriaďujú spravidla v sídle krajského národného výboru, ktorý riadi

ich činnosť. Organizáciu strediska upravuje organizačný poriadok strediska, ktorý

vydá krajský národný výbor.

§ 98

Sociálna odkázanosť

(1)

Pri posudzovaní sociálnej odkázanosti prihliada národný výbor na vek, zdravotný stav

a rodinné a majetkové pomery posudzovaného občana a jeho rodinných príslušníkov, ktorí

sú povinní prispievať mu na výživu, a na to, či si môže svoje pomery zlepšiť zárobkom

z vlastnej práce.

(2)

Schopnosť a možnosť rodinných príslušníkov plniť vyživovaciu povinnosť voči občanovi,

ktorému sa má služba alebo dávka poskytnúť, sa nepreskúmava, ak hodnota služieb a

dávok poskytnutých v priebehu 1 kalendárneho roka nepresahuje sumu 500,- Kčs.

§ 99

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

Smernice Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 25/1964 o ústavnej sociálnej starostlivosti

v znení smerníc Ministerstva práce a sociálnych vecí č. 12/1968, registrovných v čiastke

1 Zbierky zákonov ČSSR z roku 1969 a smerníc Ministerstva práce a sociálnych vecí

Českej socialistickej republiky č. 3/1970, registrovaných v čiastke 36 Zbierky zákonov

ČSSR z roku 1971, s výnimkou ustanovení, ktoré upravujú úhradu za starostlivosť poskytovanú

v ústavoch sociálnej starostlivosti.

2.

Smernice Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 4/1968, ktorými sa ustanovujú

podrobnosti o poskytovaní niektorých služieb sociálneho zabezpečenia (doplnkovej starostlivosti),

registrované v čiastke 22 Zbierky zákonov ČSSR z roku 1968, v znení smerníc Ministerstva

práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č. 4/1970, registrovaných

v čiastke 28 Zbierky zákonov ČSSR z roku 1971 a smerníc Ministerstva práce a sociálnych

vecí Českej socialistickej republiky z 18. 12. 1971, registrovaných v čiastke 4 Zbierky

zákonov ČSSR z roku 1972.

3.

Smernice Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č.

V/3-8003-20. 12. 1974 z 20. 12. 1974 o poskytovaní príspevku na prevádzku vozidiel

občanom trvale ťažko postihnutým na zdraví.

4.

Smernice Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky č.

9/1970 Ú. v. ČSR na vykonávanie dôchodkového zabezpečenia v znení smerníc č. 12/1972

Ú. v. ČSR.

5.

Smernice Ministerstva školstva a kultúry z 10. 7. 1974 na vykonanie vládneho nariadenia

č. 59/1964 Zb. o úlohách národných výborov pri starostlivosti o deti.

§ 100

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.