VYHLÁŠKA 12/2001 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany

§ 1

Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje

a)

mieru obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny

žiarič,

1

)

b)

technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne

dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany,

c)

limity ožiarenia, prípustné hodnoty výnimočného ožiarenia

2

)

a zásady hodnotenia ožiarenia,

d)

smerné hodnoty ožiarenia osôb, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť

3

)

(ďalej len „lekárske ožiarenie"),

e)

zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried,

f)

odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia obyvateľstva prírodným ionizujúcim

žiarením,

g)

požiadavky na meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

4

)

a v dodávanej vode a rozsah evidencie výsledkov merania,

h)

najvyššie prípustné hodnoty ekvivalentnej aktivity rádia v stavebných výrobkoch

4

)

a objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov v dodávanej vode,

i)

postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových

pôd stavebného pozemku pri výstavbe nebytových budov

5

)

určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roka a pri výstavbe

bytových budov

6

)

(ďalej len „stavby s pobytovými priestormi"),

j)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na obmedzenie ožiarenia zamestnancov prírodným

ionizujúcim žiarením,

k)

požiadavky na hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením

zamestnancov prírodným ionizujúcim žiarením,

7

)

l)

požiadavky na bezpečnú prevádzku pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

m)

najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie na pracovisku so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia,

8

)

n)

požiadavky na odbornú prípravu na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

10

)

o)

požiadavky na označovanie zdrojov ionizujúceho žiarenia, na rozsah vedenia a uchovávania

dokumentácie a rozsah zasielania dokladov a oznamovania evidovaných údajov orgánu

na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia a centrálneho

registra dávok,

12

)

p)

požiadavky na nakladanie s inštitucionálnymi rádioaktívnymi odpadmi

13

)

(ďalej len „rádioaktívne odpady") a rozsah evidencie rádioaktívnych odpadov,

q)

požiadavky na prepravu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6, ktoré sú rádioaktívnymi

žiaričmi (ďalej len „preprava rádioaktívnych žiaričov"),

r)

mieru obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného

prostredia

8

)

bez povolenia a na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,

s)

požiadavky na sledovanie, meranie, hodnotenie, overovanie a evidenciu veličín, parametrov

a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany,

t)

požiadavky na monitorovanie a monitorovací plán,

u)

požiadavky na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia a služieb osobnej

dozimetrie,

v)

požiadavky na radiačnú ochranu pri zásahoch pri radiačnej havárii,

14

)

x)

zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné

opatrenia,

y)

požiadavky na havarijný plán pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (ďalej len

„havarijný plán"),

z)

podrobnosti o požiadavkách na zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany.

§ 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto vyhlášky sa rozumie

a)

rádionuklidom druh atómov, ktoré majú rovnaký počet protónov, rovnaký počet neutrónov,

rovnaký energetický stav a ktoré podliehajú samovoľnej premene v zložení alebo v stave

atómových jadier,

b)

prírodným rádionuklidom rádionuklid, ktorý vznikol alebo vzniká v prírode samovoľne,

bez zásahu človeka,

c)

vnútorným ožiarením ožiarenie osoby z rádionuklidov vyskytujúcich sa v jej tele,

d)

vonkajším ožiarením ožiarenie osoby ionizujúcim žiarením, ktoré má pôvod mimo jej

tela,

e)

pracovným miestom časť pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia jednoznačne charakterizovaná

ochrannými (izolačnými, ventilačnými a tieniacimi) vlastnosťami, vymedzená priestorovo

alebo technologicky (napr. pracovný stôl, aplikačný alebo vyšetrovací box, digestor,

hermetizovaná podtlaková skriňa),

f)

osobnými dávkami veličiny charakterizujúce mieru vonkajšieho i vnútorného ožiarenia

osoby, najmä efektívna dávka, ekvivalentná dávka, úväzok efektívnej dávky a úväzok

ekvivalentnej dávky v jednotlivých orgánoch alebo tkanivách,

g)

kritickou skupinou obyvateľov skupina osôb vo vzťahu k určitému zdroju ionizujúceho

žiarenia do značnej miery homogénna a reprezentatívna pre obyvateľstvo, ktoré je najviac

z tohto zdroja ionizujúceho žiarenia ožiarené,

h)

bežnou prevádzkou činnosti so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v súlade s podmienkami

určenými v povolení na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

vrátane plánovanej kontroly a údržby zdrojov ionizujúceho žiarenia a technologických

zariadení pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

i)

medznou dávkou efektívna dávka alebo ekvivalentná dávka určená pre jeden zdroj ionizujúceho

žiarenia alebo pre jednu činnosť vedúcu k ožiareniu

9

)

ako horná hranica optimalizácie radiačnej ochrany,

j)

man sievertom (ďalej len „man Sv") jednotka kolektívnej efektívnej dávky.

§ 3

Miera obsahu rádionuklidov, pri ktorej prekročení je rádioaktívna látka rádioaktívny

žiarič

Rádioaktívna látka je rádioaktívny žiarič,

1

) ak obsahuje

a)

jeden rádionuklid, ktorého aktivita a súčasne hmotnostná aktivita sú väčšie ako hodnoty

aktivity a hmotnostnej aktivity uvedené v

prílohe č. 1

, alebo

b)

niekoľko rádionuklidov, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako jeden.

§ 4

Technické a organizačné požiadavky, smerné hodnoty a postupy na preukazovanie racionálne

dosiahnuteľnej úrovne radiačnej ochrany

(1)

Technické a organizačné požiadavky na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne

radiačnej ochrany zahŕňajú

a)

pred začatím činnosti vedúcej k ožiareniu

9

)

posúdenie a porovnanie variantných riešení radiačnej ochrany, ktoré pri zamýšľanej

činnosti prichádzajú do úvahy, distribúcie osobných dávok, kolektívnych dávok a dávok

v príslušných kritických skupinách obyvateľov s nákladmi na ochranné opatrenia, spravidla

podľa postupov uvedených v odseku 4,

b)

pri vykonávaní činnosti vedúcej k ožiareniu

9

)

pravidelný rozbor prijatých dávok vo vzťahu k vykonávaným úkonom, zváženie ďalších

možných opatrení na zabezpečenie radiačnej ochrany a porovnanie s obdobnými už vykonávanými

a pritom spoločensky prijateľnými činnosťami,

c)

pred začatím a pri vykonávaní zásahu

15

)

posúdenie možných variantných riešení a voľbu takého opatrenia, ktoré svojím spôsobom

vykonania, rozsahom a trvaním prinesie s použitím postupov uvedených v odseku 4 čo

najväčší čistý prínos.

(2)

Smerné hodnoty ožiarenia na preukazovanie racionálne dosiahnuteľnej úrovne radiačnej

ochrany pri činnostiach vedúcich k ožiareniu

9

)

sú

a)

kolektívna efektívna dávka pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 20 man mSv

pre jednotlivú pracovnú činnosť alebo 100 man mSv v kalendárnom roku a kolektívna

efektívna dávka obyvateľov 1 man Sv v kalendárnom roku pri uvádzaní rádioaktívnych

látok do životného prostredia,

8

)

b)

efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia 1 mSv v kalendárnom roku,

c)

efektívna dávka inej osoby, ako je uvedená v písmene b), 10 µSv v kalendárnom roku.

(3)

Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa považuje za dostatočne preukázanú,

ak ani za predvídateľných odchýlok od bežnej prevádzky [

§ 2 písm. h)

] nemôže byť žiadna zo smerných hodnôt uvedených v odseku 2 prekročená, a to ani u

jednej osoby.

(4)

Racionálne dosiahnuteľná úroveň radiačnej ochrany sa preukazuje postupom, pri ktorom

sa porovnávajú náklady na alternatívne opatrenia na zvýšenie radiačnej ochrany s nákladmi

na očakávané zníženie ožiarenia (ďalej len „prínos opatrenia"). Racionálne dosiahnuteľná

úroveň radiačnej ochrany sa považuje za preukázanú a opatrenie sa nemusí vykonať,

ak by náklady boli vyššie ako prínos opatrenia. Prínos opatrenia sa pri tomto postupe

vyčísli tak, že zníženie kolektívnej efektívnej dávky ožiarených pracovníkov so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia alebo obyvateľov sa vynásobí súčiniteľom, ktorý nie je nižší

ako

a)

2 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia neprekročí v priemere

2 mSv v kalendárnom roku,

b)

5 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 2 až

5 mSv v kalendárnom roku,

c)

15 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 5 až

15 mSv v kalendárnom roku,

d)

20 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 15

až 30 mSv v kalendárnom roku,

e)

25 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia je v priemere 30

až 50 mSv v kalendárnom roku,

f)

20 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,02

až 0,1 mSv v kalendárnom roku,

g)

25 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,1

až 0,3 mSv v kalendárnom roku,

h)

30 mil. Sk x man Sv

-1

pre činnosti vedúce k ožiareniu,

9

)

kde efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov pre danú činnosť je v priemere 0,3

až 1 mSv v kalendárnom roku,

i)

2 mil. Sk x man Sv

-1

pre lekárske ožiarenie,

j)

2 mil. Sk x man Sv

-1

pre ožiarenie prírodným ionizujúcim žiarením,

16

)

k)

10 mil. Sk x man Sv

-1

pre ožiarenie pri radiačných nehodách.

17

)

(5)

V roku 2001 sa použijú súčinitele uvedené v odseku 4; v ďalších kalendárnych rokoch

sa násobia indexom spotrebiteľských cien vyjadrujúcim všeobecnú mieru inflácie. Indexy

spotrebiteľských cien uverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky v Indexe spotrebiteľských

cien Slovenskej republiky.

§ 5

Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sú

a)

efektívna dávka 100 mSv počas piatich za sebou nasledujúcich kalendárnych rokov,

pričom efektívna dávka v žiadnom kalendárnom roku nesmie prekročiť 50 mSv,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 150 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 500 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná

dávka na ploche 1 cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až

po členky 500 mSv v kalendárnom roku.

(2)

Limit ožiarenia tehotných žien pracujúcich na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia sa stanovuje tak, aby od času, keď tehotná žena oznámi zamestnávateľovi tehotenstvo,

až do konca tehotenstva súčet efektívnych dávok z vonkajšieho ožiarenia a úväzkov

efektívnych dávok z vnútorného ožiarenia plodu neprekročil 1 mSv.

(3)

Limity ožiarenia podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahujú na súčet dávok zo všetkých ciest

ožiarenia a pri všetkých pracovných činnostiach, ktoré pracovník so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia vykonáva u jedného alebo súbežne u viacerých držiteľov povolení na činnosti

vedúce k ožiareniu,

9

)

alebo ktoré vykonáva ako držiteľ povolenia sám.

§ 6

Limity ožiarenia obyvateľov

(1)

Limity ožiarenia obyvateľov sú

a)

efektívna dávka 1 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 15 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 50 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná

dávka na ploche 1 cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože.

(2)

Limity ožiarenia podľa odseku 1 sa pre obyvateľov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia vzťahujú na priemerné ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov vypočítané pre

všetky cesty ožiarenia zo všetkých zdrojov ionizujúceho žiarenia a pre všetky možné

činnosti vedúce k ožiareniu.

9

)

§ 7

Limity ožiarenia žiakov a študentov

(1)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby

dovŕšia 16. rok veku, do konca kalendárneho roku, v ktorom dovŕšia 18. rok veku,

a)

efektívna dávka 6 mSv v kalendárnom roku,

b)

ekvivalentná dávka v očnej šošovke 50 mSv v kalendárnom roku,

c)

ekvivalentná dávka v koži 150 mSv v kalendárnom roku, ktorá sa stanovuje ako priemerná

dávka na ploche 1 cm

2

najviac ožiarenej kože bez ohľadu na veľkosť ožiarenej plochy kože,

d)

ekvivalentná dávka v rukách od prstov až po predlaktie a v nohách od chodidiel až

po členky 150 mSv v kalendárnom roku.

(2)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú do kalendárneho roku, v ktorom tieto osoby

dovŕšia 16. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia obyvateľov (

§ 6 ods. 1

).

(3)

Limity ožiarenia žiakov a študentov sú od kalendárneho roku nasledujúceho po kalendárnom

roku, v ktorom tieto osoby dovŕšia 18. rok veku, rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (

§ 5 ods. 1

).

§ 8

Ožiarenie osobitných skupín osôb

(1)

Limity ožiarenia osôb, ktoré sa dobrovoľne, okrem svojich pracovných povinností vyplývajúcich

z výkonu povolania alebo z pracovného pomeru, starajú o pacientov vystavených lekárskemu

ožiareniu alebo týchto pacientov navštevujú alebo žijú v spoločnej domácnosti s pacientmi,

ktorí boli po aplikácii rádionuklidov prepustení zo zdravotníckeho zariadenia, sú

1 mSv u osôb mladších ako 18 rokov veku a 5 mSv u ostatných osôb počas celého vyšetrovania

alebo liečenia pacienta.

(2)

Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú záchranné a lokalizačné práce pri radiačnej

havárii,

14

)

sú kumulovaná efektívna dávka 100 mSv a kumulovaná ekvivalentná dávka v koži 500

mSv počas celého výkonu prác na zariadení, na ktorom došlo k radiačnej havárii.

14

)

(3)

Limity ožiarenia osôb, ktoré vykonávajú likvidačné práce na obnove havarovaného zariadenia

a v jeho okolí, sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia (

§ 5 ods. 1

).

(4)

Limity ožiarenia podľa odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na prípady záchrany ľudských životov

a zabránenia rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi

dôsledkami.

(5)

Limity ožiarenia zamestnancov na pracoviskách so zvýšeným ožiarením prírodným ionizujúcim

žiarením

7

)

sú rovnaké ako limity ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (

§ 5

).

(6)

Výnimočné ožiarenie

2

)

nesmie prekročiť efektívnu dávku 250 mSv.

§ 9

Zásady hodnotenia ožiarenia

Hodnotenie ožiarenia osôb sa vykonáva podľa zásad uvedených v

prílohe č. 2

.

§ 10

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia

Smerné hodnoty lekárskeho ožiarenia sú uvedené v

prílohe č. 3

.

§ 11

Zaradenie zdrojov ionizujúceho žiarenia do tried

(1)

Do triedy 1 sa zaraďujú

a)

prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče skonštruované tak,

že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti

0,1 m od povrchu prístroja a zariadenia je menší ako 1 µSv.h

-1

,

b)

obrazovky a elektrické prístroje, pri ktorých prevádzke urýchľujúci potenciál neprekračuje

30 kV, a generátory ionizujúceho žiarenia skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu

na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu generátora je počas

bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h

-1

,

c)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity

uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je menší ako jeden,

d)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt

aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je menší ako jeden,

e)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky

uvedené v písmene c) alebo d).

(2)

Do triedy 2 sa zaraďujú

a)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity

uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je väčší ako jeden a menší ako desať,

b)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt

aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako jeden a menší ako desať,

c)

generátory ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1, skonštruované

tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom mieste vo vzdialenosti

0,1 m od povrchu generátora je počas bežnej prevádzky menší ako 1 µSv.h

-1

s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne

rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h

-1

,

d)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky

uvedené v písmene a) alebo b),

e)

ionizačné hlásiče požiaru.

(3)

Do triedy 3 sa zaraďujú

a)

prístroje a zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče, ktoré nie sú zaradené

do triedy 1, skonštruované tak, že príkon dávkového ekvivalentu na ktoromkoľvek prístupnom

mieste vo vzdialenosti 0,1 m od povrchu prístroja alebo zariadenia je počas bežnej

prevádzky menší ako 1 µSv.h

-1

s výnimkou miest určených počas bežnej prevádzky na manipuláciu a obsluhu výhradne

rukami, na ktorých je príkon dávkového ekvivalentu najviac 250 µSv.h

-1

,

b)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty aktivity

uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a menší ako sto,

c)

rádioaktívne látky obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít a hodnôt

aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a menší ako sto,

d)

etalónové uzavreté rádioaktívne žiariče používané na kalibráciu, ktoré spĺňajú podmienky

uvedené v písmene b) alebo c),

e)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty

aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je menší ako desať,

f)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít

a hodnôt aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je menší ako desať.

(4)

Do triedy 4 sa zaraďujú

a)

zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 3 a triedy 5 a

6, a to stacionárne kabínové röntgenové zariadenia, zubné röntgenové prístroje, mamografické

röntgenové zariadenia, röntgenové zariadenia na počítačovú tomografiu, rádiodiagnostické

vyšetrovacie steny, mobilné röntgenové zariadenia na rádiodiagnostiku a na defektoskopiu,

kompaktné mimotelové ožarovače krvi s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

b)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty

aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/h

inh

, kde h

inh

je konverzný faktor na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít

a hodnôt aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je menšia ako 600 Sv/h

inh

.

(5)

Do triedy 5 sa zaraďujú

a)

röntgenové prístroje a zariadenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

b)

urýchľovače častíc a zdroje ionizujúceho žiarenia určené na rádioterapiu protónmi,

neutrónmi a inými ťažkými časticami,

c)

zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na rádioterapiu vrátane

brachyterapie,

d)

stacionárne ožarovače a iné stacionárne zariadenia obsahujúce uzavreté rádioaktívne

žiariče, ktoré nie sú zaradené do triedy 4,

e)

mobilné defektoskopy s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

f)

mobilné ožarovače s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi,

g)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty

aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/h

inh

a menšia ako 8000 Sv/h

inh

,

h)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít

a hodnôt aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 600 Sv/h

inh

a menšia ako 8000 Sv/h

inh

.

(6)

Do triedy 6 sa zaraďujú

a)

zdroje ionizujúceho žiarenia, ktoré nie sú zaradené do triedy 1 až 5,

b)

priemyselné ožarovače obsahujúce uzavreté rádioaktívne žiariče určené na ožarovanie

požívatín, predmetov bežnej potreby a iných materiálov ionizujúcim žiarením,

c)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklid, ktorého podiel aktivity a hodnoty

aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

a súčasne podiel hmotnostnej aktivity a hodnoty hmotnostnej aktivity uvedenej v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/h

inh

,

d)

otvorené rádioaktívne žiariče obsahujúce rádionuklidy, ktorých súčet podielov aktivít

a hodnôt aktivít uvedených v

prílohe č. 1

a súčasne súčet podielov hmotnostných aktivít a hodnôt hmotnostných aktivít uvedených

v

prílohe č. 1

je väčší ako desať a súčasne ich aktivita je väčšia ako 8000 Sv/h

inh

,

e)

jadrový reaktor a rádionuklidy, ktoré vznikajú pri jeho činnosti.

(7)

Konverzné faktory na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdýchnutím pracovníkom so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia podľa odseku 4 písm. b) a c), odseku 5 písm. g) a h) a odseku

6 písm. c) a d) sú uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 12

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v stavebných výrobkoch

(1)

Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

4

)

sa považuje meranie hmotnostných aktivít prírodných rádionuklidov podľa

prílohy č. 5

.

(2)

Evidencia výsledkov merania obsahu prírodných rádionuklidov v stavebných výrobkoch

obsahuje

a)

označenie a typ meraných stavebných výrobkov,

b)

dátum výroby stavebných výrobkov,

c)

pôvod surovín použitých pri výrobe stavebných výrobkov,

d)

ročný objem výroby alebo dovozu stavebných výrobkov,

e)

údaje charakterizujúce rozsah a spôsob použitia stavebného výrobku v stavbách,

f)

výsledky merania jednotlivých vzoriek stavebných výrobkov vrátane miesta, dátumu

a spôsobu odberu vzoriek a použitej metódy merania,

g)

identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov

v stavebných výrobkoch je hmotnostná aktivita

226

Ra v stavebnom výrobku 120 Bq.kg

-1

.

(4)

Najvyššia prípustná hodnota ekvivalentnej aktivity rádia je

a)

370 Bq.kg

-1

v stavebných výrobkoch určených na výstavbu bytových budov,

6

)

b)

3700 Bq.kg

-1

v stavebných výrobkoch určených na výstavbu nebytových budov

5

)

určených na pobyt osôb dlhší ako 1000 hodín počas kalendárneho roku.

§ 13

Obmedzovanie ožiarenia prírodnými rádionuklidmi v dodávanej vode

(1)

Za systematické meranie obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode sa považuje

meranie obsahu prírodných rádionuklidov podľa

prílohy č. 6

.

(2)

Evidencia výsledkov meraní obsahu prírodných rádionuklidov v dodávanej vode obsahuje

a)

druh meranej vody a obchodný názov, ak ide o balenú pitnú vodu,

b)

dátum výroby, ak ide o balenú pitnú vodu,

c)

identifikáciu zdroja vody,

d)

výdatnosť zdroja vody,

e)

spôsob technologickej úpravy vody,

f)

ročný objem dodanej vody,

g)

zásobované obce a počet zásobovaných obyvateľov, ak ide o vodu dodávanú do verejných

vodovodov,

h)

výsledky merania jednotlivých vzoriek vody vrátane miesta, dátumu a spôsobu odberu

vzoriek a použitej metódy merania,

i)

identifikačné údaje laboratória, ktoré vykonalo meranie.

(3)

Odvodené zásahové úrovne na vykonanie opatrení na zníženie obsahu prírodných rádionuklidov

v dodávanej vode sú uvedené v

prílohe č. 6

.

(4)

Najvyššie prípustné hodnoty objemových aktivít vybraných prírodných rádionuklidov

v dodávanej vode sú uvedené v

prílohe č. 6

.

§ 14

Obmedzovanie ožiarenia radónom pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi

(1)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení proti prenikaniu radónu z podložia

stavby pri výstavbe stavieb s pobytovými priestormi je objemová aktivita radónu v

pôdnom vzduchu

a)

10 kBq.m

-3

v dobre priepustných základových pôdach,

b)

20 kBq.m

-3

v stredne priepustných základových pôdach,

c)

30 kBq.m

-3

v slabo priepustných základových pôdach.

(2)

Postup stanovenia objemovej aktivity radónu v pôdnom vzduchu a priepustnosti základových

pôd stavebného pozemku je uvedený v

prílohe č. 7

.

(3)

Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie ožiarenia v stavbách s pobytovými priestormi

je objemová aktivita radónu 500 Bq.m

-3

v priemere za rok. Ak sa meraním určuje ekvivalentná objemová aktivita radónu, na

prevod na objemovú aktivitu radónu sa použije faktor rovnováhy F = 0,4. Objemová aktivita

radónu sa stanovuje krátkodobým meraním v trvaní najmenej sedem dní za podmienok,

ktoré objektívne vyjadrujú prítomnosť radónu v pobytových priestoroch.

(4)

Odvodená zásahová úroveň na obmedzenie vonkajšieho ožiarenia osôb žiarením gama zo

stavebných výrobkov v stavbách s pobytovými priestormi je príkon priestorového dávkového

ekvivalentu 1 µSv.h

-1

, ktorý sa stanovuje meraním vo výške 1 m od podlahy a vo vzdialenosti 0,5 m od stien.

Odvodená zásahová úroveň sa porovnáva s najvyššie nameranou hodnotou príkonu dávkového

ekvivalentu.

§ 15

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší

(1)

Odvodená zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov

na pracovisku s výskytom radónu v ovzduší je objemová aktivita radónu na pracovisku

1000 Bq.m

-3

v priemere za rok.

(2)

Na pracovisku preukázateľne využívanom len občas alebo s určitým režimom sa odvodená

zásahová úroveň podľa odseku 1 vzťahuje na priemernú hodnotu objemovej aktivity radónu

počas pobytu osôb.

(3)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená odvodená

zásahová úroveň podľa odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska

vrátane sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak odvodená

zásahová úroveň je prekročená viac ako jedenapolkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov

sa vykonáva osobným monitorovaním.

§ 16

Obmedzovanie ožiarenia na pracovisku s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú

prírodné rádionuklidy

(1)

Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku

s materiálmi a skládkach materiálov, ktoré obsahujú prírodné rádionuklidy, je efektívna

dávka zamestnanca 1 mSv za rok.

(2)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov na pracovisku, na ktorom je prekročená zásahová

úroveň uvedená v odseku 1, sa zabezpečuje sústavným monitorovaním pracoviska vrátane

sledovania a zaznamenávania pobytu zamestnancov na pracovisku; ak zásahová úroveň

je prekročená viac ako šesťkrát, hodnotenie ožiarenia zamestnancov sa vykonáva osobným

monitorovaním.

§ 17

Obmedzovanie ožiarenia z kozmického žiarenia

(1)

Zásahová úroveň na vykonanie opatrení na obmedzenie ožiarenia zamestnancov z kozmického

žiarenia v letectve je efektívna dávka člena leteckej posádky alebo člena leteckého

personálu počas letov 1 mSv za rok.

(2)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách do 15

km sa zabezpečuje využívaním počítačových programov. Pri výpočte sa zohľadňuje letová

výška, zemepisná šírka, doba letu a aktuálna intenzita kozmického žiarenia na letovej

hladine. Správnosť výpočtu sa najmenej raz za rok overuje priamym meraním príslušných

dozimetrických veličín na jednotlivých letových trasách.

(3)

Hodnotenie ožiarenia zamestnancov uvedených v odseku 1 na letových hladinách nad

15 km sa zabezpečuje meraním príslušných dozimetrických veličín na palube lietadla

počas letu.

§ 18

Spoločné ustanovenia

(1)

Projektovanie, výstavba a uvádzanie pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do

prevádzky sa vykonáva tak, aby sa zabezpečila radiačná ochrana pracovníkov so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia, ostatných zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(2)

Stavebný materiál na výstavbu pracoviska, konštrukcia stien, vnútorné členenie pracoviska

a jeho vybavenie vrátane tienenia a krytov zdrojov ionizujúceho žiarenia sa musia

voliť tak, aby pri všetkých činnostiach vedúcich k ožiareniu

9

)

a v prípade radiačnej nehody

17

)

bola zabezpečená ochrana zdravia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ostatných

zamestnancov a osôb v okolí pracoviska.

(3)

Steny, stropy a podlahy miestností, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,

1

)

musia mať také tieniace vlastnosti, aby efektívne alebo ekvivalentné dávky osôb zdržiavajúcich

sa v priestoroch susediacich s takýmito miestnosťami boli udržiavané na najnižšej

možnej úrovni a aby neprekročili limity ožiarenia obyvateľov (

§ 6

). Miestnosti, do ktorých sa ukladajú rádioaktívne žiariče,

1

)

musia byť zabezpečené proti vstupu nepovolaných osôb.

(4)

Pred uvedením pracoviska, na ktorom sa vykonávajú činnosti so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia triedy 4 až 6, do prevádzky sa

a)

vymedzí a označí kontrolované pásmo (

§ 19

),

b)

vybaví pracovisko prístrojmi, zariadeniami a pracovnými pomôckami v súlade s monitorovacím

plánom (

§ 44

), havarijným plánom (

§ 57

), protokolom o preberacej skúške (

§ 41

) a povolením na činnosť vedúcu k ožiareniu,

9

)

c)

zabezpečí vybavenie pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia osobnými ochrannými

pracovnými prostriedkami s tieniacim účinkom (najmä plášťami, zásterami, okuliarmi,

rukavicami) a ochrannými pracovnými pomôckami (najmä pinzetami, kliešťami, tieniacimi

ochrannými obalmi a kontajnermi),

d)

zabezpečí vybavenie pracovníkov kategórie A

18

)

osobnými dozimetrami,

e)

zabezpečí sústavný dozor nad dodržiavaním požiadaviek na bezpečnú prevádzku pracoviska.

(5)

Počas prevádzky pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva dekontaminácia

tak, aby sa zabezpečila najnižšia možná úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie;

najvyššie prípustné hodnoty povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sú uvedené v

prílohe č. 8

.

§ 19

Kontrolované pásmo

(1)

Kontrolované pásmo sa vymedzuje ako ucelená a jednoznačne definovaná časť pracoviska,

spravidla stavebne oddelená.

(2)

Poučenie pracovníkov kategórie A

18

)

o zásadách bezpečného správania vykonáva najmenej raz za rok odborný zástupca.

19

)

(3)

Pri výstupe osôb z kontrolovaného pásma jadrových zariadení a pracovísk so zdrojmi

ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 6, na ktorých sa vykonávajú práce s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi, sa kontroluje ich povrchová rádioaktívna kontaminácia. V prípade zistenia

povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva dekontaminácia odevu a osobná očista

dovtedy, kým úroveň povrchovej rádioaktívnej kontaminácie nie je nižšia ako najvyššie

prípustné hodnoty uvedené v

prílohe č. 8

.

§ 20

Požiadavky na odbornú prípravu

(1)

Obsahom odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

a činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

10

)

je

a)

základná odborná príprava,

b)

periodická odborná príprava.

(2)

Základná odborná príprava je zameraná na získanie znalostí zásad radiačnej ochrany

a bezpečných postupov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho žiarenia vrátane postupov

pri radiačných nehodách

17

)

a radiačných haváriách.

14

)

(3)

Periodická odborná príprava je zameraná na zopakovanie znalostí podľa odseku 2 a

získanie nových poznatkov v oblasti radiačnej ochrany.

(4)

Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

je

a)

24 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b)

16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c)

8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 a 2.

(5)

Rozsah základnej odbornej prípravy na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

10

)

je 16 hodín.

(6)

Periodická odborná príprava na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu

a)

16 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 6,

b)

10 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 5 a 4,

c)

8 hodín, ak ide o činnosť so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3.

(7)

Periodická odborná príprava na činnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

10

)

sa vykonáva každých 5 rokov v rozsahu 10 hodín.

§ 21

Zabezpečovanie kvality radiačnej ochrany

(1)

Pred vykonávaním činnosti vedúcej k ožiareniu

9

)

sa

a)

identifikujú výrobky, činnosti, vzťahy, systémy, oprávnenia, zodpovednosť a spôsob

riadenia a organizačného zabezpečenia,

b)

stanovujú a dokumentujú oprávnenia, zodpovednosť a vzájomné väzby osôb, ktoré riadia,

vykonávajú, hodnotia a kontrolujú pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú kvalitu radiačnej

ochrany,

c)

stanovujú a dokumentujú postupy pre jednotlivé pracovné činnosti, ktoré ovplyvňujú

kvalitu radiačnej ochrany.

(2)

Počas vykonávania činnosti vedúcej k ožiareniu

9

)

sa

a)

vedie a uchováva dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu

uvedenom v

§ 22

tak, aby bola jednoznačne identifikovateľná, úplná a dostupná oprávneným osobám a

aby sa predišlo jej strate, znehodnoteniu alebo neoprávnenému zaobchádzaniu s ňou,

b)

zabezpečuje jednoznačná identifikácia zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

stanovuje postup kontroly zdrojov ionizujúceho žiarenia a kontroly vykonávaných prác

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia.

§ 22

Dokumentácia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, uchovávanie a oznamovanie

evidovaných údajov

(1)

Dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia tvoria

a)

doklady o zdravotnej spôsobilosti pracovníkov kategórie A,

18

)

b)

doklady o skúškach odbornej spôsobilosti a záznamy o overení odborných vedomostí

pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

záznamy o overení odborných vedomostí pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

a o vykonaných poučeniach o zásadách bezpečného správania v kontrolovanom pásme,

d)

monitorovací plán (

§ 44

),

e)

výsledky monitorovania,

f)

záznamy o úrovni ožiarenia pracovníkov kategórie A,

18

)

g)

doklady o overení meracích prístrojov uvedených v monitorovacom pláne,

h)

havarijný plán (

§ 57

),

i)

prevádzkové záznamy pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

j)

záznamy o prešetrovaní prípadov zvýšeného ožiarenia pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a záznamy o vyhodnotení radiačnej nehody

17

)

a radiačnej havárie,

14

)

k)

správy o radiačnej nehode,

17

)

l)

bezpečnostné rozbory (

§ 27 ods. 1

),

m)

program zabezpečenia kvality radiačnej ochrany,

n)

kniha údržby a opráv,

o)

kniha návštev v kontrolovanom pásme, v ktorej sa evidujú údaje o osobách, na ktoré

sa nevzťahuje zákaz vstupu do kontrolovaného pásma

20

)

s výnimkou údajov o osobách, ktorým sa poskytuje zdravotná starostlivosť,

3

)

a to

1.

identifikačné údaje, dôvod, dátum a dĺžka pobytu v kontrolovanom pásme,

2.

veľkosť prijatých osobných dávok,

3.

údaj o poučení a informovaní osôb o veľkosti prijatých osobných dávok,

p)

všeobecne záväzné právne predpisy upravujúce oblasť radiačnej ochrany,

r)

pravidlá a pokyny na zabezpečenie radiačnej ochrany,

s)

prevádzkový poriadok,

t)

projektová dokumentácia pracoviska,

u)

povolenia na vykonávanie činností vedúcich k ožiareniu

9

)

a rozhodnutia orgánov na ochranu zdravia vydané v rámci výkonu štátneho zdravotného

dozoru.

(2)

Záznamy podľa odseku 1 písm. f) obsahujú

a)

meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a pracovné zaradenie pracovníka kategórie

A

18

)

a každú zmenu týchto údajov,

b)

typ pracoviska,

c)

dĺžku sledovaného obdobia,

d)

dátum začatia a skončenia prác so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

e)

počet pridelených dozimetrov a ich evidenčné čísla,

f)

výsledky meraní za každé sledované obdobie,

g)

efektívnu dávku v kalendárnom roku,

h)

efektívnu dávku z vonkajšieho ožiarenia v kalendárnom roku,

i)

úväzok efektívnej dávky z vnútorného ožiarenia v kalendárnom roku,

j)

efektívnu dávku za posledných päť kalendárnych rokov,

k)

kumulovanú efektívnu dávku za celé obdobie práce so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

l)

efektívnu dávku pri radiačnej nehode

17

)

a radiačnej havárii,

14

)

m)

údaje o výnimočnom ožiarení (

§ 8 ods. 6

).

(3)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

9

)

a)

vedie dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom

v odsekoch 1 a 2,

b)

uchováva záznamy podľa odseku 2 do času, v ktorom pracovník kategórie A

18

)

dosiahne alebo by dosiahol 75 rokov veku, najmenej 30 rokov od skončenia práce so

zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

oznamuje orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra dávok

12

)

údaje zo záznamov podľa odseku 2, a to

1.

osobné údaje podľa odseku 2 písm. a) a pracovné zaradenie do jedného mesiaca od nástupu

pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia do zamestnania a každú zmenu týchto údajov

do jedného mesiaca,

2.

údaje podľa odseku 2 písm. f) do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia

s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších

ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv

alebo ekvivalentných dávok väčších ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje

bezodkladne po ich zistení,

3.

údaje podľa odseku 2 písm. g) za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho

kalendárneho roka.

§ 23

Rádiodiagnostické a rádioterapeutické pracoviská

(1)

Pracovisko so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zdravotníckeho zariadenia, na ktorom

sa vykonáva lekárske ožiarenie, sa vybavuje osobnými ochrannými prostriedkami a pracovnými

pomôckami aj pre radiačnú ochranu vyšetrovaných a liečených osôb a osôb, ktoré sa

o tieto osoby dobrovoľne starajú. Osobné ochranné prostriedky a pracovné pomôcky a

ich používanie musia zodpovedať charakteru vyšetrenia alebo liečenia.

(2)

Pred každým použitím zdroja ionizujúceho žiarenia na lekárske ožiarenie sa zisťujú

skutočnosti významné z hľadiska indikácie vyšetrenia alebo liečenia, a to najmä predchádzajúce

významné aplikácie rádionuklidov a ionizujúceho žiarenia, prípadná aplikácia kardiostimulátora

alebo kĺbových náhrad, možnosť tehotenstva a skutočnosť, či žena dojčí. Zistené údaje

sa zaznamenajú v zdravotnej dokumentácii.

21

)

(3)

O každom lekárskom ožiarení sa vedie záznam umožňujúci posúdenie veľkosti ožiarenia

vyšetrovanej alebo liečenej osoby. Pri rádiodiagnostických vyšetreniach sa zaznamenávajú

vstupné dávky alebo podklady na ich odhad, pri rádioterapeutickom ožiarení dávka v

terčovom objeme, povrchová dávka a časový sled ožarovania, v nukleárnej medicíne špecifikácia

podaného rádionuklidu, jeho aplikačná forma a aktivita.

(4)

Terapeutické aplikácie rádionuklidov sa vykonávajú v zdravotníckych zariadeniach

na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré spĺňajú požiadavky podľa

§ 26

, formou ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Počas poskytovania

ústavnej alebo ambulantnej zdravotnej starostlivosti pacient nesmie používať vlastnú

bielizeň. Kontrola povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa vykonáva pri prepustení

pacienta z ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo pri jeho odchode z pracoviska

ambulantnej zdravotnej starostlivosti, na ktorom bola terapeutická aplikácia rádionuklidov

vykonaná. V prípade zistenia povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa postupuje podľa

§ 19 ods. 3

. S rádioaktívne kontaminovanými predmetmi, ktoré nemožno dekontaminovať, sa nakladá

ako s rádioaktívnymi odpadmi (

§ 27 až 34

).

§ 24

Pracoviská s generátormi ionizujúceho žiarenia

(1)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa umiestňuje do samostatnej ožarovne alebo vyšetrovne

vybavenej na vstupe zariadením, ktoré signalizuje jeho činnosť.

(2)

Generátor ionizujúceho žiarenia sa obsluhuje z chránenej obsluhovne, ak jeho ochranné

vlastnosti alebo spôsob použitia nevylučujú prekročenie limitov ožiarenia pracovníkov

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (

§ 5 ods. 1

). Pracovník, ktorý obsluhuje generátor ionizujúceho žiarenia, vizuálne kontroluje

ožarovňu alebo vyšetrovňu.

(3)

Pred vstupom do ožarovne alebo vyšetrovne a po skončení ožarovania sa vykoná kontrola,

či generátor ionizujúceho žiarenia je mimo prevádzky.

(4)

Prístroje alebo zariadenia, ktorých súčasťou je generátor ionizujúceho žiarenia,

možno používať len vtedy, ak zabezpečia automatické vyradenie generátora ionizujúceho

žiarenia z prevádzky pri otvorení ich ochranného tienenia a zabránia jeho automatickému

uvedeniu do prevádzky po zatvorení ich ochranného tienenia.

§ 25

Pracoviská s uzavretými rádioaktívnymi žiaričmi

(1)

Uzavretý rádioaktívny žiarič môže byť mimo ochranného tieniaceho krytu, ochranného

kontajnera alebo v pracovnej polohe len počas vykonávania prác.

(2)

Pri ožarovaní a prežarovaní uzavretým rádioaktívnym žiaričom sa pred každým vstupom

do vymedzeného ožarovacieho priestoru a po skončení práce preveruje meraním alebo

kontrolou signalizácie odtienenie alebo zasunutie uzavretého rádioaktívneho žiariča

do ochranného tieniaceho krytu. Ak pri manipulácii s uzavretým rádioaktívnym žiaričom

nemožno vylúčiť jeho nekontrolované uvoľnenie z ožarovacieho zariadenia alebo jeho

stratu, na meranie sa použije prístroj umožňujúci určenie jeho polohy.

(3)

Uzavreté rádioaktívne žiariče sa skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na

vonkajších stenách skladovacích priestorov neprekročil 1 µSv.h

-1

.

(4)

Uzavretý rádioaktívny žiarič sa nesmie používať, ak nebola vykonaná preberacia skúška

(

§ 41

) alebo ak od poslednej skúšky dlhodobej stability (

§ 42

) uplynula lehota na jej periodické vykonanie alebo nastali iné dôvody na vykonanie

tejto skúšky. Pri akomkoľvek podozrení na netesnosť obalu rádioaktívneho žiariča sa

uzavretý rádioaktívny žiarič bezodkladne vyradí z používania a vykoná sa skúška jeho

tesnosti, ak je technicky možná.

§ 26

Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi

(1)

Pracoviská s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 3 až 6 sa zaraďujú do I.,

II. a III. kategórie podľa základných požiadaviek na vybavenie pracoviska s otvorenými

rádioaktívnymi žiaričmi, ktoré sú uvedené v

prílohe č. 9

.

(2)

Najväčšia aktivita otvorených rádioaktívnych žiaričov, ktoré môžu byť súčasne spracúvané

na jednotlivých pracovných miestach pracoviska s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi,

je súčinom najväčšej aktivity na pracovnom mieste a koeficientu vybavenosti pracovného

miesta. Najväčšie aktivity na pracovnom mieste a koeficienty vybavenosti pracovného

miesta sú uvedené v

prílohe č. 9

.

(3)

Pri súčasnom spracúvaní viacerých rádionuklidov na jednom pracovnom mieste nesmie

byť súčet podielov spracúvanej aktivity jednotlivých rádionuklidov a najväčšej aktivity

vypočítanej pre jednotlivé rádionuklidy podľa odseku 2 väčší ako jeden.

(4)

Ak sa otvorené rádioaktívne žiariče nepoužívajú, umiestňujú sa v ochranných krytoch

alebo v ochranných kontajneroch a skladujú tak, aby príkon dávkového ekvivalentu na

vonkajšej stene skladovacích priestorov neprekročil 100 µSv.h

-1

a vo vzdialenosti 1 m od ich povrchu 10 µSv.h

-1

. Pri prenášaní otvorených rádioaktívnych žiaričov v priestoroch pracoviska príkon

dávkového ekvivalentu nesmie prekročiť vo vzdialenosti 1 m od povrchu prepravného

ochranného krytu 100 µSv.h

-1

.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na otvorené rádioaktívne žiariče, ktoré sú súčasťou

technologických celkov alebo ich médií.

(6)

Otvorené rádioaktívne žiariče sa nesmú brať do rúk a roztoky s týmito žiaričmi sa

nesmú pipetovať ústami. Činnosti, pri ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok

do ovzdušia, sa vykonávajú v uzavretých priestoroch (napr. v digestore, hermetickom

boxe).

(7)

Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi II. a III. kategórie sa zriaďuje

samostatný kanalizačný rozvod pre rádioaktívne odpadové vody z pracoviska napojený

na samostatnú záchytnú nádrž.

§ 27

Všeobecné požiadavky

(1)

Spôsob a postup nakladania s rádioaktívnymi odpadmi

13

)

sa určujú na základe bezpečnostných rozborov, ktoré obsahujú

a)

parametre, pri ktorých je zabezpečená radiačná ochrana pri nakladaní s rádioaktívnymi

odpadmi,

b)

spôsoby a lehoty merania a hodnotenia parametrov uvedených v písmene a),

c)

požiadavky na prevádzkovú spôsobilosť zariadení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi,

d)

organizačné zabezpečenie radiačnej ochrany,

e)

druh a najvyššie prípustné skladované množstvo rádioaktívnych odpadov.

(2)

Zberné nádoby, obalové súbory a iné pomôcky, zariadenia a dopravné prostriedky, ktoré

sa používajú pri nakladaní s rádioaktívnymi odpadmi, sa zreteľne a viditeľne označujú

varovným symbolom.

22

)

(3)

Požiadavky na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi

13

)

sa primerane vzťahujú aj na nakladanie s rádioaktívnymi zvyškami.

§ 28

Zber a triedenie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa zhromažďujú na mieste ich vzniku s prihliadnutím na použité

spôsoby ich spracovania a úpravy. Ak je to technicky možné a odôvodnené, triedia sa

podľa fyzikálnych a chemických vlastností na plynné, kvapalné a pevné.

(2)

Nádrž na zhromažďovanie rádioaktívnych odpadov musí byť zabezpečená proti preplneniu

a vybavená zariadením na odčerpanie rádioaktívnych odpadov. Umiestňuje sa vo vodotesnom

ochrannom bazéne, ktorého objem je väčší ako objem nádrže, vybavenom signalizáciou

úniku rádioaktívnych odpadov z nádrže a zariadením na ich odčerpanie. Plnenie nádrže

sa kontroluje. Výpary z nádrže a ochranného bazénu sa zachytávajú a spracúvajú ako

rádioaktívne odpady.

(3)

Ak sa pri zhromažďovaní kvapalných rádioaktívnych odpadov používa viac ako jedna

nádrž, zabezpečuje sa najmenej jedna voľná nádrž s rovnakým objemom, ako je objem

najväčšej nádrže.

§ 29

Spracovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Spracovaním rádioaktívnych odpadov sa rozumie oddelenie využiteľných látok od nevyužiteľných

látok tak, aby množstvo nevyužiteľných látok bolo čo najmenšie.

(2)

Pred spracovaním rádioaktívnych odpadov sa musí vyhodnotiť vplyv vznikajúcich látok

na spoľahlivosť používaných technologických zariadení a technologicky súvisiacich

systémov.

(3)

Ak sa pri spracúvaní rádioaktívnych odpadov používajú meniče iónov, filtračné alebo

deliace materiály s obmedzenou životnosťou, pravidelne sa sleduje ich účinnosť. Po

znížení ich účinnosti a po uplynutí ich životnosti sa vymenia.

(4)

Ak sa rádioaktívne odpady spaľujú, pre každý druh rádioaktívnych odpadov sa určuje

technologický postup spaľovania.

§ 30

Príprava na skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Prípravou na skladovanie rádioaktívnych odpadov sa rozumie ich spracovanie a v prípade

ich plnenia do obalových súborov aj plnenie.

(2)

Spracovanie rádioaktívnych odpadov zmenou ich fyzikálnych alebo chemických vlastností

alebo zmenou ich obalových súborov sa vykonáva tak, aby bola zabezpečená ich bezpečná

preprava a skladovanie.

(3)

Ak sa plnia spracované rádioaktívne odpady do obalových súborov, kontroluje sa, či

nedošlo k ich preplneniu. Obalové súbory musia zaistiť bezpečnosť ďalšieho nakladania

s rádioaktívnymi odpadmi.

13

)

Pri výbere obalových súborov sa zohľadňuje možné pôsobenie rádioaktívnych odpadov

na obalové súbory, najmä prítomnosťou korozívnych látok, ich rozpínaním, vývinom plynov

a uvoľňovaním tepla, ako aj pôsobenie vonkajších vplyvov.

§ 31

Skladovanie rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady musia byť bezpečne skladované na mieste ich vzniku až do času

ich prepravy na miesto úpravy na ukladanie.

(2)

Rádioaktívne odpady sa nesmú skladovať spolu s inými odpadmi alebo materiálmi.

(3)

Sklad rádioaktívnych odpadov (ďalej len „sklad") musí zodpovedať druhu skladovaného

rádioaktívneho odpadu a musí byť chránený proti poveternostným vplyvom. Technický

stav a vybavenie skladu sa pravidelne kontroluje a údaje o vykonaných kontrolách sa

evidujú v prevádzkových záznamoch [

§ 33 ods. 1 písm. a)

].

(4)

Kvapalné rádioaktívne odpady v nádobách sa skladujú v miestnostiach s vodotesnou

podlahou a vodotesnými stenami do výšky, ktorá pri najväčšom naplnení skladu zabráni

prípadnému úniku rádioaktívnych odpadov do životného prostredia. Podlaha musí byť

vyspádovaná do bezodtokového vodotesného ochranného bazénu.

(5)

Na skladovanie kvapalných rádioaktívnych odpadov v nádržiach sa vzťahuje

§ 28 ods. 2 a 3

.

§ 32

Preprava rádioaktívnych odpadov

(1)

Rádioaktívne odpady sa prepravujú

a)

v obalových súboroch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu

na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h

-1

,

b)

v dopravných prostriedkoch, ktoré zabezpečia, že príkon priestorového dávkového ekvivalentu

na ľubovoľnom mieste ich vonkajšieho povrchu neprekročí 2 mSv.h

-1

a vo vzdialenosti 2 m od povrchu dopravného prostriedku 0,1 mSv.h

-1

,

c)

v cestnej doprave len dvojstopovým motorovým vozidlom.

(2)

Povrchová rádioaktívna kontaminácia vonkajších povrchov obalových súborov nesmie

prekročiť

a)

4 Bq.cm

-2

, ak ide o beta žiariče, gama žiariče a alfa žiariče s nízkou toxicitou,

b)

0,4 Bq.cm

-2

, ak ide o iné alfa žiariče, ako sú uvedené v písmene a).

(3)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. n) až p)

a

ods. 4 písm. h) zákona

oznamuje orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, najneskôr 24 hodín pred uskutočnením prepravy

a)

identifikačné údaje držiteľa povolenia uskutočňujúceho prepravu rádioaktívnych odpadov,

b)

dátum, čas, spôsob a trasu prepravy,

c)

druh dopravného prostriedku, a ak sa preprava uskutočňuje motorovým vozidlom, aj

jeho evidenčné číslo.

(4)

Osoby, ktoré vykonávajú prepravu rádioaktívnych odpadov podľa odseku 1 písm. c),

musia byť vybavené osobnými dozimetrami, ak príkon priestorového dávkového ekvivalentu

v kabíne motorového vozidla prekračuje 0,01 mSv.h

-1

a poučené o zásadách radiačnej ochrany.

(5)

V motorovom vozidle počas prepravy rádioaktívnych odpadov môžu byť len osoby, ktoré

vykonávajú prepravu.

(6)

O preprave rádioaktívnych odpadov vyhotovuje držiteľ povolenia, ktorý prepravu vykonal,

záznam. Záznam o preprave rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

údaje uvedené v odseku 3,

b)

druh a fyzikálnu formu prepravovaných rádioaktívnych odpadov,

c)

opis priebehu uskutočnenej prepravy.

§ 33

Evidencia rádioaktívnych odpadov

(1)

Evidenciu rádioaktívnych odpadov tvoria

a)

prevádzkové záznamy, ktoré obsahujú

1.

údaje o množstve a merných aktivitách rádionuklidov v rádioaktívnych odpadoch pri

ich zbere, triedení, spracovaní, príprave na skladovanie, skladovaní a preprave,

2.

údaje o hmotnosti, aktivite a druhu rádioaktívnych odpadov vrátane údajov o pôvodcovi

odpadov,

3.

údaje o spôsobe nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, pri ich skladovaní aj údaje

o mieste a čase ich skladovania,

4.

údaje o vykonaných kontrolách skladu,

5.

výsledky vykonaných analýz rádioaktívnych odpadov a ich obalových súborov,

6.

ďalšie údaje dôležité z hľadiska radiačnej ochrany,

b)

záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov (

§ 32 ods. 6

),

c)

sprievodný list rádioaktívnych odpadov.

(2)

Držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. n) až p)

a

ods. 4 písm. h)

uchováva

a)

prevádzkové záznamy a záznamy o preprave rádioaktívnych odpadov 10 rokov od odovzdania

rádioaktívnych odpadov,

b)

sprievodné listy rádioaktívnych odpadov 30 rokov od odovzdania rádioaktívnych odpadov.

§ 34

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov

(1)

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov [

§ 33 ods. 1 písm. c)

] musí byť vystavený počas celého nakladania s rádioaktívnymi odpadmi,

13

)

ako aj pri každej zmene držiteľa povolenia. Vystavuje ho držiteľ povolenia na činnosti

vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. n) až p)

a

ods. 4 písm. h) zákona

pri odovzdaní rádioaktívnych odpadov v dvoch rovnopisoch, pričom jeden rovnopis odovzdá

držiteľovi povolenia, ktorý rádioaktívne odpady preberá.

(2)

Sprievodný list rádioaktívnych odpadov obsahuje

a)

špecifikáciu charakterizujúcu druh a pôvod rádioaktívnych odpadov,

b)

druh a identifikačné označenie obalového súboru,

c)

celkovú aktivitu alfa rádionuklidov a beta rádionuklidov,

d)

príkon dávkového ekvivalentu na povrchu obalového súboru,

e)

údaje o povrchovej rádioaktívnej kontaminácii obalového súboru,

f)

celkovú hmotnosť obalového súboru a rádioaktívnych odpadov,

g)

dátum začatia a skončenia plnenia obalového súboru,

h)

dátum vystavenia sprievodného listu rádioaktívnych odpadov,

i)

meno a priezvisko fyzickej osoby a obchodné meno a identifikačné číslo právnickej

osoby, ktorá rádioaktívne odpady odovzdáva a preberá, a meno, funkciu a podpis osôb

poverených odovzdaním a prebratím rádioaktívnych odpadov.

§ 35

Preprava rádioaktívnych žiaričov

(1)

Na prepravu rádioaktívnych žiaričov sa vzťahuje

§ 32

.

(2)

Držiteľ povolenia na prepravu rádioaktívnych žiaričov uchováva záznamy o preprave

rádioaktívnych žiaričov 10 rokov od uskutočnenia prepravy.

§ 36

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych látok do životného

prostredia bez povolenia

(1)

Rádioaktívne látky a materiály, predmety a zariadenia (ďalej len „rádioaktívne materiály"),

ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované, možno uvádzať do životného prostredia

8

)

bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ak na ktorejkoľvek časti plochy ich povrchu súčet podielov hodnôt uvoľňovacej úrovne

plošnej aktivity rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej

úrovne plošnej aktivity týchto rádionuklidov podľa

prílohy č. 8

nie je väčší ako jeden. Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych

materiálov sa stanovuje z plochy ich povrchu najviac 150 cm

2

.

(2)

Rádioaktívne materiály, pri ktorých sa nedá stanoviť povrchová rádioaktívna kontaminácia

alebo ktoré sú rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného

prostredia

8

)

bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ak v ktorejkoľvek časti ich objemu súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít rádionuklidov

uvádzaných do životného prostredia a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity

týchto rádionuklidov podľa

prílohy č. 8

nie je väčší ako jeden. Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov, ktoré sú rádioaktívne

kontaminované v celom objeme, sa stanovuje v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia

ako 10 kg. Ak sa nedá rádioaktívny materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou 10 kg alebo

s hmotnosťou menšou ako 10 kg, hmotnostná aktivita sa stanovuje v najmenšej časti,

na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť.

(3)

Rádioaktívne materiály, ktoré sú povrchovo rádioaktívne kontaminované a súčasne sú

rádioaktívne kontaminované v celom objeme, možno uvádzať do životného prostredia

8

)

bez povolenia orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ak sú súčasne splnené podmienky uvedené v odsekoch 1 a 2.

§ 37

Miera obsahu rádionuklidov, ktorá umožňuje uvádzanie rádioaktívnych materiálov do

životného prostredia na základe povolenia

(1)

Rádioaktívne materiály možno uvádzať do životného prostredia

8

)

na základe povolenia orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ak

a)

ich aktivita je taká nízka, že ďalšie oddeľovanie rádionuklidov z rádioaktívneho

materiálu a ich zhromažďovanie nie je na základe optimalizácie radiačnej ochrany odôvodnené,

b)

v žiadnom kalendárnom roku priemerná efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov

neprekročí 10 µSv a súčasne kolektívna efektívna dávka neprekročí 1 man Sv, pričom

ožiarenie kritickej skupiny obyvateľov a kolektívnej efektívnej dávky obyvateľstva

musí zohľadniť všetky možné cesty ožiarenia počas bežnej prevádzky [

§ 2 písm. h)

] a počas možnej radiačnej havárie.

14

)

(2)

Hodnoty podľa odseku 1 písm. b) sa nevzťahujú na prípady, v ktorých žiadateľ o vydanie

povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. m)

a

ods. 4 písm. g) zákona

preukázal, že uvádzanie rádioaktívnych látok do životného prostredia

8

)

je aj pri prekročení hodnôt podľa odseku 1 písm. b) optimalizované z hľadiska radiačnej

ochrany.

(3)

Miera obsahu rádionuklidov umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného

prostredia podľa odseku 1 je splnená

a)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

triedy 4 a 5

1.

do povrchových vôd, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov

a konverzných faktorov h

ing

na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom uvedených v

prílohe č. 4

nie je väčší ako 10

-4

Sv.m

-3

,

2.

do verejnej kanalizácie, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov

a konverzných faktorov hing na hodnotenie príjmu rádionuklidov požitím dospelým obyvateľom

uvedených v

prílohe č. 4

nie je väčší ako 10

-2

Sv. m

-3

,

3.

do ovzdušia, ak súčet súčinov objemových aktivít vypúšťaných rádionuklidov a konverzných

faktorov h

inh

na hodnotenie príjmu rádionuklidov vdychovaním dospelým obyvateľom uvedených v

prílohe č. 4

nie je väčší ako 10

-6

Sv.m

-3

,

b)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

triedy 6, ak ďalej nie je ustanovené inak, do povrchových vôd, verejnej kanalizácie

a do ovzdušia, ak efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí 50 µSv v

kalendárnom roku,

c)

pri vypúšťaní rádioaktívnych látok z jadrových zariadení do povrchových vôd a do

ovzdušia, ak sa zmiešaním s neaktívnymi plynmi alebo s neaktívnymi vodami a následným

rozptýlením zabezpečí, že efektívna dávka kritickej skupiny obyvateľov neprekročí

250 µSv v kalendárnom roku; ak je v jednej lokalite viac jadrových zariadení ovplyvňujúcich

efektívnu dávku obyvateľov tej istej kritickej skupiny obyvateľov, vzťahuje sa táto

hodnota na celkové ožiarenie zo všetkých jadrových zariadení danej lokality,

d)

pri spaľovaní rádioaktívneho materiálu z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

triedy 4 až 6 v spaľovniach odpadu, ak súčet podielov hodnôt hmotnostných aktivít

spaľovaných rádionuklidov a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto

rádionuklidov podľa

prílohy č. 8

nie je väčší ako jeden a ak vzniknutý popol spĺňa podmienky podľa odseku 4 písm.

b) a c).

(4)

Pri inom uvádzaní rádioaktívnych materiálov z pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

triedy 4 až 6 do životného prostredia, ako je uvedené v odseku 3, miera obsahu rádionuklidov

umožňujúca uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia podľa odseku

1 je splnená

a)

pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ak súčet podielov plošných

aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov

8 a 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa

prílohy č. 8

nie je väčší ako jeden,

b)

pri rádioaktívne kontaminovaných materiáloch v celom objeme, ak súčet podielov hmotnostných

aktivít rádionuklidov uvádzaných do životného prostredia stanovených podľa odsekov

6 a 7 a odseku 9 a hodnôt uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity týchto rádionuklidov

podľa

prílohy č. 8

nie je väčší ako jeden,

c)

pri povrchovo rádioaktívne kontaminovaných materiáloch, ktoré sú súčasne rádioaktívne

kontaminované v celom objeme, ak spĺňajú podmienky uvedené v písmenách a) a b) súčasne.

(5)

Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 4, rádioaktívne materiály možno uvádzať

do životného prostredia,

8

)

ak žiadateľ o vydanie povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. m)

a

ods. 4 písm. g) zákona

preukázal splnenie podmienok uvedených v odseku 1.

(6)

Hmotnostná aktivita rádioaktívnych materiálov uvádzaných do životného prostredia

8

)

sa stanovuje, ak ďalej nie je ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym

vzorkovým meraním alebo odberom vzoriek rádioaktívneho materiálu uvoľňovaného do životného

prostredia

a)

v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 1000 kg, ak ide o rovnomerne rádioaktívne

kontaminované materiály,

b)

v objeme, ktorého hmotnosť nie je väčšia ako 300 kg, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne

kontaminované materiály, pričom hmotnostná aktivita rádioaktívneho materiálu v žiadnom

takto určenom objeme nesmie prekročiť trojnásobok uvoľňovacej úrovne hmotnostnej aktivity

podľa

prílohy č. 8

,

c)

v najmenšej časti, na ktorú možno rádioaktívny materiál rozdeliť, ak sa nedá rádioaktívny

materiál rozdeliť na časti s hmotnosťou uvedenou v písmene a) alebo b).

(7)

Plošná aktivita povrchovej rádioaktívnej kontaminácie rádioaktívnych materiálov uvádzaných

do životného prostredia

8

)

sa stanovuje, ak nie je ďalej ustanovené inak, ako priemerná hodnota reprezentatívnym

vzorkovým meraním, ktorého plocha nie je väčšia ako

a)

10 000 cm

2

, ak ide o rovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály,

b)

1000 cm

2

, ak ide o nerovnomerne rádioaktívne kontaminované materiály, pričom plošná aktivita

rádioaktívneho materiálu na žiadnej takto určenej ploche nesmie prekročiť trojnásobok

uvoľňovacej úrovne plošnej aktivity podľa

prílohy č. 8

.

(8)

Ak ide o ťažko merateľné rádionuklidy, hmotnostná aktivita podľa odseku 6 a plošná

aktivita podľa odseku 7 sa stanovujú výpočtom.

§ 38

Veličiny, parametre a skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú veličiny charakterizujúce polia

ionizujúceho žiarenia, výskyt rádionuklidov na pracovisku so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia a v jeho okolí a uvádzanie rádioaktívnych materiálov do životného prostredia.

8

)

(2)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú

a)

charakteristika a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

charakteristika a vlastnosti obalov rádioaktívnych žiaričov,

c)

charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov,

d)

charakteristika a ochranné (izolačné, tieniace a prípadne ventilačné) vlastnosti

osobných ochranných pracovných prostriedkov na prácu so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

a ochranných pomôcok a zariadení (napr. manipulátorov, zásten, ochranných bariér),

e)

charakteristika a vlastnosti ďalších zariadení určených na bezprostredné činnosti

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktorých konštrukcia môže ovplyvniť úroveň radiačnej

ochrany (napr. kvalita röntgenových filmov a vyvolávacích zariadení).

(3)

Skutočnosti dôležité z hľadiska radiačnej ochrany sú záznamy a iné doklady, ktoré

tvoria dokumentáciu pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia (

§ 22 ods. 1

), záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (

§ 33

) a záznamy a iné doklady, ktoré sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia

(

§ 52 a 53

).

§ 39

Rozsah sledovania, merania, hodnotenia, overovania a evidencie veličín, parametrov

a skutočností dôležitých z hľadiska radiačnej ochrany

(1)

Veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (

§ 38 ods. 1

) sa sledujú, merajú, hodnotia, overujú a evidujú v rámci monitorovania (

§ 44 až 50

).

(2)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 38 ods. 2 písm. a) a b)

sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia [

§ 52 ods. 1 písm. a)

]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú

a)

pri výrobe, dovoze a distribúcii zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu potrebnom

na posúdenie zhody so schváleným typom,

b)

pri odbere zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre preberaciu skúšku

(

§ 41

),

c)

pri používaní zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu stanovenom pre skúšku dlhodobej

stability (

§ 42

) a pre skúšku prevádzkovej stálosti (

§ 43

).

(3)

Charakteristika a vlastnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča a ich obalov sa evidujú

v osvedčení uzavretého rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v

§ 54

. Charakteristika a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča sa evidujú v sprievodnom

liste otvoreného rádioaktívneho žiariča v rozsahu stanovenom v

§ 55

. Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča a sprievodný list otvoreného rádioaktívneho

žiariča sú súčasťou evidencie zdrojov ionizujúceho žiarenia (

§ 52 a 53

).

(4)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 38 ods. 2 písm. c)

sú súčasťou evidencie rádioaktívnych odpadov (

§ 33

); sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého nakladania s rádioaktívnymi

odpadmi. Charakteristika a vlastnosti rádioaktívnych odpadov sa evidujú v sprievodnom

liste rádioaktívnych odpadov v rozsahu uvedenom v

§ 34

a v bezpečnostných rozboroch v rozsahu uvedenom v

§ 27

.

(5)

Parametre dôležité z hľadiska radiačnej ochrany podľa

§ 38 ods. 2 písm. d) a e)

sú súčasťou prevádzkového poriadku

[§ 22 ods. 1 písm. s)

]; sledujú sa, merajú, hodnotia, overujú a evidujú počas celého ich používania.

§ 40

Vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia

(1)

Skúšky zdrojov ionizujúceho žiarenia vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok

zdrojov ionizujúceho žiarenia na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných

podľa

prílohy č. 10

.

(2)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 zasiela jedenkrát za rok Ministerstvu zdravotníctva

Slovenskej republiky prehľad všetkých vykonaných skúšok, ktorý obsahuje

a)

miesto a čas vykonania skúšok,

b)

špecifikáciu skúšaných zariadení,

c)

výsledky skúšok,

d)

identifikačné údaje a v prípade právnickej osoby aj meno a priezvisko, rodné číslo

a adresu trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré skúšky vykonali.

§ 41

Preberacia skúška

(1)

Preberaciu skúšku zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2 písm. h) zákona

pri odovzdaní zdroja ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(2)

Preberaciu skúšku vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho

žiarenia (

§ 40

). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou preberacej

skúšky, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych

žiaričov. Preberacia skúška obsahuje, ak ide o

a)

otvorený rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho sprievodnom liste,

ak je technicky možné,

b)

uzavretý rádioaktívny žiarič, overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky

možné,

c)

zariadenie, ktorého súčasťou je uzavretý rádioaktívny žiarič,

1.

overenie údajov uvedených v jeho osvedčení, ak je technicky možné; ak je uzavretý

rádioaktívny žiarič pevnou súčasťou zariadenia, jeho výrobné číslo sa neoveruje,

2.

overenie jeho funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných

a indikačných systémov,

3.

overenie jeho prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie

vzhľadom na jeho účel použitia,

d)

generátor ionizujúceho žiarenia a zariadenie, pri ktorého činnosti vznikajú rádionuklidy,

1.

overenie ich funkčnosti a kvality riadiacich, ovládacích, bezpečnostných, signalizačných,

indikačných a zobrazovacích systémov,

2.

overenie ich prevádzkových parametrov a vlastností podľa technickej dokumentácie

vzhľadom na ich účel použitia.

(3)

Pri preberacej skúške držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho

žiarenia určí rozsah a intervaly skúšok dlhodobej stability (

§ 42

) a skúšok prevádzkovej stálosti (

§ 43

). Intervaly skúšok dlhodobej stability a skúšok prevádzkovej stálosti uzavretých

rádioaktívnych žiaričov nesmú byť dlhšie, ako sú uvedené v

prílohe č. 11

.

(4)

Výsledky preberacej skúšky zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku 3 v protokole,

ktorý vyhotovuje v štyroch rovnopisoch. Dva rovnopisy odovzdá držiteľovi povolenia,

ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia preberá, a jeden rovnopis držiteľovi povolenia,

ktorý zdroj ionizujúceho žiarenia odovzdáva.

§ 42

Skúška dlhodobej stability

(1)

Skúšku dlhodobej stability zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

podľa

§ 17f ods. 2 písm. d)

,

g)

a

písm. r) až t)

a

ods. 4 písm. d) zákona

v intervaloch určených pri preberacej skúške (

§ 41 ods. 3

) a ďalej v prípadoch uvedených v odsekoch 2 a 3.

(2)

Skúška dlhodobej stability zdrojov ionizujúceho žiarenia s výnimkou uzavretých rádioaktívnych

žiaričov sa vykonáva

a)

pri každom podozrení na nesprávnu funkciu zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho

žiarenia,

b)

po údržbe alebo oprave zariadenia, ktorého súčasťou je zdroj ionizujúceho žiarenia,

a po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť vlastnosti

alebo parametre overované skúškou dlhodobej stability,

c)

ak výsledky skúšky prevádzkovej stálosti signalizujú, že vlastnosti a parametre nezodpovedajú

technickej dokumentácii zdroja ionizujúceho žiarenia.

(3)

Skúška dlhodobej stability uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva

a)

pri podozrení na netesnosť,

b)

pri odovzdaní uzavretého rádioaktívneho žiariča inému držiteľovi povolenia.

(4)

Skúšku dlhodobej stability vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov

ionizujúceho žiarenia (

§ 40

) v rozsahu určenom pri preberacej skúške (

§ 41 ods. 3

). Skúšku tesnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča, ktorá je súčasťou skúšky dlhodobej

stability, vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok tesnosti uzavretých rádioaktívnych

žiaričov.

(5)

Tesnosť uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa overuje priamym meraním rádioaktívnej

kontaminácie alebo meraním testovacích médií. Rádioaktívny žiarič sa považuje za uzavretý,

ak pri overení tesnosti nebolo zistené prekročenie rádioaktivity testovacieho média,

a to

a)

200 Bq pri skúškach vykonaných oterom priamo na rádioaktívnom žiariči alebo jeho

ponorením do kvapaliny,

b)

20 Bq pri skúškach vykonaných oterom na náhradnej skúšanej ploche,

c)

200 Bq za dvanásť hodín pri emanačných skúškach.

(6)

Pri stonásobnom a vyššom prekročení hodnôt uvedených v odseku 5 držiteľ povolenia

podľa odseku 1 zabezpečí rádioaktívny žiarič tak, aby nedochádzalo k šíreniu rádioaktívnej

kontaminácie.

(7)

Výsledky skúšky dlhodobej stability zaznamenáva držiteľ povolenia na vykonávanie

skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia v protokole. Protokol vyhotovuje v troch rovnopisoch,

z ktorých dva odovzdá držiteľovi povolenia podľa odseku 1.

§ 43

Skúška prevádzkovej stálosti

(1)

Skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečuje držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu

podľa

§ 17f ods. 2 písm. d)

,

g)

a

písm. r) až t)

a

ods. 4 písm. d) zákona

v rozsahu a intervaloch určených pri preberacej skúške (

§ 41 ods. 3

) a vždy po údržbe alebo oprave zdroja ionizujúceho žiarenia, ktorá by mohla ovplyvniť

skúšanú vlastnosť alebo parameter.

(2)

Skúšku prevádzkovej stálosti vykonáva držiteľ povolenia podľa odseku 1 alebo držiteľ

povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (

§ 40

).

(3)

Skúška prevádzkovej stálosti uzavretých rádioaktívnych žiaričov sa vykonáva oterom

povrchu častí zariadení, ktoré prichádzajú do styku s uzavretým rádioaktívnym žiaričom.

(4)

Výsledky skúšky prevádzkovej stálosti zaznamenáva držiteľ povolenia podľa odseku

1 v protokole. Ak skúšku prevádzkovej stálosti vykonal držiteľ povolenia na vykonávanie

skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia (

§ 40

), protokol vyhotoví v dvoch rovnopisoch, z ktorých jeden odovzdá držiteľovi povolenia,

ktorý skúšku prevádzkovej stálosti zabezpečil.

§ 44

Monitorovanie a monitorovací plán

(1)

Monitorovanie sa vykonáva na základe monitorovacieho plánu kontinuálne, periodicky

alebo operatívne pri určitej činnosti s cieľom zhodnotiť a zabezpečiť prijateľnosť

tejto činnosti z hľadiska radiačnej ochrany. Pri zmenách v usporiadaní pracoviska

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, zmene zdrojov ionizujúceho žiarenia, spôsobu a podmienok

práce s nimi alebo pri zmene monitorovacích metód sa musí monitorovací plán aktualizovať

a predložiť orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal.

(2)

Monitorovací plán zahŕňa monitorovanie pri bežnej prevádzke [

§ 2 písm. h)

], pri predvídateľných odchýlkach od bežnej prevádzky, pri radiačných nehodách

17

)

a radiačných haváriách.

14

)

Monitorovací plán sa člení na časti upravujúce

a)

monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

b)

monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

c)

osobné monitorovanie,

d)

monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok z pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia do životného prostredia.

(3)

Monitorovací plán obsahuje

a)

veličiny dôležité z hľadiska radiačnej ochrany (

§ 38 ods. 1

), ktoré budú monitorované, spôsob, rozsah a frekvenciu meraní,

b)

návody na hodnotenie výsledkov meraní,

c)

referenčné úrovne (

§ 46

) a opatrenia pri ich prekročení,

d)

špecifikáciu metód meraní,

e)

špecifikáciu parametrov používaných typov meracích prístrojov a pomôcok.

(4)

Monitorovací plán musí umožňovať dodržiavanie limitov ožiarenia (

§ 5 až 8

) a včasné zistenie odchýlok od bežnej prevádzky [

§ 2 písm. h)

] a preukazovať, že radiačná ochrana je optimalizovaná.

§ 45

Hodnotenie veličín v rámci monitorovania

(1)

Pri prepočte aktivít prijatých rádionuklidov na úväzok efektívnej dávky sa musia

použiť konverzné faktory uvedené v

prílohe č. 4

. Ak nemožno identifikovať rádionuklidy, ich chemickú formu alebo vlastnosti vdychovaného

aerosólu, hodnotí sa aktivita tých rádionuklidov, ich chemická forma alebo vlastnosti

vdychovaného aerosólu, pre ktoré je v

prílohe č. 4

stanovený najvyšší konverzný faktor na príjem rádionuklidov požitím alebo vdýchnutím.

(2)

Ak nie sú známe údaje o množstve prijatých požívatín, príjem rádionuklidov požitím

sa vypočíta na základe údajov spotreby požívatín uvedených v štatistických prehľadoch

podľa jednotlivých vekových kategórií.

(3)

Ak nie sú známe údaje o množstve a kvalite vdýchnutého vzduchu a požitej vody, pri

výpočte príjmu rádionuklidov vdýchnutím a požitím sa vychádza z toho, že

a)

pracovník so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri práci trvajúcej 2000 hodín vdýchne

za jeden rok 2000 m

3

vzduchu a požije 1 m

3

vody, z toho 0,7 m

3

vo forme tekutiny,

b)

iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), vdýchnu za jeden rok

1.

1000 m

3

, ak ide o osoby do 1 roku veku vrátane,

2.

2000 m

3

, ak ide o osoby vo veku od 1 do 2 rokov vrátane,

3.

4000 m

3

, ak ide o osoby vo veku od 2 do 7 rokov vrátane,

4.

6000 m

3

, ak ide o osoby vo veku od 7 do 12 rokov vrátane,

5.

8000 m

3

, ak ide o osoby vo veku od 12 do 17 rokov vrátane,

6.

8500 m

3

, ak ide o osoby staršie ako 17 rokov veku,

c)

iné osoby, ako sú uvedené v písmene a), požijú za jeden rok

1.

1 m

3

vody, z toho 0,7 m

3

vo forme tekutiny, ak ide o dospelého muža,

2.

0,7 m

3

vody, z toho 0,45 m

3

vo forme tekutiny, ak ide o dospelú ženu alebo dieťa vo veku 10 rokov a staršie.

(4)

Pre vonkajšie ožiarenie zo vzácnych rádioaktívnych plynov rozptýlených v ovzduší

pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa pri prepočte priemernej objemovej aktivity

týchto plynov na príkon efektívnej dávky použijú konverzné faktory uvedené v

prílohe č. 4

.

§ 46

Referenčné úrovne

(1)

Referenčnou úrovňou sa rozumie hodnota alebo kritérium pre opatrenie na zníženie

ožiarenia osôb. Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu jednej desatiny

limitov ožiarenia, držiteľ povolenia na činnosti vedúce k ožiareniu podľa

§ 17f ods. 2

a

4 zákona

zaznamená prekročenie referenčnej úrovne (záznamová úroveň), pričom volí metódy monitorovania

tak, aby najmenšia detegovateľná hodnota meranej veličiny bola menšia ako záznamová

úroveň.

(2)

Pri prekročení referenčnej úrovne, ktoré dosahuje hodnotu troch desatín limitov ožiarenia,

držiteľ povolenia podľa odseku 1 prekročenie referenčnej úrovne zaznamená a vyšetrí

dôvody jej prekročenia (vyšetrovacia úroveň).

§ 47

Monitorovanie pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Pri začatí prác, pri zmenách pracovných postupov a pri každej zmene, ktorá môže mať

vplyv na radiačnú ochranu, sa zabezpečuje meranie príkonu priestorového a smerového

dávkového ekvivalentu, objemových aktivít a ďalších veličín pri zdrojoch ionizujúceho

žiarenia, na pracovných miestach so zdrojmi ionizujúceho žiarenia a na takých miestach

pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, do ktorých má pracovník so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia prístup.

(2)

Monitorovanie povrchovej rádioaktívnej kontaminácie sa na pracoviskách s otvorenými

rádioaktívnymi žiaričmi vykonáva tak, aby signalizovalo prevádzkové odchýlky od bežnej

prevádzky [

§ 2 písm. h)

], nedostatočnú funkciu alebo zlyhanie ochranných bariér. Ak hodnoty povrchovej rádioaktívnej

kontaminácie na pracovisku s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi triedy 4 a 5 sa približujú

k najvyššie prípustným hodnotám uvedeným v

prílohe č. 8

, musí sa zabezpečiť, ak je to technicky možné, monitorovanie objemových aktivít v

pracovnom ovzduší a osobné monitorovanie. Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi

žiaričmi triedy 6 sa monitorovanie objemových aktivít v pracovnom ovzduší a osobné

monitorovanie musia vykonávať vždy.

§ 48

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

(1)

Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia sa vykonáva v okolí

pracovísk so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, ktoré vypúšťajú rádioaktívne látky do

životného prostredia alebo z ktorých je možnosť úniku rádioaktívnych látok do životného

prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu zdravia (

§ 37

). Monitorovanie okolia pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia musí zabezpečiť

kontrolu dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych látok do životného

prostredia a umožniť včasné zistenie únikov rádioaktívnych látok do životného prostredia.

(2)

Monitorovanie okolia sa zabezpečuje sieťou vopred vybraných meracích bodov a trás,

v ktorých sa na základe merania priestorového dávkového ekvivalentu, na základe odberu

vzoriek a stanovenia obsahu rádionuklidov v ovzduší, v povrchových vodách, vo vybraných

zložkách životného prostredia a v potravinách vypočítava veľkosť a distribúcia efektívnych

dávok a úväzkov efektívnych dávok z rádionuklidov v okolí pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia.

§ 49

Osobné monitorovanie

(1)

Osobným monitorovaním sa zabezpečuje zistenie osobných dávok. Vykonáva sa sledovaním,

meraním a hodnotením individuálneho vonkajšieho a vnútorného ožiarenia osôb osobnými

dozimetrami, a ak príkon dávkového ekvivalentu môže prekročiť 1 mSv.h

-1

, aj signálnymi, priamo odčítajúcimi operatívnymi osobnými dozimetrami.

(2)

Osobný dozimeter sa umiestňuje a používa spravidla na prednej ľavej strane hrudníka

alebo na najviac ožarovanom mieste tela. Pri používaní ochrannej tieniacej zástery

sa osobný dozimeter umiestňuje na tejto zástere; takto nameraný osobný dávkový ekvivalent

sa zníži o hodnotu zodpovedajúcu zoslabeniu v zástere. Ak osobný dozimeter umiestnený

na prednej ľavej strane hrudníka neumožňuje odhad ekvivalentnej dávky v orgáne, pre

ktorý sú stanovené limity ožiarenia [

§ 5 ods. 1 písm. b) až d)

], použije sa ďalší osobný dozimeter, ktorý svojimi vlastnosťami alebo umiestnením

umožní odhad ekvivalentnej dávky.

(3)

Osobný dozimeter musí umožniť meranie všetkých druhov žiarenia podieľajúcich sa na

vonkajšom ožiarení pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia pri činnostiach vedúcich

k ožiareniu. Ak osobný dozimeter takéto meranie neumožní, použijú sa ďalšie osobné

dozimetre; uvedené neplatí, ak technicky nemožno použiť osobný dozimeter. V takom

prípade sa odhad dávky zabezpečuje monitorovaním pracoviska so zdrojmi ionizujúceho

žiarenia (

§ 47

) alebo výpočtom.

(4)

Na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých nemožno vylúčiť radiačnú

nehodu, osobné monitorovanie sa zabezpečuje aj operatívnymi dozimetrami, ktoré signalizujú

prekročenie nastavenej úrovne. Ak zdroj ionizujúceho žiarenia môže spôsobiť jednorazovým

ožiarením prekročenie päťnásobku limitov ožiarenia podľa

§ 5

, osobné monitorovanie musí umožniť rozloženie osobných dávok v tele.

(5)

Na pracoviskách s otvorenými rádioaktívnymi žiaričmi zaradenými do triedy 5 a 6,

na ktorých môže dôjsť k vnútornému ožiareniu pracovníkov so zdrojmi ionizujúceho žiarenia,

sa príjmy rádionuklidov a úväzky efektívnej dávky z ich vnútorného ožiarenia zisťujú

meraním aktivity rádionuklidov v tele pracovníka so zdrojmi ionizujúceho žiarenia

alebo v jeho výlučkoch a prepočítavajú sa na príjem pomocou modelov dýchacieho traktu

a zažívacieho traktu.

§ 50

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia

(1)

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva

na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, na ktorých sa vypúšťajú rádioaktívne

látky do životného prostredia alebo na ktorých môže dôjsť k úniku rádioaktívnych látok

do životného prostredia v takej miere, ktorá vyžaduje povolenie orgánu na ochranu

zdravia (

§ 37

). Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do životného prostredia sa vykonáva

tak, aby sa zabezpečila kontrola dodržiavania povolených hodnôt vypúšťania rádioaktívnych

látok do životného prostredia a umožnilo sa včasné zistenie úniku rádioaktívnych látok

do životného prostredia.

(2)

Monitorovanie vypúšťania rádioaktívnych látok do ovzdušia a povrchových vôd z pracovísk

so zdrojmi ionizujúceho žiarenia zahŕňa

a)

bilančné meranie všetkých rádionuklidov, ktoré významne prispievajú k ožiareniu obyvateľstva,

b)

nepretržité meranie rádionuklidov umožňujúce rýchlu signalizáciu odchýlok od bežnej

prevádzky [

§ 2 písm. h)

].

§ 51

Vykonávanie služieb osobnej dozimetrie

(1)

Služby osobnej dozimetrie vykonáva držiteľ povolenia na vykonávanie služieb osobnej

dozimetrie na základe metodík a skúšobných protokolov vypracovaných podľa

prílohy č. 10

.

(2)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 eviduje údaje v rozsahu uvedenom v

§ 22 ods. 2

a uchováva ich najmenej tri roky. Osobné dávky prijaté pri výnimočných ožiareniach

2

)

a dávky prijaté pri radiačných nehodách

17

)

eviduje samostatne a nesčítava s osobnými dávkami prijatými pri bežnej prevádzke

[

§ 2 písm. h)

].

(3)

Držiteľ povolenia podľa odseku 1 oznamuje Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky

a do centrálneho registra dávok

12

)

a)

osobné údaje podľa

§ 22 ods. 2 písm. a)

,

b)

údaje podľa

§ 22 ods. 2 písm. b)

,

d), e)

a

písm. g) až i)

za predchádzajúci rok do konca apríla nasledujúceho kalendárneho roka,

c)

údaje podľa

§ 22 ods. 2 písm. f)

do dvoch mesiacov po skončení monitorovacieho obdobia s výnimkou efektívnych dávok

väčších ako 20 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších ako 150 mSv z vonkajšieho ožiarenia

a s výnimkou efektívnych dávok väčších ako 6 mSv alebo ekvivalentných dávok väčších

ako 15 mSv z vnútorného ožiarenia, ktoré oznamuje bezodkladne po ich zistení.

§ 52

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia držiteľa povolenia

(1)

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia obsahuje

a)

charakteristiku a vlastnosti zdrojov ionizujúceho žiarenia a ich obalov [

§ 38 ods. 2 písm. a) a b)

],

b)

prevádzkové záznamy,

c)

doklady o nadobudnutí a odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia,

d)

osvedčenia uzavretých rádioaktívnych žiaričov (

§ 54

),

e)

sprievodné listy otvorených rádioaktívnych žiaričov (

§ 55

),

f)

návod na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia,

g)

protokoly o preberacej skúške (

§ 41

),

h)

protokoly o skúškach dlhodobej stability (

§ 42

),

i)

protokoly o skúškach prevádzkovej stálosti (

§ 43

).

(2)

Záznamy podľa odseku 1 písm. b) obsahujú

a)

účel používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

b)

rozsah a spôsob používania zdrojov ionizujúceho žiarenia,

c)

údaje o odovzdaní zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia,

d)

údaje o spotrebe otvoreného rádioaktívneho žiariča a v prípade jeho postupnej spotreby

aj bilanciu postupnej spotreby a údaje o uvedení otvoreného rádioaktívneho žiariča

do životného prostredia,

e)

záznamy o vzniknutých rádioaktívnych odpadoch,

f)

záznamy osôb vykonávajúcich štátny zdravotný dozor.

(3)

Návod na používanie zdrojov podľa odseku 1 písm. f) obsahuje informácie o bezpečnom

používaní zdroja ionizujúceho žiarenia vrátane upozornenia na nebezpečenstvo, ktoré

vyplýva z jeho nesprávneho použitia. Súčasťou návodu na používanie zariadenia, ktoré

obsahuje rádioaktívny žiarič, je aj informácia o jeho prítomnosti v zariadení.

(4)

Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 vedie

evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v odseku 1 a uchováva ju

30 rokov, ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 6, a desať rokov,

ak ide o evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 a 5, a to od odovzdania

zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(5)

Držiteľ povolenia na výrobu, dovoz, vývoz, distribúciu, predaj a prenájom zdrojov

ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 vedie evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia

v rozsahu uvedenom v odseku 1 písm. a), d) a e) a uchováva ju desať rokov od odovzdania

zdrojov ionizujúceho žiarenia inému držiteľovi povolenia.

(6)

Držitelia povolení uvedení v odsekoch 4 a 5 oznamujú údaje podľa odseku 1 písm. a)

a zasielajú kópie dokladov podľa odseku 1 písm. c) až e) do jedného mesiaca od nadobudnutia

zdrojov ionizujúceho žiarenia orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia;

12

)

stratu zdrojov ionizujúceho žiarenia, ich krádež alebo zničenie oznamujú bezodkladne.

(7)

Držiteľ povolenia na používanie zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 4 až 6 zasiela

orgánu na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

12

)

aj kópie protokolov o skúškach prevádzkovej stálosti (

§ 43

) do 15 dní od vykonania skúšky.

(8)

Držiteľ povolenia na dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 oznamuje orgánu

na ochranu zdravia,

11

)

ktorý povolenie vydal, a do centrálneho registra zdrojov ionizujúceho žiarenia

12

)

aj dovoz zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 do desiatich dní od jeho uskutočnenia.

(9)

Držiteľ povolenia na vykonávanie skúšok zdrojov ionizujúceho žiarenia triedy 3 až

6 eviduje protokoly podľa odseku 1 písm. g) a uchováva ich päť rokov od vykonania

skúšky. Kópie protokolov zasiela Ministerstvu zdravotníctva Slovenskej republiky do

15 dní od vykonania skúšky.

§ 53

Evidencia zdrojov ionizujúceho žiarenia oznamovateľa

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré vykonávajú činnosti vedúce k ožiareniu na základe

oznámenia,

23

)

vedú evidenciu zdrojov ionizujúceho žiarenia v rozsahu uvedenom v

§ 52 ods. 1 písm. a) až g)

a

ods. 2

a evidované doklady uchovávajú päť rokov od skončenia činnosti so zdrojom ionizujúceho

žiarenia, na ktorý sa evidované doklady vzťahujú.

§ 54

Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča

(1)

Osvedčením uzavretého rádioaktívneho žiariča sa preukazuje jeho trieda odolnosti

a ďalšie jeho vlastnosti overené v rámci typového schvaľovania.

(2)

Osvedčenie uzavretého rádioaktívneho žiariča obsahuje, ak nie je ďalej ustanovené

inak,

a)

identifikačné číslo osvedčenia,

b)

výrobné číslo uzavretého rádioaktívneho žiariča,

c)

údaje o druhu rádionuklidu,

d)

údaje o aktivite uzavretého rádioaktívneho žiariča a dátum jej merania, údaj o najväčšom

obsahu základného rádionuklidu, a ak ide o zdroje ionizujúceho žiarenia triedy 5 a

6, aj údaj o kermovej výdatnosti vo vzduchu v Gy.m

-2

.s

-1

s uvedením dátumu, na ktorý sa vzťahuje,

e)

údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

f)

údaje o rozmeroch uzavretého rádioaktívneho žiariča,

g)

údaje o spôsobe zabezpečenia uzavretosti rádioaktívneho žiariča alebo údaje o jeho

ochrannom obale (materiál, hrúbka),

h)

stupeň odolnosti uzavretého rádioaktívneho žiariča daného typu,

i)

prehľad výsledkov vykonaných skúšok,

j)

odporúčaný čas používania uzavretého rádioaktívneho žiariča a ďalšie podklady na

plánovité overovanie jeho tesnosti,

k)

čas platnosti osvedčenia,

l)

dátum vystavenia osvedčenia,

m)

názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá osvedčenie vystavila,

jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

(3)

Ak uzavreté rádioaktívne žiariče nemôžu byť z technických dôvodov označené značkou

a výrobným číslom, v osvedčení sa tieto údaje neuvádzajú.

§ 55

Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča

(1)

Sprievodným listom otvoreného rádioaktívneho žiariča sa preukazujú veličiny, parametre

a vlastnosti otvoreného rádioaktívneho žiariča.

(2)

Sprievodný list otvoreného rádioaktívneho žiariča obsahuje

a)

identifikačné číslo sprievodného listu,

b)

údaje o druhu rádionuklidu,

c)

údaje o chemickej a fyzikálnej forme rádionuklidu a jeho nosiča,

d)

dátum vystavenia sprievodného listu,

e)

názov (obchodné meno) alebo meno a priezvisko osoby, ktorá sprievodný list vystavila,

jej identifikačné číslo a meno, funkciu a podpis oprávnenej osoby.

§ 56

Radiačná ochrana osôb, ktoré vykonávajú záchranné, lokalizačné a likvidačné práce

a protiradiačné opatrenia

(1)

Záchranné, lokalizačné a likvidačné práce a protiradiačné opatrenia sa vykonávajú

tak, aby nedochádzalo k neodôvodnenému ožiareniu osôb.

(2)

Činnosti uvedené v odseku 1, ktoré sú priamo spojené so záchranou ľudských životov

a zabránením rozvoja radiačnej havárie s možnými závažnými spoločenskými a hospodárskymi

dôsledkami, sa plánujú tak, aby osoby vykonávajúce takéto činnosti počas celého výkonu

prác nedostali kumulovanú efektívnu dávku 500 mSv a kumulovanú ekvivalentnú dávku

v koži 5000 mSv.

(3)

Zásahové úrovne a odvodené zásahové úrovne na neodkladné a následné protiradiačné

opatrenia sú uvedené v

prílohe č. 12

.

§ 57

Havarijný plán

(1)

Havarijný plán pre prípad radiačnej nehody

17

)

na pracoviskách so zdrojmi ionizujúceho žiarenia triedy 3 až 6 s výnimkou pracovísk

s jadrovým reaktorom obsahuje

a)

rozbor možných radiačných nehôd a radiačných havárií na pracovisku,

b)

opatrenia na obmedzenie ožiarenia zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

c)

spôsob varovania a informovania zamestnancov a obyvateľstva v okolí pracoviska,

d)

opatrenia na lokalizáciu radiačnej nehody a na zamedzenie jej šírenia,

e)

postupy a zoznam materiálno-technického vybavenia na zabezpečenie lokalizácie radiačnej

nehody a radiačnej havárie a na obmedzenie následkov radiačnej nehody a radiačnej

havárie,

f)

metodické postupy a technické vybavenie na hodnotenie následkov radiačnej nehody

a radiačnej havárie,

g)

spôsob zabezpečenia monitorovania na pracovisku a v jeho okolí,

h)

spôsob zabezpečenia monitorovania osôb, ktoré vykonávajú lokalizačné a likvidačné

práce,

i)

frekvenciu plánovaných havarijných cvičení,

j)

zoznam orgánov a organizácií, ktoré zabezpečujú záchranné, lokalizačné a likvidačné

práce s uvedením ich telefónnych čísel a telefónne číslo príslušného orgánu štátneho

zdravotného dozoru a spôsob ich vyrozumenia,

k)

plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov.

(2)

Plán zdravotného zabezpečenia zamestnancov obsahuje

a)

zásady poskytovania prvej pomoci,

b)

zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

c)

zásady dekontaminácie osôb a odstraňovania rádioaktívnych odpadov,

d)

zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú rýchlu zdravotnú pomoc s uvedením

ich adries a telefónnych čísel,

e)

spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb do zdravotníckeho

zariadenia.

(3)

Plán zdravotníckych opatrení

24

)

obsahuje

a)

metodické postupy na poskytovanie prvej pomoci, zdravotnej starostlivosti a metodické

postupy odberu vzoriek biologických materiálov na hodnotenie závažnosti vnútornej

rádioaktívnej kontaminácie,

b)

organizáciu a zásady poskytovania zdravotnej starostlivosti s uvedením adries a telefónnych

čísel zdravotníckych zariadení, ktoré zdravotnú starostlivosť poskytujú,

c)

spôsob prípravy závodného zdravotného strediska na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

vrátane jeho materiálno-technického vybavenia,

d)

zoznam profylaktík, antidót a návody na ich používanie,

e)

zásady hodnotenia závažnosti rádioaktívnej kontaminácie zamestnancov a ďalších osôb

na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti,

f)

spôsob zabezpečenia odvozu ožiarených a rádioaktívne kontaminovaných osôb,

g)

pokyny na spoluprácu zamestnancov so zdravotníckymi pracovníkmi,

h)

zásady a metodické postupy dekontaminácie osôb s uvedením miesta dekontaminácie,

i)

spôsob zabezpečenia ochrany zamestnancov zdravotníckeho zariadenia, pacientov a ostatných

osôb nachádzajúcich sa v zdravotníckom zariadení pred rádioaktívnou kontamináciou,

j)

spôsob vedenia dokumentácie o postihnutých osobách vrátane údajov o ich prijatých

dávkach a o rádioaktívnej kontaminácii,

k)

spôsob monitorovania zdravotníckych pracovníkov.

§ 58

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky

č. 65/1972 Zb.

o ochrane zdravia pred ionizujúcim žiarením,

2.

vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

č. 406/1992 Zb.

o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov.

§ 59

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.