ktorým sa ustanovujú zásady pre rozmiesťovanie mládeže a pre prijímanie na ďalšie štúdium

12

UZNESENIE VLÁDY

zo 17. januára 1962,

ktorým sa ustanovujú zásady pre rozmiesťovanie mládeže a pre prijímanie na ďalšie

štúdium

Vláda na základe uznesenia Ústredného výboru Komunistickej strany Československa ustanovuje

tieto zásady pre rozmiesťovanie mládeže a prijímanie na ďalšie štúdium

Základnou otázkou budovania vyspelej socialistickej spoločnosti a postupného prechodu

ku komunizmu je vybudovanie mohutnej materiálno-technickej základne, spočívajúcej

na rýchlom a všestrannom rozvoji výrobných síl. Takýto rast výrobných síl sa umožní

ďalším rozvojom vedy a jej využitím v priemyslovej i poľnohospodárskej výrobe, dôsledným

zavádzaním novej techniky, rozvojom automatizácie, komplexnej mechanizácie, chemizácie

a elektrifikácie celého národného hospodárstva.

Ľudská činnosť v oblasti materiálnej výroby bude stále viacej činnosťou tvorivou,

spojenou s vedou a technikou. Materiálno-technická základňa komunizmu vytvorí podmienky

pre postupné prekonávanie podstatných rozdielov medzi fyzickou a duševnou prácou,

medzi mestom a dedinou.

Tieto hlboké zmeny vo výrobnom procese kladú zvýšené nároky na prípravu vedeckých,

technických a ostatných kádrov s organizátorskými schopnosťami. Na dosiahnutie novej

produktivity práce, mnohonásobne vyššej než je produktivita dnešná, potrebujeme aj

nových ľudí s takou úrovňou vzdelania a takou morálnou i odbornou prípravou, aby dokázali

novú techniku komunizmu vytvárať a najplnejšie využívať.

Vyššie požiadavky na výchovu všestranne vzdelaných, duševne i fyzicky vyspelých ľudí

vyplývajú rovnako z úloh ďalšieho upevňovania socialistických spoločenských vzťahov,

zo zvyšovania účasti pracujúcich na riadení výroby a verejného života. Príprava pracujúcich

pre život vo vyspelej socialistickej a komunistickej spoločnosti nebývale zvyšuje

nároky na politickú a morálnu výchovu, na úroveň všeobecného i odborného vzdelania

mládeže i dospelých. Vzdelanie a štúdium prestalo byť výsadou a súkromnou záležitosťou,

ale stalo sa objektívnou masovou potrebou a nutnou súčasťou zvyšovania životnej úrovne

všetkých pracujúcich.

Z týchto zásad vychádzal XI. sjazd Komunistickej strany Československa, keď vytýčil

úlohu tesnejšie spojiť školu so životom a s výrobou a zmeniť obsah výchovy a vzdelania

tak, aby škola vychovávala všestranne vzdelaných ľudí, morálne i fyzicky pripravených

na uvedomelé budovanie budúcej komunistickej spoločnosti. Celý náš školský systém

sa uspôsobil tak, aby si každý mladý človek mohol zvoliť cestu, ktorá zodpovedá jeho

sklonom a nadaniu a je pritom v súlade s potrebami nášho národného hospodárstva. Realizácia

vysoko demokratickej požiadavky XI. sjazdu Komunistickej strany Československa - poskytnúť

do roku 1970 prevažnej väčšine mládeže úplné stredoškolské vzdelanie - znamená, že

sa toto vzdelanie dostane každému absolventovi základnej školy, ktorý bude mať pre

neho predpoklady. Stredoškolské vzdelanie sa bude uskutočňovať troma prúdmi, a to

absolvovaním strednej školy pre pracujúcich alebo štúdiom na strednej všeobecno-vzdelávacej

škole alebo štúdiom na strednej odbornej škole. Pre vysokoškolské štúdium sa budú

získavať a prijímať schopní uchádzači v počte zodpovedajúcom potrebám rozvoja našej

spoločnosti, pokiaľ sa nevytvoria podmienky pre poskytnutie vysokoškolského vzdelania

každému, kto ho bude schopný nadobudnúť.

* * *

Spolu s ekonomickým rozvojom došlo k hlbokým zmenám v triednej štruktúre našej spoločnosti.

Boli likvidované vykorisťovateľské triedy, roľníctvo a ostatní malovýrobcovia už z

obrovskej väčšiny boli prevedení na kolektívne formy výroby, robotnícka trieda neobyčajne

vzrástla a stala sa všeobecne uznávanou vedúcou silou spoločnosti. V priebehu týchto

rokov vznikla nová ľudová inteligencia a veľkým prerodom prechádzala aj značná časť

staršej inteligencie. Premeny v ekonomike a v triednej štruktúre našej spoločnosti

spolu so zmenami v pomere triednych síl vo svetovom meradle a výchova našich pracujúcich

v duchu socialistickej ideológie viedli aj k zmenám v myslení ľudí a k upevneniu politickej

a morálnej jednoty našich pracujúcich. Naša spoločnosť spočíva teraz na pevnom sväzku

pracujúcich, v ktorom robotníci, družstevní roľníci a inteligencia tvorí so svojimi

rodinami naprostú väčšinu obyvateľstva a jednotne budujú vyspelú socialistickú spoločnosť

v našej vlasti.

Táto triedna štruktúra je základom pre postupné budovanie jednoliatej beztriednej

spoločnosti pracujúcich. Hlavný charakter tejto spoločnosti dá robotnícka trieda,

ktorej vzdelanosť vzrastie na úroveň socialistickej inteligencie.

Tieto nové historické skutočnosti, ku ktorým došlo v dôsledku dovŕšenia socialistickej

výstavby, vytvárajú priaznivé podmienky pre výchovu a umožňujú riešiť otázky rozvoja

vzdelania všetkých členov spoločnosti na novej, kvalitatívne vyššej úrovni. Vo svetle

rastúcich potrieb kvalifikovaných kádrov i z hľadiska súčasného vývoja triednych vzťahov

treba uplatniť nové zásady pri rozhodovaní o tom, ako sa majú mladí ľudia začleňovať

do života, ako majú jednotliví absolventi základnej deväťročnej školy získať stredné

vzdelanie a ktorí stredoškolskí absolventi a pracujúci sa majú prijímať na jednotlivé

odbory vysokoškolského štúdia.

* * *

Vedúcou zásadou a rozhodujúcim kritériom pri rozmiesťovaní mládeže a prijímaní na

ďalšie štúdium je komplexné hodnotenie uchádzača samého. Prizerá sa na politickú a

morálnu stránku jeho osobnosti, ku konkrétnym teoretickým a praktickým vedomostiam

a znalostiam, na schopnosti a nadanie, na záujem o študovaný odbor, na prácu v organizácii

mládeže či inej spoločenskej organizácii a pod. Uskutočňovanie tejto zásady komplexného

hodnotenia uchádzača samotného umožňuje tá významná skutočnosť, že všetka mládež,

prichádzajúca do stredných a vysokých škôl, vyrastala a duševne sa formovala už v

nových spoločenských podmienkach, bola vychovávaná našou novou školou, v duchu socialistickej

ideológie a sila našich ideí a celej novej skutočnosti šestnásť rokov ovplyvňovala

i rodinné a ostatné prostredie, ktoré mladých ľudí obklopuje.

Na urýchlený rozvoj nášho národného hospodárstva a kultúry treba maximálne využiť

všetky schopnosti a talenty mladých ľudí. Veľkou prednosťou socializmu je, že na rozdiel

od buržoáznej spoločnosti umožňuje rozvoj vzdelania tak na kvalitatívne vyššej úrovni,

ako aj na neporovnateľne širšej, skutočne masovej základni, a že na tejto širokej

základni rozvíja všetky talenty. To je jednou z hlavných príčin, prečo veda a technika

socialistických krajín nezadržateľným tempom dostihuje a predstihuje vedu a techniku

najvyspelejších kapitalistických štátov.

Ďaleko najpočetnejšiu časť našej spoločnosti tvorí robotnícka trieda a družstevní

roľníci. Medzi deťmi príslušníkov týchto základných a najpočetnejších tried našej

spoločnosti je mnoho vedeckých, technických, organizátorských i umeleckých talentov.

Avšak v mnohých robotníckych a roľníckych rodinách, najmä v tých, kde obidvaja rodičia

sú zamestnaní, ešte stále nemajú deti dostatočnú možnosť prejaviť a rozvíjať svoje

schopnosti a nadanie. Preto treba vysoko oceniť postup tých učiteľov a vychovávateľov,

ktorí týmto deťom venujú individuálnu výchovnú starostlivosť. Je čestnou úlohou našej

školy a všetkých mimoškolských výchovných zariadení i organizácií Československého

sväzu mládeže, aby aktívne pomáhali rozvíjať talenty ukryté medzi deťmi všetkých našich

pracujúcich a najmä robotníkov a roľníkov. Tým dosiahneme to, že týchto nadaných detí

pôjde viac než doteraz študovať na stredné všeobecno-vzdelávacie školy a hlavne potom

na školy vysoké a celkové sociálne zloženie bude lepšie zodpovedať sociálnej skladbe

našej spoločnosti. Rodičom, ktorí z rôznych dôvodov nechcú umožniť svojim nadaným

deťom štúdium na týchto školách, treba vysvetľovať spoločenský význam vyššieho vzdelania

v období budovania komunistickej spoločnosti, v ktorom ich deti budú pracovať a žiť.

Treba všestranne vychádzať z perspektívy, že aj v Československu už toto pokolenie

bude žiť v komunizme.

Zvlášť veľký záujem má naša spoločnosť na rozvoji talentov mimoriadnych, najmä vedeckých

a technických. Výnimočne talentovaným mladým ľuďom treba rozhodne vysokoškolské štúdium

umožniť, venovať im zvýšenú výchovnú starostlivosť a v nutných prípadoch ich zabezpečiť

aj hmotne, aby sa ich cenné schopnosti čo najviac využili v prospech našej spoločnosti.

Pre úspešné štúdium, najmä pre jeho dôsledné spájanie so životom, pre uvedomelé osvojovanie

vedomostí a pre upevnenie študijnej disciplíny majú veľký význam skúsenosti študentov,

nadobudnuté v spoločenskej praxi, predovšetkým v praxi výrobnej. Vo zvýšenej miere

to platí o skúsenostiach nadobudnutých praktickou činnosťou v odbore, ktorý bude uchádzač

študovať. Preto pri prijímaní uchádzačov do štúdia, najmä na stredné odborné školy

a na školy vysoké, majú prednosť tí uchádzači, ktorí prešli najmenej jednoročnou úspešnou

praxou.

Pri prijímaní študentov treba tiež dbať na to, aby sa zabezpečili i potreby kvalifikovaných

kádrov v hospodársky menej vyvinutých okresoch, zvlášť v pohraničných oblastiach.

Preto sa za inak rovnakých predpokladov prednostne umožní štúdium tým uchádzačom,

ktorým sa udelilo krajské alebo závodné štipendium a ktorí sa zaviazali pracovať po

ukončení štúdia v týchto oblastiach.

Celkový profil študenta, najmä po politickej a morálnej stránke, je ovplyvnený i jeho

rodinným prostredím. Preto sa pri rozmiesťovaní mládeže do jednotlivých prúdov stredného

štúdia a najmä na vysoké školy prihliada na osobný podiel rodičov na budovaní socializmu

a na upevňovaní našej vlasti.

Pri rozmiesťovaní mládeže nemožno ani naďalej obchádzať triedne hľadisko. Je mládež,

ktorá doteraz vyrastá v bývalých veľkoburžoáznych rodinách a v rodinách exponovaných

reakčných činiteľov. V týchto jednotlivých prípadoch pri zachovaní zásady komplexného

hodnotenia uchádzača samého treba k tejto skutočnosti náležite prizerať.

Správne stranícke hľadisko je výber kádrov podľa ich politických a pracovných kvalít.

Len takýto výber je plne v súlade s dosiahnutým stupňom rozvoja našej spoločnosti.

* * *

Hlavným predpokladom pre úspešné rozmiesťovanie a prijímanie na ďalšie štúdium je

správna a cieľavedomá výchova mládeže na povolanie. Hlboko demokratický a humanistický

charakter našej spoločnosti, v ktorej sú v súlade základné záujmy jednotlivca a spoločnosti,

umožňuje a vyžaduje začleniť každého jednotlivca do takého pracovného prostredia,

ktoré zabezpečí tak plné osobné uspokojenie z vykonávanej práce, ako aj najlepšie

využitie jeho tvorivých síl a nadania v prospech celku.

Správnou výchovou a usmerňovaním mládeže na voľbu povolania dosiahneme to, že vlastné

prijímanie žiakov a študentov na ďalšie štúdiá nebude jednorazovým alebo dokonca len

administratívnym aktom, ktorý môže viesť k náhodnému a nesprávnemu rozhodnutiu, ale

stane sa logickým a prirodzeným vyústením dlhodobej prípravy pre štúdium i pre budúce

spoločenské uplatnenie každého jednotlivca.

Dôležitou úlohou tejto výchovy na základnej deväťročnej škole je správne rozvíjať

nadanie, schopnosti i morálne vlastnosti každého jednotlivca tak, aby sa uvedomele

rozhodol pre jeden z troch prúdov získavania úplného stredného vzdelania. Tiež pri

výchove a výbere uchádzačov na vysoké školy musíme dosiahnuť toho, aby bol pre všetky

študijné odbory pripravený dostatočný počet uchádzačov schopných úspešne zvládnuť

stále náročnejšie štúdium v odbore, o ktorý prejavili záujem.

Výchovu mládeže na voľbu povolania treba pre jej veľký politický význam chápať ako

jednu zo základných súčastí spoločenského poslania učiteľov, vychovávateľov i rodičov.

Bude sa preto uskutočňovať sústavne a priebežne v základnej deväťročnej škole i na

školách II. cyklu, a to v tesnej súčinnosti s rodičmi a spoločenskými organizáciami.

* * *

Rastúce potreby kvalifikovaných kádrov pre hospodársky i kultúrny rozvoj vyspelej

socialistickej spoločnosti nemôžu sa kryť len denným štúdiom dorastajúcej stredoškolskej

a vysokoškolskej mládeže. Život si naliehavo vyžaduje v stále väčšej miere rozvíjať

rôzne formy štúdia pri zamestnaní. Je preto povinnosťou závodov, jednotných roľníckych

družstiev a ostatných pracovísk vyberať, pripravovať a vysielať osvedčených pracovníkov

na štúdium pri zamestnaní i na štúdium denné s prerušením zamestnania, sledovať ich

študijné výsledky a všade im vytvárať pre štúdium priaznivé pracovné podmienky. Je

závažnou úlohou všetkých hospodárskych pracovníkov, straníckych, odborových a mládežníckych

organizácií na závodoch, jednotných roľníckych družstvách a ostatných pracoviskách,

plánovite sa starať o zvyšovanie kvalifikácie svojich pracovníkov a zamestnancov.

Záujemci z pracovísk sa pri odporúčaní na štúdium hodnotia v komisii na závode podľa

tých istých hľadísk ako uchádzači zo škôl.

Všetky závody a podniky nemajú rovnaké možnosti výberu vhodných pracovníkov na štúdium.

Preto treba využívať všetky možnosti každého pracoviska a tak zvyšovať kvalifikačnú

skladbu pracovníkov celého odvetvia. Pritom treba prizerať tiež na to, aby sa odbornými

kádrami zabezpečili i nové kapacity. V tomto smere vedú ústredné úrady a orgány svoje

podriadené jednotky, aby prekonávali len úzko lokálne záujmy a lepšie chápali potreby

a záujmy celej spoločnosti.

Závody vysielajú na štúdium nielen tých osvedčených pracovníkov, ktorí sa po skončení

štúdia na závod vrátia a ktorým preto poskytujú závodné štipendium a iné pracovné

výhody. Uvoľnia na štúdium i iných vhodných uchádzačov a tých, ktorí sem nastúpili

preto, aby získali výrobnú prax potrebnú pre vysokoškolské štúdium.

Úsilie každého jednotlivca o vyššie vzdelanie je plne v súlade s požiadavkami výchovy

komunistického človeka. Preto závody a ostatné pracoviská podporujú záujem každého

pracovníka o štúdium pri zamestnaní. Toto štúdium sa má umožňovať v opravdu najširšom

meradle a takto tiež v podnikoch a inštitúciách iniciatívne zabezpečovať.

Je povinnosťou tiež útvarov našej ľudovej armády viac podnecovať vojakov na ďalšie

štúdium a v druhom roku základnej služby vykonávať výber a vytvárať podmienky pre

prípravu uchádzačov na štúdium na strednej a vysokej škole po skončení základnej vojenskej

služby.

* * *

Rozmiesťovanie mládeže a prijímanie na ďalšie štúdium je politicky nesmierne dôležitá

úloha, ktorá podstatne ovplyvní formovanie našej socialistickej inteligencie a bude

mať veľký význam pre ďalší rozvoj výrobných síl. Preto mu musia venovať najväčšiu

pozornosť nielen všetci učitelia a školskí pracovníci, ale aj vedúci pracovníci hospodárskych

a štátnych orgánov, národných výborov i funkcionári Revolučného odborového hnutia,

Československého sväzu mládeže a združenia rodičov a priateľov školy.

Široký v. r.