VYHLÁŠKA 126/1991 Z. z. o hospodárení s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a o hospodárení rozpočtových a príspevkových organizácií

§ 1

Rozsah úpravy

(1)

Touto vyhláškou sa riadi hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami a s prostriedkami

osobitných fondov

a)

ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a ďalších štátnych orgánov

alebo organizácií, ktoré majú postavenie ústredných orgánov Slovenskej republiky (ďalej

len „ústredné orgány“)

b)

rozpočtových organizácií,

c)

príspevkových organizácií.

(2)

Štátne účelové fondy (ďalej len „štátne fondy“), obce, iné právnické osoby a hospodárske

subjekty sa riadia touto vyhláškou len vtedy, ak sa im poskytujú prostriedky zo štátneho

rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len „štátny rozpočet“), alebo ak tak ustanovujú

osobitné predpisy.

(3)

Financovanie geologických prác z prostriedkov štátneho rozpočtu upravuje osobitný

predpis.

§ 2

Hospodárenie s rozpočtovými prostriedkami

(1)

Rozpočtové prostriedky sa môžu používať len na určené účely, a to na zabezpečenie

funkcií určených zriaďovateľom rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie (ďalej len

„zriaďovateľ“) a na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných

predpisov.

(2)

Subjekty hospodáriace s rozpočtovými prostriedkami sú povinné dosahovať rozpočtované

príjmy a plniť úlohy financované zo štátneho rozpočtu efektívne a najhospodárnejším

spôsobom.

(3)

Prostriedky štátneho rozpočtu možno čerpať len na podklade otvorených limitov výdavkov.

(4)

Platby z prostriedkov štátneho rozpočtu sa uskutočňujú zásadne bezhotovostne, platby

v hotovosti sa uskutočňujú v rozsahu určenom osobitnými predpismi.

1

)

(5)

Občianskym združeniam môžu poskytovať rozpočtové prostriedky len tie ústredné orgány,

v ktorých vecnej pôsobnosti podľa osobitných predpisov

2

)

tieto združenia konajú. Pritom ich môžu poskytovať len na plnenie konkrétnych úloh,

ktorými ich poveril štát.

(6)

Rozpočtová organizácia môže poskytovať príspevky a dotácie iným ako štátnym organizáciám

iba vtedy, ak poskytnutie týchto dotácií vyplýva z právnych predpisov alebo z uznesenia

vlády Slovenskej republiky a na poskytnutie dotácií má zabezpečené potrebné prostriedky

vo svojom rozpočte. Poskytnutie dotácie možno žiadať iba prostredníctvom jednej rozpočtovej

organizácie.

§ 3

Rozpočtové opatrenia

(1)

Rozpočtové opatrenia sú presuny rozpočtových prostriedkov, povolené prekročenie rozpočtu

a viazanie rozpočtových prostriedkov.

(2)

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú povinné viesť mimo sústavy účtovníctva aj

operatívnu evidenciu o všetkých vykonaných rozpočtových opatreniach v priebehu roka.

(3)

Ústredné orgány predložia Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo

financií“) spolu s ročnými účtovnými výkazmi aj prehľad o rozpočtových opatreniach

vykonaných v rozpočte kapitoly v priebehu rozpočtového roka. Prehľad sa spracuje v

príjmovej i výdavkovej časti podľa odvetvového a druhového členenia.

§ 4

Rozpočtové presuny

(1)

Ak na úhradu nevyhnutného výdavku neboli v rozpočte zabezpečené potrebné prostriedky

a nie je možné ich zabezpečiť podľa

§ 14 písm. a) zákona

, musí ich ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti

zabezpečiť predovšetkým presunom prostriedkov v rámci svojho rozpočtu.

(2)

Ústredný orgán alebo rozpočtová a príspevková organizácia v jeho pôsobnosti nemôže

pri vykonávaní rozpočtových presunov vo svojej právomoci meniť záväzné úlohy a limity

svojho rozpočtu.

(3)

Rozpočtová a príspevková organizácia môže vykonať rozpočtové presuny vo vlastnej

právomoci najneskôr k 31. decembru rozpočtového roka.

§ 5

Povolené prekročenie rozpočtových limitov

(1)

Rozpočtová organizácia je oprávnená prekročiť limit svojho rozpočtu, ak použije prostriedky

svojich osobitných fondov a prostriedky prijaté od iných subjektov na základe darovacej

zmluvy alebo zmluvy o združení.

3

)

(2)

Prekročenie limitov v ostatných prípadoch povoľuje ústredný orgán pre rozpočtové

a príspevkové organizácie v jeho pôsobnosti na ťarchu svojho rozpočtu. Ak by toto

prekročenie ovplyvnilo záväzné úlohy a limity rozpočtu tohto ústredného orgánu, postupuje

tak po dohode s ministerstvom financií.

(3)

Ak má dôjsť k prekročeniu limitov z dôvodu delimitácie alebo prechodu úloh z iného

orgánu alebo organizácie, predložia organizácie, ktorých sa tieto opatrenia dotýkajú,

prostredníctvom zriaďovateľa, príslušným ústredným orgánom vzájomne odsúhlasené delimitačné

protokoly, obsahujúce vzájomne odsúhlasené prevody prostriedkov zo štátneho rozpočtu

a povinnosti k štátnemu rozpočtu. Ústredný orgán predloží tieto doklady ministerstvu

financií. Bez predloženia týchto dokladov a súhlasu ministerstva financií sa nemôžu

limity prekročiť.

(4)

Ústredný orgán môže vo svojom rozpočte s povolením ministerstva financií prekročiť

limit výdavkov len do výšky skutočne dosiahnutých vyšších príjmov. Obdobne postupujú

ústredné orgány pri povoľovaní prekročenia limitov rozpočtových a príspevkových organizácií

v ich pôsobnosti.

§ 6

Viazanie rozpočtových prostriedkov

(1)

Ústredný orgán musí vo svojom rozpočte viazať rozpočtové prostriedky v prípade, ak

a)

v rozpočte mal zabezpečené prostriedky na vykonanie úloh, ktorých plnenie prešlo

na iné orgány,

b)

neplní rozpočtované príjmy,

c)

o viazaní rozpočtových prostriedkov rozhodla vláda Slovenskej republiky, alebo na

základe jej splnomocnenia minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister

financií“).

(2)

Rozpočtová organizácia musí viazať prostriedky svojho rozpočtu v prípade, ak

a)

tieto prostriedky boli určené na úlohy, ktoré sa vôbec alebo sčasti nebudú realizovať,

b)

neplní rozpočtované príjmy; ak vyrovnanie úbytku príjmov nemôže rozpočtová organizácia

zabezpečiť viazaním zodpovedajúcej časti výdavkov, dohodne organizácia spôsob náhrady

úbytku príjmov so zriaďovateľom.

(3)

Viazanie rozpočtových prostriedkov je časové a vecné obmedzenie ich použitia. Viazané

rozpočtové prostriedky sa nemôžu použiť bez súhlasu orgánu, ktorý o viazaní rozhodol.

(4)

Ústredný orgán pripojí k štvrťročnému výkazu o plnení príjmov a výdavkov rozpočtových

organizácií, ktorý zasiela ministerstvu financií, prehľad o výške rozpočtových prostriedkov

viazaných v rámci svojho rozpočtu ako trvalú úsporu.

§ 7

Časové použitie rozpočtových prostriedkov

(1)

Nevyčerpané rozpočtové prostriedky v rozsahu ustanovenom touto vyhláškou možno previesť

po ukončení rozpočtového roka na účty osobitných fondov. Do budúceho roka sa tiež

prevádzajú prostriedky na osobitných účtoch schválených zriaďovateľom po dohode s

ministerstvom financií.

(2)

Na ťarchu rozpočtu bežného roku sa zaúčtujú iba tie výdavky, ktoré sa hospodársky

týkajú tohto roka a ktoré peňažný ústav zaúčtuje najneskôr s účinnosťou k 31. decembru

tohto roku. Výdavky, ktoré nebudú k tomuto dňu peňažným ústavom zaúčtované, zaťažujú

rozpočet budúceho roku.

§ 8

Úhrada výdavkov po skončení rozpočtového roka

(1)

Úhrada výdavkov na ťarchu štátneho rozpočtu bežného roka sa môže realizovať najneskôr

do 15. januára nasledujúceho roka, ak ide o

a)

dodatkové výdavky na investície uhradzované zo štátneho rozpočtu,

b)

dodatkové výdavky v oblasti vedy a výskumu,

c)

dodatkové úhrady za výrobky, práce a služby dodané alebo vykonané do 31. decembra

bežného roka,

d)

vyúčtovanie preddavkov podľa

§ 19 ods. 6

tejto vyhlášky,

e)

prevod prídelov do osobitných fondov,

f)

prevod príjmov z vedľajšej hospodárskej činnosti.

(2)

Dodatkové úhrady výdavkov sú platby týkajúce sa rozpočtového roka, avšak splatné

v nasledujúcom rozpočtovom roku najneskôr do 15. januára, prípadne platby splatné

pred začiatkom budúceho roku, avšak z rozličných dôvodov neuhradené.

(3)

Rozpočtové prostriedky na úhradu výdavkov splatných po uplynutí rozpočtového roka

sa nemôžu poukazovať vopred okrem prostriedkov

a)

na výplatu miezd za druhú polovicu decembra, vrátane cestovného vyplateného súčasne

so mzdou; nevyčerpané prostriedky po výplate miezd rozpočtové organizácie odvedú ihneď

po skončení výplatného termínu pre mzdy za druhú polovicu decembra na svoj príjmový

účet,

b)

na úhradu preddavkov a pozastávok pri dodávkach prác a výkonov, ak sa tak organizácie

dohodli,

c)

na úhradu faktúr za geologické práce vo výške pravdepodobnej fakturácie za mesiac

december,

d)

určených na podpory v nezamestnanosti vyplácané občanom za mesiac december.

Tieto prostriedky sa prevádzajú na účet cudzích prostriedkov. Nevyčerpané prostriedky

sa odvedú na príjmový účet štátneho rozpočtu.

§ 9

Účtovanie príjmov štátneho rozpočtu

(1)

V prospech štátneho rozpočtu na bežný rok sa zaúčtujú iba platby, na realizáciu ktorých

dostane peňažný ústav platobné doklady najneskôr do 31. decembra bežného roka a k

tomuto dňu ich aj zaúčtuje.

(2)

Príjmy prijaté v hotovosti sa musia odviesť najneskôr do 31. decembra bežného roka

na príjmový rozpočtový účet v peňažnom ústave.

(3)

Nedoplatky príjmov z minulého roka a z predchádzajúcich rokov uhradené po 1. januári

nasledujúceho roka sú rozpočtovým príjmom nasledujúceho rozpočtového roka, aj keď

ide o náhradu rozpočtových výdavkov z minulého roka.

(4)

Príjmy za realizované práce a výkony v priebehu riešenia štátnych objednávok v oblasti

výskumu a vývoja a príjmy za zvyšné a nepotrebné predmety po dokončení riešenia štátnych

objednávok sa prevedú do štátneho rozpočtu v takom pomere, v akom sa štátny rozpočet

podieľal na financovaní úlohy. Finančné usporiadanie musia riešitelia vykonať najneskôr

do 6 mesiacov po ukončení úlohy.

§ 10

Rozpočtové limity

(1)

Rozpočtovým organizáciám sa otvárajú rozpočtové limity na účty vedené v peňažnom

ústave, a to osobitne na investičné a osobitne na neinvestičné výdavky. Príspevkovým

organizáciám sa otvárajú samostatné výdavkové rozpočtové účty na čerpanie príspevkov

na činnosť a na čerpanie účelového príspevku na investície.

(2)

Ústredné orgány otvárajú rozpočtové limity pre vlastné hospodárenie a tiež limity

rozpočtovým a príspevkovým organizáciám, ktorých sú zriaďovateľom. Rozpočtovej organizácii,

ktorá je zriaďovateľom rozpočtových alebo príspevkových organizácií, otvára rozpočtové

limity ten ústredný orgán, ktorý je jej zriaďovateľom. Ministerstvo financií môže

ustanoviť podľa výsledkov plnenia štátneho rozpočtu, že bude otvárať rozpočtové limity

neinvestičných výdavkov pre ústredné orgány, ak to bude vyžadovať zabezpečenie pokladničnej

rovnováhy štátneho rozpočtu, alebo ak dôjde v pôsobnosti ústredného orgánu k porušovaniu

finančnoprávnych predpisov.

(3)

Vedúci rozpočtových organizácií sú povinní zabezpečiť, aby rozpočtové prostriedky

boli uvoľňované iba v takej výške, ktorá zodpovedá rozsahu plnenia úloh zahrnutých

v rozpočte organizácie v období, na ktoré je rozpočtový limit otvorený.

(4)

Zriaďovateľ zníži rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii limit výdavkov alebo

jeho časť, predovšetkým ak bol limit určený nesprávne alebo pri jeho určení boli porušené

finančnoprávne predpisy.

(5)

Rozpočtové a príspevkové organizácie oznámia peňažnému ústavu limit výdavkov najneskôr

dva dni pred začiatkom obdobia, v ktorom bude limit čerpaný.

(6)

Na financovanie štátnych objednávok v oblasti vedy a výskumu otvára rozpočtové limity

ústredný orgán, ktorý zadáva štátnu objednávku. Ak ide o štátnu objednávku plne financovanú

zo štátneho rozpočtu, môže ústredný orgán čerpať takto limitované prostriedky iba

na úhradu plnenia na základe hospodárskych zmlúv a za predpokladu, že si k výsledkom

riešenia štátnych objednávok zabezpečí právo hospodárenia. Ak ide o štátne objednávky

financované s podielovou účasťou štátneho rozpočtu, môžu nositelia štátnych objednávok

čerpať rozpočtový limit, ktorý im pre každú jednotlivú štátnu objednávku otvorí objednávateľ

vo výške zodpovedajúcej podielu prostriedkov štátneho rozpočtu. Prostriedky tohto

limitu sa môžu čerpať až po úhrade podielu z vlastných prostriedkov zúčastnených organizácií.

(7)

V prípade, že objednávateľ poskytne nositeľovi štátnej objednávky rozpočtové prostriedky

na obstaranie prístrojov, strojov a zariadení potrebných na riešenie štátnej objednávky,

musí súčasne určiť, ako sa použijú tieto predmety po ukončení riešenia a spôsob finančného

usporiadania.

§ 11

Limity investičných výdavkov

(1)

Rozpočtové limity na investičné výdavky rozpočtovej organizácie sa otvárajú na celý

rozpočtový rok.

(2)

Príspevková organizácia môže prevádzať z výdavkového rozpočtového účtu prostriedky

na svoj zdrojový investičný účet len podľa priebehu investičnej výstavby a môže čerpať

finančné prostriedky podľa vecného plnenia. Ak má príspevková organizácia vlastné

investičné zdroje, musí ich prednostne použiť na úhradu investičných výdavkov.

§ 12

Limity neinvestičných výdavkov

(1)

Rozpočtovej organizácii sa otvárajú rozpočtové limity neinvestičných výdavkov každý

štvrťrok rozpočtového roka.

(2)

Limit neinvestičných výdavkov sa otvára i na povolené prekročenie výdavkov.

(3)

Zriaďovateľ poukazuje príspevkovej organizácii príspevok na činnosť zo svojho rozpočtového

výdavkového účtu na jej bežný účet.

(4)

Príspevková organizácia vykoná po uplynutí rozpočtového roka zúčtovanie finančných

vzťahov s rozpočtom zriaďovateľa, alebo so štátnym rozpočtom, ak je priamo zapojená

na štátny rozpočet.

§ 13

Prevody prostriedkov medzi štátnym rozpočtom federácie a štátnym rozpočtom republiky

(1)

Ústredné orgány a organizácie v ich pôsobnosti môžu prevádzať prostriedky medzi štátnym

rozpočtom republiky a štátnym rozpočtom federácie a medzi štátnymi rozpočtami oboch

republík navzájom len prostredníctvom ministerstva financií. Organizácie financované

z rôznych štátnych rozpočtov si nemôžu vzájomne prevádzať prostriedky okrem prípadov,

keď ide o bežné hospodárske operácie (úhrady za dodávky, práce a služby, nájomné a

pod.). Prevody v rámci zmlúv o združovaní prostriedkov

3

)

musia byť schválené zriaďovateľom, so súhlasom ministerstva financií.

(2)

Prevody prostriedkov medzi štátnymi rozpočtami sa vykonávajú peňažne.

(3)

Ústredné orgány, ktorých sa týka prevod prostriedkov, viažu tieto vo svojom rozpočte

ako trvalú úsporu. Ak ministerstvo financií prevádza prostriedky do štátneho rozpočtu

federácie alebo do štátneho rozpočtu Českej republiky, poukáže tieto príslušnému ministerstvu

financií. Ak ministerstvo financií prijalo prevedené prostriedky, vykoná potrebné

rozpočtové opatrenia v organizácii, ktorej sa rozpočtové prostriedky prevádzajú. Podľa

povahy prípadov povolí buď prekročenie rozpočtu, alebo poukáže prostriedky ústrednému

orgánu.

§ 14

Základné ustanovenia

(1)

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú štátne organizácie, ktoré v rámci verejnej

spotreby zabezpečujú

a)

základné verejné funkcie štátu,

b)

činnosti a služby, ktoré sú na základe osobitných predpisov úplne alebo sčasti financované

zo štátneho rozpočtu.

(2)

Príjmy a výdavky rozpočtových organizácií tvoria súčasť štátneho rozpočtu prostredníctvom

rozpočtu ich zriaďovateľa.

(3)

Príjmy príspevkových organizácií sú výsledkom ich hlavnej činnosti a vlastným zdrojom

financovania. Z rozpočtu zriaďovateľa alebo zo štátneho rozpočtu sa môže poskytnúť

organizácii príspevok.

§ 15

Zriaďovanie rozpočtových a príspevkových organizácií

(1)

Zriaďovateľom rozpočtových a príspevkových organizácií je ústredný orgán alebo iná

rozpočtová organizácia podľa osobitného zákona.

4

)

Ak osobitný zákon neurčí zriaďovateľa, plní jeho funkcie podľa tejto vyhlášky ústredný

orgán, v ktorého pôsobnosti organizácia vznikla.

(2)

Ak hospodárskoprávna forma organizácie nevyplýva priamo zo zákona, určí ju zriaďovateľ

po dohode s ministerstvom financií.

(3)

Zriaďovateľ vydá o zriadení organizácie zriaďovaciu listinu, ktorá musí obsahovať

a)

označenie zriaďovateľa,

b)

názov, sídlo organizácie a jej identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť

zámeny s názvami iných organizácií,

c)

vymedzenie základného účelu a tomu zodpovedajúceho predmetu činnosti,

d)

označenie štatutárnych orgánov,

e)

vymedzenie majetku, ku ktorému má organizácia právo hospodárenia,

f)

dátum zriadenia organizácie,

g)

určenie času, na ktorý sa organizácia zriaďuje.

(4)

Ak osobitný predpis neustanoví inak, zriaďovateľ je povinný zabezpečiť oznámenie

o zriadení organizácie v Ústrednom vestníku Slovenskej republiky, a to s uvedením

údajov podľa odseku 3. Oznamovacia povinnosť neplatí v prípade, ak by boli ohrozené

záujmy obrany a bezpečnosti štátu.

(5)

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú svojimi rozpočtami spojené s rozpočtom zriaďovateľa,

ktorý garantuje a kontroluje ich činnosť a v prípade zistených nedostatkov prijíma

potrebné opatrenie.

§ 16

Spoločné ustanovenia

(1)

Rozpočtové a príspevkové organizácie podliehajú odvodom, daniam a poplatkom, len

ak tak ustanoví osobitný predpis.

(2)

Odmeňovanie pracovníkov rozpočtových a príspevkových organizácií upravujú osobitné

predpisy.

(3)

Rozpočtová a príspevková organizácia poskytuje svoje výkony fyzickým a právnickým

osobám v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi odplatne, okrem výkonov,

na ktoré poskytuje zriaďovateľ prostriedky zo svojho rozpočtu.

(4)

Rozpočtové a príspevkové organizácie hospodária s majetkom.

5

)

Prevody majetku vykonávajú odplatne, ak zriaďovateľ neustanoví inak.

(5)

Rozpočtové a príspevkové organizácie môžu vkladať prostriedky svojich osobitných

fondov ako kapitál do činnosti iných subjektov a obstarávať cenné papiere od iných

subjektov z týchto zdrojov. Rozpočtové prostriedky na tieto účely môžu použiť len

so súhlasom zriaďovateľa, ústredné orgány len so súhlasom ministerstva financií.

(6)

Rozpočtové a príspevkové organizácie vedú účtovníctvo o svojom majetku a o svojich

príjmoch a výdavkoch podľa osobitných predpisov.

6

)

Osobitné predpisy

6

)

tiež určia obsah a spôsob predkladania výkazov rozpočtových a príspevkových organizácií

o ich hospodárení.

§ 17

Hmotná zainteresovanosť

(1)

Rozpočtové organizácie sú zainteresované na zvyšovaní príjmov a úsporách výdavkov

vo vzťahu k úlohám a limitom štátneho rozpočtu určených zriaďovateľom. Príspevkové

organizácie sú zainteresované na zlepšenom výsledku hospodárenia oproti finančnému

vzťahu k štátnemu rozpočtu určenému zriaďovateľom.

(2)

Rozpočtovým organizáciám sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva prekročenie

rozpočtovaných príjmov v plnom rozsahu a 50 % úspor na výdavkoch, okrem úspor mzdových

prostriedkov. Príspevkovým organizáciám sa pre účely hmotnej zainteresovanosti ponecháva

50 % zlepšeného výsledku hospodárenia, s výnimkou mzdových prostriedkov. Zvyšok súm

sa vracia do štátneho rozpočtu, pokiaľ osobitný predpis neurčí inak. Úspora mzdových

prostriedkov ostáva organizáciám v plnom rozsahu.

(3)

Predmetom hmotnej zainteresovanosti nie sú príjmy, úspory výdavkov a zlepšený výsledok

hospodárenia dosiahnutým nesplnením úloh, obmedzovaním alebo zhoršovaním kvality poskytnutých

služieb alebo zmenou podmienok, za ktorých boli úlohy a limity organizácií určené.

Príjmy, úspory a zlepšený výsledok hospodárenia, ktoré nemôže byť predmetom hmotnej

zainteresovanosti organizácií, určuje zriaďovateľ vopred pri určení limitov a úloh

štátneho rozpočtu na príslušný rok.

(4)

Podiely z príjmov, úspor výdavkov a zlepšeného výsledku hospodárenia ponechané organizáciám

tvoria spoločný základ prídelov do osobitných fondov organizácií. Opodstatnenosť podielov

pripadajúcich organizáciám na hmotnú zainteresovanosť, vo väzbe na určené úlohy a

funkcie, posudzuje zriaďovateľ pri ročnej účtovnej uzávierke.

§ 18

Osobitné fondy

(1)

Rozpočtové a príspevkové organizácie zriaďujú tieto osobitné fondy

a)

fond odmien,

b)

fond kultúrnych a sociálnych potrieb,

c)

rezervný fond,

d)

ďalšie fondy podľa tejto vyhlášky alebo osobitných predpisov.

(2)

Rozdelenie do jednotlivých fondov sa vykoná nasledovne

a)

do výšky 25 % do fondu odmien; celkový prídel do fondu odmien nemôže prekročiť 15

% prípustného objemu mzdových prostriedkov na príslušný rozpočtový rok,

b)

do výšky 25 % do fondu kultúrnych a sociálnych potrieb; celkový prídel do fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb, vrátane jednotného prídelu, neprekročí dvojnásobok jednotného

prídelu,

c)

zostávajúca časť po určení prídelov do fondov podľa písmen a) a b) sa prevedie do

rezervného fondu.

(3)

Prídely do osobitných fondov sa vykonávajú preddavkovo pri ročnej účtovnej uzávierke

a po predbežnom potvrdení zriaďovateľom. Definitívne potvrdenie nárokov vykoná zriaďovateľ

po finančnom usporiadaní.

(4)

Zostatky osobitných fondov koncom rozpočtového roka neprepadajú a prevádzajú sa do

ďalších rokov.

§ 19

Rozpočet rozpočtovej organizácie

(1)

Rozpočtová organizácia hospodári s rozpočtovými prostriedkami, s prostriedkami prijatými

od iných subjektov, s prostriedkami prijatými zo štátnych fondov, s prostriedkami

vlastných osobitných fondov a s prostriedkami zo svojej vedľajšej hospodárskej činnosti.

Všetky rozpočtované príjmy odvádza do rozpočtu zriaďovateľa.

(2)

Rozpočtová organizácia zostavuje svoj rozpočet príjmov a výdavkov podľa platnej rozpočtovej

skladby. Riadi sa pritom záväznými úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami

a limitmi určenými zriaďovateľom, napríklad

a)

rozpočtové príjmy celkom,

b)

investičné výdavky celkom,

c)

neinvestičné výdavky celkom,

z toho

mzdové prostriedky,

výdavky na činnosť štátnej správy,

výdavky na reprezentačné účely,

d)

dotácie občianskym združeniam,

e)

dotácie a príspevky príspevkovým a iným organizáciám.

(3)

Pri dodržaní limitov môže rozpočtová organizácia počas rozpočtového roka upravovať

vnútornú štruktúru svojich príjmov a výdavkov.

(4)

Pre ústredné orgány sa záväzné úlohy a limity určujú v štátnom rozpočte.

(5)

Ústredný orgán môže počas rozpočtového roka upravovať vnútornú štruktúru svojich

príjmov a výdavkov, iba ak dodrží úlohy a limity určené štátnym rozpočtom a finančné

vzťahy k rozpočtovým a príspevkovým organizáciám v jeho pôsobnosti.

(6)

Zriaďovateľ určí, ktoré vnútorné organizačné jednotky v rámci rozpočtovej organizácie

v jeho pôsobnosti budú hospodáriť iba so zvereným preddavkom. Zároveň určí výšku preddavku

a obdobie, na ktoré sa poskytuje, prípadne na to splnomocní rozpočtovú organizáciu,

na ktorej rozpočet je vnútorná organizačná jednotka hospodáriaca s preddavkom zapojená.

Zriaďovateľ, prípadne rozpočtová organizácia, z ktorej rozpočtu sa preddavok poskytuje,

zúčtuje príjmy a výdavky týchto vnútorných organizačných jednotiek najneskôr do konca

rozpočtového roka.

(7)

Rozpočtová organizácia môže so súhlasom zriaďovateľa kompenzovať príjmy s výdavkami

v prípade, ak ide o príjmy bezprostredne súvisiace s výdavkami. V ostatných prípadoch

sa môžu príjmy kompenzovať s výdavkami len so súhlasom ministerstva financií.

(8)

Rozpočtová organizácia sústreďuje všetky príjmy svojho rozpočtu na svojom príjmovom

rozpočtovom účte a realizuje všetky svoje výdavky zo svojho výdavkového rozpočtového

účtu, zriadených v peňažnom ústave. Rozpočtová organizácia môže sústreďovať svoje

príjmy na iných účtoch a realizovať rozpočtové výdavky z iných účtov len v prípadoch

ustanovených touto vyhláškou, prípadne so súhlasom ministerstva financií.

§ 20

Fond odmien

(1)

Fond odmien tvorí rozpočtová organizácia z usporených mzdových prostriedkov určených

na príslušný rozpočtový rok, a to vo výške dosiahnutých úspor zistených pri účtovnej

uzávierke a z ďalších zdrojov podľa tejto vyhlášky.

(2)

Fond odmien sa používa podľa osobitných predpisov. Prednostne sa z neho uhradzuje

prípadné prekročenie mzdového nároku.

(3)

Výdavky z fondu odmien sa nezahrňujú do limitu mzdových prostriedkov určeného pre

príslušný rozpočtový rok.

§ 21

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb

Tvorba, použitie a hospodárenie s prostriedkami fondu kultúrnych a sociálnych potrieb

je upravené touto vyhláškou alebo osobitnými predpismi.

7

)

§ 22

Rezervný fond

(1)

Rozpočtová organizácia vytvára rezervný fond podľa

§ 18 ods. 2 písm. c)

tejto vyhlášky. Ďalej sú zdrojom tohto fondu darované finančné prostriedky.

(2)

Rezervný fond možno použiť na

a)

krytie neinvestičných výdavkov nezabezpečených rozpočtom organizácie,

b)

údržbu a opravy základných prostriedkov a iného hmotného majetku,

c)

doplnenie zdrojov na reprodukciu základných prostriedkov a skvalitnenie materiálno-technickej

základne organizácie,

d)

úhradu pokút a penále,

e)

splátky prijatých úverov a pôžičiek a úrokov z nich podľa

§ 25

tejto vyhlášky,

f)

obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,

g)

dobrovoľné príspevky a dary.

§ 23

Financovanie investícií, iného hmotného majetku a opráv

(1)

Rozpočtová organizácia uhradzuje investície

8

)

v rámci limitu investičných výdavkov určeného zriaďovateľom. Na posilnenie investičných

prostriedkov môže použiť prostriedky svojho fondu kultúrnych a sociálnych potrieb

podľa osobitného predpisu,

7

)

dary a príspevky od iných subjektov, prostriedky z vedľajšej hospodárskej činnosti

a prostriedky od štátnych fondov. V prípade použitia doplnkových zdrojov odvedie organizácia

tieto prostriedky na osobitný príjmový účet štátneho rozpočtu pre doplnkové zdroje

a o výšku odvedených prostriedkov môže prekročiť určený limit investičných výdavkov.

Nepoužitý zostatok takto prevedených prostriedkov vráti rozpočtová organizácia späť

na účet, z ktorého boli poukázané.

(2)

Iný hmotný majetok

8

)

a opravy základných prostriedkov financujú rozpočtové organizácie z neinvestičných

prostriedkov.

§ 24

Devízové hospodárstvo

(1)

Spôsob hospodárenia rozpočtovej organizácie s devízovými prostriedkami určuje osobitný

predpis.

9

)

(2)

Hodnota devízových prostriedkov prijatých rozpočtovou organizáciou sa v rámci ponukovej

povinnosti zaúčtuje v Kčs do príjmov v zmysle

§ 19 ods. 1

a

8

.

(3)

Na nákup devízových prostriedkov používa rozpočtová organizácia prostriedky svojho

rozpočtu a ostatných zdrojov.

§ 25

Úvery

Rozpočtová organizácia nemôže prijať úvery alebo pôžičky, ani poskytovať úvery iným

organizáciám alebo vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ. Zriaďovateľ môže povoliť

výnimku v prípade, ak splatenie úveru alebo pôžičky zaručí zo svojich mimorozpočtových

zdrojov alebo podnikateľský subjekt, prípadne fyzická osoba zo svojich prostriedkov.

§ 26

Združovanie prostriedkov

(1)

Rozpočtová organizácia je oprávnená poskytovať rozpočtové prostriedky na základe

uzatvorenej zmluvy o združení

3

)

iba v tom prípade, ak sa na združovanie použijú zdroje určené zriaďovateľom. Rozpočtová

organizácia môže použiť na združovanie prostriedky osobitných fondov.

(2)

Prijaté združené prostriedky možno použiť len na dohodnutý účel a koncom roka neprepadajú.

§ 27

Vedľajšia hospodárska činnosť

(1)

Rozpočtová organizácia môže vykonávať vedľajšiu hospodársku činnosť, ak tak ustanovia

osobitné predpisy,

10

)

alebo so súhlasom zriaďovateľa, v súlade s plnením jej hlavnej činnosti. Výdavky

na túto činnosť musia byť v plnej výške pokryté príjmami z nej. Rozdiel medzi príjmami

a výdavkami zostáva v plnom rozsahu ako doplnkový zdroj ďalšieho rozvoja a skvalitňovania

činnosti organizácie. Zostatok týchto prostriedkov sa prevádza do nasledujúceho roka.

(2)

Rozpočtová organizácia sleduje svoju vedľajšiu hospodársku činnosť na samostatnom

bežnom účte. Príjmy a výdavky z tejto činnosti sa nerozpočtujú.

(3)

Príjmy z vedľajšej hospodárskej činnosti sa môžu použiť najmä na

a)

krytie potrieb investičného a neinvestičného charakteru,

b)

odmeňovanie pracovníkov podľa osobitného predpisu,

c)

združovanie prostriedkov,

d)

splácanie úverov a pôžičiek,

e)

obstaranie cenných papierov a kapitálový vklad do činnosti iných subjektov.

§ 28

Rozpočet príspevkovej organizácie

(1)

Príspevková organizácia hospodári podľa svojho rozpočtu nákladov, výkonov a hospodárskeho

výsledku. Jej rozpočet zahrňuje tiež príspevky z rozpočtu zriaďovateľa (odvody do

rozpočtu zriaďovateľa), prostriedky vlastných osobitných fondov, prostriedky prijaté

od iných subjektov a prostriedky poskytnuté zo štátnych fondov.

(2)

Finančný vzťah medzi zriaďovateľom a príspevkovou organizáciou je určený záväznými

úlohami a limitmi štátneho rozpočtu a ďalšími úlohami a limitmi určenými zriaďovateľom,

napríklad

a)

príspevok na činnosť organizácie,

b)

účelový príspevok na investície,

c)

odvod z prevádzky,

d)

odvod z odpisov,

e)

výdavky na reprezentačné účely.

(3)

Príspevková organizácia uhradzuje výdavky na prevádzkovú činnosť, opravy a údržbu

základných prostriedkov, ako aj na investície a iný hmotný majetok

8

)

z vlastných zdrojov. V prípade, že tieto potreby nemôže uhradiť svojimi vlastnými

príjmami, zriaďovateľ prispieva na úhradu jej prevádzkovej a bežnej investičnej činnosti.

(4)

Výška príspevku a jeho čerpanie v priebehu roku sú viazané na jednotku výkonu, ktoré

určí zriaďovateľ po dohode s ministerstvom financií. Ak nie je príspevok viazaný na

jednotku výkonu, je organizácia oprávnená čerpať príspevok do výšky určeného limitu.

Príspevok nezahrňuje výdavky na riešenie štátnych objednávok.

(5)

Zriaďovateľ môže príspevkovej organizácii uložiť neplánovaný odvod z prevádzky, krátiť

alebo zvýšiť určený príspevok pri zmene a nedodržaní podmienok, za ktorých bol určený

finančný vzťah medzi zriaďovateľom a organizáciou.

(6)

Zriaďovateľ určuje príspevkovej organizácii výšku účelového príspevku na vybrané

investičné akcie. V prípade, že doba realizácie presahuje rozpočtový rok, účelový

príspevok sa určí záväzne na celú investičnú akciu s orientačným rozdelením na jednotlivé

rozpočtové roky. Ak pri realizácii investičnej akcie dôjde k úspore investičných nákladov

(nie v dôsledku zmeny projektu) alebo k prekročeniu rozpočtových nákladov, určený

účelový príspevok na investície sa nemení.

(7)

Príspevková organizácia môže vykonávať vedľajšiu hospodársku činnosť nad rámec svojej

hlavnej činnosti, pre ktorú bola zriadená, s podmienkou, že plní úlohy určené zriaďovateľom

a že prostriedky získané touto činnosťou využíva na skvalitňovanie služieb poskytovaných

v oblasti hlavnej činnosti. Riadi sa pritom obdobne ustanoveniami

§ 27

tejto vyhlášky.

§ 29

Odvody

(1)

Odvod z prevádzky sa určí organizácii, ak rozpočtované príjmy (výnosy) prekračujú

rozpočtované výdavky (náklady) organizácie.

(2)

Odvod z odpisov sa výnimočne určí, ak sa počíta s utlmením rozvoja organizácie alebo

s jej zrušením.

(3)

Príspevkové organizácie, ktoré sú na rozpočet zriaďovateľa zapojené odvodom, vykonávajú

v priebehu rozpočtového roka preddavkový odvod do rozpočtu zriaďovateľa, a to najneskôr

do tretieho kalendárneho dňa pred koncom každého mesiaca.

§ 30

Odpisy

Odpisovanie základných prostriedkov upravujú osobitné predpisy.

8

)

§ 31

Fond reprodukcie základných prostriedkov

(1)

Rozsah investičnej činnosti príspevkovej organizácie je určený finančnými prostriedkami

vo fonde reprodukcie základných prostriedkov.

(2)

Zdrojmi fondu reprodukcie základných prostriedkov sú

a)

odpisy základných prostriedkov,

b)

výnos z predaja a likvidácie základných prostriedkov,

c)

príspevky od iných subjektov podľa uzavretých zmlúv o združovaní prostriedkov,

d)

prevody z rezervného fondu,

e)

dotácie zo štátnych fondov,

f)

investičný úver,

g)

dary a výnosy povolených verejných zbierok,

h)

časť príspevku zriaďovateľa na bežnú investičnú činnosť organizácie,

i)

účelové dotácie na konkrétne investičné akcie zo štátneho rozpočtu poskytované prostredníctvom

rozpočtu zriaďovateľa.

(3)

Okrem akcií financovaných z fondu kultúrnych a sociálnych potrieb sa fond reprodukcie

základných prostriedkov používa na

a)

financovanie investícií, projektovej dokumentácie a autorského dozoru,

b)

poskytovanie príspevkov podľa uzavretých zmlúv o združovaní,

c)

splátky úverov a pôžičiek prijatých na financovanie potrieb podľa tohto odseku,

d)

na financovanie opráv ako doplnkový zdroj.

(4)

Účely uvedené v odseku 3 písm. a) a d) sa financujú z tohto fondu bez ohľadu na to,

či sú realizované dodávateľsky alebo vo vlastnej réžii organizácie.

§ 32

Fond odmien

(1)

Zdrojom fondu odmien je

a)

nevyčerpaná výška mzdových prostriedkov, na ktoré mala organizácia nárok, v príslušnom

roku,

b)

podiel na zlepšenom hospodárskom výsledku organizácie podľa

§ 18 ods. 2 písm. a)

tejto vyhlášky.

(2)

Fond odmien sa používa podľa osobitných predpisov. Z fondu odmien sa prednostne uhradzuje

prekročenie mzdového nároku.

(3)

Výdavky z fondu odmien sa nezahrňujú do mzdového nároku pre príslušný rozpočtový

rok.

(4)

Prídely do fondu odmien z nevyčerpaného mzdového nároku sa môžu vykonať iba v prípade,

že sú kryté zlepšeným výsledkom hospodárenia.

§ 33

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb

(1)

Fond kultúrnych a sociálnych potrieb sa tvorí jednotným prídelom podľa osobitného

predpisu

7

)

a ďalším prídelom z podielu na zlepšenom hospodárskom výsledku organizácie podľa

§ 18 ods. 2 písm. b)

tejto vyhlášky.

(2)

Použitie a hospodárenie s prostriedkami fondu upravuje osobitný predpis.

7

)

§ 34

Rezervný fond

(1)

Rezervný fond sa tvorí podielom na zlepšenom hospodárskom výsledku podľa

§ 18 ods. 2 písm. c)

tejto vyhlášky. Ďalej sú zdrojom fondu darované finančné prostriedky.

(2)

Rezervný fond sa používa

a)

na úhradu rozpočtom nezabezpečených neinvestičných potrieb s výnimkou potrieb, ktorých

výška je limitovaná osobitnými predpismi (napr. výdavky na mzdové prostriedky),

b)

na doplnenie zdrojov na reprodukciu základných prostriedkov,

c)

na združovanie prostriedkov,

d)

na úhradu sankcií za porušenie právnych predpisov,

e)

na splátky úverov, pôžičiek a úrokov z nich,

f)

na úhradu zhoršeného hospodárskeho výsledku,

g)

na krytie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami počas rozpočtového roka,

h)

na obstaranie cenných papierov a na kapitálový vklad do činnosti iných subjektov,

i)

dobrovoľné príspevky a dary.

§ 35

Devízové hospodárstvo

(1)

Spôsob hospodárenia s devízovými prostriedkami príspevkových organizácií je upravený

osobitnými predpismi.

9

)

(2)

Hodnota devízových prostriedkov, vyjadrená v Kčs, sa účtuje pri ich prijatí alebo

nákupe do príjmov alebo výdavkov organizácie.

§ 36

Úvery

Príspevková organizácia môže prijímať úvery a pôžičky bez nárokov na štátny rozpočet

alebo rozpočet zriaďovateľa, pokiaľ je zabezpečená ich návratnosť a splatenie úrokov

z výnosu hospodárenia organizácie, prípadne z jej rezervného fondu. Za tieto úvery

a pôžičky štátny rozpočet neručí.

§ 37

Združovanie prostriedkov

(1)

Príspevková organizácia môže združovať tie prostriedky, ktoré sú podľa osobitných

predpisov určené na tento účel, alebo na združovanie použiť prostriedky osobitných

fondov.

(2)

Nepoužité prostriedky, ktoré príspevková organizácia dostala na základe zmluvy o

združení

3

)

s inou organizáciou, sa vedú na osobitnom účte a koncom roka neprepadajú.

§ 38

(1)

Osobitné výdavky rozpočtových a príspevkových organizácií (ďalej len „organizácie“)

sú výdavky na

a)

zdravotnícke zariadenia organizácii, pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak,

11

)

b)

závodné stravovanie podľa osobitného predpisu,

12

)

c)

vzdelávanie pracovníkov, a to na

1.

vzdelávacie zariadenia,

2.

školenia, sympóziá, kongresy a konferencie,

3.

periodickú a neperiodickú tlač a iné prostriedky slúžiace na vzdelávanie pracovníkov

pre potreby organizácie,

d)

zmluvné poistenie a zákonné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou

motorových vozidiel,

e)

ubytovacie zariadenia a ubytovanie pracovníkov v rozsahu určenom osobitnými predpismi,

f)

predškolské zariadenia a zariadenia pre výchovu učňov, pokiaľ osobitný predpis neustanoví

inak,

13

)

g)

reprezentačné a propagačné účely, a to

1.

na pohostenie pri oficiálnych návštevách a na výdavky spojené s pobytom oficiálnych

hostí,

2.

na občerstvenie účastníkov porád, konferencií a iných pracovných príležitostí,

3.

na propagáciu a reklamu, ak bezprostredne súvisia s činnosťou organizácie.

(2)

Organizácie uhradzujú osobitné výdavky zo svojich rozpočtov s výnimkou výdavkov,

ktoré sa podľa osobitných predpisov uhradzujú z iných zdrojov.

(3)

V štátnom rozpočte sa môže určiť limit osobitných výdavkov súhrnne pre ústredný orgán

a organizácie v jeho pôsobnosti. V rámci tohto limitu sa osobitne vyčlení limit výdavkov

na reprezentačné a propagačné účely.

§ 39

(1)

Organizácie sú povinné uhradzovať osobitné výdavky v najnutnejšej miere, pri zachovaní

maximálnej hospodárnosti a vecnej podloženosti.

(2)

Výdavky na opravy a údržbu v zariadeniach, ktorých prevádzka je financovaná z fondu

kultúrnych a sociálnych potrieb, uhradzujú organizácie z tohto fondu.

(3)

Náhrady za dočasné užívanie zariadení pre účely upravované touto vyhláškou uhradzujú

organizácie z neinvestičných prostriedkov.

(4)

Pri vykonávaní iných činností v zariadeniach upravovaných touto vyhláškou sa vykonáva

pomerná úhrada všetkých neinvestičných výdavkov v rozpočtovanej výške zo zdrojov určených

pre uvedené činnosti touto vyhláškou alebo osobitnými predpismi.

§ 40

Porušenie rozpočtovej disciplíny

Organizácie uhradzujú sankcie za porušenie rozpočtovej disciplíny prednostne z rezervného

fondu a v prípade nedostatku zdrojov v tomto fonde z úspor vo svojom rozpočte. Ak

organizácie porušia pravidlá hospodárenia so svojimi peňažnými fondmi, uhradzujú sa

sankcie z týchto fondov.

§ 41

Zmena spôsobu financovania organizácií

Pri zriaďovaní alebo zrušovaní organizácií, ako aj pri zmene ich podriadenosti a spôsobu

financovania, musia byť návrhy na zmenu spôsobu financovania predložené najneskôr

do 30. júna bežného rozpočtového roka; v rovnakej lehote musia byť vzájomne odsúhlasené

pripravované delimitácie a predložené delimitačné protokoly. V delimitačných protokoloch

musí byť uvedené, ktoré úlohy a limity ich rozpočtu budú menené.

§ 42

Výnimky

Výnimky z tejto vyhlášky môže povoliť na návrh zriaďovateľa v odôvodnených prípadoch

ministerstvo financií.

§ 43

Prechodné ustanovenia

(1)

Organizácie, ktoré podľa uznesenia vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 153/1988

overovali nový systém plánovania, financovania a hmotnej zainteresovanosti, prevedú

zostatky fondov zriadených podľa pravidiel experimentu do príslušných osobitných fondov

zriaďovaných podľa tejto vyhlášky. Rozpočtové organizácie prevedú zostatok fondu obnovy

do rezervného fondu.

(2)

Výnimky z finančného hospodárenia rozpočtových a príspevkových organizácií, povolené

podľa doterajších predpisov, strácajú platnosť dňom účinnosti tejto vyhlášky.

§ 44

Záverečné ustanovenia

(1)

Zrušujú sa

a)

smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o hospodárení

s prostriedkami štátneho rozpočtu Slovenskej socialistickej republiky č. 1/2526/1971

z 30. decembra 1971, registrované v čiastke 15/1973 Zb. a uverejnené vo Finančnom

spravodajcovi č. 3/1972, v znení úpravy č. 1/1213/1981 zo 7. decembra 1981, registrovanej

v čiastke 4/1982 Zb. a uverejnenej vo Finančnom spravodajcovi č. 14/1981,

b)

smernice Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky o finančnom hospodárení

národných výborov a nimi spravovaných rozpočtových a príspevkových organizácií č.

1/1557/1987 z 15. decembra 1987, uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 6-7/1987.

(2)

Odo dňa účinnosti tejto vyhlášky sa v Slovenskej republike nepostupuje podľa

a)

vyhlášky FMF, MF ČSR a MF SSR

č. 151/1978 Zb.

o združovaní prostriedkov socialistických organizácií v znení neskorších predpisov,

b)

vyhlášky FMF, MF ČSR a MF SSR

č. 118/1984 Zb.

o financovaní neinvestičných výdavkov na rozvoj vedy a techniky,

c)

vyhlášky FMF, MF ČSR a MF SSR

č. 162/1980 Zb.

o financovaní reprodukcie základných prostriedkov v znení vyhlášky č. 108/1985 Zb.,

d)

smerníc FMF, MF ČSR a MF SSR o financovaní niektorých výdavkov rozpočtových a príspevkových

organizácií č. V/2-26 500/72, č. 112/35 524/72 a č. 1/2365/72 z 22. decembra 1972,

uverejnených vo Finančnom spravodajcovi č. 10/1972,

e)

smerníc FMF o hospodárení s prostriedkami na pohostenie, občerstvenie a dary v štátnych

socialistických organizáciách č. V/2-15 200/76 z 15. júla 1976, registrovaných v čiastke

24/1976 Zb. a uverejnených vo Finančnom spravodajcovi č. 10/1976, v znení neskorších

predpisov,

f)

výnosu FMF, MF ČSR a MF SSR o poskytovaní príspevku rozpočtových a príspevkových

organizácií na Účty iniciatívy mládeže č. IV/2-26 402/86, č. 11/6 845/86 a č. 1/163/86,

uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 10/1986.

§ 45

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.