VYHLÁŠKA 124/2000 Z. z. ktorou sa ustanovujú zásady požiarnej bezpečnosti pri činnostiach s horľavými plynmi a horenie podporujúcimi plynmi

§ 1

(1)

Táto vyhláška upravuje požiadavky na zaistenie požiarnej bezpečnosti pri

a)

výstavbe a prevádzkovaní plniarní horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,

b)

výstavbe a prevádzkovaní priestoru na plnenie a priestoru na stáčanie horľavých plynov

alebo horenie podporujúcich plynov,

c)

výstavbe skladov horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,

d)

skladovaní a ukladaní tlakových nádob na dopravu plynu (ďalej len „tlaková nádoba“),

v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn,

e)

manipulácii s tlakovými nádobami, v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie

podporujúci plyn, a pri ich vyprázdňovaní.

(2)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na

a)

výrobne horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov,

b)

výrobne a plniarne skvapalnených uhľovodíkových plynov,

c)

podzemné zásobníky uhľovodíkových plynov,

d)

plnenie a stáčanie skvapalnených uhľovodíkových plynov,

e)

skladovanie a ukladanie skvapalnených uhľovodíkových plynov,

f)

tlakové nádoby stabilné, v ktorých je umiestnený horľavý plyn alebo horenie podporujúci

plyn,

g)

tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktoré sú trvalo

spojené so zdrojom tlaku alebo so zariadením, pre ktoré boli vyhotovené,

h)

tlakové nádoby pre horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny s vnútorným objemom

do 0,22 l,

i)

obaly na aerosóly.

§ 2

(1)

Horľavý plyn je plyn alebo zmes plynov (ďalej len „horľavý plyn“), ktorý spĺňa súčasne

tieto podmienky

a)

má pri teplote 50 oC tlak pár vyšší ako 300 kPa alebo pri teplote 20 oC a atmosférickom

tlaku 101 kPa je úplne plynný,

b)

možno určiť jeho bod vznietenia alebo vytvára so vzduchom výbušnú zmes.

(2)

Horenie podporujúci plyn je plyn alebo zmes plynov (ďalej len „horenie podporujúci

plyn“), ktorý spôsobuje väčšiu oxidáciu prostredia, v ktorom sa nachádza, než akú

spôsobuje vzduch.

§ 3

(1)

Plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je stavba, v ktorej

sa tlakové nádoby plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkujú

sa kvapalinou a plnia horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa

v nej rozpúšťa. Plniareň tvorí spravidla plniaca miestnosť, prípravná miestnosť, kompresorová

stanica alebo čerpacia stanica, manipulačný priestor pre prázdne tlakové nádoby a

manipulačný priestor pre plné tlakové nádoby.

(2)

Tlaková nádoba je obal s vnútorným objemom najviac 1000 l, ktorý je spolu s jeho

výstrojom určený na opakované plnenie alebo dopravu horľavého plynu alebo horenie

podporujúceho plynu.

(3)

Výstroj tlakovej nádoby sú armatúry, prístroje a iné súčasti potrebné na ovládanie,

riadenie, kontrolu a zaistenie bezpečnej prevádzky tlakovej nádoby.

(4)

Manipulačný priestor pre prázdne tlakové nádoby je priestor v plniarni horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov tvoriaci jeden požiarny úsek alebo viac

požiarnych úsekov a určený na uloženie tlakových nádob pred plnením alebo dávkovaním.

Manipulačný priestor pre plné tlakové nádoby je priestor v plniarni horľavých plynov

alebo horenie podporujúcich plynov tvoriaci jeden požiarny úsek alebo viac požiarnych

úsekov a určený na uloženie tlakových nádob po plnení alebo dávkovaní.

(5)

V každom manipulačnom priestore podľa odseku 4 možno uložiť tlakové nádoby s celkovým

vnútorným objemom rovnajúcim sa dvojnásobku vnútorného objemu všetkých tlakových nádob,

ktoré možno súčasne plniť v plniacej miestnosti.

(6)

Plniaca miestnosť je priestor v plniarni horľavých plynov alebo horenie podporujúcich

plynov, v ktorej je plniace miesto na plnenie tlakových nádob horľavým plynom alebo

horenie podporujúcim plynom alebo plniace miesto a dávkovacie miesto na dávkovanie

kvapaliny do tlakovej nádoby.

§ 4

(1)

Plniace miesto je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho

plynu z plniaceho zariadenia ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby

na účely jej naplnenia.

(2)

Plniace zariadenie je zdroj tlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu

vrátane rozvodu plynu a všetkých prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi plyn

pri plnení do tlakovej nádoby. Zdrojom tlaku plynu môže byť kompresor v kompresorovej

stanici alebo čerpadlo v čerpacej stanici.

(3)

Plniace zariadenie musí byť vyhotovené z materiálov požadovanej pevnosti a odolnosti

proti koróznym a chemickým účinkom horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu,

ktorým sa plnia tlakové nádoby.

(4)

Plniace zariadenie musí byť vybavené armatúrami na odvzdušňovanie a znižovanie zvyškového

pretlaku horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu.

(5)

Plniace miesta inštalované z jednej strany alebo z oboch strán priamočiareho rozvodu

horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu musia vytvárať líniu plniacich miest.

(6)

Plniace miesta v línii plniacich miest musia byť usporiadané tak, aby pri vyberaní

tlakovej nádoby alebo súpravy fliaš po plnení nebolo potrebné manipulovať s inou tlakovou

nádobou alebo súpravou fliaš na inom plniacom mieste.

(7)

Vzdialenosť línií plniacich miest sa musí rovnať najmenej najväčšiemu rozmeru plnenej

tlakovej nádoby zväčšenému o 0,5 m. Vzdialenosť línií plniacich miest, na ktorých

sa plnia súpravy fliaš, sa musí rovnať aspoň dĺžke spoločnej samonosnej konštrukcie

súpravy fliaš zväčšenej o 1,5 m.

(8)

Vzdialenosť línií plniacich miest podľa odseku 7 sa určuje od vonkajšej strany plnených

tlakových nádob na plniacich miestach v dvoch líniách plniacich miest uvedených v

prílohe č. 1 nákrese č. 1

alebo od vonkajšej strany spoločných samonosných konštrukcií súprav fliaš plnených

na plniacich miestach v dvoch líniách plniacich miest uvedených v

prílohe č. 1 nákrese č. 2

.

(9)

Súprava fliaš je zoskupenie dvoch alebo viacerých fliaš umiestnených do spoločnej

samonosnej konštrukcie na účely manipulácie s nimi.

(10)

Fľašou sa rozumie tlaková nádoba spravidla guľovitého alebo valcovitého tvaru s hrdlom,

ktorá má vnútorný objem od 0,5 l do 150 l a je určená na opakované plnenie alebo dopravu

horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu.

(11)

Plniace miesta usporiadané v inom tvare, ako je uvedený v odseku 5, musia vytvárať

sekciu plniacich miest.

(12)

Na usporiadanie plniacich miest v sekcii plniacich miest sa vzťahuje ustanovenie

odseku 6 a na vzdialenosť sekcií plniacich miest sa vzťahuje ustanovenie odseku 7.

(13)

Meracie prístroje a uzatváracia armatúra na plniacom mieste musia byť umiestnené

tak, aby boli dobre viditeľné a umožňovali ľahkú a bezpečnú obsluhu.

(14)

Pri odvzdušňovaní plniaceho zariadenia alebo pri znižovaní zvyškového pretlaku nesmie

v priestore plniarne vzniknúť nebezpečná koncentrácia horľavého plynu a nesmú byť

ohrozené okolité stavby.

(15)

Nebezpečnou koncentráciou horľavého plynu sa rozumie objem horľavého plynu zodpovedajúci

jednej štvrtine objemu plynu, ktorý už vytvára so vzduchom výbušnú zmes.

§ 5

(1)

Dávkovacie miesto je miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dávkovacieho zariadenia

ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie tlakovej nádoby na účely jej dávkovania.

(2)

Dávkovacie zariadenie je zdroj tlaku kvapaliny vrátane rozvodu kvapaliny a všetkých

prvkov s ním trvalo spojených, ktorými prúdi kvapalina pri dávkovaní do tlakovej nádoby.

Zdrojom tlaku kvapaliny môže byť plyn nereagujúci s kvapalinou alebo dávkovacie čerpadlo.

(3)

Požiadavky uvedené v

§ 4 ods. 3

a

13

sa vzťahujú aj na dávkovacie zariadenie.

(4)

Dávkovacie miesta inštalované z jednej strany alebo oboch strán priamočiareho rozvodu

kvapaliny musia vytvárať líniu dávkovacích miest.

(5)

Dávkovacie miesta v línii dávkovacích miest musia byť usporiadané tak, aby pri vyberaní

tlakovej nádoby po dávkovaní nebolo potrebné manipulovať s inou tlakovou nádobou na

inom dávkovacom mieste.

(6)

Vzdialenosť línií dávkovacích miest musí byť najmenej taká, ako je najväčší rozmer

dávkovanej tlakovej nádoby zväčšený o 0,5 m.

(7)

Vzdialenosť línií dávkovacích miest podľa odseku 6 sa určuje od vonkajšej strany

dávkovaných tlakových nádob na dávkovacích miestach v dvoch líniách dávkovacích miest.

(8)

Dávkovacie miesta usporiadané v inom tvare, ako je uvedený v odseku 4, vytvárajú

sekciu dávkovacích miest.

(9)

Na usporiadanie dávkovacích miest v sekcii dávkovacích miest sa vzťahuje odsek 5

a na vzdialenosť sekcií dávkovacích miest sa vzťahuje odsek 6.

§ 6

(1)

Tlaková nádoba sa vyhotovuje z materiálu, ktorý spĺňa požadované mechanické a fyzikálno-chemické

vlastnosti, ktorý je odolný proti chemickým účinkom umiestneného horľavého plynu alebo

horenie podporujúceho plynu a ktorý zodpovedá bezpečnostnotechnickým požiadavkám.

1

)

(2)

Tlaková nádoba sa smie používať len pre horľavý plyn alebo pre horenie podporujúci

plyn, pre ktorý bola vyhotovená a vyskúšaná.

2

)

(3)

Funkcia, prevádzková spoľahlivosť a bezpečnosť tlakovej nádoby a jej výstroja sa

musia preveriť predpísanými odbornými prehliadkami a odbornými skúškami.

3

)

(4)

Tlaková nádoba musí byť označená zreteľne, na dobre viditeľnom mieste a trvalým spôsobom.

Označenie tlakovej nádoby obsahuje najmä

a)

neskrátené pomenovanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu,

b)

meno alebo značku výrobcu nádoby,

c)

dátum

1.

vykonania poslednej tlakovej skúšky, ak sa tlaková nádoba používa pre horľavý plyn

okrem acetylénu alebo pre horenie podporujúci plyn,

2.

vykonania poslednej periodickej skúšky,

4

)

ak sa tlaková nádoba používa pre acetylén.

(5)

Na tlakovej nádobe pre acetylén sa okrem označenia podľa odseku 4 uvádza údaj o celkovej

hmotnosti tlakovej nádoby vrátane jej výstroja, ktorá sa dosiahne po dávkovaní, a

značka použitej poréznej hmoty.

(6)

Tlaková nádoba musí mať na svojom povrchu farebné označenie podľa druhu horľavého

plynu alebo horenie podporujúceho plynu, pre ktorý je vyhotovená.

§ 7

(1)

Tlaková nádoba, ktorá nespĺňa požiadavky podľa osobitných predpisov,

2

)

sa nesmie plniť horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom ani dávkovať kvapalinou.

(2)

Tlaková nádoba pri plnení alebo dávkovaní musí byť zabezpečená proti posunutiu a

prevrhnutiu. Pri plnení plynu do tlakovej nádoby sa priebežne kontroluje tesnosť pripojenia.

Po jej naplnení sa kontroluje tesnosť uzatvoreného ventilu na zamedzenie úniku plynu.

(3)

Pri plnení tlakovej nádoby musí tlak horľavého plynu alebo horenie podporujúceho

plynu stúpať tak, aby povrchová teplota nádoby neprekročila 50 oC.

(4)

V plniacej miestnosti môžu byť súčasne tlakové nádoby plnené horľavým plynom, ako

aj tlakové nádoby plnené nehorľavým plynom. Nehorľavý plyn nesmie reagovať s horľavým

plynom.

(5)

Tlakovú nádobu možno plniť horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom iba

plniacim zariadením.

(6)

Dávkovať tlakovú nádobu kvapalinou možno iba dávkovacím zariadením.

(7)

Na jednom plniacom mieste možno plniť jednu súpravu fliaš.

§ 8

(1)

Na vyhotovenie častí plniaceho zariadenia, ktoré prichádzajú do styku s acetylénom,

sa nesmú použiť zliatiny s obsahom medi vyšším ako 70 % a materiály, ktoré tvoria

s acetylénom výbušné zlúčeniny.

(2)

Plniareň acetylénu musí byť vybavená

a)

zariadením na chladenie tlakových nádob, ktoré sa plnia acetylénom,

b)

vodným chladiacim zariadením brániacim šíreniu požiaru, ktoré vyhovuje požiadavkám

uvedeným v

prílohe č. 2

.

§ 9

(1)

Priestor na plnenie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu je stavba,

v ktorej sa batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný cisternový

vozeň plní horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom alebo dávkuje kvapalinou

a plní horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom, ktorý sa v nej rozpúšťa.

Priestor na plnenie pozostáva spravidla z plniaceho stanovišťa, dávkovacieho stanovišťa

a kompresorovej stanice alebo čerpacej stanice.

(2)

Batériové vozidlo je sústava najmenej dvoch samostatných tlakových nádob s celkovým

vnútorným objemom najviac 25 000 l, ktoré sú vzájomne prepojené potrubím alebo tlakovou

hadicou a konštrukčne spojené s nákladným automobilom, prípojným vozidlom

5

)

alebo železničným vozňom.

(3)

Na objem samostatných tlakových nádob vzájomne prepojených potrubím alebo tlakovou

hadicou a konštrukčne spojených s nákladným automobilom, prípojným vozidlom alebo

železničným vozňom sa nevzťahuje ustanovenie

§ 3 ods. 2

. Na výstroj sa vzťahuje ustanovenie

§ 3 ods. 3

primerane.

(4)

Plniace stanovište je miesto, v ktorom je rozvod horľavého plynu alebo horenie podporujúceho

plynu z plniaceho zariadenia na batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo

železničný cisternový vozeň ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie batériového

vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového vozňa na účely

ich plnenia.

(5)

Dávkovacie stanovište je miesto, v ktorom je rozvod kvapaliny z dávkovacieho zariadenia

do batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo do železničného cisternového

vozňa ukončený súčasťami umožňujúcimi pripojenie batériového vozidla, cestného cisternového

vozidla alebo železničného cisternového vozňa na účely ich dávkovania.

(6)

Plniace stanovištia alebo dávkovacie stanovištia v priestore na plnenie musia byť

usporiadané tak, aby odjazd batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla

po plnení alebo dávkovaní bol možný bez odjazdu iného batériového vozidla alebo cestného

cisternového vozidla z iného plniaceho stanovišťa alebo dávkovacieho stanovišťa.

(7)

Na plniace zariadenie pre batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný

cisternový vozeň sa vzťahuje

§ 4 ods. 2 až 4

.

(8)

Na dávkovacie zariadenie pre batériové vozidlo, cestné cisternové vozidlo alebo železničný

cisternový vozeň sa vzťahuje

§ 4 ods. 3

a

13

a

§ 5 ods. 2

.

(9)

Priestor na stáčanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho plynu je stavba,

v ktorej sa odčerpáva horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn z batériového vozidla,

cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového vozňa. Priestor na stáčanie

horľavého plynu pozostáva spravidla zo stáčacích stanovíšť vrátane technologických

zariadení, ktoré slúžia na odčerpávanie horľavého plynu alebo horenie podporujúceho

plynu z batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného cisternového

vozňa.

(10)

Stáčacie stanovištia v priestore na stáčanie musia byť usporiadané tak, aby odjazd

batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla po stáčaní bol možný bez odjazdu

iného batériového vozidla alebo cestného cisternového vozidla z iného stáčacieho stanovišťa.

(11)

Technologické zariadenia podľa odseku 9 musia byť vyhotovené z materiálov požadovanej

pevnosti a odolnosti proti koróznym a chemickým účinkom odčerpávaných horľavých plynov

alebo horenie podporujúcich plynov.

§ 10

(1)

Na tlakové nádoby batériového vozidla, cestného cisternového vozidla alebo železničného

cisternového vozňa (ďalej len „vozidlo“), do ktorých sa umiestňuje na účely prepravy

horľavý plyn alebo horenie podporujúci plyn, sa vzťahuje

§ 6

.

(2)

Vozidlo pri plnení alebo dávkovaní musí byť zabezpečené proti posunutiu.

(3)

V priestore na plnenie môže byť súčasne vozidlo plnené horľavým plynom, ako aj vozidlo

plnené nehorľavým plynom. Nehorľavý plyn nesmie reagovať s horľavým plynom.

(4)

Na plnenie vozidla sa vzťahuje

§ 7 ods. 3

,

5 a 6

.

§ 11

(1)

Plniareň horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, priestor na plnenie

alebo stáčanie horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov možno umiestniť

len v jednopodlažnom, samostatne stojacom nadzemnom objekte bez podkrovných miestností.

(2)

Priestor na plnenie možno pristavať iba k objektu, v ktorom sa horľavý plyn alebo

horenie podporujúci plyn vyrába alebo skladuje v tlakovej nádobe stabilnej.

(3)

Priestor na stáčanie možno pristavať iba k objektu, v ktorom sa horľavý plyn alebo

horenie podporujúci plyn umiestňuje naraz do tlakovej nádoby stabilnej.

(4)

Stavebné konštrukcie objektov podľa odseku 1 sa vyhotovujú z konštrukčných prvkov

druhu D1.

6

)

(5)

Samostatný požiarny úsek v plniarni horľavých plynov a v priestore na plnenie alebo

stáčanie horľavých plynov tvorí

a)

plniaca miestnosť pre každý horľavý plyn,

b)

plniace stanovište pre každý horľavý plyn,

c)

stáčacie stanovište pre každý horľavý plyn,

d)

kompresorová stanica,

e)

čerpacia stanica.

(6)

Podlaha plniarne horľavých plynov ťažších ako vzduch musí byť nad úrovňou priľahlého

terénu a podlaha priestoru na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako

vzduch musí byť nad úrovňou priľahlého terénu. Šírka priľahlého terénu okolo plniarne

horľavých plynov ťažších ako vzduch a šírka priľahlého terénu okolo priestoru na plnenie

alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako vzduch sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(7)

Podlaha plniacej miestnosti pre horľavé plyny musí byť elektrostaticky vodivá.

(8)

V plniarni horľavých plynov ťažších ako vzduch a v priestore na plnenie alebo stáčanie

horľavých plynov ťažších ako vzduch nesmú byť podzemné priestory a šachty. Vzdialenosť

podzemných priestorov a šachiet iných stavieb od plniarne horľavých plynov ťažších

ako vzduch a priestoru na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov ťažších ako vzduch

musí byť najmenej 10 m.

(9)

V priestore na plnenie vozidla acetylénom musia byť splnené podmienky uvedené v

§ 8

.

(10)

Plniareň horľavých plynov okrem manipulačných priestorov a priestor na plnenie alebo

stáčanie horľavých plynov sa vybavujú indikátormi nebezpečnej koncentrácie horľavého

plynu.

§ 12

(1)

Sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je jednopodlažná nadzemná

stavba alebo jej časť určená na skladovanie, príjem alebo výdaj tlakových nádob.

(2)

Stavebné konštrukcie skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov sa

vyhotovujú z konštrukčných prvkov druhu D1.

6

)

(3)

Uzatvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je zastrešený

sklad s obvodovými stenami, ktoré majú podiel trvale otvorených otvorov v obvodových

stenách menší ako 25 %.

(4)

Otvorený sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad, ktorý

nespĺňa podmienky na uzatvorený sklad podľa odseku 3.

(5)

Hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú tlakové nádoby s horľavým

plynom alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom väčším ako 2

000 l.

(6)

Hlavný sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musí byť umiestnený

v samostatnom objekte.

(7)

Súčasťou hlavného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov môžu

byť tiež priestory súvisiace so skladovaním, prijímaním alebo výdajom tlakových nádob.

Tieto priestory tvoria samostatný požiarny úsek, ktorý musí mať východ na voľné priestranstvo.

(8)

Malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je sklad horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov, v ktorom sa skladujú fľaše s horľavým plynom

alebo horenie podporujúcim plynom s celkovým vnútorným objemom najviac 2 000 l.

(9)

Malý sklad horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov tvorí samostatný požiarny

úsek; možno ho vstavať do jednopodlažnej stavby alebo pristavať k jednopodlažnej stavbe.

(10)

Podlaha v sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musí byť rovná,

nehorľavá, s protišmykovým povrchom a odolná proti mechanickému zaťaženiu.

(11)

Východy zo skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov musia viesť

na voľné priestranstvo.

§ 13

(1)

Najmenšia vzdialenosť medzi hlavným skladom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich

plynov a inými stavbami je uvedená v

prílohe č. 4

.

(2)

Šachty, okná, vstupy a otvory do podzemných priestorov musia byť umiestnené vo vzdialenosti

väčšej ako 5 m od malých skladov horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

ťažších ako vzduch a vo vzdialenosti väčšej ako 10 m od hlavných skladov horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov ťažších ako vzduch.

(3)

Vo vzdialenosti najmenej 5 m od skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich

plynov sa nesmie ukladať horľavý materiál a povrch terénu musí byť zbavený horľavých

porastov.

§ 14

(1)

Strecha plniarne horľavých plynov nesmie mať plošnú hmotnosť väčšiu ako 120 kg.m

-2

a musí byť vybúrateľná pretlakom najviac 0,01 MPa kolmo na ňu pôsobiacim a vyhotovená

tak, aby pri vyborení neboli porušené ostatné stavebné konštrukcie, s ktorými je spojená.

(2)

Na priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, uzatvorené sklady horľavých

plynov a na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov sa vzťahuje odsek 1.

§ 15

(1)

Tlakové nádoby, v ktorých sú horľavé plyny, sa musia uskladňovať v skladoch horľavých

plynov a tlakové nádoby, v ktorých sú horenie podporujúce plyny, sa musia uskladňovať

v skladoch horenie podporujúcich plynov; to sa vzťahuje aj na prázdne tlakové nádoby,

ktoré neboli zbavené zvyškov plynov.

(2)

Tlakové nádoby sa musia zabezpečiť proti prevrhnutiu a posunutiu.

(3)

Prázdne tlakové nádoby sa musia skladovať oddelene od plných tlakových nádob a miesta

na ich skladovanie sa označujú nápisom uvedeným v

prílohe č. 5

.

(4)

V jednom požiarnom úseku uzatvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich

plynov alebo otvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

možno skladovať tlakové nádoby s celkovým vnútorným objemom najviac 25 000 l.

(5)

Požiarne úseky otvoreného skladu horľavých plynov alebo otvoreného skladu horenie

podporujúcich plynov musia byť navzájom oddelené rozdeľovacou líniou širokou najmenej

10 m alebo požiarnou stenou z konštrukčných prvkov druhu D1

6

)

s požiarnou odolnosťou 60 minút. Požiarna stena musí presahovať požiarny úsek s väčšou

dĺžkou najmenej o 0,9 m (

príloha č. 6 nákres č. 1

). Ak rozdeľovacia línia medzi požiarnymi úsekmi nedosiahne hodnotu 10 m, musí byť

vyhotovená v dĺžke uvedenej v

prílohe č. 6 nákrese č. 2

.

(6)

Výška požiarnej steny podľa odseku 5 sa určuje spôsobom uvedeným v

prílohe č. 7

.

(7)

Rozdeľovacou líniou sa rozumie trvalo voľný priestor medzi požiarnymi úsekmi otvoreného

skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, ktorý vytvára bezpečnostnú

vzdialenosť.

§ 16

(1)

V jednom požiarnom úseku skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

sa okrem skladovaného plynu môžu súčasne skladovať aj fľaše s celkovým vnútorným objemom

najviac 160 l s plynmi, ktoré môžu vytvárať so skladovaným plynom výbušnú zmes. Celkový

vnútorný objem tlakových nádob musí spĺňať požiadavku podľa

§ 15 ods. 4

.

(2)

Fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac 160 l uskladnené v požiarnom úseku uzatvoreného

skladu horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, ktoré môžu vytvárať s

plynmi umiestnenými v ostatných tlakových nádobách uskladnených v tomto požiarnom

úseku skladu výbušnú zmes, musia byť oddelené od ostatných uskladnených tlakových

nádob požiarnou deliacou konštrukciou z konštrukčných prvkov druhu D1.

6

)

(3)

V sklade horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov nesmú byť uložené materiály

a predmety, ktoré nesúvisia s prevádzkou skladu.

(4)

Vo vzdialenosti najmenej 5 m od otvoreného skladu horľavých plynov alebo horenie

podporujúcich plynov sa zakazuje fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom. Zákaz sa

označuje dobre viditeľnou tabuľkou so značkou a s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU

S OTVORENÝM OHŇOM.

(5)

Tlakové nádoby s horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom sa musia uložiť

do takej vzdialenosti od tepelných spotrebičov alebo iných zdrojov tepla, aby ich

povrchová teplota neprekročila 50

o

C.

§ 17

(1)

Kovové konštrukcie stavieb a ich časti a kovové časti technologických zariadení,

v ktorých sa horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny ukladajú, skladujú alebo

sa s nimi manipuluje, musia byť vodivo prepojené, uzemnené a chránené pred účinkami

atmosférickej elektriny.

7

)

(2)

Vozidlo musí byť pri plnení alebo dávkovaní, stáčaní alebo pripájaní na odberné zariadenie

plynu uzemnené.

(3)

Do stavieb podľa odseku 1 musia byť inštalované elektrické zariadenia s krytím zodpovedajúcim

určenému druhu prostredia.

8

)

(4)

V priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu sa môže používať iba neiskriace náradie.

8

)

(5)

Osoby v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu musia používať ošatenie a osobné ochranné

pracovné prostriedky

9

)

z neelektrizujúcich materiálov. Meracie prístroje nosené na odeve musia byť z neelektrizujúcich

materiálov.

§ 18

(1)

Veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

je stavba vrátane technologických zariadení, ku ktorým sa pripája vozidlo s horľavými

plynmi alebo horenie podporujúcimi plynmi pripojené na odberné zariadenie plynov vrátane

technologických zariadení potrebných na odber plynov.

(2)

Hlavné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je priestor,

v ktorom sú uložené prevádzkové tlakové nádoby s celkovým vnútorným objemom najviac

1 250 l a pohotovostné tlakové nádoby alebo zásobné tlakové nádoby s celkovým vnútorným

objemom najviac 1250 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce

plyny.

(3)

Hlavné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov môže byť

iba vo výrobnom objekte alebo v otvorenom technologickom zariadení, v ktorom sa používa

odoberaný plyn, alebo vo vzdialenosti väčšej ako 20 m od iných stavieb.

(4)

Vzdialenosť priľahlých okrajov hlavných odberných miest horľavých plynov alebo horenie

podporujúcich plynov musí byť najmenej 20 m.

(5)

Prevádzkovou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá je pripojená na rozvod plynu

k odbernému zariadeniu, ktoré je bez tlakovej nádoby nefunkčné.

(6)

Pohotovostnou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá je pripojená na rozvod plynu

k odbernému zariadeniu a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkových

tlakových nádob.

(7)

Zásobnou tlakovou nádobou je tlaková nádoba, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu

k odbernému zariadeniu.

§ 19

(1)

Prevádzkovým odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

je priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac

600 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac

600 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny.

(2)

Prevádzkovou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu.

(3)

Pohotovostnou fľašou je fľaša, ktorá je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu

a ktorá sa uvádza do činnosti po vyprázdnení prevádzkovej fľaše.

(4)

Zásobnou fľašou je fľaša, ktorá nie je pripojená na rozvod plynu k odbernému zariadeniu.

(5)

V stavbe, okrem jednopodlažného výrobného objektu, musí byť prevádzkové odberné miesto

umiestnené v samostatnom požiarnom úseku alebo vo vzdialenosti najmenej 20 m od stavieb.

(6)

Vzdialenosť priľahlých okrajov prevádzkových odberných miest v jednopodlažnom výrobnom

objekte a na voľnom priestranstve musí byť najmenej 10 m.

(7)

Pracovným odberným miestom horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov je

priestor, v ktorom sú uložené prevádzkové fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac

200 l a pohotovostné fľaše alebo zásobné fľaše s celkovým vnútorným objemom najviac

200 l, v ktorých sú umiestnené horľavé plyny alebo horenie podporujúce plyny.

(8)

V stavbe môže byť v jednom požiarnom úseku iba jedno pracovné odberné miesto horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov; to sa nevzťahuje na jednopodlažné výrobné

objekty. Vzdialenosť priľahlých okrajov pracovných odberných miest v požiarnom úseku

jednopodlažného výrobného objektu alebo na voľnom priestranstve musí byť najmenej

10 m.

(9)

Pracovné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov nemôže

byť v podzemných podlažiach, na strechách, v podkrovných priestoroch, v komunikačných

priestoroch, v zhromažďovacích priestoroch a na únikových cestách stavebne oddelených

od iných priestorov.

§ 20

(1)

Veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

môže byť iba pri výrobnom objekte alebo otvorenom technologickom zariadení, v ktorom

sa používa odoberaný plyn, alebo vo vzdialenosti najmenej 30 m od iného objektu alebo

otvoreného technologického zariadenia.

(2)

Vzdialenosť priľahlých okrajov veľkokapacitných odberných miest horľavých plynov

alebo horenie podporujúcich plynov musí byť najmenej 30 m.

(3)

Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov

sa vzťahuje

§ 11 ods. 1

.

(4)

Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov sa vzťahuje

§ 11 ods. 10

.

(5)

Na veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov ťažších ako vzduch sa vzťahuje

§ 11 ods. 8

.

(6)

Podlaha veľkokapacitného odberného miesta horľavých plynov ťažších ako vzduch musí

byť nad úrovňou priľahlého terénu. Šírka priľahlého terénu okolo veľkokapacitného

odberného miesta je uvedená v

prílohe č. 3

.

(7)

Stavebné konštrukcie veľkokapacitného odberného miesta horľavých plynov alebo horenie

podporujúcich plynov musia byť vyhotovené z konštrukčných prvkov druhu D1.

6

)

(8)

Veľkokapacitné odberné miesto acetylénu musí byť vybavené vodným chladiacim zariadením

brániacim šíreniu požiaru.

§ 21

(1)

Plniareň horľavých plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, sklad

horľavých plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov, hlavné odberné miesto

horľavých plynov a prevádzkové odberné miesto horľavých plynov v stavbe podľa

§ 19 ods. 5

sú miesta so zvýšeným požiarnym nebezpečenstvom.

10

)

(2)

V plniarni horľavých plynov, priestore na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov,

sklade horľavých plynov, veľkokapacitnom odbernom mieste horľavých plynov, hlavnom

odbernom mieste horľavých plynov a v prevádzkovom odbernom mieste horľavých plynov,

v stavbe podľa

§ 19 ods. 5

sa zakazuje fajčiť a používať otvorený oheň. Na týchto miestach musí byť umiestnená

značka s nápisom ZÁKAZ FAJČENIA A VSTUPU S OTVORENÝM OHŇOM a označenie príslušného

prostredia.

8

)

§ 22

(1)

Vyprázdňovanie tlakových nádob alebo tlakových nádob vozidiel sa nesmie urýchľovať

bezprostredným ohrievaním otvoreným ohňom; možno použiť len také spôsoby ohrevu, pri

ktorých nedôjde k prekročeniu teplôt podľa

§ 7 ods. 3

.

(2)

Vyprázdnené tlakové nádoby a tlakové nádoby vozidiel musia mať ešte zostatkový pretlak

najmenej 0,05 MPa.

(3)

Tlakové nádoby a tlakové nádoby vozidiel, v ktorých je acetylén, musia obsahovať

ešte zostatkový acetylén; veľkosť pretlaku zostatkového acetylénu v tlakovej nádobe,

ktorý je závislý od teploty tlakovej nádoby, je uvedená v

prílohe č. 8

.

(4)

Fľaše s acetylénom sa vyprázdňujú v zvislej polohe alebo v naklonenej polohe najmenej

30o od vodorovnej roviny ventilom hore. Acetylén sa z fľaše odoberá rovnomerne v množstve,

ktoré nepresahuje 1 000 l za hodinu.

(5)

S odberom acetylénu z tlakovej nádoby alebo tlakovej nádoby vozidla, ktorá má inú

poréznu hmotu ako liatu, možno začať až po uplynutí najmenej jednej hodiny po jej

doprave na miesta odberu plynu podľa

§ 18 ods. 1 a 2

a

§ 19 ods. 1

a

7

.

(6)

Za redukčným ventilom tlakovej nádoby alebo tlakovej nádoby vozidla, v ktorej je

umiestnený acetylén, môže byť pracovný pretlak najviac 0,15 MPa.

§ 23

(1)

Prirodzeným alebo núteným vetraním a havarijným vetraním sa vetrá plniareň horľavých

plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie horľavých plynov, uzatvorený sklad horľavých

plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov a prevádzkové odberné miesto

horľavých plynov umiestnené v stavbe podľa

§ 19 ods. 5

; to sa nevzťahuje na plniareň horľavých plynov, priestor na plnenie alebo stáčanie

horľavých plynov, veľkokapacitné odberné miesto horľavých plynov, ktoré tvoria otvorené

technologické zariadenie.

(2)

Ak sa vetrá otvormi na prívod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1 % podlahovej

plochy a otvormi na odvod vzduchu s celkovou plochou najmenej 1,3 % podlahovej plochy,

ide o prirodzené vetranie.

(3)

Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej trojnásobná výmena vzduchu za hodinu,

ide o nútené vetranie.

11

)

(4)

Ak sa vetrá tak, že sa zabezpečuje najmenej desaťnásobná výmena vzduchu za hodinu,

ide o havarijné vetranie. Havarijné vetranie sa uvádza do činnosti pri dosiahnutí

nebezpečnej koncentrácie horľavého plynu.

(5)

Ventilátory na nútené vetranie

11

)

a na havarijné vetranie plniarne horľavých plynov, priestoru na plnenie alebo stáčanie

horľavých plynov, skladu horľavých plynov, veľkokapacitného odberného miesta horľavých

plynov a prevádzkového odberného miesta horľavých plynov umiestneného v stavbe podľa

§ 19 ods. 5

musia mať také krytie, ako je krytie pre prostredie so stupňom nebezpečenstva výbuchu

2

8

)

vyhotovené s prihliadnutím na horľavé plyny, s ktorými sa manipuluje, podľa ich príslušnej

skupiny výbušnosti.

(6)

Vzduchotechnické zariadenie musí byť vyhotovené tak, aby sa ním nemohol šíriť požiar

medzi jednotlivými požiarnymi úsekmi.

§ 24

(1)

Tlakové nádoby musia byť pri manipulácii chránené pred mechanickým nárazom.

(2)

Spôsob uchytenia tlakovej nádoby pri manipulácii s ňou musí zodpovedať návodu na

použitie vyhotovenému jej výrobcom.

(3)

Tlakové nádoby možno prepravovať len s uzavretými ventilmi a ak sú vybavené ochrannými

klobúčikmi, musia byť ochranné klobúčiky nasadené.

§ 25

(1)

Plniarne horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, priestory na plnenie

alebo stáčanie horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov, sklady horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov a veľkokapacitné odberné miesta horľavých

plynov alebo horenie podporujúcich plynov vybudované alebo navrhnuté pred dňom nadobudnutia

účinnosti tejto vyhlášky sa upravia v súlade s ustanoveniami

§ 3 až 5

,

§ 8 a 9

,

§ 11

,

§ 13 a 14

,

§ 15 ods. 5 až 7

a

§ 20

pri ich rekonštrukcii, najneskôr do 31. decembra 2005.

(2)

Havarijné vetranie vybudovaných plniarní horľavých plynov alebo ktorých stavba začala

pred dňom účinnosti tejto vyhlášky sa musí inštalovať pri ich rekonštrukcii, najneskôr

do 31. decembra 2005.

(3)

Výnimky z technických noriem zostávajú v platnosti na dobu, na ktorú boli povolené.

§ 26

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. mája 2000.