ZÁKON 123/1992 Z. z. o pobyte cudzincov na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

§ 1

Účel a pôsobnosť zákona

(1)

Účelom zákona je ustanoviť podmienky pre vstup a pobyt cudzincov na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a pre vycestovanie cudzincov z územia Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia.

(2)

Tento zákon sa nevzťahuje na cudzincov, ktorí požiadali o priznanie postavenia utečenca

alebo ktorým sa postavenie utečenca na území Českej aSlovenskej Federatívnej Republiky

priznalo, pokiaľ osobitné predpisy

1

)

neustanovujú inak.

(3)

Cudzincom podľa tohto zákona je každý, kto podľa zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nie je jej občanom.

§ 2

Vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

(1)

Cudzinec smie vstúpiť na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, zdržiavať

sa na ňom a vycestovať z územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia

len s platným cestovným dokladom opatreným vízom Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika

viazaná, neustanovuje inak. Vízum sa nevyžaduje, ak tak ustanoví vláda Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

(2)

Pri vstupe na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo pri vycestovaní

z územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia smie cudzinec prekročiť

štátne hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky len na hraničných priechodoch

určených pre medzinárodný cestovný styk, ak medzinárodná zmluva, ktorou je Česká a

Slovenská Federatívna Republika viazaná, neustanovuje inak.

(3)

Cudzinec je povinný pri prekročení štátnych hraníc Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky podrobiť sa kontrole Federálneho ministerstva vnútra.

(4)

Vízum udelené v zahraničí česko-slovenskou diplomatickou misiou alebo konzulárnym

úradom môže pred vstupom cudzinca na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

zrušiť Federálne ministerstvo vnútra z dôvodov uvedených v

§ 14 ods. 1 písm. b)

,

d) a e)

.

§ 3

Cudzinec sa smie zdržiavať na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky krátkodobo,

dlhodobo alebo trvalo.

§ 4

(1)

Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa krátkodobo na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky po dobu určenú vízom; ak cestovný doklad nemusí byť opatrený vízom, po dobu

ustanovenú vládou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo medzinárodnou zmluvou,

ktorou je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná.

(2)

Krátkodobý pobyt sa povoľuje najdlhšie na dobu 180 dní. Pokiaľ sa krátkodobý pobyt

povolil na dobu kratšiu ako 180 dní, môže ho na žiadosť cudzinca Federálne ministerstvo

vnútra predĺžiť. Žiadosť sa podáva najneskôr tri pracovné dni pred uplynutím tejto

doby. O žiadosti rozhodne Federálne ministerstvo vnútra bez meškania, najneskôr však

do ukončenia doby krátkodobého pobytu.

§ 5

(1)

Vízum na krátkodobý pobyt udeľuje na žiadosť cudzinca v zahraničí česko-slovenská

diplomatická misia alebo konzulárny úrad a na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky Federálne ministerstvo vnútra.

(2)

K žiadosti o udelenie víza na krátkodobý pobyt je cudzinec povinný na požiadanie

predložiť doklady potvrdzujúce zabezpečenie prostriedkov na pobyt a na vycestovanie

z územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia.

(3)

Orgán oprávnený na udelenie víza na krátkodobý pobyt môže jeho udelenie podmieniť

zložením peňažnej sumy vo výške nevyhnutných nákladov na vycestovanie cudzinca z územia

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do zahraničia. Ak cudzinec vycestuje bez

použitia zloženej finančnej sumy, táto sa mu vráti.

(4)

O žiadosti cudzinca o udelenie víza na krátkodobý pobyt rozhodne príslušný orgán

do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

(5)

Na konanie o udelenie víza na krátkodobý pobyt a o predĺžení doby určenej na krátkodobý

pobyt sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

2

)

§ 6

(1)

Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa dlhodobo na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky po dobu určenú v povolení na dlhodobý pobyt.

(2)

Dlhodobý pobyt sa povoľuje na dobu potrebnú na dosiahnutie jeho účelu, najdlhšie

však na dobu jedného roka. Táto doba sa môže na žiadosť cudzinca opakovane predĺžiť,

najdlhšie však vždy o jeden rok. Žiadosť sa podáva najneskôr 14 dní pred uplynutím

tejto doby.

§ 7

Cudzinec je oprávnený zdržiavať sa trvalo na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky na základe povolenia na trvalý pobyt. Toto povolenie pobytu možno udeliť

najmä za účelom zlúčenia rodiny, pokiaľ manžel, príbuzný v priamom pokolení alebo

súrodenec cudzinca má trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

v iných humanitárnych prípadoch, alebo pokiaľ to je odôvodnené zahraničnopolitickým

záujmom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 8

(1)

Žiadosť o udelenie povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt podáva cudzinec v zahraničí

na česko-slovenskej diplomatickej misii alebo konzulárnom úrade. Žiadosť možno podať

tiež na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Federálnemu ministerstvu

vnútra. Žiadosť o predĺženie doby určenej povolením na dlhodobý pobyt podáva cudzinec

Federálnemu ministerstvu vnútra.

(2)

K žiadosti o udelenie povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt a k žiadosti o predĺženie

doby určenej povolením na dlhodobý pobyt je cudzinec povinný na požiadanie predložiť

doklady potvrdzujúce účel pobytu, zabezpečenie prostriedkov na pobyt, zabezpečenie

ubytovania a doklady potvrdzujúce jeho bezúhonnosť a to, že netrpí nákazlivou chorobou,

ktorej šírenie je trestné podľa zákona.

3

)

§ 9

(1)

O žiadosti cudzinca o udelenie povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt rozhodne

Federálne ministerstvo vnútra do 60 dní odo dňa podania žiadosti. Ak Federálne ministerstvo

vnútra vyhovie žiadosti, udelí príslušná česko-slovenská diplomatická misia alebo

konzulárny úrad cudzincovi zdržiavajúcemu sa v zahraničí vízum; cudzincovi zdržiavajúcemu

sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vydá Federálne ministerstvo

vnútra preukaz povolenia na pobyt.

(2)

Na rozhodnutie o udelení povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt a o predĺžení doby

určenej povolením na dlhodobý pobyt sa nevzťahuje

§ 47 správneho poriadku

, ak sa žiadosti vyhovie v plnom rozsahu.

§ 10

(1)

Preukaz povolenia na pobyt obsahuje údaje o totožnosti držiteľa, jeho štátnom občianstve,

mieste pobytu a o ďalších právnych a evidenčných skutočnostiach.

(2)

Preukaz povolenia na pobyt sa vydáva s platnosťou na dobu určenú v povolení na dlhodobý

pobyt alebo na dobu piatich rokov, ak ide o povolenie na trvalý pobyt, najdlhšie však

na dobu platnosti cestovného dokladu cudzinca.

(3)

Preukaz povolenia na pobyt sa nevydáva cudzincovi mladšiemu ako 15 rokov a cudzincovi

pozbavenému rozhodnutím súdu spôsobilosti na právne úkony.

(4)

Držiteľ preukazu povolenia na pobyt je povinný dbať na to, aby údaje v ňom uvedené

zodpovedali skutočnosti. O predĺženie doby platnosti preukazu povolenia na pobyt je

jeho držiteľ povinný požiadať Federálne ministerstvo vnútra najneskôr 14 dní pred

uplynutím doby platnosti preukazu; o vykonanie iných zmien údajov v preukaze je povinný

jeho držiteľ požiadať príslušný orgán do troch pracovných dní odo dňa, keď zmena nastala.

§ 11

O zamestnávaní cudzincov pri ich pobyte na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky platia osobitné predpisy.

4

)

§ 12

(1)

Povolenie na vycestovanie z územia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky do

zahraničia po skončení dlhodobého alebo trvalého pobytu udeľuje na žiadosť cudzinca

Federálne ministerstvo vnútra do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

(2)

Udelenie povolenia na vycestovanie možno odoprieť cudzincovi, proti ktorému je v

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike

a)

nariadený výkon rozhodnutia pre neplnenie vyživovacej povinnosti alebo finančných

záväzkov,

b)

vedené trestné stíhanie alebo ktorý nevykonal trest odňatia slobody uložený tuzemským

súdom, ak mu trest nebol odpustený alebo výkon trestu nebol premlčaný.

(3)

Na konanie o udelenie povolenia na vycestovanie z územia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky do zahraničia po skončení dlhodobého alebo trvalého pobytu sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní.

2

)

§ 13

Zánik oprávnenia na pobyt

Oprávnenie cudzinca na dlhodobý alebo trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky zaniká, pokiaľ sa cudzinec zdržiava mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nepretržite po dobu dlhšiu ako 180 dní a vopred tento pobyt neoznámil orgánu

Federálneho ministerstva vnútra.

§ 14

(1)

Cudzincovi možno zakázať pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

najmenej na jeden rok, ak

a)

bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, pokiaľ sa naňho

nehľadí, ako by nebol odsúdený,

b)

dopustil sa v zahraničí konania, ktoré je podľa zákonov Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky obzvlášť závažným trestným činom,

5

)

c)

vykonáva neoprávnene zárobkovú činnosť,

d)

porušil predpisy o omamných látkach,

6

)

e)

je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia

alebo práv a slobôd druhých,

f)

porušil povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym

predpisom.

(2)

Zákaz pobytu na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len „zákaz

pobytu“) možno zrušiť, ak pominuli jeho dôvody.

(3)

O zákaze pobytu a o zrušení zákazu pobytu rozhoduje Federálne ministerstvo vnútra.

(4)

Odvolanie proti rozhodnutiu o zákaze pobytu nemá odkladný účinok.

§ 15

(1)

Cudzincovi, ktorému bol zakázaný pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, sa nepovolí vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

po dobu uvedenú v zákaze pobytu. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne

povoliť krátkodobý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak je

to odôvodnené najmä humanitárnymi dôvodmi a nepovolenie pobytu by znamenalo neprimerane

tvrdý postup.

(2)

Cudzincovi, ktorému bol zakázaný pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, sa môže určiť na vycestovanie do zahraničia primeraná, najdlhšie však 30

denná lehota.

§ 16

(1)

Cudzinec, ktorý neoprávnene vstúpi alebo sa neoprávnene zdržiava na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, môže byť vyhostený.

(2)

O vyhostení rozhoduje Federálne ministerstvo vnútra, ktoré tiež zabezpečí vykonanie

vyhostenia.

(3)

Na konanie o vyhostenie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

2

)

§ 17

(1)

Ak bolo rozhodnuté o vyhostení, je cudzinec povinný sa zdržiavať do vykonania vyhostenia

na mieste určenom Federálnym ministerstvom vnútra.

(2)

Ak možno dôvodne očakávať, že cudzinec bude mariť alebo sťažovať vykonanie vyhostenia,

možno ho do vykonania vyhostenia zaistiť, najdlhšie však na dobu 30 dní.

§ 18

Prekážky vyhostenia

(1)

Cudzinca nemožno vyhostiť do štátu, kde by bol ohrozený jeho život alebo sloboda

z dôvodu jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine

alebo pre politické presvedčenie. To neplatí, ak cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu

alebo bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin.

5

)

(2)

Cudzinca nemožno vyhostiť do štátu, ktorý žiada o jeho vydanie pre trestný čin, za

ktorý zákon tohto štátu ustanovuje trest smrti.

§ 19

(1)

Cudzinec, ktorý má vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa vstupu

na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ohlásiť Federálnemu ministerstvu

vnútra začiatok, miesto a predpokladanú dobu svojho krátkodobého pobytu na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Cudzinec, ktorý nemá vízovú povinnosť, je povinný do troch pracovných dní odo dňa

vstupu na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ohlásiť Federálnemu ministerstvu

vnútra začiatok, miesto a predpokladanú dobu svojho krátkodobého pobytu na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, pokiaľ tento pobyt trvá dlhšie ako 30 dní.

(3)

Hlásenie pobytu cudzincov, ktorí sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

zdržiavajú dlhodobo alebo trvalo, sa spravuje rovnakými predpismi ako hlásenie pobytu

občanov.

7

)

(4)

Za cudzinca ubytovaného v ubytovacom zariadení hlási pobyt Federálnemu ministerstvu

vnútra prevádzkovateľ tohto zariadenia.

§ 20

Prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia je povinný

a)

zapísať začiatok a skončenie ubytovania cudzinca do domovej knihy a predložiť kópiu

zápisu do piatich dní Federálnemu ministerstvu vnútra,

b)

potvrdiť začiatok a skončenie ubytovania cudzinca na doklade o udelení víza,

c)

predložiť domovú knihu na požiadanie Federálnemu ministerstvu vnútra alebo inému

oprávnenému orgánu,

d)

uschovať domovú knihu po dobu piatich rokov od vykonania posledného zápisu o ubytovaní

cudzinca a na požiadanie ju predložiť Federálnemu ministerstvu vnútra.

§ 21

Evidencia pobytu

Evidenciu pobytu cudzincov vedie Federálne ministerstvo vnútra. Pre evidenciu pobytu

cudzincov a poskytovanie informácií o údajoch vedených v evidencii platia primerane

predpisy o evidencii pobytu občanov.

7

)

§ 22

Povinnosti cudzincov

Cudzinec je povinný

a)

dodržiavať zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy platné na území Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky,

b)

v žiadostiach podávaných podľa tohto zákona uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované

údaje,

c)

bez meškania hlásiť Federálnemu ministerstvu vnútra alebo najbližšiemu útvaru Federálneho

policajného zboru alebo Polície Českej republiky alebo Policajného zboru Slovenskej

republiky prípadnú stratu alebo odcudzenie dokladu o udelení víza alebo preukazu povolenia

na pobyt,

d)

pokiaľ po dobu dlhodobého alebo trvalého pobytu na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky používa motorové vozidlo registrované v zahraničí, bez meškania ohlásiť

túto skutočnosť Federálnemu ministerstvu vnútra.

§ 23

Kto bez právneho dôvodu získa platný cestovný doklad cudzinca, doklad o udelení víza

alebo preukaz povolenia na pobyt, je povinný ho bez meškania odovzdať Federálnemu

ministerstvu vnútra alebo najbližšiemu útvaru Federálneho policajného zboru alebo

Polície Českej republiky alebo Policajného zboru Slovenskej republiky.

§ 24

(1)

Štátny orgán alebo územný orgán správy sú povinné bez meškania oznámiť Federálnemu

ministerstvu vnútra vznik skutočnosti, ktorá môže byť dôvodom pre zákaz pobytu cudzinca

na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Orgán činný v trestnom konaní je povinný bez meškania oznámiť Federálnemu ministerstvu

vnútra začatie trestného konania voči cudzincovi a začatie konania o vydanie cudzinca

inému štátu.

(3)

Útvar Federálneho policajného zboru alebo Polície Českej republiky alebo Policajného

zboru Slovenskej republiky alebo orgán činný v trestnom konaní je povinný bez meškania

oznámiť Federálnemu ministerstvu vnútra zadržanie alebo zaistenie cudzinca alebo jeho

vzatie do väzby.

§ 25

(1)

Dopravca, ktorý dopraví na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vzdušnou

alebo vodnou cestou cudzinca bez dokladov oprávňujúcich ho na vstup na územie Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky, je povinný zabezpečiť jeho dopravu späť do zahraničia.

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 dopravca nemá, pokiaľ Federálne ministerstvo vnútra umožnilo

cudzincovi vstup na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo pokiaľ

vízum udelené cudzincovi v zahraničí zrušilo Federálne ministerstvo vnútra pred vstupom

na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 26

Náklady spojené s vycestovaním cudzinca, ktorému nebol povolený vstup na územie Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo je vyhosťovaný, znáša cudzinec. Ak cudzinec

tieto náklady nemôže uhradiť, znáša ich

a)

dopravca, ktorý je povinný zabezpečiť dopravu cudzinca podľa

§ 25

,

b)

ten, kto cudzinca neoprávnene zamestnal na území Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky,

c)

Federálne ministerstvo vnútra v ostatných prípadoch.

§ 27

(1)

Priestupku podľa tohto zákona sa dopustí ten, kto

a)

neoprávnene sa zdržiava na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

b)

marí výkon rozhodnutia o zákaze pobytu alebo vyhostení,

c)

vykoná alebo si nechá vykonať neoprávnene zmeny v dokladoch oprávňujúcich ho vstúpiť

na územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v preukaze povolenia na

pobyt,

d)

poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom, pokiaľ sa takým konaním sťaží plnenie

úloh štátnej správy.

(2)

Za priestupok podľa odseku 1 písm. a) a b) možno uložiť pokutu do 10 000 Kčs, za

priestupok podľa odseku 1 písm. c) pokutu do 5 000 Kčs a za priestupok podľa odseku

1 písm. d) pokutu do 1 000 Kčs.

(3)

Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

§ 28

(1)

Priestupky podľa tohto zákona prerokúvajú orgány Federálneho ministerstva vnútra

príslušné podľa miesta dlhodobého alebo trvalého pobytu cudzinca a v ostatných prípadoch

orgány Federálneho ministerstva vnútra príslušné podľa miesta spáchania priestupku.

(2)

Pokuty za priestupky môžu ukladať a vyberať v blokovom konaní orgány uvedené v odseku

1.

(3)

Pokuty vymáhajú finančné úrady v Českej republike a daňové úrady v Slovenskej republike.

§ 29

Na priestupky a ich prejednávanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy

o priestupkoch.

8

)

§ 30

(1)

Spôsobilosť na právne úkony podľa tohto zákona má cudzinec starší ako 15 rokov, ak

nebol rozhodnutím súdu pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak nebola jeho

spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

(2)

Za cudzinca mladšieho ako 15 rokov a cudzinca, ktorý je pozbavený spôsobilosti na

právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, koná zákonný

zástupca.

§ 31

Pôsobnosť Federálneho ministerstva vnútra podľa tohto zákona vykonáva vo veciach cudzincov

požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva Federálne ministerstvo

zahraničných vecí.

§ 32

(1)

Ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona

všeobecné predpisy o správnom konaní.

2

)

(2)

Rozhodnutia Federálneho ministerstva vnútra urobené podľa tohto zákona nie sú preskúmateľné

súdom s výnimkou právoplatných rozhodnutí o zákaze pobytu (

§ 14

), ak sa v tomto prípade v správnom konaní vyčerpali riadne opravné prostriedky.

§ 33

(1)

Žiadosti podľa

§ 5

,

8

a

12

sa podávajú na úradných tlačivách. Vzor tlačív ustanoví Federálne ministerstvo vnútra

po prerokovaní s Federálnym ministerstvom zahraničných vecí.

(2)

Cudzinec hlási svoj pobyt podľa

§ 19

a používanie motorového vozidla registrovaného v zahraničí podľa

§ 22 písm. d)

na úradných tlačivách. Vzor tlačív ustanoví Federálne ministerstvo vnútra.

(3)

Vzor preukazu povolenia na pobyt ustanoví Federálne ministerstvo vnútra.

§ 34

Víza a povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt udelené podľa doterajších predpisov

sa považujú za udelené podľa tohto zákona.

§ 35

Zrušujú sa

1.

zákon č.

68/1965 Zb.

o pobyte cudzincov na území Československej socialistickej republiky,

2.

vyhláška Ministerstva vnútra č.

69/1965 Zb.

, ktorou sa vydávajú podrobnejšie predpisy o pobyte cudzincov na území Československej

socialistickej republiky,

3.

vyhláška Ministerstva vnútra č.

2/1949 Zb.

o obnove vízovej povinností v styku s Francúzskom.

§ 36

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1992.