VYHLÁŠKA 123/1960 Z. z. o finančných zdrojoch niektorých hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora a o úhrade ich strát

§ 1

Nová metodika finančného hospodárenia sa stala významným nástrojom pre zvýšenie ekonomickej

účinnosti riadenia, vytvorila podmienky pre rozšírenie účasti pracujúcich na riadení

a pre maximálny rozvoj a využitie ich tvorivej ak aktivity a iniciatívy. Zvýšila záujem

pracujúcich a podnikov na dobrom hospodárení a prispela na upevnenie chozrasčotu.

Nová metodika je tesne spojená s rozvojom výrobných síl a výrobných vzťahov a s prehlbovaním

socialistickej demokracie. Je preto potrebné za účasti všetkých pracujúcich ju ďalej

zdokonaľovať, zvyšovať jej účinnosť a odstraňovať zistené nedostatky.

§ 2

(1)

Táto vyhláška sa vzťahuje na hospodárske organizácie štátneho socialistického sektora

s výnimkou hospodárskych organizácií zapojených na rozpočty národných výborov (ďalej

len „podniky“). Podnikom sa rozumie i vedúci podnik, združenie len vtedy, ak svojou

hospodárskou činnosťou vytvára finančné zdroje.

(2)

Za výrobno-hospodársku jednotku, alebo inú podobnú jednotku (ďalej len „hospodárska

jednotka“) sa pre účely tejto vyhlášky považujú

a)

podnik priamo podriadený ministerstvu,

b)

vedúci podnik s podriadenými podnikmi,

c)

združenie s podriadenými podnikmi.

(3)

Ak sa hovorí v tejto vyhláške o vedúcom podniku, rozumie sa tým vedúci podnik vo

funkcii nadriadeného orgánu, a pokiaľ sa výslovne neustanovuje niečo iné, i združenie

v tej istej funkcii.

§ 3

Základné ustanovenie

Prostriedky z finančných zdrojov podnikov (zisk, odpisy zo základných prostriedkov

a i.) sa jednak odvádzajú do štátneho rozpočtu na krytie potrieb spoločnosti, jednak

sa používajú v prospech podnikov, a to buď priamo podnikmi alebo ich nadriadenými

orgánmi. Pritom podnik uspokojuje potreby v miere čo najväčšej z vlastných finančných

zdrojov.

§ 4

Vlastnými finančnými zdrojmi podnikov sú

a)

podiel z prírastku zisku alebo zo zisku,

b)

podiel z odpisov základných prostriedkov,

c)

uvoľnené vlastné obežné prostriedky, pokiaľ podľa osobitných predpisov

*)

nie sú finančným zdrojom nadriadeného orgánu,

d)

výsledky z predaja prebytočných a neupotrebiteľných hnuteľných základných prostriedkov

a z likvidácie všetkých prebytočných a neupotrebiteľných základných prostriedkov,

e)

tržby z brakovania zvierat základného stáda,

f)

iné finančné zdroje určené ministrom financií.

§ 5

(1)

Podnik používa vlastné finančné zdroje

a)

na doplnenie vlastných obežných prostriedkov,

b)

na decentralizovanú investičnú výstavbu a generálne opravy, prieskumné a projektové

práce a iné investície (ďalej len „decentralizovaná výstavba“),

c)

prípadne na iné účely podľa tejto vyhlášky alebo podľa osobitných predpisov.

(2)

Vlastné finančné prostriedky podnikov koncom roka neprepadajú.

(3)

Vlastné finančné zdroje podnik používa aj na splatenie úveru, ktorý mu banka poskytla

na preklenutie časového nesúladu medzi vytvorením zdroja a potrebou použiť tento zdroj.

§ 6

Prírastkom zisku za celý rok je rozdiel medzi skutočným ziskom za bežný rok a skutočným

ziskom (stratou) za bezprostredne predchádzajúci rok. Skutočným ziskom (stratou) sa

rozumie súvahový zisk (strata).

§ 7

(1)

Podiel z prírastku zisku určí podniku orgán priamo mu nadriadený (

§ 29

). Podiel sa určí na obdobie päťročného plánu percentnou sadzbou pre každý rok tohto

obdobia. Pritom sa podiely pre jednotlivé roky päťročného plánu určia spravidla zostupnými

sadzbami.

(2)

Pre určenie sadzby je rozhodujúca jednak obťažnosť úlohy zvyšovať výrobu (výkony)

a znižovať vlastné náklady, jednak potreba vlastných obežných prostriedkov, ako i

potreba základných prostriedkov a ich efektívnosť.

(3)

Sadzba sa smie zmeniť so súčasnou zmenou plánu, a to len vtedy, ak sa zmenia podstatne

úlohy vyplývajúce pre podnik z päťročného plánu. Ak dôjde k organizačnej zmene podniku,

zmení mu priamo nadriadený orgán sadzbu podielu z prírastku zisku a súčasne zmení

plán. Ustanovenie odseku 2 platí i pre zmenu sadzby.

§ 8

Podnik spravidla používa podiel z prírastku zisku predovšetkým na nutné doplnenie

vlastných obežných prostriedkov a ďalej na financovanie decentralizovanej výstavby.

Pri použití podielu z prírastku zisku na doplnenie vlastných obežných prostriedkov

a na financovanie decentralizovanej výstavby sa môže podnik odchýliť od súm plánovaných

na tieto účely v ročnom podnikovom pláne, pokiaľ tým nedôjde k nežiadúcemu spomaleniu

rýchlosti obratu normovaných obežných prostriedkov oproti plánu.

§ 9

(1)

Podniku, ktorého plánovaný rozvoj by sa plne nezabezpečil podielom z prírastku zisku

a podielom z odpisov, môže orgán priamo mu nadriadený (

§ 29

) určiť namiesto podielu z prírastku zisku podiel zo zisku. Podiel zo zisku sa určí

aj novozriadenému podniku, a to pre prvý rok jeho činnosti.

(2)

Inak o podiele zo zisku platia obdobne ustanovenia

§§ 7 a 8

.

§ 10

Podnik si ponechá každý mesiac skutočne dosiahnutý zisk (zisk vykázaný v predloženej

súvahe) znížený o sumy, ktoré je povinný zo zisku odviesť podľa ustanovení

§ 20

, prípadne

§ 25

.

§ 11

(1)

Orgány nadriadené priamo podnikom sú povinné urobiť potrebné opatrenia, aby podniky

nedosahovali zisk nesprávnym spôsobom.

(2)

V hospodárskych odvetviach i v jednotlivých podnikoch, v ktorých nie sú zabezpečené

predpoklady, že zainteresovanie podnikov pomocou podielu z prírastku zisku alebo podielu

zo zisku sa použije v prospech národného hospodárstva, alebo v ktorých by podiel z

prírastku zisku alebo podiel zo zisku nebol vhodným prostriedkom na zlepšenie činnosti

podnikov, zavedie ministerstvo so súhlasom Ministerstva financií iný spôsob hmotného

zainteresovania, napr. podiel zo zníženia vlastných nákladov oproti minulému roku.

§ 12

(1)

Podiel z odpisov podniku určí orgán priamo mu nadriadený (

§ 29

). Podiel sa určí na obdobie päťročného plánu, a to percentuálnou sadzbou pre každý

rok tohto obdobia.

(2)

Pri určení sadzby podielu z odpisov sa prihliada na vykázaný stupeň opotrebenia základných

prostriedkov, na potrebu nových základných prostriedkov, ako i na plánovaný rozvoj

výroby (výkonov). Podiel podniku z odpisov určený na obdobie päťročného plánu nesmie

byť spravidla nižší než suma potrebná na úhradu generálnych opráv, zistená podľa odpisových

noriem.

(3)

Sadzba sa smie zmeniť súčasne so zmenou plánu, a to len vtedy, ak sa zmenia podstatne

úlohy vyplývajúce pre podnik z päťročného plánu; ustanovenie odseku 2 platí i pre

zmenu sadzby.

§ 13

(1)

Podnik si ponechá každý mesiac podiel z odpisov vo výške zodpovedajúcej určenej sadzbe.

Základom pre výpočet mesačného podielu sú skutočné odpisy zúčtované za čas od začiatku

bežného roka do konca príslušného mesiaca. Od takto vypočítaného podielu odpočíta

podnik sumy, ktoré si za bežný rok ako podiel z odpisov už ponechal.

(2)

Výšku ročného podielu z odpisov vypočíta si podnik podľa zásad odseku 1 na základe

skutočných odpisov zúčtovaných za bežný rok.

§ 14

Podiel z odpisov používa podnik na financovanie decentralizovanej výstavby.

§ 15

Zdroje zo zníženia vlastných obežných prostriedkov

Prostriedky vyplývajúce zo zníženia vlastných obežných prostriedkov môže podnik použiť,

pokiaľ osobitné predpisy

*)

neustanovujú inak, na financovanie decentralizovanej výstavby.

§ 16

Výsledky z predaja a likvidácie základných prostriedkov

(1)

Výsledkom z predaja a likvidácie základných prostriedkov [

§ 4 písm. d)

] sa rozumejú tržby z predaja po odpočítaní nákladov, ktoré sú spojené s predajom

alebo výnosmi z likvidácie základných prostriedkov po odpočítaní nákladov spojených

s likvidáciou. Tento zdroj slúži na financovanie decentralizovanej výstavby.

(2)

Ak náklady spojené s predajom (likvidáciou) základných prostriedkov prevyšujú tržby

(výnosy), uhradzuje sa rozdiel z prostriedkov podniku určených na investície.

§ 17

Tržby z brakovania zvierat základného stáda

Tržby z brakovania zvierat základného stáda používa podnik na úhradu nákladov na tvorenie

základného stáda.

§ 18

Prevody prostriedkov

(1)

Sumy podielu z prírastku zisku (podielu zo zisku) určené na financovanie decentralizovanej

výstavby a prostriedky vyplývajúce z plánovaného zníženia vlastných obežných prostriedkov,

pokiaľ tieto prostriedky (

§ 15

) je podnik oprávnený použiť na financovanie decentralizovanej výstavby, prevedie

podnik na svoj investičný účet najneskoršie prvý deň po lehote určenej Ministerstvom

financií na predloženie štvrťročnej súvahy.

(2)

Sumy podielov z odpisov prevedie podnik na svoj investičný účet najneskoršie prvý

deň po lehote určenej Ministerstvom financií na predloženie mesačnej súvahy.

(3)

Výsledok z predaja a likvidácie základných prostriedkov a tržby z brakovania zvierat

základného stáda sa prevádzajú bežne na investičný účet podniku.

(4)

Ak podnik nevykoná prevod podľa odsekov 2 a 3 včas a v plnej výške, je povinný zaplatiť

do štátneho rozpočtu za každý deň meškania na ťarchu svojich nákladov penále vo výške

1 promile zo sumy včas neprevedenej. Prevod výsledku z predaja a likvidácie základného

prostriedku na investičný účet podniku sa považuje za vykonaný včas vtedy, ak bol

uskutočnený do 14 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom tržby (výnosy) boli

dosiahnuté, prípadne sa likvidácia základného prostriedku skončila.

§ 19

(1)

Po schválení štátneho rozpočtu vládou určí vedúci podnik podnikom tvoriacim hospodársku

jednotku so zreteľom na ich návrhy výšku ročného plánovaného odvodu zo zisku. Tento

plánovaný odvod musí byť v súlade s úlohou odvodu zisku určenou vládou a s dlhodobými

podielmi.

(2)

Ak má podnik určený podiel z prírastku zisku, výška jeho plánovaného odvodu zo zisku

na bežný rok sa upraví podľa hospodárskeho výsledku, ktorý bol schválený pri záverečnom

hodnotení výsledkov jeho hospodárenia za predchádzajúci rok; plánovaný odvod sa upraví

o rozdiel medzi skutočným a očakávaným hospodárskym výsledkom predchádzajúceho roka.

O uvedený rozdiel sa plán odvodu zo zisku, ak je skutočný výsledok nižší ako očakávaný,

zníži, a ak je skutočný výsledok vyšší ako očakávaný, zvýši. Podnik, ktorý oproti

doterajšiemu plánu plán prírastku zisku nemení alebo ho znižuje, vykoná len uvedenú

úpravu určeného odvodu zo zisku. Podnik, ktorý zvyšuje plán prírastku zisku oproti

doterajšiemu plánu, upravený odvod zo zisku ešte zvýši, a to tak, aby plánovaná suma

jeho podielu z prírastku zisku zodpovedala určenej percentuálnej sadzbe (

§ 7

). Úpravy sa vykonajú do troch dní po schválení výsledkov finančného hospodárenia.

(3)

Ak zvýši podnik oproti doterajšiemu plánu plán prírastku zisku z iného dôvodu ako

je uvedené v odseku 2, zvýši súčasne plán odvodu zo zisku, a to tak, aby plánovaná

suma jeho podielu z prírastku zisku zodpovedala určenej percentuálnej sadzbe (

§ 7

).

(4)

Podnik rozdelí vo svojom podnikovom pláne na jednotlivé štvrťroky odvod zo zisku

určený, príp. upravený podľa predchádzajúcich odsekov, a to v rovnakom pomere, v akom

je v podnikovom pláne rozvrhnutý na jednotlivé štvrťroky plán tvorby zisku.

§ 20

(1)

Podnik odvádza vedúcemu podniku 13. a 26. dňa každého mesiaca po jednej šestine sumy

plánovaného odvodu zo zisku pripadajúceho na príslušný štvrťrok (

§ 19 ods. 4

).

(2)

Podnik, ktorý zvýši plán odvodu zo zisku podľa hospodárskeho výsledku predchádzajúceho

roka (

§ 19 ods. 2

), odvedie doplatok za predchádzajúce obdobie bežného roka vyplývajúceho z vykonaného

zvýšenia plánu odvodu zo zisku do troch dní po schválení výsledkov finančného hospodárenia.

(3)

Podniky, ktoré nevytvorili zisk vo výške plánovaného odvodu v priebehu štvrťroka,

použijú k plánovaným odvodom celý vytvorený zisk. Po uplynutí každého mesiaca zistí

podnik podľa zostavenej súvahy, či použil k plánovaným odvodom celý vytvorený zisk

a prípadný nedoplatok uhradí z vytvoreného zisku najneskoršie súčasne s odvodom plánovaného

zisku bezprostredne nasledujúcom po lehote určenej Ministerstvom financií na predloženie

mesačnej (štvrťročnej) súvahy. Nedoplatok, pokiaľ na jeho úhradu nestačí vytvorený

zisk, uhradí podnik z vlastných finančných zdrojov uvedených v

§ 4

, a to najneskoršie súčasne s odvodom plánovaného zisku bezprostredne nasledujúcom

po lehote určenej Ministerstvom financií na predloženie štvrťročnej (ročnej) súvahy.

(4)

Ak dosiahne podnik vyšší zisk ako plánoval (nadplánový zisk), zvýši dodatočne štvrťročné

odvody zo zisku podľa zisku vykázaného v štvrťročnej (ročnej) súvahe, a to tak, aby

podniku zostala suma, ktorú si podnik ponechal podľa plánu od začiatku roka, zvýšená

o časť nadplánového zisku, ktorá zodpovedá určenému percentuálnemu podielu z prírastku

zisku (podielu zo zisku). Doplatok odvedie podnik do troch dní po lehote určenej na

predloženie štvrťročnej (ročnej) súvahy vedúcemu podniku.

§ 21

(1)

Podnik odvádza vedúcemu podniku do 23. dňa každého mesiaca po jednej tretine sumy

odpisov, plánované na odvod na príslušný štvrťrok.

(2)

Odvody odpisov sa dodatočne štvrťročne upravujú podľa skutočných odpisov zúčtovaných

za čas od začiatku roka do konca príslušného štvrťroka; od týchto odpisov odpočíta

podnik podiely z odpisov, ktorý je oprávnený si ponechať, a sumy, ktoré už za bežný

rok z odpisov odviedol. Tieto úpravy sa obdobne spresňujú podľa skutočných odpisov

zúčtovaných za bežný rok.

(3)

Ak vyplynie z úprav a spresnení preplatok alebo nedoplatok zúčtuje sa pri najbližšom

odvode odpisov.

§ 22

Sumy, ktoré vyplývajú plánovaného zníženia vlastných obežných prostriedkov odvedie

podnik vedúcemu podniku v splátkach po jednej tretine sumy plánovanej na odvod za

príslušný štvrťrok, a to najneskoršie 23. dňa každého mesiaca.

§ 23

(1)

Ak podnik nevykoná odvod podľa

§§ 19 až 22

včas a v plnej výške, môže vedúci podnik uložiť podniku, aby mu zaplatil za každý

deň omeškania na ťarchu svojich nákladov penále vo výške 1 promile zo sumy včas neodvedenej.

(2)

Podnik, ktorý v priebehu štvrťroka v lehote pre odvod zisku určenej použil na odvod

celý vytvorený zisk, nie je povinný zaplatiť penále zo sumy zisku včas neodvedenej.

To platí obdobne ak podnik použil na úhradu nedoplatkov plánovaný odvod zo zisku v

lehote určenej v

§ 20 ods. 3

popri vytvorenom zisku aj všetky vlastné finančné zdroje.

§ 24

(1)

Po schválení štátneho rozpočtu vládou určí ministerstvo priamo podriadenému podniku

so zreteľom na jeho návrh výšku ročného plánovaného odvodu zo zisku do štátneho rozpočtu

a ministerstvu. Tieto plánované odvody musia byť súlade s úlohou odvodu zisku určenou

vládou a s dlhodobými podielmi.

(2)

Ak podnik má určený podiel z prírastku zisku, upraví sa výška jeho plánovaného odvodu

zo zisku do štátneho rozpočtu na bežný rok podľa hospodárskeho výsledku, ktorý bol

schválený pri záverečnom hodnotení výsledkov jeho hospodárenia za predchádzajúci rok;

plánovaný odvod do štátneho rozpočtu sa upraví o rozdiel medzi skutočným a očakávaným

hospodárskym výsledkom predchádzajúceho roka. O uvedený rozdiel sa plán odvodu zo

zisku do štátneho rozpočtu, ak je skutočný výsledok nižší ako očakávaný, zníži, a

ak je skutočný výsledok vyšší ako očakávaný, zvýši. Podnik, ktorý oproti doterajšiemu

plánu plán prírastku zisku nemení alebo ho znižuje, vykoná len uvedenú úpravu určeného

odvodu zo zisku. Podnik, ktorý oproti doterajšiemu plánu plán prírastku zisku zvyšuje,

upravený odvod zo zisku ešte zvýši, a to tak, aby sa na plánovanom prírastku zisku

podieľal podnik, štátny rozpočet a ministerstvo v rovnakom pomere, v akom sa podieľali

na prírastku zisku podľa plánu, na podklade ktorého bol podniku naposledy určený odvod

zo zisku. Úpravy sa vykonajú do troch dní po schválení výsledkov finančného hospodárenia.

(3)

Ak podnik zvýši v inom prípade ako uvedenom odseku 2 oproti doterajšiemu plánu plán

prírastku zisku, zvýši súčasne plán odvodu zo zisku, a to tak, aby sa na plánovanom

prírastku zisku podieľal podnik, štátny rozpočet a ministerstvo v rovnakom pomere,

v akom sa podieľali na prírastku zisku podľa plánu, na podklade ktorého bol podniku

naposledy určený odvod zo zisku.

(4)

Podnik rozdelí vo svojom podnikovom pláne na jednotlivé štvrťroky odvod zo zisku

určený, príp. upravený podľa predchádzajúcich odsekov, a to v rovnakom pomere, v akom

je v podnikovom pláne rozvrhnutý na jednotlivé štvrťroky plán tvorby zisku.

§ 25

(1)

Podnik odvádza plánovaný zisk do štátneho rozpočtu a ministerstvu 13. a 26. dňa každého

mesiaca po jednej šestine sumy plánovaného odvodu zo zisku pripadajúceho na príslušný

štvrťrok.

(2)

Podnik, ktorý zvýši plán odvodu zo zisku podľa hospodárskeho výsledku predchádzajúceho

roka (

§ 24 ods. 2

), odvedie doplatok za predchádzajúce obdobie bežného roka, ktorý vyplýva z vykonaného

zvýšenia plánu odvodu zo zisku najneskoršie do troch dní po schválení výsledkov finančného

hospodárenia.

(3)

Ak dosiahne podnik nadplánovaný zisk, podieľa sa na ňom podnik, štátny rozpočet a

ministerstvo v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú podľa plánu na prírastku zisku

(na zisku), na podklade ktorého bol podniku naposledy určený odvod zo zisku. Doplatok

do štátneho rozpočtu i doplatok ministerstvu odvedie podnik do troch dní po lehote

určenej Ministerstvom financií na predloženie štvrťročnej (ročnej) súvahy.

(4)

Inak platia o odvodoch zo zisku obdobne ustanovenia

§ 20 ods. 3

.

(5)

Podnik odvádza zisk do štátneho rozpočtu na bankový účet ministerstva, ktorý je účtom

štátneho rozpočtu.

§ 26

(1)

Podiel ministerstva z odpisov odvádza podnik ministerstvu mesačne do 23. dňa každého

mesiaca, vždy vo výške jednej tretiny sumy odpisov plánovanej na odvod ministerstvu

na príslušný štvrťrok.

(2)

Podiely ministerstva sa dodatočne štvrťročne upravujú podľa skutočných odpisov zúčtovaných

za čas od začiatku roka do konca príslušného štvrťroka; od takto upravených podielov

odpočíta podnik sumy, ktoré už za bežný rok ministerstvu z odpisov odviedol. Tieto

úpravy sa obdobne spresňujú podľa skutočných odpisov zúčtovaných za bežný rok.

(3)

Ak vyplynie z úprav a spresnení preplatok alebo nedoplatok, zúčtuje sa pri najbližšom

odvode odpisov.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia primerane o odvodoch odpisov do štátneho rozpočtu.

§ 27

Z plánovaného zníženia vlastných obežných prostriedkov odvedie podnik ministerstvu,

prípadne do štátneho rozpočtu sumy určené finančným plánom, a to najneskoršie 23.

dňa každého mesiaca.

§ 28

(1)

Ak podnik nevykoná odvod do štátneho rozpočtu včas a v plnej výške, je povinný zaplatiť

na ťarchu svojich nákladov do štátneho rozpočtu za každý deň omeškania penále vo výške

1 promile zo sumy včas neodvedenej.

(2)

Ak podnik nevykoná odvod ministerstvu včas a v plnej výške, môže mu ministerstvo

uložiť, aby mu zaplatil na ťarchu svojich nákladov za každý deň omeškania penále vo

výške 1 promile zo sumy včas neodvedenej. Penále odvedené ministerstvu tvoria jeho

centralizovaný zdroj.

(3)

Podnik, ktorý použil na vykonanie odvodu zo zisku v priebehu štvrťroka v lehote pre

odvod určenej celého vytvoreného zisku, nie je povinný zaplatiť penále zo sumy zisku

včas neodvedenej. To platí obdobne ak podnik použil na úhradu nedoplatku plánovaného

odvodu zo zisku v lehote určenej v § 20 ods. 3 popri vytvorenom zisku aj všetky vlastné

finančné zdroje.

§ 29

(1)

Vláda v smerniciach na zostavenie päťročného plánu určí pre jednotlivé ministerstvá

na obdobie päťročného plánu percentuálnou sadzbou úhrnný podiel z prírastku zisku,

prípadne úhrnný podiel zo zisku, a úhrnný podiel z odpisov. Ministerstvo určí časť

úhrnných podielov pre hospodárske jednotky; potrebnú časť si vyhradí na centralizované

použitie.

(2)

Podiel z prírastku zisku (zo zisku) a podiel z odpisov sa určí na obdobie päťročného

plánu percentuálnou sadzbou pre každý rok tohto obdobia. Popritom sa podiely z prírastku

zisku (zo zisku) pre jednotlivé roky päťročného plánu určia spravidla zostupnými sadzbami.

Ustanovenia

§§ 7

,

9

a

12

platia primerane.

(3)

Vedúci podnik určí podiely jednotlivým podnikom (

§ 2 ods. 1

,

§§ 7

,

9

a

12

); časť si vyhradí, avšak len v miere nevyhnutne potrebnej, na centralizované použitie.

§ 30

(1)

Finančné zdroje vedúceho podniku určené na centralizované použitie sa tvoria z prostriedkov,

ktoré odvádzajú podniky zo zisku a z odpisov, z plánovaného zníženia vlastných obežných

prostriedkov a zo súm odčerpaných im podľa výsledkov celkových rozborov. Prostriedky

vedúceho podniku určené na centralizované použitie musia sa oddeliť od jeho ostatných

prostriedkov.

(2)

Finančné zdroje ministerstva určené na centralizované použitie tvoria sa jednak z

prostriedkov uvedených v odseku 1 veta prvá, ktoré mu odvádzajú priamo podriadené

podniky, jednak z prostriedkov, ktoré mu odvádzajú ostatné hospodárske jednotky zo

svojich centralizovaných zdrojov. Prostriedky ministerstva určené na centralizované

použitie musia sa oddeliť od jeho ostatných prostriedkov.

§ 31

(1)

Vedúci podnik používa centralizované prostriedky v prospech podnikov

a)

na úhradu nákladov podnikov na decentralizovanú výstavbu, ktorej vykonanie im nadriadený

orgán uložil (napr. na výstavbu závodov, ich rekonštrukciu, modernizáciu alebo obnovu

strojového zariadenia);

b)

na doplnenie vlastných prostriedkov podnikov na decentralizovanú výstavbu;

c)

na úhradu svojich záväzkov zo záruk za prevádzkové a investičné úvery poskytnuté

bankou podnikom;

d)

na doplnenie vlastných obežných prostriedkov podnikov, ak im nestačí ich podiel z

prírastku zisku, podiel zo zisku, prípadne podiel z úspory dosiahnutej znížením straty

oproti minulému roku;

e)

na úhradu plánovaných a nadplánových strát podnikov;

f)

na poskytnutie príspevku podniku, ktorý dosiahol horší hospodársky výsledok ako plánoval,

na úhradu rozdielu medzi jeho plánovaným a skutočne dosiahnutým nižším podielom z

prírastku zisku (zo zisku), pokiaľ príčinu horšieho hospodárskeho výsledku nie je

možné pripočítať podniku. O tomto príspevku rozhodne vedúci podnik po skončení roka

pri záverečnom hodnotení výsledkov hospodárenia podniku;

g)

na poskytnutie prostriedkov podnikom v primeranej výške na doplnenie vlastných obežných

prostriedkov alebo na investície z toho dôvodu, že ich hospodársky výsledok bol nepriaznivo

ovplyvnený buď zásahom nadriadeného orgánu alebo inými vonkajšími vplyvmi, s ktorými

nebolo možno počítať; tieto prostriedky sa poskytujú podnikom podľa rozhodnutia vedúceho

podniku;

h)

na iné účely určené Ministerstvom financií alebo s jeho súhlasom.

(2)

Centralizované prostriedky nesmú sa v priebehu roka použiť na zakrývanie dôsledkov

zlého hospodárenia podnikov. Tieto prostriedky môžu sa výnimočne použiť na usporiadanie

dôsledkov zlého hospodárenia, avšak až po vykonaní ročného komplexného rozboru činnosti

podniku a po schválení nápravných opatrení a ročných účtovných výkazov.

(3)

Ministerstvo používa svoje centralizované prostriedky v prospech podriadených hospodárskych

jednotiek. Inak platia obdobne ustanovenia odsekov 1 a 2.

§ 32

(1)

Prostriedky, ktoré podniky odvádzajú vedúcemu podniku zo zisku, z odpisov a zo zníženia

vlastných obežných prostriedkov, odvádza vedúci podnik za hospodársku jednotku podľa

ďalších ustanovení do štátneho rozpočtu a ministerstvu na centralizované použitie,

s výnimkou prostriedkov, ktoré vedúci podnik je oprávnený si ponechať na centralizované

použitie.

(2)

Do štátneho rozpočtu odvádza vedúci podnik prostriedky na bankový účet ministerstva,

ktorý je účtom štátneho rozpočtu.

§ 33

(1)

O určení a úprave súm odvodov zo zisku do štátneho rozpočtu a ministerstvu platí

obdobne ustanovenie

§ 24 ods. 1 až 3

.

(2)

Vedúci podnik rozdelí v pláne hospodárskej jednotky určené prípadne upravené odvody

zo zisku na jednotlivé štvrťroky, a to v rovnako pomere, v akom je v pláne hospodárskej

jednotky rozvrhnutý na jednotlivé štvrťroky plán tvorby zisku.

(3)

Plánovaný zisk vedúci podnik odvádza do štátneho rozpočtu a ministerstvu 16. dňa

a predposledného dňa každého mesiaca, a to po jednej šestine sumy plánovaného odvodu

pripadajúceho na príslušný štvrťrok.

(4)

Ak hospodárska jednotka zvýši plán odvodu zo zisku podľa hospodárskeho výsledku predchádzajúceho

roka (

§ 24 ods. 2

), odvedie vedúci podnik doplatok za predchádzajúce obdobie bežného roka, ktorý vyplýva

z vykonaného zvýšenia plánu odvodu zo zisku do troch dní po schválení výsledkov finančného

hospodárenia.

(5)

Ak hospodárska jednotka dosiahne nadplánový zisk, podieľa sa na ňom hospodárska jednotka,

štátny rozpočet a ministerstvo v rovnakom pomere, v akom sa podieľajú podľa plánu

na prírastku zisku (na zisku), na podklade ktorého bol hospodárskej jednotke naposledy

určený odvod zo zisku. Doplatok do štátneho rozpočtu i doplatok ministerstvu odvedie

vedúci podnik do troch dní po lehote určenej Ministerstvom financií na predloženie

štvrťročnej (ročnej) súvahy hospodárskej jednotky.

§ 34

O odvodoch odpisov vedúcim podnikom platia obdobne ustanovenia

§ 26

a o jeho odvodoch súm z plánovaného zníženia vlastných obežných prostriedkov platí

obdobne ustanovenie

§ 27

, avšak s tou odchýlkou, že vedúci podnik vykonáva odvody vždy 28. dňa každého mesiaca.

§ 35

O povinnosti vedúceho podniku platiť penále pre omeškaný odvod do štátneho rozpočtu

alebo ministerstvu platia obdobne ustanovenia

§ 28 odsekov 1 a 2

.

§ 36

Podniky sú povinné poskytovať združeniu príspevky na úhradu plánovaných nákladov na

jeho činnosť, pokiaľ tieto náklady nie sú kryté z iných zdrojov. Výšku príspevku a

spôsob jeho odvodu určí jednotlivým podnikom združenie po prejednaní s podnikmi. Tieto

príspevky zahrňujú podniky do svojich nákladov. Pri záujmových združeniach výšku príspevku

a spôsob jeho odvodu určí ministerstvo.

§ 37

(1)

Plánované straty podnikov sa uhradzujú predovšetkým zo zisku ostatných podnikov tej

istej hospodárskej jednotky.

(2)

Ak hospodárska jednotka je podľa plánu stratová, uhradzuje sa strata podnikov buď

z príslušných centralizovaných prostriedkov ministerstva (

§ 31 ods. 3

) alebo zo štátneho rozpočtu; o tom, ktorý z týchto dvoch zdrojov sa použije, dohodne

ministerstvo s Ministerstvom financií.

§ 38

(1)

Ministerstvo určí hospodárskym jednotkám v rámci svojho rozpočtu výdavkové limity

pre prídely zo štátneho rozpočtu na úhradu plánovaných strát. Vedúci podnik určí v

medziach prideleného limitu podnikom výdavkový limit.

(2)

Podrobnosti upravia osobitné smernice Ministerstva financií.

§ 39

Pre podnik, ktorému sa majú uhradzovať plánované straty zo zisku, otvorí si priamo

nadriadený orgán v pobočke banky, ktorá úveruje podnik, osobitný účet a v prospech

tohto účtu poukazuje mesačné prídely.

§ 40

(1)

Plánovaná strata sa uhradzuje podniku podľa normy úhrady (ďalej len „norma“), pokiaľ

nie je určené inak.

(2)

Norma vyjadruje výšku úhrady pripadajúcu na každý jednotlivý výrobok toho istého

druhu alebo určitej skupiny výrobkov, ktorý sa má podľa plánu v bežnom roku vyfakturovať,

prípadne na každú korunu realizácie všetkých výrobkov alebo určitej skupiny plánovanej

na príslušný rok. O tom, ktorý spôsob výpočtu normy podľa prvej vety sa použije, rozhodne

orgán, z prostriedkov ktorého sa strata uhradzuje. Podľa rozhodnutia orgánu priamo

nadriadeného podniku môže byť norma určená na jednotlivé štvrťroky. Toto ustanovenie

platí obdobne pre výkony.

(3)

Pri výpočte normy vychádza podnik zo svojej celkovej straty vyplývajúcej z rozdielu

medzi úplnými vlastnými nákladmi na realizáciu výroby (náklady na výkony, obeh a pod.)

plánovanými na príslušný rok (štvrťrok) a plánovanou realizáciou vo veľkoobchodných

cenách (bez dane z obratu), prípadne v cenách predaja podniku (bez dane z obratu).

(4)

Do základu pre výpočet normy zahrnie podnik aj stratu (zisk) z plánovanej inej realizácie

a z plánovaných nerealizačných ziskov a strát a bytového hospodárstva, pokiaľ to určí

orgán priamo nadriadený podniku. Inak sa straty z ostatných činností uhradzujú podľa

plánu.

§ 41

(1)

Ministerstvo môže na zvýšenie záujmu na dobrom hospodárení podnikov s plánovanou

stratou rozhodnúť, že sa im ponechá dlhodobe určený podiel z úspory dosiahnutej znížením

straty na jeden výrobok alebo na jednu korunu realizácie oproti bezprostredne predchádzajúcemu

roku. V tomto prípade sa určí norma tak, aby nielen zabezpečovala úhradu plánovanej

straty, ale aby bola vyššia o úsporu alebo o jej časť, ktorú podnik dosiahne znížením

straty na jeden výrobok alebo na jednu korunu realizácie oproti bezprostredne predchádzajúcemu

roku. Ak sa v úspore prejavujú vplyvy vyplývajúce zo zmien organizácie podniku, upraví

sa strata za predchádzajúci rok, ako i úspora tak, aby sa v nich tieto vplyvy neprejavovali.

(2)

O použití prostriedkov vyplývajúcich z rozdielu medzi normou určenou podľa odseku

1 a skutočnou stratou platia obdobne ustanovenia o použití podielu z prírastku zisku

podnikov ziskových.

§ 42

(1)

Výpočet normy predloží podnik orgánu priamo nadriadenému najneskoršie 20. dňa pred

začiatkom roka (štvrťroka), a to trojmo na tlačive, ktoré určí ministerstvo. Výpočet

musí byť v súlade s podnikovým plánom. Pokiaľ sa tento plán neschváli, vypočíta podnik

normu podľa podkladov, ktoré má k dispozícií; po schválení plánu podnik normu spresní.

(2)

Orgán priamo nadriadený podniku normu preskúma, a ak nezistí závady, normu schváli.

Schválenie vyznačí na doklade, ktorým podnik oznámil výpočet normy nadriadenému orgánu

a jedno vyhotovenie dokladu zašle pobočke banky.

§ 43

(1)

Plánovaná strata sa uhradzuje podniku prostredníctvom pobočky banky, a to bežne podľa

fakturácie a normy. Úhradu vykonáva banka tak, že v medziach výdavkového limitu (

§ 38

), prípadne z osobitného účtu (

§ 39

), prevádza prostriedky na obratový účet podniku.

(2)

Banka nesmie vykonať úhradu, dokiaľ nedostane doklad o schválení normy (

§ 42

).

§ 44

Ak podnik prekročí v dôsledku prekročenia plánu realizácie plánovanú stratu (nadplánová

strata), môže orgán priamo mu nadriadený chýbajúcu sumu uhradiť; zdroje úhrady upravuje

ustanovenie

§ 31

prípadne

§ 37

. Inak platia o úhrade nadplánových strát primerane ustanovenia o úhrade plánovaných

strát.

§ 45

Ak podnik má z dôvodu neplánovanej straty (neplnenia plánovaného zisku) nedostatok

finančných prostriedkov na doplnenie obežných prostriedkov alebo na financovanie svojej

investičnej výstavby, môže mu banka poskytnúť na tento účel úver len na podklade rozborov

a uložených nápravných opatrení.

§ 46

(1)

Podnik s plánovanou celoročnou stratou, ktorý na niektorý štvrťrok plánuje zisk,

dostáva prídely a odvádza zisk spôsobom, ktorý upraví priamo nadriadený orgán po prejednaní

s podnikom; tento orgán prípadne prejedná s pobočkou banky úverovanie podniku v stratovom

štvrťroku.

(2)

Podnikom s plánovaným celoročným ziskom, avšak s plánovanou stratou v niektorom období

roka, možno na preklenutie finančných ťažkostí z toho vyplývajúcich poskytnúť úver

v prípadoch a za podmienok určených osobitnými predpismi.

§ 47

Na odstránenie stratovosti podnikov môže ministerstvo so súhlasom Ministerstva financií

zaviesť podnikové ceny.

§ 48

(1)

Hospodárske jednotky alebo i jednotlivé podniky, v ktorých nie sú vytvorené potrebné

predpoklady, nefinancujú sa podľa ustanovení druhej časti, ale podľa ustanovení tretej

časti. To platí i pre podniky určené na zrušenie, alebo v ktorých sa má objem výroby

(výkonov) podstatne znižovať.

(2)

O tom, že nie sú splnené predpoklady pre financovanie podľa ustanovení druhej časti,

prislúcha rozhodnúť, ak ide o jednotlivý podnik, orgánu priamo mu nadriadenému, a

ak ide o všetky podniky hospodárskej jednotky, ministerstvu.

§ 49

Podniku určí orgán priamo mu nadriadený vo finančnom pláne výšku zisku, ktorý má vytvoriť,

spôsob jeho použitia, výšku vlastných obežných prostriedkov a objem prostriedkov na

decentralizovanú výstavbu.

§ 50

Zisk podniku sa sčasti odvádza do štátneho rozpočtu a sčasti sa používa na plánované

zvýšenie vlastných obežných prostriedkov, na decentralizovanú výstavbu a na iné účely

určené finančným plánom alebo osobitnými predpismi.

§ 51

(1)

Ak si podnik má podľa plánu doplniť zo zisku vlastné obežné prostriedky, ponechá

si mesačne zo zisku jednu tretinu sumy, o ktorú sa podľa plánu majú v príslušnom štvrťroku

zvýšiť tieto prostriedky.

(2)

Ak podnik má podľa plánu použiť časť zisku na financovanie decentralizovanej výstavby,

prevedie mesačne po jednej tretine sumy plánovanej na tento účel na príslušný štvrťrok

na svoj investičný účet, a to najneskoršie prvý deň po lehote určenej Ministerstvom

financií na predloženie mesačnej (štvrťročnej) súvahy.

§ 52

(1)

Ak je skutočný zisk podniku za čas od začiatku roka do konca príslušného mesiaca

nižší než zisk plánovaný na to isté obdobie, použije podnik zisk, ktorý mu zostane

po vykonaní plánovaných odvodov, predovšetkým na plánované zvýšenie vlastných obežných

prostriedkov.

(2)

Ak podnik vykáže podľa súvahy od začiatku roka do konca príslušného mesiaca nadplánový

zisk, ponechá si z neho sumu vo výške 15 %. Túto sumu použije v prevádzke alebo podľa

osobitných predpisov na financovanie decentralizovanej výstavby. Zvyšok nadplánového

zisku odvedie podnik vedúcemu podniku. Podnik podriadený priamo ministerstvu odvedie

zvyšok nadplánového zisku do štátneho rozpočtu.

§ 53

Podnikom sa určí každoročne podiel z odpisov vyjadrený peňažnou sumou; inak o tomto

podiele platia obdobne ustanovenia

§§ 12 až 14

.

§ 54

O odvodoch a prevodoch zo zisku a odpisov a o odvodoch zo zníženia vlastných obežných

prostriedkov, o výsledkoch z predaja a likvidácie základných prostriedkov, tržbách

z brakovania zvierat základného stáda, o použití centralizovaných prostriedkov, ako

i o úhrade strát, platia primerané príslušné ustanovenia druhej časti.

§ 55

Finančné prostriedky podnikov koncom roka neprepadajú.

§ 56

(1)

Po uplynutí roka vykonajú podniky, hospodárske jednotky a ministerstvá komplexný

rozbor činnosti, a to zo všetkých hľadísk a vo všetkých súvislostiach, aby zhodnotili

svoje hospodárenie vcelku a v jednotlivých odboroch svojej činnosti, zistili príčiny

dobrých i zlých výsledkov a mohli zvoliť vhodné opatrenia na zlepšenie svojho hospodárenia.

Na základe rozboru a stanoviska banky schváli príslušný orgán výsledky finančného

hospodárenia a výkazy podnikov, hospodárskych jednotiek a ministerstiev, opatrenia

na nápravu, ročné podiely z prírastku zisku, zo zisku, z odpisov, z úspory dosiahnutej

znížením straty a pod.

(2)

Ak dosiahol podnik, hospodárska jednotka alebo ministerstvo podiel nesprávnym alebo

nezaslúženým spôsobom, odčerpá sa podiel v sume tomu zodpovedajúcej. Orgán, ktorý

schvaľuje výsledky finančného hospodárenia podľa odseku 1 súčasne určí v medziach

platných predpisov (

§ 58

) výšku hospodárskeho výsledku rozhodnú pre výpočet prírastku zisku v nasledujúcom

roku.

§ 57

(1)

Ministerstvá kontrolujú ako hospodárske jednotky používajú finančné zdroje; rovnakú

kontrolu vykonáva vedúci podnik, pokiaľ ide o podniky jemu podriadené.

(2)

Ak sa zistia vážne závady, môže nadriadený orgán obmedziť alebo i odňať podniku oprávnenie

používať vlastné finančné zdroje a používať centralizované prostriedky.

§ 58

Podrobnosti o komplexných rozboroch určia predpisy o týchto rozboroch.

§ 59

Podrobnosti na vykonanie tejto vyhlášky určia podľa potreby jednotlivé ministerstvá

so súhlasom Ministerstva financií.

§ 60

Ministerstvo financií môže zo závažných dôvodov povoliť výnimky a odchýlky z tejto

vyhlášky.

§ 61

Zrušuje sa vyhláška ministra financií č. 62/1958 Ú. l. (Ú. v.) o finančných zdrojoch

niektorých hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora a o úhrade ich

strát, a predpisy vydané na jej vykonanie.

§ 62

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1961.