ZÁKON 122/1978 Z. z. o niektorých služobných pomeroch vojakov

§ 1

Úvodné ustanovenia

Občania Československej socialistickej republiky konajú vojenskú službu v ozbrojených

silách Československej socialistickej republiky budovaných na obranu slobody a nezávislosti

štátu a socialistického zriadenia. Účelom zákona je upraviť služobné pomery vojakov

v súlade so súčasným stavom výstavby ozbrojených síl, vytvoriť predpoklady na ďalšie

zlepšovanie výkonu služby v ozbrojených silách a ustanoviť v zákone niektoré práva

a povinnosti vojakov upravené doteraz rôznymi vojenskými predpismi.

§ 2

(1)

Vojenská prísaha je slávnostným záväzkom pre plnenie povinností pri obrane štátu

vyplývajúcich pre vojakov najmä z ústavy, zákonov, vojenských poriadkov a rozkazov.

(2)

Vojaci sú povinní zložiť prísahu

„Ja, občan Československej socialistickej republiky, vedomý si svojej čestnej vlasteneckej

povinnosti, prisahám pred bojovou zástavou vernosť pracujúcemu ľudu vedenému Komunistickou

stranou Československa.

Sľubujem, že budem vojakom statočným a disciplinovaným, že budem dôsledne a iniciatívne

plniť ustanovenia vojenských poriadkov, rozkazy veliteľov a zachovávať vojenské tajomstvo.

Svedomite sa budem učiť ovládať vojenskú techniku a zbrane, zverené mi pracujúcim

ľudom, a pripravovať sa na boj, aby som mohol na rozkaz prezidenta a vlády Československej

socialistickej republiky čo najlepšie brániť svoju rodnú vlasť a jej socialistický

poriadok proti každému nepriateľovi.

Pre obranu socializmu som vždy pripravený stáť pevne v radoch ozbrojených síl Československej

socialistickej republiky po boku Sovietskej armády i armád ostatných socialistických

krajín v boji proti jeho nepriateľom a nasadiť i svoj život na dosiahnutie víťazstva.

Tak prisahám!“.

§ 3

(1)

Vojenská hodnosť (ďalej len „hodnosť“) je výrazom politických kvalít, vojenských

znalostí, skúseností a schopnosti veliť vojskám alaebo vykonávať funkcie v štáboch

a zariadeniach ozbrojených síl.

(2)

Hodnosti sa udeľujú vojakom s prihliadnutím na ich morálno-politické a odborné kvality,

výsledky služobnej činnosti, zásluhy, funkčné zaradenie a dĺžku vojenskej služby.

§ 4

Ustanovujú sa tieto hodnosti

a)

mužstva: vojak,

b)

poddôstojník: slobodník, desiatnik, čatár,

c)

praporčík: rotný, rotmajster, nadrotmajster, podpáporčík, práporčík, nadpráporčík,

d)

dôstojníkov: podporučík, poručík, nadporučík, kapitán, major, podplukovník, plukovník,

e)

generálov: generálmajor, generálporučík, generálplukovník, armádny generál.

§ 5

Vymenúvanie a povyšovanie do hodnosti

(1)

Vojakom v činnej službe a v zálohe, ktorí neboli vymenovaní alebo povýšení do výšších

hodností, prislúcha hodnosť vojaka.

(2)

Do vyšších hodností možno vymenovať alebo povýšiť len vojakov bezvýhradne oddaných

pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou zdatnosťou, ktorí

splňujú morálnopolitické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími predpismi.

(3)

Do hodností generálov vymenúva a povyšuje na návrh vlády Československej socialistickej

republiky. Do hodností dôstojníkov, práporčíkov a poddôstojníkov vymenúvajú a povyšujú

minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky alebo orgány nimi na to splnomocnené.

§ 6

Odňatie vyššej hodnosti

(1)

Vyššia hodnosť

a)

sa odníme vojakovi, ktorý svojím konaním preukázal nepriateľský pomer k socialistickému

zriadeniu;

b)

môže sa odňať vojakovi, ktorý sa dopustil takého konania, ktoré je v príkrom rozpore

s morálno-politickými požiadavkami kladenými na príslušníkov veliteľského zboru ozbrojených

síl.

(2)

Vojakom, ktorým sa vyššia hodnosť odňala, prislúcha hodnosť vojaka.

(3)

Odňatie hodnosti navrhujúú komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej

socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(4)

Generálom odníma hodnosť prezident Československej socialistickej republiky na návrh

vlády Československej socialistickej republiky. Ostatným vojakom odnímajú hodnosť

minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky, práporčíkom a poddôstojníkom aj orgány nimi

na to splnomocnené.

(5)

Ustanovenia Trestného zákona o strate vojenskej hodnosti zostávajú nedotknuté.

§ 7

Udeľovanie hodnosti

(1)

Vojakom možno udeliť vyššiu hodnosť, než ktorú skutočne majú, na dobu, po ktorú to

vyžaduje funkcia alebo služobná úloha, ktorými boli poverení.

(2)

Udelením hodnosti sa nemení branný pomer.

(3)

Vojakom, ktorým sa hodnosť udelila, prislúchajú práva a povinnosti spojené s touto

hodnosťou; udelenie hodnosti ale nezakladá nárok na úpravu služobných príjmov alebo

dávok nemocenskej starostlivosti a dôchodkového zabezpečenia.

(4)

Hodnosť udeľujú orgány, ktoré sú oprávnené do nej vymenúvať.

§ 8

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona určia minister národnej obrany Československej

socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 9

(1)

Vojaci v činnej službe sú povinní nosiť vojenskú rovnošatu, odznaky, ako aj iný predpísaný

výstroj, pokiaľ minister národnej obrany Československej socialistickej republiky

alebo minister vnútra Československej socialistickej republiky neurčí inak.

(2)

Vojaci z povolania môžu nosiť mimo času zamestnnia občiansky odev.

(3)

Predpisy o vojenskej rovnošate, odznakoch a inom výstroji vydajú minister národnej

obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej

socialistickej republiky, ktorí určia aj zásady pre nosenie vojenskej rovnošaty vojakmi

mimo činnej služby a určia pritom ich práva a povinnosti.

§ 10

(1)

Vojaci sú vyberaní a ustanovovaní do funkcií v súlade s potrebami ozbrojených síl

podľa politických a odborných kvalít, veliteľských a organizačných schopností a so

zreteľom na osoobné vlastnosti spravidla po získaní zodpovedajúceho vzdelania a praxe.

(2)

Vojakov ustanovujú do funkcií a odvolávajú z nich minister národnej obrany Československej

socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky

alebo orgány nimi na to splnomocnené. Toto ustanovenie sa netýka funkcií, do ktorých

ustanovuje prezident Československej socialistickej republiky alebo do ktorých sa

ustanovuje podľa osobitných predpisov.

(1)

Vojaci môžu byť v prípadoch, ktoré nestrpia odklad, zbavení výkonu funkcie nadriadenými

najmenej o dva stupne vyššími.

(4)

Podrobnosti určia ministernárodnej obrany Československej socialistickej republiky

a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 11

Čas zamestnania

(1)

Nevyhnutnou podmienkou úspešnej obrany vlasti je stála bojová pohotovosť ozbrojených

síl. Zabezpečovanie stálej bojovej pohotovosti nedovoľuje, aby sa na vojakov v činnej

službe vzťahovali všeobecné predpisy o úprave pracovných podmienok zamestnancov; najmä

sa na nich nevzťahujú predpisy o práci nadčasovej, práci nočnej a o práci v dňoch

pracovného pokoja.

(2)

Rozdelenie a dĺžka času zamestnania sa určuje služobnými predpismi a rozkazmi podľa

konkrétnych služobných úloh.

(3)

Nadriadení sú povinní umožniť svojim podriadeným politický, odborný a kultúrny rast,

plnenie ostatných občianskych povinností a odpočinok úmerný dĺžke času zamestnania

a obťažnosti výkonu služby.

§ 12

Dovolenka

(1)

Vojaci v základnej službe majú nárok na riadnu dovolenku vo výmere desať dní v každodm

roku základnej služby. Túto výmeru dovolenky môže predĺžiť so zreteľom na náročnosť

výkonu služby až o päť dní orgán splnomocnený na to kompetentným ministrom.

(2)

Vojaci z povolania a vojaci v ďalšej službe majú nárok na riadnu dovolenku, vo výmere

tridsať dní v jednom kalendárnom roku. Ak nemožno z mimoriadnych dôvodov udeliť riadnu

dovolenku v priebehu kalendárneho roku, poskytne sa v prvom štvrťročí nasledujúceho

kalendárneho roku.

(3)

Zo závažných dôvodov možno udeliť vojakom dovolenku bez nároku na peňažné náležitosti

alebo krátku (osobitnú) dovolenku za podmienok a v rozsahu určenom ministrom národnej

obrany Československej socialistickej republiky a ministrom vnútra Československej

socialistickej republiky.

(4)

Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej socialistickej republiky

a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 13

(1)

Každý vojak je povinný zachovávať vojenskkú disciplínu a upevňovať ju.

(2)

Velitelia sú povinní vychovávať svojich podriadených k uvedomelej vojenskej dissciplíne.

Za tým účelom sa im zveruje právo udeľovať odmeny za disciplínu a ukladať disciplinárne

tresty. Táto vojenská disciplinárna práávomoc slúži na udržiavanie a upevňovanie vojenského

poriadku a disciplíny.

§ 14

Rozsah vojenskej discilinárnej právomoci

Vojenskej disciplinárnej právomoci podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

osoby, ktoré sa povolaním do zvláštnej služby stali príslušníkmi ozbrojených síl,

c)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

d)

vojaci mimo činnej služby pre disciplinárne priestupky spáchané vo vojenskej rovnošate,

e)

osoby, ktoré mali nastúpiť vojenskú činnú službu, pre nenastúpenie tejto služby,

pokiaľ nejde o trestný čin,

f)

vojnoví zajatci.

§ 15

Odmeny za disciiplínu

(1)

Odmeny za disciplínu sa udeľujú za záslužné činy alebo za príkladné plnenie vojenských

povinností.

(2)

Odmeny za disciplínu sú najmä: pochvala, peňažné alebo vecné dary, udelenie čestného

odznaku a mimoriadne povýšenie.

§ 16

Disciplinárny priestupok

Disciplinárny priestupok je také zavinené konanie alebo opomenutie, ktoré sa prieči

vojenským poriadkom a predpisom, rozkazom a nariadeniam a porušuje vojenskú disciplínu,

pokiaľ nie je trestné podľa Trestného zákona, zákona o prečinoch alebo podľa iných

predpisov.

§ 17

Disciplinárne tresty

(1)

Disciplinárnymi trestami sú: pokarhanie, poriadkové tresty, tresty odňatia slobody,

trest zníženia hodnosti o jeden stupeň a u poddôstojníkov aj trest odňatia hodnosti.

(2)

Disciplinárnymi trestami odňatia slobody sú: väzenie a domáce väzenie.

(3)

Najvyššia výmera disciplinárneho trestu odňatia slobody sa určuje na 21 dní.

§ 18

Ukladanie disciplinárnych trestov

(1)

Disciplinárny trest možno uložiť za disciplinárny priestupok podriadenému, ak nepostačujú

na jeho nápravu a obnovenie disciplíny iné miernejšie výchovné prostriedky (dohováranie,

napomenutie a pod.).

(2)

Druh a výška trestu musia byť úmerné povahe priestupku a jeho následkom, miere zavinenia,

okolnostiam, za ktorých bol spáchaný skoršiemu chovaniu previnilého, predvídanému

účinku trestu na previinilého a a na morálny stav jednotky.

(3)

Veliteľ zodpovedá za riadne vyšetrenie prípadu a za vyslúchnutie obvineného pred

uložením trestu.

§ 19

Podmienečný odklad výkonu trestu

Veliteľ, ktorý uložil disciplinárny trest, môže podminečne odložiť jeho výkon na skúšobnú

dobu od jedného do troch mesiacov, ak je vzhľadom na predošlé chovanie potrestaného

a na okolnosti prípadu dôvodne toho názoru, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho

výkonu.

§ 20

Odvolanie

(1)

Potrestaný sa môže odvolať do dddvoch dní proti uloženému disciplinárnemu trestu,

ak je toho názoru, že disciplinárny priestupok nespáchal, aalebo ak prekročil veliteľ

svoju disciiplinárnu právomoc.

(2)

Pri trestoch odňatie slobody sa môže potrestaný odvolať i proti výške uloženého trestu,

ak je toho názoru, že veliteľ porušil pri uložení trestu ustanovenie

§ 18 ods. 2

.

(3)

Odvolanie má pri trestoch odňatia slobody odkladný účinok.

(4)

Potrestaný môže podať odvolanie s odôvodnením najbližšiemu nadriadenému toho, kto

trest uložil. Nadriadený môže uložený trest zrušiť, zmierniť alebo ponechať v platnosti.

Proti rozhodnutiu nadriadeného o odvolaní sa nemožno ďalej odvolať.

§ 21

(1)

Disciplinárny priestupok sa premlčuje uplynutím jedného roku odo dňa, keď bol spáchaný.

(2)

Disciplinárny trest možno zahladiť.

§ 22

Podrobnejšiu úpravu vojenského dsciplinárneho práva určí disciplinárny poriadok, ktorý

vydá prezident Československej socialistickej republiky.

§ 23

Za vojakov z povolania možno prijať len občanov Československej socialistickej republiky

bezvýhradne oddaných pracujúcemu ľudu a socialistickému zriadeniu, s potrebnou telesnou

zdatnosťou, ktorí splňujú morálno-politické a odborné požiadavky ustanovené vykonávacími

predpismi.

§ 24

(1)

Vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú

službu ako svoje povolanie v služoobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú

žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

(2)

Ak bol do služobného pomeru vojaka z povolania prijatý vojak, ktorý je podľa branného

zákona povinný ďalšou službou, plní svoju povinnosť na ďalšiu službu v služobnom pomere

vojaka z povolania.

§ 25

Vznik a zánik služobného pomeru

Služobný pomer vojaka z povolania vzniká dňom prijatia; zaniká prepustením z tohto

služobného pomeru, odňatím alebo stratou vojenskej hodnosti, prepustením z vojska

a úmrtím.

§ 26

Prepustenie zo služobného pomeru

(1)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania sa prepustia vojaci,

a)

ktorých uznala vojenská lekárska komisia za neschopných na vojenskú činnú službu

zo zdravotných dôvodov,

b)

pre ktoroých nie je pri znížení počtov ozbrojených síl iné služobné zariadenie,

c)

pre služobnú nespôsobilosť na základe hodnotenia,

d)

ktorí majú na základe uznesenia vlády Československej socialistickej republiky prejsť

k civilným orgánom alebo organizáciám na funkcie neplánované pre vojakov z povolania.

(2)

Zo služobného pomeru vojaka z povolania možno prepustiť vojakov,

a)

ktorí vo vojenskej činnej službe dosiahli vekovú hranicu ustanovenú v brannom zákone,

b)

ktorí splňujú podmienky nároku na starobný dôchodok,

c)

u ktorých vojenská lekárska komisia zistila zníženú schopnosť na vojenskú činnú službu

zo zdravotných dôvodov a pre ktorých nie je v ozbrojených silách iné vhodné zaradenie,

d)

na vlastnú žiadosť z dôdvodov hodných osobitného zreteľa,

e)

ktorí sa dopustili konania závažným spôsobom znevažujúceho hodnosť generála, dôstojníka

alebo práporčíka,

f)

ktorí boli právoplatne odsúdení súdom na nepodmienečný trest odňatia slobody.

(3)

Vojaci z povolania, ktorí dosiahli vekovú hranicu ustanovenú na zotrvanie vo vojenskej

činnej službe, môžu byť so svojím súhlasom ponechaní podľa potrieb ozbrojených síl

v služobnom pomere nad ustanovenú vekovú hranicu na základe rozhodnutia ministra národnej

obrany Československej socialistickej republiky alebo ministra vnútra Československej

socialistickej republiky alebo orgánov nimi na to splnomocnených. Zo služobného pomeru

sa podľa odseku 2 písm. a) prepustia vojaci, ktorí s ponechaním v ňom nad ustanovenú

vekovú hranicu nesúhlasia.

(4)

O prepustení vojaka z povolania podľa odseku 2 písm. e) alebo f) sa môže rozhodnúť

iba do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dôvod na prepustenie zistil, najneskoršie však

do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol.

(5)

Návrhy na prepustenie vojakov z povolania podľa odseku 2 písm. e) a f) posudzujú

komisie zriadené ministrom národnej obrany Československej socialistickej republiky

a ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(6)

Vojak z povolania, ktorý má byť prepustený zo služobného pomeru, musí byť o prepustení

upovedomený najmenej tri mesiace vopred, ak obojstrannou dohodou nie je určené inak.

§ 27

(1)

O prijatí do služobného pomeru a o prepustení z neho rozhodujú u vojakov z povolania

vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej republiky;

u práporčíkov z ppovolania orgány splnomocnené na to príslušnými ministrami.

(2)

O prepustení podľa

§ 26 ods. 2 písm. d)

rozhodujú vo svojej pôsobnosti minister národnej obrany Československej socialistickej

republiky.

§ 28

(1)

Vojaci z povolania sú ppovinní vykonávať službu v mieste a vo funkcii podľa potrieb

ozbrojených síl, plniť iniciatívne a svedomite služobné povinnosti a sústavne zvyšovať

svoje politické a odborné znalosti i telesnú zdatnosť.

(2)

Premiestenie vyžadované vojakom z povolenia zo závažných dôvodov možno uskutočniť,

ak to dovoľuje záujem služby.

(3)

Vojakom z povolania zabezpečujú orgány Federálneho ministerstva národnej obrany alebo

Federálneho ministerstva vnútra byt v mieste ich služobného zaradenia. Ustanovenia

zákona o hospodárení s bytmi zostávajú nedotknuté.

§ 28a

(1)

Vojakom z povolania sa môže na upevnenie ich fyzickej zdatnosti, telesného a duševného

zdravia poskytnúť preventívna rehabilitácia v dĺžke 14 kalendárnych dní v roku.

(2)

Vojakom z povolania s oslabeným zdravotným stavom sa môže na základe lekárskeho odporúčania

poskytnúť preventívna rehabilitácia formou kúpeľného liečenia alebo starostlivosti

v ozdravovaniach spojená s časťou riadnej dovolenky.

(3)

Podmienky poskytovania a spôsob preventívnej rehabilitácie určia vo svojej pôsobnosti

minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky.

§ 29

(1)

Vojakom z povolania sa nedovoľuje uzavrieť vedľajší pracovný pomer; konať zárobkové

práce môžu len so zvolením kompetentných orgánov ozbrojených síl.

(2)

Vojaci z povolania môžu študovať na školách mimo ozbrojených síl len so zvolením

kompetentných orgánov ozbrojených síl.

§ 30

(1)

Vojaci z povolania môžu byť pridelení k civilným orgánom a organizáciám na plnenie

úloh obranného charakteru a iných špeciálnych úloh s ponechaním vo vojenskej činnej

službe.

(2)

Plánovaný počet funkcií v týchto orgánoch a organizáciách schvaľuje Rada obrany štátu

na základe návrhov predloženýdch po prerokovaní s ministrom národnej obrany Československej

socialistickej republiky alebo ministrom vnútra Československej socialistickej republiky.

(3)

Podrobnosti o prideľovaní vojakov z povolania k civilným orgánom a organizáciám ustanoví

vláda Československej socialistickej republiky.

§ 31

(1)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru pred vznikom nároku na starobný

dôchodok je vláda Československej socialistickej republiky, ak o to požiadajú, povinná

prostredníctvom vojenskej správy a v spolupráci so zúčastnenými orgánmi štátnej správy

zabezpečiť umiestnenie v občianskom povolaní primerané ich vzdelaniu, praktickým skúsenostiam

a schopnostiam u možniť prípravu na zvolené občianske povolanie starostlivosťou štátu.

(2)

Na vydanie podrobnejších predpisov o úlohách orgánov republík pri umiestení vojakov

z povolania podľa odseku 1 sa splnomocňujú vlády Českej socialistickej republiky a

Slovenskej socialistickej republiky.

(3)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa

§ 26 ods. 1 písm. a)

alebo

ods. 2 písm. c)

, ktorí nemajú nárok na príspevok za službu alebo na dôchodok zo sociálneho zaaabezpečenia,

sa poskytuje najdlhšie po dva roky od prepustenia, najskôr však od nástupu do občianskeho

povolania, prípadne od začiatku prípravy na toto povolanie platové vyrovnanie, ak

ich služobný pomer trval aspň 10 rokov.

(4)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru sa poskytuje odchodné podľa

dĺžky služby v ozbrojených silách až do výšky šesťnásobku mesaačného hrubého služobného

príjmu podľa zásad, ktoré určia minister národnej obrany Československej socialistickej

republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

(5)

Vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa

§ 26 ods. 1 písm. a) alebo b)

alebo

ods. 2 písm. a)

alebo

c)

, ktorí nemajú nárok na príspevok za sllužbu, platové vyrovnanie alebo dôchodok zo

sociálneho zabezpečenia, sa poskytuje jeden rok odo dňa prepustenia hodnostný plat

zodpovedajúci hodnosti dosiahnutej ku dňu prepustenia.

(6)

Ak zanikne služobný pomer vojaka z povolania úmrtím, patrí pozostalým úmrtné.Výšku

úmrtného a okruh pozostalých, ktorým úmrtné patrí, určia vo svojej pôsosbnosti minister

národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra Československej

socialistickej republiky. Nároky pozostatých podľa predpisov o zodpovednosti za škodu

pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania zostávajú nedotknuté.

1

)

(7)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 sa vzťahujú aj na vojakov, ktorí sú v čase vojenskej činnej

služby hmotne zabezpečení ako vojaci z povolania; ustanovenie odseku 6 sa vzťahuje

aj na pozostlých po týchto vojakoch.

§ 32

(1)

Podrobnosti k ustanoveniam tohto dielu zákona, pokiaľ sa nevyhradzujú vláde Československej

socialistickej republiky, určia minisster národnej o brany Československej socialistickej

republliky.

(2)

Minister národnej obrany Českoslovnekej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky môžu vo svojej pôsobnosti odstraňovať tvrdosti,

ktoré by sa vyskytli pri vykonávaní ustanovenia

§ 31 ods. 3

.

(3)

Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanovia

podrobnosti o organizácii, riadení a o dávkach podľa

§ 31 ods. 3 až 7

; ďalej upravia podobnosti o zápočte dôb a o príjmoch, z ktorých sa vypočítavajú dávky.

§ 33

(1)

Príspevok za službu (ďalej len „príspevok“) patrí vojakom z povolania prepusteným

zo služobného pomeru podľa

§ 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e)

, ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení

dosiahli vek aspoň 40 rokov. Minister národnej obrany Československej socialistickej

republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky môžu vojakom

prepusteným podľa

§ 26 ods. 2 písm. f)

alebo vojakom, ktorých služobný pomer zanikol odňatím vojenskej hodnosti alebo vyslovením

jej straty, priznať príspevok, ak sú pre to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2)

Základom pre výpočet príspevku (ďalej len „základ“) je úhrn hrubého funkčného a hodnostného

platu vojaka z povolania za posledný mesiac pred prepustením zo služobného pomeru

alebo mesačný priemer týchto príjmov za posledných päť ukončených kalendárnych rokov

pred rokom prepustenia zo služobného pomeru alebo u výkonných letcov a vojakov im

na roveň postavených aj pred rokom, v ktorom došlo ku skončeniu leteckej alebo jej

na roveň postavenej služby podľa toho, čo je pre oprávneného výhodnejšie.

(3)

Základná výmera príspevku za 20 rokov služby v ozbrojených silách tvorí 30 % základu.

K základnej výmere sa pripočítajú za 21. a každý ďalší rok služby 2 % základu. Najvyššia

percentná výmera príspevku tvorí 55 % základu. Najvyššia výmera príspevku nemôže však

prekročiť pevné sumy, ktoré určí vláda Československej socialistickej republiky v

rozmedzí 1400 až 2150 Kčs mesačne podľa hodnosti dosiahnutej vojakom z povolania ku

dňu prepustenia zo služobného pomeru; pritom ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok

nesmie príspevok prekročiť maximálnu výšku čiastočného invalidného dôchodku účastníkov

odboja.

(4)

Služba výkonného letca a výsadkára a výkon funkcií zvláštnej povahy a stupňa nebezpečnosti

sa započítavajú vo zvýšenom rozsahu určenom služobnými predpismi; doba účasti na národnom

boji za oslobodenie sa započítava v rozsahu ustanovenom zákonom o sociálnom zabezpečení.

(5)

Účastníkom odboja sa k príspevku priipočítajú podľa skupín ustanovených zákonom o

sociálnom zabezpečení za každý začatý rok odbojovej činnosti tieto sumy

skupina

mesačne Kčs

I.

60

II. a III.

50

IV.

40.

(6)

Príspevok sa vypláca ako preddavok; po uplynutí každého kalendárneho roku, po zániku

zárobku alebo zániku nároku na príspevok sa vyplatené preddavky zúčtujú.

(7)

Pri súbehu príspevku so zárobkom sa príspevok kráti o sumu, o ktorú úhrn príspevku

a hrubého zárobku presahuje úhrn hrubého funkčného a hodnostného platu a prídavku

za výsluhu rokov

2

)

patriaci oprávnenému za obdobie rozhodné pre určenie základu podľa odseku 2.

(8)

Pri súbehu nároku na príspevok a na strobný, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok

alebo na dôchodok za výsluhu rokov (čiastočný dôchodok za výsluhu rokov) podľa predpisov

o sociálnom zabezpečení patrí oprávnenému podľa jeho voľby buď dôchodok, alebo príspevok;

nárok na príspevok trvá až do dovŕšenia 60 rokov veku.

(9)

Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky môžu príspevok odňať vojakom, ktorým bola

odňatá vojenská hodnosť alebo vyslovená jej strata.

(10)

Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra ustanoví podrobnosti

o organizácii, konaní a rozhodovaní o dávkach, o zápočte dôb, o príjmoch, z ktorých

sa vypočítava príspevok, o krátení príspevku pri súbehu so zárobkom, o spôsobe výplaty

dávok a o povinnostiach oprávnených osôb.

(11)

Minister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky môžu odstraňovať tvrdosti, ktoré by sa vyskytli

pri vykonávaní ustanovení tohto dielu zákona.

(12)

Vláda Československej socialistickej republiky môže so zreteľom na vývoj životných

nákladov ustanoviť k príspevku osobitný prídavok, prípadne upraviť spôsob krátenia

príspevku výhodnejšie.

§ 34

Zrušený.

§ 35

MInister národnej obrany Československej socialistickej republiky a minister vnútra

Československej socialistickej republiky môžu upraviť vo vzájomnej dohode vzťahy medzi

vojakmi v činnej službe a príslušníkmi Zboru národnej bezpečnosti.

§ 36

(1)

Služobný pomer poddôstojníkov z povolania podľa zákona

č. 44/1949 Zb.

zaniká 30. septembrom 1960.

(2)

Poddôstojníci z povolania, pokiaľ splňujú podmienky pre prijatie za vojakov z povolania

podľa

§ 23

tohto zákona, budú na svoju žiadosť podanú do 10. júna 1960 prijatí od 1. októbra

1960 za práporčíkov z povolania.

(3)

Poddôstojníci z povolania, ktorí nepožiadajú o prijatie za práporčíkov z povolania

alebo ktorí podmienky pre prijatie nesplňujú, sú povinní splniť svoj záväzok na ďalšiu

službu.

(4)

Podrobnosti určia minister národnej obrany Československej oscialistickej republiky

a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

§ 37

Vojakom, ktorí dosiahli hodnosť „staršina“, prislúcha 1. októbrom 1960 hodnosť „rotmajster“.

§ 38

Zrušený.

§ 39

Zrušujú sa

1.

s účinnosťou od 1. mája 1960

a)

zákon

č. 72/1946 Zb.

o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí

niektorých osôb do československej brannej moci,

b)

zákon

č. 29/1947 Zb.

o likvidácii takzvaného vládneho vojska, ako aj o umiesťovaní a inom zaopaatrení

jeho zamestnancov,

c)

zákon

č. 60/1947 Zb.

, ktorým sa mení zákon zo 6. marca 1946 č. 72 Zb. o úprave niektorých právnych pomerov

dôstojníkov a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej

brannej moci,

d)

zákon

č. 116/1947 Zb.

o úpraave niektorých právnych pomerov dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov ašpirantov

v zálohe,

e)

zákon

č. 134/1948 Zb.

, ktorým sa predlžuje platnosť predpisov o úprave niektorých právnych pomerov dôstojníkov

a rotmajstrov z povolania a o prevzatí niektorých osôb do československej brannej

moci,

f)

zákon

č. 59/1949 Zb.

o odňatí vojenskej hodnosti niektorým dôstojníkom, rotmajstrom a poddôstojníkom vojska

mimo činnej služby,

g)

zákon

č. 199/1949 Zb.

o udeľovaní titulov vyšších vojenských hodností,

h)

zákon

č. 85/1950 Zb.

o opatreniach súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov ozbrojených

zborov,

i)

§ 4 zákona č. 88/1952 Zb.

o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl,

j)

§§ 3 až 5 zákona č. 286/1948 Zb.

o národnej bezpečnosti;

2.

s účinnosťou od 1. októbra 1960

a)

zákon

č. 44/1949 Zb.

o úprave právnych pomerov súvisiacich s reorganizáciou veliteľského zboru vojska.

b)

§ 5 zákona č. 88/1952 Zb.

o materiálnom zabezpečení príslušníkov ozbrojených síl.

§ 40

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1960, s výnimkou ustanovenia

§ 4

, ktoré nadobúda účinnosť 1. októbrom 1960; vykonajú ho minister národnej obrany Československej

socialistickej republiky a minister vnútra Československej socialistickej republiky.

Ústava Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 nadobudla

účinnosť 11. júlom 1960, ústavný zákon č. 143/1968 Zb. z 27. októbra 1968 o československej

federácii nadobudol účinnosť l. januárom 1969, ústavný zákon č. 126/1970 Zb. z 20.

decembra 1970 o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých

stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, nadobudol účinnosť 1. januárom

1971, zákon č. 59/1969 Zb. z 5. júna 1969 o niektorých zmenách v služobných pomeroch

vojakov z povolania nadobudol účinnosť 1. júlom 1969, zákon č. 150/1969 Zb, z 18.

decembra 1969 o prečinoch nadobudol účinnosť l. januárom 1970, zákon č. 100/1970 Zb.

zo 17. novembra 1970 o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti nadobudol

účinnosť l. januárom 1971 a zákon č. 65/1978 Zb. z 21. júna 1978, ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších

predpisov, nadobúda účinnosť 1. januárom 1979.