Zákon o sociálnom poistení 121/2005 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 551/2003 Z. z., zákonom č. 600/2003 Z. z., zákonom č. 5/2004 Z. z., zákonom č. 43/2004 Z. z., zákonom č. 186/2004 Z. z., zákonom č. 365/2004 Z. z., zákonom č. 391/2004 Z. z., zákonom č. 439/2004 Z. z., zákonom č. 523/2004 Z. z. a zákonom č. 721/2004 Z. z.

§ 1

Predmet a pôsobnosť zákona

(1)

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne

vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie

sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo

veciach sociálneho poistenia.

(2)

Tento zákon upravuje aj výber, registráciu a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie.

1

)

(3)

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej

polície, colníkov

1a

)

(ďalej len „policajt“), príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu

službu v ozbrojených silách

2

)

(ďalej len „profesionálny vojak“), a vojakov, ktorí sa počas výkonu vojenskej služby

v ozbrojených silách štúdiom alebo výcvikom pripravovali na výkon profesionálnej služby

v ozbrojených silách

3

)

(ďalej len „vojak prípravnej služby“), ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 2

Rozsah sociálneho poistenia

Sociálne poistenie podľa tohto zákona je

a)

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej

činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva

a materstva,

b)

dôchodkové poistenie, a to

1.

starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia,

2.

invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a pre prípad

úmrtia,

c)

úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku

pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len „pracovný úraz“) a choroby z povolania,

d)

garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa

na uspokojovanie nárokov zamestnanca a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie nezaplatených zamestnávateľom do základného fondu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie,

e)

poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca

v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

§ 3

Zárobková činnosť

Zárobková činnosť podľa tohto zákona je

a)

na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia

1.

činnosť zamestnanca,

2.

činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená

a povinne dôchodkovo poistená,

b)

na účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.

§ 4

Zamestnanec

(1)

Zamestnanec podľa tohto zákona je

a)

fyzická osoba v pracovnom pomere,

4

)

b)

fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,

5

)

c)

fyzická osoba v služobnom pomere,

6

)

d)

člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu,

7

)

e)

ústavný činiteľ,

8

)

verejný ochranca práv

9

)

a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený na území Slovenskej republiky

(ďalej len „poslanec Európskeho parlamentu“),

9a

)

f)

predseda vyššieho územného celku,

10

)

starosta obce,

11

)

starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor

mesta,

g)

poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského

zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec

miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na

výkon funkcie,

h)

doktorand v dennej forme doktorandského štúdia,

12

)

i)

pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,

13

)

j)

fyzická osoba vo výkone väzby

14

)

a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody,

15

)

ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon iných prospešných prác.

16

)

(2)

Zamestnanec na účely úrazového poistenia je aj fyzická osoba, ktorá vykonáva práce

na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

§ 5

Samostatne zárobkovo činná osoba

Samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá

a)

vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách

17

)

a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu,

11

)

b)

má oprávnenie prevádzkovať živnosť,

18

)

c)

má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu

19

)

okrem činnosti znalca a tlmočníka, ktorú vykonávajú podľa osobitného predpisu,

20

)

v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy štátnych orgánov,

a okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať

oprávnenie podľa osobitného predpisu,

21

)

d)

je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti,

22

)

e)

vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,

f)

vykonáva činnosť obchodného zástupcu.

23

)

§ 6

Poistenec

(1)

Poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo

poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona.

(2)

Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba,

ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa

§ 60 ods. 2

.

(3)

Poistencom patria práva pri výkone sociálneho poistenia rovnako v súlade so zásadou

rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom.

23a

)

(4)

Poistenec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté

v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany

na súde podľa osobitného zákona.

23a

)

§ 7

Zamestnávateľ

(1)

Zamestnávateľ podľa tohto zákona je pre

a)

fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je

fyzická osoba v pracovnom pomere,

b)

fyzickú osobu v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,

c)

fyzickú osobu v služobnom pomere služobný úrad alebo služobný orgán, v ktorom fyzická

osoba vykonáva štátnu službu,

d)

člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, družstvo,

e)

ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom

jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu

práv a pre poslanca Európskeho parlamentu Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,

f)

predsedu vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre

starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej

časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,

g)

poslanca vyššieho územného celku vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva

obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva

mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva

mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,

h)

doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia právnická osoba, v ktorej sa toto

štúdium vykonáva,

i)

fyzickú osobu, ktorá je pestúnom v zariadení pestúnskej starostlivosti, vyšší územný

celok alebo obec, ktorý zriadil zariadenie pestúnskej starostlivosti,

j)

fyzickú osobu vo výkone väzby

14

)

a pre fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody,

15

)

ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej

na výkon iných prospešných prác,

16

)

ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody.

(2)

Zamestnávateľ na účely úrazového poistenia je aj právnická osoba alebo fyzická osoba,

pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo

pracovného pomeru.

(3)

Právnická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 je zamestnávateľ, ak jej sídlo alebo adresa

jej organizačnej zložky je na území Slovenskej republiky.

(4)

Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. a) a odseku 2 je zamestnávateľ, ak má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt.

25

)

§ 8

Pracovný úraz a choroba z povolania

(1)

Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby

spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších

vplyvov, ktoré

a)

zamestnanec uvedený v

§ 4

utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo

služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,

26

)

b)

fyzická osoba uvedená v

§ 17 ods. 2

utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s

týmito činnosťami.

(2)

Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym

zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v

prílohe č. 1

, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe

a)

zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti

s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,

b)

fyzickej osobe uvedenej v

§ 17 ods. 2

pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito

činnosťami.

(3)

Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu

chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.

(4)

Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a)

výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností

vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,

b)

iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a

c)

činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

(5)

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca

podľa odsekov 1 a 2 je

a)

úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom

práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem

cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti podľa osobitného predpisu,

27

)

stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne

a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),

b)

vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa

alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,

c)

účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní,

na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo

vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre

zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú

so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,

d)

povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte

28

)

alebo v priamej súvislosti s ňou.

(6)

V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v

§ 17 ods. 2

sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti;

odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.

(7)

Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré

vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby

alebo v súvislosti s nimi.

§ 9

Nezaopatrené dieťa

(1)

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa

a)

do skončenia povinnej školskej dochádzky,

29

)

b)

po skončení povinnej školskej dochádzky,

29

)

najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak

1.

sa sústavne pripravuje na povolanie,

2.

pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa

prílohy č. 2

, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť

alebo

3.

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie

alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené

v

prílohe č. 2

, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok

a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.

(3)

Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,

a)

ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie

druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu,

30

)

alebo

b)

ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

§ 10

Sústavná príprava na povolanie

(1)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je štúdium na strednej škole po

skončení povinnej školskej dochádzky

29

)

alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.

31

)

(2)

Sústavná príprava na povolanie podľa

§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu

sa začína

a)

žiakovi strednej školy od začiatku školského roka nasledujúceho po školskom roku,

v ktorom skončí povinnú školskú dochádzku,

b)

študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na štúdium prvého stupňa alebo na štúdium

druhého stupňa.

(3)

Sústavná príprava na povolanie podľa

§ 9 ods. 1 písm. b) prvého bodu

sa končí

a)

žiakovi strednej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom,

32

)

b)

študentovi vysokej školy spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.

33

)

(4)

Sústavná príprava na povolanie podľa tohto zákona je aj obdobie

a)

bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca

školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

b)

od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na štúdium na vysokú školu vykonaného

v kalendárnom roku, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,

c)

po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky podľa osobitného

predpisu,

32

)

najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,

d)

od získania vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium

druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca

kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

(5)

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím

rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo školstva“) postavené na roveň štúdia na školách uvedených v odseku

1.

§ 11

Všeobecný vymeriavací základ

(1)

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len

„štatistický úrad“) za príslušný kalendárny rok.

(2)

Všeobecný vymeriavací základ v poslednom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia uvedeného

v

§ 63

sa rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za predposledný kalendárny rok rozhodujúceho

obdobia.

(3)

Všeobecné vymeriavacie základy v kalendárnych rokoch pred rokom 2003 sú uvedené v

prílohe č. 3

.

(4)

Suma všeobecného vymeriavacieho základu po roku 2002 za príslušný kalendárny rok

sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“) podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho

úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka

zákonov“) najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom kalendárnom

roku.

§ 12

Platobná neschopnosť zamestnávateľa

(1)

Zamestnávateľ je platobne neschopný, ak

a)

súd rozhodol o vyhlásení konkurzu alebo

b)

súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

(2)

Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň vydania uznesenia súdu o

vyhlásení konkurzu alebo deň vydania uznesenia súdu, ktorým súd zamietol návrh na

vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.

§ 13

(1)

Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské

dávky, a to

a)

nemocenské,

b)

ošetrovné,

c)

vyrovnávacia dávka,

d)

materské.

(2)

Z dôchodkového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové

dávky, a to

a)

zo starobného poistenia

1.

starobný dôchodok,

2.

predčasný starobný dôchodok,

3.

vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

4.

sirotský dôchodok,

b)

z invalidného poistenia

1.

invalidný dôchodok,

2.

vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok,

3.

sirotský dôchodok.

(3)

Z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú úrazové

dávky, a to

a)

úrazový príplatok,

b)

úrazová renta,

c)

jednorazové vyrovnanie,

d)

pozostalostná úrazová renta,

e)

jednorazové odškodnenie,

f)

pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,

g)

rekvalifikácia a rekvalifikačné,

h)

náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,

i)

náhrada nákladov spojených s liečením,

j)

náhrada nákladov spojených s pohrebom.

(4)

Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje dávka

garančného poistenia.

(5)

Z poistenia v nezamestnanosti sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje

dávka v nezamestnanosti.

§ 14

Osobný rozsah nemocenského poistenia

(1)

Povinne nemocensky poistení sú

a)

zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia

Slovenskej republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva,

ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej

zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu

34

)

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 10

.

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt.

25

)

§ 15

Osobný rozsah dôchodkového poistenia

(1)

Povinne dôchodkovo poistení sú

a)

zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

b)

samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,

c)

občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo

zdokonaľovaciu službu

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách,

d)

občan Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu,

36

)

e)

fyzická osoba, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku

alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku,

f)

na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca invalidný dôchodok

do dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok (ďalej len „dôchodkový

vek“) okrem poberateľa invalidného dôchodku uvedeného v

§ 266

.

(2)

Fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. e) je rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho

manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti

nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

(3)

Osobná a celodenná starostlivosť fyzickej osoby podľa odseku 1 písm. e) je starostlivosť

fyzickej osoby uvedenej v odseku 2 aspoň o jedno dieťa do šiestich rokov jeho veku

alebo starostlivosť o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich

rokov jeho veku.

(4)

Podmienka osobnej a celodennej starostlivosti sa považuje za splnenú aj vtedy, ak

a)

fyzická osoba uvedená v odseku 2 počas výkonu zárobkovej činnosti alebo štúdia na

strednej škole alebo vysokej škole zabezpečí potrebnú starostlivosť o dieťa do šiestich

rokov jeho veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich

rokov jeho veku inou plnoletou fyzickou osobou a dieťa neumiestni v jasliach, materskej

škole alebo v inom obdobnom zariadení,

b)

dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku navštevuje

rehabilitačné jasle, materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné

zariadenie v rozsahu najviac štyroch hodín denne,

c)

dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom do siedmich rokov jeho veku navštevuje jasle, materskú školu alebo iné obdobné

zariadenia v rozsahu najviac štyroch hodín denne a fyzická osoba uvedená v odseku

2 je občanom s ťažkým zdravotným postihnutím,

37

)

d)

dieťa do šiestich rokov jeho veku alebo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom do siedmich rokov jeho veku je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti

zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

(5)

Ak sa dieťaťu do šiestich rokov jeho veku alebo dieťaťu s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom do siedmich rokov jeho veku poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb celoročne alebo týždenne, starostlivosť fyzickej osoby uvedenej v odseku 2

o toto dieťa sa nepovažuje za osobnú a celodennú starostlivosť.

(6)

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov

veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt.

25

)

(7)

Nárok na dôchodkové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom majú aj manžel

(manželka) a nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 6 a

po poberateľoch starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného

dôchodku.

§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu podľa osobitného

predpisu

38

)

a zamestnávateľa prokurátora podľa osobitného predpisu.

39

)

§ 17

(1)

Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po

splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

(2)

Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj

a)

žiak strednej školy a študent vysokej školy, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im

vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej)

praxe,

b)

fyzická osoba, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania

pri výkone základnej služby, náhradnej služby, zdokonaľovacej služby,

35

)

mimoriadnej vojenskej služby

40

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,

36

)

c)

fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane Slovenskej republiky a v iných

občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania

pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi podľa osobitného predpisu,

41

)

a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba

z povolania pri činnostiach tohto zboru,

d)

fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa

jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome

a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto

činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,

e)

dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby, ktorý

utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych

služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,

f)

dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby

a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto

činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.

(3)

Nárok na úrazové dávky za podmienok ustanovených týmto zákonom má aj manžel (manželka),

nezaopatrené dieťa po fyzických osobách uvedených v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba,

voči ktorej mala fyzická osoba uvedená v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu

povinnosť.

§ 18

Osobný rozsah garančného poistenia

(1)

Povinne garančne poistený je zamestnávateľ uvedený v

§ 7 ods. 1 písm. a)

okrem zamestnávateľa, ktorý je rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,

obcou a zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu.

(2)

Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia zamestnávateľa má jeho

zamestnanec uvedený v

§ 4 ods. 1 písm. a)

po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

§ 19

Osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti

(1)

Povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený,

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16

rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný

pobyt

24

)

alebo povolenie na trvalý pobyt.

25

)

(3)

Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na

a)

zamestnanca podľa osobitného predpisu

42

)

a zamestnanca podľa

§ 4 ods. 1 písm. j)

,

b)

fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

§ 20

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a

povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

zamestnanca vzniká

a)

fyzickej osobe v pracovnom pomere odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom

skončenia pracovného pomeru,

b)

fyzickej osobe v štátnozamestnaneckom pomere odo dňa vzniku štátnozamestnaneckého

pomeru a zaniká dňom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru,

c)

fyzickej osobe v služobnom pomere odo dňa vzniku služobného pomeru a zaniká dňom

skončenia služobného pomeru,

d)

členovi družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, odo dňa vzniku pracovného

vzťahu k družstvu a zaniká dňom zániku pracovného vzťahu k družstvu,

e)

ústavnému činiteľovi, verejnému ochrancovi práv, predsedovi vyššieho územného celku,

starostovi obce, starostovi mestskej časti v Bratislave, starostovi mestskej časti

v Košiciach a primátorovi mesta odo dňa, ktorý je určený na nástup do funkcie, poslancovi

Európskeho parlamentu odo dňa začiatku prvej schôdze Európskeho parlamentu po vykonaných

voľbách a poslancovi Európskeho parlamentu, ktorý nastupuje ako náhradník, odo dňa,

ktorý je uvedený v osvedčení ako deň, ktorým sa stal poslancom Európskeho parlamentu,

42a

)

a zaniká dňom zániku mandátu,

f)

poslancovi vyššieho územného celku, poslancovi obecného zastupiteľstva, poslancovi

mestského zastupiteľstva, poslancovi miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave

a poslancovi miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach odo dňa, od ktorého

je dlhodobo uvoľnený z výkonu činnosti zamestnanca na výkon funkcie poslanca, a zaniká

dňom, od ktorého už nie je dlhodobo uvoľnený na výkon tejto funkcie,

g)

doktorandovi odo dňa zápisu na dennú formu doktorandského štúdia podľa osobitného

predpisu

12

)

a zaniká dňom, ktorým doktorand prestal byť doktorandom,

h)

pestúnovi v zariadení pestúnskej starostlivosti odo dňa začatia výkonu pestúnskej

starostlivosti a zaniká dňom skončenia výkonu pestúnskej starostlivosti,

i)

fyzickej osobe vo výkone väzby

14

)

a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody

15

)

odo dňa zaradenia do práce s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon iných prospešných prác

16

)

a zaniká dňom vyradenia z práce.

§ 21

Vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia

samostatne zárobkovo činnej osoby

(1)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku,

za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu

34

)

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 10

, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý

jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu

34

)

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 10

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo

činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného

predpisu,

43

)

vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý

jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu

34

)

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 10

, a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý

jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného

predpisu

34

)

alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol

vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v

§ 138 ods. 10

.

(3)

Hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosu

súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zistená na základe

dodatočného daňového priznania alebo dodatočného platobného výmeru vydaného správcom

dane je rozhodujúca na vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného

dôchodkového poistenia len vtedy, ak má vplyv na aktuálne nemocenské poistenie a dôchodkové

poistenie. Zmena poistenia sa vykoná od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bolo predložené dodatočné daňové priznanie správcovi dane alebo

v ktorom správca dane vydal dodatočný platobný výmer.

(4)

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy

a)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v

§ 5 písm. a)

dňom odhlásenia sa z evidencie podľa osobitného predpisu,

11

)

b)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v

§ 5 písm. b) a c)

dňom zániku týchto oprávnení,

c)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v

§ 5 písm. d)

dňom vystúpenia z verejnej obchodnej spoločnosti alebo z komanditnej spoločnosti

alebo dňom výmazu verejnej obchodnej spoločnosti a komanditnej spoločnosti z obchodného

registra,

d)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v

§ 5 písm. e)

dňom skončenia platnosti zmluvy, na ktorej základe vykonávala športovú činnosť,

e)

samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v

§ 5 písm. f)

dňom zániku obchodného zastúpenia.

23

)

§ 22

Vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia iných fyzických osôb

Povinné dôchodkové poistenie vzniká inej fyzickej osobe uvedenej v

§ 15 ods. 1 písm. c) až e)

odo dňa, v ktorom nastala skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie, a

zaniká dňom, v ktorom zanikla skutočnosť podmieňujúca povinné dôchodkové poistenie.

§ 23

Vznik a zánik nemocenského poistenia dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, vznik

a zánik dôchodkového poistenia dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a vznik a zánik

poistenia v nezamestnanosti dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne

poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie

a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo

dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo

dňa podania odhlášky.

§ 24

Vznik a zánik úrazového poistenia

Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jedného zamestnanca, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

§ 25

Vznik a zánik garančného poistenia

Garančné poistenie vzniká zamestnávateľovi odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň

jedného zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 1 písm. a)

, a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 1 písm. a)

.

§ 26

Prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného

poistenia v nezamestnanosti

(1)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie

a povinné poistenie v nezamestnanosti, ak osobitný predpis

43a

)

neustanovuje inak, v období, v ktorom

a)

čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu

44

)

alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného

predpisu,

6

)

b)

je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného

pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie

člena zamestnaneckej rady podľa osobitného predpisu,

45

)

ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,

c)

má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,

d)

je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody; to platí vo vzťahu k činnosti,

z ktorej je povinne nemocensky poistený a povinne dôchodkovo poistený a počas jej

vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody.

(2)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.

(3)

Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie

a povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby

uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

(4)

Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné

dôchodkové poistenie od 11. dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti.

(5)

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia

a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako

ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného

poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako

ako vznik týchto poistení.

§ 27

(1)

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v právnych vzťahoch sociálneho poistenia práva a povinnosti

vzniká narodením a zaniká smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtveho.

(2)

Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v právnych vzťahoch

sociálneho poistenia práva a brať na seba povinnosti vzniká dovŕšením 15. roku veku.

(3)

Fyzická osoba mladšia ako 15 rokov veku musí byť zastúpená zákonným zástupcom. Kto

je zákonný zástupca tejto fyzickej osoby, ustanovuje osobitný predpis.

46

)

(4)

Na pozbavenie a na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, na zákonného zástupcu

fyzickej osoby, ktorá bola tejto spôsobilosti pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na

právne úkony bola obmedzená, a na vyhlásenie fyzickej osoby za mŕtvu sa vzťahuje osobitný

predpis.

47

)

§ 28

Právne úkony

Na právne úkony v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,

47

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 29

Počítanie lehôt v sociálnom poistení

(1)

Na počítanie lehôt v sociálnom poistení sa vzťahuje osobitný predpis,

48

)

ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak posledný deň lehoty ustanovenej v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa

tretej časti pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, je posledný deň lehoty

najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty

urobí úkon na príslušnom orgáne vykonávajúcom sociálne poistenie alebo ak sa podanie

odovzdá na prepravu poštou, alebo odošle elektronickou poštou.

§ 30

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca

Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo

v ochrannej lehote a

b)

nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1 až 6

za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v

§ 33 ods. 1

,

§ 39 ods. 1

,

§ 48 ods. 1

a v

§ 49 ods. 1

.

§ 31

Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

(1)

Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky

poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak

a)

splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského

poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky alebo

v ochrannej lehote a

b)

zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca,

v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky za obdobie nemocenského poistenia

povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky

poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu,

v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podmienka zaplatenia poistného

sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného ku dňu splatnosti poistného je v

úhrne nižšia ako 100 Sk.

(2)

Ak vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v kalendárnom mesiaci, v ktorom

povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe prvýkrát vzniklo nemocenské poistenie, vznikne nárok na nemocenskú

dávku, ak za tento mesiac zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný

deň splatnosti poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia

poistného odsek 1 písm. b) posledná veta platí rovnako.

(3)

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe, ktorým vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky v ochrannej

lehote, vznikne nárok na nemocenskú dávku, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie

za obdobie nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo

činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby najneskôr v posledný deň splatnosti

poistného na nemocenské poistenie. Na splnenie podmienky zaplatenia poistného odsek

1 písm. b) posledná veta platí rovnako.

§ 32

Ochranná lehota

(1)

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Ochranná lehota

a)

poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo

nemocenské poistenie,

b)

poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je šesť mesiacov.

(3)

Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej

lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu

dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže

byť viac ako 42 dní.

(4)

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na

výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

§ 33

(1)

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba majú nárok

na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne práceneschopných podľa

osobitného predpisu

49

)

na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného

predpisu

50

)

(ďalej len „dočasná pracovná neschopnosť“).

(2)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná

pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti

bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie

výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby.

§ 34

(1)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky

poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské zaniká odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti

alebo odo dňa uznania invalidity, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej

pracovnej neschopnosti (ďalej len „podporné obdobie“), ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej lehote.

(3)

Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej neschopnosti,

v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného

predpisu,

51

)

má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.

(4)

Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej

neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.

(5)

Predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezapočítavajú do podporného

obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej

pracovnej neschopnosti a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla

dočasná pracovná neschopnosť. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného

karanténneho opatrenia.

(6)

Poistenkyni, ktorá je dočasne práceneschopná v období šiestich týždňov pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku šiesteho týždňa

pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

§ 35

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu

materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. To neplatí, ak zamestnanec, povinne

nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená

osoba poberajú rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

52

)

§ 36

Poskytovanie nemocenského

Nemocenské sa poskytuje za dni.

§ 37

Výška nemocenského

(1)

Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná pracovná neschopnosť vznikla v ochrannej

lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej pracovnej

neschopnosti, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne

nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období

a)

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej pracovnej

neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

a

b)

od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu

určeného podľa

§ 55

.

§ 38

Vylúčenie nároku na výplatu nemocenského

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného

lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo

dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

§ 39

Podmienky nároku na ošetrovné

(1)

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak

a)

ošetruje choré dieťa, chorého manžela, chorú manželku, chorého rodiča alebo chorého

rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára

nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo

b)

sa stará o dieťa do desiatich rokov veku, ak

1.

dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,

50

)

2.

predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje

dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných

orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného

predpisu

50

)

alebo

3.

fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne

opatrenie podľa osobitného predpisu

50

)

alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho

zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.

(2)

Dieťa na účely poskytovania ošetrovného je

a)

vlastné dieťa alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),

b)

dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 40

Poskytovanie ošetrovného

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

§ 41

Výška ošetrovného

Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

.

§ 42

(1)

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej

osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím

desiateho dňa.

(2)

Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len jednému poistencovi.

§ 43

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých

a)

sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa

osobitného predpisu,

51

)

b)

má nárok na výplatu nemocenského,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

sa mu vypláca rodičovský príspevok; to neplatí, ak sa zamestnancovi, povinne nemocensky

poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe

vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

52

)

§ 44

Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na

inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu

53

)

zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo,

a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo

náhradu príjmu podľa osobitného predpisu

54

)

ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(2)

Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca deviateho

mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala,

je podľa osobitného predpisu

53

)

zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku

ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje

bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.

(3)

Podľa tohto zákona sa za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve považuje,

aj keď nedochádza k zmene druhu práce,

a)

zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe

je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca

po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie

alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,

b)

oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané

tehotným ženám a matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho

posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia

tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca po pôrode od

vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,

c)

preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca deviateho mesiaca

po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo

pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca

deviateho mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné

miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,

d)

oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne

do konca deviateho mesiaca po pôrode.

§ 45

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa

bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

§ 46

(1)

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení

na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1 až 6

.

(2)

Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú

dovolenku a po skončení materskej dovolenky najdlhšie do konca deviateho mesiaca po

pôrode.

§ 47

Výška vyrovnávacej dávky

(1)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom

určeným podľa

§ 56 ods. 1

a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.

(2)

Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho

základu určeného podľa

§ 56 ods. 2

a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie

v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa

v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas

celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací

základ podľa

§ 138 ods. 1 až 6

.

§ 48

(1)

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na

materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej

270 dní. Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby.

(2)

Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným

dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a

ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od

vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku na materské,

ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z narodených detí sa stará alebo

ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku

nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4)

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom

je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

(5)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov

alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok

na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu

uvedenú v odseku 3, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6)

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov

z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 22. týždňa

odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské,

a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale

nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(7)

Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa

od vzniku nároku na materské.

(8)

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na

materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca

28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3,

nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.

(9)

Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie

ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich

týždňov odo dňa pôrodu.

§ 49

(1)

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará,

má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov

od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo

viac detí a aspoň o dve z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý

a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské

v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské

najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch

pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Do obdobia 270 dní sa nezapočítava obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby.

(2)

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je

a)

otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,

b)

otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie

starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka

nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke

rozhodnutím súdu,

c)

manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať

alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden

mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

d)

otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí obdobia, počas ktorého

má matka nárok na materské podľa

§ 48 ods. 9

, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

e)

manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo

f)

fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

§ 50

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské

od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak

a)

jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu

určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo

b)

ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo

skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

§ 51

(1)

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu,

že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj

nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia

dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového

obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia ôsmich mesiacov veku dieťaťa.

(2)

Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný

stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne

vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého

sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia

trvania nároku na materské.

§ 52

Poskytovanie materského

(1)

Materské sa poskytuje za dni.

(2)

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi.

§ 53

Výška materského

Výška materského je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

.

§ 54

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu

(1)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok

predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba

ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak poistencovi vzniklo nemocenské poistenie

a)

v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná

pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie

od vzniku nemocenského poistenia do konca tohto kalendárneho roka,

b)

v kalendárnom roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania

fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie

od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu

mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej

osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské,

c)

v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania

fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie

od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná

pracovná neschopnosť, potreba ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo potreba starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

, v ktorom došlo k preradeniu zamestnankyne na inú prácu alebo v ktorom vznikol nárok

na materské.

(3)

Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie

denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia.

(4)

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského

zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu podľa osobitného

predpisu,

53

)

sa zisťuje ku dňu tohto preradenia.

(5)

Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia,

za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie.

§ 55

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky

Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích

základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom

období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje

na štyri desatinné miesta nahor.

§ 56

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky

(1)

Mesačný vymeriavací základ na určenie výšky vyrovnávacej dávky je 30,4167-násobok

denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

. Mesačný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

(2)

Pomerná časť mesačného vymeriavacieho základu na určenie výšky vyrovnávacej dávky

je 30,4167-násobok denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 55

pripadajúci na počet kalendárnych dní, v ktorom mala zamestnankyňa po preradení na

inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa

§ 138 ods. 1 až 6

.

§ 57

Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok

(1)

Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu,

ak

a)

poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v

§ 54 ods. 1 a 2

vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie alebo

b)

poistencovi vznikol nárok na nemocenskú dávku v deň vzniku nemocenského poistenia.

(2)

Pravdepodobný denný vymeriavací základ poistenca je jedna tridsatina vymeriavacieho

základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac,

v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Pravdepodobný denný vymeriavací základ

sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 58

Nárok na nemocenské dávky z viacerých nemocenských poistení

(1)

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.

(2)

Ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská

dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských

dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka

sa vypláca len jedna.

§ 59

Nároky z nemocenského poistenia pri vojenskej službe v ozbrojených silách a pri civilnej

službe

(1)

Ak poistenec vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu službu

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo vykonáva civilnú službu,

36

)

nemá za obdobie výkonu tejto služby nárok na nemocenské dávky.

(2)

Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla poistencovi v období

výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby

36

)

a trvá aj po skončení tejto služby, poistenec má nárok na nemocenskú dávku odo dňa

nasledujúceho po skončení výkonu tejto služby a určí sa z pravdepodobného denného

vymeriavacieho základu.

(3)

Ak skutočnosť zakladajúca nárok na nemocenskú dávku vznikla zamestnancovi

a)

do troch dní po skončení výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej

služby

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,

36

)

skôr než opäť začal vykonávať činnosť zamestnanca, má nárok na nemocenské, nárok

na ošetrovné a nárok na materské a určia sa z pravdepodobného denného vymeriavacieho

základu, alebo

b)

po troch dňoch od skončenia základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej

služby

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby

36

)

a zamestnanec nezačal vykonávať činnosť zamestnanca, nevzniká nárok na nemocenskú

dávku.

§ 60

Obdobie dôchodkového poistenia

(1)

Obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie

dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v

§ 140

bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na

dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca

sa považuje za splnenú.

(2)

Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho

vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a

vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu

2

)

a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

55

)

(3)

Obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie dôchodkového poistenia fyzickej osoby

uvedenej v

§ 15 ods. 1 písm. c)

a obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,

ak tieto obdobia boli zhodnotené na nárok na vdovský výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok,

vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský výsluhový dôchodok alebo

sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

2

)

(4)

Ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto

obdobie dôchodkového poistenia len raz.

(5)

To isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho

veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho

veku sa započítava ako obdobie dôchodkového poistenia len jednej fyzickej osobe uvedenej

v

§ 15 ods. 1 písm. e)

.

(6)

Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

§ 61

Osobný vymeriavací základ

Osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok, z ktorých

sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové

poistenie podľa

§ 60 ods. 1 druhej vety

považuje za zaplatené.

§ 62

Osobný mzdový bod

Osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel osobného vymeriavacieho

základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na

štyri desatinné miesta nahor.

§ 63

Priemerný osobný mzdový bod

(1)

Priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel

súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch rozhodujúceho

obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon neustanovuje

inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Na účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia

prepočítavajú na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia

sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

(2)

Na hodnotu priemerného osobného mzdového bodu prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada.

(3)

Priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 sa započítava v celej výške.

Z hodnoty priemerného osobného mzdového bodu od 1,25 do 3 sa započítava v roku

a)

2004 40 %,

b)

2005 60 %,

c)

2006 80 %.

(4)

K priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 sa pripočíta z rozdielu

medzi hodnotou 1,0 a priemerným osobným mzdovým bodom určeným podľa odseku 1 v roku

a)

2004 60 %,

b)

2005 40 %,

c)

2006 20 %.

(5)

Od 1. januára 2007 sa priemerný osobný mzdový bod neupravuje podľa odsekov 3 a 4.

(6)

Priemerný osobný mzdový bod po úprave podľa odsekov 3 a 4 sa zaokrúhľuje na štyri

desatinné miesta nahor.

(7)

Rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne

roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou

kalendárnych rokov pred 1. januárom 1994, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8)

Ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 7 nie je najmenej desať kalendárnych

rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body, alebo je v ňom obdobie, za ktoré patrí

osobný mzdový bod podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety

, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred rok 1994 postupne tak, aby v ňom bolo desať

kalendárnych rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia,

za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety

. Ak poistenec ani po tomto predĺžení nemá desať kalendárnych rokov, za ktoré možno

určiť osobné mzdové body bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod

podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety

, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov

bez zohľadnenia obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety

. Na určenie priemerného osobného mzdového bodu podľa odseku 1 sa z obdobia dôchodkového

poistenia v rozhodujúcom období vylučuje obdobie, za ktoré patrí osobný mzdový bod

podľa

§ 255 ods. 3 prvej vety

.

(9)

Ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v

§ 255 ods. 3

, priemerný osobný mzdový bod je 0,3.

(10)

Ak rozhodujúce obdobie určené podľa odsekov 7 a 8 je kratšie ako jeden kalendárny

rok, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného mzdového bodu dosiahnutého

v tomto kratšom období a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového

poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Odsek 6 platí rovnako. Všeobecný vymeriavací základ na účely tohto ustanovenia je

všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v roku, ktorý dva roky predchádza roku,

v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

(11)

Ak vznikol nárok na dôchodkovú dávku v kalendárnom roku, v ktorom poistencovi prvý

raz vzniklo dôchodkové poistenie, priemerný osobný mzdový bod sa určí ako podiel osobného

mzdového bodu dosiahnutého v období od vzniku dôchodkového poistenia do vzniku nároku

na dôchodkovú dávku a koeficientu určeného ako podiel počtu dní tohto obdobia dôchodkového

poistenia a čísla 365. Koeficient sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Odsek 6 platí rovnako.

(12)

Ak poistencovi vznikol nárok na dôchodkovú dávku v deň prvého vzniku dôchodkového

poistenia, priemerný osobný mzdový bod je osobný mzdový bod určený ako podiel pravdepodobného

vymeriavacieho základu na platenie poistného na dôchodkové poistenie za kalendárny

mesiac, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu. Pravdepodobný vymeriavací základ je vymeriavací základ, z

ktorého by sa platilo poistné na dôchodkové poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom

vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 64

Dôchodková hodnota

(1)

Dôchodková hodnota v roku 2004 je 183,58 Sk.

(2)

Dôchodková hodnota v roku 2005 je 195,31 Sk.

(3)

Dôchodková hodnota platná k 31. decembru kalendárneho roka sa upravuje od 1. januára

nasledujúceho kalendárneho roka indexom, ktorý sa určí ako podiel priemernej mzdy

zistenej za tretí štvrťrok predchádzajúceho kalendárneho roka a priemernej mzdy zistenej

za tretí štvrťrok kalendárneho roka dva roky predchádzajúceho kalendárnemu roku, od

ktorého sa dôchodková hodnota upravuje. Takto určená dôchodková hodnota platí vždy

od 1. januára do 31. decembra kalendárneho roka.

(4)

Priemerná mzda uvedená v odseku 3 je priemerná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky

zistená štatistickým úradom.

(5)

Dôchodková hodnota sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta nahor.

(6)

Aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa odsekov 1 až 5, ktorá

platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(7)

Výšku dôchodkovej hodnoty po roku 2005 na príslušný kalendárny rok ustanoví opatrenie,

ktoré vydá ministerstvo a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov

najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka.

§ 65

Podmienky nároku na starobný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov

a dovŕšil dôchodkový vek.

(2)

Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Mužovi, ktorý v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2005 dovŕšil vek 60 rokov,

sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 60 rokov sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov.

(4)

Žene, ktorá vychovala päť detí alebo viac detí a v období od 1. januára 2004 do 31.

decembra 2014 dovŕšila vek 53 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 53 rokov

sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov,

k)

v roku 2014 deväťdesiatdeväť kalendárnych mesiacov.

(5)

Žene, ktorá vychovala tri deti alebo štyri deti a v období od 1. januára 2004 do

31. decembra 2013 dovŕšila vek 54 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 54

rokov sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov,

j)

v roku 2013 deväťdesiat kalendárnych mesiacov.

(6)

Žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2012

dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov,

h)

v roku 2011 sedemdesiatdva kalendárnych mesiacov,

i)

v roku 2012 osemdesiatjeden kalendárnych mesiacov.

(7)

Žene, ktorá vychovala jedno dieťa a v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010

dovŕšila vek 56 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 56 rokov sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov,

g)

v roku 2010 šesťdesiattri kalendárnych mesiacov.

(8)

Žene, ktorá v období od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009 dovŕšila vek 57 rokov,

sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 57 rokov sa pripočíta

a)

v roku 2004 deväť kalendárnych mesiacov,

b)

v roku 2005 osemnásť kalendárnych mesiacov,

c)

v roku 2006 dvadsaťsedem kalendárnych mesiacov,

d)

v roku 2007 tridsaťšesť kalendárnych mesiacov,

e)

v roku 2008 štyridsaťpäť kalendárnych mesiacov,

f)

v roku 2009 päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov.

(9)

Dôchodkový vek určený podľa odsekov 3 až 8 je vek dovŕšený v kalendárnom mesiaci

v deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom narodenia poistenca.

(10)

Ak deň dovŕšenia dôchodkového veku určeného podľa odsekov 3 až 8 pripadne na deň,

ktorý sa číselne nezhoduje s dňom narodenia poistenca, za deň dovŕšenia dôchodkového

veku sa považuje posledný deň posledného pripočítaného kalendárneho mesiaca.

§ 66

Určenie sumy starobného dôchodku

(1)

Suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej

dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok

a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa

odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov

získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok

a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o

0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný

dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(3)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok

a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho

po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného

ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej

polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas

poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej

ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

(4)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku alebo jeho

časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho

časť, suma starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia

sa určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty starobného

dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových

bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku

alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných

mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania starobného

dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného

dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku

nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

(5)

Ak sa starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového

poistenia získaného počas poberania starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice

z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy

starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 sa prihliada na sumu starobného dôchodku,

ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(6)

Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

sa zníži o polovicu pomernej sumy starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného

dôchodkového sporenia.

(7)

Na určenie sumy starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 4 sa do obdobia dôchodkového

poistenia získaného po vzniku nároku na starobný dôchodok nezapočítavajú obdobia uvedené

v

§ 140 ods. 1 písm. c)

a v

odsekoch 2 až 4

.

(8)

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového

poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený

na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje

osobný mzdový bod.

(9)

Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odsekov 3 a 4 za kalendárny

rok len raz.

§ 67

Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak

a)

bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a

b)

suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie,

je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu.

56

)

(2)

Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak

a)

splnil podmienky vyplácania predčasného starobného dôchodku podľa osobitného predpisu,

1

)

b)

bol dôchodkovo poistený najmenej 10 rokov a

c)

suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie,

je vyššia ako 0,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa

osobitného predpisu.

56

)

§ 68

Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1)

Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného

starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých

30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového

veku;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(2)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku

alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku

dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného

ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej

polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas

poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.

(3)

Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku

alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný

dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho

po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku

vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta

suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie

dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho

časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových

bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného

dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

(4)

Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku

dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku vyplácal

v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom,

pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na

sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.

(5)

Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného

predpisu,

1

)

sa zníži o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za obdobie

starobného dôchodkového sporenia.

(6)

Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového

poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací

základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,

za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod.

(7)

Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného

dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok

ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, a tento nárok si neuplatní, sa obdobie, za ktoré

sa znižuje suma predčasného starobného dôchodku podľa odseku 1, skráti o obdobie,

počas ktorého by mal nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(8)

Poistencovi, ktorý ku dňu, od ktorého požiadal o priznanie predčasného starobného

dôchodku, spĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, na ktorú by mal nárok

ako evidovaný uchádzač o zamestnanie, tento nárok si neuplatní, a ku dňu, od ktorého

požiadal o priznanie predčasného starobného dôchodku, bol poistený v nezamestnanosti

sedem rokov nepretržite, sa obdobie, za ktoré sa znižuje suma predčasného starobného

dôchodku podľa odseku 1, skráti o dvojnásobok obdobia, počas ktorého by mal nárok

na výplatu dávku v nezamestnanosti.

(9)

Sociálna poisťovňa určí sumu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3

za kalendárny rok len raz.

§ 69

Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

(1)

Poistenec, ktorému sa vypláca predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný

dôchodok.

(2)

Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku sa považuje za starobný

dôchodok.

§ 70

Podmienky nároku na invalidný dôchodok

(1)

Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov

dôchodkového poistenia uvedený v

§ 72

a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu

nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(2)

Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období,

v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia

18 rokov veku.

§ 71

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť

(1)

Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

(2)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať

dlhšie ako jeden rok.

(3)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,

duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným

stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej

osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada

na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.

2

)

(4)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a)

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a

zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho

vývoja, ďalšej liečby a

b)

komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu

schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

(5)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v

prílohe č. 4

.

(6)

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

(7)

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

(8)

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu

miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia

hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania,

skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav.

(9)

Ak v

prílohe č. 4

nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného

stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa

takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľné.

(10)

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa

predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

§ 72

(1)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca

vo veku

a)

do 20 rokov je menej ako jeden rok,

b)

nad 20 rokov do 22 rokov je najmenej jeden rok,

c)

nad 22 rokov do 24 rokov je najmenej dva roky,

d)

nad 24 rokov do 26 rokov je najmenej tri roky,

e)

nad 26 rokov do 28 rokov je najmenej štyri roky,

f)

nad 28 rokov je najmenej päť rokov.

(2)

Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje

z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných

desiatich rokov pred vznikom invalidity.

(3)

Poistencovi, ktorý sa stal invalidným v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z

povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným

dieťaťom, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje

za splnenú.

§ 73

Určenie sumy invalidného dôchodku

(1)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového

bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok,

ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(2)

Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti

poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému

sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového

veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako.

(3)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v

§ 70 ods. 2

, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného

ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67.

(4)

Suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v

§ 70 ods. 2

, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70

%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať

zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného

ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku

nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej

hodnoty;

§ 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta

platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

§ 74

Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1)

Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý

a)

ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku,

b)

ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov

dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo

c)

zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

(2)

Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

(3)

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku,

ak

a)

sa stará o nezaopatrené dieťa,

b)

je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70

% alebo

c)

dovŕšila dôchodkový vek.

(4)

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi

nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak

ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému

manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe

rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.

(5)

Nárok na vdovský dôchodok zaniká

a)

uzatvorením manželstva,

b)

dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom

spôsobila smrť manžela.

(6)

Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75

Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1)

Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na

ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky

nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

(2)

Vdovský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia

na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 60 % invalidného dôchodku, na ktorý mal

nárok zomretý manžel ku dňu smrti.

(3)

Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok

a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý

manžel ku dňu smrti. Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný

predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia

na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 60 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu

smrti zomretého manžela je vyššia.

(4)

Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 až 3 rovnako.

§ 76

Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1)

Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ

dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku,

predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal

počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky

nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania.

(2)

Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti

po pestúnovi alebo po jeho manželovi.

(3)

Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením

osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu.

(4)

Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého

nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok

na sirotský dôchodok.

§ 77

Suma sirotského dôchodku

(1)

Suma sirotského dôchodku je 30 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,

na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol

nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.

(2)

Sirotský dôchodok po poberateľovi invalidného dôchodku, ktorý ku dňu smrti nesplnil

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo nezískal počet rokov dôchodkového poistenia

na vznik nároku na invalidný dôchodok, je 30 % invalidného dôchodku, na ktorý mal

nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.

(3)

Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný

dôchodok a ktorý ku dňu smrti nezískal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok, je 30 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal

nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti. Suma sirotského dôchodku

po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok a ktorý ku dňu smrti

získal počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, je

30 % toho dôchodku, ktorého suma ku dňu smrti zomretého rodiča alebo osvojiteľa dieťaťa

je vyššia.

(4)

Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky,

sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

§ 78

(1)

Povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne dôchodkovo

poistenej osobe, ktoré nezaplatili včas a v správnej sume poistné na dôchodkové poistenie

za obdobie, za ktoré boli povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie, sa toto

obdobie započíta ako obdobie dôchodkového poistenia odo dňa, v ktorom bola zaplatená

celá suma dlžného poistného na dôchodkové poistenie.

(2)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného

výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej

osoby, z ktorého už bola určená tejto osobe dôchodková dávka, zmena sumy dôchodkovej

dávky sa vykoná od splátky dôchodkovej dávky splatnej po kalendárnom mesiaci, v ktorom

poberateľ tejto dávky

a)

bol povinný predložiť výpis z dodatočného daňového priznania Sociálnej poisťovni

alebo v ktorom nadobudol právoplatnosť dodatočný platobný výmer,

b)

doplatil poistné na dôchodkové poistenie, ak vymeriavací základ samostatne zárobkovo

činnej osoby zistený na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného

platobného výmeru je vyšší ako vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby,

z ktorého bola povinná platiť poistné na dôchodkové poistenie.

§ 79

(1)

Suma starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku

poistenca, ktorý poberá alebo poberal niektorú z týchto dôchodkových dávok, sa nesmie

určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než ktorý bol poistencovi určený

na výpočet predchádzajúcej dôchodkovej dávky.

(2)

Ak predchádzajúca dôchodková dávka bola vypočítaná podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, určí sa osobný mzdový bod podľa

§ 62

za každý kalendárny rok patriaci do piatich zárobkovo najlepších kalendárnych rokov

v rozhodujúcom období, z ktorých bol určený priemerný mesačný zárobok na výpočet predchádzajúcej

dôchodkovej dávky. Priemerný osobný mzdový bod sa určí za týchto päť kalendárnych

rokov a upravuje sa podľa tohto zákona. Ak bol priemerný mesačný zárobok určený z

nižšieho počtu kalendárnych rokov, priemerný osobný mzdový bod sa určí z tohto nižšieho

počtu kalendárnych rokov. Ak hrubý zárobok bola pevne určená suma, osobný mzdový bod

sa určí ako podiel pevne určenej sumy, ktorá platí ku dňu vzniku nároku na predchádzajúcu

dôchodkovú dávku, a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny

rok, v ktorom vznikol nárok na dôchodkovú dávku.

§ 80

(1)

Invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia poberania náhrady príjmu pri dočasnej

pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu,

51

)

nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu

57

)

priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok.

(2)

Poistencovi a fyzickej osobe uvedenej v

§ 70 ods. 2

, ktorým by mal trvať nárok na výplatu invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového

veku, invalidný dôchodok sa považuje odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku za starobný

dôchodok. To platí aj vtedy, ak poistenec a fyzická osoba uvedené v

§ 70 ods. 2

ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nesplnili podmienky nároku na starobný dôchodok

alebo suma ich starobného dôchodku nie je vyššia ako suma invalidného dôchodku vyplácaného

ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku.

§ 81

Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku a starobného

dôchodku, na ktorý bol prekvalifikovaný invalidný dôchodok podľa

§ 80 ods. 2

, vypláca sa iba jedna dôchodková dávka, a to tá, ktorá je vyššia. Pri rovnakej sume

týchto dôchodkových dávok sa vypláca tá dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok

na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. To platí aj vtedy, ak poistenec splnil podmienky

nároku na invalidný dôchodok podľa

§ 70 ods. 1 a 2

alebo podľa

§ 70 ods. 1

a poberá invalidný dôchodok podľa

§ 266

.

(2)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného

starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského

dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne

splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo

vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových

dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa

vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej

polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej

sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského

dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

(3)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky

nároku na vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a podmienky nároku na sirotský

dôchodok alebo sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej

sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky

sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú

v sume jednej polovice vdovský dôchodok alebo vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok

alebo sirotské dôchodky.

(4)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého

dôchodku a podmienky nároku na sirotské dôchodky obojstranne osiroteného dieťaťa,

vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce

dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca

v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.

(5)

Ak priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,

vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov

na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení

dôchodku, prípadne dôchodkov podľa

§ 82

.

(6)

Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo sirotských

dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku

alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových

dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by

bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu

zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa

§ 116 ods. 8

. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových

dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí

rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak

niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú

dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy

dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia

tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili

podľa

§ 82

ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

§ 82

Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1)

Dôchodkové dávky vyplácané k 1. júlu príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky

priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti

od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej

mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým úradom za kalendárny

rok, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok,

v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené

ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej

polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.

Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo

podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke

zákonov najneskôr do 30. apríla príslušného kalendárneho roka. Dôchodkové dávky, ktoré

sú priznané od 1. júla do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo

dňa ich priznania.

(3)

Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná

ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.

(4)

Invalidný dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácal z dôvodu poskytovania

náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu

51

)

nemocenského, platu alebo služobného príjmu podľa osobitného predpisu

57

)

priznaných pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, sa zvýši za každý príslušný

kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Tieto zvýšenia patria od

vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku.

(5)

Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku

nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý

príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia

patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

(6)

Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom alebo z dôvodu výkonu

zárobkovej činnosti, určí sa zvýšenie z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky.

Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia

dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo

dňa tejto zmeny.

(7)

Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových

dávok.

(8)

Vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom

roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku

alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.

(9)

Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie

patrí.

§ 83

Poškodený

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec okrem sudcu a prokurátora

a fyzická osoba uvedená v

§ 17 ods. 2

, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

§ 84

Denný vymeriavací základ na určenie sumy úrazových dávok

(1)

Denný vymeriavací základ zamestnanca na určenie sumy úrazových dávok uvedených v

§ 13 ods. 3 písm. a), b)

a

d)

a na určenie sumy rehabilitačného a rekvalifikačného je podiel súčtu vymeriavacích

základov zamestnanca neobmedzených podľa

§ 138 ods. 12

dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia,

ak tento zákon neustanovuje inak. Denný vymeriavací základ zamestnanca sa zaokrúhľuje

na štyri desatinné miesta nahor. Na určenie rozhodujúceho obdobia platí

§ 54 ods. 1, 2

a

5

rovnako. Skutočnosť rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je vznik nároku

na úrazovú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 1 príjem, z ktorého

sa určuje jeho vymeriavací základ, alebo ak nárok na úrazovú dávku vznikol v deň vzniku

nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia, suma úrazovej dávky uvedenej v odseku

1 sa určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Na určenie pravdepodobného

denného vymeriavacieho základu platí

§ 57 ods. 2

primerane.

(3)

Ak zamestnancovi vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 po skončení výkonu

činnosti zamestnanca, počas ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy

pred zistením choroby z povolania pracoval za podmienok, za ktorých vzniká choroba

z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odsekov 1 alebo 2. Skutočnosť

rozhodujúca na určenie rozhodujúceho obdobia je deň skončenia výkonu tejto činnosti.

(4)

Ak vznikne nárok na úrazovú dávku uvedenú v odseku 1 v období po kalendárnom roku

nasledujúcom po roku, v ktorom zamestnanec skončil výkon činnosti zamestnanca a počas

ktorého utrpel pracovný úraz alebo počas ktorého naposledy pracoval za podmienok,

za ktorých vzniká choroba z povolania, určí sa denný vymeriavací základ podľa odseku

3 a vynásobí sa koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu

za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok

na úrazovú dávku, a všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý bezprostredne

predchádza roku, v ktorom skončil výkon tejto činnosti.

(5)

Denný vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

, ktorá nemá príjem z činnosti zamestnanca, je jedna tridsatina minimálnej mzdy zamestnancov

v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému dňu kalendárneho

mesiaca, v ktorom vznikol nárok na úrazovú dávku. Denný vymeriavací základ zamestnanca

uvedeného v

§ 4 ods. 2

je odmena pripadajúca na jeden deň vykonávania práce na základe dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru.

§ 85

Podmienky nároku na úrazový príplatok

Zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca uvedeného v

§ 4 ods. 2

, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne

práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,

ak sa zamestnancovi vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa

osobitného predpisu

51

)

alebo nemocenské z nemocenského poistenia.

§ 86

Poskytovanie úrazového príplatku

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

§ 87

Suma úrazového príplatku

Suma úrazového príplatku je

a)

55 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 84

od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

25 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa

§ 84

od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania.

§ 88

Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1)

Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby

z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť

zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

(ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“).

(2)

Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový

príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

(3)

Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením

pracovných úloh uvedených v

§ 8 ods. 4

alebo s činnosťami uvedenými v

§ 17 ods. 2

, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti

s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá

zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti

sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný

výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

2

)

§ 89

Určenie sumy úrazovej renty

(1)

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného

vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho

percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

(2)

Ak sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný

dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty určená podľa odseku 1 o sumu tohto dôchodku.

Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok

na výplatu dôchodkovej dávky.

(3)

Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú

má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku

2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok

ku dňu jeho priznania.

(4)

Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého

pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty

sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej

percentuálnej miere poklesu pracovnej schopnosti odo dňa zmeny poklesu pracovnej schopnosti.

(5)

Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu

alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho

základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom

určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva

roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu,

a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,

v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.

(6)

Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu

viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová

renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty a

zánik nároku na úrazovú rentu platí

§ 81 ods. 1 druhá veta a tretia veta

primerane.

(7)

Na zvyšovanie úrazovej renty platí

§ 82

primerane.

§ 90

Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

(1)

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti nepresahujúci 40 %, ale má pokles

pracovnej schopnosti najmenej 10 %.

(2)

Poškodený má nárok na jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak zanikol nárok na úrazovú

rentu a pokles pracovnej schopnosti je najmenej 10 %.

§ 91

Určenie sumy jednorazového vyrovnania

Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho

základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu

pracovnej schopnosti a čísla 100.

§ 92

Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1)

Fyzická osoba, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom, má nárok

na pozostalostnú úrazovú rentu.

(2)

Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia

povinnosť uvedená v odseku 1.

(3)

Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti

poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.

§ 93

Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1)

Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku

na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.

(2)

Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent

po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo

by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj

vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho

poklesu pracovnej schopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia

na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného, po ktorom vzniká

nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Ak poškodený v deň úmrtia nepoberal úrazovú

rentu, skutočnosťou na určenie rozhodujúceho obdobia na výpočet úrazovej renty je

deň jeho smrti.

(3)

Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí

§ 82

primerane.

§ 94

Jednorazové odškodnenie

(1)

Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.

(2)

Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho

základu, najviac 1 000 000 Sk.

(3)

Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa uvedené v odseku 1 je

polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm

jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn

jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení

nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.

(4)

Sumy uvedené v odsekoch 2 a 3 platné k 30. júnu kalendárneho roka sa zvyšujú vždy

od 1. júla kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa

§ 82 ods. 2

.

§ 95

Pracovná rehabilitácia

(1)

Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného

úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového

lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak

tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

(3)

Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon

doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná

činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v

§ 17 ods. 2

zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti

a na kvalifikáciu.

(4)

Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom

zariadení podľa osobitného predpisu

58

)

alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní

pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú

rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené

s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou

uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie

a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.

59

)

(5)

Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná

rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených

prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho

doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí šiestich mesiacov,

pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu

ďalších šiestich mesiacov.

(6)

Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho

písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia

podľa odseku 5.

§ 96

Rehabilitačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.

(2)

Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,

a)

v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného

Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,

b)

za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca podľa osobitného predpisu

51

)

alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo

c)

počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.

(3)

Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.

(4)

Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo

invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného

určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku

pripadajúcej na jeden deň.

§ 97

Rekvalifikácia

(1)

Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu

alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového

lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.

(2)

Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť

získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou

jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného;

§ 95 ods. 3 druhá veta

platí rovnako.

(3)

Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie,

ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.

60

)

Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú

dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním

rekvalifikácie;

§ 95 ods. 4 tretia veta

platí rovnako.

(4)

Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí

§ 95 ods. 5 a 6

rovnako.

(5)

Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98

Rekvalifikačné

(1)

Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2)

Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí

§ 96 ods. 2 až 4

rovnako.

§ 99

Poškodený má nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia

podľa osobitného predpisu.

§ 100

(1)

Poškodený má nárok na náhradu nákladov spojených s liečením, ktoré účelne vynaložil

na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe

odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia

na základe vyjadrenia revízneho lekára.

(2)

Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk. Na zvýšenie tejto

sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

§ 101

(1)

Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten,

kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.

(2)

Za náklady spojené s pohrebom sa podľa tohto zákona považujú najmä

a)

náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením

pohrebu,

b)

náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,

c)

cintorínske poplatky,

d)

náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,

e)

náklady na úpravu hrobu.

(3)

Suma náhrady nákladov uvedených v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto

sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

(4)

Fyzická osoba, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo

choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného

majú nárok na náhradu

a)

jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk

pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa, a

b)

cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto

pohrebu a späť.

(5)

Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené

deti uvedené v odseku 4 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí

§ 94 ods. 4

rovnako.

§ 102

Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1)

Zamestnanec uvedený v

§ 4 ods. 1 písm. a)

má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopným

a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú

a)

nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,

b)

nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,

c)

nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka,

v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny

rok,

d)

nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,

e)

nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,

f)

nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

g)

nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných

povinností,

h)

nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,

i)

nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného

predpisu,

51

)

j)

súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na

súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.

(2)

Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnú zmluvu uzatvoril

po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa

písomne upozornený.

§ 103

Výška dávky garančného poistenia

(1)

Dávka garančného poistenia podľa

§ 102 písm. a) až f)

sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné

poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec,

príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec, a preddavok

na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných

podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený

nárok.

(2)

Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných

18 mesiacov trvania pracovného pomeru predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti

zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovného pomeru z dôvodu platobnej neschopnosti

zamestnávateľa.

(3)

Dávka garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie od 1. januára

do 30. júna kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu

roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.

(4)

Dávka garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie od 1. júla do

31. decembra kalendárneho roka, je najviac v sume trojnásobku jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu

roku, za ktorý dávka garančného poistenia patrí.

§ 104

(1)

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred

zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie (ďalej len „evidencia

nezamestnaných občanov“) bol poistený v nezamestnanosti najmenej tri roky.

(2)

Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na

dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na

poistenie v nezamestnanosti do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu

mesiacu, v ktorom bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, najneskôr v posledný

deň kalendárneho mesiaca, v ktorom bol zaradený do tejto evidencie.

(3)

Poistencovi vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti znovu podľa odseku 1 najskôr

po uplynutí troch rokov odo dňa zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.

(4)

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 105

(1)

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku

v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká

uplynutím šiestich mesiacov (ďalej len „podporné obdobie v nezamestnanosti“). Do podporného

obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok

na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v

§ 106

.

(2)

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie

uchádzačov o zamestnanie.

(3)

Nárok na dávku v nezamestnanosti sa posudzuje samostatne z každého poistenia v nezamestnanosti.

(4)

Ak vznikne nárok na dávku v nezamestnanosti z viacerých poistení v nezamestnanosti,

dávka v nezamestnanosti sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie

výšky dávky v nezamestnanosti z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na dávku v

nezamestnanosti, a dávka v nezamestnanosti sa vypláca len jedna.

(5)

Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania

dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom

ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie

nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného

zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca

dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej

časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

(6)

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania

dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca, a obdobie poberania

dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie

50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie

písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká

nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 5.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých

a)

má nárok na výplatu nemocenského,

b)

má nárok na výplatu ošetrovného,

c)

má nárok na výplatu materského,

d)

sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

61

)

§ 107

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108

Výška dávky v nezamestnanosti

(1)

Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.

(2)

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu

vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti

dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce

obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie troch rokov predchádzajúcich

dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na

zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie

je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa

§ 140

. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

§ 109

Vznik nároku na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného

poistenia, dávku v nezamestnanosti a vznik nároku na ich výplatu

(1)

Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia

a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka“) vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených

týmto zákonom. Nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa

platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie,

poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné

poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(2)

Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik

nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie

alebo vyplácanie dávky.

§ 110

Zánik nároku na nemocenské a invalidný dôchodok a vylúčenie nároku na úrazové dávky

(1)

Nárok na nemocenské a invalidný dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu,

podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku

ktorého sa stal dočasne práceneschopným alebo invalidným.

(2)

Nárok na úrazové dávky nevzniká, ak sa zamestnávateľ celkom zbaví zodpovednosti za

poškodenie zdravia alebo smrť poškodeného podľa osobitného predpisu.

62

)

§ 111

Obmedzenie sumy dávky

(1)

Suma nemocenského a suma invalidného dôchodku je polovica sumy nemocenského a sumy

invalidného dôchodku, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopným alebo invalidným

v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia

iných návykových látok.

(2)

Ak sa zamestnávateľ sčasti zbaví zodpovednosti za poškodenie zdravia alebo za smrť

poškodeného podľa osobitného predpisu

63

)

a osobitný predpis

64

)

neustanovuje inak, poškodený má nárok na úrazovú dávku s výnimkou pracovnej rehabilitácie

a rekvalifikácie v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa alebo právnickej

osoby podľa osobitného predpisu

65

)

zníženého o mieru zavinenia poškodeného.

§ 112

Zmeny v nároku na dávku, zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky

(1)

Dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí,

najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala

v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku

alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka

a)

priznala v nižšej sume, ako patrí,

b)

vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c)

odoprela neprávom alebo

d)

priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

(2)

Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala

neprávom.

(3)

Dávka sa zníži, ak sa zistí, že sa dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

(4)

Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej

sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

(5)

Výplata dávky alebo jej časti sa zastaví, ak poberateľ dávky na písomnú výzvu, aby

preukázal skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu,

tejto výzve nevyhovie v ustanovenej lehote alebo v lehote určenej Sociálnou poisťovňou.

Výplata dávky po preukázaní rozhodujúcich skutočností sa uvoľní odo dňa zastavenia

jej výplaty, najviac tri roky spätne od preukázania týchto skutočností.

(6)

Dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni,

ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

(7)

Výplata dávky, ktorá je podmienená invaliditou, stratou alebo poklesom pracovnej

schopnosti, sa zastaví, ak sa poberateľ dávky, ktorého zdravotný stav treba posúdiť,

nepodrobí vyšetreniu zdravotného stavu. Ak sa zistí, že poberateľ dávky prestal byť

invalidný alebo u neho došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti až po zastavení

výplaty dávky, dávka nepatrí odo dňa zastavenia jej výplaty.

(8)

Ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky, zúčtujú

sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými

za ten istý čas.

§ 113

Zánik nároku na dávku a zánik nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na dávku nezaniká uplynutím času.

(2)

Nárok na dávku a nárok na jej výplatu zaniká dňom smrti fyzickej osoby, ktorá splnila

podmienky nároku na dávku a podmienky nároku na výplatu dávky, ak tento zákon neustanovuje

inak.

§ 114

Premlčanie nároku na výplatu dávky

(1)

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa,

za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

(2)

Lehota ustanovená v odseku 1 neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom

účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.

§ 115

Zúčtovanie dávok s dávkou v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi

Ak sa priznáva starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok,

úrazová renta, dávka garančného poistenia alebo dávka v nezamestnanosti spätne aj

za obdobie, v ktorom sa poistencovi vyplácala dávka v hmotnej núdzi a príspevky k

dávke v hmotnej núdzi, Sociálna poisťovňa zúčtuje za toto obdobie priznané uvedené

dávky s vyplatenou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke v hmotnej núdzi, a

a)

ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti

prevyšuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,

úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti rozdiel medzi

sumou tohto priznaného dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo

dávky v nezamestnanosti a poskytnutou dávkou v hmotnej núdzi a príspevkami k dávke

v hmotnej núdzi,

b)

ak suma priznaného starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného

dôchodku, úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti

je nižšia alebo dosahuje sumu vyplatenej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke

v hmotnej núdzi, poukáže

1.

na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sumu, ktorá zodpovedá sume

poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,

2.

poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,

úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti dôchodok,

úrazovú rentu, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti prvýkrát až

v príslušnom mesiaci, v ktorom súčet nevyplatených dôchodkov, úrazovej renty, dávky

garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti je vyšší ako vyplatená dávka v

hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi; takto vzniknutý rozdiel poukáže

poberateľovi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku,

úrazovej renty, dávky garančného poistenia alebo dávky v nezamestnanosti.

§ 116

Lehoty na výplatu dávok a zaokrúhľovanie sumy dávok

(1)

Nemocenské dávky, úrazový príplatok, rekvalifikačné, rehabilitačné a dávka v nezamestnanosti

sa vyplácajú mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou.

(2)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú vopred

v pravidelných mesačných lehotách. Deň splatnosti dávky určí Sociálna poisťovňa.

(3)

Dôchodkové dávky, úrazová renta a pozostalostná úrazová renta sa vyplácajú do cudziny,

ktorá nie je členským štátom Európskej únie, pozadu v trojmesačných lehotách po predchádzajúcom

potvrdení o žití poberateľa dávky, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred

zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

(4)

Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú

dávku a dávku v nezamestnanosti, dávky sa môžu vyplácať preddavkovo; preddavok na

dôchodkovú dávku sa zúčtuje za obdobie nepresahujúce 12 mesiacov, ak nejde o zúčtovanie

dôchodkovej dávky z cudziny.

(5)

Dávka garančného poistenia sa vyplatí najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o

priznanie tejto dávky.

(6)

Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v

§ 234

, zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok

na túto dávku vo výške 3 000 Sk za jeden kalendárny mesiac. Rozdiel medzi poskytnutým

preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa

doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej

podstaty splnia povinnosť ustanovenú v

§ 234

, najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku.

(7)

Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v

§ 234

najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný

správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú

v

§ 234

v lehote podľa odseku 6, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného

poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou

mzdou podľa osobitného predpisu.

66

)

(8)

Sumy dávok sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

§ 117

Poukazovanie dávok a poberateľ dávky

(1)

Dávky sa poukazujú na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

67

)

Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti, ak tento zákon neustanovuje

inak. Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky)

v banke alebo v pobočke zahraničnej banky,

67

)

ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto

účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí; manžel (manželka)

poberateľa dávky je povinný vrátiť splátky dôchodku, úrazovej renty a pozostalostnej

úrazovej renty poukázané na tento účet po dni smrti poberateľa dávky.

(2)

Ak poberateľ dávky požiada o zmenu spôsobu výplaty dávky, Sociálna poisťovňa je povinná

vykonať túto zmenu najneskôr od splátky dávky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci

nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty

dávky doručená Sociálnej poisťovni.

(3)

Poberateľovi dávky, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

dávka sa poukazuje prostredníctvom hromadného poukazu do tohto zariadenia, ak poberateľ

dávky nepožiada o iný spôsob poukazovania dávky.

(4)

Príjemca dávky je poberateľ dávky, zákonný zástupca poberateľa dávky, fyzická osoba,

ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, štatutárny

zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia

súdu, alebo osobitný príjemca.

(5)

Osobitný príjemca je

a)

fyzická osoba alebo právnická osoba určená rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo

b)

fyzická osoba, ktorej sa vyplácal sirotský dôchodok do dňa nadobudnutia spôsobilosti

nezaopatreného dieťaťa na právne úkony.

(6)

Sociálna poisťovňa ustanoví osobitného príjemcu s jeho súhlasom a so súhlasom poberateľa

dávky alebo zákonného zástupcu vtedy, ak poberateľ dávky alebo zákonný zástupca zo

zdravotných dôvodov nemôže výplatu dávky prijímať.

(7)

Zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej

rodinnej starostlivosti, štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené

dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a osobitný príjemca uvedený v odseku

5 písm. b) sú povinní dávku použiť len v prospech poberateľa dávky a fyzických osôb,

ktoré je poberateľ dávky povinný vyživovať. Osobitný príjemca uvedený v odseku 5 písm.

a) používa dávku podľa pokynov poberateľa dávky alebo zákonného zástupcu.

(8)

Fyzickej osobe vo výkone väzby

14

)

a fyzickej osobe vo výkone trestu odňatia slobody

15

)

sa dávky poukazujú prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu

odňatia slobody.

§ 118

Prechod nároku na dávku

(1)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku, zomrela po uplatnení nároku

na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti

tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(2)

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok,

rehabilitačné, rekvalifikačné, dávku garančného poistenia alebo dávku v nezamestnanosti,

zomrela pred uplatnením nároku na tieto dávky, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej

ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

(3)

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na

dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu

smrti tejto fyzickej osoby, fyzickým osobám uvedeným v odseku 1.

(4)

Nároky prechádzajúce na fyzické osoby uvedené v odsekoch 1 až 3 nie sú predmetom

dedičstva; predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

(5)

Ak niet fyzických osôb, ktoré by podľa odsekov 1 až 4 nadobudli nárok na dávky, tieto

dávky sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

§ 119

Postúpenie nároku na dávku

Nárok na dávku nemožno postúpiť.

§ 120

Výkon sociálneho poistenia

(1)

Sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Nemocenské poistenie môže vykonávať

aj iná právnická osoba, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

(2)

Sociálna poisťovňa je verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.

(3)

Sociálna poisťovňa je právnická osoba so sídlom v Bratislave.

(4)

Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia je kontaktná inštitúcia na komunikáciu

medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov

Európskej únie.

§ 121

Orgány Sociálnej poisťovne

Orgány Sociálnej poisťovne sú

a)

Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne (ďalej len „rada riaditeľov“),

b)

Dozorná rada Sociálnej poisťovne (ďalej len „dozorná rada“),

c)

riaditeľ pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „riaditeľ pobočky“).

§ 122

Rada riaditeľov

(1)

Rada riaditeľov je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne.

(2)

Rada riaditeľov

a)

riadi Sociálnu poisťovňu,

b)

zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona a z osobitných

predpisov a zodpovedá za plnenie týchto úloh vláde Slovenskej republiky (ďalej len

„vláda“),

c)

prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru

štátu,

d)

schvaľuje výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne a predkladá ju dozornej rade,

e)

prerokúva správy o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok a predkladá

ich dozornej rade,

f)

prerokúva návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným

vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov, stanovisko dozornej rady

k tomuto návrhu a predkladá tento návrh na schválenie vláde do 15. augusta bežného

roka, ak vláda neurčí neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie Národnej

rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) v termíne určenom na predloženie

návrhu štátneho rozpočtu,

g)

prerokúva návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, stanovisko dozornej rady k

tomuto návrhu a predkladá návrh účtovnej závierky na schválenie národnej rade v termíne

určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,

h)

schvaľuje rokovací poriadok rady riaditeľov,

i)

schvaľuje štatút Sociálnej poisťovne,

j)

schvaľuje organizačný poriadok, pracovný poriadok, platový poriadok, kontrolný poriadok,

pravidlá financovania a hospodárenia a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne,

k)

schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na poistnom na nemocenské

poistenie, poistnom na dôchodkové poistenie, poistnom na úrazové poistenie, prirážke

k poistnému na úrazové poistenie, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie

v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále

uložených v sociálnom poistení a rozhoduje o odpísaní pohľadávky na poistnom na nemocenskom

poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke

k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie

v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále

uložených v sociálnom poistení,

l)

schvaľuje návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné

dôchodkové sporenie,

1

)

na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom

týmto zákonom,

m)

vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov Ústredia Sociálnej poisťovne v jej priamej

riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne.

(3)

Na platnosť právnych úkonov v mene Sociálnej poisťovne sa vyžaduje podpis predsedu

rady riaditeľov alebo v jeho neprítomnosti podpis ním povereného podpredsedu rady

riaditeľov a podpis jedného z členov rady riaditeľov, ak rada riaditeľov v štatúte

Sociálnej poisťovne neurčí inak.

(4)

Rada riaditeľov má päť členov. Členmi rady riaditeľov sú

a)

predseda rady riaditeľov,

b)

dvaja podpredsedovia rady riaditeľov a

c)

ďalší dvaja členovia rady riaditeľov.

(5)

Členov rady riaditeľov vymenúva a odvoláva vláda, z toho predsedu rady riaditeľov

a podpredsedov rady riaditeľov na návrh ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky, jedného člena rady riaditeľov na návrh reprezentatívnych združení odborových

zväzov a záujmových združení občanov,

68

)

reprezentujúcich poberateľov dôchodkových dávok a jedného člena rady riaditeľov na

návrh reprezentatívnych združení zamestnávateľov,

68

)

ak tento zákona neustanovuje inak.

(6)

Za člena rady riaditeľov môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba

je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa

preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Na pracovnoprávne

vzťahy člena rady riaditeľov sa vzťahuje osobitný predpis.

69

)

(7)

Predseda rady riaditeľov

a)

zodpovedá vláde za činnosť rady riaditeľov, za prijatie a plnenie opatrení prijatých

na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za plnenie

opatrení uložených podľa osobitného predpisu,

1

)

b)

určuje úsek činnosti Sociálnej poisťovne, ktorý riadi člen rady riaditeľov.

(8)

Člen rady riaditeľov zodpovedá predsedovi rady riaditeľov za ním riadený úsek činnosti

Sociálnej poisťovne, za prijatie a plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov

zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu v ním riadenom úseku činnosti Sociálnej

poisťovne a za plnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu

1

)

v ním riadenom úseku činnosti Sociálnej poisťovne.

(9)

Člen rady riaditeľov je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný.

(10)

Funkcia člena rady riaditeľov je nezlučiteľná s funkciou prezidenta Slovenskej republiky,

poslanca národnej rady, poslanca Európskeho parlamentu, verejného ochrancu práv, člena

vlády, sudcu, prokurátora, člena dozornej rady (

§ 123

), riaditeľa pobočky (

§ 127

) a s inou funkciou, povolaním alebo zamestnaním v štátnom orgáne, orgáne územnej

samosprávy alebo inom orgáne verejnej moci. Funkcia člena rady riaditeľov je tiež

nezlučiteľná s členstvom alebo inou funkciou v riadiacom, dozornom alebo kontrolnom

orgáne právnickej osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, s podnikaním a s inou

hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou s výnimkou vedeckej, pedagogickej, publicistickej,

literárnej a umeleckej činnosti.

(11)

Funkčné obdobie člena rady riaditeľov je päťročné.

(12)

Funkcia člena rady riaditeľov zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia člena rady riaditeľov,

b)

vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena rady riaditeľov doručenou vláde, a to

dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,

c)

odvolaním alebo

d)

smrťou.

(13)

Vláda odvolá člena rady riaditeľov, ak

a)

si neplní povinnosti člena rady riaditeľov ustanovené zákonom,

b)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin,

c)

bol právoplatne pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo jeho spôsobilosť na

právne úkony bola obmedzená,

d)

nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas šiestich mesiacov riadne

vykonávať funkciu člena rady riaditeľov,

e)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v rade riaditeľov uvedenú v odseku

8.

(14)

O sporoch súvisiacich s odvolaním člena rady riaditeľov z jeho funkcie rozhoduje

súd.

(15)

Rada riaditeľov zasadá najmenej raz za 14 dní. Zasadnutie rady riaditeľov zvoláva

a vedie predseda rady riaditeľov alebo ním poverený podpredseda rady riaditeľov. O

zvolanie zasadnutia rady riaditeľov môže požiadať na základe písomného návrhu ktorýkoľvek

člen rady riaditeľov alebo dozorná rada. Predseda rady riaditeľov je v takom prípade

povinný zvolať zasadnutie rady riaditeľov do siedmich dní od doručenia písomného návrhu.

(16)

Rada riaditeľov je schopná uznášať sa, ak je prítomný predseda rady riaditeľov alebo

ním poverený podpredseda rady riaditeľov a ďalší aspoň dvaja členovia rady riaditeľov.

Na prijatie rozhodnutia rady riaditeľov je potrebný súhlas aspoň troch členov rady

riaditeľov vrátane predsedu rady riaditeľov alebo v jeho neprítomnosti ním povereného

podpredsedu rady riaditeľov. Rada riaditeľov rozhoduje verejným hlasovaním, ktorého

výsledok sa zaznamená v písomne vyhotovenej zápisnici.

(17)

Pravidlá rokovania rady riaditeľov upraví rokovací poriadok rady riaditeľov.

(18)

Člen rady riaditeľov je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou

tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.

(19)

Člen rady riaditeľov, ktorý porušil svoje povinnosti pri výkone funkcie člena rady

riaditeľov, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil. O škode a o povinnosti

nahradiť ju rozhoduje orgán dozoru štátu.

§ 123

Dozorná rada

(1)

Dozorná rada je dozorný orgán a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.

(2)

Dozorná rada

a)

kontroluje hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami nemocenského

poistenia, starobného poistenia, invalidného poistenia, úrazového poistenia, poistenia

v nezamestnanosti, garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,

b)

kontroluje dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov

týkajúcich sa dodržiavania hospodárenia Sociálnej poisťovne,

c)

prerokúva návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne, výročnú správu o činnosti

Sociálnej poisťovne, správy o hospodárení Sociálnej poisťovne a návrh rozpočtu Sociálnej

poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov

na obdobie najmenej troch rokov,

d)

navrhuje v odôvodnených prípadoch, najmä ak zistí nedostatky v hospodárení Sociálnej

poisťovne, zvolať radu riaditeľov,

e)

ukladá rade riaditeľov prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,

f)

schvaľuje platové a iné funkčné požitky členom rady riaditeľov na návrh rady riaditeľov,

g)

vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je

súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,

h)

schvaľuje rokovací poriadok dozornej rady.

(3)

Dozorná rada má 15 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce sociálnych vecí

a rodiny Slovenskej republiky. Dozorná rada sa ďalej tvorí

a)

z piatich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a

záujmovými združeniami občanov,

68

)

reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok,

b)

z piatich zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,

68

)

c)

zo štyroch zástupcov navrhnutých vládou.

(4)

Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva národná rada.

(5)

Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená fyzická osoba s trvalým pobytom

na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu

a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne

odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie

starším ako tri mesiace.

(6)

Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.

(7)

Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku

v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné

voľno s náhradou mzdy.

(8)

Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie.

O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje

národná rada.

(9)

Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady

nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni a nemôže byť členom rady riaditeľov.

(10)

Dozorná rada si zvolí zo svojich členov dvoch podpredsedov dozornej rady.

(11)

Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi predseda dozornej rady alebo ním poverený

podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za štvrťrok. Na požiadanie aspoň

jednej tretiny členov dozornej rady zvolá predseda dozornej rady alebo ním poverený

podpredseda dozornej rady zasadnutie dozornej rady do 30 dní. O zvolanie zasadnutia

dozornej rady môže písomne požiadať aj rada riaditeľov a orgán dozoru štátu. Predseda

dozornej rady alebo ním poverený podpredseda dozornej rady v takom prípade zvolá zasadnutie

dozornej rady do 30 dní.

(12)

Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve

dozorná rada.

(13)

Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa predseda rady

riaditeľov.

(14)

Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých

jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných

členov.

(15)

Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa

hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov

Sociálnej poisťovne a od členov rady riaditeľov.

(16)

Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.

(17)

Členstvo v dozornej rade zaniká

a)

uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,

b)

vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade,

a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania

sa funkcie,

c)

odvolaním alebo

d)

smrťou.

(18)

Národná rada odvolá člena dozornej rady, ak

a)

sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na troch zasadnutiach dozornej rady,

b)

začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade uvedenú v odseku

9,

c)

si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne

záväznými právnymi predpismi,

d)

bol právoplatne odsúdený za trestný čin.

(19)

Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov,

ako sú uvedené v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenie člena

dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (

§ 246

).

§ 124

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú

a)

Ústredie Sociálnej poisťovne (ďalej len „ústredie“),

b)

pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „pobočka“).

§ 125

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej

poisťovne.

§ 126

(1)

Ústredie riadi rada riaditeľov.

(2)

Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne rada

riaditeľov alebo člen rady riaditeľov poverený radou riaditeľov alebo vedúci zamestnanec

ústredia poverený radou riaditeľov.

§ 127

Riaditeľ pobočky

(1)

Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá rade riaditeľov.

(2)

Za riaditeľa pobočky môže byť vymenovaná fyzická osoba s trvalým pobytom na území

Slovenskej republiky, ktorá má ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná fyzická osoba

je fyzická osoba, ktorá nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa

preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.

(3)

Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do

pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený

vedúci zamestnanec Sociálnej poisťovne.

§ 128

Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie

úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného

do rezervného fondu solidarity

(1)

Poistné na nemocenské poistenie platí

a)

zamestnanec,

b)

zamestnávateľ,

c)

povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d)

dobrovoľne nemocensky poistená osoba.

(2)

Poistné na starobné poistenie platí

a)

zamestnanec,

b)

zamestnávateľ,

c)

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

e)

štát,

f)

Sociálna poisťovňa.

(3)

Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,

a)

zamestnanec,

b)

zamestnávateľ,

c)

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

e)

štát.

(4)

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Poistné na invalidné poistenie neplatí aj poistenec,

ktorý je dôchodkovo poistený, po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poistenec,

ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok. Poistné na invalidné poistenie neplatí

zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

o viac ako 70 %, a za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po splnení podmienok

nároku na starobný dôchodok alebo ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok.

(5)

Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity za

a)

občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva základnú službu, náhradnú službu alebo

zdokonaľovaciu službu

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách Slovenskej republiky,

b)

občana Slovenskej republiky, ktorý vykonáva civilnú službu,

36

)

c)

fyzickú osobu, ktorá sa osobne a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku

alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov jeho veku.

(6)

Štát platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity za fyzickú osobu uvedenú v odseku 5 písm. c), ak táto fyzická osoba

nie je povinná platiť poistné na starobné poistenie a na invalidné poistenie sama

a nepoberá invalidný dôchodok. Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov

na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené

štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode

s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“).

(7)

Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov invalidného

dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku zo základného fondu invalidného poistenia

do základného fondu starobného poistenia.

(8)

Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.

(9)

Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.

(10)

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí

a)

zamestnanec, ak osobitný predpis

42

)

neustanovuje inak,

b)

zamestnávateľ, ak osobitný predpis

42

)

neustanovuje inak,

c)

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

(11)

Poistné do rezervného fondu solidarity platí

a)

zamestnávateľ,

b)

povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba,

c)

dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,

d)

štát.

§ 129

Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové

poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného

fondu solidarity

(1)

Suma poistného na nemocenské poistenie, suma poistného na starobné poistenie, suma

poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové poistenie, suma poistného

na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti a suma poistného

do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) sa určujú percentuálnou sadzbou

z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období (ďalej len „vymeriavací

základ“).

(2)

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie

a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie vrátane prirážky

k poistnému na úrazové poistenie a zľavy z poistného na úrazové poistenie, poistného

na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného

fondu solidarity sa zaokrúhľujú na celé slovenské koruny nahor.

§ 130

Sadzba poistného na nemocenské poistenie

Sadzba poistného na nemocenské poistenie je pre

a)

zamestnanca 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 1,4 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho

základu,

d)

dobrovoľne nemocensky poistenú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

§ 131

Sadzba poistného na starobné poistenie

(1)

Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a)

zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

14 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá nie je sporiteľ

podľa osobitného predpisu,

1

)

18 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

18 % z vymeriavacieho základu,

e)

štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré nie sú sporitelia podľa osobitného

predpisu,

1

)

18 % z vymeriavacieho základu,

f)

Sociálnu poisťovňu za poberateľov invalidného dôchodku, ktorí nie sú sporitelia podľa

osobitného predpisu,

1

)

18 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Sadzba poistného na starobné poistenie je pre

a)

zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

4 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa za zamestnanca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

5 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá je sporiteľ podľa

osobitného predpisu,

1

)

9 % z vymeriavacieho základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu, ktorá je sporiteľ podľa osobitného predpisu,

1

)

9 % z vymeriavacieho základu,

e)

štát za fyzické osoby uvedené v § 128 ods. 5, ktoré sú sporitelia podľa osobitného

predpisu,

1

)

9 % z vymeriavacieho základu,

f)

Sociálnu poisťovňu za poberateľov invalidného dôchodku, ktorí sú sporitelia podľa

osobitného predpisu,

1

)

9 % z vymeriavacieho základu.

(3)

Sadzba poistného na starobné poistenie poistenca sa znižuje o 0,5 % na každé nezaopatrené

dieťa (

§ 9

), o ktoré sa stará rodič alebo osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa. Ak sa o to isté

nezaopatrené dieťa súčasne starajú obidvaja rodičia alebo osvojitelia nezaopatreného

dieťaťa, sadzba poistného na starobné poistenie sa znižuje jednému rodičovi alebo

jednému osvojiteľovi nezaopatreného dieťaťa.

§ 132

Sadzba poistného na invalidné poistenie

Sadzba poistného na invalidné poistenie je pre

a)

zamestnanca 3 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 3 % z vymeriavacieho základu,

c)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 6 % z vymeriavacieho

základu,

d)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 6 % z vymeriavacieho základu,

e)

štát 6 % z vymeriavacieho základu.

§ 133

Sadzba poistného na úrazové poistenie

(1)

Sadzba poistného na úrazové poistenie je pre zamestnávateľa zaradeného do

prvej nebezpečnostnej triedy 0,3 % z vymeriavacieho základu,

druhej nebezpečnostnej triedy 0,5 % z vymeriavacieho základu,

tretej nebezpečnostnej triedy 0,7 % z vymeriavacieho základu,

štvrtej nebezpečnostnej triedy 0,9 % z vymeriavacieho základu,

piatej nebezpečnostnej triedy 1,1 % z vymeriavacieho základu,

šiestej nebezpečnostnej triedy 1,3 % z vymeriavacieho základu,

siedmej nebezpečnostnej triedy 1,5 % z vymeriavacieho základu,

ôsmej nebezpečnostnej triedy 1,7 % z vymeriavacieho základu,

deviatej nebezpečnostnej triedy 1,9 % z vymeriavacieho základu,

desiatej nebezpečnostnej triedy 2,1 % z vymeriavacieho základu.

(2)

Nebezpečnostná trieda sa určuje v závislosti od bezpečnostného rizika jednotlivých

skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností.

70

)

(3)

Hodnotenie bezpečnostného rizika sa vykonáva pre každú skupinu ekonomických činností

podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností na základe údajov súvisiacich

s výkonom úrazového poistenia za hodnotené roky s prihliadnutím na sumu nákladov vynaložených

na úrazové dávky z úrazového poistenia, a to vypočítaním priemerných štatistických

ukazovateľov počtu

a)

pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

b)

smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

c)

chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

d)

závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná

úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

e)

zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v prepočte na 1 000 zamestnancov.

(4)

Na určenie bezpečnostného rizika na základe ukazovateľov uvedených v odseku 3 je

rozhodujúci dátum oznámenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania

úrazovej renty.

(5)

Zaradenie zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy určí Sociálna poisťovňa podľa

prevažujúcej skupiny ekonomických činností vykonávaných zamestnávateľom.

(6)

Prevažujúca skupina ekonomických činností je skupina ekonomických činností klasifikovaná

podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, ktorú vykonáva pre zamestnávateľa

najväčší počet zamestnancov.

(7)

Zmenu vykonávaných prevažujúcich ekonomických činností, ktorá je rozhodujúca na zaradenie

zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, je zamestnávateľ povinný písomne ohlásiť

Sociálnej poisťovni do 14 dní od tejto zmeny.

(8)

Ak u zamestnávateľa nastala zmena vykonávanej ekonomickej činnosti a jeho prevažujúcou

ekonomickou činnosťou sa stala ekonomická činnosť zaradená do inej nebezpečnostnej

triedy, Sociálna poisťovňa môže z vlastného podnetu alebo na základe písomnej žiadosti

zamestnávateľa zmeniť jeho zaradenie do nebezpečnostnej triedy. Zmena zaradenia zamestnávateľa

do novej nebezpečnostnej triedy sa vykoná od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o jeho preradení.

(9)

Zaradenie skupín ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických

činností do nebezpečnostných tried ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a vyhlási

jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

§ 134

Prirážka k poistnému na úrazové poistenie a zľava z poistného na úrazové poistenie

(1)

K poistnému na úrazové poistenie sa ukladá prirážka k poistnému na úrazové poistenie

(ďalej len „prirážka“) alebo sa poskytuje zľava na poistnom na úrazové poistenie (ďalej

len „zľava“) v závislosti od úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa zistenej

porovnaním s priemerným bezpečnostným rizikom zisteným za všetkých zamestnávateľov

zaradených do rovnakej skupiny ekonomických činností podľa odvetvovej klasifikácie

ekonomických činností.

(2)

Úroveň bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa určí porovnaním hodnoty štatistických

ukazovateľov za zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok k priemerným hodnotám

rovnakých ukazovateľov vypočítaných za rovnaké obdobie za celú skupinu zamestnávateľov

zaradených podľa ekonomickej činnosti do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie

ekonomických činností a vyjadruje sa v percentách.

(3)

Na určenie úrovne bezpečnostného rizika u zamestnávateľa sa použijú štatistické ukazovatele

a)

o počte

1.

pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

2.

smrteľných pracovných úrazov na 1 000 zamestnancov,

3.

chorôb z povolania na 1 000 zamestnancov,

4.

závažných pracovných úrazov a chorôb z povolania, v ktorých dôsledku bola priznaná

úrazová renta, na 1 000 zamestnancov,

b)

o sume nákladov vynaložených na dávky úrazového poistenia jeho zamestnancov v prepočte

na jedného zamestnanca.

(4)

Pri určovaní početnosti výskytu pracovných úrazov podľa odseku 3 sa prihliada len

na pracovné úrazy, pri ktorých bolo na základe vyšetrenia okolností a príčin ich vzniku

orgánmi na ochranu zdravia, orgánmi inšpekcie práce, orgánmi štátnej banskej správy

a ďalšími príslušnými dozornými orgánmi podľa osobitných predpisov

71

)

zistené porušenie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca.

(5)

Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne

vyššia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených

do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu

do 25 % prirážka sa neuloží,

nad 25 % do 50 % uloží sa prirážka 1 %

k poistnému,

nad 50 % do 100 % uloží sa prirážka 2 %

k poistnému,

nad 100 % do 200 % uloží sa prirážka 3 %

k poistnému,

nad 200 % uloží sa prirážka 4 %

k poistnému.

(6)

Ak je úroveň bezpečnostného rizika zistená podľa odsekov 2 a 3 u zamestnávateľa percentuálne

nižšia ako priemerná hodnota vypočítaná za celú skupinu zamestnávateľov zaradených

do rovnakej skupiny podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností, v rozsahu

do 25 % zľava sa neposkytuje,

nad 25 % do 50 % poskytuje sa zľava 0,5 % z poistného,

nad 50 % do 75 % poskytuje sa zľava 1 % z poistného,

nad 75 % poskytuje sa zľava 2 % z poistného.

(7)

Štatistické ukazovatele uvedené v odseku 3 sa na účely odsekov 5 a 6 hodnotia osobitne.

(8)

Súčtom percent na uloženie prirážky a súčtom percent na poskytnutie zľavy zo všetkých

štatistických ukazovateľov uvedených v odseku 3 a vypočítaním ich rozdielu sa určí

výsledná percentuálna výška prirážky alebo zľavy, ktorá bude pre zamestnávateľa platná

v období kalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa prirážka alebo zľava

určila.

(9)

Na určenie bezpečnostného rizika podľa odseku 2 je rozhodujúci dátum oznámenia pracovného

úrazu alebo choroby z povolania a dátum priznania úrazovej renty.

§ 135

Sadzba poistného na garančné poistenie

Sadzba poistného na garančné poistenie pre zamestnávateľa je 0,25 % z vymeriavacieho

základu.

§ 136

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti

Sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti je pre

a)

zamestnanca 1 % z vymeriavacieho základu,

b)

zamestnávateľa 1 % z vymeriavacieho základu,

c)

dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti 2 % z vymeriavacieho základu,

§ 137

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity

Sadzba poistného do rezervného fondu solidarity je pre

a)

zamestnávateľa 4,75 % z vymeriavacieho základu,

b)

povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho

základu,

c)

dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu 4,75 % z vymeriavacieho základu,

d)

štát 2 % z vymeriavacieho základu.

§ 138

Vymeriavací základ

(1)

Vymeriavací základ zamestnanca je

a)

príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb

podľa osobitného predpisu

72

)

a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby

do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí a zahraničného

spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, určený v slovenskej mene

pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu,

b)

príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú

predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,

c)

náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri

prekážkach v práci podľa osobitného predpisu,

73

)

náhrada mzdy plynúca z neplatného skončenia pracovného pomeru.

74

)

(2)

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady,

výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť,

náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky

zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie do výšky 3 % hrubých

ročných príjmov zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného

predpisu,

76

)

príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely

a súkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,

odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, odmeny pri odchode

do starobného dôchodku a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku

po zdanení, plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného

pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

zamestnanca.

51

)

(3)

Vymeriavací základ člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, je príjem

zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu;

72

)

odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.

(4)

Vymeriavací základ doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia je štipendium

podľa osobitného predpisu;

12

)

odsek 1 písm. b) a c) platí rovnako.

(5)

Vymeriavací základ fyzickej osoby vo výkone väzby

14

)

a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody,

15

)

ak sú zaradené do práce, s výnimkou fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody

zaradenej na výkon iných prospešných prác,

16

)

je pracovná odmena týchto fyzických osôb podľa osobitného predpisu.

78

)

(6)

Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna

za výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

13

)

(7)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby je, ak tento zákon neustanovuje inak, polovica pomernej časti

základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej

zárobkovej činnosti. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny

mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Suma vymeriavacieho

základu sa zníži o výšku príspevkov zaplatených samostatne zárobkovo činnou osobou

na jej doplnkové dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu

76

)

najviac do výšky 3 % jednej dvanástiny jej základu dane.

(8)

Vymeriavací základ dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej

osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je ňou určená suma.

(9)

Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania

podľa osobitného predpisu,

43

)

je v období od 1. júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého

platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna

kalendárneho roka.

(10)

Vymeriavací základ, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne najmenej vo výške

minimálnej mzdy

66

)

zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platí k prvému

dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí poistné na nemocenské poistenie, poistné

na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného

fondu solidarity.

(11)

Vymeriavací základ je mesačne najmenej

a)

75 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 10, ak ide o zamestnanca, ktorý je

poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť najviac o 70 %, a o mladistvého zamestnanca staršieho ako 16 rokov,

b)

50 % vymeriavacieho základu uvedeného v odseku 10, ak ide o zamestnanca, ktorý je

poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ak ide o zamestnanca mladšieho ako 18 rokov, ktorý

je invalidný, a ak ide o zamestnanca mladšieho ako 16 rokov,

c)

suma príjmu zodpovedajúca kratšiemu pracovnému času zamestnanca, ktorý má dohodnutý

pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa osobitného predpisu,

79

)

d)

suma náhrady mzdy poskytnutá z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa podľa

osobitného predpisu,

80

)

e)

suma pracovnej odmeny

78

)

fyzickej osoby vo výkone väzby

14

)

a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody,

15

)

ak sú zaradené do práce.

(12)

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac

a)

na platenie poistného na dôchodkové poistenie zamestnanca, povinne dôchodkovo poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a na platenie

poistného na poistenie v nezamestnanosti zamestnanca a dobrovoľne poistenej osoby

v nezamestnanosti

1.

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a

poistné na poistenie v nezamestnanosti,

2.

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na

poistenie v nezamestnanosti,

b)

na platenie poistného na nemocenské poistenie zamestnanca, povinne nemocensky poistenej

samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby

1.

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,

2.

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

(13)

Vymeriavací základ v úhrne je mesačne najviac na platenie poistného do rezervného

fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a

dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné do rezervného fondu solidarity.

(14)

Vymeriavací základ zamestnávateľa, ak tento zákon neustanovuje inak, je vymeriavací

základ jeho zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca

je mesačne najviac

a)

na platenie poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti

a poistného do rezervného fondu solidarity

1.

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné

na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,

2.

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 3-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie

v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,

b)

na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie

1.

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a

poistné na garančné poistenie,

2.

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 1,5-násobok jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na

garančné poistenie.

(15)

Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie

sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru. Na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa

na platenie poistného na úrazové poistenie obmedzenie uvedené v odseku 14 neplatí.

(16)

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné

na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom

sa postupuje od vymeriavacieho základu najvyššieho k vymeriavaciemu základu najnižšiemu.

Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho

zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne

vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne

zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie

sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne nemocensky poistená

osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti,

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z

výkonu zárobkovej činnosti. Ak poistenec vykonáva viacero zárobkových činností a súčasne

je dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba alebo

dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti, poistné na nemocenské poistenie, poistné

na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti sa platí vždy prednostne

z výkonu viacerých zárobkových činností; na poradie povinnosti platiť poistné na nemocenské

poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

z výkonu viacerých zárobkových činností prvá veta až tretia veta platia rovnako.

(17)

Ak nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti trvalo

len časť kalendárneho mesiaca, vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské

poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti

uvedený v odseku 10, odseku 11 písm. a) a b) a v odsekoch 12 a 14 sa upraví tak, že

vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa vynásobí počtom dní nemocenského poistenia,

dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti v tomto kalendárnom mesiaci.

Vymeriavací základ pripadajúci na jeden deň sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta

nahor.

(18)

Vymeriavací základ štátu, ak tento zákon neustanovuje inak, je mesačne

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 70 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie

a poistné do rezervného fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 70 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné

do rezervného fondu solidarity.

(19)

Vymeriavací základ štátu, z ktorého platí poistné na starobné poistenie, invalidné

poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu, ktorá sa osobne

a celodenne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku, okrem dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom, je mesačne

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka 60 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie

a poistné do rezervného fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka 60 % jednej dvanástiny všeobecného

vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu

roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné

do rezervného fondu solidarity.

(20)

Vymeriavací základ fyzickej osoby uvedenej v

§ 142 ods. 3

je ňou určená suma, ktorá je najmenej v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku

10 platnej ku dňu, v ktorom sa poistné na dôchodkové poistenie dopláca, a je najviac

v sume vymeriavacieho základu uvedenej v odseku 12 platnej ku dňu, v ktorom sa poistné

na dôchodkové poistenie dopláca.

(21)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie

zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia

za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového veku, je mesačne

suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, a jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, a jednej dvanástiny

všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné na starobné poistenie.

(22)

Vymeriavací základ, z ktorého Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie

zo základného fondu invalidného poistenia do základného fondu starobného poistenia

za poberateľa invalidného dôchodku vyplácaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 % do dovŕšenia jeho dôchodkového

veku, je mesačne suma určená

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného

ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a čísla 100 a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý

platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí

poistné na starobné poistenie,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka ako súčin priemerného osobného

mzdového bodu, z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku, koeficientu určeného

ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť a čísla 100 a jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý

platil v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom platí poistné

na starobné poistenie.

(23)

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé slovenské koruny nahor.

§ 139

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

(1)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca je kalendárny mesiac,

za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a

poistné na poistenie v nezamestnanosti.

(2)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky

predchádza kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného

fondu solidarity,

b)

v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci

kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na

nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu

solidarity.

(3)

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny

mesiac, za ktorý platí poistné.

§ 140

Vylúčenie povinnosti platiť poistné poistencom a zamestnávateľom

(1)

Zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne

zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo

poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti

a)

v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,

b)

v období, počas ktorého sa im poskytuje rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu,

61

)

ak nevykonávajú zárobkovú činnosť,

c)

od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v

§ 39 ods. 1 písm. a)

alebo starostlivosti o dieťa uvedené v

§ 39 ods. 1 písm. b)

najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto

období,

d)

v období, počas ktorého vykonávajú základnú službu, náhradnú službu alebo zdokonaľovaciu

službu

35

)

v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách a civilnú službu.

36

)

(2)

Zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové

poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého je

uznaný za dočasne práceneschopného

49

)

alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu,

50

)

ak sa zamestnancovi počas týchto období neposkytuje plat alebo služobný príjem podľa

osobitného predpisu,

6

)

a v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné.

(3)

Povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná

osoba nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové

poistenie ani v období, počas ktorého je uznaná za dočasne práceneschopnú

49

)

alebo má nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.

50

)

(4)

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne

poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie,

poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období,

počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské.

(5)

Povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo

poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období,

počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie.

(6)

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové

poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a

poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie

je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie

a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

§ 141

Odvod poistného

(1)

Fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné

odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie

a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku

poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na

poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

(3)

Za štát odvádza poistné na dôchodkové poistenie za osoby uvedené v

§ 128 ods. 5

ministerstvo.

(4)

Útvar sociálneho zabezpečenia a Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia sú povinní

previesť Sociálnej poisťovni poistné zaplatené na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného

predpisu

2

)

za celé obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej

služby, ktoré nebolo získané v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu

2

)

alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,

2

)

a to do 30 dní od skončenia výkonu tejto služby.

§ 142

Platenie poistného

(1)

Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac

pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Ak poistencovi trvalo poistenie len časť kalendárneho mesiaca, poistné sa platí len

za túto časť.

(3)

Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého

fyzická osoba

a)

mala prerušené poistenie podľa

§ 26

,

b)

bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov alebo

c)

sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej

škole po dovŕšení 16 rokov veku.

(4)

Ak sa na základe dodatočného daňového priznania alebo na základe dodatočného platobného

výmeru vydaného správcom dane zmení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné sa platí

zo zmeneného vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho

po predložení dodatočného daňového priznania správcovi dane alebo po nadobudnutí právoplatnosti

dodatočného platobného výmeru.

(5)

Ak dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne

poistená osoba v nezamestnanosti zmení vymeriavací základ, poistné sa platí zo zmeneného

vymeriavacieho základu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,

v ktorom sa zmena vymeriavacieho základu písomne oznámila Sociálnej poisťovni.

(6)

Poistné sa platí

a)

bezhotovostným prevodom,

b)

poštovou poukážkou alebo

c)

v hotovosti v Sociálnej poisťovni.

§ 143

Splatnosť poistného

(1)

Poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom

mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu

príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov

pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je

splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac.

Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne

na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný

deň.

(3)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici uskutočnila

oneskorene, poistné sa považuje za zaplatené včas, ak

a)

pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu je uvedený posledný deň splatnosti

poistného podľa odseku 1 alebo 2,

b)

pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného

podľa odseku 1 alebo 2.

(4)

Ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala

v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých

sadzieb.

§ 144

Predpísanie poistného

(1)

Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej

odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej

sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 100 Sk, Sociálna poisťovňa dlžnú

sumu nepredpíše.

(2)

Ak zamestnávateľ na výzvu Sociálnej poisťovne nepredloží podklady potrebné na zistenie

správnej sumy poistného, Sociálna poisťovňa môže predpísať poistné na základe dokladov

zamestnávateľa za predchádzajúce obdobie alebo na základe podkladov iného zamestnávateľa

s činnosťou obdobného charakteru. Druhá veta odseku 1 platí rovnako.

§ 145

Vrátenie poistného

(1)

Sociálna poisťovňa je povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu,

fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu

nástupcovi do 30 dní od

a)

zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b)

doručenia písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať

poistné alebo jej právneho nástupcu.

(2)

Poistencovi, ktorý vykonáva viacero činností zamestnanca, Sociálna poisťovňa vráti

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie

v nezamestnanosti zaplatené bez právneho dôvodu do 30 dní od

a)

zistenia tejto skutočnosti Sociálnou poisťovňou alebo

b)

doručenia písomnej žiadosti tohto poistenca.

(3)

Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho

mesiaca, v ktorom bola platba uvedená v odsekoch 1 a 2 zúčtovaná na účet Sociálnej

poisťovne v Štátnej pokladnici.

(4)

Poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky

Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné

alebo voči jej právnemu nástupcovi.

§ 146

Povolenie splátok dlžných súm poistného

(1)

Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej

osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť

tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov

bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení

splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti.

(2)

V rámci povolenia splátok dlžných súm Sociálna poisťovňa uvedie aj zvýšenie dlžných

súm o úroky vo výške diskontnej úrokovej sadzby platnej ku dňu povolenia splátok.

(3)

V prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé

splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa,

alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma. Zaplatená

suma poistného, pokuty, penále a úroku sa použijú na zápočet pohľadávky Sociálnej

poisťovne.

(4)

Na povolené sumy splátok dlžných súm sa ustanovenie o predpísaní penále nepoužije.

§ 147

Premlčanie poistného

(1)

Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento

zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v

§ 228 ods. 3

a

§ 231 ods. 1 písm. b)

.

(3)

Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

§ 148

Pohľadávky

(1)

Pohľadávky na poistnom, pokutách a na penále vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto

zákona a podľa osobitných predpisov

81

)

na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.

(2)

Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa

nadobudnutia jeho právoplatnosti.

(3)

Po vyplatení dávky garančného poistenia sa zamestnávateľ stáva dlžníkom Sociálnej

poisťovne a Sociálna poisťovňa sa stáva veriteľom dlžníka. Odseky 1 a 2 platia rovnako.

(4)

Na základe rozhodnutia rady riaditeľov môže Sociálna poisťovňa zmluvou previesť vymáhanie

pohľadávok podľa

§ 179 ods. 1 písm. f)

na inú právnickú osobu dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná.

Pri výbere právnickej osoby, na ktorú Sociálna poisťovňa prevedie vymáhanie vybraných

pohľadávok, postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.

82

)

Sociálna poisťovňa uhrádza odmenu právnickej osobe z vymoženej pohľadávky.

§ 149

Postúpenie pohľadávky

(1)

Pohľadávku na poistnom, pokutách a na penále, okrem pohľadávky na poistnom na nemocenské

poistenie a na dôchodkové poistenie pred rokom 1994 vrátane penále (ďalej len „pohľadávka“),

môže Sociálna poisťovňa za podmienok ustanovených týmto zákonom postúpiť tretej osobe.

(2)

Postúpiť možno len pohľadávku uvedenú v odseku 1 alebo jej časť,

a)

ak proti rozhodnutiu, ktorým bola predpísaná, nemožno z dôvodu uplynutia času uplatniť

ustanovenie o odvolaní a o obnove konania a

b)

ak odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka predpísaná, uplynul

jeden rok.

(3)

Sociálna poisťovňa nemôže postúpiť pohľadávku, ak povolila jej zaplatenie v splátkach;

to neplatí, ak sa pohľadávka stala splatnou podľa

§ 146 ods. 3

.

(4)

O postúpení pohľadávky vrátane práv zo zabezpečenia pohľadávky uzatvára Sociálna

poisťovňa s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení pohľadávky (ďalej len „zmluva“)

za odplatu.

(5)

Sociálna poisťovňa môže uzatvoriť zmluvu s treťou osobou, len ak táto osoba má voči

Sociálnej poisťovni vyrovnané všetky záväzky podľa tohto zákona. Pri výbere tretej

osoby postupuje Sociálna poisťovňa podľa osobitného predpisu.

82

)

(6)

Sociálna poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu oznámiť postúpenie pohľadávky

fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné. Súhlas tejto osoby

s postúpením pohľadávky sa nevyžaduje.

(7)

Námietky proti pohľadávke, ktoré mohla fyzická osoba alebo právnická osoba povinná

odvádzať poistné uplatniť v čase postúpenia, zostávajú tejto osobe zachované aj po

postúpení pohľadávky.

(8)

Právo nakladať s postúpenou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu uzatvorením zmluvy

a uhradením odplaty za postúpenú pohľadávku na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej

pokladnici.

(9)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu táto pohľadávka

prestáva byť pohľadávkou Sociálnej poisťovne a súčasne zaniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné splniť

záväzok voči Sociálnej poisťovni v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

oprávnenie Sociálnej poisťovne nakladať s postúpenou pohľadávkou.

(10)

Od prechodu práva nakladať s postúpenou pohľadávkou na tretiu osobu vzniká

a)

povinnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné splniť

záväzok voči tretej osobe v rozsahu postúpenej pohľadávky,

b)

právo tretej osoby vyžadovať peňažné plnenie od fyzickej osoby alebo právnickej osoby

povinnej odvádzať poistné v rozsahu postúpenej pohľadávky,

c)

právo tretej osoby vymáhať postúpenú pohľadávku.

(11)

Na postúpenie pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis

83

)

nepoužije.

(12)

Podľa tohto zákona sa odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na nemocenské

poistenie považuje za príjem Sociálnej poisťovne z poistného na nemocenské poistenie,

odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na starobné poistenie za príjem Sociálnej

poisťovne z poistného na starobné poistenie, odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom

na invalidné poistenie za príjem Sociálnej poisťovne z poistného na invalidné poistenie,

odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom na úrazové poistenie za príjem Sociálnej

poisťovne z poistného na úrazové poistenie, odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom

na poistenie v nezamestnanosti za príjem Sociálnej poisťovne z poistného na poistenie

v nezamestnanosti, odplata za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu

solidarity za príjem Sociálnej poisťovne z poistného do rezervného fondu solidarity

a odplata za postúpenie pohľadávky na pokute a na penále sa považuje za príjem Sociálnej

poisťovne z pokuty a z penále.

§ 150

Odpísanie pohľadávky

(1)

Sociálna poisťovňa môže pohľadávku odpísať z vlastného podnetu, ak je nevymáhateľná.

Za nevymáhateľnú pohľadávku sa podľa tohto zákona považuje pohľadávka, pri ktorej

a)

je pravdepodobné, že náklady na jej vymáhanie presiahnu výťažok z vymáhania,

b)

je zrejmé, že vzhľadom na majetkové pomery fyzickej osoby alebo právnickej osoby

povinnej odvádzať poistné vymáhanie nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky,

c)

sa najmenej v období troch rokov bezvýsledne vedie výkon rozhodnutia podľa osobitného

predpisu,

81

)

d)

vymáhanie je spojené s nadmernými ťažkosťami, pričom je zrejmé, že ďalšie vymáhanie

nebude viesť ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky alebo

e)

nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky ani vymáhaním na dedičoch dlžníka.

(2)

O odpísaní pohľadávky podľa odseku 1 vydá Sociálna poisťovňa rozhodnutie, ktoré sa

fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné nedoručuje a je právoplatné

odo dňa jeho vydania.

(3)

Ak fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné uhradí pohľadávku,

ktorú Sociálna poisťovňa odpísala, nepovažuje sa táto úhrada za plnenie bez právneho

dôvodu a fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné nemá nárok na

vrátenie zaplatenej sumy.

§ 151

(1)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného

uznesenia súdu o potvrdení vyrovnania dlžníkovi zanikla povinnosť splatiť Sociálnej

poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej plnenie nebol povinný

podľa obsahu vyrovnania.

(2)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť aj na základe právoplatného

a)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia,

b)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu

výdavkov a odmeny správcu konkurznej podstaty,

c)

uznesenia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku

alebo

d)

uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení núteného vyrovnania,

e)

uznesenia súdu o výmaze obchodnej spoločnosti z obchodného registra, ak imanie zanikajúcej

obchodnej spoločnosti neprechádza na jej právneho nástupcu.

(3)

Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku, ktorá vznikla vyplatením dávky garančného poistenia

voči zamestnávateľovi, u ktorého bol právoplatným rozhodnutím súdu zamietnutý návrh

na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku a pohľadávku, ktorá vznikla doplatením

dávky garančného poistenia podľa

§ 116 ods. 7

.

(4)

Odpísaním pohľadávky podľa odseku 2 pohľadávka zaniká.

(5)

Ustanovenie

§ 150 ods. 2

platí rovnako.

§ 152

Uplatňovanie pohľadávok na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania

(1)

Ak je na fyzickú osobu alebo právnickú osobu povinnú odvádzať poistné vyhlásený konkurz

alebo ak je tejto osobe povolené vyrovnanie podľa osobitného predpisu,

84

)

na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania sa za pohľadávky na poistnom

považujú nezaplatené sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou

poisťovňou podľa tohto zákona.

(2)

Pokuty a penále uložené Sociálnou poisťovňou, ktoré sa vzťahujú na skutočnosti, ktoré

nastali pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, alebo na pohľadávky

na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania

a ktoré do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania neboli predpísané ani

uložené, považujú sa za pohľadávky na poistnom podľa odseku 1 iba do polovice najvyššej

sumy pokuty alebo penále, ktoré Sociálna poisťovňa mohla uložiť alebo predpísať do

vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

(3)

Za záväzky z poistného sa na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania považujú

sumy tohto poistného vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou, na ktorých

vrátenie má fyzická osoba alebo právnická osoba povinná odvádzať poistné podľa tohto

zákona právny nárok, a to aj keď si tento nárok neuplatnila.

(4)

Za pohľadávky na poistnom, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením

vyrovnania, sa na účely týchto konaní považujú pohľadávky na poistnom, na pokute a

na penále uložených Sociálnou poisťovňou vzťahujúce sa na kalendárne mesiace, ktoré

sa končia pred vyhlásením konkurzu alebo pred povolením vyrovnania, ako aj ich časť

vzťahujúca sa na kalendárny mesiac, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo povolené

vyrovnanie, a to v pomernej sume pripadajúcej na dni od začiatku tohto kalendárneho

mesiaca do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia vyrovnania.

(5)

Ostatné pohľadávky na poistnom sa považujú za pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení

konkurzu alebo po povolení vyrovnania.

85

)

(6)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení vyrovnania Sociálna poisťovňa prihlási pohľadávky

na poistnom vrátane pokuty a penále uložených Sociálnou poisťovňou spôsobom a v lehotách

ustanovených osobitným predpisom.

86

)

(7)

Sociálna poisťovňa vo vyrovnacom konaní môže uplatňovať pohľadávky na poistnom, na

pokute a na penále, ktoré vznikli pred povolením vyrovnania.

(8)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nevznikajú ani neprirastajú pokuty

a penále a Sociálna poisťovňa ich nemôže ukladať ani predpisovať. Od povolenia vyrovnania

nevznikajú ani neprirastajú pokuty a penále vzťahujúce sa na pohľadávky na poistnom,

ktoré sa považujú za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania, ani

pokuty a penále vzťahujúce sa na skutočnosti, ktoré nastali pred povolením vyrovnania.

Sociálna poisťovňa takéto pokuty a penále nemôže ukladať ani predpisovať.

(9)

Právoplatnosťou uznesenia o potvrdení vyrovnania a včasným a úplným splnením povinností

dlžníka, ktoré bol povinný plniť podľa vyrovnacieho plánu, zaniká povinnosť dlžníka

plniť pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré fyzická osoba alebo právnická

osoba povinná odvádzať poistné na základe schváleného vyrovnacieho plánu nemusí plniť.

Súčasne dlžník nie je povinný plniť

a)

všetky pohľadávky na poistnom alebo ich časti, ktoré sa na účely vyrovnania považujú

za pohľadávky na poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania a ktoré nemožno vo vyrovnaní

uspokojiť, a

b)

pokuty a penále alebo tie ich časti, ktoré sa na účely vyrovnacieho konania nepovažovali

za pohľadávky na poistnom podľa odsekov 1 a 2, ak sa tieto pokuty a penále vzťahujú

na pohľadávky na poistnom, ktoré sa na účely vyrovnania považujú za pohľadávky na

poistnom vzniknuté pred povolením vyrovnania.

(10)

Pohľadávky, pokuty a penále alebo ich časti nemožno po skončení vyrovnania dodatočne

uložiť alebo predpísať.

(11)

Ostatné účinky vyhlásenia konkurzu a vyrovnania upravuje osobitný predpis.

81

)

§ 152a

Na predpísanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

vrátenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

povolenie splátok dlžných súm príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

premlčanie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

odpísanie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie

1

)

a na uplatňovanie pohľadávok na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie

1

)

na účely konkurzného konania a vyrovnacieho konania platia

§ 144 až 152

rovnako.

§ 153

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

(1)

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú

činnosť

a)

nemocenského poistenia,

b)

dôchodkového poistenia,

c)

úrazového poistenia.

(2)

Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie

prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu

a)

posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b)

dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.

(3)

Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie

a)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť,

b)

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu

nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

(4)

Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa

a)

posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,

b)

posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu

alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,

c)

kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady

za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,

d)

posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú

náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného

spojená s liečením.

(5)

Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia

príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový

lekár“) a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej

účasti poistenca alebo poškodeného.

(6)

Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych

prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť

poistenca a poškodeného

a)

v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo

významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,

b)

na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(7)

Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola

určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.

(8)

Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým

lekárom, ošetrujúcim lekárom

87

)

a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.

(9)

Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia vykazované

pobočke zdravotníckymi zariadeniami so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov

sociálneho poistenia.

§ 154

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

(1)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu

a)

odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,

b)

diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

potreby ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,

d)

potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.

(2)

Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.

(3)

Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný

najmä

a)

predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,

c)

umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,

d)

predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,

e)

doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak

o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,

f)

prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak

trvá dlhšie ako 21 dní,

g)

prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého

dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,

h)

prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná

pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.

(4)

Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú

a)

poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,

b)

poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,

c)

fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,

d)

zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.

(5)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho

lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi

posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.

(6)

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým

lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva

sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 155

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1)

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci

lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

(2)

Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä

a)

v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov,

u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy,

choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,

b)

informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti

s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,

c)

uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu,

a údaje potvrdiť svojím podpisom,

d)

oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,

e)

preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

(3)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže

vykonať na podnet

a)

posudkového lekára,

b)

ošetrujúceho lekára,

c)

zamestnávateľa,

d)

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

(4)

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva

v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je

predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

§ 156

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia

(1)

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú

a)

vystavenie potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti,

b)

vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,

c)

vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,

d)

vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,

e)

vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,

f)

vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

g)

zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,

h)

vystavenie tlačiva „Hlásenie o úraze“ a tlačiva „Hlásenie choroby z povolania“,

i)

vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.

(2)

Úhrada zdravotných výkonov uvedených v odseku 1 sa vykonáva podľa osobitného predpisu.

88

)

(3)

Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

§ 157

Hospodárenie Sociálnej poisťovne

(1)

Sociálna poisťovňa hospodári s finančnými prostriedkami a s vlastným majetkom. Sociálna

poisťovňa môže mať v správe majetok štátu. Majetok štátu spravuje podľa osobitného

predpisu.

89

)

(2)

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne tvoria hnuteľné veci, nehnuteľné veci, finančné

prostriedky správneho fondu vrátane z nich plynúcich úrokov, majetok, ktorý Sociálna

poisťovňa nadobudla svojou činnosťou, a pohľadávky okrem pohľadávky na poistnom, pokute,

penále, dávke garančného poistenia.

(3)

Vlastný majetok Sociálnej poisťovne nie sú finančné prostriedky základného fondu

nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného

poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu garančného poistenia,

základného fondu poistenia v nezamestnanosti, rezervného fondu solidarity, základného

fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

1

)

vrátane z nich plynúcich úrokov, pohľadávky na poistnom, pohľadávky na príspevkoch

na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty a penále a pohľadávky na dávke garančného poistenia.

(4)

V prípade platobnej neschopnosti niektorého zo základných fondov poskytne štát Sociálnej

poisťovni finančnú výpomoc.

(5)

Sociálna poisťovňa nemôže prijímať úvery alebo pôžičky ani vstupovať do úverových

alebo pôžičkových vzťahov ako ručiteľ.

§ 158

Rozpočet Sociálnej poisťovne

Sociálna poisťovňa zostavuje rozpočet Sociálnej poisťovne v členení na

a)

základný fond nemocenského poistenia,

b)

základný fond starobného poistenia,

c)

základný fond invalidného poistenia,

d)

základný fond úrazového poistenia,

e)

základný fond garančného poistenia,

f)

základný fond poistenia v nezamestnanosti,

g)

rezervný fond solidarity,

h)

správny fond.

§ 159

Príjmy Sociálnej poisťovne

Príjmy Sociálnej poisťovne sú

a)

poistné a 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

b)

poistné prevedené Sociálnej poisťovni útvarmi sociálneho zabezpečenia a Vojenským

úradom sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,

90

)

c)

pokuty a penále,

d)

odplata za postúpenú pohľadávku na poistnom, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

na pokute a na penále,

e)

úroky z vkladov na účte Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici znížené o osobitnú

sadzbu dane (ďalej len „úrok“),

f)

dary,

g)

ostatné príjmy.

§ 160

Výdavky Sociálnej poisťovne

Výdavky Sociálnej poisťovne sú

a)

úhrada dávok sociálneho poistenia,

b)

poistné prevedené Sociálnou poisťovňou útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenskému

úradu sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu,

91

)

c)

úhrada nákladov súvisiacich s vykonávaním sociálneho poistenia a starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

§ 161

Základný fond nemocenského poistenia

(1)

Základný fond nemocenského poistenia je určený na výplatu nemocenských dávok.

(2)

Základný fond nemocenského poistenia sa tvorí

a)

z poistného na nemocenské poistenie,

b)

z pokuty a z penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na nemocenské poistenie, na pokute

a na penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 162

Základný fond starobného poistenia

(1)

Základný fond starobného poistenia je určený na výplatu

a)

starobného dôchodku,

b)

predčasného starobného dôchodku,

c)

vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi starobného

dôchodku, predčasného starobného dôchodku a po poistencovi, ktorý ku dňu smrti splnil

podmienky nároku na starobný dôchodok.

(2)

Základný fond starobného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na starobné poistenie,

b)

z poistného zaplateného na výsluhové zabezpečenie za celé obdobie výkonu služby policajta,

profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré nebolo získané v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

a ktoré bolo prevedené Sociálnej poisťovni útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenským

úradom sociálneho zabezpečenia, a to vo výške 20 % sumy prevedeného poistného,

c)

z prevedených finančných prostriedkov zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti

za poistenca uvedeného v

§ 68 ods. 6

vo výške šesťnásobku sumy dávky v nezamestnanosti, ktorá by patrila tomuto poistencovi,

d)

z pokuty a z penále,

e)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na starobné poistenie, na pokute a

na penále,

f)

z úrokov,

g)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

h)

z ostatných príjmov.

§ 163

Základný fond invalidného poistenia

(1)

Základný fond invalidného poistenia je určený na

a)

výplatu invalidného dôchodku,

b)

výplatu vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi

invalidného dôchodku, po poistencovi, ktorý ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového

poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, a po poistencovi, ktorý zomrel v

dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,

c)

úhradu poistného na starobné poistenie za poberateľov invalidného dôchodku,

d)

úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

1

)

za poberateľov invalidného dôchodku, ktorí sú sporitelia podľa osobitného predpisu.

1

)

(2)

Základný fond invalidného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na invalidné poistenie,

b)

z poistného zaplateného na výsluhové zabezpečenie za celé obdobie výkonu služby policajta,

profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ktoré nebolo získané v rozsahu

zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

alebo ktoré nebolo zhodnotené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok, invalidný

dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu

2

)

a ktoré bolo prevedené Sociálnej poisťovni útvarom sociálneho zabezpečenia a Vojenským

úradom sociálneho zabezpečenia, a to vo výške 8 % sumy prevedeného poistného,

c)

z pokuty a z penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na invalidné poistenie, na pokute a

na penále,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)

z ostatných príjmov.

§ 164

Základný fond úrazového poistenia

(1)

Základný fond úrazového poistenia je určený na výplatu úrazových dávok.

(2)

Základný fond úrazového poistenia sa tvorí

a)

z poistného na úrazové poistenie,

b)

z pokuty a z penále,

c)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na úrazové poistenie, na pokute a na

penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 165

Základný fond garančného poistenia

(1)

Základný fond garančného poistenia je určený na výplatu dávky garančného poistenia

a na úhradu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie nezaplatených zamestnávateľom

do základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové sporenie. Sociálna poisťovňa

je povinná uhradiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré nezaplatil zamestnávateľ

podľa osobitného predpisu

1

)

zo základného fondu garančného poistenia do základného fondu príspevkov na starobné

dôchodkové sporenie do 60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov.

(2)

Základný fond garančného poistenia sa tvorí

a)

z poistného na garančné poistenie,

b)

z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zamestnávateľ zaplatil po uplynutí

60 dní odo dňa splatnosti týchto príspevkov, a z penále súvisiace s príspevkami na

starobné dôchodkové sporenie, ktoré neboli odvedené včas alebo boli odvedené v nižšej

sume,

c)

z pokuty a z penále,

d)

z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na garančné poistenie, na pokute a

na penále,

e)

z úrokov,

f)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

g)

z príjmov z uspokojovania pohľadávok voči zamestnávateľom za vyplatené dávky garančného

poistenia,

h)

z ostatných príjmov.

§ 166

Základný fond poistenia v nezamestnanosti

(1)

Základný fond poistenia v nezamestnanosti je určený na výplatu dávky v nezamestnanosti

a na prevedenie finančných prostriedkov do základného fondu starobného poistenia za

poistenca uvedeného v

§ 68 ods. 6

vo výške šesťnásobku sumy dávky v nezamestnanosti, ktorá by patrila tomuto poistencovi.

(2)

Základný fond poistenia v nezamestnanosti sa tvorí

a)

z poistného na poistenie v nezamestnanosti,

b)

z pokuty a z penále,

c)

z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom na poistenie v nezamestnanosti, na

pokute a na penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia darca neurčil inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 167

Rezervný fond solidarity

(1)

Rezervný fond solidarity je určený na dávky, na ktorých úhradu nie je dostatok finančných

prostriedkov v príslušnom základnom fonde, a na úhradu škody podľa osobitného predpisu.

91a

)

Rezervný fond solidarity nesmie byť použitý na iný účel, než na ktorý je určený podľa

predchádzajúcej vety.

(2)

Rezervný fond solidarity sa tvorí

a)

z poistného do rezervného fondu solidarity,

b)

z pokuty a penále,

c)

z odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom do rezervného fondu solidarity, z

odplaty za postúpenie pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, z

odplaty za postúpenie pohľadávky na pokute a z odplaty za postúpenie pohľadávky na

penále,

d)

z úrokov,

e)

z darov, ak spôsob ich využitia nie je darcom určený inak,

f)

z ostatných príjmov.

§ 167a

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

(1)

Sociálna poisťovňa vedie osobitný účet základného fondu príspevkov na starobné dôchodkové

sporenie

1

)

v Štátnej pokladnici.

(2)

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie je určený na postúpenie

príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

1

)

a penále podľa osobitného predpisu

91b

)

Sociálnou poisťovňou na bežný účet dôchodkového fondu príslušnej dôchodkovej správcovskej

spoločnosti.

1

)

(3)

Základný fond príspevkov na starobné dôchodkové sporenie sa tvorí z príspevkov na

starobné dôchodkové sporenie

1

)

a z penále podľa osobitného predpisu.

91b

)

§ 168

Správny fond

(1)

Správny fond je určený na krytie výdavkov súvisiacich s činnosťou orgánov Sociálnej

poisťovne a jej organizačných zložiek pri vykonávaní sociálneho poistenia, výbere,

registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

1

)

a výdavkov uvedených v odseku 3. Pri nakladaní s finančnými prostriedkami správneho

fondu Sociálna poisťovňa je povinná zabezpečiť ich hospodárne a efektívne použitie.

(2)

Správny fond sa tvorí

a)

najviac vo výške 3 % z poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové

poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie a poistného

na poistenie v nezamestnanosti a z odplaty za postúpenú pohľadávku na poistnom na

nemocenské poistenie, na poistnom na dôchodkové poistenie, na poistnom na úrazové

poistenie, na poistnom na garančné poistenie a na poistnom na poistenie v nezamestnanosti,

b)

z účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych

dávok,

c)

vo výške 0,5 % z príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

d)

z príjmov, ktoré plynú z vlastného majetku Sociálnej poisťovne,

e)

z úrokov na účte správneho fondu,

f)

z poriadkových pokút podľa

§ 202

.

(3)

Zo správneho fondu sa uhrádzajú

a)

náklady spojené s výplatou dávok sociálneho poistenia okrem nákladov na zriadenie

a vedenie účtu poberateľa dávky v banke alebo pobočke zahraničnej banky,

b)

splátky účelovej návratnej finančnej výpomoci na financovanie Projektu správy sociálnych

dávok,

c)

zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia ustanovené v

§ 156

,

d)

trovy konania podľa

§ 203

,

e)

odvod, penále a pokuta za porušenie finančnej disciplíny podľa osobitného predpisu,

91c

)

f)

penále podľa osobitného predpisu.

91b

)

§ 168a

(1)

Štát poskytuje finančné prostriedky na osobitný účet Sociálnej poisťovne na úhradu

nákladov na invalidné dôchodky podľa

§ 70 ods. 2

, vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky po poberateľovi invalidného

dôchodku podľa

§ 70 ods. 2

.

(2)

Finančné prostriedky na úhradu nákladov na invalidné dôchodky uvedené v odseku 1

sa poukazujú prostredníctvom rozpočtových výdavkov kapitoly štátneho rozpočtu ministerstva.

§ 169

Účtovníctvo

Sociálna poisťovňa vedie účtovníctvo podľa osobitného predpisu.

92

)

§ 170

(1)

Sociálna poisťovňa zhromažďuje údaje na výkon sociálneho poistenia, výber, registráciu

a postúpenie príspevkov na starobné dôchodkové sporenie

1

)

vo vlastnom informačnom systéme. Používanie údajov zhromaždených v informačnom systéme

je výhradným právom Sociálnej poisťovne.

(2)

Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo svojho informačného systému len so súhlasom

fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje priamo týkajú, ak tento zákon

alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje podľa odseku

1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám

len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok.

Na prenos údajov na výkon sociálneho poistenia potrebných pre nositeľov sociálneho

poistenia štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení,

sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby.

(3)

Orgánom verejnej moci, súdom a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom sa poskytujú

údaje z informačného systému bezplatne.

(4)

Sociálna poisťovňa poskytuje potrebné štatistické údaje štatistickému úradu.

(5)

Sociálna poisťovňa môže zverejniť štatistické údaje o výkone sociálneho poistenia

a o výbere, registrácii a postúpení príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

a to tak, aby fyzické osoby a právnické osoby povinné odvádzať poistné, príspevky

na starobné dôchodkové sporenie

1

)

a poberatelia dávok nemohli byť identifikované.

(6)

Na ochranu údajov informačného systému je Sociálna poisťovňa povinná zabezpečiť technické

a organizačné podmienky.

(7)

Sociálna poisťovňa zverejňuje správu o svojej činnosti a výročnú správu za príslušný

kalendárny rok najneskôr do 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po príslušnom

kalendárnom roku.

(8)

Na spracovanie údajov vrátane osobitných kategórií údajov

93

)

sa nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o

ktorej sa vedú údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne.

(9)

Sociálna poisťovňa určí vnútorným predpisom lehotu, po ktorej uplynutí je splnený

účel spracúvania údajov v informačnom systéme.

§ 171

(1)

Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým

eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu,

určí rada riaditeľov.

(2)

Zoznam fyzických osôb a právnických osôb uvedených v odseku 1 obsahuje

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo prechodný pobyt,

b)

obchodné meno právnickej osoby a jej sídlo.

§ 172

Konanie

(1)

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný predpis.

94

)

(2)

V konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych

vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového

sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

(3)

Konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a)

konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“),

b)

iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

(4)

Predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

(5)

Predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho

poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné

dôchodkové sporenie

1

)

v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku

na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

§ 173

(1)

Účastník konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej

právach alebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva

alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo

ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch

alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak (ďalej

len „účastník konania“).

(2)

Účastník konania spolupracuje s organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne počas

celého konania.

(3)

Všetci účastníci konania majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti.

§ 174

Účastník konania môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 175

(1)

Účastníka konania, ktorý nemôže konať samostatne, zastupuje zákonný zástupca, fyzická

osoba, ktorej bolo nezaopatrené dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti,

alebo štatutárny zástupca zariadenia, v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na

základe rozhodnutia súdu.

(2)

Vecne príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne ustanoví účastníkovi konania

opatrovníka, ak je to potrebné na obhajovanie jeho práv alebo ak nemá zákonného zástupcu.

(3)

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka sa môže odvolať účastník konania a ten,

kto bol ustanovený za opatrovníka.

§ 176

(1)

Účastník konania, jeho zákonný zástupca, fyzická osoba, ktorej bolo nezaopatrené

dieťa zverené do náhradnej rodinnej starostlivosti, alebo štatutárny zástupca zariadenia,

v ktorom je nezaopatrené dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, a opatrovník

môžu byť zastúpení advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.

(2)

Právnická osoba koná prostredníctvom štatutárneho orgánu alebo prostredníctvom svojho

zástupcu.

(3)

Splnomocnenie na zastupovanie sa preukazuje písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom

vyhláseným do zápisnice.

§ 177

Príslušnosť

Na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia

v rozsahu upravenom týmto zákonom sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej

poisťovne.

§ 178

Vecná príslušnosť pobočky

(1)

Do pôsobnosti pobočky patrí

a)

rozhodovať v prvom stupni

1.

o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

2.

o nemocenských dávkach,

3.

o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

4.

o dávke garančného poistenia,

5.

o dávke v nezamestnanosti,

6.

o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti

a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku

alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili,

7.

o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach,

na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem

úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty,

8.

o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

9.

o uložení pokuty a penále,

10.

o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty a penále,

11.

o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,

12.

o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu,

95

)

13.

o náhradách trov konania,

14.

o prerušení konania a o zastavení konania,

15.

o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

16.

o uložení poriadkovej pokuty,

b)

vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

c)

spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku

a dávky v nezamestnanosti,

d)

vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej

renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti,

e)

vyberať a vymáhať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty a penále a vymáhať pohľadávky na poistnom, príspevku na starobné dôchodkové

sporenie,

1

)

pokutách, penále a na dávke garančného poistenia,

f)

hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený,

g)

uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla

výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania,

h)

vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach

sociálneho poistenia.

(2)

Pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej

pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 179

Vecná príslušnosť ústredia

(1)

Do pôsobnosti ústredia patrí

a)

rozhodovať v prvom stupni

1.

o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente,

2.

o povinnosti poberateľa dávky vrátiť dôchodkovú dávku alebo jej časť, alebo úrazovú

rentu, alebo pozostalostnú úrazovú rentu, alebo ich časť vyplatené neprávom alebo

vo vyššej sume, ako patrili,

3.

o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na dávkach uvedených

v písmene a) v prvom bode,

4.

o náhradách trov konania,

5.

o prerušení konania a o zastavení konania,

6.

o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

7.

o ustanovení osobitného príjemcu,

8.

o uložení poriadkovej pokuty,

b)

rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí

do pôsobnosti pobočky,

c)

riadiť a kontrolovať činnosť pobočiek,

d)

hospodáriť s finančnými prostriedkami, s majetkom, ktorý Sociálna poisťovňa nadobudla

svojou činnosťou, a spravovať majetok štátu podľa osobitného predpisu,

89

)

e)

vyplácať dôchodkové dávky, príplatok za štátnu službu k dôchodku podľa osobitného

predpisu,

95a

)

úrazovú rentu a pozostalostnú rentu,

f)

uplatňovať pohľadávky na poistnom, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokutách, penále a na dávke garančného poistenia podľa osobitných predpisov,

81

)

ak suma týchto pohľadávok presiahne sumu určenú radou riaditeľov,

g)

spisovať žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky podľa

§ 184 ods. 10 písm. a)

,

h)

vykonávať lekársku posudkovú činnosť,

i)

plniť administratívno-technické úlohy spojené s činnosťou dozornej rady,

j)

uzatvárať zmluvy o pracovnej rehabilitácii a o rekvalifikácii,

k)

vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach

sociálneho poistenia,

l)

vykonávať ďalšie činnosti podľa tohto zákona, ktoré nepatria do pôsobnosti pobočky.

(2)

Ústredie vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jeho

pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci.

§ 180

Miestna príslušnosť

(1)

Miestna príslušnosť pobočky v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa určuje

a)

miestom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,

b)

sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná

právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je

mimo územia Slovenskej republiky,

c)

miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch, ak tento zákon neustanovuje

inak.

(2)

Miestna príslušnosť pobočky na účely kontroly dodržiavania liečebného režimu dočasne

práceneschopného poistenca a kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu sa určuje

miestom výkonu práce ošetrujúceho lekára oprávneného na posudzovanie spôsobilosti

na prácu. Ak sa dočasne práceneschopný poistenec zdržiava mimo miesta výkonu práce

ošetrujúceho lekára, miestne príslušná je pobočka, v ktorej obvode sa dočasne práceneschopný

poistenec zdržiava.

(3)

Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek, uskutočňuje konanie pobočka, ktorá konanie

začala prvá, ak sa pobočky nedohodli inak.

(4)

Ak je miestne príslušných niekoľko pobočiek a ak každá z nich odmieta uskutočniť

konanie, ústredie určí, ktorá z nich konanie uskutoční.

(5)

Na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže miestne príslušná pobočka

podľa odseku 1 písm. c) postúpiť vec na vybavenie inej pobočke, ak s tým súhlasia

ostatní účastníci konania a pobočka, ktorej sa má vec postúpiť.

§ 181

(1)

Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne je vylúčený z prejednávania a

rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho vzťah k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2)

Z prerokovávania rozhodovania pred organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne je

vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne iného stupňa.

§ 182

(1)

Účastník konania oznámi organizačnej zložke Sociálnej poisťovne skutočnosti odôvodňujúce

vylúčenie zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, len čo sa o nich dozvie.

(2)

Len čo sa zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dozvie o skutočnostiach,

ktoré odôvodňujú jeho vylúčenie, oznámi to bez meškania svojmu najbližšiemu nadriadenému.

(3)

Zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, u ktorého sú dôvody na jeho

vylúčenie, urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

§ 183

(1)

O tom, či je zamestnanec organizačnej zložky Sociálnej poisťovne z konania vylúčený,

rozhoduje

a)

riaditeľ pobočky, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti pobočky, a

b)

rada riaditeľov, ak ide o konanie patriace do pôsobnosti ústredia.

(2)

Ak riaditeľ pobočky alebo rada riaditeľov rozhodli, že zamestnanec organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne je vylúčený, urobia opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia

ďalšieho konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

z konania nemožno podať odvolanie.

§ 184

(1)

Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej

žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky.

(2)

Dávkové konanie o poskytnutie pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie sa začína

na základe písomnej žiadosti poškodeného. Dávkové konanie o priznanie rehabilitačného

a rekvalifikačného sa začína na základe rozhodnutia organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne o poskytnutí pracovnej rehabilitácie alebo o poskytnutí rekvalifikácie.

(3)

Dávkové konanie o zmene poskytovania dávky alebo sumy už priznanej dávky sa začína

na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 alebo z podnetu organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne.

(4)

Za fyzickú osobu, ktorá zo zdravotných dôvodov nie je schopná sama podať žiadosť

o dávku, môže na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave tejto fyzickej

osoby podať písomnú žiadosť iná fyzická osoba, ak je spôsobilá na právne úkony.

(5)

Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická

osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na

dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Rozhodnutie o

zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o

dávku v nezamestnanosti.

(6)

Žiadosť o priznanie dávky garančného poistenia podáva zamestnanec do 60 dní od vzniku

platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo odo dňa skončenia pracovného pomeru.

(7)

Sociálna poisťovňa je povinná spísať žiadosť o dávku aj vtedy, ak sa domnieva, že

fyzická osoba uvedená v odseku 1 nespĺňa podmienky nároku na dávku a nároku na jej

výplatu, alebo ak žiadosť nie je doložená potrebnými dokladmi.

(8)

Nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo

z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne.

(9)

Žiadosť o začatie dávkového konania a nedávkového konania sa podáva v miestne príslušnej

pobočke, ak tento zákon neustanovuje inak.

(10)

Žiadosť o začatie dávkového konania sa podáva

a)

v ústredí, ak fyzická osoba, ktorá si uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú

rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a nárok na ich výplatu, nemá na území Slovenskej

republiky trvalý pobyt,

b)

v pobočke príslušnej podľa miesta prechodného pobytu, ak fyzická osoba, ktorá si

uplatňuje nárok na dôchodkovú dávku, úrazovú rentu a pozostalostnú úrazovú rentu a

nárok na ich výplatu, sa prechodne zdržiava mimo svojho trvalého pobytu a zo zdravotných

dôvodov nie je schopná podať žiadosť v pobočke príslušnej podľa miesta trvalého pobytu.

(11)

Fyzická osoba, ktorá je vo výkone väzby

14

)

alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

15

)

žiadosť o začatie dávkového konania podáva prostredníctvom ústavu na výkon väzby

alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody v pobočke príslušnej podľa sídla tohto

ústavu.

§ 185

(1)

Za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových

dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

(2)

Za deň uplatnenia nároku na nemocenské dávky, úrazový príplatok, dávku garančného

poistenia a dávku v nezamestnanosti a nároku na výplatu týchto dávok sa považuje deň,

v ktorom bola žiadosť fyzickej osoby doručená miestne príslušnej pobočke.

(3)

Za deň uplatnenia nároku na dôchodkové dávky a úrazové dávky okrem úrazového príplatku,

rehabilitačného a rekvalifikačného a nároku na ich výplatu sa považuje deň, keď fyzická

osoba prvýkrát požiadala príslušnú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne o spísanie

žiadosti o priznanie dávky.

(4)

Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté

odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi

konania prvý úkon.

§ 186

Podanie

(1)

Podanie možno urobiť písomne, ústne, telegraficky, telefaxom alebo elektronickými

prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu,

96

)

ak sa jeho predloženie nevyžaduje na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podanie,

ktoré bolo urobené telegraficky, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr

do troch dní a podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením

jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

(2)

Podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej

veci sa týka, čo sa navrhuje, a musí byť podpísané a označené dátumom podania.

(3)

Ak podanie neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na tlačive určenom

Sociálnou poisťovňou, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pomôže účastníkovi konania

nedostatky odstrániť, prípadne vyzve účastníka konania, aby v určenej lehote nedostatky

odstránil. Súčasne upozorní účastníka konania na dôsledky neodstránenia nedostatkov

na ďalší priebeh konania.

(4)

Na žiadosť účastníka konania organizačná zložka Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie

podania.

§ 187

Postúpenie

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nie je príslušná na rozhodnutie, je povinná

podanie bez meškania postúpiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne a

upovedomiť o tom účastníka konania.

§ 188

Ústne pojednávanie

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje

povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.

(2)

Na ústne pojednávanie organizačná zložka Sociálnej poisťovne prizve všetkých účastníkov

konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky.

(3)

Ústne pojednávanie je neverejné.

§ 189

Zápisnica

(1)

O ústnych podaniach, o dôležitých úkonoch a o dôležitých dôkazoch v konaní príslušná

organizačná zložka Sociálnej poisťovne vyhotovuje zápisnicu.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé, kto, kde a kedy podanie uplatnil, a kto, kde, kedy

konanie uskutočňoval, predmet konania, ktoré fyzické osoby a právnické osoby sa na

konaní zúčastnili, ako konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia

sa prijali.

(3)

Zápisnicu podpisujú po prečítaní zástupcovia organizačnej zložky Sociálnej poisťovne,

ktorí uskutočňujú konanie, a podľa povahy veci po oboznámení s obsahom zápisnice aj

ostatní účastníci konania, ktorí sa na konaní zúčastnili. Zástupca organizačnej zložky

Sociálnej poisťovne je povinný v zápisnici uviesť námietky, ktoré účastník konania

uviedol k obsahu zápisnice, a dôvody, pre ktoré účastník konania odmietol zápisnicu

podpísať.

§ 190

Nazeranie do spisov

(1)

Účastníci konania a ich zástupcovia majú právo nazerať do spisov a robiť si z nich

výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie okrem údajov o zdravotnom

stave účastníka konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2)

Právo nazerať do spisu, ktorý obsahuje údaje o zdravotnom stave, a robiť si z neho

výpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotovenie fotokópie má len účastník konania, ktorého

sa tieto údaje týkajú. Iní účastníci konania a ich zástupcovia majú toto právo len

so súhlasom účastníka konania, ktorého sa údaje o zdravotnom stave týkajú.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná zabezpečiť, aby nazretím do spisu,

jeho výpisom, odpisom alebo vyhotovenou fotokópiou nebola porušená povinnosť mlčanlivosti

a ochrany osobných údajov. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná o každom

nazretí do spisu, vyhotovení výpisu, odpisu alebo fotokópie spísať zápisnicu.

§ 191

(1)

Ak treba, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí na vykonanie úkonu v konaní

primeranú lehotu, ak ju neustanovuje tento zákon.

(2)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 192

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty,

ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď zanikla príčina zmeškania,

a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne

môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok.

(2)

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak odo dňa, keď sa mal úkon urobiť, uplynul jeden

rok.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať.

§ 193

Prerušenie konania

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej

otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže prerušiť konanie najdlhšie na 30 dní,

ak to z dôležitých dôvodov navrhnú zhodne účastníci konania.

(3)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania sa nemožno odvolať.

(4)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo

na podnet účastníka konania, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

(5)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 194

Zastavenie konania

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne konanie zastaví, ak

a)

účastník konania vzal žiadosť alebo podanie na začatie konania späť skôr, ako bolo

o nich rozhodnuté, a ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania,

b)

odpadol dôvod konania začatého z podnetu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne

alebo

c)

prebieha v tej istej veci konanie v inej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne.

(2)

Ak sa začalo konanie o povinnosti uhradiť preplatok na dávke, o povinnosti platiť

poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie

v nezamestnanosti, pokuty a penále pred úmrtím účastníka konania, konanie sa dňom

jeho úmrtia zastaví; rozhodnutie o zastavení konania sa nevydáva.

(3)

Konanie sa zastaví, ak účastník konania neodstránil nedostatky podania podľa

§ 193 ods. 1

v lehote určenej organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne.

(4)

Konanie sa zastaví aj vtedy, ak sa účastník konania v lehote určenej organizačnou

zložkou Sociálnej poisťovne nepodrobil vyšetreniu zdravotného stavu potrebného na

rozhodnutie o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky.

§ 195

Podklad rozhodnutia

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby

presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady

na rozhodnutie.

(2)

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania,

dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne

všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech

účastníka konania.

§ 196

Dokazovanie

(1)

Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci,

najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti

známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých

pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych

následkoch nepravdivej výpovede.

(3)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu,

20

)

ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký

posudok.

(4)

Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí

majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej

poisťovne tieto listiny predložiť.

(5)

Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky,

mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa

ktorého boli vyhotovené.

(6)

Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka

Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli,

ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

(7)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

§ 197

Čestné vyhlásenie

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie

účastníka konania.

(2)

Čestné vyhlásenie organizačná zložka Sociálnej poisťovne nepripustí, ak tomu bráni

všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným

vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

(3)

V čestnom vyhlásení je účastník konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná

zložka Sociálnej poisťovne je povinná upozorniť účastníka konania na právne následky

nepravdivého čestného vyhlásenia.

§ 198

Predbežné otázky

(1)

Ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán,

je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná; inak si organizačná

zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému

orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok

o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok, správny delikt, alebo o osobnom stave

fyzickej osoby, ak patrí o ňom rozhodovať súdu.

§ 199

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby,

ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná.

(2)

V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia

sa na predvolanie.

§ 200

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže pred skončením konania v rozsahu nevyhnutne

potrebnom na zabezpečenie jeho účelu predbežným opatrením uložiť účastníkom konania,

aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli.

(2)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predbežné opatrenie zruší, len čo zanikne

dôvod, pre ktorý bolo nariadené; inak stráca účinnosť odo dňa, keď rozhodnutie vo

veci nadobudlo právoplatnosť.

(3)

Odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení nemá odkladný účinok.

§ 201

(1)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vykonávajú procesné úkony v obvode svojej

pôsobnosti.

(2)

Ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne nemôže vykonať niektorý procesný úkon v

obvode svojej pôsobnosti alebo ak je to účelné z iných dôvodov, je oprávnená dožiadať

o jeho vykonanie inú organizačnú zložku Sociálnej poisťovne.

(3)

Dožiadaná organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná v medziach svojej pôsobnosti

dožiadaniu vyhovieť najneskôr v lehote 15 dní, ak v dožiadaní nie je určená dlhšia

lehota.

§ 202

Tomu, kto sťažuje priebeh konania najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví

na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď,

predloženie listiny, môže organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť poriadkovú

pokutu až do 500 Sk.

§ 203

Trovy konania

(1)

Trovy konania, ktoré vznikli Sociálnej poisťovni, uhrádza Sociálna poisťovňa. Trovy

konania, ktoré vznikli účastníkovi konania, znáša účastník konania. Účastník konania,

ktorý sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, okrem

konania vo veci spisovania žiadosti o dôchodkovú dávku, alebo sa pre potreby tejto

organizačnej zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu, má právo na ich náhradu,

ak bol v konaní úspešný. Náhradu poskytne účastníkovi konania Sociálna poisťovňa.

(2)

Trovy konania, ktoré Sociálna poisťovňa nahrádza účastníkovi konania podľa odseku

1, sú

a)

náhrada cestovných výdavkov,

b)

náhrada výdavkov za ubytovanie,

c)

stravné,

d)

náhrada ušlého zárobku.

(3)

Sociálna poisťovňa uhradí svedkovi hotové výdavky a zárobok, ktorý svedkovi preukázateľne

ušiel. Toto právo treba uplatniť do troch dní od jeho vzniku, inak zaniká.

(4)

Trovy konania spojené s predložením listiny, ktoré vznikli tomu, kto nie je účastník

konania, uhrádza Sociálna poisťovňa. Fyzické osoby a právnické osoby, ktorým tento

zákon ukladá povinnosti, sú povinné poskytovať listinné dôkazy na účely sociálneho

poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálnej

poisťovni bezplatne.

(5)

Náhradu hotových výdavkov a odmenu znalca ustanovuje osobitný predpis.

20

)

§ 204

Náhrada cestovných výdavkov

(1)

Náhrada cestovných výdavkov patrí pri použití verejnej pravidelnej dopravy okrem

mestskej pravidelnej dopravy za cestu z miesta pobytu do miesta predvolania a späť.

(2)

Pri doprave vlakom sa uhrádza cestovné za druhú vozňovú triedu; príplatok na rýchlik

sa uhrádza len vtedy, ak vzdialenosť zo železničnej stanice najbližšej miestu pobytu

do železničnej stanice najbližšej miestu predvolania je dlhšia ako 100 km. Cestovnými

výdavkami sú výdavky za cestovný lístok a za miestenku, a ak bolo nevyhnutné použiť

lôžkový alebo ležadlový vozeň, aj výdavky s tým spojené.

(3)

Ak má účastník konania možnosť uplatniť nárok na zľavu cestovného, patrí mu náhrada

len vo výške zľavneného cestovného; ak má možnosť používať voľné cestovné lístky,

náhrada cestovného mu nepatrí.

(4)

Náhrada cestovného pri použití vozidla taxislužby a náhrada cestovných výdavkov pri

použití vlastného motorového vozidla sa poskytuje len vtedy, ak posudkový lekár uzná

so zreteľom na zdravotný stav účastníka konania nevyhnutnosť takej dopravy. Pri použití

vlastného motorového vozidla sa vyjadrenie posudkového lekára nevyžaduje, ak bol účastníkovi

konania poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa osobitného

predpisu.

97

)

§ 205

Náhrada výdavkov za ubytovanie

(1)

Náhrada výdavkov za ubytovanie sa poskytuje v preukázanej výške, najviac v sume 1

000 Sk na jednu fyzickú osobu a na jeden deň. Na zvýšenie tejto sumy

§ 94 ods. 4

platí rovnako.

(2)

Náhrada výdavkov za ubytovanie patrí vtedy, ak by sa účastník konania nemohol pri

použití verejnej pravidelnej dopravy vrátiť do miesta svojho pobytu do 24. hodiny

toho istého dňa, v ktorom sa skončilo vyšetrenie alebo konanie v organizačnej zložke

Sociálnej poisťovne.

§ 206

Stravné

Stravné sa poskytuje vo výške podľa osobitného predpisu.

98

)

§ 207

Náhrada ušlého zárobku

(1)

Náhrada ušlého zárobku patrí za čas, za ktorý účastníkovi konania preukázateľne ušiel

zárobok z dôvodu, že sa na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil

na konanie alebo sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu.

(2)

Ušlý zárobok samostatne zárobkovo činnej osoby je

a)

vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pripadajúci za čas,

v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach nemocenského

poistenia,

b)

vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie pripadajúci za čas,

v ktorom sa z dôvodu uvedeného v odseku 1 dostavil na konanie vo veciach dôchodkového

poistenia.

§ 208

Nároky na náhrady podľa

§ 204 až 207

sa uplatňujú písomnou žiadosťou do 30 dní odo dňa, v ktorom sa účastník konania na

výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne dostavil na konanie, alebo odo dňa,

v ktorom sa pre potreby tejto zložky podrobil vyšetreniu zdravotného stavu. Náhrady

podľa

§ 204 až 207

sa vyplácajú účastníkovi konania v hotovosti.

§ 209

(1)

Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon

neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti. Za rozhodnutie sa považuje aj poskytnutie dávky podľa tohto zákona.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom

prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje

v celom rozsahu.

(3)

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa

ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania.

Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka

Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

(4)

V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti

boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri

použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

(5)

Poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku obsahuje údaj, či je rozhodnutie

konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej

lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať.

(6)

V rozhodnutí sa uvedie aj organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie

vydala, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Na rozhodnutí

musí byť odtlačok úradnej pečiatky a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie

oprávnenej osoby.

(7)

Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia

organizačná zložka Sociálnej poisťovne kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí

o tom účastníkov konania.

§ 210

(1)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie

a)

o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch,

b)

o nemocenských dávkach v sporných prípadoch, o úrazovom príplatku v sporných prípadoch

a o dávke v nezamestnanosti v sporných prípadoch,

c)

o dôchodkových dávkach, úrazových dávkach okrem úrazového príplatku a o dávke garančného

poistenia,

d)

o povinnosti poberateľa dávky vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávkach,

e)

o vylúčení nároku na dávku, o obmedzení sumy dávky,

f)

o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie

1

)

v prípadoch ustanovených týmto zákonom,

g)

o uložení pokuty a penále,

h)

o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty a penále,

i)

o odpísaní pohľadávky,

j)

o odpustení zmeškania lehoty,

k)

o náhradách trov konania,

l)

o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania,

m)

o ustanovení osobitného príjemcu,

n)

o prerušení konania,

o)

o zastavení konania,

p)

o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy,

q)

o predbežnom opatrení,

r)

o ustanovení opatrovníka,

s)

o uložení poriadkovej pokuty.

(2)

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených

v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch

možno túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

§ 211

Rozhodnutie vyhotovené s použitím výpočtovej techniky možno vydať v medzinárodnej

abecede s predtlačeným odtlačkom pečiatky Sociálnej poisťovne s uvedením mena, priezviska

a funkcie oprávnenej osoby.

§ 212

Oznámenie rozhodnutia a doručovanie písomností

(1)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia, ak tento zákon

neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho oznámenia.

(2)

Účastníkovi konania, ktorý je prítomný na ústnom vyhlásení rozhodnutia, môže sa rozhodnutie

oznámiť ústnym vyhlásením. Deň ústneho vyhlásenia rozhodnutia je deň oznámenia rozhodnutia

len vtedy, ak sa prítomný účastník konania vzdal nároku na doručenie písomného vyhotovenia

rozhodnutia.

(3)

Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk

alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia

a)

o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,

b)

o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,

c)

o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

o uložení pokuty a penále,

d)

o prerušení konania,

e)

o zastavení konania.

(4)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť

príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,

doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty

sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Ak si adresát vyhradí doručovanie zásielok do poštového priečinka, pošta adresátovi

oznámi príchod zásielky, možnosť prevzatia a odbernú lehotu na predpísanom tlačive,

ktoré vloží do poštového priečinka. Ak si adresát na základe dohody preberá zásielky

na pošte a nemá pridelený poštový priečinok, pošta tieto zásielky neoznamuje. V obidvoch

prípadoch sa dátum príchodu zásielky považuje za dátum uloženia. Ak si adresát nevyzdvihne

zásielku do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia,

aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(6)

Zásielky s obsahom písomností určených do vlastných rúk vydá pošta len adresátovi

alebo fyzickej osobe, ktorá sa preukáže splnomocnením na preberanie zásielok.

(7)

Rozhodnutie je doručené, len čo ho účastník konania prevezme, len čo pošta doporučenú

zásielku vrátila ako nedoručiteľnú alebo ak doručenie rozhodnutia bolo zmarené konaním

alebo opomenutím účastníka konania. Účinky doručenia rozhodnutia nastanú aj vtedy,

ak účastník konania odmietol rozhodnutie prijať.

(8)

Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka

alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.

(9)

Písomnosti, ktoré sú určené právnickým osobám, doručujú sa zamestnancom oprávneným

za právnické osoby prijímať písomnosti. Ak niet takých zamestnancov, doručuje sa písomnosť,

ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.

(10)

Písomnosti určené advokátom sa doručujú advokátskej kancelárii. Písomnosti určené

advokátom možno doručovať aj advokátskym koncipientom a iným zamestnancom advokátskej

kancelárie, ktorých advokát poveril prijímaním jemu určených písomností. To platí

primerane aj na doručovanie písomností určených komerčným právnikom.

(11)

Písomnosti určené správcom konkurzných podstát a likvidátorom sa doručujú do sídla

úpadcu a sídla likvidovanej právnickej osoby alebo do sídla pracoviska správcu konkurznej

podstaty a do sídla pracoviska likvidátora.

(12)

Ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, doručuje sa písomnosť

iba tomuto zástupcovi. Ak účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje

sa písomnosť nielen zástupcovi s plnomocenstvom, ale aj účastníkovi konania.

(13)

Doručenie verejnou vyhláškou použije organizačná zložka Sociálnej poisťovne v prípade,

keď účastníci konania alebo ich pobyt alebo sídlo nie sú jej známi.

(14)

Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že písomnosť sa vyvesí na obdobie 15

dní na vývesnej tabuli vo verejne prístupných priestoroch príslušnej organizačnej

zložky Sociálnej poisťovne. Posledný deň tejto lehoty je deň doručenia.

(15)

Ak je doručovanie účastníkovi konania spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže

organizačná zložka Sociálnej poisťovne uložiť účastníkovi konania, aby si zvolil na

prijímanie písomností zástupcu, ktorému ich možno bez ťažkostí a bez prieťahov doručovať.

Ak si zástupcu nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať v organizačnej zložke

Sociálnej poisťovne s účinkami doručenia; o tom treba účastníka konania poučiť.

(16)

Rozhodnutie o odpísaní pohľadávky sa neoznamuje.

§ 213

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

(1)

Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať alebo proti ktorému nemožno

podať opravný prostriedok (

§ 219

), je právoplatné.

(2)

Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie

je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.

§ 214

(1)

Proti rozhodnutiu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne má účastník konania právo

podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania nevzdal

odvolania písomne alebo ústne do zápisnice.

(2)

Odvolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu o povolení splátok dlžných súm poistného,

príspevku na starobné dôchodkové sporenie,

1

)

pokuty a penále.

§ 215

(1)

Odvolanie sa podáva na organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie

vydala.

(2)

Odvolanie možno podať v lehote do 30 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia.

(3)

Odvolanie je podané včas a riadne aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty uvedenej

v odseku 2 alebo na nepríslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preto, že

sa účastník konania riadil nesprávnym poučením, alebo preto, že nebol poučený vôbec.

V tomto prípade možno podať odvolanie do troch mesiacov odo dňa oznámenia účastníkovi

konania.

(4)

O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje rada riaditeľov.

(5)

Včas podané odvolanie má odkladný účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(6)

Odvolanie nemá odkladný účinok proti rozhodnutiu

a)

o znížení, o zastavení výplaty a o odňatí nemocenskej dávky, úrazového príplatku,

rehabilitačného, rekvalifikačného a dávky v nezamestnanosti,

b)

o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu.

95

)

(7)

Účastník konania, ktorý podal odvolanie, môže toto odvolanie vziať späť. Ak účastník

konania vzal odvolanie späť, nemôže podať odvolanie znovu.

(8)

Ak účastník konania vzal odvolanie späť, odvolací orgán konanie zastaví.

§ 216

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, upovedomí

ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu

v určenej lehote vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním nových dôkazov.

§ 217

(1)

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté rozhodnutie vydala, môže

o odvolaní sama rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie

netýka iného účastníka konania ako účastníka konania, ktorý sa odvolal, alebo ak s

tým ostatní účastníci konania súhlasia.

(2)

Ak o odvolaní nerozhodne organizačná zložka Sociálnej poisťovne, ktorá napadnuté

rozhodnutie vydala, predloží odvolanie spolu s výsledkami doplneného konania a so

spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie

došlo.