SK
BRANNÝ ZÁKON 121/1978 Z. z. vyhlasuje úplné znenie branného zákona z 23. marca 1949 č. 92 Zb. , ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných Ústavou Československej socialistickej republiky z 11. júla 1960 č. 100 Zb., ústavným zákonom o československej federácii z 27. októbra 1968 č, 143 Zb. v znení ústavného zákona z 20. decembra 1970 č. 125 Zb. a ústavného zákona z 20. decembra 1970 č, 126 Zb., zákonom z 12. júla 1950 č. 86 Zb., zákonom z 12. júla 1950 č. 88 Zb., zákonom zo 16. apríla 1958 č. 19 Zb., zákonom z 29. novembra 1961 č. 140 Zb. v znení neskorších predpisov, zákonom zo 17. novembra 1970 č. 100 Zb., zákonom z 24. apríla 1974 č. 40 Zb. a zákonom z 21. júna 1978 č. 64 Zb.
Table of Provisions (65)
Statutory Text (65 Articles)
§ 1
Úlohy ozbrojených síl
(1)
Na obranu slobody a nezávislosti Československej socialistickej republiky, ako i
na ochranu socialistického zriadenia a výstavby socializmu buduje zvrchovaný československý
ľud ozbrojené sily, spoločné Čechom, Slovákom a príslušníkom ostatných národností,
ako súčasť socialistického zriadenia a vykonáva obranu vlasti, spočívajúcu na zásade,
že Československá socialistická republika je pevne zabezpečená socialistickým zriadením
a spojeneckými zväzkami so Zväzom sovietskych socialistickým republík a s ostatnými
socialistickými štátmi.
(2)
Úlohou ozbrojených síl je
a)
odvrátiť ozbrojenou silou napadnutie alebo ohrozenie Československej socialistickej
republiky vonkajším nepriateľom,
b)
bojovať za samostatnosť, celistvosť a jednotu štátu, ústavu, republikánsku štátnu
formu a socialistické zriadenie proti vonkajším nepriateľom a plniť vojenské úlohy
plynúce zo spojeneckých záväzkov Československej socialistickej republiky a
c)
spolupôsobiť pri udržiavaní verejného pokoja, poriadku a bezpečnosť vnútri štátu.
(3)
Vojaci v činnej službe sa smú použiť aj pri pohromách ohrozujúcich ľudské životy
alebo dôležité hospodárske statky a po prechodnú dobu v mimoriadnych prípadoch, ak
to vyžadujú dôležité hospodárske záujmy štátu. Podrobnosti, najmä pokiaľ ide o právne
pomery vznikajúce z takéhoto použitia, ustanoví vláda Československej socialistickej
republiky nariadením.
§ 2
Zloženie ozbrojených síl
(1)
Ozbrojené sily tvorí vojsko (odsek 2) ako ich základ a verejné ozbrojené zbory, ktoré
určí vláda Československej socialistickej republiky, časti týchto zborov alebo jednotliví
ich príslušníci, pokiaľ podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov podliehajú vojenskému
veleniu; v dobe mimoriadnych opatrení podľa tohto zákona (
§§ 46 až 50
) po príslušnom povolaní (
§ 46 ods. 2
) aj verejné ochranné zbory určené osobitnými predpismi, ich časti alebo jednotliví
príslušníci, osoby podliehajúce brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú brannej výchove,
a jednotky zložené z týchto osôb, ako aj osoby povolané na osobné úkony pre potreby
ozbrojených síl (
§ 45
)
(2)
Vojsko je súhrn vojakov. Vojakmi sa rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (
§ 15
) a majú služobnú povinnosť (
§ 20
).
§ 3
Organizácia ozbrojených síl
(1)
Útvary ozbrojených síl sa doplňujú bez rozdielu národnosti. Služobným jazykom je
jazyk česky a slovenský; v styku s mužstvom, ktoré nepozná služobný jazyk, možno použiť
aj jeho materinský jazyk.
(2)
Podrobnosti o právnych pomeroch príslušníkov ozbrojených síl plynúcich z ich príslušnosti
k nim, najmä z nadradenosti alebo podradenosti voči iným ich príslušníkom, o spôsobe,
akým sa vojenský výcvik a vojenská služba vôbec vykonávajú, ako aj o organizácii ozbrojených
síl upraví v medziach tohto zákona, prípadne v medziach vládnych nariadení vydaných
na jeho vykonanie vo svojej pôsobnosti Federálne ministerstvo národnej obrany a Federálne
ministerstvo vnútra služobnými predpismi, pokiaľ táto úprava nenáleží prezidentovi
Československej socialistickej republiky ako najvyššiemu veliteľovi ozbrojených síl.
(3)
Počty vojska ustanoví vláda Československej socialistickej republiky na návrh ministra
národnej obrany Československej socialistickej republiky predložený, pokiaľ ide o
vojská ministerstva vnútra, v dohode s ministrom vnútra Československej socialistickej
republiky.
§ 4
Obsah brannej povinnosti
Branná povinnosť záleží v povinnosti
a)
odvodnej (
§ 10
),
b)
služobnej (
§ 20
),
c)
na zvláštnu službu (
§ 41
),
d)
na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl (
§ 45
).
§ 5
Osobný rozsah brannej povinnosti
(1)
Brannej povinnosti podliehajú v medziach ustanovenia odseku 2 občania Československej
socialistickej republiky, vynímajúc tých, ktorí požívajú na jej území diplomatické
a konzulárne výsady a imunity.
(2)
Branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17 rokov, ak bola
však prevzatá dobrovoľne (
§ 6 ods. 1
), dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕši 60 rokov. Osoby
staršie majú brannú povinnosť len vtedy, ak konajú činnú službu v dobe mimoriadnych
opatrení (
§ 46 ods. 4
), alebo ak im bola na ich žiadosť doba trvania brannej povinnosti predĺžená (
§ 22 ods. 3
).
(3)
Ženy majú odvodnú a služobnú povinnosť spravidla len v dobe mimoriadnych opatrení,
pokiaľ ju neprevzali dobrovoľne. Z naliehavých dôvodov, ak nie je počet žien, ktoré
dobrovoľne vstúpia do vojska, dostatočný, môže však vláda Československej socialistickej
republiky nariadením ustanoviť, že ženy majú odvodnú a služobnú povinnosť i mimo doby
mimoriadnych opatrení.
(4)
Zrušený.
§ 6
Dobrovoľné prevzatie a rozšírenie brannej povinnosti
(1)
Osoby, ktoré nepodliehajú brannej povinnosti, môžu začínajúc 1. januárom roku, v
ktorom dovŕšia 17 rokov, za brannej pohotovosti štátu (
§ 5 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky
) bez ohľadu na vek so zvolením potrebným podľa tohto zákona dobrovoľne prevziať branná
povinnosť, ak sú u nich splnené podmienky ustanovené týmto zákonom a predpismi vydanými
na jeho vykonanie.
(2)
Osoby podliehajúce brannej povinnosti môžu za podmienok uvedených v odseku 1 prevziať
dobrovoľne plnenie tých spôsobov brannej povinnosti, ktoré by inak od nich nebolo
možné požadovať, a môže im byť na ich žiadosť predĺžená doba trvania brannej povinnosti,
ktorá by inak zanikla.
(3)
Služobnú povinnosť možno dobrovoľne prevziať zásadne len v celom jej rozsahu. Vopred
však môžu túto povinnosť obmedziť
a)
príslušníci cudzích štátov,
b)
občania Československej socialistickej republiky za brannej pohotovosti štátu na
dobu vojny, ak nejde o mužov, ktorí majú ešte pravidelnú odvodnú povinnosť (
§ 11
) alebo ktorým táto povinnosť ešte nevznikla.
§ 7
Úľavy v plnení brannej povinnosti
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, aké úľavy v plnení
brannej povinnosti prislúchajú občanom Československej socialistickej republiky, ktorí
sú trvale v cudzine.
§ 8
Zhodnotenie výkonu brannej povinnosti
(1)
Predpokladom zastávania akýchkoľvek verejných funkcií je riadne plnenie všetkých
povinností, ktoré dotyčnej osobe tento zákon ukladá.
(2)
Tam, kde pre posúdenie platových, mzdových alebo akýchkoľvek iných nárokov plynúcich
z pracovného pomeru rozhoduje doba strávená v dotyčnom zamestnaní alebo povolaní,
započítava sa do tejto doby doba, po ktorú dotyčná osoba konala vojenskú činnú službu
(
§ 20 ods. 2
), pričom osobitné predpisy ustanovujú podrobnosti; nedotknuté zostávajú ustanovenia
osobitných predpisov o započítavaní vojenskej činnej služby pre účely nemocenského
poistenia zamestnancov, sociálneho zabezpečenia a platenej dovolenky na zotavenie.
§ 9
Zrušený.
§ 10
Obsah a vznik odvodnej povinnosti
(1)
Odvodná povinnosť záleží v povinnosti podrobiť sa úradnému konaniu, ktorého účelom
je rozhodnúť o povinnosti na vojenskú činnú službu. Vzniká buď zo zákona ako odvodná
povinnosť pravidelná (
§ 11
) alebo mimoriadna (
§ 12
), alebo prejavom vôle ako odvodná povinnosť dobrovoľná (
§ 13
).
(2)
Odvodná povinnosť obsahuje povinnosť ustanoviť sa na zápis a odvod (
§ 15
), prípadne na preskúšanie (
§ 18
) a podrobiť sa predpísanému konaniu, počítajúc do toho potrebné lekárske, prípadne
nemocničné vyšetrenie, ako i vyšetrenie zvláštnych osobných schopností a vlastností
dotyčnej osoby (výberové vyšetrenie). Osoba, ktorá má odvodnú povinnosť, nazýva sa
branec.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, ktoré telesné
alebo duševné chyby robia osobu podliehajúcu odvodnej povinnosti celkom neschopnou
na vojenskú činnú službu a akým spôsobom splnia odvodnú povinnosť osoby postihnuté
týmito chybami, najmä v ktorých prípadoch môžu byť oslobodené od povinnosti ustanoviť
sa na odvod.
(4)
Osoby, ktoré svoju odvodnú povinnosť nesplnili, môžu byť na odvod predvedené.
§ 11
Pravidelná odvodná povinnosť
(1)
Pravidelná odvodná povinnosť vzniká, s výhradou ustanovenia odseku 4, mužom 1. januárom
roku, v ktorom dovŕšia 18 rokov, ak nie sú už vojakmi na podklade mimoriadneho alebo
dobrovoľného odvodu. Pravidelná odvodná povinnosť trvá, ak nejde o niektorý z prípadov
uvedených v odseku 3 alebo 4 alebo o preskúšanie (
§ 18
), do konca odvodného konania, ktorému sa osoba tejto povinnosti podliehajúca podrobila
v roku, v ktorom dovŕšila 20 rokov, ak nezanikla vydaním konečného odvodného rozhodnutia
(
§ 15 ods. 3
) už skôr.
(2)
Ak ustanovila vláda Československej socialistickej republiky nariadením podľa
§ 5 ods. 3
odvodnú a služobnú povinnosť, vzťahuje sa ustanovenie odseku 1 i na ženy.
(3)
Občania, ktorí v dobe ustanovenej v odseku 1 pre trvanie pravidelnej odvodnej povinnosti
nesplnili z akýchkoľvek dôvodov túto povinnosť, podliehajú jej až do vydania konečného
odvodného rozhodnutia, najdlhšie však do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšila 60 rokov.
(4)
Osoby, ktoré nadobudli československé štátne občianstvo po dni ustanovenom v odseku
1 pre vznik pravidelnej odvodnej povinnosti, podliehajú tejto povinnosti od doby nadobudnutia
tohto občianstva až do doby uvedenej v odseku 3.
§ 12
Mimoriadna odvodná povinnosť
Mimoriadnej odvodnej povinnosti podliehajú občania Československej socialistickej
republiky, ktorí nie sú vojakmi, za podmienok ustanovených v
§ 49 ods. 1
.
§ 13
Dobrovoľná odvodná povinnosť
Dobrovoľnej odvodnej povinnosti podliehajú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup
do vojska (
§ 14
).
§ 14
Dobrovoľný vstup do vojska
(1)
Do vojska dobrovoľne vstúpi, kto na seba dobrovoľne vezme služobnú povinnosť, ktorú
by inak nemal, ak mu to bolo na jeho žiadosť povolené. Kto chce dobrovoľne prevziať
túto povinnosť, musí, s výhradou ustanovenia odseku 2, na seba vziať aj povinnosť
podrobiť sa odvodu, ktorej by inak nepodliehal (dobrovoľná odvodná povinnosť). Doborovoľná
služobná povinnosť vznikne, len ak dotyčná osoba je uznaná za schopnú na vojenskú
činnú službu.
(2)
Ak nastanú za brannej pohotovosti štátu mimoriadne okolnosti, ktoré znemožňujú vykonanie
bez odvodu, možno dobrovoľne vstúpiť do vojska i bez odvodu. Osoby, ktoré takto do
vojska vstúpili, sa pokladajú za odvedené dňom nastúpenia vojenskej činnej služby.
Podrobnosti ustanoví Federálne ministerstvo národnej obrany služobným predpisom.
(3)
O náležitostiach a záväznosti žiadostí o dobrovoľný vstup do vojska platia všeobecné
ustanovenia občianskeho práva o prejave vôle, pokiaľ tento zákon alebo nariadenie
vydané vládou Československej socialistickej republiky na jeho vykonanie neustanoví
ďalšie podmienky.
(4)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, za akých podmienok
možno povolenie na dobrovoľný vstup do vojska udeliť, a upraví konanie o žiadostiach
za takéto povolenie. Cudzím štátnym príslušníkom povoľuje dobrovoľný vstup do vojska
prezident Československej socialistickej republiky.
§ 15
Zápis a odvody
(1)
Zápis je úradné konanie, ktorého účelom je vziať brancov do vojenskej evidencie,
zistiť predbežne ich spôsobilosť na vojenskú činnú službu a urobiť opatrenie na zlepšenie
zdravotnej a inej spôsobilosti brancov pre výkon vojenskej činnej služby.
(2)
Odvody sú pravidelné, mimoriadne alebo dobrovoľné. Účelom odvodu je rozhodnúť o povinnosti
brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej telesnej a duševnej spôsobilosti brancov
na túto službu. Rozhodnutie, že branec je povinný vojenskou činnou službou (odvedený),
sa nazýva odvedením.
(3)
Odvody vykonávajú okresné odvodné komisie. Odvodné rozhodnutie robí zástupca vojenskej
správy. Dobrovoľné odvody môžu vykonávať aj vojenské odvodné komisie. Proti odvodnému
rozhodnutiu, že branec je alebo nie je odvedený (konečné odvodné rozhodnutie) alebo
že sa má ustanoviť na odvod v nasledujúcom roku (odvod odročený), niet opravného prostriedku.
Odvod možno odročiť zo zdravotných alebo iných dôvodov na jeden rok, najviac však
po dobu troch rokov. Po tejto dobe rozhodne komisia s konečnou platnosťou o schopnosti
alebo neschopnosti branca na vojenskú činnú službu. Brancom, ktorým bol odročený odvod
zo zdravotných dôvodov, sa poskytuje bezodplatná liečebná starostlivosť v zdravotníckych
zariadeniach štátnej zdravotníckej správy.
(4)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, ako sa zriaďujú
okresné a krajské odvodné komisie, ako sú zložené a ako sa zápis a odvody vykonávajú,
a upraví ním odvodné konanie.
§ 16
Pravidelné odvody
(1)
Pravidelnému odvodu sa podrobujú osoby podliehajúce pravidelnej odvodovej povinnosti.
(2)
Pravidelné odvody sa konajú ako hlavné alebo dodatočné. Hlavné odvody sa konajú každoročne
spravidla v mesiacoch septembri a októbri, ak neustanoví Federálne ministerstvo národnej
obrany inak. Dodatočné odvody sa konajú podľa potreby.
§ 17
Mimoriadne a dobrovoľné odvody
(1)
Mimoriadnym odvodom sa podrobujú osoby podliehajúce mimoriadnej odvodnej povinnosti.
Ak nemožno pre mimoriadne okolnosti vykonať takéto odvody spôsobom ustanoveným týmto
zákonom a nariadením vydaným vládou Československej socialistickej republiky na jeho
vykonanie, upraví spôsob ich vykonania Federálne ministerstvo národnej obrany so zreteľom
na dané okolnosti.
(2)
Dobrovoľným odvodom sa podrobujú osoby, ktorým bol povolený dobrovoľný vstup do vojska.
Dobrovoľné odvody sa konajú podľa potreby.
§ 18
Preskúšanie
(1)
Ak je odôvodnená domnienka, že konečné odvodné rozhodnutie, podľa ktorého branec
nebol odvedený, je nesprávne, preskúša ho krajská odvodná komisia.
(2)
Preskúšanie je prípustné len do troch rokov po 31. decembri roku, v ktorom došlo
k odvodnému rozhodnutiu. Ak však bolo toto rozhodnutie spôsobené činom, ktorý zakladá
skutkovú podstatu trestného činu, možno preskúšanie vykonať kedykoľvek.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, kto preskúšanie
nariaďuje a za akých podmienok a akým spôsobom sa preskúšanie vykonáva.
(4)
Proti rozhodnutiu krajskej odvodnej komisie niet opravného prostriedku.
§ 19
Výdavky spojené so zápisom, odvodom a preskúšaním
(1)
Ak je vzdialenosť odvodného miesta od miesta brancovho pobytu väčšia než 6 km, uhradzuje
štát výdavky za jeho prepravu na zápis, odvod a späť. Brancovi sa uhradzuje pri použití
verejných hromadných dopravných prostriedkov cestovné v najnižšej triede.
(2)
Osoba, ktorá sa neustanovila bez vážneho ospravedlniteľného dôvodu na preskúšanie,
je povinná nahradiť výdavky za zmarené preskúšanie. Ak pri odoslaní niektorej osoby
do vojenskej nemocnice je nutný sprievod pre jej odpor alebo pre podozrenie z úteku,
uhradzuje výdavky za sprievod dotyčná osoba.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, akým spôsobom
sa uhradzujú výdavky spojené s plnením odvodnej povinnosti.
§ 20
Pojem a druhy služobnej povinnosti
(1)
Služobná povinnosť je povinnosť vojakov včas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú
službu (odsek 2).
(2)
Vojenská činná služba zahrnuje
a)
základnú službu (
§ 27
),
b)
náhradnú službu (
§ 28
),
c)
ďalšiu službu (
§ 37
),
d)
službu vojakov z povolania (
§ 25 ods. 1
),
e)
službu vojakov vo výslužbe povolaných prechodne do činnej služby (
§ 25 ods. 3
),
f)
vojenské cvičenia (
§ 39
) a
g)
mimoriadnu službu (
§ 46 ods. 1
,
§ 47 ods. 1
,
§ 49 ods. 2
).
(3)
Každý vojak je povinný plniť služobnú povinnosť osobne podľa svojich duševných i
telesných schopností a znalostí.
(4)
Vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností uvedených v odseku 2, sú vojakmi v činnej
službe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby.
§ 21
Začiatok a koniec služobnej činnosti
(1)
Služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska
a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby sa označujú
vojaci výrazom „odvedenci“.
(2)
Služobná povinnosť sa končí prepustením z vojska (
§ 22
).
§ 22
Prepustenie z vojska
(1)
Z vojska sa prepustia
a)
osoby, ktoré boli odvedené bez toho, že by bol daný pre to právny podklad;
b)
osoby, ktoré dovŕšili vek, keď sa končí ich branná povinnosť. Ak vykonáva osoba,
ktorá dovŕšila tento vek, vojenskú činnú službu v dobe, keď sa nariadilo niektoré
z mimoriadnych opatrení, predlžuje sa jej branná povinnosť až do jej prepustenia z
tejto služby; pri zrušení mimoriadnych opatrení musia však byť tieto osoby prepustené;
c)
osoby, ktoré sa stali trvale neschopnými na vojenskú činnú službu, vynímajúc vojakov
z povolania a vo výslužbe, ktorých možno prepustiť len na ich písomnú žiadosť;
d)
osoby, u ktorých nastali iné okolnosti spôsobujúce zánik brannej povinnosti a ktoré
pritom nehodlajú so súhlasom vojenskej správy dobrovoľne prevziať ďalšie plnenie brannej
povinnosti.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, ako sa zisťuje
neschopnosť vojakov na vojenskú činnú službu (konanie prieskumné), a určí, aké právne
následky má takéto zistenie.
(3)
Osobám, ktoré dovŕšili vek, keď sa končí ich branná povinnosť, môže vojenská správa
na ich žiadosť dobu jej trvania predĺžiť. Takéto osoby možno potom z vojska prepustiť
na ich žiadosť, ak nebolo nariadené niektoré z mimoriadnych opatrení. Z úradnej moci
možno ich prepustiť kedykoľvek. O vojakoch z povolania a vo výslužbe, ktorí sami nepožiadajú
o prepustenie z vojska, predpokladá sa, že im bola doba trvania brannej povinnosti
predĺžená.
§ 23
Zrušený.
§ 24
Služobná povinnosť osôb zvolených do zákonodarných zborov
U členov Federálneho zhromaždenia alebo Českej národnej rady a Slovenskej národnej
rady, pokiaľ nie sú vojakmi z povolania, sa nastúpenie vojenskej činnej služby odloží,
prípadne sa ich činná služba preruší na dobu, po ktorú sú členmi niektorého z týchto
zákonodarných zborov. Vojenské cvičenia takto zmeškané sa odpúšťajú. Ustanovenie prvej
vety neplatí, ak bol vyhlásený stav brannej pohotovosti štátu.
§ 25
Služobná povinnosť vojakov z povolania a vo výslužbe
(1)
Vojakmi z povolania sú vojaci, ktorí vojenskú službu vykonávajú ako svoje povolanie
v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí podľa osobitných predpisov. Vojaci z povolania
sú povinní vojenskou činnou službou, dokiaľ tento ich služobný pomer nezanikne.
(2)
Vojaci z povolania zotrvávajú vo vojenskej činnej službe a generáli, dôstojníci a
práporčíci v zálohe zotrvávajú v zálohe podľa vojenských hodností do dosiahnutia týchto
vekových hraníc
Vojenské hodnosti
Vekové hranice
Činná služba
Záloha 1. kategórie
Záloha 2. kategórie
Záloha 3. kategórie
rotní, rotmajstri a nadrotmajstri
45
50
-
55
podpráporčíci, práporčíci a nadpráporčíci
50
50
-
55
podporučíci a poručíci
40
40
45
50
nadporučíci a kapitáni
40
45
50
55
majori
45
45
50
55
podplukovníci
45
50
55
60
plukovníci
50
55
-
60
generáli
55
60
-
65
generáli - ženy
50
-
-
50
ostatné vojačky z povolania a vojačky v zálohe
podľa hodnosti
-
-
50
Po dobu určenú vekovou hranicou na zotrvanie v zálohe 3. kategórie predlžuje sa generálom
v zálohe branná povinnosť (
§ 5 ods. 2
).
(3)
Vojakmi vo výslužbe sa stávajú generáli, dôstojníci a práporčíci, ktorí boli
a)
prepustení z vojenskej činnej služby po dosiahnutí vekových hraníc zálohy 3. kategórie,
b)
preložení do zálohy a dosiahli vekové hranice zálohy 3. kategórie,
c)
prepustení z vojenskej činnej služby pre trvalú neschopnosť na vojenskú činnú službu.
Služobná povinnosť vojakov vo výslužbe trvá, dokiaľ neboli prepustení z vojska. Vláda
Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, kedy môžu byť na prechodnú
dobu povolaní do činnej služby.
§ 26
Služobná povinnosť príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti
(1)
Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, ktorí vykonali základnú službu, sú po dobu
služobného pomeru v tomto zbore oslobodení od služobnej povinnosti, ktorou by inak
boli povinní.
(2)
Osoby, ktorých služobný pomer v tomto zbore skončil, majú služobnú povinnosť ako
vojaci v zálohe toho istého ročníka narodenia. Vláda Československej socialistickej
republiky ustanoví nariadením a v medziach tohto nariadenia Federálne ministerstvo
národnej obrany služobným predpisom, za akých podmienok možno týmto osobám upraviť
vojenskú hodnosť so zreteľom na hodnosť dosiahnutú v tomto zbore.
§ 27
Základná služba
(1)
Základnou službou sú povinné, ak nie sú určené na náhradnú službu (
§ 28
), osoby, ktoré boli odvedené
a)
pri pravidelných odvodoch alebo pri dobrovoľných odvodoch, ku ktorým došlo mimo doby
brannej pohotovosti štátu, alebo
b)
pri dobrovoľných odvodoch za brannej pohotovosti štátu, ak neobmedzili svoju služobnú
povinnosť dobrovoľne prevzatú na dobu vojny [
§ 6 ods. 3 písm. b)
], alebo
c)
pri mimoriadnych odvodoch, ak ide o mužov odvedených v čase, keď nemali ešte pravidelnú
odvodnú povinnosť alebo keď by inak pravidelnej odvodnej povinnosti ešte podliehali,
alebo o odvedencov, ktorí sa zaviazali na základnú službu, na ktorú neboli povinní.
(2)
Základná služba trvá 24 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo národnej obrany môže do tejto doby započítať vykonanú mimoriadnu službu
alebo jej časť.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky môže dobu trvania základnej služby
meniť nariadením.
§ 28
Náhradná služba
(1)
Namiesto základnej služby vykonávajú náhradnú službu osoby na ňu určené podľa
§§ 29 až 31
.
(2)
Určenie na náhradnú službu sa stane zo zákona (
§ 29
), na žiadosť (
§ 30
) alebo z úradnej moci (
§ 31
).
(3)
Náhradná služba trvá 5 mesiacov a počíta sa odo dňa skutočného jej nastúpenia. Federálne
ministerstvo národnej obrany môže do tejto doby započítať vykonanú mimoriadnu službu
alebo jej časť.
§ 29
Určenie na náhradnú službu zo zákona
Na náhradnú službu sa určia osoby, ktoré bez vlastnej viny boli odvedené po 31. decembri
roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov, alebo bez vlastnej viny nenastúpili základnú službu
do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov.
§ 30
Určenie na náhradnú službu na žiadosť
(1)
Ak bolo odvedené viacej osôb, než je potrebné na doplnenie počtu vojska ustanoveného
podľa
§ 3 ods. 3
, určí sa ďalej na náhradnú službu počet osôb rovnajúci sa rozdielu medzi týmto potrebným
počtom a počtom osôb, ktoré boli skutočne odvedené. Tento počet ustanoví každoročne
Federálne ministerstvo národnej obrany podľa početných prírastkov a úbytkov, ku ktorým
pravdepodobne dôjde po nastúpení odvedencov do základnej služby.
(2)
Na náhradnú službu podľa odseku 1 možno určiť predovšetkým odvedencov a osoby, ktoré
doteraz nevykonali 5 mesiacov základnej služby, pokiaľ o to požiadajú, ak majú pre
svoju žiadosť osobitné dôvody rodinné, hospodárske alebo sociálne. Osoby dobrovoľne
odvedené možno na náhradnú službu určiť, len ak vznikli dôvody pre toto určenie po
ich odvedení. Ak prestanú dôvody po podaní žiadosti, je žiadateľ povinný túto okolnosť
bez meškania hlásiť.
(3)
O žiadostiach za určenie na náhradnú službu rozhodujú krajské odvodné komisie; proti
ich rozhodnutiu niet opravného prostriedku. Konanie o žiadostiach za určenie na náhradnú
službu upraví vláda Československej socialistickej republiky nariadením.
(4)
Ak sa dodatočne ukáže, že tu neboli dôvody, pre ktoré došlo k určeniu na náhradnú
službu, alebo ak prestanú neskoršie tieto dôvody a niet ani iných dôvodov pre toto
určenie, zruší komisia po vypočutí žiadateľa pôvodné rozhodnutie a žiadateľ sa povolá
do základnej služby. Pritom sa mu započítava do základnej služby doba, po ktorú konal
náhradnú službu alebo časť základnej služby, ako i doba, po ktorú trvali ešte po prepustení
zo základnej alebo náhradnej služby dôvody, o ktoré bola opretá žiadosť za určenie
na náhradnú službu.
§ 31
Určenie na náhradnú službu z úradnej moci
(1)
Ak nedosahuje počet osôb určených na náhradnú službu podľa ustanovenia
§ 30 ods. 2
celý početný prebytok (
§ 30 ods. 1
), určí vojenská správa na náhradnú službu ďalšie osoby, ktoré doteraz nevykonali
5 mesiacov základnej služby. Pri výbere treba dbať predovšetkým na záujmy služobné,
zároveň sa však prihliadne aj na rodinné, hospodárske a sociálne pomery.
(2)
Rozhodnutie vykonané podľa odseku 1 možno zo služobných dôvodov zrušiť. V tomto prípade
sa povolá osoba určená na náhradnú službu pre výkon základnej služby len na dobu končiacu
dňom, ktorým by sa bola jej základná služba skončila, keby nebola bývala určená na
náhradnú službu.
(3)
Ak nie sú splnené podmienky
§ 30 ods. 1
, možno odvedencov určiť na náhradnú službu len so súhlasom vlády Československej
socialistickej republiky.
§ 32
Prepustenie na trvalú dovolenku miesto určenia na náhradnú službu
(1)
Osoby, ktoré by mali byť podľa ustanovenia
§ 30 ods. 2
alebo
§ 31 ods. 1
určené na náhradnú službu, nemôžu však byť na túto službu určené jedine preto, že
vykonali základnú službu dlhšiu ako 5 mesiacov, prepustia sa na trvalú dovolenku.
(2)
O zrušení rozhodnutia vykonaného podľa odseku 1 a o opätovnom povolaní osoby prepustenej
na trvalú dovolenku do základnej služby platia obdobne ustanovenia
§ 30 ods. 4
a
§ 31 ods. 2
.
§ 33
Nastúpenie základnej a náhradnej služby
(1)
Osoby odvedené pri pravidelných odvodoch, ktorým nebol povolený odklad základnej
(náhradnej) služby (
§ 34
), nastupujú túto službu v kalendárnom roku, v ktorom boli odvedené, alebo v roku
nasledujúcom.
(2)
Nástupné dni vyhlási každoročne Federálne ministerstvo národnej obrany.
1
)
(3)
Ak došlo k odvodu po určenom nástupnom dni alebo ak nenastúpil odvedenec základnú
(náhradnú) službu tohto dňa, môže mu vojenská správa povoliť odklad tejto služby do
príslušného nástupného dňa v nasledujúcom kalendárnom roku.
(4)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže z dôležitých odvodov povoliť v osobitných
prípadoch nastúpenia základnej (náhradnej) služby aj mimo nástupných dní vyhlásených
podľa odseku 2. Podrobnosti ustanoví vláda Československej socialistickej republiky
nariadením.
(5)
Pokiaľ dobrovoľníci odvedení za brannej pohotovosti štátu a osoby odvedené pri mimoriadnych
odvodoch sú povinní konať základnú (náhradnú) službu, nastúpia ju spravidla dňom nasledujúcim
po prepustení z mimoriadnej služby.
§ 34
Odklad základnej a náhradnej služby
(1)
Odvedencom, ktorí sa pripravujú na určité povolania, možno na ich žiadosť povoliť
odklad základnej (náhradnej) služby, a to najdlhšie do určeného nástupného dňa v roku,
v ktorom dovŕšila 22 rokov, výnimočne do určeného nástupného dňa v roku, v ktorom
dovŕšila 24 rokov, a ak ide o študujúcich vysokých škôl, do ukončenia štúdia, najdlhšie
však do 28 rokov. Obdobne možno povoliť odklad, najdlhšie však do nástupného dňa v
roku, v ktorom žiadateľ dovŕšil 22 rokov, ak to vyžadujú iné dôvody hodné osobitného
zreteľa.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, kedy možno odložiť
nastúpenie základnej (náhradnej) služby z úradnej moci.
(3)
Osoby, ktorým sa povolil odklad, nastúpia základnú (náhradnú) službu v roku, keď
sa odklad končí, v určený nástupný deň.
(4)
Ak sa dodatočne ukáže, že tu neboli dôvody, pre ktoré bol odklad základnej (náhradnej)
služby povolený, alebo ak prestanú dodatočne tieto dôvody, možno povolenie odkladu
zrušiť.
(5)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, ako sa vykonáva
povoľovanie odkladov základnej (náhradnej) služby, upraví konanie o žiadostiach za
ne a ustanoví, ako sa postupuje, ak bolo zrušené rozhodnutie o povolení odkladu.
(6)
Proti rozhodnutiu, ktorým sa žiadosť za odklad odmietla alebo ktorým sa rozhodnutie
o povolení odkladu zrušilo, možno podať odvolanie do 15 dní po doručení u orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal, k orgánu nadriadenému, ktorý rozhoduje s konečnou platnosťou.
Rozhodnutie musí obsahovať poučenie o odvolaní.
§ 35
Odpustenie náhradnej služby
Osobám, ktoré bez vlastnej viny do 31. decembra roku, v ktorom dovŕšili 30 rokov,
nenastúpili náhradnú službu, na ktorú boli určení na žiadosť alebo z úradnej moci,
ako aj osobám určeným na náhradnú službu zo zákona, môže Federálne ministerstvo národnej
obrany vykonanie náhradnej služby odpustiť.
§ 36
Trvalá dovolenka
(1)
Vojakmi na trvalej dovolenke sú vojaci, ktorí boli zo základnej (náhradnej) služby
predčasne prepustení a neboli doteraz preložení do zálohy. Vláda Československej socialistickej
republiky ustanoví nariadením, kedy možno vojakov prepustiť na trvalú dovolenku i
v iných prípadoch, než ktoré upravuje tento zákon.
(2)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže, s výhradou ustanovenia
§ 32 ods. 2
, povolať osoby predčasne prepustené na trvalú dovolenku zo základnej (náhradnej)
služby na pokračovanie v tejto službe.
(3)
Prepustením na trvalú dovolenku sa základná (náhradná) služba prerušuje. Vláda Československej
socialistickej republiky ustanoví nariadením, kedy možno osobám prepusteným na trvalú
dovolenku, ktoré neboli povolané na pokračovanie v základnej (náhradnej) službe do
dňa, keď by inak ich základná (náhradná) služba sa skončila, zvyšok tejto služby odpustiť
i v iných prípadoch, než ktoré upravuje tento zákon, ako i v ktorých prípadoch možno
osobám, ktoré boli povolané na pokračovanie v základnej (náhradnej) službe, dobu strávenú
na trvalej dovolenke do tejto služby započítať.
§ 37
Ďalšia služba
(1)
Vojakom, ktorí vykonali základnú službu, možno na ich žiadosť povoliť, aby vykonali
ďalšiu službu. Vojakom, ktorí konali len náhradnú službu, možno toto povolenie udeliť,
len ak boli na náhradnú službu určení podľa
§ 29
alebo
§ 31
. Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, akým spôsobom
a za akých podmienok sa povoľuje konanie ďalšej služby.
(2)
Ďalšou službou sú povinní vojaci, ktorí vykonali základnú službu,
a)
ak boli na svoju žiadosť vzdelaní a vycvičení na náklad štátu pre službu vojakov
z povolania alebo ak dostali pre tento účel štipendiá alebo aspoň čiastočnú náhradu
študijných nákladov alebo
b)
ak im bola ako vojakom z povolania na ich vlastnú žiadosť štátom poskytnutá úhrada
nákladov alebo podpora na zdokonalenie alebo vzdelanie v záujme vojenskej služby alebo
c)
ak boli na svoju žiadosť zdokonalení alebo vycvičení vo zvláštnych odvetviach vojenskej
služby alebo
d)
ak prevzali záväzok na takúto službu.
(3)
Záväzok na ďalšiu službu podľa odseku 2 písm. a) až c) sa posudzuje podľa predpisov
platných v čase jeho vzniku, záväzok na ďalšiu službu podľa odseku 2 písm. d) podľa
predpisov platných v čase jeho prevzatia. Vláda Československej socialistickej republiky
ustanoví nariadením, kedy a za akých podmienok možno vojaka predčasne prepustiť z
tohto záväzku.
§ 38
Záloha
(1)
Preloženie do zálohy vykoná dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia základnej (náhradnej)
služby, ďalšej služby alebo služby vojakov z povolania, ktorí neboli preložení do
výslužby a majú ešte služobnú povinnosť. Ďalej budú preložené do zálohy dňom, ktorý
nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, osoby odvedené pri mimoriadnych odvodoch,
ktoré po svojom prepustení z tejto služby nie sú povinné základnou (náhradnou) službou
a ktorých služobná povinnosť trvá podľa zákona alebo na podklade dobrovoľného prevzatia.
Dobrovoľníci odvedení za brannej pohotovosti štátu sa preložia za obdobných podmienok
do zálohy dňom, ktorý nasleduje po dni skončenia mimoriadnej služby, ak nejde o osoby,
ktoré dobrovoľne prevzali služobnú povinnosť len na dobu vojny. Takéto osoby sa z
vojska prepustia [
§ 22 ods. 1 písm. d)
].
(2)
Osoby, ktorým bola náhradná služba odpustená podľa ustanovenia
§ 35
, zaradia sa do zálohy, a ak už nastúpili náhradnú službu, preložia sa do zálohy dňom,
ktorý nasleduje po dni prepustenia z tejto služby.
(3)
Osoby preložené do zálohy sú až do doby, keď budú prepustené z vojska alebo keď sa
stanú vojakmi z povolania alebo v ďalšej službe, vojakmi v zálohe. Služobnú povinnosť
plnia konaním vojenských cvičení (
§ 39
) a mimoriadnej služby (
§ 46 ods. 1
,
§ 47 ods. 1
).
§ 39
Vojenské cvičenia
(1)
Vojaci v zálohe z počtu mužstva a poddôstojníkov sú povinní vojenskými cvičeniami
v úhrnnom čase 16 týždňov; vojaci v zálohe, ktorí konali základnú službu kratšiu než
tri štvrtiny základnej služby (
§ 27 ods. 2 a 3
), sú povinní vojenskými cvičeniami v úhrnnom čase 20 týždňov.
(2)
Generáli, dôstojníci a práporčíci v zálohe sú povinní vojenskými cvičeniami po úhrnný
čas 20 týždňov; do neho sa im započítajú vojenské cvičenia, ktoré vykonali ako príslušníci
mužstva alebo poddôstojníci.
(3)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením počet, dĺžku a
dobu konania jednotlivých vojenských cvičení, pričom ustanoví, za akých podmienok
môže Federálne ministerstvo národnej obrany výnimočne zo služobných dôvodov upraviť
konanie vojenských cvičení odchylne od ustanovení nariadenia vlády Československej
socialistickej republiky.
(4)
Vojaci z povolania, ako i vojaci, ktorí konali ďalšiu službu (
§ 37
), sú po preložení do zálohy povinní vojenskými cvičeniami ako príslušníci toho istého
ročníka narodenia.
(5)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, za akých podmienok
môžu byť povolaní vojaci vo výslužbe na vojenské cvičenia. Úhrnný čas týchto vojenských
cvičení nesmie presahovať 8 týždňov.
(6)
Vojakom v zálohe môže byť na ich žiadosť povolené, aby konali mimo povinných cvičení
aj cvičenia dobrovoľné.
(7)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, kedy môže Federálne
ministerstvo národnej obrany odpustiť konanie vojenského cvičenia alebo jeho časti,
ako i v ktorých prípadoch možno vykonanú mimoriadnu alebo zvláštnu službu započítať
ako vojenské cvičenie.
(8)
Ak sa zavádzajú nové bojové prostriedky alebo ak to vyžadujú výcvikové dôvody, môžu
byť povolaní vojaci v zálohe na výnimočné vojenské cvičenie na dobu nevyhnutnej potreby.
Povolanie vojakov v zálohe v rozsahu presahujúcom priemerný počet dvoch ročníkov narodenia
vyžaduje predchádzajúce schválenie vlády Československej socialistickej republiky.
Výnimočné cvičenie sa podľa možnosti započíta do úhrnného času cvičenia ustanoveného
v odsekoch 1, 2 a 4.
§ 40
Nahradzovanie zameškanej vojenskej činnej služby
(1)
Osoby konajúce vojenskú činnú službu sú povinné úplne nahradiť službu, ktorú zameškali
výkonom trestu odňatia slobody znemožňujúceho im výkon služby, ako i službu, ktorú
zameškali zbehnutím alebo svojmocným odlúčením.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením,
a)
či a ako sa nahradzuje vojenská činná služba zameškaná z iných dôvodov, najmä pre
dovolenku presahujúcu výmeru dovolenky ustanovenej príslušnými predpismi, nemocou,
tehotnosťou, materstvom alebo väzbou,
b)
pri ktorých druhoch vojenskej činnej služby a za akých podmienok má oneskorené nastúpenie
tejto služby za následok, že sa dotyčná osoba prepustí a povolá na iný nástupný deň,
a
c)
kedy môže Federálne ministerstvo národnej obrany odpustiť povinnosť nahradzovať vojenskú
činnú službu.
§ 41
Druhy zvláštnej služby
Zvláštnou službou sa rozumie
a)
služba príslušníkov verejných ozbrojených zborov konaná v ozbrojených silách podľa
tohto zákona (
§ 46 ods. 2
) alebo podľa osobitných zákonov,
b)
služba konaná v ozbrojených silách podľa tohto zákona (
§ 46 ods. 2
) príslušníkmi verejných ochranných zborov a osobami podliehajúcimi brannej povinnosti,
ktoré sa podrobujú brannej výchove.
§ 42
Vznik a koniec povinnosti na zvláštnu službu
(1)
Povinnosť na zvláštnu službu vzniká dňom, na ktorý znie povolanie do tejto služby,
bez ohľadu na prípadné skoršie zaradenie dotyčných osôb do vojska.
(2)
Povinnosť na zvláštnu službu sa končí prepustením z tejto služby (
§ 43
).
§ 43
Prepustenie zo zvláštnej služby
Zo zvláštnej služby budú prepustené
a)
osoby, ktoré boli povolané bez tohto, že by bol pre to daný právny podklad,
b)
osoby, ktoré sa stali telesne alebo duševne nespôsobilými na zvláštnu službu,
c)
osoby, u ktorých nastali iné okolnosti spôsobujúce zánik branej povinnosti, vynímajúc
dovŕšenie ustanoveného veku (
§ 46 ods. 4
),
d)
osoby povolané do mimoriadnej služby,
e)
osoby povolané do tejto služby v dobe mimoriadnych opatrení, len čo sa zrušia tieto
opatrenia.
§ 44
Zrušený.
§ 45
Rozsah povolania
(1)
Ak bolo nariadené akékoľvek mimoriadne opatrenie podľa tohto zákona, možno pre potreby
ozbrojených síl požadovať osobné úkony od osôb, ktoré môžu byť pre tento prípad vopred
určené.
(2)
Osoby povolané na osobné úkony podľa odseku 1 sa stávajú dňom, na ktorý sú povolané,
na dobu tohto povolania príslušníkmi ozbrojených síl, i keď nie sú vojakmi, a podliehajú
pre trestné činy spáchané v tejto dobe vojenskej kázeňskej a súdnej právomoci.
(3)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú inak, platia o osobných
úkonoch pre potreby ozbrojených síl ustanovenia zákona o obrane Československej socialistickej
republiky.
§ 46
Mimoriadne opatrenia mimo doby brannej pohotovosti štátu
(1)
Ak dôjde k udalostiam ohrozujúcim zvýšenou mierou samostatnosť, celistvosť a jednotu
štátu, ústavu a republikánsku štátnu formu a socialistické zriadenie (doba zvýšeného
ohrozenia štátu), môže prezident Československej socialistickej republiky nariadiť,
aby boli povolaní do mimoriadnej služby na dobu nevyhnutnej potreby vojaci v zálohe,
a to v počte nepresahujúcom počet vojakov v zálohe siedmich najmladších ročníkov narodenia.
(2)
Okrem opatrení uvedených v odseku 1 môže prezident Československej socialistickej
republiky na návrh vlády Československej socialistickej republiky nariadiť, aby boli
povolané do zvláštnej služby verejné ozbrojené zbory, ktoré vláda Československej
socialistickej republiky určila, verejné ochranné zbory, časti alebo jednotliví príslušníci
týchto zborov, ako i osoby podliehajúce brannej povinnosti, ktoré sa podrobujú brannej
výchove, a jednotky zložené z týchto osôb. Osoby, ktoré v takýchto prípadoch budú
povolané, môžu byť už vopred určené. Povolané osoby podliehajú vojenskému veleniu,
stávajú sa príslušníkmi ozbrojených síl, i keď nie sú vojakmi, dňom, na ktorý sú povolané,
pri povolaní zborov, jednotiek alebo ich častí dňom, na ktorý je povolaný zbor, jednotka
alebo časť, ku ktorým náležia. Podliehajú po dobu tejto zvláštnej služby vojenskej
kázenskej a súdnej právomoci a ustanoveniam Trestného zákona o trestných činoch vojenských.
(3)
Ak bolo nariadené niektoré z mimoriadnych opatrení uvedených v odseku 1 alebo 2,
môže vláda Československej socialistickej republiky vyhláškou v Zbierke zákonov ustanoviť,
že sa osobám podliehajúcim brannej povinnosti zakazuje cestovať do cudziny.
(4)
Po dobu trvania mimoriadnych opatrení podľa odseku 1 alebo 2 nemožno prepustiť ani
z vojenskej činnej služby ani zo zvláštnej služby osoby, ktoré v dobe vykonávania
tejto služby dovŕšili vek, keď by inak sa končila ich branná povinnosť.
(5)
Mimoriadne opatrenia uvedené v odsekoch 1 a 2 zrušuje prezident Československej socialistickej
republiky.
§ 47
Mobilizácia
(1)
Mobilizáciou sa podľa tohto zákona rozumie hromadné povolanie vojakov mimo činnej
služby do mimoriadnej služby, ak toto povolanie presahuje svojím rozsahom rozsah opatrení
uvedených v
§ 46
.
(2)
Mobilizácia môže byť všeobecná alebo čiastočná; všeobecná mobilizácia sa vzťahuje
na všetkých vojakov mimo činnej služby, ktorí nie sú oslobodení od mimoriadnej služby,
ako i na celé štátne územie; čiastočná mobilizácia sa vzťahuje na časť uvedených vojakov,
prípadne na časť štátneho územia.
(3)
Mobilizáciu nariaďuje prezident Československej socialistickej republiky.
(4)
Opatrenia nariadené na vykonanie mobilizácie sa zrušujú demobilizáciou. Nariaďuje
ju prezident Československej socialistickej republiky.
§ 48
Niektoré právne účinky vyhlásenia stavu brannej pohotovosti štátu
(1)
Len čo je verejne známe, že štát mobilizáciou vstúpil do stavu brannej pohotovosti,
sú vojaci, ktorí sú mimo územia Československej socialistickej republiky, povinní
ustanoviť sa bez osobitného povolania bez meškania na nastúpenie vojenskej činnej
služby. Prezident Československej socialistickej republiky môže vyzvať vojakov, ktorí
z dôvodov nezávislých od ich vôle nemôžu nastúpiť vojenskú činnú službu z územia mimo
Československej socialistickej republiky, aby sa prihlásili do vojenských služieb
spojeneckého štátu, v ktorom sú alebo do ktorého sa môžu dostať, a aby pre prípad,
že im na podklade ich prihlášky bude umožnená služba v armáde spojeneckého štátu,
túto službu konali po dobu vojny. Vojaci sú povinní túto výzvu poslúchnuť.
(2)
Za brannej pohotovosti štátu sa konajú len mimoriadne a dobrovoľné odvody. Dobrovoľne
môžu však v tejto dobe vstúpiť do vojska len osoby, ktoré v čase prihlášky neboli
ešte povolané na mimoriadny odvod. Vojakom v zálohe a vo výslužbe, ktorí neboli povolaní
do vojenskej činnej služby, môže vojenská správa na ich žiadosť povoliť dobrovoľné
konanie mimoriadnej služby. Žiadosť za povolenie dobrovoľného konania mimoriadnej
služby nemožno odvolať.
§ 49
Mimoriadne opatrenia za brannej pohotovosti štátu
(1)
Za brannej pohotovosti štátu môže prezident Československej socialistickej republiky
na návrh vlády Československej socialistickej republiky nariadiť mimoriadne odvody
(
§ 17 ods. 1
) osôb podliehajúcich brannej povinnosti (
§ 5
), ktoré doteraz neboli odvedené alebo boli z vojska prepustené.
(2)
Osoby odvedené pri mimoriadnych odvodoch nastupujú mimoriadnu službu v nástupné dni,
ktoré ustanoví Federálne ministerstvo národnej obrany, a zotrvajú v nej až do prepustenia.
Musia byť prepustené z tejto služby, len čo bol ukončený stav brannej pohotovosti
štátu. Ženy odvedené pri mimoriadnych odvodoch , ako i osoby, ktoré dobrovoľne vstúpili
do vojska iba na dobu vojny, sa prepustia dňom prepustenia z mimoriadnej služby zároveň
z vojska [
§ 22 ods. 1 písm. d)
], ak nepožiadajú o preloženie do zálohy a ak sa nezaviazali ani konať základnú službu
po skončení mimoriadnej služby.
§ 50
Oslobodenie od mimoriadnej služby
(1)
Od povinnosti nastúpiť mimoriadnu službu možno oslobodiť osoby, u ktorých je v dôležitom
záujme ozbrojených síl alebo v inom dôležitom všeobecnom záujme potrebné, aby mohli
ďalej vykonávať svoje zamestnanie. Vojaci v zálohe mladší ako 35 rokov môžu byť oslobodení
len v prípadoch hodných osobitného zreteľa.
(2)
Oslobodenie možno obmedziť na určitú dobu. Rozhodnutie, ktorým sa povolilo oslobodenie,
možno zo služobných dôvodov zrušiť.
(3)
Rozsah oslobodenia a jeho účinnosť ustanoví v podrobnostiach vláda Československej
socialistickej republiky.
§ 51
Ohlasovacia povinnosť a vojenská evidencia
(1)
Branci, vojaci mimo činnej služby a osoby, ktoré boli určené na osobné úkony pre
potreby ozbrojených síl alebo na zvláštnu službu a boli o tomto svojom určení upovedomení,
sú povinní hlásiť skutočnosti dôležité pre vojenskú evidenciu. Vláda Československej
socialistickej republiky ustanoví nariadením podrobnosti, najmä v akých lehotách,
u ktorých orgánov a akým spôsobom sa plní ohlasovacia povinnosť.
(2)
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením povinnosti výkonných
orgánov miestnych národných výborov, iných orgánov a organizácií na vedenie evidencie.
§ 52
O povolávaní
(1)
Osoby, ktoré boli povolané do vojenskej činnej služby, do zvláštnej služby, na osobné
úkony pre potreby ozbrojených síl alebo pre zistenie neschopnosti na vojenskú činnú
službu alebo nespôsobilosti na zvláštnu službu alebo na osobné úkony, sú povinné povolanie
poslúchnuť.
(2)
Povolanie sa vykonáva povolávacím rozkazom. Druhy a spôsoby povolávacích rozkazov,
ako i postup pri ich vydávaní a doručovaní ustanoví vláda Československej socialistickej
republiky nariadením.
(3)
Povolaným osobám uhradzuje štát cestovné z miesta trvalého pobytu do miesta nastúpenia,
osobám prepusteným cestovné z miesta prepustenia do miesta budúceho trvalého pobytu;
podrobnosti ustanoví vláda Československej socialistickej republiky nariadením.
(4)
Osoby, ktoré opomenuli predpísané hlásenie (
§ 51
) alebo inak zavinili, že sa im povolávací rozkaz nemohol včas doručiť, zodpovedajú
za nenastúpenie vojenskej činnej služby rovnako, ako keby boli povolávací rozkaz dostali
do vlastných rúk. Ustanovenie predchádzajúcej vety platí aj o osobách určených na
osobné úkony pre potreby ozbrojených síl alebo na zvláštnu službu a o osobách, u ktorých
sa má zistiť neschopnosť na vojenskú činnú službu alebo nespôsobilosť na zvláštnu
službu alebo na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl.
§ 53
Vojenské preukazy
Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, aké preukazy sa
vydávajú brancom a vojakom, a určí podrobnosti o ich používaní.
§ 54
Zrušený
§ 55
Cestovanie do cudziny a vysťahovanie
(1)
Osoby, ktoré podliehajú brannej povinnosti a nesplnili ešte pravidelnú odvodnú povinnosť,
odvedenci, vojaci v činnej službe alebo na trvalej dovolenke a vojaci v zálohe, ktorí
sú ešte povinní vojenským cvičením, potrebujú na cestovanie do cudziny povolenie od
vojenskej správy.
(2)
Muži podliehajúci brannej povinnosti a ženy, ktoré sú vojačkami alebo ktoré podliehajú
odvodnej a služobnej povinnosti podľa
§ 5 ods. 3
, potrebujú na vysťahovanie povolenie od vojenskej správy. Za brannej pohotovosti
štátu potrebujú toto povolenie všetky ženy podliehajúce brannej povinnosti. Vláda
Československej socialistickej republiky ustanoví nariadením, akým spôsobom a za akých
podmienok sa povolenie udeľuje, a upraví príslušné konanie.
§ 56
Vstup do cudzích vojenských služieb
(1)
Občania Československej socialistickej republiky smú vstúpiť do cudzích vojenských
služieb len s povolením prezidenta Československej socialistickej republiky. Osoba,
ktorej sa udelilo toto povolenie, je po dobu, po ktorú vykonáva službu v armáde cudzieho
štátu, oslobodená od plnenia brannej povinnosti v ozbrojených silách Československej
socialistickej republiky. Po skončení výkonu tejto služby podlieha brannej povinnosti
zodpovedajúcej jej veku.
(2)
Povolenie udelené podľa odseku 1 môže prezident Československej socialistickej republiky
kedykoľvek odvolať. Stráca platnosť aj vtedy, ak sa ocitne štát, do vojenských služieb
ktorého občan vstúpil, vo vojnovom stave s Československou socialistickou republikou
alebo so štátom, ktorý je spojencom Československej socialistickej republiky.
(3)
Podrobnosti ustanoví vláda Československej socialistickej republiky nariadením.
§ 57 až 74
Zrušené.
§ 75
Vykonávacie predpisy
Vláda Československej socialistickej republiky vydá vykonávacie predpisy k tomuto
zákonu nariadením, ktoré môže vyhradiť bližšiu úpravu niektorých vecí vo svojich medziach
služobným predpisom Federálneho ministerstva národnej obrany.
§ 76
Kompetencia
(1)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú inak, sú na vydávanie
rozhodnutí a opatrení podľa tohto zákona kompetentné v I. stolici okresné (mestské,
obvodné) vojenské správy a výkonné orgány okresných (mestských, obvodných) národných
výborov, v II. stolici krajské vojenské správy (mestské vojenské správy im na roveň
postavené) a výkonné orgány krajských národných výborov.
2
)
Sídla okresných (mestských, obvodných) vojenských správ a krajských vojenských správ
a obvody ich pôsobnosti ustanoví Federálne ministerstvo národnej obrany. Pôsobnosť
vojenských útvarov vo veciach vojakov v činnej službe upraví Federálne ministerstvo
národnej obrany a Federálne ministerstvo vnútra služobnými predpismi.
(2)
Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú odchýlky od všeobecných
predpisov o konaní vo veciach správnych, platia tieto predpisy.
(3)
Súdy, prokuratúra a orgány štátnej správy sú v medziach svojej pôsobnosti povinné
spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona a predpisov vydaných podľa neho.
(4)
Útvary Zboru národnej bezpečnosti sú v medziach svojej pôsobnosti povinné vyhovieť
priamym dožiadaniam miestnych vojenských správ v prípadoch, keď je nebezpečenstvo
v meškaní, najmä vo veciach týkajúcich sa zisťovania pobytu osôb, ktoré sa neustanovili
na zápis alebo na odvod, vojakov mimo činnej služby, ktorí sa neprihlásili na pobyt,
a vojakov, ktorí nenastúpili činnú službu.
§ 77
Oslobodenie od poplatkov
Podania, zápisnice a vysvedčenia potrebné na vykonanie tohto zákona alebo predpisov
podľa neho vydaných sú oslobodené od poplatkov a dávok.
§ 78 až 81
Zrušené.
§ 82
Započítanie vojenskej služby vykonanej v niektorých ozbrojených zboroch
(1)
Na odvody vykonané na Slovensku v dobe od 15. marca 1939 do 28. augusta 1944 sa hľadí,
ako keby boli vykonané podľa doterajšieho branného zákona.
(2)
Služba vykonaná v brannej moci tzv. Slovenského štátu v dobe od 15. marca 1939 do
28. augusta 1944 sa započítava do celkovej doby základnej (náhradnej) služby podľa
tohto zákona.
(3)
Krajanom, ktorí sa navrátili do Československej socialistickej republiky, sa započítava
do celkovej doby základnej (náhradnej) služby podľa tohto zákona doba vojenskej služby,
ktorú vykonali v spojeneckých armádach. O započítaní vojenskej služby vykonanej v
iných armádach rozhoduje Federálne ministerstvo národnej obrany v dohode s Federálnym
ministerstvom zahraničných vecí.
(4)
Doterajšie predpisy upravujúce započítanie vojenskej služby vykonanej v československej
armáde v zahraničí, v spojeneckej armáde, v prvej československej armáde na Slovensku
alebo v partizánskej jednotke zostávajú nedotknuté. Pokiaľ nejde o vojakov z povolania,
hodnotí sa vojenská služba všetkých týchto druhov ako mimoriadna služba podľa tohto
zákona.
(5)
Vojenská služba vykonaná v spojeneckej armáde na podklade výzvy podľa ustanovenia
§ 48 ods. 1 druhej vety
sa započítava ako mimoriadna služba konaná podľa ustanovenia tohto zákona.
(6)
Federálne ministerstvo národnej obrany môže v dohode s Federálnym ministerstvom zahraničných
vecí osobám, ktoré nadobudli československé štátne občianstvo, započítať do celkovej
doby základnej (náhradnej) služby dobu vojenskej služby, ktorú vykonali v cudzích
armádach.
§ 83
Výklad niektorých pojmov
Pokiaľ tento zákon nestanovuje inak, rozumejú sa tam, kde sa hovorí o „generáloch“,
muži i ženy, o „dôstojníkoch, práporčíkoch, poddôstojníkoch, vojakoch, vojakoch v
zálohe a dobrovoľníkoch“ aj „dôstojníčky, práporčíčky, poddôstojníčky, vojačky, vojačky
v zálohe a dobrovoľníčky“ a výrazom „mužstvo“ sa rozumejú muži i ženy.
§ 84
Pomer k doterajším predpisom
(1)
Zrušujú sa všetky doterajšie predpisy, ktoré odporujú ustanoveniam tohto zákona,
najmä
1.
branný zákon Československej republiky z 19. marca 1920 č. 193 Zb. v znení predpisov
ho meniacich a doplňujúcich,
2.
zákon z 8 apríla 1927 č. 53 Zb. o ročnom kontingente brancov, o náhradnej zálohe
a o niektorých zmenách branného zákona,
3.
vládne nariadenie z 15. apríla 1932 č. 52 Zb., ktorým sa poskytujú úľavy vo vykonávaní
brannej povinnosti príslušníkom československým trvale usadeným v mimoeurópskych krajinách,
4.
zákon z 11. mája 1932 č. 66 Zb. o dĺžke prezenčnej služby a o niektorých zmenách
branného zákona a zákona z 8. apríla 1927 č. 53 Zb.,
5.
vládne nariadenie z 28. apríla 1933 č. 71 Zb. o odklade prezenčnej služby,
6.
zákon z 19. decembra 1934 č. 267 Zb. o dĺžke prezenčnej služby,
7.
zákon z 3. marca 1937 č. 26 Zb., ktorým sa mení § 3 zákona z 11. mája 1932 č. 66
Zb.,
8.
zákon
č. 14/1946 Zb.
,
9.
ustanovenie § 401 b) zákona č. 119/1873 r. z.,
10.
ustanovenie § 509 ods. 2 zákl. čl. XXXIII/1896,
11.
ustanovenia
článku I zákona z 1. júla 1947 č. 130 Zb.
, ktorým sa menia ustanovenia branného zákona o povoľovaní sobášov osôb podliehajúcich
brannej povinnosti a s tým súvisiace ustanovenia zákona o vyživovacom príspevku.
(2)
Zákon zo 7. apríla 1948 č. 85 Zb.
, ktorým sa na prechodnú dobu vylučuje preloženie do zálohy (prepustenie zo zväzku
československej brannej moci) niektorých kategórií dôstojníkov z povolania, stratil
účinnosť 31. decembrom 1952.
§ 85
Účinnosť a vykonanie zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. októbrom 1949; vykonajú ho ministri národnej obrany
a vnútra Československej socialistickej republiky v dohode so zúčastnenými členmi
vlády Československej socialistickej republiky.
Ústava Československej socialistickej republiky č. 100/1960 Zb. z 11. júla 1960 nadobudla
účinnosť 11. júlom 1960, ústavný zákon č. 143/1968 Zb. z 27 októbra 1968 o československej
federácii nadobudol účinnosť 1. januárom 1969, ústavný zákon č. 125/1970 Zb. z 20.
decembra 1970, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o československej
federácii, nadobudol účinnosť 22. decembrom 1970, ústavný zákon č. 126/1970 Zb. z
20. decembra 1970 o opatreniach v sústave federálnych ústredných orgánov, na čele
ktorých stojí člen vlády Československej socialistickej republiky, nadobudol účinnosť
1. januárom 1971, Trestný zákon č. 86/1950 Zb. z 12. júla 1950 nadobudol účinnosť
1. augustom 1950 , Trestný zákon správny č. 88/1950 Zb. z 12. júla 1950 nadobudol
účinnosť 1. augustom 1950, zákon č. 19/1958 Zb. zo 16. apríla 1958, ktorým sa mení
a doplňuje branný zákon č. 92/1949 Zb., nadobudol účinnosť 2. májom 1958, Trestný
zákon č. 140/1961 Zb. z 29. novembra 1961 nadobudol účinnosť 1. januárom 1962, zákon
č. 100/1970 Zb. zo 17. novembra 1970 o služobnom pomere príslušníkov Zboru národnej
bezpečnosti nadobudol účinnosť 1. januárom 1971, zákon č. 40/1974 Zb. z 24. apríla
1974 o Zbore národnej bezpečnosti nadobudol účinnosť 1. júlom 1974, zákon č. 64/1978
Zb. z 21. júna 1978, ktorým sa mení a dopĺňa branný zákon, nadobúda účinnosť 1. januárom
1979.