VYHLÁŠKA 121/1974 Z. z. o sústave zdravotníckych zariadení

§ 1

(1)

Sústavu zdravotníckych zariadení, ktoré poskytujú zdravotnícke služby, tvoria zariadenia

hygienickej služby a zariadenia liečebno-preventívnej starostlivosti. Tieto zariadenia

sa budujú podľa kategórií, typov a stupňov ustanovených touto vyhláškou ako jednotná

sieť zdravotníckych zariadení a plnia svoje úlohy v úzkej pracovnej a organizačnej

nadväznosti tak, aby sa všetkým občanom poskytovali dostupné, plynulé a hodnotné zdravotnícke

služby.

(2)

Základom sústavy zdravotníckych zariadení sú územné a závodné zdravotnícke obvody,

v ktorých sa poskytujú občanom obvodné služby. Pri poskytovaní týchto služieb v obvodných

zdravotníckych strediskách a poliklinikách prichádza chorý do prvého a najčastejšieho

styku so zdravotníckymi zariadeniami, a preto treba ich rozvoj prednostne zabezpečovať

kádrovým a vecným vybavením.

§ 2

Zdravotnícke zariadenia sa v určenom rozsahu zúčastňujú na výučbe a výchove žiakov

zdravotníckych škôl a poslucháčov lekárskych fakúlt a farmaceutickej fakulty a plnia

zverené im úlohy pri ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve. Zdravotnícke zariadenia

určené Ministerstvom zdravotníctva Českej socialistickej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

po dohode s Ministerstvom školstva Českej socialistickej republiky na výučbu poslucháčov

lekárskych fakúlt alebo farmaceutickej fakulty sa označujú ako fakultné; týmto spôsobom

určné lôžkové oddelenia zdravotníckych zariadení sa označujú ako kliniky. Výučbové

základne Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Prahe určené ministerstvom

sa tiež označujú ako kliniky.

§ 3

(1)

Hygienické stanice plnia úlohy uvedené v § 34 zákona a vykonávajú aj určené vyšetrenia

na účely liečebno-preventívnej starostlivosti.

(2)

Hygienické stanice sa zriaďujú vo dvcoh typoch: v okresoch ako okresné hygienické

stanice a v krajoch ako krajské hygienické stanice. V mestách Brne, Ostrave a Plzni

sa zriaďujú mestské hygienické stanice a v mestských obvodoch hlavného mesta Prahy

sa zriaďujú obvodné hygienické stanice; majú postavenie okresných hygienických staníc.

Hygienická stanica hlavného mesta Prahy má postavenie krajskej hygienickej stanice.

§ 4

(1)

Okresné hygienické stanice vykonávajú základné terénne vyšetrovania; laboratórne

vyšetrovania a špecializované výkony vykonávajú v rozsahu určenom sieťou laboratórnych

služieb v súlade s koncepciami odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a s

perspektívnou sieťou zdravotníckych zariadení (§ 26).

(2)

Okresné hygienické stanice sa podľa rozvoja priemyslu a poľnohospodárstva na svojom

spádovom území zriaďujú v troch stupňoch. Okresná hygienická stanica I. stupňa sa

člení na oddelenia podľa odborov hygieny a epidemiológie; nemá laboratórne vybavenie.

Okresná hygienická stanica II. stupňa má spravidla odbor hygieny a protiepidemický

odbor, ktoré sa členia na oddelenia podľa odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie

a majú základné laboratórne vybavenie; postupne sa v nej zriaďuje aj oddelenie pracovného

lekárstva. Okresná hygienická stanica III. stupňa má spravidla odbory hygieny, hygieny

práce a pracovného lekárstva, protiepidemický a mikrobiologický, ktoré sa členia na

oddelenia podľa jednotlivých odborov hygieny, epidemiológie a mikrobiológie a majú

základné a špeciálne vybavenie. Odbory a oddelenia možno zlučovať.

§ 5

(1)

Krajské hygienické stanice vykonávajú pre potrebu obyvateľstva kraja zvlášť špecializované

výkony, ktoré sa nemôžu zabezpečiť v okresných hygienických staniciach, a odborne

vedú ich pracovníkov. Sústavne sa starajú v odbore svojej pôsobnosti o ďalšie vzdelávanie

zdravotníckych pracovníkov. Riešia plánované vedeckovýskumné úlohy a zabezpečujú zavádzanie

výsledkov vedy do praxe.

(2)

Krajská hygienická stanica sa člení

a)

na odbor hygieny s oddeleniami všeobecnej a komunálnej hygieny, hygieny výživy a

predmetov bežného užívania, hygieny detí a dorastu a hygienických labotratórií,

b)

na odbor hygieny práce a pracovného lekárstva s oddeleniami hygieny práce, fyziológie

práce, pracovného lekárstva, mentálnej hygieny a psychológie práce, hygieny žiarenia

a s laboratóriami hygieny práce a pracovného lekárstva,

c)

na protiepidemický odbor s protiepidemickým oddelením a oddelením dezinfekcie, dezinsekcie

a deratizácie,

d)

na mikrobiologický odbor s bakteriologickým, imunologickým virologickým a parazitologickým

oddelením,

e)

na organizačno-dokumentačné oddelenie.

§ 6

(1)

Na zabezpečenie úzko špecializovaných vyšetrení a iných výkonov možno podľa zásad

ustanovených ministerstvom zriaďovať v hygienických staniciach zvlášť špecializované

laboratóriá 1) a v jednotlivých oddeleniach hygienických staníc úseky.

(2)

Vysunuté pracoviská, prípadne pobočky hygienických staníc môžno zriadiť v mestách

mimo sídla staníc a vo veľkých závodoch.

(3)

Ministerstvo môže po dohode s príslušnými krajskými národnými výbormi (s Národným

výborom hlavného mesta Prahy) ustanoviť, že niektoré najväčšmi špecializované výkony

majú vykonávať určené okresné alebo krajské hygienické stanice aj pre iné okresy,

prípadne kraje.

(4)

V krajskej hygienickej stanici môžno ďalší odbor alebo oddelenie zriadiť, len ak

to vyžadujú osobitné potreby kraja; zriadenie treba vopred prerokovať s minsiterstvom.

§ 7

Obvodné zdravotnícke strediská

(1)

Územné obvódné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb

obyvateľstvu územného obvodu alebo niekoľkých územných obvodov najmä na vidieku a

v okrajových častiach mesta a pracujúcim závodov, ktoré sú v územnom obvode a nemajú

inak zabezpečené obvodné služby. V tomto stredisku sa poskytujú služby územného obvodného

lekára, obvodného detského lekára, ženského lekára a zubného lekára, prípadne dentistu,

pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(2)

Závodné obvodné zdravotnícke stredisko je určené na poskytovanie obvodných služieb

pracujúcim závodu, prípadne miestne oddelených častí závodu alebo niekoľkých miestne

sústredených závodov, pokiaľ tieto služby nezabezpečuje priamo poliklinika.

(3)

Pri obvodnom zdravotníckom stredisku sa môže zriadiť lekáreň alebo výdajňa liekov.

§ 8

Nemocnice s poliklinikou

(1)

Nemocnice s poliklinikou sa zriaďujú v troch typoch.

(2)

Na nemocnicu s poliklinikou sa funkčne i organizačne napojujú obvodné zdravotnícke

strediská, prípadne ďalšie polikliniky (§ 12) s príslušnými obvodnými zdravotníckymi

strediskami.

(3)

Na poskytovanie leičebno-preventívnej starostlivosti pracujúcim veľkých závodov,

prípadne aj obyvateľom na určenom spádovom území sa zriaďujú závodné nemocnice s poliklinikou.

(4)

Na poskytovanie špecializovanej liečebno-preventívnej starostlivosti o deti a dorast

možno so súhlasom ministerstva výnimočne zriadiť detskú nemocnicu s poliklinikou.

§ 9

Nemocnica s poliklinikou I. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou I. typu poskytuje liečebno-preventívnu starostlivosť na

spádovom území s počtom do 50 000 obyvateľov. Obyvateľstvu tohto spádového územia

poskytuje neodkladnú nemocničnú prvú pomoc, ústavnú starostlivosť o chorých s bežnými

nekomplikovanými ochoreniami a doliečovanie chorých. V prípadoch potreby špecializovaného

vyšetrenia alebo ošetrenia zabezpečuje rýchlu prepravu chorých na príslušné oddelenie

nemocnice s poliklinikou vyššieho typu. Obyvateľstvu zdravotníckych obvodov spádového

územia polikliniky poskytuje odborné ambulantné služby a obyvateľstvu zdravotníckych

obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby, pokiaľ ich nezabezpečujú

ďalšie zariadenia ambulantnej starostlivosti na spádovom území.

(2)

Nemocnica s poliklinikou I. typu sa člení

a)

na nemocnicu, ktorá má interné oddelenie a chirurgické oddelenie a v súlade s perspektívnou

sieťou zdravotníckych zariadení môže mať ešte detské oddelenie a ženské oddelenie;

lôžková časť zdravotníckeho zariadenia, ktorá nemá interné alebo chirurgické oddelenie,

je súčasťou nemocnice vyššieho typu,

b)

na polikliniku, ktorá má interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické a posudkové

oddelenie,

c)

na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: spravidla oddelenie alebo pracovisko

klinickej biochémie, röntgenové, rehabilitačné, prosektúru.

(3)

Nemocnica s poliklinikou I. typu tvorí s nemocnicami s poliklinikou II. a III. typu

jednotný funkčný celok umožňujúci poskytovanie komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti.

(4)

Pri nemocnici s poliklinikou I. typu sa zriaďuje lekáreň.

§ 10

Nemocnica s poliklinikou II. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou II. typu poskytuje na spádovom území s počtom do 200 000

obyvateľov špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc s poliklinikou I.

typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území plní aj úlohy nemocnice s poliklinikou

I. typu.

(2)

Nemocnica s poliklinikou II. typu sa člení

a)

na nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, tuberkulózy

a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, nervové, psychiatrické, anesteziologicko-resuscitačné,

ortopedické, urologické, prípadne infekčné. 2)

b)

na polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,

ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,

nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, telovýchovno-lekárske, posudkové,

c)

na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,

rehabilitačné, transfúzne, nukleárnej medicíny, patológie.

(3)

V nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje služba rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4)

Pri nemocnici s poliklinikou II. typu sa zriaďuje lekáreň.

§ 11

Nemocnica s poliklinikou III. typu

(1)

Nemocnica s poliklinikou III. typu poskytuje na spádovom území s počtom približne

1 milión obyvateľov zvlášť špecializované služby, ktoré nepatria do úloh nemocníc

s poliklinikou II. typu na tomto území. Na svojom užšom spádovom území poskytuje aj

nemocničnú starostlivosť, prípadne plní aj ďalšie úlohy nemocníc s poliklinikou II.

a I. typu. Zúčastňuje sa na ďalšom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, rozvíja

podľa schváleného plánu vedeckovýskumnú činnosť a zabezpečuje zavádzanie výsledkov

vedy do praxe.

(2)

Nemocnica s poliklinikou III. typu sa člení

a)

na nemocnicu, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, infekčné,

tuberkulózy a respiračných chorôb, kožné, ušné-nosné-krčné, očné, stomatologické,

nervové, psychiatrické, ortopedické, urologické, rádioterapeutické, anesteziologicko-resuscitačné,

chorôb z povolania,

b)

na polikliniku, ktorá má oddelenie interné, detské, chirurgické, ženské, stomatologické,

ušné-nosné-krčné, očné, tuberkulózy a respiračncýh chorôb, kožné, dorastové, ortopedické,

nervové, psychiatrické, urologické, rádioterapeutické, chorôb z povolania, lekárskej

genetiky, telovýchovno-lekárske, posudkové,

c)

na spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky: oddelenie klinickej biochémie, röntgenové,

rehabilitačné, protetické, transfúzne, klinickej hematológie, patológie, súdno-lekárske,

nukleárnej medicíny, tkanivovú stanicu.

Špecializované pracoviská v tom istom nadstavbovom odbore sa zlučujú do jedného z

oddelení.

(3)

V nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje služba rýchlej zdravotníckej pomoci.

(4)

Pri nemocnici s poliklinikou III. typu sa zriaďuje lekáreň.

(5)

Ministerstvo môže ustanoviť, ktoré vysoko špecializované služby budú určité nemocnice

s poliklinikou II. typu obstarávať pre širšie spádové územia; takú úpravu treba vopred

prerokovať s príslušnými národnými výbormi.

§ 12

Polikliniky

(1)

Územná poliklinika zriadená mimo sídla nemocnice s poliklinikou poskytuje obyvateľstvu

zdravotníckych obvodov spádového územia polikliniky odborné ambulantné služby a obyvateľstvu

zdravotníckych obvodov, ktorých sídlo je v poliklinike, poskytuje aj obvodné služby,

pokiaľ ich nezabezpečujú ďalšie zariadenia ambulantnej starostilvosti. Člení sa ako

poliklinika a vyšetrovacie a liečebné zložky nemocnice s poliklinikou I. typu.

(2)

Závodná poliklinika poskytuje obvodné služby aj ďalšie odborné ambulatné služby pracujúcim

závodu alebo niekoľkých závodov, pre ktoré je zriadená.

(3)

Pri poliklinike sa zriaďuje lekáreň alebo výdajňa liekov.

§ 13

(1)

Oddelenia nemocnice tvoria so zodpovedajúcim oddelením polikliniky celok riadený

jedným vedúcim.

(2)

Ako súčasť oddelenia nemocnice sa podľa zásad diferencovanej liečebno-preventívnej

starostlivosti zriaďujú jednotky intenzívnej starostlivosti a doliečovacie jednotky.

(3)

V nemocnici s poliklinikou (v poliklinike) možno, pokiaľ sú pre to osobitné dôvody,

zriaďovať aj iné oddelenia alebo iné útvary, než ktoré sú uvedené v § 9 až 11; také

aj iné odchýlky možno však robiť len v súlade s kocepciami odborov liečebno-preventívnej

starostlivosti (§ 26) alebo so súhlasom ministerstva.

§ 14

(1)

Veľkosť oddelení a iných útvarov nemocnice s poliklinikou (polikliniky) sa určuje

podľa potrieb vymedzeného spádového územia a jednotlivých odborov liečebno-preventívnej

starostlivosti tak, aby zaručovala účelné využitie pracovných kolektívov a vecného

vybavenia.

(2)

Nemocničné lôžka nemocníc s poliklinikou všetkých typov tvoria na vymedzenom spádovom

území nemocnice s poliklinikou III. typu v jednotlivých odboroch spoločný (integrovaný)

lôžkový fond umožňujúci ich racionálne využitie podľa zásad diferencovanej starostlivosti.

§ 15

(1)

Odborné liečebné ústavy plnia úlohy ustanovené v § 36 zákona podľa koncepcií jednotlivých

odborov liečebno-preventívnej starostlivosti (§ 26). Spádové územie odborných liečebných

ústavov podľa ich povahy, významu a umiestnenia zahŕňa spravidla viac okresov alebo

krajov.

(2)

Odborné liečebné ústavy sa podľa ustanoveného odborného zamerania a veľkosti môžu

členiť na oddelenia, prípadne na iné útvary.

§ 16

(1)

Liečebne pre dlhodobe chorých sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej

starostlivosti zameranej predovšetkým na ošetrovateľskú a rehabilitačnú starostlivosť

o osoby trpiace dlhotrvajúcimi chorobami.

(2)

Liečebne tuberkulózy a respiračných chorôb sú určené pre chorých na pľúcnu alebo

mimopľúcnu tuberkulózu a respiračné choroby, pokiaľ ich stav vyžaduje dlhodobú ústavnú

starostlivosť.

(3)

Psychiatrické liečebne sú určené pre osoby postihnuté duševnými poruchami, ktoré

potrebujú špecializovanú ústavnú starostlivosť, prípadne majú uložené povinné liečenie.

(4)

Rehabilitačné ústavy sú určené na poskytovanie špecializovanej ústavnej rehabilitačnej

starostlivosti chorým s určenými poruchami hybnosti, prípadne poruchami iných funkcií.

(5)

Špecializovanú ústavnú starostlivosť poskytujú aj ďalšie odborné liečebné úsavy zriadené

podľa potrieb rozvoja liečebno-preventívnej starostlivosti.

§ 17

(1)

Kúpeľné liečebne poskytujú chorým špeciálne zameranú ústavnú kúpeľnú starostlivosť,

ktorá nadväzuje na starostlivosť psokytovanú v iných zaraiadeniach liečebno-preventívnej

starostlivosti a pri ktorej sa využívajú predovšetkým prírodné liečivé zdroje alebo

klimatické podmienky. Spravidla sa špecializujú na jeden alebo viac odoborov podľa

indikačného zamerania. Kúpeľné liečebne môžu poskytovať aj ambulantnú kúpeľnú starostlivosť.

Ak kúpeľná liečebňa poskytuje odbornú starostlivosť v niekoľkých odboroch alebo ak

je to účelné vzhľadom na jej veľkosť, môže sa členiť na oddelenia.

(2)

Kúpeľná starostlivosť o deti a dorast sa poskytuje v kúpeľných liečebniach špecializovaných

podľa určených indikácií.

(3)

Kúpeľné zariadenie určené na poskytovanie ambulatntných služieb chorým a prípadne

aj na poskytovanie niektorých ďalších odborných služieb v kúpeľoch počas kúpeľného

liečenia sa označuje ako kúpeľná poliklinika. Môže tiež poskytovať niektoré ambulatné

služby obyvateľstvu v mieste a v blízkom okolí.

(4)

Kúpeľné liečebne, kúpeľné polikliniky a ďalšie spoločné pomocné a vedľajšie kúpeľné

zariadenia sú začlenené do kúpeľných organizácií.

§ 18

Ozdravovne pre deti a dorast a pre dospelých sú zdravotnícke zariadenia, v ktorých

sa osobám v rekonvalescencii alebo ohrozeným na zdraví poskytuje za lekárskeho dozoru

a vedenia odborná ústavná starostlivosť pri dodržiavaní potrebnej životosprávy, spravidla

s využitím klimatických podmienok.

§ 19

Nočné sanatóriá sú závodné zdravotnícke zariadenia, v ktorých sa pracujúcim s ohrozeným

alebo narušeným zdravím, ale schopným práce umožňuje mimo pracovného času dodržiavať

náležitú životosprávu a poskytuje sa potrebné ošetrovanie a liečenie. Nočné sanatóriá

sa môžu zriaďovať aj ako zdravotnícke zariadenia územné, prípadne spoločné.

§ 20

Zariadenia lekárenskej služby

(1)

Na plnenie úloh uvedených v § 37 zákona sa zriaďujú lekárne troch typov a ďalšie

zariadenia lekárenskej služby. Tieto zariadenia zabezpečujú prípravu, výdaj a kontrolu

liečiv a zdravotníckych potrieb v úzkej spolupráci s ostatnými zariadeniami liečebno-preventívnej

starostlivosti, prípadne veterinárnej služby.

(2)

Lekárne I. typu zabezpečujú prípravu a výdaj liekov a zdravotníckych potrieb predovšetkým

na účely obvodných služieb na území s počtom približne 10 000 až 30 000 obyvateľov.

Lekárne II. typu zabezpečujú také služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou

I. typu, prípadne len polikliniky. Lekárne III. typu zabezpečujú také služby v rozsahu

potrebnom predovšetkým pre obvodné služby a ostatné odborné služby nemocnice s poliklinikou

I. typu, prípadne len polikliniky. Lekárne II. typu zabezpečujú v plnom rozsahu zvlášť

špecializované služby potrebné pre všetku ambulatnú a ústavnú starostlivosť.

(3)

Pre potreby veterinárnej služby a poľnohospodárstva zabezpečujú lekárne, kotré určí

okresný národný výbor, služby v rozsahu rozšíreného alebo úplného sortimentu veterinárnych

liečiv.

(4)

Podľa potreby sa ako vysunuté pracoviská lekární môžu zriadiť

a)

výdajne liekov v zariadeniach ústavnej, prípadne aj ambulantnej staroslivosti vo

veľkých závodoch a v miestach so sťaženou dostupnosťou,

b)

výdajne zdravotníckych potrieb,

c)

výdajne liečivých rastlín.

(5)

Laboratórium pre kontrolu liečiv kontroluje liečivá pre lekárenskú službu, organizácie

na zásobovanie liečivami a zdravotníckymi potrebami, prípadne pre ďalšie určené zdravotnícke

organizácie, spravidla na území kraja.

§ 21

(1)

Dojčenské ústavy poskytujú ústanú starostlivsoť (včítane výchovnej starostlivosti)

deťom spravidla vo veku do jedného roka, ktorých vývoj je ohrozený zdravotným stavom

alebo nevhodným domácim prostredím.

(2)

Detské domovy poskytujú ústavnú strarostlivosť (včítane výchovnej starostlivosti)

deťom spravidla vo veku od jedného do troch rokov, o ktoré sa nemá ktro starať alebo

ktorým nemožno zo zdravotných alebo sociálnych dôvodov zabezpečiť starostlivsoť vo

vlastnej rodine, prípadne náhradnú rodinnú starostlivosť.

(3)

Dojčenský ústav a detský domov možno spojiť do spoločného zariadenia ako detský domov

pre deti do troch rokov.

§ 22

(1)

V jasliach sa poskytuje starostlivosť o všetranný rozvoj zdravých detí spravidla

vo veku do troch rokov; nadväzuje na starostlivosť o deti v rodine a doĺňa ju. Úlohou

jaslí je pomôcť rodinám v starostlivosti o deti a umožniť matkám zapojiť sa do práce

a účastniť sa na verejnom živote.

(2)

Podľa času prevádzky sa jasle zriaďujú s dennou, prípadne týždennou, výnimočne s

nepretržitou prevádzkou.

(3)

Závodné jasle sa zriaďujú predovšetkým pre starostlivosť o deti rodičov alebo iných

osôb, ktroé majú deti v starostlivosti a pracujú v závode, družstevné jasle pre starostlivosť

o deti členov jednotných roľníckych družstiev, prípadne aj iných družstiev.

(4)

V spoločných budovách s materskou školou sa jasle zriaďujú podľa osobitných predpisov.

3)

(5)

Územné jasle spravujú miestne a mestské národné výbory, závodné a družstevné jasle

riadia ústavy národného zdravia.

§ 23

(1)

V súlade so zvýšenou starostlivosťou celej spoločnosti o zdravie pracujúcich sa zriaďujú

závodné zdravotnické zariadenia (§ 39 ods. 1 a § 40 zákona). Veľkosť a členenie závodných

zdravotníckych zariadení sa spravuje podľa druhu výroby, prevádzky závodu a podľa

počtu a zloženia pracujúcich. Prednostné zriaďovanie závodných zdravotníckych zariadení

sa zabezpečuje tak určením nižšieho počtu pracujúcich rozhodného pre zriadenie jednotlivých

druhov závodných zdravotníckych zariadení, ako aj priaznivejšími normami ich osobného

a vecného vybavenia. Závodné zdravotnícke zariadnia sa zriaďujú prednostne pre pracujúcich,

ktorí sú pri práci vo zvýšenej miere ohrození na zdraví, a pre pracujúcich, ktorí

sú vystavení nebezpečenstvu ochorenia na choroby z povolania.

(2)

Závodné zdravotnícke zariadenia zriaďujú, majú v prevádzke a zrušujú národné výbory

po dohode s príslušnými orgánmi Revolučného odborového hnutia a v súčinnosti s vedením

organizácií.

§ 24

(1)

Všetky závodné zdravotnícke zariadenia v závode, s výnimkou závodných jaslí, tvoria

jeden celok začlenený do príslušného ústavu národného zdravia. Ak to vyžaduje význam

a rozsah závodu, prípadne niekoľkých miestne súvisiacich závodov spravidla toho istého

podniku, možno zdravotnícke zariadenia v takom závode združiť po dohode s Českou odborovou

radou a so súhlasom ministerstva do závodného ústavu národného zdravia.

(2)

Pre pracujúcich miestne súvisiacich závodov, pokiaľ sú v nich splnené podmienky pre

zriadenie závodných zdravotníckych zariadení, sa môže v záujme účelného poskytovania

a vyššej úrovne služieb zriadiť spoločné závodné zdravotnícke zariadenie.

(3)

Závodné zdravotnícke zariadenia môžu v súlade s perspektívnou sieťou zdravotníckych

zariadení poskytovať služby aj obyvateľstvu bývajúcemu v okolí závodu, najmä v sídliskách

(otvorené závodné zdravotnícke zariadenia).

§ 25

(1)

Zdravotnícke zariadenia a ďalšie zariadenia jednotnej zdravotníckej sústavy spravované

podľa § 33 zákona okresnými a krajskými národnými výbormi sa začleňujú do okresných

alebo krajských ústavov národného zdravia.

(2)

Do krajského ústavu národného zdravia sa začleňujú tieto zdravotnícke zaraidenia

krajská hygienická stanica, nemocnica s poliklinikou III. typu, lekáreň pri nej zriadená,

laboratórium pre kontrolu liečiv. Ďalej sa doňho začleňujú odborné liečebné ústavy,

s výnimkou liečební pre dlhodobe chorých, prípadne ďalšie zdravotnícke zariadenia,

pokiaľ poskytujú zdravotnícke služby obyvateľstvu viacerých okresov alebo ešte v širšom

rozsahu a pokiaľ ich spravuje krajský národný výbor.

(3)

Do okresných ústavov národného zdravia sa začleňujú ostatné zdravotnícke zariadenia

v okrese, s výnimkou územných jaslí, ktoré spravujú miestne (mestské) národné výbory.

(4)

Ústavy národného zdravia majú na zabezpečenie hospodársko-technických úloh zdravotníckych

zariadení do nich začlenených hospodársko-technickú službu.

§ 26

(1)

Ministerstvo vydáva po prerokovaní s krajskými národnými výbormi (Národným výborom

hlavného mesta Prahy) koncepcie odborov hygieny, epidemiológie, mikrobiológie a liečebno-preventívnej

starostlivosti, v ktorých tiež bližšie určuje, v ktorých kategóriách, typoch a stupňoch

zdravotníckych zariadení a ich útvaroch sa vykonáva činnosť jednotlivých odborov.

4)

(2)

Národné výbory budujú a rozvíjajú zdravotnícke zariadenia v rámci schváleného národohospodárskeho

plánu podľa perspektívnej siete zdravotníckych zariadení, ktorá určuje budúce rozmiestnenie,

spádové územia a vnútorné členenie zdravotníckych zariadení. Túto sieť spracúva ministerstvo

spoločne s krajskými národnými výbormi (Národným výborom hlavného mesta Prahy) a vydáva

ju ako smernice.

§ 27

(1)

Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Prahy) preskúmajú doterajšiu

sieť zdravotníckych zariadení a zaradia ich najneskôr do 31. decembra 1975 do kategórií,

typov a stupňov podľa tejto vyslášky; nemocnice s polikinikou a lekárne sa môžu zaradiť

do III. typu týchto zariadení len po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Do času,

než sa uskutoční zariadenie podľa tejto vyhlášky, zostávajú zdravotnícke zariadenia

v doterajších kategóriách a typoch.

(2)

Lekárne, ktoré sú dosiaľ zložkami nemocníc s poliklinikou III. typu, sa vyčlenia

z týchto nemocníc s poliklinikou a začlenia sa priamo do krajských ústavov národného

zdravia najneskôr do 31. decembra 1975.

(3)

Krajské národné výbory (Národný výbor hlavného mesta Prahy) a okresné národné výbory

zabezpečia do 31. decembra 1975 aj vonkajšie označenie zdravotníckych zariadení.

§ 28

(1)

Sieť zdravotníckych zariadení vo veľkých mestách sa môže so súhlasom ministerstva

usporiadať s odchýlkami, ktoré si vyžaduje účelné zabezpečenie zdravotníckych služieb

pre sústredené mestské obyvateľstvo.

(2)

Ministerstvo môže v záujme lepšej dostupnosti, racionálneho poskytovania zdravotníckych

služieb a účelného využívania novej techniky povoliť odchýlky v organizačnom členení

a vo vonkajšom označení zdravotníckych zariadení.

§ 29

Orgány, ktoré spravujú zdravotnícke zariadenia, sú povinné v súlade s ustanoveniami

tejto vyhlášky upraviť ich vonkajšie označenie.

§ 30

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 43/1966 Zb. o sústave zdravotníckych

zariadení.

§ 31

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1975.