ZÁKON O TRESTNOM KONANÍ SÚDNOM (TRESTNÝ PORIADOK) 120/2001 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 57/1965 Zb., zákonom č. 58/1969 Zb., zákonom č. 149/1969 Zb., zákonom č. 48/1973 Zb., zákonom č. 29/1978 Zb., zákonom č. 43/1980 Zb., zákonom č. 159/1989 Zb., zákonom č. 178/1990 Zb., zákonom č. 303/1990 Zb., zákonom č. 558/1991 Zb., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 6/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 156/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 178/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 247/1994 Z. z., nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 222/1998 Z. z., zákonom č. 256/1998 Z. z., zákonom č. 272/1999 Z. z., zákonom č. 173/2000 Z. z. a zákonom č. 366/2000 Z. z.

§ 1

Účel zákona

(1)

Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,

aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na predchádzanie a zamedzovanie

trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel

občianskeho spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu a spoločnosti.

(2)

Pomáhať k dosiahnutiu účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto

zákona i povinnosťou občanov.

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1)

Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon.

(2)

Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na

toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, akoby bol vinný.

(3)

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky

sú prípustné len podľa zákona alebo podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z

úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať

občianske práva zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto

povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.

(5)

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav

veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú

okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech,

a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného

nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

(6)

Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne

nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá

zo strán.

(7)

Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov

a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)

Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)

V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo samosudca; predseda senátu alebo

samosudca rozhodujú sami len tam, kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom

konaní rozhoduje súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca.

(10)

Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa občania mohli prejednávania

zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie

byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.

(11)

Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva

spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí

smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)

Ten, proti komu sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený

o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť

obhajcu; všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho

práv.

(14)

Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský

jazyk.

§ 3

(1)

Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými združeniami občanov, aby

posilnili výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť

zamedzovali a ju predchádzali.

(2)

Záujmové združenia občanov môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady

porušenia zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať,

aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na pracovisku

obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So záujmovými združeniami občanov súd spolupracuje

pri zabezpečení účasti občanov na pojednávaní súdu; tieto združenia spolupôsobia podľa

ustanovení tohto zákona a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených;

pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom.

§ 4

(1)

Záujmovými združeniami občanov, ktorými sa na účely tohto zákona rozumejú najmä odborové

a iné spoločenské organizácie, pracovné kolektívy a cirkvi, s výnimkou politických

strán a politických hnutí môžu po prerokovaní v kolektíve ponúknuť prevzatie záruky

za nápravu obvineného, ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený

pôsobením kolektívu napravil. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec

na hlavnom pojednávaní spravidla pred kolektívom záujmového združenia občanov, a ak

sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri rozhodovaní o treste. Môže najmä,

pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu alebo uložiť

iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)

Záujmové združenie, ktoré prevzalo záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného,

ktorý mu bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným

činom.

§ 5

Záujmové združenia uvedené v

§ 4 ods. 1

majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným a krajským súdom ako odvolacím

súdom svojho zástupcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní pojednávania

podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko ich kolektívu k prejednávanej

trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (

§ 183

).

§ 6

(1)

Záujmové združenia uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto

podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné

upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu. Na získanie

podkladov pre takúto žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)

Uvedené záujmové združenia môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená

ich zárukou (

§ 73

), a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.

§ 7

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné si navzájom pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich

z tohto zákona.

§ 8

(1)

Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú

podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov, sú povinné pomáhať orgánom činným

v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä urýchlene vybavovať ich dožiadania. Štátne

orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo policajným orgánom

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin.

(2)

Údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, smie v prípravnom konaní požadovať

len prokurátor. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebujú na také dožiadanie predchádzajúci

súhlas prokurátora. V konaní pred súdom môže také údaje požadovať predseda senátu.

(3)

Ak sú údaje uvedené v odseku 2 potrebné na preverenie oznámení a iných podnetov (

§ 158 ods. 4

) týkajúcich sa obzvlášť závažných trestných činov (

§ 41 ods. 2 Trestného zákona

), trestných činov uvedených v treťom oddiele tretej hlavy osobitnej časti Trestného

zákona (ďalej len „korupcia“) a trestného činu podľa

§ 158 Trestného zákona

, smie ich prokurátor požadovať aj mimo prípravného konania.

(4)

Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne tajomstvo.

§ 8a

Poskytovanie informácií o trestnom konaní

(1)

Orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti verejnosť poskytovaním

informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie

skutočností dôležitých na posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť

na trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou činnosťou, a aby neporušili

zásadu, že dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno

na toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, akoby bol vinný (

§ 2 ods. 2

).

(2)

Z dôvodov uvedených v odseku 1 orgány činné v trestnom konaní odoprú poskytnutie

informácií.

§ 9

Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytujú,

samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného

štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ

nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky

týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.

Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie.

§ 10

Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby

požívajúce imunity a výsady podľa zákona alebo medzinárodného práva.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci

orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie

ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní

záväzné.

§ 11

Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí

byť zastavené,

a)

ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,

b)

ak je trestné stíhanie premlčané,

c)

ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (

§ 10

), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona je potrebný súhlas, ak taký súhlas

nebol oprávneným orgánom daný,

d)

ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,

e)

proti tomu, kto zomrel,

f)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom

konaní zrušené,

g)

proti tomu, proti komu sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo

v predpísanom konaní zrušené,

h)

ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného a súhlas nebol daný alebo

bol vzatý späť (

§ 163a

), alebo

ch)

ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná.

(2)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo

b), sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie

o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného

poučiť.

§ 12

Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný

orgán.

(2)

Policajnými orgánmi sa rozumejú poverené orgány Policajného zboru.

3

)

Rovnaké postavenie majú v konaní o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl

aj poverené orgány Vojenskej polície,

4

)

v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a o trestných činoch osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe

poverené orgány tohto zboru,

5

)

v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky

a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh a vlečiek poverené orgány

Železničnej polície Slovenskej republiky,

6

)

colné orgány,

7

)

ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením colných predpisov, a kapitáni

lodí na diaľkových plavbách

8

)

v konaní o trestných činoch spáchaných na týchto lodiach.

(3)

Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský

obvodový súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“).

(4)

Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, prípadne iný

súd s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,

aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj

Mestský súd v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné,

aj vyšší vojenský súd.

(5)

Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,

prípadne iný prokurátor s rovnakou pôsobnosťou, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení

nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor; kde tento zákon hovorí o krajskom

prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor v Bratislave, a pokiaľ z jednotlivého

ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.

(6)

Stranou sa rozumie ten, proti komu sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba a poškodený

a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský zástupca; rovnaké postavenie ako

strana má aj iná osoba, na návrh alebo žiadosť ktorej sa konanie vedie alebo ktorá

podala opravný prostriedok.

(7)

Kde tento zákon hovorí o organizácii, rozumejú sa ňou právnické osoby a fyzické osoby,

ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov okrem prípadu uvedeného

v

§ 4 ods. 1

.

(8)

Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(9)

Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(10)

Odsúdený je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.

(11)

Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania

od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia

orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej a prípravným konaním úsek od začatia

trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci, prerušenia alebo zastavenia

trestného stíhania pred podaním obžaloby.

(12)

Agentom je príslušník Policajného zboru, ktorý na základe príkazu príslušného orgánu

činného v trestnom konaní prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov

obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa

§ 158 Trestného zákona

; pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj

osoba ustanovená Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.

§ 13

Výkon trestného súdnictva

Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach, ustanoví osobitný zákon.

§ 14

(1)

Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

príslušníci vojensky organizovaných a iných zborov, o ktorých to ustanovuje osobitný

zákon, ak sú v činnej službe,

c)

osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,

d)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

e)

vojnoví zajatci.

(2)

Vojaci a príslušníci zborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej

služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili

v služobnej rovnošate.

(3)

Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby

a)

pre trestné činy vojnovej zrady (

§ 114 Tr. zák.

), služby v cudzom vojsku (

§ 115 Tr. zák.

) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (

§ 269 až 271 Tr. zák.

),

b)

pre trestné činy vyzvedačstva (

§ 105 Tr. zák.

) a ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106, 107 Tr. zák.

), ak bol nimi ohrozený zvlášť dôležitý záujem obrany vlasti.

§ 15

(1)

Právomoc vojenských súdov podľa

§ 14 ods. 1

sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)

Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá

podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v

§ 14 ods. 1

, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd

môže – ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v

§ 14 ods. 3

– postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať

obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému

súdu postúpiť nemôže.

§ 16

Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.

§ 17

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch, ak za ne zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak za ne

možno uložiť výnimočný trest. O trestnom čine teroru podľa

§ 93

a 93a, záškodníctva podľa

§ 95 a 96

, sabotáže podľa

§ 97

, skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa

§ 148a ods. 4, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a,

výroby detského pornografického diela podľa § 205b ods. 4, hrubého nátlaku podľa §

235a ods. 2 až 5, krádeže podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo

2 spáchaný členom organizovanej skupiny, a podľa odseku 6, podvodu podľa § 250 ods.

4 písm. a) a ods. 5, úverového podvodu podľa 250a ods. 5, subvenčného podvodu podľa

§ 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa § 250c ods. 5, neoprávneného obohatenia

podľa § 250d ods. 5, podvodného úpadku podľa § 250e ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej

činnosti podľa § 252 ods. 4 a 5 Trestného zákona a o trestnom čine podľa zákona na

ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak je dolná hranica trestu

nižšia. Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie podľa predchádzajúcej vety aj

vtedy, ak sa konanie páchateľa posudzuje len podľa jedného z uvedených odsekov trestného

činu.

§ 18

(1)

Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie

súd, v obvode ktorého obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto

miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v obvode

ktorého čin vyšiel najavo.

§ 19

zrušený

§ 20

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých

trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)

Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal vykonávať konanie samosudca, a

o trestnom čine, o ktorom patrí vykonávať konanie senátu, vykonáva senát.

(3)

Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný

čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských

súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.

Ináč sa ustanovenie v odseku 1 v pomere medzi okresným súdom a krajským súdom na jednej

strane a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.

§ 21

(1)

Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný vykonávať konanie aspoň o

jednom z trestných činov.

(2)

Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný vykonávať konanie proti páchateľovi

trestného činu alebo o najťažšom trestnom čine.

§ 22

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva

konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola

vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 23

Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom

z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o

ktorej by ináč patrilo vykonávať konanie okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)

Ak sú tu podmienky na spoločné konanie, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a

rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 24

Spory o príslušnosť

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

§ 25

Odňatie a prikázanie veci

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho

istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie

spoločne nadriadený.

§ 26

Príslušnosť súdu na úkony v prípravnom konaní

(1)

Na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní je príslušný súd, v ktorého obvode je činný

prokurátor, ktorý podal príslušný návrh.

(2)

Vo veciach uvedených v

§ 17

je na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského

súdu a vojenský obvodový súd.

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie

zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca

úkon.

§ 28

Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený vyhlási, že

neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť

súčasne zapisovateľom.

§ 29

(1)

O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve

odoprieť uskutočnenie tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred

uskutočnením tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky

úkon platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní

pred súdom predseda senátu. Ak tento orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním

náhrady a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 30

(1)

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci, prokurátor,

vyšetrovateľ, policajný orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti

pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka,

k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu

činnému v tomto konaní.

(2)

Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský

zástupca, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného. Po

podaní obžaloby je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania sudca, ktorý v

prejednávanej veci v prípravnom konaní nariadil domovú prehliadku, vydal príkaz na

zatknutie alebo rozhodoval o väzbe osoby, na ktorú sa potom podala obžaloba.

(3)

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca alebo prísediaci,

ktorý sa zúčastnil rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania

o sťažnosti pre porušenie zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci

zúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa. Z rozhodovania o sťažnosti na

nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo

dal naň súhlas alebo pokyn.

(4)

Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť bezodkladne, ako sa dozvedela

o dôvodoch na jej vznesenie. Úkon, ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom

na rozhodnutie v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného úkonu.

§ 31

(1)

Ak z dôvodov uvedených v

§ 30

oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd

v senáte; o vylúčení sudcu najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.

(2)

V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených v

§ 30

rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj bez návrhu. O tom, či

je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu nariadeného

úkonu trestného konania.

(4)

O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie

vydal.

(5)

O vylúčení sudcu krajského súdu ako odvolacieho súdu a sudcu najvyššieho súdu rozhodne

iný senát toho istého súdu.

(6)

O námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch,

pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne

(

§ 30 ods. 4

), sa nekoná.

§ 32

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného

a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo

proti nemu vznesené obvinenie (

§ 163

).

§ 33

Práva obvineného

(1)

Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, nie je však povinný vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy

slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným

v trestnom konaní. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom,

ako odpovedať na už položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho

obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania (

§ 165

). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť

bez prítomnosti tretej osoby. Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená.

(2)

Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal trovy obhajoby, má nárok

na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.

(3)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 34

Zákonný zástupca obvineného

(1)

Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,

najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné

prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže

zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať

i proti vôli obvineného.

(2)

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže vykonávať svoje práva uvedené

v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní

prokurátor môže na výkon týchto práv ustanoviť obvinenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu

o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

§ 35

Obhajca

(1)

Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Pre jednotlivé úkony trestného konania

s výnimkou konania pred súdom sa môže obhajca dať zastúpiť svojím koncipientom.

(2)

Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň

predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

§ 36

(1)

Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní, ak

a)

je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave (

§ 116 ods. 2

),

b)

je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená,

c)

ide o konanie proti mladistvému alebo

d)

ide o konanie proti ušlému.

(2)

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ

alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že vzhľadom na telesné alebo duševné

chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)

Ak sa vykonáva konanie o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,

ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom

konaní.

(4)

Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny a v konaní, v ktorom sa

rozhoduje o uložení ochranného liečenia s výnimkou ochranného protialkoholického liečenia.

§ 36a

(1)

Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom zasadaní, musí mať odsúdený

obhajcu, ak

a)

je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne

úkony obmedzená,

b)

ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mladistvého, ktorý

v čase konania verejného zasadania nedovŕšil osemnásty rok,

c)

je vo väzbe, alebo

d)

sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(2)

V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní o návrhu na povolenie obnovy

musí mať odsúdený obhajcu, ak

a)

ide o prípady uvedené v

§ 36 ods. 1 písm. a) alebo b)

,

b)

ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná

hranica prevyšuje päť rokov,

c)

je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o sťažnosti pre porušenie zákona

alebo o návrhu na povolenie obnovy nedovŕšil osemnásty rok, alebo

d)

sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,

e)

ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.

§ 37

Zvolený obhajca

(1)

Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný

zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ,

osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený je pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu tak urobiť

tieto osoby i proti jeho vôli.

(2)

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou

zvolený, zvoliť iného obhajcu; to neplatí v prípade náhradného obhajcu (

§ 40a

).

§ 38

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (

§ 36 a 36a

), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Pokiaľ v tejto lehote nebude obhajca zvolený,

obhajca sa mu po dobu, po ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví.

(2)

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,

spravidla spoločný obhajca.

§ 39

(1)

Obhajcu ustanoví, a ak pominú dôvody nutnej obhajoby, ustanovenie zruší predseda

senátu a v prípravnom konaní sudca.

(2)

Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné prejednanie a rozhodnutie a obvinenému sa v

každej z týchto vecí ustanovil obhajca, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca

zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo k ustanoveniu

obhajcov súčasne, zruší ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení v konaní

o menej závažnom trestnom čine.

§ 40

Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť

obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený

a namiesto neho ustanovený iný obhajca. O oslobodení rozhodne v konaní pred súdom

predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.

§ 40a

Náhradný obhajca

(1)

Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené nariadené hlavné pojednávanie alebo

verejné zasadnutie pre neprítomnosť ustanoveného alebo zvoleného obhajcu, môže byť

obvinenému popri zvolenom alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.

(2)

Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako obhajca zvolený alebo ustanovený,

na hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade

neúčasti zvoleného alebo ustanoveného obhajcu.

(3)

Ustanovenia

§ 38 až 40

sa na náhradného obhajcu vzťahujú primerane.

§ 41

Povinnosti a práva obhajcu

(1)

Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na

obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať

sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného

zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a

rozhodnutiu veci.

(2)

Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať

za neho žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov (

§ 65

) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích úkonov. S obvineným,

ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v

§ 33 ods. 1

.

(3)

Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých

sa môže zúčastniť obvinený.

(4)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať

aj proti vôli obvineného.

(5)

Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,

zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca

oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

(6)

Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania vyžiadať si vopred kópiu

alebo priepis zápisnice (

§ 55

) o každom úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní (

§ 12 ods. 1

) sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, ak to nie je z technických dôvodov

možné. Náklady s tým spojené je povinný voči štátu uhradiť.

(7)

Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci, povinnosti a práva podľa

tohto zákona patria každému z nich. Pri úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť

len jedného z nich.

§ 42

(1)

Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),

musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní

a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (

§ 65

) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a

poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)

Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

§ 43

(1)

Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková,

morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené

práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa vyjadriť,

či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy

na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, nazerať do spisu a oboznámiť sa so spisom,

zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť

sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky

v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Práva preštudovať spis sa môže poškodený výslovne

vzdať.

(2)

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie

na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (

§ 206 ods. 2

). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody

uplatňuje.

§ 44

(1)

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní stíhaný ako

spoluobvinený.

(2)

V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu (

§ 17

) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)

Návrh podľa

§ 43 ods. 2

nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom

konaní.

§ 45

(1)

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jej spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)

V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže vykonávať svoje práva

uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo z omeškania, predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu

o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

(3)

Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny orgán poškodeného, ktorý

je právnickou osobou, nemôže vykonávať práva poškodeného podľa tohto zákona a je nebezpečenstvo

z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor ustanoví na výkon týchto

práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná

sťažnosť.

(4)

Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (

§ 43 ods. 2

), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho

nástupcu.

§ 46

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť

mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 47

(1)

Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej

trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky

škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)

Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému

sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa spravidla uložia do úschovy na súde. Ak

ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení príslušnému katastrálnemu úradu.

Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet

plnenia do úschovy na súde.

(3)

Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.

Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov

postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny

z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu

dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní

prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť

aj bez návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo

z omeškania.

(5)

Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,

pre ktoré sa zaistenie podľa

§ 48 ods. 1

zruší.

§ 48

(1)

Zaistenie sa zruší, ak

a)

zanikne dôvod, pre ktoré bolo nariadené,

b)

bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným oslobodzujúcim

rozsudkom, alebo

c)

uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol

obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie,

ktorým bola vec postúpená inému orgánu.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo

nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú

sa zo zaistenia.

§ 49

Proti rozhodnutiu podľa

§ 47 a 48

je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie

alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

§ 50

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť

na právne úkony nie je obmedzená; na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže

byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

(3)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom konaní, v ktorom sa preberajú

skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva, môže byť iba advokát alebo osoba,

ktorá sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom na príslušnom úseku.

§ 51

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu

alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti o opravné prostriedky; je tiež

oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba

alebo poškodený.

§ 52

Spôsob vykonávania úkonov trestného konania

Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými

tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať

ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

§ 53

(1)

Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán vykonávajú jednotlivé úkony trestného

konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé

úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo

policajného orgánu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním

vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to

je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho

obvodu sami.

(2)

Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním

okresného súdu, v obvode ktorého má byť úkon vykonaný; najvyšší súd to môže urobiť

aj dožiadaním krajského súdu.

(3)

Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať

aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v obvode ktorého má byť

úkon vykonaný.

§ 54

(1)

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná na riadne vykonanie

úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých

sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa toho, čo pri

vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony,

najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak

to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu

senátu.

§ 55

Spisovanie zápisnice

(1)

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne

po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu vykonávajúceho úkon,

b)

miesto, čas a predmet úkonu,

c)

meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,

meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone

zúčastnili, a u obvineného aj adresu, ktorú uvedie na účely doručovania (

§ 62 a 63

),

d)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie

zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí

pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie

o tomto doručení,

e)

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)

námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)

Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo

verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým

výpovediam.

(3)

V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po slovensky;

ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice

príslušnú časť výpovede aj v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)

V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,

ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie

priebehu konania možno v prípade potreby použiť iný vhodný prostriedok. Pomôcku na

to použitú treba označiť, spoľahlivo schovať a v zápisnici poznamenať, kde je uložená.

§ 56

Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda

senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej

sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu.

Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu

zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať,

uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom

pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.

Ak je táto prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici dôvod,

prečo podpis odpadol.

§ 57

Oprava zápisnice

(1)

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí

a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu ktorého ide.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice

nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava

sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 58

Zápisnica o hlasovaní

(1)

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (

§ 55 ods. 1

)

a)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,

b)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)

Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,

pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie

len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda

senátu najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca

poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť zalepí a otvorenie potvrdí svojím

podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa

senát uzniesol jednomyseľne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni

bez prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená,

že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

§ 59

(1)

Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno

ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom.

Podanie urobené telegraficky, telefaxom alebo ďalekopisom treba potvrdiť písomne alebo

ústne do zápisnice. Ustanovenia

§ 158

zostávajú nedotknuté.

(2)

Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za

ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o

dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným

alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol v

trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa

získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd

bez odkladu prokurátorovi.

§ 60

Počítanie lehôt

(1)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca

začiatok lehoty.

(2)

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý

svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa

lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo pracovného voľna, pokladá

sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.

(4)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)

podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému

orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe u jeho

náčelníka,

d)

urobené u riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo

väzbe alebo v treste alebo

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u okresného prokurátora.

§ 61

Navrátenie lehoty

(1)

Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného

prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie

lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak

nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie

proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote ôsmich dní od doručenia uznesenia

o povolení navrátenia lehoty.

(2)

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia

lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na

podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

§ 62

Všeobecné ustanovenia

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

Ak je adresátom obvinený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol na ten účel [

§ 55 ods. 1 písm. c)

]. Ak treba opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie,

stačí prítomným osobám, ktoré sa na ňom majú znova zúčastniť, oznámiť nový termín.

Obsah oznámenia, ako aj skutočnosť, že tieto osoby nový termín vzali na vedomie, sa

zaznačí v zápisnici.

(2)

V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti pokusu doručiť

iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené,

alebo pri nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí, možno o

doručenie požiadať aj policajný orgán alebo obce.

(3)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručí sa inej

dorastenej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej

na tom istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)

Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát

sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje

za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Písomnosti určené osobám požívajúcim výsady a imunity podľa medzinárodného práva

alebo osobám v ich bytoch sa predložia ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich

doručenie.

(6)

Orgány činné v trestnom konaní sú oprávnené vlastnými prostriedkami a na vlastné

náklady vykonávať doručovanie.

§ 63

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán

z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržiava, zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje,

a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Ak si adresát

zásielku nevyzdvihne do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty

za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno uložiť, ak sa doručuje

a)

obvinenému predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie, obžaloba,

trestný rozkaz alebo rozsudok, proti ktorému môže podať odvolanie,

b)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovateľ z dôležitých

dôvodov nariadi.

(4)

Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne

vyznačiť.

§ 64

Odopretie prijatia

(1)

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom

a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)

Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý písomnosť

odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom,

keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta upozorniť.

§ 65

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci majú právo

nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúceho údaje

o totožnosti svedka (

§ 101 ods. 3 a 4

) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať

si na svoje trovy kópie spisov a ich častí. Také isté právo majú zákonní zástupcovia

obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti

na právne úkony alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak

môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora,

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

(2)

V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán právo nahliadnuť

do spisu a s ním spojené ostatné práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odoprieť.

Závažnosť dôvodov, z ktorých vyšetrovateľ alebo policajný orgán toto právo odoprel,

na žiadosť osoby, ktorej sa odopretie týka, je prokurátor povinný urýchlene preskúmať.

Tieto práva nemožno odoprieť obvinenému a obhajcovi po tom, čo boli upozornení na

možnosť preštudovať spisy.

(3)

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno odoprieť nazretie do zápisnice

o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia

o vznesení obvinenia (

§ 163

). V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie do spisov obvinenému a jeho obhajcovi,

poškodenému, zúčastnenej osobe a ich splnomocnencom.

(4)

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením

predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované

štátne, hospodárske a služobné tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do spisov

hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní policajný orgán, vyšetrovateľ

alebo prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu oprávnený stanoviť primeranú

lehotu.

§ 66

(1)

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi,

vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného

ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu boli dané podľa

tohto zákona, toho môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ

alebo policajný orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 Sk.

(2)

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného

zboru v činnej službe, môže sa prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi

na disciplinárne potrestanie. Ak sa takého konania dopustí osoba, ktorá je vo väzbe

alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa prenechať riaditeľovi väznice alebo

nápravnovýchovného ústavu na uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne

potrestanie. Príslušný veliteľ alebo riaditeľ je povinný o výsledku upovedomiť orgán

činný v trestnom konaní.

(3)

Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí v konaní pred súdom prokurátor, odovzdá

sa príslušnému orgánu na kárny postih. Tento orgán je povinný o výsledku upovedomiť

orgán činný v trestnom konaní.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 67

Dôvody väzby

(1)

Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré

odôvodňujú obavu, že

a)

ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä

ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko,

b)

bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie alebo

c)

bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

(2)

Obvinený môže byť vzatý do väzby aj vtedy, ak je trestne stíhaný pre trestný čin,

na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby

najmenej osem rokov, aj keď nie sú dôvody väzby dané podľa odseku 1.

§ 68

Rozhodnutie o väzbe

(1)

Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (

§ 163

). Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje

súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

(2)

Ak v prípravnom konaní sudca návrhu prokurátora vziať obvineného do väzby nevyhovie,

rozhodne o tom uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením (

§ 74 ods. 2

) uvedie v zápisnici o úkone.

§ 69

Príkaz na zatknutie

(1)

Ak je daný niektorý z dôvodov väzby (

§ 67

) a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť

na výsluchu, vydá v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora a v konaní pred súdom

predseda senátu príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

(2)

Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že obvinený nebude zamenený

s inou osobou, obsahovať stručný opis skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie

trestného činu, ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa

príkaz na zatknutie vydáva.

(3)

Zatknutie vykonávajú na podklade príkazu policajné orgány, ktoré sú tiež povinné,

ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(4)

Policajný orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania,

najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal; ak to nie je výnimočne

možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta zatknutia od sídla súdu, ktorého sudca

príkaz vydal, musí byť obvinený dodaný najneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne

príslušnému súdu. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

(5)

Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez meškania vyslúchnuť, rozhodnúť

o väzbe a rozhodnutie oznámiť obvinenému do 24 hodín od doby, keď mu bol obvinený

dodaný. Ak výsluch obvineného vykonáva iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho

výsledku sudcu vecne príslušného súdu, ktorý príkaz na zatknutie vydal. Tento sudca

po získaní informácie o výsluchu rozhodne o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom

sudcu vykonávajúceho výsluch obvinenému. Ak sa obvinenému rozhodnutie neoznámi do

24 hodín od doby, keď bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu jeho výsluch, musí

byť obvinený prepustený na slobodu.

(6)

V konaní pre súdom rozhodne o väzbe zatknutého sudca.

(7)

Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby, dodajú do miesta výkonu väzby policajné orgány.

§ 70

Upovedomenie o vzatí do väzby

O vzatí do väzby treba bez prieťahov vyrozumieť niektorého rodinného príslušníka obvineného

alebo inú osobu, ktorú obvinený označí, a jeho advokáta; inú osobu, ktorú označí obvinený,

možno vyrozumieť len vtedy, ak sa tým nezmarí účel väzby. O vzatí do väzby príslušníka

ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.

Ak ide o uchádzača o zamestnanie, treba o vzatí do väzby upovedomiť príslušný územný

úrad práce.

§ 71

(1)

Väzba v prípravnom konaní a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu. Ak

by väzba v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov a prepustením obvineného na slobodu

by mohlo byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže na návrh

prokurátora o ďalšom trvaní väzby do jedného roka rozhodnúť sudca a nad túto lehotu,

najviac však do dvoch rokov, senát. Uznesenie o predĺžení väzby musí byť doručené

obvinenému do 10 dní od rozhodnutia.

(2)

Väzba v konaní pred súdom spolu s väzbou v prípravnom konaní nesmie trvať dlhšie

ako dva roky. Ak nebolo možné pre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné

stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude

zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže o ďalšom

trvaní väzby na nevyhnutne potrebnú dobu rozhodnúť najvyšší súd, a to aj opakovane.

Celková doba trvania väzby nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných

činoch päť rokov.

(3)

Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 2 podáva v prípravnom konaní generálny prokurátor

a v konaní pred súdom predseda senátu.

(4)

Návrh na predĺženie lehoty podľa odsekov 1 a 2 treba doručiť súdu najneskôr 10 dní

pred skončením príslušnej lehoty. Ak návrh nie je uvedeným spôsobom predložený, musí

predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor prepustiť obvineného na slobodu najneskôr

deň po uplynutí lehoty, na ktorú bolo trvanie väzby obmedzené.

(5)

Za podmienok uvedených v odseku 2 je generálny prokurátor povinný podať návrh na

predĺženie väzby spôsobom uvedeným v odseku 4 aj vtedy, ak v dobe kratšej ako 10 dní

sa pred skončením väzobnej lehoty podá obžaloba.

(6)

Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa rátajú od doby, keď došlo k zatknutiu alebo k

zadržaniu obvineného, alebo ak nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie, od doby,

keď došlo na základe rozhodnutia o väzbe k obmedzeniu osobnej slobody obvineného.

Pri vrátení veci prokurátorovi na došetrenie plynie nová šesťmesačná lehota v rámci

lehôt uvedených v odseku 1 odo dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.

(7)

Do lehôt podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítava doba, po ktorú sa obvinený nemohol zúčastniť

na úkonoch trestného konania v dôsledku toho, že bol vo väzbe alebo bol zadržaný v

cudzine alebo že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo úmyselne vyvolal inú prekážku,

ktorá mu v takej účasti bránila alebo bránila riadnemu vykonaniu úkonu. Rozhoduje

o tom súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Proti rozhodnutiu je prípustná

sťažnosť.

(8)

Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté podľa

§ 275 ods. 3

alebo

§ 287

, sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.

(9)

K návrhu na vzatie do väzby alebo na jej predĺženie treba vždy pripojiť dosiaľ získaný

celý spisový materiál.

§ 72

(1)

Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania,

či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca tak koná v prípravnom konaní iba

pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (

§ 71 ods. 1

), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov väzby a pri rozhodovaní o

žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 2. Ak pominie dôvod väzby,

musí byť obvinený ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom môže rozhodnúť

aj prokurátor. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili,

podá návrh príslušnému sudcovi na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby.

(2)

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní

prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti

sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie

iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia.

(3)

Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom

o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.

§ 73

Nahradenie väzby zárukou alebo sľubom

(1)

Ak je daný dôvod väzby uvedený v

§ 67 ods. 1 písm. a)

alebo

c)

, môže súd alebo sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení

na slobodu, ak

a)

združenie uvedené v

§ 4 ods. 1

alebo dôveryhodná osoba schopná priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného ponúknu

prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že sa obvinený na vyzvanie

dostaví na súd, k prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi a že vždy vopred oznámi vyšetrovateľovi,

prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu a súd alebo v prípravnom konaní

sudca považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu

za dostatočnú a prijme ju, alebo

b)

obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej

činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo

v prípravnom konaní sudca považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného

prípadu za dostatočný a prijme ho. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi,

prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu.

(2)

Súd a v prípravnom konaní prokurátor oboznámi toho, kto ponúka prevzatie záruky podľa

odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,

v ktorých sa nachádza dôvod väzby, a obvineného oboznámi s obsahom záruky.

(3)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1 Tr. zák., záruku alebo

sľub nemožno prijať.

§ 73a

Peňažná záruka

(1)

Ak je daný dôvod väzby uvedený v

§ 67 ods. 1 písm. a)

alebo

c)

, môže súd a v prípravnom konaní sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na slobode

alebo o jeho prepustení na slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd

alebo sudca ju prijme. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi

alebo súdu zmenu miesta pobytu. Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v §

62 ods. 1 Tr. zák., peňažnú záruku nemožno prijať. So súhlasom obvineného môže peňažnú

záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím musí byť oboznámená s podstatou

obvinenia a so skutočnosťami, v ktorých sa nachádza dôvod väzby.

(2)

S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného alebo toho, kto za neho zloženie

peňažnej záruky ponúka, na povahu spáchaného činu a výšku spôsobenej škody rozhodne

súd alebo sudca o výške peňažnej záruky a spôsobe jej zloženia.

(3)

Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca rozhodne, že peňažná záruka

pripadá štátu, ak obvinený

a)

ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní tak doručenie predvolania

alebo inej písomnosti súdu, prokurátora alebo vyšetrovateľa,

b)

zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného konania, ktorého vykonanie

je bez jeho prítomnosti vylúčené,

c)

pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý prv nedokonal

alebo ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, alebo

d)

sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu alebo výkonu

náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest.

Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa obvinený a osoba,

ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.

(4)

Peňažnú záruku zruší na návrh obvineného alebo osoby, ktorá ju zložila, alebo aj

bez návrhu súd alebo sudca, ktorý o jej prijatí rozhodol, ak pominuli dôvody, ktoré

k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest

odňatia slobody alebo peňažný trest, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do

dňa, keď odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí peňažný trest.

Obvinený, ktorý bol právoplatne odsúdený na peňažný trest, môže tiež požiadať, aby

sa záruka, ktorú zložil, použila na zaplatenie peňažného trestu.

§ 74

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe (

§ 68, 69

,

72, 73, 73a

,

§ 77 ods. 2

,

§ 192

,

§ 282 ods. 2

,

§ 287

a

§ 314c ods. 3

) s výnimkou rozhodnutia o jej predĺžení (

§ 71 ods. 1 až 4

) je prípustná sťažnosť.

(2)

Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať sťažnosť ihneď po vyhlásení

uznesenia.

(3)

Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o prepustení obvineného

z väzby (

§ 72, 73 a 73a

) a sťažnosť strán proti rozhodnutiu o pripadnutí peňažnej záruky štátu (

§ 73a

). Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť

odkladný účinok iba vtedy, ak bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o

prepustenie z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, má sťažnosť prokurátora

odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.

§ 74a

Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody

(1)

Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone trestu odňatia slobody a

ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa

§ 67

, rozhodne o dôvodoch obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení, ktoré sa proti nemu

uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.

(2)

Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým by bol inak obvinený podrobený

vo väzbe.

(3)

Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú primerane ustanovenia

§ 71, 72

a

74

.

§ 75

Zadržanie obvineného vyšetrovateľom

Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (

§ 67

) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže vyšetrovateľ

obvineného zadržať predbežne sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi

neodkladne ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, aj ďalší

materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby prípadne mohol podať návrh na vzatie do

väzby. Návrh sa musí podať tak, aby obvinený mohol byť najneskôr do 24 hodín od zadržania

odovzdaný súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.

§ 76

Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby

(1)

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby

(

§ 67

), vyšetrovateľ zadržať, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie

treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať,

len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká

osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)

Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine alebo bezprostredne

po ňom, smie obmedziť ktokoľvek, ak je to potrebné na zistenie jej totožnosti, na

zabránenie úteku alebo na zaistenie dôkazov. Je však povinný takú osobu odovzdať ihneď

vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať

aj najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak takú osobu nemožno

ihneď odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov obmedzenie osobnej slobody bez

odkladu oznámiť. Ak takú osobu prevzal iný orgán ako vyšetrovateľ, je povinný ju ihneď

odovzdať vyšetrovateľovi.

(3)

Vyšetrovateľ, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola podľa odseku 2 odovzdaná

osoba pristihnutá pri trestnom čine, vykonané zadržanie neodkladne oznámi prokurátorovi

a spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí miesto, čas a bližšie okolnosti

zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody, a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis

zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi.

(4)

Vyšetrovateľ, ktorý zadržanie vykonal alebo ktorému bola podľa odseku 2 odovzdaná

osoba pristihnutá pri trestnom čine, takú osobu neodkladne oboznámi s dôvodmi zadržania

a vyslúchne ju; v prípade, že bude podozrenie rozptýlené alebo dôvody zadržania z

inej príčiny odpadnú, prepustí ju ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na

slobodu, odovzdá prokurátorovi zápisnicu o jej výsluchu s uznesením o vznesení obvinenia

(

§ 163

) a ďalší dôkazný materiál, aby prokurátor mohol prípadne podať návrh na vzatie do

väzby. Návrh sa musí podať neodkladne tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať

súdu najneskôr do 24 hodín od jej zadržania alebo prevzatia; inak musí byť prepustená

na slobodu.

(5)

Na ustanovenie

§ 33 ods. 1

,

§ 91, 92, 93

a

95

treba primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď jej ešte

nebolo vznesené obvinenie.

(6)

Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania;

má právo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže

je obhajca v lehote tam uvedenej nedosiahnuteľný.

§ 77

Rozhodnutie o zadržanej osobe

(1)

Ak prokurátor nenariadil prepustenie zadržanej osoby na podklade materiálov, ktoré

mu došli, prípadne po jej opätovnom výsluchu, je povinný ju odovzdať v lehote 24 hodín

od zadržania alebo prevzatia súdu s návrhom na vzatie do väzby. K návrhu pripojí dosiaľ

získaný dôkazný materiál.

(2)

Sudca je povinný vyslúchnuť zadržanú osobu (odsek 1) a do 24 hodín od doručenia návrhu

prokurátora ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne o nevzatí do väzby, alebo rozhodnúť,

že ju berie do väzby. O čase a mieste konania výsluchu upovedomí neodkladne vhodným

spôsobom zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, pokiaľ je dosiahnuteľný a o jeho účasť

zadržaná osoba požiadala, a prokurátora. Obhajca a prokurátor sa môžu na výsluchu

zúčastniť a klásť zadržanej osobe otázky, ale až vtedy, až im na to sudca udelí slovo.

Prekročenie doby 24 hodín od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby je vždy

dôvodom rozhodnutia o prepustení obvineného na slobodu.

§ 78

Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť

súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; ak ju treba na účely

trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní

ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na

iné následky nevyhovenia (

§ 66

).

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,

o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti

zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (

§ 99

).

(3)

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo policajný orgán.

§ 79

Odňatie veci

(1)

Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri

sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora,

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán

potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho

na podklade príkazu policajný orgán.

(3)

Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný

orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa

odklad.

(4)

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)

Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej

alebo odňatej veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

(6)

Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,

hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.

§ 79a

Prevzatie zaistenej veci

(1)

Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného zákona,

8a

)

zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný

orgán.

(2)

Zápisnica o prevzatí zaistenej veci musí obsahovať dostatočne presný opis prevzatej

veci, aby nemohla byť zamenená s inou vecou.

(3)

Tomu, od koho bola vec uvedená v odseku 1 prevzatá, vydá orgán, ktorý vec prevzal,

písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice. Osobu, ktorej bola vec zaistená,

o tom písomne vyrozumie.

§ 79b

Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí

Ak orgán činný v trestnom konaní nemôže sám zabezpečiť úschovu vydaných, odňatých

alebo prevzatých vecí (

§ 78, 79, 79a

), zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva

v takomto odbore podnikateľskú činnosť.

§ 79c

Zaistenie účtu

(1)

Ak sú v trestnom konaní o obzvlášť závažných trestných činoch, korupcii, trestnom

čine podľa § 158 Trestného zákona a trestných činoch uvedených v druhej a deviatej

hlave osobitnej časti Trestného zákona vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze

na účte v banke,

9

)

môže predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli

zaistené priamo na účte.

(2)

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor príkaz uvedený v odseku 1 dať

aj mimo prípravného konania. Taký príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca,

inak stráca platnosť.

(3)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Vždy sa

v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa

odsekov 1 a 2, ak nerozhodne predseda senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu akékoľvek

dispozície zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia.

(4)

Ak zaistenie účtu na účely trestného konania už nie je potrebné, zaistenie sa zruší.

Ak nie je potrebné v stanovenej výške, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení

zaistenia rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(5)

Príkaz podľa odsekov 1 a 2 sa vždy doručí príslušnej banke.

9

)

Vlastníkovi účtu sa doručí len vtedy, ak tak rozhodne predseda senátu alebo prokurátor.

§ 80

(1)

Ak vec, ktorá bola podľa

§ 78

vydaná, podľa

§ 79

odňatá alebo podľa

§ 79a

prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie

alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola

prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je

nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na

vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve neprevezme, vec sa predá

a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa primerane použijú predpisy

o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní o občianskoprávnych

veciach.

(2)

Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku

1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa

použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako

aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 81

(1)

Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal

trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,

vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného

najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šiestich mesiacov

od vyhlásenia.

(2)

Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje

sa podľa

§ 80 ods. 1

. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo

skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,

ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie

veci, vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov, ktorý vykoná jej

realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3)

Ak ide o bezcennú vec, možno ju zničiť, a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať

orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch

i bez predchádzajúceho vyhlásenia opisu.

(4)

Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Proti uzneseniu o vydaní veci,

odovzdaní veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu alebo o

zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 82

Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky iných priestorov a pozemkov

(1)

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom

priestore slúžiacom na bývanie alebo v priestoroch k nim patriacich (obydlia) je vec

dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného činu.

(2)

Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku priestorov neslúžiacich

na bývanie (iných priestorov) a pozemkov, ktoré nie sú verejne prístupné.

(3)

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe

vec dôležitú pre trestné konanie.

(4)

U zadržanej osoby a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo ktorá sa berie do väzby, možno

vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo

inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

§ 83

Príkaz na domovú prehliadku

(1)

Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený sudca alebo predseda senátu a v prípravnom

konaní na návrh prokurátora sudca. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného

predsedu senátu alebo sudcu (

§ 18

) urobiť predseda senátu alebo sudca, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz

na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe,

u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do

24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.

(2)

Na príkaz predsedu senátu alebo sudcu vykoná domovú prehliadku policajný orgán, v

prípravnom konaní tiež vyšetrovateľ.

§ 83a

Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov

(1)

Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda

senátu, v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Vyšetrovateľ

alebo policajný orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz musí

byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi

priestorov alebo pozemku, alebo ich zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné,

neodkladne po odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.

(2)

Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná orgán, ktorý ju nariadil, alebo

na jeho príkaz policajný orgán.

(3)

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný

orgán vykonať prehliadku iných priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo

súhlas nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad, alebo ak ide o osobu pristihnutú

pri čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. O vykonaní tohto

úkonu musí však neodkladne upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo

súhlas uvedený v odseku 1.

§ 83b

Príkaz na osobnú prehliadku

(1)

Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť sudca alebo predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán.

(2)

Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na jeho príkaz

policajný orgán.

(3)

Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.

(4)

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo policajný

orgán vykonať osobnú prehliadku len vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť

a vec neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na

ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať

osobnú prehliadku v prípadoch uvedených v

§ 82 ods.4

.

§ 83c

Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok

(1)

Vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže vstúpiť do obydlia, iných priestorov alebo

na pozemok len vtedy, ak vec neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života

alebo zdravia osôb alebo na ochranu iných práv a slobôd, alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku, najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory

alebo pozemok osoby pristihnutej pri čine.

(2)

Rovnako môžu na miesta uvedené v odseku 1 vstúpiť v prípade, ak bol vydaný príkaz

na zatknutie alebo príkaz na dodanie do výkonu trestu odňatia slobody tam sa zdržujúcej

osoby alebo ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného.

(3)

Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba také úkony, ktoré neznesú

odklad, alebo úkony na predvedenie osoby.

§ 84

Predchádzajúca výzva

Domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo

pozemkov možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má

taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie

hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k tomuto úkonu.

§ 85

(1)

Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov alebo pozemku

je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému

členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi

účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)

K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Orgán vykonávajúci prehliadku preukáže svoje oprávnenie.

(3)

V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcej

výzve, prípadne označiť dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu

alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené v

§ 79 ods. 5

.

(4)

Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý taký úkon vykonal, hneď,

a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu,

ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo odpis zápisnice.

(5)

Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa použijú primerane ustanovenia

odsekov 1 až 4. Účasť osôb uvedených v odseku 1 pri vstupe do obydlia však možno odoprieť

a osobu uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich života alebo

zdravia.

§ 85a

(1)

Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka, prehliadka iných priestorov a pozemku,

osobná prehliadka alebo vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.

(2)

Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, neumožní vykonanie takého

úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať

odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do zápisnice (

§ 85 ods. 3

).

§ 85b

Vykonávanie dôkazu v byte, obydlí, v iných priestoroch a na pozemku

Ustanovenia

§ 83, 83a

,

84, 85 a 85a

sa použijú aj vtedy, ak na miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať

obhliadku miesta, rekonštrukciu, rekogníciu alebo vyšetrovací pokus a z povahy takého

úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom mieste a ten, u koho sa má taký úkon

vykonať, naň nedal súhlas.

§ 86

Zadržanie zásielok

(1)

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah

nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného

alebo sú jemu určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor a vyšetrovateľ,

aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovateľ potrebuje

na to predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

V trestnom konaní pre trestné činy podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona

a obzvlášť závažné trestné činy, korupciu a trestný čin podľa

§ 158 Trestného zákona

môže prokurátor alebo vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora nariadiť,

aby mu pošta alebo organizácia vykonávajúca dopravu zásielok vydali zásielku, pri

ktorej je dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo s takým trestným

činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné

zistiť jej obsah.

(3)

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 možno prepravu zásielky zadržať na príkaz

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie

vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo organizácii

vykonávajúcej prepravu zásielok do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora

alebo vyšetrovateľa, aby sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo organizácia prepravu

zásielok ďalej zdržiavať.

§ 87

Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa

§ 86 ods. 1 alebo 2

smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo

policajný orgán; vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci

súhlas prokurátora.

(2)

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorej

z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že

by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné konanie, pripojí sa zásielka

ku spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak sa uloží do depozitu. Ak je

to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie je jeho pobyt

známy, oznámi sa niektorej z jeho blízkych osôb.

(3)

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, ihneď sa odovzdá adresátovi alebo

sa vráti pošte alebo organizácii, ktorá ju vydala.

§ 87a

Zámena obsahu zásielok

V záujme zistenia osôb, ktoré majú účasť na nakladaní so zásielkou obsahujúcou omamné

látky, psychotropné látky, jedy, jadrové alebo iné podobné rádioaktívne materiály,

falšované peniaze a falšované cenné papiere, strelné alebo hromadne účinné zbrane,

strelivo a výbušniny, prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ môže nariadiť,

aby bol obsah takej zásielky vydanej podľa

§ 86 ods. 1 alebo 2

zamenený za iný, a takto upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu. Zámenu vykoná

policajný orgán, ktorý o tom spíše záznam, a zabezpečí úschovu zamenených vecí alebo

materiálov.

§ 88

(1)

V trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin, korupciu, trestný čin podľa

§ 158 Trestného zákona

alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná

zmluva, môže sudca alebo predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca nariadiť odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky, ak možno dôvodne predpokladať,

že ňou budú oznámené skutočnosti významné pre trestné konanie. Odpočúvanie a záznam

telekomunikačnej prevádzky medzi obhajcom a obvineným sú neprípustné.

(2)

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky sa musí vydať písomne a

odôvodniť, a to osobitne na každú účastnícku stanicu. Súčasne v ňom musí byť určená

osoba, ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky týka, a doba, po

ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonávať. Doba odpočúvania

a záznamu nesmie trvať dlhšie ako šesť mesiacov. Túto dobu môže predseda senátu a

v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca predĺžiť vždy na dobu ďalších šesť

mesiacov. S príkazom sa nakladá ako s písomnosťou obsahujúcou predmet štátneho tajomstva.

Odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky robia príslušné orgány Policajného

zboru.

(3)

V trestnom konaní pre iný trestný čin, ako je uvedený v odseku 1, môže orgán činný

v trestnom konaní nariadiť odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky alebo ho

urobiť aj sám len so súhlasom účastníka odpočúvanej alebo zaznamenávajúcej telekomunikačnej

stanice.

(4)

Ak sa má záznam telekomunikačnej prevádzky použiť ako dôkaz, treba k nemu pripojiť

písomný záznam, ktorý vyhotoví orgán Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s

uvedením údajov o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Do spisu sa zakladá

doslovný prepis záznamu telekomunikačnej prevádzky, ktorý sa neutajuje, podpísaný

orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam telekomunikačnej prevádzky sa môže použiť ako

dôkaz až po ukončení odpočúvania telekomunikačnej prevádzky. V inej trestnej veci,

ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky urobili, možno

záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie

pre trestný čin uvedený v odseku 1 alebo ak s tým súhlasí účastník odpočúvanej stanice.

(5)

Ak sa pri odpočúvaní a zázname nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,

orgán činný v trestnom konaní alebo príslušný orgán Policajného zboru musí získané

záznamy zničiť podľa predpisov o skartácii, ktorými je orgán činný v trestnom konaní

alebo príslušný orgán Policajného zboru viazaný.

§ 88a

(1)

Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie dovozu, vývozu alebo prevozu zásielky,

ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka bez príslušného povolenia

obsahuje omamné látky, psychotropné látky, jedy, prekurzory, jadrové a iné obdobné

rádioaktívne materiály, falšované peniaze a falšované cenné papiere, strelné alebo

hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, v záujme zistenia osôb, ktoré majú účasť

na nakladaní s touto zásielkou.

(2)

Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(3)

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže dať prokurátor príkaz uvedený v odseku 2

aj mimo prípravného konania. Taký príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca,

inak stráca platnosť.

(4)

Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány Policajného zboru v súčinnosti s orgánmi

Colnej správy, ktoré sa musia o takom postupe vopred vyrozumieť.

(5)

Pri postupe podľa odseku 1 za podmienok stanovených v osobitných predpisoch možno

použiť informačno-technické prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti

10

)

a priebeh úkonu aj inak vhodne zachytiť (

§ 55

).

§ 88b

(1)

Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov obzvlášť závažných trestných činov,

korupcie a trestného činu podľa

§ 158 Trestného zákona

možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie

a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne

sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie z trestnej činnosti alebo úmyslu

osoby spáchať takýto trestný čin.

(2)

Neprípustnou činnosťou agenta je, ak sám iniciatívne

a)

koná v úmysle, aby on alebo iný mal z trestného činu prospech alebo výhodu, alebo

iný mal pre to ujmu,

b)

podstrčí alebo podhodí inému nechcenú drogu, peniaze alebo inú vec ako dôkaz o trestnej

činnosti tejto osoby.

(3)

Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou

11

)

alebo bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä o jeho totožnosti,

rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ako krycie údaje nemožno použiť údaje, ktoré

podľa osobitného predpisu

11

)

nesmú byť krycím dokladom.

(4)

Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy nevyhnutné, možno za podmienok uvedených

v osobitnom zákone

11

)

vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.

(5)

Príkaz na použitie agenta pred začatím prípravného konania a v prípravnom konaní

vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu predseda

senátu.

(6)

Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak použitie agenta nie je spojené

so vstupom do bytu iného, príkaz uvedený v odseku 5 dať pred začatím prípravného konania

a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak

stráca platnosť.

(7)

Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť v ňom určený čas, po ktorý

bude agent použitý. Nakladá sa s ním ako s písomnosťou obsahujúcou predmet štátneho

tajomstva.

(8)

Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia len vtedy, ak prokurátor

v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu skutočnosťami zistenými agentom.

(9)

Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť do bytu.

Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

(10)

Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí byť aj po skončení jeho použitia

utajená. Prokurátorovi alebo sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov

5 a 6, ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich žiadosť pravá totožnosť

agenta oznámiť.

(11)

O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť

prokurátor pri primeranom použití ustanovenia

§ 101b ods. 3

tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len

pri primeranom použití ustanovení

§ 101 ods. 5

,

§ 101b ods. 3

a § 209 Trestného poriadku tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie

predvolania na hlavné pojednávanie agentovi zabezpečí príslušník Policajného zboru

poverený prezidentom Policajného zboru.

(12)

Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent

použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o obzvlášť závažný

trestný čin, korupciu a trestný čin podľa

§ 158 Trestného zákona

.

§ 89

Všeobecné ustanovenia

(1)

V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,

a)

či sa stal skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu,

b)

či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,

c)

podstatné okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie nebezpečnosti činu,

d)

podstatné okolnosti na posúdenie osobných pomerov páchateľa,

e)

podstatné okolnosti umožňujúce určenie následku a výšky škody spôsobenej trestným

činom,

f)

okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)

Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo

bolo získané zákonným spôsobom, najmä výpovede obvineného, svedkov, znalcov, posudky

a odborné vyjadrenia, rekognícia, obhliadka, zvukový a obrazový záznam, veci a listiny

dôležité pre trestné konanie.

(3)

Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom konaní, ale ho predložila

niektorá zo strán, nie je dôvodom na jeho odmietnutie. Náklady spojené so získaním

a zabezpečením takého dôkazu znáša strana, ktorá ho v konaní predkladá.

(4)

Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého donútenia sa nesmie použiť

v konaní s výnimkou prípadu, keď sa použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie

alebo hrozbu donútenia použila.

§ 90

Predvolanie a predvedenie

(1)

Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného

ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)

Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné

pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)

O predvolanie treba požiadať príslušný policajný orgán; ak však ide o mladistvého,

možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo

orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvolanie príslušníka ozbrojených

síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe treba požiadať jeho nadriadeného.

§ 91

(1)

Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol, pokiaľ možno, úplný a jasný obraz

o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie

byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom konaní overia inými dôkazmi.

(2)

Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.

(3)

Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu,

11a

)

môže byť vyslúchnutý s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a

obrazu.

§ 92

(1)

Pred prvým výsluchom treba zistiť totožnosť obvineného, opýtať sa na jeho rodinné,

majetkové a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného

obvinenia a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa zaznačí v zápisnici. Ak totožnosť

obvineného nemožno hneď zistiť, treba k zápisnici o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy,

aby táto osoba nemohla byť zamenená s inou osobou.

(2)

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle

opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie

zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)

Obvinenému sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Otázky sa musia klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania

klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.

§ 93

(1)

Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,

ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí

sa v zápisnici poznamenať.

(2)

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,

aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými

osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal

potrebný počet slov; k tomu však nesmie byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený

je však povinný strpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.

§ 94

(1)

Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo

spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto

osobám tvárou v tvár.

(2)

Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta (

§ 88b

), ohrozeného svedka a chráneného svedka

11a

)

a svedka, ktorého totožnosť je utajená.

§ 95

(1)

Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,

v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)

Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica

po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;

obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané

opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)

Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému

pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.

Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti

pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.

§ 96

zrušený

§ 97

Povinnosť svedčiť

Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je

známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné

konanie.

§ 98

Predvolanie a predvedenie

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,

môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených

síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, treba požiadať jeho nadriadeného, aby

oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne, aby ho dal predviesť.

§ 99

Zákaz výsluchu

(1)

Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré

je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným

orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu

vážnu škodu.

(2)

Svedok nesmie byť vyslúchaný ani vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú

povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom

alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného

činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 100

Právo odoprieť výpoveď

(1)

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho

súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je

v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných

obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede

týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,

osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom

pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu.

(3)

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého

sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 101

(1)

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,

poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu alebo o možnosti

postupu podľa odsekov 3 až 6, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a

nič nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (

§ 88b ods. 10

), súd do zápisnice namiesto údajov o skutočnej totožnosti agenta uvedie príslušné

krycie údaje.

(2)

Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám

a podľa potreby aj na iné okolnosti významné na zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi

sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel

okolnosti ním uvádzané.

(3)

Ak je dôvodná obava, že svedok alebo iná jemu blízka osoba sú v dôsledku uvedenia

bydliska tohto svedka ohrození, môže sa svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol

svoje pracovisko alebo inú adresu, na ktorú mu môže byť doručené predvolanie. Ak svedok

skutočnosti dôležité pre trestné konanie zistil v súvislosti s výkonom svojho zamestnania,

povolania, postavenia alebo funkcie, môže namiesto bydliska uvádzať svoje pracovisko.

(4)

Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti alebo bydliska, prípadne miesta pobytu

svedka je ohrozený jeho život, zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo

hrozí jemu blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje o svojej osobe.

Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa oboznámil so skutočnosťami, o ktorých

vypovedal. Materiály, ktoré umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú

na prokuratúre a v konaní na súde u predsedu senátu. Do spisu sa zakladajú iba vtedy,

keď ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi v prípade potreby možno položiť otázky o

okolnostiach, ktoré sa týkajú jeho hodnovernosti, osobitne otázky o jeho vzťahu k

obvinenému alebo k poškodenému.

(5)

Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená, orgán činný v trestnom konaní

v záujme ochrany svedka vykoná podľa potreby vhodné opatrenia, ktorými sú najmä zmena

vzhľadu a hlasu svedka, jeho výsluch s využitím technických zariadení vrátane zariadení

určených na prenos zvuku a obrazu.

(6)

Súhlas na postup podľa odsekov 3 a 4 dáva predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

(7)

Pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa

§ 158 Trestného zákona

vo výnimočných prípadoch možno na svedka aplikovať ustanovenie

§ 88b ods. 3

.

(8)

Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté

okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(9)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal

potrebný počet slov.

§ 101a

Ak vyšetrovateľ neuzná dôvod na postup podľa

§ 101 ods. 3 a 4

, hoci sa ho svedok domáha a uvádza konkrétne skutočnosti, ktoré podľa neho takýto

spôsob postupu odôvodňujú, vyšetrovateľ predloží vec prokurátorovi, aby preskúmal

správnosť postupu vyšetrovateľa. Ak nehrozí nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch

svedka dovtedy, kým prokurátor o tejto veci nerozhodne. V opačnom prípade svedka vypočuje

a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu zaobchádza tak, aby totožnosť

svedka zostala utajená.

§ 101b

(1)

Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesné, zmyslové alebo duševné postihnutie

alebo z iných vážnych dôvodov nemôže dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pri použití

technických zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije vtedy, ak svedok pre svoj pobyt v cudzine

sa nemôže alebo nechce dostaviť na výsluch, ale je ochotný vypovedať, a príslušný

orgán cudzieho štátu poskytne potrebnú právnu pomoc.

(3)

Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu ohrozeného svedka a chráneného

svedka, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu.

11a

)

§ 102

(1)

Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých

oživovanie v pamäti by vzhľadom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a

mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak,

aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie

pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom

na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu

vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní

i rodičia.

(2)

V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.

V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice

i bez podmienok uvedených v

§ 211

. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a

úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým

vyslúchaná osoba vypovedala.

§ 103

Ustanovenia

§ 93 ods. 1 a 2

,

§ 94 a 95

o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.

§ 104

Svedočné

(1)

Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).

Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,

čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)

Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.

§ 105

(1)

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,

rozhodne orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda

senátu o pribraní znalca okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej

z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu. Namiesto pribrania

znalca možno sa uspokojiť v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením

príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.

(2)

Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.

Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (

§ 115

) alebo o vyšetrenie duševného stavu (

§ 116

). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomretého

ošetroval počas choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.

(3)

Proti rozhodnutiu o pribraní znalca je prípustná sťažnosť.

§ 106

Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (

§ 66

) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo

ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o

význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch

krivej výpovede a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj

v prípadoch, ak posudok obstarala niektorá zo strán podľa

§ 89 ods. 3

.

§ 107

Príprava posudku

(1)

Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisov a

vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie

dôkazov a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi

nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný

pri výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet

znaleckého vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi najskôr

objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku.

(2)

Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne. Posudok sa doručuje

tiež obhajcovi, a to na trovy obhajoby.

§ 108

Výsluch znalca

(1)

Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a

ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu

do zápisnice.

(2)

Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,

podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov

rozchádzajú, treba vyslúchnuť každého osobitne.

(3)

V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyšetrovateľ ani prokurátor

o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.

§ 109

Chyby posudku

Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba

požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa iný znalec.

§ 110

Posudok ústavu

(1)

Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie

môže orgán činný v trestnom konaní rozhodnúť o pribratí štátneho orgánu alebo ústavu

na podanie posudku alebo na preskúmanie posudku podaného znalcom.

(2)

Štátny orgán alebo ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok

vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom

by bolo treba pribrať dvoch znalcov (

§ 105 ods. 2

), uvedie štátny orgán alebo ústav v posudku dve takéto osoby.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 111

Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)

O ustanovení znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve odoprieť

vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinnosti pred vykonaním znaleckého

úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné) platia

osobitné predpisy.

(2)

Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.

Ak ten, kto znalca pribral, alebo predseda senátu nesúhlasí s výškou vyúčtovaného

znalečného, rozhodne uznesením. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má

odkladný účinok.

§ 112

(1)

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné

predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom

na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú

skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.

§ 113

Účel obhliadky a zápisnica o nej

Obhliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité

pre trestné konanie. Na obhliadku sa spravidla priberie znalec.

§ 113a

Obhliadka miesta činu

Obhliadka miesta činu sa vykonáva, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti

dôležité pre trestné konanie, najmä ak by mohli byť na mieste činu zistené alebo zaistené

akékoľvek stopy.

§ 114

Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)

Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na

jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže

ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2)

Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,

povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo

u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3)

Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa zdržiavala na mieste činu, je

osoba, o ktorú ide, povinná strpieť úkony potrebné na také zistenie.

(4)

O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto osobu poučiť s upozornením

na následky nevyhovenia (

§ 66

).

§ 115

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola

prehliadnutá a pitvaná. Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor, vyšetrovateľ

alebo policajný orgán uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so

súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorý súhlas vydá po prehliadke a pitve

bez odkladu.

(2)

Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

§ 116

(1)

Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu na písomný príkaz súdu

vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.

(2)

Ak nemožno duševný stav vyšetriť inak, môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora

sudca nariadiť, aby obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je vo

väzbe, aj v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej

príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

§ 117

Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba

podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní na návrh

prokurátora sudca túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu

lehoty je prípustná sťažnosť.

§ 118

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno

znalecky vyšetriť i duševný stav svedka; v takom prípade je vždy potrebný písomný

príkaz súdu. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa

§ 116 ods. 2

nie je však prípustné.

§ 119

Spôsob rozhodovania

(1)

Súd rozhoduje rozsudkom alebo trestným rozkazom, kde to zákon výslovne ustanovuje;

v ostatných prípadoch rozhoduje, ak zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo

iné, uznesením.

§ 120

(1)

Rozsudok po úvodných slovách „V mene Slovenskej republiky“ musí obsahovať

a)

označenie súdu, o rozsudok ktorého ide, aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na

rozhodnutí zúčastnili,

b)

deň a miesto vyhlásenia rozsudku,

c)

výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta

narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi potrebnými na to,

aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských

súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)

Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,

musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním

a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu

spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré

odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

§ 121

Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd aj výrok

a)

o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (

§ 43 ods. 2

),

b)

o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní rozhodnuté.

§ 122

(1)

Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,

podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,

a to prípadne s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno

podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom, či bol podmienečný odklad

povolený, a prípadne na aké podmienky je viazaný. Ak bol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu (

§ 39a

,

81 Tr. zák.

). Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať

do rozsudku.

(2)

Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v

§ 226

sa oslobodenie spod obžaloby opiera.

§ 123

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na základe odvolania,

sťažnosti pre porušenie zákona, alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme

do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvislosť

týchto výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

§ 124

V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z

ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

§ 125

Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží, ktoré skutočnosti vzal

za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí

byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie

ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku pojaté

ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

§ 126

Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä, či

a)

sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,

c)

tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e)

trestnosť skutku nezanikla,

f)

prijíma záruku ponúknutú záujmovým združením občanov za nápravu obžalovaného,

g)

a aký trest má byť obžalovanému uložený,

h)

a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,

ch)

a aké ochranné opatrenie má byť uložené.

§ 127

(1)

Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov a prísediacich, ktorí sa zúčastnili

na pojednávaní, ktoré rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný

nikto iný. O obsahu porady treba zachovať mlčanlivosť.

(2)

Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú

sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,

až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,

rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)

Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.

Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie

spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)

Prísediaci hlasujú pred sudcami. Prísediaci a mladší sudcovia hlasujú pred staršími

a na vojenských súdoch prísediaci alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi

alebo sudcami hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)

O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (

§ 58

).

§ 128

Vyhlásenie rozsudku

(1)

Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)

Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene Slovenskej republiky“, úplné znenie výroku, aspoň

podstatná časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť

v úplnej zhode s obsahom rozsudku tak, ako bol odhlasovaný.

(3)

Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri

dni.

§ 129

Vyhotovenie rozsudku

(1)

Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom

rozsudku tak, ako bol vyhlásený.

(2)

Rozsudok treba písomne vyhotoviť najneskoršie do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia;

ak ho zo závažných dôvodov nemožno v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť

dlhšiu lehotu.

(3)

Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť

pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu senátu iný sudca. Ak

ide o samosudcu, vyhotoví rozsudok sudca určený predsedom súdu.

(4)

Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže predseda

senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za

neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.

§ 130

Doručenie rozsudku

(1)

Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)

Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3)

Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku

len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(4)

Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský zástupca, doručí sa odpis rozsudku

aj záujmovému združeniu občanov, ktoré ho vyslalo.

§ 131

Oprava vyhotovenia a odpisu rozsudku

(1)

Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné

zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch tak,

aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu

môže nariadiť i súd vyššieho stupňa.

(2)

Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)

Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(4)

Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná tak na vyhotovení rozsudku,

ako i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.

§ 132

zrušený

§ 133

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu

niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo

dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti

uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba

osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.

§ 134

Obsah uznesenia

(1)

Uznesenie musí obsahovať

a)

označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,

b)

deň a miesto rozhodnutia,

c)

výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,

ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,

ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne

úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona.

(3)

Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňa vyhotoviť zjednodušené uznesenie, ak

sa po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor

vzdali práva na podanie sťažnosti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje odôvodnenie.

§ 135

Vyhlásenie uznesenia

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti

osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom

pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.

§ 136

Vyhotovenie uznesenia

(1)

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob

vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2)

Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici

o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej

osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis

zápisnice.

§ 137

Oznamovanie uznesenia

(1)

Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala

svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí

buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením

odpisu uznesenia.

(2)

Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,

že uznesenie bolo vyhlásené buď onej osobe, alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;

ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.

Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na

právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie

jej zákonnému zástupcovi.

(3)

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť,

treba ho oznámiť tak jemu, ako aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je

obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave, treba také uznesenie oznámiť tak obvinenému, ako aj jeho obhajcovi i vtedy,

ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

(4)

Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej

sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,

vždy v odpise doručí.

§ 138

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.

§ 139

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)

Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a)

ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak

aa) odvolanie v lehote podané nebolo,

bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť, alebo

cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)

Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni

tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Ani odvolanie

týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok u ostatných

obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3)

Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou

žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia

o tejto žiadosti.

§ 140

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)

Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

a)

ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak

aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,

bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť, alebo

cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)

Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti

nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)

Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má

odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných

častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)

Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola

podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až

do právoplatného rozhodnutia o tejto žiadosti.

§ 141

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)

Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa alebo policajného orgánu

okrem uznesenia o začatí trestného stíhania (

§ 160

). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde

to zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni.

(3)

Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať sťažnosť, iba ak ide o uznesenie

o zaistenie majetku podľa

§ 146a

. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.

(4)

Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 142

Oprávnené osoby

(1)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo

dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;

proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to v prospech obvineného.

(2)

Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného

aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

§ 143

Lehota a miesto na podanie

(1)

Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch

dní od oznámenia uznesenia (

§ 137

) s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby (

§ 74 ods. 2

); ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako i jeho zákonnému zástupcovi alebo

obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)

Osobám, ktoré podľa ustanovenia

§ 142 ods. 2

môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým

istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

§ 144

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)

Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.

Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.

Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade

plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola

vzatá späť.

(4)

Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný

na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán,

proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda

senátu.

§ 145

Dôvody sťažnosti

(1)

Uznesenie možno napadnúť

a)

pre nesprávnosť niektorého jeho výroku alebo

b)

pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)

Sťažnosť možno opierať o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 146

Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa zmena

pôvodného uznesenia nedotkne práv inej strany trestného konania. Ak ide o uznesenie

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom

prokurátora alebo na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo policajný orgán sám sťažnosti

vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2)

Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti

sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a)

vyšetrovateľ alebo policajný orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním

dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas

alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b)

prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,

c)

predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského

súdu najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,

ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá, s výnimkou sťažnosti podľa

§ 74 ods. 2

.

(3)

Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby, sudca predloží

vec nadriadenému krajskému súdu na rozhodnutie ihneď. Predloženie spisu zabezpečí

policajný orgán najneskôr nasledujúci pracovný deň.

§ 146a

Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku

O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým

a)

prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku poškodeného (

§ 47

),

b)

prokurátor zaistil majetok obvineného (

§ 347

),

rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal,

a to spravidla do piatich dní.

§ 147

(1)

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať

sťažnosť, a

b)

konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

(2)

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť

výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej

časti uznesenia.

(3)

O sťažnosti podľa

§ 74 ods. 2

rozhodne nadriadený súd na verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia

veci na rozhodnutie.

§ 148

(1)

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a)

nie je prípustná,

b)

bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala

alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo

c)

nie je dôvodná.

(2)

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení

uznesenia.

§ 149

(1)

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa

povahy veci potrebné nové rozhodnutie, buď

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby vo veci znovu konal

a rozhodol s výnimkou rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného

do väzby.

(2)

Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,

ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia

vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie

bolo zastavené až po nariadení hlavného pojednávania (

§ 223

a

231

). Ustanovenie

§ 191

platí aj tu.

(3)

Ak je chybná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo

ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (

§ 147 ods. 2

), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na onú časť.

(4)

Ak chyba záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,

môže nadriadený orgán bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď

ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby

o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(5)

Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec

bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu

alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(6)

Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní

viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať

úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

(7)

Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby, ihneď nariadi, aby ho policajné

orgány dodali do miesta výkonu väzby.

§ 150

(1)

Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech

osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.

(2)

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech

aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na nové

prejednanie a rozhodnutie.

§ 151

Trovy trestného konania, ktoré znáša štát

(1)

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša

štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky

spôsobené zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu,

ktoré obvinenému vznikli v dôsledku podania sťažnosti pre porušenie zákona.

(2)

Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu

hotových výdavkov podľa advokátskej tarify.

(3)

O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na návrh obhajcu orgán činný

v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie právoplatne skončilo. V

konaní pred súdom rozhodne predseda senátu súdu prvého stupňa.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 151a

(1)

Ak obvinený bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon v prípravnom konaní sa nemohol

vykonať alebo hlavné pojednávanie či verejné zasadnutie sa muselo odročiť, je povinný

uhradiť náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným pojednávaním či verejným

zasadnutím. Na to treba obvineného upozorniť.

(2)

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky ustanovia všeobecne záväzným právnym predpisom výšku a spôsob úhrady zvýšených

trov trestného konania podľa odseku 1.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 152

(1)

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

a)

trovy spojené s výkonom väzby,

b)

odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi štátom, pokiaľ nemá nárok

na bezplatnú obhajobu,

c)

trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a

d)

paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

(2)

Úhradu trov spojených s výkonom väzby upravuje osobitný predpis.

(3)

Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. d) ustanoví ministerstvo spravodlivosti všeobecne

záväzným právnym predpisom.

(4)

Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu

odňatia slobody.

§ 153

(1)

Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy

konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti

všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej je povinný nahradiť štátu odmenu a hotové

výdavky obhajcovi, pokiaľ bol v súvislosti s takým návrhom ustanovený, ibaže obvinený

má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.

(2)

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou

o mládež.

§ 154

Povinnosť na náhradu trov poškodeného

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému

bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné

uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní včítane trov vzniknutých

pribraním splnomocnenca.

§ 155

(1)

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (

§ 154

), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby a o povinnosti na

náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených ustanovenému obhajcovi štátom [

§ 152 ods. 1 písm. a) a b)

] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 156

Ak trovy určené paušálnou sumou [

§ 152 ods.1 písm. d)

a

§ 153 ods. 1

] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti

rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

§ 157

Všeobecné ustanovenie

(1)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní organizovať svoju činnosť tak,

aby účinne prispievali k včasnosti a dôvodnosti trestného stíhania a poučiť oznamovateľa

(

§ 158 ods. 1

) alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby o práve žiadať preskúmanie postupu

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.

(2)

Prokurátor je oprávnený uložiť vyšetrovateľovi a policajnému orgánu vykonanie takých

úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie

veci alebo na zistenie páchateľa. Rovnaké oprávnenia má aj vyšetrovateľ vo vzťahu

k policajnému orgánu.

(3)

Fyzická osoba a právnická osoba majú právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup

vyšetrovateľa a policajného orgánu pri preverovaní ich oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (

§ 158

). Túto žiadosť treba prokurátorovi ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť

žiadateľ upovedomený.

§ 158

(1)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní prijímať oznámenia o skutočnostiach

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, a čo najrýchlejšie ich vybavovať;

pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti za vedome nepravdivé údaje,

a ak o to oznamovateľ požiada, do jedného mesiaca od jeho oznámenia upovedomiť ho

o urobených opatreniach.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán oznámenie neprijmú, ak neobsahuje skutočnosti

uvedené v odseku 1; o tom neodkladne písomne upovedomia oznamovateľa.

(3)

Prokurátor môže prijaté oznámenie odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému

orgánu.

(4)

Na preverenie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný

čin, a ostatných podnetov na trestné stíhanie obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ

a policajný orgán potrebné podklady a nevyhnutné vysvetlenia, zisťujú a zabezpečujú

stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení pred začatím trestného stíhania

robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného poriadku s výnimkou neodkladných

alebo neopakovateľných úkonov a úkonov podľa

§ 113, 113a a 114

. Vyšetrovateľ vykonáva úkony podľa tohto ustanovenia pri trestných činoch, na ktoré

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje tri roky.

Právne posúdenie skutku vyšetrovateľom je pre policajný orgán záväzné.

(5)

O obsahu vysvetlení, ktoré nemajú povahu neodkladného alebo neopakovateľného úkonu,

sa spíše úradný záznam. Tento záznam slúži prokurátorovi a obvinenému na zváženie

návrhu, aby osoba, ktorá takéto vysvetlenie podala, bola vyslúchnutá pred súdom ako

svedok, a súdu na úvahu, či takýto dôkaz vykoná. Záznam v konaní pred súdom nemožno

použiť ako dôkaz. Ak je ten, kto podal vysvetlenie, neskôr vyslúchaný ako svedok alebo

ako obvinený, nemôže sa mu záznam predložiť.

(6)

Neodkladným úkonom podľa odseku 4 je taký úkon, ktorý vzhľadom na nebezpečenstvo

jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie z hľadiska účelu trestného konania odklad

na čas, kým sa nezačne trestné stíhanie. Neopakovateľným úkonom podľa odseku 4 je

taký úkon, ktorý nebude možné vykonať pred súdom.

(7)

Policajné orgány sú povinné urobiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných

činov a na zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie

trestnej činnosti.

(8)

Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú oprávnení vyzvať osobu, ktorá môže

prispieť k objasneniu skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin,

a k zisteniu jeho páchateľa, aby sa v stanovenom čase dostavila na účely vysvetlenia.

Ak táto osoba bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez závažných dôvodov výzve nevyhovie,

môže byť predvedená. Na možnosť predvedenia však musí byť vo výzve upozornená.

(9)

Ak sa osoba uvedená v odseku 8 na výzvu dostaví, má nárok na náhradu nevyhnutných

výdavkov a ušlej odmeny za prácu. Pri určovaní tohto nároku sa primerane postupuje

podľa

§ 104

.

(10)

Vysvetlenie podľa odsekov 4 a 8 sa nesmie požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom

výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti

pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v ktorého záujme má túto povinnosť. Vysvetlenie

môže odoprieť ten, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo

osobám uvedeným v

§ 100 ods. 2

.

§ 159

(1)

Ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný

orgán odloží vec uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením

môže byť najmä

a)

odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo

b)

odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán pred začatím trestného stíhania odloží

vec uznesením, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa

§ 11 ods. 1

alebo zanikla trestnosť činu.

(3)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže pred začatím trestného stíhania

uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené

v

§ 172 ods. 2

.

(4)

Uznesenie o odložení veci treba doručiť poškodenému. Poškodený môže proti uzneseniu

o odložení veci podať sťažnosť. Uznesenie o odložení veci podľa odsekov 2 a 3 musí

byť doručené do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený tieto rozhodnutia preskúmať

a neodôvodnené rozhodnutia zrušiť. Oznamovateľ sa o odložení veci vyrozumie, ak o

to podľa

§ 158 ods. 1

požiadal.

(5)

Fyzická osoba alebo právnická osoba má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal postup

vyšetrovateľa a policajného orgánu podľa odsekov 1 až 3. Túto žiadosť treba prokurátorovi

ihneď predložiť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

§ 160

Začatie trestného stíhania

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je

dôvod na postup podľa

§ 159 ods. 2 a 3

, vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne bez meškania trestné stíhanie. Trestné

stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ

alebo policajný orgán trestné stíhanie vykonaním zaisťovacích úkonov podľa ustanovení

druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy v rozsahu, ako ich na to oprávňuje tento

zákon. Po ich vykonaní vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom

uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie. Odpis uznesenia sa

doručí prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.

(2)

Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta,

času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený

s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením

príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre ktoré bolo začaté trestné

stíhanie.

(3)

Vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné alebo

neopakovateľné úkony alebo zaisťovacie úkony aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto

úkony vykonal príslušný orgán, a najneskoršie do troch dní od ich vykonania odovzdá

vec tomuto orgánu.

(4)

Policajný orgán začne trestné stíhanie za trestné činy, na ktoré zákon ustanovuje

trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje tri roky. Po začatí trestného

stíhania postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Úkony podľa

§ 75

,

§ 76 ods. 1

,

§ 91 až 95

,

§ 116

,

163

,

171, 172

a

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

je oprávnený vykonávať len vyšetrovateľ.

§ 161

Vyšetrovacie orgány

Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia Policajného zboru.

§ 162

Odovzdanie veci vyšetrovateľovi

Ak sa vyšetrovateľ, ktorému vec odovzdal iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez

meškania predloží spisy so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.

§ 163

Vznesenie obvinenia

(1)

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin

spáchala určitá osoba, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto osoba

stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi (

§ 137

) do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého výsluchu. Obvinený má právo

žiadať o primeraný odklad prvého výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti

musí byť poučený. O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ bez meškania. Odpis uznesenia

o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi.

(2)

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis vyšetrovaného skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným pomenovaním

a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona, a dôvody, pre aké je obvinený

stíhaný.

(3)

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý

sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, vznesie vyšetrovateľ obvinenie aj

pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté trestné stíhanie, treba

najskôr rozhodnúť podľa

§ 160 ods. 1

.

(4)

Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

je iným trestným činom, než bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený, upozorní

vyšetrovateľ obvineného na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.

(5)

Ak osoba, ktorej má byť vznesené obvinenie, neuvedie alebo hodnoverne nepreukáže

údaje o svojej totožnosti, k uzneseniu o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické

odtlačky, obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych telesných znameniach

a namiesto osobných údajov sa v uznesení o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka

alebo iné označenie a podrobný opis.

(6)

Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie

len s uvedením jej prezývky alebo iného označenia a podrobného opisu, alebo ak v priebehu

vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo vznesené obvinenie, je

iná, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení obvinenia, vyšetrovateľ upozorní obvineného

na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici. Odpis zápisnice zašle do

48 hodín prokurátorovi a v prípade, že obvinený je vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe

rozhodol, ústavu, v ktorom sa väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného.

§ 163a

(1)

Trestné stíhanie pre trestné činy krivého obvinenia podľa

§ 174

, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa

§ 197a

, ohovárania podľa

§ 206

, neposkytnutia pomoci podľa

§ 207 a 208

, poškodzovania cudzích práv podľa

§ 209

, ublíženia na zdraví podľa

§ 221

,

223 a 224

, ohrozovania pohlavnou chorobou podľa

§ 226

, obmedzovania osobnej slobody podľa

§ 231 ods. 1

, vydierania podľa § 235 ods. 1, porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, krádeže

podľa § 247, sprenevery podľa § 248, neoprávneného užívania cudzej veci podľa § 249,

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a, podvodu podľa §

250, podielnictva podľa § 251 a 251a, úžery podľa § 253, zatajenia veci podľa § 254,

porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255, poškodzovania veriteľa

podľa § 256, zvýhodňovania veriteľa podľa § 256a, poškodzovania cudzej veci podľa

§ 257 a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa § 257a Trestného

zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému osobou, voči ktorej by mal poškodený

ako svedok právo odoprieť výpoveď (

§ 100 ods. 2

), a trestné stíhanie pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 proti tomu, kto

je alebo v čase spáchania činu bol vo vzťahu k poškodenému manželom alebo druhom,

ako aj pre trestný čin opilstva podľa § 201a Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky

skutkovej podstaty niektorého z týchto trestných činov, možno začať a už v začatom

trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je poškodených jedným

skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného z nich.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak takým činom bola spôsobená smrť.

(3)

Ak poškodený nepredloží svoje vyjadrenie prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému

orgánu písomne, zaznamená sa jeho obsah do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže

poškodený výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým sa odvolací

súd neodoberie na záverečnú poradu. Výslovne odopretý súhlas však nemožno znovu udeliť.

§ 164

Postup pri vyšetrovaní

(1)

Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony, ktoré boli vykonané pred

vznesením obvinenia, a úkony vykonané na pokyn vyšetrovateľa policajnými orgánmi aj

po ňom, nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

tohto zákona. Ustanovenia

§ 158 ods. 3 a 4

sa pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov použijú obdobne.

(2)

Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby boli čo najrýchlejšie

v potrebnom rozsahu objasnené všetky skutočnosti dôležité na posúdenie prípadu vrátane

osoby páchateľa a následkov trestného činu (

§ 89 ods. 1

).

(3)

Dôkazy obstaráva vyšetrovateľ bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech

obvineného. Obhajoba obvineného a ním navrhované dôkazy, ak nie sú celkom bezvýznamné,

musia sa preskúmať a overiť. Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo

k priznaniu donucovaný.

(4)

Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný súhlas prokurátora, robí

vyšetrovateľ všetky rozhodnutia o postupe pri vyšetrovaní a o vykonaní vyšetrovacích

úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné vykonanie. Ak vyšetrovateľ

nesúhlasí s pokynmi prokurátora na vznesenie obvinenia, na kvalifikáciu trestného

činu a na rozsah obvinenia alebo s pokynmi na spôsob vybavenia veci v prípravnom konaní,

je oprávnený oznámiť mu písomne námietky; ak prokurátor týmto námietkam nevyhovie,

predloží vec nadriadenému prokurátorovi, ktorý pokyny podriadeného prokurátora zruší

alebo vec prikáže inému vyšetrovateľovi. Vo všetkých ostatných prípadoch sú pokyny

prokurátora pre vyšetrovateľa záväzné.

§ 165

Účasť obhajcov vo vyšetrovaní

(1)

Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch;

môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch

skončí a udelí mu na to slovo.

(2)

Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je

vyšetrovateľ povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu okrem prípadu, keď

vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť.

§ 166

Skončenie vyšetrovania

(1)

Ak vyšetrovateľ uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie

obžaloby, umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo jeho splnomocnencovi v

primeranej lehote preštudovať spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania; tohto

práva sa môže poškodený výslovne vzdať, o čom musí byť poučený. Na možnosť preštudovať

spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní vyšetrovateľ obvineného a

jeho obhajcu najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so súhlasom obvineného

a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne

ho. O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ záznam v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie

vyšetrovania vyrozumie obvineného alebo obhajcu a poškodeného.

(2)

Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť preštudovať spisy napriek

tomu, že na ňu boli riadne upozornení, alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal,

vykoná o tom vyšetrovateľ záznam do spisu a ďalej postupuje tak, akoby k takému úkonu

bolo došlo.

(3)

Vyšetrovateľ po skončení vyšetrovania, ak nerozhodne podľa

§ 171, 172

alebo

§ 173 ods. 1

, predloží prokurátorovi spis s návrhom na podmienečné zastavenie trestného stíhania

alebo na podanie obžaloby. Návrh na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných

a navrhnutých dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších

dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom predloží aj vecné dôkazy, ak to

ich povaha umožňuje, ktoré zoradí a očísluje.

§ 167

Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,

aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa.

Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,

musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

§ 168 až 170

zrušené

§ 171

Postúpenie veci

(1)

Vyšetrovateľ postúpi vec inému orgánu, ak výsledky prípravného konania ukazujú, že

nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán posúdiť

ako priestupok alebo kárne previnenie.

(2)

Uznesenie o postúpení veci treba oznámiť obvinenému a poškodenému; odpis uznesenia

vyšetrovateľa treba doručiť aj prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu podľa

odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 172

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ zastaví trestné stíhanie, ak

a)

je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,

b)

nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,

c)

nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,

d)

je trestné stíhanie neprípustné (

§ 11 ods. 1

),

e)

obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo

f)

zanikla trestnosť činu.

(2)

Vyšetrovateľ môže zastaviť trestné stíhanie, ak

a)

je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý

pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo

b)

o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom, disciplinárne, kárne alebo cudzozemským

súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.

(3)

Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému.

Uznesenie vyšetrovateľa treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín. Proti uzneseniu

podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z niektorého dôvodu uvedeného v odseku 2,

sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do troch dní odvtedy, keď mu bolo oznámené uznesenie

o zastavení trestného stíhania, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného

poučiť.

§ 173

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ preruší trestné stíhanie, ak

a)

nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo poškodeného vec náležite objasniť,

b)

nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,

c)

obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný chápať

zmysel trestného stíhania, alebo

d)

je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený,

e)

sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej

osobe.

(2)

Prerušiť trestné stíhanie, ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 písm. e), môže

aj policajný orgán.

(3)

Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie

úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom

stíhaní sa pokračuje.

(4)

Uznesenie o prerušení trestného stíhania treba doručiť poškodenému. Uznesenie vyšetrovateľa

treba doručiť prokurátorovi, a to do 48 hodín.

§ 174

(1)

Dozor nad zachovaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

(2)

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený

a)

dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie trestných činov,

b)

vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu spisy, dokumenty, materiály

a správy o spáchaných trestných činoch na účely previerky, či vyšetrovateľ včas začína

trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,

c)

zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, osobne

vykonať jednotlivý úkon alebo aj celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v ktorejkoľvek

veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa

a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa,

d)

vracať vec vyšetrovateľovi so svojimi pokynmi na doplnenie,

e)

zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného

orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení o

zastavení a prerušení trestného stíhania alebo o postúpení veci môže tak urobiť do

15 dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie vyšetrovateľa a policajného orgánu nahradil

vlastným rozhodnutím inak než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť

v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,

f)

odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná

inému vyšetrovateľovi.

§ 175

Iba prokurátor je oprávnený

a)

podať obžalobu,

b)

nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto

zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,

c)

vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť

také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,

d)

nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

e)

navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

f)

vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.

§ 176

(1)

Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor

podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy. O podaní obžaloby upovedomí obvineného

a obhajcu.

(2)

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (

§ 163

). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval

vyšetrovateľ, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného a jeho obhajcu a zistí,

či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie doplniť.

§ 177

Obžaloba musí obsahovať

a)

označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,

b)

meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,

prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o

osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar,

ktorého je príslušníkom,

c)

obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený

stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných

skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby

bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť, aký trestný

čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného

ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú

trestnú sadzbu,

d)

odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením

dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora

k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu za vyvrátenú

alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní

skutočností podľa príslušných ustanovení zákona, a

e)

zoznam dôkazov, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.

§ 178

(1)

Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu

alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.

(2)

Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.

§ 179

zrušený

§ 180

(1)

Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred

súdom zastupuje prokurátor.

(2)

Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením

založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.

§ 181

(1)

Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne

odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.

(2)

Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním

a je povinný – nevyčkávajúc na ďalšie návrhy – urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia,

ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho rozhodnutia.

§ 182

(1)

Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania; vec sa tým

vracia do stavu prípravného konania.

(2)

Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde k presvedčeniu, že výsledky prejednávania

veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť dôvody,

ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby – spravujúc

sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením – rozhodol o obžalobe podľa všeobecných

zásad.

§ 183

(1)

Záujmové združenia uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu navrhnúť, aby sa na prejednávaní veci v hlavnom pojednávaní pred okresným súdom

alebo na verejnom zasadaní konanom o odvolaní pred krajským súdom zúčastnil ich zástupca

na výkon práva podľa

§ 5

. Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť záujmovému

združeniu občanov na podklade spisu na to potrebné informácie.

(2)

O návrhu podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže aj predseda senátu sám.

Spoločenský zástupca je oprávnený po tom, čo súd o jeho účasti na konaní kladne rozhodol,

nazerať do spisov, robiť dôkazné a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní,

klásť tam vyslúchaným osobám otázky a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je

povinný spoločenskému zástupcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.

(3)

Spoločenský zástupca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko kolektívu k prejednávanej

veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej znalosti jeho osoby, jeho

pomeru k ústavnému zriadeniu republiky, pomeru k práci, rodine a spoluobčanom a pomáha,

aby súd mohol najmä

a)

všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,

b)

zodpovedne posúdiť osobu obvineného,

c)

správne rozhodovať o vine a treste,

d)

odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.

§ 184

zrušený

§ 185

Všeobecné ustanovenia

(1)

Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu

spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť

o nej hlavné pojednávanie.

(2)

Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.

§ 186

Dôvody na predbežné prejednanie obžaloby

Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby, ak má za to, že

a)

vec patrí do príslušnosti iného súdu,

b)

vec má byť postúpená podľa

§ 171 ods. 1

,

c)

sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa

§ 172 ods. 1

alebo jeho prerušenie podľa

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

, alebo okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa

§ 307

,

d)

skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia

Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,

e)

prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy

zabezpečujúce právo obhajoby, alebo

f)

vec nie je v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje

rozhodnutie.

§ 187

Spôsob predbežného prejednania obžaloby

(1)

Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí. Ak to považuje predseda

senátu pre rozhodnutie súdu za potrebné, nariadi o predbežnom prejednaní obžaloby

verejné zasadnutie.

(2)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu

z tohto hľadiska podá správu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.

(3)

Súd na základe spisu preskúma opodstatnenosť obžaloby, úplnosť a zákonnosť dôkazného

materiálu.

§ 188

(1)

Po predbežnom prejednaní obžaloby súd

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b)

postúpi vec inému orgánu, ak sú okolnosti uvedené v

§ 171 ods. 1

,

c)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 1

,

d)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

e)

vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na odstránenie závažných

chýb prípravného konania alebo na objasnenie závažných skutočností pre rozhodnutie,

f)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa

§ 307

, alebo

g)

postúpi vec samosudcovi, ak je podľa

§ 314a ods. 1

príslušný vykonávať o nej konanie; samosudca je týmto rozhodnutím viazaný.

(2)

Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť trestné stíhanie, ak sú

tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až f) a podľa odseku 2 môžu prokurátor

a obvinený podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný

účinok.

§ 189

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad na posúdenie príslušnosti

medzitým podstatne zmenil.

§ 190

(1)

Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom

obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala

obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [

§ 188 ods. 1 písm. e)

], ak treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť.

(2)

Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na možnosť odchylného právneho

posúdenia skutku osoby, ktorým sa doručuje odpis obžaloby (

§ 196 ods. 1

).

§ 191

(1)

Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch

treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré

úkony treba vykonať.

(2)

Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,

vracia sa vec do stavu prípravného konania.

(3)

Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať spravidla v lehote

do jedného mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi

vrátené.

§ 192

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o

ďalšom trvaní väzby.

§ 193

zrušený

§ 194

zrušený

§ 195

Nové predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre

podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa

za podmienok uvedených v

§ 186

na súde znova predbežne prejedná.

(2)

Za podmienok uvedených v

§ 186

sa obžaloba znovu predbežne prejedná aj na súde, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

.

§ 196

Doručenie obžaloby

(1)

Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v

§ 188 ods. 1 a 2

, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému a jeho obhajcovi a poškodenému,

a ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť

na právne úkony obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným činom poškodená

organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa v obžalobe navrhlo zhabanie veci

patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda senátu doručiť odpis obžaloby aj

tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti spoločenského zástupcu na hlavnom

pojednávaní, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť aj príslušnému záujmovému združeniu

občanov.

(2)

Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie

ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,

ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.

(3)

Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie

alebo s upovedomením o ňom.

§ 197

Náhradný sudca

(1)

Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas alebo ak sa má vyslúchnuť

agent, ohrozený svedok, chránený svedok alebo svedok, ktorého totožnosť je utajená,

s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda

súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia alebo prísediaci.

(2)

Náhradný sudca alebo prísediaci má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu.

Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu

alebo prísediaceho, ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní.

Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný sudca alebo prísediaci, sa hlavného

pojednávania ďalej už nezúčastní.

(3)

Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka, chráneného svedka alebo svedka,

ktorého totožnosť je utajená, s využitím technických zariadení určených na prenos

zvuku a obrazu mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.

§ 198

Nariadenie hlavného pojednávania

(1)

Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,

prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň lehotu piatich pracovných dní na prípravu.

Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy,

keď sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných

osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba

zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.

(2)

O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,

ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,

upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení

upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu

škody rozhodovať na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo

ak dôjdu súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie

pripustený spoločenský zástupca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní aj záujmové združenie

občanov, ktoré ho vyslalo.

(3)

Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu aj všetky opatrenia potrebné

na zabezpečenie zdarného priebehu.

§ 199

(1)

Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.

(2)

Má pritom na zreteli, aby občanom bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť sledovať

prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného

konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia trestnú

činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto hlavné

pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,

prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí

záujmové združenie občanov, ktoré môže účasť občanov zabezpečiť a účinne prispieť

k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.

§ 200

(1)

Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len ak by verejné prejednávanie

veci ohrozilo tajomstvo chránené osobitným zákonom, nerušený priebeh konania alebo

mravnosť alebo bezpečnosť, alebo iný dôležitý záujem svedkov. Verejnosť musí byť vylúčená

počas výsluchu agenta (

§ 88b ods. 10

); v takom prípade sa nepoužije ustanovenie

§ 201 ods. 2

. Verejnosť možno vylúčiť aj len na časť hlavného pojednávania.

(2)

Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

(3)

O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.

§ 201

(1)

Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,

že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné

opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.

(2)

Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie

prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak

je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový

počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní sa medzi sebou o výbere nedohodnú,

vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie tajomstva chráneného osobitným

zákonom, prípadne bezpečnosti alebo iného dôležitého záujmu svedkov, môžu byť za dôverníkov

zvolené len také osoby, proti ktorým nemá súd námietky.

(3)

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného

tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným

osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,

aby si prítomní robili písomné poznámky.

§ 202

Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa

a prokurátora.

(2)

V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za

to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti

obžalovaného, a pritom

a)

obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie

včas a riadne predvolaný a

b)

o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným

v trestnom konaní vyslúchnutý a bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia (

§ 163

) a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie

vyšetrovania (

§ 166 ods. 1

).

(3)

Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.

V prípadoch nutnej obhajoby (

§ 36

) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

(4)

Ustanovenie prvej vety odseku 3 sa nepoužije, ak obžalovaný požiada, aby sa hlavné

pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.

§ 203

(1)

Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.

(2)

Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť a vážnosť súdneho pojednávania,

aby hlavné pojednávanie nebolo zdržiavané výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej

veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci.

(3)

Kto sa cíti opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený,

môže žiadať, aby rozhodol senát. Takú žiadosť i rozhodnutie o nej treba zaznamenať

v zápisnici.

§ 204

(1)

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu z pojednávacej siene vykázať.

(2)

Obžalovaný môže byť vykázaný len uznesením senátu po predchádzajúcej výstrahe, a

to len na čas nevyhnutne potrebný. Len čo mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej

siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti,

aby sa k nemu mohol vyjadriť.

§ 205

(1)

Hlavné pojednávanie otvorí predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná;

potom predseda zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané

alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu

na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.

(2)

Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vypočutí prítomných

strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať alebo či ho treba odročiť.

§ 206

(1)

Po vykonaní úkonov uvedených v

§ 205

predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu.

(2)

Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta poškodeného, či navrhuje, aby sa

obžalovanému uložila povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom

rozsahu. Ak sa neustanovil poškodený na hlavné pojednávanie a ak je jeho návrh obsiahnutý

už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.

(3)

Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd

uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie

nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

(4)

Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, keď bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené

v

§ 44 ods. 2 a 3

.

§ 207

(1)

Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného

na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.

(2)

Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, keď sa koná

v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia

podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní

a ak bol výsluch vykonaný po vznesení obvinenia spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

tohto zákona. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich

príčinu.

§ 208

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný

bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte

v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli

vyslúchaní v jeho neprítomnosti.

§ 209

Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol prítomný pri výsluchu

obžalovaného a iných svedkov. Po výsluchu obvineného súd spravidla vypočuje poškodeného.

Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak ide

o výsluch svedka, ktorému alebo jemu blízkej osobe z podaného svedectva hrozí ujma

na zdraví, smrť alebo iné závažné nebezpečenstvo, alebo o svedka, ktorého totožnosť

musí zostať zo závažných dôvodov utajená, predseda senátu urobí vhodné opatrenia na

zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka (

§ 101 ods. 5

), prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť po dobu výsluchu takého

svedka z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí byť obžalovaný

oboznámený s obsahom výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so

svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť aj otázky.

§ 210

Ak znalec nepodal ešte vo veci písomný posudok alebo sa od neho odchyľuje, alebo ho

dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby posudok alebo jeho doplnok nadiktoval

do zápisnice, alebo ho sám napísal.

§ 211

(1)

Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi,

ak súd nepokladá osobný výsluch za potrebný a prokurátor aj obžalovaný s tým súhlasia.

Súhlas obžalovaného nie je potrebný, ak sám požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo

v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí byť obžalovaný v predvolaní poučený.

(2)

Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak bol výsluch

vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a taká osoba

a)

zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom

mieste nedosiahnuteľnou, alebo ochorela chorobou, ktorá natrvalo alebo na dohľadný

čas znemožňuje jej výsluch,

b)

na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať alebo sa odchyľuje v podstatných

bodoch od svojej skoršej výpovede.

(3)

Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odoprieť

výpoveď podľa

§ 100

, možno prečítať len za predpokladu, že svedok bol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica

týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený a výslovne vyhlásil, že toto

právo nevyužíva, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto

zákona a obhajca mal možnosť sa na tom výsluchu zúčastniť.

(4)

Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný

posudok, ak znalec bol pred podaním posudku poučený podľa

§ 106

, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým

súhlasia.

§ 212

Zvukový alebo obrazový záznam sa ako dôkaz môže vykonať oboznámením s jeho písomným

prepisom alebo v prípade potreby aj jeho predvedením na technickom zariadení. Súčasťou

výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený

alebo získaný.

§ 213

(1)

Posudky, správy štátnych a iných orgánov a ďalšie listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz,

sa na hlavnom pojednávaní prečítajú a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to

potrebné, aj svedkom a znalcom.

(2)

Iné vecné dôkazy sa predložia stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

§ 214

Obžalovaného a poškodeného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chcú

k nemu vyjadriť, a ich vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.

§ 215

Súčinnosť strán pri dokazovaní

(1)

Prokurátor, spoločenský zástupca, obžalovaný, jeho obhajca a zákonný zástupca, zúčastnená

osoba, poškodený a ich splnomocnenci môžu so súhlasom predsedu senátu klásť vyslúchaným

otázky, a to spravidla vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy skončil a keď už členovia

senátu nemajú otázky.

(2)

Prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca, poškodený alebo jeho splnomocnenec môžu žiadať,

aby sa im umožnilo vykonať výsluch svedka. Predseda senátu im vyhovie najmä vtedy,

ak bol svedok predvolaný na ich návrh. V prípade zamietnutia ich žiadosti platí postup

podľa

§ 203 ods. 3

.

(3)

Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie

dokazovania.

§ 215a

Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov

Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu,

11a

)

a v súvislosti s prítomnosťou v konaní pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia

jeho života alebo zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby, môže byť vyslúchnutý

s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.

§ 216

(1)

Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné

reči.

(2)

Po záverečnej reči prokurátora prehovorí poškodený, zúčastnená osoba, spoločenský

zástupca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená

osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda senátu poradie,

v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené osoby.

Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.

(3)

Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský

zástupca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.

(4)

Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca

prejednávanej veci.

§ 217

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu

obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto

iný klásť otázky.

§ 218

Doplnenie dokazovania

(1)

Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba

ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené a v hlavnom

pojednávaní pokračuje.

(2)

Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.

§ 219

(1)

Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie

vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany

nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.

(2)

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný

obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu alebo ak to

treba z iného dôvodu, musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu.

§ 220

Podklad pre rozhodnutie

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

(2)

Pri svojom rozhodnutí smie prihliadnuť len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

(3)

Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

§ 221

Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a

ak na objasnenie veci je potrebné ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi

na došetrenie.

(2)

Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak výsledky hlavného pojednávania

ukazujú, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a prokurátor

o vrátenie veci požiadal vzhľadom na potrebu spoločného prejednania.

(3)

Ustanovenie

§ 191

platí i na vrátenie veci podľa odsekov 1 a 2.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 222

Postúpenie veci

(1)

Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednávanie nie je príslušný,

postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu

nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala

byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému

súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by

sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

(2)

Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale zažalovaný skutok

by mohol iný orgán posúdiť ako priestupok alebo kárne previnenie, o ktorých je tento

orgán príslušný rozhodovať.

(3)

Proti uzneseniu o postúpení podľa odseku 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 223

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 11 ods. 1

.

(2)

Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že

je tu niektorý z dôvodov uvedených v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 môže sa týkať aj len niektorého zo skutkov, pre ktoré

bola podaná obžaloba.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 223a

(1)

Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak počas hlavného pojednávania zistí,

že sú splnené podmienky uvedené v

§ 307

.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

§ 224

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

.

(2)

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie

na hlavné pojednávanie.

(3)

Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie

v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.

(5)

Súd preruší trestné stíhanie, ak sa domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis,

ktorého použitie je v danej trestnej veci rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste,

je v rozpore so zákonom, a podá návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Nález

Ústavného súdu je preň a pre ostatné všeobecné súdy záväzný.

§ 225

(1)

Ak nebude vec vrátená prokurátorovi podľa

§ 221

ani postúpená podľa

§ 222

a ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa

§ 223

alebo k jeho prerušeniu podľa

§ 224

, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby

oslobodzuje.

(2)

Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,

ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný

bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa

§ 190 ods. 2

. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na onú možnosť upozorniť ešte pred vynesením

rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné

pojednávanie na ten účel odročiť.

§ 226

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a)

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

nie je tento skutok trestným činom,

c)

nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, alebo

e)

zanikla trestnosť činu.

§ 227

Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku udelenia milosti, amnestie, premlčania

alebo niektorého z dôvodov uvedených v

§ 172 ods. 2

a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trvá (

§ 11 ods. 2

,

§ 172 ods. 4

), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,

no trest neuloží.

§ 228

(1)

Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,

uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený

(

§ 43 ods. 2

).

(2)

Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného

a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok

má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.

§ 229

(1)

Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody podkladu

alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,

súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie

pred iným príslušným orgánom.

(2)

Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným

orgánom odkáže súd poškodeného aj so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek

dôvodu prizná len sčasti.

(3)

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

§ 230

(1)

Ak zistí súd u obžalovaného dôvod na uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť

i bez návrhu prokurátora.

(2)

Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,

ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému

zasadnutiu.

(3)

Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie

veci nepatriacej obžalovanému.

§ 231

(1)

Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie

trestného stíhania podľa

§ 223 ods. 1 a 2

alebo prerušenie trestného stíhania podľa

§ 224 ods. 1 a 2

, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde

o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

(3)

Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie

trestného stíhania podľa

§ 307

, súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 môže prokurátor, obvinený a poškodený podať sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

§ 232

Všeobecné ustanovenie

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 233

Príprava verejného zasadnutia

(1)

Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom

je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím

návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá

rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí aj

obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo

upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí

obvineného do väzby.

(3)

Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval spoločenský zástupca, upovedomí

predseda senátu krajského súdu o verejnom zasadnutí konanom o odvolaní aj záujmové

združenie občanov, ktoré spoločenského zástupcu vyslalo.

(4)

Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie

dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi

alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania

na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu;

to neplatí pri sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (

§ 74 ods. 2

). Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v záujme koho je lehota daná. U

ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú,

treba zachovať spravidla trojdňovú lehotu.

(5)

Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o sťažnosti prokurátora proti

uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (

§ 74 ods. 2

), oznámi obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí

obvineného do väzby bezprostredne po tomto úkone, a urobí o tom záznam v zápisnici.

Sudca pritom postupuje tak, aby bola zachovaná lehota uvedená v

§ 147 ods. 3

; z dní vopred určených v rozvrhu práce súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti

proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby sudca oznámi ako deň verejného zasadnutia

najneskôr posledný deň lehoty podľa

§ 147 ods. 3

.

(6)

Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do

väzby (

§ 74 ods. 2

) sa môže vykonať v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne konania

verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným v odseku 5.

§ 234

Prítomnosť na verejnom zasadnutí

(1)

Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí

nevyhnutná.

§ 235

(1)

Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade

spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.

Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.

Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,

ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2)

Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o

dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice

o výpovedi svedka alebo znalca (

§ 211 ods. 1

a

4

) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3)

Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,

ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.

§ 236

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.

§ 237

Podklad pre rozhodnutie

Vo svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.

§ 238

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane

ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

§ 239

(1)

Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci

vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 239a

(1)

Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť vlastníka veci, ktorá sa má

zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je známy, ustanoví mu predseda senátu opatrovníka.

Opatrovník má v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.

(2)

Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú iba opatrovníkovi. Predvolanie

vlastníka veci na verejné zasadnutie sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadnutie

sa potom vykoná aj v neprítomnosti vlastníka veci, bez ohľadu na to, či sa vlastník

veci o ňom dozvedel.

(3)

Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.

§ 240

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje

na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

§ 241

O neverejnom zasadnutí upovedomí predseda senátu prokurátora, a to spravidla aspoň

tri dni vopred. Ak je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí povinná, možno trojdňovú

lehotu skrátiť len s jeho súhlasom.

§ 242

(1)

Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí

povinná.

(3)

Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.

§ 243

(1)

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisníc

a iných písomností.

(2)

Kým sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu slovo prokurátorovi

na konečné vyjadrenie alebo návrh.

§ 244

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

§ 245

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

(2)

Odvolanie má odkladný účinok.

§ 246

(1)

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a)

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,

c)

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,

d)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody.

(2)

Osoba oprávnená napádať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napádať

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo

že chýba.

§ 247

(1)

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo

do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na

náhradu škody.

(2)

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora

i príbuzní obžalovaného v priamom pokolení, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať

aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.

§ 248

Lehota a miesto podania

(1)

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého smeruje, a to do ôsmich dní od

doručenia odpisu rozsudku.

(2)

Ak sa rozsudok doručuje tak obžalovanému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,

plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3)

Iným osobám uvedeným v

§ 247 ods. 2

s výnimkou prokurátora končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

§ 249

Obsah odvolania

(1)

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako

aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,

musí byť v lehote uvedenej v

§ 248

tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby

sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

(2)

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 250

Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1)

Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

(2)

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,

než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať

späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade

plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie

bolo vzaté späť.

(4)

Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu

odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu

súdu prvého stupňa.

§ 251

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo

lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu

súdu.

§ 252

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní

proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje najvyšší súd.

§ 253

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo

osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej

istej veci už predtým výslovne vzala späť.

(2)

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.

(3)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a)

súd nebol správne zložený,

b)

obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby, alebo

c)

hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli

splnené zákonné podmienky.

§ 254

(1)

Ak nerozhodne odvolací súd podľa

§ 253

, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ

podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

pritom i na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

(2)

Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,

o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku

1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

§ 255

Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že

po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho

súdu.

§ 256

Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

§ 257

Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a

a)

vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 222 ods. 1 a 2

),

b)

trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali

zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (

§ 223 ods. 1 a 2

),

c)

trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 224 ods. 1 a 2

),

d)

trestné stíhanie podmienečne zastaví (

§ 307

).

§ 258

(1)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a)

pre podstatné chyby konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto

konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby,

b)

pre chyby rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení,

alebo preto, že sa súd nevyrovnal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c)

ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba

dôkazy opakovať alebo vykonávať ďalšie dôkazy a ich vykonávanie pred odvolacím súdom

by znamenalo nahrádzať činnosť súdu prvého stupňa,

d)

ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e)

ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f)

ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.

(2)

Ak je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší

odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o

vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad.

§ 259

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci

nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2)

Ak chyba záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je

neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť

s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo

rozsudkom vo veci, len ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu,

ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne doplnený dôkazmi vykonanými

pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý

rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného;

vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.

(4)

Odvolací súd nemôže sám

a)

uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b)

uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom

rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (

§ 225 ods. 2

).

§ 260

Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení

rozsudku vysloviť, že vec sa vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie

§ 191

a

§ 264 ods. 2

platí i tu.

§ 261

Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,

na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací

súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na

prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

§ 262

Ak rozhodne odvolací súd, že vec sa vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu

prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení

senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd

toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

§ 263

Konanie na odvolacom súde

(1)

O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Aj na neverejnom zasadnutí

môže urobiť rozhodnutie

a)

podľa

§ 253

,

255

a

257

,

b)

podľa

§ 258 ods. 1

, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

(2)

Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.

(3)

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých

prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4)

V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne

vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.

(5)

Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie

najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré chyby rozsudku alebo konania sa vytýkajú,

a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.

(6)

Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní

rozhodnúť.

§ 264

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1)

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony

a doplnenia, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

(2)

Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,

nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech.

§ 265

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne

sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na

konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 266

(1)

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako i proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade chybného postupu konania, môže generálny

prokurátor alebo minister spravodlivosti podať na najvyššom súde sťažnosť pre porušenie

zákona. Generálny prokurátor ju môže podať i proti takému rozhodnutiu prokurátora,

vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.

(2)

Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest

je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa

alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(3)

Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie

zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto

osôb.

(4)

Sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu nemožno podať, ak sa súdne rozhodnutie stalo právoplatným z toho dôvodu, že súd

postupoval podľa

§ 259 ods. 3

,

§ 264 ods. 2

,

§ 273

alebo

§ 289 písm. b)

.

(5)

Ustanovenie odseku 4 sa použije primerane aj na rozhodnutie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa

alebo policajného orgánu urobené v súlade s

§ 150 ods. 1

alebo

3

.

(6)

Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môže vziať späť sťažnosť pre porušenie

zákona, ktorú podal, a to až do doby, než sa najvyšší súd odoberie na záverečnú poradu.

Späťvzatie sťažnosti vezme uznesením na vedomie predseda senátu najvyššieho súdu.

(7)

Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie

zákona prípustná.

§ 267

(1)

Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých

výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

(2)

Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa

§ 266 ods. 3

, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre

porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.

§ 268

(1)

Ak zistí najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením

zamietne.

(2)

Ak zistí najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,

prípadne jeho časťou (

§ 266 ods. 3

) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon. Ak najvyšší

súd koná na neverejnom zasadnutí podľa

§ 274 ods. 2

, rozhodne uznesením.

§ 269

(1)

Výrok podľa

§ 268 ods. 2

sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.

(2)

Ak však bol porušený zákon v neprospech obvineného, zruší najvyšší súd súčasne s

výrokom uvedeným v

§ 268 ods. 2

napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne aj chybné konanie mu predchádzajúce.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od

ostatných, zruší najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok

o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ustanovenie

§ 261

sa použije primerane.

§ 270

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo

veci nové rozhodnutie, prikáže najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie

ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2)

Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba

alebo je neúplný, môže najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu,

o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Ak prikazuje najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,

môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých

dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému

prokurátorovi.

(4)

Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo

veci najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie najvyšší

súd nariadil.

§ 271

(1)

Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia aj sám hneď rozhodnúť vo veci,

ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí

správne zistený. Najvyšší súd nemôže však sám

a)

uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby

oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,

b)

uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný

za vinného napadnutým rozsudkom,

c)

uložiť obvinenému trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsiatich piatich rokov

alebo trest odňatia slobody na doživotie.

(2)

Ak zruší najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane

§ 265

.

§ 272

Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže najvyšší súd postupovať podľa

§ 269 ods. 2 až § 271

len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti v sťažnosti

pre porušenie zákona podanej do šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a ak rozhodol najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania.

§ 273

Ak najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemôže v

novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Ak ide o iné rozhodnutie,

platí ustanovenie

§ 150

primerane.

§ 274

(1)

O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje najvyšší súd na verejnom zasadnutí za

účasti generálneho prokurátora. Na neverejnom zasadnutí môže najvyšší súd rozhodnúť

podľa

§ 268 ods. 1

a tiež o sťažnosti pre porušenie zákona, ak bol zákon porušený v neprospech obvineného

a z obsahu sťažnosti pre porušenie zákona je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú

k zrušeniu celého napadnutého rozhodnutia a k postupu podľa

§ 270 ods. 1

.

(2)

O sťažnosti pre porušenie zákona môže najvyšší súd rozhodnúť na neverejnom zasadnutí

aj vtedy, ak bola podaná proti rozhodnutiu niektorého z orgánov prípravného konania

alebo proti rozhodnutiu súdu, ktoré má základ v rozhodnutí podľa

§ 188 ods. 1 písm. a) až f)

a

§ 188 ods. 2

, alebo proti rozhodnutiu súdu vo vykonávacom konaní.

§ 275

(1)

Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie

na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,

že obvinený zomrel. Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti pre porušenie zákona sa do premlčacej

doby nezapočítava.

(2)

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti

pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia

upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne

splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie

§ 39

sa tu použije obdobne.

(3)

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a

najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne

súčasne o väzbe.

(4)

Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu výkon rozhodnutia, proti

ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.

Po podaní sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.

§ 276

Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona treba objasniť nejakú okolnosť,

vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť

niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán. Pre také vyšetrenie

platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch možno na zaistenie

dôkazného materiálu použiť na podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej

hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno

však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti

v sťažnosti pre porušenie zákona podanej v neprospech obvineného a ak to považuje

najvyšší súd za nevyhnutné vzhľadom na závažnosť trestného činu a naliehavosť väzobných

dôvodov.

§ 277

Všeobecné ustanovenie

Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením

o podmienečnom zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby

pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova trestného konania. Pred

povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného materiálu a na zaistenie osoby obvineného

vykonávať vyšetrovacie úkony len v medziach ustanovení tejto hlavy.

§ 278

(1)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo

k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného

stíhania alebo právoplatným uznesením o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli

samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru,

že dôvody na zastavenie tu neboli a že je namieste v konaní o obžalobe pokračovať.

(3)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa

o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom

zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy

orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v

spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie

tu neboli a že je na- mieste podať proti obvinenému obžalobu.

(4)

Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich

odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajný orgán,

vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti konaním

zakladajúcim trestný čin.

§ 279

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

a)

trestnosť činu zanikla,

b)

na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom

stíhaní nepokračovalo, alebo

c)

obvinený zomrel.

§ 280

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,

ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli

obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu

urobiť i po smrti obvineného.

(4)

Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh

na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá

by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor

povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu

oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.

§ 281

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora

alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný

rozhodovať o obžalobe.

(2)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a

konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,

rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie

obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že vzhľadom na nové skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti krajského

súdu.

§ 282

(1)

Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy na preverenie jeho dôvodnosti treba

niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo

na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán.

Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy.

(2)

V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade

uznesenia senátu použiť i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného

vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však pred povolením obnovy len

vtedy, keď to navrhne prokurátor, podávajúc návrh na obnovu v neprospech obvineného,

a ak to považuje súd za nevyhnutné vzhľadom na povahu nových skutočností a dôkazov,

ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3)

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech obvineného, môže súd vzhľadom

na povahu skutočností a dôkazov, ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon

trestu právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.

§ 283

Súd návrh na povolenie obnovy zamietne, ak

a)

bol podaný neoprávnenou osobou,

b)

smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova nie je prípustná,

c)

je obnova vylúčená podľa

§ 279

, alebo

d)

nezistí dôvody obnovy podľa

§ 278

.

§ 284

(1)

Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo

v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší čo i len sčasti výrok o vine, zruší vždy

súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj

podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce,

pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení

trestného stíhania, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi

na došetrenie, ak to považuje za potrebné pre objasnenie veci. Krajský súd, ktorý

podľa

§ 281 ods. 3

povolil obnovu konania, v ktorom v prvom stupni rozhodol okresný súd, vráti vec vždy

prokurátorovi. Ustanovenie

§ 191

platí i tu.

(3)

Ak súd povolí obnovu iba vo výroku o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody,

odkáže poškodeného pri zrušení tohto výroku na konanie o občianskoprávnych veciach,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 285

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému

spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.

§ 286

(1)

O návrhu na povolenie obnovy rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v

§ 283 písm. a) až c)

môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v

§ 283 písm. d)

môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý

o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo

podaný je len jeho opakovaním.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 287

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,

rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok

o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

§ 288

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením

prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, pokračuje sa v prípravnom

konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade

pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie

(

§ 284 ods. 2

).

(3)

Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol

právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na

došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí

rozsudkom primeraný trest za ostávajúce trestné činy.

§ 289

Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho

obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom

rozsudku,

c)

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť

preto, že obvinený zomrel.

§ 290

Všeobecné ustanovenie

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto

hlavy všeobecné predpisy.

§ 291

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu.

§ 292

Zistenie pomerov mladistvého

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť aj stupeň rozumového a

mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol

vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité

pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená

ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu

poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 293

Väzba mladistvého

Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa

§ 67

, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.

§ 294

Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (

§ 196 ods. 1

) aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 295

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v obvode

ktorého mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného

konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

§ 296

Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať

len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo

ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom

konaní ustanovenia tohto oddielu.

§ 297

(1)

Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

(2)

O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou

o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému

a)

súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,

b)

predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania

alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto

časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého

do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,

aby sa mohol k nemu vyjadriť,

c)

zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať

vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.

§ 298

Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

(2)

Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní

uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie

zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou

o mládež odpis tohto uznesenia.

§ 299

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj

orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu

plynie samostatne.

(2)

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v priamom pokolení, jeho

súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým

dňom ako mladistvému.

§ 300

Uloženie ochrannej výchovy

(1)

Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 301

Spoločné ustanovenia

(1)

V konaní proti mladistvým treba dbať na to, aby sa tak vyšetrovanie, ako i rozhodovanie

zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou

mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní

postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o

mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného

stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2)

Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

a)

v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho

roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku

ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší, alebo

b)

ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.

(3)

Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa

nepoužijú

a)

v odbore vojenského súdnictva,

b)

vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení devätnásteho roku mladistvého.

§ 302

(1)

Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému

konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

(2)

Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.

§ 303

zrušený

§ 304

Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 305

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu na návrh prokurátora,

ktorý môže podať už v obžalobe, alebo i bez takého návrhu na základe opatrenia predsedu

senátu.

§ 306

(1)

Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom

uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti

obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

§ 307

(1)

V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže so súhlasom obvineného súd a v prípravnom

konaní po skončení vyšetrovania prokurátor podmienečne zastaviť trestné stíhanie,

ak

a)

sa obvinený k trestnému činu priznal a

b)

nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo s poškodeným o jej náhrade uzavrel

dohodu, alebo urobil iné potrebné opatrenia na jej náhradu,

a vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší život a na okolnosti

prípadu možno dôvodne takéto rozhodnutie považovať za dostačujúce.

(2)

V rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania sa určí skúšobná doba na

šesť mesiacov až dva roky. Skúšobná doba sa začína právoplatnosťou tohto rozhodnutia

o podmienečnom zastavení trestného stíhania.

(3)

Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o spôsobe náhrady škody, sa v rozhodnutí

o podmienečnom zastavení trestného stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej

doby uhradil.

(4)

Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe dodržiaval primerané obmedzenia

smerujúce k tomu, aby viedol riadny život.

(5)

Proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania môžu obvinený a poškodený

podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak o podmienečnom zastavení trestného stíhania

rozhodne súd, má také právo aj prokurátor.

(6)

Podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom

bola spôsobená smrť.

§ 308

(1)

Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život, splnil povinnosť nahradiť

spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším uloženým obmedzeniam, rozhodne orgán, ktorý trestné

stíhanie v prvom stupni podmienečne zastavil, že sa obvinený osvedčil. Inak rozhodne,

a to prípadne aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom stíhaní pokračuje.

(2)

Ak do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku

1 bez zavinenia obvineného, má sa za to, že sa osvedčil.

(3)

Právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa obvinený osvedčil, alebo uplynutím lehoty

uvedenej v odseku 2 nastávajú účinky zastavenia trestného stíhania [

§ 11 ods. 1 písm. f)

].

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok. Ak také rozhodnutie urobí súd, má toto právo aj prokurátor.

§ 309 až 314

zrušené

§ 314a

(1)

Samosudca vykonáva konanie o trestných činoch, na ktoré zákon ustanovuje trest odňatia

slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený súhrnný trest a skorší trest

bol uložený v konaní pred senátom.

§ 314b

(1)

Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho predseda.

(2)

Neverejné zasadnutie samosudca nevykonáva.

§ 314c

(1)

Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju však z hľadísk uvedených v

§ 181 ods. 1

a

§ 186

. Podľa výsledkov preskúmania obžaloby samosudca

a)

urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v

§ 188 ods. 1 písm. a) až d)

,

b)

môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

, alebo

c)

vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak v prípravnom konaní neboli objasnené základné

skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o vine,

d)

trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa

§ 307

.

(2)

Ustanovenia

§ 189 až 191

sa použijú aj na konanie pred samosudcom.

(3)

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní obžaloby vždy tiež o ďalšom

trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné pojednávanie.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až c) môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

(5)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. d) môže prokurátor, obvinený a poškodený podať

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 314d

(1)

Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených v

§ 314c ods. 1

, nariadi hlavné pojednávanie.

(2)

Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania alebo vyhlásenie

o tom, že sa vzdávajú odvolania, urobili v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia

rozsudku, môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje

odôvodnenie.

§ 314e

(1)

Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz,

ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný zadováženými dôkazmi.

(2)

Trestným rozkazom možno uložiť

a)

trest odňatia slobody do jedného roka,

b)

trest zákazu činnosti do piatich rokov,

c)

peňažný trest,

d)

trest prepadnutia veci.

(3)

Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani s uloženým trestom odňatia

slobody presahovať jeden rok.

(4)

Trestný rozkaz nemožno vydať

a)

v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý nedovŕšil osemnásty

rok svojho veku,

b)

v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

c)

ak sa má rozhodnúť o ochrannom opatrení,

d)

ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol uložený rozsudkom.

(5)

Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky spojené s vyhlásením rozsudku

nastávajú doručením trestného rozkazu obvinenému.

§ 314f

(1)

Trestný rozkaz obsahuje

a)

označenie súdu, ktorý trestný rozkaz vydal,

b)

dátum a miesto vydania trestného rozkazu,

c)

označenie obvineného (

§ 120 ods. 2

),

d)

výrok o vine (

§ 120 ods. 3

), o uloženom treste (

§ 122 ods. 1

),

e)

výrok o priznaní náhrady škody (

§ 228

a

§ 229 ods. 1 a 2

), ak sa nárok na jej náhradu riadne uplatnil (

§ 43 ods. 2

),

f)

poučenie o práve podať odpor.

(2)

Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi a poškodenému, ktorý uplatnil

nárok na náhradu škody. Obvinenému sa doručuje do vlastných rúk (

§ 63 ods. 1

a

3

). Ak má obvinený obhajcu, doručí sa trestný rozkaz aj obhajcovi.

§ 314g

Odpor proti trestnému rozkazu

(1)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, ako aj prokurátor

môžu podať proti trestnému rozkazu odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz

vydal, a to do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať odvolanie v

prospech obvineného s výnimkou prokurátora, sa lehota končí tým dňom ako obvinenému.

Ak sa trestný rozkaz doručuje obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho

doručenia, ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa obdobne použije ustanovenie

§ 61

.

(2)

Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada škody, môže poškodený

podať odpor; ak poškodený odpor podal, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade

škody. Samosudca odkáže uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach.

(3)

Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi

vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca

viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými v trestnom

rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným a vykonateľným.

(4)

Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v

§ 163a

, môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až do doby, kým sa trestný

rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný

rozkaz ruší a samosudca trestné stíhanie zastaví.

(5)

Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť obžalobu do doby, kým sa

trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby

sa trestný rozkaz ruší a vec sa vracia do prípravného konania.

(6)

Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený,

ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy,

kým súd začne hlavné pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech obvineného

odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným súhlasom.

(7)

Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca uznesením na vedomie.

(8)

Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak

a)

odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,

b)

odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.

(9)

Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia hlavného pojednávania,

začatím hlavného pojednávania sa trestný rozkaz ruší.

§ 314h

Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa použijú primerane ustanovenia

§ 131

a

133

.

§ 315

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie

urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje

predseda senátu.

(2)

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej

ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného

konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri

výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda

senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

§ 316 až 319

zrušené

§ 320

Všeobecné ustanovenia

(1)

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

(2)

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom

tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3)

Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených ustanovený rôzny spôsob výkonu

trestu (§ 39a a 81 Tr. zák.), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov

súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

§ 321

Nariadenie výkonu trestu

(1)

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,

stalo vykonateľným, predseda senátu príslušného súdu ihneď nariadi výkon tohto trestu

a zároveň nariadi, aby bol odsúdený do výkonu trestu dodaný, ak

a)

je vo väzbe,

b)

bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky, alebo

c)

je obava, že ujde.

V ostatných prípadoch, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný

trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda senátu pošle príslušnému nápravnovýchovnému

ústavu nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil.

(2)

Predseda senátu môže odsúdenému na nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu,

aby si mohol obstarať svoje záležitosti; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku

1 písm. a) až c). Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3)

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,

že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak nie je známe miesto

pobytu odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie

§ 69 ods. 3

. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe, možno na jeho dodanie do výkonu trestu použiť

ustanovenie

§ 83c ods. 2

.

§ 322

(1)

Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon

trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného. Spolu so žiadosťou o odklad výkonu

trestu odňatia slobody je odsúdený povinný predložiť lekársku správu o svojom zdravotnom

stave nie staršiu ako 30 dní; inak sa o žiadosti nekoná.

(2)

Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene a na matke novonarodeného dieťaťa predseda

senátu odloží na dobu jedného roka po pôrode.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažnosť nie je prípustná, ak odsúdený opakovane podal žiadosť o odklad výkonu trestu

odňatia slobody z tých istých zdravotných dôvodov, pre ktoré už bola žiadosť právoplatne

zamietnutá.

§ 323

(1)

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých

dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(2)

Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace

môže povoliť predseda senátu, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä

ak by mohol výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké

následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šiestich mesiacov odo dňa, keď

nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(3)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu

odklad odvolá.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2, môže

prokurátor podať sťažnosť.

§ 324

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí na

návrh prokurátora alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného

alebo i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody

vykonáva.

(2)

Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 325

Prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,

môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu vždy preruší

výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako jeden rok.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu

prerušenie výkonu trestu odvolá.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 326

zrušený

§ 327

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho

zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde

k vydaniu do cudziny alebo k vyhosteniu alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený,

rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok vykoná.

(2)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak

zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou

duševnou chorobou.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 328

Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho

šesť mesiacov, ktorý sa vykonáva alebo sa má vykonávať v nápravnovýchovnom ústave,

ak je odsúdený povolaný na výkon vojenskej základnej služby.

(2)

Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú

službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest

alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá

sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 329

(1)

Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého

výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov

zaručilo za nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku záujmovému združeniu,

ktoré záruku prevzalo, a požiada ho o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň,

aby v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob

života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených súdom alebo z iných

príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Záujmové združenie občanov činné na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže

predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu

trestu bol povolený bez jeho záruky.

(3)

Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o

pomoc záujmových združení občanov.

§ 330

(1)

O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne

odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne

súd o tom, či sa v dôsledku odvolania záruky záujmovým združením občanov nariadi výkon

podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,

ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby

u mladistvého v prípade

§ 82 ods. 2 Tr. zák

.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie

záujmového združenia občanov.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť

aj predseda senátu.

§ 331

(1)

O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora

alebo riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť

odsúdeného alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť

odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí

jedného roka od zamietnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá len preto,

že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.

(2)

Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj záujmové združenie občanov uvedené v

§ 4 ods. 1

, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu

môže požiadať riaditeľa nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, aby

mu oznámil stav prevýchovy odsúdeného.

(3)

Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ nápravnovýchovného ústavu alebo náčelník

vojenského nápravného útvaru, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo sa k takému

návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa podmienečne prepúšťa, urobiť

so súhlasom prokurátora aj predseda senátu.

(4)

Na dožiadanie záujmového združenia občanov o spolupôsobenie pri výchove podmienečne

prepusteného sa použije primerane ustanovenie

§ 329

.

§ 332

(1)

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako

aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie

pri odvolaní záruky záujmovým združením občanov, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže so súhlasom prokurátora urobiť

aj predseda senátu.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie

záujmového združenia občanov.

§ 333

(1)

Rozhodnutie podľa

§ 331

robí okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, rozhodnutie