vyhlasuje úplné znenie zákona z 21. mája 1991 č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom z 21. decembra 1991 č. 42/1992 Zb. , zákonom z 18. februára 1992 č. 93/1992 Zb. a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 15. júla 1993 č. 186/1993 Z. z. 11/1994 Z. z. ZÁKON o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

§ 1

Rozsah pôsobnosti zákona

(1)

Zákon sa vzťahuje na

a)

pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí,

1

)

a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond

2

)

(ďalej len „pôda").

b)

obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti včítane zastavaných pozemkov,

c)

obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo

s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu včítane zastavaných pozemkov,

d)

iný poľnohospodársky majetok uvedený v

§ 20

.

(2)

Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a

nájomcov pôdy, ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom.

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému

v odseku 1 osobitnými predpismi.

§ 2

(1)

Okrem vlastníka majú právo užívať pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej

s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s pozemkovým fondom, ak nie je zákonom

ustanovené inak.

(2)

Vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom vzišli; tým nie je dotknuté

vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch ich členov podľa

predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve.

3

)

Pri pozemkoch daných zmluvne do užívania je vlastníkom iných než trvalých porastov

užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak.

§ 3

Pôdu nemožno previesť do vlastníctva devízových cudzozemcov.

4

)

§ 4

Oprávnené osoby

(1)

Oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý

má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948

do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v

§ 6 ods. 1

.

(2)

Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v

§ 6

, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v

§ 13

alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami,

pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý

pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí

a)

dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé

dedičstvo,

b)

dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho

dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci

alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na

ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c)

deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred

uplynutím uvedenej v

§ 13

, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho

deti,

d)

rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e)

súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste

oprávnenými jeho deti.

(3)

V prípadoch uvedených v

§ 6 ods. 1 písm. j)

sú oprávnenými osobami osoby tam uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia

obdobne.

§ 4a

(1)

Pri presadzovaní nároku sú dotknuté orgány štátnej správy a právnické osoby, na ktoré

prešlo vlastníctvo alebo užívacie právo, povinné poskytnúť tomu, kto tvrdí, že je

oprávnenou osobou, pomoc najmä tým, že jej poskytujú výpisy z evidencie a kópie listín,

ako aj iné prostriedky, ktoré môžu prispieť na objasnenie veci.

(2)

Ak osoba uvedená v odseku 1 nemôže jednoznačne preukázať svoj nárok výpisom z úradnej

evidencie, zapíše ju pozemkový úrad ako domnelého vlastníka.

(3)

Na základe žiadosti domnelého vlastníka pozemkový úrad svojím rozhodnutím môže uznať

vlastníctvo k pozemkom, porastom a inému majetku tejto osobe, ak domnelý vlastník

a)

predloží rozhodnutie o dedičstve alebo zmluvu, ktorou dokladá vlastnícke právo, doklad

o zmluve alebo doklad o inom právnom úkone o nadobudnutí vlastníctva touto osobou

alebo jej právnym predchodcom, ak nedošlo k právne účinnému prevodu len pre nedostatok

zápisu do pozemkovej knihy,

b)

preukáže, že v skutočnosti došlo k deľbe užívania nehnuteľností medzi spoluvlastníkmi

alebo k výmene pozemkov, a k prevodu nedošlo len preto, že nebol zachovaný predpísaný

úradný postup,

c)

preukáže, že sám alebo jeho právny predchodca mali pozemky, porasty alebo iný majetok

v držbe a doklad o vlastníctve nemôže predložiť, pretože buď nebolo realizované zápisové

konanie, alebo došlo k strate alebo poškodeniu alebo zničeniu katastrálnych alebo

pozemkových operátorov.

§ 5

Povinné osoby

(1)

Povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona

nehnuteľnosť držia, s výnimkou

a)

podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a obchodných spoločností, ktorých spoločníkmi

alebo účastníkmi sú výhradne fyzické osoby. Táto výnimka neplatí, ak ide o veci nadobudnuté

od právnických osôb po 1. októbri 1990,

b)

cudzích štátov.

(2)

Osobou, ktorá nehnuteľnosť podľa odseku 1 drží, sa rozumie

a)

právnická osoba, ktorá mala ku dňu účinnosti tohto zákona k nehnuteľnosti vo vlastníctve

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky alebo Slovenskej republiky

právo hospodárenia alebo právo trvalého užívania,

b)

pri ostatných nehnuteľnostiach ich vlastník.

(3)

Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich vydania oprávnenej osobe nakladať

so starostlivosťou riadneho hospodára,

4b

)

odo dňa účinnosti tohto zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť

do vlastníctva iného. Také právne úkony sú neplatné. Právo na náhradu škody, ktorú

povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva ustanovením

§ 28

nedotknuté.

§ 6

Vydanie nehnuteľnosti

(1)

Oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú

osobu v dôsledku

a)

výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní,

prípadne v trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený

podľa osobitných predpisov,

5

)

b)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej

reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,

c)

postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa 287a zákona č. 87/1950 Zb.

o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb.

SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov

a podobných právnych útvarov,

e)

odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 2/1958 Zb.

SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov,

komposesorátov a podobných útvarov,

f)

vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné

vyhlásenie),

g)

toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky

alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom

na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických

republík a presídlili na jeho územie,

h)

zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,

i)

dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,

j)

súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou

občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo

opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom

prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto

zmluva nenadobudla účinnosť,

k)

kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,

l)

odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,

m)

vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na

ktorý bola vyvlastnená,

n)

vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,

o)

znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia

náhrady,

p)

prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,

r)

politickej perzekúcie

6

)

alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

7

)

s)

odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,

8

)

t)

prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci

roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia

č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

u)

prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ

členmi družstva boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné

predpisy.

5a

)

(2)

Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, keď fyzickým osobám vznikol nárok na vyňatie

poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie podľa osobitných predpisov.

9

)

Za osoby, ktorým vznikol nárok na vyňatie poľnohospodárskeho majetku z konfiškácie

podľa osobitných predpisov,

9

)

treba považovať na účely tohto zákona aj štátnych občanov Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, ktorí majú trvalý pobyt na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

a ktorým sa skonfiškoval

9a

)

poľnohospodársky majetok a neboli odsúdení podľa osobitných predpisov.

9b

)

Pokiaľ tento majetok bol už pred rozhodným obdobím pridelený v rámci predpisov o

pozemkových reformách, rieši sa nárok týchto oprávnených osôb podľa 12, ak došlo k

odňatiu prídelu postupom uvedeným v odseku 1.

(3)

Pôdu, ktorá prešla na štát alebo inú právnickú osobu podľa odsekov 1 a 2 a podľa

osobitného predpisu,

9c

)

možno vydať oprávnenej osobe vo výmere najviac 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo

250 ha všetkej pôdy. Obdobne sa postupuje aj v prípadoch, ak oprávnenej osobe vznikol

ďalší nárok na vydanie nehnuteľnosti po oprávnenej osobe, ktorá zomrela alebo bola

vyhlásená za mŕtvu.

(4)

Oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej

ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu,

ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu

na zaplatenie určí pozemkový úrad.

(5)

Pokiaľ viazli na nehnuteľnosti ku dňu prevzatia štátom pohľadávky peňažných ústavov

zabezpečené na nehnuteľnosti a vyporiadané podľa osobitných predpisov, uhradí oprávnená

osoba sumu, ktorú štát takto vyporiadal.

(6)

Ak nehnuteľnosti prešli do vlastníctva obce, má oprávnená osoba právo podľa tohto

zákona voči obci.

(7)

Ak nehnuteľnosti vydá iná osoba než štát, vznikne tejto osobe nárok na vrátenie kúpnej

ceny, ktorú zaplatila pri kúpe nehnuteľnosti. Tento nárok sa musí uplatniť na príslušnom

orgáne štátne správy republiky.

§ 7

(1)

Zmiernenie niektorých ďalších majetkových krívd, ktoré vznikli v dôsledku platnosti

alebo osobitného použitia niektorých právnych predpisov alebo na základe iných dôvodov

len na území Českej republiky alebo Slovenskej republiky, upraví Česká národná rada

alebo Slovenská národná rada osobitným zákonom.

(2)

Česká národná rada sa splnomocňuje, aby zákonom upravila reštitúciu majetku česko-slovenských

občanov trvale žijúcich na území Českej republiky, ktorí stratili majetok podľa dekrétov

prezidenta republiky č. 12/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení poľnohospodárskeho

majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov českého a slovenského národa

alebo č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy,

neprevinili sa proti česko-slovenskému štátu a nadobudli späť občianstvo podľa zákona

č. 245/1948 Zb. o štátnom občianstve osôb maďarskej národnosti, zákona č. 194/1949

Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva alebo zákona č. 34/1953

Zb., ktorým niektoré osoby nadobúdajú československé štátne občianstvo, pokiaľ sa

tak nestalo už ústavným dekrétom prezidenta republiky č. 33/1945 Zb. o úprave československého

štátneho občianstva osôb nemeckej a maďarskej národnosti.

§ 8

(1)

Na návrh oprávnenej osoby súd rozhodne, že na ňu prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti

vo vlastníctve fyzickej osoby, ktorá ju nadobudla od štátu alebo inej právnickej osoby,

ktoré jú získali za okolností uvedených v

§ 6

, a to v prípadoch, keď fyzická osoba nadobudla nehnuteľnosť buď v rozpore s vtedy

platnými predpismi, alebo na základe protiprávneho zvýhodnenia nadobúdateľa, ďalej

aj osoby blízke tejto fyzickej osobe, pokiaľ na ne prešlo alebo bolo prevedené vlastníctvo

alebo osobné užívanie k týmto nehnuteľnostiam. Návrh sa musí uplatniť do 31. decembra

1992, inak právo zaniká.

(2)

Fyzická osoba, ktorej vlastnícke právo prešlo na oprávnenú osobu podľa odseku 1,

má voči štátu nárok na vrátenie kúpnej ceny a na úhradu nákladov účelne vynaložených

na nehnuteľnosť. Nárok sa uplatňuje na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy

republiky. Štát má v takom prípade voči oprávnenej osobe nárok na náhradu nákladov

účelne vynaložených na nehnuteľnosť, ktorú uhradil fyzickej osobe podľa prvej vety.

§ 9

(1)

Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na

vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania

výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.

(2)

Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom

konaní.

(3)

Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.

9d

)

(4)

Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti

pozemkový úrad.

(5)

Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môže pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej

nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uložiť iné opatrenia na ochranu životného prostredia

alebo dôležitých záujmov iných vlastníkov.

(6)

Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 a 5 možno podať opravný prostriedok

na súd.

§ 10

Zrušený.

§ 11

(1)

Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že

a)

pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného

užívania, s výnimkou prípadov uvedených v

§ 8

,

b)

na pozemku sa nachádza cintorín,

c)

pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa alebo

tvorí koryto vodného toku alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene

sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd,

9e

)

d)

pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému

využitiu pozemku,

e)

na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada,

10

)

botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les

určený na lesný výskum

10a

)

alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných

sadov lesných drevín,

f)

na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia.

(2)

V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva

iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné

pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevážna časť pôvodných

pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí.

(3)

V prípade, že podľa osobitných predpisov došlo po prechode alebo prevode do vlastníctva

štátu alebo inej právnickej osoby k obmedzeniu užívania pozemku tým, že pozemok alebo

jeho časť je určený na obranu štátu

11

)

alebo je určený na ťažbu nerastov

12

)

alebo sa stal podľa osobitných predpisov

13

)

súčasťou lesného pôdneho fondu v národnom parku alebo je na území štátnej prírodnej

rezervácie, chráneného náleziska, chráneného parku, chránenej záhrady, chránenej študijnej

plochy alebo chráneného prírodného výtvoru, alebo sú významným krajinným prvkom, je

na vôli oprávnenej osoby, či bude požadovať vydanie pôvodného pozemku alebo prevod

iného pozemku vo vlastníctve štátu. Pokiaľ oprávnená osoba požiada o prevod iného

pozemku, postupuje sa podľa odseku 2.

(4)

Obytnú budovu, hospodársku budovu a inú stavbu patriacu k pôvodnej poľnohospodárskej

usadlosti nemožno vydať v prípade, že zásadnou prestavbou stavba stratila svoj pôvodný

stavebno-technický charakter tak, že už neslúži s predmetom poľnohospodárskej výroby

alebo je vo vlastníctve fyzickej osoby, s výnimkou prípadov, keď fyzická osoba nadobudla

stavbu do vlastníctva za okolností uvedených v

§ 8

.

(5)

Nehnuteľnosť, ktorá je vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, nemožno vydať až do

doby prijatia zákonov upravujúcich správu a ochranu kultúrnych pamiatok.

§ 12

Súbeh nárokov

Ak dôjde k súbehu nárokov oprávnených osôb podľa

§ 6 ods. 1

, prislúcha právo na vydanie pôvodných nehnuteľností tej z nich, ktorá svoje vlastníctvo

stratila v dôsledku jednostranného aktu štátu. Pokiaľ týmto spôsobom stratilo svoje

vlastníctvo postupne viac oprávnených osôb, prislúcha toto právo tej z nich, ktorá

vlastníctvo stratila skôr, pokiaľ sa nedohodnú inak. Ostatné oprávnené osoby majú

v takom prípade právo na prevod pozemkov podľa

§ 11 ods. 2

, prípadne na finančnú náhradu.

§ 13

Lehoty na uplatnenie nároku

(1)

Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa

§ 6

môže oprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v

§ 6 ods. 1 písm. a)

začne osemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

bol výrok zrušený, ak dôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona.

Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov

v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní.

(2)

Ak nehnuteľnosť bola vydaná podľa

§ 9

, môžu osoby, ktorých nároky uplatnené v lehote uvedenej v odseku 1 neboli uspokojené,

tieto nároky uplatniť na súde voči osobám, ktorým bola nehnuteľnosť vydaná, do šiestich

mesiacov od skončenia lehoty uvedenej v odseku 1.

§ 14

(1)

Oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby,

ktoré podľa tohto zákona nemožno vydať alebo ktoré zanikli alebo boli prevedené na

osobu, ktorá nie je povinná ich vydať. Obdobne oprávnenej osobe patrí náhrada za pozemok,

ktorý sa podľa tohto zákona nevydá a za ktorý sa neposkytol iný pozemok.

(2)

Ak obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba, ktorá má byť vydaná, je podstatne

zhodnotená tak, že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona prevyšuje cenu budovy

v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej osoby,

či prevezme budovu a uhradí povinnej osobe rozdiel medzi cenami alebo požiada o náhradu.

(3)

Ak vydávaná obytná budova, hospodárska budova alebo iná stavba je znehodnotená tak,

že jej cena určená ku dňu účinnosti tohto zákona je podstatne nižšia než cena pôvodnej

budovy v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, je na vôli oprávnenej

osoby, či prevezme budovu a požiada o náhradu vo výške rozdielu medzi cenou budovy

v čase prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou a cenou ku dňu účinnosti tohto

zákona alebo požiada o náhradu.

(4)

Podľa odseku 2 sa postupuje aj v prípadoch, keď sa obytná budova, hospodárska budova

alebo iná stavba stala súčasťou inej budovy alebo stavby.

(5)

Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

V prípade, že oprávnená osoba získala nehnuteľnosť do vlastníctva ako prídel od štátu,

poskytne sa náhrada za nehnuteľnosti uvedené v odseku 1 len do výšky uhradenej prídelovej

ceny.

§ 15

(1)

Oprávnenej osobe prislúcha právo na náhradu za trvalý porast, ktorý na pozemku bol

v čase jeho prevzatia štátom alebo inou právnickou osobou, ak v čase vydania pozemku

na ňom nie je iný porovnateľný trvalý porast tej istej kultúry.

(2)

Za porovnateľný lesný porast sa považuje porast, ktorý bez ohľadu na vek a drevinové

zloženie umožňuje výnos, ak takýto porast bol na pozemku v čase jeho prevzatia štátom.

(3)

Ak na pozemku nie je porast podľa odseku 2, oprávnenej osobe sa môže poskytnúť s

jej súhlasom náhrada podľa odseku 1 výnimočne aj formou náhrady nákladov na starostlivosť

o jestvujúci porast až do času, kým bude poskytovať výnos podľa odseku 2.

(4)

Ak na pozemku, ktorý má byť vydaný podľa tohto zákona, je trvalý porast, hoci v čase

prevzatia pozemku štátom alebo inou právnickou osobou na pozemku porovnateľný trvalý

porast tej istej kultúry nebol, je na vôli oprávnenej osoby, či prevezme pozemok a

uhradí finančnú náhradu alebo požiada o vydanie iného pozemku; v takom prípade sa

postupuje podľa

§ 11 ods. 2

tohto zákona, ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak.

(5)

Ceny sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu účinnosti tohto zákona.

(6)

Ak na pozemku, ktorý má byť vydaný podľa tohto zákona, je lesný porast, hoci v čase

prevzatia pozemku štátom alebo inou právnickou osobou na pozemku taký porast nebol,

oprávnenej osobe sa vydá pozemok s lesným porastom bez povinnosti jeho náhrady.

§ 16

(1)

Náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý

oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady v hotovosti upraví vláda

Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.

(2)

Ostatné náhrady podľa

§ 14 a 15

poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá vec drží alebo ju držala v čase

zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť podľa tohto zákona

nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová organizácia

alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového fondu

(

§ 17 ods. 1

) podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

13a

)

Taktiež náhradu podľa

§ 14 a 15

poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor povereníkov previedli hospodárske

budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

(3)

Oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v

§ 13

. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia pozemkového úradu alebo súdu, končí táto

lehota uplynutím šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

(4)

Náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich mesiacov odo dňa doručenia výzvy.

Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie náhrady vlastní, prípadne

v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných nehnuteľností a

trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom

nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov;

13b

)

dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom sa nevyrubujú.

(5)

Spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania písomnej výzvy oprávnenou osobou,

ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby možno záväzky voči nej

vyporiadať aj po tomto termíne.

§ 17

Pozemkové fondy

(1)

Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v

§ 1 ods. 1

spravujú právnické osoby zriadené zákonmi Českej národnej rady a Slovenskej národnej

rady (ďalej len „pozemkové fondy") s výnimkou pozemkov,

a)

na ktorých sa nachádza cintorín,

b)

ktoré sú určené pre obranu štátu,

14

)

c)

chránené podľa osobitných predpisov,

16

)

d)

ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu, na ktoré sa nevzťahuje postup podľa

§ 6 ods. 1 a 2

.

(2)

Pozemkový fond nespravuje obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby slúžiace

lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou súvisí, ak sa tieto nehnuteľnosti

nachádzajú na lesnom pôdnom fonde, ktorý spravujú právnické osoby podľa osobitného

predpisu.

16a

)

(3)

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, postupujú pozemkové fondy pri prevode nehnuteľného

majetku štátu podľa osobitných predpisov.

17

)

Do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný

majetok dať do užívania iným osobám.

(4)

Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem viac fyzických osôb, majú prednosť

pri postupe podľa odseku 3 doterajší užívatelia a ďalej samostatne hospodáriaci roľníci.

Z ostaných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom

území sú nehnuteľnosti.

(5)

Pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,

rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

§ 18

(1)

Pokiaľ nie je známy vlastník nehnuteľnosti, je pozemkový fond oprávnený dať nehnuteľnosť

do užívania vhodným záujemcom; odplata za toto užívanie je príjmom fondu dovtedy,

než vlastník uplatní svoje práva k tejto nehnuteľnosti.

(2)

Ak vlastník uplatní svoje práva k nehnuteľnosti, pozemkový fond vypovie zmluvu s

nájomcom k 1. októbru bežného roka s jednoročnou výpovednou lehotou, ak sa s vlastníkom

nedohodne inak.

§ 19

Pozemkové úpravy

(1)

Pozemkovými úpravami sú zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za

účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých

vlastníkov pôdy a s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny,

životného prostredia a na investičnú výstavbu.

(2)

O vykonaní pozemkových úprav a v súvislosti s tým o výmene alebo prechode vlastníckych

práv, o určení hraníc pozemkov alebo o zriadení, prípadne zrušení vecného bremena

k dotknutým pozemkom rozhoduje pozemkový úrad na základe dohody vlastníkov. V prípade,

že sa vlastníci nedohodnú, rozhoduje pozemkový úrad za podmienok ustanovených zákonom.

Rozhodnutie pozemkového úradu preskúma na návrh účastníka súd.

(3)

Konanie o pozemkových úpravách upravujú zákony národných rád.

§ 20

Náhrada živého a mŕtveho inventára

(1)

Na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej výroby má pôvodný vlastník

živého a mŕtveho inventára, ako aj zásob právo na ich náhradu, pokiaľ ich vniesol

do poľnohospodárskeho družstva alebo mu boli odňaté v období od 25. februára 1948

do 1. januára 1990. Ak pôvodný vlastník zomrel alebo ak bol vyhlásený za mŕtveho,

má právo požadovať náhradu na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej alebo lesnej

výroby ďalšia oprávnená osoba uvedená v

§ 4 ods. 2

.

(2)

Povinnosť poskytnúť náhradu podľa odseku 1 má právnická osoba, ktorá tieto veci prevzala,

alebo jej právny nástupca, a to v lehote 60 dní, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak

túto osobu nemožno zistiť, poskytne náhradu štát prostredníctvom pozemkového fondu

podľa osobitného predpisu.

13a

)

V prípade, že táto právnická osoba uhradila štátu hodnotu živého a mŕtveho inventára

a zásob, má právo na preplatenie sumy, ktorú ako náhradu zaplatila, voči štátu; tento

nárok možno uplatniť na príslušnom ústrednom orgáne štátnej správy republiky v lehote

60 dní od poskytnutia náhrady.

(3)

Náhrada sa poskytne vo veciach toho istého alebo porovnateľného druhu, akosti a v

množstve primeranom prevzatej časti nehnuteľnosti na zabezpečenie prevádzky poľnohospodárskej

alebo lesnej výroby; ak to nie je možné, poskytne sa náhrada v službách na zabezpečenie

poľnohospodárskej alebo lesnej výroby, prípadne podielom na imaní právnickej osoby

uvedenej v odseku 2, a to až do výšky hodnoty odňatých vecí v cenách ku dňu účinnosti

tohto zákona, prípadne náhrada v inej forme. Od ustanovenej náhrady sa odpočíta náhrada

za živý a mŕtvy inventár a za zásoby vyplatená pred účinnosťou tohto zákona. Ak nedôjde

k dohode, rozhodne na návrh súd.

(4)

V prípade, že nehnuteľnosti nie sú v užívaní právnickej osoby podľa odseku 2, ktorá

má poskytnúť náhradu podľa odseku 1, môže oprávnená osoba žiadať od tejto právnickej

osoby náhradu odňatého živého a mŕtveho inventára na zabezpečenie poľnohospodárskej

výroby bez obmedzení uvedených v odseku 3.

(5)

Právo na náhradu zaniká, ak sa neuplatní v lehotách uvedených v

§ 13

. Ak náhradu poskytuje štát prostredníctvom pozemkového fondu, právo na náhradu zaniká,

ak sa neuplatní na pozemkovom fonde do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona.

Ak oprávnená osoba neuplatnila nárok pre pochybnosť, kto je povinnou osobou, právo

na náhradu zaniká, ak sa neuplatní u povinnej osoby do šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo")

podľa

§ 21b ods. 2

.

(6)

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky ustanovia spôsob výpočtu výšky

náhrad za veci uvedené v odseku 1 pre prípad, keď nemožno preukázať odňatie alebo

vnesenie týchto vecí alebo nemožno určiť ich súčasnú hodnotu.

§ 21

Ak oprávnených osôb je viac a nárok na vydanie veci uplatnia len niektoré z nich,

vydá sa im vec celá.

§ 21a

(1)

Správne a notárske poplatky súvisiace s vydaním nehnuteľnosti sa nevyrubujú.

(2)

Oprávnená osoba domáhajúca sa svojho práva podľa tohto zákona proti povinnej osobe

je oslobodená od súdnych poplatkov. Oslobodená od súdnych poplatkov je aj osoba domáhajúca

sa svojho práva podľa

§ 8

, ak súd rozhodol v jej prospech.

(3)

Nevyhnutné náklady spojené s ocenením vecí, identifikáciou parciel a vymeraním pozemkov

uhrádza štát.

§ 21b

(1)

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou podľa

§ 5

a

16 ods. 2

, rozhodne príslušný pozemkový úrad.

(2)

Ak je pochybnosť o tom, kto je povinnou osobou na poskytnutie náhrady podľa

§ 20

, rozhodne ministerstvo.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 vydané v správnom konaní nepodliehajú preskúmaniu

súdom.

(4)

Ak sa v konaní podľa odsekov 1 a 2 nezistí povinná osoba, náhradu poskytne štát prostredníctvom

pozemkového fondu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.

13a

)

§ 22

Zánik niektorých užívacích práv

(1)

Dňom účinnosti tohto zákona zanikajú tieto práva k majetku uvedenému v

§ 1 ods. 1

a)

právo družstevného užívania k združeným pozemkom vlastníkov, ktorí nie sú členmi

poľnohospodárskeho družstva,

18

)

b)

právo užívania pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby,

19

)

c)

právo užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa,

20

)

d)

právo bezplatného užívania rybníkov,

21

)

e)

právo trvalého užívania nehnuteľností vo vlastníctve štátu,

22

)

f)

právo hospodárenia k nehnuteľnostiam vo vlastníctve štátu.

23

)

(2)

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pozemku

nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bol pozemok

podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno vypovedať

k 1. októbru bežného roka. Výpovedná lehota je jeden rok, pokiaľ sa nedohodne inak;

v prípade, že pozemok je pre vlastníka neprístupný, nemôže výpovedná lehota skočiť

skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy.

23b

)

V prípade, že oprávnenej osobe sa majú vydať tiež budovy a stavby alebo poskytnúť

náhrady podľa tohto zákona, nemôže výpovedná lehota pri výpovedi danej nájomcom skočiť

skôr, než tieto nároky vyporiada. V rokoch 1991 a 1992 môžu vlastníci na vykonávanie

poľnohospodárskej výroby vypovedať nájomný vzťah k 1. októbru 1991 alebo k 1. októbru

1992 výpoveďou doručenou najneskôr do jedného mesiaca pred týmto dňom.

(3)

Ak je na pozemku zriadená záhradková alebo chatová osada, skončí sa výpovedná lehota

dňom, keď malo skončiť právo dočasného užívania pozemku. Nájomca má právo na predĺženie

nájmu o ďalších desať rokov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Nájomca má po dobu nájmu

predkupné právo k pozemku. Výška nájomného a kúpna cena sa riadia bonitou pôdy a kultúrou

pozemku v čase vzniku práva užívania. Ustanovenia § 21 vyhlášky Ministerstva financií,

cien a miezd Českej socialistickej republiky č. 182/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,

trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách

za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov a § 21 vyhlášky Ministerstva

financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej republiky č. 205/1088 Zb. o cenách

stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania

pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov v znení neskorších predpisov umožňujúce

zvýšenie zistenej ceny sa v tomto prípade nepoužijú.

(4)

Ak sa na pozemku nachádzajú trvalé kultúry patriace k nevyhnutnému rastlinnému genofondu

alebo ak pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtených odrôd

23a

)

alebo na pozemku sú semenné sady lesných drevín alebo lesnícke arboréta, nemôže sa

výpovedná lehota pri výpovedi podanej vlastníkom skončiť skôr, než sa dosiahne účel,

na ktorý sa pozemok užíval k 1. februáru 1992.

(5)

Vlastník pozemku uvedeného v odsekoch 3 a 4 má právo do troch rokov od účinnosti

tohto zákona požiadať pozemkový fond o výmenu tohto pozemku za iný pozemok vo vlastníctve

štátu. Vymieňaný pozemok sa poskytne v primeranej výmere a kvalite, v akej bol pôvodný

pozemok, a to pokiaľ možno v tom istom katastrálnom území.

(6)

Nájomca je oprávnený užívať pozemok v súlade s jeho určením podľa predpisov o evidencii

nehnuteľností. S užívanou nehnuteľnosťou je povinný nakladať so starostlivosťou riadneho

hospodára a po skončení nájmu vrátiť budovy a stavby v stave zodpovedajúcom obvyklému

opotrebeniu.

(7)

Ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľností, s výnimkou poľnohospodárskej

a lesnej pôdy, nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom,

keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah,

ktorý možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná lehota je tri mesiace. Výpovedná lehota

začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

(8)

Na účely nájmu podľa odsekov 2 až 7, ak v nich nie je uvedené inak, platí osobitný

predpis primerane.

23c

)

(9)

Vláda môže nariadením

a)

podrobnejšie upraviť rozsah užívania a starostlivosti podľa odseku 6,

b)

podrobnejšie upraviť dôvody na odpustenie alebo poskytnutie zľavy z nájomného,

23d

)

c)

ustanoviť výpovedné dôvody na vypovedanie nájomnej zmluvy a nájomného vzťahu podľa

odsekov 2 a 7, prípadne predlžovanie nájomného vzťahu a podrobnejšie upraviť náležitosti

nájomnej zmluvy, ktorá má trvať dlhšie ako päť rokov,

d)

ustanoviť podmienky a bližšie upraviť uzatváranie nájomnej zmluvy o nájme poľnohospodárskeho

podniku alebo jeho časti a jej náležitosti; nariadenie vlády sa však nepoužije, ak

písomná nájomná zmluva určuje inak.

(10)

Pri uplatňovaní práv podľa odsekov 1 až 8 platí ustanovenie

§ 4a ods. 1

primerane.

§ 22a

(1)

Lesné pozemky užívané podľa doterajších predpisov sa odovzdávajú vlastníkom predovšetkým

v ucelených lesných častiach, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa podľa

osobitného predpisu,

23e

)

bez vytyčovania jednotlivých pozemkov.

(2)

Na obstaranie spoločných vecí súvisiacich s odovzdaním pozemkov podľa odseku 1 a

ich ďalším využívaním sa vlastníci môžu združiť

23f

)

alebo utvoriť lesné spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo podľa osobitného predpisu

23g

)

(ďalej len „združenie").

(3)

Pri odovzdávaní pozemkov podľa odseku 1 sa vyporiadajú so združením prípadné reštitučné

nároky jednotlivých vlastníkov a štátu.

(4)

Postup podľa odseku 1 sa nepoužije v prípadoch, ak odovzdaním lesných pozemkov nedôjde

k narušeniu racionálneho lesného hospodárenia alebo k narušeniu trvalej udržateľnosti

pozemkov ako prírodného zdroja. Prípadné reštitučné nároky sa vyporiadajú podľa odseku

3 primerane.

(5)

Ak medzi doterajším užívateľom a združením nedôjde k dohode o odovzdaní pozemkov

do užívania, usporiadanie vlastníckych a užívacích vzťahov na návrh združenia nariadi

pozemkový úrad podľa osobitného predpisu.

23h

)

§ 23

Právo na náhradu podľa ustanovení

§ 14

a

16

má aj vlastník obytnej alebo hospodárskej budovy, ktorá bola odstránená alebo znehodnotená

v čase užívania organizáciou podľa osobitných predpisov.

24

)

V prípade, že túto budovu odstránila alebo znehodnotila iná právnická osoba než štát,

má vlastník právo na finančnú náhradu voči tejto právnickej osobe, pokiaľ sa nedohodnú

na inom spôsobe náhrady.

§ 24

Náhrady za trvalé porasty

(1)

V prípade, že trvalé porasty vzišli na pozemkoch v čase ich užívania poľnohospodárskymi

alebo lesnými organizáciami podľa osobitných predpisov,

24

)

stávajú sa vlastníctvom vlastníka pozemku dňom skončenia práva užívania; užívateľovi

pozemku však patria úžitky z nich po dobu užívania.

(2)

V prípade, že pred prevzatím do užívania poľnohospodárskou alebo lesnou organizáciou

neboli na pozemku vysadené iné porovnateľné trvalé porasty tej istej kultúry, má užívateľ

právo na náhradu hodnoty novovysadených trvalých porastov v cene ku dňu účinnosti

tohto zákona, ak nejde o trvalé porasty vysadené z prostriedkov štátu.

(3)

Na návrh vlastníka, ktorý má uhradiť doterajšiemu užívateľovi hodnotu trvalých porastov

podľa odseku 2, vymení pozemkový fond jeho pozemok za iný pozemok vo vlastníctve štátu.

Povinnosť nahradiť hodnotu trvalých porastov prechádza v takom prípade na štát.

(4)

Ak na pozemku nie sú ku dňu skončenia práva užívania porovnateľné trvalé porasty,

ktoré na ňom boli ku dňu vzniku práva užívania, vlastníkovi patrí náhrada za trvalý

porast podľa

§ 15 ods. 1 až 3

.

§ 25

(1)

Vlastník vstupuje do práv a záväzkov prenajímateľa vyplývajúcich z dohody o odovzdaní

a prevzatí bytu, z nájmu pozemku alebo zo zmluvy o nájme nebytového priestoru v prevzatej

nehnuteľnosti.

(2)

Doterajší užívatelia bytov, pozemkov a nebytových priestorov v prevádzaných nehnuteľnostiach,

ktoré slúžia

a)

činnosti diplomatických a konzulárnych misií,

b)

poskytovaniu zdravotníckych a sociálnych služieb,

c)

školstvu,

d)

prevádzke kultúrnych a telovýchovných zariadení,

e)

na pracovnú rehabilitáciu a zamestnanie zdravotne postihnutých osôb,

majú nárok voči vlastníkovi na uzavretie dohody o užívaní bytu, pozemku alebo nájmu

nebytových priestorov. V týchto prípadoch môže vlastník dohodu vypovedať najskôr po

uplynutí 10 rokov odo dňa účinnosti tohto zákona, ak sa účastníci nedohodnú inak;

tento záväzok prechádza na všetkých ďalších vlastníkov v uvedenej dobe.

(3)

Ak sa o výške nájomného a podmienkach jeho platenia vlastník s užívateľom bytu, pozemku

alebo nebytových priestorov uvedených v odseku 2 nedohodne, rozhodne o výške nájomného

príslušný orgán štátnej správy podľa všeobecne platných cenových predpisov.

§ 26

(1)

Dopĺňa sa ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov tak, že sa vkladá nové písmeno i), ktoré znie

„i) ide o nájom nebytového priestoru v nehnuteľnosti prevedenej pôvodnému vlastníkovi

podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu

majetku."

(2)

Na návrh vlastníka obytnej budovy patriacej k poľnohospodárskej usadlosti uplatnený

do troch rokov od účinnosti tohto zákona zruší príslušný orgán právo užívania k bytu

alebo rozhodne o jeho vyprataní, ak ho vlastník potrebuje pre seba a osoby blízke

na vykonávanie poľnohospodárskej výroby.

§ 27

(1)

Užívateľ bytu, nebytových priestorov, budovy alebo stavby, ktorý v súlade so stavebnými

predpismi vykonal na vlastné náklady úpravy, ktorými sa byt, nebytový priestor, budova

alebo stavba zhodnotili, má nárok na náhradu zhodnotenia, ak mu skončí právo ich užívania.

(2)

Ak byt, nebytový priestor, budova alebo stavba sú ku dňu skončenia práva užívania

znehodnotené viac, než zodpovedá bežnému opotrebeniu, je užívateľ týchto priestorov

povinný uhradiť vlastníkovi bytu, nebytových priestorov, budovy alebo stavby náhradu

za toto znehodnotenie.

(3)

Náhrady sa určia podľa cenových predpisov platných ku dňu skončenia práva užívania.

§ 28

Povinná osoba nemôže proti oprávnenej osobe uplatňovať žiadne finančné alebo iné nároky

súvisiace s vydávanými vecami. Takisto oprávnená osoba, ktorej bola vec vydaná, nemôže

proti povinnej osobe uplatňovať iné nároky súvisiace s vydávanou vecou, než sú uvedené

v tomto zákone.

§ 28a

Pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, poskytujú sa náhrady podľa tohto zákona v cenách

platných k 24. júnu 1991.

§ 29

Majetok cirkvi

Majetok, ktorého pôvodným vlastníkom boli cirkvi, náboženské spoločnosti, rády a kongregácie,

nemožno prevádzať do vlastníctva iných osôb do prijatia zákonov o tomto majetku. Vo

výnimočných prípadoch možno tento majetok previesť do vlastníctva iných právnických

osôb len so súhlasom pôvodného vlastníka a Ministerstva financií Slovenskej republiky.

§ 30

Pre postup podľa druhej časti tohto zákona sa za majetok uvedený v

§ 1 ods. 1

považuje aj majetok, ktorý sa v čase odňatia vlastníckeho práva na tieto účely užíval.

§ 31

Ustanovenia druhej časti a

§ 20

nemožno použiť pre prípady, keď vec získali v čase neslobody osoby štátne nespoľahlivé

alebo v dôsledku rasovej perzekúcie.

§ 32

Osobitné ustanovenia o pozemkových reformách

Odo dňa účinnosti tohto zákona sa nepoužijú ustanovenia zákona č. 215/1919 Zb. o zabraní

veľkého pozemkového majetku v znení neskorších predpisov, nariadenia Slovenskej národnej

rady č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku

Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa v znení neskorších

predpisov, § 1 ods. 2 nariadenia Zboru povereníkov č. 26/1948 Zb. SNR, ktorým sa upravuje

vyňatie pôdohospodárskeho majetku osôb maďarskej národnosti z konfiškácie, zákona

č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy v znení neskorších predpisov a

zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme.

§ 33

(1)

Ak oprávnenej osobe vznikol podľa tohto zákona nárok na vydanie nehnuteľnosti vo

výmere podľa

§ 6 ods. 3

a doteraz sa jej tieto nehnuteľnosti vydali v menšej výmere, pozemkový úrad rozhodne

o zvyšnom nároku v konaní podľa

§ 9 ods. 4

, ak oprávnená osoba podá návrh na vydanie rozhodnutia do šiestich mesiacov od účinnosti

tohto zákona.

(2)

Ak si oprávnená osoba uplatnila podľa doterajších predpisov nárok na vydanie nehnuteľností

vo väčšej výmere, ako je uvedené v

§ 6 ods. 3

, a o nároku sa do účinnosti tohto zákona právoplatne nerozhodlo, nehnuteľnosti možno

vydať v rozsahu podľa tohto zákona.

(3)

Nárok na vydanie nehnuteľností podľa

§ 6 ods. 1 písm. u)

a na náhradu podľa

§ 16 ods. 2

môžu oprávnené osoby uplatniť na pozemkovom úrade do šiestich mesiacov od účinnosti

tohto zákona. Nárok všetkých oprávnených osôb je uplatnený včas, ak ho v tejto lehote

uplatnila aspoň jedna oprávnená osoba. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov o

uplatnenom nároku sa spravujú všeobecnými predpismi o správnom konaní; dôkazy možno

pozemkovému úradu predložiť najneskôr do 31. decembra 1995, inak právo zanikne. Do

vydania nehnuteľnosti je doterajší vlastník povinný s týmito nehnuteľnosťami nakladať

podľa

§ 5 ods. 3

.

§ 34

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa

1.

zákon

č. 123/1975 Zb.

o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na zabezpečenie výroby v znení

zákona

č. 95/1988 Zb.

a zákona

č. 114/1990 Zb.,

2.

§ 12 až 19 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch,

3.

§ 4 zákona č. 102/1963 Zb. o rybárstve,

4.

§ 50 ods. 2, 4 a 5 a § 51 zákona č. 162/1990 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve,

5.

zákon Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového

majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,

6.

zákona Slovenskej národnej rady

č. 2/1958 Zb.

SNR o úprave pomerov a obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov,

komposesorátov a podobných útvarov,

7.

výnos Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej republiky z 30. januára

1992 o postupe organizácií lesného hospodárstva a Správy Tatranského národného parku

pri užívaní lesnej pôdy, lesných porastov a ostatného majetku vo vlastníctve iných

subjektov ako československého štátu (vyhlásený v čiastke 22/1992 Zb.).

§ 35

Účinnosť

Tento zákona nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia (24. júnom 1991).

Zákon č. 42/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. januárom 1992).

Zákon č. 93/1992 Zb. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia (28. februárom 1992).

Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 186/1993 Z. z. nadobudol účinnosť dňom

vyhlásenia (26. augustom 1993).