VYHLÁŠKA 11/1971 Z. z. o učebných odboroch a o organizácii výchovy učňov

§ 1

Základné ustanovenia

(1)

Organizácie vychovávajú učňov v učebných odboroch a za podmienok ustanovených v

prílohe tejto vyhlášky

.

(2)

Mládež musí byť spôsobilá pre zvolený učebný odbor a pri vzniku učebného pomeru spĺňať

podmienky podľa prílohy tejto vyhlášky a zdravotné požiadavky uvedené v charakteristike

učebného odboru (

§ 9

).

(3)

Ministerstvo školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len „Ministerstvo

školstva“) po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej

republiky a Slovenskou radou odborových zväzov po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými

orgánmi môže primerane predĺžiť učebnú dobu v učebných odboroch pre mládež so zmenenou

pracovnou schopnosťou a pre ťažko vychovateľnú mládež.

(4)

V odôvodnených prípadoch povoľuje Ministerstvo školstva po dohode s Ministerstvom

práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky, Slovenskou radou odborových

zväzov a zúčastnenými ústrednými orgánmi zavedenie experimentálnych učebných odborov

a ustanovuje zásady na ich sledovanie a zhodnotenie.

§ 2

(1)

Z doby predchádzajúceho učebného pomeru možno učňovi započítať do nového učebného

pomeru len ukončené ročníky zhodného alebo príbuzného učebného odboru, v ktorom úspešne

absolvoval vyučovanie všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov (ďalej len „teoretické

vyučovanie“) a odborný výcvik; pokiaľ výchova učňa v novom učebnom pomere pokračuje,

t. j. nadväzuje na teoretické vyučovanie a odborný výcvik, ktoré učeň absolvoval v

predchádzajúcom učebnom pomere, započíta sa mu táto predchádzajúca doba učebného pomeru

celá.

(2)

Za príbuzné sa považujú učebné odbory, v ktorých sú základné odborné zručnosti a

vedomosti, určené učebnými plánmi a učebnými osnovami, zhodné alebo málo odlišné.

Príbuznosť jednotlivých učebných odborov určí Ministerstvo školstva.

§ 4

Do doby učebného pomeru sa započíta čas zaškolenia, ktorý úspešne absolvovala mládež

v pracovnom pomere podľa učebného programu schváleného Ministerstvom školstva v rozsahu

jedného roka, ak rozdielovou skúškou podľa

§ 5

preukáže potrebné zručnosti a vedomosti zo všetkých všeobecnovzdelávacích a odborných

predmetov a z odborného výcviku I. ročníka príslušného učebného odboru.

§ 5

Skúšky, prípadne rozdielové skúšky, sa konajú v zariadení pre výchovu učňov, v ktorom

budú uchádzači navštevovať teoretické vyučovanie a vykonávať odborný výcvik alebo

kde podľa rozhodnutia krajského národného výboru, Národného výboru hlavného mesta

Slovenska Bratislavy (ďalej len „krajské národný výbory“) po splnení praxe v pracovnom

pomere vykonajú záverečnú učňovskú skúšku.

§ 6

Zariadenia pre výchovu učňov

(1)

Odborný výcvik sa uskutočňuje v odborných učilištiach, učňovských strediskách alebo

na vhodných individuálnych pracoviskách organizácií a v internátnych učňovských školách

pre mládež vyžadujúcu osobitnú starostlivosť.

(2)

Teoretické vyučovanie učňov sa uskutočňuje

a)

v odborných učilištiach, ktoré vychovávajú učňov pre rôzne odvetvia národného hospodárstva,

b)

v odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou, ktoré v rámci

prevýchovy ťažko vychovateľnej mládeže uskutočňujú výchovu učňov,

c)

v učňovských školách.

(3)

Mimoškolská a mimopracovná výchova učňov sa organizuje v domovoch odborných učilíšť,

učňovských škôl a učňovských stredísk.

(4)

Sieť odborných učilíšť, učňovských škôl a učňovských stredísk každoročne určí Ministerstvo

školstva po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi podľa návrhov krajských národných

výborov.

§ 7

Spôsoby teoretického vyučovania

(1)

V odborných učilištiach a učňovských školách sa zabezpečuje teoretické vyučovanie

celoročným alebo výnimočne cyklickým spôsobom; učni s úplným stredným všeobecným vzdelaním

si osvojujú odbornú teóriu aj skráteným spôsobom vyučovania alebo externou teoretickou

prípravou.

(2)

Pri celoročnom spôsobe sa v priebehu celého školského roka pravidelne strieda teoretické

vyučovanie s odborným výcvikom; pri cyklickom spôsobe je teoretické vyučovanie sústredené

do jedného alebo dvoch cyklov, po ostatnú časť školského roka sa uskutočňuje odborný

výcvik. Ak celoročnému spôsobu teoretického vyučovania bráni rozptýlenosť učňov od

sídla odborného učilišťa alebo učňovskej školy alebo povaha učebného odboru (napr.

montážne alebo sezónne práce), organizuje sa teoretické vyučovanie cyklickým spôsobom.

(3)

Skrátené vyučovanie sa koná podľa náročnosti a rozsahu vyučovacej látky odborných

predmetov príslušného učebného odboru spravidla raz za 2 až 4 týždne a trvá 6 až 7

vyučovacích hodín. Organizáciu skráteného vyučovania a externej teoretickej prípravy

učňov s úplným stredoškolským všeobecným vzdelaním určí krajský národný výbor na návrh

organizácie, ktorá týchto učňov prijala do pracovného pomeru. Skrátené vyučovanie

alebo externá teoretická príprava pre učňov s úplným stredným všeobecným vzdelaním

sa zavádza iba v tých prípadoch, v ktorých ni je možné alebo účelné organizovať celoročné

alebo cyklické vyučovanie.

(4)

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo

školstva spôsoby teoretického vyučovania osobitným predpisom.

§ 8

Spôsoby odborného výcviku

(1)

V zariadeniach pre výchovu učňov (odborné učilištia a učňovské strediská) a na vhodných

individuálnych pracoviskách sa zabezpečuje odborný výcvik učňov skupinovým alebo individuálnym

spôsobom v súlade s obsahom učebnej osnovy odborného výcviku príslušného učebného

odboru.

(2)

Skupinový odborný výcvik sa organizuje predovšetkým v prípravnom období;

*)

ak sú na to osobitné pedagogické a organizačné dôvody, organizuje sa i v období odborného

rozvoja.

*)

Veľkosť skupiny je daná počtom učňov príslušného učebného odboru určeným na jedného

majstra odborného výcviku v prílohe tejto vyhlášky (ďalej len „odborná skupina“).

(3)

Individuálny odborný výcvik sa organizuje tam, kde vzhľadom na povahu učebného odboru

nie je účelné zabezpečovať odborný výcvik skupinovým spôsobom, prípadne, kde skupinový

výcvik nie je možný z dôvodov bezpečnosti a hygieny práce. Individuálnym spôsobom

sa ďalej organizuje odborný výcvik v tých organizáciách, v ktorých pre malý počet

prijatých učňov nemožno v prípravnom období zostaviť odbornú skupinu a organizácii

sa preukázateľne nepodarí zaradiť týchto učňov do skupinového odborného výcviku zhodného

učebného odboru v odbornom učilišti alebo učňovskom stredisku inej organizácie.

(4)

Za organizáciu a riadenie individuálneho odborného výcviku zodpovedá vedúci organizácie,

ktorý zabezpečí, aby učňov vyučovali kvalifikovaní pracovníci (ďalej len „inštruktori

učňov“)

**)

s potrebnou politickou úrovňou a charakterovými vlastnosťami potrebnými na túto činnosť.

Kvalifikačné požiadavky pre výber inštruktorov učňov ustanovia vo svojej pôsobnosti

príslušné ústredné orgány po dohode s Ministerstvom školstva.

(5)

V organizácii, kde je v individuálnom odbornom výcviku väčší počet učňov rozličných

učebných odborov, je na každých 30 až 40 učňov podľa charakteru učebných odborov a

rozmiestnenia pracovísk učňov určený pracovník, ktorý organizuje, riadi a kontroluje

prácu inštruktorov učňov z odbornej a pedagogickej stránky.

(6)

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo

školstva spôsoby odborného výcviku osobitným predpisom.

§ 9

Učebné dokumenty, učebnice a učebné pomôcky

Výchovná a vzdelávacia práca zariadenia pre výchovu učňov sa správa učebnými dokumentami

(charakteristika, učebný plán a učebné osnovy) jednotlivých učebných odborov, ktoré

vydáva Ministerstvo školstva po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi.

***)

Učebný plán určuje povinné, voliteľné a nepovinné vyučovacie predmety a určuje počet

im venovaných týždenných hodín. Počet hodín odborného výcviku a teoretického vyučovania

v zariadeniach pre výchovu učňov v súvislosti so zmenami učebných plánov a osnov učebných

odborov pri zmenách pracovného času sa vyrovnáva podľa zásad ustanovených Ministerstvom

školstva.

*)

§ 10

Pracovný čas učňov a pracovné voľno učňov v čase jarných a zimných školských prázdnin

(1)

Učebný plán jednotlivých učebných odborov určuje pre každý ročník počet týždenných

hodín venovaných teoretickému vyučovaniu a odbornému výcviku; prípadný rozdiel medzi

počtom týždenných hodín určených učebným plánom a týždenným pracovným časom učňa je

určený na prípravu a považuje sa za pracovný čas.

**)

(2)

V čase jarných a zimných školských prázdnin patrí učňom všetkých ročníkov pracovné

voľno v rozsahu počtu dní, ktoré sú určené v týždennom učebnom pláne príslušného učebného

odboru a ročníka na teoretické vyučovanie, a to bez ohľadu, či v dňoch pripadajúcich

na tieto školské prázdniny by mali teoretické vyučovanie alebo odborný výcvik.

(3)

V prípadoch odôvodnených záujmami výchovy učňov môže organizácia voľno učňov v čase

jarných a zimných školských prázdnin primerane predĺžiť.

(4)

Učňom v prípravnom období a učňom v období odborného rozvoja, ktorým patrí mesačná

odmena,

***)

sa táto odmena v dôsledku pracovného voľna z titulu jarných a zimných školských prázdnin

nekráti. Pokiaľ učňom v období odborného rozvoja uchádza v dôsledku týchto školských

prázdnin zárobok, nepatrí im náhrada mzdy.

(5)

V odborných učilištiach pri domovoch mládeže s ochrannou výchovou ustanoví Ministerstvo

školstva voľno učňov osobitným predpisom.

§ 11

Výchova učňov, ktorí v školskom roku 1970/71 budú v druhom alebo treťom roku učebného

pomeru učebných odborov, ktoré upravuje príloha tejto vyhlášky, sa dokončí za podmienok

ustanovených doterajšími predpismi; počet učňov na 1 majstra odborného výcviku sa

však riadi už podľa prílohy tejto vyhlášky.

§ 12

Do tých čias, než Ministerstvo školstva rozhodne o príbuznosti jednotlivých učebných

odborov podľa

§ 2 ods. 2

a o príbuznosti študijných odborov s učebnými odbormi podľa § 3 ods. 6, rozhoduje

o tejto príbuznosti krajský národný výbor na základe návrhu organizácie, ktorá učňov

prijíma.

§ 13

Výnimky z ustanovení tejto vyhlášky môže v odôvodnených prípadoch povoliť Ministerstvo

školstva po dohode s Ministerstvom práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej

republiky, Ministerstvom financií Slovenskej socialistickej republiky, Slovenskou

radou odborových zväzov a príslušnými ústrednými orgánmi.

§ 14

V Slovenskej socialistickej republike strácajú platnosť

1.

§ 1-3, § 19 ods. 1 a § 20 vyhlášky Ministerstva školstva a kultúry

č. 84/1965 Zb.

o učebných odboroch a o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov a jej príloha 1 v znení

vyhlášok č. 60/1967 Zb., č. 37/1968 Zb. a č. 49/1969 Zb.,

†)

2.

smernice Ministerstva školstva a kultúry z 22. novembra 1963 č. 45 353/63-II/5 (Vestník

MŠK 1963, str. 349) o zápočte doby prerušeného štúdia, doby praxe a výrobnej práce

žiakov stredných odborných škôl a stredných všeobecnovzdelávacích škôl do doby učebného

pomeru,

3.

úprava Ministerstva školstva a kultúry z 1. decembra 1965 č. 49 773/65-II/2 (Vestník

MŠK 1965, str. 349) o pracovnom čase učňov a zamestnávaní učňov v čase školských prázdnin

na odborných učilištiach a učňovských školách.

§ 15

Opatrenia vykonané pred účinnosťou tejto vyhlášky, pokiaľ sú s ňou v súlade, považujú

sa za vykonané podľa tejto vyhlášky.

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.