Zákon 11/1955 Z. z. o vodnom hospodárstve

§ 1

Úvodné ustanovenie

Všetky povrchové a podzemné vody slúžia na zabezpečenie hospodárskych a iných spoločenských

potrieb.

§ 2

Hospodárenie s vodami

S povrchovými a podzemnými vodami treba plánovite hospodáriť technicky aj ekonomicky

najvhodnejšími prostriedkami a spôsobmi tak, aby sa udržala rovnováha medzi kapacitou

vodných zdrojov a potrebou vody a aby sa zachoval vyhovujúci stupeň čistoty vody.

§ 3

Plánovanie

Štátny vodohospodársky plán schválený vládou je smerným plánom pre všetky vodohospodárske

opatrenia všetkých odvetví národného hospodárstva, ako aj pre základné vodohospodárske

opatrenia pri územnom plánovaní; je jedným zo základných podkladov pre vypracovanie

výhľadových plánov všetkých hospodárskych odvetví, pokiaľ majú požiadavky na vodné

zdroje alebo pokiaľ inak ovplyvňujú hospodárenie s vodami.

§ 4

Distribúcia vody

(1)

Distribúcia vody sa vykonáva podľa plánu, ktorého návrh zostavuje Ministerstvo energetiky

a vodného hospodárstva v spolupráci so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi; schvaľuje

ho vláda ako súčasť štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva.

(2)

Ak to vyžaduje plnenie štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva alebo ak je

nedostatok vody, môže vodohospodársky orgán po vykonanom konaní na čas nevyhnutnej

potreby obmedziť alebo i zastaviť zvláštne užívanie vody.

§ 5

Zásada hospodárnosti pri používaní vôd

(1)

Vody sa smú užívať len takým spôsobom, takou mierou a pre také účely, aby sa tým

neohrozilo ich najúčelnejšie a najhospodárnejšie využitie z hľadiska starostlivosti

o zdravie ľudu, potrieb poľnohospodárskej výroby a ostatných odvetví národného hospodárstva.

(2)

Pri určení a zmenách výrobných postupov treba urobiť opatrenie, aby sa voda využila

čo najhospodárnejšie, najmä jej opätovným používaním, aby sa voda riadne vyčistila

a aby sa využili hodnotné látky obsiahnuté v odpadových vodách.

(3)

Pri projektovaní, výstavbe a prevádzke nových čistiacich zariadení odpadových vôd

treba zabezpečiť i hospodárne využitie hodnotných látok obsiahnutých v týchto vodách.

§ 6

Všeobecné užívanie vôd a jednoduché zariadenia

(1)

Bez povolenia alebo súhlasu vodohospodárskeho orgánu môže každý užívať povrchové

vody obyčajným spôsobom, pri ktorom nie je potrebné zvláštne zariadenie, ako na kúpanie,

pranie, mytie, napájanie a plavenie zvierat, na vodné a ľadové športy. Povolenie alebo

súhlas vodohospodárskeho orgánu nie je potrebný ani na zriaďovanie jednoduchých zariadení

na jednotlivých nehnuteľnostiach na zachytenie vody a na ochranu jednotlivých nehnuteľností

proti škodlivým účinkom vôd. Všeobecným užívaním vôd a jednoduchými zariadeniami na

zachytenie vôd a na ochranu nehnuteľností nesmú sa poškodzovať brehy, vodohospodárske

zariadenia, zariadenia pre chov rýb, meniť odtokové pomery, zhoršovať akosť vody,

ani poškodzovať všeobecné záujmy a práva iných.

(2)

V prípade všeobecného nebezpečia môže vodohospodársky orgán upraviť alebo i zakázať

všeobecné užívanie povrchových vôd a uskutočňovanie jednoduchých zariadení; v ostatných

prípadoch môže tak urobiť len v súčinnosti s dotknutými orgánmi.

§ 7

Užívanie vôd na plavbu a jej prevádzka

(1)

Plavba lodí (prevádzka) pltí a plavenie dreva v nezviazanom stave musí sa prevádzať

takým spôsobom, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo poškodzovaniu korýt tokov, brehových

úprav, vodohospodárskych diel, zariadení a ich prevádzky alebo ku škodám pri uskutočňovaní

vodohospodárskych stavieb.

(2)

Pri prevádzaní plavby sa nesmú do vody vypúšťať látky, ktoré by mohli nepriaznivo

zmeniť akosť vody. O zneškodňovaní vypúšťaných látok, najmä olejov a popola, ako i

o vypúšťaní odpadových vôd z objektov slúžiacich k plavebným účelom platí primerane

ustanovenie

§ 9

.

(3)

Žiadosť o udelenie povolenia alebo o súhlas na vybudovanie hydrotechnických častí

prístavov a prekladísk, ako i stavieb a zariadení slúžiacich na plavbu lodí (prievozov),

pltí a na plavenie dreva v nezviazanom stave, ktoré sa zriaďujú v tokoch, v koryte,

na brehoch alebo v zátopovom území, prejedná vodohospodársky orgán pred rozhodnutím

s kompetentnými orgánmi Ministerstva dopravy. Povolenie Ministerstiev národnej obrany

alebo vnútra sa pripojuje k žiadosti, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.

(4)

Inak upravujú užívanie vôd na plavbu osobitné predpisy.

(5)

Pokiaľ ide o ochranu záujmov plavebnej prevádzky, spolupracujú vodohospodárske orgány

pri vykonávaní tohto zákona s orgánmi štátnej plavebnej správy.

§ 8

Zvláštne užívanie vôd

(1)

Povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné

a)

na užívanie povrchových vôd, na zachytávanie vôd na jednotlivých nehnuteľnostiach

a na ochranu nehnuteľnosti proti škodlivým účinkom povrchových vôd iným spôsobom,

než ako je uvedené v

§§ 6 a 7

, ako i na užívanie vôd podzemných;

b)

na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd;

c)

na zriaďovanie vodohospodárskych diel a zariadení potrebných na účely uvedené pod

písm. a) a b).

(2)

Vypúšťanie odpadových vôd povolí vodohospodársky orgán len vtedy, ak sa vybuduje

vyhovujúce čistiace zariadenie odpadových vôd alebo ak bude inak postarané o ich zneškodnenie.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj pri zmenách týchto zariadení a opatrení.

§ 9

Výroba v nových závodoch alebo v nových výrobných a iných zariadeniach, pri ktorej

vznikajú závadné odpadové vody, ako aj prevádzka kanalizačných zariadení sídlisk,

sa nesmú začať, pokiaľ nie je vybudované a dané do prevádzky vyhovujúce zariadenie

na čistenie alebo zneškodnenie odpadových vôd. V odôvodnených výnimočných prípadoch

môže vláda povoliť časovo obmedzenú výnimku z tohto ustanovenia.

§ 10

Stavby, zariadenia a porasty v korytách a zátopových územiach

(1)

Súhlas vodohospodárskeho orgánu je potrebný

a)

na stavby a zariadenia, pokiaľ ovplyvňujú vodné hospodárstvo, povolené podľa iných

predpisov, ako i na odvolania alebo zmeny vydaných povolení;

b)

na zriaďovanie plotov a skládok, na vysadzovanie, pestovanie, stínanie alebo odstraňovanie

stromov, krov a pod. v zátopovom území, najmä pokiaľ môžu mať nepriaznivý vplyv na

odtok vody, odchod ľadov, alebo na akosť vody, alebo môžu byť príčinou tvorenia výmoľov

a nánosov;

c)

na zmeny stavieb, zariadení a opatrení uvedených pod písm. a) a b);

d)

na ťažbu materiálu v zátopovom území;

e)

na zasypávanie odstavených ramien, toní a výmoľov.

(2)

Žiadosť o udelenie súhlasu na stavby a zariadenia a na ich zmeny treba doložiť projektami

tých častí stavieb a zariadení, ktoré ovplyvňujú vodné hospodárstvo.

§ 11

Užívanie korýt tokov a pobrežných pozemkov

(1)

Pozemky, po ktorých odtekajú vody v tokoch, a pozemky v opustených korytách môže

organizácia, ktorej náleží starostlivosť o vodný tok, prípadne organizácia upravujúca

vodný tok, užívať bez náhrady na zriaďovanie, prevádzku a udržiavanie vodohospodárskych

diel a zariadení, na prevádzanie vodohospodárskych stavieb alebo na vykonávanie vodohospodárskych

prác a na iné vodohospodárske účely. Ak dôjde k pochybnostiam o tom, či ide o také

pozemky a v akom rozsahu ich treba použiť, rozhodne vodohospodársky orgán.

(2)

Ustanovením predchádzajúceho odseku nie je dotknutá povinnosť vyžiadať si na vykonávanie

takých prác povolenie podľa

§ 8

alebo súhlas podľa

§ 10

.

(3)

Organizácia, ktorej náleží starostlivosť o vodný tok, prípadne organizácia upravujúca

vodný tok, môže užívať pobrežné pozemky, pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, na zriaďovanie,

prevádzku a na udržiavanie vodohospodárskych diel a zariadení, na prevádzanie vodohospodárskych

stavieb alebo na vykonávanie vodohospodárskych prác a na iné vodohospodárske účely.

Ak nedôjde medzi vlastníkom (správcom), prípadne užívateľom týchto pozemkov, a organizáciou

starajúcou sa o vodný tok alebo ho upravujúcou k dohode o použití pozemkov a o náhrade,

rozhodne o nich vodohospodársky orgán v súčinnosti s dotyčnými orgánmi. Pri určení

výšky náhrady prihliadne vodohospodársky orgán k prospechu, ktorý má vlastník (správca),

prípadne užívateľ, z vykonanej úpravy. U organizácií štátneho socialistického sektora

platia predpisy upravujúce vzájomné poskytovanie náhrad.

(4)

Vlastníci pobrežných pozemkov sú povinní po vykonanom konaní trpieť, aby na týchto

pozemkoch boli na ochranu brehov ponechané, odstraňované alebo novovysadzované stromy

a kry bez nároku na náhradu. Vodohospodársky orgán môže uložiť vlastníkom pobrežných

pozemkov, aby na svoj náklad odstránili bez nároku na náhradu stromy a kry, ak to

vyžaduje ochrana brehov a nerušený odtok veľkých vôd.

(5)

Ťažiť piesok, štrk, bahno, s výnimkou liečivého bahna, okruhliaky a podobne z korýt

tokov, včítane odstavených ramien, a odstraňovať nánosy a ostrovy novovzniknuté v

tokoch možno len potiaľ, dokiaľ nie sú ohrozené vodohospodárske záujmy. Ministerstvo

energetiky a vodného hospodárstva určuje v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi

a orgánmi, kto je oprávnený na ťažbu, a určuje jej všeobecné podmienky; v jednotlivých

prípadoch udeľuje súhlas na ťažbu organizácia, ktorej náleží starostlivosť o vodný

tok, ktorá aj určí jej podrobnejšie podmienky. Ustanovením tohto odseku nie sú dotknuté

osobitné predpisy upravujúce vyhľadávanie a dobývanie vyhradených nerastov.

§ 12

Starostlivosť o vody a ich ochrana proti znečisťovaniu a zmene teploty

(1)

Kto akýmkoľvek spôsobom nakladá s povrchovými alebo podzemnými vodami, je povinný

sa starať o uchovanie ich prirodzeného stavu. Tieto vody sa nesmú znečisťovať, ani

sa nesmie umele meniť ich teplota, aby neutrpeli ich akosť, samočistiaca schopnosť

a možnosť použitia na účely, na ktoré sú potrebné. Užívatelia vôd sú povinní plánovite

odstraňovať doterajšie znečisťovanie vôd výstavbou potrebných čistiacich zariadení,

starostlivosťou o riadnu prevádzku takýchto zariadení, sústavným vykonávaním a dodržiavaním

opatrení v technológii výroby k znižovaniu nečistôt v odpadových vodách, vhodným rozmiesťovaním

výrobných zariadení, ako aj dodržiavaním podmienok určených kompetentným vodohospodárskym

orgánom na ochranu čistoty vody.

(2)

K ochrane vôd patrí aj starostlivosť o pramene, korytá tokov, nádrže, ako aj o studne

a iné zariadenia pre zachytávanie podzemnej vody.

(3)

Ak dôjde k činom porušujúcim tieto povinnosti, rozhodne vodohospodársky orgán o spôsobe

nápravy. Vodohospodárske orgány môžu tiež v rozsahu a za podmienok určených vládou

ukladať za porušenia týchto povinností znečisťovateľom vôd majetkové sankcie.

§ 13

Ochrana proti škodlivým účinkom zvláštnych druhov vôd

(1)

Povrchové a podzemné vody treba chrániť proti škodlivým účinkom niektorých zvláštnych

druhov vôd, najmä vôd rádioaktívnych, vôd soľných, banských a zmiešaných so zemnými

olejmi, a to už opatrením v závode, z ktorého takéto vody odtekajú. To isté platí

aj pre použité i nepoužité odpadové vody z kúpeľných a žriedelných zariadení.

(2)

Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva určí v dohode s Ministerstvom poľnohospodárstva

a lesného hospodárstva a s ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi všeobecné podmienky

na ochranu povrchových a podzemných vôd.

§ 14

Ochrana vodných zdrojov

(1)

Na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov vodohospodársky

orgán určí podľa potreby po vykonanom konaní ochranné územia.

(2)

Vodohospodársky orgán tiež určí, akým spôsobom sa táto ochrana v ochrannom území

uskutočňuje; pritom môže po prejednaní s orgánmi, ktorých záujmy by boli dotknuté,

obmedziť užívanie nehnuteľností na tomto území, poprípade nariadiť vykonanie potrebných

úprav.

(3)

Ak slúži ochranné územie všeobecnému záujmu, uhradzuje vodohospodárska organizácia

(

§ 17

) náklady spojené s jej zriadením. Ak sa zriaďuje ochranné územie výhradne alebo prevažne

v záujme určitej organizácie, uhradzuje náklady táto organizácia.

§ 15

Opatrenia na zlepšenie vodohospodárskych pomerov

Vlastníci a užívatelia pozemkov v povodí tokov sú povinní hospodáriť na nich tak,

aby zároveň prispievali k zlepšeniu odtokových pomerov, k udržaniu pôdnej vlahy, k

zlepšeniu pomerov podzemných vôd a k ochrane proti erózii. Podrobnosti, najmä pokiaľ

ide o vymedzenie dotyčných pozemkov, o spôsob ich úpravy a o hospodárenie na nich,

upraví Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v dohode s Ministerstvom

energetiky a vodného hospodárstva alebo iný kompetentný ústredný úrad v dohode s týmito

ministerstvami podľa zásad štátneho vodohospodárskeho plánu a v súlade so štátnym

plánom rozvoja národného hospodárstva v odbore poľnohospodárskej a lesnej výroby.

§ 16

Vodohospodárske orgány

(1)

Vodohospodárskymi orgánmi podľa tohto zákona sú

a)

Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva a Správa vodného hospodárstva na Slovensku,

b)

výkonné orgány národných výborov.

(2)

Správa vodného hospodárstva na Slovensku, na čele ktorej je predseda vymenovaný Sborom

povereníkov, je podriadená povereníkovi poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 17

Vodohospodárske organizácie

(1)

Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva zabezpečuje vykonávanie úloh pri rozvoji

vodného hospodárstva a pri výstavbe, prevádzke a údržbe vodohospodárskych diel a zariadení

vodohospodárskymi organizáciami podriadenými buď jemu priamo alebo riadenými výkonnými

orgánmi národných výborov.

(2)

Minister energetiky a vodného hospodárstva, ako aj krajské národné výbory môžu po

vyjadrení ministra financií zriaďovať na vykonávanie úloh pri rozvoji vodného hospodárstva

a pri výstavbe, prevádzke a údržbe vodohospodárskych diel a zariadení vodohospodárske

organizácie ako samostatné právnické osoby. Ak zriaďuje vodohospodársku organizáciu

krajský národný výbor, je povinný vyžiadať si pred jej zriadením aj vyjadrenie ministra

energetiky a vodného hospodárstva.

(3)

Právne pomery, organizáciu a činnosť vodohospodárskych organizácií podrobnejšie upravia

štatúty, ktoré vydá minister energetiky a vodného hospodárstva, a ak ide o vodohospodárske

organizácie zriaďované krajskými národnými výbormi, rady týchto národných výborov

v dohode s ministrom energetiky a vodného hospodárstva.

§ 18

Pôsobnosť a úlohy vodohospodárskych orgánov

(1)

Vodohospodárskym orgánom prislúcha v ich pôsobnosti najmä

1.

vykonávať štátnu správu podľa tohto zákona na úseku vodného hospodárstva, a to pokiaľ

ide aj o vodné toky, vodohospodárske meliorácie, ako aj iné vodohospodárske diela

a zariadenia v pôsobnosti iných ústredných úradov a orgánov;

2.

starať sa o udržiavanie rovnováhy medzi kapacitou vodných zdrojov a spotrebou vody,

vykonávať distribúciu vody pre všetky hospodárske a iné spoločenské potreby a starať

sa o sústavné a účelné hospodárenie s vodou;

3.

starať sa o najhospodárnejšie a najúčelnejšie využitie všetkých vodných zdrojov z

hľadiska potrieb národného hospodárstva a zabezpečovať ich sústavnú evidenciu;

4.

posudzovať investičné zámery a projektovú a rozpočtovú dokumentáciu investícií ktoréhokoľvek

odvetvia národného hospodárstva, pokiaľ sa dotýkajú užívania vody, vypúšťania odpadových

vôd alebo ochrany proti vode, z hľadiska širších vodohospodárskych záujmov;

5.

starať sa o čistotu povrchových a podzemných vôd z hľadiska vodohospodárskeho a rozhodovať

o nutných alebo účelných opatreniach na zamedzenie alebo obmedzenie znečisťovania

vôd;

6.

zabezpečovať starostlivosť o všetky vodné toky, včítane tokov neupravených, a vykonávať

nad nimi vodohospodársky dohľad;

7.

starať sa o splavnosť vodných tokov a budovanie vodných ciest;

8.

zabezpečovať vykonávanie technických a organizačných opatrení pre neškodný odtok

veľkých vôd a odchod ľadov;

9.

zabezpečovať plánovanie, plánovaciu a projektovú prípravu, výstavbu, prevádzku a

údržbu vlastných vodohospodárskych diel a zariadení, včítane verejných studní;

10.

vykonávať znaleckú posudkovú a vodoprávnotechnickú činnosť v odbore vodného hospodárstva;

11.

zabezpečovať hydrologickú službu a hydrologický prieskum;

12.

riadiť výskum a technický rozvoj na úseku vodného hospodárstva, pokiaľ toto riadenie

neprislúcha podľa

§ 19 ods. 1 písm. b)

Ministerstvu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; starať sa o výchovu a školenie

vodohospodárskych kádrov a spolupracovať s kompetentnými plánovacími orgánmi pri doplňovaní

a rozmiesťovaní týchto kádrov;

13.

metodicky riadiť vodohospodárske organizácie (

§ 17

) podriadené radám národných výborov vo všetkých otázkach vodohospodárskych a usmerňovať

tieto organizácie na úseku uplatňovania technického rozvoja a zavádzania novej technológie,

ako aj v otázkach mzdovej politiky a otázkach cenových.

(2)

Podrobné vymedzenie pôsobnosti vodohospodárskych orgánov jednotlivých stupňov vykoná

vláda.

(3)

Ústredné úrady a ich orgány sú povinné napomáhať vodohospodárske orgány pri plnení

ich úloh.

§ 19

Úlohy Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na úseku vodného hospodárstva

(1)

Do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva prislúcha

a)

plánovanie, plánovacia a projektová príprava, výstavba, prevádzka a údržba týchto

vodohospodárskych diel a zariadení

1.

vodohospodárskych meliorácií poľnohospodárskych pozemkov, s výnimkou vodohospodárskych

diel a zariadení, ktoré neslúžia výhradne alebo prevažne poľnohospodárskej a lesnej

výrobe;

2.

úprav vodných tokov, s výnimkou hraničných tokov, pokiaľ tieto úpravy sú potrebné

na vykonanie vodohospodárskych meliorácií a na priame zvýšenie výnosnosti poľnohospodárskych

pozemkov;

3.

lesníckotechnických meliorácií a hradení bystrín;

4.

rybníkov, pokiaľ slúžia alebo sú určené prevažne na poľnohospodárske účely;

5.

vodovodov a kanalizácií vykonávaných v súvislosti s výstavbou spoločných objektov

poľnohospodárskej výroby;

b)

riadenie výskumu a technického rozvoja, pokiaľ sa týkajú činností uvedených pod písm.

a).

(2)

Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva vykonáva úlohy uvedené v odseku

1 priamo, prípadne orgánmi alebo organizáciami na to určenými.

(3)

Ministerstvá poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a energetiky a vodného hospodárstva

môžu vo vzájomnej dohode podrobnejšie vymedziť pôsobnosť uvedenú v odseku 1.

§ 20

Poľnohospodárske vodohospodárske organizácie

(1)

Minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva môže v dohode s radami krajských

národných výborov a po vyjadrení ministra financií zriaďovať poľnohospodárske vodohospodárske

organizácie ako samostatné právnické osoby.

(2)

Právne pomery, organizáciu a činnosť poľnohospodárskych vodohospodárskych organizácií

upraví štatút, ktorý vydá minister poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 21

Závodní, podnikoví, sektoroví a rezortní vodohospodári

(1)

Prevádzateľ je povinný ustanoviť závodného vodohospodára pre každý podnik, závod,

prevádzkáreň, ústav, ktorý má zariadenia na podchytávanie, na odber alebo pre dodávku

pitnej, úžitkovej alebo prevádzkovej vody, alebo na vypúšťanie odpadovej vody, ak

množstvo vody presahuje mieru, ktorú určí Ústredná správa vodného hospodárstva po

dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi; prevádzateľ ustanoví závodného vodohospodára

z osôb, ktoré majú potrebné znalosti a prevádzkové skúsenosti pre túto funkciu. Podľa

naliehavosti potreby na vyzvanie vodohospodárskych orgánov alebo orgánov hygienickej

a protiepidemickej služby je prevádzateľ povinný ustanoviť osoby zodpovedné za hospodárenie

s vodou i v závodoch, ktoré odoberajú alebo vypúšťajú vodu v menšom množstve.

(2)

Podnik, ktorý má niekoľko závodov hospodáriacich s vodou, je povinný ustanoviť podnikového

vodohospodára.

(3)

Pre plnenie úloh výrobných odvetví v jednotlivých rezortoch sa ustanovujú sektoroví

a rezortní vodohospodári.

(4)

Úlohy a činnosť vodohospodárov určí Ústredná správa vodného hospodárstva a Ministerstvo

zdravotníctva po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

§ 22

Dozor

(1)

Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva vykonáva buď priamo alebo prostredníctvom

vodohospodárskych orgánov nižších stupňov hlavný dozor nad hospodárením s vodou, nad

užívaním vody a jej ochranou proti znečisťovaniu; tieto orgány aj dozerajú pri všetkých

vodohospodárskych dielach a zariadeniach, či sa dodržiavajú ustanovenia tohto zákona

a rozhodnutia vodohospodárskych orgánov podľa neho vydané.

(2)

Týmto ustanovením nie sú dotknuté predpisy o vykonávaní dozoru nad lesníckotechnickými

melioráciami, predpisy o požiarnej ochrane týkajúce sa tiež ochrany proti živelným

pohromám, najmä povodniam, predpisy o dozore nad prevádzkou a udržiavaním vodných

elektrární, predpisy o dozore nad plavbou, prevádzkou a používaním verejných prístavov

a prekladísk a iné predpisy o dozore nad vodohospodárskymi dielami.

§ 23

(1)

Pôsobnosť výkonných orgánov národných výborov vo veciach vodného hospodárstva vykonávajú

výkonné orgány tých národných výborov, v obvodoch ktorých sa zriaďuje vodohospodárske

alebo iné dielo, na ktoré sa dáva povolenie alebo súhlas, alebo v obvode ktorých sa

vykonáva opatrenie.

(2)

Povolenie podľa

§ 8

udeľujú výkonné orgány národných výborov na podklade úvodného projektu, ktorý im

predloží žiadateľ pred jeho schválením; povolenie udelia po vykonanom konaní, a to

rozhodnutím, v ktorom sa uvedú najmä účel, miesto, spôsob, rozsah (miera) a podmienky

užívania vody, vypustenia odpadových vôd alebo ochrany proti vode.

(3)

Rozhodnutie výkonného orgánu národného výboru, ktorým sa povoľuje zriadenie vodohospodárskeho

diela alebo zariadenia, je zároveň rozhodnutím o prípustnosti stavby podľa zákona

o stavebnom poriadku.

(4)

Ak vyžaduje prevedenie stavby, prípadne jej častí, okrem povolenia podľa

§ 8

ešte povolenie podľa osobitných predpisov (napr. železničných, telekomunikačných

a pod.), vykoná sa konanie o vodohospodárskom povolení stavby, pokiaľ to povaha veci

nevylučuje, súčasne s konaním o povolení stavby podľa osobitných predpisov.

(5)

Výkonný orgán národného výboru môže udelené povolenie zmeniť alebo zrušiť v novom

konaní, ak to vyžaduje iný dôležitejší všeobecný záujem; ak došlo k zmene alebo zrušeniu

povolenia v prospech iného žiadateľa, určí výkonný orgán národného výboru zároveň

povinnosť na náhradu majetkovej ujmy, ktorá vznikla doteraz oprávnenému zmenou alebo

zrušením povolenia, a výšku tejto náhrady.

(6)

V konaní o udelení, zmene alebo zrušení povolenia sú účastníci povinní predniesť

všetky pripomienky a námietky v lehote určenej výkonným orgánom národného výboru najneskoršie

pri konečnom prejednaní.

(7)

Ak nerozhodne vodohospodársky orgán inak, je oprávnenie spojené so závodom, ktorému

vodohospodárske dielo alebo zariadenie slúži.

§ 24

(1)

Pri investičnej činnosti ktoréhokoľvek odvetvia národného hospodárstva, pokiaľ sa

týka užívania vody, vypúšťania odpadových vôd alebo ochrany proti vode, je investor

povinný si vyžiadať už v príprave investičnej úlohy od vodohospodárskeho orgánu vyjadrenie,

či plánovaná investícia je možná z hľadiska vodohospodárskeho, prípadne za akých podmienok.

V žiadosti uvedie investor potrebné množstvo vody, množstvo odpadovej vody a stupeň

jej znečistenia. Vodohospodársky orgán preverí investíciu najmä z hľadiska jej umiestenia,

využitia plánovaného vodohospodárskeho diela alebo zariadenia z hľadísk širších vodohospodárskych

záujmov, zabezpečenia potrebného množstva vody, nutnosti čistenia odpadovej vody,

ochrany proti vode, doterajšieho užívania vody inými spotrebiteľmi a či je v súlade

so štátnym vodohospodárskym plánom. Vodohospodársky orgán môže uložiť investorovi

splnenie určitých podmienok, najmä pokiaľ ide o spôsob a rozsah výstavby vodohospodárskeho

diela alebo zariadenia, jeho účelné a hospodárne využitie pre širšie vodohospodárske

záujmy a podobne. Investor je povinný pripojiť k žiadosti o schválenie investičnej

úlohy vyjadrenie, prípadne podmienky vodohospodárskeho orgánu.

(2)

Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné aj na plánovanú zmenu vo výrobnom

procese závodu alebo zmenu rozsahu jeho výroby a na zmenu a úpravu vodohospodárskych

diel a zariadení, i keď sa tieto zmeny a úpravy neprejavia investične, avšak ovplyvňujú

vodné hospodárstvo.

(3)

Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu, prípadne podmienky ním určené, nenahradzujú

povolenie alebo súhlas podľa tohto zákona, ktorý je potrebný na vykonanie vodohospodárskeho

diela alebo zariadenia.

§ 25

Správa vodohospodárskych diel a zariadení

(1)

Komu prislúcha vodné oprávnenie, je povinný sa starať o to, aby vodohospodárske dielo

a zariadenie bolo riadne spravované, udržované a prevádzané podľa podmienok oprávnenia,

poprípade podľa schválených manipulačných poriadkov, ak nie sú jeho správa, prevádzka

a udržiavanie zabezpečené inak.

(2)

Vodohospodársky orgán môže prevziať na čas nevyhnutnej potreby správu, prevádzku

alebo údržbu vodohospodárskych diel a zariadení, ak to vyžadujú záujmy vodného hospodárstva

alebo iné všeobecné záujmy a ak ten, kto je na to povinný, túto úlohu riadne neplní

a ak neurobil nápravu v určenej lehote. Túto správu, prevádzku a údržbu obstaráva

vodohospodársky orgán na náklad povinného.

(3)

Ak sú vodohospodárske diela a zariadenia v správe rozpočtových alebo hospodárskych

organizácií, platia o prevode a správe vodohospodárskych diel a zariadení predpisy

o správe národného majetku.

§ 26

Vstup na cudzie nehnuteľnosti

Na vykonávanie prieskumu a prác slúžiacich účelom vodného hospodárstva a pre výkon

dozoru na vody, na vodohospodárske diela a zariadenia môžu osoby, ktoré sa vykážu

potvrdením kompetentného orgánu, vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a vykonávať

v nich potrebné práce, prieskum alebo dozor, pokiaľ nie je na to potrebné povolenie

podľa osobitných predpisov. Také osoby sú povinné dbať na to, aby škoda, pokiaľ sa

jej pri týchto prácach nemožno vyvarovať, bola čo najmenšia; spôsobenú škodu nahradí

orgán, ktorý poverené osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne

o nej výkonný orgán okresného národného výboru. Poverené osoby sú povinné zachovávať

tajomstvo o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.

§ 27

Náhrady za zvláštne užívanie vody a za užívanie vodohospodárskych diel a zariadení

(1)

Odberatelia a iní užívatelia vody sú povinní platiť vodohospodárskym organizáciám

(

§ 17

) podľa zásad schválených vládou primerané náhrady za zvláštne užívanie vody, ktoré

je umožnené alebo zlepšené vodohospodárskymi dielami alebo zariadeniami spravovanými

týmito organizáciami, ako aj za užívanie týchto diel a zariadení. Vláda môže určiť

výnimky z tejto povinnosti.

(2)

Vláda môže tiež určiť, že znečisťovatelia vodných tokov sú povinní platiť náhrady

za vypúšťanie odpadových vôd podľa množstva vypúšťaných znečisťujúcich látok a podľa

miery ich závadnosti.

§ 28

Ochrana rybárstva

(1)

Pri projektovaní, výstavbe, prevádzke a údržbe vodohospodárskych diel a zariadení,

ako aj pri inom užívaní vôd, treba prihliadať na potreby rybárstva; najmä treba chrániť

vody proti znečisťovaniu, umelému oteplovaniu, vypúšťaniu závadných odpadových vôd,

vypúšťať vody z korýt spôsobom čo možno neškodným pre ryby, ako aj zriaďovať a udržovať

rybie prechody, hrablice a pod.

(2)

Náklady na zariadenia a opatrenia na ochranu rybárstva uhradzuje pri novobudovaných

vodohospodárskych dielach a zariadeniach spravidla investor týchto diel. Náklady na

odstránenie zariadení škodlivých rybárstvu pri vybudovaných vodohospodárskych dielach

uhradzuje ten, kto žiada o ich odstránenie. So zreteľom na osobitné okolnosti môže

výkonný orgán národného výboru určiť inú uhradzovaciu povinnosť.

(3)

Podrobnosti týkajúce sa výstavby zariadení a iných opatrení na ochranu rybárstva

a úhrady nákladov určí Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode so zúčastnenými

ústrednými úradmi.

§ 29

Vyvlastnenie nehnuteľností a práv

(1)

Nehnuteľnosti a práva, ktoré sú potrebné pre účely ustanovené týmto zákonom alebo

pre prístup k vodám za účelom ich všeobecného užívania, možno vyvlastniť ak nedôjde

k dohode o výkupe alebo o užívaní. Vyvlastnením možno dosiahnuť prechod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, zriadenie práva stavby alebo zriadenie vecných bremien na

nehnuteľnostiach.

(2)

Pre vyvlastňovacie konanie, spôsob a platenie náhrady za vyvlastnenie, pre vstup

na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho konania

platia obdobne ustanovenia zákona o stavebnom poriadku a predpisov podľa neho vydaných.

§ 30

Zánik záložných a iných vecných práv a bremien

Záložné práva na majetku v štátnom socialistickom vlastníctve, ktorý je určený na

to, aby sa trvalo užíval pre účely vodného hospodárstva, zanikajú bez náhrady; knihovný

súd ich vymaže na návrh vodohospodárskych organizácií, ktorým je majetok zverený do

správy s odvolaním sa na tento zákon. Záväzky, pre ktoré sa záložné právo zriadilo,

zostávajú nedotknuté. O zániku iných vecných práv (bremien) než záložných na takom

majetku platia primerane ustanovenia

§§ 1 až 7 vládneho nariadenia č. 97/1952 Zb.

, o zániku vecných práv na niektorých častiach národného majetku.

§ 31

Evidencia vodohospodárskych povolení

(1)

Namiesto doterajších vodných kníh sa zavádza nová evidencia vodohospodárskych diel

a zariadení a vodohospodárskych povolení a súhlasov.

(2)

Podrobnosti určí Ústredná správa vodného hospodárstva vyhláškou.

§ 32

Zrušenie vodných družstiev

(1)

Vodné družstvá zriadené podľa predošlých vodných zákonov sa zrušujú. Majetok zrušených

vodných družstiev prechádza na štát.

(2)

Vymedzenie, do správy ktorých orgánov alebo organizácií prechádza majetok zrušených

vodných družstiev podľa odseku 1, vykonajú ministerstvá poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva a energetiky a vodného hospodárstva vo vzájomnej dohode. Tieto ministerstvá

určia tiež v dohode s Ministerstvom financií spôsob usporiadania práv a záväzkov zrušených

vodných družstiev.

§ 32a

Zriaďovanie melioračných družstiev

(1)

Za účelom plánovania, plánovacej a projektovej prípravy a uskutočňovania výstavby,

prevádzky a údržby vodohospodárskych melioračných zariadení, zakladaní rybníkov a

úprav vodných tokov podľa

§ 19 ods. 1

môžu sa jednotné roľnícke družstvá združovať, a to aj s inými organizáciami socialistického

sektora v melioračné družstvá.

(2)

Melioračné družstvá sú socialistickými právnickými osobami a sa zapisujú do podnikového

registra; ustanovenia zákona

č. 53/1954 Zb.

o ľudových družstvách a družstevných organizáciách, sa na ne nevzťahujú.

(3)

Na zriadenie melioračného družstva je potrebný súhlas rady okresného národného výboru;

ak presahuje pôsobnosť družstva obvod okresného národného výboru, je potrebný súhlas

rady krajského národného výboru, a ak presahuje obvod krajského národného výboru,

súhlas Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva.

§ 32b

Povinnosti vlastníkov (užívateľov) meliorovaných pozemkov

Vlastníci (užívatelia) meliorovaných pozemkov sú povinní podľa miery prospechu poskytovať

pomoc orgánom a organizáciám v pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a lesného

hospodárstva, ako aj zúčastniť sa prevádzky a udržiavania rozvodnej závlahovej siete

a odvodňovacej, drenážnej a drobnej odpadovej siete. Podrobnosti upraví Ministerstvo

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v dohode s Ministerstvom financií.

§ 33

Zrušenie vodovodných sväzov a vodných družstiev pre zásobovanie obcí vodou

Doterajšie vodovodné sväzy, zriadené zákonom č. 49/1931 Zb., o štátnom fonde pre vodohospodárske

meliorácie, a vodné družstvá pre zásobovanie obcí vodou, zriadené zákonom č. 20/1941

Sl. z., o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych a štátom podporovaných,

sa zrušujú. Ich majetok prechádza na štát; spravujú ho vodohospodárske organizácie

(

§ 17

).

§ 34

Zrušenie nárokov na bezodplatné alebo zvýhodnené dodávky vody z verejných vodovodov

Ustanovenia zmlúv o odbere vody medzi bývalými prevádzateľmi verejných vodovodov a

vlastníkmi pozemkov, na ktorých sa zachycuje voda pre verejné vodovody, a ustanovenia

zmlúv medzi bývalými prevádzateľmi verejných vodovodov a odberateľmi vody, týkajúce

sa bezodplatných a zvýhodnených dodávok vody z verejných vodovodov, sa zrušujú bez

náhrady.

§ 35

Preskúšanie doterajších vodných oprávnení

(1)

Doterajšie vodné oprávnenia sa musia prihlásiť najneskoršie do jedného roku po začiatku

účinnosti tohto zákona u kompetentného vodohospodárskeho orgánu. Včas neprihlásené

vodné oprávnenia zanikajú bez náhrady.

(2)

Ďalšie trvanie včas prihlásených vodných oprávnení sa posudzuje podľa ustanovení

tohto zákona. Ak nie sú pri nich splnené predpoklady potrebné na ich ďalšie trvanie

alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem, zrušia sa vodné oprávnenia bez náhrady.

(3)

O tom, kto bude prevádzať vodohospodárske diela a zariadenia, pri ktorých vodné oprávnenia

zanikli, a ktorých prevádzka je potrebná v hospodárskom alebo inom všeobecnom záujme,

rozhodne Ústredná správa vodného hospodárstva po dohode so Štátnym úradom plánovacím

a s ostatnými zúčastnenými ústrednými úradmi. O prevod vlastníckeho práva alebo správy

sa postará ten, komu sa uloží, aby vodohospodárske dielo alebo zariadenie prevádzal.

(4)

O vodohospodárskych dielach a zariadeniach, ktoré nemožno národohospodársky využiť,

vykoná vodohospodársky orgán konanie, podľa výsledku ktorého môže uložiť vlastníkovi

alebo správcovi vodohospodárskeho diela alebo zariadenia, aby ho uviedol do neškodného

stavu. Ak takto nemožno zabezpečiť uvedenie do neškodného stavu, vysloví vodohospodársky

orgán, že vlastníctvo týchto vodohospodárskych diel a zariadení prechádza bez náhrady

na štát; zároveň určí, ktoré orgány alebo organizácie prevezmú vodohospodárske dielo

alebo zariadenie, prípadne jeho jednotlivé časti, do svojej správy a aké opatrenia

sa majú čo do tohto diela alebo zariadenia urobiť.

§ 36

Pomer k iným právnym predpisom

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na vody, ktoré vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva

za prírodné liečivé vody alebo za prírodné minerálne vody stolné, ďalej na vody soľné,

banské a vody zmiešané so zemnými olejmi.

§ 37

Súčinnosť vodohospodárskych a iných orgánov

Pri výkone pôsobnosti a vykonávaní úloh podľa tohto zákona vo veciach, ktoré podľa

§ 19

prislúchajú do pôsobnosti Ministerstva poľnohospodárstva a lesného hospodárstva,

postupujú vodohospodárske orgány všetkých stupňov v úzkej súčinnosti s orgánmi, ktorým

prislúcha starostlivosť o veci poľnohospodárstva a lesného hospodárstva; pritom dbajú,

aby záujmy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a širšie záujmy vodohospodárske

sa zladili tak, aby sa dosiahol čo najväčší spoločenský prospech. Obdobne postupujú

vodohospodárske orgány v súčinnosti s inými orgánmi štátnej správy, ak sú dotknuté

záujmy, ktoré týmto orgánom prislúcha chrániť. Ak ide o opatrenia, ktoré sa dotýkajú

hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, sú vodohospodárske orgány povinné postupovať

v súlade s opatreniami nariadenými orgánmi hygienickej a protiepidemickej služby;

preto sú povinné vyžiadať si pred svojím rozhodnutím alebo opatrením záväzný posudok

týchto orgánov.

§ 38

Vykonávacie predpisy

(1)

Predpisy na vykonanie tohto zákona vydá vláda nariadením; týmto nariadením môže vláda

aj určiť, ktoré vodohospodárske diela a zariadenia zriaďujú organizácie štátneho socialistického

sektora, prípadne melioračné družstvá alebo jednotné roľnícke družstvá.

(2)

Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá Ministerstvo energetiky a vodného

hospodárstva v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

(3)

Predpisy na vykonanie

§ 32a

, najmä pokiaľ ide o vznik a predmet činnosti melioračných družstiev, o ich orgány,

stanovy a schvaľovanie stanov, vydá Ministerstvo poľnohospodárstva a lesného hospodárstva

v dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.

§ 39

Pomer k predošlým predpisom

Platnosť strácajú všetky predpisy o veciach upravených týmto zákonom, najmä

1.

zákon č. 93/1869 r. z., ktorý sa týka ustanovení o práve vodnom,

2.

zákon č. 71/1870 čes. z. z. o tom, ako možno vodu užívať, zvádzať a proti nej sa

brániť, v znení prílohy vládneho nariadenia č. 305/1942 Zb.,

3.

zákon č. 65/1870 mor. z. z. o používaní a prevádzaní vôd i obrane proti nim,

4.

zákon č. 51/1870 sliez. z. z., o používaní a prevádzaní vôd i obrane proti nim, v

znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,

5.

zák. čl. XXIII/1885 o vodnom práve, v znení zák. čl. XVIII/1913 a ostatné predpisy

ho meniace a doplňujúce,

6.

zákon č. 66/1901 r. z., o stave vodných dráh a o vykonaní úpravy riek, v znení predpisov

ho meniacich a doplňujúcich,

7.

zákon č. 49/1931 Zb., o štátnom fonde pre vodohospodárske meliorácie, v znení predpisov

ho meniacich a doplňujúcich,

8.

zákon č. 50/1931 Zb., o štátnom fonde pre splavnenie riek, vybudovanie prístavov,

výstavbu údolných priehrad a pre využitkovanie vodných síl, v znení predpisov ho meniacich

a doplňujúcich,

9.

zákon č. 20/1941 Sl. z., o finančnom zabezpečení niektorých vodných stavieb štátnych

a štátom podporovaných,

10.

vládne nariadenie

č. 92/1953 Zb.

, ktorým sa zriaďuje Ústredná správa vodného hospodárstva.

§ 40

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1955; vykonajú ho všetci členovia vlády.