Zákon 11/1952 Z. z. o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1952.

§ 1.

Nárok na dovolenku.

(1)

Zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom

podniku trval nepretržite aspoň 11 mesiacov (čakacia doba), prislúcha za rok 1952

(v ďalšom „kalendárny rok“) platená dovolenka na zotavenie, ak v ňom konal práce aspoň

po 75 dní.

(2)

U zamestnanca mladšieho 26 rokov, ktorý úspešne skončil návštevu školy a po prvý

raz vstúpil do pracovného pomeru, je čakacia doba 5 mesiacov. Čakacia doba 5 mesiacov

platí i pre ženy, ktoré, hoci sú vyňaté z pracovnej povinnosti podľa dekrétu prezidenta

republiky

č. 88/1945 Sb.

, o všeobecnej pracovnej povinnosti, vstúpily do pracovného pomeru.

(3)

Absolventom odborných učilíšť a škôl závodného výcviku, ktorí pracujú v podnikoch

určených Ministerstvom pracovných síl (

§ 4 ods. 3 zákona č. 110/1951 Sb.

, o štátnych pracovných zálohách), započítava sa učebná doba do čakacej doby podľa

odseku 1.

(4)

Prerušenie pracovného pomeru kratšie 6 týždňov, ku ktorému došlo so súhlasom zamestnávateľa,

zastavuje, ale neprerušuje čakaciu dobu, avšak len pokiaľ zamestnanec v tom čase nebol

zamestnaný u iného zamestnávateľa.

§ 1.

Ustanovenia zákona

č. 11/1952 Sb.

, o platenej dovolenke na zotavenie v roku 1952, platia s výnimkou ustanovení

§ 11 ods. 5

a

§ 14

aj pre úpravu platenej dovolenky na zotavenie v roku 1953.

3.

Doba predo dňom 31. decembra 1952 sa pre výmeru dovolenky u zamestnancov v stavebníctve

a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich počíta podľa doterajších predpisov platných

pre týchto zamestnancov.

§ 2.

(1)

Základná výmera dovolenky je 2 kalendárne týždne v kalendárnom roku.

(2)

Základná výmera dovolenky sa predlžuje o jeden kalendárny týždeň zamestnancom

a)

mladším 18 rokov,

b)

starším 50 rokov, pokiaľ sa im dovolenka nepredlžuje podľa písm. c) alebo odseku

3,

c)

ktorí po dosiahnutí 18. roku veku boli v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa

alebo v tom istom podniku, poprípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine

povolania, dlhšie než 5 rokov.

(3)

Dovolenka podľa odseku 1 sa predlžuje o dva kalendárne týždne zamestnancom, ktorí

po dosiahnutí 18. roku veku boli v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa alebo

v tom istom podniku, poprípade v tom istom odbore alebo v tej istej skupine povolania,

dlhšie než 15 rokov.

(4)

Zamestnancom v baníctve, ktorí pracovali v posledných 9 mesiacoch bezprostredne predchádzajúcich

nástupu dovolenky alebo jej časti pod zemou aspoň tri štvrtiny pracovného času, predlžuje

sa dovolenka o ďalší kalendárny týždeň.

(5)

Pokiaľ dĺžka dovolenky závisí od zamestnancovho veku alebo od dĺžky jeho pracovného

pomeru, rozhoduje stav ku dňu 1. mája kalendárneho roku.

§ 3.

(1)

Do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky podľa

§ 2 ods. 2 a 3

sa započítava doba, po ktorú zamestnanec nemohol byť zamestnaný, pretože konal službu

v československej brannej moci alebo v spojeneckej armáde, a doba, po ktorú nemohol

byť za doby neslobody zamestnaný pre národnostný, rasový alebo politický útlak.

(2)

Učebná doba v odborných učilištiach a školách závodného výcviku (zákon

č. 110/1951 Sb.

) sa započítava do doby rozhodnej pre predĺženie dovolenky podľa

§ 2 ods. 2 až 4

.

§ 4.

(1)

Ak nemohol zamestnanec v kalendárnom roku konať práce po viac než 75 pracovných dní

pre dôležitú príčinu týkajúcu sa jeho osoby, ktorú nespôsobil úmyselne alebo nedbanlivosťou,

najmä pre nemoc, úraz alebo vojenskú službu, kráti sa mu dovolenka za každých ďalších

25 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu.

(2)

Za každý pracovný deň (smenu), ktorý zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (odsek

1), je zamestnávateľ povinný skrátiť mu dovolenku o dva dni. Ak zamešká zamestnanec

pracovné dni po vyčerpaní dovolenky, je zamestnávateľ povinný skrátiť mu rovnakým

spôsobom dovolenku v budúcom roku. Zameškané pracovné časy, ktoré sú kratšie než celý

pracovný deň, sa spočítajú.

(3)

Zamestnávateľ odpočíta od dovolenky pomernú časť dovolenky (

§ 9 ods. 5

), ktorú už iný zamestnávateľ zamestnancovi za kalendárny rok poskytol alebo za ktorú

mu poskytol peňažnú náhradu.

(4)

U zamestnancov povinných návštevou základnej odbornej školy má zameškané vyučovanie

na tejto škole rovnaké následky ako zameškanie pracovného času.

(5)

Krátenie podľa odsekov 2 a 4 vykoná zamestnávateľ (

§ 17 ods. 2

) po vypočutí zamestnanca a po prejednaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov.

§ 5.

Do dovolenky sa započíta účasť na osobitnej liečebnej starostlivosti podľa predpisov

o národnom poistení. Ústredná rada odborov môže vyhláškou v úradnom liste určiť výnimky.

§ 6.

Požitky po čas dovolenky.

(1)

Zamestnancovi prislúchajú za čas dovolenky všetky peňažné požitky, ako keby pracoval,

okrem náhrady hotových výdavkov. Pritom sa za základ výpočtu peňažných požitkov berie

u zamestnanca s premenlivými požitkami priemerný týždenný zárobok za posledných 6

mesiacov pred nastúpením dovolenky, a ak ide o zamestnanca v poľnohospodárstve, lesníctve,

stavebníctve a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich, za posledných 12 mesiacov.

(2)

Po čas dovolenky prislúchajú zamestnancovi aj všetky naturálne požitky, pokiaľ ich

môže užívať. Za stravu a iné naturálne požitky s výnimkou bytu, svetla a kúrenia,

pokiaľ tieto požitky nemôže užívať, prislúcha mu náhrada v peniazoch. Výška tejto

náhrady sa určí podľa predpisov vydaných na účely národného poistenia.

(3)

Peňažné požitky a náhrada naturálnych požitkov za čas dovolenky sú sročné v obvyklých

výplatných dňoch. Ak však požiada o to zamestnanec, musia byť tieto požitky vyplatené

pri nastúpení dovolenky. Pritom sa však daň zo mzdy sráža podľa obvyklých výplatných

období.

§ 7.

Nastúpenie dovolenky.

(1)

Nastúpenie dovolenky určuje so zreteľom na štátny národohospodársky plán zamestnávateľ

po prejednaní so závodným zastupiteľstvom zamestnancov. Pritom prihliada v medziach

prevádzkových potrieb závodu aj na oprávnené požiadavky zamestnancov. Dovolenka vo

vedľajšom zamestnaní sa má podľa možnosti poskytnúť zároveň s dovolenkou v hlavnom

zamestnaní. Zamestnávateľ oznámi zamestnancovi deň nastúpenia dovolenky zpravidla

aspoň 14 dní vopred.

(2)

Zamestnancovi možno poskytnúť dovolenku alebo jej časť za kalendárny rok aj po jeho

uplynutí, ak o to požiada alebo ak nemohol ju vyčerpať z dôvodov naliehavej potreby

prevádzky závodu alebo pre niektorú z príčin uvedených v

§ 4 ods. 1

. V takých prípadoch však musí zamestnanec nastúpiť dovolenku tak, aby skončila najneskoršie

31. marca budúceho roku; inak stráca nárok na dovolenku bez ujmy prípadného nároku

na peňažnú náhradu za nevyčerpanú dovolenku (

§ 11

).

§ 8.

Hromadná závodná dovolenka.

(1)

Hromadná závodná dovolenka je prípustná len vtedy, ak je z prevádzkových dôvodov

potrebná a slučiteľná so všeobecným záujmom, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží

plnenie štátneho národohospodárskeho plánu. Hromadná závodná dovolenka nesmie trvať

dlhšie než 14 dní.

(2)

Ak sa udelí v závode hromadná závodná dovolenka, majú zamestnanci, ktorým v čase

tejto dovolenky neprislúcha buď vôbec nárok na dovolenku alebo ktorým prislúcha nárok

na dovolenku kratšiu než je hromadná závodná dovolenka, po celý čas jej trvania nárok

na všetky požitky podľa ustanovení

§ 6

, i keď nemôžu byť po čas hromadnej závodnej dovolenky primerane zamestnaní. Ak nadobudnú

títo zamestnanci dodatočne v kalendárnom roku nárok na dovolenku alebo nárok na dlhšiu

dovolenku, započíta sa im do nej čas hromadnej závodnej dovolenky, po ktorú boli platení

a nepracovali. Inak sú títo zamestnanci povinní konať na zamestnávateľov rozkaz bezplatné

náhradné práce po čas, rovnajúci sa pracovnému času, za ktorý dostali požitky podľa

ustanovenia prvej vety v čase hromadnej závodnej dovolenky.

§ 9.

Vplyv skončenia pracovného pomeru na dovolenku.

(1)

Ak bol pracovný pomer pred nastúpením dovolenky predčasne zrušený zamestnancom bez

dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom,

stráca zamestnanec nárok na dovolenku.

(2)

Ak bol pracovný pomer po vyčerpaní dovolenky - avšak pred uplynutím kalendárneho

roku - predčasne zrušený zamestnancom bez dôležitého dôvodu alebo zamestnávateľom

z dôležitého dôvodu zavineného zamestnancom, je zamestnávateľ povinný od zamestnanca

požadovať peňažnú náhradu za dovolenku, poprípade za jej časť, ktorú pred zrušením

pracovného pomeru vyčerpal. Zamestnávateľ je oprávnený sraziť si príslušnú sumu pri

poslednej výplate zamestnancových požitkov.

(3)

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru pred nastúpením dovolenky prislúcha

zamestnancovi jej pomerná časť, ak sú u neho splnené podmienky pre vznik nároku na

ňu; pritom platia ustanovenia o obmedzení dovolenky.

(4)

Za dni, ktoré zamestnanec zameškal bez dôležitej príčiny (

§ 4 ods. 2 až 4

) po vyčerpaní dovolenky v kalendárnom roku - avšak pred skončením pracovného pomeru

- je zamestnávateľ povinný požadovať od zamestnanca dvojnásobok peňažných požitkov

pripadajúcich na jeden deň poskytnutej dovolenky. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety

platí obdobne.

(5)

V ostatných prípadoch skončenia pracovného pomeru po vyčerpaní dovolenky - avšak

pred uplynutím kalendárneho roku - je zamestnávateľ oprávnený od zamestnanca požadovať

peňažnú náhradu za pomernú časť dovolenky, pripadajúcej na ostávajúcu časť roka, pokiaľ

nejde o prípady uvedené v

§ 12 ods. 1

. Ustanovenie odseku 2 poslednej vety platí obdobne.

(6)

Pomerná časť dovolenky sa určí tak, že sa poskytne za každý mesiac trvania pracovného

pomeru v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky.

§ 10.

Zamestnanci poľnohospodárski a lesní, ktorí nekonajú nepretržite prácu.

Zamestnancom poľnohospodárskym a lesným, ktorí za trvania pracovného pomeru nekonajú

prácu nepretržite, prislúcha dovolenka podľa ustanovení

§ 2

, ak v kalendárnom roku pracovali u toho istého zamestnávateľa alebo v tom istom podniku

viac než 150 dní; inak im prislúcha pomerná časť dovolenky vo výmere jednej dvanástiny

za každých 25 dní konanej práce. Čas rozhodný pre predĺženie dovolenky podľa

§ 2

sa zistí súčtom kalendárnych rokov, v ktorých zamestnanec pracoval aspoň 150 dní.

§ 11.

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku.

(1)

Poskytovanie peňažnej náhrady za nevyčerpanú dovolenku je okrem prípadov uvedených

v odseku 2 alebo 3 neprípustné.

(2)

Ak nemohol zamestnanec vyčerpať dovolenku alebo jej časť do 31. marca budúceho roku

z príčin uvedených v

§ 4 ods. 1

alebo z rozkazu zamestnávateľa odôvodneného naliehavou potrebou prevádzky, má nárok

na peňažnú náhradu za dovolenku alebo jej nevyčerpanú časť.

(3)

Peňažná náhrada za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť prislúcha zamestnancovi tiež,

ak ju nemohol vyčerpať pre skončenie pracovného pomeru.

(4)

Peňažná náhrada za dovolenku sa rovná peňažným požitkom zodpovedajúcim času dovolenky,

okrem náhrady hotových výdavkov a odmeny za prácu nad čas, a peňažnej náhrade za naturálne

požitky (

§ 6 ods. 1 a 2

).

(5)

Peňažná náhrada za dovolenku sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení a je oslobodená od dane zo mzdy.

§ 12.

Dovolenka v niektorých prípadoch zmeny zamestnania, pri pridelení na výkon naliehavých

prác a pri účasti na pracovných brigádach.

(1)

Pri zmene zamestnania sa započíta v novom zamestnaní do doby rozhodnej pre vznik

nároku na dovolenku (

§ 1

) trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov a do doby rozhodnej pre predĺženie

dovolenky (

§ 2

) trvanie všetkých predchádzajúcich pracovných pomerov po dokončení 18. roku veku

a)

zamestnancom, ktorí zmenili zamestnanie z dôvodu všeobecného záujmu alebo v dôsledku

reorganizácie podniku alebo na odporúčanie úradného lekára,

b)

zamestnancom, s ktorými bol pracovný pomer po 1. januári 1947 bez ich zavinenia rozviazaný

podľa predpisov o hospodárnom zamestnávaní pracujúcich, o uvoľnení postrádateľných

zamestnancov alebo o návrate odborne vyškolených zamestnancov do ich povolania,

c)

zamestnancom, ktorí po 1. januári 1947 dobrovoľne prešli z nevýrobného zamestnania

do zamestnania výrobného alebo zo zamestnania výrobného do iného výrobného zamestnania

dôležitejšieho pre splnenie štátneho národohospodárskeho plánu, pokiaľ ho za také

vyhlási Štátny úrad plánovací po dohode s Ústrednou radou odborov vyhláškou v Úradnom

liste,

d)

zamestnaným manželom zamestnancov uvedených pod písm. a) až c), pokiaľ sledujúc manžela

do miesta jeho nového zamestnania vstúpia po rozviazaní doterajšieho pracovného pomeru

do nového zamestnania.

(2)

Zamestnanci uvedení v odseku 1 majú voči svojmu doterajšiemu zamestnávateľovi nárok

na pomernú časť dovolenky, ak nemali v tomto roku plnú dovolenku. Zamestnancovi prislúcha

pomerná časť dovolenky, i keď mu podľa ustanovení

§ 1

nevznikol nárok na dovolenku.

(3)

Ak nemal zamestnanec, na ktorého sa vzťahuje odsek 1, v kalendárnom roku v doterajšom

pracovnom pomere plnú dovolenku alebo ak mal dovolenku kratšiu než mu prislúcha v

novom pracovnom pomere, má voči novému zamestnávateľovi nárok na pomernú časť dovolenky.

(4)

Ak došlo k rozviazaniu pracovného pomeru v priebehu kalendárneho mesiaca, poskytne

pomernú časť dovolenky za celý tento mesiac podľa predchádzajúcich ustanovení ten

zamestnávateľ, u ktorého trval pracovný pomer v tomto mesiaci dlhšie než polovicu

mesiaca, a pri zmene uprostred mesiaca doterajší zamestnávateľ.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne pre dovolenku zamestnancov pridelených

podľa príslušných predpisov na výkon naliehavých prác a pre účastníkov pracovných

brigád, pokiaľ trvajú dlhšie než 2 mesiace.

§ 13.

Zamestnanci pri sezónnych alebo kampaňových prácach.

(1)

Zamestnancom prijatým na sezónne alebo kampaňové práce prislúcha pri skončení pracovného

pomeru namiesto dovolenky za každých 25 dní konanej práce peňažná náhrada vo výške

jednej dvanástiny požitkov, ktoré by im prislúchaly po čas dovolenky určenej podľa

§ 2

, keby u nich boly splnené podmienky pre vznik nároku na dovolenku (

§ 1

).

(2)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacieho základu podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 14.

Zamestnanci v stavebníctve.

Pre dovolenku zamestnancov v stavebníctve a v odboroch so stavebníctvom súvisiacich

platia ustanovenia

časti I tohto zákona

. Vláda však môže na návrh Ústrednej rady odborov nariadením ustanoviť pre niektoré

skupiny týchto zamestnancov odchylnú úpravu poskytovania dovolenky.

§ 15.

(1)

Domáckym robotníkom a domáckym živnostníkom, ktorí nezamestnávajú cudzie pracovné

sily, prislúcha namiesto dovolenky peňažná náhrada, a to

za dovolenku 2 kalendárnych týždňov 4 %,

za dovolenku 3 kalendárnych týždňov 6 %,

za dovolenku 4 kalendárnych týždňov 8 %

pracovnej odmeny dosiahnutej v kalendárnom roku. Pre určenie dĺžky dovolenky platia

obdobne ustanovenia

§§ 2 a 3

. Náhrada neprislúcha, ak skončilo zamestnanie z viny domáckeho robotníka alebo domáckeho

živnostníka. Peňažná náhrada je sročná dňa 31. decembra alebo pri skončení zamestnania;

na žiadosť domáckeho robotníka alebo domáckeho živnostníka sa však na ňu poskytne

preddavok zodpovedajúci dosiahnutej pracovnej odmene.

(2)

Pracovnou odmenou podľa odseku 1 sa rozumie hrubá odmena bez príplatkov za hotové

výdavky.

(3)

Podnikatelia domáckej práce sú povinní nahradiť sprostredkovateľom domáckej práce

sumy, ktoré títo vyplatia domáckym robotníkom alebo domáckym živnostníkom podľa ustanovení

odseku 1.

(4)

Peňažná náhrada podľa odseku 1 sa nezapočítava do vymeriavacích základov podľa predpisov

o národnom poistení.

§ 16.

(1)

Ustanovenia tohto zákona o zamestnancoch a pracovnom pomere platia obdobne o učňoch

a učebnom pomere.

(2)

Dĺžka dovolenky baníckych učňov je 4 kalendárne týždne v roku; pre týchto učňov neplatia

ustanovenia

§ 2

.

§ 17.

(1)

Dojednania, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom alebo predpismi vydanými podľa neho

sú neplatné, a to i keď boly uzavreté pred jeho účinnosťou.

(2)

Platená dovolenka na zotavenie smie sa poskytovať len vtedy, ak sú splnené predpoklady

ustanovené týmto zákonom, a nesmie presahovať výmeru vyplývajúcu z jeho ustanovení.

Za splnenie ustanovenia vety prvej sú zamestnávatelia osobne zodpovední.

§ 18.

(1)

Tento zákon sa nevzťahuje na úpravu platenej dovolenky na zotavenie vojenských osôb

z povolania.

(2)

Dovolenku príslušníkov Sboru národnej bezpečnosti upraví po dohode s Ústrednou radou

odborov Ministerstvo národnej bezpečnosti.

§ 19.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykonajú ho všetci členovia vlády.