vyhlasuje úplné znenie zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákonom č. 12/1998 Z. z., zákonom č. 219/1999 Z. z., zákonom č. 367/1999 Z. z., zákonom č. 240/2000 Z. z., zákonom č. 493/2001 Z. z., uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 33/2002 Z. z., zákonom č. 215/2002 Z. z., zákonom č. 233/2002 Z. z., zákonom č. 291/2002 Z. z., uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 452/2002 Z. z., zákonom č. 526/2002 Z. z., zákonom č. 114/2003 Z. z., zákonom č. 609/2003 Z. z., zákonom č. 191/2004 Z. z., zákonom č. 215/2004 Z. z., zákonom č. 350/2004 Z. z., zákonom č. 443/2004 Z. z., zákonom č. 523/2004 Z. z., zákonom č. 679/2004 Z. z., zákonom č. 68/2005 Z. z., zákonom č. 534/2005 Z. z., zákonom č. 584/2005 Z. z., zákonom č. 122/2006 Z. z., zákonom č. 215/2007 Z. z. a zákonom č. 358/2007 Z. z. 119/2008 Z. z. ZÁKON SLOVENSKEJ NÁRODNEJ RADY o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov

§ 1

Rozsah pôsobnosti

(1)

Tento zákon upravuje správu daní.

(2)

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitný zákon

1

)

neustanovuje inak.

§ 1a

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a)

daňou daň podľa osobitných zákonov

1

)

vrátane sankčných úrokov a úrokov, ako aj pokuty a poplatky ustanovené zákonom, ktoré

spravuje správca dane,

b)

správcom dane

1.

daňový úrad

1a

)

a obec,

2.

colný úrad podľa osobitného zákona,

1b

)

c)

správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie

podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola,

evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových

nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov

1a

)

podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,

1

)

d)

daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových

subjektov,

e)

daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane,

f)

daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane,

g)

daňovým dlžníkom osoba, ktorá má daňový nedoplatok,

h)

daňovým exekučným konaním konanie, v ktorom správca dane z úradnej moci vymáha daňový

nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky

(

§ 90

),

i)

orgánom najbližšie nadriadeným správcom dane podľa písmena b) prvého bodu Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) a správcovi dane

podľa písmena b) druhého bodu Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky

1c

)

(ďalej len „colné riaditeľstvo“),

j)

zamestnancom správcu dane zamestnanec, ktorého zamestnávateľom je

1.

daňové riaditeľstvo,

1d

)

2.

colný úrad alebo colné riaditeľstvo

1e

)

alebo

3.

obec,

1f

)

k)

registračnou povinnosťou povinnosť daňového subjektu registrovať sa podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona,

6eb

)

l)

oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich

zmeny podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.

6eb

)

§ 2

Základné zásady daňového konania

(1)

V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,

chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

(2)

Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektami

a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,

ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

(3)

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní

vyšlo najavo.

(4)

Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.

(5)

Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené

zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade,

že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6)

Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný

obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie

dane.

(7)

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.

(8)

Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom

dane v daňovom konaní.

§ 3

Miestna príslušnosť

(1)

Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy

neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia

6ec

)

a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom,

2

)

inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

3

)

(2)

U fyzickej osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom sa

tu obvykle zdržuje, sa miestna príslušnosť riadi miestom, kde sa táto osoba obvykle

zdržuje po prevažnú dobu, t. j. v ktorom sa zdržuje najviac dní v roku. U fyzickej

osoby, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ani sa tu obvykle nezdržuje,

je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.

(3)

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, riadi sa miestom, kde má daňový

subjekt stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú

časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom

sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.

(4)

Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odsekov 1 a 2, je príslušný Daňový úrad

Bratislava I, ak ide o daň, na správu ktorej sú príslušné daňové úrady.

(5)

Ak vznikne daňová povinnosť okamihom prechodu štátnej hranice, riadi sa miestna príslušnosť

miestom prechodu štátnej hranice, ak osobitný zákon

4

)

neustanovuje inak.

(6)

Pri poplatkoch sa riadi miestna príslušnosť správcu dane podľa osobitných predpisov.

(7)

Pri daniach, kde predmetom zdanenia je nehnuteľnosť, je miestne príslušný správca

dane, v ktorého územnom obvode sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.

(8)

Pri dani z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov je miestne príslušný

správca dane, v ktorého územnom obvode má sídlo organizačná jednotka, v ktorej platiteľ

dane vykonáva výpočet mzdy, zostavuje a vedie mzdové listy, mzdu vypláca alebo pripisuje

k dobru. Táto organizačná jednotka má rovnaké oprávnenia a povinnosti podľa tohto

zákona ako platiteľ dane.

(9)

Pri daniach vyberaných zrážkou z príjmov, ktorú vykonáva banka alebo pobočka zahraničnej

banky (ďalej len „banka“) a poisťovňa alebo pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa

alebo pobočka zahraničnej zaisťovne (ďalej len „poisťovňa“), je miestne príslušný

správca dane podľa osobitného zákona.

4a

)

(10)

Na určenie miestnej príslušnosti pri dani

a)

z nehnuteľností vyrubovanej na zdaňovacie obdobie je rozhodujúci stav k prvému dňu

zdaňovacieho obdobia,

b)

vyberanej zrážkou je rozhodujúci stav v čase vykonania zrážky.

(11)

Ak je miestne príslušných niekoľko správcov dane, konanie vykoná ten z nich, ktorý

ho začal ako prvý, ak sa príslušní správcovia nedohodnú inak. Spory o miestnu príslušnosť

medzi daňovými úradmi, ako aj medzi colnými úradmi rozhoduje orgán im najbližšie nadriadený;

spory medzi daňovým úradom a colným úradom rozhoduje Ministerstvo financií Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“).

(12)

Ak dôjde u daňového subjektu k zmene miestnej príslušnosti, dovtedy príslušný správca

dane vykoná len neodkladné úkony a odstúpi spisový materiál daňového subjektu za dobu,

za ktorú dosiaľ nezaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo právo vybrať

a vymáhať daňový nedoplatok tomu správcovi dane, ktorý sa stal miestne príslušným.

Za rovnaké obdobie sa pripojí k spisovému materiálu i výpis z osobného účtu daňového

subjektu. Ak sa u daňového subjektu vykonáva daňová kontrola alebo opakovaná daňová

kontrola, dokončí daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu ten správca dane,

ktorý ju začal. Do ukončenia daňovej kontroly je miestne príslušným správcom dane

ten, ktorý ju začal. Správca dane odstúpi spisový materiál podľa prvej a druhej vety

až po ukončení daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly. Ak sa vykonáva

proti daňovému subjektu daňová exekúcia, doterajší správca dane oznámi osobám, u ktorých

je vykonávaná, zmenu správcu dane s uvedením príslušného čísla účtu správcu dane v

banke. Už zaplatená daň, zaplatené preddavky na daň a zaplatené splátky dane sa novému

správcovi dane neprevádzajú.

(13)

Každý správca dane je v obvode svojej územnej pôsobnosti príslušný vykonať miestne

zisťovanie podľa

§ 14

. Miestne zisťovanie mimo obvodu územnej pôsobnosti, a to aj bez delegovania (

§ 4

), môže správca dane vykonať na základe písomného poverenia daňového riaditeľstva

na účely dodržiavania osobitného predpisu,

4aa

)

ako aj v mieste, v ktorom daňový subjekt, u ktorého nedošlo k zmene miestnej príslušnosti,

podniká mimo svojho sídla alebo trvalého pobytu. Rovnako bez delegovania môže správca

dane vykonať úkony súvisiace so zabezpečením a prepadnutím tovaru a veci (

§ 14a

) a v súvislosti s výkonom správy daní podľa

§ 14c

.

(14)

Ak nie je možné určiť miestnu príslušnosť správcu dane podľa tohto alebo osobitného

zákona, určí ju ministerstvo.

§ 4

Delegovanie

(1)

Na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môže orgán najbližšie nadriadený

správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane

vo svojom územnom obvode, ak považuje takýto návrh za opodstatnený.

(2)

Rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 5

Daňové subjekty

(1)

Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník podľa osobitného zákona,

1b

)

poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt

vymedzený osobitnými predpismi.

(2)

Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani.

(3)

Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo

zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

(4)

Daňovým subjektom je aj iná osoba neuvedená v odsekoch 1 až 3, ak jej osobitný zákon

upravujúci dane

4

)

ukladá povinnosti alebo priznáva práva.

§ 6

Účastníci daňového konania a tretie osoby

(1)

Účastníci daňového konania sú daňové subjekty.

(2)

Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové

konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania.

(3)

Tretími osobami sú

a)

svedkovia,

b)

osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní,

c)

znalci, audítori a tlmočníci,

d)

ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho

konania,

e)

správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací

správcovia,

f)

štátne orgány a obce,

g)

ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom

ustanoveným týmto zákonom.

(4)

Tretie osoby majú práva a povinnosti účastníkov konania, ak tak ustanovuje tento

zákon. Účastníci daňového konania a tretie osoby sú povinné na požiadanie správcu

dane preukázať svoju totožnosť dokladom totožnosti preukazujúcim meno, priezvisko,

dátum narodenia, adresu trvalého pobytu.

(5)

Práva a povinnosti účastníka daňového konania má aj ten, na koho podľa tohto zákona

prešla za daňového dlžníka povinnosť alebo na koho prešli podľa osobitného predpisu

14c

)

záväzky za daňového dlžníka, alebo od koho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie

za daňového dlžníka (

§ 73 ods. 7

).

§ 7

Svedkovia

(1)

Každý je povinný vypovedať na účely správy dane ako svedok o dôležitých okolnostiach,

ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nesmie zamlčať. Výpoveď môže byť podaná

písomne alebo ústne. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil

osobne a vypovedal ako svedok.

(2)

Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania

sebe alebo blízkym osobám. Blízkou osobou je pre účely tohto zákona manžel, druh,

príbuzný v priamom rade a jeho manžel, súrodenec a jeho manžel, osvojiteľ a osvojenec

a ich potomkovia a ich manželia.

(3)

Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami,

5

)

alebo na ktoré sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol

povinnosti zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo

tým, v záujme koho túto povinnosť má.

(4)

Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď,

o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej

alebo neúplnej výpovede.

5a

)

§ 8

Spôsobilosť na daňové konanie

Účastník daňového konania môže konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými

úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

§ 9

Zastupovanie

(1)

Fyzická osoba, ktorá nemôže v daňovom konaní vystupovať samostatne, musí byť zastúpená

svojím zákonným zástupcom.

6

)

Ak opatrovník nie je ustanovený súdom, ustanoví pre daňové konanie správca dane zástupcu.

Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.

(2)

Správca dane môže ustanoviť zástupcu aj tomu, koho pobyt nie je známy alebo komu

sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v zahraničí, ako aj tomu, kto nemôže

v daňovom konaní vystupovať osobne najmä z dôvodu väzby, výkonu trestu odňatia slobody,

dlhodobého pobytu v zahraničí a dlhodobej choroby a nezvolil si žiadneho zástupcu.

Rozhodnutie o ustanovení zástupcu môže správca dane vydať len s predchádzajúcim súhlasom

navrhovaného zástupcu. Proti rozhodnutiu o ustanovení zástupcu sa možno odvolať.

(3)

Daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne

s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah

plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej

istej veci môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva

nevyplýva, že za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca

inej osobe plnomocenstvo s úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu

udeleného plnomocenstva sa považuje za konanie zástupcu.

(4)

Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných

prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov.

Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane musí o tomto konaní

vyrozumieť zástupcu daňového subjektu.

(5)

Ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje,

rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. Správca dane o tom vyrozumie zástupcu

daňového subjektu.

(6)

Ak urobilo niekoľko daňových subjektov spoločné podanie alebo ak vystupujú spoločne

v rovnakej veci, prípadne sú spoluvlastníkmi veci, ktorá je predmetom zdanenia, sú

povinní zvoliť si spoločného zástupcu pre účely daňového konania. Ak tak neurobia

ani na výzvu, určí spoločného zástupcu správca dane sám a vyrozumie o tom všetky príslušné

daňové subjekty.

§ 10

Vylúčenie zo zastupovania

(1)

Správca dane je oprávnený nepripustiť v daňovom konaní alebo z daňového konania vylúčiť

zástupcu, ak dôjde k stretu so záujmami iných daňových subjektov v daňových veciach;

to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát.

(2)

Zástupca môže zastupovať súčasne len jeden daňový subjekt u jedného správcu dane,

ak nejde o blízke osoby; to neplatí, ak je zástupcom daňový poradca alebo advokát

alebo ak ide o spoločného zástupcu, alebo ak zástupca splnomocnený na doručovanie

doručuje jednému správcovi dane za viacero daňových subjektov písomnosti elektronickými

prostriedkami (

§ 17a

).

§ 11

Zápisnica o ústnom pojednávaní

(1)

O ústnom pojednávaní v daňovom konaní spíše správca dane zápisnicu.

(2)

Zo zápisnice musí byť zrejmé najmä, kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré

osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu konania, súvislé opísanie jeho

priebehu, označenie dokladov a iných listín odovzdaných pri pojednávaní alebo podstatný

obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených

osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto

návrhoch alebo námietkach. Ak nahradzuje zápisnica podanie, musí mať jeho náležitosti.

(3)

Súčasťou zápisnice sú i opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní o veci, vrátane

záverov prijatých pri pojednávaní.

(4)

Zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby, ktoré sa na pojednávaní

alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov správcu dane. Dôvody odopretia

podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

(5)

Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice vydá správca dane účastníkovi konania, s

ktorým ústne pojednával.

(6)

Správca dane z vlastného podnetu alebo na návrh osôb uvedených v odseku 4 opraví

v zápisnici chyby v pravopise a iné zrejmé nesprávnosti. O oprave chýb a iných zrejmých

nesprávností sa rozhodnutie nevydáva.

§ 12

Úradný záznam

Úradný záznam zachytáva rôzne ústne podania, oznámenia, poznámky, obsah telefonických

hovorov, odkazy na iné spisové materiály, výpisy z vlastných alebo cudzích záznamov

a ďalšie skutočnosti vzťahujúce sa na vec a zistené správcom dane. Úradný záznam podpíše

zamestnanec správcu dane, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname tiež odkáže na zdroj

informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahuje

primerane

§ 11

.

§ 13

Lehoty

(1)

Ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným zákonom,

1

)

určí primeranú lehotu správca dane. Zároveň upozorní na právne dôsledky nedodržania

tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len celkom výnimočne pre jednoduché

alebo osobitne naliehavé úkony.

(2)

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty.

(3)

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý

sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.

Ak nie je taký deň v mesiaci, končí lehota posledným dňom mesiaca.

(4)

Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným

dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.

(5)

Lehota je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo

podanie odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku

5b

)

(ďalej len „pošta“) alebo prijaté elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným

elektronickým podpisom

6aa

)

alebo urobené v súlade s dohodou podľa

§ 20 ods. 8

na adresu elektronickej podateľne spoločnej pre daňové úrady alebo na adresu elektronickej

podateľne spoločnej pre colné úrady, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu

dane, ktorým je obec. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty pracovný deň

je podanie urobené v súlade s

§ 20 ods. 4

.

(6)

V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak.

§ 13a

Predĺženie lehoty

(1)

Z dôležitých dôvodov môže účastník konania pred uplynutím lehoty podľa

§ 13 ods. 1

požiadať správcu dane o jej predĺženie. Správca dane nemôže lehotu predĺžiť o dlhšiu

dobu, než o akú účastník konania žiada. Ďalšie predĺženie už predĺženej lehoty nie

je prípustné.

(2)

Lehotu ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným zákonom správca dane nemôže predĺžiť.

Ak osobitný zákon ustanovuje, že lehotu možno predĺžiť, správca dane ju nemôže predĺžiť

o dlhšiu dobu, než je ustanovená v tomto osobitnom zákone alebo o dlhšiu dobu, než

o akú účastník konania žiada.

(3)

Ak správca dane nerozhodne o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do 15 dní od

jej doručenia, považuje sa lehota za predĺženú.

(4)

Ak osobitný zákon neustanovuje inak, proti rozhodnutiu o žiadosti o predĺženie lehoty

nie je prípustný opravný prostriedok.

§ 13b

Zmeškanie lehoty

(1)

Ak uplynula pôvodná lehota už pred podaním žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty,

môže správca dane z dôležitých dôvodov odpustiť zmeškanie lehoty, ak o to účastník

konania požiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania pôvodnej

lehoty, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie už predĺženej lehoty

nemožno odpustiť.

(2)

Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť, ak uplynul od posledného dňa pôvodnej lehoty jeden

rok.

(3)

Proti rozhodnutiu o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je prípustný opravný

prostriedok.

§ 14

Miestne zisťovanie

(1)

Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom

podľa osobitného predpisu

6ab

)

vykonávať miestne zisťovanie podľa

§ 3 ods. 13

. Pri výkone miestneho zisťovania je zamestnanec správcu dane povinný preukázať sa

služobným preukazom.

(2)

Zamestnanec správcu dane má právo v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v

dobe prevádzky, na neobmedzený prístup do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo

miesta, vrátane dopravných prostriedkov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám

na technických nosičoch dát a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom

na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona. Toto právo má tiež, ak ide o byt, ktorý daňový

subjekt používa tiež na podnikanie. Zamestnanec správcu dane, ktorým je daňový úrad

alebo colný úrad, je oprávnený tovar nakúpený pri miestnom zisťovaní v nezmenenom

stave vrátiť daňovému subjektu, ktorý je povinný tento tovar prevziať späť a zaplatenú

cenu zamestnancovi správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, vrátiť.

(3)

Zamestnanec správcu dane má právo urobiť alebo si vyžiadať výpis alebo kópiu z účtovných

záznamov,

6ea

)

záznamu alebo informácií na technických nosičoch dát na náklady daňových subjektov.

(4)

Ak daňový subjekt vykonáva dani podliehajúcu činnosť mimo svojho obvyklého pracoviska,

na verejnom priestranstve alebo miesto výkonu tejto činnosti strieda, je povinný na

výzvu zamestnanca správcu dane preukázať svoju totožnosť občianskym preukazom, prípadne

iným osobným dokladom a oprávnenie na podnikanie. Cudzí štátny príslušník preukazuje

svoju totožnosť povolením na trvalý pobyt alebo cestovným pasom.

(5)

Daňový subjekt a tretie osoby sú povinné poskytnúť zamestnancovi správcu dane všetky

primerané prostriedky a pomoc potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä

mu podať potrebné vysvetlenia.

(6)

Daňový subjekt, u ktorého sa miestne zisťovanie vykonáva, je povinný zapožičať správcovi

dane ním vyžiadané doklady a iné veci mimo svojho priestoru. Na tento postup sa vzťahuje

§ 15 ods. 9

.

(7)

O miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice

alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo zamestnancovi

daňového subjektu, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Ak sa miestneho

zisťovania nezúčastní daňový subjekt alebo jeho zamestnanec, spíše zamestnanec správcu

dane úradný záznam. Ak správca dane pri miestnom zisťovaní zabezpečí veci podľa

§ 14a

, odovzdá rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice osobe, ktorej veci zabezpečil.

(8)

Ustanovenia o miestnom zisťovaní sa vzťahujú rovnako aj na daňové riaditeľstvo a

colné riaditeľstvo a ich zamestnancov.

§ 14a

Zabezpečenie a prepadnutie tovaru a veci

(1)

Zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie

skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený

tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne

preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo

riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom.

Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady

ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je

to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na

účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky

sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní

tovaru a veci sa postupuje primerane podľa

§ 36

.

(2)

Správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom

uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno

odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

(3)

Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia

o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci,

správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci.

Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno

odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti

rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu

tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci

v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.

(4)

Podľa odseku 1 sa postupuje aj v prípade, ak dopravca

6f

)

neposkytne na požiadanie zamestnanca správcu dane doklady jednoznačne preukazujúce

skutočnosti uvedené v odseku 1. Správca dane môže zabezpečiť prepravovaný tovar a

veci vrátane dopravného prostriedku, ktorého je dopravca vlastníkom. Pri zabezpečení

veci a dopravného prostriedku sa postupuje primerane podľa odsekov 2 a 3 a

§ 36

. V prípade nepreukázania skutočností uvedených v odseku 1 v určenej lehote dopravný

prostriedok vrátane prepravovaného tovaru a veci prepadá v prospech štátu.

(5)

Ak dopravca nie je vlastníkom zabezpečeného dopravného prostriedku, zaplatí pokutu

vo výške 50 % hodnoty prepravovaného tovaru a veci.

(6)

Prepadnutý tovar, vec a dopravný prostriedok sa ocenia cenou bežne používanou v mieste

a v čase ocenenia prepadnutého tovaru, veci a dopravného prostriedku.

(7)

Správca dane je oprávnený prepadnutý tovar, veci a dopravný prostriedok predať v

dražbe.

6c

)

Ak je prepadnutý tovar alebo vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takýto

tovar alebo vec predať v komisionálnom predaji; hodnota tovaru a veci nepatrnej hodnoty

nesmie byť vyššia ako 5 000 Sk.

(8)

Zabezpečený tovar a veci rýchlo podliehajúce skaze alebo živé zvieratá môže správca

dane predať ihneď.

(9)

Výťažok z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci sa použije na

a)

náklady spojené so zabezpečením tovaru a veci,

b)

úhradu daní podľa

§ 58 ods. 5 písm. b) až g)

,

c)

úhradu nedoplatkov z neoprávnene použitých alebo zadržaných prostriedkov zo štátneho

rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí.

(10)

Zvyšok výťažku z predaja zabezpečeného a prepadnutého tovaru a veci po použití podľa

odseku 9 pripadne štátu.

(11)

Správca dane určí spôsob zničenia prepadnutého tovaru alebo veci (majetku štátu),

ktoré nemožno predať, a vymenuje trojčlennú komisiu, ktorá bude dozerať na zničenie

takéhoto tovaru alebo veci. Náklady spojené so skladovaním a zničením prepadnutého

tovaru alebo veci uhrádza fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prepadnutý tovar

alebo vec predávala,

6g

)

prepravovala alebo skladovala; o zničení tohto tovaru alebo veci spíše komisia zápisnicu,

ktorej kópiu pošle do pätnástich dní orgánu najbližšie nadriadenému správcovi dane.

§ 14b

Obec alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva správu trhového

miesta,

9a

)

je povinná bezodkladne písomne informovať správcu dane, ktorým je daňový úrad príslušný

podľa trhového miesta, o predávajúcom, ktorý nepoužíva elektronickú registračnú pokladnicu.

4aa

)

V informácii sa uvedie meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo

obchodné meno, sídlo právnickej osoby, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné

číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona.

§ 14c

(1)

Správca dane, ktorým je daňový úrad (

§ 3 ods. 13

), zabezpečí tovar zahraničnej osobe,

9b

)

ktorá predáva tovar na trhovom mieste,

9a

)

ak nepreukáže správcovi dane, ktorým je daňový úrad,

a)

osvedčenie o registrácii pre daň podľa osobitného zákona,

9b

)

b)

zaplatenie preddavku na daň ako platiteľ dane podľa osobitného zákona.

9c

)

(2)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, bezodkladne na trhovom mieste spíše so zahraničnou

osobou podľa odseku 1 zápisnicu o zabezpečení tovaru, v ktorej uvedie dôvody zabezpečenia

tovaru a lehotu v závislosti od druhu tovaru na dodatočné splnenie povinností podľa

odseku 1 písm. a) a b). V tejto zápisnici je správca dane povinný poučiť zahraničnú

osobu podľa odseku 1 o následkoch nesplnenia týchto povinností; na túto zápisnicu

sa primerane vzťahuje

§ 11

.

(3)

Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení

tovaru odstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým je

daňový úrad, vydá rozhodnutie o zrušení zabezpečenia tovaru. Rozhodnutie o zrušení

zabezpečenia tovaru je právoplatné dňom jeho vydania a nemožno sa proti nemu odvolať.

Ak zahraničná osoba podľa odseku 1 v lehote určenej správcom dane v zápisnici o zabezpečení

tovaru neodstráni dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, správca dane, ktorým

je daňový úrad, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru v prospech štátu; proti

tomuto rozhodnutiu, ktoré je právoplatné dňom jeho vydania, nemožno uplatniť mimoriadny

opravný prostriedok.

(4)

Správca dane, ktorým je daňový úrad, zahraničnej osobe podľa odseku 1, ktorá odstráni

dôvody, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru, vydá zabezpečený tovar, o čom spíše zápisnicu

(

§ 11

). Uloženie pokuty podľa

§ 35 ods. 7

a vyrubenie sankčného úroku podľa

§ 35b ods. 1 písm. e)

tým nie je dotknuté.

(5)

Na náklady súvisiace so zabezpečením tovaru sa primerane použije

§ 14a ods. 1

a na prepadnutý tovar sa použije primerane

§ 14a ods. 6 až 11

.

§ 15

Daňová kontrola

(1)

Daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo

iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti,

a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola

sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu.

6ea

)

Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

6eb

)

alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona,

6ee

)

alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

1b

)

(2)

Správca dane doručí daňovému subjektu písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly.

Toto oznámenie musí obsahovať miesto a deň začatia daňovej kontroly, druh kontrolovanej

dane a kontrolované zdaňovacie obdobie. Ak z dôvodov na strane daňového subjektu nemožno

začať daňovú kontrolu v deň uvedený v oznámení o výkone daňovej kontroly, daňový subjekt

je povinný túto skutočnosť do 8 dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly

oznámiť správcovi dane a dohodnúť so správcom dane iný deň začatia daňovej kontroly,

pričom daňová kontrola sa nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o

výkone daňovej kontroly. Ak nedôjde k dohode medzi daňovým subjektom a správcom dane

o začatí daňovej kontroly, považuje sa štyridsiaty deň za deň začatia daňovej kontroly.

Ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu, správca dane je oprávnený zistiť

základ dane a určiť daň podľa

§ 29 ods. 6

; o tomto postupe je správca dane povinný vyhotoviť protokol o určení dane podľa pomôcok,

pričom sa postupuje podľa odsekov 10, 12 a 13 a primerane podľa odseku 11; v takom

prípade správca dane uvedie pomôcky, ktoré použil. Ak daňový subjekt v priebehu určenia

dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane

ich môže využiť ako pomôcky. Tieto doklady daňový subjekt môže predkladať len do doručenia

protokolu o určení dane podľa pomôcok (

§ 15 ods. 10

).

(3)

Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2,

ak tak ustanovuje osobitný zákon

1b

)

alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo

ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené.

V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše

zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v

§ 11

v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania

daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované

zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej

kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok.

(4)

Ak správca dane v priebehu daňovej kontroly zistí skutočnosti odôvodňujúce vykonanie

daňovej kontroly aj iného zdaňovacieho obdobia alebo inej dane, ktoré neboli uvedené

v oznámení o výkone daňovej kontroly podľa odseku 2, správca dane je oprávnený rozšíriť

výkon daňovej kontroly aj o iné zdaňovacie obdobie alebo o inú daň; túto skutočnosť

je správca dane povinný písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanému daňovému

subjektu.

(5)

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový

subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

a)

na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia

zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,

b)

byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

c)

predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr

v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

d)

nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu

v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,

e)

klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,

f)

vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,

prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

g)

nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

(6)

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti

a)

umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

b)

zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

c)

poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

d)

predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné

prípady v písomnej forme alebo v technickej forme

6ed

)

vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať

k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,

e)

predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho

tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,

f)

umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových

priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

g)

zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného

daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (

§ 14 ods. 3

).

(7)

Ustanovenia odseku 6 písm. a), c), d), e) a g) sa vzťahujú na fyzickú osobu, ktorá

nepodniká, ak dosahuje príjmy podľa osobitného zákona.

6ec

)

(8)

Kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy podľa odseku 10 uplatniť

u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej

kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi,

voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu

alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke

vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(9)

Prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu

dane osobitne pri prevzatí. Zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému

daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od predloženia posledného dokladu alebo inej

veci. V osobitne zložitých prípadoch, najmä ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu

alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto

lehotu predĺžiť najviac o 60 dní odvolací orgán (

§ 48 ods. 1

). O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt.

(10)

O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví

zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa

§ 17

alebo

§ 17a

kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na

jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie

protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového

subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť

k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty

nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie

k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej,

ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na

požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote.

Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní

protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na

základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu

v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným

daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu

k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane

zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

(11)

Protokol musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

číslo konania,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné

meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové

identifikačné číslo kontrolovaného daňového subjektu (

§ 31 ods. 11

), ak mu bolo pridelené,

d)

predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,

e)

meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

f)

miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,

g)

súpis kontrolovaných dokladov,

h)

preukázané kontrolné zistenia,

i)

dátum vypracovania protokolu,

j)

dátum prerokovania protokolu,

k)

vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,

l)

vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.

(12)

Po prerokovaní protokolu protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho

zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom

alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom

odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu

dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu

sa považuje za deň jeho doručenia. Ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca

odmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní

na prerokovaní protokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a

doručenia protokolu deň, ktorý je určený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.

(13)

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom

alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (

§ 29 ods. 6

) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.

Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (

§ 29 ods. 5

). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni

spísania zápisnice o dohode o výške dane (

§ 29 ods. 5

) sa začína vyrubovacie konanie (

§ 44

); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že

daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných

zákonov,

1b

)

za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu

podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (

§ 29 ods. 5

) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (

§ 45 ods. 2

). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní

(odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (

§ 45 ods. 2

) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(14)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je

začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly

sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak

sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného

zákona.

6ee

)

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie

nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

6eb

)

kontrola je začatá tretí deň od doručenia upovedomenia o výkone daňovej kontroly.

Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 3, 7 a 13 štvrtej

vety. O výsledku kontroly podľa prvej vety, tretej vety a štvrtej vety vydá správca

dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia kontroly.

(15)

Ustanovenia o výkone daňovej kontroly sa vzťahujú rovnako aj na orgány oprávnené

vykonávať daňovú kontrolu podľa osobitných predpisov.

6ef

)

(16)

Ustanovenia prvej časti a

§ 32

,

34

a

41

sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu.

(17)

Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán

najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých

prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak

ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu

dane podľa osobitného zákona,

6eg

)

najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným

orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

(18)

Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich

mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný

o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

(19)

Lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová

kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

§ 15a

Predbežné opatrenia

(1)

Správca dane môže počas daňovej kontroly alebo pri miestnom zisťovaní v rozsahu nevyhnutne

potrebnom na zabezpečenie ich účelu uložiť daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho

sa zdržal alebo niečo strpel.

(2)

Správca dane predbežné opatrenie zruší, len čo pominie dôvod, pre ktorý bolo uložené;

ak pominul dôvod len sčasti, predbežné opatrenie sa zruší len čiastočne. Ak správca

dane po vykonaní daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly vyrubí daň alebo

jej rozdiel, predbežné opatrenie stráca účinnosť dňom úplného zaplatenia daňového

nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie podľa

§ 63

alebo dňom vzniku záložného práva (

§ 71

); o strate účinnosti predbežného opatrenia musí správca dane písomne upovedomiť daňový

subjekt.

(3)

Odvolanie voči rozhodnutiu o predbežnom opatrení nie je prípustné.

(4)

Právne úkony vykonané v rozpore s uloženým predbežným opatrením sú neplatné.

(5)

Predbežným opatrením nemožno obmedziť alebo zamedziť výkon záložného práva podľa

osobitného predpisu.

6ga

)

§ 15b

Opakovaná daňová kontrola

(1)

Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej

dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a)

ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným

hlásením,

b)

ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona,

6eb

)

c)

na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

(2)

Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia

§ 15

.

(3)

Opakovanou daňovou kontrolou nie je

a)

preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch

alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b)

daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní.

6h

)

§ 15c

Zrušený od 1. 9. 2007

§ 16

Dožiadanie

(1)

Miestne príslušný správca dane môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov správy

daní iného vecne príslušného správcu dane, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie,

hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť

alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť.

(2)

Spory o opodstatnenosti dožiadania rozhoduje orgán uvedený v

§ 3 ods. 11

.

§ 17

Doručovanie

(1)

Správca dane doručuje úradné písomnosti adresátovi spravidla poštou. Tieto písomnosti

však môže doručiť i svojimi zamestnancami.

(2)

Do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,

a)

o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,

b)

ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by

pre adresáta mohlo byť spojené s právnou ujmou,

c)

ak tak určí správca dane.

(3)

Ak nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý,

hoci sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že

písomnosť príde doručiť znovu v určitý deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie

bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na obecnom úrade a adresáta

o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do pätnástich

dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď

sa adresát o uložení nedozvedel.

(4)

Ak adresát bezdôvodne odmietne prijať písomnosť, je táto doručená dňom, kedy bolo

prijatie odmietnuté; na to musí doručovateľ adresáta upozorniť.

(5)

Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, doručuje sa písomnosť

len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní niečo vykonať, doručuje

sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

(6)

Ak sa daňový subjekt, ktorý má trvalý pobyt alebo sídlo na území Slovenskej republiky,

zdržuje v zahraničí, je povinný mať zástupcu na doručovanie písomností, ktorého oznámi

správcovi dane.

(7)

Ak sa adresát, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, zdržuje v zahraničí,

doručujú sa písomnosti zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi alebo zástupcovi (

§ 9 ods. 1

).

(8)

Písomnosti určené právnickej osobe sa doručujú zamestnancom oprávneným pre tohto

adresáta prijímať písomnosti. Ak nie sú, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do

vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za adresáta konať; ostatné písomnosti ktorémukoľvek

jeho zamestnancovi, ktorý písomnosť prijme. Rovnako sa postupuje, ak adresát ustanovil

na pošte osobu na prijímanie zásielok. Ak takéto osoby nie sú alebo ak na adrese pre

doručovanie písomností do vlastných rúk nebola zastihnutá osoba, ktorá je oprávnená

písomnosť prevziať, hoci právnická osoba na adrese doručovania má sídlo, postupuje

sa podľa odseku 3.

(9)

Písomnosti určené daňovému poradcovi alebo advokátovi môžu byť doručované tiež ich

zamestnancom, ktorí nimi boli poverení na prijímanie písomností.

(10)

Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk právnickej osobe na adresu jej

sídla, ktorú nahlásila správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej

povinnosti alebo ktorú správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci

(

§ 31

) alebo podľa osobitného zákona,

1b

)

písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej

písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa ten, kto je oprávnený konať za právnickú

osobu, o tom nedozvie.

(11)

Ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk fyzickej osobe oprávnenej podnikať

na adresu trvalého pobytu alebo jej miesta podnikania, alebo miesta, kde vykonáva

podnikateľskú činnosť, ak sa toto miesto líši od miesta podnikania, ktorú nahlásila

správcovi dane pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti alebo ktorú

správca dane eviduje na základe registrácie z úradnej moci (

§ 31

), písomnosť sa považuje za doručenú adresátovi po troch dňoch od vrátenia nedoručenej

písomnosti správcovi dane, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o

tom nedozvie.

(12)

Pri doručovaní písomností prostredníctvom pošty je písomnosť oprávnená prijať i osoba,

ktorá je oprávnená prijímať písomnosti za adresáta na pošte.

(13)

Doručenie osobám uvedeným v odsekoch 4 až 9 a 12 sa považuje za doručenie adresátovi.

§ 17a

Doručovanie elektronickými prostriedkami

(1)

Správca dane je oprávnený doručovať písomnosti aj elektronickými prostriedkami za

podmienok podľa tohto zákona a osobitného predpisu.

6aa

)

(2)

Ak daňový subjekt chce, aby mu správca dane doručoval písomnosti elektronickými prostriedkami,

je povinný elektronicky správcovi dane oznámiť všetky údaje potrebné na takéto doručovanie,

a to najmä meno a priezvisko fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo, jej trvalý

pobyt alebo miesto podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, obchodné meno alebo

názov právnickej osoby, daňové identifikačné číslo a jej sídlo. Takéto oznámenie musí

byť podané podľa vzoru uverejneného na internetovej stránke daňového riaditeľstva,

internetovej stránke colného riaditeľstva a musí byť podpísané zaručeným elektronickým

podpisom.

6aa

)

(3)

Písomnosť doručovaná elektronickými prostriedkami sa považuje za doručenú v deň,

keď správca dane prijme potvrdenie od daňového subjektu o jej prevzatí podpísané zaručeným

elektronickým podpisom.

6aa

)

Takéto doručenie sa považuje za doručenie do vlastných rúk.

(4)

Ak daňový subjekt nepotvrdí prijatie písomnosti podľa odseku 3 do troch pracovných

dní odo dňa odoslania písomnosti elektronickými prostriedkami, písomnosť sa považuje

za nedoručenú. V takom prípade správca dane doručí písomnosť daňovému subjektu na

adresu na doručovanie poštou (

§ 17

).

§ 18

(1)

Daňovému subjektu, ktorý má sídlo alebo bydlisko v zahraničí a vykonáva v Slovenskej

republike činnosť podliehajúcu dani, a jeho sídlo alebo bydlisko v zahraničí je známe,

doručujú sa úradné písomnosti priamo. Ak treba doručiť úradnú písomnosť daňovému subjektu

do vlastných rúk, zašle sa písomnosť na medzinárodnú návratku.

(2)

Na doručovanie podľa odseku 1 sa vzťahujú ustanovenia

§ 17

a

17a

.

§ 19

Doručenie verejnou vyhláškou

(1)

Ak nie je správcovi dane známy pobyt adresáta, doručí písomnosť verejnou vyhláškou.

(2)

Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa vyvesí po dobu pätnástich dní spôsobom

v mieste obvyklým oznámenie o mieste uloženia písomnosti s jej presným označením.

Posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia. Oznámenie o uložení písomnosti

sa vyvesí v sídle správcu dane, ktorého písomnosť má byť adresátovi doručená, v mieste

jeho posledného pobytu. Vyvesenie verejnej vyhlášky zabezpečí na dožiadanie príslušného

správcu dane obec, ktorá tiež potvrdí dobu vyvesenia.

§ 20

Začatie konania

(1)

Konanie je začaté dňom, keď sa podanie daňového subjektu doručilo orgánu príslušnému

konať vo veci, alebo dňom, keď daňový subjekt na výzvu tohoto príslušného orgánu doručil

doplnené podanie. Ak sa konanie začína z podnetu orgánu príslušného konať vo veci,

konanie sa začína dňom, keď tento orgán vykonal voči daňovému subjektu alebo inej

osobe, voči ktorej je podľa tohto zákona oprávnený konať, prvý úkon v konaní.

(2)

Daňové subjekty podávajú príslušnému správcovi dane priznania alebo hlásenia spôsobom

podľa

§ 38

a plnia registračnú a oznamovaciu povinnosť podľa

§ 31

, ak tento zákon alebo osobitný zákon

4

)

neustanovuje inak.

(3)

Iné podania v daňových veciach možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice alebo

iným vhodným spôsobom, ak daňové predpisy výslovne neustanovujú, že majú byť vykonané

písomne.

(4)

Podanie urobené telegraficky, telefaxom, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami,

ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom,

6aa

)

alebo urobené v súlade s dohodou podľa odseku 8 treba doručiť aj v písomnej forme,

a to do piatich pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.

(5)

Pre konanie je rozhodujúci obsah podania, i keď je nesprávne označené. Z podania

musí byť zrejmé, kto ho podáva, čoho sa týka a čo sa navrhuje.

(6)

Podanie sa predkladá u miestne príslušného správcu dane a na požiadanie musí byť

prijatie podania potvrdené.

(7)

Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa prijíma na adresu elektronickej podateľne

správcu dane. Adresu elektronickej podateľne zverejní správca dane na mieste obvyklom

na oznamovanie informácií.

(8)

Na podania daňových subjektov urobené elektronickými prostriedkami, adresované správcovi

dane, sa primerane vzťahujú ustanovenia

§ 17a

. Ak daňový subjekt chce doručovať správcovi dane písomnosti elektronickými prostriedkami,

ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je povinný písomne oznámiť

správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na

internetovej stránke daňového riaditeľstva a na internetovej stránke colného riaditeľstva.

O takomto postupe uzavrie správca dane s daňovým subjektom písomnú dohodu, na ktorú

sa primerane vzťahuje

§ 11

. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania

podania urobeného elektronickými prostriedkami a spôsob preukazovania doručenia.

(9)

Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve správca

dane daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne

ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením.

(10)

Ak bude podanie opravené v určenej lehote, hľadí sa naň tak, akoby bolo predložené

bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak bude opravené podanie predložené až po

uplynutí určenej lehoty, považuje sa za podané dňom, kedy bolo podané po oprave. Ak

sa výzve správcu dane nevyhovie, hľadí sa na toto podanie, akoby nebolo podané.

§ 21

Postúpenie

(1)

Ak nie je správca dane, ktorému bolo podanie v daňovej veci doručené, príslušný na

prerokovanie veci a na rozhodnutie, je povinný podanie bezodkladne postúpiť príslušnému

správcovi dane a upovedomiť o tom toho, kto podanie urobil.

(2)

Ak bola podaním dodržaná lehota, považuje sa za zachovanú i u správcu dane, ktorému

vec bola postúpená.

(3)

Ak dôjde správcovi dane podanie, ktorého vybavenie nepatrí do jeho pôsobnosti ani

do pôsobnosti iného správcu dane, vráti ho odosielateľovi.

§ 22

Nazeranie do spisov

(1)

Daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa jeho daňových povinností,

s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom nazretí do

spisu vyhotoviť úradný záznam.

(2)

Daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie určenej pre nadriadené

orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí slúžiacich výlučne pre potreby

správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť nazeranie s ohľadom

na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.

(3)

Na žiadosť daňového subjektu urobí správca dane zo spisového materiálu, do ktorého

možno nazrieť, doslovné odpisy, overí ich zhodu s originálom, vyznačí na nich účel

ich využitia a vydá ich daňovému subjektu. Pri podaní urobenom elektronickými prostriedkami

správca dane potvrdí údaje na kópii podania, ktorú predloží daňový subjekt.

(4)

Správca dane je povinný umožniť nazeranie do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti

s výkonom jeho pôsobnosti.

7

)

§ 23

(1)

Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa v daňovom konaní

alebo v súvislosti s daňovým konaním.

(2)

Daňové tajomstvo je povinný zachovávať zamestnanec správcu dane, zamestnanec nadriadeného

orgánu, zamestnanec orgánu príslušného na konanie o opravných prostriedkoch, zamestnanec

orgánu oprávneného vykonávať kontrolu podľa osobitného zákona,

7a

)

zamestnanec osôb uvedených v odseku 5 písm. k) a l); táto povinnosť sa vzťahuje aj

na ich bývalého zamestnanca, ako aj na tretiu osobu zúčastnenú v daňovom konaní a

ďalšie osoby, ktoré sa akokoľvek dozvedeli daňové tajomstvo.

(3)

Správca dane je povinný poučiť účastníkov daňového konania a tretie osoby (

§ 6

) o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto

povinnosti.

(4)

Porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva

osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou

oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 5.

(5)

Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje oznámenie alebo sprístupnenie daňového

tajomstva

a)

inému správcovi dane alebo inému zamestnancovi toho istého správcu dane na účely

správy daní,

b)

orgánom príslušným podľa tohto zákona rozhodovať o opravných prostriedkoch na účely

rozhodovania o opravných prostriedkoch,

c)

daňovému riaditeľstvu na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,

7aa

)

d)

colným orgánom na účely plnenia úloh podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

7b

)

e)

prokuratúre, orgánom činným v trestnom konaní, službe kriminálnej a finančnej polície

Policajného zboru na základe osobitných predpisov,

8

)

f)

orgánom oprávneným vykonávať kontrolu činnosti správcu dane alebo jeho nadriadeného

orgánu alebo odvolacieho orgánu podľa osobitného zákona

7a

)

na účely kontroly a v súvislosti s uplatňovaním ich pôsobnosti,

g)

súdu na účely súdneho konania,

7c

)

h)

ministerstvu na účely plnenia jeho úloh v oblasti daní podľa tohto zákona alebo osobitného

zákona,

7ab

)

i)

daňovému riaditeľstvu, colnému riaditeľstvu a ministerstvu, ak sa poskytuje zoznam

daňových dlžníkov so skutočnou výškou daňového nedoplatku,

j)

vláde Slovenskej republiky v súvislosti s predkladaním informácie o daňových nedoplatkoch,

k)

právnickej osobe zriadenej ministerstvom na spracovanie informácií pomocou výpočtovej

techniky,

l)

sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni

11d

)

a Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny o skutočnostiach, ktoré súvisia s plnením

ich úloh,

m)

krajským úradom a obvodným úradom vo veciach poskytovania dávky sociálnej pomoci,

peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia

a štátnych sociálnych dávok,

n)

nadriadenému orgánu správcu dane a ministerstvu v rozsahu a na účely podľa medzinárodných

zmlúv,

8e

)

o)

právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorej sa doručuje rozhodnutie o začatí daňového

exekučného konania v rozsahu podľa

§ 75 ods. 2

,

p)

Ministerstvu pôdohospodárstva Slovenskej republiky na účely spracovania údajov o

vrátenej spotrebnej dani z uhľovodíkových palív a mazív podľa osobitného zákona

8f

)

a na účely plnenia úloh podľa osobitného predpisu o výrobe a uvádzaní liehu na trh,

8fa

)

r)

ministerstvu na účely posudzovania, hodnotenia, schvaľovania štátnej pomoci, kontrolu

jej poskytnutia a evidenciu štátnej pomoci,

8g

)

s)

Štatistickému úradu Slovenskej republiky na účely vedenia štatistických registrov

a štátnych štatistických zisťovaní podľa osobitného zákona

8h

)

a na spracovanie údajov podľa požiadavky ministerstva súvisiacich s plnením úloh

ministerstva vo vzťahu k Európskej komisii,

t)

krajským úradom alebo obvodným úradom na účely podľa osobitného zákona,

8i

)

u)

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky alebo krajskému úradu a obvodnému úradu

na účely podľa osobitného zákona,

8j

)

v)

príslušnému úradu iného štátu, ktorý je oprávnený uskutočňovať vzájomnú medzinárodnú

spoluprácu vo veciach daní podľa medzinárodných zmlúv a osobitných zákonov,

8ja

)

w)

notárovi pri zápise skutočností do Notárskeho centrálneho registra záložných práv,

8ha

)

x)

ministerstvu, daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu na účely započítania daňových

pohľadávok (

§ 63a

),

y)

tretej osobe, ktorej bola postúpená daňová pohľadávka (

§ 65b

) alebo ktorá zastupuje správcu dane v konkurznom konaní (

§ 95 ods. 9

),

z)

zástupcovi splnomocnenému na zastupovanie ministerstva, daňového riaditeľstva, colného

riaditeľstva alebo správcu dane v konaní pred súdom,

za) súdnemu exekútorovi na účely podľa osobitného predpisu,

8k

)

zb) Národnému bezpečnostnému úradu na účely vykonávania bezpečnostných previerok podľa

osobitného predpisu,

8l

)

zc) záložnému veriteľovi, ktorý má predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom

podľa

§ 73 ods. 10

v rozsahu potrebnom na výkon jeho práv,

zd) Komisii a príslušným úradom zmluvných štátov v rozsahu potrebnom na plnenie úloh

vyplývajúcich z osobitného predpisu a právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva,

8m

)

ze) osobám riadne akreditovaným Bezpečnostným akreditačným orgánom Európskej komisie

na účely údržby, obsluhy a rozvoja spojovacej siete Európskej únie CCN/CSI,

8m

)

zf) hlavnému kontrolórovi obce a orgánom obce a orgánom vyššieho územného celku v

súvislosti s plnením úloh podľa osobitných predpisov,

8n

)

zg) verejnému ochrancovi práv.

(6)

Za porušenie daňového tajomstva sa nepovažuje

a)

oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva s písomným súhlasom toho daňového

subjektu, ktorého sa daňové tajomstvo týka,

b)

zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov podľa

§ 23b

,

c)

zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bol povolený odklad platenia dane

alebo povolené platenie dane v splátkach, alebo zoznamu daňových dlžníkov, ktorým

bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového

nedoplatku v splátkach (

§ 59

),

d)

zverejnenie zoznamu daňových dlžníkov, ktorým bol celkom alebo sčasti odpustený daňový

nedoplatok (

§ 64

),

e)

zverejnenie zoznamu daňových subjektov, ktorým bola poskytnutá úľava z úroku, zo

sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta, okrem

daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s

§ 103 ods. 9

,

f)

zverejnenie údajov o spáchaní daňového trestného činu, o ktorom bolo právoplatne

rozhodnuté a odsúdenie nebolo zahladené,

g)

oznámenie správcu dane o registrácii daňového subjektu podľa

§ 31 ods. 17

,

h)

oznámenie údajov podľa

§ 23b ods. 16

alebo

§ 59 ods. 14 a 15

alebo podľa

§ 103 ods. 10

,

i)

oznámenie daňového riaditeľstva o registrácii inej fyzickej osoby alebo právnickej

osoby pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte podľa

§ 31 ods. 18

,

j)

zverejnenie zoznamu daňových subjektov podľa

§ 31 ods. 19

.

§ 23a

(1)

Na účely podľa

§ 23 ods. 5

oznamuje alebo sprístupňuje daňové tajomstvo

a)

riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec,

b)

generálny riaditeľ daňového riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,

c)

riaditeľ colného úradu alebo ním poverený zamestnanec,

d)

generálny riaditeľ colného riaditeľstva alebo ním poverený zamestnanec,

e)

minister financií alebo ním poverený zamestnanec,

f)

starosta obce alebo ním poverený zamestnanec.

(2)

Na účely podľa

§ 23 ods. 5 písm. e), f) a g)

je oprávnený oznámiť daňové tajomstvo aj bývalý zamestnanec správcu dane.

(3)

Správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo zodpovedajú

za vytvorenie podmienok na zachovanie daňového tajomstva. To platí aj na využívanie

a sprístupňovanie daňového tajomstva evidovaného pomocou výpočtovej techniky.

§ 23b

Poskytovanie údajov

(1)

Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, písomne oznamuje do konca februára

bežného roka daňovému dlžníkovi, ktorý má daňový nedoplatok, u ktorého nebolo premlčané

právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok (

§ 69 ods. 1 a 2

) a ktorého výška presiahla u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej osoby 5 000

000 Sk, výšku jeho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho

roka v členení podľa jednotlivých druhov daní. V oznámení správca dane, ktorým je

daňový úrad a colný úrad, určí daňovému subjektu lehotu na vyjadrenie, pričom táto

lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia oznámenia.

(2)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na základe postupu podľa odseku 1 vypracujú

zoznamy daňových dlžníkov na účely ich zverejnenia; v druhom polroku bežného roka

zverejní daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo príslušný zoznam daňových dlžníkov.

(3)

V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku

2, sa uvedie

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je

odlišné od trvalého pobytu,

b)

obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,

c)

výšku daňového nedoplatku podľa jednotlivých druhov daní.

(4)

Správca dane, ktorým je daňový úrad a colný úrad, na žiadosť daňového subjektu oznámi

výšku jeho daňového preplatku, u ktorého nárok na vrátenie nezanikol (

§ 63

), alebo výšku jeho daňového nedoplatku, u ktorého nebolo premlčané právo vybrať a

vymáhať daňový nedoplatok (

§ 69 ods. 1 a 2

) podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka v členení podľa jednotlivých druhov

daní.

(5)

Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť zoznam daňových dlžníkov, u ktorých

eviduje podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho roka daňový nedoplatok, ktorý

presiahol u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk; v zozname môže

uviesť len údaje podľa odseku 3. Ak správca dane, ktorým je obec, zverejní zoznam

daňových dlžníkov podľa prvej vety, vzťahujú sa na tohto správcu dane ustanovenia

odsekov 1 až 4 rovnako.

(6)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú zoznamy daňových subjektov, ktorým

bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane v splátkach (

§ 59

) presahujúce u fyzickej osoby 1 000 000 Sk a u právnickej osoby 10 000 000 Sk; na

tento účel daňové úrady a colné úrady zasielajú daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu

do piatich pracovných dní od doručenia rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu

platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach kópiu tohto rozhodnutia.

Príslušné zoznamy sa zverejňujú a dopĺňajú do desiatich pracovných dní odo dňa doručenia

kópií rozhodnutí.

(7)

V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku

6, sa uvedie

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je

odlišné od trvalého pobytu,

b)

obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,

c)

druh dane, u ktorej bol povolený odklad platenia dane alebo povolené platenie dane

v splátkach,

d)

výška povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach,

e)

pôvodná lehota splatnosti dane a lehota splatnosti dane vyplývajúca z povoleného

odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach,

f)

názov a sídlo daňového úradu alebo colného úradu, ktorý povolil odklad platenia dane

alebo platenie dane v splátkach,

g)

informácia o tom, či bola daň zaplatená, dátum zaplatenia dane a výška zaplatenej

dane.

(8)

Informáciu podľa odseku 7 písm. g) daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo priebežne

dopĺňa na základe oznámenia daňového úradu a colného úradu; na tieto účely je daňový

úrad a colný úrad povinný tieto informácie bezodkladne poskytovať.

(9)

Správca dane, ktorým je obec, môže zverejniť do desiatich pracovných dní od doručenia

rozhodnutia daňovému subjektu o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o

povolení platenia dane v splátkach zoznam tých daňových subjektov, u ktorých suma

povoleného odkladu platenia dane alebo suma povoleného platenia dane v splátkach presahuje

u fyzickej osoby 5 000 Sk a u právnickej osoby 50 000 Sk. V zozname môže uviesť len

údaje podľa odseku 7.

(10)

Ustanovenia odsekov 6 až 9 sa vzťahujú aj na zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov,

ktorým bol povolený odklad platenia daňového nedoplatku alebo povolené platenie daňového

nedoplatku v splátkach.

(11)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú v druhom polroku bežného roka

zoznamy daňových dlžníkov, ktorým bola povolená úľava z úroku, zo sankčného úroku

alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo pokuta okrem daňových subjektov,

ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s

§ 103 ods. 9

, u ktorých celková suma povolenej úľavy presahuje za kalendárny rok predchádzajúci

roku, v ktorom sa budú zoznamy zverejňovať, u fyzickej osoby 500 000 Sk a u právnickej

osoby 5 000 000 Sk; na tieto účely daňové úrady, colné úrady a ministerstvo zasielajú

bezodkladne daňovému riaditeľstvu a colnému riaditeľstvu oznámenie o povolení úľavy

z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo odpustený úrok, sankčný úrok alebo

pokuta okrem daňových subjektov, ktorým zanikol daňový nedoplatok v súlade s

§ 103 ods. 9

.

(12)

V zoznamoch, ktoré daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú podľa odseku

11, sa uvedie

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je

odlišné od trvalého pobytu,

b)

obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo,

c)

výška povolenej úľavy z úroku, zo sankčného úroku alebo z pokuty, alebo výška odpusteného

úroku, sankčného úroku alebo pokuty,

d)

názov a sídlo štátneho orgánu, ktorý povolil úľavu z úroku, zo sankčného úroku alebo

z pokuty, alebo odpustil úrok, sankčný úrok alebo pokutu.

(13)

Daňové riaditeľstvo zverejňuje v druhom polroku bežného roka zoznam daňových dlžníkov,

ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa

§ 64

, a to podľa stavu k 31. decembru kalendárneho roka predchádzajúceho roku, v ktorom

sa má zoznam zverejniť; na ten účel daňový úrad vypracuje zoznam daňových dlžníkov,

ktorým bol daňový nedoplatok celkom alebo sčasti odpustený podľa

§ 64

, a zašle ho daňovému riaditeľstvu.

(14)

V zozname, ktorý daňové riaditeľstvo zverejňuje podľa odseku 13, sa uvedie

a)

meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania, ak je

odlišné od trvalého pobytu,

b)

druh dane, z ktorej bol daňový nedoplatok odpustený,

c)

výška odpusteného daňového nedoplatku,

d)

názov a sídlo daňového úradu, ktorý daňový nedoplatok odpustil.

(15)

Správca dane, ktorým je obec, môže primerane postupovať podľa odseku 13; v zozname

môže uviesť len údaje uvedené v odseku 14.

(16)

Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom

subjekte údaje podľa odseku 3 písm. a) až c) aj vtedy, ak daňový nedoplatok nepresiahne

výšku podľa odseku 1.

(17)

Zoznamy podľa odsekov 3, 7, 9, 10, 12, 14 a 15 sa zverejňujú na internetovej stránke

daňového riaditeľstva, na internetovej stránke colného riaditeľstva a obvyklým spôsobom

alebo na mieste obvyklom na oznamovanie informácií daňovým subjektom daňovým riaditeľstvom,

colným riaditeľstvom alebo správcom dane.

§ 24

Vylúčenie zamestnancov správcu dane

(1)

Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, k daňovým subjektom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nezaujatosti.

(2)

Zamestnanec správcu dane je z daňového konania vylúčený aj v prípade, že sa v tej

istej veci zúčastnil daňového konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa.

(3)

Zamestnanec správcu dane, daňový subjekt a ďalšie osoby zúčastnené na daňovom konaní

sú povinní neodkladne oznámiť príslušnému vedúcemu zamestnancovi správcu dane skutočnosti

uvedené v odsekoch 1 a 2 a ďalšie skutočnosti nasvedčujúce o zaujatosti zamestnanca

správcu dane.

(4)

Zamestnanec, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, smie do doby, než bude rozhodnuté

o jeho nezaujatosti, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.

(5)

O vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci

zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti

vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbližšie nadriadený vedúci

zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá

nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbližšie nadriadený

správcovi dane.

(6)

Proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca podľa odseku 5 nie je prípustné odvolanie.

§ 25

Zastavenie daňového konania

(1)

Ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, daňové konanie

sa zastaví, ak

a)

navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté,

b)

je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika okrem konania o dani z

nehnuteľností,

c)

sa zistí v priebehu konania, že navrhovateľ nie je podľa osobitných predpisov daňovým

subjektom,

d)

daňový subjekt zmeškal lehotu, ktorú nemožno ďalej predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie,

e)

bolo vo veci už právoplatne rozhodnuté,

f)

odpadol dôvod konania.

(2)

Rozhodnutie o zastavení konania podľa odseku 1 písm. b) sa nedoručuje; toto rozhodnutie

sa zakladá v spisovom materiáli správcu dane.

(3)

Rozhodnutie o zastavení daňového konania musí obsahovať odôvodnenie. Proti tomuto

rozhodnutiu okrem rozhodnutia podľa odseku 1 písm. a) a b) sa možno odvolať.

§ 25a

Prerušenie konania

(1)

Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke

(

§ 26

) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(2)

Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov

zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo

konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane

túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej

otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia.

(3)

Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie.

(4)

Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania,

len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula

lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom

konania.

(5)

Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

§ 26

Predbežná otázka

(1)

Ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný

orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný. Inak si môže správca dane o takejto

otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

(2)

Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol

spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave občana, ak je to v pôsobnosti

iného orgánu.

§ 27

Predvolanie a predvedenie

(1)

Správca dane predvolá osobu, ktorej osobná účasť v daňovom konaní je nevyhnutná,

a v predvolaní súčasne upozorní na právne dôsledky nedostavenia sa. Predvolanie sa

doručuje do vlastných rúk.

(2)

V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví ani po opakovanom predvolaní,

môže správca dane požiadať o jeho predvedenie.

(3)

O predvedenie podľa odseku 2 správca dane požiada príslušný útvar Policajného zboru

Slovenskej republiky, ktorý je povinný ho predviesť. O predvedenie vojakov v činnej

službe alebo príslušníkov ozbrojených zborov požiada správca dane útvar, v ktorom

je predvolaný služobne zaradený. Správca dane, ktorým je colný úrad, pri predvedení

predvolanej osoby postupuje podľa osobitného predpisu.

8na

)

§ 28

Náklady daňového konania

(1)

Ak neustanovuje tento zákon inak, náklady daňového konania hradí príslušný správca

dane, s výnimkou exekučných nákladov (

§ 90

) a nákladov, ktoré vznikli daňovému subjektu.

(2)

Ak sa na výzvu správcu dane zúčastnia na daňovom konaní

a)

svedkovia, patrí im náhrada hotových výdavkov a ušlej mzdy; nárok je treba uplatniť

u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi, ktoré

preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok

zaniká,

b)

znalci, audítori a tlmočníci, patrí im náhrada hotových výdavkov a odmien, podľa

osobitných predpisov,

c)

osoby, s výnimkou daňových subjektov, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom

konaní, patrí im náhrada spojená s ich predložením alebo obhliadnutím. Nárok je nevyhnutné

uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na konaní zúčastnili, súčasne s dokladmi,

ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní od predloženia alebo

obhliadnutia, inak tento nárok zaniká,

d)

tretie osoby podľa

§ 6 ods. 3 písm. d) až g)

, patrí im náhrada hotových výdavkov; na uplatnenie nároku sa vzťahuje obdobne ustanovenie

písmena a).

(3)

O uplatňovaných nárokoch rozhodne príslušný správca dane do pätnástich dní odo dňa

ich uplatnenia a v tejto lehote i poukáže v prospech oprávnených úhradu priznaného

nároku. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.

(4)

Ak správca dane uhradil náklady daňového konania podľa odseku 2, ktoré vznikli v

dôsledku nečinnosti alebo nesplnenia zákonných povinností daňového subjektu, môže

tieto náklady preniesť na daňový subjekt. Predpísaná náhrada nákladov konania je splatná

do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať.

(5)

Ak daňový subjekt neuhradí náklady daňového konania podľa odseku 4, správca dane

je oprávnený ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.

§ 29

Dokazovanie

(1)

Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

(2)

Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti

boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3)

Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4)

Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore

so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov

(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede,

znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektami a doklady k nim.

(5)

Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca

dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane

§ 11

.

(6)

Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich

zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň

sa neurčí ani podľa odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím

obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých

dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa

§ 15 ods. 2

, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré

má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito

pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných

daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach,

správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení

a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj

jemu podobných daňových subjektov.

(7)

Správca dane preukazuje doručenie vlastných písomností daňovému subjektu.

(8)

Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a

skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých

preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

(9)

Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovom konaní

neprihliada.

§ 30

Rozhodnutie

(1)

V daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím.

Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym spôsobom doručené alebo oznámené,

ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

(2)

Rozhodnutie musí obsahovať najmä

a)

označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

číslo konania, prípadne i číslo platobného výmeru, dátum rozhodnutia,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach

sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach

sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového

subjektu, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť

registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

d)

výrok, ktorý obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,

podľa ktorého sa rozhodovalo, prípadne lehotu plnenia, rozhodnutie o náhradách konania,

a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť

suma zaplatená,

e)

poučenie o mieste, dobe a forme podania opravného prostriedku s upozornením na prípadné

vylúčenie odkladného účinku,

f)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca daňového riaditeľstva, colného riaditeľstva

alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena,

priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je

obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena,

priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými

prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným

elektronickým podpisom.

6aa

)

(3)

Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa

uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie

dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

(4)

Ak chýba v rozhodnutí poučenie o opravných prostriedkoch alebo v poučení bolo nesprávne

uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nie je možné podať opravný prostriedok, prípadne

bola skrátená lehota na podanie opravného prostriedku alebo nie je v poučení určená

lehota vôbec, uzná správca dane opravný prostriedok podaný do šiestich mesiacov po

doručení rozhodnutia, za včas podaný.

(5)

Ak je v rozhodnutí určená pre podanie opravného prostriedku lehota dlhšia ako v tomto

zákone, platí lehota uvedená v rozhodnutí.

(6)

Rozhodnutie, ktorým správca dane určuje výšku dane alebo rozdiel dane okrem úroku,

sankčného úroku, pokuty ustanovených zákonom, oznámi správca dane daňovému subjektu

formou platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. Daň podľa

§ 1a písm. a)

je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ak tento zákon

alebo osobitný zákon

8a

)

neustanovuje inak.

(7)

Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo

iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.

(8)

Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať

odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.

(9)

Doručené rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný prostriedok,

je právoplatné.

(10)

Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať riadne opravné prostriedky

alebo ak ich podanie nemá odkladný účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.

§ 30a

Lehoty na rozhodnutie a opatrenia proti nečinnosti

(1)

Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného

zákona

1

)

je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov

predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené

týmto zákonom (ďalej len „rozhodnutie“) bezodkladne.

(2)

V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný

vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (

§ 48 ods. 1

) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu.

V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť

do 60 dní. O registrácii podľa

§ 31

je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu

alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa

§ 31 ods. 10

; pri registrácii podľa

§ 31 ods. 21

začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom

systéme.

(3)

Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú

povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na

základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi

dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na

základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo,

minister financií Slovenskej republiky.

(4)

Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote

do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.

(5)

Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný

a nerozhodne ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť

inak a povaha veci to nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie

nadriadený správcovi dane.

(6)

Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych

opravných prostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(7)

Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme

rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu

prostredníctvom pošty alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa

§ 17a

.

§ 31

Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov

(1)

Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá na území Slovenskej republiky získa povolenie

alebo oprávnenie na podnikanie

9

)

je povinná požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu do 30 dní od získania

povolenia alebo oprávnenia na podnikanie. Na účely tohto zákona sa za deň získania

povolenia alebo oprávnenia na podnikanie považuje deň, keď je fyzická osoba alebo

právnická osoba podľa osobitných zákonov oprávnená začať podnikať na území Slovenskej

republiky.

(2)

Fyzická osoba, ktorá

a)

nie je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom

na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť

6ec

)

alebo v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor,

alebo nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať miestne príslušného správcu dane o registráciu,

b)

je registrovaná podľa odseku 1, je povinná do 30 dní po uplynutí mesiaca, v ktorom

na území Slovenskej republiky začala vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť

6ec

)

alebo na území Slovenskej republiky prenajala byt alebo nebytový priestor, alebo

nehnuteľnosť okrem pozemku, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi

dane.

(3)

Daňovník je povinný ďalej oznámiť správcovi dane do tridsiatich dní zriadenie stálej

prevádzkarne a jej umiestnenie na území Slovenskej republiky. Tridsať dní pred zrušením

tejto stálej prevádzkárne oznámi túto skutočnosť správcovi dane.

(4)

Platiteľ dane je povinný požiadať o registráciu u správcu dane najneskôr do 15 dní

od vzniku povinnosti zrážať daň alebo preddavky na ňu alebo daň vyberať, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

(5)

Pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti je daňový subjekt, ktorým

je

a)

fyzická osoba, povinný oznámiť meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, miesto podnikania,

rodné číslo, identifikačné číslo organizácie, ak mu bolo pridelené, údaje osvedčujúce

skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých sú sústredené

peňažné prostriedky z jeho podnikateľskej činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej

príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje

organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere

vykonávať; ak uvedie okrem miesta podnikania aj miesto, kde vykonáva podnikateľskú

činnosť, vyznačí, kam sa majú doručovať písomnosti, ak sa miesto vykonávania podnikateľskej

činnosti líši od miesta podnikania,

b)

právnická osoba, povinný oznámiť názov, sídlo, identifikačné číslo organizácie, údaje

osvedčujúce skutočnosti podľa odseku 1, čísla účtov vedených v bankách, na ktorých

sú sústredené peňažné prostriedky z jeho činnosti, údaje potrebné na určenie miestnej

príslušnosti správcu dane, druhy daní, ktoré u neho prichádzajú do úvahy, ako aj svoje

organizačné jednotky a predmet podnikateľskej činnosti, ktorý bude v prevažnej miere

vykonávať, svoj štatutárny orgán, prípadne osoby, ktoré sú okrem tohto orgánu za ňu

v daňových veciach oprávnené konať.

(6)

Ak ide o daňový subjekt, ktorým je fyzická osoba s trvalým pobytom v zahraničí alebo

právnická osoba so sídlom v zahraničí, uvedie okrem skutočností podľa odseku 5 vždy

svojho splnomocnenca v tuzemsku pre doručovanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak je so začatím činnosti spojená i povinnosť platiť preddavky na daň, uvedie údaje

potrebné na určenie týchto preddavkov.

(7)

Ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v odsekoch 1 až 6, najmä ak zanikne daňovému

subjektu daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňový subjekt povinný ich oznámiť

správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď vznikli. Daňový subjekt je povinný vrátiť správcovi

dane do 15 dní od ukončenia podnikania alebo po ukončení poberania príjmov z činností

podľa odseku 2 osvedčenie o registrácii.

(8)

Ak je daňovým subjektom osoba so sídlom alebo bydliskom v zahraničí, ktorá nemá na

území Slovenskej republiky stálu prevádzkáreň, ani nehnuteľný majetok, je povinná

sa zaregistrovať najneskôr v deň začatia dani podliehajúcej činnosti.

(9)

Registrácia alebo oznámenie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona

6eb

)

sa predkladá správcovi dane na tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo alebo

colné riaditeľstvo po dohode s ministerstvom, alebo sa môže podať aj elektronickými

prostriedkami podpísané elektronickým podpisom

6aa

)

alebo urobené v súlade s dohodou podľa

§ 20 ods. 8

. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania

alebo prevádzkareň, ktorá podniká v zahraničí a ktorá sa registruje podľa osobitného

zákona,

10b

)

pri plnení svojej registračnej alebo oznamovacej povinnosti uvádza údaje požadované

pri registrácii na registračnom tlačive, ktorého vzor určí daňové riaditeľstvo po

dohode s ministerstvom.

(10)

Správca dane preverí údaje oznámené daňovým subjektom pri registrácii a v prípade

pochybností o ich správnosti alebo úplnosti vyzve daňový subjekt, aby údaje bližšie

vysvetlil, zmenil alebo doplnil, a zároveň určí lehotu, v ktorej je daňový subjekt

povinný na výzvu odpovedať. Ak dodrží daňový subjekt túto lehotu, považuje sa za dodržanú

i lehota uvedená v odseku 1, ak inak k porušeniu lehoty uvedenej v odseku 1 nedošlo.

(11)

Správca dane pridelí zaregistrovanému daňovému subjektu daňové identifikačné číslo

a o vykonanej registrácii vydá osvedčenie, na ktorom uvedie identifikačné číslo pre

konkrétny druh dane. Toto číslo je daňový subjekt povinný uvádzať na všetkých dokladoch,

ktoré bude vydávať, a tiež pri styku so správcom dane. Ak sa daňový subjekt registruje

podľa osobitného zákona,

6eb

)

na dokladoch je povinný uvádzať iba číslo, ktoré mu správca dane pridelí pri tejto

registrácii. Daňovým identifikačným číslom, ak ide o fyzickú osobu, je identifikátor

určený správcom dane. Fyzická osoba, ktorá nie je povinná sa podľa tohto alebo osobitného

zákona registrovať, je povinná pri styku so správcom dane uvádzať rodné číslo.

(12)

Ak nesplní daňový subjekt svoju registračnú alebo oznamovaciu povinnosť, urobí tak

správca dane z úradnej moci neodkladne, po zistení skutočností odôvodňujúcich takýto

postup. O registrácii z úradnej moci správca dane vydá daňovému subjektu osvedčenie

o registrácii a vyzve ho na splnenie povinností podľa odseku 9. Ak po splnení povinností

daňovým subjektom podľa odseku 9 správca dane zistí, že je potrebné vykonať zmeny

v osvedčení o registrácii, na vykonanie týchto zmien sa primerane vzťahuje odsek 13.

(13)

Ak nesplní daňový subjekt svoju povinnosť podľa odseku 7, vykoná správca dane príslušné

zmeny v registrácii alebo registráciu zruší, hneď ako zistí rozhodujúce skutočnosti.

O vykonaní zmien skutočností, ktoré sú zapísané v osvedčení o registrácii alebo o

zrušení registrácie, správca dane zašle daňovému subjektu oznámenie. Daňový subjekt

je povinný na účel vyznačenia vykonaných zmien predložiť správcovi dane osvedčenie

o registrácii do 15 dní od doručenia oznámenia.

(14)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo vedú centrálnu evidenciu zaregistrovaných

a nezaregistrovaných daňových subjektov. Tieto evidencie slúžia daňovým a colným orgánom

na účely zdanenia a okrem oprávnených zamestnancov týchto orgánov nemôže do nej nikto

nazrieť ani z nej poskytovať akékoľvek informácie, pričom nie sú dotknuté ustanovenia

§ 23 ods. 4

a

ods. 5 písm. l)

a

n)

. Do týchto evidencií však môže nazrieť oprávnený zamestnanec sociálnej poisťovne,

zdravotnej poisťovne a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s plnením

ich úloh.

(15)

Ak je správcom dane obec, môže podľa miestnych podmienok tu ustanovenú registračnú

povinnosť daňových subjektov vhodne obmedziť (okruh daňových subjektov, okruh nimi

uvádzaných skutočností).

(16)

Ustanovenia odsekov 1 až 13 sa nepoužijú, ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovujú

inak.

(17)

Na žiadosť daňového subjektu správca dane oznámi, či iný daňový subjekt je registrovaný,

10a

)

alebo jeho registračné číslo podľa osobitných zákonov,

6eb

)

alebo mu potvrdí, či registračné číslo, ktoré daňový subjekt uviedol, bolo inej právnickej

osobe alebo fyzickej osobe pridelené. Na účely daňového konania sa prihliada len na

písomné oznámenie tejto skutočnosti.

(18)

Na žiadosť daňového subjektu daňové riaditeľstvo oznámi, či iná právnická osoba alebo

fyzická osoba je registrovaná pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte Európskej

únie; súčasne mu oznámi, či identifikačné číslo pre daň, ktoré daňový subjekt v žiadosti

uviedol, bolo inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe pridelené.

(19)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo zverejňujú a priebežne aktualizujú zoznam

daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty a pre spotrebné dane.

V zoznamoch uvedie meno, priezvisko, trvalý pobyt alebo obchodné meno, alebo názov,

sídlo, identifikačné číslo pre daň alebo registračné číslo a druh registrácie. Zoznamy

sa zverejňujú podľa

§ 23b ods. 17

.

(20)

Ustanovenia odsekov 9 a 10 sa vzťahujú aj na registračnú povinnosť a oznamovaciu

povinnosť ustanovenú osobitnými zákonmi.

6eb

)

(21)

Registračnú povinnosť podľa odseku 1 a povinnosť oznámenia zriadenia prevádzkarne

podľa odseku 3 môže fyzická osoba alebo právnická osoba splniť pri získavaní oprávnenia

na podnikanie aj na jednotnom kontaktnom mieste;

10ba

)

použitie tlačiva podľa ustanovenia odseku 9 sa nevyžaduje.

(22)

Oznámenie podľa odseku 7 môže daňový subjekt splniť aj na jednotnom kontaktnom mieste,

a to v súvislosti a v rozsahu oznamovaných zmien podľa osobitného zákona.

10bb

)

§ 31a

Zrušený od 1. 5. 2003

§ 32

Súčinnosť tretích osôb

(1)

Súdy, orgány štátnej správy, obce, vyššie územné celky a notári v prípadoch, keď

predmet konania pred nimi podlieha dani podľa osobitných zákonov,

1

)

sú povinní oznamovať správcovi dane údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie

daňového nedoplatku.

(2)

Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať správcom dane výsledky kontrol, ak z

týchto výsledkov vyplýva, že došlo alebo mohlo dôjsť k neplneniu daňovej povinnosti.

(3)

Štátne a iné orgány a osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej

činnosti vedú evidenciu osôb alebo majetku,

10d

)

sú povinné na výzvu správcu dane oznámiť údaje potrebné na vyrubenie dane a vymáhanie

daňového nedoplatku.

(4)

Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri správe

daní, sú povinné na výzvu správcu dane listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.

(5)

Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú príjmy z podnikateľskej

9

)

alebo inej zárobkovej činnosti

10

)

alebo z prenájmu, ktoré v rámci tejto činnosti vykonávajú platby fyzickým osobám

a z týchto platieb nezrážajú daň, sú povinné uskutočnené platby oznamovať miestne

príslušnému správcovi dane podľa trvalého pobytu prijímateľa, ak u jednotlivej fyzickej

osoby presiahne platba sumu 100 000 Sk za kalendárny rok. Táto povinnosť sa nevzťahuje

na bezhotovostné platby vykonané prostredníctvom banky alebo na uskutočnené platby

za nakúpený tovar alebo prijatú službu, ak prijímateľ platby eviduje tržby prijaté

v hotovosti na elektronickej registračnej pokladnici s tlačiarňou. V oznámení sa uvedie

meno, priezvisko, trvalý pobyt fyzickej osoby a daňové identifikačné číslo (

§ 31 ods. 11

), ak jej bolo pridelené, prípadne miesto podnikania fyzickej osoby, vyplatená suma,

vrátane zrážok vykonaných podľa osobitného predpisu,

10e

)

deň a dôvod platby. Oznámenie sa zašle vždy do tridsiatich dní po uplynutí kalendárneho

roku, v ktorom bola platba vykonaná.

(6)

Banka je povinná oznámiť

a)

daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu,

10c

)

b)

daňovému orgánu,

1a

)

colnému orgánu

10ca

)

alebo správcovi dane, ktorým je obec, správu s údajmi podľa osobitného predpisu.

10cb

)

(7)

Na výzvu správcu dane sú mu pošty povinné oznamovať najmä totožnosť osôb, ktoré majú

prenajaté poštové priehradky, a údaje o počte tam došlých zásielok a o ich odosielateľoch,

úhrn súm dochádzajúcich daňovníkovi poštou alebo do jeho poštovej priehradky, totožnosť

prijímateľa zásielok poste restante alebo umožniť správcovi dane tieto údaje získať

na pošte a správnosť údajov oznámených poštou na mieste preveriť.

(8)

Orgány spojov sú povinné oznamovať správcovi dane na jeho výzvu totožnosť užívateľov

telefónnych, ďalekopisných a telefaxových staníc, ktoré nie sú uvedené vo verejne

dostupných zoznamoch.

(9)

Poisťovne sú povinné oznamovať správcom dane výplaty poistných plnení, ktoré nahrádzajú

príjem alebo výnos, do tridsiatich dní po skončení príslušného kalendárneho roka.

(10)

Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť správcovi dane na jeho výzvu totožnosť a adresu

podávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.

(11)

Verejní prepravcovia sú na výzvu správcu dane povinní mu oznamovať najmä odosielateľov

a adresátov a skutočných príjemcov nimi prepravovaných nákladov, ako i údaje o dobe

prepravy, množstve prepravovaného tovaru a charaktere zásielky.

(12)

Všeobecná zdravotná poisťovňa a iné zdravotné poisťovne,

11d

)

Sociálna poisťovňa,

11daa

)

iné poisťovne, dôchodková správcovská spoločnosť,

11dab

)

doplnková dôchodková spoločnosť

11dac

)

a Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

11dad

)

sú povinné na výzvu správcu dane poskytovať informácie vo veciach daňového konania.

(13)

Obvodný úrad príslušný na vedenie matrík je povinný oznámiť správcovi dane oznámenia

o úmrtiach.

(14)

Daňový subjekt so sídlom alebo s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a

zahraničný daňový subjekt, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň,

sú povinné oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie každej zmluvy s

daňovým subjektom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na ktorej základe môže

tomuto daňovému subjektu vzniknúť na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň

alebo daňová povinnosť zamestnancov tohto daňového subjektu alebo osôb pre neho pracujúcich

na území Slovenskej republiky, a to do pätnástich dní po uzatvorení takej zmluvy.

(15)

Fyzická osoba alebo právnická osoba vrátane stálej prevádzkarne, ktorá vypláca, poukazuje

alebo pripisuje úrokový príjem (ďalej len „vyplácajúci zástupca“) fyzickej osobe,

ktorá je daňovníkom členského štátu Európskej únie,

11da

)

závislého územia uvedeného v

prílohe č. 2

alebo územia tretieho štátu uvedeného v

prílohe č. 3

, a ktorá je konečným príjemcom tohto príjmu, je povinná oznámiť každoročne do 31.

marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane na tlačive,

ktorého vzor určí ministerstvo, meno, priezvisko, trvalý pobyt tejto fyzickej osoby

a jej daňové identifikačné číslo pridelené v štáte, v ktorom je daňovníkom s neobmedzenou

daňovou povinnosťou, alebo ak jej daňové identifikačné číslo nebolo pridelené, dátum,

miesto narodenia a sumu tohto príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Ak vyplácajúci

zástupca vypláca, poukazuje alebo pripisuje úrokový príjem osobe, ktorá nie je právnickou

osobou, osobou podliehajúcou zdaneniu z príjmov z podnikateľskej činnosti a ani subjektom

kolektívneho investovania, pričom je daňovníkom členského štátu Európskej únie,

11da

)

závislého územia uvedeného v

prílohe č. 2

alebo územia tretieho štátu uvedeného v

prílohe č. 3

, a nie je konečným príjemcom úrokového príjmu, je povinný oznámiť každoročne do 31.

marca po uplynutí kalendárneho roka miestne príslušnému správcovi dane adresu tejto

osoby a sumu úrokového príjmu. Ak úrokový príjem bol pripísaný v prospech bankového

účtu fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie aj jeho číslo a názov banky; ak úrokový

príjem nebol pripísaný na účet fyzickej osoby, v oznámení sa uvedie spôsob jeho poukázania

alebo pripísania. Úrokovým príjmom sa rozumie

a)

úrok alebo iný výnos plynúci z poskytnutých úverov a pôžičiek a z vkladov na vkladných

knižkách, z vkladov peňažných prostriedkov na bežných účtoch a vkladových účtoch,

b)

výnos plynúci z podielových listov, dlhopisov, vkladových certifikátov, depozitných

certifikátov, pokladničných poukážok, vkladových listov a z iných cenných papierov

postavených im na roveň počas doby ich vlastníctva alebo pri ich scudzení, splatení

alebo spätnom odkúpení.

§ 33

Postup pri ukončení činnosti

(1)

Správca dane pri zistení, že daňový subjekt prestal vykonávať činnosť alebo poberať

príjmy podliehajúce dani, urobí opatrenia potrebné na urýchlené určenie dane a na

vybranie nedoplatkov na všetkých daniach za celú dobu jeho činnosti, za ktorú plynuli

príjmy podliehajúce zdaneniu.

(2)

Daňový subjekt zapísaný v obchodnom registri je povinný predložiť súčasne s návrhom

na výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane k návrhu na výmaz z obchodného

registra. Tento súhlas je daňový subjekt povinný si od správcu dane vyžiadať.

(3)

Pri postupe podľa odseku 2 správca dane prihliada na daňové nedoplatky a daň, ktorú

má daňový subjekt zaplatiť v lehote splatnosti podľa tohto zákona alebo osobitných

zákonov.

§ 34

Vyhľadávacia činnosť

(1)

Správca dane je oprávnený overovať úplnosť evidencie alebo registrácie daňových subjektov

a zisťovať tiež všetky údaje týkajúce sa ich príjmov, majetkových pomerov a ďalších

skutočností rozhodujúcich pre správne vyrubenie dane a vymáhanie daňového nedoplatku.

(2)

Pri tejto činnosti má správca dane rovnaké oprávnenia ako pri miestnom zisťovaní

a daňovej kontrole.

(3)

Vyhľadávacia činnosť môže byť vykonávaná i bez priamej súčinnosti s daňovým subjektom.

(4)

Na registráciu neprihlásené daňové subjekty zistené vyhľadávacou činnosťou sa považujú

za subjekty, ktoré si nesplnili registračnú alebo oznamovaciu povinnosť podľa

§ 31

tohto zákona.

§ 35

Správne delikty

(1)

Správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku

základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska a

a)

kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní

alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení,

b)

dane alebo rozdielu dane určenej dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane

(

§ 29 ods. 5

),

c)

dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (

§ 29 ods. 6

),

d)

kladného rozdielu medzi vlastnou daňovou povinnosťou

11ac

)

zistenou správcom dane a vlastnou daňovou povinnosťou

11ac

)

uvedenou v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

e)

kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom

11ad

)

uvedeným v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom

11ad

)

zisteným správcom dane,

f)

súčtu vlastnej daňovej povinnosti

11ac

)

zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu

11ad

)

uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní,

g)

kladného rozdielu medzi uplatneným vrátením dane v daňovom priznaní alebo v dodatočnom

daňovom priznaní, alebo v žiadosti o vrátenie dane, alebo v dodatočnej žiadosti a

nižšou daňou zistenou správcom dane podľa osobitného zákona,

1b

)

h)

kladného rozdielu medzi daňou, ktorá mala byť podľa osobitného zákona

6ec

)

zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia, zistenou správcom dane a

daňou, ktorá bola zaplatená podľa osobitného zákona

6ec

)

bez podania daňového priznania alebo hlásenia,

i)

dane zistenej správcom dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov

11ab

)

zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia.

(2)

Pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková sadzba Národnej

banky Slovenska platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt podá dodatočné

daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná

v deň podania dodatočného daňového priznania.

(3)

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie z rozdielu

medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení a vyššou daňou uvedenou daňovým

subjektom v dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom hlásení, správca dane

mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške. Rovnako sa postupuje, ak daňový

subjekt dodatočným daňovým priznaním zvýši vlastnú daňovú povinnosť

11ac

)

alebo zníži nadmerný odpočet

11ad

)

uvedený v daňovom priznaní; tento postup sa uplatní aj pri podaní daňového priznania,

ktorým sa zníži uplatnené vrátenie dane.

1b

)

Ak daňový subjekt podal dodatočné daňové priznanie, ktorým si znížil nadmerný odpočet

uvedený v daňovom priznaní, pred vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním

nadmerného odpočtu, správca dane pokutu neuloží. Ak daňový subjekt opraví dodatočným

daňovým priznaním nadmerný odpočet

11ad

)

uvedený v daňovom priznaní na vlastnú daňovú povinnosť,

11ac

)

správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške zo súčtu vlastnej

daňovej povinnosti

11ac

)

uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerným odpočtom

11ad

)

uvedeným v daňovom priznaní; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie pred

vrátením nadmerného odpočtu alebo pred započítaním nadmerného odpočtu podľa osobitného

zákona,

11ad

)

správca dane mu uloží pokutu podľa odseku 1 v polovičnej výške z vlastnej daňovej

povinnosti uvedenej v tomto dodatočnom daňovom priznaní.

(4)

Ak daňový subjekt podá daňové priznanie po lehote ustanovenej osobitným zákonom,

správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 500 000 Sk,

najmenej 1 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu a najmenej 2 000 Sk, ak ide o právnickú

osobu. Ak je správcom dane obec, môže uložiť pokutu, ak ide o fyzickú osobu najmenej

200 Sk a ak ide o právnickú osobu najmenej 2 000 Sk.

(5)

Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve,

správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, mu uloží pokutu do 1 500 000

Sk,

a)

ak ide o fyzickú osobu, najmenej 10 000 Sk,

b)

ak ide o právnickú osobu, najmenej 50 000 Sk.

Pokuty podľa písmen a) a b) sa neuložia, ak je správcom dane obec. Obec môže uložiť

pokutu, ak ide o fyzickú osobu, najmenej 200 Sk, a ak ide o právnickú osobu, najmenej

2 000 Sk.

(6)

Ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného

zákona,

6ec

)

správca dane mu uloží pokutu 2 000 Sk; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží

ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 4 000 Sk.

Ak daňový subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona,

11ae

)

správca dane mu uloží pokutu 10 000 Sk; ak súhrnný výkaz daňový subjekt nepredloží

ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu 20 000 Sk.

Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť

len jednu pokutu.

(7)

Ak daňový subjekt nesplní v lehote

a)

registračnú povinnosť podľa

§ 31

alebo registračnú povinnosť podľa osobitného zákona,

11ab

)

správca dane mu uloží pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri daniach

podľa osobitného zákona

8a

)

najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu,

b)

oznamovaciu povinnosť podľa

§ 31

alebo oznamovaciu povinnosť podľa osobitného zákona,

11ab

)

správca dane mu môže uložiť pokutu najmenej 2 000 Sk a najviac 100 000 Sk; pri daniach

podľa osobitného zákona

8a

)

najmenej 200 Sk, ak ide o fyzickú osobu.

(8)

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nepoužil elektronickú

registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk. Pri každom ďalšom

zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000

Sk. Nepoužívanie elektronickej registračnej pokladnice sa považuje za osobitne závažné

porušenie tohto zákona; správca dane, ktorým je daňový úrad, môže po prvom opakovanom

zistení namiesto pokuty podľa druhej vety podať podnet na zrušenie živnostenského

oprávnenia alebo pozastavenie prevádzkovania živnosti.

11b

)

(9)

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt zaeviduje tržbu

do elektronickej registračnej pokladnice, ale nevydá doklad vyhotovený touto pokladnicou,

uloží mu pokutu od 1 000 Sk do 10 000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane,

ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 5 000 Sk do 50 000 Sk.

(10)

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt nevedie evidenciu

tržieb v súlade s osobitným predpisom,

11c

)

uloží mu pokutu od 5 000 Sk do 100 000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane,

ktorým je daňový úrad, uloží pokutu od 20 000 Sk do 200 000 Sk.

(11)

Ak správca dane, ktorým je daňový úrad, zistí, že daňový subjekt svojím zásahom vyradí

z prevádzky elektronickú registračnú pokladnicu, uloží mu pokutu od 10 000 Sk do 100

000 Sk. Pri každom ďalšom zistení správca dane, ktorým je daňový úrad, uloží pokutu

od 20 000 Sk do 200 000 Sk.

(12)

Ak daňový subjekt nesplní niektorú z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona

11ab

)

alebo povinnosť uloženú rozhodnutím správcu dane, za ktorých porušenie sa neukladá

pokuta podľa odsekov 1 až 11, môže mu správca dane uložiť pokutu do 1 000 000 Sk.

Pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo

k náprave a protiprávny stav trvá; maximálna výška pokuty ustanovená v prvej vete

musí byť zachovaná. Rovnako môže správca dane uložiť pokutu za nesplnenie niektorej

z povinností nepeňažnej povahy podľa tohto zákona aj tretej osobe.

(13)

Správca dane pri ukladaní pokuty podľa odsekov 4, 5, 7 až 12 prihliada na závažnosť,

trvanie a následky protiprávneho stavu.

(14)

Uložením pokuty nezanikajú povinnosti, za ktorých porušenie bola pokuta uložená.

(15)

Proti rozhodnutiu o uložení pokuty sa možno odvolať.

(16)

Ak bola právoplatným rozhodnutím daň alebo vlastná daňová povinnosť

11ac

)

znížená alebo nadmerný odpočet zvýšený, zníži sa z úradnej moci v pomernej výške

alebo zruší sa z úradnej moci aj pokuta, ktorá bola pôvodne uložená podľa odseku 1,

a to aj po uplynutí lehoty podľa odseku 18.

(17)

Pokuta podľa odsekov 1 a 3 sa neuloží, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk;

ak je správcom dane obec, pokuta sa neuloží, ak v jednotlivom prípade nepresiahne

100 Sk.

(18)

Pokutu podľa odsekov 1 a 3 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v

ktorom rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane nadobudlo

právoplatnosť, alebo ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt

podal dodatočné daňové priznanie. Pokutu podľa odsekov 4 až 12 nemožno uložiť, ak

uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného

zákona.

11ab

)

Ak neuplynula päťročná lehota na uloženie pokuty podľa prvej vety a v tejto lehote

bolo vydané nové rozhodnutie správcu dane o vyrubení dane alebo o vyrubení rozdielu

dane, plynie päťročná lehota na uloženie pokuty znovu od konca roka, v ktorom toto

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; to platí aj v prípade, ak v päťročnej lehote

na uloženie pokuty podľa prvej vety súd zrušil rozhodnutie správcu dane o vyrubení

dane alebo vyrubení rozdielu dane a vrátil vec na ďalšie konanie.

(19)

Osobe, ktorá nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty a ktorá uvedie vo faktúre

daň,

11aea

)

správca dane uloží pokutu vo výške 10 % zo súčtu súm dane uvedených vo faktúrach

v príslušnom kalendárnom mesiaci, najmenej 2 000 Sk.

§ 35a

Blokové konanie

(1)

Ak sa nesplnenie povinnosti podľa

§ 35 ods. 9

a

12

preukázateľne zistí, môže správca dane uložiť fyzickej osobe pokutu do výšky 5 000

Sk aj v blokovom konaní, ak je fyzická osoba ochotná zaplatiť pokutu na mieste. Proti

uloženiu pokuty sa nemožno odvolať. Ak nemožno pokutu zaplatiť na mieste, vydá sa

na pokutu nezaplatenú na mieste blok s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty miestne

príslušnému správcovi dane, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty.

(2)

Zamestnanci správcu dane sú povinní preukázať oprávnenie na ukladanie pokút v blokovom

konaní služobným preukazom. Na pokutovom bloku sa vyznačí, komu, kedy a za porušenie

akej zákonnej povinnosti bola pokuta uložená. Pokutový blok je súčasne potvrdením

o zaplatení pokuty na mieste v hotovosti.

§ 35b

Sankčný úrok

(1)

Sankčný úrok vyrubí správca dane

a)

daňovému subjektu, ak daň priznanú v daňovom priznaní alebo hlásení alebo vlastnú

daňovú povinnosť

11ac

)

priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona,

11af

)

b)

daňovému subjektu, ak daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní alebo dodatočnom

hlásení alebo vlastnú daňovú povinnosť

11ac

)

priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa osobitného

zákona,

11af

)

c)

platiteľovi dane, ak neodvedie vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú

daň v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona;

6ec

)

pri omeškaní s platením preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti sa sankčný

úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najneskôr do dňa vykonania ročného zúčtovania preddavkov

na daň, najdlhšie však do 31. marca roku nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia,

na ktoré sa mali platiť preddavky na daň,

d)

daňovému subjektu, ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane alebo daň určená

dohodou medzi daňovým subjektom a správcom dane, alebo daň určená správcom dane podľa

pomôcok nebola zaplatená v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,

e)

daňovému subjektu, ak preddavok na daň nebol zaplatený v lehote alebo vo výške podľa

osobitného zákona;

11ag

)

pri preddavkoch na daň z príjmov sa sankčný úrok vyrubí do dňa platby vrátane, najdlhšie

do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,

f)

daňovému subjektu, ak daň alebo splátku dane nezaplatí v lehote alebo vo výške podľa

osobitného zákona,

8a

)

alebo v lehote alebo vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí,

g)

platiteľovi dane, ak sumu na zabezpečenie dane podľa osobitného zákona

6ec

)

neodviedol v lehote alebo vo výške podľa osobitného zákona.

6ec

)

(2)

Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej

sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň

nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo

splátka dane zaplatená. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s

platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až

do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie

podľa

§ 63

; ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie, sankčný

úrok sa vyrubí do dňa podania dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia

z dlžnej sumy uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení alebo v poslednom opravnom

daňovom priznaní, alebo v predchádzajúcom dodatočnom daňovom priznaní, alebo v dodatočnom

hlásení. Sankčný úrok sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou s výnimkou

uvedenou v odseku 1 písm. e). Sankčný úrok sa nevyrubuje zo sankčného úroku, úroku

a pokuty.

(3)

Proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno odvolať.

(4)

Ak daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane bol novým rozhodnutím znížený, zníži

sa z úradnej moci v pomernej výške aj sankčný úrok, ak bol vyrubený podľa odseku 1

písm. d) a f).

(5)

Rozdiel medzi zaplatenou daňou alebo zaplateným rozdielom dane na základe právoplatného

a vykonateľného rozhodnutia správcu dane alebo odvolacieho orgánu a daňou alebo rozdielom

dane zníženým novým rozhodnutím sa považuje za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky

daňového subjektu. Rovnako za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového

subjektu sa považuje aj rozdiel medzi zaplateným sankčným úrokom vyrubeným rozhodnutím

správcu dane a sankčným úrokom zníženým podľa odseku 4 novým rozhodnutím. Ak bol právoplatným

rozhodnutím alebo novým právoplatným rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný

odpočet

11ad

)

alebo na jeho neodpočítanú časť, považuje sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu

alebo jeho neodpočítanej časti za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového

subjektu; ak bol novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na vrátenie uplatneného vrátenia

dane,

1b

)

považuje sa priznaný vyšší rozdiel dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky

daňového subjektu. Správca dane vráti sumu neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov

do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti nového rozhodnutia.

Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca dane v lehote

na vrátenie sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov použije túto sumu

alebo jej časť podľa

§ 63

, o čom vyrozumie daňový subjekt.

(6)

Správca dane za obdobie neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového

subjektu podľa odseku 5 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok vo výške štvornásobku

základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď daňový subjekt

zaplatil správcovi dane pôvodnú výšku dane alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu v lehote podľa osobitného zákona

11ad

)

alebo spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona.

1b

)

Sankčný úrok sa vypočíta zo sumy neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov

daňového subjektu a počtu dní, ktoré uplynú odo dňa, keď daňový subjekt zaplatil správcovi

dane pôvodnú výšku dane, najskôr však odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

o vyrubení tejto dane, alebo keď vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo

jeho neodpočítanej časti v lehote podľa osobitného zákona

11ad

)

alebo nárok na vrátenie spotrebnej dane v lehote podľa osobitného zákona,

1b

)

do dňa, keď správca dane neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky poukázal daňovému

subjektu, pričom tento deň sa do počtu dní nezapočítava. Za tento deň sa považuje

deň, keď sa peňažné prostriedky odpíšu z účtu správcu dane.

(7)

Správca dane do 15 dní od poukázania neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov

podľa odseku 6 zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok. O zaplatení sankčného úroku

vydá správca dane daňovému subjektu rozhodnutie. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno

odvolať. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, správca

dane v lehote na jeho zaplatenie sumu sankčného úroku alebo jeho časť použije podľa

§ 63

, o čom vyrozumie daňový subjekt.

(8)

Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daň bola zaplatená zo zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje

osobitný zákon,

1b

)

alebo ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk. Ak je správcom dane obec, sankčný

úrok sa nevyrubí, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 100 Sk. Správca dane, ktorým

je daňový úrad alebo colný úrad, nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku

6 alebo 7, ak nepresiahne v jednotlivom prípade 500 Sk; ak je správcom dane obec,

nezaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 6, ak nepresiahne v jednotlivom

prípade 100 Sk.

(9)

Sankčný úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový

subjekt daň, rozdiel dane, preddavok na daň alebo splátku dane podľa odseku 1 písm.

a) až g) nezaplatil v lehote uvedenej v rozhodnutí alebo v lehote ustanovenej týmto

zákonom alebo osobitným zákonom.

11af

)

(10)

Ak správca dane zaplatí daňovému subjektu sankčný úrok podľa odseku 7, daňovému subjektu

sa uhradí náhrada škody podľa osobitného predpisu

11ah

)

len vo výške rozdielu medzi vyčíslenou náhradou škody a zaplateným sankčným úrokom.

(11)

Ustanovenia odsekov 1 až 10 sa vzťahujú na všetky dane.

§ 36

Pozastavenie činnosti

(1)

Ak dochádza u daňového subjektu k opakovanému porušeniu povinnosti nepeňažnej povahy,

za ktorú už bola uložená pokuta podľa

§ 35

, a nedošlo pri tom ani dodatočne k splneniu tejto povinnosti, môže správca dane pozastaviť

daňovému subjektu činnosť, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia a ktorých sa porušenie

týka, až na dobu tridsiatich dní.

(2)

Pozastavenie činnosti možno uplatniť, ak neplnenie povinnosti daňovým subjektom sťažuje

jeho registráciu alebo zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne a úplné určenie

dane.

(3)

Správca dane vyzve daňový subjekt na dodatočné splnenie jeho povinnosti a určí mu

na to primeranú lehotu. Vo výzve ho súčasne upozorní na možnosť pozastavenia činnosti.

Proti tejto výzve sa možno odvolať do ôsmich dní od jej doručenia. Podané odvolanie

nemá odkladný účinok.

(4)

Ak daňový subjekt nesplní povinnosť ani v lehote určenej vo výzve podľa odseku 3,

môže správca dane vydať rozhodnutie o pozastavení činnosti daňového subjektu. Súčasťou

rozhodnutia musí byť i jeho odôvodnenie a spôsob naloženia s vecami podliehajúcimi

skaze, ak sú zahrnuté v tej časti majetku subjektu dane, voči ktorej je pozastavenie

činnosti uplatnené, a presné vymedzenie doby, odkedy a na ako dlho sa toto opatrenie

uplatní. Proti tomuto rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky.

(5)

Pozastavenie činnosti sa uskutoční tak, že v rozhodnutí uvedený hmotný majetok sa

za policajnej spolupráce uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradným uzáverom. Policajná

spolupráca sa nevyžaduje, ak úradnú uzáveru vykonáva colný orgán.

1c

)

Daňový subjekt, u ktorého došlo k pozastaveniu činnosti, je povinný odovzdať správcovi

dane do úschovy všetky kľúče od takto uzavretých hospodárskych prostriedkov po dobu,

po ktorú pozastavenie činnosti trvá.

(6)

Ak je to možné a vhodné, môže okrem toho, správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý

majetok vlastným zámkom.

(7)

O priebehu uplatnenia pozastavenia činnosti na mieste sa spíše zápisnica.

(8)

Od okamihu, kedy bol majetok zabezpečený úradným uzáverom, možno s uzavretým hmotným

majetkom akokoľvek manipulovať alebo do neho vstupovať len so súhlasom správcu dane

a v jeho prítomnosti.

(9)

Prípadné straty a škody, ktoré vzniknú daňovému subjektu z pozastavenia činnosti,

vrátane ušlého zisku, znáša daňový subjekt.

§ 37

Záznamová povinnosť

(1)

Správca dane môže uložiť daňovému subjektu, aby okrem evidencie ustanovenej všeobecne

záväzným právnym predpisom viedol osobitné záznamy potrebné pre správne určenie dane.

(2)

Povinnosť viesť záznamy ukladá správca dane rozhodnutím, proti ktorému sa nemožno

odvolať. Súčasťou rozhodnutia musí byť presné určenie zaznamenávaných údajov, ich

členenie a usporiadanie, vrátane nadväznosti na doklady, z ktorých sa záznam vedie.

(3)

Daňovník, ktorý je povinný platiť preddavky na daň, vedie záznam s prehľadom údajov

potrebných pre určenie dane a v lehote určenej pre platenie preddavkov predkladá správcovi

dane prehľad potrebných ukazovateľov.

(4)

Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa osobitného predpisu,

je povinný vždy viesť evidenciu príjmov a evidenciu hnuteľného a nehnuteľného majetku.

(5)

Správca dane je oprávnený kontrolovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia plnenie

záznamovej povinnosti a ukladať rozhodnutím povinnosť odstránenia chýb. Proti tomuto

rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(6)

Záznamy a doklady k nim sa vzťahujúce, je daňový subjekt povinný uchovávať po dobu,

v ktorej zanikne právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane (

§ 45

).

(7)

Správca dane je oprávnený na návrh daňového subjektu alebo z vlastného podnetu zrušiť

alebo zmeniť rozhodnutie o záznamovej povinnosti. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno

odvolať.

§ 38

Daňové priznanie a hlásenie

(1)

Daňové priznanie alebo hlásenie je povinný podať každý, komu vznikla povinnosť podať

daňové priznanie alebo hlásenie podľa osobitného zákona,

11ab

)

alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Daňový subjekt je povinný daň zaplatiť

najneskôr v lehote na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak osobitný zákon

8b

)

neustanovuje inak.

(2)

Daňové priznanie alebo hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej

kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia o rozšírení

daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie, ktorého by sa daňové priznanie alebo hlásenie

týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola podľa

§ 15 ods. 3

alebo ak správca dane rozšíril výkon tejto daňovej kontroly, daňové priznanie alebo

hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu. Rovnako

daňové priznanie nemožno podať po doručení protokolu o určení dane podľa pomôcok podľa

§ 15 ods. 10

časti prvej vety pred bodkočiarkou.

(3)

Daňové priznanie alebo hlásenie možno účinne podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví

opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky (ďalej len „zbierka zákonov“) uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Prílohou

daňového priznania je účtovná závierka podľa osobitného zákona;

8ab

)

prílohou daňového priznania sú aj doklady uvedené v príslušnom tlačive daňového priznania.

(4)

Daňové priznanie alebo hlásenie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami,

ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného

ministerstvom; ustanovenie

§ 20 ods. 4

tým nie je dotknuté. Daňové priznanie alebo hlásenie podané elektronickými prostriedkami

musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom

6aa

)

alebo urobené v súlade s dohodou podľa

§ 20 ods. 8

.

§ 39

Opravné a dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie

(1)

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia môže daňový subjekt

podať opravné priznanie alebo hlásenie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné

priznanie alebo hlásenie a na predchádzajúce priznanie alebo hlásenie sa neprihliada.

(2)

Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie alebo hlásenie je nesprávne alebo

neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane alebo zníženie nadmerného odpočtu,

11ad

)

je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie

do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné

daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná

daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(3)

Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať, ak

zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní

alebo hlásení, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť

podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň

zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému

subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.

Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie môže daňový subjekt podať aj v

tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená.

Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia

možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly

alebo opakovanej daňovej kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie

nemôže daňový subjekt podať po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

(4)

Dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné hlásenie nemožno podať po doručení oznámenia

o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly alebo po doručení oznámenia

o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie

alebo dodatočné hlásenie týkalo, a to až do jej skončenia. Ak sa začala daňová kontrola

podľa

§ 15 ods. 3

alebo

14

alebo ak správca dane rozšíril výkon daňovej kontroly podľa

§ 15 ods. 4

, alebo ak sa začala opakovaná daňová kontrola, dodatočné daňové priznanie alebo dodatočné

hlásenie nemožno podať za kontrolované zdaňovacie obdobie počas jej výkonu.

(5)

Dodatočné daňové priznanie nemožno podať, ak bola daň správcom dane určená alebo

dohodnutá podľa

§ 29 ods. 5

alebo

ods. 6

.

(6)

Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie, opravné hlásenie alebo dodatočné

hlásenie sa podáva spôsobom podľa

§ 38 ods. 2 a 3

a musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní alebo

dodatočnom hlásení sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu

alebo hláseniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému

výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

6eb

)

§ 40

Zrušený od 1. 5. 2003

§ 41

Vytýkacie konanie

(1)

Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného priznania

alebo hlásenia alebo súhrnného výkazu a dokladov predložených daňovým subjektom alebo

o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti daňovému

subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti

vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

(2)

Vo výzve daňovému subjektu určí správca dane primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá

nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí ho o následkoch spojených s neodstránením

pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty.

§ 42

Určenie dane správcom dane

Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie v lehote podľa tohto zákona alebo

podľa osobitného zákona,

6eb

)

správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Správca dane je oprávnený v prípade

nepodania daňového priznania alebo hlásenia v lehote podľa tohto zákona alebo podľa

osobitného zákona

6eb

)

určiť daň podľa pomôcok (

§ 29

). Ak nebolo podané daňové priznanie alebo hlásenie ani v lehote určenej vo výzve

správcu dane alebo ak neboli odstránené chyby v podanom daňovom priznaní alebo hlásení,

správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok (

§ 29

), ktoré má k dispozícii alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým

subjektom. Správca dane o určení dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok,

pričom postupuje podľa

§ 15 ods. 2

piatej vety. Protokol o určení dane podľa pomôcok nevyhotovuje správca dane, ktorým

je obec; v týchto prípadoch pomôcky, ktoré boli použité, ako aj určenie dane sa uvedú

v odôvodnení rozhodnutia.

§ 43

Zákaz prenosu daňovej povinnosti

Dohody uzavreté s tým, že daňovú povinnosť znáša miesto daňového subjektu úplne alebo

čiastočne iná osoba, nie sú pre daňové konanie právne účinné, ak neustanovuje tento

zákon alebo osobitný predpis inak.

§ 44

Vyrubenie dane alebo rozdielu dane

(1)

Vo vyrubovacom konaní určí správca daň, ktorá má byť daňovému subjektu vyrubená.

(2)

Ak sa daňová povinnosť odchyľuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo hlásení

alebo od dane, ktorú daňový subjekt v daňovom konaní uznal, musí byť zo spisového

materiálu zrejmé, podľa akých pomôcok alebo na akom podklade správca dane dorubil

daň odlišne, ako i dôvody tohto rozdielu. Obdobne musí byť zo spisového materiálu

zrejmé, ako bol zistený daňový základ a určená daň stanovená, ak sa tak stalo bez

priznania alebo hlásenia daňového subjektu.

(3)

Ak správca dane vyrubí daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstaral,

prihliadne tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňovníka, i

keď ním neboli v konaní uplatnené.

(4)

O určenom základe dane a vyrubenej dani vyrozumie správca dane daňový subjekt platobným

výmerom, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis inak. Rovnako správca

dane platobným výmerom vyrozumie daňový subjekt o určenej dani podľa pomôcok a určenej

dani dohodou, ak neustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon inak.

(5)

Za vyrubenie dane, pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje

sa podané daňové priznanie alebo hlásenie alebo zaplatenie dane aj bez podania daňového

priznania alebo hlásenia; ak sa má daň platiť bez podania daňového priznania alebo

hlásenia, považuje sa za vyrubenie dane posledný deň lehoty na zaplatenie dane. Za

deň vyrubenia dane,

a)

pri ktorej sa podáva daňové priznanie alebo hlásenie, považuje sa

1.

posledný deň lehoty na podanie daňového priznania alebo hlásenia, ak daňové priznanie

alebo hlásenie bolo podané v lehote podľa osobitných zákonov,

2.

posledný deň lehoty na zaplatenie dane aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia,

ak bola daň zaplatená v lehote podľa osobitných zákonov,

3.

deň, keď bolo daňové priznanie alebo hlásenie správcovi dane doručené, ak bolo daňové

priznanie alebo hlásenie podané oneskorene a daň nebola zaplatená do dňa podania daňového

priznania alebo hlásenia,

4.

deň, keď bola daň aj bez podania daňového priznania alebo hlásenia zaplatená po lehote

podľa osobitných zákonov,

5.

deň doručenia dodatočného daňového priznania alebo dodatočného hlásenia, na ktorého

základe daňovému subjektu vznikne povinnosť daň alebo rozdiel dane zaplatiť, alebo

6.

deň zaplatenia dane alebo rozdielu dane aj bez podania dodatočného daňového priznania

alebo dodatočného hlásenia,

b)

ktorá sa má zaplatiť bez podania daňového priznania podľa osobitných zákonov, považuje

sa posledný deň lehoty na zaplatenie dane alebo splátky dane.

(6)

Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola,

správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (

§ 15 ods. 13

)

a)

platobný výmer, ak

1.

daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje

od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení,

alebo dodatočnom hlásení, alebo od dane vyrubenej správcom dane,

2.

daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia

sa neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania

daňového priznania alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,

3.

daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo

hlásenia, ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,

4.

sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov,

1b

)

daňovou kontrolou zistí daň,

b)

dodatočný platobný výmer, ak sa daň

1.

zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom

daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po

opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,

alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,

2.

zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia

odlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového

priznania alebo hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň

zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po

daňovej kontrole,

3.

mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia

a daňový subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

(7)

V odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru možno napadnúť len vyrubený rozdiel

dane. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia dodatočného platobného výmeru.

(8)

Vzory platobných výmerov a dodatočných platobných výmerov u daní, ktorých je správcom

dane

a)

daňový úrad, vydá daňové riaditeľstvo,

b)

colný úrad, vydá colné riaditeľstvo,

c)

obec, vydá ministerstvo.

§ 45

Zánik práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane

(1)

Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel

dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí

piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo

hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať

daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na

vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane.

(2)

Ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu

dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto

úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov

od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo

v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie

alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane.

(3)

Pri uplatnení medzinárodných zmlúv v oblasti daní, ktorými je Slovenská republika

viazaná, možno daňovému subjektu vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo priznať nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane najneskôr do desiatich rokov od

konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo

v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie

alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane; v týchto prípadoch sa nepoužijú ustanovenia

odsekov 1 a 2.

§ 46

Odvolanie

(1)

Proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom

ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo

ústne do zápisnice.

(2)

Proti rozhodnutiu o určení dane dohodou a proti výzve podľa

§ 41

, ktorá predchádza určeniu dane, nemožno sa odvolať ani uplatniť mimoriadny opravný

prostriedok.

(3)

Odvolanie sa podáva písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane alebo orgánu,

ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len „prvostupňový orgán“).

(4)

Odvolanie musí obsahovať

a)

presné označenie prvostupňového orgánu,

b)

presné označenie odvolávajúceho sa,

c)

číslo konania, prípadne číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,

d)

uvedenie rozporu s právnymi predpismi, skutkovým stavom alebo inými dôvodmi, ktoré

preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,

e)

dôkazy k tvrdeniam uvedeným v odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi

predpismi,

f)

navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

(5)

Odvolanie možno podať do pätnástich dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému

odvolanie smeruje, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak. Ak neobsahuje podané

odvolanie zákonom predpísané náležitosti, vyzve prvostupňový orgán odvolávajúceho

sa na jeho doplnenie s poučením, v akom smere musí byť doplnené, a o následkoch nevyhovenia

výzve a určí na to primeranú lehotu, najmenej pätnástich dní. Ak vyhovie odvolávajúci

sa tejto výzve v plnom rozsahu, považuje sa odvolanie za včas a riadne podané. Ak

nevyhovie odvolávajúci sa výzve v lehote určenej vo výzve, prvostupňový orgán odvolacie

konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania je odvolanie prípustné. Ak

odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení konania nemá náležitosti ustanovené zákonom,

správca dane vyzve daňový subjekt na doplnenie odvolania s poučením o spôsobe jeho

doplnenia; rovnako ho poučí aj o následkoch jeho nedoplnenia. Ak daňový subjekt doplní

odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve, považuje sa odvolanie za včas

a riadne podané. Ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej

vo výzve, prvostupňový orgán konanie zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné

odvolanie.

(6)

Ak nemôže prvostupňový orgán posúdiť všetky údaje odvolania na základe výsledkov

už vykonaného konania, konanie doplní.

(7)

Odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa

jeho podania.

(8)

Ak odvolávajúci sa vezme svoje odvolanie späť, nemôže podať v tej istej veci odvolanie

nové, i keď by ešte odvolacia lehota neuplynula. Oznámenie o späťvzatí odvolania musí

byť podané písomne alebo ústne do zápisnice. Dňom späťvzatia odvolania je deň uvedený

v písomnom oznámení odvolávajúceho sa alebo v zápisnici o späťvzatí odvolania; týmto

dňom je rozhodnutie právoplatné. Ak sú v dobe od podania odvolania do jeho späťvzatia

vykonané prvostupňovým orgánom v konaní úkony, späťvzatím sa nezrušujú a možno ich

využiť v ďalšom konaní.

(9)

Odvolanie má odkladný účinok, ak neustanoví tento zákon inak.

(10)

Odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho,

aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.

§ 47

Postup prvostupňového orgánu

(1)

Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní sám, ak mu v plnom rozsahu vyhovie.

Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Prvostupňový orgán môže rozhodnúť o odvolaní

aj v prípade, ak mu vyhovie iba čiastočne. Proti takému rozhodnutiu sa možno odvolať.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu

v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí prvostupňový orgán vysporiadať so všetkými námietkami

uvedenými v odvolaní.

(3)

Ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa odsekov 1 a 2 nerozhodne sám, postúpi odvolanie

do 30 dní odo dňa začatia konania spolu s výsledkami doplneného konania, s úplným

spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o

takomto postupe správca dane písomne informuje daňový subjekt.

(4)

Predkladacia správa musí obsahovať najmä tieto údaje

a)

zhrnutie výsledkov doplneného konania,

b)

stanovisko ku všetkým dôvodom odvolania,

c)

návrh na výrok rozhodnutia o odvolaní.

(5)

Prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak

a)

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie neprípustné,

b)

je podané po určenej lehote,

c)

je podané osobou na to nepríslušnou,

d)

smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho

výrok.

(6)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 5 sa nemožno odvolať.

§ 48

Postup odvolacieho orgánu

(1)

Odvolacím orgánom je orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorý napadnuté

rozhodnutie vydal. V prípade, že napadnuté rozhodnutie vydal orgán najbližšie nadriadený

správcovi dane, odvolacím orgánom je ministerstvo.

(2)

Odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom

v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim

sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní

prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a

môže zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci

odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať

chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s

určením primeranej lehoty.

(3)

Ustanovenia prvej časti,

§ 32

a

41

sa primerane použijú aj na odvolacie konanie.

(4)

Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací

orgán dodržanie zákonných podmienok na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie

postupu podľa

§ 44 ods. 3

. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky a postup podľa

§ 44 ods. 3

bol dodržaný, odvolanie pre jeho neodôvodnenosť zamietne.

(5)

Odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku 4. Rozhodnutie v odôvodnených

prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie

zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací

orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane

alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho

orgánu.

(6)

Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu

v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami

uvedenými v odvolaní.

(7)

Ak vyplýva z povahy veci, že odvolanie môže podať niekoľko daňových subjektov, a

ak sa odvolá len niektorý z nich, vyrozumie o tom odvolací orgán všetky ostatné dotknuté

daňové subjekty a vyzve ich, aby sa k podanému odvolaniu v ním určenej lehote vyjadrili.

Táto lehota nesmie byť kratšia ako pätnásť dní. Na vyjadrenie doručené po určenej

lehote sa v ďalšom konaní neprihliada. Prípadná zmena daňovej povinnosti vyplývajúca

z rozhodnutia o odvolaní sa vzťahuje na všetky daňové subjekty.

(8)

Proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu sa nemožno odvolať.

§ 49

Sťažnosť

(1)

Ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň, môže

požiadať o vysvetlenie platiteľa dane v lehote 60 dní odo dňa, keď k zrážke dane alebo

k preddavku na daň došlo. V žiadosti uvedie dôvody preukazujúce jeho pochybnosti.

(2)

Platiteľ dane je povinný oznámiť daňovníkovi požadované údaje do tridsiatich dní

odo dňa, kedy žiadosť obdržal, a v tej istej lehote prípadnú chybu opraviť.

(3)

Ak nesúhlasí daňovník s postupom platiteľa dane, môže podať sťažnosť na postup platiteľa

dane správcovi dane, v ktorého obvode má platiteľ sídlo alebo trvalý pobyt, a to do

tridsiatich dní odo dňa, kedy daňovník obdržal oznámenie platiteľa dane.

(4)

Správca dane o sťažnosti rozhodne a rozhodnutie doručí daňovníkovi i platiteľovi

dane. Rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Na konanie o sťažnosti sa nevzťahuje

osobitný predpis.

12

)

(5)

Proti tomuto rozhodnutiu sa môže odvolať daňovník i platiteľ dane v lehote do tridsiatich

dní odo dňa jeho doručenia.

§ 50

Námietka a reklamácia

(1)

Daňový subjekt môže uplatniť námietku v prípadoch ustanovených týmto zákonom a proti

postupu zamestnanca správcu dane v daňovom konaní.

(2)

Námietku musí podať daňový subjekt písomne alebo ústne do zápisnice do ôsmich dní

odo dňa, keď sa o namietaných skutočnostiach dozvedel. Podaná námietka nemá odkladný

účinok, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3)

Správca dane posúdi námietky, rozhodne o nich a toto rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie.

Ak námietka smeruje proti postupu vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného

vedúceho zamestnanca, rozhodne o námietke orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.

Proti rozhodnutiu sa nemožno odvolať.

(4)

Proti postupu správcu dane pri platení a evidencii dane môže daňový subjekt podať

reklamáciu. Na podmienky a spôsob vybavenia sa primerane vzťahujú odseky 2 a 3.

(5)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na orgán najbližšie nadriadený správcovi

dane.

§ 51

Obnova konania

(1)

Konanie ukončené právoplatným rozhodnutím okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie

zmenilo mimo odvolacieho konania (

§ 53 ods. 3

), sa obnoví na žiadosť účastníka konania alebo z úradnej moci, ak

a)

vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok

rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,

b)

rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo

rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,

c)

rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol

inak.

(2)

Žiadosť o obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom

stupni.

(3)

Žiadosť musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa, kedy sa žiadateľ preukázateľne

dozvedel o dôvodoch obnovy, najneskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia,

ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie.

(4)

V žiadosti o obnovu konania musí byť uvedený dôvod žiadosti podľa odseku 1, dôkazy

preukazujúce odôvodnenosť žiadosti a dodržanie lehôt podľa odseku 3.

(5)

Ak prešla miestna príslušnosť zo správcu dane, ktorý pôvodne vo veci rozhodol, na

iného správcu dane, návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý je miestne

príslušný v dobe podania návrhu.

§ 52

Postup pri obnove konania

(1)

Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak rozhodol v poslednom stupni

iný orgán ako správca dane, povoľuje alebo nariaďuje obnovu konania tento orgán. Povoliť

alebo nariadiť obnovu konania ukončeného právoplatnou daňovou exekučnou výzvou (

§ 76

) nie je prípustné.

(2)

Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane

alebo rozdielu dane.

(3)

Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje

správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak rozhodol v

poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti

o návrhu na obnovu konania alebo ju nariaďuje orgán, ktorý je miestne príslušný v

dobe podania návrhu.

(4)

V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu

sa konanie obnovuje a z akých dôvodov.

(5)

Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania sa nemožno odvolať. Ak

bola rozhodnutím zamietnutá žiadosť o obnovu konania, možno sa proti nemu odvolať.

(6)

Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni;

pri zmene miestnej príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v

odseku 3. Ak rozhodol o obnove konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní

viazaný jeho právnym názorom.

(7)

Ak konanie alebo jeho jednotlivé úkony neboli dotknuté dôvodom, pre ktorý sa obnova

povoľuje alebo nariaďuje, zostávajú v platnosti.

(8)

Novým rozhodnutím vo veci sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, ak sa ho dôvod obnovy týka.

Proti novému rozhodnutiu vo veci sa možno odvolať.

§ 53

Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

(1)

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, s výnimkou daňovej exekučnej výzvy a rozhodnutia

o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať

orgán najbližšie nadriadený orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal; ak ide o rozhodnutie

orgánu najbližšie nadriadeného správcovi dane, toto rozhodnutie môže preskúmať ministerstvo,

a ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister financií Slovenskej republiky na základe

návrhu ním určenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky

nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať orgán

najbližšie nadriadený správcovi dane, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie

už preskúmalo.

(2)

Podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa podáva orgánu, ktorý

toto rozhodnutie vydal, a môže byť podaný najneskôr do troch rokov odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia, ktoré sa navrhuje preskúmať.

(3)

Rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom orgán príslušný

na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia

rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody.

(4)

Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že vydané rozhodnutie nie je

v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, zašle o tejto skutočnosti tomu,

kto podal podnet na preskúmanie rozhodnutia, písomné oznámenie. V takom prípade sa

rozhodnutie nevydáva.

(5)

Pri preskúmaní rozhodnutia vychádza príslušný orgán z právneho stavu a skutkových

okolností v čase vydania rozhodnutia. Preto nemôže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť

alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie podľa odseku 3, ak sa po jeho vydaní dodatočne

zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

(6)

Podnetu účastníka konania na preskúmanie rozhodnutia môže v plnom rozsahu vyhovieť

aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania

alebo ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania.

(7)

Orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže mimo odvolacieho

konania platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer zrušiť, zmeniť alebo zrušiť

a vrátiť vec na ďalšie konanie, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu

dane. Ak ide o rozhodnutie neuvedené v prvej vete, orgán príslušný na preskúmanie

rozhodnutia mimo odvolacieho konania nemôže rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušiť,

zmeniť alebo zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie po uplynutí piatich rokov od právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia.

(8)

Ak podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania smeruje proti rozhodnutiu

o dani určenej podľa pomôcok, skúma príslušný orgán dodržanie zákonných podmienok

na použite tohto spôsobu určenia dane a dodržanie postupu podľa

§ 44 ods. 3

. Ak orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zistí, že tieto zákonné podmienky

a postup podľa

§ 44 ods. 3

bol dodržaný, postupuje podľa odseku 4.

(9)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa

vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje

alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania, sa nemožno odvolať.

(10)

Proti rozhodnutiu, ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa

vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie, účastník konania nemôže podať podnet na jeho

preskúmanie.

(11)

Ak súd právoplatne rozhodol o žalobe, ktorou bolo napadnuté rozhodnutie, nemožno

toto rozhodnutie podľa tohto zákona preskúmať v rozsahu, v akom rozhodol súd.

§ 54

Opravy zrejmých omylov a nesprávností

(1)

Vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej

moci

a)

zruší, ak bola vyrubená niekomu, kto ju podľa zákona nie je povinný platiť,

b)

opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo

k inému omylu.

(2)

Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri oprave zrejmých nesprávností

aj v iných rozhodnutiach alebo opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (

§ 48 ods. 1

), alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutie podľa

§ 53

.

(3)

Ak bola rozhodnutím daň opravená alebo zrušená, rozhodnutím sa opraví alebo zruší

aj pokuta (

§ 35 ods. 1

a

3

) a sankčný úrok (

§ 35b

).

(4)

Opravy alebo zrušenie vyrubenej dane alebo rozdielu dane alebo opravy zrejmých nesprávností

nemožno vykonať, ak zaniklo právo vyrubiť daň alebo rozdiel dane.

(5)

Proti rozhodnutiam vydaným podľa odsekov 1 až 3 sa možno odvolať.

§ 55

Zrušený od 1. 1. 1994

§ 56

Základné pojmy

(1)

Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť

podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

(2)

Daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou fyzickej osoby, prechádza na dediča.

(3)

Daňová povinnosť zaniknutých právnických osôb prechádza na ich právneho nástupcu.

(4)

Daňový nedoplatok sú povinní zaplatiť tiež ručitelia,

12a

)

ak im zákon povinnosť ručenia ukladá a ak ich na plnenie tejto platobnej povinnosti

vyzve správca dane daňového dlžníka. Proti tejto výzve sa môže ručiteľ odvolať. V

odvolaní môže ručiteľ namietať len skutočnosť, že nie je ručiteľom alebo ručenie bolo

uplatnené vo väčšom než zákonom ustanovenom rozsahu.

§ 57

Zrušený od 20. 7. 1995

§ 58

Spôsob platenia dane a použitie platieb

(1)

Daň sa platí príslušnému správcovi dane v slovenskej mene. Pri každej platbe na daň

musí byť uvedená príslušná daň, na ktorej úhradu je platba určená. Správca dane prijme

platbu na úhradu príslušnej dane, a ak platba nie je označená, použije ju v poradí

podľa odseku 5; v takom prípade správca dane daňovému subjektu oznámi, na aký účel

podľa odseku 5 prijatú platbu použil.

(2)

Ak nemožno platbu použiť podľa odseku 5, správca dane vyzve daňový subjekt, aby v

určenej lehote oznámil, na úhradu ktorej dane má byť platba použitá; ak daňový subjekt

túto skutočnosť neoznámi v určenej lehote, správca dane bude považovať túto platbu

za daňový preplatok (

§ 63

).

(3)

Prijatú platbu na daň správca dane eviduje, pričom deň zaevidovania platby je zhodný

s dňom jej zaúčtovania.

(4)

Daň možno platiť

a)

bezhotovostným prevodom z účtu

1.

vedeného v banke na príslušný účet správcu dane,

2.

určeného na zloženie zábezpeky na daň, ak tak ustanovuje osobitný zákon,

1b

)

b)

v hotovosti,

1.

poštovým poukazom na príslušný účet správcu dane,

2.

zamestnancovi správcu dane pri výkone daňovej exekúcie, ak ide o platby, ktoré majú

byť daňovou exekúciou vymožené, ak nie je v daňovom exekučnom príkaze určené inak,

3.

zamestnancovi správcu dane v blokovom konaní,

4.

pri platbách do 10 000 Sk správcovi dane, ktorým je obec; na prijatú platbu je zamestnanec

správcu dane, ktorým je obec, povinný vydať potvrdenie.

(5)

Prijatá platba na daň sa použije na úhradu v tomto poradí

a)

peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky,

b)

bežné platby daní vrátane preddavkov na daň,

c)

vyrubená daň alebo vyrubený rozdiel dane,

d)

najstaršie daňové nedoplatky okrem úroku, pokuty a sankčného úroku, ktoré boli vyrubené

alebo uložené po 1. januári 2004,

e)

úrok,

f)

pokuta,

g)

sankčný úrok.

(6)

Správca dane je povinný prijať každú platbu na daň, i keď nie je vykonaná daňovým

subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt.

Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné.

§ 58a

Výzva

Ak daňový dlžník v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov

1

)

nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže

vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v náhradnej lehote. Táto lehota

nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového

dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve

možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok.

§ 59

Odklad platenia a povolenie splátok

(1)

Na žiadosť daňového subjektu môže správca dane, ktorým je obec, povoliť odklad platenia

dane, ktorej správu vykonáva, alebo platenie tejto dane v splátkach, ak by bolo neodkladné

zaplatenie dane spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Ak ide o inú daň ako podľa

prvej vety, môže daňový úrad alebo colný úrad povoliť na základe žiadosti daňového

subjektu odklad platenia tejto dane alebo jej platenie v splátkach.

(2)

Správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach, len

ak dlžná suma bude zabezpečená podľa tohto zákona (

§ 71

) alebo niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa osobitného zákona.

12b

)

(3)

Ak daňový subjekt žiada o povolenie odkladu platenia dane z príjmov alebo dane z

pridanej hodnoty, alebo spotrebných daní, alebo o povolenie platenia týchto daní v

splátkach, predloží analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.

(4)

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najviac

na dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane alebo rozdielu dane.

(5)

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach môže správca dane povoliť najskôr

odo dňa doručenia rozhodnutia o povolení odkladu platenia dane alebo rozhodnutia o

povolení platenia dane v splátkach.

(6)

Sankčný úrok sa nevyrubí, ak daňový subjekt dodrží tieto podmienky

a)

zaplatí odloženú daň vo výške a v lehote určenej v rozhodnutí správcu dane,

b)

zaplatí počas povoleného platenia dane v splátkach všetky splátky vo výške a v lehote

určenej v rozhodnutí správcu dane.

(7)

Počas odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach zaplatí daňový subjekt

úrok z odloženej sumy vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky

Slovenska platnej v deň, keď bol povolený odklad platenia dane alebo platenie dane

v splátkach. Úrok z odloženej sumy sa vyrubí za celú dobu povoleného odkladu platenia

dane alebo povoleného platenia dane v splátkach. Ak daňový subjekt zaplatí odloženú

sumu dane alebo daň v splátkach uloženú rozhodnutím správcu dane v lehote kratšej,

ako ukladá rozhodnutie, správca dane úrok z odloženej sumy vyrubí do dňa zaplatenia

odloženej sumy dane alebo do dňa zaplatenia dane v splátkach. Úrok z odloženej sumy

je splatný do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia; úrok nemožno vyrubiť, ak uplynulo

päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt zaplatil odloženú sumu dane alebo

daň v splátkach.

(8)

Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach

sa nemožno odvolať. Lehotu určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo

v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach nemožno predĺžiť ani odpustiť jej

zmeškanie.

(9)

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach možno povoliť podľa tohto zákona,

ak je to v súlade s osobitným predpisom.

8g

)

(10)

Odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane nepovolí, ak neuplynul

najmenej jeden rok odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení odkladu platenia

dane alebo v poslednom rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený ako

deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné

navzájom sa informovať o povolenom odklade platenia dane alebo o povolenom platení

dane v splátkach.

(11)

Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení

odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, ďalší

odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach správca dane môže povoliť, iba

ak uplynulo najmenej päť rokov odo dňa, ktorý bol v poslednom rozhodnutí o povolení

odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach určený

ako deň, keď mala byť daň zaplatená. Na tento účel sú daňové úrady a colné úrady povinné

navzájom sa informovať o plnení podmienok určených v rozhodnutí o povolenom odklade

platenia dane alebo o povolenom platení dane v splátkach.

(12)

Ak daňový subjekt nesplní podmienky podľa odseku 6 určené v rozhodnutí o povolení

odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v splátkach, je

daňový úrad alebo colný úrad povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných

dní odo dňa, keď mala byť daň alebo posledná splátka dane zaplatená.

(13)

Ak daňový úrad alebo colný úrad pri vymáhaní dlžnej sumy zistí, že zabezpečenie dlžnej

sumy nepostačuje na jej pokrytie, písomne o tejto skutočnosti bezodkladne informuje

ministerstvo a daňové riaditeľstvo alebo ministerstvo a colné riaditeľstvo.

(14)

Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom

subjekte údaje uvedené v

§ 23b ods. 7 písm. a) až c)

a

e) až g)

a výšku povoleného odkladu platenia dane alebo povoleného platenia dane v splátkach.

(15)

Ustanovenia odsekov 1 až 14 sa vzťahujú aj na povolenie odkladu platenia daňového

nedoplatku alebo na povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach.

§ 60

Deň platby

(1)

Za deň platby sa považuje

a)

pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke deň, kedy bolo uskutočnené odpísanie

z účtu daňového subjektu,

b)

pri platbách v hotovosti deň, kedy banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť

prijala alebo prevzala.

(2)

Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty správcov daní vždy najneskôr

nasledujúci pracovný deň po tom, keď platba z účtu daňového subjektu bola uskutočnená

alebo keď bola v prospech účtu správcu dane prijatá v hotovosti. Ak je účet správcu

dane vedený v inej banke ako účet daňového subjektu, z ktorého je platba prevádzaná,

je banka, ktorá uskutočňuje prevod, povinná previesť uhradzovanú sumu tej banke, v

ktorej je vedený účet správcu dane, v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete.

Rovnakým spôsobom sa postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu správcu dane

v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty správcu dane, pripíše v ich prospech takto

prevedené platby najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom

získala dispozičné právo. Banky sú súčasne povinné oznámiť správcovi dane deň, kedy

došlo k odpísaniu platby z účtu daňovníka. Ak banka alebo pošta nedodrží tieto lehoty,

je povinná uhradiť správcovi dane zo sumy neprevedenej včas sankciu vo výške trojnásobku

základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v deň, keď mala banka alebo

pošta previesť platbu na príslušné účty správcu dane.

(3)

Ak daňový subjekt dá príkaz na úhradu daňovej povinnosti a banka príkaz nerealizuje

v deň uvedený na príkaze z iných dôvodov, ako je nedostatok finančných prostriedkov

na účte daňového subjektu, ručí daňovému subjektu banka.

(4)

Úhrada daňových pohľadávok má prednosť pred inými úhradami.

(5)

Dodržanie postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2 a 3 môže kontrolovať správca

dane, v ktorého prospech bola platba uskutočnená, alebo správca dane ním dožiadaný.

§ 61

Evidencia daní

(1)

Predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a

platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov

a nedoplatkov. Tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov

oddelene za každý druh dane.

(2)

Výška dane a jej platby sa evidujú na základe predpisových alebo odpisových poukazov.

(3)

Na debetnej strane osobných účtov sa evidujú predpisy a odpisy daňovej povinnosti,

vrátane ich prípadných opráv. Ak sa odpisovým poukazom znižuje len platobná povinnosť,

eviduje sa na debetnej strane. Záznamy predpisových a odpisových poukazov sa mesačne

uzavierajú a porovnávajú so stavom zaevidovaným na osobných účtoch.

(4)

Platby a vratky dane sú evidované na kreditnej strane osobných účtov. Podkladom pre

evidenciu sú najmä doklady bánk a pôšt. Vratky dane sa môžu uskutočniť len na základe

vydaných platobných poukazov, ktoré sú evidované v zázname vydaných platobných poukazov.

Pri uzatváraní záznamu vydaných platobných poukazov sa postupuje obdobne ako pri uzatváraní

záznamov predpisových poukazov.

(5)

Správnosť evidencie na kreditnej strane sa mesačne odsúhlasuje podľa dokladov bánk

zasielaných správcovi dane.

(6)

Nevymožiteľný daňový nedoplatok sa eviduje v pomocnej evidencii správcu dane v príslušnom

členení. Rovnako sa eviduje daňový nedoplatok daňového dlžníka, na ktorého bol vyhlásený

konkurz alebo ktorému bola povolená reštrukturalizácia. Daňový nedoplatok sa vyradí

z evidencie daní alebo z pomocnej evidencie správcu dane nasledujúci deň po dni nadobudnutia

platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky (

§ 65b

). Daňový nedoplatok sa považuje za nevymožiteľný, ak

a)

jeho vymáhanie od daňového dlžníka alebo aj od iných osôb, od ktorých mohol byť vymáhaný,

je bezvýsledné,

b)

majetkové pomery daňového dlžníka by neviedli ani k čiastočnému uspokojeniu daňového

nedoplatku,

c)

majetok daňového dlžníka nepostačuje ani na pokrytie exekučných nákladov a hotových

výdavkov (

§ 90

) a správca dane rozhodnutím zastaví daňové exekučné konanie,

d)

je jeho vymáhanie spojené s ťažkosťami a možno predpokladať, že ďalšie vymáhanie

by neviedlo ani k čiastočnému uspokojeniu daňového nedoplatku,

e)

jeho výška v úhrne za všetky dane nepresahuje 5 000 Sk.

(7)

Z údajov evidencie príjmov sa daňovým subjektom na ich žiadosť vydávajú potvrdenia

o stave ich osobných účtov a pre potreby správcu dane výkazy daňových nedoplatkov.

(8)

Na poskytovanie informácií z evidencie príjmov sa vzťahuje primerane

§ 23

.

(9)

Vzory predpisových, odpisových a platobných poukazov a záznamov k nim určí daňové

riaditeľstvo, ak je správcom dane daňový úrad; ak je správcom dane colný úrad, určí

ich colné riaditeľstvo.

§ 62

Zrušený od 1. 12. 2001

§ 63

Daňové preplatky a úrok

(1)

Daňový preplatok (ďalej len „preplatok“) je suma platby, ktorá prevyšuje splatnú

daň.

(2)

Preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň a na úhradu prípadného

daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu splatného preddavku na daň a

na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového

nedoplatku sa považuje deň, ktorý nasleduje po dni vzniku preplatku.

(3)

Preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla a iných platieb

13c

)

možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej dani, cle a iných platbách.

O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový subjekt.

(4)

Ak nemožno preplatok použiť podľa odsekov 2 a 3, správca dane na žiadosť daňového

subjektu tento preplatok použije na úhradu inej dane alebo ho vráti, ak je väčší ako

100 Sk. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, správca dane vráti preplatok do jedného

mesiaca od doručenia žiadosti o jeho vrátenie; preplatok na dani z príjmov za príslušné

zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania

podľa osobitného zákona,

6ec

)

najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku preplatku. Ak sa žiadosti o vrátenie preplatku

vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva. Preplatok nemožno vrátiť,

ak žiadosť o jeho vrátenie bola podaná po zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane

(

§ 45

). Žiadosť o vrátenie preplatku alebo o jeho preúčtovanie nepodlieha správnym poplatkom.

(5)

Ak nepožiada daňový subjekt, ktorého daňová povinnosť už úplne zanikla, o vrátenie

daňového preplatku do troch rokov od konca roku, v ktorom nadobudol právoplatnosť

posledný platobný výmer na daň, na ktorej je preplatok, nárok na vrátenie preplatku

zaniká.

(6)

Ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 4, je povinný zaplatiť

daňovému subjektu úrok vo výške trojnásobku základnej úrokovej sadzby Národnej banky

Slovenska platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma preplatku podľa tohto

zákona vrátená, pričom úrok sa vypočíta zo sumy preplatku a počtu dní jeho zadržania.

Rovnako správca dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia

nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa

nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa odsekov 8 a 10.

(7)

Proti rozhodnutiu správcu dane o žiadosti o vrátenie preplatku môže daňový subjekt

podať odvolanie do pätnástich dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie nemá odkladný

účinok.

(8)

Nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty alebo spotrebná daň, pri ktorej bolo uplatnené

jej vrátenie podľa osobitných predpisov,

13d

)

sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov dane z pridanej hodnoty a spotrebných

daní toho istého daňového subjektu. Ak sa nadmerný odpočet alebo spotrebná daň, pri

ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, nevyužije na kompenzáciu daňových nedoplatkov

dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní toho istého daňového subjektu alebo

sa použije čiastočne, použije sa pred jeho vrátením na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov

na iných daniach

13e

)

alebo na úhradu jeho preddavku na daň nezaplateného v lehote splatnosti. O vykonaní

kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt. Nadmerný odpočet

dane z pridanej hodnoty sa takto použije v posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného

odpočtu dane z pridanej hodnoty. Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia

jej vrátenia, správca dane použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie

podľa osobitných predpisov.

13d

)

(9)

Ustanovenie odseku 8 sa primerane použije aj na daň z motorových vozidiel, pri ktorej

bolo uplatnené vrátenie podľa osobitného zákona.

13ea

)

(10)

Spotrebná daň, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie podľa osobitného zákona,

1b

)

sa použije na kompenzáciu daňových nedoplatkov na tej istej dani, na cle a iných

platbách. Ak sa spotrebná daň takto nepoužije alebo ak sa použije len čiastočne, použije

sa pred jej vrátením na kompenzáciu daňových nedoplatkov na iných spotrebných daniach

a dani z pridanej hodnoty

13d

)

alebo na iných daniach.

13e

)

O vykonaní kompenzácie je správca dane povinný písomne upovedomiť daňový subjekt.

Spotrebnú daň, ktorá má byť vrátená na základe uplatnenia jej vrátenia, správca dane

použije na kompenzáciu v posledný deň lehoty na vrátenie podľa osobitného zákona.

1b

)

§ 63a

Započítanie daňových pohľadávok

(1)

Na účely započítania daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňový

nedoplatok. Ak má daňový úrad alebo colný úrad daňovú pohľadávku voči daňovému dlžníkovi

a daňový dlžník má zároveň pohľadávku voči štátnej rozpočtovej organizácii, možno

tieto pohľadávky navzájom započítať. Započítaním takéto pohľadávky zaniknú vo výške,

v ktorej sa kryjú, a to dňom doručenia potvrdenia daňového riaditeľstva alebo colného

riaditeľstva o započítaní pohľadávky daňovému dlžníkovi.

(2)

Započítať možno len nepremlčané pohľadávky, ak výška pohľadávky v jednotlivom prípade

presiahne 10 000 Sk.

(3)

Úkonom daňového dlžníka smerujúcim k započítaniu daňových pohľadávok je žiadosť o

započítanie. Takúto žiadosť podáva daňový dlžník na príslušnom daňovom úrade alebo

colnom úrade a musí obsahovať

a)

obchodné meno alebo názov, sídlo, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka, ak

ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu alebo miesto

podnikania, ak je odlišné od trvalého pobytu, a daňové identifikačné číslo, ak ide

o fyzickú osobu,

b)

identifikáciu pohľadávky daňového dlžníka voči štátnej rozpočtovej organizácii, ktorú

možno započítať, s uvedením jej výšky a právneho dôvodu vzniku a s uvedením príslušného

správcu tohto záväzku,

c)

identifikáciu daňovej pohľadávky s uvedením daňového úradu alebo colného úradu príslušného

na správu tejto pohľadávky a prípadne číslo rozhodnutia, ktorým bola daňová pohľadávka

vyrubená,

d)

vyhlásenie daňového dlžníka, že žiada o započítanie pohľadávok podľa písmen b) a

c),

e)

dátum a podpis daňového dlžníka.

(4)

Daňový úrad alebo colný úrad úplnú žiadosť podľa odseku 3 postúpi spolu s potvrdením

výšky a identifikácie daňovej pohľadávky podľa odseku 3 písm. c) daňovému riaditeľstvu

alebo colnému riaditeľstvu. Ak daňový dlžník nepredloží daňovému úradu alebo colnému

úradu úplnú žiadosť, daňový úrad alebo colný úrad vyzve daňového dlžníka na doplnenie

žiadosti v lehote najmenej ôsmich dní a poučí ho o následkoch nevyhovenia výzve. Do

predloženia úplnej žiadosti daňovým dlžníkom sa postup podľa odseku 8 prvej vety neuplatní.

(5)

Úkonom smerujúcim k započítaniu je aj žiadosť daňového riaditeľstva alebo colného

riaditeľstva o poskytnutie údajov daňovými úradmi alebo colnými úradmi o existencii

a výške daňových pohľadávok voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe identifikovanej

v žiadosti. Daňové úrady alebo colné úrady sú povinné poskytnúť požadované údaje bez

zbytočného odkladu.

(6)

Daňové riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo overí správnosť údajov uvedených v žiadosti

a požiada príslušného správcu pohľadávky o potvrdenie, že záväzok zodpovedajúci pohľadávke

daňového dlžníka uznáva. Po potvrdení pohľadávky podľa prvej vety je správca pohľadávky

povinný zdržať sa úkonov smerujúcich k zmene potvrdených údajov. Daňové riaditeľstvo

alebo colné riaditeľstvo po overení a potvrdení údajov príslušným správcom pohľadávky

vydá potvrdenie o započítaní, ktoré doručí daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej

organizácii a príslušnému daňovému úradu alebo colnému úradu; daňovému dlžníkovi a

štátnej rozpočtovej organizácii sa toto potvrdenie doručuje do vlastných rúk. Ak daňové

riaditeľstvo alebo colné riaditeľstvo vzájomné pohľadávky nezapočíta, oznámi túto

skutočnosť daňovému dlžníkovi, štátnej rozpočtovej organizácii a daňovému úradu alebo

colnému úradu; daňovému dlžníkovi a štátnej rozpočtovej organizácii sa toto oznámenie

doručuje do vlastných rúk.

(7)

Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad

môže vyrubiť sankčný úrok podľa

§ 35b

len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho

dňu doručenia žiadosti o započítanie daňovej pohľadávky daňovému úradu alebo colnému

úradu. Ak daňová pohľadávka zanikla započítaním čiastočne, na tú časť daňovej pohľadávky,

ktorá zanikla započítaním, sa pri vyrubení sankčného úroku vzťahuje prvá veta; na

nezapočítanú časť daňovej pohľadávky sa vzťahuje

§ 35b

.

(8)

Odo dňa doručenia žiadosti podľa odseku 3 do dňa doručenia potvrdenia o započítaní

podľa odseku 6 daňovému úradu alebo colnému úradu nemožno použiť postup podľa

§ 63

. To platí, aj ak nedôjde k započítaniu daňových pohľadávok a oznámenie o tejto skutočnosti

je doručené daňovému úradu alebo colnému úradu. Kompenzáciu podľa

§ 63

daňový úrad alebo colný úrad môže vykonať najskôr ku dňu nasledujúcemu po dni doručenia

oznámenia podľa odseku 6 poslednej vety.

(9)

Na započítanie podľa tohto zákona sa nevzťahujú ustanovenia všeobecných predpisov.

13da

)

§ 64

Úľava alebo odpustenie daňového nedoplatku

(1)

Na účely tohto ustanovenia sa daňovým nedoplatkom rozumie daňový nedoplatok na dani

okrem sankčného úroku, úroku a pokuty.

(2)

Správca dane môže na žiadosť daňového dlžníka, ktorým je fyzická osoba, povoliť úľavu

alebo odpustiť daňový nedoplatok, s výnimkou daňového nedoplatku na dani z pridanej

hodnoty a spotrebných daniach, ak by jeho vymáhaním bola vážne ohrozená výživa daňového

dlžníka alebo osôb odkázaných na jeho výživu. Splnenie podmienky je daňový dlžník

povinný preukázať.

(3)

Ak správca dane rozhodnutím daňovému dlžníkovi povolí úľavu alebo odpustí daňový

nedoplatok, nevyrubí mu do dňa doručenia tohto rozhodnutia sankčný úrok podľa

§ 35b

alebo jeho pomernú časť, ktorá prislúcha k povolenej úľave na daňovom nedoplatku.

(4)

Povolenie úľavy alebo odpustenie daňového nedoplatku môže byť viazané na podmienky,

najmä na povinnosť zaplatiť časť daňového nedoplatku v určenej lehote.

(5)

Povoliť úľavu alebo odpustiť daňový nedoplatok možno len v súlade s osobitným predpisom.

8g

)

§ 65

Odpísanie daňového nedoplatku

(1)

Ak daňový dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu alebo daňový nedoplatok alebo

jeho časť nemohol správca dane uspokojiť z dedičstva, správca dane z vlastného podnetu

odpíše daňový nedoplatok ku dňu vydania rozhodnutia o odpísaní.

(2)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok ku dňu zániku daňového

subjektu. Ak zániku daňového subjektu predchádza jeho zrušenie bez likvidácie, správca

dane daňový nedoplatok alebo jeho časť neodpíše; to neplatí, ak sa likvidácia podľa

osobitného predpisu nevyžaduje.

13eb

)

(3)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňový nedoplatok alebo jeho časť aj v prípadoch

podľa

§ 64

a

103

; rovnako správca dane odpíše daňový nedoplatok, ak dlžník vzniesol námietku premlčania,

a to len v rozsahu uplatňovanej námietky (

§ 69 ods. 3

).

(4)

Odpísaním daňového nedoplatku podľa odsekov 1, 2 a 3 daňový nedoplatok zaniká.

(5)

Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odsekov 1 a 2 sa nedoručuje a je

právoplatné dňom jeho vydania. Rozhodnutie o odpísaní daňového nedoplatku podľa odseku

3 sa doručuje daňovému dlžníkovi a je právoplatné dňom jeho doručenia.

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 sa rovnako vzťahujú aj na odpísanie peňažného plnenia

uloženého rozhodnutím správcu dane, exekučných nákladov a hotových výdavkov vyrubených

rozhodnutím správcu dane podľa tohto zákona.

§ 65a

Odpísanie daňovej pohľadávky v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní

(1)

Správca dane z vlastného podnetu odpíše daňovú pohľadávku (

§ 95 ods. 1

) voči dlžníkovi

13ec

)

alebo jej časť na základe

a)

uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie,

b)

právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku,

c)

právoplatného uznesenia súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku,

d)

právoplatného uznesenia súdu o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačuje

ani na úhradu pohľadávok proti podstate,

e)

právoplatného uznesenia súdu o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba.

(2)

Ak po skončení konkurzu zostane majetok právnickej osobe alebo fyzickej osobe zodpovednej

za zaplatenie daňového nedoplatku, odpíše správca dane daňovú pohľadávku alebo jej

časť podľa odseku 1 písm. b) po skončení likvidácie; to neplatí, ak sa likvidácia

podľa osobitného predpisu nevyžaduje.

13eb

)

(3)

Odpísaním daňovej pohľadávky daňový nedoplatok zaniká.

(4)

Rozhodnutie o odpísaní daňovej pohľadávky je právoplatné dňom jeho vydania a nedoručuje

sa.

§ 65b

Postúpenie daňovej pohľadávky

(1)

Na účely postúpenia daňových pohľadávok sa za daňovú pohľadávku považuje daňová pohľadávka

znížená o daňové záväzky (

§ 95

). Daňový úrad alebo colný úrad môže postúpiť tretej osobe daňovú pohľadávku voči

daňovému dlžníkovi, ktorý je v konkurze alebo v likvidácii. Treťou osobou môže byť

len právnická osoba so 100 % majetkovou účasťou štátu. Táto osoba daňovú pohľadávku

ďalej môže postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu alebo

právnickej osobe zriadenej zákonom; na postupcu sa postup podľa odseku 3 vzťahuje

primerane.

(2)

O postúpení daňovej pohľadávky podľa odseku 1 uzatvára daňové riaditeľstvo alebo

colné riaditeľstvo s treťou osobou písomnú zmluvu o postúpení daňovej pohľadávky.

Súčasťou tejto zmluvy je aj vysporiadanie práv zo zabezpečenia daňovej pohľadávky.

Pohľadávku možno postúpiť len za odplatu.

(3)

Daňový úrad alebo colný úrad bez zbytočného odkladu oznámi postúpenie daňovej pohľadávky

daňovému dlžníkovi a súdu, ktorý vyhlásil konkurz.

13ed

)

Ak splnenie postúpenej daňovej pohľadávky je zabezpečené záložným právom, ručením

alebo iným spôsobom, je daňový úrad alebo colný úrad povinný postúpenie daňovej pohľadávky

písomne oznámiť aj osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.

(4)

Právo nakladať s postúpenou daňovou pohľadávkou prechádza na tretiu osobu dňom platnosti

zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky. Daňový úrad alebo colný úrad odpíše daňovú

pohľadávku zo svojej evidencie ku dňu platnosti zmluvy o postúpení daňovej pohľadávky.

(5)

Daňový úrad alebo colný úrad je povinný odovzdať tretej osobe všetky doklady a poskytnúť

všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej daňovej pohľadávky.

(6)

Odplata za postúpenie daňovej pohľadávky podľa odseku 2 je príjmom štátneho rozpočtu.

(7)

Na postúpenie daňovej pohľadávky podľa tohto zákona sa osobitný predpis

13ee

)

nepoužije.

§ 65c

Ak správca dane nezačal daňové exekučné konanie a daňový subjekt je v omeškaní s platením

dane viac ako dvanásť mesiacov odo dňa splatnosti dane a ak táto dlžná suma v úhrne

za všetky dane presiahne 1 000 000 Sk, je správca dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu na tento daňový subjekt za

podmienok ustanovených v osobitnom predpise.

8aa

)

§ 65d

Zrušený od 1. 9. 2007

§ 66

Preddavky

(1)

Preddavok je povinná platba na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho

obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

(2)

Daňovník platí určený preddavok na daň

a)

v prípadoch určených týmto zákonom alebo osobitným predpisom v lehotách a výške v

nich ustanovených,

b)

na základe rozhodnutia správcu dane.

(3)

Správca dane na základe žiadosti daňového subjektu môže určiť platenie preddavkov

na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise.

6ec

)

Daňový subjekt spolu so žiadosťou predloží analýzu finančnej a ekonomickej situácie,

ktorá bude preukazovať aj dôvod požadovaného spôsobu platenia preddavkov na daň. Platenie

preddavkov na daň aj z iných dôvodov, ako je uvedené v osobitnom predpise,

6ec

)

môže určiť správca dane aj z vlastného podnetu.

(4)

Po skončení zdaňovacieho obdobia sa preddavky na daň započítavajú na úhradu dane.

§ 67

Zrušený od 1. 1. 2004

§ 68

Vyberanie dane zrážkou

Daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z

daňového základu, odvedie správcovi dane v lehote ustanovenej týmto zákonom alebo

osobitným predpisom. Ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybraté v určenej výške

alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy

k priamemu plateniu.

§ 69

Premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok

(1)

Právo vybrať daňový nedoplatok je premlčané po šiestich rokoch po skončení roka,

v ktorom vznikol.

(2)

Ak správca dane vykoná úkon na vybratie daňového nedoplatku, premlčacia lehota začína

plynúť znovu po skončení kalendárneho roku, v ktorom bol daňový dlžník o tomto úkone

upovedomený; daňový nedoplatok je však možné vybrať najneskôr do 20 rokov po skončení

roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Úkonom vykonaným na vybratie daňového nedoplatku

je doručenie výzvy podľa

§ 58a

, proti ktorej daňový dlžník nepodal námietku alebo doručenie rozhodnutia, ktorým

správca dane nevyhovie námietke daňového subjektu proti výzve.

(3)

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po 20 rokoch po skončení kalendárneho

roku, v ktorom nadobudla daňová exekučná výzva právoplatnosť.

(4)

Odo dňa začatia plynutia lehoty podľa odseku 3, lehoty podľa odsekov 1 a 2 neplynú.

(5)

Na premlčanie práva vybrať a vymáhať daňový nedoplatok správca dane prihliadne, iba

ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatňovanej námietky.

Podanie námietky má odkladný účinok. Správca dane posúdi vznesenú námietku, rozhodne

o nej rozhodnutím; rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie. Proti rozhodnutiu sa daňový

dlžník môže odvolať.

§ 70

Zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň

(1)

Ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň za bežný kalendárny rok

alebo predchádzajúce zdaňovacie obdobia bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti

nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie alebo vyberanie dane spojené so

značnými ťažkosťami, môže správca dane s uvedením dôvodov, na základe ktorých pokladá

vyberanie a vymáhanie za ohrozené, vydať zabezpečovací príkaz. V zabezpečovacom príkaze

uloží daňovému subjektu, aby najneskôr do troch dní v príkaze uvedenú sumu dane zabezpečil

v prospech správcu dane, a to spôsobom uvedeným v príkaze, najmä zložením istoty na

jeho účet alebo do určenej depozitnej úschovy.

(2)

Ak zloží daňový subjekt dostatočnú istotu, toto zabezpečenie sa nevykoná a už vykonané

zabezpečovacie úkony správca dane zruší.

(3)

Proti zabezpečovaciemu príkazu sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.

Ak odvolací orgán nerozhodne o odvolaní do tridsiatich dní po jeho podaní, zabezpečovací

príkaz stráca účinnosť. Pri plnení zabezpečovacieho príkazu sa primerane použijú ustanovenia

o daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke.

(4)

Výšku nevyrubenej ohrozenej dane určí správca dane podľa vlastných pomôcok. Ak nehrozí

nebezpečenstvo omeškania, môže správca dane vyzvať daňový subjekt, aby v trojdennej

lehote oznámil údaje potrebné pre takéto určenie dane.

(5)

Ak tuzemský dlžník plní svoje platobné záväzky voči devízovému cudzincovi, ktorý

podlieha zdaneniu v tuzemsku, zrazí súčasne s výplatou dlžnej sumy z tejto sumy preddavok

na daň v určenej výške a príslušnému správcovi dane oznámi identifikačné údaje o tejto

zrážke.

(6)

V jednotlivých prípadoch môže správca dane a pri skupine dlžníkov alebo druhov platieb

daňové riaditeľstvo určiť výšku zrážky odchylne od všeobecnej úpravy.

(7)

Ak nepodá daňový dlžník – devízový cudzinec – daňové priznanie ani na výzvu a ak

nie je možné zabezpečiť daň bez jeho súčinnosti podľa pomôcok správcu dane, považuje

sa daň za vyrovnanú vykonanou zrážkou podľa odseku 5.

§ 71

(1)

Správca dane môže rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného

práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke

daňového dlžníka. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným

pomôckam vrátane osobného automobilu ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo

k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený.

Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu

záložného práva daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo

k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením

záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.

Proti rozhodnutiu podľa štvrtej vety sa v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia daňový

dlžník môže odvolať; rovnako proti rozhodnutiu podľa piatej vety sa môže odvolať daňový

dlžník a poddlžník. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik

pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať.

Odvolanie nemá odkladný účinok. Na vznik záložného práva sa vyžaduje zápis alebo registrácia

rozhodnutia o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového

dlžníka alebo poddlžníka s vyznačením jeho vykonateľnosti podľa osobitného predpisu.

13h

)

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 musí obsahovať okrem náležitostí podľa

§ 30 ods. 2

aj rodné číslo, ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,

13ha

)

označenie daňového nedoplatku, predmetu záložného práva a zákaz daňovému dlžníkovi

alebo poddlžníkovi nakladať s predmetom záložného práva bez predchádzajúceho súhlasu

správcu dane.

(3)

Ak ide o nehnuteľnosť, byt alebo nebytový priestor, zašle správca dane rozhodnutie

o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, bytu alebo nebytovému priestoru s vyznačením

jeho vykonateľnosti do katastra nehnuteľností.

13a

)

Správca dane oznámi katastru nehnuteľností, kedy nadobudlo rozhodnutie o zriadení

záložného práva k nehnuteľnosti právoplatnosť. Pri zriadení záložného práva k cenným

papierom správca dane prikáže právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného

predpisu,

19c

)

aby registrovala pozastavenie práva nakladať s cenným papierom.

(4)

Záložné právo podľa odseku 1 možno zriadiť aj na zabezpečenie istej daňovej pohľadávky,

ktorá vznikne v budúcnosti, ak je odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená

daň nebude uhradená.

(5)

Správca dane je oprávnený na účely podľa odseku 1 vyzvať daňového dlžníka, aby predložil

súpis svojho majetku. Daňový dlžník je povinný tejto výzve v určenej lehote vyhovieť.

(6)

Správca dane dbá, aby hodnota predmetu záložného práva podľa odseku 1 bola primeraná

sume daňového nedoplatku, na zabezpečenie ktorého sa záložné právo zriaďuje. Ak daňový

dlžník v čase vydania rozhodnutia o zriadení záložného práva nevlastní predmet záložného

práva, ktorého hodnota je primeraná sume daňového nedoplatku, môže správca dane rozhodnúť

o zriadení záložného práva aj na predmet vyššej hodnoty. Správca dane má právo skontrolovať

pravdivosť súpisu majetku daňového dlžníka.

(7)

Právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení

záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu

dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa

osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa

a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný

vopred oznámiť správcovi dane.

(8)

Zabezpečenie daňového nedoplatku sa vykonáva na náklady daňového dlžníka. Ak daňový

dlžník neuhradí náklady na zabezpečenie daňového nedoplatku, správca dane je oprávnený

ich vymáhať v daňovom exekučnom konaní.

(9)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 10 sa rovnako vzťahujú aj na zabezpečenie daňovej

pohľadávky a istej daňovej pohľadávky, ktorá vznikne v budúcnosti.

(10)

Ustanovenia osobitného predpisu o záložnom práve

13b

)

sa použijú, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 71a

(1)

Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo

na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku

podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného

predpisu.

13h

)

Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo

v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis.

8aa

)

(2)

Rozhodnutie o zriadení záložného práva môže správca dane z vlastného alebo iného

podnetu zmeniť alebo zrušiť, a to aj čiastočne, ak daňový subjekt daňovú pohľadávku

alebo daňový dlžník alebo poddlžník alebo iná osoba (

§ 58 ods. 6

) daňový nedoplatok zaplatila celkom alebo sčasti, alebo ak zanikol predmet záložného

práva alebo zanikla daňová pohľadávka. Rozhodnutie sa doručí daňovému subjektu a v

prípade daňového nedoplatku daňovému dlžníkovi alebo poddlžníkovi, ktorí proti nemu

môžu v lehote 15 dní odo dňa doručenia podať odvolanie. Právoplatné rozhodnutie sa

doručí registru podľa osobitného predpisu.

13h

)

§ 72

Zrušený od 1. 9. 1992

§ 72a

Zrušený od 1. 9. 1992

§ 73

Základné ustanovenia

(1)

Daňové nedoplatky podľa tohto zákona môže vymáhať len správca dane. Ak je správcom

dane obec, môže zabezpečiť vymáhanie daňových nedoplatkov aj podľa osobitných predpisov.

14

)

Rovnako sa vymáhajú aj peňažné plnenia uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové

výdavky.

(2)

Správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, je oprávnený vykonávať v daňovom

exekučnom konaní všetky právne úkony v mene štátu.

(3)

Správca dane je v odôvodnených prípadoch oprávnený v daňovom exekučnom konaní vyzvať

daňového dlžníka, aby predložil doklady potvrdzujúce vlastníctvo k majetku, výšku

úhrad v prospech správcu dane a ďalšie dôkazy. Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú

veci,

13f

) práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, pohľadávky, hotové

peniaze, devízové hodnoty, veci z drahých kovov a iné veci, pri ktorých nedochádza

k predaju, cenné papiere, mzda a iné príjmy.

(4)

Správca dane je povinný

a)

zisťovať, či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania,

b)

vykonať daňovú exekúciu len v súlade s týmto zákonom a spôsobmi, aké tento zákon

ustanovuje.

(5)

Ak sa u daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa vykonáva daňová exekúcia a súčasne prebieha

alebo sa začne iná exekúcia,

14

)

ale ich predmetom nie je ten istý majetok, vykonajú sa súbežne; v takom prípade môže

správca dane uplatniť úhradu daňového nedoplatku v rozvrhovom pojednávaní podľa osobitného

predpisu.

14a

)

Ak sa na ten istý majetok daňového dlžníka alebo jeho ručiteľa začalo daňové exekučné

konanie skôr ako iné exekučné konanie,

14b

)

vykoná sa prednostne daňová exekúcia.

(6)

Prechodom vlastníctva hnuteľnej veci na vydražiteľa alebo prechodom vlastníctva hnuteľnej

veci na nadobúdateľa uvedeného v

§ 84m ods. 7

a

§ 84n ods. 2

zanikajú závady viaznuce na veci.

(7)

Proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako daňový dlžník, možno vykonať

daňovú exekúciu, ak sa dokladmi preukáže, že

a)

na neho prešla povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,

b)

na neho prešli záväzky podľa osobitného predpisu,

14c

)

c)

od neho možno podľa tohto zákona vyžadovať plnenie za daňového dlžníka.

V týchto prípadoch ustanovenie

§ 43

zostáva nedotknuté.

(8)

Predmetom daňovej exekúcie môže byť aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Ak ide o majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, je účastníkom daňového

exekučného konania aj manžel daňového dlžníka; to neplatí, ak do dňa právoplatnosti

rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania (

§ 75

) bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vyporiadané dohodou alebo súdnym rozhodnutím,

alebo ak manžel daňového dlžníka do dňa právoplatnosti rozhodnutia o začatí daňového

exekučného konania (

§ 75

) preukáže, že tento majetok alebo jeho časť nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

(9)

Daňová exekúcia je neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby.

Právo na majetok, proti ktorému je daňová exekúcia neprípustná, môže daňový dlžník

alebo tretia osoba uplatniť u správcu dane. Ak daňový dlžník alebo tretia osoba uplatnia

návrh na vylúčenie majetku z daňovej exekúcie na súde, správca dane takýto majetok

vylúči z daňovej exekúcie až do rozhodnutia súdu. Rozhodnutie o vylúčení majetku z

daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi a tretej osobe a je právoplatné dňom

jeho doručenia.

(10)

Ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným právom, správca dane môže vykonať

exekúciu na tento predmet len so súhlasom záložných veriteľov. Ak na predmete daňovej

exekúcie vzniklo viac záložných práv a správca dane je jedným zo záložných veriteľov,

správca dane je povinný písomne oznámiť začatie daňového exekučného konania aj ostatným

záložným veriteľom, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred

správcom dane. Pri oznamovaní správca dane postupuje podľa

§ 75 ods. 4

.

(11)

Navrátenie do predošlého stavu je v daňovom exekučnom konaní vylúčené.

§ 74

Exekučný titul

(1)

Exekučným titulom je

a)

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým bolo uložené peňažné plnenie,

b)

vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

(2)

Výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje

a)

označenie daňového dlžníka,

b)

výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, prípadne opravných daňových priznaní

alebo dodatočných daňových priznaní, alebo oznámení, alebo hlásení,

c)

výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania

alebo hlásenia podľa osobitných zákonov,

d)

výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých

druhov daní,

e)

pôvodnú splatnosť daní,

f)

deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

Deň vyhotovenia výkazu daňového nedoplatku je dňom jeho vykonateľnosti. Daňový dlžník

sa neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.

§ 75

Začatie daňového exekučného konania

(1)

Daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním

rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí

daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nemožno

proti nemu podať opravné prostriedky.

(2)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal,

b)

číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo

daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového

dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť

registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa

osobitných predpisov,

13ha

)

d)

označenie konkrétneho exekučného titulu,

e)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

f)

označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového

dlžníka,

g)

výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka osobám užívajúcim, evidujúcim,

nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka

alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením

ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia

oznámenia podľa

§ 76 ods. 6

vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať

s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného

konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania,

h)

označenie majetku, na ktorý sa vzťahuje výrok podľa písmena g),

i)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

(3)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi

ani jeho ručiteľovi.

(4)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje osobe, u ktorej má

daňový dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v

§ 82h ods. 1

. V týchto prípadoch rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania neobsahuje údaje

uvedené v odseku 2 písm. f) a g).

(5)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobe podľa odseku 2

písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného

konania sa zakazuje osobe podľa odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového

dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť majetok

daňového dlžníka do výšky daňového nedoplatku uvedeného v rozhodnutí. Týmto nie je

dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa

§ 71

.

§ 76

Daňová exekučná výzva

(1)

Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí

daňového exekučného konania osobe podľa

§ 75 ods. 2 písm. f)

.

(2)

Daňová exekučná výzva obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo

daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového

dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť

registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa

osobitných predpisov,

13ha

)

d)

oznámenie o začatí daňového exekučného konania,

e)

výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo právoplatných

a vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie,

f)

výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto

lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia exekučnej výzvy,

g)

upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane,

správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok

daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo zákonné záložné právo správcu

dane (

§ 71

), na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v

§ 82h ods. 1

,

h)

označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,

i)

zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,

ak sa zákaz nakladať s jeho majetkom neuložil už podľa

§ 71 ods. 2

, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis

hnuteľného majetku,

j)

poučenie o možnosti podať opravný prostriedok [

§ 30 ods. 2 písm. e)

],

k)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

(3)

Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných rúk, pričom náhradné

doručenie daňovej exekučnej výzvy je vylúčené. Za doručenie do vlastných rúk sa považuje

aj doručenie

a)

zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomností daňového dlžníka,

b)

opatrovníkovi, ak je daňový dlžník postihnutý duševnou poruchou alebo nie je schopný

zrozumiteľne sa vyjadrovať, alebo ak mu bol opatrovník určený z iných podobných dôvodov,

c)

verejnou vyhláškou, ak sa nepodarilo doručiť daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi

na známu adresu v zahraničí alebo sídlo, alebo pobyt daňového dlžníka nie je známy;

na doručovanie verejnou vyhláškou sa vzťahujú ustanovenia

§ 19

,

d)

podľa

§ 17 ods. 10 a 11

.

(4)

Ak daňový dlžník bezdôvodne odoprie prijať daňovú exekučnú výzvu, je táto doručená

dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť daňový dlžník poučený tým, kto

ju doručuje.

(5)

Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu

dane odvolanie, ak

a)

nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia

jeho vymáhateľnosti,

b)

sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

Odvolanie musí byť odôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Odvolanie

má odkladný účinok. Na rozhodovanie o odvolaní sa vzťahujú ustanovenia

§ 46 až 48

.

(6)

Ak majetok daňového dlžníka označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje na úhradu

vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania sa správca

dane dozvie o ďalšom majetku daňového dlžníka, oznámi osobe, ktorá takýto majetok

daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo s ním nakladá, že dňom doručenia tohto

oznámenia sa na tento majetok vzťahuje zákaz nakladania; spolu s oznámením správca

dane zašle aj rovnopis pôvodného rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania.

Tento postup správca dane uplatní len vtedy, ak iný záložný veriteľ nezaťažil majetok

záložným právom. Ak na majetok daňového dlžníka podľa prvej vety správca dane zriadi

záložné právo, a tento majetok nie je zaťažený záložným právom iného záložného veriteľa,

oznámi osobe, ktorá takýto majetok daňového dlžníka užíva, spravuje, eviduje alebo

je oprávnená s ním nakladať, že dňom doručenia tohto oznámenia sa na tento majetok

vzťahuje zákaz nakladania. Ak na majetok daňového dlžníka je zriadené záložné právo

iným záložným veriteľom, správca dane postupuje podľa

§ 73 ods. 10

. Ak správca dane uplatní daňovú exekúciu na takýto majetok daňového dlžníka, zašle

daňovému dlžníkovi daňovú exekučnú výzvu; na takúto daňovú exekučnú výzvu sa rovnako

vzťahujú ustanovenia odsekov 2 až 5.

§ 77

Daňový exekučný príkaz

(1)

Daňový exekučný príkaz vydá správca dane až po márnom uplynutí lehoty na podanie

odvolania voči daňovej exekučnej výzve alebo keď správca dane vyhovie odvolaniu čiastočne,

alebo keď sa správcovi dane doručí rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým sa odvolanie

zamietlo.

(2)

Daňový exekučný príkaz obsahuje

a)

názov a sídlo správcu dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal,

b)

číslo a dátum vydania daňového exekučného príkazu,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo

daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo daňového

dlžníka, ak mu bolo pridelené, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť

registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa

osobitných predpisov,

13ha

)

d)

výšku vymáhaného daňového nedoplatku,

e)

spôsob vykonania daňovej exekúcie a číslo účtu správcu dane,

f)

ďalšie náležitosti ustanovené v tomto zákone podľa jednotlivých spôsobov výkonu daňovej

exekúcie,

g)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

(3)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk účastníkom daňového exekučného

konania, tretím osobám (

§ 6

) a iným osobám podľa tohto zákona podľa jednotlivých spôsobov daňovej exekúcie. Daňový

exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk aj záložným veriteľom, ktorí majú na

majetok daňového dlžníka zriadené záložné právo, v poradí rozhodujúcom na uspokojenie

záložných práv pred správcom dane. Tieto osoby sú povinné oznámiť do 15 dní od doručenia

daňového exekučného príkazu výšku pohľadávky, na ktorej zabezpečenie bolo zriadené

záložné právo, a dátum jeho vzniku. Takéto osoby je daňový dlžník povinný oznámiť

správcovi dane najneskôr pri súpise vecí. Ak nie je daňový dlžník pri súpise vecí

prítomný, oznámi tieto osoby do ôsmich dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy.

Zároveň je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že úplne alebo čiastočne uspokojil

pohľadávku osoby, v ktorej prospech je na jeho majetok zriadené záložné právo. Ak

daňový dlžník tieto povinnosti nesplní, zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4)

Daňový exekučný príkaz je právoplatný dňom jeho vydania a nemožno proti nemu podať

opravný prostriedok.

§ 77a

Oprava daňového exekučného príkazu

Správca dane môže opraviť daňový exekučný príkaz, ak prišlo pri jeho vydaní k chybe

v písaní alebo inej zrejmej nesprávnosti. V takomto prípade sa rozhodnutie nevydáva.

§ 78

Daňová exekúcia

Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo

zníženie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím a

úhrada exekučných nákladov a hotových výdavkov spôsobmi podľa

§ 82

.

§ 79

Odloženie daňovej exekúcie

(1)

Správca dane odloží daňovú exekúciu, ak daňovému dlžníkovi bol povolený odklad platenia

vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho zaplatenie v splátkach.

(2)

Správca dane môže odložiť daňovú exekúciu z vlastného podnetu, ak preveruje skutočnosti

rozhodujúce pre zastavenie daňovej exekúcie.

(3)

Správca dane môže daňovú exekúciu na žiadosť daňového dlžníka, ktorý je fyzickou

osobou, odložiť i vtedy, ak sa daňový dlžník bez svojej viny ocitol prechodne v takom

postavení, že by neodkladná daňová exekúcia mohla mať pre neho alebo príslušníkov

jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Tieto skutočnosti musí daňový dlžník preukázať.

(4)

Ak správca dane odloží daňovú exekúciu, úkony, ktoré vykonal, zostávajú zachované,

ak v rozhodnutí o odložení daňovej exekúcie nie je určené inak.

(5)

Rozhodnutie o odložení daňovej exekúcie sa doručuje daňovému dlžníkovi do vlastných

rúk.

(6)

Proti rozhodnutiu o odložení daňovej exekúcie nemožno podať opravný prostriedok.

§ 80

Zastavenie daňového exekučného konania

(1)

Správca dane daňové exekučné konanie zastaví rozhodnutím, ak

a)

exekučný titul bol zrušený,

b)

exekučný titul sa nestal vykonateľným,

c)

bolo preukázané, že k predmetu daňovej exekúcie má vlastnícke právo iná osoba,

d)

predmet daňovej exekúcie nepodlieha daňovej exekúcii,

e)

právo vybrať a vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku

premlčania tohto práva,

f)

daňový nedoplatok bol vyrovnaný,

g)

je iný dôvod, pre ktorý nie je možné v daňovom exekučnom konaní pokračovať.

(2)

Ak sa daňového exekučného konania týka niektorý z dôvodov jeho zastavenia len sčasti

alebo ak sa daňová exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na vyrovnanie daňového

nedoplatku, správca dane zastaví daňové exekučné konanie len čiastočne.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 alebo 2 možno podať odvolanie do ôsmich dní odo

dňa doručenia rozhodnutia. Odvolanie nemá odkladný účinok.

§ 81

Doručovanie rozhodnutia

Rozhodnutie vydané podľa

§ 79 a 80

sa doručuje osobám podľa

§ 77 ods. 3

do vlastných rúk.

§ 82

Spôsoby vykonávania daňovej exekúcie

(1)

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu

a)

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b)

prikázaním pohľadávky,

c)

predajom hnuteľných vecí,

d)

odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

e)

predajom cenných papierov,

f)

predajom nehnuteľnosti,

g)

predajom podniku alebo jeho časti,

h)

postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka v obchodnej

spoločnosti.

(2)

Ak tento zákon neustanovuje inak, správca dane môže vykonať daňovú exekúciu spôsobom,

ktorý si sám určí, a môže vykonať daňovú exekúciu u jedného daňového dlžníka i niekoľkými

spôsobmi súčasne.

§ 82a

(1)

Ak sa v ustanoveniach o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy uvádza platiteľ mzdy, vzťahujú

sa príslušné ustanovenia na právnickú osobu alebo fyzickú osobu, voči ktorej má daňový

dlžník nárok na mzdu alebo plat, alebo iný príjem uvedený v

§ 82h ods. 1

.

(2)

Ak má daňový dlžník popri nároku na mzdu alebo plat aj nárok na iný príjem podľa

§ 82h ods. 1

, postupuje sa tak, ako keby išlo o niekoľko miezd.

(3)

Daňovej exekúcii podliehajú všetky príjmy, ktoré daňový dlžník získa namiesto mzdy,

ako aj iné príjmy uvedené v

§ 82h ods. 1

, ak nie sú týmto zákonom alebo osobitným predpisom z daňovej exekúcie vylúčené.

(4)

Daňovej exekúcii nepodlieha

a)

suma potrebná na úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť, ak daňový dlžník

platí úhradu za poskytnutú sociálnu pomoc alebo jej časť,

b)

suma povinného zostatku po zaplatení úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych

služieb podľa osobitného predpisu,

14d

)

ak daňový dlžník platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,

c)

dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi

poskytované podľa osobitného predpisu,

14da

)

d)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa

osobitného predpisu,

14db

)

e)

štátna sociálna dávka,

14dc

)

f)

príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa,

14dd

)

g)

opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

14de

)

§ 82b

(1)

Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že sa voči daňovému dlžníkovi začalo

daňové exekučné konanie; v oznámení uvedie deň, ktorým sa začalo daňové exekučné konanie.

(2)

Správca dane na základe

§ 77 ods. 1

vydá daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy.

(3)

Daňový exekučný príkaz okrem náležitostí podľa

§ 77 ods. 2

obsahuje

a)

označenie platiteľa mzdy,

b)

ustanovenie, že daňový exekučný príkaz zostáva v platnosti do úplného vyrovnania

vymáhaného daňového nedoplatku a vzťahuje sa aj na budúcich platiteľov mzdy a Sociálnu

poisťovňu.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk daňový exekučný príkaz na daňovú exekúciu zrážkami

zo mzdy platiteľovi mzdy a daňovému dlžníkovi. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia

daňového exekučného príkazu zrážať zo mzdy daňového dlžníka sumy na úhradu daňového

nedoplatku podľa osobitného predpisu.

14e

)

Daňovému dlžníkovi sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma; spôsoby jej výpočtu

ustanovuje osobitný predpis.

14f

)

Platiteľ mzdy je povinný poukazovať zrážky zo mzdy na účet správcu dane uvedený v

daňovom exekučnom príkaze.

(5)

Platiteľ mzdy je oprávnený vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú

ustanovenia osobitného predpisu,

14e

)

len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

(6)

Ak platiteľ mzdy nesplní povinnosť určenú v daňovom exekučnom príkaze, môže mu správca

dane uložiť pokutu podľa

§ 35

. Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy daňového dlžníka zrážky riadne a včas alebo ak

ich vykoná v menšom rozsahu, ako sú určené, alebo ak ich nepoukáže správcovi dane

po doručení daňového exekučného príkazu, alebo keď sa stali splatnými ďalšie mesačné

sumy mzdy, môže správca dane podľa tohto zákona vymáhať od platiteľa mzdy sumy, ktoré

mal zraziť a poukázať, najviac do výšky daňového nedoplatku. Správca dane rovnako

postupuje aj voči Sociálnej poisťovni, ak táto nesplní povinnosti podľa prvej vety

a druhej vety.

§ 82c

(1)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní po uplynutí

príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka,

pretože daňový dlžník v uplynulom mesiaci nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej

mohol platiteľ mzdy vykonávať zrážky.

(2)

Ak dočasná pracovná neschopnosť daňového dlžníka, ktorému vznikol nárok na nemocenské,

trvá viac ako desať dní, platiteľ mzdy je povinný bezodkladne túto skutočnosť oznámiť

správcovi dane a zároveň ho informovať, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude daňovému

dlžníkovi vyplácať nemocenské. V takom prípade správca dane oznámi Sociálnej poisťovni,

že dňom doručenia tohto oznámenia je povinná postupovať podľa

§ 82b ods. 4

až do skončenia práceneschopnosti daňového dlžníka. Spolu s oznámením správca dane

zašle pobočke Sociálnej poisťovne aj rovnopis pôvodného daňového exekučného príkazu.

Skončenie práceneschopnosti je platiteľ mzdy povinný bezodkladne oznámiť správcovi

dane. Po skončení práceneschopnosti vykonáva zrážky zo mzdy platiteľ mzdy.

(3)

Platiteľ mzdy je povinný bezodkladne oznámiť správcovi dane skutočnosť, že daňový

dlžník nastúpil na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku alebo ukončil čerpanie

tejto dovolenky, a uviesť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materské

alebo nemocenské.

(4)

Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do ôsmich dní od skončenia

pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

(5)

Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky zo mzdy po vyrovnaní vymáhaného daňového

nedoplatku.

§ 82d

(1)

Ak platiteľ mzdy vypláca mesačnú mzdu po častiach, môže primerané zrážky zo mzdy

vykonať daňovému dlžníkovi aj z časti mzdy. Odvod zrážok správcovi dane vykoná vždy

po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca.

(2)

Ak sa daňový exekučný príkaz doručí platiteľovi mzdy po tom, keď bola časť mesačnej

mzdy daňovému dlžníkovi vyplatená, neprihliada sa na vykonanú výplatu a zrážky sa

vykonajú tak, ako keby daňový dlžník mal za celý kalendárny mesiac právo len na mzdu,

ktorá mu ešte nebola vyplatená.

(3)

Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, vypočíta sa,

koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto vypočítaného

mesačného preddavku sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky. Mzda daňového dlžníka

za uplynulý kalendárny rok sa rozpočíta na jednotlivé mesiace. Z mesačnej mzdy sa

vypočítavajú s konečnou platnosťou zrážky a správcovi dane sa vyplatí rozdiel medzi

sumami, ktoré sa mali daňovému dlžníkovi zraziť v jednotlivých mesiacoch, a sumami,

ktoré sa z preddavkov správcovi dane už vyplatili.

(4)

Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny

mesiac osobitne.

§ 82e

(1)

Ak sa po doručení daňového exekučného príkazu platiteľovi mzdy zmení platiteľ mzdy,

vzťahuje sa daňový exekučný príkaz aj na mzdu daňového dlžníka u nového platiteľa

mzdy.

(2)

Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy vzniká novému platiteľovi mzdy dňom, keď sa od

daňového dlžníka alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol vydaný daňový

exekučný príkaz. Ak sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy skôr, vzniká

mu povinnosť dňom, keď mu správca dane doručil daňový exekučný príkaz.

(3)

Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak daňový dlžník po doručení

daňového exekučného príkazu získa nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,

a ak mu ho vyplatí platiteľ mzdy. Rovnako za zmenu platiteľa mzdy sa nepovažuje, ak

daňovému dlžníkovi dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní a nemocenské

mu vypláca pobočka Sociálnej poisťovne.

§ 82f

(1)

Ak zamestnanec uzavrie nový pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah, je povinný

predložiť platiteľovi mzdy písomné vyhlásenie o tom, či je proti nemu vedené daňové

exekučné konanie formou zrážok zo mzdy. Takéto vyhlásenie je povinný vydať každý platiteľ

mzdy zamestnancovi, ktorý u neho skončil pracovný pomer.

(2)

Nový platiteľ mzdy po obdržaní písomného vyhlásenia predloženého podľa odseku 1 oznámi

túto skutočnosť bezodkladne správcovi dane, ktorý daňový exekučný príkaz vydal.

(3)

Správca dane doručí do vlastných rúk novému platiteľovi mzdy pôvodný daňový exekučný

príkaz (

§ 82e ods. 1

), na ktorého základe je povinný pokračovať v zrážkach zo mzdy daňového dlžníka, a

poučí ho o povinnostiach pri vykonávaní daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy. Oboznámi

ho s doterajším priebehom daňovej exekúcie, najmä s výškou vykonaných zrážok, a uvedie

zostatok vymáhaného daňového nedoplatku.

(4)

Daňový dlžník, ktorý skončil pracovný pomer u doterajšieho platiteľa mzdy, je povinný

oznámiť túto skutočnosť do ôsmich dní správcovi dane, ktorý vydal daňový exekučný

príkaz; v tejto lehote je rovnako povinný správcovi dane oznámiť, že uzavrel pracovný

pomer u iného platiteľa mzdy.

(5)

Za nesplnenie povinnosti podľa odseku 4 môže správca dane uložiť daňovému dlžníkovi

pokutu podľa

§ 35

.

§ 82g

Niekoľko platiteľov mzdy

(1)

Ak daňový dlžník poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa daňový exekučný

príkaz na zrážky zo mzdy na všetky jeho mzdy.

(2)

Ak správca dane prikazuje vykonať daňovú exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom

mzdy, určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Ak príjem daňového

dlžníka nedosahuje ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný túto

skutočnosť oznámiť správcovi dane. Správca dane potom určí, akú časť základnej sumy

je každý platiteľ mzdy povinný zrážať.

§ 82h

Daňová exekúcia zrážkami z iných príjmov

(1)

Ustanovenia o daňovej exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na daňovú exekúciu,

zrážkami z odmeny za prácu členov družstiev a z príjmov, ktoré daňovému dlžníkovi

nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných

mimo pracovného pomeru, z dôchodkov poskytovaných zo sociálneho poistenia, zo starobného

dôchodkového sporenia a výsluhového zabezpečenia, zo štipendií podľa osobitného predpisu,

14ca

)

z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií

a z podpory v nezamestnanosti.

(2)

Do príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie

dôchodku pre bezvládnosť.

(3)

Ak ide o daňovú exekúciu zrážkami z dôchodku daňového dlžníka, ktorý z tohto dôchodku

platí úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb, nepodlieha daňovej exekúcii

suma potrebná na úhradu za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo jej

časť, ktorú je daňový dlžník povinný platiť, a suma povinného zostatku po zaplatení

úhrady za starostlivosť v zariadení sociálnych služieb podľa osobitného predpisu.

14d

)

(4)

Daňovej exekúcii zrážkami z iných príjmov nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky

k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,

14da

)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa

osobitného predpisu,

14db

)

štátna sociálna dávka,

14dc

)

príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

14dd

)

a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

14de

)

(5)

Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny

mesiac, vypočíta sa, koľko pripadá z poskytovaného preddavku na jednotlivé kalendárne

mesiace, a z takto vypočítanej mesačnej odmeny sa daňovému dlžníkovi vykonávajú zrážky.

(6)

Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane uložiť

pokutu podľa

§ 35

. Ak zrážky nie sú vykonané, správca dane môže podľa tohto zákona vymáhať sumy, ktoré

mali byť zrazené a poukázané, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

§ 83

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky sa môže vykonať

a)

prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke,

b)

prikázaním iných peňažných pohľadávok,

c)

postihnutím iných majetkových práv.

§ 83a

Daňová exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke

(1)

Daňovou exekúciou prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v banke

môžu byť postihnuté peňažné prostriedky na všetkých účtoch daňového dlžníka. Rovnako

je správca dane oprávnený postihnúť peňažné prostriedky z účtu vedeného v banke, ktorého

majiteľom je manžel daňového dlžníka za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov;

to neplatí, ak manžel daňového dlžníka preukáže, že tieto peňažné prostriedky nepatria

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

(2)

Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu vedeného v banke možno použiť aj vtedy,

ak ide o vklad na vkladovom účte.

14g

)

(3)

Daňová exekúcia sa vykoná odpísaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vedeného v

banke a jej poukázaním na účet správcu dane určený v daňovom exekučnom príkaze.

(4)

Správca dane doručí do vlastných rúk banke rozhodnutie o začatí daňového exekučného

konania.

(5)

Správca dane prikáže banke, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovala

na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj

vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe

príkazu daňového dlžníka a so súhlasom správcu dane, banka zo zablokovaných peňažných

prostriedkov poukáže na účet správcu dane peňažné prostriedky vo výške vymáhaného

daňového nedoplatku alebo jeho časti.

(6)

Ak správca dane zistí, že majetok označený v daňovej exekučnej výzve nepostačuje

na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania

sa správca dane dozvie o ďalšom alebo novom účte daňového dlžníka, postupuje pri oznamovaní

banke podľa

§ 76 ods. 6

.

(7)

Po doručení daňového exekučného príkazu je banka povinná odpísať peňažné prostriedky

z účtu daňového dlžníka a poukázať ich na účet správcu dane; v prípade termínovaného

vkladového účtu dňom jeho splatnosti. Ak odpísaná suma nepostačuje na pokrytie vymáhaného

daňového nedoplatku, banka je povinná poukazovať peňažné prostriedky z účtu daňového

dlžníka, a to aj postupne, až do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(8)

Ak banka po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 použije alebo umožní daňovému dlžníkovi

alebo osobám, ktoré majú dispozičné právo k účtu, použitie peňažných prostriedkov

na účte do výšky daňového nedoplatku a tým zmarí výkon daňovej exekúcie, stáva sa

dlžníkom správcu dane. Správca dane je oprávnený vymáhať od banky peňažné prostriedky,

ktoré z tohto dôvodu neboli poukázané na jeho účet spôsobom uvedeným v tomto zákone.

§ 83b

Peňažné prostriedky nepodliehajúce exekúcii

(1)

Daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke nepodliehajú peňažné

prostriedky na účte, ktoré sú určené na výplatu miezd jeho zamestnancov, a peňažné

prostriedky na odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného

predpisu

14h

)

pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bolo banke doručené rozhodnutie o začatí

daňového exekučného konania. Rovnako daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu

vedenom v banke nepodlieha dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová

dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného predpisu,

14da

)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytovaný podľa

osobitného predpisu,

14db

)

štátna sociálna dávka,

14dc

)

príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

14dd

)

a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru,

14de

)

ktoré boli pripísané v prospech účtu daňového dlžníka vedeného v banke. Daňový dlžník

je povinný predložiť banke písomné vyhlásenie o tom, že na jeho účte vedenom v banke

sú aj peňažné prostriedky podľa prvej vety a druhej vety; súčasne uvedie výšku týchto

peňažných prostriedkov. Počas výkonu daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu

vedeného v banke daňovej exekúcii prikázaním pohľadávky z účtu vedenom v banke jednorazovo

nepodliehajú aj peňažné prostriedky na účte fyzickej osoby do výšky 5 000 Sk; ak má

fyzická osoba viac účtov, a to aj vo viacerých bankách, daňovej exekúcii prikázaním

pohľadávky z účtu vedenom v banke nepodliehajú peňažné prostriedky do úhrnnej výšky

5 000 Sk na všetkých jej účtoch. Ak má fyzická osoba účty vo viacerých bankách, správca

dane je povinný určiť, v ktorej banke a z ktorého účtu sa nezrazí suma 5 000 Sk.

(2)

Daňovej exekúcii nepodliehajú peňažné prostriedky na účtoch vedených v banke, ktoré

boli poskytnuté daňovému dlžníkovi zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.

15

)

§ 83c

Daňová exekúcia prikázaním iných peňažných pohľadávok

(1)

Iná peňažná pohľadávka na účely tohto zákona je peňažný záväzok tretích osôb voči

daňovému dlžníkovi. Daňový dlžník je povinný na výzvu správcu dane predložiť správcovi

dane písomný zoznam uznaných

16

)

pohľadávok.

(2)

V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania zakáže správca dane poddlžníkovi

uhradiť záväzok daňovému dlžníkovi. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník

daňového dlžníka.

(3)

Správca dane zakáže v daňovej exekučnej výzve daňovému dlžníkovi vymáhať pohľadávku

od poddlžníka.

(4)

Správca dane vydá daňový exekučný príkaz len do výšky záväzku tretej osoby, najviac

do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(5)

Po doručení daňového exekučného príkazu je poddlžník povinný poukázať záväzok, ktorý

je splatný, na účet správcu dane uvedený v daňovom exekučnom príkaze.

(6)

Správca dane je oprávnený vydať daňový exekučný príkaz aj na pohľadávku splatnú v

budúcnosti, a to aj v prípade, ak budú daňovému dlžníkovi vznikať postupne čiastkové

pohľadávky z toho istého právneho dôvodu.

(7)

Daňový exekučný príkaz sa doručuje do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi.

(8)

Na plnenie uložené v rozhodnutí podľa odseku 2 nie je prípustné uzatvoriť dohodu

o započítaní pohľadávok, uzavretí zmieru alebo odpustení zaplatenia. Takéto zmluvy

sú neplatné.

(9)

Ak je daňový exekučný príkaz vydaný na autorskú odmenu a autor je daňovým dlžníkom,

môže správca dane žiadať plnenie do výšky troch pätín. Ak autorskú odmenu vypláca

právnická osoba vykonávajúca kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,

16a

)

na účely tohto zákona sa považuje za poddlžníka. Daňový exekučný príkaz sa vzťahuje

aj na sumy, ktoré už boli v prospech autora zložené u právnickej osoby vykonávajúcej

kolektívnu správu práv podľa osobitného zákona,

16a

)

ako aj na sumy, ktoré budú u nej zložené v bežnom kalendárnom roku.

(10)

Ustanovenie odseku 9 sa použije primerane, aj ak ide o pohľadávky z práv príbuzných

autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich podnikateľskej činnosti.

(11)

Daňovej exekúcii prikázaním inej peňažnej pohľadávky nepodlieha dávka v hmotnej núdzi,

príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi poskytované podľa osobitného

predpisu,

14da

)

dávka sociálnej pomoci alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov

ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované podľa

osobitného predpisu,

14db

)

štátna sociálna dávka,

14dc

)

príspevok na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa

14dd

)

a opatrenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru.

14de

)

(12)

Ak poddlžník nesplní niektorú z povinností vyplývajúcich z odsekov 2, 5 a 9, stáva

sa dlžníkom správcu dane a správca dane je oprávnený vymáhať od neho splatnú pohľadávku

do výšky daňového nedoplatku spôsobom uvedeným v tomto zákone.

§ 83d

Daňová exekúcia postihnutím iných majetkových práv

Správca dane je oprávnený vykonať daňovú exekúciu aj postihnutím iného majetkového

práva, ktoré je prevoditeľné a nie je peňažnou pohľadávkou ani právom, ktoré patrí

len daňovému dlžníkovi osobne. Na daňovú exekúciu sa primerane použije postup podľa

tohto zákona.

§ 84

Predmetom daňovej exekúcie sú hnuteľné veci vrátane ich súčasti a ich príslušenstva

(ďalej len „hnuteľné veci“) vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka,

ručiteľa, poddlžníka alebo inej osoby, ak tak ustanovuje tento zákon.

§ 84a

(1)

V daňovej exekučnej výzve správca dane zakáže daňovému dlžníkovi nakladať s vecami,

ktoré sú v nej uvedené alebo ktoré budú spísané.

(2)

Daňová exekučná výzva sa doručí daňovému dlžníkovi do vlastných rúk najneskôr pri

súpise hnuteľných vecí (

§ 84b

). Ak nie je daňový dlžník pri uskutočňovaní súpisu vecí prítomný, doručí sa mu daňová

exekučná výzva do vlastných rúk spolu so súpisom hnuteľných vecí.

(3)

Správca dane upozorní daňového dlžníka v daňovej exekučnej výzve, že tretia osoba

môže v lehote na podanie odvolania predložiť doklady o vlastníctve k hnuteľnej veci.

Ak sa preukáže vlastníctvo tretej osoby k hnuteľnej veci, správca dane rozhodne o

vylúčení takejto veci z daňovej exekúcie. Rovnako správca dane upozorní daňového dlžníka,

že v prípade neupovedomenia tretej osoby zodpovedá za spôsobenú škodu.

(4)

Ak je predmetom daňovej exekúcie motorové vozidlo, správca dane v daňovej exekučnej

výzve uloží daňovému dlžníkovi, aby v určenej lehote a na určené miesto pristavil

motorové vozidlo a predložil doklady o technickej spôsobilosti motorového vozidla

a preukázal svoje vlastníctvo k nemu. Ak daňový dlžník nesplní túto povinnosť, môže

správca dane na účet daňového dlžníka zabezpečiť prostredníctvom splnomocnenej osoby

vyhľadanie, zabezpečenie, odvoz, úschovu, ocenenie a zistenie stavu technickej spôsobilosti

motorového vozidla. Na účely tohto zákona sa motorovým vozidlom rozumie osobné motorové

vozidlo, motocykel, nákladné motorové vozidlo, ťahač, náves, príves, autobus, špeciálne

zariadenie, napríklad žeriav, rýpadlo a iné stavebné alebo poľnohospodárske stroje.

(5)

Na vykonanie daňovej exekúcie predajom hnuteľných vecí vydá správca dane daňový exekučný

príkaz. V daňovom exekučnom príkaze správca dane nariadi predaj vecí v ňom uvedených.

(6)

Správca dane na základe právoplatného daňového exekučného príkazu ponúkne na predaj

za peniaze v hotovosti, najmenej však za cenu zistenú znalcom,

16b

)

právnickým osobám štátu,

16c

)

ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, tieto veci

a)

mimoriadne významné výtvarné diela a pamiatky,

b)

rukopisy mimoriadne významných literárnych diel,

c)

osobné pamiatky a korešpondenciu významných spisovateľov a kultúrnych činiteľov,

ako aj iné spomienkové predmety múzejnej alebo galerijnej hodnoty

16d

)

po týchto osobách,

d)

predmety väčšej kultúrnej, historickej hodnoty a ich súbory.

(7)

Ak právnická osoba podľa odseku 6 v lehote do 30 dní od doručenia ponuky neodpovie

na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom

16b

)

na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca dane je oprávnený tieto veci predať

spôsobom podľa tohto zákona.

§ 84b

Súpis hnuteľných vecí

(1)

Súpis hnuteľných vecí vykoná správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy. Spíšu

sa predovšetkým veci, bez ktorých sa daňový dlžník môže najľahšie zaobísť a ktoré

možno ľahko preniesť, uschovať a predať. Súpis hnuteľných vecí môže správca dane vykonať

aj opakovane.

(2)

Veci, ktoré rýchlo podliehajú skaze alebo ich prevoz, úschova, udržiavanie a predaj

by vyžadoval neúmerne vysoké náklady, sa spíšu len vtedy, keď nie je dostatok iných

vecí alebo ak je možné zabezpečiť ich rýchly predaj.

(3)

Súpis hnuteľných vecí musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

meno, priezvisko, trvalý pobyt daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového

dlžníka, identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo daňového dlžníka

a číslo daňovej exekučnej výzvy,

c)

miesto a dátum vykonania súpisu hnuteľných vecí,

d)

jednotlivo spísané veci a ich opis, ktorým sa určí najmä počet, hmotnosť, výrobné

číslo, značka, farba; ak predmety zostávajú i po vykonaní súpisu hnuteľných vecí u

daňového dlžníka, môže sa vyhotoviť ich fotodokumentácia,

e)

hodnotu spísaných hnuteľných vecí,

f)

osobné, majetkové a rodinné pomery daňového dlžníka v rozsahu potrebnom na posúdenie

postihnuteľnosti jeho majetku,

g)

podpisy osôb prítomných pri súpise.

(4)

Správca dane na účely spísania hnuteľných vecí daňového dlžníka urobí prehliadku

sídla a miesta podnikania, obydlia, iných priestorov a iných objektov za účasti nestrannej

osoby, a to i bez prítomnosti daňového dlžníka. Na tento účel je daňový dlžník povinný

umožniť správcovi dane a nestrannej osobe prístup do sídla a miesta podnikania, obydlia,

iných priestorov a iných objektov. Na tieto úkony má správca dane oprávnenie z úradnej

moci prizvať Policajný zbor.

16e

)

(5)

Správca dane vykoná osobnú prehliadku daňového dlžníka a ďalšej prítomnej osoby,

ak je podozrenie, že daňový dlžník si uschoval hnuteľné veci u nej. Pri osobnej prehliadke

správca dane postupuje šetrne a vykoná ju vždy osoba rovnakého pohlavia alebo lekár.

(6)

Správca dane po vydaní daňového exekučného príkazu zabezpečí zistenie ceny hnuteľných

vecí znalcom.

16b

)

V jednoduchých prípadoch pri súpise hnuteľných vecí ocenenie obvyklou cenou vykoná

správca dane.

§ 84c

Uschovanie spísaných hnuteľných vecí

Ak je obava, že by mohlo dôjsť k odstráneniu, poškodeniu alebo zničeniu hnuteľných

vecí uvedených v súpise, zabezpečí správca dane ich úschovu v priestoroch ním určených

alebo uzavrie zmluvu o úschove týchto vecí.

§ 84d

Hnuteľné veci nepodliehajúce výkonu daňovej exekúcie

Daňovou exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov

zakázaný

17

)

alebo ktoré podľa osobitných predpisov daňovej exekúcii nepodliehajú.

15

)

§ 84e

Veci vylúčené z daňovej exekúcie

(1)

Daňová exekúcia sa nevykonáva na veci, ktoré sú vo vlastníctve daňového dlžníka a

ktoré daňový dlžník nevyhnutne potrebuje na uspokojovanie svojich hmotných potrieb

a svojej rodiny, ani na veci, ktorých predaj by bol v rozpore s morálnymi zásadami.

(2)

Z daňovej exekúcie podľa odseku 1 sú vylúčené

a)

bežné súčasti odevov, bielizeň a obuv,

b)

nevyhnutné vybavenie domácnosti, a to posteľ daňového dlžníka a členov jeho rodiny,

stôl, stoličky podľa počtu členov jeho rodiny, chladnička, sporák, varič, vykurovacie

teleso, palivo, práčka, periny a posteľná bielizeň, bežný kuchynský riad, rádioprijímač

a detské športové potreby a hračky,

c)

vodiaci pes, domáce zvieratá s výnimkou tých, ktoré slúžia na podnikanie,

d)

zdravotnícke potreby, zdravotnícke pomôcky a iné veci, ktoré daňový dlžník alebo

člen domácnosti potrebuje vzhľadom na svoju chorobu alebo telesnú chybu,

e)

veci, na ktoré sa poskytla dávka sociálnej pomoci, peňažné príspevky na kompenzáciu

sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, účelové peňažné dávky sociálnej

starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov, štátna sociálna dávka,

14dc

)

dávka v hmotnej núdzi, príspevky k tejto dávke a jednorazová dávka v hmotnej núdzi

poskytované podľa osobitného predpisu,

14da

)

f)

hnuteľné veci obstarané z prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu

Európskej únie,

15

)

g)

snubný prsteň a obrúčka,

h)

hotové peniaze do sumy 5 000 Sk,

i)

študijná literatúra.

(3)

Z daňovej exekúcie sú vylúčené aj veci podnikateľa hospodáriaceho na pôde,

17a

)

ak by výkonom daňovej exekúcie bolo ohrozené riadne obhospodarovanie poľnohospodárskej

pôdy alebo zachovanie plynulej prevádzky rastlinnej a živočíšnej výroby podľa osobitných

predpisov,

17b

)

ako aj chovné zvieratá, a to dojnice, vysokoteľné jalovice, plemenné býky, plemenné

prasnice, plemenné kance, bahnice a plemenné barany.

§ 84f

Predaj hnuteľných vecí na dražbe

Správca dane predá spísané hnuteľné veci na dražbe; pri výkone dražby postupuje podľa

tohto zákona.

§ 84g

Určenie ceny hnuteľných vecí

(1)

Správca dane určí cenu hnuteľných vecí podľa

§ 84b ods. 6

; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(2)

Cena výtvarných diel a pamiatok, rukopisov, mimoriadne významných literárnych diel,

predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty, kultúrnych pamiatok a ich súborov,

veci numizmatickej hodnoty a mincí sa zisťuje znaleckým posudkom.

(3)

Vyvolávacia cena hnuteľných vecí na účely dražby sa určí najmenej vo výške troch

štvrtín z ceny stanovenej podľa odsekov 1 a 2; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny

správca dane nevydáva.

§ 84h

(1)

Po určení ceny hnuteľných vecí správca dane vydá dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných

vecí.

(2)

Dražobná vyhláška na predaj hnuteľných vecí obsahuje najmä

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

dátum vydania a evidenčné číslo,

c)

čas a miesto konania dražby,

d)

predmet dražby,

e)

vyvolávaciu cenu predmetu dražby, ktorá je najnižším podaním,

f)

spôsob a termín zaplatenia najvyššieho podania,

g)

spôsob odovzdania vydraženej hnuteľnej veci,

h)

termín obhliadky dražených hnuteľných vecí,

i)

upozornenie, že osoby, ktoré majú k draženej hnuteľnej veci predkupné právo, môžu

ho uplatniť len ako dražitelia na dražbe; udelením príklepu predkupné právo zaniká,

j)

poučenie o tom, kto môže byť účastníkom dražby (

§ 84j

),

k)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

§ 84i

(1)

Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí najmenej 15 dní

pred konaním dražby na úradnej tabuli správcu dane; môže ju zverejniť aj v masovokomunikačných

prostriedkoch.

(2)

Správca dane doručí dražobnú vyhlášku na predaj hnuteľných vecí osobám podľa

§ 77 ods. 3

, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,

18

)

na ktorej území sa dražba bude konať.

§ 84j

Účastníci dražby

(1)

Dražiť môže fyzická osoba spôsobilá na právne úkony a právnická osoba (ďalej len

„dražiteľ“).

(2)

Ak je dražiteľom fyzická osoba, môže dražiť osobne alebo sa môže nechať na dražbe

zastupovať. Zástupca je povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo a preukázať

svoju totožnosť.

(3)

Ak je dražiteľom právnická osoba, môže dražiť jej štatutárny zástupca, ktorý je povinný

predložiť správcovi dane výpis z obchodného registra nie starší ako jeden mesiac alebo

jeho úradne overenú kópiu a preukázať svoju totožnosť. Právnickú osobu môže zastupovať

aj iný zástupca, ktorý je okrem uvedeného povinný predložiť úradne overené plnomocenstvo.

(4)

Dražiť nemôže

a)

zamestnanec správcu dane,

b)

daňový dlžník.

(5)

Dražba je verejná.

§ 84k

Priebeh dražby hnuteľných vecí

(1)

Správca dane pred začatím dražby zapíše záujemcov o dražbu hnuteľnej veci do zoznamu

dražiteľov.

(2)

Zoznam dražiteľov obsahuje najmä

a)

dátum a miesto konania dražby,

b)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného

dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba

nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

c)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,

meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu

alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a

výpisu z obchodného registra alebo jeho úradne overenej kópie,

d)

poznámku o uplatnení predkupného práva, ak sa preukázalo právoplatným dokladom,

e)

dražobné číslo,

f)

podpis dražiteľa.

(3)

Najnižšie podanie sa určí podľa

§ 84g ods. 3

. Ak sa neurobilo ani najnižšie podanie, v dražbe sa nepokračuje. Výška ceny draženej

veci nie je obmedzená ustanoveniami cenových predpisov.

18a

)

(4)

Správca dane pokračuje v dražbe dovtedy, pokiaľ dražitelia robia vyššie podania.

Dražitelia sú viazaní svojimi podaniami. Správca dane udelí príklep dražiteľovi, ktorý

urobí najvyššie podanie.

(5)

Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnaké podanie a neurobilo sa vyššie prípustné podanie,

rozhodne správca dane o udelení príklepu žrebom. Ak však bol jedným z dražiteľov dražiteľ

uplatňujúci si predkupné právo, správca dane udelí prednostne príklep jemu. Ak je

takýchto dražiteľov niekoľko, správca dane rozhodne o udelení príklepu žrebom.

(6)

Správca dane je povinný spýtať sa prítomných pred udelením príklepu, či majú námietky

proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice a správca dane sa s nimi

vysporiada pred udelením príklepu. Ak správca dane odoprie príklep, pokračuje sa v

dražbe vyvolaním predposledného podania.

(7)

Vydražiteľ je povinný zaplatiť najvyššie podanie ihneď; ak tak neurobí, draží sa

hnuteľná vec znova bez jeho účasti.

(8)

Udelením príklepu a zaplatením najvyššieho podania prechádza vlastníctvo k vydraženej

hnuteľnej veci na vydražiteľa.

(9)

Správca dane vydá vydražiteľovi potvrdenie o udelení príklepu.

(10)

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie na draženú hnuteľnú vec, správca

dane spíše úradný záznam, vykoná opätovnú dražbu (

§ 84l

) a po neúspešnej opätovnej dražbe predá hnuteľnú vec predajom na základe ponuky (

§ 84m

).

(11)

O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje zo zoznamu

dražiteľov, cenu vydraženej hnuteľnej veci a udelenie príklepu vydražiteľovi; ak na

dražbe boli vznesené námietky, aj ich riešenie.

(12)

Výťažkom sú peňažné prostriedky získané v dražbe. Ak dosiahnutý výťažok z dražby

prevyšuje vymáhaný daňový nedoplatok a exekučné náklady, správca dane uplatní postup

podľa

§ 93

.

§ 84l

Opätovná dražba

(1)

Pri výkone opätovnej dražby hnuteľných vecí sa správca dane riadi ustanoveniami tohto

zákona o prvej dražbe.

(2)

Na účely opätovnej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu najmenej vo výške 70

% z ceny určenej podľa

§ 84g ods. 1 a 2

; rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny správca dane nevydáva.

§ 84m

Predaj na základe ponuky

(1)

Správca dane po neúspešnej opätovnej dražbe pokračuje v daňovej exekúcii predajom

hnuteľnej veci na základe ponuky. Predajom na základe ponuky sa rozumie predaj hnuteľnej

veci na základe vyhodnotenia písomných ponúk predložených záujemcami o kúpu veci.

(2)

Správca dane zverejní predaj na základe ponuky oznamom najmenej 15 dní pred termínom

na podanie písomných ponúk na úradnej tabuli správcu dane; oznam môže zverejniť aj

v masovokomunikačných prostriedkoch.

(3)

Správca dane doručí do vlastných rúk oznam na predaj hnuteľnej veci na základe ponuky

osobám podľa

§ 77 ods. 3

, obvodnému úradu, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalý pobyt alebo sídlo, a obci,

18

)

na ktorej území sa dražba bude konať.

(4)

Oznam o predaji hnuteľnej veci na základe ponuky obsahuje najmä

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

termín na podanie písomných ponúk správcovi dane s upozornením, že písomné ponuky

podané po uplynutí termínu nebudú predmetom vyhodnotenia,

c)

predmet predaja a jeho najnižšiu cenu,

d)

termín obhliadky,

e)

upozornenie, že hnuteľná vec bude predaná na základe ponuky záujemcovi s najvyššou

ponúknutou cenou,

f)

upozornenie na podanie ponuky v uzavretej obálke s označením „Predaj na základe ponuky

– neotvárať“,

g)

termín a miesto vyhodnotenia písomných ponúk,

h)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

(5)

Na účely predaja hnuteľných vecí na základe ponuky správca dane určí cenu najmenej

vo výške 60 % z ceny stanovenej podľa

§ 84g ods. 1 a 2

; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

(6)

Záujemca je povinný zúčastniť sa na vyhodnotení písomných ponúk osobne alebo prostredníctvom

zástupcu. Záujemca s najvyššou ponukou je povinný ponúknutú cenu zaplatiť ihneď po

vyhodnotení ponúk. Záujemca, ktorý sa nezúčastní na vyhodnotení ponúk alebo ak najvyššiu

ponúknutú cenu nezaplatí ihneď, je z poradia vylúčený. Na jeho miesto nastúpi záujemca

v poradí s ďalšou najvyššou ponukou. V prípade rovnakých ponúk rozhodne žreb. O priebehu

predaja správca dane spíše zápisnicu, v ktorej uvedie údaje zo zoznamu záujemcov,

najvyššiu ponúknutú cenu hnuteľnej veci a identifikačné údaje o nadobúdateľovi hnuteľnej

veci.

(7)

Po zaplatení najvyššej ponuky správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o predaji

na základe ponuky.

(8)

Predaj uskutočnený na základe ponuky má tie isté účinky ako predaj na dražbe.

(9)

Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe

(

§ 84k ods. 12

).

(10)

Ak predaj hnuteľnej veci na základe ponuky nebol úspešný, správca dane daňovú exekúciu

predajom hnuteľných vecí zastaví a vyzve daňového dlžníka, aby si prevzal nepredanú

hnuteľnú vec do desiatich dní odo dňa doručenia výzvy do vlastných rúk. Správca dane

pri zastavení daňového exekučného konania postupuje podľa

§ 80

. Ak daňový dlžník neprevezme túto hnuteľnú vec v lehote určenej vo výzve, správca

dane na základe oznamu predá hnuteľnú vec za ponúknutú cenu alebo zabezpečí jej likvidáciu.

Predaj uskutočnený týmto spôsobom alebo výťažok z likvidácie po odpočítaní hotových

výdavkov súvisiacich s likvidáciou, má tie isté účinky ako predaj na základe ponuky.

Náklady súvisiace s likvidáciou sa na účely tohto ustanovenia považujú za hotové výdavky

(

§ 90

). Dosiahnutý výťažok sa použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na

dražbe (

§ 84k ods. 12

). Ak výťažok z likvidácie je nižší ako hotové výdavky súvisiace s likvidáciou, správca

dane prenesie hotové výdavky na daňového dlžníka.

§ 84n

Priamy predaj hnuteľných vecí

(1)

Hnuteľné veci, ktorých cena určená podľa

§ 84g ods. 1 a 2

nie je vyššia ako 5 000 Sk za jeden kus, veci rýchlo podliehajúce skaze a živé zvieratá

môže správca dane predať ihneď za obvyklú cenu. Získanú sumu použije správca dane

rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (

§ 84k ods. 12

).

(2)

Po zaplatení ceny správca dane vydá nadobúdateľovi potvrdenie o priamom predaji hnuteľných

vecí.

§ 85

(1)

Správca dane pri doručení daňovej exekučnej výzvy vykoná súpis hotových peňazí a

iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, podľa ustanovení

§ 84b a 84c

a zakáže daňovému dlžníkovi s nimi nakladať.

(2)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu odobratím hotových peňazí, len ak hotové peniaze

presahujú 5 000 Sk [

§ 84e ods. 2 písm. h)

]; tie použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí na dražbe (

§ 84k ods. 12

).

(3)

Daňovej exekúcii odobratím hotových peňazí nepodliehajú peňažné prostriedky určené

na výplatu miezd zamestnancov daňového dlžníka a peňažné prostriedky na odškodňovanie

pracovných úrazov a chorôb z povolania podľa osobitného predpisu

14f

)

pre výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol daňovému dlžníkovi doručený právoplatný

daňový exekučný príkaz.

(4)

Ak správca dane pri súpise podľa odseku 1 nájde devízové hodnoty,

19a

)

nakladá s nimi podľa osobitného predpisu.

19aa

)

Ak správca dane nájde výrobky z drahých kovov, ktorými sú klenotnícke, bižutérske,

medailérske a iné zlatnícke a striebornícke výrobky zo zliatin zlata, striebra alebo

platiny, prípadne kombinované s prírodnými alebo syntetickými kameňmi, s perlami,

so smaltom, s koralmi, so sklom alebo s inými nekovovými materiálmi, ako aj opotrebovaný,

nekompletný alebo poškodený výrobok, postupuje pri daňovej exekúcii rovnako ako pri

daňovej exekúcii predajom hnuteľných vecí (

§ 84 až 84n

), pričom cena výrobku sa vždy zisťuje znaleckým posudkom. Pri klenotníckych zliatinách,

lístkovom zlate, lístkovom striebre a polotovaroch z drahých kovov určených na výrobu,

správca dane zabezpečí predaj prostredníctvom osoby oprávnenej podľa osobitného predpisu.

19ab

)

Získané peňažné prostriedky použije rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí

na dražbe (

§ 84k ods. 12

).

§ 85a

(1)

Vkladné knižky alebo iné listiny,

19b

)

ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane spíše pri doručení daňovej

exekučnej výzvy ako iné hnuteľné veci (

§ 84b

) a odníme ich.

(2)

Vkladnú knižku predloží správca dane banke s právoplatným daňovým exekučným príkazom

a vyberie z nej sumu, na ktorú má daňový dlžník právo, najviac do výšky vymáhaného

daňového nedoplatku. Banka vykoná výplatu vkladu, aj keď je výplata akokoľvek viazaná.

Ak ide o iné listiny, ktoré treba predložiť na uplatnenie práva, správca dane vyzve

toho, kto má podľa takejto listiny plniť, aby sumu, ktorú má platiť, odovzdal správcovi

dane. Pritom sa postupuje primerane podľa ustanovení o daňovej exekúcii prikázaním

pohľadávky, pričom úkony potrebné na uplatnenie práva vykonáva namiesto daňového dlžníka

správca dane.

(3)

Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí

na dražbe (

§ 84k ods. 12

).

§ 86

Daňová exekúcia predajom cenných papierov

(1)

Správca dane v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania prikáže právnickej

osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného predpisu

19c

)

registrovať pozastavenie práva nakladať s cenným papierom daňového dlžníka.

(2)

Daňová exekúcia predajom cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka sa vykoná

tak, že správca dane spíše tieto cenné papiere pri doručení daňovej exekučnej výzvy

podľa ustanovení o predaji hnuteľných vecí. Cenné papiere nachádzajúce sa u daňového

dlžníka odníme a zabezpečí ich úschovu podľa osobitného zákona.

19c

)

Predaj cenných papierov vo vlastníctve daňového dlžníka zabezpečuje správca dane

prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi podľa osobitného zákona.

19c

)

(3)

Ak správca dane zistí, že hodnota majetku označená v daňovej exekučnej výzve nepostačuje

na úhradu vymáhaného daňového nedoplatku a v priebehu daňového exekučného konania

sa správca dane dozvie o cennom papieri daňového dlžníka, ku ktorému nezriadil záložné

právo, pri oznamovaní právnickej osobe oprávnenej viesť evidenciu podľa osobitného

predpisu

19c

)

postupuje podľa

§ 76 ods. 6

. V tomto prípade správca dane v tomto oznámení prikáže právnickej osobe oprávnenej

viesť evidenciu podľa osobitného predpisu

19c

)

registrovať pozastavenie práva nakladať so zaknihovanými cennými papiermi.

(4)

Ak povaha cenného papiera neumožňuje postup podľa odseku 2, správca dane vyzve toho,

kto má na základe cenného papiera plniť, aby mu plnenie odovzdal po splatnosti plnenia

v lehote, ktorú na to určí a ktorá nesmie byť dlhšia ako 15 dní po splatnosti plnenia.

Za nesplnenie povinnosti určenej v daňovom exekučnom príkaze môže správca dane tomu,

kto má na základe cenného papiera plniť, uložiť pokutu podľa

§ 35

.

(5)

Správca dane je oprávnený vykonávať všetky úkony spojené s vlastníctvom cenných papierov

namiesto daňového dlžníka.

(6)

Získané peňažné prostriedky sa použijú rovnako ako výťažok z predaja hnuteľných vecí

na dražbe (

§ 84k ods. 12

).

§ 87

(1)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti, bytu alebo nebytového

priestoru (ďalej len „nehnuteľnosť“) vtedy, ak je preukázané, že nehnuteľnosť je vo

vlastníctve alebo v spoluvlastníctve daňového dlžníka. Toto ustanovenie sa použije

primerane, aj keď je postihnutý nehnuteľný majetok poddlžníka a ručiteľa. Daňovej

exekúcii predajom nehnuteľnosti nepodlieha nehnuteľnosť obstaraná z prostriedkov poskytnutých

zo štátneho rozpočtu a z rozpočtu Európskej únie.

15

)

(2)

Daňovou exekúciou predajom nehnuteľnosti možno postihnúť aj majetok nezapísaný v

katastri nehnuteľností, ak vlastníctvo daňového dlžníka k takémuto majetku je preukázané

iným spôsobom.

(3)

Daňová exekúcia predajom nehnuteľnosti sa vzťahuje na nehnuteľnosť s jej súčasťami

a príslušenstvom.

(4)

Správca dane vydá na nehnuteľnosť, na ktorú nebolo zriadené správcom dane zákonné

záložné právo, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania (

§ 75

); ak na nehnuteľnosť bolo zriadené správcom dane zákonné záložné právo, správca dane

zašle katastrálnemu odboru okresného úradu oznámenie o začatí daňového exekučného

konania (

§ 75

). Ak je daňovou exekúciou postihnutá nehnuteľnosť podľa odseku 2, správca dane k

rozhodnutiu o zriadení zákonného záložného práva alebo k rozhodnutiu o začatí daňového

exekučného konania predloží katastru nehnuteľností aj návrh na zápis dotknutých nehnuteľností.

(5)

Správca dane vydá daňovú exekučnú výzvu (

§ 76 ods. 2

). Uloží daňovému dlžníkovi povinnosť do 15 dní oznámiť správcovi dane osobu, ktorá

má k nehnuteľnosti predkupné právo alebo iné vecné právo, a upozorní ho, že v prípade

nesplnenia tejto povinnosti zodpovedá za spôsobenú škodu.

(6)

Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný

príkaz na predaj nehnuteľnosti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných rúk

okrem osôb uvedených v

§ 77 ods. 3

aj spoluvlastníkovi a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné

právo, ak sú zrejmé zo spisov, katastrálnemu odboru okresného úradu a obci,

18

)

na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(7)

Po doručení daňového exekučného príkazu správca dane zabezpečí zistenie ceny nehnuteľnosti

znalcom. V písomnej objednávke znalcovi uvedie účel znaleckého posudku, na čo má prihliadať

a s čím sa má vysporiadať. Na účely ocenenia nehnuteľnosti upovedomí správca dane

daňového dlžníka, spoluvlastníkov, ako aj osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti

iné závady, o čase a mieste obhliadky nehnuteľnosti. Daňový dlžník je povinný umožniť

vykonanie obhliadky oceňovanej nehnuteľnosti.

(8)

Správca dane na základe daňového exekučného príkazu ponúkne právnickým osobám štátu,

16c

)

ktorých poslaním je starostlivosť o kultúrne pamiatky, za peniaze v hotovosti, najmenej

však za cenu zistenú znalcom, nehnuteľnú kultúrnu pamiatku.

(9)

Ak právnická osoba podľa odseku 8 v termíne do 30 dní odo dňa doručenia ponuky neodpovie

na ponuku a nezloží cenu zistenú znalcom na účet správcu dane uvedený v ponuke, správca

dane je oprávnený nehnuteľnú kultúrnu pamiatku predať spôsobom podľa tohto zákona.

(10)

Správca dane vykoná daňovú exekúciu predajom nehnuteľnosti formou dražby.

(11)

Ak najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo

viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, zloží

v hotovosti správcovi dane sumu zistenú z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom

zodpovedajúcu hodnote podielu, ktorý sa má vydražiť alebo ak najneskôr hodinu pred

určeným začiatkom dražby spoluvlastník nehnuteľnosti alebo viac spoluvlastníkov nehnuteľnosti

preukáže jej pripísanie na účet správcu dane, predaj nehnuteľnosti sa neuskutoční.

Správca dane s touto sumou naloží ako s výťažkom z predaja (

§ 84k ods. 12

).

§ 87a

(1)

Cena nehnuteľnosti sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú

hodnotu nehnuteľnosti a odhad závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania

na najvyššie podanie.

(2)

Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti považuje všeobecná hodnota

nehnuteľnosti stanovená podľa osobitného predpisu

18b

)

bez zohľadnenia závad, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie

podanie. Ak je vydražiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, kvôli ktorej na nehnuteľnosti

viaznu závady, neuplatňuje sa zníženie ceny nehnuteľnosti o hodnotu týchto závad.

(3)

Závady viaznuce na nehnuteľnosti sa odhadnú podľa hospodárskej ujmy, ktorá vyplýva

zo závady pre zaťaženého. Pri závadách neobmedzeného trvania sa vezme za základ výpočtu

obdobie 20 rokov, pri závadách presne obmedzeného trvania toto obdobie, najdlhšie

však 20 rokov. Závady vyplývajúce z nárokov na opakujúce sa plnenia a dávky sa odhadnú

tak, že sa vypočíta suma, ktorá by stačila na to, aby sa z nej a z úrokov tejto sumy

poukazovali plnenia a dávky alebo ich peňažná hodnota.

(4)

O znaleckom posudku na cenu nehnuteľnosti upovedomí správca dane daňového dlžníka,

osoby, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné právo, a osoby, pre ktoré viaznu na nehnuteľnosti

vecné práva zrejmé zo spisu.

(5)

Na účely dražby vyvolávacia cena nehnuteľnosti sa rovná cene podľa znaleckého posudku.

Správca dane vydá rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny. Proti tomuto rozhodnutiu

možno podať odvolanie do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(6)

Závadami na účely odseku 1 sa rozumejú vecné bremená, ktoré vznikli na základe osobitného

právneho predpisu, a nájomné práva.

§ 87b

(1)

Po určení vyvolávacej ceny vydá správca dane dražobnú vyhlášku.

(2)

Dražobná vyhláška musí obsahovať

a)

názov a sídlo správcu dane,

b)

dátum vydania a číslo dražobnej vyhlášky,

c)

čas a miesto dražby,

d)

označenie nehnuteľnosti podľa údajov katastra nehnuteľností,

19d

)

e)

vyvolávaciu cenu, ktorá je najnižším podaním,

f)

výšku zábezpeky, spôsob a termín jej zaplatenia,

g)

podmienky vrátenia zábezpeky,

h)

spôsob zaplatenia najvyššieho podania,

i)

závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať bez započítania na najvyššie podanie,

j)

ustanovenia o prechode závad a úžitkov z nehnuteľnosti,

k)

ustanovenia o odovzdaní vydraženej nehnuteľnosti vydražiteľovi,

l)

upozornenie na uplatnenie predkupného práva,

m)

čas a miesto obhliadky nehnuteľnosti,

n)

vlastnoručný podpis povereného zamestnanca správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo

colný úrad, s uvedením mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak

ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca

obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa

rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok

úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.

6aa

)

§ 87c

(1)

Správca dane zverejní dražobnú vyhlášku najmenej 30 dní pred dňom uskutočnenia dražby

na úradnej tabuli správcu dane, v ktorého obvode má daňový dlžník trvalé bydlisko

alebo sídlo, okresného úradu a obce,

18

)

na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza.

(2)

Správca dane zašle bezodkladne, najneskôr do 30 dní pred uskutočnením dražby, dražobnú

vyhlášku Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom

vestníku. Správca dane môže dražobnú vyhlášku zverejniť aj v masovokomunikačných prostriedkoch

a môže požiadať príslušnú správu katastra,

18ba

)

aby zverejnila dražobnú vyhlášku na svojej úradnej tabuli.

(3)

Správca dane doručuje dražobnú vyhlášku do vlastných rúk osobám, ktorým sa doručuje

daňový exekučný príkaz (

§ 77 ods. 3

); dražobnú vyhlášku doručuje aj iným osobám, ktorých právo je daňovou exekúciou dotknuté

(

§ 87 ods. 6

).

§ 87d

Účastníci dražby

(1)

Dražiť môže fyzická osoba, ak to pripúšťa osobitný zákon,

19e

)

spôsobilá na právne úkony alebo právnická osoba so sídlom v Slovenskej republike

(ďalej len „dražiteľ“).

(2)

Pre účastníkov dražby nehnuteľnosti platí ustanovenie

§ 84j ods. 2 až 5

. V opakovanej alebo opätovnej dražbe pri nehnuteľnostiach nemôže dražiť osoba, ktorá

v prvej alebo opakovanej dražbe nehnuteľnosť vydražila, ale neuhradila najvyššie podanie.

§ 87e

Individuálna prezenčná listina

(1)

Pred začatím dražby vyplní dražiteľ individuálnu prezenčnú listinu dražiteľa, ktorá

obsahuje

a)

dátum a miesto konania dražby,

b)

nehnuteľnosť a jej vyvolávaciu cenu,

c)

meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo cestovného

dokladu fyzickej osoby, daňové identifikačné číslo alebo rodné číslo, ak fyzická osoba

nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona,

d)

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo organizácie, daňové identifikačné číslo,

meno a priezvisko, rodné číslo a číslo občianskeho preukazu štatutárneho zástupcu

alebo iného splnomocneného zástupcu právnickej osoby s priložením plnomocenstva a

overeného výpisu z obchodného registra,

e)

výšku dražobnej zábezpeky a doklad o zaplatení,

f)

uplatnenie predkupného práva preukázaného právoplatným dokladom,

g)

podpis dražiteľa.

(2)

Pred začatím dražby správca dane preverí údaje uvedené v individuálnej prezenčnej

listine dražiteľa. Ak sa údaje nezhodujú so skutočnosťou, správca dane ich opraví

a spoločne s dražiteľom overia opravu svojím podpisom. Ak údaje, o ktorých vznikla

pochybnosť, nie je možné opraviť do začiatku dražby, vykonávateľ dražby neumožní takejto

osobe dražiť.

(3)

Po vyplnení individuálnej prezenčnej listiny a predložení dokladov o zaplatení dražobnej

zábezpeky (

§ 87f

) obdrží dražiteľ dražobné číslo.

§ 87f

Určenie dražobnej zábezpeky

(1)

Správca dane určí dražobnú zábezpeku najmenej vo výške 50 % z vyvolávacej ceny. Dražobnú

zábezpeku je povinný zložiť každý účastník dražby, ktorý sa na nej zúčastňuje ako

dražiteľ.

(2)

Dražiteľ zloží dražobnú zábezpeku prevodom na účet správcu dane alebo v hotovosti

v termíne určenom v dražobnej vyhláške.

(3)

Dokladom preukazujúcim zloženie dražobnej zábezpeky je výpis z účtu obsahujúci odpísanie

dražobnej zábezpeky z účtu dražiteľa v prospech správcu dane alebo doklad o zaplatení

v hotovosti. Na dražbe sa môže zúčastniť len dražiteľ, ktorý najneskôr hodinu pred

určeným začiatkom dražby takýto doklad predloží správcovi dane.

(4)

Úspešnému vydražiteľovi sa započítava vopred zaplatená dražobná zábezpeka do ceny

vydraženej veci.

(5)

Dražiteľovi, ktorý bol v dražbe neúspešný, vráti správca dane dražobnú zábezpeku

v termíne určenom v dražobnej vyhláške, najneskôr do piatich pracovných dní odo dňa

konania dražby.

(6)

Ak vydražiteľ neuhradí najvyššie podanie v termíne určenom v rozhodnutí o udelení

príklepu, správca dane dražobnú zábezpeku nevráti. Dražobná zábezpeka sa použije podľa

§ 87n

.

§ 87g

Zrušenie dražby

(1)

Správca dane zruší konanie dražby, ak

a)

daňový dlžník uhradí daňový nedoplatok najneskôr hodinu pred určeným začiatkom dražby,

b)

spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, poukáže na účet

správcu dane vyvolávaciu cenu podielu, ktorý sa má dražiť, a najneskôr hodinu pred

určeným začiatkom dražby predloží doklad o jeho zaplatení,

c)

iná osoba poukáže na účet správcu dane celý daňový nedoplatok bez nároku na prechod

vlastníckeho práva k veci a najneskôr hodinu pred začiatkom dražby predloží doklad

o jeho zaplatení.

(2)

Správca dane je oprávnený vymáhať exekučné náklady, ak neboli uhradené daňovým dlžníkom

alebo inou osobou spolu s daňovým nedoplatkom.

(3)

Ak spoluvlastník nehnuteľnosti konal podľa odseku 1 písm. b), správca dane vyhotoví

zápisnicu o zrušení dražby a vydá rozhodnutie o prechode spoluvlastníckeho podielu

nehnuteľnosti, ktorý sa mal dražiť. Proti tomuto rozhodnutiu môžu ostatní spoluvlastníci

podať námietku v lehote ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Správca dane zašle

právoplatné rozhodnutie na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

19f

)

§ 87h

(1)

Na začiatku dražby správca dane oboznámi prítomných s nehnuteľnosťami, ich vyvolávacími

cenami a poradím, v akom budú dražené. Oznámi, ktoré nehnuteľnosti nebudú dražené

z dôvodu nezloženia dražobnej zábezpeky, či ide o prvú, opakovanú alebo opätovnú dražbu.

(2)

Po vyvolaní ceny sa prihlasujú dražitelia, ktorí zložili dražobnú zábezpeku na draženú

vec, zdvihnutím dražobného čísla a oznámením sumy podania. Dražitelia môžu zvyšovať

podanie najmenej o 1 000 Sk.

(3)

Dražba pokračuje dovtedy, kým dražitelia zvyšujú podania. Ak nie je vyššie podanie,

správca dane opakuje posledné podanie so slovami „po prvé“, „po druhé“ a s upozornením,

že ak nebude ponúknuté vyššie podanie, po slovách „po tretie“ ukončí príklepom licitáciu

draženej nehnuteľnosti.

(4)

Dražitelia sú viazaní svojím podaním dovtedy, pokiaľ správca dane neudelí príklep

najvyššiemu podaniu. Príklep udelený najvyššiemu podaniu nie je viazaný alebo obmedzený

ustanoveniami osobitného zákona.

18a

)

(5)

Správca dane pokračuje podľa týchto ustanovení v dražbe až do vydraženia všetkých

dražených nehnuteľností.

(6)

Ak sa pri dražbe neurobilo ani najnižšie podanie, správca dane oznámi, že v dražbe

týchto nehnuteľností sa nepokračuje a o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

(7)

Pred ukončením dražby a udelením príklepu sa správca dane spýta prítomných na dražbe,

či majú námietky proti udeleniu príklepu. Námietky sa zapíšu do zápisnice. Námietku

môžu podať dražitelia a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška do vlastných rúk,

ak sú prítomní na dražbe. O námietkach rozhodne správca dane na mieste. Svoje rozhodnutie

oznámi prítomným.

(8)

O priebehu dražby spíše správca dane zápisnicu, v ktorej uvedie najmä údaje z individuálnych

prezenčných listín dražiteľov, cenu vydraženej nehnuteľnosti, udelenie príklepu vydražiteľovi,

podané námietky a ich riešenie.

§ 87i

(1)

Príklep udelí správca dane tomu, kto urobil najvyššie podanie. Ak niekoľko dražiteľov

urobí rovnaké podanie a ak sa neurobilo vyššie prípustné podanie, rozhodne správca

dane o udelení príklepu žrebom. Ak je medzi dražiteľmi dražiteľ uplatňujúci si predkupné

právo, udelí správca dane príklep prednostne jemu. Ak je takýchto osôb viac, rozhodne

správca dane o udelení príklepu žrebom.

(2)

Ak správca dane odoprie udelenie príklepu vzhľadom na podanú námietku, pokračuje

sa v dražbe vyvolaním predposledného podania.

§ 87j

(1)

Správca dane vydá rozhodnutie o udelení príklepu, v ktorom určí lehotu na zaplatenie

najvyššieho podania. Rozhodnutie sa doručí do vlastných rúk daňovému dlžníkovi, vydražiteľovi,

osobám, ktoré na dražbe vzniesli námietky proti príklepu, a osobám, ktorým je správca

dane povinný doručovať vyhlášku do vlastných rúk.

(2)

Proti rozhodnutiu o udelení príklepu môžu podať námietky osoby podľa odseku 1 vrátane

osôb, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť na dražbe, pretože im nebola

doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk.

(3)

Osoby podľa odseku 2 môžu podať námietky v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia

rozhodnutia o udelení príklepu a osoby, ktoré sa zavinením správcu dane nemohli zúčastniť

na dražbe, pretože im nebola doručená dražobná vyhláška do vlastných rúk, do ôsmich

dní odo dňa konania dražby. Podanie námietky má odkladný účinok.

(4)

Správca dane môže námietke vyhovieť, ak sú vytýkané nedostatky na ujmu toho, kto

námietku podal, alebo sú v námietke vytýkané porušenia zákona.

§ 87k

(1)

Rozhodnutie o námietke proti rozhodnutiu o udelení príklepu sa doručuje osobám podľa

§ 87j ods. 2

.

(2)

Ak sa v konaní o námietke zruší rozhodnutie o udelení príklepu, určí správca dane

novú dražbu len na nehnuteľnosť, ktorej príklep bol rozhodnutím o námietke zrušený,

najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti zrušenia rozhodnutia.

§ 87l

(1)

Udelením príklepu sa môže vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti so súhlasom

správcu dane.

(2)

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda vydražiteľ zaplatením najvyššieho podania

v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o udelení príklepu.

(3)

Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie, právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu

zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

19f

)

(4)

Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil

najvyššie podanie, je povinný vydraženú vec vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky

a nahradiť škodu, ktorá vznikla na vydraženej nehnuteľnosti.

§ 87m

Opakovaná dražba, opätovná dražba a prechod vlastníckeho práva na základe ponuky

(1)

Ak vydražiteľ neuhradil najvyššie podanie včas alebo dražba sa nekonala z dôvodu

nezáujmu dražiteľov, správca dane nariadi opakovanú dražbu najneskôr do dvoch mesiacov

od konania predchádzajúcej dražby alebo od termínu stanoveného na konanie dražby.

(2)

Pri organizovaní opakovanej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami o prvej dražbe.

(3)

Na účely opakovanej dražby správca dane určí vyvolávaciu cenu vo výške 90 % z ceny

zistenej podľa

§ 87a ods. 5

. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(4)

Ak je opakovaná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 nariadiť

opätovnú dražbu. Pri organizovaní opätovnej dražby sa správca dane riadi ustanoveniami

o prvej dražbe. Vyvolávaciu cenu nehnuteľnosti určí najmenej vo výške troch štvrtín

z ceny zistenej podľa

§ 87a ods. 5

. Správca dane nevydáva rozhodnutie o určení vyvolávacej ceny.

(5)

Pred nariadením opätovnej dražby môže správca dane rozhodnúť o prechode vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti na základe ponuky za vyššiu cenu, ako je určená podľa odseku

4.

(6)

Ak je opätovná dražba neúspešná, môže správca dane v lehote podľa odseku 1 rozhodnúť

o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Na tieto účely správca

dane určí cenu najmenej vo výške 60 % z ceny zistenej podľa

§ 87a ods. 5

; rozhodnutie o určení ceny správca dane nevydáva.

§ 87n

Účastníci opakovanej dražby, opätovnej dražby a prechodu vlastníckeho práva na základe

ponuky

(1)

Na opakovanej dražbe nemôže dražiť dražiteľ, ktorému bol udelený príklep na prvej

dražbe a nezaplatil najvyššie podanie.

(2)

Vydražiteľ, ktorý nezaplatil najvyššie podanie, je povinný zaplatiť rozdiel medzi

najvyšším podaním, ktoré mal uhradiť, a najvyšším podaním uhradeným v opakovanej dražbe,

náklady opakovanej dražby a škodu, ktorá vznikla tým, že najvyššie podanie nezaplatil.

Peňažné prostriedky takto získané použije správca dane ako výťažok z dražby (

§ 93

).

(3)

Správca dane na úhradu nákladov podľa odseku 2 použije zaplatenú dražobnú zábezpeku

vydražiteľa, ktorý neuhradil najvyššie podanie. V prípade, že dražobná zábezpeka nebude

postačovať na úhradu nákladov, správca dane je oprávnený od neho vymáhať zvyšok ako

daňový nedoplatok.

(4)

Na opätovnej dražbe nemôžu dražiť dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej

alebo opakovanej dražbe a nezaplatili najvyššie podanie.

(5)

Správca dane sa pri opätovnej dražbe riadi ustanoveniami odsekov 2 a 3.

(6)

Dražitelia, ktorým bol udelený príklep na prvej, opakovanej alebo opätovnej dražbe

a nezaplatili najvyššie podanie, sa nemôžu zúčastniť na konaní o prechode vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(7)

Správca dane pri prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky postupuje

obdobne podľa

§ 84m ods. 2 až 4

,

6

,

8 až 10

s tým, že ponúknutú cenu uhradí záujemca s najvyššou ponukou do ôsmich dní od doručenia

rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(8)

Proti rozhodnutiu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky

môžu podať námietky len osoby podľa

§ 84m ods. 6

. Námietku možno podať v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia o prechode

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky. Podanie námietky má odkladný

účinok.

(9)

Po doručení rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe

ponuky sa môže záujemca s najvyššou ponukou ujať držby nehnuteľnosti so súhlasom správcu

dane.

(10)

Po zaplatení najvyššieho podania v určenej lehote a po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky právoplatné

rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe ponuky zašle

správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností záznamom.

19f

)

(11)

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobúda nadobúdateľ zaplatením najvyššej ponuky

v určenej lehote a na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane o prechode vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti na základe ponuky.

(12)

Ak sa zruší rozhodnutie o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe

ponuky alebo ak účastník s najvyššou ponukou v určenej lehote nezaplatil najvyššie

podanie, je povinný nehnuteľnosť vrátiť, vydať všetky prírastky, úžitky a nahradiť

škodu.

§ 87o

(1)

Vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou musí bez započítania na najvyššie podanie

alebo najvyššiu ponuku prevziať vecné bremená a záväzky z nájomných zmlúv, ktoré vznikli

na základe osobitného predpisu; zároveň prevezme zmluvné vecné bremená a záväzky z

nájomných zmlúv.

(2)

Predkupné právo k vydraženej nehnuteľnosti alebo k nehnuteľnosti nadobudnutej na

základe ponuky zaniká.

§ 87p

Ak po prvej dražbe, opakovanej dražbe alebo opätovnej dražbe predajom nehnuteľnosti

došlo k zníženiu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, správca dane zistí novú cenu nehnuteľnosti

znaleckým posudkom podľa

§ 87a

. Po určení vyvolávacej ceny správca dane uplatní postup podľa

§ 87b až 87n

.

§ 88

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti

(1)

Na daňovú exekúciu predajom podniku alebo jeho časti sa primerane použijú ustanovenia

o predaji podniku alebo jeho časti podľa osobitného predpisu

19g

)

a o predaji podniku na základe zmluvy.

19h

)

(2)

Správca dane v daňovej exekučnej výzve vyzve daňového dlžníka, aby v lehote do ôsmich

dní oznámil identifikačné údaje osôb, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné

právo alebo vecné bremeno viaznuce na podniku s poučením, že pri neoznámení týchto

údajov daňový dlžník zodpovedá za spôsobenú škodu.

(3)

Správca dane po nadobudnutí právoplatnosti daňovej exekučnej výzvy vydá daňový exekučný

príkaz na predaj podniku alebo jeho časti. Daňový exekučný príkaz sa doručí do vlastných

rúk, okrem osôb uvedených v

§ 77 ods. 3

aj osobám, ktoré majú k podniku alebo jeho časti predkupné alebo iné vecné právo.

(4)

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vykonáva formou dražby. Cena

sa určí znaleckým posudkom. Znalecký posudok musí obsahovať všeobecnú hodnotu majetku

podniku alebo jeho časti. Na účely tohto zákona sa za všeobecnú hodnotu majetku podniku

alebo jeho časti považuje všeobecná hodnota majetku podniku alebo jeho časti stanovená

podľa osobitného predpisu.

18b

)

Vyvolávaciu cenu určuje správca dane rozhodnutím o určení ceny, pričom vyvolávacia

cena sa rovná cene zistenej podľa znaleckého posudku. Správca dane vydá rozhodnutie

o určení ceny a doručí ho do vlastných rúk daňovému dlžníkovi a osobám, ktoré majú

k podniku alebo jeho časti predkupné právo. Proti rozhodnutiu o určení ceny sa možno

odvolať do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Správca dane pri daňovej exekúcii predajom

podniku postupuje primerane podľa ustanovení

§ 87b až 87n

s výnimkou určenia vyvolávacej ceny. Vyvolávaciu cenu pri opakovanej dražbe určí

správca dane najmenej vo výške 90 % z ceny z prvej dražby; pri opätovnej dražbe najmenej

vo výške 75 % z ceny z prvej dražby. Správca dane môže predať podnik alebo jeho časť

rozhodnutím o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky za cenu vyššiu ako 60

% z ceny z prvej dražby. Pri predaji podniku alebo jeho časti na základe rozhodnutia

o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky správca dane postupuje podľa §

87n ods. 7

.

(5)

Udelením príklepu alebo vydaním rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe

ponuky sa môže vydražiteľ alebo záujemca s najvyššou ponukou ujať držby podniku alebo

jeho časti so súhlasom správcu dane.

(6)

Ak sa zruší rozhodnutie o udelení príklepu alebo ak vydražiteľ v určenej lehote nezaplatil

najvyššie podanie, je vydražiteľ povinný podnik alebo jeho časť vrátiť, vydať všetky

prírastky, úžitky a nahradiť škodu; uvedené platí i pri zrušení rozhodnutia o prechode

vlastníckeho práva na základe ponuky pre záujemcu s najvyššou ponukou.

(7)

Po zaplatení najvyššieho podania alebo najvyššej ponuky v určenej lehote a po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia o udelení príklepu alebo po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky prechádza vlastnícke právo

k majetku podniku alebo jeho časti na vydražiteľa alebo na záujemcu s najvyššou ponukou.

Právoplatné rozhodnutie o udelení príklepu alebo právoplatné rozhodnutie o prechode

vlastníckeho práva na základe ponuky zašle správca dane na zápis práva k nehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností záznamom.

19f

)

(8)

Na vydražiteľa prechádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného

vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku alebo jeho

časti. Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodujúce uskutočňovanie

určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do tejto činnosti vydražiteľa uskutočnenej

po vydražení podniku alebo jeho časti aj činnosť uskutočnená pri prevádzke podniku

alebo jeho časti pred jeho predajom na dražbe.

(9)

Práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú na vydražiteľa

podniku alebo jeho časti.

(10)

Pri daňovej exekúcii predajom podniku alebo jeho časti nemožno vydražiť samostatne

iba obchodné meno podniku.

(11)

Oprávnenie používať obchodné meno upravuje osobitný predpis.

19i

)

(12)

Ustanovenia odsekov 8 až 11 sa použijú aj pre záujemcu pri predaji podniku alebo

jeho časti rozhodnutím správcu dane o prechode vlastníckeho práva na základe ponuky.

(13)

Daňová exekúcia predajom podniku alebo jeho časti sa vzťahuje aj na majetok v správe

štátneho podniku.

19j

)

§ 89

Daňová exekúcia postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom spoločníka

v obchodnej spoločnosti

(1)

Správca dane môže vykonať daňovú exekúciu voči daňovému dlžníkovi, ktorý je spoločníkom

obchodnej spoločnosti, a to postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom

tohto spoločníka v obchodnej spoločnosti na jeho

a)

vyrovnací podiel,

b)

podiel na zisku,

c)

podiel na likvidačnom zostatku.

(2)

Pri daňovej exekúcii postihnutím majetkových práv spojených s obchodným podielom

spoločníka v obchodnej spoločnosti podľa odseku 1 ustanovenia všeobecného predpisu

19l

)

nie sú dotknuté. Výpočet výšky podielov podľa odseku 1 ustanovuje osobitný predpis.

19m

)

(3)

Daňová exekúcia je prípustná na podiely vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch,

a to aj keď sú vyplácané alebo vyrovnávané v peňažných prostriedkoch len sčasti. Ak

sú podiely podľa odseku 1 písm. a) voči daňovému dlžníkovi vyrovnávané nadobudnutím

vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, nehnuteľnostiam, právam a iným majetkovým hodnotám,

správca dane vykoná daňovú exekúciu spôsobom zodpovedajúcim druhu majetku.

(4)

Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručí obchodnej spoločnosti,

v ktorej je daňový dlžník spoločníkom. V tomto rozhodnutí zakáže správca dane obchodnej

spoločnosti, v ktorej je daňový dlžník spoločníkom, aby sa dohodla s daňovým dlžníkom

o skutočnostiach, ktoré by mohli znížiť jeho nárok na vyrovnací podiel alebo podiel

na zisku obchodnej spoločnosti. Po doručení daňového exekučného príkazu a po splnení

podmienok na vyplatenie podielu poukáže obchodná spoločnosť prostriedky zodpovedajúce

jeho príslušnému podielu, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku na účet

správcu dane.

(5)

Správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi. Doručením daňovej exekučnej

výzvy stráca daňový dlžník nárok na vyplatenie alebo vyrovnanie podielov podľa odseku

1, najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

(6)

Ak obchodná spoločnosť poruší povinnosť uloženú v rozhodnutí o začatí daňového exekučného

konania, v oznámení podľa

§ 76 ods. 6

alebo v daňovom exekučnom príkaze a zmarí úplne alebo čiastočne daňovú exekúciu,

správca dane je oprávnený vymáhať od obchodnej spoločnosti daňový nedoplatok do výšky

príslušného podielu spoločníka, ktorý je daňovým dlžníkom, spôsobom podľa tohto zákona,

najviac do výšky vymáhaného daňového nedoplatku.

§ 90

(1)

Daňový dlžník hradí náklady za výkon zhabania vo výške podľa odseku 2, za výkon predaja

vo výške podľa odseku 3 a hotové výdavky správcu dane.

(2)

Náklady za výkon zhabania sú 2 % z vymáhaného daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk

a najviac 500 000 Sk.

(3)

Náklady za výkon predaja sú 2 % z vymoženého daňového nedoplatku, najmenej 500 Sk

a najviac 500 000 Sk.

(4)

Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 správca dane neurčí pri výkone daňovej exekúcie

a)

zrážkami zo mzdy a z iných príjmov,

b)

prikázaním pohľadávky,

c)

odobratím hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

d)

predajom cenných papierov,

e)

postihnutím majetkového práva spojeného s podielom spoločníka spoločnosti s ručením

obmedzeným.

(5)

Exekučné náklady podľa odsekov 2 a 3 sa počítajú zo sumy zaokrúhlenej na celé stovky

nadol.

(6)

Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 2 vždy, keď poverený

zamestnanec správcu dane oznámi daňovému dlžníkovi alebo jeho zástupcovi dôvod svojho

príchodu a spíše úvodnú vetu zápisnice o súpise hnuteľných vecí.

(7)

Daňový dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady podľa odseku 3 vždy, keď došlo

k začatiu dražby alebo bola spísaná úvodná veta zápisnice o dražbe.

(8)

Hotové výdavky uhrádza daňový dlžník v skutočnej výške, a to aj v prípade, keď k

výkonu daňovej exekúcie nedošlo. Hotovými výdavkami sú najmä znalečné, nájomné, poistné.

(9)

Ak sa hotové výdavky dotýkajú viacerých daňových dlžníkov, správca dane rozvrhne

ich výšku podľa pomeru jednotlivých vymáhaných daňových nedoplatkov.

(10)

Exekučné náklady a hotové výdavky je daňový dlžník povinný uhradiť do ôsmich dní

odo dňa, keď mu ich vyrubil správca dane rozhodnutím. Proti tomuto rozhodnutiu možno

podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Podanie odvolania nemá odkladný

účinok.

(11)

Exekučné náklady a hotové výdavky vymáha správca dane ako daňový nedoplatok.

(12)

Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene, exekučné náklady a hotové výdavky znáša

správca dane.

(13)

Ak bola daňová exekúcia vykonaná neoprávnene len čiastočne, znáša správca dane náklady

len v rozsahu neoprávnene vykonanej daňovej exekúcie.

(14)

Náklady, ktoré vznikli daňovému dlžníkovi v súvislosti s výkonom daňovej exekúcie,

znáša daňový dlžník.

§ 91

(1)

Správca dane nevyrubí exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a)

pobyt daňového dlžníka nie je známy,

b)

by ich vymáhanie bolo spojené s neprimeranými nákladmi,

c)

daňový dlžník – fyzická osoba zomrel.

(2)

Správca dane nevymáha exekučné náklady a hotové výdavky, ak

a)

daňový dlžník – fyzická osoba zomrel a nemá dediča alebo právneho nástupcu,

b)

daňový dlžník – právnická osoba zanikne výmazom z príslušného registra bez právneho

nástupcu,

c)

sa nárok na ich úhradu premlčal a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania alebo

nárok zanikol.

(3)

Správca dane je oprávnený vyrubiť exekučné náklady a hotové výdavky do piatich rokov

odo dňa vydania daňového exekučného príkazu.

§ 92

Daňový exekučný účet

(1)

Správca dane v daňovom exekučnom príkaze uvedie číslo osobitného daňového exekučného

účtu, na ktorý sa majú poukázať peňažné prostriedky; variabilným symbolom je daňové

identifikačné číslo daňového dlžníka. Zostatok osobitného daňového exekučného účtu

na konci roka sa prevádza do nasledujúceho roka.

(2)

Na daňový exekučný účet sa poukazujú tieto platby

a)

plnenie na základe daňovej exekučnej výzvy vydanej správcom dane,

b)

plnenia z jednotlivých spôsobov vykonávania daňovej exekúcie [

§ 82 písm. a), b),

d)

,

e)

a

h)

],

c)

z predaja na dražbe, z predaja na základe ponuky alebo z prechodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti alebo k majetku podniku alebo jeho časti na základe ponuky,

d)

na základe uplatnenia predkupného práva spoluvlastníkom,

e)

z dražobnej zábezpeky vydražiteľa, ktorý nezaplatil najvyššie podanie (

§ 87n ods. 2

),

f)

z dražobnej zábezpeky vydražiteľa,

g)

z dražobných zábezpek dražiteľov,

h)

z úhrad exekučných nákladov a hotových výdavkov.

§ 93

Vrátenie dražobných zábezpek dražiteľov, rozdelenie a použitie výťažku

(1)

Správca dane z prostriedkov získaných podľa

§ 92 ods. 2 písm. g)

vráti dražobné zábezpeky neúspešných dražiteľov (

§ 87f ods. 5

).

(2)

Správca dane získaný výťažok poukázaný na daňový exekučný účet podľa

§ 92 ods. 2 písm. a) až f)

a získané úhrady podľa

§ 92 ods. 2 písm. h)

použije na úhradu exekučných nákladov, hotových výdavkov a na pokrytie daňového nedoplatku

alebo peňažného plnenia uloženého rozhodnutím nasledujúci deň po dni, keď peňažné

prostriedky boli pripísané na účet správcu dane alebo po dni, keď správca dane prijal

prostriedky v hotovosti. To neplatí, ak je predmet daňovej exekúcie zaťažený záložným

právom. V takom prípade postupuje správca dane podľa prvej vety až po uspokojení záložných

veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred správcom

dane. O tomto postupe spíše správca dane zápisnicu. Správca dane poukáže zvyšok výťažku

do notárskej úschovy

19ma

)

do ôsmich dní odo dňa spísania zápisnice.

(3)

Ak sú vymáhané daňové nedoplatky z viacerých druhov daní jedným daňovým exekučným

príkazom, použije sa výťažok na pokrytie vymáhaných daňových nedoplatkov uvedených

v daňovom exekučnom príkaze podľa poradia vzniku vymáhaných daňových nedoplatkov.

(4)

Na účely tohto zákona sa zvyškom výťažku rozumie zostatok sumy po vykonaných úhradách

a pokrytí daňového nedoplatku podľa odsekov 1 až 3.

(5)

Zvyšok výťažku použije správca dane na úhradu daňového nedoplatku splatného ku dňu

vzniku zvyšku výťažku alebo na úhradu splatného preddavku na daň, najviac však za

jedno preddavkové obdobie, alebo na úhradu splátok dane alebo odkladu platenia dane

podľa tohto alebo osobitného zákona.

3

)

(6)

Ak vznikne aj po uplatnení postupu podľa odseku 5 zvyšok výťažku, správca dane ho

použije na úhradu daňového nedoplatku vzniknutého podľa osobitných predpisov

19n

)

u iného správcu dane. Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku,

môže ho použiť na úhradu ďalších daňových nedoplatkov daňového dlžníka, a to aj tých,

ktoré neboli zabezpečené záložným právom, alebo na zabezpečenie dane podľa tohto zákona.

Ak aj po tomto použití vykáže správca dane zvyšok výťažku, vráti ho na účet daňového

dlžníka do 30 dní po vzniku zvyšku výťažku, a to len vtedy, ak je väčší než 50 Sk.

(7)

Ak správca dane vráti zvyšok výťažku po lehote podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

úrok podľa

§ 63 ods. 6

.

§ 94

Ochrana zamestnanca správcu dane

Policajný zbor poskytuje zamestnancovi správcu dane ochranu pri výkone daňovej exekúcie

podľa osobitného predpisu.

16e

)

§ 95

Prihlasovanie daňových pohľadávok

(1)

Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená

suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných

zákonov.

1

)

Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým

subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok (ďalej len „sankcia“)

sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do

vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

(2)

Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňový záväzok považuje suma dane, na

ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov,

6eb

)

a to aj v prípade, keď si tento nárok neuplatnil.

(3)

Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka

podľa odsekov 1 a 6 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku

vzniknutú pred povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov

1 a 7 okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5.

(4)

Ustanovenie odseku 3 sa rovnako vzťahuje aj na daňové záväzky vzniknuté pred vyhlásením

konkurzu alebo pred povolením reštrukturalizácie.

(5)

Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia

reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie,

sa považuje za daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení

reštrukturalizácie. Daňový záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo

v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení

reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu

alebo po povolení reštrukturalizácie.

(6)

V konkurze správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje za daňovú

pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly pred

vyhlásením konkurzu, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(7)

V reštrukturalizácii správca dane uplatňuje daňovú pohľadávku, ktorá sa považuje

za daňovú pohľadávku zistenú z výsledku daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej

kontroly pred povolením reštrukturalizácie, aj bez jej predchádzajúceho vyrubenia.

(8)

Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási

daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom

predpise.

19o

)

(9)

V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec

správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva; v konkurze v mene

správcu dane môže konať aj tretia osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou

majetkovou účasťou štátu, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s daňovým

riaditeľstvom alebo colným riaditeľstvom. V reštrukturalizačnom konaní možno postupovať

len v súlade s osobitným predpisom.

8g

)

§ 95a

Účinky vyhlásenia konkurzu a povolenia reštrukturalizácie

(1)

Vyhlásením konkurzu sa daňové konanie neprerušuje. Na majetok daňového subjektu podliehajúci

konkurzu nemožno počas konkurzu začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej

exekúcie; už začaté daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa vyhlásením

konkurzu zastavujú.

(2)

Povolením reštrukturalizácie sa daňové konanie neprerušuje. Pre daňovú pohľadávku,

ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii, nemožno na majetok patriaci daňovému subjektu

začať daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie; už začaté daňové exekučné

konanie alebo výkon daňovej exekúcie sa začatím reštrukturalizácie prerušujú. Povolením

reštrukturalizácie sa prerušené daňové exekučné konanie alebo výkon daňovej exekúcie

zastavujú. Ak už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok nebol použitý podľa

§ 93

, výťažok po odpočítaní exekučných nákladov a hotových výdavkov správca dane vráti

daňovému dlžníkovi.

(3)

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu nemožno začať daňové exekučné

konanie na daňové nedoplatky vzniknuté po vyhlásení konkurzu.

(4)

Vyhlásením konkurzu sa nesplatné daňové pohľadávky vzniknuté pred vyhlásením konkurzu

stávajú splatnými. Vyhlásením konkurzu sa stávajú splatnými aj nesplatné daňové záväzky.

V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu lehoty ustanovené pre premlčanie

alebo zánik daňových pohľadávok a daňových záväzkov neplynú.

(5)

V daňovom konaní sa v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu správca v

konkurznom konaní stáva účastníkom daňového konania namiesto daňového subjektu; v

čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa správca v konkurznom konaní považuje

za daňový subjekt. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu

v konkurznom konaní vzťahujú všetky ustanovenia tohto zákona a osobitných zákonov,

1

)

ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady

a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu

alebo iných fyzických osôb, alebo právnických osôb podľa tohto zákona alebo osobitných

zákonov,

1

)

vystavené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za

doklady vystavené daňovým subjektom.

(6)

Proti daňovej pohľadávke, ktorá vznikla voči daňovému subjektu po vyhlásení konkurzu,

nemožno započítať daňovú pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu. Započítanie

daňových pohľadávok podľa

§ 63 ods. 2 až 4

a

8 až 10

tým nie je dotknuté.

(7)

Povolením reštrukturalizácie zanikajú daňové pohľadávky alebo ich časti, ktoré daňový

subjekt na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nemusí plniť. Zanikajú aj

všetky daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie alebo ich časti,

ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť. Zanikajú aj sankcie alebo tie časti,

ktoré neboli na účely reštrukturalizačného konania považované za daňové pohľadávky

podľa

§ 95 ods. 1

, ak sa tieto sankcie vzťahujú na daňové pohľadávky vzniknuté pred povolením reštrukturalizácie.

Tieto daňové pohľadávky a sankcie alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno

dodatočne vyrubiť.

(8)

Ak súd uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie a začne konkurzné konanie na

majetok daňového subjektu, správca dane môže začať daňové exekučné konanie alebo pokračovať

v daňovom exekučnom konaní, iba ak po ukončení konkurzného konania daňovému subjektu

zostane majetok.

§ 96

Ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, základ

dane, preddavky na daň, sankčný úrok, pokuta a úrok na celé koruny nadol.

§ 97

(1)

Daňový subjekt, ktorého predmetom podnikania je predaj tovaru alebo poskytovanie

služieb, je povinný na účely evidencie tržieb používať elektronickú registračnú pokladnicu

s tlačiarňou v rozsahu a za podmienok ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom

vydaným podľa odseku 2.

(2)

Ministerstvo upraví všeobecne záväzným právnym predpisom termín, rozsah, podmienky

a ďalšie podrobnosti používania elektronických registračných pokladníc s tlačiarňou

a spôsob vedenia evidencie tržieb.

§ 98

Zrušený od 1. 9. 1999

§ 99

Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú

republiku záväzná, neustanovuje inak.

§ 100

Rozhodnutia vylúčené z preskúmavania súdmi

Z preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o

a)

odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku (

§ 59

),

b)

platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach (

§ 59

),

c)

odpustení daňového nedoplatku alebo jeho časti (

§ 64

),

d)

odpustení sankcie (

§ 103

).

§ 101

Na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

20

)

§ 101a

Na účely správy daní sú správca dane, daňové riaditeľstvo, colné riaditeľstvo a ministerstvo

oprávnené spracúvať osobné údaje daňových subjektov, zástupcov daňových subjektov

a tretích osôb v súlade s osobitným predpisom;

20a

)

údaje možno sprístupniť len obci, ako správcovi dane,

20b

)

daňovým orgánom,

20c

)

colným orgánom,

20d

)

ministerstvu a v súvislosti so správou daní a plnením úloh podľa osobitného predpisu

20e

)

aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, súdu a orgánom činným v trestnom konaní.

V informačných systémoch

20a

)

možno spracúvať meno a priezvisko fyzickej osoby, adresu jej trvalého pobytu a rodné

číslo, ak jej nebolo pridelené daňové identifikačné číslo (

§ 31 ods. 11

).

§ 102

Ministerstvo môže celkom alebo sčasti oslobodiť od daní z príjmov novovzniknuté daňové

subjekty, ktoré odvádzajú daň z príjmov do štátneho rozpočtu republiky. Okruh daňových

subjektov a bližšie podmienky na oslobodenie ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

§ 103

(1)

Ministerstvo, ak ide o sumy vyššie ako sumy podľa odsekov 3 a 4 a ak nerozhoduje

obec podľa odseku 5, na žiadosť daňového subjektu

a)

odpustí sankciu, ak daňový subjekt preukáže, že by jej zaplatením bola vážne ohrozená

výživa daňového subjektu alebo osôb odkázaných na jeho výživu; ak ide o odpustenie

sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj zaplatenie tejto

dane okrem sankcie,

b)

môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ak daňový subjekt preukáže,

že by jej zaplatenie viedlo k hospodárskemu zániku daňového subjektu a výnos z jeho

likvidácie by bol pravdepodobne nižší než vyrubená sankcia; ak ide o úľavu zo sankcie

alebo o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať

aj zaplatenie tejto dane okrem sankcie,

c)

môže povoliť úľavu zo sankcie alebo odpustiť sankciu, ktorá mu bola uložená alebo

vyrubená z dôvodu, že daňový subjekt nesprávne vykázal daňovú povinnosť alebo nesplnil

povinnosť v lehote ustanovenej podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov

1

)

z dôvodu nesprávnej aplikácie právneho predpisu; ak ide o úľavu zo sankcie alebo

o odpustenie sankcie prislúchajúcej k dani, je daňový subjekt povinný preukázať aj

zaplatenie tejto dane okrem sankcie.

(2)

Ministerstvo môže

a)

rozhodnúť v sporných prípadoch o spôsobe zdanenia, ak ide o daňové subjekty so sídlom

alebo bydliskom v zahraničí,

b)

vo vzťahu k zahraničiu vykonať opatrenia na zabezpečenie vzájomnosti alebo odvetné

opatrenia na účely vzájomného daňového vyrovnania.

(3)

Daňové riaditeľstvo a colné riaditeľstvo na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu

z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo

odpustiť sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie

v jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide

a)

o fyzickú osobu, sumu 5 000 000 Sk,

b)

o právnickú osobu, sumu 50 000 000 Sk.

(4)

Daňový úrad a colný úrad na žiadosť daňového subjektu odpustia sankciu z dôvodov

uvedených v odseku 1 písm. a) alebo môžu povoliť úľavu zo sankcie, alebo odpustiť

sankciu z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c), ak výška uloženej sankcie v

jednotlivom prípade nepresiahne, ak ide

a)

o fyzickú osobu, sumu 1 000 000 Sk,

b)

o právnickú osobu, sumu 10 000 000 Sk.

(5)

Správca dane, ktorým je obec, môže pri daniach, ktoré spravuje, na žiadosť daňového

subjektu odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie z dôvodov uvedených v odseku

1 písm. a) až c).

(6)

Žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie sa vždy predkladá správcovi

dane. Správca dane je povinný túto žiadosť postúpiť príslušnému orgánu, ak nie je

príslušný o nej rozhodnúť. Odpustiť sankciu alebo povoliť úľavu zo sankcie možno podľa

odseku 1 písm. a) až c) a odsekov 3, 4 a 5 v súlade s týmto zákonom a s osobitným

predpisom.

8g

)

O povolení úľavy zo sankcie alebo o odpustení sankcie sa vydáva rozhodnutie.

(7)

Ministerstvo môže vydať opatrenia na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania

ustanovení daňového predpisu alebo na zamedzenie nezrovnalostí vzniknutých z uplatňovania

daňových predpisov. Toto opatrenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne

a vyhlasuje v zbierke zákonov uverejnením oznámenia ministerstva o jeho vydaní.

(8)

Ministerstvo je oprávnené vydať metodické usmernenie na zabezpečenie jednotnej aplikácie

tohto zákona a osobitných zákonov.

1

)

Toto usmernenie uverejňuje ministerstvo vo svojom publikačnom orgáne a je pre orgány

vykonávajúce správu daní záväzné; tým nie je dotknuté právo daňového subjektu domáhať

sa ochrany svojich práv súdnou cestou.

(9)

Vláda Slovenskej republiky môže vydať nariadenie, ktorým ustanoví, že daňovým subjektom,

ktoré do termínu ustanoveného v nariadení majú zaplatenú aspoň daň okrem sankcie,

zaniká daňový nedoplatok (

§ 65 ods. 4

) zodpovedajúci nezaplatenej sankcii prislúchajúcej k tejto dani. V nariadení vláda

Slovenskej republiky môže ustanoviť ďalšie podmienky zániku daňového nedoplatku podľa

prvej vety.

(10)

Správca dane na žiadosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby oznámi o inom daňovom

subjekte údaje uvedené v

§ 23b ods. 12

.

(11)

Ak bola Európskej komisii predložená žiadosť o schválenie poskytnutia štátnej pomoci

formou úľavy zo sankcie alebo formou odpustenia zo sankcie v súlade s osobitným predpisom

8g

)

alebo ak ide o žiadosť o povolenie úľavy zo sankcie alebo odpustenie sankcie z dôvodu

podľa odseku 1 písm. c), správca dane nepoužije preplatok (

§ 63

) na úhradu časti alebo celého daňového nedoplatku pozostávajúceho zo sankcií, na

ktorý bola úľava alebo odpustenie požadované, a to odo dňa doručenia tejto žiadosti

daňovému úradu až do dňa doručenia rozhodnutia o tejto žiadosti daňovému subjektu.

§ 104

Pre právnické a fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú alebo inú zárobkovú

činnosť na území Slovenskej republiky ku dňu účinnosti tohto zákona, začne lehota

určená v

§ 31 ods. 1

plynúť dňom účinnosti tohto zákona.

§ 105

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na daňové konanie začaté pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona. Právne účinky procesných úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou

tohto zákona, zostávajú zachované. Zachovaná zostáva i miestna príslušnosť správcu

dane, ktorá bola pri zrušených daniach pri ich poslednom vyrubení.

§ 105a

Na ukončenie daňovej kontroly, ktorá sa začala pred 1. májom 2003, sa vzťahuje ustanovenie

§ 30a

.

§ 106

Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na dane zrušené, ak konanie o nich bude prebiehať

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

§ 107

Ak nie je v osobitnom predpise ustanovené inak, daňové subjekty zaregistrované u správcu

dane podľa doterajších predpisov, splnia svoju registračnú povinnosť podľa tohto zákona

do 30. júna 1993. Obdobný postup sa vzťahuje aj na daňové subjekty vykonávajúce činnosti,

na ktoré sa registračná povinnosť pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona nevzťahovala.

§ 108

Správu notárskych poplatkov, pri ktorých vznikla povinnosť na ich vyrubenie do 31.

decembra 1992, vykonáva súd podľa osobitného predpisu.

21

)

§ 109

(1)

Tlačivá, ktorých vzor ustanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo podľa

§ 38 ods. 2

, možno po prvýkrát použiť za zdaňovacie obdobie roku 2001. Pri daniach, pri ktorých

zdaňovacím obdobím nie je kalendárny rok, možno tlačivá použiť na zdaňovacie obdobie

začínajúce sa po 31. decembri 2001; pri daniach, ktoré sa nevyrubujú za zdaňovacie

obdobie ani na zdaňovacie obdobie, možno tlačivá použiť, ak daňová povinnosť vznikla

po 31. decembri 2001.

(2)

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov

znížených o sumy podľa osobitného zákona,

8bd

)

poskytnutých jednotlivým daňovníkom v peňažnej i nepeňažnej forme za uplynulé zdaňovacie

obdobie a o zrazených preddavkoch na daň z týchto príjmov sú platitelia dane povinní

za uplynulé zdaňovacie obdobie predložiť správcovi dane podľa § 38 ods. 15 po prvýkrát

za zdaňovacie obdobie roku 2001.

§ 110

Rozhodnutia o počte vyživovaných osôb, vydané správcom dane pre účely dane zo mzdy,

ktoré boli vydané podľa zákona

č. 76/1952 Zb.

o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov a vyhlášky Federálneho ministerstva financií,

Ministerstva financií Českej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky

č. 161/1976 Zb.

, ktorou sa vykonáva zákon o dani zo mzdy v znení neskorších predpisov, strácajú platnosť

pre zdanenie miezd vyplatených za obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

§ 110a

(1)

Na začaté daňové konania, ktoré neboli ukončené do 1. septembra 1999, sa vzťahujú

doterajšie predpisy.

(2)

Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona v znení platnom

do 1. septembra 1999, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

(3)

Na konania správnych orgánov, ktoré postupovali podľa tohto zákona a ktoré začnú

konanie po 1. septembri 1999, sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní,

ak osobitný zákon neustanovuje inak.

(4)

Päťročná lehota na zánik práva vyrubiť daň sa prvý raz uplatní, ak povinnosť podať

daňové priznanie alebo hlásenie vznikla po 1. septembri 1999 alebo ak po 1. septembri

1999 vznikla daňová povinnosť bez toho, aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie

alebo hlásenie podať. Ak povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie vznikla pred

1. septembrom 1999 alebo ak pred 1. septembrom 1999 vznikla daňová povinnosť bez toho,

aby tu súčasne bola povinnosť daňové priznanie alebo hlásenie podať, začne plynúť

nová päťročná lehota, ak bol úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo jej doplatku vykonaný

pred uplynutím lehoty podľa doterajších predpisov.

(5)

Vymáhanie daňových nedoplatkov začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa

doterajších predpisov.

§ 110b

(1)

Daňový dlžník je oprávnený do 31. decembra 2000 použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu

svojho daňového nedoplatku podľa stavu k 31. decembru 1999 dlhopis Fondu národného

majetku Slovenskej republiky

22

)

(ďalej len „dlhopis“). Za podmienok uvedených v odsekoch 2 až 6 je daňový úrad povinný

prijať od daňového dlžníka dlhopis na čiastočnú alebo úplnú úhradu týchto daňových

nedoplatkov

a)

daňový nedoplatok na daniach daňovej sústavy platnej do 31. decembra 1992,

b)

daňový nedoplatok dane z príjmov fyzických osôb,

c)

daňový nedoplatok dane z príjmov právnických osôb,

d)

daňový nedoplatok dane z pridanej hodnoty,

e)

daňový nedoplatok dane z dedičstva, dane z darovania, dane z prevodu a prechodu nehnuteľností,

f)

daňový nedoplatok na spotrebnej dani podľa osobitných predpisov.

13d

)

(2)

Dlhopis nemožno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňových nedoplatkov, ak daňový

úrad začal daňové exekučné konanie.

(3)

Na účely použitia dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku je

menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho výnosu

23

)

zníženého o daň vyberanú osobitnou sadzbou dane podľa osobitného predpisu

24

)

13 740 Sk.

(4)

Dlhopis možno použiť na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku, len ak

a)

suma daňového nedoplatku nie je nižšia ako 13 740 Sk,

b)

na dlhopise neviazne záložné právo alebo nie je pozastavený výkon práva nakladať

s týmto dlhopisom,

c)

daňový dlžník písomne požiada daňový úrad o vydanie potvrdenia o použití dlhopisu

na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového nedoplatku,

d)

daňový úrad vydá potvrdenie o použití dlhopisu na čiastočnú alebo úplnú úhradu daňového

nedoplatku, ktoré obsahuje najmä druh dane, na ktorej sa zníži daňový nedoplatok,

sumu daňového nedoplatku, na ktorý sa použije dlhopis a tomu zodpovedajúci počet dlhopisov,

pričom hodnota týchto dlhopisov vypočítaná ako násobok sumy podľa odseku 3 nesmie

prevýšiť sumu daňového nedoplatku.

(5)

Zníženie alebo úhrada daňového nedoplatku použitím dlhopisu sa vykoná ku dňu nasledujúcemu

po dni použitia dlhopisu, pričom sa za deň použitia dlhopisu považuje deň pripísania

dlhopisu na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku cenných papierov Slovenskej

republiky.

19c

)

Príjmy z výnosov dlhopisov pripísaných na účet daňového riaditeľstva vedený v Stredisku

cenných papierov Slovenskej republiky

19c

)

a príjmy získané splatením týchto dlhopisov sú príjmom štátneho rozpočtu.

(6)

Na postup pri prevode dlhopisu sa vzťahuje osobitný predpis,

19c

)

pričom sa za kúpnu cenu dlhopisu považuje menovitá hodnota dlhopisu vrátane jeho

výnosu

23

)

zníženého o daň vyberanú podľa osobitného predpisu

24

)

uvedená v odseku 3.

§ 110c

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2004

(1)

Pri povoľovaní úľav z penále, pokút, zo zvýšenia dane a z úrokov vyrubených do 31.

decembra 2003 sa postupuje podľa zákona účinného do 31. decembra 2003.

(2)

Na konanie vo veciach paušálnej dane sa použije zákon účinný do 31. decembra 2003.

(3)

Na penále za nezaplatenie preddavku na daň podľa osobitného zákona

6ec

)

vyrubené do 31. decembra 2003 a na sankčný úrok za nezaplatenie preddavku na daň

podľa osobitného zákona

6ec

)

vyrubený za obdobie od 1. januára 2004 do 31. marca 2004 sa vzťahuje zákon účinný

do 31. decembra 2003.

(4)

Ustanovenie

§ 65c

sa prvý raz uplatní, ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane viac ako šesť

mesiacov po 1. januári 2004.

(5)

Do nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii

sa ustanovenia

§ 35b ods. 1 až 9

uplatnia na všetky dane s výnimkou dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

§ 110d

Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskeho spoločenstva a Európskej únie uvedené

v

prílohe

.

§ 110e

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2005

Ustanovenia tohto zákona sa použijú na pokuty a sankčný úrok účinné od 1. januára

2004, ako aj na zrušené penále, pokuty a zvýšenie dane, ak konanie o nich bude prebiehať

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona a nezaniklo právo na ich vyrubenie, vybratie

a vymáhanie; na konanie o penále sa rovnako použije ustanovenie tohto zákona o sankčnom

úroku a na konanie o pokutách a zvýšení dane sa rovnako použije ustanovenie tohto

zákona o správnych deliktoch.

§ 110f

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2006

(1)

Vyplácajúci zástupca oznámi do 31. marca 2006 podľa

§ 32 ods. 15

úhrnnú sumu úrokového príjmu, na ktorej vyplatenie, poukázanie alebo pripísanie vznikol

nárok od 1. júla 2005.

(2)

Ustanovenie

§ 95a

sa použije, ak všeobecné predpisy upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu

neustanovujú inak.

§ 110g

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2007

(1)

Daňové konanie a daňové exekučné konanie, ktoré boli začaté a neboli ukončené do

31. augusta 2007, dokončia sa podľa zákona účinného k 31. augustu 2007, ak ďalej nie

je ustanovené inak.

(2)

Na konkurzné konanie a vyrovnacie konanie začaté a neukončené podľa osobitného predpisu

25

)

sa vzťahujú ustanovenia

§ 61

,

65a

a

95a

v znení účinnom k 31. augustu 2007.

(3)

Ak daňový subjekt doručil podanie príslušnému orgánu podľa zákona účinného k 31.

augustu 2007 a konanie o ňom bude prebiehať po nadobudnutí účinnosti tohto zákona,

na konanie sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 1. septembra 2007.

(4)

Fyzická osoba, ktorá nemala registračnú povinnosť podľa zákona účinného k 31. augustu

2007, je povinná požiadať správcu dane o registráciu podľa

§ 31 ods. 2 písm. a)

podľa zákona účinného od 1. septembra 2007 najneskôr do 31. decembra 2007.

(5)

Na vyrubenie sankčného úroku z dlžnej sumy po 31. auguste 2007 sa použije

§ 35b ods. 2

v znení účinnom od 1. septembra 2007, ak nezaniklo právo na jeho vyrubenie.

(6)

Ustanovenie

§ 69

v znení účinnom od 1. septembra 2007 sa po prvýkrát uplatní na daňové nedoplatky,

ktoré vznikli odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.