VYHLÁŠKA 119/1988 Z. z. o hospodárení s národným majetkom

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje podmienky nadobúdania vecí zmluvou do socialistického celospoločenského

vlastníctva (ďalej len „celospoločenské vlastníctvo“), právo hospodárenia s národným

majetkom a nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami

1

)

štátnych hospodárskych organizácií, rozpočtových organizácií a iných štátnych organizácií

2

)

(ďalej len „organizácia“).

(2)

Vyhláška ďalej upravuje podmienky nadobúdania vecí do celospoločenského vlastníctva

štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch vlastníctva k veciam v národnom majetku

štátnymi podnikmi, podmienky pri prevodoch práva hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným

územnoplánovacou dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu

iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu bytovú výstavbu a nakladanie

s pohľadávkami štátnych podnikov.

(3)

Táto vyhláška sa nevzťahuje na nadobúdanie vecí do celospoločenského vlastníctva,

na prevody práva hospodárenia a prevody vlastníctva národného majetku, ku ktorým dochádza

v rámci obvyklého hospodárenia.

3

)

(4)

Táto vyhláška sa ďalej nevzťahuje na požičiavanie spotrebných predmetov občanom organizáciami

na ten účel zriadenými, na prenechávanie bytov a miestností na osobné užívanie občanom

podľa osobitného predpisu,

4

)

prenechávanie vecí v národnom majetku do dočasného užívania občanom podľa osobitných

predpisov,

5

)

požičiavanie spotrebných predmetov nadobudnutých organizáciami na tento účel a na

poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a iných vecí podľa osobitného

predpisu.

6

)

§ 2

Odplatné nadobúdanie vecí

(1)

Organizácie môžu nadobúdať zmluvou

7

)

za cenu podľa cenových predpisov

8

)

od družstevných organizácií, spoločenských organizácií, ako aj iných organizácií,

ktorých činnosť prispieva k rozvoju socialistických vzťahov (ďalej len „iné socialistické

organizácie než štátne“), veci do celospoločenského vlastníctva, ak ich potrebujú

na plnenie svojich úloh.

(2)

Na účel uvedený v odseku 1 môžu organizácie nadobúdať zmluvou

9

)

veci do celospoločenského vlastníctva od občanov a iných organizácií než socialistických

10

)

za cenu podľa cenových predpisov.

11

)

§ 3

Bezodplatné nadobúdanie vecí

(1)

Organizácie môžu bezodplatne nadobúdať veci od iných socialistických organizácií

než štátnych.

(2)

Od občanov a iných organizácií než socialistických môžu organizácie prijať ponuku

daru nehnuteľnej veci včítane peňazí v československej mene a ponuku daru budov, stavieb,

prípadne včítane pozemkov, na ktorých sú postavené, nádvorí a prístupových ciest.

(3)

Organizácie lesného hospodárstva sú príslušné prijať od občanov a iných organizácií

než socialistických ponuku daru lesných pozemkov a porastov na nich.

(4)

Prijatím ponuky podľa odsekov 1 až 3 prechádza vec do celospoločenského vlastníctva

a organizácii k nej vzniká právo hospodárenia.

(5)

Prijať ponuku daru nehnuteľnosti, s výnimkou nehnuteľností uvedených v odsekoch 2

a 3, od občanov a iných organizácií než socialistických je príslušný okresný národný

výbor alebo národný výbor jemu na roveň postavený (ďalej len „okresný národný výbor“),

v územnom obvode ktorého sa nehnuteľnosti nachádzajú. Prijatím ponuky daru prechádza

nehnuteľnosť do celospoločenského vlastníctva a dočasne ju spravuje okresný národný

výbor podľa osobitného predpisu.

12

)

(6)

Organizácie môžu prijať ponuku daru vecí do celospoločenského vlastníctva od občana

i právnickej osoby zo zahraničia.

§ 4

Príslušnosť na právo hospodárenia s národným majetkom

(1)

Právo hospodárenia s vecami, ktoré sú súčasťou národného majetku (ďalej len „národný

majetok“), patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný

majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené

inak.

13

)

Ak národný majetok užíva na plnenie svojich úloh niekoľko organizácií, patrí právo

hospodárenia tej organizácii, ktorá užíva v pomere k ostatným jeho najväčšiu časť,

pokiaľ sa nedohodnú, že budú mať k tomuto národnému majetku právo spoločného hospodárenia.

14

)

Orgány, v právomoci ktorých je odstraňovať pochybnosti o tom, ktorá organizácia má

vykonávať právo hospodárenia s určitým národným majetkom, sa môžu zo závažných dôvodov,

najmä hospodárskych, od tohto ustanovenia odchýliť.

(2)

Národné výbory, prípadne organizácie nimi riadené alebo spravované, majú právo hospodárenia

s nehnuteľným národným majetkom, ktorý neslúži na plnenie ich úloh, pri ktorom však

spoločenský záujem vyžaduje, aby zostal v celospoločenskom vlastníctve pre budúce

úlohy. Môžu tiež mať právo hospodárenia s budovami, ktoré nie sú obytnými domami a

sú určené na to, aby sa celkom alebo čiastočne prenechali na užívanie niekoľkým socialistickým

organizáciám na plnenie ich úloh, a niekoľké organizácie ich tiež užívajú.

§ 5

Odstraňovanie pochybností o príslušnosti na právo hospodárenia s národným majetkom

(1)

Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorej organizácii patrí právo hospodárenia s národným

majetkom, a ak dôjde medzi nimi k sporu, rozhodne najbližší spoločný orgán, ktorý

riadi organizácie, medzi ktorými spor vznikol, pokiaľ nie je osobitným predpisom určený

rozhodovať iný, vecne príslušný orgán štátnej správy.

15

)

Ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú po dohode príslušné ústredné orgány

štátnej správy, prípadne krajské národné výbory.

(2)

Organizácia, z podnetu ktorej spor vznikol, musí bez zbytočného odkladu podať riadiacemu

orgánu žiadosť o vydanie opatrenia, ktorej z nich patrí právo hospodárenia s určitým

národným majetkom. Žiadosť musí podpísať štatutárny orgán organizácie, musí obsahovať

presný skutkový stav a návrh, ako sa má rozhodnúť. K žiadosti treba pripojiť doklad

o tom, že medzi organizáciami nedošlo k dohode. Organizácia, ktorá požiadala o rozhodnutie

sporu, je povinná zaslať kópiu žiadosti o vydanie opatrenia organizácii, proti ktorej

žiadosť smeruje.

(3)

Organizácia, proti ktorej žiadosť smeruje, je povinná v lehote 15 dní po tom, čo

dostala kópiu žiadosti, predložiť príslušným orgánom uvedeným v odseku 1 (ďalej len

„rozhodujúce orgány“) vyjadrenie podpísané štatutárnym orgánom, v ktorom musí uviesť

stanovisko k návrhu obsiahnutému v žiadosti, skutočnosti, ktoré bránia dohode medzi

organizáciami a ďalej návrh, ako sa má rozhodnúť. K vyjadreniu organizácia pripojí

príslušné doklady,

(4)

Ak to považujú za nevyhnutné, prerokujú rozhodujúce orgány spor s organizáciami,

medzi ktorými spor vznikol, a vedú ich k tomu, aby sa dohodli na riešení, ktoré je

v súlade s celospoločenským záujmom. Ak sa organizácie dohodnú, rozhodujúce orgány

opatrenie nevydajú.

(5)

Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvá financií, cien a miezd spor

rozhodujú, ak ústredné orgány štátnej správy, prípadne krajské národné výbory predložia

doklad, že sa im nepodarilo odstrániť pochybnosť, ktorej z organizácií patrí právo

hospodárenia s národným majetkom. Spor medzi organizáciou riadenou federálnym ústredným

orgánom štátnej správy a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej správy Českej

socialistickej republiky alebo ústredným orgánom štátnej správy Slovenskej socialistickej

republiky rozhodujú po dohode Federálne ministerstvo financií a príslušné ministerstvo

financií, cien a miezd. Spor medzi organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej

správy Českej socialistickej republiky a organizáciou riadenou ústredným orgánom štátnej

správy Slovenskej socialistickej republiky rozhodujú po dohode Ministerstvo financií,

cien a miezd Českej socialistickej republiky s Ministerstvom financií, cien a miezd

Slovenskej socialistickej republiky.

(6)

Rozhodujúce orgány aj ministerstvá uvedené v odseku 5 môžu prizvať na konanie znalca,

prípadne si vyžiadať písomný znalecký posudok. Tieto orgány určia výšku odmeny za

znalecký posudok

16

)

a rozhodnú, ktorá organizácia je povinná tieto náklady uhrádzať.

(7)

Pri prevode práva hospodárenia s národným majetkom opatrením vydaným pri riešení

sporu sa postupuje podľa

§ 13

; toto opatrenie nie je rozhodnutím v správnom konaní

17

)

a nemožno proti nemu podať opravný prostriedok.

(8)

Organizácia, ktorá hospodári s národným majetkom, ktorý je predmetom sporu o príslušnosť

na právo hospodárenia, je povinná plniť povinnosti vyplývajúce z práva hospodárenia

do dňa určeného v opatrení.

§ 6

Základné povinnosti organizácií pri hospodárení s národným majetkom

Organizácie sú povinné hospodáriť s národným majetkom so starostlivosťou riadneho

hospodára. Sú povinné najmä

a)

národný majetok zistiť, spísať, oceniť, pokiaľ nie je ustanovené inak,

18

)

a viesť v predpísanej evidencii podľa osobitných predpisov,

19

)

b)

starať sa o údržbu národného majetku a vykonávať jeho opravy,

c)

starať sa o využívanie národného majetku na plnenie úloh a nakladať s ním v súlade

s týmito úlohami,

d)

chrániť národný majetok pred rozkrádaním, poškodením, zničením, stratou alebo zneužívaním,

e)

využívať právne prostriedky na ochranu národného majetku, chrániť právo hospodárenia

s národným majetkom proti neoprávneným zásahom, včas uplatňovať právo na náhradu škody

proti tým, ktorí za škodu zodpovedajú, a uplatňovať právo na vydanie neoprávneného

majetkového prospechu proti tomu, kto ho na úkor organizácie získal.

§ 7

Prebytočný a neupotrebiteľný národný majetok

(1)

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia trvale nepotrebuje na plnenie svojich

úloh. Za prebytočnú sa považuje časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný potrebám

organizácie.

(2)

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebovanie alebo poškodenie,

zastaranosť alebo nehospodárnosť v prevádzke nemôže už slúžiť svojmu účelu. Za neupotrebiteľné

základné prostriedky sa považujú aj budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a ktoré

treba odstrániť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia objektu.

(3)

O prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku aj o spôsobe naloženia

s ním písomne rozhoduje vedúci organizácie alebo ním písomne poverený iný vedúci pracovník

organizácie, prípadne na návrh ním zriadenej komisie ako poradného orgánu. K rozhodnutiu

o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti národného majetku sa musí dodatočne pripojiť

doklad o tom, ako sa s majetkom naložilo.

(4)

Pre rozhodovanie o prebytočnosti a neupotrebiteľnosti národného majetku kultúrnej

povahy platia osobitné predpisy.

20

)

§ 8

Nakladanie s prebytočným a neupotrebiteľným národným majetkom

(1)

Organizácia prevedie právo hospodárenia k prebytočnému alebo neupotrebiteľnému národnému

majetku na inú organizáciu, prípadne štátny podnik alebo taký majetok prevedie do

vlastníctva inej socialistickej organizácie než štátnej. Pri neupotrebiteľnom národnom

majetku zisťuje organizácia pred uskutočnením ponuky uvedeným organizáciám, či ho

sama nemôže využiť napr. ako náhradné dielce. Za podmienok ustanovených v

§ 14 ods. 9

môže organizácia tiež previesť prebytočný alebo neupotrebiteľný národný majetok do

vlastníctva občanov.

(2)

Právo hospodárenia s prebytočným nehnuteľným národným majetkom, pri ktorom je záujem,

aby zostal v celospoločenskom vlastníctve, o ktorý neprejavili záujem organizácie

a štátne podniky, prevedie organizácia na miestny národný výbor, v územnom obvode

ktorého sa taký národný majetok nachádza. Právo hospodárenia s poľnohospodárskou pôdou

sa prevedie vždy na okresný (mestský)

21

)

národný výbor. Ak národný výbor má proti prevodu práva hospodárenia námietky, postupuje

sa podľa

§ 5

.

(3)

Neupotrebiteľný národný majetok, pri ktorom je zrejmé, že ho nemôžu využiť socialistické

organizácie ani občania, alebo s ktorým sa nepodarilo naložiť podľa predchádzajúcich

odsekov, sa fyzicky zlikviduje. Rovnako sa naloží s prebytočným majetkom, o ktorý

neprejavili záujem socialistické organizácie ani občania, s výnimkou prípadov uvedených

v odseku 2. S vecami, ktoré vykupujú socialistické organizácie ako druhotné suroviny,

sa naloží podľa osobitných predpisov.

22

)

§ 9

Dočasné používanie národného majetku

(1)

Organizácia môže prenechať zmluvou na dočasné užívanie socialistickým organizáciám

23

)

alebo občanom a iným organizáciám než socialistickým veci, ktoré dočasne nepotrebuje

na plnenie svojich úloh.

(2)

Poľnohospodárske pozemky sa môžu prenechať na dočasné užívanie občanom na poľnohospodárske

využitie po predchádzajúcom vyjadrení okresného národného výboru za odplatu podľa

cenových predpisov,

24

)

ak sú pre organizáciu poľnohospodárskymi pozemkami nevhodnými pre socialistickú poľnohospodársku

veľkovýrobu.

(3)

Zmluva o prenechaní národného majetku na dočasné užívanie občanom a iným organizáciám

než socialistickým musí mať písomnú formu a musí obsahovať určenie majetku, ktorý

sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a času užívania, ustanovenie

o výške odplaty,

24

)

dohodu o udržiavaní majetku a možnosť odstúpiť od zmluvy, ak organizácia zistí, že

národný majetok sa užíva v rozpore s uzavretou zmluvou, alebo ak organizácia bude

vec potrebovať na plnenie svojich úloh.

§ 10

Trvalé užívanie nehnuteľného národného majetku

(1)

Nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb,

25

)

pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne

odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej

len „trvalý užívateľ“).

(2)

Na odovzdanie nehnuteľného národného majetku do trvalého užívania je príslušný okresný

(mestský)

21

)

národný výbor, v územnom obvode ktorého sa odovzdávaný majetok nachádza. Ak sa má

do trvalého užívania odovzdať nehnuteľný národný majetok, s ktorým nemá právo hospodárenia

okresný (mestský) národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza, prevedie

organizácia právo hospodárenia na tento národný výbor. Organizácie riadené federálnym

ústredným orgánom štátnej správy môžu odovzdať nehnuteľnosť do trvalého užívania so

súhlasom Federálneho ministerstva financií, organizácie riadené ústrednými orgánmi

štátnej správy Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky

so súhlasom príslušného ministerstva financií, cien a miezd.

(3)

Nehnuteľný národný majetok sa do trvalého užívania odovzdá hospodárskou zmluvou.

Na jej základe sa urobí zápis o trvalom užívaní v evidencii nehnuteľností.

(4)

Hospodárska zmluva o trvalom užívaní nehnuteľného národného majetku musí obsahovať

a)

určenie odovzdávaného majetku (obec, katastrálne územie, číslo parcely, pri budovách

popisné alebo evidenčné číslo v súlade so zápismi v evidencii nehnuteľností),

b)

účel, na ktorý sa majetok odovzdáva do trvalého užívania, a spôsob tohto užívania,

c)

určenie dňa vzniku trvalého užívania.

(5)

V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedie

a)

nadobúdacia cena odovzdávaného majetku, v ktorej sa vedie v účtovníctve,

b)

celkový stav majetku, najmä hlavné nedostatky a závady,

c)

základné povinnosti trvalého užívateľa a podmienky vyrovnania pri zániku trvalého

užívania,

d)

prípadné obmedzenia práva trvalého užívania.

(6)

Trvalý užívateľ je povinný nehnuteľný národný majetok na svoje náklady sústavne udržiavať

a pravidelnými opravami zabezpečovať jeho zachovanie. Investície

26

)

môže uskutočňovať iba s predchádzajúcim písomným súhlasom organizácie, ktorá má k

nehnuteľnému národnému majetku právo hospodárenia. Pri udelení súhlasu sa musí určiť,

či a do akej miery má trvalý užívateľ pri zániku trvalého užívania nárok voči organizácii,

ktorá má k majetku právo hospodárenia, na úhradu ním vynaložených investičných prostriedkov.

Úhrada nesmie byť vyššia ako náklady na obstaranie investície znížené o jej opotrebenie,

prípadne náhodné znehodnotenie. Ak náklady na obstaranie investície trvalý užívateľ

uhradil zo štátneho rozpočtu (štátnych fondov) alebo ich trvalý užívateľ vynaložil

bez predchádzajúceho písomného súhlasu organizácie, ktorá má k nehnuteľnému národnému

majetku právo hospodárenia, úhrada nákladov trvalému užívateľovi nepatrí.

(7)

Ak nehnuteľný národný majetok odovzdaný do trvalého užívania bol podľa schváleného

územného plánu zóny alebo právoplatného územného rozhodnutia určený pre investičnú

výstavbu, včítane bytovej výstavby, prípadne bol schváleným zoznamom pozemkov na výstavbu

rodinných domčekov určený na zástavbu rodinnými domčekmi a ak nedôjde k dohode medzi

organizáciou a trvalým užívateľom o zániku práva trvalého užívania, môže organizácia

od zmluvy odstúpiť. O zániku práva trvalého užívania k poľnohospodárskej pôde alebo

lesným pozemkom sa môže organizácia s trvalým užívateľom dohodnúť, prípadne od zmluvy

odstúpiť až po odňatí poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe

27

)

alebo po vyňatí lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu.

28

)

§ 11

Osobné užívanie pozemkov

(1)

Pozemky v celospoločenskom vlastníctve sa môžu prideliť do osobného užívania iba

v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom.

29

)

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania vydá okresný

30

)

alebo mestský národný výbor prvej kategórie,

31

)

v obvode ktorého sa pozemok nachádza.

(2)

Ak k pozemku pridelenému do osobného užívania má právo hospodárenia organizácia,

prevedie ho táto organizácia spravidla na miestny národný výbor, ktorý uzavrie s občanom

dohodu o zriadení práva osobného užívania. Poľnohospodársku pôdu možno takto previesť

až po jej odňatí poľnohospodárskej výrobe,

27

)

lesné pozemky až po ich vyňatí z lesného pôdneho fondu.

28

)

§ 12

(1)

Prevody práva hospodárenia s národným majetkom sa uskutočňujú medzi organizáciami

navzájom a medzi organizáciami a štátnymi podnikmi hospodárskymi zmluvami

32

)

odplatne, pokiaľ právny predpis neustanovuje inak

33

)

alebo pokiaľ sa organizácie výnimočne nedohodnú na bezodplatnom prevode.

(2)

Dohodnutá cena je splatná do 15 dní odo dňa, ku ktorému prešlo právo hospodárenia

s národným majetkom na preberajúcu organizáciu, ak sa organizácie nedohodnú inak.

(3)

Bezodplatne sa prevádza právo hospodárenia s národným majetkom vždy, keď predmetom

prevodu je právo hospodárenia

b)

k veciam medzi rozpočtovými organizáciami, pokiaľ sa neobstarali z fondu kultúrnych

a sociálnych potrieb a na vysokých školách z mimorozpočtových zdrojov,

c)

k nehnuteľnostiam prevádzaným národnému výboru pre ich odovzdanie do trvalého užívania

podľa

§ 10

,

d)

k nehnuteľnostiam, pri ktorých je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve

a prevádzajú sa podľa

§ 8 ods. 2

,

e)

k veciam prevádzaným na vyučovacie účely,

f)

ku kultúrnym pamiatkam a predmetom muzeálnej a galériovej hodnoty, prípadne k ich

súborom v múzeách, galériách a pamiatkových objektoch, pokiaľ zostávajú zbierkovými

predmetmi,

g)

ku knižničným fondom, prípadne k ich častiam prevádzaným medzi knižnicami jednotnej

sústavy,

h)

k veciam muzeálnej a pamiatkovej hodnoty určeným pre dokumentáciu vývoja spoločnosti

34

)

alebo na kultúrno-výchovné využitie v kultúrnych organizáciách.

(4)

Organizácie sú povinné na žiadosť organizácie alebo štátneho podniku uzavrieť hospodársku

zmluvu o prevode práva hospodárenia

32

)

k nehnuteľnostiam určeným právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu,

a to do 30 dní odo dňa, keď organizácia o prevod práva hospodárenia k uvedenému národnému

majetku požiadala.

(5)

Organizácie sú povinné na žiadosť národného výboru, prípadne organizácie určenej

zabezpečiť investorskú činnosť, uzavrieť v lehote ustanovenej v odseku 4 hospodársku

zmluvu o prevode práva hospodárenia 32) k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou

dokumentáciou alebo územnoplánovacími podkladmi pre sústredenú bytovú výstavbu alebo

schváleným zoznamom pozemkov na výstavbu rodinných domčekov.

(6)

Na žiadosť okresného (mestského) národného výboru, v územnom obvode ktorého sa nachádza

pozemok určený právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu, inej socialistickej

organizácie než štátnej sú organizácie povinné uzavrieť v lehote ustanovenej v odseku

4 hospodársku zmluvu o prevode práva hospodárenia

32

)

k tomuto pozemku s príslušným národným výborom.

(7)

Na účely uvedené v odsekoch 4 až 6 sa nesmie previesť právo hospodárenia k poľnohospodárskej

pôde.

§ 13

(1)

Opatrením riadiaceho orgánu organizácie sa môže previesť právo hospodárenia s národným

majetkom v súvislosti so zriadením organizácie, s reorganizáciou alebo, ak ide o rozhodnutie

podľa

§ 5

. Toto rozhodnutie musí mať podstatné náležitosti ako hospodárska zmluva.

32

)

(2)

Ak ide o prevod práva hospodárenia s národným majetkom z pôsobnosti jedného ústredného

orgánu štátnej správy do pôsobnosti iného ústredného orgánu štátnej správy, vydá opatrenie

o prevode práva hospodárenia s národným majetkom ústredný orgán, z pôsobnosti ktorého

sa právo hospodárenia s národným majetkom prevádza po dohode s druhým ústredným orgánom

štátnej správy. Obdobne sa postupuje, ak ide o prevod práva hospodárenia s národným

majetkom z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného orgánu štátnej

správy alebo naopak, do pôsobnosti iného krajského národného výboru, alebo ak rozhodujú

po dohode Federálne ministerstvo financií s príslušným ministerstvom financií, cien

a miezd.

§ 14

Prevody vlastníctva národného majetku

(1)

Prevody vlastníctva národného majetku na iné socialistické organizácie než štátne

sa uskutočňujú hospodárskymi zmluvami.

35

)

Prevody vlastníctva národného majetku na občanov a iné organizácie než socialistické

sa uskutočňujú zmluvami podľa osobitného predpisu.

9

)

(2)

Prevody vlastníctva národného majetku sú odplatné za cenu podľa cenových predpisov.

36

)

Bezodplatne možno previesť vlastníctvo národného majetku, ak tak ustanovuje právny

predpis alebo ak bezodplatnosť tohto prevodu je v spoločenskom záujme.

(3)

Pri odplatných prevodoch vlastníctva národného majetku na iné socialistické organizácie

než štátne je cena splatná do 15 dní odo dňa, ku ktorému prechádza vlastnícke právo

na preberajúcu organizáciu, pokiaľ sa nedohodne inak.

(4)

Pri bezodplatnom prevode vlastníctva národného majetku na občana alebo inú organizáciu

než socialistickú organizáciou riadenou federálnym ústredným orgánom štátnej správy

je na platnosť zmluvy potrebné schválenie Federálneho ministerstva financií. Ak taký

prevod uskutočňuje organizácia riadená ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej

republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky, je na platnosť zmluvy potrebné

schválenie príslušného ministerstva financií, cien a miezd; to isté platí, ak taký

prevod vlastníctva národného majetku uskutočňuje národný výbor alebo organizácia ním

riadená alebo spravovaná.

(5)

Organizácie sú povinné na žiadosť inej socialistickej organizácie než štátnej uzavrieť

s ňou hospodársku zmluvu o prevode vlastníctva

35

)

k budovám a stavbám postaveným na pozemku určenom právoplatným územným rozhodnutím

pre investičnú výstavbu tejto organizácie, a to do 30 dní odo dňa podania žiadosti.

(6)

Organizácie môžu národný majetok s výnimkou pozemkov previesť do vlastníctva

a)

iných socialistických organizácií než štátnych, ak je prevod v spoločenskom záujme

alebo sa uskutočňuje podľa zmluvy o združení prostriedkov, alebo ak ide o výmenu vecí,

b)

medzinárodných organizácií so sídlom v Československej socialistickej republike,

ak je prevod vlastníctva národného majetku v spoločenskom záujme,

c)

ak predmetom prevodu sú rodinné domčeky s príslušenstvom, stavby na individuálnu

rekreáciu s príslušenstvom, byty, ktoré sa prevádzajú do osobného vlastníctva podľa

osobitných predpisov

37

)

a obytné domy s príslušenstvom, ktoré nie sú rodinnými domčekmi a ktorých obytná

plocha nepresahuje 180 m2.

(7)

Ak predmetom prevodu je spoluvlastnícky podiel na rodinnom domčeku s príslušenstvom

alebo na stavbe na individuálnu rekreáciu s príslušenstvom, je organizácia povinná

tento podiel ponúknuť na predaj spoluvlastníkom. Ak rodinný domček alebo stavba na

individuálnu rekreáciu nie je v spoluvlastníctve, ponúkne ich na predaj doterajším

užívateľom. Ak spoluvlastníci alebo užívatelia neprejavia o kúpu záujem, organizácia

ponúkne a prevedie taký majetok do vlastníctva iného občana.

(8)

Pozemky s výnimkou poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov môžu byť predmetom prevodu

vlastníctva iba,

a)

ak sa prevádza spoluvlastnícky podiel pozemku užívaného pre osobnú potrebu občana

alebo spoluvlastnícky podiel pozemku, ak sa súčasne prevádza do vlastníctva občana,

prípadne inej socialistickej organizácie než štátnej aj spoluvlastnícky podiel budovy,

ktorá je na pozemku postavená,

b)

ak sa vymieňa pozemok za pozemok vo vlastníctve iného právneho subjektu, pretože

ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh,

c)

ak sa prevádza pozemok na podnik zahraničného obchodu,

38

)

účastinnú spoločnosť

39

)

a združenie pre zahraničný obchod,

40

)

d)

ak dôvodom prevodu je vytvorenie nevyhnutných podmienok pre užívanie nehnuteľností

vo vlastníctve iných právnych subjektov,

e)

ak je pozemok územnoplánovacími podkladmi alebo podľa právoplatného územného rozhodnutia

určený na pripojenie k pozemku vo vlastníctve iného právneho subjektu pre investičnú

výstavbu alebo individuálnu bytovú výstavbu,

f)

ak sa na občana prevádza pozemok, ktorý vydržal pre štát

41

)

a užíva ho pre osobnú potrebu, ak nie je vhodné zriadiť k nemu právo osobného užívania.

(9)

Ak socialistická organizácia neprejaví záujem o veci, ktoré sú pre organizáciu prebytočným

alebo neupotrebiteľným národným majetkom a tieto veci môžu byť predmetom osobného

vlastníctva, možno ich previesť do vlastníctva občanov za cenu podľa cenových predpisov.

(10)

Ak ide o prebytočný, prípadne neupotrebiteľný národný majetok, o ktorý neprejavili

záujem socialistické organizácie, môžu organizácie previesť do vlastníctva občanov

aj

a)

malé vodné elektrárne s inštalovaným výkonom do 35 kW,

b)

budovy (napr. bývalé školy, hostince, úradovne, mlyny, strážne domčeky, stodoly),

ktoré možno podľa predchádzajúceho vyjadrenia príslušného stavebného úradu upraviť

na trvalé bývanie alebo rekreáciu,

c)

veci potrebné na povolenú činnosť podľa osobitných predpisov

42

)

a na drobnú poľnohospodársku činnosť.

(11)

Nehnuteľnosti, ktoré prešli do celospoločenského vlastníctva podľa osobitného predpisu,

43

)

môže organizácia previesť za odplatu do vlastníctva občanov iba v prípadoch, keď

o ponuku vrátiť tieto nehnuteľnosti neprejavili záujem ich bývalí vlastníci, prípadne

ich dedičia, ak sú československými občanmi žijúcimi na území Československej socialistickej

republiky.

§ 15

Výkon práva hospodárenia s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu

(1)

Pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkou štátu je organizácia povinná plniť povinnosti

ustanovené v

§ 73 Hospodárskeho zákonníka

.

(2)

Ak je dlžník v omeškaní s platením dlhu, je organizácia povinná vyúčtovať a vymáhať

určené úroky z omeškania alebo určený poplatok z omeškania, pokiaľ nie je právnym

predpisom ustanovené inak.

(3)

Pri výkone práva hospodárenia s inými majetkovými právami štátu postupujú organizácie

primerane podľa ustanovení platných pre výkon práva hospodárenia s pohľadávkami štátu,

ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

44

)

§ 16

Prevody práva hospodárenia s pohľadávkami štátu

Právo hospodárenia s pohľadávkami štátu sa prevádza hospodárskou zmluvou

32

)

vždy bezodplatne.

§ 17

Povoľovanie splátok a odkladu platenia

(1)

Organizácia môže dlžníkovi, ak je ním občan, povoliť primerané splátky alebo povoliť

odklad zaplatenia dlhu dlžníkom písomne uznaného čo do dôvodu a výšky, prípadne priznaného

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže

dlh alebo splátku zaplatiť v čase splatnosti.

(2)

Ak boli povolené splátky na úhradu pohľadávky alebo bol povolený odklad zaplatenia

dlhu, organizácia nie je oprávnená požadovať úroky alebo poplatok z omeškania.

(3)

Splátky sa môžu povoliť len pod podmienkou , že sa dohodne splatnosť celej pohľadávky

v prípade nesplnenia niektorej splátky.

45

)

(4)

Pri povoľovaní splátok a odkladu zaplatenia dlhu občanovi je organizácia povinná

dohodnúť, že v prípade zlepšenia majetkových a zárobkových pomerov dlžníka povolenie

splátok a odkladu zaplatenia dlhu odvolá.

§ 18

Odpustenie dlhu

(1)

Zo závažných dôvodov, najmä sociálnych, môže organizácia na žiadosť dlžníka dlh celkom

alebo čiastočne odpustiť.

(2)

Odpustiť dlh nie je prípustné, ak vznikol v súvislosti s úmyselnou trestnou činnosťou

alebo ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči štátu, organizácii alebo

štátnemu podniku, a to do výšky tejto pohľadávky, ledaže by sa dlžník vzdal pohľadávky

až do výšky svojho záväzku. Rovnako nemožno dlh odpustiť, ak dlžník má majetok, z

ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho dôvodu, že ho v čase vymáhania

nemožno predať. Odpustením dlhu záväzok dlžníka zaniká.

(3)

Dlh nemožno odpustiť, ak dlžníkom je socialistická organizácia.

§ 19

Dočasné upustenie od vymáhania pohľadávky štátu

Ak je pohľadávka štátu prechodne nevymožiteľná, je organizácia oprávnená dočasne upustiť

od jej vymáhania; musí však ďalej zabezpečovať, aby sa táto pohľadávka nepremlčala

alebo aby nezanikla. Len čo odpadnú dôvody dočasného upustenia od vymáhania pohľadávky,

je organizácia povinná usilovať sa o jej včasné vymoženie.

§ 20

Organizácia je oprávnená trvale upustiť od vymáhania pohľadávky štátu, ak

a)

nemožno preukázať, že pohľadávka trvá, alebo nemožno preukázať jej výšku a nie je

podklad pre to, aby súd alebo iný príslušný orgán určil výšku podľa úvahy, ak pohľadávku

dlžník dobrovoľne neuhradil,

b)

dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním na dedičoch dlžníka,

46

)

c)

pohľadávka sa premlčala a dlžník odmieta dlh dobrovoľne uhradiť,

d)

zo všetkých okolností prípadu je zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky by nebolo

úspešné.

§ 21

(1)

Organizácia je ďalej oprávnená trvale upustiť od vymáhania pohľadávky nepresahujúcej

300 Kčs (nepatrná pohľadávka), ak ju dlžník dobrovoľne nezaplatil.

(2)

Proti tomu istému dlžníkovi, ktorým je občan, sa môže od vymáhania pohľadávky upustiť

iba raz v kalendárnom roku, ledaže by súčet pohľadávky, od vymáhania ktorej sa upustilo,

a pohľadávky, od vymáhania ktorej sa má upustiť, nepresiahol 300 Kčs.

§ 22

Na platnosť nakladania s pohľadávkou štátu vyššou ako 250 000 Kčs podľa

§ 18

a

20

proti občanovi alebo inej organizácii než socialistickej potrebuje organizácia riadená

federálnym ústredným orgánom štátnej správy schválenie Federálneho ministerstva financií;

organizácie riadené ústredným orgánom štátnej správy Českej socialistickej republiky

alebo Slovenskej socialistickej republiky potrebujú schválenie príslušného ministerstva

financií, cien a miezd.

§ 23

(1)

Pri nakladaní s pohľadávkou podľa

§ 18 až 22

je rozhodná ich výška včítane príslušenstva v čase, keď k jej odpusteniu alebo upusteniu

od vymáhania dochádza. Pri väčšom počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je

rozhodná úhrnná výška všetkých pohľadávok.

(2)

Nakladanie s pohľadávkami podľa § 16 až 22 musí mať písomnú formu.

§ 24

Ustanovenie

§ 16 až 23

sa nepoužijú, ak nakladanie s pohľadávkami štátu upravujú osobitné predpisy.

47

)

§ 25

(1)

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorých by mohla štátu vzniknúť

majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých možno pohľadávku odpustiť.

Ustanovenie

§ 22

platí obdobne.

(2)

Organizácie sú oprávnené v konaní pred súdom alebo iným príslušným orgánom uznať

nárok uplatnený proti štátu v takom rozsahu, v akom sú oprávnené nakladať s pohľadávkami

štátu.

§ 26

Cenné papiere

Pre právo hospodárenia s cennými papiermi a nakladanie s nimi primerane platia

§ 4

,

6

,

12 až 14

tejto vyhlášky; pre právo hospodárenia s pohľadávkami z cenných papierov primerane

platia ustanovenia

§ 15

a nasledujúce, ako aj osobitné predpisy.

48

)

§ 27

Pohľadávky a iné majetkové práva organizácií

(1)

Organizácie sú pri nakladaní so svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami

povinné postupovať s rovnakou starostlivosťou ako pri nakladaní s pohľadávkami a inými

majetkovými právami štátu.

(2)

Pokiaľ právne predpisy neustanovujú inak, postupujú organizácie pri nakladaní so

svojimi pohľadávkami a inými majetkovými právami podľa

§ 15 ods. 1

a

3

,

§ 17 až 24

a

26

s týmito výnimkami

a)

v prípadoch podľa ustanovenia

§ 22

schvaľujú nakladanie s pohľadávkami organizácií príslušné riadiace ústredné orgány

štátnej správy, prípadne krajské národné výbory,

b)

tieto ustanovenia sa nevzťahujú na pohľadávky a iné majetkové práva štátnych sporiteľní

a štátnych poisťovní vyplývajúce z ich predmetu činnosti.

(3)

Ustanovenia

§ 25

pre organizácie platia primerane.

§ 28

Dohľad

(1)

Orgány hospodárskeho riadenia

49

)

sú povinné dohliadať na riadne plnenie povinností vyplývajúcich z práva hospodárenia

s národným majetkom organizáciami, ktoré riadia. V rámci svojej riadiacej a kontrolnej

činnosti sú povinné dohliadať, či nimi riadené organizácie plnia povinnosti uložené

právnymi predpismi o hospodárení s národným majetkom a vyplývajúce z opatrení uložených

im na odstránenie nedostatkov. Ak zistia závady, sú povinné voči vedúcim pracovníkom

organizácií vyvodiť dôsledky podľa osobitných predpisov.

50

)

(2)

Odstránenie závad orgánmi hospodárskeho riadenia vykonávajúcimi dohľad ide na náklady

organizácie, ktorá má právo hospodárenia s národným majetkom.

§ 30

Hospodárenie s národným majetkom štátnymi podnikmi upravuje zákon o štátnom podniku,

iné osobitné predpisy a

§ 31

a

35

tejto vyhlášky.

§ 31

(2)

Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v

§ 12 ods. 4 až 7

uzavrieť zmluvu o prevode práva hospodárenia k nehnuteľnostiam.

(4)

Štátne podniky sú povinné za podmienok ustanovených v

§ 14 ods. 5

uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k budovám a stavbám postaveným na pozemku určenom

právoplatným územným rozhodnutím pre investičnú výstavbu inej socialistickej organizácie

než štátnej.

(5)

Štátne podniky sú povinné pri výkone práva hospodárenia s pohľadávkami a inými majetkovými

právami štátu postupovať podľa tretej časti tejto vyhlášky.

§ 32

Rozpočtovým a príspevkovým organizáciám môžu riadiace alebo spravujúce orgány určiť,

a)

v ktorých prípadoch je na účinnosť zmlúv o nadobúdaní vecí do celospoločenského vlastníctva,

o prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom potrebné ich schválenie,

b)

kedy je potrebné na nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami štátu a

na nakladanie s pohľadávkami a inými majetkovými právami organizácií podľa tretej

a štvrtej časti tejto vyhlášky ich schválenie.

§ 33

(1)

Ustanovenia tejto vyhlášky obdobne platia pre koncernové podniky a koncernové účelové

organizácie.

55

)

(2)

Na nadobúdanie vecí do celospoločenského vlastníctva podľa

§ 2 a 3

a na dispozície s národným majetkom podľa

§ 8

,

12

,

14

,

16 až 24

a

27

koncernovými podnikmi a koncernovými účelovými organizáciami je potrebné schválenie

koncernu, pokiaľ tak ustanovuje štatút.

§ 34

Konania o uložení sankcií podľa § 33 vyhlášky č. 90/1984 Zb. začaté pred účinnosťou

tejto vyhlášky sa dokončia podľa doterajších predpisov.

§ 35

Zo závažných dôvodov možno v jednotlivých prípadoch povoliť výnimku z ustanovení

§ 3 ods. 5 a 6

,

§ 12 ods. 3 písm. a)

,

§ 14 ods. 6

,

8 až 10

,

§ 18 ods. 2 a 3

,

§ 27 ods. 2

, § 31 ods. 1 až 3 a 6. Pre štátne podniky založené a organizácie riadené federálnymi

ústrednými orgánmi štátnej správy je príslušné povoliť výnimku Federálne ministerstvo

financií. Pre štátne podniky založené a organizácie riadené ústrednými orgánmi štátnej

správy republík alebo národnými výbormi, pre národné výbory a organizácie nimi spravované

povoľujú výnimky príslušné ministerstvá financií, cien a miezd.

§ 36

Zrušuje sa vyhláška Federálneho ministerstva financií

č. 90/1984 Zb.

o správe národného majetku.

§ 37

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1988.