VYHLÁŠKA 117/1964 Z. z. o správe národného majetku

§ 1

Predmet a rozsah úpravy

(1)

Táto vyhláška upravuje správu národného majetku štátnymi socialistickými organizáciami

a nakladanie s pohľadávkami a právami štátnych socialistických organizácií (ďalej

len „organizácie“).

(2)

Národným majetkom sú všetky veci v štátnom socialistickom vlastníctve (hmotný národný

majetok a všetky pohľadávky a iné majetkové práva štátu.

§ 2

(1)

Na správu národného majetku sú oprávnené len štátne socialistické hospodárske a rozpočtové

organizácie. Iné štátne socialistické organizácie než rozpočtové alebo hospodárske

sú oprávnené na správu, len pokiaľ môžu vo svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať

sa (§ 62 zákonníka).

(2)

Národný majetok spravuje zásadne organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie

ktorých majetok celkom alebo prevažne slúži. Ak užíva nehnuteľný národný majetok viac

organizácií, má sa za to, že tento majetok slúži prevažne tej organizácii, ktorá užíva

v pomere k ostatným organizáciám jeho najväčšiu časť. Orgány, v právomoci ktorých

je odstraňovať spory o príslušnosť na správu národného majetku (

§ 65 ods. 2 zákonníka

), môžu sa zo závažných dôvodov, najmä hospodárskych, dohodnúť na odchýlke od týchto

zásad.

(3)

Ak má organizácia v správe národný majetok, ktorý užíva celkom alebo prevažne iná

organizácia, sú obidve organizácie povinné bez meškania zariadiť, aby sa takýto majetok

previedol do správy tej organizácie, ktorá národný majetok celkom alebo prevažne užíva.

Splnenie tejto povinnosti, či už ide o odovzdanie alebo prevzatie správy, nemožno

odopierať najmä preto, že stav majetku vyžaduje generálne opravy alebo vyššie náklady

na bežné opravy a udržiavanie, že majetok organizácii, ktorá ho používa, plne nevyhovuje

alebo že spravujúca organizácia bude v budúcnosti majetok potrebovať. Splnenie tejto

povinnosti nemožno odopierať ani preto, že medzi organizáciami bola uzavretá zmluva

o dočasnom užívaní národného majetku (

§ 15

), ak sa zistí v priebehu dohodnutej užívacej doby, že organizácia spravujúca tento

majetok ho na plnenie svojich úloh nepotrebuje a ani ho v dohľadnej dobe po skončení

dohodnutého užívania nebude potrebovať.

(4)

Národný výbor môže mať v správe i nehnuteľný národný majetok, ktorý neslúži plneniu

jeho úloh, ak ho nemôžu využiť iné organizácie. Najmä môže mať, prípadne organizácia

ním riadená a určená, v správe domy, ktoré nie sú obytnými, ak sú však určené na to,

aby boli čiastočne alebo celkom prenechané na užívanie viacerým socialistickým organizáciám

na plnenie ich úloh, a sú tiež skutočne viacerými organizáciami užívané, alebo ak

podlahová plocha ich obytnej časti je aspoň jedna tretina celkovej užívacej plochy

budovy.

(5)

O dočasnej správe národného majetku uvedeného v

§ 65 ods. 3 zákonníka

platia osobitné predpisy.

*)

§ 3

Ak organizácie združujú prostriedky na výstavbu zariadenia, ktoré budú spoločne užívať,

musia sa pred začatím výstavby písomne dohodnúť, ktorá z nich vybudované zariadenie

bude mať v správe. Bude to spravidla organizácia, ktorá môže najlepšie plniť úlohy,

pre ktoré sa zariadenie vybudovalo, alebo tá organizácia, ktorá prevažne prispeje

na jeho vybudovanie.

§ 4

(1)

Ak organizácia dá majetok, ktorý má v správe, niekomu do užívania (odovzdanie do

trvalého užívania, prenechanie na dočasné užívanie, pridelenie do osobného užívania),

je povinná sa presviedčať, či sa majetok užíva určeným spôsobom (

§ 15 až 17

).

(2)

Organizácia spravujúca národný majetok môže niektorými úkonmi správy poveriť podriadenú

organizáciu (napr. aby majetok udržiavala alebo vykonávala opatrenia vyplývajúce z

jeho obvyklého užívania), ak sa tým dosiahne lepšie plnenie úloh alebo zníženie nákladov.

Týmto opatrením nie je dotknutá zodpovednosť organizácie za správu tohto majetku.

§ 5

Druhy hmotného národného majetku

(1)

Hmotný národný majetok tvoria základné prostriedky, zásoby a iné veci.

(2)

Základnými prostriedkami sú veci, ktoré majú dlhodobe slúžiť organizácii na plnenie

jej úloh a ktorých hodnota

**)

je najmenej 600 Kčs, a nejde o veci uvedené v odsekoch 3 a 4. Základnými prostriedkami

sú najmä budovy, stavby, energetické hnacie stroje a zariadenia, pracovné stroje a

zariadenia, prístroje, dopravné prostriedky, inventár. Bez zreteľa na hodnotu sú základnými

prostriedkami pozemky (i zastavané) a poľnohospodárske stroje a náradie (nie však

ručné) pre rastlinnú výrobu.

(3)

Do zásob patria veci, ktoré sa pri plnení úloh organizácie spotrebujú (napr. základný

materiál, pomocný materiál, palivo), veci, ktoré plnením úloh organizácie vznikajú

(napr. výrobky, nedokončená výroba, prototypy), a veci, ktoré sú predmetom plnenia

úloh organizácie (napr. zásoby obchodného tovaru). Do zásob patria ďalej všetky zvieratá,

drobné a krátkodobé predmety, obaly, náhradné súčiastky, výmenné zariadenia, dočasné

pokusné zariadenia, ktoré sa získali alebo zostali v súvislosti s riešením úloh vedy

a techniky.

Drobnými a krátkodobými predmetmi sú veci, ktoré sa pri použití naraz nespotrebujú

a

a)

ktorých hodnota je nižšia ako 600,- Kčs za jednu vec bez zreteľa na dobu ich upotrebiteľnosti

(drobné predmety),

b)

ktorých doba upotrebiteľnosti je kratšia ako 1 rok bez zreteľa na ich hodnotu (krátkodobé

predmety),

c)

ktoré sa použijú len na vyhotovenie určitej zákazky, série alebo určitého druhu výrobku

bez zreteľa na ich hodnotu (špeciálne nástroje a prípravky) a nie sú trvalým príslušenstvom

základného prostriedku,

d)

ktoré sa použijú ako pracovný oblek, pracovná obuv a posteľná výbava bez ohľadu na

ich hodnotu a dobu opotrebiteľnosti.

(4)

Okrem základných prostriedkov a zásob patria do hmotného národného majetku aj iné

veci, napr. nedokončené investície, knižné zbierky knižníc jednotnej sústavy, kultúrne

pamiatky a predmety muzeálnej hodnoty v múzeách, v galériách a pamiatkových objektoch,

učebné pomôcky pre názorné vyučovanie, stále výstavné súbory, ako aj iné zbierky,

ktoré nemožno celkom oceniť podľa predpisov o účtovnej evidencii (iný hmotný národný

majetok).

(5)

Jednotlivé ústredné orgány vo svojej pôsobnosti podľa potreby

a)

môžu pri jednotlivých druhoch vecí znížiť hranicu určenú pre základné prostriedky

(odsek 2) pod 600,- Kčs, prípadne výnimočne túto hranicu zvýšiť nad 600,- Kčs, ak

je účelné, aby sa veci toho istého druhu alebo tej istej skupiny vždy zahrňovali buď

do základných prostriedkov alebo do drobných a krátkodobých predmetov,

b)

vymedzia, prípadne určia, ktoré veci sú špeciálnymi nástrojmi a prípravkami, výmennými

zariadeniami, pracovným odevom, obuvou a posteľnou výbavou.

(6)

Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po dohode s Ministerstvom

financií a príslušnými ústrednými orgánmi určí, kedy patria k základným prostriedkom

chmeľnice, vinice, ovocné a agromelioračné porasty, vetrolamy a melioračné práce.

(7)

O zaradení objektov zariadení staveniska medzi druhy národného majetku platia osobitné

predpisy.

*)

§ 6

Evidencia národného majetku

(1)

Riadna správa a ochrana národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby bol podľa osobitných

predpisov

**)

zistený, spísaný, ocenený a bežne vedený v predpísanej evidencii.

(2)

Organizácia je povinná sledovať, najmä pri inventarizáciách, či národný majetok čo

do skutočného množstva, druhu a stavu súhlasí s evidenciou. O odsúhlasovaní stavu

národného majetku podľa skutočnosti s evidenciou platia osobitné predpisy.

**)

(3)

Organizácie sa starajú o riadne vytýčenie a omedzníkovanie pozemkov, najmä kde hranice

medzi nehnuteľným národným majetkom a iným nehnuteľným majetkom sú pochybné alebo

sporné.

(4)

Ako vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje do evidencie nehnuteľností

československý štát s vyznačením organizácie, ktorá majetok spravuje. Organizácia

je povinná do 60 dní po tom, kedy nadobudla do svojej správy nehnuteľnosti, oznámiť

zmenu vo vlastníctve alebo v správe k nehnuteľnostiam orgánu, ktorý vedie evidenciu

nehnuteľností a odovzdať mu podklady pre zápis zmien v tejto evidencii.

***)

§ 7

Ochrana národného majetku

(1)

Organizácie sú povinné sústavne a dôsledne vykonávať všetky potrebné opatrenia (najmä

organizačné, bezpečnostné a protipožiarne) podľa druhu majetku a stupňa ohrozenia,

aby sa tým predišlo jeho poškodeniu, zničeniu, strate alebo zneužitiu. Organizácia

je povinná použiť všetky právne prostriedky, najmä domáhať sa ochrany vlastníckeho

práva štátu proti neoprávneným zásahom,

†

)

uplatňovať právo na náhradu škody, zabezpečovať ho pred premlčaním alebo zánikom

a dávať podnet na trestné stíhanie. organizácia je povinná uplatniť právo na náhradu

škody i proti tým, ktorí škodu spoluspôsobili tým, že úmyselne alebo z nedbanlivosti

neplnili povinnosti smerujúce k zabráneniu a odvráteniu škôd. Pri podozrení z trestného

činu organizácia je povinná oznámiť vec prokurátorovi alebo orgánu Verejnej bezpečnosti.

Pri previnení proti národnému majetku navrhne jeho prejednanie na príslušnom miestnom

ľudovom súde

††

)

alebo národnom výbore,

†††

)

prípadne prikročí ku kárnemu (disciplinárnemu) stíhaniu.

††††

)

(2)

Ústredné orgány určia podľa potreby, aké opatrenia sú potrebné, prípadne vhodné na

ochranu národného majetku vzhľadom na jeho povahu, funkciu a možnosti ohrozenia. Pre

oblasť štátnych rezerv vydáva takéto opatrenia Správa štátnych hmotných rezerv podľa

osobitných predpisov po dohode s príslušnými ústrednými orgánmi.

§ 8

(1)

Ak má národný majetok čo najlepšie slúžiť svojmu spoločenskému poslaniu, je predovšetkým

potrebné, aby organizácie sústavným sledovaním a kontrolovaním, udržiavaním a včasným,

pravidelným a hospodárnym vykonávaním opráv zabezpečovali zachovanie podstaty národného

majetku. Pri vykonávaní opráv postupujú plánovite tak, aby sa opravy robili postupne

podľa ich naliehavosti a čo najúspornejšie.

(2)

Pri správe národného majetku má organizácia dbať na to, aby národný majetok sa nielen

riadne a hospodárne udržiaval, ale i zveľaďoval. Pritom najmä národné výbory všetkých

stupňov majú čo najviac využívať miestne hmotné zdroje a získavať a organizovať obyvateľstvo

pre najúčinnejšiu dobrovoľnú budovateľskú spoluprácu; pritom treba dbať, aby sa postupovalo

s najväčšou hospodárnosťou a pokiaľ možno so zameraním na vytvorenie nových spoločenských

zdrojov.

§ 9

(1)

Udržiavanie je bežné, pravidelné ošetrovanie národného majetku a starostlivosť oň,

aby bol stále v stave schopnom normálnej prevádzky alebo užívania.

(2)

Bežnými opravami (prevádzkovými, strednými) sa odstraňujú čiastkové opotrebenia,

závady, nedostatky funkčné alebo vzhľadové. Pri bežnej oprave sa vykonáva výmena niektorých

súčastí strojov a zariadení, ktoré sa opotrebovali, boli poškodené alebo ktoré by

sa do budúcej opravy stali nepoužívateľnými; pritom spravidla nedochádza k rozobratiu

celého stroja. Pri budovách a stavbách sa do bežných opráv zahrňujú čiastkové opravy

a úpravy vykonávané na budove alebo jej častiach.

(3)

Generálnou opravou sa odstraňujú dôsledky opotrebenia alebo poškodenia základných

prostriedkov a v súlade s vedecko-technickým pokrokom sa obnovuje a pokiaľ možno i

zvyšuje ich užitočnosť, napr. výkonnosť a iné technické vlastnosti. Poznatky novej

techniky treba uplatňovať, najmä pokiaľ ide o technológiu vykonávania opráv, voľbu

materiálu, normalizáciu súčastí, vybavenie meracími prístrojmi a iným príslušenstvom.

Generálna oprava sa spravidla vykonáva na jednotlivom základnom prostriedku.

(4)

Ak sú na tom istom základnom prostriedku súčasne s generálnou opravou vykonávané

opravy, ktoré majú ináč povahu bežných opráv, zahrňujú sa do celkového objemu generálnych

opráv, ak s generálnou opravou priamo súvisia, najmä ak sú ňou vyvolané.

(5)

Generálne opravy sa vykonávajú v cykloch (s výnimkou generálnych opráv, ktorými sa

odstraňujú škody spôsobené náhodilými udalosťami).

*)

Cyklus medzi dvoma generálnymi opravami je dlhší ako 1 rok a pri základných prostriedkoch,

pri ktorých sa upotrebiteľnosť určuje podľa jednotiek výkonu, je dlhší ako doba zodpovedajúca

obvyklému ročnému priemernému výkonu. Ústredné orgány a krajské národné výbory môžu

pre organizácie vo svojej pôsobnosti v jednotlivých odôvodnených prípadoch povoliť

výnimku.

(6)

Pri generálnej oprave strojov a zariadení dochádza k výmene alebo oprave väčšieho

počtu súčastí alebo podstatných súčastí. Výmena alebo oprava iba jednotlivej súčasti

stroja alebo zariadenia nie je generálnou opravou.

(7)

Generálna oprava nemá byť drahšia než obstaranie nového základného prostriedku. Pri

opravách strojov a zariadení, najmä starých a nevýkonných, treba dbať, aby sa generálne

opravy nevykonávali, ak je ekonomicky výhodnejšie obstarať nové stroje a zariadenia.

(8)

Generálnu opravu strojov možno vykonať tiež výmenným spôsobom; pritom dochádza medzi

organizáciou a opravovňou k výmene stroja vyžadujúceho generálnu opravu za iný už

opravený alebo za nový stroj toho istého druhu a spravidla i toho istého typu.

(9)

Pri generálnej oprave budov a stavieb sa vymieňajú ich podstatné (konštrukčné) časti.

(10)

Pri generálnej oprave, ak je to ekonomicky opodstatnené, možno vykonať modernizáciu

základných prostriedkov zvyšujúcu ich obstarávaciu hodnotu. Vykonanie modernizácie

nesmie ísť na úkor starostlivosti o základné prostriedky, ktorá je zabezpečovaná pomocou

generálnych opráv, zameraných výlučne na odstránenie následkov opotrebenia. Zvýšenie

obstarávacej hodnoty základných prostriedkov treba premietnuť do účtovnej evidencie.

(11)

Generálnymi opravami nie sú najmä

a)

úpravy, ktorými vznikajú nové základné prostriedky;

b)

úpravy, ktorými sa zvyšuje obstarávacia hodnota základného prostriedku (s výnimkou

prípadov uvedených v odseku 10);

c)

úpravy, ktorými sa má pri základných prostriedkoch zmeniť ich doterajšia funkcia

a účel, pokiaľ je táto zmena spojená so zmenami konštrukčnými; pri budovách a stavbách

sa považuje za zmenu účelu napr. premena výrobných základných prostriedkov (ako celku)

alebo ich podstatných častí na základné prostriedky nevýrobné a opačne;

d)

nahradenie stroja, zariadenia, budovy alebo stavby tvoriacej samostatný inventárny

predmet iným predmetom, pokiaľ nejde o generálnu opravu vykonávanú podľa odseku 8;

e)

nadstavby, prístavby, zriaďovanie bytov v povalových priestoroch a komplexná rekonštrukcia

základných prostriedkov;

f)

vstavby a zlepšovanie vybavenosti základných prostriedkov, ak nejde o modernizáciu

vykonávanú v rámci generálnych opráv podľa odseku 10.

Takéto úpravy základných prostriedkov sú investíciami.

(12)

Generálnymi opravami nie sú opravy strojov a zariadení s nákladom nižším ako 600

Kčs a opravy a úpravy budov a stavieb s nákladom nižším ako 2 000 Kčs v jednej akcii,

aj keď svojou povahou patria do generálnych opráv. Takéto opravy, prípadne úpravy

sú bežnými opravami. V odôvodnených prípadoch môže nadriadený orgán uvedené sumy znížiť.

(13)

O opravách a investíciách na nájomnom bytovom majetku, ako aj na ostatných základných

prostriedkoch organizácií bytového hospodárstva národných výborov platia osobitné

predpisy.

**)

(14)

Organizácia, ktorá má základný prostriedok v správe, je povinná sa starať o vykonávanie

generálnych opráv, ktoré odstraňujú dôsledky opotrebenia základného prostriedku, prípadne

o vykonávanie investičných úprav na jeho zveľadenie. To platí aj v prípade, ak nie

sú dané podmienky pre prevod správy (

§ 2 ods. 3

) a základný prostriedok je daný do dočasného užívania inej organizácii; ak dočasný

užívateľ so súhlasom organizácie, ktorá má základný prostriedok v správe, vykoná generálnu

opravu odstraňujúcu dôsledky opotrebenia základného prostriedku alebo investíciu na

ňom sám, uvedená organizácia je povinná mu uhradiť vynaložené náklady.

(15)

Dočasný užívateľ môže však, ak chce vykonať generálnu opravu alebo investíciu na

užívanom základnom prostriedku prevažne pre potrebu svojej prevádzky, s organizáciou,

ktorá má základný prostriedok v správe, vopred písomne dohodnúť, že náklady uhradí

celkom alebo čiastočne v rámci svojho plánu a na svoj náklad a ako sa s generálnou

opravou alebo investíciou naloží pri skončení dočasného užívania.

§ 10

Generálne opravy a investície vykonávané na inom majetku než národnom

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy

*)

neustanovujú inak, smie organizácia pristúpiť k vykonávaniu generálnych opráv alebo

investícií na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom, len v prípadoch,

v ktorých nie je hospodársky žiadúce, aby sa získali do vlastníctva štátu, alebo nemožno

ich získať ani rozhodnutím príslušného orgánu, a ak sú splnené podmienky uvedené v

ďalších ustanoveniach.

(2)

Organizácia smie vykonať generálnu opravu základných prostriedkov, ktoré nie sú národným

majetkom a ktoré má v užívaní, v prípadoch, v ktorých bez jej vykonania by bol ohrozený

národný majetok alebo prevádzka podniku a ak nemožno tomuto ohrozeniu iným spôsobom

zabrániť. Ak však nedôjde k inej dohode s vlastníkom, organizácia môže vykonať generálnu

opravu len v takom rozsahu, na aký je podľa všeobecných predpisov vlastník povinný,

prípadne organizácia oprávnená.

**)

Organizácia je povinná domáhať sa včas od vlastníka základného prostriedku náhrady

za vynaložené náklady.

(3)

Organizácie smú vykonať investície na nimi užívaných základných prostriedkoch, ktoré

nie sú národným majetkom, len keď je to hospodársky nevyhnutné, sledovaný účel nemožno

dosiahnuť iným vhodným spôsobom a

a)

ak dohodou s vlastníkom základného prostriedku je celkom zabezpečená návratnosť vynaložených

nákladov najmenej vo výške majetkového prospechu, ktorý v čase skončenia užívania

bude mať vlastník z vykonanej investície, alebo

b)

ak z vykonanej investície nebude mať vlastník základného prostriedku majetkový prospech

a táto sa vzhľadom na dojednanú dobu užívania plne využije a podľa dohody s vlastníkom

nebude organizácia povinná investíciu po skončení užívania odstrániť a základný prostriedok

uviesť na svoj náklad do pôvodného stavu.

(4)

Ústredné orgány a krajské národné výbory určia pre organizácie vo svojej pôsobnosti,

kedy a ktorý orgán dáva privolenie na vykonanie investícií a generálnych opráv na

základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom.

(5)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov platia obdobne, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú

ináč, v prípadoch, v ktorých organizácia má v užívaní len časť nehnuteľného základného

prostriedku, ktorý nie je národným majetkom.

(6)

Generálne opravy na základných prostriedkoch, ktoré nie sú národným majetkom, uhradzujú

a)

hospodárske organizácie zo zdrojov, ktoré si nahromadia vo fonde určenom na financovanie

investícií a generálnych opráv. V prospech tohto fondu sa zúčtujú sumy zodpovedajúce

odpisom na generálne opravy základných prostriedkov, ktoré nie sú národným majetkom,

podľa rovnakých zásad, ako keby išlo o základné prostriedky v správe organizácie,

b)

rozpočtové organizácie z rozpočtových prostriedkov.

§ 11

Trvale zastavené investície

(1)

Na odpis nákladov pri investičnej výstavbe, na ktorej sa práce trvale zastavili a

ktoré nemožno hospodárne využiť, treba

a)

schválenie ústredného orgánu, ak vynaložené investičné náklady neprevyšujú sumu 200

000,- Kčs za objekt,

***)

b)

schválenie vedúceho ústredného orgánu po dohode s ministrom financií pri nákladoch

vyšších ako 200 000,- Kčs, neprevyšujúcich sumu 1 000 000,- Kčs za objekt,

c)

schválenie vlády, ak tieto náklady prevyšujú sumu 1 000 000,- Kčs za objekt.

Ak sú investorom národné výbory alebo organizácie im podriadené, je potrebné schválenie

v prípade uvedenom pod písmenom a) rady krajského národného výboru, v prípade uvedenom

pod písmenom b) rady krajského národného výboru po dohode s ministrom financií.

(2)

Do nákladov uvedených v predchádzajúcom odseku patria aj náklady na zariadenia pre

montáž a na projekty, a to aj v prípadoch, že k realizácii stavby vôbec nedôjde.

(3)

S majetkom nadobudnutým z investičnej výstavby, na ktorej sa práce trvale zastavili,

naloží sa ako s prebytočným národným majetkom (

§ 13

).

§ 12

(1)

Prebytočným je národný majetok, ktorý organizácia nepotrebuje na plnenie (prípadne

na prekračovania) svojho plánu alebo na plnenie svojich úloh. Za prebytočnú sa považuje

aj časť majetku, ktorá presahuje rozsah primeraný úlohám alebo potrebám organizácie.

Za prebytočné sa nepovažujú základné prostriedky v rezerve a v konzervácii.

(2)

Základnými prostriedkami v rezerve sú

a)

základné prostriedky, ktoré sú určené na výmenu za základné prostriedky vyradené

následkom poškodenia alebo opravy (prevádzková rezerva),

b)

základné prostriedky vyradené dočasne z používania, ktoré majú pre organizáciu stále

výrobné určenie (kapacitná a sortimentná rezerva).

(3)

Základnými prostriedkami v konzervácii sú tie základné prostriedky, ktoré sa dali

do konzervácie podľa rozhodnutia príslušného orgánu. Pokiaľ nejde o konzerváciu upravenú

osobitnými predpismi,

*)

rozhoduje o nej so súhlasom Ministerstva financií príslušný nadriadený ústredný orgán

alebo krajský národný výbor pre organizácie vo svojej pôsobnosti.

(4)

Neupotrebiteľným je národný majetok, ktorý pre svoje úplné opotrebenie alebo poškodenie,

zrejmú zastaralosť alebo zrejmú nehospodárnosť v prevádzke alebo z iných závažných

dôvodov nemôže už slúžiť svojmu pôvodnému účelu alebo určeniu. Za neupotrebiteľné

základné prostriedky považujú sa tiež budovy a stavby, ktoré nemožno premiestniť a

treba ich zbúrať alebo zrušiť v dôsledku plánovanej výstavby, prestavby alebo rozšírenia

objektu; sem patria aj stavby a budovy, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu alebo

iného príslušného orgánu majú sa zbúrať, zrušiť alebo uviesť do neškodného stavu.

§ 13

Nakladanie s prebytočným národným majetkom

(1)

O tom, ktorý národný majetok je prebytočný, rozhoduje vedúci organizácie alebo pracovník,

ktorý je vedúcim organizácie na to písomne poverený.

(2)

Prebytočný národný majetok prevedie organizácia do správy (

§ 18 a nasl.

) inej organizácie. Ak oň neprejaví záujem štátna organizácia, môže sa previesť do

vlastníctva iným organizáciám alebo občanom za podmienok

§ 21 ods. 1 písm. a)

. Ak nie je možné ani to, naloží sa s ním ako s majetkom neupotrebiteľným (

§ 14

).

(3)

Na umiestnenie prebytočného hnuteľného národného majetku môže organizácia použiť

súčinnosť štátnych organizácií, ktoré obstarávajú sprostredkovaciu službu.

**)

(4)

S prebytočnými hnuteľnými základnými prostriedkami majú sa zároveň previesť v potrebnom

množstve do správy alebo predať náhradné dielce (súčiastky), pokiaľ ich organizácia

má a nepotrebuje ich na inú údržbu.

(5)

Prebytočný nehnuteľný národný majetok, pri ktorom spoločenský záujem vyžaduje, aby

aj naďalej zostal v štátnom socialistickom vlastníctve pre budúce úlohy, prevedie

sa spravidla do správy miestneho národného výboru, alebo ak ide o poľnohospodárske

nehnuteľnosti, do správy okresného národného výboru. Ak národný výbor má proti prevodu

námietky, postupuje sa podľa

§ 65 ods. 2 zákonníka

. Ak však môže takýto majetok lepšie a ľahšie spravovať iná organizácia než národný

výbor, prevedie sa do jej správy.

§ 14

Nakladanie s neupotrebiteľným národným majetkom

(1)

O tom, ktorý národný majetok je neupotrebiteľný a ako sa s ním naloží, rozhoduje

na návrh komisie (odsek 2) vedúci organizácie, prípadne ním písomne poverený pracovník;

pri motorových vozidlách spravuje sa pritom tiež osobitnými predpismi.

***)

Jednotlivé ústredné orgány a krajské národné výbory určia pre organizácie vo svojej

pôsobnosti, či a v ktorých prípadoch potrebuje vedúci organizácie súhlas nadriadeného

orgánu na predaj neupotrebiteľnej veci pracovníkom organizácie alebo ich rodinným

príslušníkom.

(2)

Komisia je najmenej trojčlenná. Jej členov vymenúva vedúci organizácie. Podľa potreby

možno zriadiť aj viac komisií. Funkciou tejto komisie možno poveriť inventarizačnú

komisiu.

(3)

Komisia je povinná predovšetkým zistiť príčinu neupotrebiteľnosti veci, prípadne

či neupotrebiteľnosť bola zavinená a kým. Ak dôjde komisia podľa výsledku vyšetrovania

k záveru, že vec je neupotrebiteľná, navrhne, ako sa má s ňou naložiť. Komisia si

môže vyžiadať posudok odbornej štátnej organizácie. Tento posudok si najmä vyžiada,

ak sa majú použiť neupotrebiteľné stroje, motorové vozidlá a veci osobitnej dôležitosti

*)

alebo veci, pri ktorých nemožno vylúčiť, že ich možno využiť v inej socialistickej

organizácii ako suroviny (do šrotu).

(4)

O rokovaní, zistených skutočnostiach a stanovisku komisie musí sa spísať zápisnica.

Zápisnica musí obsahovať najmä presné označenie veci - pri základných prostriedkoch

aj ich inventárne čísla -, opis veci a jej stav, jej hodnotu podľa účtovnej evidencie,

príčinu neupotrebiteľnosti, výsledok vyšetrenia o zavinení a návrh komisie, prípadne

odchylný názor člena komisie. zápisnicu musia podpísať všetci členovia komisie. Ak

si komisia vyžiadala odborný posudok, treba ho pripojiť k zápisnici. Osobitná zápisnica

nie je potrebná, ak sú príslušné údaje uvedené v inventárnom zozname alebo v inventarizačnej

zápisnici.

(5)

Neupotrebiteľný národný majetok, pokiaľ ho nemožno hospodárnejšie využiť v organizácii,

ktorá ho spravuje (napr. ako materiál), prevedie organizácia do správy štátnym socialistickým

organizáciám alebo ho prevedie do vlastníctva inej socialistickej organizácie než

štátnej (

§ 21

). Ak neprejaví oň záujem niektorá z uvedených organizácií a ak ide o veci, ktoré

môžu byť predmetom osobného vlastníctva (napr. veci hodiace sa na stavbu alebo opravu

obydlí), môže ich organizácia predať občanom. Ustanovenie

§ 13 ods. 3

platí obdobne. Odmietnutie prevzatia neupotrebiteľného majetku organizáciou sprostredkovacej

služby možno považovať za posudok podľa odseku 3.

(6)

Neupotrebiteľné budovy a stavby (

§ 12 ods. 4

) možno určiť len na zbúranie a s materiálom búračky sa naloží podľa predchádzajúceho

odseku.

**)

(7)

Ak sa nepodarí realizovať neupotrebiteľnú vec podľa predchádzajúcich odsekov, určí

sa na odval.

§ 15

Dočasné užívanie národného majetku

(1)

Organizácia môže národný majetok, ktorý má v správe a ktorý sama dočasne nepotrebuje

na plnenie svojich úloh, prenechať na užívanie inej socialistickej organizácii. Môže

tiež prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť inej socialistickej organizácii na užívanie

len určitým vymedzeným spôsobom, ak jej to nebude brániť v ďalšom užívaní tohto majetku

v rozsahu potrebnom na plnenie vlastných úloh a nehnuteľnosť sa týmto spôsobom v spoločenskom

záujme lepšie využije. Dojednaná doba užívania nesmie byť pri hnuteľnom majetku dlhšia

ako dva roky, ak osobitné predpisy neustanovujú kratšiu dobu.

***)

Do užívania nemôžu sa prenechať veci spotrebiteľné alebo ľahko opotrebiteľné. Miestnosti

určené alebo užívané na iné účely než obytné alebo poľnohospodárske nesmú sa do dočasného

užívania inej socialistickej organizácii prenechať bez rozhodnutia orgánu na to príslušného

podľa osobitných predpisov.

†

)

(2)

Za prenechanie užívania medzi rozpočtovými organizáciami sa odplata neposkytuje.

Organizácia, ktorej sa vec prenechala na užívanie, znáša náklady spojené s jej správou

a prevádzkou; ak však rozpočtové organizácie vec užívajú spoločne, znášajú náklady

pomerným dielom. Rovnako sa neposkytuje odplata za prenechanie užívania pozemku, ak

organizácia, ktorá ho spravuje, nemá s jeho správou a prevádzkou žiadne náklady. V

ostatných prípadoch sa spravidla poskytuje za prenechanie užívania odplata určená

podľa príslušných predpisov,

††

)

štátnym organizáciám a v prípadoch hodných zreteľa aj iným socialistickým organizáciám

môže sa však užívanie poskytnúť i bezodplatne. Prenechanie národného majetku na užívanie

socialistickej organizácii môže sa stať len hospodárskou zmluvou.

†††

)

(3)

Organizácia môže prenechať na dočasné užívanie občanom pre osobnú potrebu (napr.

na prechodné umiestnenie prenosnej rekreačnej chaty, prípadne garáže, na dočasné užívanie

záhradky) v nevyhnutne potrebnej výmere pozemok, ktorý má v správe a ktorý dočasne

nepotrebuje na plnenie svojich úloh, ak nejde o poľnohospodársky pozemok. Prenechanie

pozemkov na dočasné užívanie občanom môže sa stať len písomnou zmluvou. Za užívanie

pozemku sa musí platiť odplata podľa platných predpisov.

(4)

Pre účely doosídlenia v pohraničných okresoch môže okresný národný výbor prenechať

bez odplaty v primeranej výmere poľnohospodárske pozemky, ktoré má vo svojej správe.

Podľa osobitných predpisov

*)

môže tiež poľnohospodársky pozemok prenechať štátna socialistická organizácia s poľnohospodárskou

alebo lesnou výrobou na užívanie svojim zamestnancom.

(5)

Okrem prípadov uvedených v odsekoch 3 a 4 o požičiavaní spotrebných predmetov občanom

organizáciami na to určenými a prenechávaní bytov a miestností spravovaných štátnymi

organizáciami na osobné užívanie občanom podľa Občianskeho zákonníka nesmú organizácie

prenechávať národný majetok občanom na užívanie. To neplatí o spoločenskom užívaní

verejných zariadení občanmi, ďalej o požičiavaní pracovných zvrškov, ochranných pomôcok

a iných vecí organizáciami občanom podľa osobitných predpisov.

**)

Tiež to neplatí o požičiavaní spotrebných predmetov, ktoré boli na ten účel určené

(napr. knihy, predmety na vykonávanie športu).

§ 16

Odovzdanie národného majetku do trvalého užívania

(1)

Časti národného majetku môžu sa odovzdať bezodplatne do trvalého užívania (

§ 70 ods. 1 zákonníka

) len iným socialistickým organizáciám než štátnym. Do trvalého užívania môže sa odovzdať

spravidla len nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom. Hnuteľné veci možno samostatne

odovzdať do trvalého užívania len výnimočne, pokiaľ ich povaha trvalé užívanie pripúšťa

a pokiaľ sú pre to osobitné dôvody (nie teda veci spotrebiteľné a ľahko opotrebiteľné).

(2)

Na odovzdanie národného majetku do trvalého užívania je oprávnený iba okresný národný

výbor, v obvode ktorého je odovzdávaný národný majetok. Ak sa má odovzdať do trvalého

užívania majetok, ktorý nie je v správe okresného národného výboru, v obvode ktorého

je, prevedie sa najskôr do jeho správy. Národný majetok, odovzdaný pred účinnosťou

tejto vyhlášky do trvalého užívania inou štátnou organizáciou, je táto povinná bez

prieťahu previesť do správy okresného národného výboru, v obvode ktorého je majetok,

pokiaľ Ministerstvo financií podľa skôr platných predpisov neurčilo ináč. Ministerstvo

financií môže zo závažných dôvodov určiť, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie

niektorých častí národného majetku, že aj iné štátne organizácie môžu národný majetok,

ktorý majú v správe, odovzdať do trvalého užívania, prípadne majetok do trvalého užívania

odovzdaný vo svojej správe ponechať.

(3)

Odovzdanie do trvalého užívania sa vykoná opatrením, vydaným po predchádzajúcom súhlase

budúceho trvalého užívateľa.

(4)

Opatrenie o odovzdaní do trvalého užívania obsahuje označenie odovzdávajúcej organizácie

a užívateľa, výstižné označenie odovzdávaného národného majetku (označenie nehnuteľností

podľa obcí. katastrálneho územia, parcelných čísiel vedených v evidencii nehnuteľností,

čísiel popisných pri budovách a príslušenstve majetku), celkový stav majetku a jeho

hlavné nedostatky a závady, práva a povinnosti užívateľa, deň účinnosti opatrenia

(odsek 6), hodnotu odovzdávaného majetku, prípadne ďalšie podmienky. Právo trvalého

užívania sa zapíše do evidencie nehnuteľností.

(5)

Užívateľ je povinný odovzdané nehnuteľnosti na svoj náklad sústavne udržiavať a včasným

a pravidelným vykonávaním opráv zabezpečovať ich zachovanie. Investičné zmeny (adaptácie,

prístavby a nadstavby) môže vykonávať len s predchádzajúcim písomným privolením organizácie,

ktorá má majetok v správe. Pri každom privolení musí sa určiť, či a do akej miery

má užívateľ pri zrušení trvalého užívania právo voči spravujúcej organizácii na náhradu

nákladov vynaložených ním na investičné zmeny. Náhrada nesmie byť vyššia ako vlastné

náklady obstarania investícií znížené o opotrebenie a náhodilé znehodnotenie. Ak sa

náklady uhradili priamo alebo nepriamo zo štátnych prostriedkov alebo sa vykonali

bez predchádzajúceho písomného privolenia organizácie, ktorá má majetok v správe,

náhrada nákladov užívateľovi nepatrí.

(6)

Skutočné odovzdanie majetku trvalému užívateľovi vykonáva sa zápisnične. Každá strana

dostane jeden rovnopis zápisnice. Dňom zápisničného odovzdania prechádzajú na užívateľa

všetky práva a povinnosti z trvalého užívania.

(7)

Na odovzdanie do trvalého užívania nehnuteľného národného majetku v správe okresného

národného výboru netreba schválenie nadriadeného orgánu, ak nepresahuje jeho obstarávacia

hodnota uvedená v účtovnej evidencii 500 000,- Kčs; ak je jeho hodnota vyššia alebo

ak ide o odovzdanie samostatných hnuteľných vecí, je na odovzdanie potrebné schválenie

krajského národného výboru.

§ 17

Osobné užívanie pozemkov

(1)

Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania (§ 198 a nasl. Obč. zák.), ak

ide o pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve, vydá okresný národný výbor, v

obvode ktorého je pozemok.

(2)

Do osobného užívania nemôže sa prideliť pozemok v štátnom socialistickom vlastníctve,

pokiaľ ho organizácia potrebuje na plnenie svojich úloh.

(3)

Ak pozemok pridelený do osobného užívania má v správe iná organizácia než miestny

národný výbor, prevedie ho spravidla do správy miestneho národného výboru, ktorý uzavrie

s občanom dohodu o zriadení práva osobného užívania.

(4)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, zriaďuje sa právo osobného užívania k

pozemkom v štátnom socialistickom vlastníctve za úhradu, ktorá sa určí podľa predpisov

o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností.

*)

Úhradu odvedie organizácia priamo do štátneho rozpočtu.

**)

§ 18

(1)

Prevody správy národného majetku sú prípustné len medzi štátnymi socialistickými

organizáciami.

(2)

Správa národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa prevádza bezplatne, ak ide

o prevod

a)

základných prostriedkov a iného hmotného národného majetku (

§ 5 ods. 4

),

b)

zásob medzi rozpočtovými organizáciami, ktoré sú na štátny rozpočet napojené svojimi

príjmami a výdavkami a hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov, alebo ak

sa prevod zásob medzi inými organizáciami vykonáva v dôsledku reorganizácie alebo

v dôsledku prevodu (zmeny) výrobného programu (úlohy), pričom súčasne dochádza k úpravám

príslušných častí plánov a rozpočtov,

***)

c)

zásob pri výstavbe spoločného zariadenia (

§ 3

) a pre účely vyučovacie.

(3)

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcom odseku prevádza sa správa národného

majetku odplatne za bežnú cenu podľa platných cenových predpisov (ďalej len „bežná

cena“).

(4)

Ak veci plnia svoje určenie ako jeden celok (súbor vecí), možno prevádzať správu

jednotlivých vecí, len ak sa tým súbor v žiadnom smere neznehodnotí alebo ak to vyžadujú

závažné dôvody.

(5)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa majú vykonávať spravidla

k prvému dňu mesiaca, prevody správy väčších hospodárskych celkov k prvému dňu roka.

So spätnou účinnosťou možno prevádzať správu národného majetku výnimočne len zo závažných

dôvodov a len k prvému dňu mesiaca bežného roka alebo k prvému dňu bežného roka.

§ 19

(1)

Prevody správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia sa vykonávajú spravidla

hospodárskymi zmluvami o prevode správy národného majetku.

†

)

(2)

Opatrením nadriadených orgánov, ktoré musí mať podstatné náležitosti ako hospodárske

zmluvy o prevode správy, prevádza sa správa národného majetku len zo závažných dôvodov,

najmä ak ide o prevod majetkového celku alebo majetku osobitného významu, pri zriadení

organizácie, pri reorganizácii, prevode (zmene) výrobného programu alebo ak ide o

prevod na odstránenie sporu o príslušnosť na správu (

§ 65 ods. 2 zákonníka

).

(3)

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku sú na prevod správy opatrením príslušné

ústredné orgány alebo orgán nimi určený, ak ide o prevod správy národného majetku

a)

z ich správy na organizácie im priamo podriadené a naopak,

b)

medzi organizáciami im priamo podriadenými.

(4)

Ak ide o prevod správy z pôsobnosti jedného ústredného orgánu do pôsobnosti iného

ústredného orgánu, vydá opatrenie o prevode správy orgán, z pôsobnosti ktorého sa

správa národného majetku prevádza, po dohode s druhým ústredným orgánom. Obdobne sa

postupuje, ak ide o prevod z pôsobnosti krajského národného výboru do pôsobnosti ústredného

orgánu alebo naopak.

(5)

Krajské a okresné národné výbory môžu opatrením vydaným v medziach svojej pôsobnosti

previesť národný majetok zo správy svojho národného výboru do správy podriadeného

národného výboru alebo podriadenej organizácie a naopak a medzi národnými výbormi

a organizáciami podriadenými. Týmto nie sú dotknuté osobitné predpisy,

††

)

podľa ktorých okresné národné výbory sú príslušné svojím opatrením prevádzať správu

národného majetku na iné organizácie.

§ 20

(1)

Ústredné orgány určia pre organizácie im podriadené, ktorý orgán schvaľuje nimi uzavierané

zmluvy o prevode správy národného majetku mimo obvyklého hospodárenia a kedy toto

schválenie nie je potrebné.

(2)

Na prevod alebo prevzatie správy národného majetku zo správy alebo do správy národných

výborov nepotrebujú schválenie

a)

krajské národné výbory,

b)

okresné národné výbory, ak ide o národný majetok v hodnote neprevyšujúcej 1 milión

Kčs,

c)

miestne národné výbory, ak ide o národný majetok v hodnote neprevyšujúcej 200 000,-

Kčs.

(3)

Pokiaľ môžu národné výbory podľa predchádzajúceho odseku prevádzať alebo preberať

správu národného majetku bez schválenia nadriadeného orgánu, sú oprávnené schvaľovať

zmluvy o prevode správy národného majetku uzavierané organizáciami podriadenými národným

výborom a podriadenými národnými výbormi.

(4)

V medziach svojho oprávnenia uvedeného v predchádzajúcom odseku môžu národné výbory

určiť, v ktorých prípadoch nepotrebujú organizácie podriadené ich národnému výboru

schválenie pre zmluvy o prevode správy národného majetku.

(5)

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch

a)

obmedziť oprávnenia okresných a miestnych národných výborov, ktoré im patria podľa

predchádzajúcich odsekov,

b)

rozšíriť oprávnenia mestských a obvodných národných výborov, ktoré nevykonávajú pôsobnosť

okresných národných výborov, až do výšky oprávnení okresných národných výborov, ktoré

im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

(6)

Hodnotou pre určenie príslušnosti orgánu je obstarávacia hodnota prevádzaného majetku

vedená v účtovnej evidencii. Rozhodujúcou je hodnota všetkého národného majetku, správa

ktorého sa prevádza jednou zmluvou. Správa všetkého národného majetku, ktorý sa má

v určitom čase medzi dvoma organizáciami previesť, musí sa previesť vždy len jednou

zmluvou.

§ 21

(1)

Vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú národným majetkom, nemôže sa previesť na nikoho,

pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (odseky 4 a 8). Vlastníctvo k iným veciam, ktoré

sú národným majetkom, možno previesť, len ak ide

a)

o prebytočný národný majetok, o ktorý neprejaví štátna socialistická organizácia

záujem, a to na podniky zahraničného obchodu a na iné socialistické organizácie než

štátne, a ak ide o veci, ktoré môžu byť v osobnom vlastníctve, aj na občanov,

b)

o iné základné prostriedky než prebytočné, ak je prevod nevyhnutný v spoločenskom

záujme, a to na organizácie uvedené pod písmenom a),

c)

o rodinné domčeky a podobné drobné stavby (napr. chaty), a to vždy predovšetkým na

občanov, aj keď tento majetok nie je prebytočný,

d)

o neupotrebiteľný národný majetok, a to na organizácie a osoby uvedené pod písmenom

a),

e)

o veci poskytované spoločnému zariadeniu, ktoré podľa dohody pripadne do vlastníctva

družstevnej alebo spoločenskej organizácie (odsek 5).

(2)

Výkonom rozhodnutia súdu, ktorým sa ukladá zaplatenie peňažnej sumy, môžu byť postihnuté

len tie časti národného majetku, ktoré označí súdu orgán povinnej organizácii priamo

nadriadený.

(3)

V iných prípadoch než uvedených v predchádzajúcich odsekoch je prevod vlastníctva

národného majetku neprípustný. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na prevody národného

majetku do vlastníctva iných socialistických organizácií než štátnych pri obvyklom

hospodárení (pri dodávkach výrobkov a vykonávaní prác) a na predaj vecí určených pre

osobnú spotrebu do vlastníctva občanov pri predaji v obchode a zákazkovej službe podľa

predpisov Občianskeho zákonníka; na tieto prevody vlastníctva sa rovnako nevzťahujú

ustanovenia tejto vyhlášky o podmienkach pre prevod vlastníctva a postupe pri ňom.

(4)

Prevod vlastníctva národného majetku sa vykonáva odplatne, a to za bežnú cenu podľa

platných cenových predpisov. Za nižšiu než bežnú cenu alebo výnimočne bezplatne možno

previesť národný majetok len v spoločenskom záujme. Výmenou veci za vec smie sa vlastníctvo

národného majetku prevádzať len medzi štátnymi socialistickými organizáciami na jednej

strane a inými socialistickými organizáciami na druhej strane; medzi týmito stranami

sa pripúšťa i výmena pozemku za pozemok.

(5)

Ak sa združujú na výstavbu spoločného zariadenia štátne organizácie s družstevnou

alebo spoločenskou organizáciou, platí obdobne ustanovenie

§ 3

. Ak sa dohodne, že spoločné zariadenie pripadne do vlastníctva družstevnej alebo

spoločenskej organizácie, prevedie štátna organizácia do vlastníctva tejto organizácie

bezplatne veci, ktoré poskytuje podľa dohody spoločnému zariadeniu.

(6)

Ministerstvo financií určí, ktoré budovy a za akých podmienok môžu organizácie prevádzať

do vlastníctva občanom ako rodinné domčeky a vlastnícke podiely na takýchto domčekoch.

*)

(7)

Sumy získané predajom nehnuteľného národného majetku odvádza organizácia priamo do

štátneho rozpočtu,

*)

pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

**)

(8)

Osobitné predpisy o poskytovaní národného nehnuteľného majetku náhradou za nehnuteľnosti

občanov a súkromných právnických osôb zmluvne prevádzané alebo podľa rozhodnutia príslušných

orgánov prejdené do socialistického vlastníctva zostávajú nedotknuté.

***)

(9)

Obmedzenie prevodu nehnuteľností v národnom majetku podľa

§ 58 Obč. zák.

nie je prípustné.

§ 22

(1)

Na prevod vlastníctva k veciam v národnom majetku v hodnote nad milión Kčs za bežnú

cenu alebo za nižšiu než bežnú cenu alebo na bezplatný prevod vlastníctva k veciam

v národnom majetku v hodnote nad 250 000 Kčs treba schválenie Ministerstva financií.

(2)

V ostatných prípadoch potrebuje prevádzajúca organizácia na prevod vlastníctva k

veciam v národnom majetku schválenie nadriadeného orgánu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje

inak.

(3)

Ústredné orgány určia pre organizácie im podriadené, ktoré orgány sú príslušné schvaľovať

im prevádzanie vlastníctva k veciam v národnom majetku a kedy toto schválenie nie

je potrebné.

(4)

Na prevod vlastníctva k veciam v správe národných výborov nepotrebujú schválenie

a)

krajské národné výbory, ak nie je potrebné schválenie podľa odseku 1,

b)

okresné národné výbory, ak ide o prevod vlastníctva

aa) na iné socialistické organizácie než štátne za bežnú cenu k veci v hodnote neprevyšujúcej

500 000,- Kčs, za nižšiu ako bežnú cenu alebo bezplatne k veci v hodnote neprevyšujúcej

100 000,- Kčs,

bb) v ostatných prípadoch za bežnú cenu k veci v hodnote neprevyšujúcej 100 000,-

Kčs, za nižšiu ako bežnú cenu alebo bezplatne k veci v hodnote neprevyšujúcej 20 000,-

Kčs.

c)

miestne národné výbory, ak ide o prevod vlastníctva

aa) na iné socialistické organizácie než štátne za bežnú cenu k veci v hodnote neprevyšujúcej

50 000,- Kčs, za nižšiu ako bežnú cenu alebo bezplatne k veci v hodnote neprevyšujúcej

10 000,- Kčs,

bb) v ostatných prípadoch za bežnú cenu k veci v hodnote neprevyšujúcej 20 000,- Kčs,

za nižšiu ako bežnú cenu alebo bezplatne k veci v hodnote neprevyšujúcej 4 000,- Kčs.

(5)

Pokiaľ národné výbory môžu podľa predchádzajúceho odseku prevádzať vlastníctvo k

veciam v národnom majetku bez schválenia nadriadeného orgánu, sú oprávnené schvaľovať

prevody vlastníctva k veciam v národnom majetku uzavierané organizáciami podriadenými

národným výborom a podriadenými národnými výbormi.

(6)

V medziach svojho oprávnenia podľa predchádzajúceho odseku môžu národné výbory určiť,

v ktorých prípadoch nepotrebujú organizácie podriadené ich národnému výboru schválenie

na prevody vlastníctva k veciam v národnom majetku.

(7)

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch

a)

obmedziť oprávnenia okresných a miestnych národných výborov, ktoré im patria podľa

predchádzajúcich odsekov,

b)

rozšíriť oprávnenia mestských a obvodných národných výborov, ktoré nevykonávajú pôsobnosť

okresných národných výborov, až do výšky oprávnení okresných národných výborov, ktoré

im patria podľa predchádzajúcich odsekov.

(8)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nedotýkajú príslušnosti upravenej predpismi

uvedenými v

§ 21 ods. 6

.

(9)

Ustanovenie

§ 20 ods. 6

platí obdobne.

§ 23

(1)

Ustanovenia tohto dielu vzťahujú sa ako na správu pohľadávok štátu, tak aj na nakladanie

s pohľadávkami štátnych socialistických organizácií. Ak vznikne pochybnosť o tom,

ktorej organizácii pohľadávka patrí, nakladá s pohľadávkou orgán (organizácia) určený

obdobne podľa

§ 72 ods. 2 a 3 zákonníka

.

(2)

Ustanovenie

§ 21 ods. 2

platí obdobne o prípustnosti postihnutia pohľadávok a iných majetkových práv štátu

výkonom rozhodnutia súdu.

§ 24

(1)

Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak,

†

)

sú organizácie povinné písomne dlžníkov upomenúť o zaplatenie tých pohľadávok, ktoré

sa neuhradzujú inkasným príkazom, vzájomným zúčtovaním prostredníctvom medzipodnikovej

zúčtovne, príkazom na vybratie, výberkou prepravného, akreditívom alebo šekom na zúčtovanie,

do 30 dní a vymáhať ich do 3 mesiacov od zročnosti pohľadávok.

(2)

Pri majetkových sankciách počítajú sa lehoty uvedené v odseku 1 od prvého dňa mesiaca,

ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom podľa osobitných predpisov

*)

bola organizácia povinná tieto sankcie zaplatiť. Pri právach na náhradu škody a z

obdobných právnych dôvodov počítajú sa lehoty podľa odseku 1 odo dňa ich vzniku.

(3)

Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, organizácia je povinná požadovať

určené úroky z omeškania, prípadne určený poplatok z omeškania alebo inú určenú majetkovú

sankciu.

(4)

O evidencii a ochrane pohľadávok platia primerane ustanovenia

§ 6 a 7

.

§ 25

(1)

Organizácia môže dlžníkom, ak sú nimi občania, povoľovať primerané splátky na pohľadávky

dlžníkmi písomne uznané čo do dôvodu a výšky alebo priznané právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného orgánu. Rovnako môžu predlžovať lehoty na zaplatenie pohľadávok alebo

povolených splátok (príročia), ak dlžník bez svojho zavinenia nemôže pohľadávku alebo

splátku zaplatiť v čase jej zročnosti a ak jej okamžité vymáhanie by znamenalo pre

dlžníka príliš tvrdé opatrenie.

(2)

Splátky možno povoliť len pod podmienkou, že povolenie splátok stratí účinnosť a

dlh sa stane celý splatný, ak sa niektorá splátka nedodrží. Pri povoľovaní splátok

alebo príročia je povinná organizácia si vždy vyhradiť právo povolené splátky alebo

príročie kedykoľvek odvolať, prípadne požadovať vyššie splátky, najmä keby sa zlepšili

majetkové alebo zárobkové pomery dlžníka.

(3)

Pri povolení splátok sa musí dojednať, že dlžník je povinný v splátkach plniť aj

určené úroky z omeškania z celého dlhu. Rovnako pri poskytnutí príročia upozorní organizácia

dlžníka na jeho povinnosť plniť určené úroky z omeškania.

§ 26

(1)

Ústredné orgány, krajské a okresné národné výbory môžu povoľovať splátky alebo príročie

bez obmedzenia. Ostatné organizácie sú oprávnené povoliť splátky alebo príročie pri

jednotlivých pohľadávkach neprevyšujúcich 50 000,- Kčs až do 5 rokov; v ostatných

prípadoch potrebujú schválenie nadriadeného ústredného orgánu, prípadne priamo nadriadeného

krajského alebo okresného národného výboru.

(2)

Ústredné orgány môžu obmedziť oprávnenie svojich podriadených organizácií povoľovať

splátky alebo príročie bez schválenia, a to všeobecne alebo pre určité prípady. To

isté platí aj pre krajské národné výbory, ak ide o národné výbory nižších stupňov

alebo ak ide o organizácie národným výborom podriadené.

(3)

Krajské národné výbory môžu všeobecne alebo v určitých prípadoch rozšíriť oprávnenia

mestských a obvodných národných výborov, ktoré nevykonávajú pôsobnosť okresných národných

výborov, až do výšky oprávnení okresných národných výborov, ktoré im patria podľa

predchádzajúcich odsekov.

§ 27

Odpustenie

Organizácia smie celkom alebo sčasti odpustiť vymožiteľnú pohľadávku proti občanovi,

pokiaľ by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre dlžníka ohrozenie jeho výživy alebo výživy

osôb, ktorým je podľa zákona povinný poskytovať úhradu na osobné potreby, alebo pokiaľ

by vymáhanie pohľadávky znamenalo pre neho osobitnú ním nezavinenú tvrdosť. Odpustiť

pohľadávku nie je prípustné, ak dlžníkovi patrí z akéhokoľvek dôvodu pohľadávka voči

štátu (štátnej organizácii), a to až do výšky tejto pohľadávky, okrem ak by sa dlžník

až do výšky svojho záväzku pohľadávky vzdal.

§ 28

(1)

Ak je pohľadávka prechodne nevymožiteľná, smie organizácia dočasne upustiť od jej

vymáhania, avšak musí ďalej zabezpečovať, aby sa nepremlčala alebo nezanikla a usilovať

sa o jej vymoženie. Dočasné upustenie od vymáhania nie je prípustné, ak je dlžníkom

štátna organizácia.

(2)

Organizácia smie trvale upustiť od vymáhania pohľadávky, ak

a)

pohľadávka sa premlčala alebo zanikla z toho dôvodu, že nebola uplatnená v určenej

lehote, alebo

b)

dlžník zomrel a pohľadávku nemožno vymôcť ani od jeho dedičov, na ktorých prešli

dlžníkove záväzky (

§ 470 Obč. zák.

), alebo

c)

je zo všetkých okolností prípadu zrejmé, že ďalšie vymáhanie pohľadávky nebolo by

úspešné. Od vymáhania nemožno však upustiť, ak dlžníkom je štátna organizácia, alebo

ak dlžník má majetok, z ktorého nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky len z toho

dôvodu, že majetok nie je v čase vymáhania realizovateľný.

(3)

Organizácia smie ďalej upustiť od vymáhania pohľadávky, ktorá nebola dlžníkom dobrovoľne

uspokojená,

a)

ak ju nemožno z mimoriadnych dôvodov preukázať, najmä ak nemožno zistiť právny základ

pohľadávky, alebo kto je dlžníkom, alebo ak nemožno preukázať, že pohľadávka vznikla

alebo doteraz trvá, alebo

b)

ak o jej výške alebo špecifikácii niet z tých istých dôvodov podklad alebo preukazný

materiál a niet tu ani podklad pre to, aby súd určil podľa

§ 136 O. s. p.

výšku podľa svojho uváženia.

Ak nejde o trvalú nepreukaznosť pohľadávky, smie sa len dočasne upustiť od jej vymáhania

(odsek 1).

(4)

Podľa predpisov o účtovnej evidencii sa pohľadávky dočasne nevymáhané odpíšu a vedú

v podsúvahovej evidencii a pohľadávky nevymáhané podľa odsekov 2 a 3 sa odpisujú alebo

z podsúvahovej evidencie vypúšťajú.

(5)

O upustení od vymáhania sa dlžník neupovedomí; týmto opatrením jeho záväzok nezaniká

a môže sa aj po tomto opatrení proti nemu uplatňovať, pokiaľ je podľa práva a nepremlčal

sa alebo nezanikol, alebo pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

§ 29

(1)

Ak pohľadávka až do výšky 200,- Kčs voči socialistickej organizácii a až do výšky

100,- Kčs voči inému dlžníkov (nepatrná pohľadávka) nebola dobrovoľne uspokojená a

náklady spojené s jej vymáhaním by boli neúmerné jeho výsledku, smie organizácia upustiť

od jej vymáhania a ju odpísať, aj keby tu neboli podmienky pre upustenie od jej vymáhania

podľa

§ 28

.

(2)

Proti tomu istému dlžníkovi možno upustiť v tej istej organizácii od vymáhania pohľadávky

podľa predchádzajúceho odseku len raz v tom istom kalendárnom roku, okrem ak by pohľadávka,

od vymáhania ktorej sa upustilo, a pohľadávka, od vymáhania ktorej sa má upustiť,

neprevyšovali dohromady 100,- Kčs, prípadne 200,- Kčs.

(3)

Ustanoveniami predchádzajúcich odsekov nie sú dotknuté predpisy, podľa ktorých môže

organizácia upustiť od vyúčtovania a vymáhania vyšších súm.

*)

(4)

Organizácie ďalej odpíšu pohľadávku, ak bola

a)

zamietnutá právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu, u ktorého sa proti dlžníkovi

uplatňovala,

b)

zrušená úradným opatrením.

(5)

Ústredné orgány a krajské národné výbory môžu určiť pre organizácie vo svojej pôsobnosti,

že sa všeobecne alebo pre určité prípady obmedzujú ich oprávnenia, ktoré im patria

podľa predchádzajúcich odsekov.

§ 30

(1)

Organizácie podriadené ústrednému orgánu smú urobiť opatrenia podľa

§ 27 a 28

len so schválením ústredného orgánu. Ústredný orgán môže však určiť, že všetky alebo

niektoré podriadené organizácie môžu samé bez schválenia robiť opatrenia podľa

§ 28

, ak ide o pohľadávku voči socialistickej organizácii až do výšky 250 000,- Kčs, a

opatrenia podľa

§ 27 a 28

, ak ide o pohľadávku až do výšky 10 000,- Kčs proti inému dlžníkovi.

(2)

Ak ide o pohľadávku proti inému dlžníkovi než socialistickej organizácii, ktorá je

vyššia ako 100 000,- Kčs, je pre platnosť opatrení podľa

§ 27 a 28

popri schválení ústredného orgánu potrebné aj schválenie Ministerstva financií.

§ 31

(1)

Pre platnosť opatrení podľa

§ 27 a 28

potrebujú organizácie podriadené okresnému národnému výboru a miestne národné výbory

a organizácie týmto národným výborom podriadené schválenie okresného národného výboru,

ak nejde o pohľadávku proti socialistickej organizácii vyššiu ako 50 000,- Kčs a o

pohľadávku proti inému dlžníkovi vyššiu ako 10 000,- Kčs. Pri vyšších pohľadávkach

potrebujú tieto organizácie schválenie krajského národného výboru a ak prevyšuje pohľadávka

proti socialistickej organizácii 500 000,- Kčs a proti inému dlžníkovi 100 000,- Kčs,

tiež schválenie Ministerstva financií v rozsahu uvedenom v predchádzajúcej vete.

(2)

Okresné a krajské národné výbory môžu určiť, že všetky alebo niektoré organizácie

podriadené týmto národným výborom môžu samy bez schválenia robiť opatrenia podľa

§ 28

, ak ide o pohľadávku voči socialistickej organizácii až do výšky 50 000,- Kčs, a

opatrenia podľa

§ 27 a 28

, ak ide o pohľadávku proti inému dlžníkovi až do výšky 10 000,- Kčs.

§ 32

Ústredné orgány a okresné a krajské národné výbory smú robiť opatrenia podľa

§ 27 a 28

o pohľadávkach, ktoré sú v správe ústredného orgánu alebo týchto národných výborov,

za podmienok a v rozsahu, ako sú oprávnené tieto opatrenia schvaľovať.

§ 33

Pre platnosť opatrení podľa

§ 25

,

27, 28 a 29

je ďalej potrebné, aby sa stali v písomnej forme a boli podpísané vedúcim organizácie,

ktorá opatrenia robí i ktorá ich schvaľuje. Vedúci môže na to písomne splnomocniť

ďalšie osoby.

§ 34

Rozhodujúcim pre príslušnosť na opatrenia podľa tejto vyhlášky a pre potrebu schválenie

je stav pohľadávky s príslušenstvom v čase, kedy sa má opatrenie urobiť. Pri väčšom

počte pohľadávok proti tomu istému dlžníkovi je rozhodujúca úhrnná výška všetkých

pohľadávok.

§ 35

Ustanovenia tejto vyhlášky platia, pokiaľ osobitné predpisy

*)

neustanovujú inak, obdobne pre opatrenia o iných právach než pohľadávkach. Príslušnosť

jednotlivých organizácií na opatrenia o iných právach sa spravuje hodnotou predmetu

plnenia vyjadrenou bežnou cenou.

§ 36

Manká a škody

(1)

Organizácie sú povinné bez prieťahu sa domáhať náhrady mánk a škôd na národnom majetku,

ktorý majú v správe, od tých, ktorí za manká a škody zodpovedajú.

(2)

Ak sa však nezistilo, kto za manká a škody zodpovedá, alebo či ide o manká a škody,

pri ktorých náhradu nemožno uplatňovať,

**)

organizácia manká a škody odpíše. Ústredné orgány a krajské národné výbory určia

podľa potreby pre organizácie vo svojej pôsobnosti, v ktorých prípadoch potrebujú

organizácie pre toto opatrenie schválenie a ktorého orgánu.

(3)

Pre platnosť opatrení podľa predchádzajúceho odseku je vždy potrebné, aby sa stali

v písomnej forme a boli podpísané vedúcim organizácie, ktorá opatrenia robí i ktorá

ich schvaľuje. Vedúci organizácií môžu na to písomne splnomocniť ďalšie osoby, pokiaľ

ústredné orgány alebo krajské národné výbory vo svojej pôsobnosti neurčia inak.

§ 37

Cenné papiere

O správe cenných papierov a nakladaní s nimi platia primerane ustanovenia

§ 65 a 66 zákonníka

a

§ 2

,

6, 7

,

18 až 21

; o správe pohľadávok z cenných papierov platia obdobne ustanovenia

§ 23 a nasl.

§ 38

Zmena zmlúv a vzdanie sa nárokov

(1)

Zmena alebo zrušenie zmluvy uzavretej s občanom, z ktorej by mohla štátu alebo organizácii

vzniknúť majetková ujma, sú prípustné len za podmienok, za ktorých môže dôjsť k odpusteniu

pohľadávky (

§ 27

). Príslušnosť orgánu oprávneného na schválenie zmeny alebo zrušenie zmluvy sa spravuje

výškou ujmy vyjadrenou bežnou cenou.

(2)

Ustanovenia

§ 25 až 35

sa vzťahujú aj na prípady, v ktorých k nakladaniu s pohľadávkou (právom) štátu alebo

organizácie dochádza v konaní pred súdom (napr. zmierom, späťvzatím návrhu na začatie

konania).

§ 39

(1)

Ustanovenia

§ 25 až 34

sa nevzťahujú na trovy trestného súdneho konania, na peňažné tresty alebo pokuty

v tomto konaní uložené a na pokuty uložené miestnymi ľudovými súdmi.

(2)

Pre pohľadávky daní, poplatkov, ciel a pre pohľadávky peňažných ústavov platí táto

vyhláška potiaľ, pokiaľ osobitné predpisy o týchto pohľadávkach neobsahujú osobitnú

úpravu.

§ 40

Zodpovednosť za národný majetok a dohľad nad jeho správou

(1)

Nadriadené orgány sú povinné vo svojej pôsobnosti dohliadať, či štátne organizácie

riadne plnia povinnosti vyplývajúce zo správy národného majetku, a ak zistia závady,

zariadiť ich odstránenie. V tomto prípade môže tiež obmedziť organizáciu, ktorá národný

majetok spravuje, vo výkone správy.

(2)

Odstránenie závad nadriadeným orgánom vykonávajúcim dohľad ide na náklad organizácie,

ktorá má národný majetok v správe.

§ 41

Odplatné nadobúdanie vecí

(1)

Odplatné nadobúdanie majetku do štátneho socialistického vlastníctva od občanov a

iných organizácií než socialistických upravujú osobitné predpisy.

***)

(2)

Odplatné nadobúdanie majetku do štátneho vlastníctva od iných socialistických organizácií

než štátnych sa spravuje ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka.

§ 42

(1)

Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva

a iných venovaní v prospech štátu je príslušný, s výnimkou prípadov ďalej uvedených,

iba okresný národný výbor, v obvode ktorého je predmet ponuky alebo jeho prevažná

časť. Prijatím ponuky prechádza majetok do štátneho socialistického vlastníctva a

do dočasnej správy toho okresného národného výboru, ktorý ho spravuje a s ním naloží

ako s majetkom uvedeným v

§ 65 ods. 3 zákonníka

.

*)

(2)

Miestny národný výbor môže prijať ponuku bezplatného prevodu drobných hnuteľných

vecí do vlastníctva štátu, ak podľa ponuky boli určené, aby slúžili potrebám miestneho

obyvateľstva. Prijatím ponuky prechádza tento majetok do správy miestneho národného

výboru.

(3)

Ponuku bezplatného prevodu majetku vedeckej, umeleckej alebo zberateľskej hodnoty

do vlastníctva štátu, urobenú vedeckej alebo inej inštitúcii, ktorej patrí správa

takéhoto majetku, môže prijať táto inštitúcia. Prijatím ponuky prejde majetok do jej

správy.

(4)

Na prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku, ktorý je v cudzine, do štátneho socialistického

vlastníctva, je príslušné Ministerstvo zahraničných vecí, ktorému patrí tiež s prijatým

majetkom naložiť. Pritom postupuje po dohode s Ministerstvom financií.

§ 43

(1)

Ponuka aj prijatie ponuky bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického

vlastníctva musí sa stať v písomnej forme.

(2)

Ak sú s ponúknutým majetkom spojené záväzky alebo povinnosti neúmerné jeho hodnote

alebo významu, alebo ak viaže vlastník svoju ponuku na obťažne alebo nevhodné podmienky,

alebo ak prijatiu ponuky bránia iné závažné dôvody, môže sa prijať, len ak je na jej

prijatí osobitný záujem. V týchto prípadoch je však potrebné schválenie krajského

národného výboru, ak na prijatie ponuky je príslušný okresný národný výbor, a schválenie

nadriadeného ústredného orgánu, ak ponuku prijíma vedecká alebo iná inštitúcia (

§ 42 ods. 3

). V pochybnostiach si krajský národný výbor alebo ústredný orgán vyžiada stanovisko

Ministerstva financií.

§ 44

Ak ponuka bezplatného prevodu majetku do štátneho socialistického vlastníctva dôjde

inej organizácii, než ktorá podľa predchádzajúcich ustanovení je príslušná na prijatie

ponuky, organizácia je povinná bez meškania túto ponuku postúpiť príslušnému okresnému

národnému výboru (

§ 42 ods. 1

).

§ 45

Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na ponuky, ktoré boli urobené a ktoré vo

svojej funkcii prijímajú v prospech štátu Národné zhromaždenie, prezident republiky,

vláda, členovia vlády, Slovenská národná rada a vedúci československých zastupiteľských

úradov v zahraničí.

§ 46

(1)

Jednotlivé ústredné orgány vydajú po dohode s Ministerstvom financií podľa potreby

pre odbor svojej pôsobnosti podrobnejšie pokyny, najmä

a)

o vykonávaní údržby, bežných a generálnych opráv jednotlivých druhov národného majetku,

b)

o spôsobe rozmiestnenia prebytočného a neupotrebiteľného národného majetku a o hospodárení

so základnými prostriedkami v rezerve a konzervácii.

(2)

Jednotlivé ústredné orgány vydajú po dohode s Ministerstvom financií podľa potreby

pre odbor svojej pôsobnosti normy prípustnej výšky mánk vznikajúcich prirodzeným úbytkom

množstva alebo zmenami akosti jednotlivých druhov zásob alebo z iných objektívnych

príčin.

(3)

Normy vydané ústrednými orgánmi podľa odseku 2 platia i pre organizácie riadené národnými

výbormi, pokiaľ krajské národné výbory neurčia niečo iné. Organizácie spravujú sa

tými normami ústredných orgánov, ktoré boli vydané pre organizácie riadené ústrednými

orgánmi zaoberajúcimi sa rovnakou alebo obdobnou činnosťou. Ústredná správa pre rozvoj

miestneho hospodárstva vydá podrobnejšie pokyny uvedené v odseku 1 písm. a) pre bytový

majetok v pôsobnosti národných výborov.

§ 47

Na opatrenia a úkony, ktoré podľa tejto vyhlášky patria vedúcemu organizácie, je na

národných výboroch, na ktorých je zriadený finančný odbor, príslušný jeho vedúci,

ak rada národného výboru alebo jeho finančná komisia neurčí niečo iné. Na národných

výboroch, na ktorých nie je zriadený finančný odbor, treba pre takéto opatrenia a

úkony schválenie rady národného výboru.

§ 48

Ministerstvo financií môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi zo závažných

dôvodov, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie niektorých častí národného majetku

alebo organizácií, povoliť výnimky z tejto vyhlášky.

§ 49

Ustanovenia predpisov o úprave hospodárenia s peňažnými prostriedkami a devízových

predpisov nie sú touto vyhláškou dotknuté. Rovnako nie sú dotknuté osobitné predpisy

oprávňujúce štátne organizácie užívať národný majetok na všeobecne prospešné účely

(napr. pre sústavnú elektrizáciu, rozvod plynu, vodohospodárske diela, zariadenia

a meliorácie) a pre zariadenia týchto organizácií.

§ 50

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.