Nariadenie ministra spravodlivosti 117/1951 Z. z. ktorým sa vykonáva zákon o štátnom notárstve.

§ 1.

Štátne notárstvo (ďalej len „notárstvo“) môže mimo svojej úradovne konať úkony, len

ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak to vyžaduje povaha úkonu alebo nebezpečenstvo

v omeškaní.

§ 2.

(1)

Pre obľahčenie styku s pracujúcimi môže notárstvo so súhlasom predsedu okresného

súdu konať pre niektoré obce svojho obvodu pravidelné úradné dni.

(2)

Miesto, kde sa konajú pravidelné úradné dni, platí pre úkony tam vykonané za sídlo

notárstva.

(3)

Zavedenie alebo zastavenie pravidelných úradných dní vyhlási notárstvo na súdnej

tabuli okresného súdu a v zúčastnených obciach, ako aj na budove určenej na konanie

úradných dní.

(4)

Trovy spojené s konaním pravidelných úradných dní sa uhradzujú z prostriedkov justičnej

správy.

§ 3.

Zo závažných dôvodov môže notárstvo dožiadať o vykonanie určitého úkonu alebo o pokračovanie

v ňom iné notárstvo.

§ 4.

V dňoch pracovného pokoja možno notárske úkony konať len v naliehavých prípadoch.

§ 5.

Doručovanie.

(1)

O doručovaní písomností sa použijú primerane ustanovenia o doručovaní písomností

v občianskoprávnom konaní súdnom.

(2)

Poštovné za zásielky notárstva sa platí zo štátnej pokladnice.

§ 7.

Ak sa zistí zo spisov o prejednaní dedičstva, že medzi pozostalými sú osoby pod osobitnou

ochranou zákona, oznámi notár, pokiaľ je to podľa rodinného práva potrebné, túto skutočnosť

súdu príslušnému na vedenie poručenstva (opatrovanstva).

§ 8.

V prípadoch, kde súd musí použiť okrúhlu úradnú pečiatku, použije notár notársku pečiatku;

vyhlášky notára sa vyvesujú na tabuli okresného súdu.

§ 9.

(1)

Notárske listiny (notárske zápisnice, rovnopisy notárskych zápisníc, notárske osvedčenia,

notárske protesty a notárske potvrdenia) musia byť písané srozumiteľne. Číselné údaje,

ktorých závažnosť to vyžaduje, musia byť aspoň raz vypísané slovami; taktiež dátum

notárskej listiny sa vypíše slovami.

(2)

V notárskej listine nesmie sa nič vymazávať alebo vpisovať medzi riadky. Medzery

sa vyplnia čiarami.

(3)

Ak treba niektoré slová prečiarknuť, musia zostať čitateľné. Vykonané prečiarky,

ak nejde iba o prečiarky v pečiatke, a zmeny alebo doplnky, sa vyznačia na listine

poznámkou. Ak bola listina už podpísaná, podpíšu poznámku tie isté osoby, ktoré podpísaly

listinu.

§ 10.

Notár podpíše listinu na konci za podpismi ostatných osôb a pripojí notársku pečiatku;

okrem toho sa podpíše na každom hárku alebo jednotlivom liste a na každej pripojenej

prílohe.

§ 11.

(1)

Ak nepozná notár účastníkov, svedkov úkonu, dôverníkov alebo tlmočníkov osobne a

menom a priezviskom, musí mu byť ich totožnosť preukázaná úradným preukazom alebo

potvrdená dvoma svedkami totožnosti. Ak nepozná notár svedkov totožnosti osobne a

menom a priezviskom, musí mu byť ich totožnosť preukázaná úradným preukazom.

(2)

V notárskej zápisnici (ďalej len „zápisnica“) sa uvedie, akým spôsobom notár zistil

totožnosť osôb uvedených v odseku 1.

§ 12.

(1)

Notár musí pribrať dvoch svedkov úkonu,

a)

ak je účastník slepý,

b)

ak nevie alebo nemôže účastník čítať alebo písať.

(2)

Notár môže pribrať svedkov úkonu aj v iných prípadoch, ak to pokladá za účelné.

§ 13.

Svedkovia úkonu privzatí podľa

§ 12 ods. 1

musia byť prítomní pri prejave účastníka o tom, čo má byť do zápisnice pojaté, pri

predčítaní zápisnice a jej podpísaní tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí.

§ 14.

Svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby neplnoleté, osoby, ktoré pre

svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopné vydať svedectvo, alebo ktoré nevedia

alebo nemôžu čítať a písať; ďalej nimi nemôžu byť osoby účastníkom blízke (

§ 17 ods. 2 obč. zák.

), osoby, ktoré sú zúčastnené na veci a osoby činné v notárstve, v ktorom sa zápisnica

spisuje.

§ 15.

(1)

Ak je účastník hluchý alebo nemý a ak vie čítať a písať, musí si zápisnicu sám prečítať

a v nej vlastnou rukou pripísať, že ju čítal a že ju schvaľuje; ak nevie alebo nemôže

čítať alebo písať, musí byť okrem svedkov úkonu pribratý jeho dôverník, ktorý sa s

ním vie dorozumieť; jeho prostredníctvom notár zistí, či účastník zápisnicu schvaľuje.

(2)

Dôverník musí mať náležitosti spôsobilého svedka (

§ 14

), môže ním však byť i osoba účastníkovi blízka.

§ 16.

(1)

Ak nepozná účastník, alebo niektorý svedok úkonu jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje,

priberie sa stály prísažný tlmočník; tlmočník musí mať náležitosti spôsobilého svedka

(

§ 14

).

(2)

Od pribratia tlmočníka možno upustiť, ak je notár sám stálym prísažným tlmočníkom.

§ 17.

(1)

Účastníci, svedkovia, dôverníci a tlmočníci sa podpisujú v zápisnici na konci; svedkovia

totožnosti sa však môžu podpísať už za potvrdením totožnosti. Ak neboli účastníci

prítomní súčasne, musí to byť v zápisnici výslovne poznamenané.

(2)

V prípadoch uvedených v

§ 3

môže byť podpis niektorého účastníka a ďalších osôb uvedených v odseku 1, ktoré sa

majú v jeho záujme podpísať, pripojený pred dožiadaným notárstvom, na ktorom sa v

pôvodnej zápisnici pokračuje.

§ 18.

Ak nevie alebo nemôže sa účastník podpísať, uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici

a svedkovia úkonu svojím podpisom potvrdia, že účastník súhlasí s obsahom zápisnice.

§ 19.

Plnomocenstvá a iné prílohy notárskej zápisnice možno pripojiť v prvopise alebo overenom

odpise; ak žiada o to niektorý účastník, prečítajú sa tieto prílohy spolu so zápisnicou.

§ 20.

Z notárskych zápisníc možno vydávať rovnopisy a úplné alebo čiastočné odpisy jednoduché

alebo overené.

§ 21.

(1)

Rovnopis sa označuje v nadpise slovami „rovnopis notárskej zápisnice“; obsahuje doslovné

znenie zápisnice s uvedením všetkých jej podpisov, ďalej potvrdenie, že rovnopis súhlasí

so zápisnicou, a údaj, komu a kedy bol vydaný.

(2)

Do rovnopisu nemusí byť pojaté znenie príloh zápisnice; musí to však byť v potvrdení

vyznačené.

§ 22.

(1)

Ak boly v zápisnici urobené opravy, zmeny alebo doplnky (

§ 9 ods. 3

), môže byť rovnopis zápisnice vydaný priamo v opravenom, pozmenenom alebo doplnenom

znení.

(2)

Ak bola zápisnica opravená, zmenená alebo doplnená neskoršou zápisnicou, môže byť

vydaný spoločný rovnopis z obidvoch zápisníc alebo rovnopis z pôvodnej zápisnice v

opravenom, zmenenom alebo doplnenom znení; vo vydanom rovnopise sa uvedie, ktorým

z obidvoch spôsobov sa tak stalo.

§ 23.

(1)

Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, platia pre zápisnice o zistení niektorých skutočností

primerane ustanovenia

§§ 11 až 19

.

(2)

Zo zápisnice o zistení niektorých skutočností sa vydávajú notárske osvedčenia (ďalej

len „osvedčenie“), a pokiaľ to povaha veci nevylučuje, úplné alebo čiastočné odpisy

jednoduché alebo overené.

(3)

Osvedčenie sa označuje v nadpise slovami „notárske osvedčenie“. Pokiaľ nie je ďalej

ustanovené inak, obsahuje doslovné znenie zápisnice, ďalej potvrdenie, že osvedčenie

súhlasí so zápisnicou, a údaj, komu a kedy bolo vydané; dátum, podpis notára a pečiatku

notárstva obsahuje však vždy. Do osvedčenia nemusí byť pojaté znenie príloh zápisnice;

musí to však byť v potvrdení vyznačené.

§ 24.

(1)

Ak má byť osvedčené, že niekto listinu vlastnoručne podpísal alebo že podpis vlastnoručne

skôr urobený uznal za vlastný, musí byť v zápisnici uvedené označenie listiny a naznačený

jej stručný obsah.

(2)

Osvedčenie z takej zápisnice vyhotoví notár ako doložku na listine, na ktorej sa

podpis nachádza, alebo na liste s ňou pevne spojenom. Doložka obsahuje potvrdenie

pravosti podpisu žiadateľa, jeho meno a priezvisko, zamestnanie, bydlisko (pracovisko)

a údaj, či je notárovi známy alebo či a akým spôsobom zistil jeho totožnosť.

§ 25.

Ustanovenia

§ 24

sa použijú primerane na zápisnice a osvedčenia, že podpis niekoho, kto nevie alebo

nemôže písať, bol nahradený na listine samej potvrdením dvoch svedkov o jeho súhlase.

§ 26.

Ak má byť osvedčené, že je niekto nažive alebo na určitom mieste, musí byť v zápisnici

uvedené, kedy, kde a akým spôsobom to notár zistil.

§ 27.

(1)

Ak má byť osvedčené, že listina bola predložená a v ktorom čase, musí byť v zápisnici

uvedené, či listina bola predložená notárovi v prvopise alebo overenom odpise, ďalej

čas a miesto predloženia, ako aj označenie listiny a naznačený jej stručný obsah.

(2)

Osvedčenie z takej zápisnice vyhotoví notár ako doložku na predloženej listine alebo

na liste s ňou pevne spojenom. Doložka obsahuje s výnimkou označenia a stručného obsahu

listiny údaje uvedené v odseku 1; kto listinu predložil a ako bola zistená jeho totožnosť,

sa uvedie len na žiadosť.

§ 28.

(1)

Ak má byť osvedčené, že bolo odoslané vyhlásenie a že malo určitý obsah, musí byť

v zápisnici uvedený obsah vyhlásenia. Ak bolo o to požiadané listom alebo telegraficky,

uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici a pripojí k nej list alebo telegram, ktoré

nahradzujú podpis žiadateľa; v zápisnici sa uvedie, či a akým spôsobom notár zistil

totožnosť žiadateľa.

(2)

Notár zašle odpis zápisnice adresátovi do vlastných rúk; čas a spôsob odoslania uvedie

v pôvodnej zápisnici a pripojí k nej preukaz o odoslaní.

§ 29.

(1)

Ak má byť osvedčené, že bolo oznámené vyhlásenie a že malo určitý obsah, platí o

zápisnici obdobne ustanovenie

§ 28 ods. 1

.

(2)

Notár oznámi obsah vyhlásenia adresátovi na mieste žiadateľom označenom a adresátovi

vydá na žiadosť odpis zápisnice. Pritom môže, ak bol o to požiadaný, vykonať i súvisiace

právne úkony. Totožnosť adresáta zistí, len ak je to možné.

(3)

Potom zapíše notár v pôvodnej zápisnici priebeh úkonov podľa odseku 2. Na žiadosť

adresáta zapíše jeho odpoveď a vyzve ho na podpis.

(4)

Ak nebolo notárovi možno z akýchkoľvek dôvodov oznámiť vyhlásenie adresátovi, uvedie

sa prekážka v zápisnici.

§ 30.

Ak má byť osvedčený priebeh a výsledky rokovania na schôdzke, musí byť v zápisnici

uvedené, kde a kedy sa schôdzka konala, ktoré usnesenia boly prijaté, ako aj prejavy

a iné udalosti dôležité pre posúdenie priebehu schôdzky. Totožnosť osôb na schôdzke

prítomných notár zistí, len ak bol o to požiadaný.

§ 31.

Ak majú byť osvedčené skutočnosti, ktoré sa staly v prítomnosti notára alebo ktoré

sám zistil, musia byť tieto skutočnosti v zápisnici presne opísané s uvedením miesta,

času a spôsobu zistenia. Ak bolo o také osvedčenie požiadané listom alebo telegraficky,

uvedie notár túto skutočnosť v zápisnici a pripojí k nej list alebo telegram, ktoré

nahradzujú podpis žiadateľa; v zápisnici sa uvedie, či a akým spôsobom notár zistil

totožnosť žiadateľa.

§ 32.

(1)

Ak má byť osvedčené, že notár niekoho vyslúchal, musí byť v zápisnici uvedené, akým

spôsobom bola zistená totožnosť vyslúchaného, ďalej otázky mu položené a jeho výpoveď.

Vyslúchaný sa vyzve, aby zápisnicu podpísal.

(2)

Ak sa žiada o výsluch pod prísahou, uvedie sa v zápisnici, že vyslúchanému bolo pred

výsluchom oznámené znenie prísahy a že ju vyslúchaný pred svojím výsluchom opakoval.

Prísaha zneje: „Prísahám na svoju česť, že o všetkom na čo budem opýtaný, vypoviem

úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím.“ Ak sa žiada o výsluch s následnou prísahou,

znenie prísahy sa primerane zmení.

§ 33.

Úschova zápisníc.

(1)

Zápisnice sa uschovávajú na notárstve, na ktorom boly spísané.

(2)

Zápisnica môže byť vydaná len vtedy, ak o to požiadajú všetci účastníci alebo žiadatelia,

osvedčia právny záujem na jej vydaní a určia, komu má byť vydaná; inak smie notár

požičať zápisnicu len súdu alebo prokurátorovi.

§ 34.

Rovnopisy, osvedčenia a odpisy zápisníc.

(1)

Ak nie je v zápisnici ustanovené inak, smú byť rovnopisy zápisníc vydané len účastníkom

alebo ich právnym nástupcom, a to i opätovne. Iným osobám smú byť vydané, len keď

všetci účastníci na to privolia v pôvodnej alebo osobitne o tom spísanej zápisnici.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije, pokiaľ to povaha veci pripúšťa, primerane i na osvedčenie.

(3)

Tým, ktorí osvedčia na veci právny záujem, možno zo zápisníc vydať úplné alebo čiastočné

odpisy jednoduché alebo overené.

§ 35.

Notárske potvrdenia.

(1)

Potvrdenie, že sa odpis alebo fotokópia shodujú s predloženou listinou, vydá notár

vo forme doložky na odpise (fotokópii) alebo na liste s ním pevne spojenom. V doložke

sa uvedie

1.

že odpis (fotokópia) súhlasí úplne s predloženou listinou,

2.

či listina, s ktorou sa shodnosť potvrdzuje, je prvopisom alebo overeným odpisom,

či a ako je kolkovaná a z koľkých listov alebo hárkov sa skladá,

3.

či sú v predloženej listine závady, zmeny, doplnky, vsuvky alebo prečiarky, ktoré

by mohly zoslabiť jej hodnovernosť,

4.

či boly na odpise (fotokópii) urobené opravy nejakých neshôd s predloženou listinou,

5.

či ide o úplný alebo čiastočný odpis (fotokópiu) listiny,

6.

miesto a deň potvrdenia.

(2)

Obdobne sa postupuje pri potvrdení, že niekoľko prvopisov spolu súhlasí; doložka

sa pripojí na každý z predložených prvopisov.

§ 36.

(1)

Príkazy, dané súdom notárom podľa doterajších predpisov na vykonanie určitého konania

alebo jednotlivých úkonov, pokiaľ do 1. januára 1952 neboly vykonané, sa premeňujú

na poverenia podľa

§ 6

, a to v rozsahu podľa tohto ustanovenia.

(2)

Poverenie podľa odseku 1 dokončí notár, ktorý nastúpi na miesto notára, ktorý dostal

príkaz.

§ 37.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952.