SK
VYHLÁŠKA 116/1997 Z. z. o podmienkach premávky vozidiel na pozemných komunikáciách
Table of Provisions (113)
Statutory Text (113 Articles)
§ 1
Predmet úpravy
(1)
Táto vyhláška vymedzuje
a)
okruh motorových vozidiel, ktoré používajú zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby,
a podrobnosti o zvláštnych výstražných znameniach,
b)
podmienky, ktoré musí vozidlo spĺňať z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia, vybavenia
a technického stavu,
c)
podrobnosti o podmienkach, postupe a spôsobe schvaľovania technickej spôsobilosti
hromadne vyrobeného alebo dovezeného typu vozidla,
d)
podrobnosti o podmienkach, postupe a spôsobe schvaľovania technickej spôsobilosti
jednotlivo vyrobeného alebo dovezeného vozidla,
e)
podrobnosti o označovaní technického preukazu vozidla a technického osvedčenia vozidla
evidenčným číslom, podrobnosti o ich výrobe, distribúcii, evidencii, príjme, výdaji
a o spôsobe zápisu údajov,
f)
emisné limity
1
)
a lehoty
2
)
na overovanie určených emisných limitov pre mobilné zdroje
3
)
znečisťovania ovzdušia znečisťujúcimi látkami,
4
)
g)
podrobnosti o technickej nespôsobilosti vozidla a o podmienkach a spôsobe jeho vyradenia
z cestnej premávky.
(2)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú aj na trolejbusy a električky, ak osobitný
predpis
5
)
neustanovuje inak.
(3)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa nevzťahujú na vojenské vozidlá,
6
)
ktoré nepatria do kategórií vozidiel podľa
§ 2
.
§ 2
Kategórie vozidiel
(1)
Vozidlá na účely tejto vyhlášky sa členia na tieto kategórie
7
)
a)
kategória L – motorové vozidlo s dvoma kolesami alebo vozidlo s tromi alebo štyrmi
kolesami,
b)
kategória M – motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu osôb,
c)
kategória N – motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na prepravu nákladov,
d)
kategória O – prípojné nemotorové vozidlo,
e)
kategória T – zvláštne motorové vozidlo (traktor),
f)
kategória S – zvláštne motorové a nemotorové vozidlo (pracovný stroj),
g)
kategória R – ostatné vozidlá.
(2)
Do kategórie L patrí motorové vozidlo
a)
dvojkolesové s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km.h
-1
s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom
motora neprevyšujúcim 50 cm
3
(kategória L
1
),
b)
trojkolesové alebo štvorkolesové s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou
50 km.h
-1
s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom
motora neprevyšujúcim 50 cm
3
(kategória L
2
),
c)
dvojkolesové s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km.h
-1
s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom
motora prevyšujúcim 50 cm
3
(kategória L
3
),
d)
s tromi kolesami nesúmerne usporiadanými k strednej pozdĺžnej rovine vozidla (motocykel
s postranným vozíkom) s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km.h
-1
s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom
motora prevyšujúcim 50 cm
3
(kategória L
4
),
e)
trojkolesové alebo štvorkolesové s kolesami súmerne usporiadanými k strednej pozdĺžnej
rovine vozidla s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km.h
-1
s ktorýmkoľvek druhom pohonu a s pohonom spaľovacím motorom so zdvihovým objemom
motora prevyšujúcim 50 cm
3
(kategória L
5
).
(3)
Vozidlá kategórie L
1
a L
3
sa označujú aj ako jednostopové motorové vozidlá.
(4)
Najvyššou konštrukčnou rýchlosťou sa rozumie najvyššia rýchlosť vozidla určená jeho
výrobcom.
(5)
Do kategórie vozidiel M patrí motorové vozidlo
a)
určené na prepravu sediacich osôb a ich batožín, ktoré má najviac deväť miest na
sedenie vrátane miesta pre vodiča a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 3,5 t a ktorého
priestor na batožiny nie je väčší ako priestor na prepravu osôb (kategória M
1
). Priestor, ktorý vznikne dočasným sklopením sedadiel, nie je považovaný za batožinový
priestor,
b)
určené na prepravu osôb a ich batožín, ktoré má viac ako osem miest na sedenie okrem
miesta pre vodiča a celkovú hmotnosť neprevyšujúcu 5 t (kategória M
2
),
c)
určené na prepravu osôb a ich batožín, ktoré má viac ako osem miest na sedenie okrem
miesta pre vodiča a celkovú hmotnosť prevyšujúcu 5 t (kategória M
3
).
(6)
Motorové vozidlá kategórie M
2
a M
3
sa zaraďujú do týchto tried
a)
trieda I – motorové vozidlo so sedadlami a miestami na státie (mestský autobus),
b)
trieda II – motorové vozidlo so sedadlami a miestami na státie v priestoroch medzi
sedadlami (medzimestský autobus),
c)
trieda III – motorové vozidlo so sedadlami, ktoré nie je vybavené na dopravu stojacich
osôb (diaľkový autobus).
(7)
Do kategórie N patrí motorové vozidlo
a)
určené na prepravu nákladov s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t (kategória
N
1
),
b)
určené na prepravu nákladov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t a neprevyšujúcou
12 t (kategória N
2
),
c)
určené na prepravu nákladov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 t (kategória N
3
),
d)
určené na vykonávanie špeciálnych prác,
e)
určené na ťahanie návesov a prívesov.
(8)
Ak ide o motorové vozidlo určené na spojenie s návesom (ťahač návesu), za hmotnosť
potrebnú na klasifikáciu vozidla sa považuje hmotnosť ťahača v pohotovostnom stave
zvýšená o hmotnosť, ktorou náves pôsobí na ťahač pri maximálne prípustnej hmotnosti
návesu.
(9)
Do kategórie motorových vozidiel M alebo N ďalej patrí aj terénne motorové vozidlo
so zvýšenou priechodivosťou, ktoré spĺňa podmienky § 63, a označuje sa doplnkovým
písmenom G (M
2
G, N
2
G).
(10)
Do kategórie vozidiel O patrí prípojné nemotorové vozidlo
a)
s jednou nápravou s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 0,75 t (kategória O
1
),
b)
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,5 t, ak nepatrí do kategórie O
1
(kategória O
2
),
c)
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t a neprevyšujúcou 10 t (kategória O
3
),
d)
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t (kategória O
4
).
(11)
Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O
2
, O
3
a O
4
sa členia na
a)
náves, ktorým je ťahané nemotorové vozidlo, ktorého náprava (nápravy) je umiestnená
za ťažiskom vozidla (pri rovnomernom rozložení nákladu) vybaveného spájacím zariadením,
umožňujúcim prenášať vodorovné a zvislé sily na ťažné vozidlo; jedna alebo viac náprav
môžu byť poháňané ťažným vozidlom; na klasifikáciu návesov do príslušnej kategórie
je určujúci súčet najvyššieho povoleného zaťaženia jeho náprav,
b)
príves, ktorým je ťahané nemotorové vozidlo najmenej s jednou nápravou vybavené spájacím
zariadením, ktoré sa môže pohybovať zvisle (vzhľadom na príves), riadi smer prednej
nápravy alebo náprav a nepôsobí značným zaťažením na ťažné vozidlo; jedna alebo viac
náprav môžu byť poháňané ťažným vozidlom,
c)
príves s centrálnou nápravou, ktorým je ťahané nemotorové vozidlo vybavené ťažným
zariadením, ktoré sa nemôže pohybovať zvisle (vzhľadom na príves), a s nápravou (alebo
nápravami) umiestnenou v blízkosti ťažiska vozidla (pri rovnomernom rozložení nákladu)
tak, aby na ťažné vozidlo pôsobilo len malé statické zvislé zaťaženie (buď neprevyšujúce
10 % zaťaženia zodpovedajúceho celkovej hmotnosti prívesu, alebo zaťaženie maximálne
10 kN, a to podľa toho, ktorá hodnota je menšia); klasifikačná hmotnosť prívesov s
centrálnou nápravou zodpovedá zvislému statickému zaťaženiu, ktorým príves pôsobí
na vozovku pri plnom zaťažení.
(12)
Prípojné nemotorové vozidlá traktorov sa členia na nemotorové vozidlo
a)
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 1,5 t (kategória O
T1
),
b)
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 1,5 t a neprevyšujúcou 3,5 t (kategória O
T2
),
c)
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t a neprevyšujúcou 6,0 t (kategória O
T3
),
d)
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t (kategória O
T4
).
(13)
Do kategórie T patrí kolesový traktor s viac ako jednou nápravou a pásový traktor
konštrukčne určený na ťahanie, tlačenie, nesenie alebo na pohon určitého náradia,
strojov alebo prípojných vozidiel určených na použitie v poľnohospodárskom, lesnom
alebo inom hospodárstve; môže byť vyhotovený na prepravu nákladu a dopravnú a sprievodnú
obsluhu.
(14)
Do kategórie S patrí pracovný stroj
a)
samohybný (kategória S
S
),
b)
nesený bez vlastného zdroja pohonu, ktorý v prepravnej polohe nie je v priamom styku
s vozovkou (kategória S
N
),
c)
prípojný s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3,0 t určený na poľnohospodársku činnosť
(kategória S
P1
),
d)
prípojný s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,0 t a neprevyšujúcou 6,0 t určený na
poľnohospodársku činnosť (kategória S
P2
),
e)
prípojný s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t určený na poľnohospodársku činnosť
(kategória S
P3
).
(15)
Do kategórie R patria ostatné vozidlá, ktoré nemožno zaradiť do kategórie L, M, N,
O, T a S.
§ 3
Druhy vozidiel
(1)
Vozidlá na účely tejto vyhlášky sa členia podľa druhu na
a)
motocykle,
b)
trojkolky a štvorkolky,
c)
osobné automobily,
d)
autobusy,
e)
nákladné automobily,
f)
špeciálne automobily,
g)
ťahače,
h)
prípojné vozidlá,
i)
traktory,
j)
pracovné stroje,
k)
ostatné vozidlá.
(2)
Motocykel je motorové vozidlo kategórie L
1
, L
3
alebo L
4
určené obvykle na prepravu osôb (ďalej len „dvojkolesové vozidlo“).
(3)
Trojkolka je motorové vozidlo kategórie L
2
alebo L
5
určené na prepravu osôb alebo vecí.
(4)
Štvorkolka je motorové vozidlo kategórie L so štyrmi kolesami, ktorého konštrukcia
má charakter motocykla a tieto parametre
a)
ľahká štvorkolka, ktorej hmotnosť v nenaloženom stave (pohotovostná hmotnosť a hmotnosť
vodiča) neprevyšuje 0,35 t (pri vozidle s elektrickým pohonom sa nezapočítava hmotnosť
akumulátorov), najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 50 km.h
-1
a zdvihový objem motora neprevyšuje 50 cm
3
, ak je vybavená spaľovacím motorom. Pri použití iného druhu motora nesmie najvyšší
čistý výkon prevyšovať 4 kW. Takéto vozidlo sa považuje za vozidlo kategórie L
2
,
b)
štvorkolka, ktorej hmotnosť v nenaloženom stave (pohotovostná hmotnosť a hmotnosť
vodiča) neprevyšuje 0,40 t a 0,55 t pri vozidle určenom na prepravu tovaru (pri vozidle
s elektrickým pohonom sa nezapočítava hmotnosť akumulátorov) a najvyšší čistý výkon
motora neprevyšuje 15,0 kW. Takéto vozidlo sa považuje za vozidlo kategórie L
5
.
(5)
Osobný automobil je motorové vozidlo kategórie M
1
.
(6)
Autobus je motorové vozidlo kategórie M
2
alebo M
3
; môže byť jednopodlažné alebo dvojpodlažné, a to aj v kĺbovom vyhotovení, konštrukciou
a svojím vybavením určené na niektoré druhy prepravy osôb (mestskú, prímestskú alebo
diaľkovú).
(7)
Nákladný automobil je motorové vozidlo kategórie N.
(8)
Špeciálny automobil je motorové vozidlo kategórie N určené na vykonávanie špeciálnych
činností; nie je určené na prepravu.
(9)
Ťahač je motorové vozidlo kategórie N určené na ťahanie návesu alebo prívesu.
(10)
Prípojné vozidlo je nemotorové vozidlo kategórie O.
(11)
Traktor je motorové vozidlo kategórie T.
(12)
Pracovný stroj samohybný je motorové vozidlo kategórie S.
(13)
Ostatné vozidlá sú vozidlá kategórie R a patrí do nej najmä bicykel, ručný vozík,
záprahové vozidlo a vozík pre zdravotne postihnuté osoby.
§ 4
Zvláštne výstražné svetlá
(1)
Zvláštne výstražné svetlo je doplnkové svetelné zariadenie vyžarujúce prerušované
svetlo žltej, modrej alebo červenej farby.
Používajú ho motorové vozidlá
a)
ozbrojených síl, ozbrojených zborov, ozbrojených bezpečnostných zborov a civilnej
ochrany obyvateľstva, ktoré určia príslušné ministerstvá,
b)
Slovenskej informačnej služby, ktoré určí riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
c)
obecnej polície, ktoré určí obec,
d)
požiarnej ochrany,
e)
zdravotníckej záchrannej služby, banskej záchrannej služby a poruchovej služby plynárenských
zariadení,
f)
pracovné stroje samohybné a špeciálne automobily vykonávajúce prácu počas jazdy alebo
pri státí v jazdnej dráhe počas neuzavretej cestnej premávky,
g)
ktoré svojimi rozmermi alebo rozmermi vrátane nákladu presahujú rozmery ustanovené
v
§ 6
, ak tak určí orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť typu vozidla alebo jednotlivého
vozidla alebo orgán, ktorý vydal povolenie na zvláštne užívanie cesty,
8
)
h)
pre ktoré to určí orgán príslušný schváliť technickú spôsobilosť typu vozidla alebo
jednotlivého vozidla,
i)
pracovné stroje samohybné a pracovné stroje prípojné, ktorých celková šírka prevyšuje
3,0 m alebo pre ktoré to určí orgán príslušný schváliť technickú spôsobilosť typu
vozidla alebo jednotlivého vozidla.
(2)
Motorové vozidlá so zvláštnym výstražným svetlom musia byť okrem predpísaných svetelných
zariadení vonkajšieho osvetlenia vybavené jedným alebo viacerými zvláštnymi výstražnými
svetelnými zariadeniami schváleného typu, ktoré farbou a intenzitou vyžarovaného svetelného
toku zreteľne upozorňujú na zvláštny charakter takéhoto vozidla.
(3)
Činnosť týchto svetiel musí byť nezávislá od ostatného vonkajšieho osvetlenia vozidla
a musí byť ľahko a spoľahlivo kontrolovateľná z miesta vodiča opticky stálym neprerušovaným
kontrolným svetlom žltej farby, umiestneným v zornom poli vodiča okrem zvláštnych
výstražných svetiel uchytených na karosérii motorového vozidla pomocou magnetu alebo
vákuovej prísavky bez samostatného vypínača.
(4)
Zvláštne výstražné svetlo musí byť umiestnené
a)
na najvyššom mieste karosérie alebo nadstavby motorového vozidla, a to v pozdĺžnej
strednej rovine motorového vozidla alebo symetricky po oboch stranách tejto roviny,
b)
tak, aby vždy aspoň jedno svetlo bolo na vodorovnej vozovke priamo viditeľné z ktoréhokoľvek
miesta vo výške 1 m nad vozovkou a vzdialené najmenej 20 m od svetelného zdroja,
c)
tak, aby vo vzdialenosti menšej ako 750 mm v ľubovoľnom smere od svetelného zdroja
výstražného svetla neboli na motorovom vozidle iné svetelné zdroje, ktoré by mohli
spôsobiť vzájomnú zámenu alebo iný výklad zvláštnych výstražných svetiel.
(5)
Motorové vozidlá uvedené v odseku 1 môžu byť vybavené najviac jedným párom týchto
zvláštnych výstražných svetiel modrej farby schváleného typu umiestnených a svietiacich
vpredu, symetricky k pozdĺžnej zvislej rovine, ktoré môžu byť umiestnené najmenej
400 mm a najviac 1 500 mm nad rovinou cesty, a najviac jedným párom týchto zvláštnych
výstražných svetiel umiestnených v zadnej časti motorového vozidla, ak ide o motorové
vozidlo uvedené v odseku 1 písm. a).
(6)
Zvláštne výstražné svetlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
9
)
Zvláštne výstražné svetlo a zvláštne výstražné svetelné rampy musia byť schválené.
§ 5
Zvláštne zvukové výstražné zariadenia
(1)
Motorové vozidlá s právom prednostnej jazdy musia mať okrem predpísaných zvukových
výstražných zariadení zvláštne zvukové výstražné zariadenia (sirény) s premenlivou
výškou tónu, ktorá môže mať premenlivú zmenu frekvencie.
(2)
Zvláštne zvukové výstražné zariadenia musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
10
)
Na motorovom vozidle sa umiestnia tak, aby nedochádzalo k ich poškodeniu alebo zmene
zvukových vlastností. Spodná úroveň hladiny zvuku musí byť najmenej 105 dB (A) meraných
za ustanovených podmienok.
10
)
§ 6
Rozmery vozidiel a jazdných súprav
(1)
Najväčšie prípustné rozmery vozidiel a jazdných súprav (ďalej len „súprava“) vrátane
nákladu sú
a)
celková šírka .........................................
2,55 m,
 
1.
chladiarenského vozidla s tepelne
 
 
izolovanou nadstavbou, ktorého
 
 
každá bočná stena vrátane izolá-
 
 
cie má hrúbku najmenej 45 mm .........
2,60 m,
2.
prípojného vozidla kategórie O
1
 
 
alebo O
2
vybaveného závesným
 
 
zariadením na guľu ISO 50 ................
2,30 m,
3.
prívesného vozíka za dvojkolesové
 
 
vozidlo ..............................................
1,00 m,
4.
pracovných strojov ..............................
3,00 m,
5.
električiek ...........................................
2,65 m,
b)
celková výška vrátane zberačov
 
 
električiek a trolejbusov v najnižšej
 
pracovnej polohe .....................................
4,00 m,
prípojného vozidla kategórie O
1
alebo
 
O
2
vybaveného závesným zariadením
 
na guľu ISO 50 nie väčšia ako 1 ,8-ná-
 
sobok rozchodu jeho kolies, najviac
 
však ........................................................
3,00 m,
c)
celková dĺžka
 
 
1.
jednotlivého vozidla okrem návesu .......
12,00 m,
 
 
 
2.
autobusu so všetkými
 
 
riaditeľnými nápravami ........................
15,00 m,
3.
kĺbového dvojčlánkového
 
 
autobusu a trolejbusu ..........................
18,00 m,
4.
kĺbového trojčlánkového
 
 
autobusu a trolejbusu ..........................
22,00 m,
5.
súpravy ťahača s návesom ..................
15,50 m,
6.
súpravy ťahača s návesom za
 
 
podmienok, že vodorovná vzdiale-
 
 
nosť akéhokoľvek bodu predného
 
 
obrysu návesu od osi návesového
 
 
čapu nepresiahne 2,04 m a najväčšia
 
 
 
vzdialenosť osi návesového čapu
 
 
od zadného obrysu návesu
 
nepresiahne 12,00 m ...........................
16,50 m,
7.
súpravy motorového vozidla
 
 
s jedným prívesom ...............................
18,00 m,
8.
súpravy motorového vozidla s jedným
 
 
prívesom za podmienok, že najväčšia
 
 
vzdialenosť meraná rovnobežne
 
 
s pozdĺžnou rovinou súmernosti
 
 
súpravy medzi najprednejším vonkaj-
 
 
ším obrysom ložnej plochy za kabínou
 
motorového vozidla a najzadnejším
 
 
vonkajším obrysom prívesu nepresiah-
 
 
ne hodnotu 16,00 m a súčasne súčet
 
 
dĺžok vonkajšieho obrysu ložných
 
 
plôch motorového vozidla a prívesu
 
 
nepresiahne hodnotu 15,65 m .............
18,75 m,
9.
súpravy motorového vozidla s dvoma
 
 
prívesmi alebo s návesom a jedným
 
 
prívesom ..............................................
22,00 m,
10.
prípojného vozidla kategórie O
1
alebo
 
 
O
2
vybaveného ťažným zariadením
 
 
s guľou ISO 50 (vrátane ťažnej
 
 
tyče-oja) ............................................
8,00 m,
11.
električky vrátane spriahadiel ..............
18,00 m,
12.
súpravy električiek a kĺbových elektri-
 
 
čiek vrátane spriahadiel .......................
40,00 m,
d)
dĺžka prípojného vozidla (prívesu) za
 
 
dvojkolesové motorové vozidlo nesmie
 
presahovať dĺžku ťažného vozidla,
 
najviac však ............................................
2,50 m,
e)
dĺžka zadného previsu nesmie prevyšovať
 
 
1/3 celkovej dĺžky, najviac však ..............
3,50 m,
f)
 
vzdialenosť predného obrysu vozidla
 
 
kategórie M a N vrátane ich nadstavieb
 
nesmie byť väčšia ako 3,00 m od bodu H
 
sedadla vodiča, ak ide o vozidlo kategórie T
 
a pracovný stroj samohybný vrátane jeho
 
nadstavby a nesených pracovných stro-
 
jov nesmie presahovať ...........................
4,00 m.
(2)
Rozmery vozidiel a jazdných súprav musia spĺňať ustanovené podmienky.
11
)
(3)
Pevná časť vozidla okrem motorového vozidla so skriňovou karosériou a autobusu nesmie
presahovať ustanovený obrys ložnej plochy železničného vozňa.
12
)
(4)
Najväčšiu šírku vozidla môžu presahovať dopredu i dozadu sklopné alebo ľahko poddajné
časti vonkajších spätných zrkadiel, pneumatiky v blízkosti styku s vozovkou, bočné
smerové svietidlá, protišmykové reťaze a iné účelové zariadenia namontované na kolesách
vozidla.
(5)
Vozidlá a súpravy okrem električiek a ich súprav môžu pri prechádzaní kruhovej zákruty
so stredovým uhlom 360
o
s vonkajším obrysovým polomerom 12,5 m zaberať svojím obrysom najviac 7,2 m šírky
vozovky. Pri nájazde z priamej jazdy do zákruty nesmie žiadna časť vozidla alebo súpravy
prevyšovať viac ako o 0,8 m dotyčnicu obrysovej kružnice preloženej bodom, v ktorom
sa obrysovej kružnice dotkne kolmý priemet najvzdialenejšieho bodu prednej časti vozidla.
Ak ide o kĺbový autobus, kĺbový trolejbus a súpravy trolejbusov so špeciálnym spájacím
zariadením nesmie táto vzdialenosť presahovať 1,2 m.
13
)
Hodnota vonkajšieho stopového priemeru zatáčania jednotlivého vozidla pri najväčšom
natočení riadiacich kolies doľava alebo doprava môže byť najviac 20 m.
13
)
(6)
Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972.
§ 7
Vyznačenie obrysov vozidla a súpravy
(1)
Nákladný automobil a autobus kapotového alebo polokapotového vyhotovenia s celkovou
hmotnosťou najmenej 5,5 t musí mať vpredu v zornom poli vodiča zariadenie na vyznačenie
najväčšej šírky vozidla alebo súpravy. Toto zariadenie musí byť aspoň v smere jazdy
vozidla ľahko poddajné (vychýlenie zariadenia silou 45 N pôsobiacou na voľný koniec
zariadenia) alebo poddajne upevnené na vozidle.
(2)
Vozidlo a pracovný stroj, ktorých šírka presahuje 2,55 m, vozidlo s tepelne izolovanou
nadstavbou, ktorého šírka presahuje 2,60 m, električka, ktorej šírka presahuje 2,65
m, pracovný stroj prípojný a špeciálny automobil kategórie N, vykonávajúci prácu za
jazdy alebo počas státia v jazdnej dráhe, musia byť označené na predných a zadných
čelných plochách čo najbližšie k dolným a bočným obrysom vozidla červenými a bielymi
pruhmi širokými 70 až 80 mm a smerujúcimi od pozdĺžnej strednej roviny vozidla pod
uhlom 45
o
nadol. Najmenšia plocha tohto označenia musí byť 0,10 m
2
, pričom táto plocha musí mať tvar rovnostranného trojuholníka s dĺžkou strany najmenej
250 mm. Ak konštrukcia vozidla nedovoľuje vyznačenie výstražných farebných pruhov
na pevnej časti vozidla, môže byť toto označenie na odnímateľných štítoch pevne pripevnených
na toto vozidlo.
(3)
Voľný koniec antény dlhšej ako 1,40 m okrem výsuvných antén musí byť pripevnený na
vozidlo tak, aby anténa nepresahovala pôdorys vozidla. Nosiče batožín a lyží, reklamné
tabule, smerové tabuľky, označenie taxislužby a iná súčasť, výstroj a výbava vozidla
musia byť spoľahlivo uchytené na vozidlo, nesmú mať ostré hroty a hrany a nesmú okrem
uchytenia presahovať pôdorys strechy vozidla; vonkajšie časti vrátane pripevňovacích
častí musia mať polomer zakrivenia najmenej 2,5 mm. Nosiče batožín a lyží musia umožňovať
spoľahlivé upevnenie prepravovaných predmetov. Uchytenie nosičov a batožín musí odolávať
zrýchleniu všetkými smermi, a to hodnote najmenej 5 g.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972.
§ 8
Hmotnosť vozidla, hmotnosť pripadajúca na nápravu a hmotnosť pripadajúca na kladku
pásového vozidla
(1)
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
celkovou hmotnosťou vozidla súčet pohotovostnej a užitočnej hmotnosti podľa technickej
normy,
14
)
a ak ide o návesové súpravy, súčet hmotností pripadajúcich na jednotlivé nápravy
vozidiel návesovej súpravy,
b)
pohotovostnou hmotnosťou vozidla
14
)
hmotnosť kompletne vybaveného vozidla s plnou zásobou pohonných hmôt a mazív; do
pohotovostnej hmotnosti patrí aj hmotnosť pomocných alebo pracovných zariadení trvale
pripevnených na vozidlo, napríklad navijáky, nakladacie žeriavy,
c)
užitočnou hmotnosťou vozidla hmotnosť nákladu, osôb a pomocného zariadenia, prechodne
pripojeného na vozidlo, napríklad odnímateľná snehová radlica,
d)
okamžitou hmotnosťou vozidla hmotnosť vozidla zistená v danom okamihu počas premávky,
e)
najväčšou hmotnosťou vozidla hmotnosť vozidla, ktorú výrobca určil za technicky najviac
prípustnú. Táto hmotnosť môže byť väčšia ako celková hmotnosť vozidla. Ak táto vyhláška
uvádza najväčšiu hmotnosť vozidla, znamená to, že vozidlo musí spĺňať ustanovené podmienky
aj s touto hmotnosťou,
f)
obsaditeľnosťou vozidla
1.
kategórie M
1
a
N počet miest určených na sedenie,
2.
kategórie M
2
a M
3
súčet miest určených na sedenie, státie a lôžok vrátane miesta pre vodiča.
(2)
Obsaditeľnosť vozidla sa vypočíta podľa ustanovených podmienok
15
)
na základe plošnej obsaditeľnosti z hľadiska hmotnosti prepravovaných osôb a ich
batožín, pričom je rozhodujúca nižšia vypočítaná hodnota.
(3)
Pre výpočet obsaditeľnosti s ohľadom na užitočnú hmotnosť vozidla sa počíta,
a)
ak ide o vozidlá kategórie L, M
1
, N
1
a
S
s
s hmotnosťou osoby 75 kg,
b)
ak ide o vozidlá kategórie N
2
, N
3
, S
s
a T s hmotnosťou osoby 80 kg,
c)
ak ide o autobusy kategórie M
2
a M
3
s hmotnosťou osoby 68 kg, ak ide o triedu I, a ak ide o triedu II a III 71 kg, v oboch
prípadoch vrátane 3 kg na batožinu na každú prepravovanú osobu. Do uvedenej hmotnosti
batožiny sa nezapočítavajú batožiny umiestnené v batožinovom priestore vozidla prístupnom
z vonkajšej časti vozidla.
(4)
Dvojnápravou sa rozumejú dve za sebou umiestnené jednotlivé nápravy, ktorých osi
sú pri dovolenej hmotnosti od seba vzdialené (čiastkový rázvor) najviac 1,8 m; ak
je rázvor dvojnápravy menší ako 1,0 m, náprava sa považuje za jednotlivú nápravu.
(5)
Trojnápravou sa rozumejú tri za sebou umiestnené jednotlivé nápravy, ktorých súčet
rázvorov je najviac 2,8 m.
(6)
Pre vozidlo v cestnej premávke sa pripúšťa nerovnomernosť rozloženia hmotnosti vozidla
na kolesá jednotlivých náprav medzi pravou a ľavou polovicou, ak to dovoľuje konštrukcia
pneumatiky, najviac však 15 % hmotnosti pripadajúcej na nápravu. Hmotnosť pripadajúca
na jednotlivé riadené nápravy motorového vozidla (vrátane kĺbového autobusu), ktorá
sa meria pri státí na vodorovnej vozovke, nesmie klesnúť pod 20 % a pri ostatných
autobusoch pod 25 % okamžitej hmotnosti vozidla. Pre poľnohospodárske a lesné kolesové
traktory platí ustanovenie
§ 64
.
(7)
Merný tlak medzi vozovkou a stykovou plochou behúňa pneumatiky nesmie pri hmotnosti
10 t pripadajúcej na nápravu prekročiť hodnotu 1 000 kPa a pri hmotnosti viac ako
10 t pripadajúcej na nápravu 800 kPa. Podiel z celkovej hmotnosti vozidla pripadajúci
na jeho jednotlivé nápravy nesmie prevýšiť
a)
pri jednotlivej náprave ...............................
10,0 t,
b)
pri jednotlivej hnacej náprave .....................
11,5 t,
c)
pri dvojnáprave motorových vozidiel súčet
hmotností pripadajúcich na obe nápravy
dvojnápravy pri ich čiastkovom rázvore
- od 1,0 m a menej ako 1,3m ...................
16,0 t,
- od 1,3 m a menej ako 1,8m ...................
18,0 t,
- od 1,3 m a menej ako 1,8 m, ak
je hnacia náprava vybavená dvojitou
montážou pneumatík a vzduchovým
alebo iným rovnocenným odpružením ...
19,0 t,
d)
pri dvojnáprave prípojných vozidiel súčet
hmotností pripadajúcich na obe nápravy
dvojnápravy pri ich čiastkovom rázvore
- od 1,0 m a menej ako 1,3m ...................
16,0 t,
- od 1,3 m do 1,8 m vrátane ......................
18,0 t,
e)
pri trojnáprave prípojných vozidiel súčet
hmotností pripadajúcich na všetky tri
nápravy pri ich čiastkovom rázvore
- do 1,3 m vrátane ...................................
21,0 t,
- nad 1,3 m do 1,4 m vrátane ....................
24,0 t.
(8)
Celková hmotnosť môže byť najviac pri
a)
motorovom vozidle s dvoma nápravami
18,0 t,
b)
motorovom vozidle s tromi nápravami .........
25,0 t,
ak je hnacia náprava vybavená dvojitou
montážou pneumatík a vzduchovým alebo
iným rovnocenným odpružením s maxi-
málnou hmotnosťou pripadajúcou na
každú nápravu 9,5 t.....................................
26,0 t,
c)
motorovom vozidle so štyrmi a viacerými
nápravami s dvoma riadenými nápravami,
ak je hnacia náprava vybavená dvojitou
montážou pneumatík a vzduchovým alebo
iným rovnocenným odpružením s maximál-
nou hmotnosťou pripadajúcou na každú
nápravu 9,5 t ................................................
32,0 t,
d)
prívese s dvoma nápravami ...........................
18,0 t,
e)
prívese s tromi nápravami ............................
24,0 t,
f)
prívese so štyrmi a viacerými nápravami .......
32,0 t,
g)
dvojčlánkovom kĺbovom autobuse ................
28,0 t,
h)
trojčlánkovom kĺbovom autobuse .................
32,0 t,
i)
jazdnej súprave ............................................
40,0 t,
j)
jazdnej súprave v kombinovanej doprave
prepravujúcej ISO kontajner (40 stôp) ........
44,0 t,
k)
pásovom vozidle ............................................
18,0 t.
Celkovú hmotnosť vozidla v cestnej premávke možno prevýšiť najviac o 3 % z dôvodu
znečistenia (napr. blato, sneh, voda).
(9)
Ak má vozidlo kolesá, ktoré nie sú vybavené pneumatikami (napr. plné gumové obruče
alebo obruče z hľadiska pružnosti im rovnocenné), nesmie hmotnosť vozidla pripadajúca
na jednu nápravu prevyšovať 4,0 t.
(10)
Na používanie vozidla a súpravy, ktorých okamžitá hmotnosť prevyšuje celkovú hmotnosť
ustanovenú v odseku 6 alebo hmotnosť pripadajúca na nápravu uvedená v odseku 5 prevyšuje
hmotnosť uvedenú v odseku 5, platia podmienky ustanovené osobitným predpisom.
8
)
(11)
Pri vozidle pohybujúcom sa sčasti alebo úplne na gumových pásoch nesmie hmotnosť
pripadajúca na jednu vodiacu kladku na vodorovnej vozovke prekročiť 1,5 t. Vozidlo
s celkovou hmotnosťou vyššou ako 8 t musí mať vodiace kladky umiestnené tak, aby pri
stojacom vozidle hmotnosť pripadajúca na vodiacu kladku zdvihnutú o 60 mm nebola vyššia
ako dvojnásobok hmotnosti prípustnej pre vodiacu kladku na rovnej ceste.
(12)
Pásové vozidlo smie pôsobiť svojou hmotnosťou na vozovku medzi prvou a poslednou
vodiacou kladkou najviac 4 t na jeden bežný meter vozovky. Ak je hmotnosť rozdelená
na dva za sebou idúce páry pásov alebo na jednu nápravu a jeden pár pásov a ak je
vzdialenosť medzi stredmi prednej a zadnej dosadacej plochy aspoň 3 m, môže dosahovať
6 t na jeden bežný meter vozovky.
(13)
Zapojenie vozidla a prevádzka súpravy sú dovolené, ak
a)
okamžitá hmotnosť prívesu alebo návesu alebo dvoch prívesov alebo návesu s prívesom
je pri súprave s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 30 km.h
-1
najviac 2,5-násobok okamžitej hmotnosti ťažného vozidla; celková hmotnosť jednonápravového
prívesu môže byť najviac trojnásobok celkovej hmotnosti ťažného vozidla,
b)
okamžitá hmotnosť prívesu, návesu alebo dvoch prívesov alebo návesu s prívesom je
pri súprave s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 30 km.h
-1
najviac 1,5-násobok okamžitej hmotnosti ťažného vozidla,
c)
prostredné vozidlo súpravy musí mať vyššiu alebo rovnakú okamžitú hmotnosť ako posledné
vozidlo súpravy,
d)
náklad na jednotlivých vozidlách súpravy musí byť rovnomerne rozložený a zabezpečený,
e)
vozidlo kategórie O
1
, ktoré nie je vybavené zariadením na prevádzkové brzdenie, môže byť zapojené len
za vozidlo, ktorého pohotovostná hmotnosť je najmenej dvojnásobok okamžitej hmotnosti
pripájaného vozidla, ak pri schválení technickej spôsobilosti ťažného vozidla nebolo
ustanovené inak,
f)
vzdialenosť medzi poslednou nápravou motorového vozidla, ktorého celková hmotnosť
prevyšuje 3,5 t, a prvou nápravou prívesu, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 3,5
t, musí byť najmenej 3,0 m.
(14)
Vozidlo, ktorého celková hmotnosť prevyšuje povolené hodnoty pre jednotlivé druhy
a kategórie vozidiel, a jazdné súpravy takýchto vozidiel musia z hľadiska brzdenia
spĺňať podmienky uvedené v
prílohe č. 3
.
§ 9
Brzdy vozidiel
(1)
Motorové vozidlá kategórie M a N s výnimkou motorového vozidla, ktorého konštrukčná
rýchlosť neprevyšuje 25 km.h
-1
, a motorové vozidlo vybavené zariadením na riadenie telesne postihnutou osobou, musia
byť vybavené sústavou brzdových zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
15
)
Motorové vozidlo kategórie L s výnimkou motorového vozidla, ktorého konštrukčná rýchlosť
neprevyšuje 25 km.h
-1
, motorové vozidlo vybavené zariadením na riadenie telesne postihnutou osobou a motorové
vozidlo s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 1 t musia byť vybavené sústavou brzdových
zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
16
)
(2)
Nemotorové vozidlo kategórie O s výnimkou nemotorového vozidla kategórie O, ktoré
sa nesmie pripojiť za motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 25 km.h
-1
, a nemotorové vozidlo kategórie O
1
musia byť vybavené sústavou brzdových zariadení, ktorá musí spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
16
)
Ak je nemotorové vozidlo kategórie O
1
vybavené sústavou brzdových zariadení, musí táto sústava spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom,
16
)
rovnako ako nemotorové vozidlo kategórie O
2
.
(3)
Prevádzkové brzdenie musí umožňovať ovládanie pohybu vozidla a jeho spoľahlivé, rýchle
a účinné zastavenie pri akejkoľvek rýchlosti pri dovolenej celkovej hmotnosti a na
všetkých svahoch (stúpanie, klesanie) prípustných na prevádzku vozidla, pričom vodič
vozidla musí byť schopný pôsobiť na ovládač prevádzkovej brzdy podľa kategórie vozidla
a)
bez zmeny polohy trupu pri pripútaní trojbodovým bezpečnostným pásom,
b)
pri jednostopovom motorovom vozidle bez toho, aby musel odvracať pozornosť od jazdnej
dráhy alebo zložiť ruky z ovládacieho mechanizmu riadenia motorového vozidla.
(4)
Za plynule odstupňovateľné brzdenie sa považuje také brzdenie, pri ktorom môže vodič
motorového vozidla v každom okamihu plynule a dostatočne jemne meniť brzdnú silu pôsobením
na ovládač brzdy pri zabrzďovaní a odbrzďovaní vozidla. Zvyšovanie sily na ovládač
musí zodpovedať zvyšovaniu brzdného účinku a naopak.
(5)
Núdzové brzdenie musí umožniť zastaviť vozidlo pri poruche prevádzkového brzdenia.
Musí byť plynule odstupňovateľné a musí pôsobiť najmenej na jedno koleso z každej
strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť ovládať
núdzové brzdenie zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať mechanizmus
riadenia aspoň jednou rukou.
(6)
Parkovacie brzdenie musí udržať stojace vozidlo, súpravu alebo prípojné vozidlo odpojené
od ťažného vozidla na svahu (stúpanie, klesanie) aj za neprítomnosti vodiča. Činné
elementy mechanizmu parkovacieho brzdenia musia byť pritom udržiavané v zabrzdenej
polohe výhradne mechanickými časťami. Brzdenie musí pôsobiť najmenej na jedno koleso
z každej strany vozidla pozdĺž jeho pozdĺžnej strednej roviny. Vodič musí mať možnosť
ovládať parkovacie brzdenie zo svojho sedadla; na prípojnom vozidle musí sa umožniť
ovládanie z pravej strany alebo zo zadnej časti vozidla osobou stojacou na zemi. Na
prívese určenom na prepravu osôb musí byť ovládanie parkovacieho brzdenia vnútri vozidla.
Je prípustné ovládať zároveň vzduchovú brzdu prípojného vozidla a parkovaciu brzdu
ťažného vozidla, ak sa vodič môže kedykoľvek presvedčiť, že účinok parkovacieho brzdenia
jazdnej súpravy, ktorý sa zabezpečuje zariadením na parkovacie brzdenie výhradne mechanickými
časťami, je dostatočný.
(7)
Sústava na prevádzkové brzdenie a sústava na parkovacie brzdenie musia pôsobiť na
brzdné plochy trvalo pripojené ku kolesám časťami dostatočne pevnej konštrukcie. Žiadna
brzdná plocha nesmie byť odpojiteľná od kolies, ale na sústave na prevádzkové brzdenie
a na sústave na núdzové brzdenie je takéto odpojenie prípustné pri niektorých brzdných
plochách, ak je len chvíľkové, napríklad pri radení rýchlostných stupňov, a ak možno
stále dosahovať prevádzkové alebo núdzové brzdenie s predpísaným účinkom. Takéto odpojenie
je prípustné pri sústave na parkovacie brzdenie za podmienky, že odpojenie je ovládané
výhradne vodičom z jeho miesta na sedenie pomocou systému, ktorý nemôže byť uvedený
do činnosti pre netesnosť.
(8)
Brzdové zariadenie, ktoré pracuje s tlakovým vzduchom, musí mať dvojhadicové alebo
viachadicové pneumatické spojenie ťažného vozidla s prípojným vozidlom. Na pneumatickom
spájacom zariadení nie je prípustné uzavieracie zariadenie, ktoré nepracuje automaticky.
Návesové jazdné súpravy musia mať pružné hadice, ktoré sú súčasťou ťahača, v ostatných
prípadoch musia byť pružné hadice súčasťou prívesu.
(9)
Odľahčovacie brzdenie musí umožňovať obmedzenie rýchlosti vozidla alebo udržanie
rýchlosti pri schádzaní zo svahu bez toho, aby sa použilo prevádzkové, núdzové alebo
parkovacie brzdenie motorového vozidla. Vodič musí mať možnosť ovládať toto brzdenie
zo svojho sedadla bez zmeny polohy trupu, pričom musí ovládať mechanizmus riadenia
vozidla aspoň jednou rukou. Na odľahčovacie brzdenie slúži najmä brzdný účinok motora,
výfuková brzda, motorová brzda a retardér alebo kombinácia niektorých z týchto zariadení.
S výnimkou brzdného účinku motora sa odľahčovacou brzdou rozumie jej úplný systém
vrátane ovládacieho mechanizmu. Odľahčovacia brzda môže mať väzby s inými brzdovými
zariadeniami.
(10)
Priebežným brzdením sa rozumie brzdenie vozidiel zapojených do jazdnej súpravy, pri
ktorom
a)
brzdové zariadenie má jediný ovládač, ktorým môže vodič zo svojho miesta jediným
pohybom riadiť brzdovú sústavu tak, aby bol jej účinok plynule stupňovateľný,
b)
energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodáva jeden a ten istý zdroj, ktorým môže byť
aj svalová sila vodiča,
c)
je zabezpečené súčasné alebo primerane časovo odstupňované brzdenie jednotlivých
vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.
(11)
Polopriebežným brzdením sa rozumie brzdenie vozidiel spojených do jazdnej súpravy,
pri ktorom
a)
brzdové zariadenie má jediný ovládací mechanizmus, ktorým môže vodič jediným pohybom
zo svojho miesta riadiť brzdenie súpravy,
b)
energiu, ktorou sa brzdí súprava, dodávajú dva rôzne zdroje, z ktorých jeden môže
byť svalová sila vodiča,
c)
je zabezpečené súčasné alebo primerane časovo odstupňované brzdenie jednotlivých
vozidiel nezávisle od ich vzájomného umiestnenia v súprave.
(12)
Samočinným brzdením sa rozumie brzdenie, ktoré musí samočinne zastaviť prípojné vozidlo
pri oddelení vozidiel, ktoré boli spojené do jazdnej súpravy, a to aj pri pretrhnutí
spájacieho zariadenia bez toho, aby ostatná časť jazdnej súpravy prestala byť brzdená.
(13)
Predpísaný brzdný účinok sa musí dosiahnuť bez blokovania kolies a bez toho, aby
vozidlo vybočovalo z priameho smeru jazdy. Motorové vozidlá kategórie M a N a nemotorové
vozidlá kategórie O
3
a O
4
musia z hľadiska rozdelenia brzdných síl na nápravy vozidla a z hľadiska zapojiteľnosti
medzi ťažným a prípojným vozidlom spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
17
)
Vozidlo, ktorého brzdová sústava úplne alebo čiastočne závisí od iného zdroja energie,
ako je svalová sila vodiča, musí z hľadiska nábehu brzdného tlaku spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
18
)
Vozidlo, ktoré na činnosť brzdového zariadenia potrebuje iný zdroj energie, ako je
svalová sila vodiča (vzduchové, pretlakové alebo podtlakové a kvapalinové brzdové
systémy), musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
19
)
Účinok sústavy na prevádzkové brzdenie musí byť vhodne rozdelený medzi nápravy vozidla.
Na vozidlách s viac ako dvoma nápravami, ak sa prepravuje náklad veľmi malej hmotnosti,
možno brzdnú silu pôsobiacu na kolesá niektorých náprav zmenšiť až na nulu, aby sa
zabránilo blokovaniu kolies alebo tvoreniu sklovitého povrchu na brzdovom obložení
za predpokladu, že motorové vozidlo spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom.
20
)
(14)
Pedál a jeho prichytenie, hlavný valec a jeho piesty (kvapalinovej sústavy), brzdič
(kvapalinovej alebo vzduchotlakovej sústavy), mechanizmus spájajúci pedál s hlavným
valcom alebo brzdičom, brzdové valce a piesty kvapalinovej alebo vzduchotlakovej sústavy,
páky kľúčov a kľúče musia byť dimenzované s takou bezpečnosťou, aby sa mohli považovať
za neporušiteľné.
(15)
Vôľa bŕzd, ktorá vznikla opotrebovaním niektorej časti brzdového zariadenia, musí
sa dať ľahko vymedziť ručne alebo spoľahlivým samočinným zariadením; ovládací mechanizmus,
prevod a vlastné brzdy musia vykazovať takú rezervu zdvihu, aby po zahriatí bŕzd alebo
pri opotrebovaní brzdového obloženia až do hodnoty predpísanej výrobcom na nastavenie
bol zabezpečený brzdný účinok bez potreby okamžitého nastavenia vôle. Na motorových
vozidlách kategórie M a N a nemotorovom vozidle kategórie O musí byť samočinné vyrovnávanie
opotrebovania brzdového obloženia. Na terénne motorové vozidlá kategórie N
2
a N
3
a zadné brzdy motorových vozidiel kategórie M
1
a N
1
nie je povinná montáž takéhoto zariadenia. Samočinné vyrovnávacie zariadenie musí
zabezpečiť, aby po zahriatí, po ktorom nasleduje ochladenie bŕzd, bolo vozidlo schopné
prevádzky. Schopnosť prevádzky sa posudzuje podľa podmienok ustanovených osobitným
predpisom.
20
)
(16)
Bez súhlasu výrobcu vozidla a príslušného orgánu schvaľujúceho technickú spôsobilosť
vozidla
21
)
sa na vozidle počas premávky nesmú robiť zásahy do brzdových systémov vrátane odoberania
energie pre vedľajšie spotrebiče.
(17)
Na každom zásobníku energie vzduchových a vzduchokvapalinových bŕzd musí byť zariadenie
na vypúšťanie kondenzátu. Toto zariadenie musí byť umiestnené na najnižšom mieste
zásobníka smerom dolu na cestu. Ak vypúšťacie zariadenie nie je automatické, musí
byť vyhotovené tak, aby vypúšťaný kondenzát nepostriekal obsluhu. Autobus musí mať
vypúšťacie zariadenie skonštruované tak, aby bolo ľahko ovládateľné z boku motorového
vozidla alebo z miesta vodiča bez náradia.
(18)
Brzdová sústava musí byť tesná. Vzduchová brzdová sústava musí byť vybavená prípojkami
22
)
na kontrolné meranie tlaku v sústave. Prípojky musia byť umiestnené na ľahko prístupnom
mieste.
(19)
Motorové vozidlá kategórie M a N vybavené vzduchovou brzdovou sústavou musia z hľadiska
svojej hlučnosti spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
23
)
(20)
Ťahač návesu a príves musia byť vybavené držiakom hlavíc spájacích hadíc.
(21)
Ustanovenie odseku 6 štvrtej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na vozidlo,
ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.
§ 10
Brzdy motorových vozidiel kategórie M a N
(1)
Brzdová sústava zabezpečujúca prevádzkové, núdzové a parkovacie alebo odľahčovacie
brzdenie môže mať spoločné časti, pričom
a)
brzdové sústavy musia mať najmenej dva od seba nezávislé ovládače v dosahu vodiča
počas jazdy. Na vozidle všetkých kategórií musí byť každý ovládač bŕzd skonštruovaný
tak, aby sa pri uvoľnení vrátil do východiskovej polohy. Táto požiadavka neplatí pre
mechanizmus parkovacej brzdy, ak je mechanicky zabezpečený v polohe na brzdenie,
b)
ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia musí byť nezávislý od ovládacieho mechanizmu
parkovacieho brzdenia,
c)
ak má sústava prevádzkového a núdzového brzdenia spoločný ovládač, musí byť ovládacia
sústava parkovacieho brzdenia skonštruovaná tak, aby mohla byť uvedená do činnosti,
ak je vozidlo v pohybe. Toto ustanovenie neplatí, ak možno uviesť do činnosti hoci
aj čiastočne prevádzkovú brzdu vozidla pomocným ovládacím mechanizmom,
d)
vlastnosti spojenia medzi týmito ovládacími mechanizmami a rôznymi časťami prevodu
sa nesmú zmeniť po dobu prevádzky vozidla určenú výrobcom,
e)
pri porušení ktorejkoľvek inej súčasti, ako je brzda, alebo súčasti uvedenej v
§ 9 odseku 14
, alebo pri akejkoľvek poruche v sústave prevádzkového brzdenia (chybná funkcia, čiastočné
alebo celkové vyčerpanie zásoby energie) musí byť sústava núdzového brzdenia alebo
neporušená časť sústavy prevádzkového brzdenia schopná zastaviť vozidlo za podmienok
ustanovených pre núdzové brzdenie,
f)
ak sa prevádzkové brzdenie zabezpečuje účinkom svalovej sily vodiča posilňovanej
z jedného alebo z viacerých zásobníkov energie, musí sa núdzové brzdenie v prípade
zlyhania tohto posilnenia zabezpečiť svalovou silou vodiča, prípadne silou posilnenou
zo zásobníkov energie, ktoré neboli dotknuté zlyhaním, pričom ovládacia sila nesmie
prekročiť ustanovené hodnoty,
g)
ak sú brzdná sila a prevod pri prevádzkovom brzdení zabezpečované výhradne energiou
zo zásobníka ovládaného vodičom, musia byť na motorovom vozidle najmenej dva od seba
nezávislé zásobníky energie vybavené vlastnými rovnako nezávislými prevodmi. Každý
prevod môže pôsobiť iba na brzdy dvoch alebo viacerých kolies tak, aby bolo možné
zabezpečiť núdzové brzdenie za ustanovených podmienok a aby tým nebola porušená stabilita
vozidla počas brzdenia; okrem toho každý zásobník energie musí byť vybavený výstražným
zariadením podľa odseku 5.
(2)
Motorové vozidlo určené na ťahanie prípojného vozidla, ktorého brzdy ovláda vodič
motorového vozidla, musí mať sústavu na prevádzkové brzdenie skonštruovanú tak, aby
bolo zabezpečené zabrzdenie ťažného vozidla s účinkom predpísaným na núdzové brzdenie,
ak brzdy prípojného vozidla zlyhajú alebo sa preruší spojenie medzi vozidlami. Ak
je motorové vozidlo určené na ťahanie prípojného vozidla kategórie O
3
a O
4
, musí byť sústava prevádzkového brzdenia priebežného alebo polopriebežného typu.
(3)
Brzdové zariadenie motorového vozidla určeného na ťahanie prípojného nemotorového
vozidla kategórie O
3
alebo O
4
musí spĺňať tieto podmienky
a)
sústava prípojného vozidla na prevádzkové brzdenie môže byť uvedená do činnosti len
zároveň so sústavou prevádzkového, núdzového alebo parkovacieho brzdenia ťažného vozidla,
b)
musí byť zabezpečené plynulé odstupňovateľné brzdenie prípojného vozidla, ak sa sústava
núdzového brzdenia ťažného vozidla uvedie do činnosti,
c)
pri poruche sústavy prevádzkového brzdenia ťažného vozidla, ak táto sústava pozostáva
najmenej z dvoch nezávislých okruhov, okruh alebo okruhy, ktoré nie sú dotknuté touto
poruchou, musia byť schopné uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdy prípojného
vozidla; táto činnosť musí byť plynule odstupňovateľná,
d)
ak dôjde k pretrhnutiu alebo netesnosti jedného z potrubí vzduchového alebo iného
spojenia, vodič musí mať možnosť uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdy prípojného
vozidla, a to ovládacím mechanizmom prevádzkového brzdenia alebo ovládacím mechanizmom
núdzového alebo parkovacieho brzdenia, ak pretrhnutie alebo netesnosť nevyvolá samočinné
brzdenie prípojného vozidla s predpísaným účinkom. Pri systéme s dvojhadicovým spájacím
pneumatickým potrubím sa ustanovenie písmena c) pokladá za splnené, ak po vykonaní
úplného zdvihu ovládacieho mechanizmu prevádzkového, núdzového alebo parkovacieho
brzdenia poklesne tlak v plniacej vetve spájacieho potrubia na hodnotu 0,15 MPa najneskôr
za 2 sekundy, alebo ak tlak v plniacej vetve spájacieho potrubia klesá rýchlosťou
najmenej 0,1 MPa.s
-1
, pričom samočinné brzdenie prípojného vozidla musí začať pôsobiť skôr, ako tlak v
plniacej vetve spájacieho potrubia poklesne na hodnotu 0,2 MPa.
(4)
Brzdové zariadenie motorového vozidla určeného na ťahanie prípojného vozidla s elektrickými
brzdami na prevádzkové brzdenie musí spĺňať tieto podmienky
a)
okruh elektrického napájania motorového vozidla (generátor a batérie) musí mať dostatočnú
kapacitu, aby sa mohla zapojiť sústava na elektrické brzdenie,
b)
ak dôjde k poruche sústavy na prevádzkové brzdenie na motorovom vozidle a brzdová
sústava má najmenej dva od seba nezávislé okruhy, okruh alebo okruhy, ktoré nie sú
dotknuté poruchou, musia byť schopné uviesť úplne alebo čiastočne do činnosti brzdovú
sústavu prípojného vozidla,
c)
použitie spínača okruhu brzdových svetiel na ovládanie sústavy na elektrické brzdenie
je prípustné len vtedy, ak je ovládanie vedenia zapojené paralelne s brzdovým svetlom
a spínač okruhu brzdových svetiel znesie toto preťaženie.
(5)
Každé vozidlo vybavené prevádzkovou brzdou uvádzanou do činnosti energiou zo zásobníka
energie v prípade, že predpísaný účinok na núdzové brzdenie tejto brzdy nemožno dosiahnuť
bez energie zo zásobníka, musí byť vybavené výstražným zariadením, a to aj vtedy,
keď je vozidlo vybavené tlakomerom. Výstražné zariadenie musí pri všetkých stavoch
zaťaženia vozidla signalizovať opticky alebo akusticky stav hladiny, pri ktorom možno
bez dopĺňania zásobníkov po plných štyroch zdvihoch ovládača prevádzkovej brzdy a
pri piatom zdvihu dosiahnuť predpísaný účinok núdzového brzdenia. Pritom sa predpokladá
riadna činnosť prevádzkovej brzdy a nastavenie brzdových zariadení na čo najmenší
zdvih. Výstražné zariadenie musí byť priamo a trvalo zapojené do brzdového okruhu.
Ak na brzdovom zariadení nie je porucha alebo ak je činnosť motora správna, výstražné
zariadenie môže vydávať signál iba počas dopĺňania zásobníkov po naštartovaní motora.
(6)
Pri motorových vozidlách vybavených prevádzkovou brzdou s kvapalinovým prevodom musí
poruchu ktorejkoľvek časti kvapalinového prevodu signalizovať optické zariadenie najneskôr
pri pôsobení na brzdový ovládač a musí zostať rozsvietené, kým trvá porucha a kým
je kľúč spínacej skrinky v polohe „beh motora“. Je prípustné výstražné zariadenie
so svetlom červenej farby, ktoré sa rozsvieti, len čo hladina brzdovej kvapaliny v
zásobnej nádržke je nižšia, ako je hodnota stanovená výrobcom.
(7)
Optické výstražné zariadenie musí byť umiestnené v zornom poli vodiča a musí vydávať
signálne svetlo červenej farby viditeľné aj za denného svetla. Musí byť vyhotovené
tak, aby vodič mohol ľahko skontrolovať prevádzkyschopnosť jeho žiarovky. Akustický
signál výstražného zariadenia musí výrazne zmeniť vo vozidle na mieste vodiča spektrum
vnútorného hluku aj pri jeho najvyššej hladine.
(8)
Bez ohľadu na to, či majú sústavy prevádzkového a núdzového brzdenia rovnaký ovládací
mechanizmus a ak pre funkciu niektorej z brzdových sústav je nevyhnutný prídavný zdroj
energie, musí byť zásoba energie taká veľká, aby v prípade zastavenia motora alebo
poruchy pohonu zdroja energie bol účinok brzdenia postačujúci na zastavenie vozidla.
Ak je pôsobenie svalovou silou vodiča na sústavu parkovacieho brzdenia posilňované
posilňovacím zariadením, činnosť parkovacieho brzdenia pri poruche posilňovacieho
zariadenia musí byť zabezpečená využitím zásoby energie nezávislej od energie, ktorá
je určená pre sústavy na prevádzkové brzdenie.
(9)
Vedľajšie spotrebiče musia byť zásobované energiou tak, aby sa pri ich činnosti dosiahli
predpísané hodnoty spomalenia a aby aj v prípade poškodenia zdroja energie nemohli
vedľajšie spotrebiče spôsobiť, že zásoby energie plniace brzdové sústavy poklesnú
pod úroveň uvedenú v odseku 5.
(10)
Motorové vozidlo kategórie M
3
triedy III s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 12 t a motorové vozidlo kategórie N
3
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 16 t určené na ťahanie prípojného vozidla kategórie
O
4
musia byť vybavené protiblokovacím zariadením spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
24
)
(11)
Ak je protiblokovacím systémom vybavené iné motorové vozidlo, ako je uvedené v odseku
10, musí protiblokovací systém a vozidlo spĺňať ustanovené podmienky.
17
)
(12)
Motorové vozidlo s prevádzkovou brzdou zásobovanou energiou zo zásobníka musí byť
vybavené okrem výstražného zariadenia aj tlakomerom pre každý brzdový okruh.
(13)
Brzda môže byť
a)
trecia, ak brzdná sila vzniká trením medzi pevnou časťou brzdy a jej rotujúcou časťou
spojenou s kolesami,
b)
elektromagnetická, ak brzdná sila vzniká elektromagnetickým účinkom medzi pevnou
časťou a rotujúcou časťou brzdy spojenou s kolesami,
c)
hydrodynamická, ak brzdná sila vzniká účinkom kvapaliny prúdiacej medzi pevnou časťou
a rotujúcou časťou brzdy spojenou s kolesami vozidla,
d)
motorová, ak brzdná sila vzniká využitím zariadenia zvyšujúceho brzdný účinok motora
pri voľnom akcelerátore.
(14)
Ak je ovládací mechanizmus prevádzkovej brzdy a ovládací mechanizmus núdzovej brzdy
oddelený, nesmie súčasné uvedenie oboch ovládacích mechanizmov do činnosti vyradiť
z činnosti ani jednu sústavu na prevádzkové brzdenie a núdzové brzdenie, a to ani
v prípade, ak obe sústavy fungujú správne alebo ak jedna z nich má poruchu.
(15)
Sústava na prevádzkové brzdenie bez ohľadu na to, či má alebo nemá spoločné časti
na núdzové brzdenie, musí v prípade poruchy v niektorej časti jej prevodu pri pôsobení
na ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia brzdiť dostatočný počet kolies, ktoré
musia byť zvolené tak, aby zostávajúci účinok sústavy na prevádzkové brzdenie plnil
podmienky ustanovené osobitným predpisom.
20
)
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na ťahače návesov, pokiaľ prevod sústavy na prevádzkové
brzdenie návesu je nezávislý od prevodu sústavy na prevádzkové brzdenie ťahača.
(16)
Ak sa na brzdenie vozidla používa iná energia, ako je svalová sila vodiča, môže byť
použitý jediný zdroj tejto inej energie (kvapalinové čerpadlo, vzduchový kompresor
a iné), ale pohon zariadenia, ktoré je zdrojom energie, musí byť spoľahlivý.
(17)
Pri poruche v ktorejkoľvek časti prevodu brzdovej sústavy vozidla musí zostať zabezpečené
dopĺňanie energie do neporušenej časti brzdovej sústavy, ak je to nevyhnutné na zastavenie
vozidla s účinkom predpísaným na zostávajúci brzdný účinok alebo na núdzové brzdenie.
Toto dopĺňanie musí byť zabezpečené zariadeniami, ktoré môžu byť ľahko uvedené do
činnosti na stojacom vozidle, alebo zariadeniami so samočinnou funkciou. Okrem toho
zásobníky, ktoré sú umiestnené za týmto zariadením, musia zabezpečiť, aby v prípade
poruchy v dopĺňaní energie po štyroch plných zdvihoch ovládacieho mechanizmu na prevádzkové
brzdenie bolo zabezpečené zastavenie vozidla s účinkom predpísaným na núdzové brzdenie.
19
)
Ak ide o kvapalinové brzdové zariadenie s akumulovanou energiou, to sa považuje za
splnené, ak sú splnené podmienky ustanovené osobitným predpisom.
19
)
(18)
Brzdové zariadenie s kvapalinovým prevodom musí mať plniace otvory kvapalinových
nádržiek ľahko prístupné. Okrem toho musia byť nádržky obsahujúce zásobu kvapaliny
skonštruované a vyrobené tak, aby bola možná ľahká optická kontrola hladiny zásobnej
kvapaliny bez toho, aby ich bolo potrebné otvoriť. Ak nie je splnená táto podmienka,
výstražné kontrolné svetlo musí upozorniť na pokles hladiny zásobnej kvapaliny, ktorý
môže spôsobiť zlyhanie brzdového systému. Druh kvapaliny, ktorú treba použiť v brzdových
zariadeniach s kvapalinovým prevodom, musí byť udaný symbolom 1 alebo 2. Symbol musí
byť vyznačený nezmazateľným spôsobom na viditeľnom mieste do vzdialenosti 100 mm od
plniacich hrdiel nádržiek na kvapalinu. Výrobca môže vyznačiť aj ďalšie informatívne
údaje.
(19)
Motorové vozidlo, ktoré je určené na ťahanie prípojného vozidla vybaveného protiblokovacím
systémom, okrem vozidiel kategórie M
1
a N
1
, musí mať zvláštne kontrolné svetlo pre protiblokovací systém prípojného vozidla,
ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
24
)
Okrem toho musí byť vybavené zvláštnym elektrickým konektorom pre protiblokovací
systém prípojného vozidla, ktorý musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
24
)
(20)
Ustanovenia odsekov 3, 5, 6 a 7 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická
spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 10 a 12 sa nevzťahujú
na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom
1992. Ustanovenie odseku 10 sa vzťahuje na vozidlo kategórie N
3
vyrobené alebo dovezené počnúc 1. októbrom 1998, na vozidlá kategórie M
2
, M
3
a N
2
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 7,5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom
2000, a vozidlo kategórie N
2
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 7,5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom
2001.
§ 11
Brzdy prípojných vozidiel
(1)
Ak je nemotorové prípojné vozidlo kategórie O
1
vybavené sústavou prevádzkového brzdenia, môže mať túto sústavu priebežného, polopriebežného
alebo nájazdového typu. Prípojné vozidlo kategórie O
2
musí byť vybavené sústavou prevádzkového brzdenia priebežného, polopriebežného alebo
nájazdového typu. Obe kategórie vozidiel môžu byť vybavené prevádzkovým brzdením s
elektrickým prevodom spĺňajúcim ustanovené podmienky.
25
)
Nájazdové brzdenie nie je prípustné na prívesoch kategórie O
3
a O
4
a na návesoch všetkých kategórií. Nájazdová brzda na prívese kategórie O
1
a O
2
musí byť vybavená cúvacou automatikou.
(2)
Prípojné vozidlo, ktoré je vybavené sústavou na prevádzkové brzdenie, musí byť vybavené
aj sústavou zabezpečujúcou parkovacie brzdenie, a to aj na prípojnom vozidle oddelenom
od tažného vozidla. Sústavu na parkovacie brzdenie sa musí umožniť uviesť do činnosti
osobe stojacej na zemi. Na prípojnom vozidle určenom na dopravu osôb musí sa umožniť
túto brzdu uviesť do činnosti zvnútra vozidla.
(3)
Brzdové sústavy priebežného a polopriebežného alebo nájazdového typu musia byť vybavené
zariadením, ktoré zabezpečí za jazdy samočinné zastavenie prípojného vozidla, ak dôjde
k jeho odpojeniu alebo odtrhnutiu od motorového vozidla. Ustanovenia tohto odseku
sa nevzťahujú na jednonápravový príves s maximálnou hmotnosťou neprevyšujúcou 1,5
t, ak je príves vybavený okrem spájacieho zariadenia aj pomocným spájacím zariadením
(reťazou, lanom), ktoré v prípade pretrhnutia hlavného spájacieho zariadenia zabráni
dotyku ťažnej tyče (oja) s cestou a zabezpečí určité núdzové vedenie prívesu.
(4)
Ak je prípojné vozidlo vybavené zariadením, ktoré umožňuje vyradiť z činnosti vzduchové
ovládanie inej brzdovej sústavy ako na parkovacie brzdenie, musí byť toto zariadenie
skonštruované a vyrobené tak, aby bolo uvedené do pokojnej polohy najneskoršie pri
opätovnom plnení zásobníka energie prípojného vozidla tlakovým vzduchom.
(5)
Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O
3
a O
4
vybavené systémom s dvojhadicovým pneumatickým spájacím potrubím musia spĺňať podmienky
ustanovené v
§ 10 ods. 3 písm. d)
.
(6)
Energia do vedľajších spotrebičov sa musí dodávať tak, aby sa pri ich činnosti v
zásobníkoch na prevádzkové brzdenie udržiaval tlak v hodnote najmenej 80 %, ktorý
musí dodávať ťažné vozidlo do plniacej vetvy spájacieho potrubia.
(7)
Pri poruche alebo úniku energie z vedľajších spotrebičov alebo z ktorýchkoľvek pripojených
potrubí súčet brzdných síl na obvode brzdených kolies musí mať najmenej 80 % hodnoty
ustanovenej na príslušné prípojné vozidlo osobitným predpisom.
20
)
Ak táto porucha alebo únik ovplyvnia ovládací signál k zvláštnemu zariadeniu zabezpečujúcemu
rozdelenie brzdných síl na nápravy z hľadiska ich zaťaženia, musí súčet brzdných síl
na obvode kolies spĺňať podmienky ustanovené na príslušné prípojné vozidlo osobitným
predpisom
17
)
.
(8)
Prípojné nemotorové vozidlá kategórie O
3
a O
4
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom 2000
a vozidlo kategórie O
3
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5 t vyrobené alebo dovezené počnúc 1. aprílom
2001 musia byť vybavené protiblokovacím systémom spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
20
)
(9)
Ak je protiblokovacím systémom vybavené iné vozidlo, ako je uvedené v
§ 10 ods. 10
, musí protiblokovací systém a vozidlo spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
16
)
(10)
Ustanovenia odsekov 8 a 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. októbrom 1992.
§ 12
Brzdy motorových vozidiel kategórie L
(1)
Motorové vozidlá kategórie L
1
a L
3
musia byť vybavené dvoma nezávislými prevádzkovými brzdovými sústavami s nezávislými
mechanizmami a prevodmi, z ktorých jedna pôsobí najmenej na predné a druhá najmenej
na zadné koleso. Tieto dve prevádzkové brzdové sústavy môžu mať spoločnú brzdu, ak
porucha v jednej brzdovej sústave neovplyvní účinok druhej brzdovej sústavy. Sústava
na parkovacie brzdenie nie je povinná.
(2)
Motorové vozidlo kategórie L
4
musí byť vybavené brzdovými sústavami, ktoré sa požadujú pre vozidlo bez postranného
vozíka. Ak tieto sústavy dosahujú pri skúškach vozidla s postranným vozíkom predpísaný
účinok, nie je potrebná brzda pôsobiaca na koleso postranného vozíka. Vybavenie sústavou
na parkovacie brzdenie nie je povinné.
(3)
Motorové vozidlo kategórie L
2
musí byť vybavené
a)
dvoma nezávislými brzdovými sústavami na prevádzkové brzdenie, ktoré pôsobia na brzdy
všetkých kolies, alebo
b)
sústavou na prevádzkové brzdenie, ktorá pôsobí na brzdy všetkých kolies, a sústavou
na núdzové brzdenie, ktorou môže byť parkovacia brzda.
(4)
Motorové vozidlo kategórie L
5
musí byť vybavené sústavou na prevádzkové brzdenie, ktoré pôsobí na brzdy všetkých
kolies, a sústavou na núdzové brzdenie, ktorou môže byť parkovacia brzda. Každé motorové
vozidlo kategórie L
5
musí byť vybavené sústavou na parkovacie brzdenie pôsobiacou na koleso alebo kolesá
najmenej jednej nápravy. Sústava na parkovacie brzdenie, ktorou môže byť jedna z dvoch
sústav uvedených v odseku 3 písm. a), musí byť nezávislá od sústavy pôsobiacej na
ďalšiu nápravu alebo na ďalšie nápravy.
(5)
Súčasti všetkých brzdových sústav musia byť na motorovom vozidle pripevnené tak spoľahlivo,
aby nevznikla porucha v miestach prichytenia týchto súčastí pri normálnych prevádzkových
podmienkach.
(6)
Ovládací mechanizmus, časti brzdového prevodu a brzdy musia mať takú rezervu zdvihu,
aby po zahriatí bŕzd a dosiahnutí najvyššieho prípustného stupňa opotrebovania brzdového
obloženia bolo možné účinné brzdenie bez potreby nastaviť brzdy.
(7)
Súčasti brzdovej sústavy, ak sú správne nastavené, nesmú sa dotýkať žiadnych iných
častí okrem tých, ktoré sú na to určené.
(8)
Ak ide o brzdové sústavy s kvapalinovým prevodom, musia byť zásobné nádržky na kvapalinu
skonštruované, vyhotovené a umiestnené tak, aby sa dala vizuálne kontrolovať výška
hladiny brzdovej kvapaliny.
(9)
Ak je motorové vozidlo kategórie L vybavené protiblokovacím zariadením ABS, toto
zariadenie musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
16
)
§ 13
Zapojenie vozidiel kategórie M, N a O do jazdných súprav z hľadiska brzdenia
(1)
Za motorové vozidlo môže byť pripojený len taký príves bez brzdy, s ktorým ťažné
vozidlo môže dosiahnuť brzdný účinok predpísaný pre prevádzkové aj núdzové brzdenie
ustanovené pre príslušnú kategóriu.
(2)
Spojenie vzduchových alebo zmiešaných brzdových systémov vozidiel v jazdných súpravách
musí byť na zabezpečenie vzájomnej zameniteľnosti v súpravách vyhotovené vzduchovým
dvojhadicovým pripájacím systémom s predpísanými spojkovými hlavicami.
18
)
Hadice musia byť opletené pozinkovaným drôtom alebo musia byť vyhotovené v dvoch
rôznofarebných vrstvách; ak sú poškodené tak, že je prerušená súvislosť opletenia
alebo je odkrytá spodná vrstva, musia byť vyradené. Môžu sa používať aj hadice z jednofarebných
plastických materiálov určených na tieto účely, napr. v tvare skrutkovice.
(3)
Vozidlo kategórie M, N, O
3
a O
4
, ktoré nie je vybavené protiblokovacím zariadením, motorové vozidlo určené na ťahanie
prípojného vozidla so vzduchovou brzdovou sústavou a prípojné vozidlo so vzduchovou
brzdovou sústavou sa môžu zapojiť do jazdnej súpravy, len ak sú vybavené brzdovým
systémom spĺňajúcim podmienky ustanovené osobitným predpisom.
16
)
(4)
Vozidlo vybavené protiblokovacím systémom musí mať počas jazdy tento systém v činnosti
okrem núdzového dôjdenia.
(5)
Minimálnou prevádzkovou hmotnosťou vozidla sa rozumie hmotnosť vozidla pripraveného
na jazdu zvýšená o hmotnosť vodiča, prípadne o hmotnosť ďalšej osoby sediacej vpredu.
§ 14
Účinok bŕzd
(1)
V rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti vozidla brzdy musia byť vždy schopné
zastaviť vozidlo najmenej na vzdialenosť uvedenú v tabuľkách v
prílohe č. 2
bez toho, aby sa prekročila najvyššia prípustná ovládacia sila.
(2)
Súprava, v ktorej je aspoň jedno vozidlo určené na hromadnú dopravu osôb, musí spĺňať
podmienky ustanovené pre vozidlá kategórie M
2
a M
3
.
(3)
Súpravy zložené z motocykla a prívesného vozíka musia spĺňať podmienky ustanovené
pre ťažné vozidlo.
(4)
Parkovacie brzdenie musí byť schopné spoľahlivo zabrániť pretáčaniu kolies vozidla
pri jeho celkovej hmotnosti alebo súpravy na svahu, ak ide o
a)
motorové vozidlo kategórie L – najmenej 16 %,
b)
motorové vozidlo kategórie M
1
– najmenej 18 %,
c)
motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
alebo N bez použitia vypojiteľného pohonu náprav – najmenej 18 %, ak ide o jednotlivé
vozidlo, a najmenej 12 % pri súpravách,
d)
nemotorové vozidlo kategórie O odpojené od ťažného vozidla – najmenej 18 %,
pričom sa nesmie prekročiť najvyššia prípustná ovládacia sila.
(5)
Vozidlo v prevádzke sa z hľadiska účinku bŕzd hodnotí ako spôsobilé, ak hodnota zabrzdenia
vozidla nie je menšia ako minimálna prípustná hodnota zabrzdenia. Zabrzdenie sa vyjadruje
ako podiel súčtu dosiahnutých brzdných síl pri použití konkrétneho druhu brzdenia
a tiaže skúšaného vozidla podľa vzťahov uvedených v
prílohe č. 2
.
(6)
Najnižšia prípustná hodnota zabrzdenia, ktorú musí vozidlo v prevádzke dosiahnuť,
je odvodená od strednej hodnoty plného brzdného spomalenia, ktorá je predpísaná pre
jednotlivé kategórie vozidiel (
príloha č. 3
). Ak je sklon svahu, na ktorom parkovacia brzda vozidla musí spoľahlivo zabrániť
pretáčaniu kolies, určený v percentách, táto hodnota je aj najmenším prípustným zabrzdením.
§ 15
Motor a výkon motora
(1)
Motor musí byť konštrukčne vyhotovený a jeho príslušenstvo usporiadané tak, aby po
zamontovaní do vozidla boli dobre prístupné jeho časti vyžadujúce bežnú údržbu.
(2)
Motor vozidla kategórie M, N, T a L
5
musí byť skonštruovaný a vyhotovený tak, aby sa dal bez pomoci cudzieho zdroja energie
ľahko, spoľahlivo a v čo najkratšom čase uviesť do chodu po státí vozidla trvajúcom
najmenej 14 hodín, pri teplote oleja, elektrolytu akumulátorov (
§ 38 ods. 3
) a nasávaného vzduchu –15
o
C za podmienok a postupov určených výrobcom vozidla a za použitia výrobcom predpísaných
prevádzkových materiálov bežnej obchodnej akosti.
(3)
Vo všetkých kategóriách motorových vozidiel musí byť výkon motora najmenej 5,9 kW
na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy; výkon motora ťažkého
cestného ťahača musí byť najmenej 2,2 kW na 1 t celkovej hmotnosti súpravy. Výkon
motora vozidla kategórie T a S
s
26
)
musí byť najmenej 4,4 kW na 1 t celkovej hmotnosti jednotlivého vozidla alebo súpravy.
K motorovému ťažnému vozidlu môže byť pripojené prípojné vozidlo tak, aby jazdná súprava
zložená z týchto vozidiel pri ich celkovej hmotnosti mala stúpavosť najmenej 12 %.
(4)
Na účely tejto vyhlášky sa ťažkým cestným ťahačom rozumie špeciálny automobil spravidla
so záťažou (napríklad podvalník, nízkoložený náves), prispôsobený na ťahanie prípojného
vozidla, ktorého celková hmotnosť v súprave prevyšuje 48,0 t.
(5)
Motor vozidla kategórie L musí byť na ľahko prístupnom mieste označený znakom pozostávajúcim
z písmen CM a z číslic vyjadrujúcich objem valcov. Označenie musí byť dobre čitateľné,
neodnímateľné, odliate alebo vyrazené, napr. CM – 48.
(6)
Ustanovenia odsekov 3 a 4 sa nevzťahujú na vozidlo poháňané elektrickou energiou.
(7)
Zážihový benzínový motor vozidla musí umožňovať trvalú prevádzku na bezolovnatý benzín.
Zážihový motor vozidla kategórie M a N a vozidla kategórie L
5
s pohotovostnou hmotnosťou prevyšujúcou 400 kg nesmie sa mastiť zmesou paliva s mastiacim
olejom.
(8)
Motor aj ostatné skupiny vozidla musia byť skonštruované a vyhotovené tak, aby nedochádzalo
k úniku paliva, mastiacich a iných prevádzkových látok.
§ 16
Riadenie vozidiel
(1)
Motorové a nemotorové prípojné vozidlo okrem vozidla kategórie L a T musí z hľadiska
riadenia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
27
)
Vozidlo kategórie M a N musí byť vybavené riadením na ľavej strane vozidla okrem
vozidla určeného na osobitné použitie vyžadujúce umiestnenie riadenia na pravej strane
alebo v strede vozidla. Mechanizmus riaditeľnej nápravy a geometria riadenia musia
byť skonštruované a vyhotovené tak, aby nevznikali kmity a nárazy v riadení. Skrutkové
spoje musia byť zaistené.
(2)
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie, ak ide o
a)
ručné riadenie – sila na zmenu pohybu riadiaceho mechanizmu zabezpečená svalovou
silou vodiča,
b)
riadenie s posilňovačom – sila na zmenu pohybu riadiaceho mechanizmu zabezpečená
svalovou silou vodiča a špeciálnym zariadením s mechanickou spätnou väzbou,
c)
strojové riadenie – sila na zmenu pohybu riadiaceho mechanizmu zabezpečovaná len
špeciálnym zariadením bez mechanickej spätnej väzby; špeciálne zariadenie zabezpečuje
dopĺňajúcu alebo nezávislú energiu, pričom energia sa môže získavať prostredníctvom
mechanických, hydraulických, pneumatických alebo elektrických systémov alebo ich kombinácií.
(3)
Motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 30 km.h
-1
okrem motorového vozidla kategórie L musí mať riadenie skonštruované tak, aby sa
riadené kolesá po prejdení zákruty samočinne vracali do priameho smeru alebo aby na
vrátenie kolies do priameho smeru bola potrebná podstatne menšia sila ako na pohyb
do zákruty. Táto podmienka sa nevzťahuje na vozidlo so strojovým riadením.
(4)
Riadiaci mechanizmus vozidla v prevádzke nesmie mať vôľu, ktorá by zhoršovala ovládateľnosť
vozidla, plynulosť prenosu ovládacej sily na riadené kolesá a stabilitu v priamom
smere jazdy. Riadiaci mechanizmus musí vykazovať dostatočnú tuhosť. Riadiaci mechanizmus
motorového vozidla pri nastavení kolies do priameho smeru nesmie mať mechanickú vôľu
na volante väčšiu ako 36
o
pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 30 km.h
-1
, väčšiu ako 27
o
pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou 100 km.h
-1
a väčšiu ako 18
o
pri vozidle s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 100 km.h
-1
. Hodnoty vôle riadenia sa merajú pri umiestnení riadiacich kolies vozidla na točniach
s valivým uložením. Meranie sa vykonáva pri pohotovostnej a celkovej hmotnosti vozidla.
Tolerancia axiálnej vôle čapu riadenia na motorovom vozidle kategórie L s riadidlami
sa musí udržiavať podľa predpisu výrobcu.
(5)
Riadenie motorového vozidla, ak nie je vybavené posilňovacím zariadením, musí byť
skonštruované tak, aby počet otáčok volantu nepresiahol päť otáčok z polohy zodpovedajúcej
vychýleniu vnútorného riadeného kolesa vozidla o 35
o
sprava do rovnakej polohy vľavo alebo z jednej krajnej polohy do druhej, ak sa nedosiahne
uhol vychýlenia riadeného kolesa 35
o
. Krajné vychýlenie riadiacich kolies musí byť obmedzené dorazmi.
(6)
Motorové vozidlo, ktorého hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu prevyšuje 3,5 t,
musí mať riadenie vybavené posilňovacím zariadením. Pri zlyhaní tohto zariadenia sa
musí umožniť vedenie vozidla (súpravy) svalovou silou vodiča, hoci aj s väčšou ovládacou
silou, ako ustanovuje osobitný predpis.
27
)
Posilňovacím zariadením musí byť vybavené aj motorové vozidlo kategórie M
1
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 2,0 t, ktorého technická spôsobilosť bude schválená
počnúc 1. júlom 1997.
(7)
Motorové vozidlo určené na premávku na cestách nesmie byť vybavené strojovým riadením.
Traktory, pracovné stroje a samohybné poľnohospodárske a lesné stroje s kolesami s
pneumatikami a motorové vozidlo kategórie R môžu byť vybavené strojovým riadením,
ktoré spĺňa podmienky ustanovené osobitným predpisom,
27
)
ak
a)
je zabezpečené ovládanie vozidla najmenej dvakrát z priameho smeru do plného pravého
a ľavého krajného vychýlenia riadiacich kolies v prípade poruchy špeciálneho zariadenia
(zdroja energie),
b)
porucha špeciálneho zariadenia je opticky alebo akusticky signalizovaná vodičovi,
c)
potrubie (hadica) odoláva štvornásobku najvyššieho prevádzkového tlaku udávaného
výrobcom,
d)
hadica (hadice) je označená údajom o najvyššom prevádzkovom tlaku s dátumom výroby,
pričom v technických podmienkach stroja musí byť uvedený časový rozvrh kontrol riadenia
a výmeny potrubia a hadíc na používanie.
(8)
Mechanizmus riadenia vozidla kategórie M
1
a N
1
musí z hľadiska ochrany vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.28,29)
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972. Na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. januárom 1985, sa nevzťahuje odsek 1 prvá veta.
§ 17
Ovládacie a kontrolné zariadenia
(1)
Zariadenia, ktoré slúžia na ovládanie motorového vozidla za jazdy, a ostatné zariadenia
obsluhované vodičom za jazdy musia byť vo všetkých vozidlách umiestnené v dosahu vodiča
tak, aby ich vodič mohol ľahko a bez nebezpečenstva zámeny aj za zníženej viditeľnosti
zo svojho miesta ovládať bez toho, že by musel meniť polohu trupu a odvracať pozornosť
od jazdnej dráhy.
Ide najmä o
a)
riadenie,
b)
prevádzkové, núdzové, parkovacie a odľahčovacie brzdenie,
c)
zariadenie na zvukovú signalizáciu,
d)
akceleračné zariadenie (rukoväť, pedále),
e)
zaraďovanie prevodových stupňov,
f)
vypínanie a zapínanie spojky,
g)
zapaľovanie,
h)
spúšťacie a zastavovacie zariadenie motora (vrátane žeravenia) a ovládania sýtiča,
i)
obrysové, diaľkové, stretávacie a smerové svetlá, zvláštne výstražné svetlá a svetlá
do hmly,
j)
svetelné výstražné zariadenie,
k)
vnútorné spätné zrkadlo,
l)
vonkajšie spätné zrkadlo aspoň na ľavej strane motorového vozidla, ak je ovládané
zvnútra motorového vozidla,
m)
ovládač stierania a postrekovania čelného, prípadne zadného skla a svetlometov,
n)
ovládač kúrenia a vetrania, zapínania, vypínania a regulácie,
o)
ovládač odhmlievania a odmrazovania skiel,
p)
clona proti slnku pri vodičovi,
r)
ovládače bočných okien na strane,
s)
zapaľovač cigariet,
t)
otváranie a zatváranie dvier motorového vozidla na strane vodiča,
u)
rozhlasový prístroj a prehrávač kaziet (nevzťahuje sa na diaľkové autobusy triedy
III s viacčlennou obsluhou motorového vozidla),
v)
popolník vodiča,
x)
osvetlenie interiéru motorového vozidla,
y)
nastavenie sklonu svetlometov,
z)
diaľkové ovládanie dverí vozidla na hromadnú prepravu osôb.
(2)
Pedále brzdy, spojky a akcelerácie musia byť vyhotovené tak, aby z nich noha pri
ich ovládaní neskĺzala a nadmerne sa neunavovala; pedál akcelerácie musí byť umiestnený
tak, aby pri jeho ovládaní bola päta nohy podopretá. Nožné ovládače musia z hľadiska
ich rozmiestnenia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
29
)
(3)
Motorové vozidlo musí mať ovládače zariadení obsluhovaných za jazdy vodičom a oznamovače
označené symbolmi.
30
)
Dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky musí mať motorové vozidlo (okrem vozidla
kategórie L a T) schvaľované ako typ a nové motorové vozidlo (doteraz neevidované)
schvaľované jednotlivo pri zapnutom vonkajšom osvetlení motorového vozidla ovládače
umiestnené na prístrojovej doske a na pomocných paneloch v zornom poli vodiča osvetlené
alebo presvetlené tak, aby ich vodič pri zníženej viditeľnosti počas vedenia vozidla
ľahko identifikoval. Ovládače parkovacieho brzdenia a ručného ovládania prívodu paliva
nemusia byť označené symbolmi;
30
)
oznamovač činnosti žeravenia zápalného motora môže mať zelenú alebo oranžovú farbu.
(4)
Ovládanie zaraďovania prevodových stupňov musí byť konštrukčne upravené tak, aby
zabránilo neúmyselnému vyradeniu alebo preradeniu zvoleného prevodového stupňa. Automatická
prevodovka musí mať navyše polohu pre spätný chod a parkovanie zaistenú mechanicky
ovládaným zariadením.
(5)
Poloha voliča automatickej prevodovky musí byť označená písmenom alebo číselným kódom
podľa podmienok ustanovených osobitnými predpismi
30
)
(ďalej len „symbol“). Výrobca (dovozca) musí v návode na obsluhu určiť význam symbolov.
Pritom P musí vždy znamenať parkovanie, R spätný chod, N neutrál. Schéma polohy zaradeného
prevodového stupňa musí byť umiestnená v zornom poli vodiča alebo na zaraďovacej páke.
(6)
Motorové vozidlo vybavené automatickou prevodovkou, ktorá má viac ako jeden rýchlostný
stupeň pre jazdu dopredu, musí mať pri polohe páky označenej L alebo 1 a 2 zabezpečený
väčší účinok brzdenia motorom.
(7)
Motorové vozidlo musí byť vybavené kontrolnými prístrojmi buď stupnicovými, ktoré
ukazujú vzrastajúce hodnoty stupníc rovnakým smerom (doprava alebo nahor), alebo bezstupnicovými.
Hodnoty stupníc musia byť vyznačené zreteľnými symbolmi, písmenami, číslicami, znakmi,
farebnými poľami alebo ich vzájomnou kombináciou, vyhotovenými výrazne kontrastnými
farbami; vyznačovanie symbolmi sa vzťahuje aj na bezstupnicové tlačidlové kontrolné
prístroje. Na kruhových stupniciach, na ktorých vertikálna zložka rozsahu stupnice
prevažuje nad horizontálnou alebo sa jej rovná, platí pohyb smerom nahor.
(8)
Motorové vozidlo kategórie M, N a T musí byť vybavené oznamovačom signalizujúcim
uvedenie parkovacej brzdy do činnosti.
(9)
Najvyššia prípustná sila na ovládacom mechanizme spojky nesmie prevyšovať 150 N pri
motorovom vozidle kategórie M
1
, 80 N pri motorovom vozidle kategórie L a 200 N pri motorových vozidlách ostatných
kategórií.
(10)
Najvyššia prípustná sila na ovládacom mechanizme bŕzd nesmie pri prevádzkovom brzdení
ovládanom nohou prevyšovať 500 N na motorovom vozidle kategórie M
1
, 700 N na motorovom vozidle kategórie M
2
, M
3
a N, 500 N na motorovom vozidle kategórie L
1
, L
2
, L
3
a L
4
, 500 N na motorovom vozidle kategórie L
5
a 200 N pri ručnom ovládaní mechanizmu prevádzkovej brzdy motorového vozidla kategórie
L.
(11)
Najväčšia prípustná sila na ovládacom mechanizme bŕzd nesmie pri parkovacom a núdzovom
brzdení ovládanom nohou prevyšovať 500 N na motorovom vozidle kategórie M
1
, 700 N na motorovom vozidle kategórie M
2
, M
3
a N, 500 N na motorovom vozidle kategórie L a pri ručnom ovládaní motorového vozidla
kategórie M
1
400 N, na motorovom vozidle kategórie M
2
, M
3
a N 600 N a motorového vozidla kategórie L 400 N.
(12)
Ustanovenia odsekov 1, 2, 5, 6, 7 a 9 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého
technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972; ustanovenia odsekov 3 a 8
sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred
1. januárom 1985.
§ 18
Výhľad z miesta vodiča a spätné zrkadlá
(1)
Každé motorové vozidlo musí byť skonštruované a vybavené tak, aby bola za všetkých
prevádzkových a poveternostných podmienok zabezpečená viditeľnosť z miesta vodiča
všetkými smermi; motorové vozidlo kategórie M, N, T a S
s
musí z hľadiska výhľadu z miesta vodiča spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
31
)
,
32
)
Podmienky ustanovené osobitným predpisom
31
)
sa vzťahujú aj na trolejbusy a električky. Ak konštrukcia samohybného pracovného
stroja s pracovným zariadením umiestneným v prednej časti stroja v prepravnej polohe
neumožňuje výhľad z miesta vodiča, musí byť výhľad umožnený pomocou zrkadiel tak,
aby bola zaistená bezpečná prevádzka vozidla.
(2)
Na zasklené plochy vozidla možno pripevňovať len priehľadné farebné fólie, ktoré
nemenia, ani nepohlcujú farbu predmetov, návestných svetiel a svetelných signálov
a sú schválené podľa
§ 104
. V zornom poli vodiča nesmú byť umiestnené žiadne predmety, ktoré obmedzujú výhľad
vodiča všetkými smermi okrem schválených spätných zrkadiel, označení určených na umiestnenie
na sklá vozidla. Táto požiadavka sa nevzťahuje na zadné sklo vozidla kategórie M
2
a M
3
. Výhľad cez zadné sklo vozidla kategórie M
1
môže byť čiastočne znížený schváleným výstrojom a súčasťou vozidla alebo prepravovanými
predmetmi, a to len vtedy, ak je motorové vozidlo vybavené pravým vonkajším spätným
zrkadlom schváleného typu. Výhľad cez predné sklo motorového vozidla kategórie M
3
môže byť čiastočne znížený popri schválených označeniach len smerovou tabuľkou, ktorá
musí byť schválená podľa
§ 104
.
(3)
Každé motorové vozidlo musí byť vybavené vonkajším spätným zrkadlom alebo zrkadlami
na sledovanie cesty za vozidlom a vedľa vozidla, a to
a)
motorové vozidlo kategórie L
1
, L
3
, L
4
, T a S
s
, ktorého technická spôsobilosť bude schválená dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom umiestneným na každej (ľavej aj pravej)
strane vozidla,
b)
motorové vozidlo kategórie L
2
a
L
5
vo vyhotovení s karosériou a motorové vozidlo kategórie M
1
jedným vnútorným spätným zrkadlom a najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom umiestneným
na každej (ľavej aj pravej) strane vozidla. Motorové vozidlo kategórie L
2
a
L
5
, ak je vybavené jednomiestnou kabínou so sedadlom vodiča v rovine symetrie, nemusí
byť vybavené vnútorným spätným zrkadlom,
c)
motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
a N najmenej jedným vonkajším spätným zrkadlom umiestneným na každej (ľavej a pravej)
strane vozidla; vozidlo kategórie N
3
, ktorého technická spôsobilosť bude schválená dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
musí byť vybavené aj jedným širokouhlým vonkajším a jedným širokopriestorovým vypuklým
vonkajším zrkadlom umiestneným na pravej strane vozidla.
(4)
Vozidlo kategórie M a N, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 1. aprílom
1998, musí byť vybavené vonkajším spätným zrkadlom nastavovateľným z miesta vodiča
bez otvorenia okna bočných dverí vozidla. Podmienka diaľkovej nastaviteľnosti vonkajších
zrkadiel sa nevzťahuje na zrkadlá širokouhlé a zrkadlá širokopriestorové vypuklé.
(5)
Spätné zrkadlá musia
a)
byť na motorovom vozidle kategórie M a N ploché alebo sféricky vypuklé, opticky pokojné,
neskresľujúce a so zníženou odrazivosťou, na vozidle kategórie L len sféricky vypuklé,
opticky pokojné, neskresľujúce a so zníženou odrazivosťou,
b)
mať takú farebnú reprodukciu obrazu, aby sa dali jasne rozlišovať svetelné signály,
c)
mať povrch činnej plochy odolný proti odieraniu a narušeniu pri čistení.
(6)
Konštrukcia, vyhotovenie a umiestnenie vonkajších spätných zrkadiel na jazdnej súprave
musí zabezpečiť vodičovi ťažného vozidla rovnakú viditeľnosť ako pri jednotlivom vozidle
bez ohľadu na šírku prípojného vozidla; pri určení viditeľnosti sa vychádza z najzadnejších
vonkajších obrysov najširšieho vozidla súpravy.
(7)
Spätné zrkadlá musia byť umiestnené tak, aby
a)
čo najmenej bránili vodičovi vo výhľade,
b)
výhľad vodiča bol zabezpečený vonkajšími spätnými zrkadlami cez bočné okná alebo
cez plochu čelného skla očisťovanú stieračmi,
c)
sa počas jazdy čo najmenej znečisťovali.
(8)
Spätné zrkadlá na motorovom vozidle kategórie M, N, L, T a S
s
musia z hľadiska vlastností, vyhotovenia a umiestnenia spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
31
)
,
32
)
(9)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
a kategórie N
2
a N
3
určené na diaľkovú a medzinárodnú dopravu musí byť vybavené vonkajšími spätnými zrkadlami
s vyhrievacím zariadením.
(10)
Ustanovenia odseku 1 okrem prvej vety a ustanovenia odseku 7 sa nevzťahujú na motorové
vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1984. Také
vozidlo nemusí byť vybavené pravým vonkajším spätným zrkadlom, ak bolo uvedené do
prevádzky pred 1. januárom 1986.
§ 19
Zariadenia na spätnú jazdu a zabezpečenie vozidiel proti samovoľnému pohybu
(1)
Motorové vozidlo musí byť vybavené zariadením na spätnú jazdu (cúvanie), ktoré je
ovládateľné z miesta vodiča. Toto ustanovenie neplatí pre trojkolesové motorové vozidlo
s kolesami súmerne aj nesúmerne umiestnenými proti jeho pozdĺžnej strednej rovine,
s celkovou hmotnosťou nepresahujúcou 400 kg ani pre jednostopové motorové vozidlo.
(2)
Motorové vozidlo s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t a prípojné vozidlo s celkovou
hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg musia byť vybavené najmenej jedným zakladacím klinom.
Motorové a prípojné vozidlo s troma a viacerými nápravami, jednonápravový príves s
celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 750 kg a náves musia byť vybavené najmenej dvoma
zakladacími klinmi. Tieto kliny musia účinne zabezpečovať vozidlo proti samovoľnému
pohybu a musia byť obsluhe ľahko prístupné a bezpečne uchopiteľné.
(3)
Ustanovenie odseku 1 neplatí pre vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená
pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odseku 2 sa nevzťahujú na poľnohospodárske a lesné
traktory, pásové vozidlá a samohybné pracovné stroje, ktoré možno zabezpečiť proti
samovoľnému pohybu vlastnou súčasťou stroja.
§ 20
Kryty kolies a protisklzové reťaze
(1)
Motorové a jeho prípojné vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou väčšou ako 20 km.h
-1
musí mať všetky kolesá vybavené účinnými krytmi (blatníkmi, podbehmi) a aspoň kolesá
poslednej nápravy aj účinnými lapačmi nečistôt, ktoré v dostatočnej miere zabránia
rozstreku nečistôt dozadu.
(2)
Blatníky, podbehy a lapače nečistôt vozidiel uvedené v odseku 1 musia prekrývať šírku
behúňa pneumatiky a vonkajšie bočné okraje blatníkov musia byť zaoblené. Na predných
riadených kolesách prívesu sa za tieto kryty považuje nadstavba (karoséria prívesu).
Pri dvoch a viacerých nápravách idúcich bezprostredne za sebou postačí spoločný kryt
kolies. Motorové vozidlo so sklápacou karosériou musí mať zadnými krytmi a lapačmi
vybavené len kolesá poslednej nápravy na ich zadnej strane.
(3)
Kryty kolies a lapače nečistôt musia spĺňať tieto ďalšie podmienky
a)
pri pohotovostnej hmotnosti vozidiel musia kryty kolies okrem zadných blatníkov vozidiel
so sklápacou karosériou zakrývať kolesá tak, aby predná aj zadná hrana krytu kolesa
bola najviac 150 mm nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa,
b)
zadný kryt na zadnej strane vozidla so sklápacou karosériou musí byť svojou hornou
hranou najmenej tak vysoko, ako je najvyšší bod pneumatiky pri celkovej hmotnosti
vozidla, a spodnou hranou tak nízko, aby bola vždy nižšie, ako je stred kolesa vozidla
pri jeho pohotovostnej hmotnosti,
c)
pri pohotovostnej hmotnosti jednostopového vozidla kategórie L a jeho prípojného
vozidla musí byť kryt kolies vyhotovený tak, aby predná hrana bola pred zvislou rovinou
prechádzajúcou stredom kolesa a zadná hrana najviac 150 mm nad vodorovnou rovinou
prechádzajúcou stredom kolesa,
d)
pri pohotovostnej hmotnosti poľnohospodárskeho a lesného traktora, ktoré sú určené
aj na premávku na pozemných komunikáciách, musia kryty kolies zakrývať kolesá tak,
aby predná hrana krytov kolies prednej nápravy bola pred zvislou rovinou prechádzajúcou
stredom kolies a zadná hrana bola pod vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolesa
a aby predná aj zadná hrana krytov kolies zadnej nápravy bola najviac jednu štvrtinu
nad vodorovnou rovinou prechádzajúcou stredom kolies. Pri meniteľnom rozchode kolies
alebo pri dvojitej montáži pneumatík, keď blatníky neprekrývajú šírku behúňa pneumatík,
najvyššia rýchlosť nesmie prevyšovať 20 km.h
-1
. Vzdialenosť medzi behúňom pneumatiky a krytom kolesa musí byť najmenej 60 mm a medzi
bokom pneumatiky a krytom najmenej 50 mm,
e)
pri pohotovostnej hmotnosti pojazdného pracovného stroja určeného na stavebnú a obdobnú
činnosť musia kryty kolies spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,
33
)
f)
lapače nečistôt musia byť spodnou hranou tak nízko, aby rovina preložená teoretickým
bodom styku pneumatiky s rovinou vozovky pri celkovej hmotnosti vozidla a spodnou
hranou lapača zvierala s rovinou vozovky uhol neprevyšujúci 20
o
, ak ide o jednostopové motorové vozidlá a traktory, neprevyšovala 30
o
. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlo kategórie S
s
.
(4)
Na motorovom vozidle kategórie M a N musí byť možnosť namontovať protisklzové reťaze
na kolesá hnacej nápravy (náprav). Ak sa použije protisklzová reťaz na dvojmontáži
kolies, musí byť zaručená taká konštrukcia vozidla a reťaze, aby nedochádzalo pri
jej použití k preťažovaniu vonkajších pneumatík v dvojmontáži. Priestor medzi kolesami
a podbehmi, karosériou, rámom vozidla a pod. musí byť taký veľký, aby pri celkovej
hmotnosti motorového vozidla bola dostatočná vôľa medzi pevnými časťami vozidla a
kolesami s protisklzovými reťazami.
(5)
Protisklzové reťaze sa musia dodávať s osvedčením o ich schválení, s návodom na montáž
a s uvedením rozmerov pneumatík, na ktoré sa môžu montovať.
(6)
Ustanovenia odseku 2, odseku 3 písm. a) až d) a odseku 4 sa nevzťahujú na motorové
vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972.
§ 21
Kolesá, pneumatiky a plné gumové obruče
(1)
Kolesá vozidla musia byť vybavené pneumatikami
34
)
a im zodpovedajúcimi ráfikmi, ak pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu vozidla
nie je určené inak. Pneumatiky sa musia pre každý typ vozidla voliť tak, aby ich konštrukcia,
vyhotovenie, rozmery a hustenie zodpovedali podmienkam prevádzky, najmä celkovej hmotnosti
vozidla (povoleným zaťaženiam pripadajúcim na nápravu) a jeho najvyššej konštrukčnej
rýchlosti, a aby pritom dosahovali čo najväčšiu životnosť a hospodárnosť prevádzky
vozidla. Na celom obvode a v celej šírke behúňa musia byť pneumatiky vybavené žliabkovaním
alebo zárezmi. Pneumatika na motorovom vozidle kategórie M
1
, M
2
, M
3
a N, ako aj na jeho prípojnom vozidle vyrobená alebo dovezená po 1. januári 1985 a
pneumatika motorového vozidla kategórie L vyrobená alebo dovezená po dni nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
35
)
Schválenie pneumatiky pre motorové vozidlo kategórie L môže byť nahradené technickým
protokolom.
35
)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
a vozidlo určené na prepravu nebezpečných vecí musia byť vybavené pneumatikami najmenej
o jeden stupeň vyššej rýchlostnej kategórie,
35
)
ako je najvyššia konštrukčná rýchlosť vozidla.
(2)
Na vozidle možno používať iba pneumatiky určené výrobcom vozidla a výrobcom pneumatík,
ak pri schválení technickej spôsobilosti typu vozidla nie je určené inak. Nosnosť
pneumatík nesmie byť nižšia, ako je hmotnosť vozidla pripadajúca na koleso (nápravu)
vozidla pri celkovej hmotnosti vozidla. Kategória rýchlosti pneumatík nesmie byť menšia
ako najväčšia konštrukčná rýchlosť vozidla. Vozidlo vybavené náhradným kolesom na
dočasné použitie alebo náhradnou pneumatikou na dočasné použitie musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
36
)
Vozidlo na prepravu nebezpečných vecí
37
)
musí byť vybavené pneumatikami, ktorých kategória rýchlosti je najmenej o jeden stupeň
vyššia, ako je kategória rýchlosti zodpovedajúca najväčšej konštrukčnej rýchlosti
vozidla.
(3)
Na vozidle nesmú byť okrem núdzového dôjdenia pneumatiky rôznych rozmerov a konštrukcií,
ak pri schválení technickej spôsobilosti nebolo určené inak. Na tej istej náprave
môžu byť použité iba zhodné pneumatiky.
(4)
Na účely tejto vyhlášky sa rozumie
a)
konštrukciou pneumatiky diagonálna, radiálna a zmiešaná (BIAS BELTED) konštrukcia,
b)
zhodnou pneumatikou pneumatika rovnakého rozmeru, konštrukcie, druhu dezénu a značky,
c)
druhom dezénu dezén letný, zimný (na oboch bokoch pneumatiky s označením M+S), univerzálny
a terénny.
(5)
Pneumatika musí byť vždy nahustená na tlak predpísaný výrobcom pneumatík v spolupráci
s výrobcom vozidla; pri dvojitej montáži kolies musia byť na hustenie vnútornej pneumatiky
ventily usporiadané a kolesá vyhotovené tak, aby sa tlak vzduchu v pneumatike dal
kedykoľvek ľahko upraviť alebo merať, a to zo strany vonkajšieho kolesa, bez demontáže
kolies alebo inej obťažnej manipulácie. Náhradná pneumatika musí byť nahustená na
tlak zodpovedajúci najväčšiemu husteniu pneumatík na vozidle.
(6)
Plášť pneumatiky nesmie mať na svojom vonkajšom obvode (oblasť koruny, boku a pätky
plášťa) trhliny ani poškodenia, ktoré obnažujú kordovú kostru alebo ju narúšajú. Činná
plocha plášťa pneumatiky v prevádzke musí mať po celom obvode a celej šírke vrchného
behúňa dezén s hĺbkou dezénových drážok alebo zárezov; vozidlá kategórie L
1
a L
2
najmenej 1 mm a vozidlá ostatných kategórií najmenej 1,6 mm.
(7)
Vzájomný rozdiel vonkajších priemerov jednotlivých nezaťažených pneumatík vo dvojitej
montáži nesmie byť väčší ako 1,5 % vonkajšieho priemeru.
(8)
Pneumatika sa môže obnovovať (protektorovať) len so súhlasom výrobcu pneumatík. Obnovená
(protektorovaná) pneumatika sa môže zaradiť iba do pôvodnej alebo nižšej rýchlostnej
kategórie a indexu nosnosti. Pri obnovovaní (protektorovaní) pneumatiky musia byť
splnené ustanovené podmienky.
38
)
Obnovený plášť pneumatiky sa nesmie použiť na prednej náprave motorového vozidla
kategórie M
2
a M
3
triedy II a III a na vozidle na prepravu nebezpečných vecí.
37
)
(9)
Pneumatika na motorovom vozidle kategórie M a N a na jeho prípojnom vozidle sa môže
opravovať len podľa ustanovených podmienok.
38
)
Na núdzové dôjdenie môže byť opravená svojpomocne pomocou schválených prípravkov
aplikovaných vstreknutím roztoku do pneumatiky alebo predvulkanizovanými opravnými
materiálmi bez demontáže plášťa. Všetky poškodené miesta na plášti musia byť opravené.
Do neopraveného bezdušového plášťa sa nemôže vkladať duša. Opravený plášť sa môže
použiť len v tej istej alebo v nižšej kategórii rýchlosti a v nosnostnej kategórii.
Pri zmene kategórií musí byť pôvodné označenie odstránené a nahradené novým trvalým
označením. Ak nemožno po oprave použiť plášť ako bezdušový, musí byť označenie TUBELESS
na obidvoch bočniciach odstránené. Použitie duše je povolené len pri drobných prepichoch
alebo drobných poškodeniach behúňa s následnou stratou tesnosti bezdušového plášťa.
(10)
Drážky dezénu pneumatík určených na motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
, N a O a označených výrobcom sa smú dodatočne prehĺbiť len spôsobom predpísaným výrobcom
pneumatík. Na obidvoch stranách bočnice pneumatiky musí byť vyznačený symbol s priemerom
najmenej 20 mm alebo nápis „REGROOVABLE“. Prehlbovanie drážok dezénu plášťov kategórie
M1 osobných automobilov nie je povolené.
(11)
Nie je povolené používať pneumatiky s protisklzovými hrotmi okrem vozidiel záchrannej
služby; tento zákaz sa vzťahuje aj na vozidlá v medzinárodnej premávke. Použitie protisklzových
reťazí alebo obdobných zariadení je prípustné
a)
aspoň na kolesá poháňanej nápravy (náprav),
b)
ak ide o motorové vozidlo so stálym pohonom všetkých náprav, aspoň na kolesá zadnej
nápravy (náprav),
c)
ak ide o motorové vozidlo s voliteľným pohonom náprav, aspoň na kolesá nápravy (náprav),
ktorých pohon nemožno vyradiť.
(12)
Špeciálne vozidlo s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 30 km.h
-1
môže byť výnimočne vybavené plnými gumovými obručami; hmotnosť vozidla pripadajúca
na 10 mm šírky základnej plochy obruče však nesmie byť väčšia ako 100 kg a hmotnosť
vozidla s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou do 8 km.h
-1
nesmie byť väčšia ako 125 kg.
§ 22
Pruženie vozidiel
Každé vozidlo okrem traktorov a vozidiel uvedených v tretej a siedmej časti, ktorých
konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 30 km.h
-1
, a vozidiel uvedených v štvrtej časti s najvyššou konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou
40 km.h
-1
musí byť odpružené. Odpruženie musí byť konštrukčne riešené tak, aby zabezpečovalo
vozidlu požadované jazdné vlastnosti, bez rezonancie vo frekvenčnej oblasti neprípustnej
pre ľudský organizmus z hľadiska znižovania pracovnej výkonnosti a pohodlia. Toto
ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlá uvedené do prevádzky predo dňom nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky.
§ 23
(1)
Karoséria vozidla a kabína vodiča musia byť konštruované tak, aby zaisťovali čo najväčšiu
mieru bezpečnosti. Motorové vozidlo kategórie M a N musí spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
39
)
(2)
Karoséria motorového vozidla kategórie M a kabína vodiča a obsluhy vozidiel ostatných
kategórií musia byť utesnené proti vnikaniu prachu, vody, výfukových plynov a iných
nečistôt. Spojenie s hnacími aj hnanými mechanizmami vozidla, ako aj s podvozkom musí
byť vyhotovené tak, aby sa hluk a vibrácia z nich prenášali do karosérie, kabíny vodiča
a na ovládacie mechanizmy vozidla v čo najmenšej miere. Hodnoty vibrácií nesmú prevýšiť
hodnoty ustanovené osobitným predpisom.
40
)
(3)
Priestor motora a priestor s akýmkoľvek iným zdrojom tepla, ako je napr. nezávislé
kúrenie, výfukové potrubie, musia byť oddelené od priestoru pre cestujúcich a pre
náklad buď pevnou stenou, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť karosérie, alebo vekom,
ktoré je s konštrukciou karosérie spoľahlivo spojené. Steny a veká, ktoré oddeľujú
priestor motora od priestoru pre cestujúcich a pre náklad, musia byť konštruované
a vyhotovené tak, aby nemohlo dôjsť k ich nasiaknutiu palivom, mastivom ani prostriedkami
na umývanie a aby ich horľavosť neprekročila 125 mm.min
-1
.
41
)
Na vonkajšom povrchu motora, ani v priestore motora sa nesmie usadzovať olej. Na
stenách motora ani v priestore motora nesmie byť olej ani iné horľavé materiály. Ustanovenie
tohto odseku sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlá ani na ložné priestory
motorových vozidiel, v ktorých je dostatočná vzdialenosť medzi drevenou dlážkou ložného
priestoru a motorom.
(4)
Ak sú v podlahe motorového vozidla otvory na prístup na obsluhu a údržbu podvozkových
a hnacích mechanizmov, ich kryty musia byť upravené tak, aby sa vylúčil akýkoľvek
nežiaduci zásah cez ne zvonku do vnútra karosérie.
(5)
Vozidlo podliehajúce evidencii musí mať vpredu aj vzadu vymedzený priestor na umiestnenie
evidenčného čísla. Motorové vozidlá musia mať tento priestor vpredu aj vzadu uprostred.
Vozidlá s výnimkou motorových vozidiel kategórie M a L a ich prípojných vozidiel môžu
mať priestor na umiestnenie evidenčného čísla vľavo.
(6)
Ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972.
§ 24
(1)
Vnútrajšok motorového vozidla určený pre vodiča a cestujúcich musí byť usporiadaný
tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu osôb pri obvyklej manipulácii s vozidlom a aby
prípadné poranenia pri neočakávanom prudkom zastavení alebo náraze boli vhodným vybavením
a vyhotovením obmedzené na najmenšiu mieru. Motorové vozidlo kategórie M
1
musí spĺňať z tohto hľadiska podmienky ustanovené osobitným predpisom.
42
)
Ustanovené podmienky sa vzťahujú primerane aj na ostatné kategórie motorových vozidiel.
Horľavosť materiálov použitých v interiéri vozidla nesmie byť väčšia ako 100 mm.min
-1
.
(2)
Vonkajší povrch vozidiel kategórie M, N a O nesmie mať špicaté ani ostré výčnelky
smerujúce von (okrem spojovacieho zariadenia na zadnej časti vozidla a spriahadla
električiek), ktoré by svojím tvarom, rozmermi alebo tvrdosťou zväčšovali nebezpečenstvo
poranenia osôb. Motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 1. januárom 1998, musí mať guľu
spojovacieho zariadenia odnímateľnú. Ak nie je zapojený príves, musí byť odnímateľná
časť ťažného zariadenia odňatá z vozidla alebo sklopená tak, aby neprevyšovala vonkajší
obrys vozidla. Časti smerujúce von, ktoré by mohli zachytiť ostatných účastníkov cestnej
premávky, musia byť vybavené ochrannými lištami alebo obdobným zariadením. Používanie
krídlových matíc nábojov kolies a ich okrasných napodobenín nie je dovolené.
(3)
Vozidlo kategórie M
1
, N a O musí z hľadiska vonkajších výčnelkov spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
43
)
Ustanovené podmienky pre kabínu motorového vozidla kategórie N platia obdobne aj
pre kabínu motorového vozidla kategórie M
2
a M
3
.
(4)
Pri dodatočnej montáži schváleného príslušenstva musia byť dodržané podmienky ustanovené
v odsekoch 1 až 3.
(5)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na motorové vozidlo
kategórie M
1
, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972, a na vozidlo kategórie
N, O, M
2
a M
3
, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.
§ 25
(1)
Kabína vodiča motorového vozidla kategórie M a N musí mať najmenej túto vnútornú
svetlú šírku
a)
jednomiestna kabína ............................
750 mm,
b)
dvojmiestna kabína ............................
1 250 mm,
c)
trojmiestna kabína ..............................
1 700 mm,
d)
trojmiestna kabína a dvojmiestna
 
 
kabína s lôžkom (lôžkami) ....................
1 900 mm.
(2)
Motorové vozidlo rýchlej zdravotníckej pomoci musí mať svetlú výšku priestoru určeného
na prepravu pacienta najmenej 1 700 mm.
(3)
Vozidlo kategórie N a O s valníkovou, skriňovou alebo sklápacou karosériou musí mať
umožnené odistenie a zaistenie, otváranie a uzatváranie bočníc, zadných čiel alebo
dvier a ich sklápanie umožnené tak, aby akákoľvek ručná manipulácia s nimi bola ľahká.
Vozidlo so sklápacou karosériou môže mať otváranie a zatváranie zadného čela a bočníc
automatické alebo ovládané z miesta vodiča. Sklápacia karoséria musí byť konštrukčne
vybavená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému pohybu. Bočnica musí byť konštrukčne
vyhotovená tak, aby bola zabezpečená proti samovoľnému otváraniu a odolná proti bočným
deformáciám spôsobujúcim zmenu vonkajšieho obrysu vozidla. Pri ručnej manipulácii
so zadným čelom alebo s bočnicou nesmie ovládacia sila v ktorejkoľvek polohe prevyšovať
245 N.
(4)
Kabína motorového vozidla kategórie M
1
musí byť z hľadiska ochrany vodiča a cestujúcich riešená tak, aby nedošlo k ich poraneniu
pri brzdení alebo náraze posunom batožín z batožinového priestoru.
(5)
Ochranná priečka, ktorá oddeľuje priestor kabíny od ložného priestoru, pri motorovom
vozidle kategórie M
1
s nedelenou skriňovou karosériou musí
a)
siahať až do výšky 500 mm nad bod H a musí byť vyhotovená z plného materiálu,
b)
umožňovať výhľad vnútorným spätným zrkadlom, ak ho vozidlo má.
31
)
(6)
Motorové vozidlo kategórie N s nedelenou skriňovou karosériou musí byť za posledným
radom sedadiel vybavené pevnou priečkou, ktorá oddeľuje priestor pre vodiča a cestujúcich
od ložného priestoru. Priečka musí siahať do výšky najmenej 500 mm nad bod H a od
podlahy priestoru pre náklad a musí byť vyhotovená z plného materiálu. Nad túto výšku
musí byť priečka vo vyhotovení, ktoré zabraňuje vniknutie predmetov 50 mm x 50 mm
a väčších do priestoru pre cestujúcich. V priestore pre náklad môžu byť dvere s oknami.
Okná v stenách musia byť umiestnené tak, aby ich dolný okraj bol vyššie ako 900 mm
od podlahy.
(7)
Vozidlo určené alebo použité na prepravu stĺpov alebo tyčového materiálu, klád, rúr
a pod. okrem doskového alebo hranovaného reziva, ktoré posunom pri náhlom prudkom
zabrzdení alebo náraze môžu ohroziť bezpečnosť osôb v kabíne vodiča, musí byť skonštruované
a vybavené tak, aby samo alebo jeho ochranné zariadenie spĺňalo tieto podmienky
a)
musí udržať rovnomerne rozloženú silu zodpovedajúcu 7 850 N každej aj začatej tony
nákladu vozidla,
b)
musí zabrániť aspoň v rozsahu celej šírky a celej výšky kabíny vodiča posunu nákladu
vozidla smerom ku kabíne.
(8)
Pri preprave tyčového alebo rúrkového železného materiálu možno použiť na vnútornej
strane čela nákladného priestoru vozidla alebo na ochranné zariadenie oceľový plech
s minimálnou hrúbkou 5 mm.
(9)
Motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
so sklápacou karosériou musí mať priestor medzi kabínou vodiča a korbou chránený ochranným
zariadením; motorové vozidlo kategorie N
3
určené na prácu pod rýpadlom a na nakladanie kameňov a pod. musí mať chránenú aj kabínu
vodiča. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlo, ktoré má v tomto priestore umiestnené
zariadenie na zdvíhanie bremena.
(10)
Ustanovenia odsekov 3 a 7 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 2, 4 až 6 sa nevzťahujú na
motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená predo dňom nadobudnutia
účinnosti tejto vyhlášky.
§ 26
(1)
Minibus a midibus (
príloha č. 1
) musia z hľadiska konštrukcie, vyhotovenia a vybavenia okrem samoobslužného otvárania
dvier spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
44
)
Obdobne sa postupuje, ak ide o autobusy, ktoré pri prvej evidencii, počínajúc 1.
januárom 1998, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
15
)
Tento predpis sa vzťahuje aj na osobné autobusové prívesy.
(2)
V autobusoch triedy I a triedy II a v trolejbusoch vyrobených po 1. januári 1985
musí byť vytvorený priestor na bezpečnú prepravu detského kočíka alebo vozíka pre
telesne postihnuté osoby (v neskladacom vyhotovení) vrátane vhodného zariadenia zabraňujúceho
samovoľnému pohybu. Na dobre viditeľnom mieste vnútri týchto vozidiel musí byť vyznačený
počet miest na sedenie a počet miest na státie.
(3)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
a osobný autobusový príves musia mať minimálnu plochu rovnej podlahy na jedno miesto
a)
na státie 0,125 m
2
pri vozidle triedy I, 0,150 m
2
pri vozidle triedy II a III,
b)
na sedenie 0,315 m
2
vo všetkých autobusoch a osobných autobusových prívesoch.
(4)
Plocha podľa odseku 3 pre jednu osobu má tvar pravouhlého štvoruholníka, pri ktorom
pomer kratšej strany k dlhšej nie je väčší ako 1:1,2; miesta na sedenie môžu byť aj
nad podbehmi kolies. Na dobre viditeľnom mieste vnútri vozidla musí byť vyznačený
počet miest na sedenie a počet miest na státie.
(5)
Minibus, autobus a osobný autobusový príves musia mať podľa obsaditeľnosti núdzové
východy, a to najmenej
a)
tri, ak je obsaditeľnosť od 9 do 16 cestujúcich (minibus),
b)
štyri, ak je obsaditeľnosť od 17 do 30 cestujúcich,
c)
päť, ak je obsaditeľnosť od 31 do 45 cestujúcich,
d)
šesť, ak je obsaditeľnosť od 46 do 60 cestujúcich,
e)
sedem, ak je obsaditeľnosť od 61 do 75 cestujúcich,
f)
osem, ak je obsaditeľnosť od 76 do 90 cestujúcich,
g)
deväť, ak je obsaditeľnosť nad 90 cestujúcich.
(6)
Ak je obsaditeľnosť vyššia ako 22 cestujúcich, únikový priechod môže nahradiť jeden
z požadovaného počtu núdzových východov. Núdzové východy musia byť rozmiestnené tak,
aby okrem prípadných dvier v zadnej stene vozidla bol na každom boku vozidla rovnaký
počet núdzových východov. Na pravom boku vozidla môže byť o jeden núdzový východ menej,
ak už je núdzový východ v zadnej stene vozidla. Každý núdzový východ musí byť vybavený
zreteľným nápisom „Núdzový východ“ alebo piktogramom na mieste dobre viditeľnom vnútri
aj na vonkajšej strane karosérie; pri každom ovládači núdzového východu musí byť stručný
a jasný návod na jeho otvorenie. Časti kĺbového autobusu sa pokladajú za samostatné
vozidlo.
(7)
Medzimestský autobus môže byť vybavený strešným nosičom nákladov, ktorý musí mať
na všetkých stranách bezpečné zábradlie vysoké najmenej 0,25 m. Na strešný nosič nákladov
musí byť bezpečný prístup zo zadnej časti alebo z pravej strany vozidla.
(8)
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo schválené
pred dňom účinnosti tejto vyhlášky.
§ 27
Sedadlá a lôžka vozidiel
(1)
Sedadlo pre vodiča motorového vozidla musí byť skonštruované tak, aby sa vodič počas
jazdy čo najmenej psychicky a fyzicky unavoval;
41
)
obdobne to platí aj pre sedadlá cestujúcich. Sedadlo motorového vozidla kategórie
M musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
45
)
Ustanovené podmienky sa primerane vzťahujú aj na sedadlá vozidiel ostatných kategórií.
(2)
Sedadlo pre vodiča motorového vozidla musí mať šírku činných plôch najmenej 450 mm
a jeho sedacia plocha musí mať hĺbku najmenej 400 mm. Sedadlo pre cestujúcich musí
mať šírku a hĺbku činných plôch sedacej plochy pre 1 osobu najmenej 400 mm. To sa
nevzťahuje na športovú modifikáciu vozidla kategórie M a na vozidlo kategórie L.
(3)
Sedadlo vodiča motorových vozidiel s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musí
byť samostatné a odpružené. Tuhosť odpruženia sedadla musí byť nastaviteľná podľa
hmotnosti vodiča a odpruženie sedadla musí byť zladené s odpružením vozidla do celku.
Sedadlo musí byť nastaviteľné v pozdĺžnom smere v rozsahu najmenej 100 mm, vo zvislej
rovine musí byť nastaviteľné v rozmedzí najmenej 80 mm s výnimkou sedadiel, ktorých
posuv v pozdĺžnom smere je väčší ako 100 mm, a musí byť zabezpečené dosiahnutie najpriaznivejších
uhlov telesných častí vodiča. Vozidlo, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 3,5 t,
okrem motorových vozidiel kategórie L a ich modifikácií musí mať samostatné sedadlo
vodiča rozsah nastavenia buď v zvislom smere 80 mm a v pozdĺžnom smere 100 mm, alebo
v pozdĺžnom smere aspoň v rozsahu 150 mm.
(4)
Sklon operadla vodiča a sedadiel vedľa sediacich spolujazdcov musí byť s ohľadom
na najpriaznivejšiu fyziologickú polohu sediacej osoby nastaviteľný a umožňovať nastavenie
oproti vertikále smerom dozadu
a)
na motorovom vozidle kategórie M
1
v rozsahu 19
o
až 25
o
,
b)
na motorovom vozidle kategórie M
2
, M
3
a N v rozsahu 14
o
až 25
o
.
(5)
Pri sklone operadla 22
o
nesmie byť uhol medzi plochou na sedenie a operadlom sedadla menší ako 95
o
. Sedacia plocha sedadla musí byť na dosiahnutie potrebnej stability sedenia sklonená
dozadu pod uhlom najmenej 2
o
od horizontály.
(6)
Sklopné sedadlo a sklopné operadlo sedadla musia byť vybavené samočinne blokovaným
mechanizmom skonštruovaným tak, aby sa zamedzilo uvoľnenie operadla alebo sedadla
pri spomalení 20 g v smere pozdĺžnej osi vozidla. Rovnako musí byť skonštruované ovládacie
zariadenie tohto mechanizmu a musí byť ľahko prístupné osobe sediacej na tomto sedadle
alebo osobe sediacej za týmto sedadlom.
(7)
Motorové vozidlo kategórie M
1
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
29
)
Ovládacie pedále spojky a prevádzkovej brzdy motorového vozidla kategórie M
2
, M
3
a N musia byť umiestnené tak, aby
a)
medzi nimi prechádzala pozdĺžna stredná zvislá rovina sedadla, vzdialenosti stredov
nášľapných plôch týchto pedálov od uvedenej roviny neprekročili 180 mm a súčet vzdialeností
stredov od uvedenej roviny neprevýšil 320 mm,
b)
medzi vnútornou časťou karosérie alebo kabíny vodiča priliehajúcou k spojkovému pedálu
a odvrátenou hranou nášľapnej plochy tohto pedála bol aspoň v rozsahu plného zdvihu
pedála a najmenej 100 mm nad ním voľný priestor široký najmenej 130 mm,
c)
medzi vnútornou časťou karosérie alebo kabíny vodiča priliehajúcou k brzdovému a
akceleračnému pedálu (napríklad kryt motora, prevodovky) a k nej privrátenou hranou
nášľapnej plochy brzdového pedála bol aspoň v rozsahu plného zdvihu pedála a najmenej
100 mm nad ním voľný priestor široký najmenej 140 mm,
d)
medzi susednými hranami nášľapných plôch pedálov spojky a brzdy nebola vzdialenosť
menšia ako 50 mm, pedálov brzdy a akcelerácie menšia ako 60 mm a pedálov spojky a
akcelerácie menšia ako 150 mm,
e)
os venca volantu nebola vyosená oproti pozdĺžnej rovine súmernosti sedacej plochy
viac ako o 30 mm.
(8)
Motorové vozidlo kategórie M a N musí mať dostatočný priestor na odpočinok ľavej
nohy vodiča pri vedení vozidla v uvoľnenej polohe.
(9)
Vnútrajšok kabíny vodiča alebo karosérie vozidla musí byť skonštruovaný tak, aby
a)
vzdialenosť medzi bodom H a stropom meraná na priamke idúcej týmto bodom a sklonenej
o 8
o
od vertikály smerom dozadu pri najnižšej polohe sedadla výškovo nastaviteľného a
v zadnej krajnej polohe určenej výrobcom na sedenie bola najmenej
1.
820 mm, ak ide o kategóriu vozidla M
1
okrem jeho športových modifikácií N
1
, L
2
a L
5
,
2.
1 000 mm, ak ide o kabínu vodiča vozidiel ostatných kategórií,
b)
okolo volantu bol voľný priestor široký najmenej 100 mm, meraný v rovine venca volantu,
c)
vo výške lakťov vodiča
46
)
musí byť voľný ovládací priestor vodiča široký najmenej 640 mm symetricky k sedadlu
vodiča, a to v celom rozsahu polôh sedadla určených výrobcom,
d)
motorové vozidlo kategórie M
1
malo vzdialenosť povrchu zaťaženého operadla sedadla od venca volanta najmenej 380
mm a vozidlo ostatných kategórií najmenej 350 milimetrov
28
)
,
e)
motorové vozidlo kategórie M
1
malo spodný okraj volanta vzdialený od povrchu nezaťaženej sedacej plochy sedadla
pri všetkých polohách nastavenia sedadla najmenej 120 mm a vozidlo ostatných kategórií
okrem sedacích plôch sedadiel, ktorých konštrukcia a odpruženie umožňujú ľahko sa
na sedadlo posadiť a odísť z neho, najmenej 180 mm,
f)
rukoväť zaraďovacej páky prevodovky nebola svojím horným okrajom v jednotlivých pracovných
polohách nižšie ako povrch vodičovho sedadla zaťaženého figurínou s hmotnosťou 75
kg a nastaveného do najvyššej a krajnej zadnej polohy určenej výrobcom vozidla na
sedenie,
g)
okolo rukoväti ovládacích pák (páky prevodových mechanizmov, uzáveru diferenciálu,
parkovacej, núdzovej a odľahčovacej brzdy) vo všetkých pracovných polohách bol voľný
priestor najmenej 70 mm všetkými smermi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na ovládače
vzduchových a hydraulických rozvádzačov, a ak ide o vozidlo kategórie M
1
, na rukoväte ovládacích pák za podmienky, že ich možno rýchlo a bezpečne uchopiť.
(10)
Sedadlo motorového vozidla kategórie M
1
a N a sedadlo pre vodiča a pre spolujazdca motorového vozidla kategórie M
2
a M
3
triedy II a triedy III a sedadlá pre cestujúcich v autobuse triedy III uvedené do
prevádzky počnúc 1. júlom 1997 musia byť vybavené opierkami hlavy. Opierky hlavy musia
spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
47
)
Ak je opierka hlavy integrálnou časťou sedadla schváleného ako celok, musí spĺňať
podmienky ustanovené osobitným predpisom,
48
)
nemusí byť vybavená štítkom výrobcu s vyznačením homologizácie. To sa vzťahuje aj
na odnímateľné alebo výsuvné vyhotovenie opierky hlavy. Pre zadné sedadlo vozidla
kategórie M
1
s výškou operadiel najmenej 700 mm sa opierky hlavy pri schvaľovaní technickej spôsobilosti
typu vozidla do 1. júla 1997 a pri vozidle uvedenom do prevádzky po prvý raz do 1.
júla 1998 nevyžadujú. Tieto ustanovenia sa nevzťahujú na nesamostatné stredné sedadlo
vozidla kategórie M
1
a N
1
a na núdzové sedadlo, ktoré svojimi rozmermi nespĺňa ustanovené požiadavky a môže
byť využité na príležitostnú prepravu osôb.
(11)
Sedadlo vozidla, za ktorým sa nachádzajú ďalšie miesta na sedenie, musí byť vyhotovené
najmä v hornej časti operadla tak, aby nemohlo zvýšiť nebezpečenstvo alebo vážnosť
zranenia cestujúcich; sedadlo vozidla kategórie M
1
musí spĺňať ustanovené podmienky.
46
)
(12)
V autobuse a v osobnom autobusovom prívese musí sedadlo vyhradené pre telesne postihnuté
osoby spĺňať tieto podmienky
a)
pred každým takýmto sedadlom musí byť voľný priestor najmenej 600 mm v smere sedenia,
b)
ak sú také sedadlá umiestnené oproti sebe, musí byť voľný priestor najmenej 1 200
mm.
(13)
Čalúnenie a poťahový materiál použité v interiéri vozidla musia byť na ploche styku
s telom človeka hygienicky nezávadné a priedušné. Priedušnosť materiálu vodnou parou
musí byť na sedadle
a)
motorového vozidla kategórie M
1
najmenej 120 g.m
-2
.h
-1
,
b)
pre vodiča a ostatných členov osádky motorového vozidla kategórie M
2
, M
3
a N najmenej 150 g.m
-2
.h
-1
,
c)
pre cestujúcich v motorovom vozidle kategórie M
2
a M
3
okrem mestského a medzimestského autobusu najmenej 120 g.m
-2
.h
-1
.
(14)
Čalúnenie a poťahový materiál musia odolávať bežným dezinfekčným prostriedkom a krátkodobo
aj palivu a mastivu. Poťah sedadla a jeho operadla priamo vystavený poveternostným
vplyvom musí byť vyhotovený z materiálu, ktorý nesaje vodu.
(15)
Pevné lôžko v kabíne vodiča motorového vozidla kategórie N a v motorovom vozidle
kategórie M
2
a M
3
nesmie mať menšie rozmery ako 550 x 900 mm a svetlá výška nad nezaťaženým lôžkom nesmie
byť menšia ako 550 mm. Lôžko musí byť vybavené zábranou proti vypadnutiu ležiacej
osoby.
(16)
Ustanovenia odsekov 1 až 15 sa nevzťahujú na zvláštne motorové vozidlo uvedené v
šiestej časti tejto vyhlášky a na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená
pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky
pred 1. januárom 1986, ustanovenia odsekov 7, 9 a 11 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého
technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 12
sa nevzťahuje na vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom 1985.
§ 28
Dlážka a bočnice karosérie vozidla
(1)
Dlážka, dlážková krytina a bočnice karosérie vozidla, ak sú z dreva alebo iného horľavého
materiálu, musia byť v mieste, ktoré môže byť vystavené vysokej teplote pri poruche
funkčnej časti vozidla (nezávislého kúrenia, pneumatiky a pod.), chránené ohňovzdorným
materiálom. Materiál dlážky, dlážkovej krytiny a bočníc musí krátkodobo odolávať aj
palivu, mastivu, vode a bežným dezinfekčným prostriedkom.
(2)
Bočnice karosérie vozidla musia priliehať k dlážke. Veká v dlážke musia byť tesné,
a ak nimi prechádza pohyblivý mechanizmus, musí byť riadne utesnený proti vniknutiu
prachu, nečistoty a hluku. Pohyblivým mechanizmom sa rozumie napríklad pedál, stĺpik
riadenia, páka zaraďovania, páka ručnej brzdy a pod.
(3)
Dlážka, bočnice karosérie vozidla a ich prípadná krytina, poťah a rohož musia byť
riešené tak, aby sa dali ľahko čistiť. Dlážka karosérie vozidla kategórie M
2
a M
3
musí byť potiahnutá krytinou alebo rohožou zabraňujúcou pošmyknutiu. Priechody v kĺbovom
autobuse musia byť vyhotovené tak, aby po nich mohli cestujúci počas jazdy bezpečne
prechádzať a stáť na nich.
(4)
Dlážka a bočnice karosérie vozidla musia byť zhotovené bez špár. Dlážka vozidla so
sklápacou karosériou, ak karoséria nie je celokovová, musí byť oplechovaná.
§ 29
Dvere, dverné závesy a uzávery
(1)
Dvere vozidla musia byť pri zavretí zaistené tak, aby sa za jazdy samovoľne neotvorili,
ani aby nemohli byť neúmyselne otvorené. Bočné jednokrídlové dvere musia mať dverné
závesy vpredu v smere jazdy. Táto podmienka sa nevzťahuje na vozidlá kategórie T a
S
s
, ktoré majú kabínu vodiča alebo obsluhy z každej strany najmenej o 200 mm užšiu,
ako je najväčšia šírka vlastného vozidla. Systém dverných závesov a uzáverov bočných
dvier vozidla kategórie M
1
a N
1
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
49
)
Tieto podmienky sa obdobne vzťahujú aj na systémy dverných závesov a uzáverov bočných
dvier vozidiel ostatných kategórií.
(2)
Zavreté dvere vozidla nesmú spôsobovať zvýšený hluk počas jazdy; dvere, dverné závesy
a uzávery musia byť vyhotovené tak, aby pri ich zatváraní nevznikali rušivé zvuky.
(3)
Dvere určené na nastupovanie do kabíny a vystupovanie z kabíny pre vodiča alebo cestujúcich
musia mať zabezpečenie proti otvoreniu zvonku dvoma jasne rozlíšiteľnými polohami
ovládateľnými zvnútra vozidla. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na núdzové dverné východy
vozidiel kategórie M
2
a M
3
a pre dvere týchto vozidiel, ktoré sa diaľkovo ovládajú z miesta vodiča a ktoré musia
mať automatické zaistenie proti otvoreniu.
(4)
Vstupné dvere k miestu vodiča a cestujúcich musia mať svetlú šírku nástupného priestoru
najmenej 650 mm;
50
)
toto ustanovenie sa nevzťahuje na športovú modifikáciu vozidla kategórie M
1
a T a na zvláštne motorové vozidlá uvedené v šiestej časti. Autobus a osobný autobusový
príves musia mať z vonkajšej strany vozidla na dobre viditeľnom mieste označené dvere
určené na nástup pre telesne postihnuté osoby a sedadlá vyhradené pre ne (
§ 27 ods. 11
), ak sú dvere určené na nástup osôb s detským kočíkom a vozíkom pre telesne postihnutých
do priestoru vyhradeného pre nich (
§ 26 ods. 2
).
(5)
Autobus a osobný autobusový príves musia mať delené dvere riešené tak, aby cestujúci
pri nastupovaní alebo vystupovaní neprišiel do styku s ich vonkajšou stenou; ak sú
pridržiavacie tyče na uľahčenie vystupovania a nastupovania pripevnené na dverách,
musia byť na ich vnútornej stene. Autobus a osobný autobusový príves vyrobené počínajúc
1. januárom 1985 nesmú mať pridržiavacie tyče umiestnené ďalej ako 200 mm od roviny
vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla v mieste 1 000 mm nad povrchom vozovky.
(6)
Ak sa dvere autobusu a osobného autobusového prívesu diaľkovo ovládajú z miesta pre
vodiča, zariadenie na diaľkové ovládanie dvier musí spoľahlivo pracovať aj za nepriaznivých
poveternostných podmienok a za teploty až –15
o
C. Ak je to potrebné, dvere sa musia dať otvoriť aj ručne, ak nie sú zaistené. Ak
sú dvere v pohybe, musia sa dať zastaviť silou 147 N.
(7)
Diaľkovo ovládané dvere autobusov triedy I a triedy II musia mať špáru medzi uzatváracími
dielcami vyhotovenú tak, aby nemohlo dôjsť k poraneniu prstov ruky cestujúceho a aby
súčasne bola zaručená potrebná tesnosť.
(8)
Otvorenie alebo zavretie dvier autobusu a osobného autobusového prívesu musí vodičovi
spoľahlivo oznámiť optické znamenie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na vozidlo, ktoré
je vybavené zariadením zamedzujúcim rozjazd vozidla s otvorenými dverami.
(9)
Zadné a bočné dvere v celkom otvorenom stave skriňovej karosérie nesmú presahovať
obrys vozidla viac ako o vlastnú hrúbku dverí.
(10)
Ustanovenia vzťahujúce sa na autobusy sa vzťahujú aj na autobusové prípojné vozidlo.
(11)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 1960. Ustanovenia odseku 1 poslednej vety a odsekov 3, 4, 6 a 9 sa nevzťahujú
na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie
odseku 5 poslednej vety sa nevzťahuje na vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom
1985.
§ 30
Zariadenie na nastupovanie a vystupovanie
(1)
Kabína pre vodiča a karoséria vozidla kategórie M musia umožňovať pohodlný a bezpečný
nástup a výstup z neho. Ak ide o vozidlo kategórie N, najnižší nástupný a výstupný
schodík do kabíny vodiča a spolujazdca pri pohotovostnej hmotnosti vozidla nesmie
byť vyššie ako 500 mm nad rovinou vozovky. Ak ide o terénne vozidlo a vozidlo so sklápacou
karosériou kategórie N, pri rovnakých podmienkach je prípustná výška 650 mm. Schodík
musí byť vyhotovený tak, aby v čo najväčšej miere zabraňoval skĺznutiu pri nastupovaní
a vystupovaní. Náboje kolies a ráfiky kolies sa nepovažujú za zariadenie na nastupovanie
a vystupovanie.
(2)
Držadlo na nastupovanie a vystupovanie na vozidle kategórie N
2
a N
3
musí byť umiestnené tak, aby jeho spodný okraj neprevyšoval 1 650 mm nad povrchom
vozovky.
(3)
Trolejbus a iné vozidlo na elektrický pohon musia mať nástupné a výstupné schodíky
a držadlá elektricky odizolované od skrine karosérie.
(4)
Vozidlo kategórie N a jeho prípojné vozidlo okrem vozidla so sklápacou karosériou
musia mať zariadenie na bezpečný vstup na ložnú plochu alebo na ložný priestor a výstup
z nich, ak výška ich dlážky nad vozovkou prevyšuje 650 mm pri pohotovostnej hmotnosti
vozidla. Toto vozidlo vo vyhotovení na použitie plachty na ochranu prepravovaného
nákladu musí umožňovať bezpečnú manipuláciu s plachtou a s nosnou konštrukciou na
plachtu.
(5)
Vstupné dvere vozidla kategórie N a O so skriňovou karosériou musia byť vybavené
pevným alebo snímateľným zariadením na bezpečný a pohodlný vstup a výstup.
(6)
Ak je autobus vybavený rebríkom na výstup na strechu a zostup z nej, musí byť rebrík
na pravom boku alebo na zadnej časti autobusu; ak je rebrík umiestnený na boku autobusu,
musí byť odnímateľný, ak presahuje vonkajší obrys vozidla.
(7)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 1973. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky
pred 1. januárom 1985.
§ 31
Nádrž na palivo
(1)
Nádrž na kvapalné palivo (automobilový benzín alebo motorová nafta) musí byť tesná
a odolávať pretlaku najmenej 30 kPa, vzdorovať vonkajšej i vnútornej korózii a spoľahlivo
odolávať namáhaniam vznikajúcim za všetkých prevádzkových podmienok vozidla. Musí
byť vyhotovená a umiestnená tak, aby z nej palivo pri šikmej polohe vozidla, počas
jazdy v zákrute alebo pri náraze, pri ktorom nedošlo k prevráteniu vozidla alebo k
porušeniu vlastnej nádrže, nevytekalo. Dielce spájkované na mäkko na nádrži musia
byť súčasne prinitované, priskrutkované alebo inak bezpečne pripevnené. Na vozidlo
môžu byť inštalované iba nádrže v schválenom vyhotovení.
(2)
Pretlak v nádrži na kvapalné palivo, ktorý presahuje hodnotu prevádzkového tlaku,
sa musí znižovať vhodným samočinným zariadením (otvormi, bezpečnostnými ventilmi a
pod.). Plniace a odvetrávacie otvory musia byť vyvedené mimo uzavretých priestorov
vozidla tak, aby sa výpary nemohli zhromažďovať v uzavretých priestoroch (napr. v
batožinovom priestore). Odvzdušňovací otvor musí byť ľahko prístupný na čistenie a
nesmie ním vnikať do nádrže nečistota a pri údržbe a umývaní vozidla ani voda.
(3)
Nádrž na kvapalné palivo na vozidle kategórie M
1
musí z hľadiska ochrany proti vzniku požiaru spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
51
)
Tieto podmienky sa obdobne vzťahujú aj na kategórie vozidiel a na palivové nádrže
nezávislého vykurovania.
(4)
Plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo musí byť ľahko prístupný a dimenzovaný tak,
aby ju bolo možné bez ťažkostí ručne plniť z nádoby na rezervné palivo. Pri plnení
nádrže palivom nesmie dôjsť, okrem jednostopových motorových vozidiel, ani pri preliatí
nádrže k poliatiu horúcich častí vozidla, výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva.
Vozidlo so zážihovým motorom určené výrobcom len na prevádzku na bezolovnatý benzín
musí mať plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo chránený proti možnosti natankovania
olovnatého benzínu. Plniaci otvor nádrže na kvapalné palivo vozidla kategórie L
3
, L
4
, L
5
, M a N musí byť vybavený zaisťovacím zariadením proti odcudzeniu alebo proti znehodnoteniu
jej obsahu nepovolanou osobou.
(5)
Plniace potrubie nádrže na kvapalné palivo s výnimkou nádrže na kvapalné palivo nezávislého
vykurovania a nádrže jednostopových motorových vozidiel musí mať vozidlo vyhotovené
tak, aby nedochádzalo k spätnému vystrekovaniu paliva pri plnení v čerpacej stanici
a)
na vozidle kategórie M
1
a N
1
rýchlosťou najmenej 75 l.min
-1
,
b)
na vozidle ostatných kategórií rýchlosťou najmenej 150 l.min
-1
.
(6)
Nádrž na kvapalné palivo nesmie byť umiestnená v kabíne pre vodiča a obsluhu, v priestore
pre cestujúcich, pre náklad alebo pre batožinu a v priestore motora vozidla; nádrž
vrátane potrubia musí byť od týchto priestorov okrem priestorov pre náklad na motorovom
vozidle kategórie N, ktoré sú dostatočne vzdialené od drevenej dlážky ložného priestoru
a palivovej nádrže, oddelená pevnou stenou z nehorľavého materiálu, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť konštrukcie karosérie alebo je s touto konštrukciou pevne a vodotesne spojená.
Motorové vozidlo kategórie M
1
nemusí mať nádrž oddelenú od batožinového priestoru pevnou stenou za predpokladu,
že pri poruche nádrže (po náraze a pod.) nemôže palivo vytiecť do batožinového priestoru.
(7)
Motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
musí mať v nádrži na kvapalné palivo núdzovú zásobu paliva, ktorá umožní prejsť najmenej
50 km a najmenej 100 km pri motorovom vozidle kategórie M
2
, M
3
a N
2
, N
3
. Motorové vozidlo kategórie M a N musí byť vybavené palivomerom a núdzovú zásobu
paliva musí vodičovi jednoznačne a zreteľne signalizovať optické svetelné zariadenie
umiestnené v zornom poli vodiča. Rôznofarebné vyhotovenie ukazovateľa palivomeru sa
nepovažuje za optické svetelné zariadenie.
(8)
Nádrž na kvapalné palivo jednostopového vozidla musí mať také zariadenie na núdzovú
zásobu paliva, ktoré umožní prejsť s vozidlom najmenej 30 km. Po spotrebovaní hlavnej
zásoby paliva musí byť táto núdzová zásoba paliva jednoznačne a zreteľne vodičovi
signalizovaná.
(9)
Nádoba na rezervné palivo musí byť vyhotovená tak, aby palivo pri nijakej polohe
nádoby nemohlo vytekať. Nádoba vo vozidle musí byť umiestnená tak, aby nepresahovala
alebo netvorila obrys vozidla a aby bola od rovín vymedzujúcich najväčšiu šírku vozidla
vzdialená najmenej 150 mm a od roviny vymedzujúcej dĺžku vozidla vpredu alebo vzadu
najmenej 250 mm.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 prvej vety sa nevzťahuje na
vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie
odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1976. Ustanovenie
odseku 7 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 1985.
§ 32
Palivové potrubie
(1)
Celistvosť a tesnosť palivového potrubia nesmú byť porušiteľné vibráciami a krutovým
alebo ohybovým namáhaním prenášaným z vozidla v normálnych prevádzkových podmienkach;
potrubie musí byť zároveň chránené pred mechanickým poškodením. Rúrkové spoje musia
byť skrutkované alebo spájkované na tvrdo. Možno použiť aj palivu vzdorujúce pružné
hadice z ťažko horľavých materiálov, ktorých presuvné spojenie s rúrkami musí zabezpečovať
tesnosť za všetkých prevádzkových podmienok.
(2)
Palivové potrubie a všetky mechanizmy, ktorými palivo prechádza, musia byť chránené
pred nadmerným teplom; je neprípustné, aby palivo z potrubia, prípadne zo zariadení
namontovaných v jeho okruhu odkvapkávalo a odparovalo sa na horúce časti vozidla,
výfukové potrubie a elektrické zariadenie vozidla.
(3)
Motorové vozidlo, v ktorom sa palivo dostáva z nádrže ku karburátoru alebo k vstrekovaciemu
čerpadlu vlastným spádom, musí mať pri nádrži na kvapalné palivo uzatváracie ľahko
prístupné a ľahko obsluhovateľné zariadenie na prerušenie dodávky paliva z miesta
vodiča.
(4)
Vozidlo kategórie M
2
a M
3
nesmie mať palivové potrubie v priestore pre cestujúcich ani v priestore pre vodiča;
v týchto vozidlách sa palivo nesmie dostávať vlastným spádom alebo pretlakom z palivovej
nádrže.
§ 33
Trecie a tesniace materiály
Na dielce, súčiastky, celky a skupiny používané alebo určené pre motorové vozidlo
alebo pre prípojné vozidlo sa nesmú používať materiály obsahujúce azbest, a to na
a)
trecie materiály podliehajúce opotrebeniu pri schválení technickej spôsobilosti nového
vozidla kategórie L, M, N, O, T a S
s
vrátane náhradných dielcov dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
b)
tesniace a izolačné materiály používané alebo určené pre vozidlo kategórie L, M,
N, O, T a S
s
vrátane náhradných dielcov pri schválení technickej spôsobilosti nového vozidla dňom
nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
c)
všetky trecie, tesniace a izolačné materiály pre náhradnú potrebu, počnúc 1. júlom
1997.
§ 34
Prevádzkové hmoty
(1)
Na pohon vozidla a na plnenie mazacích, chladiacich a obdobných systémov sa môžu
používať len prevádzkové hmoty, ktoré z hľadiska limitov znečisťovania ovzdušia a
ochrany životného prostredia schválil orgán štátnej správy životného prostredia.
(2)
Ak výrobca motora súhlasí, možno na pohon vznetového motora vozidla použiť metylestery
repkového oleja (biologické palivo).
(3)
Stlačený zemný plyn, bioplyn (ďalej len „CNG“) alebo skvapalnený ropný plyn (ďalej
len „LPG“) určené na pohon zážihového motora musia obsahovať najmenej 85 % objemového
podielu metánu alebo inej zmesi uhľovodíkov s kritickou teplotou nižšou ako 263
o
K (–10
o
C).
(4)
Na účely tejto vyhlášky sa palivom CNG rozumie zmes s väčším obsahom propán-butánu,
ktorý pri teplote 50
o
C je 450 kg.m
-3
a ktorého tlak pri teplote 70
o
C je maximálne 2,55 MPa.
52
)
§ 35
Výfukový systém
(1)
Motorové vozidlo musí byť vybavené výfukovým potrubím na odvedenie výfukových plynov
do atmosféry a účinným tlmičom na tlmenie hluku spôsobeného vychádzajúcimi plynmi.
(2)
Výfukové potrubie musí byť od podlahy a iných horľavých častí vozidla oddelené a
na dielce spodku vozidla alebo karosérie pripevnené tak, aby tieto dielce boli zvukovo
aj tepelne od výfukového systému izolované.
(3)
Ak je vozidlo vybavené výfukovou odľahčovacou brzdou, musí byť výfukové potrubie
vrátane tesnenia až po ovládací ventil brzdy dimenzované na tlak vo výfukovom potrubí
a teplotu výfukového potrubia. Spájacie skrutky a matice výfukového potrubia musia
byť dostatočne chránené proti korózii.
(4)
Koncová časť výfukového potrubia musí smerovať nad vozidlo alebo dozadu za vozidlo,
alebo vľavo. Ťahače návesov nesmú výfukovými plynmi priamo ofukovať návesy. Vyústenie
výfukového potrubia nesmie presahovať, okrem jednostopových motorových vozidiel, inú
pevnú časť zadného a bočného obrysu vozidla. Os vyústenia koncovej časti výfukového
potrubia okrem potrubia smerujúceho hore a vyústeného nad vozidlom musí byť buď rovnobežná
s vodorovnou rovinou, alebo odklonená k rovine vozovky. Vyústenie výfukového potrubia
musí byť vedené tak, aby sa čo najviac obmedzilo vnikanie výfukových plynov dovnútra
karosérie a aby výfukové plyny neznehodnocovali náklad na vozidle.
(5)
Ak je výfukové potrubie vozidla vyvedené kolmo nahor, musí mať vyústenie v ľavej
polovici vozidla. Koniec vyústenia musí byť vybavený samočinnou uzatváracou klapkou
alebo odvodňovacím ventilom v najnižšej časti potrubia. Koniec vyústenia musí byť
najmenej 100 mm nad strechou kabíny pre vodiča alebo nad karosériou motorového vozidla
okrem vozidla kategórie T a pojazdného pracovného stroja.
(6)
Náhradný výfukový systém vozidla musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
53
)
Pre náhradný výfukový systém vozidla, ktorého výroba bola ukončená do 31. decembra
1992, môže príslušný orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť náhradného výfukového
systému uznať protokol o skúške náhradného výfukového systému vydaný podľa podmienok
ustanovených osobitným predpisom,
53
)
54
)
ktorý vypracovala homologizačná skúšobňa.
(7)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972.
§ 36
Emisie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch
(1)
Motorové vozidlo kategórie L, M a N poháňané zážihovým motorom musí pri schválení
technickej spôsobilosti z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch
spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
55
)
(2)
Motorové vozidlo kategórie M a N poháňané vznetovým motorom musí pri schválení z
hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
56
)
(3)
Motorové vozidlo kategórie S poháňané vznetovým motorom musí pri schválení z hľadiska
emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
57
)
(4)
Motorové vozidlo kategórie T poháňané vznetovým motorom s výkonom prevyšujúcim 37
kW musí pri schválení z hľadiska emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch
spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
58
)
(5)
Na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla poháňaného zážihovým alebo
vznetovým motorom postačuje protokol o skúške vozidla podľa podmienok ustanovených
osobitným predpisom,
59
)
vypracovaný homologačnou skúšobňou.
(6)
Motorové vozidlo poháňané zážihovým alebo vznetovým motorom upraveným na spaľovanie
palivom CNG alebo palivom LPG nesmie pri schvaľovaní technickej spôsobilosti z hľadiska
emisií znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch prekročiť limity ustanovené pre
vozidlo pred jeho úpravou.
(7)
Pri použití alternatívneho paliva benzín – plyn sa nesmú prekročiť hodnoty emisných
limitov.
(8)
Na motory pre stacionárne zariadenia používané na prevádzku osobitných zariadení
trvale alebo prechodne pripojených na vozidlo platí osobitný predpis.
60
)
(9)
Overovanie plnenia určených emisných limitov motorových vozidiel v prevádzke sa vykonáva
každých 12 mesiacov na vozidle používanom na hospodársku činnosť a každých 18 mesiacov
na ostatných vozidlách.
§ 37
Hluk vozidiel
(1)
Vozidlo, jeho motor, dielce a všetky mechanizmy, v ktorých dochádza k pohybu častí,
vetracie a vykurovacie zariadenie, nasávacie a výfukové potrubie s tlmičmi, výfuková
odľahčovacia brzda, brzdové zariadenia, spojenie nadstavby s konštrukciou vozidla
a vnútorné vybavenie vozidla musia byť skonštruované a vyhotovené tak, aby spôsobovaný
hluk bol čo najmenší.
(2)
Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti vozidla z hľadiska hladiny vonkajšieho hluku
musí motorové vozidlo kategórie L, M a N spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
61
)
(3)
Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla kategórie T a S
s
a jednonápravového traktora s prívesom nesmie prevyšovať hodnoty merané podľa podmienok
ako pri vozidle kategórie M a N, a to
a)
85 dB(A), ak ide o vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou neprevyšujúcou 1,5 t,
b)
89 dB(A), ak ide o vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou prevyšujúcou 1,5 t.
(4)
Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla T a S
s
sa vyžaduje protokol o skúške vozidla vypracovaný homologačnou skúšobňou. Vozidlo
kategórie S
s
musí byť pri meraní v prepravnej polohe podľa návodu na obsluhu.
(5)
Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla v prevádzke po jeho oprave alebo po
akomkoľvek zásahu do výfukového a tlmiaceho systému nesmie byť vyššia, ako bola pri
schválení jeho technickej spôsobilosti. Náhradný výfukový systém musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
62
)
(6)
Na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla postačuje protokol o skúške
vozidla podľa osobitného predpisu,
61
)
vypracovaný homologačnou skúšobňou.
(7)
Výfukový systém vozidla uvedeného do prevádzky do 31. decembra 1982 musí spĺňať referenčné
hodnoty hladiny vonkajšieho hluku stojaceho vozidla v dB(A) uvedené v
prílohe č. 5
.
(8)
Hladina vonkajšieho hluku stojaceho motorového vozidla nesmie na vozidlách všetkých
kategórií prekročiť referenčnú hodnotu.
(9)
Hladina vonkajšieho hluku motorového vozidla kategórie R musí spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
63
)
Na schválenie technickej spôsobilosti vozidla kategórie R sa vyžaduje protokol o
skúške vozidla vypracovaný homologačnou skúšobňou.
(10)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa vzťahujú aj na nadstavby vozidiel a na motory používané
na prevádzku osobitného zariadenia trvale alebo prechodne pripojeného na vozidlo.
(11)
Ustanovenie odseku 10 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972. Na vozidle uvedenom do prevádzky pred 1. januárom 1983
musia výfukové systémy spĺňať, ak ide o stojace vozidlo, hodnoty hladiny vonkajšieho
hluku podľa
prílohy č. 5
.
§ 38
Zdroje elektrickej energie
(1)
Akumulátor musí byť vo vozidle upravený a upevnený tak, aby z neho elektrolyt nevystrekoval
a aby sa jeho poloha na vozidle zachovala aj pri spomalení najmenej 5 g všetkými smermi.
Akumulátor musí byť umiestnený tak, aby nemohol vzniknúť skrat s vodivými dielcami
vozidla, a ak nejde o bezúdržbový akumulátor, aby bol umožnený ľahký prístup k nemu
a jeho ľahká montáž a demontáž.
(2)
Akumulátor môže byť umiestnený len v takom priestore, ktorý zaručuje dostatočné odvetranie.
Vyústenie odvetrávania nemôže byť vedené do priestoru pre cestujúcich, pre obsluhu,
náklad a do iného uzavretého priestoru vozidla, ako ani do blízkosti palivovej nádrže
a jej odvetrávania.
(3)
Akumulátor musí v stave nabitia na 66 % menovitej kapacity umožniť spoľahlivé spustenie
motora vozidla za podmienok ustanovených v
§ 15 ods. 3
. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na jednostopové motorové vozidlo a jeho modifikácie,
pracovné stroje a ostatné vozidlá.
(4)
Výkon zariadenia vyrábajúceho elektrickú energiu musí s dostatočnou rezervou kryť
spotrebu všetkých elektrospotrebičov na vozidle vrátane doplnkových, ako aj spotrebu
prípojného vozidla, ak ide o ťažné vozidlo určené pre jazdné súpravy.
(5)
Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972.
§ 39
Elektrická inštalácia vo vozidle
(1)
Elektrické vedenie vo vozidle musí byť izolované a umiestnené tak, aby sa zamedzilo
poškodeniu vodičov elektrického vedenia alebo vzniku skratu. Izoláciu jednotlivých
vodičov elektrického vedenia treba riešiť podľa prostredia, druhu a spôsobu uloženia
týchto vodičov. Vozidlo kategórie M
1
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
52
)
Elektrická inštalácia vozidiel všetkých kategórií musí zodpovedať technickej norme.
64
)
(2)
Každé motorové vozidlo okrem motorového vozidla kategórie L, T a S
s
musí byť vybavené zásuvkou na prenosné elektrické svietidlo. Ak je motorové vozidlo
kategórie M a N vybavené elektrickým zapaľovačom cigariet, ktorého zásuvka je použiteľná
aj na zásuvku na pripojenie prenosného elektrického svietidla, nemusí byť vybavené
osobitnou zásuvkou na elektrické svietidlo.
(3)
Pripojenie predpísanej sedemžilovej elektrickej inštalácie vozidla kategórie O k
inštalácii ťažného vozidla musí byť vyhotovené pomocou 7-pólovej zásuvky a zodpovedajúcej
vidlice čiernej (tmavej) farby; zásuvka a vidlica na iné účely (doplnkové) musia mať
na rozlíšenie bielu (svetlú) farbu. Zásuvka a vidlica musia spĺňať ustanovené podmienky.
64
)
Vozidlo s elektrickou inštaláciou 24 V určené na ťahanie prípojného vozidla musí
byť vybavené vhodným zariadením umožňujúcim vzájomné prepojenie zásuviek a vidlíc
24 V so zásuvkami a vidlicami 12 V používanými aj na napätie 24 V. Na pripojenie elektrickej
inštalácie medzi poľnohospodárskym a lesným traktorom a jeho prípojným vozidlom môže
byť vyhotovené päťžilovým elektrickým vodičom, avšak 7-pólovou zásuvkou a jej zodpovedajúcou
vidlicou, pričom zapojenie jednotlivých vodičov musí byť zhodné so zapojením ako na
motorovom vozidle kategórie N.
(4)
Na vozidle kategórie M, N a O možno nahradiť 7-pólovú zásuvku a vidlicu 13-pólovou
alebo 15-pólovou zásuvkou a vidlicou. Ak je ťažné vozidlo vybavené 13-pólovou alebo
15-pólovou zásuvkou a prípojné vozidlo 7-pólovou vidlicou, na prepojenie sa musí použiť
medzikus s 13-pólovou alebo s 15-pólovou na 7-pólovú.
(5)
Motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
, N
2
, N
3
, T a S
s
a motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
s plynovým pohonom musí byť na ľahko prístupnom mieste vybavené odpojovačom akumulátora.
(6)
Ustanovenie odseku 1 tretej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred
1. januárom 1985 a ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky
pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 3 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo uvedené
do prevádzky pred 1. januárom 1985 a ustanovenie odseku 3 tretej vety na vozidlo uvedené
do prevádzky pred 1. júlom 1985. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie
T a S, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom nadobudnutia účinnosti
tejto vyhlášky.
§ 40
Osvetlenie vozidiel
(1)
Na vozidle sa môžu použiť len také svetelné zdroje a zariadenia, ktoré sú pre druh
a kategóriu vozidla predpísané alebo povolené. Svetelné zdroje a zariadenia na vozidle
musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
65
)
(2)
Na vozidlo možno namontovať len povolené svetelné zariadenia za predpokladu, že nebudú
v uhle 15
o
smerom von od obrysu vozidla vyžarovať dopredu červené svetlo a dozadu biele svetlo
okrem svetiel určených na osvetlenie vnútorného priestoru vozidla. Dodatočne možno
na vozidlo namontovať povolené svetelné zariadenia na označenie vozidla, najmä vozidla
taxislužby, vozidla hromadnej verejnej dopravy (presvetlené smerové a číselné tabule),
sanitného vozidla (označenie červeným krížom v bielom poli) smerom dopredu a dozadu
a vozidla, na ktorom sa vykonáva výcvik vodičov. Takéto svetelné zariadenia musia
vyžarovať svetlo nepremennej farby.
(3)
Poloha svetelných zariadení a geometrická viditeľnosť jednotlivých svetiel musia
spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
66
)
(4)
Svetelné zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby sa ich poloha a referenčné
osi samovoľne nemenili. Poloha svetelných zariadení sa určuje pri pohotovostnej hmotnosti
vozidla a zaťažení sedadla vodiča hmotnosťou 75 kg. Dodatočne namontované svetelné
zariadenia musia byť na vozidle umiestnené tak, aby nenarúšali výhľad z miesta pre
vodiča ani ustanovenú geometrickú viditeľnosť ostatných svetelných zariadení.
(5)
Vertikálne nastavenie sklonu svetlometov so stretávacím svetlom, okrem motorových
vozidiel kategórie S, sa meria pri státí v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti
vozidla, pričom sklon musí byť v rozsahu –0,5 % až –2,5 % a žiadny bod osvetlenej
plochy ležiacej v rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny prechádzajúcej
stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného obrysu
vozidla. Takéto zariadenie musí byť ovládateľné z miesta vodiča alebo musí pracovať
samočinne. Hodnota základného nastavenia stretávacích svetiel s príslušným symbolom
musí byť uvedená v blízkosti svetlometov alebo na štítku výrobcu, ako aj v návode
na obsluhu vrátane schémy nastavenia zariadenia stretávacích svetiel.
(6)
Každá dvojica toho istého druhu vonkajšieho svetelného zariadenia musí byť na vozidle,
ak nie je v tejto vyhláške ustanovené inak, umiestnená súmerne v pozdĺžnej strednej
rovine vozidla v rovnakej výške nad vozovkou a musí vykazovať rovnaké svetelné parametre
a farebné odtiene.
(7)
Všetky vonkajšie svetelné zariadenia v činnosti musia svietiť stálym a neprerušovaným
svetelným tokom okrem smerových svetiel (
§ 45
) a zvláštnych výstražných svetiel (
§ 4
).
(8)
Motorové vozidlo môže byť vybavené jedným hľadacím svetlometom so svetlom bielej
farby, ktorý sa však nesmie uviesť do činnosti na idúcom vozidle.
(9)
Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na svetelné zariadenia vyžarujúce svetlo
bielej farby, určené na
a)
osvetlenie ložnej plochy vozidla,
b)
osvetlenie spájacieho zariadenia pre prípojné vozidlo,
c)
zadnej časti ťahača návesu na osvetlenie návesu pri zapojení vozidla do súprav,
d)
osvetlenie prívesného náradia na práce vykonávané výlučne mimo verejnej pozemnej
komunikácie.
(10)
Činnosť svetiel v zornom poli vodiča musí byť signalizovaná neprerušovaným svietiacim
oznamovačom žltej farby, umiestneným v zornom poli vodiča. Pri vozidle kategórie N
1
, ak má vodič možnosť priamej kontroly, sa takáto svetelná signalizácia nepožaduje.
(11)
Vozidlo, ktoré nie je vybavené vlastným svetelným zariadením (pracovný stroj), musí
byť v premávke vybavené súpravou prenosných svetelných zariadení (obrysové, brzdové
a smerové svetlá), spĺňajúcou ustanovené podmienky.
67
)
Jazdná súprava musí byť vybavená prepojovacím káblom dlhým najmenej 10 m s vidlicou
umožňujúcou prepojenie s ťažným vozidlom (7-pólová, 13-pólová alebo 15-pólová). Držiaky
tejto súpravy musia byť umiestnené tak, aby boli splnené požiadavky na umiestnenie
svetelných zariadení na vozidle.
(12)
Vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972, môžu mať
farbu svetla vyžarovanú
a)
svetlometmi s diaľkovými a so stretávacími svetlami – žltú,
b)
prednými ukazovateľmi smeru – bielu,
c)
zadnými ukazovateľmi smeru – červenú.
(13)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. júlom
1972, svetelné zariadenia schválené pred 1. januárom 1976 a svetelné zdroje a zariadenia
schválené pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené
do prevádzky pred 1. októbrom 1985. Ustanovenie odseku 5 druhej vety sa nevzťahuje
na vozidlo uvedené do prevádzky pred 1. októbrom 1984. Ustanovenie odseku 10 poslednej
vety sa nevzťahuje na vozidlo kategórie T, ktorého technická spôsobilosť bola schválená
pred 1. januárom 1985.
§ 41
Svetlomety vozidiel
(1)
Motorové vozidlo okrem jednonápravového traktora s prívesom, motorového ručného vozíka,
poťahového vozidla a cestného bicykla musí byť vybavené svetlometmi so stretávacími
a s diaľkovými svetlami. Diaľkové a stretávacie svetlá musia byť bielej farby a môžu
byť zlúčené do jedného svetlometu s inými svetlami svietiacimi dopredu. Činnosť diaľkového
svetla sa musí signalizovať neprerušovane svietiacim oznamovačom modrej farby v zornom
poli vodiča. Ustanovenie prvej vety o diaľkových svetlách sa nevzťahuje na vozidlo,
ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 40 km.h
-1
.
(2)
Motorové vozidlo kategórie M a N a motorové vozidlo kategórie L
2
a L
5
, ktorého šírka prevyšuje 1,3 m, musia byť vybavené dvoma svetlometmi so stretávacím
svetlom a dvoma alebo štyrmi svetlometmi s diaľkovým svetlom. Najvyššia súhrnná svietivosť
diaľkových svetiel nesmie prevyšovať 225 000 cd.
66
)
Svetlomety so stretávacím svetlom musia byť umiestnené tak, aby bod ich činnej svietiacej
plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol vzdialený viac
ako 400 mm od tejto roviny a aby vzájomná vzdialenosť ich najbližších bodov činnej
svietiacej plochy nebola menšia ako 600 mm. Svetlomety s diaľkovým svetlom nesmú byť
svojím vonkajším okrajom činnej svietiacej plochy bližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu
šírku vozidla ako vonkajší okraj činnej svietiacej plochy svetlometu so stretávacím
svetlom.
(3)
Vozidlo kategórie L, ktorého šírka neprevyšuje 1,3 m, musí byť vybavené jedným alebo
dvoma svetlometmi so stretávacím svetlom a jedným alebo dvoma svetlometmi s diaľkovým
svetlom. Svetlomet so stretávacím svetlom a svetlomet s diaľkovým svetlom musí byť
umiestnený tak, aby ich vzťažné osi boli v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Ak je
vozidlo vybavené dvojicou zhodných svetlometov, musia byť umiestnené symetricky k
tejto rovine. Mopedy musia byť vybavené jedným svetlometom so stretávacím svetlom,
a ak ich konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km.h
-1
, musia byť vybavené svetlometom so stretávacím a s diaľkovým svetlom.
66
)
(4)
Svetlomety so stretávacím svetlom nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej
plochy nižšie ako 500 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1 200
mm nad rovinou vozovky.
(5)
Prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel musí byť vyhotovené tak, že nesmie dôjsť
k ich súčasnému vypnutiu. Diaľkové svetlá môžu byť zapnuté buď všetky súčasne, alebo
vo dvojiciach. Po prepnutí zo stretávacích svetiel na diaľkové svetlá musí byť zapnutá
aspoň jedna dvojica diaľkových svetiel. Súčasne s diaľkovými svetlami môžu svietiť
stretávacie svetlá. Po prepnutí z diaľkových svetiel na stretávacie svetlá musia byť
vypnuté všetky diaľkové svetlá.
(6)
Motorové vozidlo kategórie M, N, L
2
a L
5
vybavené viac ako jednou dvojicou diaľkových svetiel môže mať jednu dvojicu diaľkových
svetiel natáčavú súčasne s riadiacim mechanizmom vozidla. Na motorovom vozidle kategórie
L
1
, L
3
a L
4
môže byť v závislosti od natočenia riadenia natáčavé stretávacie aj diaľkové svetlo.
(7)
Rozsvietiť stretávacie svetlá alebo diaľkové svetlá možno iba vtedy, ak sú súčasne
v činnosti obrysové svetlá vozidla a osvetlenie evidenčného čísla. Táto podmienka
sa nevzťahuje na použitie stretávacích alebo diaľkových svetiel ako svetelného výstražného
zariadenia.
§ 42
Obrysové a parkovacie svetlá
(1)
Motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlo s tromi kolesami
usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musia byť na vyznačenie
vonkajších obrysov vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej farby a dvoma
zadnými obrysovými svetlami červenej farby. Zadné obrysové svetlá červenej farby sú
koncovými svetlami. Každé motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bude schválená
po 9. februári 1998, s dĺžkou prevyšujúcou 6 m okrem podvozku určeného na dostavbu
musí byť na obidvoch stranách vybavené bočnými obrysovými svetlami oranžovej farby.
Bočné obrysové svetlá typu SM1 sa použijú na všetkých kategóriách vozidiel; motorové
vozidlá kategórie M
1
a od nich odvodené motorové vozidlá kategórie N
1
môžu byť vybavené bočnými obrysovými svetlami typu SM2.
(2)
Prípojné vozidlo okrem postranného vozíka k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého
bočný obrys prevyšuje bočný obrys ťažného vozidla viac ako o 100 mm alebo ktorého
šírka prevyšuje 1,6 m, musí byť vybavené dvoma prednými obrysovými svetlami bielej
farby. Každé prípojné vozidlo okrem prípojného vozidla za jednostopové motorové vozidlo
musí byť vybavené dvoma zadnými obrysovými svetlami červenej farby. Prípojné vozidlo
kategórie O s dĺžkou prevyšujúcou 6 m (vrátane ťažnej tyče – oja), ktorého technická
spôsobilosť bude schválená po 9. februári 1998, musí byť na obidvoch stranách vybavené
bočnými obrysovými svetlami typu SM1 vyžarujúcimi svetlo oranžovej farby.
(3)
Obrysové svetlá vozidla nesmú byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej plochy
nižšie ako 350 mm a najvyšším bodom činnej svietiacej plochy vyššie ako 1 500 mm nad
rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1 500 mm, môže byť obrysové
svetlo vo výške až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Bod činnej svietiacej plochy predného
bieleho obrysového svetla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla
nesmie byť od ťažného motorového vozidla ďalej ako 400 mm, ak ide o prípojné vozidlo,
ďalej ako 150 mm od tejto roviny; pri zadnom červenom obrysovom svetle nesmie táto
vzdialenosť prevyšovať 400 mm. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej svietiacej
plochy predných obrysových svetiel a zadných obrysových svetiel nesmie byť menšia
ako 600 mm. Bočné obrysové svetlá nemôžu byť svojím najnižším bodom činnej svietiacej
plochy nižšie ako 250 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať
1 500 mm nad rovinou vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku 1 500 mm,
môže byť táto vzdialenosť až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Prvé bočné obrysové svetlo
nesmie byť ďalej ako 3 m od prednej časti vozidla (pri vozidlách kategórie O vrátane
dĺžky ťažnej tyče – oja); aspoň jedno bočné obrysové svetlo musí byť umiestnené v
strednej tretine vozidla. Vzdialenosť medzi dvoma susednými bočnými obrysovými svetlami
nesmie prevyšovať 3 m; ak konštrukcia vozidla neumožňuje splnenie tejto požiadavky,
nesmie táto vzdialenosť prevýšiť 4 m. Vzdialenosť od roviny vymedzujúcej najväčšiu
dĺžku vozidla vzadu nesmie prevýšiť 1 m.
(4)
Jednostopové motorové vozidlo okrem mopedov musí byť vybavené jedným predným obrysovým
svetlom bielej farby a jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby. Moped musí
byť vybavený jedným zadným obrysovým svetlom vyžarujúcim svetlo červenej farby a môže
byť vybavený jedným predným obrysovým svetlom bielej farby. Prívesný vozík za jednostopové
motorové vozidlo musí byť vybavený jedným zadným obrysovým svetlom červenej farby.
Obrysové svetlo musí byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší
bod činnej svietiacej plochy obrysového svetla nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší
bod činnej svietiacej plochy nesmie byť vyššie ako 1 200 mm nad rovinou vozovky.
(5)
Postranný vozík k jednostopovému motorovému vozidlu musí byť vybavený jedným bielym
obrysovým svetlom svietiacim dopredu a jedným červeným obrysovým svetlom svietiacim
dozadu. Bod činnej svietiacej plochy každého svetla, najbližší k rovine vymedzujúcej
najväčšiu šírku vozidla, nesmie prevyšovať 150 mm od tejto roviny. Najnižší bod činnej
svietiacej plochy týchto svetiel nesmie byť nižšie ako 350 mm a ich najvyšší bod činnej
svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 200 mm nad rovinou vozovky.
(6)
Pri zapnutí musia všetky obrysové svetlá svietiť súčasne. Činnosť obrysových svetiel
musí byť signalizovaná neprerušovane svietiacim kontrolným svetlom zelenej farby umiestneným
v zornom poli vodiča; oznamovač s kontrolným svetlom sa nevyžaduje, ak osvetlenie
prístrojovej dosky možno zapnúť aj vypnúť len súčasne s obrysovými svetlami.
(7)
Pri státí a parkovaní vozidla sa na svetelné vyznačenie vonkajších obrysov vozidla
používajú parkovacie alebo obrysové svetlá. Motorové vozidlo, ktorého dĺžka neprevyšuje
6 m a šírka 2 m, okrem jednostopového motorového vozidla môže mať parkovacie svetlá
rozsvietené iba na strane k stredu vozovky. Jednostopové motorové vozidlo môže mať
na svetelné vyznačenie pri státí iba jedno parkovacie svetlo v pozdĺžnej strednej
rovine vozidla, viditeľné spredu i zozadu. Parkovacie svetlo musí svietiť dopredu
svetlom bielej farby a dozadu svetlom červenej farby. Parkovacie svetlá musia byť
umiestnené podľa odseku 3, na jednostopovom motorovom vozidle podľa odseku 4 a na
postrannom vozíku k jednostopovému motorovému vozidlu podľa odseku 5. So samostatným
parkovacím svetlom (svetlami) nemusí svietiť žiadne iné osvetľovacie zariadenie.
(8)
Vozidlo kategórie M, N a O
a)
so šírkou prevyšujúcou 2,1 m musí byť vybavené doplnkovými svietidlami s obrysovými
svetlami, ktorých umiestnenie upravuje osobitný predpis,
66
)
b)
M
2
, M
3
, N
2
, N
3
, O
3
a O
4
môže byť vybavené ďalšími schválenými zadnými svetlami s obrysovými, brzdovými a
smerovými svetlami len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom
65
)
(svetlá kategórie D).
(9)
Doplnkové obrysové svetlá musia svietiť dopredu svetlom bielej farby, dozadu svetlom
červenej farby a súčasne s obrysovými svetlami. Referenčná os svetelného toku doplnkových
svetiel s obrysovými svetlami umiestnenými na streche vozidla sa môže odchyľovať od
pozdĺžnej strednej roviny vozidla v tolerancii 30
o
.
(10)
Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. januárom 1977. Ustanovenie odseku 8 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého
technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1985.
§ 43
Zariadenie na osvetlenie zadného evidenčného čísla a na osvetlenie smerových tabuliek
(1)
Vozidlo musí mať zariadenie na osvetlenie zadného evidenčného čísla, pokiaľ je ním
vozidlo vybavené.
65
)
Zariadenie na toto osvetlenie musí byť skonštruované a vyhotovené tak, aby boli údaje
na tabuľke dobre čitateľné zo vzdialenosti najmenej 25 m od zadného obrysu vozidla.
Farba svetla tohto osvetlenia musí byť biela. Dodatočnou montážou akéhokoľvek zariadenia
na vozidlo nesmie byť táto čitateľnosť obmedzená alebo znížená.
(2)
Predné smerové tabuľky a postranné smerové tabuľky na autobusoch určených na verejnú
dopravu musia byť osvetlené dopadajúcim alebo presvetleným svetlom bielej farby alebo
slabožltej farby tak, aby hlavný údaj bol čitateľný spredu alebo zboku aspoň zo vzdialenosti
20 m od vozidla; svetlo nesmie oslňovať vodiča vozidla ani ostatných účastníkov cestnej
premávky. Osvetlenie smerových tabuliek musí mať osobitný spínač a jeho zapínanie
nesmie byť viazané na ostatné svetelné zariadenia vozidla. Jas smerových tabuliek,
ktorý vzniká osvetlením, musí byť na každom mieste ich osvetlenej plochy najmenej
2 cd.m
-2
.
§ 44
Brzdové svetlá
(1)
Vozidlo kategórie M, N, O, T, L
2
, L
5
a R, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 6 km.h
-1
, musí byť vzadu vybavené dvoma brzdovými svetlami červenej farby kategórie S1 alebo
kategórie S2.
(2)
Najnižší bod činnej svietiacej plochy brzdového svetla nesmie byť nižšie ako 350
mm a jeho najvyšší bod činnej svietiacej plochy nesmie prevyšovať 1 500 mm nad rovinou
vozovky. Ak tvar karosérie neumožňuje dodržať výšku do 1 500 mm, môže byť brzdové
svetlo vo výške až 2 100 mm nad rovinou vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších
bodov činnej svietiacej plochy brzdových svetiel nesmie byť menšia ako 600 mm; ak
celková šírka vozidla neprevyšuje 1 300 mm, môže sa táto vzdialenosť zmenšiť až na
400 mm.
(3)
Motorové vozidlo kategórie M
1
, ktorého technická spôsobilosť bude schválená počnúc 9. februárom 1998, a motorové
vozidlo kategórie M
1
, ktoré bude po prvýkrát prihlásené do evidencie počnúc 9. februárom 1999, musí byť
vybavené schváleným brzdovým svetlom (svetlami) kategórie S3, ktorého umiestnenie
spĺňa podmienky osobitného predpisu.
65
)
Dodatočnú montáž tretieho brzdového svetla kategórie S3 na vozidlo možno povoliť,
ak jeho vyhotovenie a umiestnenie spĺňa požiadavky osobitného predpisu.
66
)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
môže byť vybavené doplnkovým párom brzdových svetiel umiestneným symetricky vzadu
v hornej tretine celkovej výšky vozidla.
(4)
Jednostopové motorové vozidlo s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 50 km.h
-1
alebo so zdvihovým objemom valcov motora prevyšujúcim 50 cm
3
a jeho prípojné vozidlo musia byť vzadu vybavené jedným brzdovým svetlom červenej
farby. Brzdové svetlo musí byť v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej
svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej svietiacej plochy
nesmie prevyšovať 1 200 mm nad rovinou vozovky. Brzdové svetlo postranného vozíka
musí byť umiestnené podľa
§ 42 ods. 5
.
(5)
Ak sú zariadenia predpísané na jazdu zapojené, musia byť brzdové svetlá jednotlivého
vozidla i všetkých prípojných vozidiel rozsvietené súčasne pri pôsobení vodiča na
ovládací mechanizmus prevádzkového brzdenia. Brzdové svetlá možno rozsvietiť aj v
tom prípade, ak je vozidlo vybavené núdzovým brzdením a ovládací mechanizmus je oddelený
od ovládacieho mechanizmu parkovacieho brzdenia.
(6)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. januárom 1972.
§ 45
Smerové svetlá
(1)
Motorové vozidlo a prípojné vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla s konštrukčnou
rýchlosťou neprevyšujúcou 50 km.h
-1
a so zdvihovým objemom valcov motora neprevyšujúcim 50 cm
3
a okrem vozidla uvedeného v siedmej časti musia byť vybavené smerovými svetlami,
ktoré musia mať na vozidle pevnú polohu. Moped môže byť vybavený smerovými svetlami,
ktoré musia spĺňať ustanovené podmienky.
(2)
Smerové svetlá musia byť umiestnené čo najbližšie k rovine vymedzujúcej najväčšiu
šírku vozidla. Najnižší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie ako 350
mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod ich činnej svietiacej plochy nesmie byť nad
rovinou vozovky vyššie ako
a)
1 200 mm na jednostopovom motorovom vozidle a jeho postrannom vozíku,
b)
1 500 mm na ostatných vozidlách. Ak vyhotovenie karosérie neumožňuje dodržať túto
výšku, môže byť až do výšky 2 100 mm.
(3)
Smerové svetlá jednostopového motorového vozidla musia byť umiestnené symetricky
a)
proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla po jednom na ľavej i pravej strane, ak je
zabezpečená ich viditeľnosť spredu, zozadu aj z príslušnej strany; vzájomná vzdialenosť
najbližších bodov činných svietiacich plôch smerových svetiel nesmie byť menšia ako
560 mm, alebo
b)
proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla po dvoch na ľavej i pravej strane. Tieto
svetlá musia byť na každej strane vozidla umiestnené tak, aby jedno bolo v prvej tretine
dĺžky vozidla a druhé čo najviac vzadu. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činných
svietiacich plôch smerového svetla a svetlometu nesmie byť menšia ako 100 mm; vzdialenosť
činnej svietiacej plochy smerového svetla od roviny vymedzujúcej vzadu najväčšiu dĺžku
vozidla nesmie byť väčšia ako 200 mm; ak konštrukcia vozidla neumožňuje dodržať uvedenú
vzdialenosť, môže byť táto vzdialenosť najviac 400 mm.
(4)
Motorové vozidlo, ktoré má štyri a viac kolies, alebo motorové vozidlo s tromi kolesami
usporiadanými symetricky proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla musí mať symetricky
tri smerové svetlá na ľavej i pravej strane proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla.
Jedno musí byť umiestnené čo najviac vpredu, druhé na boku vozidla a tretie čo najviac
vzadu; bočné svetlo musí byť umiestnené v prednej tretine dĺžky vozidla neprevyšujúcej
1,8 m od roviny vymedzujúcej vpredu najväčšiu dĺžku vozidla; ak nie je zaručená geometrická
viditeľnosť vplyvom vyhotovenia karosérie, môže byť bočné svetlo umiestnené až do
vzdialenosti 2,5 m od roviny vymedzujúcej vpredu najväčšiu dĺžku vozidla.
(5)
Na vozidle kategórie O musia byť smerové svetlá usporiadané symetricky proti pozdĺžnej
strednej rovine vozidla po jednom svietidle na ľavej i pravej strane čo najbližšie
k rovine vymedzujúcej vzadu najväčšiu dĺžku vozidla.
(6)
Na každom motorovom vozidle okrem jednostopového motorového vozidla nesmie byť vzdialenosť
medzi prednými smerovými svetlami a svetlometmi so stretávacím svetlom a predným svetlometom
so svetlom do hmly menšia ako 40 mm. Menšia vzdialenosť je prípustná len vtedy, ak
nie je intenzita smerového svetla v referenčnej osi menšia ako 400 cd.
(7)
Smerové svetlá musia svietiť prerušovaným svetlom oranžovej farby. Prerušovanie smerového
svetla musí mať kmitočet 1,5 ± 0,5 Hz; po zapnutí sa musí prvýkrát rozsvietiť najneskôr
za 1 s a po vypnutí zhasnúť najneskôr za 1,5 s. Trvanie svetelného toku musí byť medzi
40 % až 80 % času cyklu, aby účinok smerového svetla bol zreteľne a dostatočne vnímateľný.
(8)
Smerové svetlá sa musia dať uviesť do činnosti nezávisle od ostatných svetelných
zariadení vozidla. Činnosť smerových svetiel musí byť vodičovi jasne a zreteľne opticky
alebo akusticky signalizovaná. Ak uvedené kontrolné zariadenie je optické, svetlo
musí byť prerušované s kmitočtom zodpovedajúcim kmitočtu smerových svetiel a musí
byť zelenej farby. Akustické kontrolné zariadenie musí byť vo vozidle umiestnené tak,
aby vodičovi zaručovalo bezpečnú počuteľnosť signálov. Pri poruche funkcie niektorého
svetelného zdroja sústavy smerových svetiel s výnimkou doplnkových bočných musí byť
vodičovi táto porucha zreteľne signalizovaná (napr. výraznou zmenou kmitočtu, zhasnutím,
trvalým svietením bez prerušovania kontrolného optického signálu). Tieto podmienky
sa vzťahujú na motorové vozidlo a jazdnú súpravu.
(9)
Motorové vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla musí byť vybavené osobitným
zariadením (spínačom) umožňujúcim výstražnú funkciu všetkých smerových svetiel motorového
i prípojného vozidla; smerové svetlá pritom musia svietiť za podmienok ustanovených
v odsekoch 7 a 8. Činnosť smerových svetiel musí signalizovať osobitné optické kontrolné
zariadenie s prerušovaným svetlom červenej farby, ktoré môže byť v činnosti s optickým
kontrolným zariadením podľa odseku 8. Činnosť výstražných svetiel môže byť opticky
signalizovaná smerovo orientovaným kontrastným zariadením pre smerové svetlá, ak je
vozidlo nimi vybavené. Týmto zariadením môže byť vybavené aj jednostopové motorové
vozidlo.
(10)
Na vozidle uvedenom do premávky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky sa
na kontrolu výstražnej činnosti smerových svetiel povoľuje optické kontrolné zariadenie
podľa odseku 8.
(11)
Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972, na vozidlo kategórie T, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1985, a na vozidlo, ktoré nemusí spĺňať podmienky ustanovené
osobitnými predpismi.
65
)
§ 46
Odrazové sklá a odrazové dosky zvláštneho označenia
(1)
Motorové vozidlo okrem jednostopového motorového vozidla musí byť vybavené dvoma
zadnými odrazovými sklami červenej farby iného ako trojuholníkového tvaru a rovnakého
typu alebo môže byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami bielej farby iného ako
trojuholníkového tvaru. Ak je vozidlo vybavené zakrývateľnými svetlometmi, musí mať
predné odrazové sklá. Bod činnej plochy predného a zadného odrazového skla najbližší
k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku motorového vozidla nesmie byť ďalej ako 400
mm od tejto roviny.
(2)
Vozidlo kategórie O okrem prívesného vozíka alebo postranného vozíka pripojeného
za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené dvoma prednými odrazovými sklami
bielej farby iného ako trojuholníkového tvaru a rovnakého typu a dvoma zadnými odrazovými
sklami červenej farby tvaru rovnostranného trojuholníka rovnakého typu s dĺžkou strany
najmenej 150 mm, upevnenými tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a protiľahlá
strana bola vodorovná. Bod činnej plochy predného odrazového skla najbližší k rovine
vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 150 mm od tejto roviny.
Bod činnej plochy zadného odrazového skla najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu
šírku vozidla nesmie byť ďalej ako 400 mm od tejto roviny.
(3)
Odrazové sklá musia byť umiestnené tak, aby najnižší bod činnej plochy nebol nižšie
ako 250 mm a najvyšší bod činnej plochy vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky; ak
konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku 900 mm, môžu byť predné
a zadné odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1 500 mm nad rovinou
vozovky. Vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy predných alebo zadných
odrazových skiel nesmie byť menšia ako 600 mm; táto vzdialenosť môže byť menšia, a
to najmenej 400 mm na vozidle, ktorého celková šírka nepresahuje 1,3 m.
(4)
Vozidlo kategórie M
2
, M
3
, N a S
p
, ktorého celková dĺžka prevyšuje 6 m, a vozidlo kategórie O musia byť vybavené na
každej strane vozidla najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby iného
ako trojuholníkového tvaru umiestneným v strednej tretine vozidla. Odrazové sklá nesmú
byť svojím najnižším bodom činnej plochy nižšie ako 250 mm a vyššie ako 900 mm nad
rovinou vozovky; ak konštrukcia a tvar karosérie neumožňujú dodržať najväčšiu výšku
900 mm, môžu byť odrazové sklá svojím najvyšším bodom činnej plochy najviac 1 500
mm nad rovinou vozovky. Odrazové sklá nesmú byť vzdialené viac ako 3 m od roviny vymedzujúcej
dĺžku vozidla vpredu (na vozidle kategórie O vrátane ťažnej tyče – oja) a 1 m od roviny
vymedzujúcej dĺžku vozidla vzadu a vzájomná vzdialenosť najbližších bodov činnej plochy
bočných odrazových skiel nesmie prevyšovať 3 m. Ak konštrukcia vozidla neumožňuje
splnenie tejto podmienky, táto vzdialenosť môže byť 4 m.
(5)
Jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené jedným zadným odrazovým sklom červenej
farby iného ako trojuholníkového tvaru umiestneným tak, aby stred odrazového skla
bol v pozdĺžnej strednej rovine vozidla a jeho najnižší bod činnej plochy nebol nižšie
ako 350 mm nad rovinou vozovky a najvyšší bod činnej plochy neprevyšoval 900 mm nad
rovinou vozovky. Vozidlo kategórie L
1
musí byť vybavené
a)
predným odrazovým sklom iného ako trojuholníkového tvaru bielej farby umiestneným
v pozdĺžnej strednej rovine vozidla; najnižší bod činnej plochy nesmie byť nižšie
ako 400 mm a najvyšší bod činnej plochy nesmie prevyšovať 1 200 mm nad rovinou vozovky,
b)
na každej strane jedným alebo dvoma odrazovými sklami iného ako trojuholníkového
tvaru oranžovej farby, ktorých najnižší bod činnej plochy nesmie byť nižšie ako 300
mm nad rovinou vozovky a ktoré musia byť umiestnené tak, aby nemohli byť zakryté vodičom
alebo spolujazdcom alebo ich odevom.
(6)
Ak je vozidlo kategórie L
1
vybavené pedálmi, musí byť každý pedál vybavený odrazovými sklami oranžovej farby
viditeľnými spredu i zozadu.
(7)
Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavený dvoma prednými
odrazovými sklami bielej farby iného ako trojuholníkového tvaru rovnakého typu umiestnenými
tak, aby bod činnej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla
nebol ďalej ako 100 mm od tejto roviny, jedným zadným odrazovým sklom červenej farby
tvaru rovnostranného trojuholníka, ktorého dĺžka strany je najmenej 150 mm, pripevnenými
tak, aby jeden vrchol trojuholníka bol hore a protiľahlá strana bola vodorovná, umiestneným
v pozdĺžnej strednej rovine vozidla. Najnižší bod činnej plochy odrazových skiel nesmie
byť nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej plochy nesmie prevyšovať 900 mm nad rovinou
vozovky.
(8)
Postranný vozík k jednostopovému motorovému vozidlu musí byť vybavený jedným predným
odrazovým sklom bielej farby a jedným zadným odrazovým sklom červenej farby iného
ako trojuholníkového tvaru umiestnenými tak, aby bod činnej plochy odrazových skiel
najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla nebol ďalej ako 150 mm od
tejto roviny, najnižší bod činnej plochy nebol nižšie ako 350 mm a najvyšší bod činnej
plochy neprevyšoval 900 mm nad rovinou vozovky.
(9)
Odrazové sklá okrem predných nesmú byť umiestnené na závesoch za jazdy voľne pohyblivých.
Odrazové sklá musia byť na vozidle pripevnené tak, aby ich referenčné osi boli vodorovné
a pri predných a zadných odrazových sklách rovnobežné s pozdĺžnou strednou rovinou
vozidla, pri bočných odrazových sklách kolmé na pozdĺžnu strednú rovinu s toleranciou
vo vodorovnej i zvislej rovine ± 3
o
. Za pohyblivý záves sa nepovažuje dostatočne tuhý gumený záves, ktorý je špeciálne
určený na uchytenie odraziek.
(10)
Štvorkolesové a viackolesové motorové vozidlo, ktorého konštrukčná rýchlosť prevyšuje
30 km.h
-1
, a ich prípojné vozidlá uvedené do premávky po 1. októbri 1997 a vozidlá v prevádzke
počnúc 1. októbrom 1999 musia byť na zadnej časti vybavené zvláštnym označením. Toto
označenie musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
68
)
(11)
Motorové vozidlo kategórie N
3
musí byť na zadnej časti vybavené zvláštnym označením
a)
ak ide o vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke,
b)
ak ide o vozidlo prvýkrát uvádzané do premávky,
c)
ak ide o ostatné vozidlá v cestnej premávke, od 1. apríla 1998.
(12)
Prípojné vozidlo kategórie O
4
, príves kategórie O
1
, O
2
a O
3
, ktorého celková dĺžka presahuje 6 m, a náves kategórie O
1
, O
2
a O
3
, ktorého celková dĺžka presahuje 8 m, musia byť na zadnej časti vybavené zvláštnym
označením
a)
ak ide o vozidlo v medzinárodnej cestnej premávke,
b)
ak ide o vozidlo prvýkrát uvádzané do premávky,
c)
ak ide o ostatné vozidlá v cestnej premávke, od 1. apríla 1998.
(13)
Zvláštne označenie vozidiel podľa odseku 11 a dlhých vozidiel podľa odseku 12 musí
spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
69
)
(14)
Ustanovenie odseku 2 poslednej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenie odseku 5 druhej vety sa nevzťahuje
na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1986.
§ 47
Svetlomety a svietidlá so svetlami do hmly, spätnými svetlami a s hľadacím svetlom
(1)
Motorové vozidlo, ktoré má najmenej štyri kolesá, a motorové vozidlo s tromi kolesami
usporiadanými súmerne proti pozdĺžnej strednej rovine vozidla môžu byť vybavené dvoma
prednými svetlometmi zhodného vyhotovenia so svetlom do hmly bielej alebo žltej selektívnej
farby. Motorové vozidlo môže byť vybavené jedným alebo dvoma svetlami do hmly so svetlom
červenej farby. Okrem uvedených svetlometov môžu byť vybavené aj jedným alebo dvoma
svetlometmi so spätným svetlom bielej farby a jedným hľadacím svetlometom so svetlom
bielej farby. Vozidlo kategórie O musí byť vybavené jedným alebo dvoma zadnými svietidlami
so svetlom červenej farby do hmly. V prípade použitia jedného svietidla so svetlom
červenej farby do hmly musí byť toto svietidlo umiestnené v ľavej polovici vozidla.
Výrobca v návode na obsluhu ustanoví spôsob dodatočnej montáže a umiestnenia predných
svetlometov so svetlom do hmly.
(2)
Jednostopové motorové vozidlo môže byť vybavené jedným predným svetlometom so svetlom
do hmly bielej alebo žltej selektívnej farby a jedným zadným svietidlom do hmly so
svetlom červenej farby.
(3)
Predné svetlomety so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby bod
ich činnej svietiacej plochy najbližší k rovine vymedzujúcej najväčšiu šírku vozidla
nebol ďalej ako 400 mm od tejto roviny, najvyšší bod činnej svietiacej plochy nebol
vyššie ako najvyšší bod činnej svietiacej plochy stretávacieho svetla a najnižší bod
činnej svietiacej plochy nižšie ako 250 mm nad rovinou vozovky. Na nastavenie predných
svetlometov so svetlom do hmly sa vzťahuje ustanovenie
§ 40 ods. 5
.
(4)
Zadné svetlá so svetlom do hmly musia byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší
bod ich činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod ich činnej
svietiacej plochy neprevyšoval 1 000 mm nad rovinou vozovky; vzájomná vzdialenosť
najbližších bodov činnej svietiacej plochy zadného svietidla so svetlom do hmly a
brzdového svetla nesmie byť menšia ako 100 mm. Referenčné osi zadných svietidiel so
svetlom do hmly musia byť v rovinách rovnobežných s pozdĺžnou strednou rovinou vozidla
a rovinou vozovky.
(5)
Jednostopové motorové vozidlo musí mať predný svetlomet so svetlom do hmly a zadné
svietidlo so svetlom do hmly umiestnené v rovnakej výške nad rovinou vozovky ako ostatné
kategórie vozidiel, avšak musia byť umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine vozidla.
(6)
Svietidlo so spätným svetlom musí byť na vozidle umiestnené tak, aby najnižší bod
jeho činnej svietiacej plochy nebol nižšie ako 250 mm a najvyšší bod jeho činnej svietiacej
plochy neprevyšoval 1 200 mm nad rovinou vozovky.
(7)
Predné svetlomety so svetlami do hmly sa musia dať zapnúť alebo vypnúť nezávisle
od diaľkových a stretávacích svetiel a ich činnosť musí byť signalizovaná v zornom
poli vodiča kontrolným neprerušovaným svetlom zelenej farby. Rozsvietenie zadných
svetiel do hmly môže byť umožnené len vtedy, ak svietia stretávacie svetlá alebo diaľkové
svetlá, alebo predné svetlá do hmly. Ich činnosť musí byť signalizovaná v zornom poli
vodiča kontrolným neprerušovaným svetlom oranžovej farby. Súčasne so svetlami do hmly
musia svietiť obrysové svetlá a osvetlenie zadnej tabuľky s evidenčným číslom. Svietidlo
so spätným svetlom môže byť v činnosti iba pri zaradenom spätnom chode.
(8)
Zapojenie zadných svetiel do hmly vo vozidle, ktorého technická spôsobilosť typu
bude schválená počnúc 10. februárom 1998, musí byť také, aby
a)
mohli svietiť do času vypnutia obrysových svetiel a zostali vypnuté do času, keď
budú opätovne (vedome) zapnuté,
b)
boli vybavené zariadením nad rámec predpísaných kontrolných zariadení, ktoré pri
vypnutí zapaľovania alebo pri vybratí kľúča zapaľovania a otvorení dverí vodiča akusticky
upozorní, že je zapnutý spínač zadných svietidiel so svetlom do hmly, bez ohľadu na
to, či sú ďalšie predpísané svietidlá vonkajšieho osvetlenia vypnuté alebo zapnuté.
(9)
Ustanovenia odseku 1 druhej a tretej vety sa nevzťahujú na vozidlo kategórie M
1
, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1985, a na vozidlo
kategórie M
2
, M
3
a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. októbrom 1986. Ustanovenie
odseku 1 štvrtej vety sa nevzťahuje na vozidlo kategórie O, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. októbrom 1986. Tieto výnimky z odseku 1 sa vzťahujú na zadné
hmlové svetlo vozidla kategórie M, N a O do 31. decembra 1998.
§ 48
Svetelné výstražné zariadenie
(1)
Motorové vozidlo okrem motorového vozidla kategórie L
1
, L
2
, L
5
, T, R a S musí byť vybavené svetelným výstražným zariadením.
(2)
Zapojenie svetelného výstražného zariadenia musí byť usporiadané tak, aby aj pri
vypnutom vonkajšom osvetlení vozidla bolo možné zapnúť svietidlá s diaľkovými alebo
so stretávacími svetlami.
(3)
Svetelné výstražné zariadenie musí byť zapojené tak, aby nemohlo byť uvedené do činnosti,
ak vodič nepôsobí na jeho ovládací mechanizmus; nesmie umožňovať ani rozsvietenie,
ani zhasnutie ostatného osvetlenia vozidla.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 31. decembrom 1984.
§ 49
Vnútorné osvetlenie vozidiel
(1)
Karoséria alebo kabína pre vodiča motorového vozidla kategórie M a N a karoséria
osobného autobusového prívesu musia byť vnútri osvetlené tak, aby za zníženej viditeľnosti
bol osvetlený vstup a výstup pre vodiča, spolujazdcov a cestujúcich; miesto vodiča
musí byť vybavené osvetlením
a)
na motorovom vozidle kategórie M
1
najmenej 6 lx meraných 500 mm od svietidla,
b)
na motorových vozidlách kategórie M
2
, M
3
a
N najmenej 40 lx meraných aspoň na jednom mieste na obvode venca volanta.
Osvetlenie musí mať osobitný spínač umožňujúci zapnutie aj bez vonkajšieho osvetlenia
vozidla.
(2)
Kontrolné prístroje v kabíne vodiča musia byť osvetlené pri zapnutí vonkajšieho osvetlenia
vozidla; osvetlenie prístrojov nesmie vodiča oslňovať ani rušivo na neho pôsobiť pri
vedení vozidla a prístroje sa nesmú zrkadliť v čelnom skle.
(3)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
a osobný autobusový príves musia mať dostatočné osvetlenie priestoru pre cestujúcich.
Osvetlenie nesmie rušivo pôsobiť na vodiča pri vedení vozidla; musí sa dať stlmiť
z miesta pre vodiča bez ohľadu na ostatné svetlá na vozidle. Vnútorné osvetlenie karosérie
autobusu a jeho osobného prívesu okrem autobusu triedy III, ktoré sú vybavené bodovým
osvetlením nad každým sedadlom, musí byť vo výške 1 m nad dlážkou aspoň 60 lx a pri
tlmenom osvetlení najmenej 5 lx v ktoromkoľvek priamo osvetľovanom mieste karosérie.
Pri otvorení dverí musia byť vstupné a výstupné schodíky dostatočne osvetlené, aby
bol bezpečný vstup a výstup. Toto osvetlenie nesmie byť ovplyvňované tlmením vnútorných
svetiel.
(4)
Motorové vozidlo so skriňovou karosériou musí byť vybavené vnútorným osvetlením a
osvetlením vstupných a výstupných schodíkov.
(5)
Kabína pre vodiča vozidla kategórie T musí z hľadiska vnútorného osvetlenia spĺňať
ustanovené podmienky.
70
)
(6)
Ustanovenia tohto paragrafu sa nevzťahujú na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie
T, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1985.
§ 50
Zvukové výstražné zariadenia
(1)
Motorové vozidlo okrem pásových vozidiel a iných vozidiel s najvyššou konštrukčnou
rýchlosťou neprevyšujúcou 6 km.h
-1
musí mať aspoň jedno zariadenie na dostatočne hlasitú zvukovú výstrahu. Motorové
vozidlo musí spĺňať z hľadiska zvukových výstražných zariadení a ich signálov ustanovené
podmienky.
10
)
Ustanovené podmienky musí spĺňať aj motorové vozidlo kategórie R, T a S
s
. Motorové vozidlo kategórie L
1
môže byť vybavené výstražnými zvončekmi.
(2)
Každé zvukové výstražné zariadenie musí spĺňať ustanovené podmienky;
10
)
na motorovom vozidle musí byť umiestnené tak, aby pri prevádzke nedochádzalo k jeho
poškodeniu alebo ku zmene zvukových vlastností. Ak je zariadenie uvedené do činnosti,
musí vydávať nepretržitý rovnomerný zvuk rovnakej výšky alebo v harmonickom akorde.
Zariadenia, ktoré vydávajú prenikavé zvuky, rozložené akordy alebo škreky, ako píšťaly,
sirény, gongy a pod., nie sú dovolené.
(3)
Motorové vozidlo uvedené v
§ 4
, ktoré je vybavené zvláštnymi výstražnými svetlami, musí mať okrem predpísaného zvukového
výstražného zariadenia aj osobitné výstražné zariadenie.
(4)
Motorové vozidlo s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t možno vybaviť schváleným
doplnkovým zvukovým výstražným zariadením umiestneným v zadnej časti vozidla.
(5)
Zabezpečovacie zariadenie motorového vozidla nesmie bezdôvodne rušiť okolie hlukom
(pri náhodnom dotyku vozidla, vplyvom klimatických podmienok) a musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
71
)
(6)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety a odseku 2 prvej vety sa nevzťahuje na vozidlo a
zariadenie, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985.
§ 51
Stierače a ostrekovače čelných a zadných skiel, odmrazovanie a odhmlievanie skiel,
zariadenie na čistenie svetlometov
(1)
Motorové vozidlo s kabínou pre vodiča alebo s uzavretou karosériou musí byť vybavené
najmenej jedným stieračom a ostrekovacím zariadením na čistenie vonkajšieho povrchu
čelného skla na motorický pohon a odmrazovacím a odhmlievacím systémom. Motorové vozidlo
kategórie M
1
musí z hľadiska vybavenia systémom čistenia a postrekovania čelných skiel a systémom
odmrazovania a z hľadiska zabezpečenia výhľadu z vozidla spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
72
)
Tieto podmienky sa z hľadiska systému čistenia a ostrekovania čelných skiel a z hľadiska
výhľadu z vozidla obdobne vzťahujú na motorové vozidlá ostatných kategórií vybavené
kabínou vodiča a na uvedené zariadenia použité na zadné sklá vozidiel. Vozidlo kategórie
M
1
s karosériou vo vyhotovení kombi alebo so splývajúcou zadnou časťou karosérie musí
byť pri prvej registrácii vozidla, počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
vybavené stieračom a ostrekovačom zadného okna na zabezpečenie výhľadu za vozidlo
a vnútorným spätným zrkadlom z miesta pre vodiča. Táto povinnosť sa nevzťahuje na
vozidlo vybavené zadnými dverami, ktoré sú delené symetricky vo zvislej rovine.
(2)
Stierač musí byť riešený tak, aby sa jeho ramienko po vypnutí stieracieho zariadenia
samočinne vracalo do základnej polohy. Stieracie ramienko sa musí dať odklopiť od
povrchu skla z dôvodu ručného čistenia skla.
(3)
Ostrekovacie zariadenie čelného skla musí byť vyrobené z materiálov, ktoré sa nepoškodia
pri zamŕzaní kvapaliny a súčasne odolávajú účinku teplôt až do 80
o
C. Činnosť postrekovacieho zariadenia sa nesmie zhoršiť, ak sa použije nemrznúca zmes.
Nádržka na kvapalinu musí byť vo vozidle umiestnená tak, aby nalievacie hrdlo bolo
pri jej dopĺňaní ľahko prístupné; táto podmienka je splnená aj v prípade, ak nádržku
možno ľahko a bez odpájania vyberať. Nádržka na kvapalinu na vozidle kategórie M
2
, M
3
a N musí mať objem najmenej 2,8 dm
3
, na vozidlách ostatných kategórií musí mať objem najmenej 1,4 dm
3
.
(4)
Motorové vozidlo môže byť vybavené zariadením na čistenie svetlometov stretávacích
svetiel. Na motorovom vozidle kategórie M
2
a M
3
triedy III a motorovom vozidle kategórie N určenom na medzinárodnú dopravu je toto
zariadenie povinné. Vozidlo a zariadenie musia spĺňať ustanovené podmienky.
73
)
(5)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety neplatí pre motorové vozidlo kategórie M
1
, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1985. Ustanovenia
odsekov 2 a 3 neplatia pre vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred
1. júlom 1972. Ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 tohto paragrafu neplatia pre motorové
vozidlo kategórie T a iné vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred
1. októbrom 1985. Ustanovenie odseku 4 druhej vety neplatí pre vozidlo kategórie M
2
a M
3
triedy III a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1986.
§ 52
Odrušenie vozidiel
(1)
Motorové vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé
vyžarovanie elektromagnetickej energie (ďalej len „rušenie“), vznikajúce pri prevádzke
vozidla, neprevýšilo medzné hodnoty rušenia. Z hľadiska odrušenia vozidlo musí spĺňať
podmienky ustanovené osobitnými predpismi.
74
)
75
)
(2)
Motorové vozidlo musí byť konštrukčne vyhotovené, vyrobené a vybavené tak, aby rušivé
vyžarovanie elektromagnetickej energie neovplyvňovalo činnosť iných vozidiel, ich
výstroj a výbavu alebo iné elektronické zariadenia v ich dosahu. Súčasne musia byť
všetky elektrické a elektronické zariadenia vozidla schopné bezpečne fungovať v elektromagnetickom
prostredí, v ktorom sa vozidlo nachádza. Hodnotenie vykonávajú poverené skúšobne podľa
ustanovených podmienok.
75
)
(3)
Do konštrukcie a vyhotovenia mechanizmov vozidla v prevádzke sa nesmú robiť zásahy
a pri výmene sa originálne dielce nesmú nahrádzať dielcami, ktoré by zvyšovali rušenie
nad ustanovenú hranicu.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972.
§ 53
Zasklenie vozidiel a clona proti slnku
(1)
Výplne okien (aj strešných) a medzistien motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel
musia byť vyhotovené z bezpečnostného skla. Musia spĺňať ustanovené podmienky.
76
)
Vozidlo kategórie M
1
musí byť vybavené zariadením na elektrické vyhrievanie zadných okien.
(2)
Bezpečnostné sklá z plastických materiálov možno použiť len na zasklenie
a)
vnútorných medzistien a priehradiek,
b)
otváracích strešných okien vozidiel určených na prepravu osôb okrem kategórie M
1
,
c)
okien skladacích dvier (napr. na autobusoch),
d)
okien prípojných vozidiel kategórie O
1
a O
2
,
e)
ochranných čelných krytov jednostopových vozidiel a ich modifikácií bez kabíny vodiča,
f)
okien obytných nadstavieb, ak nie sú určené na prepravu osôb,
g)
vonkajších protiprievanových krytov bočných skiel vozidla.
(3)
Nekryté hrany zasklenia (napr. vyklápacích vetracích okienok, spúšťacích dverných
okien a medzistien) musia byť zaoblené. Vo vozidle určenom výlučne na dopravu detí
musia byť tieto hrany olemované.
(4)
Na autobusoch a osobných autobusových prívesoch nesmú byť núdzové dverné a okenné
východy zasklené vrstveným sklom.
(5)
Dodatočne použité fólie na sklá motorového vozidla musia spĺňať tieto podmienky
a)
zatemňovacie pásy na čelnom skle sa môžu použiť iba mimo vzťažnej plochy čelného
skla s plynulým prechodom zo 75 % na najmenej 40 % priepustnosti svetla vrátane skla
alebo bez plynulého prechodu minimálne 50 % priepustnosti svetla vrátane skla,
b)
fólie na ostatné sklá vozidla, ktoré slúžia na výhľad z miesta pre vodiča, musia
umožniť najmenej 70 % priepustnosti svetla. Na sklách vozidla sa môžu vykonať len
také zásahy, ktoré sú schválené.
(6)
Karoséria motorového vozidla a kabína vodiča musia mať pri čelnom skle dve clony
(rolety) proti slnku, z ktorých jedna musí byť pred vodičom. Môže sa použiť aj jedna
zlúčená clona proti slnku, ak v plnom rozsahu funkčne nahradí použitie dvoch samostatných
clon proti slnku. Bočné sklá kabíny vodiča motorového vozidla kategórie M
2
a M
3
triedy I, II a III musia byť vybavené clonami (roletami) proti slnku. Kabína vodiča
vozidla kategórie T a každá jednomiestna kabína vodiča musí mať aspoň jednu clonu
proti slnku umiestnenú pred vodičom.
(7)
Clona proti slnku
42
)
musí byť vyhotovená buď z materiálu, ktorý pohlcuje nárazovú energiu, alebo musí
byť týmto materiálom úplne pokrytá; ak sú clona a jej držiak vyhotovené z tuhého materiálu,
nesmú mať nebezpečné ostré hrany a ich zaoblenie nesmie mať polomer menší ako 3,5
mm.
(8)
Náhradné zasklievacie materiály, ktoré sú vlepované do karosérie a sú súčasťou pevnostnej
štruktúry karosérie, musia svojou hrúbkou a mechanickými vlastnosťami zodpovedať pôvodnému
materiálu.
(9)
Ustanovenia odsekov 2, 6, odseku 7 prvej vety a odseku 8 sa nevzťahujú na vozidlo,
ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku
6 tretej vety sa vzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bude schválená
po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky.
§ 54
Rýchlomery, tachografy, počítadlá prejdenej vzdialenosti a obmedzovače rýchlosti
(1)
Motorové vozidlo, ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť prevyšuje 50 km.h
-1
a ktoré nemá tachograf s ukazovateľom rýchlosti, musí byť v zornom poli vodiča vybavené
rýchlomerom s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Motorové vozidlo musí spĺňať ustanovené
podmienky.
77
)
(2)
Prípojné vozidlo kategórie O
4
, ktorého technická spôsobilosť typu bude schválená po nadobudnutí účinnosti tejto
vyhlášky, musí byť vybavené počítadlom prejdenej vzdialenosti. Počítadlo prejdenej
vzdialenosti prípojných vozidiel svojím vyhotovením musí znemožniť neoprávnený zásah
do tohto zariadenia.
(3)
Motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
triedy II a triedy III a vozidlo kategórie N
2
a N
3
evidované po nadobudnutí účinnosti tejto vyhlášky musí byť vybavené tachografom s
registráciou pracovnej činnosti vodiča, ktorý musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
78
)
Táto povinnosť sa vzťahuje aj na motorové vozidlo týchto kategórií v medzinárodnej
cestnej doprave a motorové vozidlo kategórie N
1
s prípojným vozidlom, ak celková hmotnosť súpravy prevyšuje 3,5 t. Motorové vozidlo
kategórie M
2
a M
3
triedy II a triedy III a motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky,
musí byť týmto zariadením dodatočne vybavené do 30. júna 1998.
(4)
Tachograf musí kontrolovať najmenej jedenkrát za dva roky pracovník pracoviska povereného
Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a musí byť
vrátane jeho náhonu zaplombovaný. Vozidlo prevádzkované vo vnútroštátnej cestnej doprave
môže mať tachograf nahradený schváleným palubným počítadlom, ktoré spĺňa najmenej
podmienky ustanovené pre tachograf.
(5)
Počítadlo prejdenej vzdialenosti a tachograf namontovaný na vozidlo musia spĺňať
tieto podmienky
a)
počítadlo prejdenej vzdialenosti musí spoľahlivo a zreteľne zaznamenávať vozidlom
prejdenú vzdialenosť s presnosťou najmenej ± 5 % z nameranej hodnoty pri jazde dopredu;
počítače prejdenej vzdialenosti v tachografoch musia okrem toho pri zmene smeru jazdy
dopredu aj dozadu prejdenú vzdialenosť plynule pripočítavať,
b)
počítadlo prejdenej vzdialenosti vo vozidle, na ktorom podiel jazdy dopredu a dozadu
je menej ako 80:20, musí byť vybavený takým zariadením, ktoré prejdenú vzdialenosť
plynule pripočítava a znižuje mŕtvy chod počítadla na dĺžku prejdenej vzdialenosti
1 m,
c)
tachografový záznam musí zodpovedať svojimi priebehmi údajom počítadla prejdenej
vzdialenosti, rýchlomeru a času jazdy a státia a musí byť spoľahlivo čitateľný bez
pomocných prístrojov,
d)
tachograf s ukazovateľom rýchlosti musia byť umiestnené v zornom poli vodiča.
(6)
Motorové vozidlo kategórie M
3
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a motorové vozidlo kategórie N
3
musia byť dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky vybavené zariadením na obmedzenie
najvyššej rýchlosti jazdy vozidla, ktoré musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným
predpisom.
79
)
(7)
Motorové vozidlo kategórie M
3
a N s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t, a motorové vozidlo kategórie N
3
vyrobené po 1. januári 1989, ktoré je prevádzkované v medzinárodnej cestnej doprave,
musí byť dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky dodatočne vybavené obmedzovačom
rýchlosti jazdy.
(8)
Obmedzovač rýchlosti jazdy musí zabezpečiť, aby rýchlosť motorového vozidla neprekročila
a)
na motorovom vozidle kategórie M
3
 
 
s celkovou hmotnosťou nad 10 t ..........
100 km.h
-1
,
b)
na motorovom vozidle kategórie N
3
.......
..90 km.h
-1
.
(9)
Požiadavka na vybavenie motorového vozidla obmedzovačom rýchlosti jazdy sa nevzťahuje
na motorové vozidlo
a)
kategórie M
3
, ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 100 km.h
-1
,
b)
kategórie N
3
, ktorého konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 90 km.h
-1
,
c)
s právom prednostnej jazdy podľa osobitného predpisu,
80
)
d)
vybavené zvláštnym evidenčným číslom na skúšobné jazdy.
(10)
Obmedzovače rýchlosti jazdy po zabudovaní do vozidla musia byť zaplombované.
(11)
Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. júlom 1972. Ustanovenie odseku 6 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie
M a N, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1995 a je prevádzkované
vo vnútroštátnej cestnej doprave.
§ 55
Vykurovací, vetrací a klimatizačný systém
(1)
Motorové vozidlo s kabínou vodiča alebo s uzavretou karosériou musí mať zariadenie
na vykurovanie a vetranie kabíny vodiča a cestujúcich. Vykurovací a vetrací systém
nesmie svojou konštrukciou, vyhotovením a činnosťou ohrozovať zdravie alebo zvyšovať
únavu vodiča a cestujúcich a ak nemožno regulovať množstvo a smer prúdiaceho vzduchu,
musí sa zabezpečiť bezprievanový pohyb vzduchu. Vozidlo vybavené klimatizačným systémom
musí mať zariadenie, ktoré zabraňuje namŕzaniu vlhkosti na výparníku a zabezpečiť
ochranu proti nebezpečnému zvýšeniu tlaku chladiaceho média. Chladiace médium nesmie
pri náhlom úniku ohroziť cestujúcich a nesmie obsahovať plne substituované chlorofluorouhľovodíky.
81
)
Za bezprievanový pohyb vzduchu sa pokladá také prúdenie vzduchu, pri ktorom stredná
rýchlosť prúdenia v priestore pre hlavy cestujúcich neprekročí hodnotu 0,5 m.s
-2
.
(2)
Motorové vozidlo vyrobené alebo dovezené po 3. decembri 1972 musí mať vykurovací
a vetrací systém ľahko obsluhovateľný a jeho výkon regulovateľný najmenej v dvoch
stupňoch; toto ustanovenie sa nevzťahuje na ovládacie mechanizmy, na individuálnu
obsluhu cestujúcimi vo vozidle. Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti sa overujú
podmienky, ktoré musí spĺňať zariadenie na vykurovanie a vetranie motorového vozidla
kategórie M a N.
(3)
Na vykurovanie je zakázané používať priamo horúce potrubie výfukového systému motora.
Tepelná energia výfukových plynov sa môže využiť iba prostredníctvom výmenníka tepla;
v priestoroch výmenníka, v ktorých sa odovzdáva teplo vykurovaciemu vzduchu, nesmú
byť žiadne uvoľniteľné spoje a hrúbka stien oceľových rúrok alebo plechov odovzdávajúcich
teplo nesmie byť menšia ako 2 mm. Ak sa použijú iné materiály, musia mať rovnakú odolnosť
proti korózii a zodpovedajúcu najmenšiu hrúbku stien. Ak sa na vykurovanie použije
chladiaci vzduch z kvapalinového systému chladenia motora, musí byť vo vedení vykurovacieho
vzduchu pretlak voči motorovému priestoru a nesmú v ňom byť žiadne nezabezpečené spoje.
Vzduch na vykurovanie a vetranie nesmie obsahovať škodlivé látky a pachy vznikajúce
pri prevádzke vozidla a jeho zariadení a musí byť filtrovaný od hrubých nečistôt.
Vzduch potrebný na spaľovanie vo vykurovacích zariadeniach (okrem zariadení podľa
odseku 4) sa nesmie odoberať z vnútorného priestoru vozidla určeného na prepravu osôb
vrátane vodiča. Vstupné kanály prívodu vzduchu na vetranie a kúrenie musia byť umiestnené
tak, aby sa s ohľadom na prevádzku ostatných motorových vozidiel prívod vzduchu znečisteného
týmito motorovými vozidlami obmedzil na najmenšiu mieru.
(4)
Vykurovacie zariadenie na tuhé palivo je povolené iba na motorových vozidlách kategórie
N so skriňovou karosériou a na ich prívesoch a návesoch so skriňovou karosériou určených
ako pracoviská alebo ubytovne; tieto zariadenia a dymové rúrky musia byť izolované
nehorľavým materiálom.
(5)
Vykurovací systém musí teplo rovnomerne usmerňovať po celom priestore pre cestujúcich
a musí zabezpečiť, aby
a)
v motorovom vozidle ktorejkoľvek kategórie okrem mestského autobusu triedy I bola
v uzavretom vykurovacom priestore karosérie výsledná teplota najmenej +18
o
C pri vonkajšej teplote –15
o
C; vo vozidle s konštrukčnou rýchlosťou vyššou ako 80 km.h
-1
sa musí takáto teplota dosiahnuť pri rýchlosti zodpovedajúcej 80 % najvyššej konštrukčnej
rýchlosti, ale nie pri rýchlosti nižšej ako 80 km.h
-1
a nie vyššej ako 140 km.h
-1
,
b)
v autobuse triedy I bola v uzavretom vykurovacom priestore karosérie výsledná teplota
najmenej +14
o
C pri vonkajšej teplote –15
o
C, pričom sa na schodoch za mrazivého počasia nesmie tvoriť námraza,
c)
povrchová teplota na bezprostredne prístupných miestach a výstupoch rozvádzacích
kanálov neprekročila +40
o
C. Najvyšší prípustný vzájomný rozdiel teplôt 6
o
C medzi jednotlivými miestami na sedenie alebo na státie; pri autobusoch a osobných
autobusových prívesoch okrem autobusov triedy I, kde sa rozdiel nelimituje, 8
o
C. Výsledná teplota v priestore pre hlavy cestujúcich môže byť až o 9
o
C nižšia, prípadne až o 3
o
C vyššia ako v priestore pre chodidlá; táto podmienka nemusí byť splnená v mestských
autobusoch a na prídavnom kúrení, ktoré majú regulovateľný výstup alebo odklon prúdenia
vzduchu.
(6)
Vykurovací a vetrací systém priestoru karosérie musí byť
a)
pretlakový v osobnom motorovom vozidle, v priestore kabíny vodiča v nákladnom motorovom
vozidle a musí pri uzavretých oknách a dverách zabezpečovať najmenej 45 m
3
.h
-1
vzduchu na každé miesto na sedenie počas jazdy i pri státí vozidla. V uvedených motorových
vozidlách, ktoré sú vybavené klimatizačným zariadením, musí byť zabezpečený prívod
čerstvého vzduchu najmenej 15 m
3
.h
-1
na každé miesto na sedenie. Uvedené požiadavky sa vzťahujú aj na dodatočnú montáž
klimatizačného zariadenia,
b)
pretlakový v autobuse a v osobnom prívese motorového vozidla a v priestore pre cestujúcich
pri uzavretých oknách a dverách musí zabezpečovať najmenej dvadsaťnásobnú výmenu vzduchu
za 1 hodinu pri státí vozidla (vo vzťahu k objemu vetraného priestoru), najmenej 35
m
3
čerstvého vzduchu za 1 hodinu pri medzimestskom a diaľkovom autobuse bez klimatizačného
zariadenia a najmenej 25 m
3
čerstvého vzduchu za 1 hodinu v medzimestskom a diaľkovom autobuse s klimatizačným
zariadením na každé miesto na sedenie počas jazdy vozidla rýchlosťou zodpovedajúcou
80 % najvyššej konštrukčnej rýchlosti vozidla.
(7)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
triedy I nemusí mať pretlakový vykurovací a vetrací systém. Vykurovací systém musí
umožňovať nastavenie teploty v priestore pre vodiča a v priestore pre cestujúcich
a jeho samočinné udržiavanie v závislosti od vonkajšej teploty. Vetrací systém musí
umožňovať vetranie kabíny vodiča aspoň jedným posuvným bočným alebo strešným oknom.
Toto ustanovenie sa vzťahuje obdobne aj na električku.
(8)
Ak sa na vykurovanie motorového vozidla použije nezávislé kúrenie, t. j. systém,
ktorý vyrába teplo na vykurovanie samostatne vlastným palivom, musí okrem zariadení
podľa odseku 4 spĺňať tieto požiadavky
a)
zariadenie musí byť zabezpečené tepelnou poistkou proti prehriatiu,
b)
spaľovacia komora a výmenník tepla sa musia skúšať na tesnosť pod dvojnásobným prevádzkovým
tlakom, najmenej však pri pretlaku 50 kPa,
c)
pri teplovzdušných systémoch musí byť spoľahlivým spôsobom vylúčené prenikanie spalín
plynov do vzduchu na vykurovanie,
d)
v spalinách nesmie obsah CO meraný na výstupe zo zariadenia prevyšovať 0,2 objemového
percenta,
e)
nespálené palivo sa musí bezpečne odviesť zo spaľovacieho priestoru a pri zhasnutí
plameňa v spaľovacej komore sa musí automaticky zastaviť dodávka paliva,
f)
nezávislé vykurovacie zariadenie musí byť nainštalované tak, aby sa za jazdných i
atmosférických podmienok zamedzilo prenikaniu spalín z tohto zariadenia do vnútorného
priestoru karosérie alebo kabíny vodiča.
(8)
Ustanovenia odsekov 1, 3, 5 až 7 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická
spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972 a ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje
na motorové vozidlo vyrobené alebo dovezené pred 1. januárom 1973.
§ 56
Zariadenia proti neoprávnenému použitiu vozidla
(1)
Motorové vozidlo a prípojné vozidlo so skriňovou karosériou musí mať zabezpečenie
dvier, veka batožinového a motorového priestoru proti neoprávnenému otvoreniu zvonku;
pritom najmenej jedny dvere musia byť uzamykateľné zvonku. Na motorové vozidlo kategórie
T a S
s
sa táto podmienka vzťahuje len na zabezpečenie dvier kabíny.
(2)
Motorové vozidlo musí byť vybavené okrem zabezpečenia podľa odseku 1 aj účinným zariadením,
ktoré zabráni jeho neoprávnenému použitiu. Vozidlo kategórie M a N musí spĺňať ustanovené
podmienky.
82
)
Ustanovenie tohto odseku neplatí pre vozidlá kategórie T a S
s
.
(3)
Vozidlo kategórie L musí mať zabezpečovacie zariadenie pôsobiace na jeden z týchto
mechanizmov
a)
riadenie,
b)
prevodovku,
c)
zaraďovaciu páku alebo ovládanie zaraďovania prevodov,
d)
zariadenie zabraňujúce behu motora,
e)
spice alebo ramená kolies.
(4)
Zabezpečovacie zariadenie pôsobiace na riadenie sa nesmie porušiť pri pôsobení momentom
najmenej 200 Nm, musí spĺňať ďalšie podmienky ustanovené osobitným predpisom.
83
)
Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. januárom 1985.
(5)
Vozidlo môže byť aj dodatočne vybavené doplnkovým zabezpečovacím elektronickým alebo
mechanickým zariadením. Elektronické zabezpečovacie zariadenie a jeho montáž na vozidlo
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
71
)
Mechanické zabezpečovacie zariadenie musí spĺňať podmienky ustanovené touto vyhláškou.
(6)
Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na motorové vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 1. januárom 1973. Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na vozidlo
kategórie T a S, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 1. januárom 1978.
Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola
schválená pred 1. januárom 1985.
§ 57
Zariadenie na spájanie vozidiel
(1)
Každé vozidlo, ktoré je určené na spájanie do súpravy, musí byť vybavené spájacím
zariadením, ktoré musí byť prevádzkovo bezpečné, ľahko a rýchlo ovládateľné. Spájacie
zariadenie musí prípojné vozidlo zabezpečovať proti samovoľnému uvoľneniu dvojitou
mechanickou poistkou a musí pôsobiť samočinne alebo čiastočne samočinne (druhá poistka
pôsobí až po ručnom ovládaní). Zariadenie pôsobiace samočinne musí však mať mechanické
dvojité zabezpečenie a zabezpečenú polohu zreteľne viditeľnú. Nesamočinným zariadením
môže byť vybavené iba jednostopové motorové vozidlo, motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
na ťahanie jednonápravového prípojného vozidla kategórie O
1
a O
2
a ťažné motorové vozidlo určené na spájanie s jednonápravovým prívesom s celkovou
hmotnosťou do 3,5 t. Spájacím zariadením na zadnej časti vozidla nesmú byť vybavené
jednonápravové prívesy.
(2)
Spájacie zariadenie musí byť vybavené
a)
krížovým kĺbom na jednostopovom motorovom vozidle prispôsobenom na ťahanie jednokolesového
prívesu,
b)
guľou ISO 50 na motorovom vozidle kategórie M
1
a N
1
na ťahanie jednonápravového prípojného vozidla kategórie O
1
a O
2
, pričom najväčšie prípustné statické zaťaženie prívesu na guľu nesmie prevyšovať
980 N vo zvislom smere. Celý spoj, t. j. guľa ISO 50 vrátane jej upevnenia na ťažnom
vozidle, musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,
84
)
c)
na motorových vozidlách ostatných kategórií určených na ťahanie prívesov systémom
valcový čap – oko alebo čap – návesová točnica. Na špeciálnom terénnom vozidle je
prípustný aj systém hák – oko, ak má ťahaný príves vyhovujúce oko ťažnej tyče (oja).
Na motorovom vozidle kategórie T sa pri hodnotení spájacieho zariadenia vychádza z
ustanovených podmienok.
85
)
(3)
Spájacie ťažné zariadenie určené na prevádzku motorových vozidiel kategórie M
1
a N
1
podľa odseku 4 písm. b), ktorých technická spôsobilosť typu bude schválená po 31.
decembri 1997, musí mať odnímateľnú guľu ISO 50 upevnenú na nosnú časť spájacieho
zariadenia najviac dvoma rozoberateľnými spojmi. Počas prevádzky motorového vozidla
bez prívesu musí byť spájacia guľa demontovaná a nosná časť spájacieho zariadenia
bez spájacej gule nesmie presahovať obrys vozidla. Spájacie zariadenie s guľou ISO
50 možno použiť aj na motorovom vozidle kategórie M alebo N na pripojenie jednonápravových
prívesov kategórií O
1
alebo O
2
. Ak spájacia guľa vozidla niektorej z týchto kategórií presahuje vonkajší obrys vozidla,
potom sa pri prevádzke takéhoto vozidla bez prívesu musí demontovať.
(4)
Spájacie zariadenie na ťažnom motorovom vozidle na ťahanie prívesu musí umožňovať
pohyb jeho ťažnej tyče (oja) pri všetkých uvedených hodnotách uhlov
a)
vo zvislej rovine
± 20°,
b)
vo vodorovnej rovine
± 90°,
na poľnohospodárskych a lesných
traktoroch
± 60°,
c)
okolo pozdĺžnej osi závesného zariadenia
± 25°,
na poľnohospodárskych a lesných
traktoroch
± 20°.
(5)
Motorové vozidlo kategórie N
3
určené na ťahanie prípojných vozidiel kategórie O
4
musí byť vybavené spájacím zariadením systému čap – oko, ktoré musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitnými predpismi,
86
)
87
)
alebo zariadením systému valcový čap – oko s menovitým priemerom 50 mm. Na všetkých
vozidlách sa povoľuje použitie spájacieho zariadenia uvedeného systému s menovitým
priemerom 40 mm, ak je schválené.
88
)
Záves ťažného vozidla musí byť odpružený a celý spoj, t. j. záves – ťažná tyč (oje),
môže spôsobovať iba kmity s veľmi nízkou hodnotou amplitúdy.
(6)
Spájacie zariadenie motorových vozidiel systému valcový čap – oko môže mať os valcového
čapu vzdialenú od zadného obrysu vozidla smerom k jeho čelu najviac 300 mm. Motorové
vozidlo s vyklápacou karosériou a terénne vozidlo môže mať túto vzdialenosť najviac
420 mm.
(7)
Jazdná súprava vytvorená ťažným motorovým vozidlom kategórie N
2
a N
3
a prípojným vozidlom O
3
a O
4
môže byť spojená systémom „krátke spojenie“ (CCD). Takéto spájacie zariadenie a jeho
montáž na vozidlo musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
89
)
(8)
Motorové vozidlo okrem jednostopového, ktoré je určené na ťahanie prívesov a nie
je vybavené schváleným typom spájacieho zariadenia, musí byť okrem hlavného spájacieho
zariadenia vybavené aj závesmi na poistné spájacie zariadenie (laná, reťaze), a to
a)
motorové vozidlo s guľovým závesom s guľou ISO 50 podľa odseku 2 písm. b) určené
na ťahanie prívesov s hmotnosťou prevyšujúcou 350 kg závesmi na krížové alebo na vidlicové
zavesenie,
b)
iné motorové vozidlo závesmi na krížové zavesenie.
(9)
Oko ťažnej tyče (oja) okrem prípojných vozidiel k motorovým vozidlám kategórie S
p
musí byť pripevnené na ťažnú tyč (oje) tak, že jeho otáčanie okolo pozdĺžnej osi
ťažnej tyče (oja) je vylúčené. Oko ťažnej tyče (oja) prívesu za automobil uvedené
v odseku 4 musí spĺňať ustanovené podmienky.
88
)
89
)
(10)
Príves, okrem prívesu za jednostopové motorové vozidlo, musí byť vybavený poistným
spájacím zariadením (lanami, reťazami), ktoré musí pri poruche hlavného spoja a nasledujúcom
prerušení spojenia brzdovej a elektrickej sústavy medzi ťažným vozidlom a prívesom
zabezpečiť ešte čiastočnú riaditeľnosť prívesu alebo zabrániť padnutiu ťažnej tyče
(oja) na vozovku. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje na vozidlo vybavené schváleným
spájacím zariadením spĺňajúcim ustanovené podmienky.
87
)
88
)
(11)
Dvojnápravový a viacnápravový príves musí mať ťažnú tyč (oje) vyváženú tak, aby sa
po odpojení nedotkla vozovky, na ktorej príves stojí alebo po ktorej ide, a aby sa
príves s ťažným vozidlom mohol spájať s čo najmenšou námahou. Oko ťažnej tyče (oja)
týchto prívesov musí byť približne v rovnakej výške nad vozovkou, ako je záves ťažného
vozidla, alebo ťažná tyč (oje) musí byť na túto výšku nastaviteľná.
(12)
V prípade, že sila na ručné dvíhanie previsnutej časti návesu alebo ťažnej tyče (oja)
jednonápravového prívesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 100 kg prevyšuje 245 N,
musí mať náves, prípadne príves, prednú previsnutú časť pred nápravou alebo ťažnú
tyč (oje) vybavené podperným zariadením, ktoré
a)
zabráni predkloneniu vozidla návesu alebo ťažnej tyče (oja) prívesu pri odpojení
od ťažného vozidla v rozsahu prevádzkových zaťažení aj pri nerovnomernom rozložení
nákladu a pri manipuláciách na ložnej ploche povolených v návode na obsluhu vozidla,
b)
umožní, že prípojné vozidlo sa môže v podopretom stave samočinne alebo pri závesoch
s guľou ISO 50 s najmenšou námahou spojiť s ťažným vozidlom.
(13)
Ťažná tyč (oje) dvojnápravových a viacnápravových prívesov s točnicovým riadením
musí byť taká dlhá, aby vzdialenosť medzi osou oka ťažnej tyče (oja) a osou točnice
bola najmenej o 1,2 m väčšia, ako je obrysový polomer prednej časti karosérie opísaný
z osi točnice.
(14)
Ťahač návesu musí mať na spájací čap návesu buď čiastočne samočinnú alebo samočinnú
točnicu zodpovedajúcu najvyššiemu povolenému zaťaženiu ťahača. Točnica musí umožniť
vzájomné vychýlenie ťahača a návesu
a)
vo vodorovnej rovine v rozsahu ± 90
o
, t. j. celkom 180
o
,
b)
vo zvislej pozdĺžnej rovine najmenej ± 12
o
,
c)
v priečnej zvislej rovine najviac ± 3
o
.
(15)
Ovládanie točnice musí byť umiestnené na pravej strane ťahača, ak sa točnica neovláda
z miesta pre vodiča.
(16)
Točnica ťahača na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a s hmotnosťou
pôsobiacou na točnicu neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať ustanovené podmienky
87
)
88
)
a musí mať spájací systém prispôsobený na prichytenie spájacieho čapu návesu s priemerom
50,8 mm.
(17)
Točnica ťahača na ťahanie návesov s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 15 t a s hmotnosťou
pôsobiacou na točnicu neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky týkajúce sa umiestnenia
podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom
87
)
88
)
a touto vyhláškou, najmä
a)
časti ťahača nad rovinou točnice a pred zvislou osou otáčania spájacieho čapu v točnici
musia byť mimo rotačného kužela, ktorého os je totožná s osou otáčania spájacieho
čapu v točnici a ktorého vrchol s polovičným vrcholovým uhlom 6
o
je pod rovinou točnice a jeho polomer prieseku s rovinou točnice je 2,09 m,
b)
časti ťahača pod rovinou točnice za zvislou osou otáčania spájacieho čapu v točnici
musia byť vnútri rotačného, približne valcového telesa, ktorého os je totožná s osou
spájacieho čapu a má polomer neprevyšujúci 2,2 m.
(18)
Návesný čap návesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 10 t a pri zvislom zaťažení
neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom
87
)
88
)
a musí mať priemer činnej časti 50,8 mm.
90
)
(19)
Spájací čap návesu musí zodpovedať najväčšiemu povolenému zaťaženiu návesu.
(20)
Spájací čap návesu s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 15 t a s hmotnosťou pôsobiacou
na spájací čap neprevyšujúcou 20 t musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom
87
)
88
)
týkajúcim sa umiestnenia a touto vyhláškou, najmä
a)
aj najvzdialenejšia časť návesu s výnimkou pružných spojov brzdových a elektrických
systémov pred zvislou osou čapu a nad myslenou rovinou točnice musí ležať vnútri valcového
telesa s polomerom 2,04 m, ktorého os je totožná so zvislou osou čapu,
b)
spodné časti návesu – tzv. labutí krk – za zvislou osou čapu a pod myslenou rovinou
točnice musia byť mimo rotačného valcového telesa s polomerom najmenej 2,3 m, ktorého
os je totožná so zvislou osou čapu.
(21)
Motorové vozidlo s pohotovostnou hmotnosťou prevyšujúcou 400 kg musí byť vpredu a
vzadu konštrukčne upravené a vyhotovené tak, aby sa mohlo, na tyči alebo na lane,
vliecť iným motorovým vozidlom (uvoľnenie, odtiahnutie); konštrukcia motorového vozidla
s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 3,5 t musí umožňovať vliecť ho na tyči. Pracovné
stroje, napr. s čelne umiestneným náradím a pod., môžu mať takéto zariadenie umiestnené
vzadu.
(22)
Tyče alebo laná na vlečenie motorových vozidiel uvedených v odseku 21 musia byť dobre
viditeľné; tyče musia mať po celej dĺžke priečne červeno-biele pruhy široké 75 mm,
laná červenú zástavku alebo štítok s rozmermi najmenej 200 mm x 200 mm.
(23)
Ustanovenia odseku 1 druhej vety, odseku 2 písm. a) a b), odseku 2 písm. c) prvej
a poslednej vety, odseku 4, odseku 8 druhej vety a odsekov 12 až 20 sa nevzťahujú
na vozidlá, ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972; ustanovenie
odseku 2 písm. b) sa však vzťahuje aj na tieto vozidlá, ak sa za ne pripojí jednonápravový
príves uvedený do prevádzky počnúc 1. januárom 1976.
§ 58
Nárazníky motorových vozidiel, prípojných vozidiel a zariadenie proti vklineniu malých
vozidiel pod veľké vozidlá a bočné ochranné zariadenia
(1)
Motorové vozidlo kategórie M a N
1
musí byť vybavené predným a zadným nárazníkom, ak karoséria nie je vyhotovená tak,
že plní funkciu nárazníkov. Motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
musí byť vybavené predným nárazníkom.
(2)
Nárazník nesmie mať ostré okraje alebo výstupky, ktoré môžu zraniť chodcov a ostatných
účastníkov cestnej premávky. Bočné voľné konce nárazníka musia byť zahnuté čo najbližšie
ku karosérii vozidla smerom k jeho pozdĺžnej osi tak, aby sa vylúčilo nebezpečenstvo
zaklinenia alebo zachytenia s iným vozidlom, chodcom alebo cyklistom a pod. Tuhé vonkajšie
hrany nárazníka, ak nie sú pokryté gumou alebo iným mäkkým materiálom (do 60 Shore),
musia byť zaoblené s polomerom najmenej 5 mm. Ak sú nárazníky vozidla alebo časti
karosérie, ktoré plnia funkciu nárazníkov, vyrobené z plastov a spĺňajú podmienky
ustanovené pre nárazníky, potom nemusia byť pokryté gumou alebo iným podobným materiálom.
(3)
Nárazník motorového vozidla kategórie M
1
a
N
1
musí byť v celej šírke rozchodu kolies a pri pohotovostnej hmotnosti vozidla svojím
horným okrajom vyššie ako 420 mm nad rovinou vozovky a dolným okrajom nesmie byť vyššie
ako 390 mm nad rovinou vozovky. V tomto rozsahu musí byť povrch nárazníka, ktorý môže
dôjsť najčastejšie do styku s iným vozidlom, meraný vo zvislej rovine rezu, súvislý
a rovný alebo zaoblený s polomerom najmenej 500 mm. Ustanovenie tohto odseku sa nevzťahuje
na veľmi nízke športové modifikácie motorových vozidiel, ako aj na terénne modifikácie
hore uvedených kategórií motorových vozidiel.
(4)
Motorové vozidlo kategórie M
1
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
91
)
Tieto podmienky sa primerane vzťahujú aj na motorové vozidlo kategórie N
1
.
(5)
Motorové vozidlo ostatných kategórií, okrem vozidla uvedeného v odseku 4, musí mať
nárazník a jeho držiaky vrátane upevnenia konštruované tak, aby, pokiaľ ide o jeho
pevnosť, vyhovovali pri odtláčaní nezabrzdeného motorového vozidla s približne rovnakou
hmotnosťou s nezaradeným rýchlostným stupňom na vodorovnej rovine bez poškodenia vozidiel
v rozmedzí zrýchlenia od 1 m.s
-2
do 2 m.s
-2
.
(6)
Motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
a prípojné vozidlo kategórie O
3
a O
4
musí byť vybavené zadným ochranným zariadením proti podbehnutiu, ktoré dostatočným
spôsobom chráni motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
, ak narazia zozadu do vozidiel kategórií M
1
, N
1
, N
2
, N
3
, O
3
a O
4
. Motorové vozidlo kategórie N
2
, N
3
a prípojné vozidlo kategórie O
3
a O
4
a zadné ochranné zariadenie musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
92
)
Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na
a)
ťahač návesov,
b)
prívesy špeciálne vyhotovené na prepravu veľmi dlhých dĺžkovo nedeliteľných nákladov,
c)
vozidlo, pri ktorom akékoľvek ochranné zariadenie je nezlučiteľné s účelom použitia
daného vozidla,
d)
vozidlo s právom prednosti v jazde.
(7)
Vozidlo kategórie N
2
, N
3
, O
3
a O
4
musí byť vybavené bočným ochranným zariadením, ktoré musí plniť podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
93
)
Ustanovenia tohto odseku sa nevzťahujú na
a)
ťahač návesov,
b)
príves, špeciálne navrhnutý a konštruovaný na prepravu veľmi dlhých, dĺžkovo nedeliteľných
nákladov,
c)
vozidlo, na ktorom akékoľvek ochranné zariadenie je nezlučiteľné s účelom použitia
vozidla navrhnutého a skonštruovaného na osobitné určenie, na ktorom nemožno z praktických
dôvodov takéto bočné ochranné zariadenie umiestniť,
d)
vozidlo, ktorého karoséria plní funkciu tohto zariadenia,
e)
vozidlo s právom prednostnej jazdy.
80
)
(8)
Schváliť technickú spôsobilosť typu vozidla možno, počnúc 1. aprílom 1998, len ak
motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
bude vybavené predným ochranným zariadením proti podbehnutiu. Toto zariadenie a jeho
montáž na vozidlo musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
94
)
Motorové vozidlo kategórie N
2
, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 7,5 t, musí spĺňať len podmienku svetlej výšky
spodného obrysu ochranného zariadenia nad vozovkou maximálne 400 mm. Táto požiadavka
sa nevzťahuje na terénne motorové vozidlo kategórie G a také motorové vozidlo, na
ktorom použitie takéhoto zariadenia je nezlučiteľné s účelom použitia vozidla.
(9)
Nárazníkom a zariadením proti podbehnutiu nemusí byť vybavené vozidlo, ktorého technická
spôsobilosť bola schválená pred 30. júnom 1972 a motorové vozidlo kategórie T; ak
však takéto vozidlo je nimi vybavené, musia byť splnené ustanovené podmienky pri jeho
schválení technickej spôsobilosti. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo,
ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1984. Ustanovenie
odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred
31. decembrom 1985.
§ 59
Bezpečnostné pásy a ich kotvové úchytky
(1)
Bezpečnostné pásy a ich kotvové úchytky v karosérii musia spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom.
95
)
(2)
Motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
alebo N pri prvej evidencii
a)
musí mať odo dňa účinnosti tejto vyhlášky vybavené trojbodovými bezpečnostnými pásmi
sedadlo vodiča, spolujazdca vodiča a sedadlo sprievodcu a prvý rad sedadiel pre cestujúcich
v motorových vozidlách kategórií M
2
a M
3
triedy III, pričom aspoň sedadlo vodiča musí byť vybavené pásom so samonavíjacím zariadením,
b)
sedadlo vodiča a prvý rad sedadiel v kabíne motorových vozidiel kategórií N
2
a N
3
a pri kategórii N
1
,
ak vozidlo nie je odvodené od kategórie vozidla M
1
, musí byť pri prvej evidencii odo dňa účinnosti tejto vyhlášky vybavené trojbodovými
bezpečnostnými pásmi so samonavíjacím zariadením okrem stredného sedadla a núdzového
sedadla, ktoré môžu byť vybavené bezpečnostnými pásmi s dvojbodovým upevnením.
(3)
Motorové vozidlo kategórie M
1
uvedené do prevádzky
a)
pred 31. decembrom 1968 musí byť na predných sedadlách vybavené bezpečnostnými pásmi,
len ak je vybavené predpísanými kotvovými úchytkami,
b)
po 31. decembri 1968 musí byť na predných sedadlách vybavené bezpečnostnými pásmi
a príslušnými úchytkami na karosérii,
c)
po 31. septembri 1986 musí byť vybavené bezpečnostnými pásmi aj na zadných sedadlách;
bezpečnostné pásy na predných sedadlách musia byť samonavíjacie,
d)
po 31. septembri 1992 musí byť vybavené bezpečnostnými pásmi podľa odseku 1 písm.
a) a b).
(4)
Motorové vozidlo kategórie M
1
a od neho odvodené vozidlo kategórie N
1
a)
musí byť na všetkých sedadlách vybavené samonavíjacími trojbodovými bezpečnostnými
pásmi okrem núdzových a stredných sedadiel a sedadiel v polohe chrbtom k smeru jazdy,
ktoré musia byť vybavené aspoň dvojbodovými bezpečnostnými pásmi a musia spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom,
95
)
b)
môže byť vybavené bezpečnostnými pásmi so štvorbodovým uchytením, ak sú splnené podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
95
)
(5)
Motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
už uvedené do prevádzky musí mať predný rad sedadiel a sedadlá vyhradené pre telesne
postihnuté osoby vybavené bezpečnostnými pásmi.
(6)
Motorové vozidlo kategórie M a N doposiaľ neevidované a jazdiace so zvláštnym evidenčným
číslom nemusí byť vybavené bezpečnostnými pásmi.
(7)
Motorové vozidlo kategórie M
1
môže byť vybavené zadržiavacími systémami pre deti do 12 rokov (bezpečnostné pásy,
sedačky a pod.). Tieto systémy vyrobené alebo dovezené po nadobudnutí účinnosti tejto
vyhlášky musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
96
)
Detské zádržné zariadenia kategórií 0, 1 a 2 určené na prepravu detí chrbtom k smeru
jazdy schválené podľa osobitného predpisu
96
)
nemôžu byť umiestnené na sedadle, ak je sedadlo vybavené bezpečnostným nafukovacím
vankúšom a sedadlo nemá snímač zaťaženia sedadla.
(8)
Vozidlo môže byť vybavené zádržným systémom a bezpečnostnými pásmi pre osobu sediacu
na vozíku pre telesne postihnuté osoby.
(9)
Ustanovenie odseku 4 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 31. decembrom
1984. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na vozidlo uvedené do prevádzky pred 31.
septembrom 1992.
§ 60
Ďalšie podmienky určené pre prípojné vozidlo
(1)
Vozidlo kategórie M
1
, M
2
a N
1
môže ťahať brzdený príves kategórie O
1
a O
2
, ktorého okamžitá hmotnosť nesmie prevyšovať okamžitú hmotnosť ťažného vozidla, ak
výrobca neustanovil inak. Za vozidlo kategórie M
1
G a N
1
G možno pripojiť príves kategórie O
1
a O
2
, ktorého celková hmotnosť je až 1,5 násobok celkovej hmotnosti ťažného vozidla. Celková
hmotnosť prívesu nesmie prevyšovať hodnotu, ktorú ustanovil výrobca ťažného vozidla,
za ktoré je príves pripojený.
(2)
Ak štátny dopravný úrad pri schválení technickej spôsobilosti typu prívesu kategórie
O
1
a O
2
neustanoví inak, nesmie rýchlosť prívesu prevyšovať 80 km.h
-1
. Príves kategórie O
1
a O
2
sa nesmie používať na prepravu osôb.
(3)
Obytný príves za osobný automobil (karavan) kategórie O
1
a O
2
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
85
)
Tieto podmienky pre obytné prívesy
88
)
sa vzťahujú obdobne aj na ostatné prívesy kategórie O
1
a O
2
so spojovacím zariadením s guľou ISO 50 za motorové vozidlá kategórie M
1
.
(4)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vozidlo kategórie O
1
a O
2
, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto
vyhlášky. Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na prívesy, ktorých technická spôsobilosť
bola schválená pred 31. decembrom 1984.
§ 61
Jednostopové motorové vozidlo
(1)
Jednostopové motorové vozidlo musí byť vybavené stojanom alebo iným zariadením umožňujúcim
bezpečne postaviť vozidlo. Vozidlo, ktorého pohotovostná hmotnosť prevyšuje 150 kg,
musí byť vybavené aj pohotovostným stojanom.
(2)
Pohyblivá časť pohonu, ako je reťaz alebo hnací hriadeľ, musia mať bezpečnostný kryt.
(3)
Ochranný štít pred vodičom, štít vo výške kolien a pod., nesmie presahovať najväčšiu
šírku motorového vozidla meranú cez riadidlá, nesmie znižovať manévrovaciu schopnosť
zhoršovať ovládanie motorového vozidla a zhoršovať výhľad. Konštrukcia a materiál
ochranného štítu musia byť zvolené tak, aby sa zmenšili možnosti poranenia vodiča
ochranným štítom na najmenšiu mieru.
(4)
Medzi ovládacími mechanizmami motorového vozidla a jeho pevnými časťami musí byť
dostatočne veľký a najmenej 70 mm voľný priestor v smere obvyklého prístupu a pohybu
týchto mechanizmov; pri pedáloch sa táto hodnota posudzuje od stredu nášľapných plôch
na obidve strany.
(5)
Všetky ovládacie mechanizmy motorového vozidla, ktoré môžu pri dopravnej nehode zväčšiť
vážnosť poranenia vodiča vozidla, ako aj osôb, ktoré môžu prísť do styku pri kolízii
s motorovým vozidlom, musia byť zakončené tak, aby bolo možno vpísať do tejto zakončenej
guľovej časti guľu s priemerom 16 mm.
(6)
Ak bolo pri schválení technickej spôsobilosti typu jednostopového motorového vozidla
povolené prepravovať na vozidle spolujazdca, musí byť motorové vozidlo vybavené ďalším
sedadlom umiestneným za sedadlom vodiča alebo dvojsedadlom. V tom prípade musia byť
na oboch stranách motorového vozidla na jeho pevných častiach namontované opierky
nôh spolujazdca. Sedadlo musí byť upevnené bezpečne a pevne a musí byť pružné.
(7)
Ustanovenie odseku 1 druhej vety sa nevzťahuje na vozidlo, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 31. decembrom 1984. Ustanovenie odseku 5 sa nevzťahuje na vozidlo,
ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. júnom 1972.
§ 62
Prípojné vozidlo jednostopových motorových vozidiel
(1)
Postranné vozíky, ktoré sú určené na prepravu jednej dospelej osoby alebo nákladu,
možno pripojiť na pravej strane jednostopového motorového vozidla kategórie L
3
, ak jeho konštrukcia pripojenie umožňuje.
(2)
Celková hmotnosť postranného vozíka nesmie prevyšovať 60 % celkovej hmotnosti jednostopového
motorového vozidla L
3
.
(3)
Rázvor medzi kolesom postranného vozíka a predným kolesom motorového vozidla kategórie
L
3
nesmie prevyšovať rázvor kolies ťažného vozidla.
(4)
Prívesný vozík za jednostopové motorové vozidlo je určený iba na prepravu nákladov.
Môže byť pripojený len k jednostopovému motorovému vozidlu, ktorého konštrukcia pripojenie
umožňuje.
(5)
Celková hmotnosť prívesného vozíka nesmie prevyšovať 50 % pohotovostnej hmotnosti
jednostopového motorového vozidla; prívesný vozík nemusí byť vybavený brzdou.
(6)
Vzdialenosť nápravy alebo osi kolies prívesného vozíka od osi zadného kolesa ťažného
motorového vozidla nesmie prevyšovať rázvor kolies ťažného motorového vozidla.
§ 63
Terénne motorové vozidlo
(1)
Za terénne motorové vozidlo sa považuje vozidlo, ktorého strojový spodok je upravený
na dosiahnutie zvýšenej priechodnosti po nespevnených cestách alebo vo voľnom teréne.
Zariadením proti vklineniu vozidiel nemusí byť vybavené terénne motorové vozidlo kategórie
M a N.
(2)
Motorové vozidlo kategórie N
1
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,0 t a motorové vozidlo kategórie M
1
sa považuje za terénne, ak
a)
má najmenej jednu prednú nápravu a najmenej jednu zadnú nápravu poháňanú súčasne
vrátane vozidla, ktoré môže mať pohon jednej nápravy odpojený,
b)
je vybavené najmenej jedným uzáverom diferenciálu alebo najmenej jedným zariadením
s obdobným účinkom,
c)
ak je výpočtom určená stúpavosť jednotlivého vozidla najmenej 30 %.
(3)
Z hľadiska priechodnosti terénom motorové vozidlo kategórie M
1
alebo N
1
s celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 2,0 t musí pri najmenšej prevádzkovej hmotnosti
spĺňať päť z týchto šiestich podmienok
a)
predný nájazdový uhol musí byť najmenej 25
o
,
b)
zadný nájazdový uhol musí byť najmenej 20
o
,
c)
prechodový uhol musí byť najmenej 20
o
,
d)
svetlá výška pod prednou nápravou musí byť najmenej 180 mm,
e)
svetlá výška pod zadnou nápravou musí byť najmenej 180 mm,
f)
svetlá výška medzi nápravami musí byť najmenej 200 mm.
(4)
Motorové vozidlo kategórie N
1
, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 2,0 t, alebo motorové vozidlo kategórie N
2
, M
2
a M
3
, ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 12,0 t, sa považuje za terénne, ak má súčasne
poháňané všetky kolesá, vrátane vozidla, ktoré môže mať odpojiteľný pohon jednej nápravy,
alebo ak sú splnené tieto podmienky
a)
súčasne je poháňaná najmenej jedna predná náprava a jedna zadná náprava, vrátane
vozidla, ktoré má odpojiteľný pohon jednej nápravy,
b)
je vybavené najmenej jedným uzáverom diferenciálu alebo najmenej jedným zariadením,
ktorým sa dosiahne obdobný účinok,
c)
ak je výpočtom určená stúpavosť jednotlivého vozidla najmenej 25 %.
(5)
Z hľadiska priechodnosti terénom motorové vozidlo kategórie N
1
, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 2,0 t, alebo motorové vozidlo kategórie N
2
, M
2
a M
3
,
ktorého celková hmotnosť neprevyšuje 12,0 t, musí okrem celkovej hmotnosti spĺňať
najmenej päť z týchto podmienok
a)
predný nájazdový uhol musí byť najmenej 25
o
,
b)
zadný nájazdový uhol musí byť najmenej 20
o
,
c)
prechodový uhol musí byť najmenej 20
o
,
d)
svetlá výška pod prednou nápravou musí byť najmenej 180 mm,
e)
svetlá výška pod zadnou nápravou musí byť najmenej 180 mm,
f)
svetlá výška medzi nápravami musí byť najmenej 200 mm.
(6)
Motorové vozidlo kategórie M
3
, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 12,0 t, alebo vozidlo kategórie N
3
sa považuje za terénne, ak má poháňané všetky kolesá, vrátane vozidla, ktoré môže
mať odpojiteľný náhon jednej nápravy alebo ak sú splnené tieto podmienky
a)
najmenej polovica kolies je poháňaná,
b)
motorové vozidlo je vybavené najmenej jedným uzáverom diferenciálu alebo najmenej
jedným zariadením, ktorým sa dosiahne obdobný účinok,
c)
ak je výpočtom určená stúpavosť jednotlivého vozidla najmenej 25 %.
(7)
Z hľadiska priechodnosti terénne motorové vozidlo kategórie M
3
, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 12,0 t, alebo vozidlo kategórie N
3
musí pri minimálnej prevádzkovej hmotnosti spĺňať štyri z týchto podmienok
a)
predný nájazdový uhol musí byť najmenej 25
o
,
b)
zadný nájazdový uhol musí byť najmenej 25
o
,
c)
prechodový uhol musí byť najmenej 25
o
,
d)
svetlá výška pod prednou nápravou musí byť najmenej 250 mm,
e)
svetlá výška pod zadnou nápravou musí byť najmenej 250 mm,
f)
svetlá výška medzi nápravami musí byť najmenej 300 mm.
(8)
Podmienky ustanovené v odsekoch 4 a 5 musia byť splnené na motorových vozidlách všetkých
kategórií pri ich celkovej hmotnosti.
§ 64
Traktor
(1)
Traktor je dvojnápravové alebo viacnápravové motorové vozidlo kategórie T (
§ 2 ods. 11
), ktorého najvyššia konštrukčná rýchlosť neprevyšuje 40 km.h
-1
. Ak konštrukčná rýchlosť prevyšuje 40 km.h
-1
, považuje sa traktor za cestné vozidlo kategórie N.
(2)
Traktor môže byť vybavený najviac dvoma sedadlami pre spolujazdca v prípade, že
a)
sú umiestnené na blatníkoch, môže byť na každom blatníku iba jedno sedadlo,
b)
každé sedadlo pre spolujazdca je spoľahlivo pripevnené k traktoru a musí mať opierku
alebo držiak a zodpovedajúcu oporu nôh,
c)
sedadlo pre spolujazdca je široké najmenej 400 mm s dĺžkou plochy na sedenie najmenej
300 mm,
d)
žiadne sedadlo pre spolujazdca vrátane opory nôh nesmie presahovať vonkajší obrys
traktora okrem traktora, ktorého celková šírka nepresahuje 1,45 m a na ktorom sedadlo
spolujazdca môže presahovať obrys najviac o 50 mm na každej strane traktora.
(3)
Podiel hmotnosti pripadajúcej na riadenú nápravu traktora, meraný na vodorovnej vozovke,
nesmie byť v celom rozsahu hmotnosti traktora od pohotovostnej až po celkovú hmotnosť
menší ako 25 %. Menšia hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu sa pripúšťa po namontovaní
rozličných nesených strojov (pracovného náradia, nákladných plošín) na traktor pri
súčasnom znížení najvyššej dovolenej rýchlosti na 15 km.h
-1
, pričom hmotnosť pripadajúca na riadenú nápravu nesmie byť menšia ako
a)
20 % na traktoroch s okamžitou hmotnosťou najviac 3,2 t,
b)
19 % na traktoroch s okamžitou hmotnosťou prevyšujúcou 3,2 t, najviac však 4,5 t,
c)
18 % na traktoroch s okamžitou hmotnosťou prevyšujúcou 4,5 t.
(4)
Na traktore môže byť upevnená nákladná plošina s podmienkou, že
a)
plošina je upevnená súmerne s pozdĺžnou strednou rovinou a nesmie byť vyššie ako
1,5 m nad rovinou vozovky,
b)
plošina neobmedzuje výhľad z miesta vodiča, ovládateľnosť traktora a nenarúša predpísanú
geometrickú viditeľnosť vonkajšieho osvetlenia,
c)
šírka plošiny nepresahuje celkovú šírku traktora.
(5)
Traktorom nesený pracovný stroj a jeho upevnenie musí v prepravnej polohe pri premávke
na pozemných komunikáciách zodpovedať požiadavkám na plošinu podľa odseku 4 písm.
b); šírka neseného pracovného stroja nesmie presahovať 3,0 m.
(6)
Traktor musí byť vybavený ochrannou konštrukciou alebo kabínou vodiča s rovnakými
vlastnosťami z hľadiska bezpečnosti ako ochranná konštrukcia. Pracovné miesto vodiča
a kabína vodiča musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
40
)
97
)
Ustanovenia
§ 24 až 27
sa na traktory nevzťahujú.
(7)
Zariadenie na osvetlenie a svetelnú signalizáciu na traktory musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
98
)
(8)
Vertikálne nastavenie svetlometov traktora so stretávacím svetlom, merané pri státí
v rozsahu od pohotovostnej do celkovej hmotnosti, pri svetlometoch, ktoré majú najvyšší
bod činnej svietiacej plochy
a)
500 mm až 1 200 mm nad rovinou vozovky, musí mať sklon 0,5 % až 4 %, pričom žiadny
bod osvetlenej plochy ležiacej na rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny
prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného
obrysu traktora,
b)
1 200 mm až 1 500 mm nad rovinou vozovky, musí mať sklon 4 % až 6 %, pričom žiadny
bod osvetlenej plochy ležiacej na rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny
prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného
obrysu traktora,
c)
viac ako 1 500 mm nad rovinou vozovky, musí mať sklon najviac 6 %, pričom žiadny
bod osvetlenej plochy ležiacej na rovine vozovky vľavo od pozdĺžnej zvislej roviny
prechádzajúcej stredom zdroja stretávacieho svetla nesmie byť ďalej ako 115 m od predného
obrysu traktora.
(9)
Zariadenia, ktoré zabezpečujú prevádzkové, parkovacie a núdzové brzdenie, môžu mať
spoločné časti pri dodržaní týchto podmienok
a)
musia mať najmenej dva od seba nezávislé a oddelené ovládacie mechanizmy a prevody,
b)
ak je mechanizmus na prevádzkové a núdzové brzdenie spoločný, musí byť sústava parkovacieho
brzdenia vyhotovená tak, aby mohla pôsobiť aj pri pohybujúcom sa vozidle,
c)
činné časti vlastného brzdového mechanizmu na parkovacie brzdenie musia byť udržiavané
v zabrzdenej polohe výhradne mechanickými časťami.
(10)
Ak je traktor vybavený zariadením na brzdenie prípojných vozidiel, musí byť sústava
na parkovacie brzdenie traktora vyhotovená tak, že v prípade jej použitia bude uvedená
do činnosti aj sústava prevádzkového brzdenia prípojného vozidla alebo pracovného
prípojného stroja.
(11)
Súbor brzdových zariadení traktora alebo jazdnej súpravy musí spĺňať podmienky ustanovené
osobitným predpisom
99
)
okrem hodnôt brzdných účinkov pri skúške typu 0 a musí byť podľa nich schválený.
Pri prevádzkovom brzdení nesmie traktor vybočovať zo smeru jazdy a nesmie nastať zablokovanie
kolies. Ak brzdové zariadenie pôsobí iba na kolesá jednej nápravy, nesmie pôsobiť
cez vypínateľné prevodové ústrojenstvo. Účinok parkovacieho brzdenia musí spoľahlivo
zabrániť pretáčaniu kolies traktora zaťaženého na celkovú hmotnosť na svahu (stúpanie
i klesanie) najmenej 18 % bez použitia vypojiteľného pohonu náprav. Účinok brzdenia
sa hodnotí pri pohotovostnej aj celkovej hmotnosti traktora alebo jazdnej súpravy
a musí byť splnený aj pri zapojení traktora do súpravy s nebrzdeným prípojným vozidlom.
(12)
Na brzdenie prípojných vozidiel môže byť traktor vybavený vzduchovým pretlakovým
spojením alebo hydraulickým spojením. Traktor vybavený spojením na vzduchovú brzdu,
ktorý sa bude vyrábať alebo dovážať po 30. júni 1997, musí mať jednohadicový inverzný
systém aj dvojhadicový systém. Požiadavku na dvojhadicový systém musí spĺňať traktor
určený na ťahanie prípojného vozidla kategórie O
T4
. Pri dvojhadicovom systéme musí čas nábehu tlaku vzduchu v spojkovej hlavici spĺňať
ustanovené podmienky.
100
)
(13)
Traktor môže mať špeciálne vyhotovenie. V takom prípade nie je určený na ťahanie,
tlačenie, nesenie alebo na pohon určitého náradia, strojov alebo prípojných vozidiel,
ale na trvalé vykonávanie špecifických prác alebo činností s trvalo namontovaným špeciálnym
zariadením. Špeciálny traktor musí spĺňať ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa vzťahujú
na traktor.
(14)
Výrobca traktora v súvislosti s podmienkami uvedenými v odseku 11 určí najvyššiu
hodnotu celkovej hmotnosti brzdeného a nebrzdeného prípojného vozidla, ktorá nesmie
prekročiť ustanovené hodnoty.
100
)
Oba údaje musia byť uvedené v dokumentácii a na zadnej časti traktora musí byť vyznačená
najvyššia dovolená hodnota celkovej hmotnosti prípojného vozidla.
(15)
Nádrž na palivo možno umiestniť nad motorom traktora s podmienkou, že pri plnení
nádrže palivom nesmie ani pri jej preliatí dôjsť k poliatiu horúcich častí motora,
výfukového potrubia alebo elektrického príslušenstva. Oddelenie nádrže a motora deliacou
stenou z nehorľavého materiálu sa nevyžaduje.
(16)
Pred traktor, za traktor alebo na traktor sa môžu pripájať len vozidlá, stroje alebo
náradia, po ktorých pripojení traktor alebo jazdná súprava spĺňa podmienky podľa tejto
vyhlášky.
(17)
Ustanovenia odseku 6 a 9 sa nevzťahujú na traktor, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 30. júnom 1972. Ustanovenie odseku 14 poslednej vety sa nevzťahuje
na traktor, ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred 31. decembrom 1973.
Ustanovenia odsekov 8 a 10 sa nevzťahujú na traktor, ktorého technická spôsobilosť
bola schválená pred 30. júnom 1985. Ustanovenia odsekov 12 a 14 sa nevzťahujú na traktor,
ktorého technická spôsobilosť bola schválená pred dňom účinnosti tejto vyhlášky.
§ 65
Pásové motorové vozidlo
(1)
Pásové motorové vozidlo je vozidlo, ktorého pojazdová časť sa dotýka vozovky prostredníctvom
kovových alebo gumových častí spojených do pásov.
(2)
Na cestách sa môžu používať len pásové motorové vozidlá vybavené gumovými pásmi alebo
kovovými pásmi s gumovými blokmi na styčných plochách. Nosné kladky pojazdu musia
byť samostatne odpružené a vybavené gumovými obručami, ktorých výška nesmie byť menšia
ako 40 mm. Gumové bloky alebo obruče nesmú byť tvrdšie ako 70 Shore. Môžu sa použiť
aj iné materiály s obdobnými vlastnosťami.
(3)
Ustanovenia tejto vyhlášky, ktoré sa vzťahujú na traktory, platia aj na pásové traktory
určené na rovnaké účely okrem pevnosti ochrannej konštrukcie.
§ 66
Traktorový príves
(1)
Traktorový príves je jednonápravové alebo dvojnápravové prípojné vozidlo kategórie
O
T1
, O
T2
, O
T3
, O
T4
určené na prepravu nákladov. Najvyššia konštrukčná rýchlosť prívesov nesmie prevyšovať
40 km.h
-1
.
(2)
Na traktorový príves sa vzťahujú ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ v odsekoch 3
až 8 nie je ustanovené inak.
(3)
Súbor brzdových zariadení prívesu musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom
100
)
s výnimkou hodnôt účinku brzdenia pri skúške typu 0.
(4)
Traktorový príves s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t, ktorého technická spôsobilosť
bude schválená počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky a ktorý bude po prvýkrát
evidovaný počnúc 1. januárom 1998, musí mať dvojhadicový vzduchový prepojovací systém
brzdovej sústavy.
(5)
Dvojnápravový traktorový príves s celkovou hmotnosťou prevyšujúcou 6,0 t, ktorého
technická spôsobilosť bude schválená počnúc dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky
a ktorý bude po prvýkrát evidovaný počnúc 1. januárom 1998, musí mať brzdovú sústavu
na prevádzkové brzdenie takú, aby v prípade poruchy v jej prevode bola možnosť brzdiť
časť kolies s účinkom rovnajúcim sa najmenej 30 % účinku predpísaného na prevádzkové
brzdenie. Do neporušenej časti sa musí aj naďalej dodávať energia na brzdenie.
(6)
Na traktorovom prívese so vzduchovou brzdovou sústavou musí čas nábehu tlaku a zásobníky
energie spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
100
)
(7)
Nájazdovou brzdovou sústavou možno vybaviť traktorový príves, ktorého celková hmotnosť
neprevyšuje 3,5 t. Takýto príves možno pripojiť iba k traktoru, ktorého pohotovostná
hmotnosť je zhodná s celkovou hmotnosťou prívesu alebo ju prevyšuje.
(8)
Vonkajšie osvetlenie a svetelná signalizácia traktorového prívesu musia spĺňať podmienky
ustanovené touto vyhláškou okrem požiadavky na vybavenie zadným svetlom do hmly.
§ 67
Pracovný stroj samohybný
(1)
Pracovný stroj je vozidlo, ktoré je podľa účelu a osobitných s ním pevne spojených
alebo vymeniteľných zariadení vozidlom určeným a vhodným najmä na vykonávanie prác
podľa technickej normy.
101
)
Pracovný stroj je buď samohybný, s vlastným zdrojom pohonu, alebo prípojný, alebo
nesený.
(2)
Pre pracovný stroj samohybný platia ustanovenia tejto vyhlášky platné pre vozidlo,
ak z nich nevyplýva niečo iné.
(3)
Súbor brzdových zariadení pracovného stroja samohybného s konštrukčnou rýchlosťou
prevyšujúcou 30 km.h
-1
musí spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom
14
)
pre prevádzkové, núdzové a parkovacie brzdenie. Počiatočná rýchlosť pre skúšku typu
je v
0
= 40 km.h
-1
. Pri strojoch, ktoré túto rýchlosť nedosahujú, sa počiatočná rýchlosť brzdenia rovná
konštrukčnej rýchlosti.
(4)
Súbor brzdových zariadení pracovného stroja samohybného s konštrukčnou rýchlosťou
neprevyšujúcou 30 km.h
-1
musí spĺňať ustanovené podmienky.
102
)
(5)
Účinok parkovacieho brzdenia pracovného stroja samohybného musí spoľahlivo zabrániť
pretáčaniu kolies vozidla zaťaženého celkovou hmotnosťou pri stúpaní a klesaní so
sklonom najmenej 18 % bez použitia vypojiteľného pohonu náprav.
(6)
Zariadenie na vonkajšie osvetlenie a svetelnú signalizáciu pracovného stroja samohybného
musí spĺňať podmienky ustanovené v tretej časti. V odôvodnených prípadoch ich možno
umiestniť inak, a to
a)
svetlomety so stretávacím svetlom môžu mať najvyšší bod činnej svietiacej plochy
až 1 500 mm nad rovinou vozovky; ak je taký stroj vybavený zariadením na čelné nesenie
náradia, môže byť najvyšší bod činnej svietiacej plochy až 2 800 mm nad rovinou vozovky,
pričom zapojenie musí byť vyhotovené tak, že nemôžu svietiť obidva svetlomety,
b)
svietidlá obrysových svetiel môžu mať najvyšší bod činnej svietiacej plochy až 2
100 mm nad rovinou vozovky, pričom vzájomná vzdialenosť vnútorných okrajov činných
svietiacich plôch nesmie byť menšia ako 500 mm,
c)
svietidlá brzdových svetiel môžu mať najvyšší bod činnej svietiacej plochy až 2 100
mm nad rovinou vozovky,
d)
svietidlá smerových svetiel môžu mať najvyšší bod činnej svietiacej plochy až 2 100
mm nad rovinou vozovky, pričom spodný okraj činnej svietiacej plochy nesmie byť nižšie
ako 500 mm nad rovinou vozovky,
e)
zadné odrazové sklá musia mať spodný okraj činnej odrazovej plochy najmenej 500 mm
nad rovinou vozovky a horný okraj činnej odrazovej plochy nesmie byť vyššie ako 1
200 mm nad rovinou vozovky. Vzdialenosť vnútorných okrajov činných odrazových plôch
nesmie byť menšia ako 500 mm.
(7)
Počas prevádzky na cestách musí byť stroj v prepravnej polohe. Za stroj nesmie byť
pri premávke na cestách zapojené prípojné vozidlo okrem pracovného zariadenia stroja,
ktoré je prepravované na podvozku. Podvozok s pracovným zariadením musí spĺňať ustanovenia
§ 68
.
(8)
Nádrž na palivo pracovného stroja samohybného môže byť umiestnená nad motorom alebo
vedľa neho s podmienkou, že v prípade preliatia nádrže pri jej plnení nesmú sa poliať
horúce časti motora, výfukové potrubie ani elektrické zariadenie. Oddelenie takej
nádrže a motora deliacou stenou z nehorľavého materiálu sa nevyžaduje.
(9)
Pracovné miesto a kabína pre vodiča musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom.
100
)
,
103
)
Stroj, z ktorého nie je zabezpečený potrebný výhľad z miesta pre vodiča dopredu,
musí byť vybavený osobitným sedadlom pre spolujazdca vodiča s výhľadom dopredu. Ustanovenia
§ 24 až 27
sa na pracovné stroje nevzťahujú.
§ 68
Pracovný stroj prípojný
(1)
Pracovný stroj prípojný je vozidlo určené na vykonávanie určitých pracovných činností,
ktoré sa na pozemných komunikáciách pohybuje len pri premiestňovaní na pracovisko
a späť v jazdnej súprave s motorovým vozidlom. Konštrukčná rýchlosť stroja nesmie
prevyšovať 30 km.h
-1
. Ak je takýto stroj určený na zapojenie do súpravy s vozidlom kategórie M alebo N,
vzťahujú sa naň podmienky ustanovené pre vozidlo kategórie O.
(2)
Na pracovný stroj prípojný sa vzťahujú ustanovenia tretej časti vyhlášky vzťahujúce
sa na motorové vozidlo, ak nie je ustanovené inak.
(3)
Pri premávke na cestách musí byť pracovný stroj prípojný v prepravnej polohe. Pracovný
stroj prípojný sa nesmie zapájať za prípojné vozidlo.
(4)
Súbor brzdových zariadení stroja musí spĺňať ustanovené podmienky.
100
)
Brzdovým zariadením nemusí byť vybavený pracovný stroj prípojný, ktorého celková
hmotnosť neprevyšuje 3,0 t; hmotnosť pripadajúca na nápravu jednonápravového prípojného
pracovného stroja nesmie prevyšovať 3,0 t, pričom konštrukčná rýchlosť nesmie prevyšovať
rýchlosť 20 km.h
-1
. Taký stroj možno pripojiť k motorovému vozidlu, ktorého pohotovostná hmotnosť je
rovnaká alebo vyššia ako celková hmotnosť prípojného stroja.
(5)
Nájazdovým brzdovým zariadením môžu byť vybavené pracovné stroje prípojné, ktorých
celková hmotnosť neprevyšuje 3,0 t. Možno ich pripojiť k traktoru, ktorého pohotovostná
hmotnosť je rovnaká alebo vyššia ako celková hmotnosť prípojného stroja.
(6)
Vonkajšie osvetlenie a svetelná signalizácia stroja musí spĺňať podmienky ustanovené
v tretej časti. V odôvodnených prípadoch môže byť umiestnené odchylne, a to podľa
§ 67 ods. 6
. Také stroje, ktoré z dôvodov pracovného nasadenia nemôžu byť vybavené svetelným
zariadením, musia mať pri premávke na pozemných komunikáciách namontované držiaky
na prenosnú súpravu vonkajšieho osvetlenia podľa ustanovených podmienok.
65
)
Držiaky musia byť umiestnené tak, aby spĺňali podmienky ustanovené v tejto vyhláške
na osvetlenie vozidiel.
(7)
Pracovný stroj prípojný, ktorého šírka neprevyšuje 2,0 m, nemusí mať v prednej časti
vyznačenie obrysu prednými obrysovými svetlami ani prednými odrazovými sklami.
§ 69
Pracovný stroj nesený
(1)
Pracovný stroj nesený je stroj určený na vykonávanie určitých pracovných činností.
Na pozemných komunikáciách sa môže pohybovať len zavesený na motorovom vozidle a tvorí
s ním jeden celok. Jeho pojazdová časť, ak je ňou vybavený, nie je v prepravnej polohe
v styku s vozovkou.
(2)
Pracovný stroj nesený v prepravnej polohe nesmie počas premávky na pozemných komunikáciách
znižovať výhľad z miesta pre vodiča tak, aby znemožňoval jeho bezpečné vedenie po
komunikáciách, nesmie obmedzovať ovládateľnosť vozidla a viditeľnosť jeho vonkajšieho
osvetlenia.
(3)
Pracovný stroj nesený nemusí byť vybavený vlastným zariadením vonkajšieho osvetlenia
a svetelnej signalizácie, odrazovými sklami ani držiakmi na prenosnú súpravu týchto
svetelných zariadení, ak
a)
nie je narušená geometrická viditeľnosť svetelných zariadení motorového vozidla,
b)
nie je prekročená ustanovená vzdialenosť svetelných zariadení vonkajšieho osvetlenia
a svetelnej signalizácie motorového vozidla od bočných obrysov pracovného stroja neseného,
c)
dĺžka pracovného stroja neseného nezväčší rozmer motorového vozidla viac ako o 1,5
m.
(4)
Bočne nesený pracovný stroj možno pripojiť len na pravú stranu vozidla.
(5)
Pracovný stroj nesený musí byť na zadnej časti vybavený jedným alebo dvoma červenými
odrazovými sklami triedy IIIa
65
)
v tvare rovnostranného trojuholníka.
§ 70
Ručné vozíky
(1)
Ručný vozík, ktorého celková šírka prevyšuje 0,6 m, používaný v premávke na pozemných
komunikáciách, okrem detských kočíkov, musí byť vybavený schválenými odrazovými sklami
65
)
takto
a)
dvojnápravový vozík na prednej strane (na strane oja) dvoma bielymi odrazovými sklami
a na zadnej strane dvoma červenými odrazovými sklami; odrazové sklá nesmú mať trojuholníkový
tvar, musia byť umiestnené symetricky čo najbližšie k bočným obrysom vozíka v rovnakej
výške nad rovinou vozovky, ale nie nižšie ako 250 mm a nie vyššie ako 900 mm nad rovinou
vozovky,
b)
jednonápravový vozík na prednej strane dvoma červenými odrazovými sklami i na zadnej
strane dvoma červenými odrazovými sklami, ktoré nesmú mať trojuholníkový tvar a musia
byť umiestnené symetricky čo najbližšie k bočným obrysom vozíka v rovnakej výške nad
rovinou vozovky, ale nie nižšie ako 250 mm a vyššie ako 900 mm nad rovinou vozovky.
(2)
Ručný vozík, ktorého celková hmotnosť prevyšuje 400 kg, musí byť vybavený aspoň jednou
brzdou.
§ 71
Rozsah platnosti
Ustanovenia tejto časti vyhlášky obsahujú podmienky konštrukcie a prevádzky motorových
vozidiel, ktoré ako palivo pre hnací motor používajú stlačený zemný plyn alebo bioplyn
(ďalej len „CNG“), alebo skvapalnený ropný plyn (ďalej len „LPG“).
§ 72
Vozidlá poháňané stlačeným plynom
(1)
Zariadenie na pohon CNG je súbor všetkých častí palivovej sústavy vozidla, ktoré
sa podieľajú na pohone motora CNG.
(2)
Všetky časti zariadenia na pohon CNG musia byť konštruované, vyrobené a namontované
tak, aby spĺňali technické podmienky ustanovené pre tieto časti; ich použitie a zabudovanie
do vozidla musia byť schválené.
(3)
Emisie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch motorového vozidla poháňaného CNG
nesmú prekročiť hodnoty ustanovené v
§ 36
. Na vozidlo s prestavaným motorom na alternatívny druh paliva sa vzťahujú hodnoty
ustanovené týmito predpismi pre motor na pôvodne schválený druh paliva.
(4)
Na schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla poháňaného motorom na CNG musia
byť splnené podmienky podľa odseku 2 a 3 a podmienky ustanovené na schválenie vozidla.
§ 73
Vozidlá poháňané skvapalneným ropným plynom
(1)
Zariadenie na pohon LPG je súbor všetkých častí palivovej sústavy vozidla, ktoré
sa podieľajú na pohone motora LPG.
(2)
Všetky časti zariadenia na pohon LPG musia byť konštruované, vyrobené a namontované
tak, aby spĺňali podmienky ustanovené osobitným predpisom.
104
)
(3)
Emisie znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch vozidla poháňaného motorom na LPG
v prevádzke musia spĺňať limity ustanovené v
§ 108
.
(4)
Na schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla poháňaného motorom na LPG musia
byť splnené podmienky podľa odseku 2 a podmienky ustanovené na schválenie vozidla.
§ 74
Schvaľovanie technickej spôsobilosti zariadenia na pohon plynom
(1)
Zariadenie na pohon spaľovacieho motora plynom musí,
a)
ak ide o LPG, spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,
104
)
b)
ak ide o CNG, byť vyhotovené iba z takých prvkov, ktoré podliehajú certifikácii podľa
predpisov o štátnom skúšobníctve a ktoré sú certifikované autorizovanou skúšobňou.
(2)
Zariadenia hromadne vyrábané alebo dovážané, ktoré sa použijú na pohon zážihového
motora alebo vznetového motora, musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom
105
)
a musia mať schválenú technickú spôsobilosť ako súčasť, výstroj a výbava vozidla.
Zariadenie na pohon spaľovacieho motora plynom môže do vozidla namontovať len na to
poverená fyzická osoba alebo právnická osoba.
(3)
Doklad o technickej spôsobilosti plynového zariadenia musí obsahovať technickú dokumentáciu
(opis) plynového zariadenia, postup na montáž do konkrétneho typu vozidla, návod na
obsluhu a údržbu, bezpečnostné pokyny pre prevádzku a obsluhu, postup v prípade dopravnej
nehody, požiaru, poruchy. Na schválenie technickej spôsobilosti plynového zariadenia
na pohon spaľovacieho motora
a)
LPG musia byť priložené homologačné protokoly jednotlivých prvkov plynového zariadenia,
ktoré musia spĺňať podmienky ustanovené osobitným predpisom,
104
)
b)
CNG musia byť priložené platné certifikáty prvkov plynového zariadenia, na ktorých
musí byť overená aj vhodnosť pre daný plyn a odolnosť proti najvyššiemu prevádzkovému
tlaku.
§ 75
Prevádzka vozidiel poháňaných stlačeným alebo skvapalneným plynom
(1)
Pri prevádzke a obsluhe vozidiel poháňaných CNG alebo LPG sa musia dodržať tieto
podmienky
a)
plynové nádrže musia byť vybavené uzatváracími ventilmi na použitie pri poruche zariadenia
na pohon plynom alebo pri úniku plynu,
b)
v kabíne vozidla alebo v priestore pre cestujúcich je pri plnení plynových nádrží,
pri ošetrovaní a údržbe vozidla zakázané fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom alebo
so zdrojmi iskrenia a vozidlo vybavené nezávislým vykurovaním nesmie mať toto zariadenie
v činnosti; okrem toho sa musí vypnúť zapaľovanie vozidla,
c)
obsah plynových nádrží je dovolené vypúšťať len do voľného priestoru, ak nehrozí
vznietenie plynu, alebo do nádrží a nádob na to určených,
d)
plynové nádrže na vozidle nesmú byť vystavené pôsobeniu vonkajších zdrojov tepla
a priamemu slnečnému žiareniu,
e)
ak počas jazdy vozidla vznikne porucha spôsobujúca technickú nespôsobilosť podľa
§ 76
, musí sa vozidlo odstaviť.
(2)
Prevádzkovateľ vozidla poháňaného CNG je povinný zabezpečiť, aby vodiči a iné osoby
obsluhujúce vozidlo boli oboznámené s podmienkami uvedenými v odseku 1, s bezpečnostnými
pokynmi uvedenými v návode na obsluhu a údržbu a s postupom pri dopravnej nehode.
§ 76
Technická nespôsobilosť plynového zariadenia
(1)
Pri zistení poruchy plynového zariadenia používanie vozidla až do jej odstránenia
nie je povolené.
(2)
Za poruchu podľa odseku 1 sa považuje najmä
a)
unikanie plynu z ktorejkoľvek časti plynového zariadenia a porucha odvetrávacieho
systému,
b)
trvalé unikanie plynu poistnými ventilmi,
c)
trhlina alebo poškodenie, ktoré by mohlo spôsobiť unikanie plynu,
d)
porucha redukčného zariadenia, regulátora tlaku, zmiešavača, tlakomeru, uzatváracích
a viacúčelových ventilov, plniaceho zariadenia a upevnenia batérie, nádrží a nádob,
e)
prietok plynu do zmiešavača pri vypnutom motore,
f)
prekročenie prípustných limitov znečisťujúcich látok vo výfukových plynoch.
(3)
Pohon vozidla plynom sa musí vyradiť z činnosti, ak v predpísanom časovom intervale
nebola vykonaná periodická skúška plynovej nádrže alebo technická kontrola zariadenia
na pohon plynom podľa
§ 82
.
§ 77
Nádrže na stlačený plyn a ich výstroj
(1)
Ako nádrže na stlačený plyn možno používať len tlakové nádoby, ktoré spĺňajú ustanovené
podmienky
106
)
,
107
)
a sú podľa nich označené.
(2)
Nádrže na stlačený plyn možno spájať do batérií, pričom
a)
každá nádrž na LPG musí byť vybavená príslušenstvom pripojeným k nádrži podľa podmienok
ustanovených osobitným predpisom,
104
)
b)
každá nádrž na CNG musí byť vybavená prietokovým poistným ventilom, t. j. nadprietokovou
poistkou a uzatváracim ventilom s tepelnou poistkou.
(3)
Nádrž na stlačený plyn, batéria takých nádrží alebo tlakových nádob musí byť s konštrukciou
vozidla pevne spojená, aby sa pri náraze so spomalením 4,5 g vo všetkých smeroch trvale
nedeformovalo upevnenie nádrží a prichytenie pripojených armatúr a potrubí. Pevnosť
spojenia možno preukázať výpočtom.
(4)
Uzatváracie ventily, armatúry a prepájacie plynové potrubia medzi jednotlivými nádržami
na CNG musia byť chránené proti poškodeniu. Nádrže na CNG, ich armatúry, prepájacie
plynové potrubia a spoje musia byť umiestnené tak, aby nevyčnievali z obrysov vozidla
a boli chránené pred nárazom, sálavým teplom a slnečným žiarením.
(5)
Prípojka na plnenie nádrží na CNG musí byť vybavená uzatváracím ventilom a uzatváracou
zátkou a v prípade jej vybavenia plniacim ventilom ochranným krytom. Uzatváracia zátka
týchto nádrží a ochranný kryt musia byť zabezpečené proti strate, napr. retiazkou
pevne spojenou s konštrukciou. Plnenie nádrží na CNG musí byť kontrolovateľné tlakomerom
umiestneným na vozidle, ktorý môže slúžiť zároveň ako ukazovateľ tlaku plynu v nádrži.
(6)
Nie je povolené dodatočne privariť nosné alebo prídavné konštrukcie na plynové nádrže
alebo tlakové nádoby.
§ 78
Splynovače, regulátory tlaku
(1)
Splynovač a regulátor tlaku musia odolávať najvyššiemu dovolenému vstupnému tlaku.
(2)
Materiál použitý na výrobu splynovačov a regulátorov tlaku musí byť odolný proti
pôsobeniu plynu použitého na pohon vozidla, musí bezpečne odolávať prevádzkovým a
skúšobným tlakom, vibráciám a teplote.
(3)
Splynovače a regulátory tlaku musia byť umiestnené v takej vzdialenosti od častí
vozidla, ktoré vyžarujú teplo, najmä od výfukového potrubia, alebo musia byť chránené
tak, aby sa neprekročili maximálne dovolené teploty, ktoré pre splynovače a regulátory
tlaku ustanovuje ich výrobca alebo dovozca.
(4)
Splynovače a regulátory tlaku musia byť vyhotovené tak, aby neumožnili prietok plynu
do motora, ak je motor vozidla v pokoji. Ovládacie a regulačné prvky musí výrobca
upraviť tak, aby sa zamedzilo nežiaducej manipulácii s nimi okrem manipulácie s prvkami
na nastavovanie voľnobežných otáčok motora.
§ 79
Plynové rozvody a potrubie
(1)
Plynové rozvody a potrubie vrátane všetkých spojov musia byť odolné proti pôsobeniu
použitého plynu. Mechanicky musia vyhovovať prevádzkovým podmienkam vozidla a najvyššiemu
prevádzkovému a skúšobnému tlaku plynu.
(2)
Na nízkotlakové plynové rozvody vozidla sa môžu použiť len normalizované hadice,
a to
a)
pre CNG s pracovným statickým pretlakom do 100 kPa podľa ustanovených podmienok,
108
)
b)
pre LPG s pracovným statickým pretlakom do 100 kPa podľa ustanovených podmienok,
109
)
(3)
So súhlasom výrobcu možno použiť aj iné hadice ako uvedené v odseku 2, ktoré spĺňajú
ustanovené podmienky.
108
)
Hadicové spoje musia byť dokonale tesné.
(4)
Na plynové potrubia sa môžu použiť aj rúrky z iných materiálov, ak ich na tento účel
určí výrobca plynového zariadenia na pohon CNG a LPG a ak spĺňajú ustanovenie odseku
1. Závitové spoje so zárezovými krúžkami na spojenie plynových potrubí s armatúrami
musí určiť výrobca plynového zariadenia.
(5)
Rozoberateľné spoje potrubia s armatúrami nesmú byť v blízkosti zdrojov iskrenia
(akumulátora, alternátora a pod.) a v miestach, do ktorých ústia nasávacie otvory
vykurovacích a vetracích systémov alebo klimatizácie.
(6)
Potrubie a hadice musia byť umiestnené a upevnené tak, aby sa vibráciami a vzájomným
trením súčastí nepoškodili, a musia byť chránené proti korózii a proti sálavému teplu.
Priestory, ktorými sa vedie plynové potrubie, musia byť plynotesne oddelené od kabíny
pre vodiča, od priestoru pre cestujúcich a od uzavretého ložného priestoru a musia
byť bezpečne odvetrané do voľného priestoru. Polomer zakrivenia ohýbaných oceľových
rúrok musí byť väčší ako päťnásobok ich vonkajšieho priemeru. Príchytky a prievlaky
plynového potrubia musia byť vyhotovené tak, aby sa potrubie nemohlo mechanicky poškodiť
dotykom s pevnými časťami vozidla.
(7)
Priame privarenie potrubia a rozvodov na nosnú konštrukciu nádrží na CNG alebo na
konštrukciu vozidla je zakázané. Všetky spoje a potrubie musia byť prístupné a kontrolovateľné.
Plynové potrubie a hadice musia byť umiestnené v takej vzdialenosti od zdroja tepla,
aby sa nenarušila funkcia plynového zariadenia. V prípade potreby sa musí urobiť účinné
tienenie proti sálaniu tepla a bezpečný odvod plynu mimo vozidla.
(8)
Potrubné rozvody musia umožňovať ľahké vyprázdnenie ktorejkoľvek nádrže na stlačený
plyn alebo batérie nádrží na CNG.
§ 80
Zmiešavacie zariadenie a jeho regulačné prvky
(1)
Zmiešavacie zariadenie sa musí na vozidle bezpečne upevniť a nesmie byť umiestnené
pred čističmi vzduchu.
(2)
Plniace zariadenie na spaľovanie plynu v spaľovacom motore, ktorý je vyhotovený aj
na alternatívne používanie palív (benzín alebo LPG), musí byť konštrukčne usporiadané
tak, aby znemožnilo súčasnú prevádzku na plyn aj na kvapalné palivo okrem zapaľovacej
dávky motorovej nafty pri spúšťaní vznetového motora.
§ 81
Armatúry
(1)
Priestor, v ktorom sú umiestnené armatúry, plynové rozvody, redukčné a regulačné
zariadenia, musí byť plynotesne oddelený od kabíny pre vodiča, od priestoru pre cestujúcich
a od uzavretého ložného priestoru vozidla. Odvetrávacie potrubie musí ústiť do miesta,
v ktorom sa nenachádzajú časti vozidla, ktoré by mohli spôsobiť zapálenie unikajúceho
plynu alebo vnikanie plynu do kabíny pre vodiča, do priestoru pre cestujúcich alebo
do uzavretého ložného priestoru vozidla. Vyústenie odvetrávacieho potrubia musí viesť
a)
na vozidle poháňanom CNG smerom nahor a pokiaľ možno k najvyššiemu bodu konštrukcie,
b)
na vozidle poháňanom LPG plynulým spádom smerom nadol k najnižšiemu bodu konštrukcie.
(2)
Ak sa pod spojmi plynového potrubia s armatúrami na pohon LPG nachádzajú v konštrukcii
vozidla priehlbiny, v ktorých by sa mohol v prípade netesnosti hromadiť plyn, musí
byť v najnižšom mieste takej priehlbiny otvor, ktorý vyúsťuje do bezpečného miesta.
(3)
Štartovacie zariadenie so spaľovaním alebo žeravením v sacom potrubí sa musí pri
prevádzke vozidla na plyn samočinne vyradiť z prevádzky.
§ 82
Technické kontroly plynového zariadenia
(1)
Plynové zariadenie po namontovaní do vozidla a po každej oprave alebo rekonštrukcii
sa musí podrobiť technickej kontrole. Na vozidlách na plyn v prevádzke sa musí vykonávať
pravidelná technická kontrola plynového zariadenia, a to vždy najneskôr do jedného
roka od predchádzajúcej kontroly. Technické kontroly sa vykonávajú podľa technologického
postupu určeného výrobcom plynového zariadenia, súčasťou technickej kontroly je vždy
skúška tesnosti a pevnosti.
(2)
Na vykonávanie technických kontrol je oprávnený výrobca alebo dovozca plynového zariadenia,
alebo právnická osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vykonala
zabudovanie plynového zariadenia do vozidla. Prevádzkovateľ vozidla poháňaného plynom
vedie o technických kontrolách evidenciu. Pre periodické skúšky tlakových nádob plynového
zariadenia platia ustanovené podmienky.
110
)
(3)
Po vykonaní technickej kontroly podľa odsekov 1 a 2 vydá výrobca alebo dovozca, alebo
právnická osoba, alebo fyzická osoba písomné potvrdenie o technickej spôsobilosti
plynového zariadenia.
(4)
Písomné potvrdenie obsahuje
a)
továrenskú značku a typ vozidla,
b)
evidenčné číslo vozidla,
c)
meno a priezvisko držiteľa vozidla,
d)
druh plynového pohonu a značku a typ plynového zariadenia,
e)
dátum kontroly plynového zariadenia,
f)
čas platnosti kontroly,
g)
odtlačok pečiatky fyzickej osoby oprávnenej na podnikanie alebo právnickej osoby
podľa odseku 2, jej meno, priezvisko a podpis.
(5)
Splnenie podmienok podľa odsekov 1 a 2 sa v premávke na pozemných komunikáciách preukazuje
kontrolným orgánom písomným potvrdením.
§ 83
Údržba plynového zariadenia
Údržba plynového zariadenia sa vykonáva podľa návodu výrobcu.
§ 84
Elektromobil je motorové vozidlo kategórie L, M alebo N poháňané trakčným elektromotorom
napájaným zo zásobníka elektrickej energie, ktorý je umiestnený na vozidle alebo na
jeho prípojnom vozidle, ktoré sa pokladá za súčasť elektromobilu.
§ 85
(1)
Elektromobil musí spĺňať podmienky ustanovené touto vyhláškou pre príslušnú kategóriu
vozidiel okrem ustanovení, ktoré nesúvisia s elektrickým pohonom.
(2)
Elektromobil musí mať z hľadiska charakteru elektrického pohonu prevádzkové vlastnosti,
ktoré zabezpečujú
a)
ovládanie vozidla spôsobom obvyklým pri ovládaní vozidiel kategórií L, M a N poháňaných
spaľovacími motormi,
b)
spoľahlivú prevádzku v podmienkach okolitého prostredia podľa striedania klimatických
pomerov,
c)
dostatočný výkon motora na plynulú premávku,
d)
plynulý prechod do reverzného pohybu vozidla.
(3)
Elektromobil musí spĺňať technické podmienky z hľadiska konštrukcie a vyhotovenia
vozidiel ustanovené v tretej časti a základné konštrukčné podmienky,
111
)
najmä z hľadiska
a)
ochrany proti nebezpečnému dotyku,
b)
izolačného odporu a zabezpečenia proti skratu,
c)
umiestnenia a uchytenia trakčných akumulátorov elektrickej energie,
d)
nabíjania trakčných akumulátorov elektrickej energie a príslušného zabezpečenia,
e)
napájania palubnej siete elektromobilu.
(4)
Na elektrickom trakčnom zariadení sa musí po jeho namontovaní do vozidla a po každej
oprave alebo rekonštrukcii vykonať technická kontrola. Na vozidlách v prevádzke sa
musí zabezpečiť pravidelná technická kontrola elektrického trakčného zariadenia, a
to vždy najneskôr do jedného roka od predchádzajúcej kontroly a aj vtedy, ak bolo
vozidlo dlhšie ako tri mesiace mimo prevádzky. Technické kontroly sa vykonávajú podľa
technologického postupu určeného výrobcom elektrického trakčného zariadenia.
(5)
Na vykonávanie kontrol technického stavu elektrického trakčného zariadenia je oprávnený
výrobca alebo dovozca elektrického trakčného zariadenia, alebo právnická osoba, alebo
fyzická osoba oprávnená na podnikanie, ktorá vykonala jeho zabudovanie do vozidla.
(6)
Po vykonaní technickej kontroly podľa odsekov 4 a 5 vydá výrobca alebo dovozca, alebo
právnicka osoba, alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie písomné potvrdenie o
technickej spôsobilosti elektrického trakčného zariadenia.
(7)
Písomné potvrdenie obsahuje
a)
továrenskú značku a typ vozidla,
b)
evidenčné číslo vozidla,
c)
meno a priezvisko držiteľa vozidla,
d)
značku a typ elektrického trakčného zariadenia,
e)
dátum kontroly elektrického trakčného zariadenia,
f)
čas platnosti kontroly,
g)
odtlačok pečiatky a podpis osoby, ktorá kontrolu vykonala.
(8)
Splnenie podmienok podľa odsekov 4 a 5 sa v premávke na pozemných komunikáciách preukazuje
kontrolným orgánom písomným potvrdením.
§ 86
Jednonápravový traktor s prívesom
(1)
Jednonápravový traktor s prívesom je vozidlo s poháňanou nápravou, ktoré riadi vodič
riadidlami tak, že sedí na sedadle prívesu, s ktorým tvorí jednonápravový traktor
jazdnú súpravu. Rozsah riadiaceho pohybu môže byť iba taký, aby umožňoval súčasné
držanie oboch rukovätí riadidiel. Podmienky prevádzky jednonápravového traktora s
prívesom na cestách sú upravené osobitným predpisom.
112
)
Na pozemných komunikáciách nie je povolená premávka jednonápravového traktora bez
prívesu s konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 6 km.h
-1
.
(2)
Konštrukčná rýchlosť jednonápravového traktora môže byť najviac 20 km.h
-1
.
(3)
Jazdná súprava jednonápravového traktora s prívesom musí byť vybavená zariadením
na prevádzkové a parkovacie brzdenie najmenej na jednom vozidle súpravy. Toto zariadenie
môže mať spoločné časti. Zariadenie na parkovacie brzdenie musí byť výhradne mechanické.
(4)
Brzdný účinok prevádzkovej brzdy musí umožniť také brzdenie jazdnej súpravy, aby
sa dosiahlo stredné brzdné spomalenie minimálne 2,0 m.s
-2
pri plnom strednom brzdnom spomalení. Účinok parkovacieho brzdenia jazdnej súpravy
musí spoľahlivo udržať jazdnú súpravu v pokoji na svahu so sklonom najmenej 12 %.
Účinok brzdenia sa hodnotí pri pohotovostnej a celkovej hmotnosti jazdnej súpravy.
Najväčšia prípustná sila na ovládacích mechanizmoch parkovacieho a prevádzkového brzdenia
nesmie prevyšovať
a)
na ovládacích páčkach ručných riadidiel .....
60 N,
b)
na páke ovládanej jednou rukou .................
250 N,
c)
na pedáli ...................................................
400 N.
(5)
Vyhotovenie a umiestnenie zariadení vonkajšieho osvetlenia a svetelnej signalizácie
jednonápravového traktora s prívesom musí zodpovedať ustanoveniam
§ 39 až 46
. Ak súprava nie je vybavená zariadením na vonkajšie osvetlenie a svetelnú signalizáciu,
premávka na pozemných komunikáciách počas zníženej viditeľnosti nie je povolená. Súprava
musí byť vybavená odrazovými sklami podľa
§ 46
.
(6)
Hladina vonkajšieho hluku musí zodpovedať požiadavkám ustanoveným pre vozidlo kategórie
T. Vibrácie na pracovnom mieste pre vodiča musia spĺňať ustanovené podmienky.
40
)
,
103
)
(7)
Sedadlo vodiča a ovládací mechanizmus musí spĺňať ustanovené podmienky.
40
)
103
)
(8)
Vyústenie výfukového potrubia traktora musí smerovať tak, aby minimalizovalo možnosť
vdychovania spalín vodičom.
(9)
Jednonápravový traktor nemusí byť vybavený spätnými zrkadlami.
(10)
Celková šírka jazdnej súpravy nesmie presiahnuť 1,6 m a celková dĺžka nesmie presiahnuť
4,0 m.
§ 87
Motorový ručný vozík
(1)
Motorový ručný vozík je vozidlo určené na prepravu nákladu ovládané pešo idúcou osobou.
Také vozidlo nepodlieha osvedčovaniu plnenia podmienok na premávku na pozemných komunikáciách.
(2)
Motorový ručný vozík nesmie presahovať
a)
celkovú dĺžku bez vodiaceho oja ..............
3,0 m,
b)
celkovú šírku .........................................
1,8 m,
c)
celkovú hmotnosť ...................................
3,0 t,
d)
konštrukčnú rýchlosť .............................
6 km.h
-1
.
(3)
Motorový ručný vozík musí byť vybavený svietidlami s obrysovými svetlami podľa
§ 42
a vpredu dvoma bielymi a vzadu dvoma zhodnými červenými odrazovými sklami iného ako
trojuholníkového tvaru podľa
§ 46
.
(4)
Motorový ručný vozík musí byť vybavený brzdovým zariadením umožňujúcim plynule odstupňovateľné
ovládanie brzdného účinku, pričom vodič nesmie zložiť ruky z riadenia (vodiaceho oja).
Brzdové zariadenie musí za neprítomnosti vodiča udržať stojace vozidlo v pokoji na
svahu so sklonom najmenej 18 %; ak je zaručený predpísaný brzdný účinok, je prípustný
brzdný systém pôsobiaci prostredníctvom ovládania akcelerácie alebo pri elektricky
poháňaných vozíkoch prerušením dodávky elektrického prúdu.
(5)
Motorový ručný vozík musí byť vybavený zariadením proti jeho neoprávnenému použitiu.
Riadiace a ovládacie zariadenie sa musí samočinne vyradiť z činnosti, ak z neho vodič
zloží obidve ruky, a súčasne sa musí uviesť do činnosti brzdové zariadenie.
§ 88
Záprahové vozidlo
(1)
Záprahové vozidlo musí mať aspoň jednu brzdu ľahko, rýchlo a bezpečne ovládateľnú
z miesta pre pohoniča. Ak nie je záprahové vozidlo vybavené sedadlom pre pohoniča,
musí byť prispôsobené na riadenie a ovládanie brzdy z pravej strany pešo idúcim pohoničom.
Účinnosť brzdy musí byť taká, aby pri plne naloženom záprahovom vozidle spoľahlivo
zabránila pretáčaniu kolies na svahu so sklonom najmenej 18 %.
(2)
Záprahové vozidlo musí byť vybavené vpredu dvoma bielymi a vzadu dvoma zhodnými červenými
odrazovými sklami rovnako umiestnenými ako odrazové sklá predpísané pre prívesy podľa
§ 46
.
(3)
Za zníženej viditeľnosti musí byť záprahové vozidlo vybavené
a)
na čelnej časti jedným svietidlom s bielym svetlom na strane alebo s dvoma svietidlami
s bielym svetlom umiestnenými tak, aby zároveň vyznačovali najväčšiu obrysovú šírku
záprahového vozidla,
b)
na zadnej časti dvoma svietidlami s červeným svetlom na každej strane vozidla zároveň
vyznačujúcimi najväčšiu obrysovú šírku záprahového vozidla.
(4)
Svetlá podľa odseku 3 musia byť spredu a zozadu viditeľné v noci bez atmosférických
porúch na vzdialenosť najmenej 150 m.
(5)
Ak kolesá záprahového vozidla nie sú vybavené pneumatikami ani plnými gumovými obručami,
šírka kovových obručí musí byť najmenej 70 mm. Kovové obruče nemôžu mať na povrchu
ostré výstupky, výčnelky, hroty ani ostré hrany, ktoré by mohli poškodzovať cestu.
Záprahové vozidlo určené výhradne na prevádzku na cestách musí mať vždy kolesá vybavené
pneumatikami alebo plnými gumovými obručami.
(6)
Ak je záprahové vozidlo vybavené sedadlom pre pohoniča, musí byť vybavené oporou
nôh a zábradlím vysokým najmenej 800 mm, ktoré musí byť umiestnené pred sedadlom pohoniča.
Sedadlo, ak je ním vozidlo vybavené, musí byť vybavené zadným operadlom a postrannými
operadlami. Ak treba na miesto pohoniča nastupovať, musí byť vozidlo vybavené schodíkmi.
§ 89
Bicykel
(1)
Bicykel musí byť na premávku na cestách vybavený
a)
dvoma od seba nezávislými účinnými brzdami s plynule odstupňovateľným ovládaním brzdného
účinku,
b)
svetlometom schváleného typu svietiacim dopredu bielym svetlom; svetlomet musí byť
nastavený tak, aby svetlo svietilo do vzdialenosti najviac 20 m od svetlometu, a upravený
tak, aby sa toto nastavenie nemohlo samovoľne zmeniť; svetlomet musí svietiť súčasne
so zadným obrysovým svetlom červenej farby,
c)
svietidlom so zadným obrysovým svetlom červenej farby schváleného typu svietiacim
trvale alebo prerušovane; podmienky na umiestnenie tohto svietidla sú zhodné s podmienkami
umiestnenia a upevnenia zadného odrazového skla podľa písmena e),
d)
zdrojom elektrického prúdu; ak ide o zdroj so zásobou energie, musí svojou kapacitou
zabezpečiť svietivosť svetiel podľa písmen c) a d) najmenej 1,5 hodiny bez prerušenia,
e)
zadným odrazovým sklom červenej farby podľa osobitného predpisu;
113
)
toto odrazové sklo môže byť kombinované so svietidlom so zadným obrysovým červeným
svetlom; odrazové sklo musí byť pevne umiestnené v pozdĺžnej strednej rovine bicykla
alebo na ľavej strane; jeho spodná hrana musí byť vzdialená od roviny vozovky 250
mm až 900 mm; činná plocha odrazového skla musí byť kolmá na rovinu vozovky s toleranciou
± 10
o
a na pozdĺžnu strednú rovinu bicykla s toleranciou ± 5
o
,
f)
najmenej jedným bočným odrazovým sklom oranžovej farby
109
)
na každej strane kolesa na spiciach predného alebo zadného kolesa, alebo oboch kolies;
plocha odrazového skla nesmie byť menšia ako 2 000 mm
2
, pričom vpísaný štvoruholník musí mať jednu stranu dlhú najmenej 20 mm; na zvýraznenie
bočného obrysu bicykla sa môžu použiť ešte iné odrazové materiály na bokoch kolesa
alebo na bokoch plášťov pneumatík a na koncoch blatníkov,
g)
odrazovými sklami oranžovej farby
113
)
na oboch stranách pedálov,
h)
jasne znejúcim zvončekom; bicykle pre deti predškolského veku môžu byť vybavené aj
iným zvukovým signálnym zariadením ako zvončekom,
i)
zátkami alebo rukoväťami na zaslepenie voľných koncov rúrky kormidla,
j)
na voľných koncoch kormidla a ovládacích páčok bŕzd hranami obalenými materiálom
pohlcujúcim energiu, ak sa použili tuhé materiály, musia mať hrany zaoblené; páčky
meničov prevodov, krídlové matice, rýchloupínače nábojov kolies, držiaky a konce blatníkov
musia mať hrany buď obalené materiálom pohlcujúcim energiu, alebo ak sa použili tuhé
materiály, musia mať hrany zaoblené,
k)
uzavretými maticami nábojov kolies, ak nie sú krídlové, rýchloupínacie alebo v kombinácii
s krytom konca náboja.
(2)
Bicykel môže byť vybavený
a)
blatníkmi, ktoré musia prekrývať celú šírku behúňa nezaťaženej pneumatiky z oboch
strán,
b)
krytom reťaze.
(3)
Na dopravu dieťaťa musí byť bicykel vybavený samostatným sedadlom pevne pripevneným
na ráme bicykla pred cyklistom a pevnými stúpadlami na nohy dieťaťa. Sedadlo a stúpadlá
musia byť vyhotovené a umiestnené tak, aby sa počas jazdy dieťa nemohlo zraniť a neobmedzovalo
riadenie bicykla.
(4)
Bicykel určený pre dieťa vo veku do 10 rokov, ktorý nie je určený na premávku na
pozemných komunikáciách, za zníženej viditeľnosti nemusí spĺňať podmienky ustanovené
v odseku 1 písm. b), c), d) a k.
(5)
Pretekársky bicykel nemusí byť vybavený podľa ustanovení odseku 1 písm. b ) až k);
môže sa však na pozemnej komunikácii používať iba za nezníženej viditeľnosti alebo
na uzavretých tratiach počas pretekov. Pri dojazde počas zníženej viditeľnosti musí
byť vybavený prenosným doplnkovým svietidlom aspoň so zadným svetlom červenej farby
svietiacim trvale alebo prerušovane.
(6)
Bicykel na športové účely (horský, na cestné a terénne preteky) nemusí byť vybavený
podľa ustanovení odseku 1 písm. b) až d). Ale musí byť vybavený
.
predným odrazovým sklom bielej farby umiestneným v pozdĺžnej strednej rovine najmenej
100 mm nad povrchom pneumatiky predného kolesa na stojacom bicykli. Plocha odrazového
skla nesmie byť menšia ako 2 000 mm
2
, pričom vpísaný štvoruholník musí mať jednu stranu dlhú najmenej 40 mm, činná plocha
odrazového skla musí byť kolmá na rovinu cesty s toleranciou ± 10
o
a na pozdĺžnu strednú rovinu kolesa s toleranciou ± 3
o
. Pri dojazde počas zníženej viditeľnosti musí byť vybavený prenosným doplnkovým svietidlom,
a to so zadným svetlom červenej farby svietiacim trvale alebo prerušovane.
(7)
Bicykel môže byť dodatočne vybavený pomocným motorčekom, pričom
a)
vyhotovením a vybavením musí vyhovovať ustanoveniam
§ 15
,
18
,
21
,
36, 37
,
39
a
52
,
b)
nemôže mať motor s objemom valcov prevyšujúcim 50 cm
3
, ak sa použije spaľovací motor,
c)
prenos výkonu motora na koleso bicykla musí byť zabezpečený trecím prevodom a prispôsobený
tak, aby konštrukčná rýchlosť neprevýšila 30 km.h
-1
.
§ 90
Ochranné prilby
(1)
Ochranné prilby vodiča a spolujazdcov vozidiel kategórie L a ich doplnkové príslušenstvo
vyrobené od 31. decembra 1985 musia spĺňať ustanovené podmienky.
114
)
,
115
)
(2)
Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prilby a ich príslušenstvo vyrobené pred 31.
decembrom 1985.
§ 91
Výrobné (továrenské) štítky, výrobné čísla a homologačné čísla
(1)
Motorové vozidlo a jeho prípojné vozidlo musí mať na ľahko prístupnom mieste v prednej
časti vozidla dobre čitateľný a trvanlivý výrobný (továrenský) štítok s kódovým číselným
a písmenovým identifikačným označením výrobcu a typu vozidla VIN,
116
)
ktorý sa nesmie dať ľahko odstrániť; na štítku musia byť uvedené tieto ďalšie údaje
a)
celková hmotnosť,
b)
celková hmotnosť jazdnej súpravy, ak ide o ťažné vozidlá,
c)
najvyššia prípustná hmotnosť pripadajúca na jednotlivé nápravy okrem motorových vozidiel
kategórií L
1
, L
3
a L
4
,
d)
na motorovom vozidle kategórie M
1
celková hmotnosť nebrzdeného prípojného vozidla,
e)
číslo schválenia technickej spôsobilosti typu vozidla na premávku na pozemných komunikáciách
v Slovenskej republike.
(2)
Ak vo výrobnom čísle VIN nie je zakódovaný rok výroby vozidla ani modelový rok, musí
sa rok výroby alebo modelový rok uviesť na výrobnom štítku. Niektoré údaje možno uviesť
aj na osobitnom samostatnom štítku.
(3)
Na prístupnom mieste vozidla musí byť čitateľne vyrazené výrobné číslo podvozku,
na karosérii motorových vozidiel kategórie M
1
a motorových vozidiel bez samostatného podvozku výrobné číslo karosérie a na motore
výrobné číslo motora. Ak sú tieto čísla nečitateľné alebo ak ich nemožno bezpečne
určiť, orgán schvaľujúci technickú spôsobilosť pridelí a nechá vyraziť nové čísla
na základe predložených dokladov.
(4)
Motorové vozidlo musí mať čitateľne vyrazené číslo motora a číslo karosérie alebo
podvozku.
(5)
Vozidlo, jeho súčasť, výstroj a výbava schválené podľa osobitných predpisov
9
)
musia byť vybavené štítkom s vyznačeným schvaľovacím znakom homologácie. Schvaľovací
znak homologácie musí obsahovať číselný kód krajiny schválenia, číslo osobitného predpisu
9
)
a číslo homologácie. Vozidlo, jeho súčasť, výstroj a výbava schválené podľa ustanovených
podmienok musia mať zhodný schvaľovací znak homologácie so znakom uvedeným v protokole
o homologácii. Súčasť, výstroj a výbava, ktoré to umožňujú, môžu mať požadované údaje
vylisované priamo na svojom povrchu. Ak je vozidlo vybavené výrobným štítkom výrobcu,
na ktorom je uvedené číslo národného typového schválenia v Slovenskej republike, potom
toto vozidlo určené na registráciu v Slovenskej republike nemusí byť vybavené osobitným
ani integrovaným štítkom s vyznačením všetkých vykonaných čiastkových homologácií.
§ 92
Značenie niektorých údajov na vozidle
(1)
Motorové vozidlo kategórie M
2
, M
3
, N
2
, N
3
a O a vozidlo uvedené v tretej a štvrtej časti okrem traktorov a jednostopových motorových
vozidiel musia mať na zadnej časti karosérie, ak to konštrukcia vozidla dovoľuje,
v ľavej polovici vyznačenú najvyššiu povolenú rýchlosť zaokrúhlenú na
a)
najbližšie nižšie celé číslo pri vozidle s konštrukčnou rýchlosťou neprevyšujúcou
30 km.h
-1
,
b)
najbližšie nižšie celé číslo deliteľné piatimi pri ostatných vozidlách.
(2)
Označenie podľa odseku 1 je v bielom kruhu lemované červenou farbou s vonkajším priemerom
200 mm, s číslicami a písmenami vysokými 75 mm až 80 mm a písmenami širokými 6 mm
a číslicami 12 mm; farba nápisu musí byť čierna. Kruh nesmie byť zakrytý.
(3)
Ak na prípojnom vozidle za osobný automobil vybavený závesným zariadením s guľou
ISO 50 a na pracovnom stroji nemožno umiestniť značku s priemerom 200 mm, môže sa
použiť značka s priemerom 150 mm.
(4)
Motorové vozidlo okrem jednostopového vozidla a jeho prípojného vozidla, prívesov
kategórie O
1
a O
2
a vozidla kategórie T musí mať na vhodnom mieste karosérie vyznačený predpísaný tlak
v pneumatikách (
§ 21 ods. 5
).
(5)
Motorové vozidlo okrem vozidla uvedeného v
§ 57 ods. 2 písm. a) a b)
, ktoré je vybavené spájacím zariadením, musí mať v blízkosti tohto zariadenia zreteľne
a kontrastne vyznačenú celkovú hmotnosť prípojného vozidla (prípojných vozidiel),
ktoré možno bezpečne ťahať za všetkých prevádzkových podmienok.
(6)
Motorové vozidlo so vznetovým motorom musí mať na štítku vyznačenú hodnotu korigovaného
súčiniteľa absorpcie.
(7)
Ostatné nápisy, ktoré musia byť vyznačené na vonkajšom povrchu karosérie vozidla,
musia mať písmená a číslice bielej farby vysoké aspoň 24 mm (príp. 35 mm) a široké
6 mm; farba nápisu musí byť biela. Ak nie je nápis dostatočne kontrastný, treba zvýrazniť
jeho kontúry.
(8)
Informatívne štítky umiestnené na vozidle, ktoré sú potrebné pre obsluhu vozidla
a cestujúcich, ak nie sú v piktogramovom vyhotovení, musia byť v slovenskom jazyku.
(9)
Vozidlá na plynový pohon musia byť označené nálepkou CNG alebo LPG. Označenie v žltom
kruhu je lemované čiernou farbou s vonkajším priemerom 70 mm, s výškou písmen 30 mm,
šírkou písmen a lemu kruhu 3 mm.
§ 93
Hasiace prístroje
(1)
Autobus s obsaditeľnosťou do 22 osôb okrem vodiča, mestský autobus triedy I, osobný
autobusový príves a náves a pracovný stroj samohybný musia byť vybavené jedným alebo
niekoľkými hasiacimi prístrojmi s hmotnosťou náplne všetkých najmenej 6 kg; ostatné
autobusy musia byť vybavené hasiacimi prístrojmi s náplňou všetkých najmenej 12 kg.
Sanitné vozidlo musí byť vybavené ručným hasiacim prístrojom s náplňou najmenej 2
kg.
(2)
Hasiaci prístroj musí spĺnať ustanovené podmienky,
117
)
vo vozidle musí byť v pohotovostnom stave umiestnený na dobre viditeľnom a ľahko
prístupnom mieste, pričom jeden hasiaci prístroj musí byť v bezprostrednej blízkosti
vodiča vozidla.
§ 94
Prenosný výstražný trojuholník
Na vyznačenie núdzového státia vozidla na pozemnej komunikácii musí byť motorové vozidlo,
okrem jednostopového motorového vozidla, jednonápravového traktora s prívesom a motorového
ručného vozíka, vybavené prenosným výstražným trojuholníkom, ktorý musí spĺňať podmienky
ustanovené osobitným predpisom.
118
)
§ 95
Povinné vybavenie motorových a prípojných vozidiel
(1)
Motorové vozidlo musí byť vybavené prostriedkami a pomôckami, s ktorých pomocou možno
opraviť bežné poruchy, ktoré vznikli na vozidle.
(2)
Motorové vozidlo kategórie M a N musí mať túto minimálnu výbavu
a)
náhradné elektrické poistky, ak sa v elektrickej inštalácii používajú, a to po jednej
z každého používaného druhu,
b)
náhradné žiarovky, a to po jednej z každého druhu používaného na vonkajšie osvetlenie
vozidla,
c)
príručný zdvihák s nosnosťou rovnajúcou sa aspoň zaťaženiu najviac zaťaženej nápravy
vozidla alebo rovnajúcou sa hmotnosti zdvíhanej časti z celkovej hmotnosti vozidla
pri zdvíhaní tejto časti spôsobom určeným výrobcom na použitie zdviháka,
d)
kľúč na matice a skrutky kolies,
e)
náhradné koleso s ráfikom a s pneumatikou a s takým upevnením držiaka, ktoré zabezpečuje,
že sila pri snímaní kolesa z držiaka alebo pri vkladaní do držiaka nepresiahne 490
N. Táto povinnosť sa nevzťahuje na vozidlo, ktoré má všetky kolesá vybavené pneumatikami
osobitnej konštrukcie, umožňujúcej núdzové dôjdenie pri defekte; ťahač návesu môže
mať náhradné koleso umiestnené na pripojenom návese.
(3)
Pre traktor a pre pracovný stroj samohybný platí ustanovenie odseku 1 okrem písmena
e); na jednonápravový traktor s prívesom sa ustanovenie odseku 1 nevzťahuje.
(4)
Príves s celkovou hmotnosťou presahujúcou 750 kg a náves musia mať náhradné koleso
s ráfikom a s pneumatikou predpísaného druhu a rozmeru upevnenú v držiaku, ktorý zabezpečuje,
že vyberanie kolesa z držiaka alebo jeho vkladanie do držiaka nevyžaduje väčšiu silu
ako 490 N; súprava ťahača s návesom môže mať pri rovnakých rozmeroch pneumatík a pri
rovnakom vyhotovení kolies jedno spoločné náhradné koleso. Ustanovenie tohto odseku
neplatí pre jednoúčelové poľnohospodárske a lesné pracovné stroje prípojné; výrobca
k nim dodá náhradné koleso s ráfikom a s voľne uloženou pneumatikou.
(5)
Motorové vozidlo kategórie L
3
, L
4
a L
5
musí mať aspoň túto výbavu
a)
jednu náhradnú poistku,
b)
po jednej náhradnej žiarovke z každého druhu žiaroviek používaných na vonkajšie osvetlenie
vozidla.
(6)
Motorové vozidlo, okrem vozidla kategórie L
1
a L
2
, jednonápravového traktora s prívesom, ručného motorového vozíka a bicykla s pomocným
motorčekom, musí byť vybavené lekárničkou podľa druhu vozidla. Obsah lekárničky musí
byť uložený v samostatnom puzdre s charakteristickým označením. Lekárnička musí byť
vo vozidle uložená na takom mieste, aby na ňu nemohlo dopadať priame slnečné svetlo.
Úložný priestor pre lekárničku musí byť suchý a čistý a musí byť ľahko prístupný.
Vozidlo na hromadnú dopravu osôb musí mať lekárničku umiestnenú na označenom a prístupnom
mieste v priestore vozidla pre cestujúcich. Prevádzkovateľ vozidla je povinný lekárničku
udržiavať v riadnom stave, pričom použiteľnosť jednotlivých druhov zdravotníckych
potrieb je takáto
a)
pri dezinfekčných roztokoch a sterilných obväzových materiáloch lehotu (životnosť)
určuje výrobca,
b)
ostatné obväzové materiály najdlhšie päť rokov od dátumu ich výroby, ak nemajú porušený
obal.
(7)
Lekárničkou pre jednostopové a trojkolesové vozidlá musí byť vybavené každé jednostopové
a trojkolesové motorové vozidlo.
(8)
Motorové vozidlá najmenej so štyrmi kolesami musia byť vybavené lekárničkou týchto
veľkostí
a)
vozidlo na hromadnú prepravu osôb s obsaditeľnosťou prevyšujúcou 80 cestujúcich veľkosti
III,
b)
vozidlo na hromadnú prepravu osôb s obsaditeľnosťou neprevyšujúcou 80 cestujúcich
vrátane veľkosti II,
c)
ostatné motorové vozidlá veľkosti I.
(9)
Pre vozidlo mestskej hromadnej prepravy osôb stačí lekárnička veľkosti II bez ohľadu
na jeho obsaditeľnosť.
(10)
Vozidlo kategórie N a O vybavené viazacou súpravou na upevnenie nákladu musí mať
túto súpravu schválenú.
(11)
Vozidlo na prepravu nebezpečných vecí podľa osobitného predpisu
37
)
musí byť počnúc 1. júlom 1998 vybavené záznamovým zariadením dát o dopravnej nehode.
(12)
Nové vozidlo musí byť vybavené výbavou podľa odsekov 2 až 5.
(13)
Ustanovenie odseku 2 sa nevzťahuje na motorové vozidlo kategórie M
2
a M
3
triedy I (mestský autobus), ak sa opravy porúch na vozidle zabezpečujú v rámci dispečerského
systému riadenia mestskej hromadnej dopravy.
§ 96
(1)
Typ vozidla je vozidlo zhodného vyhotovenia vyrobené tým istým výrobcom, ktoré je
výrobcom zhodne označené najmä obchodnou značkou a kódom v identifikačnom čísle vozidla.
(2)
Schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla sa vykoná podľa konečného vyhotovenia
prototypu, vozidla z overovacej série alebo podľa dovezenej vzorky vozidla a príslušnej
technickej dokumentácie na základe žiadosti výrobcu alebo zahraničným výrobcom povereného
zástupcu.
(3)
K žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti hromadne vyrábaného vozidla výrobca
alebo dovozca priloží
a)
technický opis vozidla s návrhom na spracovanie základného technického opisu schvaľovaného
typu vozidla,
b)
výkres s uvedením vonkajších a vnútorných rozmerov vozidla, údaje o pohotovostnej
a celkovej hmotnosti a ich rozdelenie na jednotlivé nápravy,
c)
situačný výkres vonkajšieho osvetlenia a svetelnej signalizácie,
d)
schému mechanizmu riadenia vozidla s uvedením geometrie a schému zavesenia kolies,
e)
špecifikáciu použiteľných pneumatík a ráfikov (rozmery, hustenie, nosnosti, rýchlostné
kategórie a pod.),
f)
návod na obsluhu a údržbu v slovenskom jazyku alebo ďalšiu obchodno-technickú dokumentáciu
dodávanú s vozidlom,
g)
protokoly o typovej skúške vozidla na schválenie technickej spôsobilosti,
h)
homologačné protokoly (homologačné osvedčenie a technický protokol) znečisťujúcich
látok vo výfukových plynoch, hluku, odrušenia, bŕzd, vonkajšieho osvetlenia a svetelnej
signalizácie, ak sú pre príslušnú kategóriu vozidla predpísané, a zoznam ďalších predpísaných
homologačných protokolov,
i)
osobitné technické údaje, ak sú ustanovené pre potrebu stanice technickej kontroly
a pracoviska emisnej kontroly,
j)
vyhlásenie o tom, že vozidlo spĺňa technické podmienky ustanovené touto vyhláškou.
(4)
Pred začatím výroby prototypovej alebo nultej série vozidiel výrobca k žiadosti o
schválenie technickej spôsobilosti typu týchto sérií vozidla predloží
a)
základné informácie o spôsobe výroby vozidel tejto série, o rozsahu a čase tejto
výroby a dalšie potrebné informácie podľa vzájomnej dohody,
b)
technické podklady podľa odseku 3 okrem údajov, ktoré vyplývajú alebo ktoré sú podmienené
výsledkami dlhodobých skúšok a konečného zavedenia hromadnej výroby.
§ 97
(1)
Technickú spôsobilosť typu vozidla na premávku na pozemných komunikáciách možno schváliť
len za predpokladu
a)
splnenia technických podmienok ustanovených v tretej až siedmej časti,
b)
splnenia podmienok ustanovených na tieto účely medzinárodnými predpismi o homologácii,
9
)
c)
splnenia podmienok, ktoré pre určité druhy prepravy vyžaduje osobitný predpis,
37
)
d)
kladného výsledku skúšok typu vozidla vykonávaných právnickou osobou poverenou na
vykonávanie homologačných a schvaľovacích skúšok vozidel (ďalej len „poverená skušobňa“)
alebo výrobcom za účasti komisie schvaľujúceho orgánu.
(2)
Na hromadnú výrobu vozidla, ktorého technická spôsobilosť bola schválená, sa vydá
osvedčenie o technickej spôsobilosti typu vozidla,
119
)
ktorého prílohou je základný technický opis schváleného typu vozidla s obmedzenou
platnosťou. Výrobca (držiteľ osvedčenia) vypíše na každé vozidlo, ktoré bude evidované
a opatrené evidenčným číslom, technický preukaz vozidla alebo na vozidlo, ktoré nebude
evidované a opatrené evidenčným číslom, technické osvedčenie. Tieto doklady vypíše
výrobca podľa základného technického opisu. Podrobnosti o názvoch a skratkách vozidiel
používaných pri vypisovaní základných technických opisov schválených typov vozidiel
sú v
prílohe č. 1
.
(3)
Výrobca pred zavedením typu vozidla do výroby predkladá na schválenie každú zmenu,
ktorú hodlá vykonať na už schválenom type a ktorá sa odlišuje od údajov v podkladoch
uvedených v žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla alebo od údajov
v základnom technickom opise schváleného typu vozidla. Ak ide o dovoz, výrobca je
povinný tieto zmeny predložiť na schválenie ešte pred dovozom upravených vozidel,
ktoré sa vyhotovením líšia od vozidel už schválených ako typ.
(4)
Schválenie technickej spôsobilosti typu vozidla sa vzťahuje na všetky hromadne vyrábané
vozidlá, ktoré svojím vyhotovením, výstrojom a výbavou zodpovedajú schválenému typu
a boli vyrobené alebo dovezené počas platnosti základného technického opisu schváleného
typu vozidla. Kontrola zhodnosti vozidla so schváleným typom sa vykonáva na náhodne
vybranom vozidle.
(5)
Ak mezinárodná zmluva neustanovuje povinnosť a podmienky na overenie plnenia podmienok
súvisiacich s udelením homologácie, potom poverená skúšobňa, ktorá homologáciu vykonala,
musí takéto kontroly vykonávať. Tieto kontroly sa vykonávajú podľa povahy výrobku,
objemu výroby a kvality výroby v intervale najmenej po sebe nasledujúcich 12 kalendárnych
mesiacov, najviac však v intervale troch rokov.
(6)
Ak sa po schválení technickej spôsobilosti hromadne vyrábaného vozidla zistí, že
nie je zhodné so schváleným typom alebo že konštrukčné alebo výrobné nedostatky ohrozujú
bezpečnost cestnej premávky, alebo poškodzujú životné prostredie, môže sa nariadiť
vykonanie technickoprevádzkových skúšok, pričom výrobca musí na ich vykonanie poskytnúť
vozidlo.
(7)
Pri hromadnej výrobe vozidla vo viacerých stupňoch postupuje výrobca obdobne ako
pri schvaľovaní technickej spôsobilosti hromadne vyrábaného vozidla, pričom výrobca
vozidla určeného na postupnú výrobu vo viacerých stupňoch vystavuje technický preukaz
vozidla alebo technické osvedčenie vozidla s príslušnými údajmi a ďalší výrobcovia
doplnia technický preukaz vozidla alebo technické osvedčenie vozidla ďalšími schválenými
údajmi podľa stupňa výroby daného vozidla.
(8)
Vozidlo, ktorého technická spôsobilosť má byť schválená ako typ a je vyrobené alebo
upravené na overenie konštrukčných, prevádzkových alebo prepravných vlastností, môže
sa prevádzkovať na pozemných komunikáciách so zvláštnym evidenčným číslom
120
)
prideľovaným poverenej skúšobni alebo výrobcovi na skúšobné účely.
(9)
Ak to konštrukcia alebo predpokladaný spôsob používania vozidla vyžaduje, ustanovia
sa ďalšie osobitné podmienky prevádzky.
(10)
Skúšky podľa
§ 96 ods. 3
a 6 a podľa odseku 1 písm. d) a odsekov 4, 5 a 6 tohto paragrafu sa vykonávajú na
náklady výrobcu.
§ 98
Na hromadne vyrábaných ostatných vozidlách uvedených v § 3 sa overuje a osvedčuje
plnenie technických podmienok ustanovených touto vyhláškou. Na základe schválenia
technickej spôsobilosti a vydaného osvedčenia o technickej spôsobilosti typu vozidla
vystavuje výrobca typu vozidla technické osvedčenie.
§ 99
Technické podmienky výroby (stavby) jednotlivého vozidla
(1)
Výrobou jednotlivého vozidla se rozumie výroba (stavba) vozidla podľa vlastnej konštrukcie
za použitia súčasti, výstroja, výbavy a dielcov vozidel, ktorých technická spôsobilosť
na premávku na pozemných komunikáciách bola schválená ako typ vozidla. Za stavbu vozidla
sa považuje aj zloženie vozidla z náhradných dielcov alebo výmena (zmena) dvoch podstatných
častí vozidla, ak sú obidve podstatné časti iného typu ako pôvodné.
(2)
Súčasť, výstroj a dielce použité pri stavbe vozidla musia byť homologované podľa
predpisov, ak takejto homologácii podliehajú. Homologačný protokol s udelenou medzinárodnou
homologačnou značkou nahrádza technický protokol o vykonaných skúškach a o overení
zhodnosti plnenia technických podmienok.
(3)
Výrobca jednotlivého vozidla k žiadosti o povolenie výroby (stavby
121
)
jednotlivého vozidla predkladá najmä
a)
technický opis vozidla najmenej v rozsahu údajov uvádzaných v technickom preukaze
alebo v technickom osvedčení vozidla,
b)
výkres celkovej zostavy vozidla s uvedením príslušných rozmerov a hmotností,
c)
údaje o predpokladaných prevádzkových, jazdných a dynamických vlastnostiach,
d)
prehľad použitých schválených (homologovaných) súčastí, výstroja a dielcov použitých
z iných typov vozidel.
(4)
Žiadosť sa posúdi, a ak sú splnené podmienky podľa odseku 1 až 3, rozhodne sa o povolení
stavby jednotlivého vozidla. Vo vydanom rozhodnutí sa určia ďalšie podmienky podmieňujúce
schválenie technickej spôsobilosti, napr. podanie žiadosti o schválenie technickej
spôsobilosti.
(5)
Pri stavbe vozidla sa musia dodržať technické podmienky ustanovené v tretej až ôsmej
časti. Plnenie podmienok ustanovených pre vonkajší hluk, znečisťujúce látky vo výfukových
plynoch, odrušenie, brzdy, vonkajšie osvetlenie a svetelnú signalizáciu, výhľad a
dosahy sa musia doložiť technickým protokolom poverenej skúšobne. Predloženú dokumentáciu
poverená skúšobňa označí odtlačkom pečiatky, aby ju počas vykonanej prestavby nebolo
možné nahradiť inou.
(6)
Ustanovenia podľa odsekov 1 až 5 sa nevzťahujú na právnické osoby a fyzické osoby,
ktoré majú v náplni činnosti výskum, vývoj alebo výrobu cestných vozidiel vrátane
ich súčastí, výstroja a výbavy, ktoré podliehajú typovému schváleniu.
§ 100
Schvaľovanie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla
(1)
Jednotlivé vozidlo je vozidlo jednotlivo vyrobené (
§ 99
) alebo jednotlivo dovezené fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, ojazdené alebo
nové, ktoré sa nezhoduje s typom vozidla schváleným v Slovenskej republike. Celkový
počet zhodného typu vozidiel vyrobených tým istým výrobcom alebo dovezených tým istým
dovozcom nie je viac ako jeden kus v priebehu 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych
mesiacov; jednotlivé vozidlo podlieha individuálnemu schváleniu technickej spôsobilosti.
Doklad o zhodnosti vozidla s typom schváleným v Slovenskej republike vystavuje výrobca
alebo dovozca typu vozidla.
(2)
K žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla sa musia priložiť
tieto doklady
a)
technické údaje vozidla aspoň v rozsahu údajov zapisovaných do technického preukazu
vozidla,
b)
doklad o výsledku technickej kontroly na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivo
vyrobeného alebo dovezeného vozidla a doklad o výsledku merania znečisťujúcich látok
vo výfukových plynoch na pracovisku emisnej kontroly, pričom čas od vystavenia týchto
dokladov do dňa podania žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti predmetného
vozidla nesmie byť dlhší ako tri kalendárne mesiace,
c)
návod na obsluhu a údržbu vozidla na nahliadnutie,
d)
rozhodnutie príslušného colného orgánu o prepustení vozidla do príslušného colného
režimu,
e)
protokol o skúške vozidla z homologačnej skúšobne, ak vozidlo nespĺňa podmienky ustanovené
v odseku 3 písm. c),
f)
na výrobu (stavbu) vozidla ďalej technickú dokumentáciu predpísanú pri vydaní povolenia,
vyhlásenie výrobcu o splnení technických podmienok ustanovených touto vyhláškou a
doklad o povolených výnimkách.
(3)
Predpokladom schválenia technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla na premávku
na pozemných komunikáciách je
a)
umiestnenie riadenia motorového vozidla na ľavej strane okrem motorového vozidla
na zvláštne použitie, ktoré vyžaduje riadenie na pravej strane alebo v strede vozidla,
b)
dobrý technický stav vozidla,
c)
splnenie technických podmienok ustanovených v tretej až ôsmej časti a podmienok uvedených
v
prílohe č. 6
.
(4)
Ojazdeným vozidlom sa na účel schvaľovania technickej spôsobilosti dovezených jednotlivých
vozidel rozumie vozidlo, ktoré už bolo prevádzkované alebo evidované v inom štáte
a odo dňa jeho prvej evidencie uplynulo najmenej šesť kalendárnych mesiacov.
(5)
O schválení technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla (
§ 99 a 100
) sa vydá rozhodnutie, vyhotoví základný technický opis jednotlivého vozidla a vypíše
technický preukaz. Ak ide o vozidlo, ktoré nepodlieha evidencii, vypíše sa základný
technický opis a technické osvedčenie vozidla.
(6)
Rozhodnutie o technickej spôsobilosti schváleného vozidla sa vypracúva v troch vyhotoveniach.
Jedno vyhotovenie rozhodnutia sa odovzdá alebo zašle držiteľovi vozidla. Druhé vyhotovenie
sa zašle po nadobudnutí právoplatnosti okresnému dopravnému inšpektorátu príslušnému
podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vozidla. Tretie vyhotovenie sa založí
do spisu o vozidle.
(7)
Po schválení technickej spôsobilosti sa o každom schválenom vozidle osobitne založí
spis o vozidle, do ktorého sa priebežne zakladajú všetky materiály súvisiace so schválením
technickej spôsobilosti vozidla. Základné technické opisy vozidla sa vedú osobitne
podľa prideleného čísla konania uvedeného na rozhodnutí a podľa kategórie vozidla.
(8)
Schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla alebo osvedčovanie plnenia
technických podmienok jednotlivého iného vozidla sa potvrdzuje vydaním technického
preukazu vozidla alebo technického osvedčenia vozidla. Pri osvedčovaní plnenia technických
podmienok iných vozidiel sa postupuje obdobne.
(9)
Overovaniu plnenia ustanovených technických podmienok nepodliehajú ostatné vozidlá
(
§ 2 ods. 15
), vozidlá uvedené v
§ 3
a pracovné stroje samohybné, ktoré môže ovládať len pešo idúca osoba a ktorých konštrukčná
rýchlosť neprevyšuje 6 km.h
-1
, jednonápravové traktory, ktoré nie sú konštrukčne prispôsobené na pripojenie prívesu,
ktoré môže ovládať len pešo idúca osoba a ktorých konštrukčná rýchlosť neprevyšuje
6 km.h
-1
. Pri premávke na pozemných komunikáciách musia spĺňať ustanovené podmienky pre príslušnú
kategóriu vozidla.
§ 101
Technické podmienky prestavby vozidla
(1)
Prestavbou vozidla, ktoré je už v premávke, sa rozumie zmena niektorej podstatnej
časti jeho mechanizmu alebo konštrukcie alebo taká úprava vozidla, pri ktorej nastala
zmena
a)
podvozkovej časti, hmotnosti, kategórie vozidla, rozmerov a obsaditeľnosti vozidla,
druhu a užitia vozidla a riadenia vozidla alebo bŕzd,
b)
druhu pohonu motora,
c)
typu motora,
d)
druhu karosérie alebo nadstavby.
(2)
Pri prestavbe vozidla podľa odseku 1 výmenou motora za motor, ktorý nie je zhodný
s pôvodným, je potrebný súhlas výrobcu alebo povereného zástupcu výrobcu.
(3)
Celkovú hmotnosť vozidla možno znížiť len pri prestavbe na špeciálne vozidlo jednoúčelového
využitia s podmienkou, že sa nezmení kategória vozidla. Zmena kategórie vozidla je
dovolená, len ak sa vykonala prestavba motorového vozidla kategórie M
3
na N
3
, M
3
do 12 t na N
2
, M
2
na N
2
do 5 t a M
1
na N
1
.
(4)
Pri prestavbe vozidla nesmie byť celková hmotnosť a dovolené zaťaženie jednotlivých
náprav prestavaného vozidla vyššie ako na vozidle pred prestavbou podľa údajov uvedených
v technickom preukaze alebo v technickom osvedčení prestavovaného vozidla.
(5)
Pri prestavbe motorového vozidla kategórie M alebo N sa musia zachovať ich pôvodné
hmotnostné kategórie.
(6)
Motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
sa nesmie prestavovať na motorové vozidlo kategórie M.
(7)
Motorové vozidlo kategórie N
2
a N
3
s pevnou nadstavbou sa môže prestavať na používanie výmenných nadstavieb len na základe
kladného stanoviska výrobcu prestavovaného vozidla alebo odborného posudku poverenej
skúšobne.
(8)
Prestavba vozidla výmenou karosérie sa môže povoliť len v rámci jedného typového
radu vozidla.
(9)
Pri prestavbe vozidla sa musia dodržať technické podmienky ustanovené v tretej až
ôsmej časti. Ak sa pri prestavbe vozidla zmenia časti ovplyvňujúce vonkajší hluk,
znečisťujúce látky vo výfukových plynoch, odrušenie, brzdy, vonkajšie osvetlenie,
svetelná signalizácia, výhľad a dosahy a ak nie je predmetná časť homologovaná podľa
príslušného osobitného predpisu, musia sa tieto zmeny doložiť technickým protokolom
poverenej skúšobne. Rozsah predkladanej dokumentácie sa určí podľa kategórie vozidla
a rozsahu prestavby. Stanovisko výrobcu vozidla, ktoré si vyžiada držiteľ vozidla,
je podkladom na schválenie technickej spôsobilosti.
(10)
Opakovaná zmena tej istej podstatnej časti vozidla podľa odseku 1, ktorá je zhodná
s posledným vyhotovením, sa nepokladá za prestavbu, ani ak ide o opakovanú výmenu.
Za prestavbu sa nepokladá ani výmena prestavanej časti za pôvodne schválenú časť,
ak sa pri prestavbe neupravili nadväzujúce časti. Zmena podstatnej časti vozidla výmenou
pôvodnej schválenej časti vozidla sa nepokladá za prestavbu.
§ 102
Schvaľovanie technickej spôsobilosti po prestavbe vozidla
(1)
K žiadosti o povolenie na prestavbu vozidla podľa
§ 101
sa priloží najmä
a)
opis uvažovanej prestavby,
b)
zmeny údajov v technickom preukaze alebo v technickom osvedčení vozidla,
c)
ak ide o použitie nehomologovaných alebo neschválených súčastí výstroja, výbavy a
dielcov, ich technický opis a výkresová dokumentácia.
(2)
Predloženú dokumentáciu podľa odseku 1 správny orgán označí odtlačkom úradnej pečiatky
alebo iným vhodným spôsobom, aby sa počas vykonávanej prestavby nemohla nahradiť inou.
(3)
Ak sa na vozidle vykonala prestavba podľa
§ 101
, musí sa po tejto zmene opätovne schváliť jeho technická spôsobilosť pred jeho uvedením
do prevádzky. Hromadná prestavba vozidiel podlieha typovému schváleniu technickej
spôsobilosti. Prestavba jednotlivého vozidla podlieha individuálnemu schváleniu technickej
spôsobilosti. Typovému schváleniu podlieha hromadná prestavba vozidel.
(4)
Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti hromadnej prestavby vozidla sa postupuje
rovnako ako pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu vozidla. Pri schvaľovaní
technickej spôsobilosti prestavby jednotlivého vozidla alebo pri osvedčovaní plnenia
technických podmienok jednotlivého iného vozidla sa postupuje obdobne ako pri schvaľovaní
technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla alebo pri osvedčovaní jednotlivého vozidla.
(5)
Overeniu plnenia ustanovených technických podmienok nepodliehajú ostatné vozidlá
(
§ 2 ods. 13
), vozidlá uvedené v
§ 2 ods. 12
a pracovné stroje samohybné, ktoré môže ovládať len pešo idúca osoba a ktorých konštrukčná
rýchlosť neprevyšuje 6 km.h
-1
, jednonápravové traktory, ktoré nie sú konštrukčne prispôsobené na pripojenie prívesu,
ktoré môže ovládať len pešo idúca osoba a ktorých konštrukčná rýchlosť neprevyšuje
6 km.h
-1
, a vozidlá, ktoré sú jednotlivo prestavané na vlastnú potrebu fyzickej osoby alebo
právnickej osoby. Pri premávke na pozemných komunikáciách však musia spĺňať podmienky
ustanovené pre tieto vozidlá.
(6)
Po vykonanej prestavbe jednotlivého vozidla podlieha toto vozidlo technickej kontrole
v rozsahu ustanovenom pre schvaľovanie technickej spôsobilosti jednotlivého ojazdeného
vozidla. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na hromadné prestavby schválené štátnym dopravným
úradom. Držiteľ alebo majiteľ vozidla, ktorý prestavbu vykonal, je povinný predložiť
na technickú kontrolu dokumentáciu predpísanú pri jej povolení.
(7)
Na schválenie technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla po prestavbe sa obdobne
vzťahujú ustanovenia
§ 100 ods. 6 a 7
; tieto ustanovenia sa nevzťahujú na vyhotovenie a vedenie evidencie o základných
technických opisoch vozidla.
§ 103
Schvaľovanie technickej spôsobilosti pevnej nadstavby vozidla alebo výmennej nadstavby
vozidla, alebo pracovného stroja neseného
(1)
Pevná nadstavba môže byť nákladná, nákladná špeciálna alebo špeciálna, ktorá je určená
na dostavbu podvozkov cestných vozidiel určených na dostavbu.
(2)
Výmenná nadstavba môže byť nákladná, nákladná špeciálna alebo špeciálna, ktorá je
určená na použitie na podvozkoch vozidla určených na výmennú nadstavbu.
(3)
Pracovný stroj nesený je určený na vykonávanie špeciálnych prác alebo činností a
môže sa namontovať na vozidlo, ktoré je na to určené a prispôsobené.
(4)
Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti typu pevnej nadstavby, výmennej nadstavby
alebo pri osvedčovaní typu pracovného stroja neseného sa postupuje ako pri schvaľovaní
technickej spôsobilosti hromadne vyrábaného vozidla. Pri schvaľovaní technickej spôsobilosti
jednotlivej nadstavby, výmennej nadstavby alebo pri osvedčovaní plnenia technických
podmienok jednotlivého pracovného stroja neseného sa postupuje ako pri schvaľovaní
technickej spôsobilosti jednotlivého vozidla alebo pri osvedčovaní jednotlivého iného
vozidla.
(5)
Pri montáži schválenej výmennej nadstavby na cestné vozidlo výrobca nadstavby doplní
potrebné údaje do technického preukazu vozidla vystaveného výrobcom podvozku vozidla
v rozsahu a spôsobom uvedenými v
prílohe č. 2
.
(6)
Výmenná nadstavba podľa odseku 2 alebo pracovný stroj nesený podľa odseku 3, ktorých
technická spôsobilosť bola schválena podľa odseku 4, sa môžu použiť na vozidle na
tento účel upravenom a schválenom a ako celok musia spĺňať ustanovené technické podmienky.
(7)
Výrobca typu výmennej nadstavby a výrobca typu pracovného stroja neseného vystavujú
osvedčenie o technickej spôsobilosti na základe výmennej nadstavby alebo pracovného
stroja neseného.
§ 104
Schvaľovanie technickej spôsobilosti súčastí výstroja a výbavy vozidla
(1)
Schvaľovaniu technickej spôsobilosti podliehajú v rámci schvaľovania typu vozidla
aj jeho súčasti, výstroj a výbava uvedené v tretej až ôsmej časti a typ doplnkového
príslušenstva a výbavy. Doplnkovým príslušenstvom a výbavou sa rozumie technický celok,
časť alebo dielec vozidla, ktorým je vozidlo vybavené nad rámec svojho schváleného
typu a vyhotovenia, pričom jeho použitie na vozidle nie je povinné, a ktoré pri prevádzke
vozidla ovplyvňuje jeho aktívnu a pasívnu bezpečnosť a životné prostredie. Doplnkové
príslušenstvo a výbava, ktoré sú samostatne homologované, sa schvália len na použitie,
umiestnenie a zabudovanie na vozidle.
(2)
Typ doplnkového príslušenstva a výbavy vozidla podľa odseku 1 sa schvaľuje na žiadosť
výrobcu z hľadiska jeho funkcie, tvaru, zapojenia, zabudovania a pod. do vozidla podľa
predložených vzoriek a príslušnej dokumentácie.
(3)
K žiadosti o schválenie technickej spôsobilosti výrobca predloží najmä
a)
celkový technický opis výrobku vrátane jeho vyobrazenia,
b)
výkresovú dokumentáciu,
c)
ďalšiu technickú dokumentáciu podľa povahy a účelu výrobku (funkčnú schému, elektrickú
schému a pod.),
d)
dokumentáciu, ktorá musí obsahovať najmä účel použitia výrobku, návod na montáž na
vozidle, schému elektrického zapojenia vlastného výrobku a jeho pripojenie k elektrickému
systému vozidla, návod na obsluhu a údržbu, zoznam záručných a pozáručných opravovní
(servisov) a pod.,
e)
protokoly o skúškach na schválenie technickej spôsobilosti vykonané poverenou skúšobňou,
f)
homologačný protokol poverenej homologačnej skúšobne, ak výrobok podlieha homologácii
podľa osobitných predpisov,
3
)
g)
vyhlásenie o tom, že výrobok spĺňa technické podmienky ustanovené touto vyhláškou,
a žiadosť o udelenie výnimky z podmienok so špecifikáciou a zdôvodnením,
h)
ak ide o dovážený výrobok, doklad výrobcu o zhodnosti výrobku so schváleným typom
výrobku (osvedčenie zhody) vystavený v štáte výroby výrobku,
i)
návrh na umiestnenie schvaľovacej značky a štítku alebo ďalšieho označenia výrobku.
(4)
Okrem dokladov podľa odseku 3 možno požadovať predloženie ďalšej technickej dokumentácie,
najmä podrobné výkresy a výpočty, stanoviská orgánov hygieny a epidemiológie, protipožiarnej
ochrany, bezpečnosti práce a pod., a okrem toho uložiť vykonanie prevádzkových skúšok
a určiť podmienky na tieto skúšky.
(5)
Výrobok podľa odseku 1, ktorého technická spôsobilosť bola schválená ako typ a ktorý
sa zhoduje so schváleným typom, musí byť označený aspoň znakom výrobcu, označením
výrobku a schvaľovacou značkou.
(6)
Ku každému výrobku musí byť priložený návod na obsluhu a údržbu výrobku, návod na
jeho montáž na vozidlo a schéma pripojenia k elektrickému systému vozidla v slovenskom
jazyku, prípadne aj iné podmienky ustanovené pri schvaľovaní jeho technickej spôsobilosti
vrátane potvrdenia výrobcu o zhodnosti so schváleným typom.
(7)
K žiadosti o schválenie typu doplnkového príslušenstva a výbavy musí výrobca predložiť
na schválenie každú zmenu, ktorú mieni vykonať na už schválenom type a ktorá by sa
odlišovala od údajov v podkladoch, a to pred ich uvedením do obchodnej siete. Ak ide
o dovoz, výrobca musí predložit na schválenie tieto zmeny ešte pred dovozom výrobkov.
(8)
Ak sa po schválení technickej spôsobilosti zistia podľa odseku 1 konštrukčné alebo
výrobné chyby výrobku negatívne ovplyvňujúce bezpečnosť cestnej premávky alebo negatívne
pôsobiace na životné prostredie, uloží sa výrobcovi alebo dovozcovi, aby ich odstránil
v určenom primeranom čase. Na ten účel sa môže uložiť vykonanie kontrolných prevádzkových
skúšok na náklady výrobcu. Pri zistení nedostatkov možno v odôvodnených prípadoch
pozastaviť platnosť technickej spôsobilosti alebo odobrať jej schválenie a zakázať
predaj výrobkov alebo ich použitie.
§ 105
Výnimky
(1)
Žiadosť o povolenie výnimky z technických podmienok vozidla,
122
)
ak ju zákon nezakazuje, musí obsahovať základné údaje o žiadateľovi, údaje o vozidle,
na ktoré sa povolenie výnimky požaduje, z ktorej technickej podmienky sa výnimka požaduje,
a odôvodnenie požadovanej výnimky.
(2)
Ak ide o nové alebo o ojazdené vozidlo jednotlivo dovezené, možno pripustiť oproti
ustanoveným technickým podmienkam tieto výnimky
a)
symboly ovládačov a oznamovačov nemusia zodpovedať ustanoveným podmienkam,
b)
zabezpečenie uzáveru dverí nemusí mať dve jednoznačne rozlíšiteľné polohy,
c)
núdzovú zásobu paliva nemusí signalizovať kontrolné svetlo,
d)
elektrická inštalácia nemusí zodpovedať ustanoveným podmienkam,
e)
vo vozidle nemusí byť zásuvka na prenosné svietidlo,
f)
vo vozidle nemusí byť nastavovanie sklonu svetlometov so stretávacím svetlom z miesta
vodiča, ak možno svetlomety nastaviť bez použitia náradia aspoň v dvoch stupňoch v
závislosti od zaťaženia vozidla,
g)
motorové vozidlo kategórie M
1
a N
1
nemusí mať bočné (tretie) smerové svetlo,
h)
nemusí byť svietidlo so spätným svetlom,
i)
nemusí byť elektricky vyhrievané zadné sklo,
j)
vetrák vykurovacieho a vetracieho systému môže byť jednorýchlostný,
k)
zakončenie ovládacej páky motorových vozidiel kategórie L musí byť zakončené guľou
s priemerom najmenej 15 mm,
l)
výrobný štítok vozidla nemusí obsahovať všetky predpísané údaje,
m)
vozidlo nemusí mať štítok s uvedením udelených homologácií.
(3)
Výnimky platné pre schválený typ vozidla platia aj na vozidlá schvaľované jednotlivo.
(4)
Každá povolená výnimka sa musí vyznačiť v technickom preukaze vozidla alebo v technickom
osvedčení vozidla.
§ 106
Trolejbusy a električky
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujúce sa na autobusy sa vzťahujú aj na trolejbusy,
ak nie je ustanovené inak.
(2)
Na električky sa vzťahujú
§ 17 ods. 2, 3
a
7
,
§ 18 ods. 1, 2
,
6
a
8
,
§ 19 ods. 1
,
§ 23 ods. 1 prvá veta a odsek 2
,
§ 24 ods. 1 prvá veta a odsek 2
,
§ 27 ods. 1
,
§ 29 ods. 1
,
4 až 7
,
§ 38 ods. 1 a 2
,
§ 40 ods. 4 prvá veta
a
odseky 6
,
8 a 9
,
§ 41 ods. 1, 2
,
4 a 5
,
§ 44 ods. 1, 2
a
5
,
§ 45 ods. 1, 2
,
6, 7 a 8
,
§ 46 ods. 1
,
3 a 4
,
§ 47 ods. 1 prvá a piata veta
a
odseky 3 a 4
,
§ 49 ods. 1 okrem písmena a)
,
odsek 2 a odsek 3 prvá, druhá a štvrtá veta
,
§ 50 prvá veta
,
§ 51 ods. 1 prvá veta a odsek 2
,
§ 53 ods. 1 prvá veta
,
odseky 3
,
6, 7 a 8
a
§ 54 ods. 1
,
4 a 5
.
§ 107
(1)
Tlačivo technického preukazu a technického osvedčenia vozidla musí byť pri výrobe
označené evidenčným číslom. Evidenčné číslo sa skladá zo série „SA“ a „SB“ pre jednotlivo
schválené vozidlo a série „ST“ a „SD“ pre typovo schválené vozidlo a čísel „000001“.
Série sa zvyšujú podľa počtu vyrobených technických preukazov vozidla a technických
osvedčení vozidla.
(2)
O príjme a výdaji tlačív technických preukazov a technických osvedčení vozidla sa
vedie autentizovaná Kniha príjmu a výdaja tlačív (ďalej len „kniha“). V knihe sa uvádza
a)
počet prijatých tlačív technických preukazov a technických osvedčení vozidla s uvedením
ich série a čísel, dátum príjmu, meno a priezvisko a podpis osoby, ktorá ich prijala,
b)
počet vydaných tlačív technických preukazov a technických osvedčení vozidla s uvedením
ich série a čísel, dátum výdaja, meno a priezvisko a podpis osoby, ktorá ich prijala
a vydala.
(3)
Po vypísaní knihy a jej uzatvorení sa kniha archivuje desať rokov aj s poškodenými
alebo s nesprávne vypísanými tlačivami technických preukazov alebo technických osvedčení
vozidla. Na požiadanie orgánov oprávnených vykonávať štátny dozor sa musí predložiť.
(4)
Osoby oprávnené na vydávanie technických preukazov a technických osvedčení vozidla
123
)
postupujú pri vedení evidencie o príjme a výdaji tlačív technických preukazov a technických
osvedčení vozidla a pri archivácii podľa odsekov 2 a 3.
(5)
Podrobnosti o používaní názvov a skratiek pri vypisovaní technického preukazu a technického
osvedčenia sú uvedené v
prílohe č. 1
.
(6)
Do technického preukazu vozidla sa zapisujú záznamy o
a)
pridelení evidenčného čísla držiteľovi vozidla,
b)
zmene držiteľa vozidla,
c)
zmene trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vozidla,
d)
kontrole technického stavu vozidla,
e)
schválení technickej spôsobilosti vozidla,
f)
technickom opise vozidla,
g)
vykonaných opravách vozidla,
h)
vlastníkovi vozidla.
(7)
Technický preukaz vozidla musí držiteľ vozidla bezpečne uložiť a predloží ho len
v prípadoch výslovne v ňom uvedených. Stratu alebo poškodenie technického preukazu
musí držiteľ vozidla bezodkladne ohlásiť príslušnému orgánu.
(8)
Ak do technického preukazu vozidla nemožno zapísať záznamy pre nedostatok miesta
alebo ak je technický preukaz poškodený alebo sa stratil, na základe písomnej žiadosti
držiteľa vozidla sa vydá nový.
(9)
Do technického osvedčenia vozidla sa zapisujú záznamy o
a)
schválení technickej spôsobilosti vozidla,
b)
technickom opise vozidla,
c)
držiteľovi vozidla,
d)
predajcovi a dátume predaja.
(10)
Technické osvedčenie musí mať vodič pri vedení vozidla pri sebe. Ak sa technické
osvedčenie stratí alebo poškodí, na základe žiadosti držiteľa vozidla predajca alebo
orgán, ktorý schválil technickú spôsobilosť vozidla, vydá nové technické osvedčenie
vozidla.
§ 108
Emisné limity určené pre motorové vozidlá v prevádzke
(1)
Hodnoty objemovej koncentrácie oxidu uhoľnatého (CO) a hodnoty objemovej koncentrácie
nespálených uhľovodíkov (HC) namerané pri voľnobežných otáčkach nezaťaženého motora
vozidla v premávke, ktorého výfukové plyny nečistí zdokonalený emisný systém, nesmú
prekročiť emisné limity podľa osobitných predpisov.
123a
)
a)
3,5 % CO a 800 ppm HC,
b)
4,5 % CO a 1 200 ppm HC na vozidle vyrobenom pred 1. januárom 1986,
c)
6,0 % CO a 2 000 ppm HC na vozidle vyrobenom pred 1. januárom 1973.
(2)
Koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) a nespálených uhľovodíkov (HC) nesmie pri voľnobežných
otáčkach nezaťaženého zážihového motora vozidla v premávke, ktorého výfukové plyny
čistí zdokonalený emisný systém, napr. trojcestný riadený katalyzátor ovládaný snímačom
voľného kyslíka vo výfukových plynoch, prekročiť hodnoty
a)
určené výrobcom vozidla pri voľnobežných otáčkach nezaťaženého motora; ak tieto hodnoty
výrobca neurčil, najvyššia koncentrácia CO nesmie prekročiť hodnotu 0,5 % CO a najvyššia
koncentrácia HC hodnotu 100 ppm,
b)
0,3 % CO pri zvýšených stabilizačných otáčkach nezaťaženého motora najmenej 2 000
min.
-1
, pričom hodnota lambda nesmie prekročiť hodnoty určené výrobcom vozidla alebo musí
byť v rozsahu 1 ± 0,03.
(3)
Koncentrácia nespálených uhľovodíkov (HC) a hodnota lambda podľa odseku 5 sa nekontrolujú
pri prevádzke motora na pohon plynným palivom.
(4)
Hodnoty emisných limitov sa uvádzajú v objemových jednotkách a sú ustanovené ako
najvyššie prípustné limity vrátane všetkých tolerancií.
§ 109
Lehoty na overenie emisných limitov motorových vozidiel v premávke
Lehoty na overenie emisných limitov motorových vozidiel v premávke (
§ 108 ods. 2 až 4
) sú zhodné s lehotami kontrol podľa osobitného predpisu.
123b
)
§ 110
Technická nespôsobilosť vozidla na cestnú premávku
(1)
Ak vozidlo svojím technickým stavom nespĺňa ustanovené podmienky
124
)
alebo ak sa v určených lehotách nepodrobilo ustanoveným kontrolám, považuje sa za
technicky nespôsobilé a musí sa z cestnej premávky vyradiť do času, kým sa poruchy
neodstránia.
(2)
Za technickú nespôsobilosť vozidla podľa odseku 1 sa považuje, najmä ak
a)
účinnosť bŕzd nedosahuje určený limit alebo rozdiel brzdných síl na obvode jednotlivých
kolies tej istej nápravy prevyšuje 30 %,
b)
sa musí opätovne stlačiť pedál prevádzkovej brzdy pred vyvolaním brzdného účinku,
c)
vôľa riadenia prevyšuje povolenú maximálnu hodnotu alebo ak je riadiaci mechanizmus
deformovaný,
d)
deformácie náprav sú zjavné,
e)
poškodenie čelného skla je podstatné (napr. poškriabanie stieradlami, pri vrstvenom
skle popraskanie),
f)
opotrebenie alebo poškodenie pneumatík prevyšuje prípustnú hranicu,
g)
je poškodené pruženie a tlmiče pruženia,
h)
unikanie paliva alebo oleja je zjavné,
i)
nesvieti stretávacie, obrysové alebo brzdové svetlo na vozidle aspoň na strane privrátenej
k stredu vozovky alebo smerové svetlá alebo ak nespĺňajú predpísanú svietivosť,
j)
diaľkové svetlá na stretávacie nemožno prepnúť,
k)
sú chybne nastavené alebo poškodené svetlomety so stretávacími svetlami a svetlomety
a svietidlá so svetlami do hmly spôsobujúce oslnenie a chybne zapojené jednotlivé
svetlá,
l)
sa použije iné ako schválené bezpečnostné sklo na vozidlách vyrábaných (dovážaných)
s bezpečnostnými sklami,
m)
poškodenie alebo deformácia podvozku alebo karosérie môže bezprostredne ohroziť bezpečnosť
premávky,
n)
objemová koncentrácia oxidu uhoľnatého (CO) alebo nespálených uhľovodíkov (HC) vo
výfukových plynoch zážihového motora alebo dymivosť vznetového motora, alebo vonkajší
hluk vozidla prevyšuje povolenú hodnotu okrem objemovej koncentrácie nespálených uhľovodíkov
(HC) pri vozidle so zdokonaleným emisným systémom, ktorá sa posudzuje špecificky,
o)
sa použije pevne zabudovaný neschválený výstroj vozidla ovplyvňujúci bezpečnosť vozidla
a životné prostredie,
p)
je porucha zvláštneho výstražného zariadenia autobusu alebo autobusového prípojného
vozidla verejnej dopravy so samoobslužnou tarifnou prevádzkou.
(3)
Za technickú nespôsobilosť vozidla podľa odseku 1 sa považuje aj nepodrobenie vozidla
a)
v ustanovenej lehote pravidelnej kontrole technického stavu alebo pravidelnej emisnej
kontrole vozidla, ak tejto kontrole podlieha,
b)
poháňaného motorom na skvapalnený alebo na stlačený plyn v ustanovenej lehote pravidelnej
kontrole plynového zariadenia,
c)
na elektrický pohon v ustanovenej lehote pravidelnej kontrole elektrického trakčného
zariadenia.
§ 111
Vyradenie vozidla z cestnej premávky
(1)
Ak sa zistí technická nespôsobilosť vozidla na cestnú premávku, držiteľ vozidla je
povinný pristaviť vozidlo na kontrolu technického stavu a o kladnom výsledku predložiť
protokol v lehote šiestich mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
125
)
(2)
Ak držiteľ vozidla v lehote uvedenej v odseku 1 nepredloží protokol o kladnom výsledku
kontroly technického stavu vozidla alebo vozidlo kontrole technického stavu nepodrobí,
príslušný orgán vozidlo z cestnej premávky vyradí natrvalo.
(3)
Rozhodnutie o vyradení vozidla sa vypracúva v troch vyhotoveniach. V rozhodnutí sa
uvedie, že držiteľ vozidla je povinný do 30 dní od vydania rozhodnutia odovzdať na
dopravný inšpektorát doklady od vozidla a tabuľky s evidenčným číslom. Jedno vyhotovenie
rozhodnutia sa bezodkladne zašle držiteľovi vozidla. Druhé vyhotovenie po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia sa bezodkladne zašle dopravnému inšpektorátu príslušnému
podľa miesta trvalého pobytu alebo sídla držiteľa vozidla a tretie vyhotovenie sa
založí do spisu vyradeného vozidla založeného na tieto účely.
(4)
Technický preukaz vozidla sa znehodnotí odstrihnutím pravého horného rohu všetkých
strán. Na prvú stranu technického preukazu vozidla sa zaznamená „Vozidlo vyradené
z úradného príkazu pod č. k. ...“. Záznam sa opatrí odtlačkom pečiatky príslušného
orgánu, dátumom a podpisom jeho zamestnanca, ktorý úkon vykonal, a znehodnotený technický
preukaz sa vráti držiteľovi vozidla.
(5)
Ak o vyradenie vozidla z cestnej premávky požiada písomne držiteľ vozidla, k žiadosti
musí priložiť
a)
technický preukaz vozidla,
b)
doklad o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu,
126
)
c)
doklad o zaplatení zákonného poistenia vozidla podľa osobitného predpisu,
127
)
d)
doklad o zaplatení zákonného poistenia vozidla podľa osobitného predpisu.
127
)
(6)
Pri vyradení vozidla na žiadosť držiteľa vozidla sa postupuje obdobne podľa odsekov
3 a 4.
(7)
O vyradených vozidlách sa vedie evidencia v autentizovanej evidenčnej knihe (ďalej
len „evidenčná kniha“).
(8)
Evidenčná kniha obsahuje
a)
záznam o držiteľovi vozidla, továrenskej značke a type vozidla,
b)
záznam o evidenčnom čísle vozidla,
c)
výrobné číslo motora a podvozku, identifikačné číslo výrobcu a typu vozidla, ak je
ním vozidlo vybavené,
d)
dátum a spôsob vyradenia vozidla,
e)
dátum nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia,
f)
dátum zaslania právoplatného rozhodnutia dopravnému inšpektorátu,
g)
záznam o evidenčnom čísle tlačiva technického preukazu vozidla,
h)
dátum znehodnotenia technického preukazu vozidla,
i)
dátum vrátenia znehodnoteného technického preukazu držiteľovi vozidla a jeho podpis.
(9)
Evidenčná kniha sa po vypísaní a uzatvorení archivuje desať rokov.
§ 112
Prechodné ustanovenia
(1)
Ustanovenia tejto vyhlášky sa vzťahujú aj na vozidlá, ktoré boli uvedené do premávky,
vyrobené alebo dovezené alebo ktorých technická spôsobilosť bola schválená pred dňom
účinnosti tejto vyhlášky, ak nie je ustanovené inak.
(2)
Ak sa na vozidle jeho časť nahrádza časťou inej konštrukcie alebo vyhotovenia alebo
ak sa dopĺňa nová časť, mechanizmus, príslušenstvo, výstroj alebo výbava, musí nová
časť, mechanizmus, príslušenstvo, výstroj alebo výbava spĺňať podmienky ustanovené
pre ne touto vyhláškou.
§ 113
Účinnosť
Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.