Zákon 116/1951 Z. z. o štátnom notárstve.

§ 1.

Štátne notárstvo napomáha socialistickým právnickým osobám, iným spoločenským organizáciám

a všetkým občanom pri ochrane ich zákonných záujmov, dbá, aby ich uplatňovanie bolo

v súlade s duchom a socialistickými cieľmi ľudovej demokracie, a prispieva tak k upevňovaniu

socialistickej zákonnosti.

§ 2.

(1)

Úlohy štátneho notárstva vykonávajú štátni notári (ďalej len „notárstvo“ a „notári“).

§ 4.

(1)

Na čele notárstva je notár; prislúcha mu bezprostredný služobný dohľad na všetkých

zamestnancov notárstva.

(3)

Hlavný dohľad na notárstvo vykonáva minister spravodlivosti.

§ 5.

(1)

Ak nie je notárstvo obsadené notárom, poverí minister spravodlivosti správou notárstva

niektorú z osôb spôsobilých pre notársky úrad (

§ 7

).

(2)

Ak sa ukáže potrebné, aby mal notár zástupcu, poverí predseda krajského súdu zastupovaním

iného notára z obvodu tohto krajského súdu alebo spôsobilého notárskeho čakateľa.

(3)

Správca notárstva a zástupca notára sa spravuje pri výkone funkcie notára ustanoveniami

platnými pre notára.

§ 6.

(1)

Vo vlastnom odbore pôsobnosti a pri činnosti z poverenia súdu používa notár notársku

pečiatku.

(2)

Na pečiatke je vyobrazený malý štátny znak Československej republiky, okolo ktorého

je v kruhu uvedené označenie „štátne notárstvo“, jeho sídlo a poprípade bližšie označenie

notárstva.

§ 7.

(1)

Za notára smie byť ustanovený, kto

a)

vykazuje všeobecné náležitosti predpísané pre štátnych zamestnancov,

b)

má právnické vzdelanie,

c)

vykonal právnu prax a složil odbornú skúšku.

(2)

Notára ustanovuje minister spravodlivosti; môže pritom odpustiť náležitosti uvedené

v odseku 1 písm. b) a c).

§ 8.

(1)

Notár skladá pri prvom ustanovení do rúk predsedu krajského súdu tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej

ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a jej vláde, že budem pri výkone

úradu a pri plnení ostatných povinností zachovávať zákony a nariadenia Československej

republiky, a že ich budem vždy a všade uplatňovať v súlade s vôľou a záujmami ľudu

a jeho štátu a v úplnej shode s duchom ľudovej demokracie a s veľkými socialistickými

cieľmi, že budem prísne zachovávať mlčanlivosť v úradných veciach, plniť svoje povinnosti

usilovne, svedomite a nestranne a že budem notársky úrad zastávať podľa svojho najlepšieho

vedomia na prospech republiky a jej ľudu.“.

(2)

Sľub podľa odseku 1 složí aj správca notárstva (

§ 5

), pokiaľ taký sľub už nesložil.

§ 9.

(1)

Notárskym čakateľom sa môže stať, kto

a)

vykazuje všeobecné náležitosti predpísané pre štátnych zamestnancov,

b)

má právnické vzdelanie.

(2)

Minister spravodlivosti môže odpustiť náležitosť uvedenú v odseku 1 písm. b).

§ 10.

Notári, notárski čakatelia a ostatní zamestnanci notárstva sú štátni zamestnanci;

pokiaľ zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na nich ustanovenia zákona

č. 66/1950 Sb.

, o pracovných a platových pomeroch štátnych zamestnancov, a predpisy podľa neho vydané.

§ 11.

Osobným úradom notárov, notárskych čakateľov a ostatných zamestnancov notárstva je

krajský súd, v obvode ktorého je sídlo notárstva, na ktorom sú činní.

§ 12.

Notár je povinný vykonávať svoju úradnú činnosť v súlade so sľubom, najmä je povinný

poskytovať občanom a právnickým osobám právne poučenie o následkoch ich právnych úkonov,

dbať o to, aby pre nedostatok všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli ujmu

na svojich právach, a notársky úrad vôbec vykonávať tak, aby jasnosťou a úplnosťou

úkonov boly najvyššou mierou vylúčené akékoľvek pochybnosti.

§ 13.

(1)

Vo vlastnom odbore pôsobnosti musí sa notár vyvarovať akejkoľvek účasti pri právnom

úkone, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkom, ich zákonným zástupcom

alebo splnomocnencom možno pochybovať o jeho nepredpojatosti.

(2)

Notár odmietne zúčastniť sa pri právnom úkone, ak možno dôvodne predpokladať, že

sa prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.

(3)

Inak môže notár, ak nejde o činnosť z poverenia súdu, požadovanú činnosť odmietnuť

len zo závažných príčin.

§ 15.

(1)

Ak sa majú osvedčiť skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv

alebo ktoré by mohli spôsobiť právne následky, zriadi sa, s výnimkou prípadov uvedených

v odseku 3, o zistení skutočností notárska zápisnica a žiadateľovi sa vydá z nej notárske

osvedčenie.

(2)

Za účelom uvedeným v odseku 1 je notár oprávnený osvedčovať

a)

že podpis niekoho, kto nevie alebo nemôže písať, bol nahradený na listine samej potvrdením

dvoch svedkov o jeho súhlase,

b)

že je niekto nažive alebo na určitom mieste,

c)

že listina bola predložená a v ktorom čase,

d)

že bolo odoslané alebo oznámené vyhlásenie a že malo určitý obsah,

e)

aký bol priebeh a výsledky rokovania na schôdzke,

h)

že sa stali v jeho prítomnosti iné skutočnosti, alebo že ich sám zistil,

g)

že niekoho vyslúchol, a to i pod prísahou, ak o to žiada cudzozemský súd alebo úrad

alebo ak je to potrebné pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov v cudzine.

(3)

O zistení skutočností, že niekto listinu vlastnoručne podpísal, alebo že podpis vlastnoručne

skôr urobený uznal ako vlastný, netreba zriadiť notársku zápisnicu; postup štátneho

notárstva v týchto prípadoch sa spravuje osobitnými predpismi.

§ 16.

(1)

Notárska zápisnica musí obsahovať

a)

miesto a čas úkonu,

b)

označenie notárstva a jeho sídlo, ako i meno a priezvisko notára,

c)

meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko) účastníkov alebo žiadateľov,

svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

d)

obsah úkonu,

e)

potvrdenie, že zápisnica bola účastníkom alebo žiadateľom predčítaná a nimi schválená,

f)

podpisy účastníkov alebo žiadateľov, svedkov, dôverníkov a tlmočníkov,

g)

pečiatku notárstva a notárov podpis.

(2)

Údaje uvedené v odseku 1 písm. c), e) a f) uvedú sa v osvedčení podľa

§ 15 ods. 2

, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, ktorej sa notárska zápisnica týka.

§ 17.

Notárska zápisnica, ktorou sa zisťuje občianskoprávny záväzok a v ktorej sú označené

osoba oprávnená i povinná, právny dôvod, predmet a čas plnenia, je vykonateľná súdnou

exekúciou [

§ 428 ods. 2 písm. f) občianskeho súdneho poriadku

], ak povinná osoba v notárskej zápisnici dala na to svolenie.

§ 18.

Notár potvrdzuje na žiadosť skutočnosť, že odpis alebo fotokópia listiny, ktoré mu

boly predložené, súhlasia s predloženou listinou, alebo že spolu súhlasí niekoľko

prvopisov.

§ 19.

Notár protestuje zmenky a iné rubopisom prevoditeľné cenné papiere.

§ 20.

Notárske zápisnice o právnych úkonoch a ich rovnopisy, notárske zápisnice o zistení

niektorých skutočností a z nich vydané notárske osvedčenia, ako i notárske protesty

sú verejnými listinami, ak sa pri ich zhotovení postupovalo predpísaným spôsobom a

ak boly opatrené notárskou pečiatkou; za tých istých podmienok majú notárske potvrdenia

dôkaznú moc verejných listín.

§ 25.

Súčinnosť so súdmi a orgánmi štátnej správy.

Súdy, orgány štátnej správy a notárstva sú povinné poskytovať si navzájom pomoc pri

plnení svojich úloh.

§ 27.

(1)

Ústredný notársky sbor a krajské sbory notárske sa zrušujú; ich práva a záväzky prechádzajú

na štát.

(2)

Doterajšie orgány krajských sborov notárskych vykonajú likvidáciu a do 31. januára

1952 odovzdajú všetky písomnosti, peniaze a iné cenné hodnoty a všetko kancelárske

zariadenie príslušnému krajskému súdu. Obdobne budú postupovať doterajšie orgány Ústredného

sboru notárskeho; uvedené veci odovzdajú Ministerstvu spravodlivosti.

§ 28.

(1)

Správa notárskych archívov prechádza na okresný súd, v obvode ktorého sú archívy.

(2)

Osvedčenia z notárskych listín tam uložených vydáva notár, ktorého tým poverí predseda

príslušného okresného súdu.

§ 29.

(1)

Pôsobnosť doterajších notárov, správcov notárstva a zástupcov notárov zaniká.

(2)

Nároky na odmenu za činnosť notára a na náhradu za premeškaný čas prechádzajú na

štát.

(3)

Doterajší notári (správcovia, zástupcovia) sú povinní odovzdať spisy, kancelárske

pomôcky, úradnú pečiatku, listiny, ako i cenné hodnoty, sverené im na úschovu, notárovi,

ktorý nastúpi na ich miesto.

§ 30.

(1)

Doterajších notárov (ich zástupcov a správcov notárstva), ktorých úrad neskončil

inak najneskoršie dňom 31. decembra 1951, prevezme minister spravodlivosti do štátnej

služby a použije ich v notárstvach zriadených podľa tohto zákona alebo inak v justičnej

službe.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa použije obdobne na zamestnancov Ústredného notárskeho sboru

a krajských notárskych sborov a na zamestnancov notárov, ktorých pracovný pomer neskončil

inak najneskoršie dňom 31. decembra 1951.

(3)

Osoby prevzaté do štátnej služby podľa odseku 1 alebo 2 sa zaradia podľa obdoby predpisov,

platných pri prevode štátnych zamestnancov z inej zamestnaneckej skupiny.

§ 31.

(1)

Vlastníci kancelárskeho zariadenia, ktoré slúžilo dosiaľ výhradne prevádzke notárstva,

sú povinní ho odovzdať československému štátu - justičnej správe, ak ich vyzve na

to do 31. januára 1952 Ministerstvo spravodlivosti alebo ním splnomocnený súd.

(2)

Za odovzdané zariadenie sa poskytne náhrada určená ku dňu odovzdania podľa cenových

predpisov, a ak ich niet, náhrada určená na základe úradného odhadu. O výške náhrady

a spôsobe jej poskytnutia rozhodne Ministerstvo spravodlivosti po dohode s Ministerstvom

financií.

§ 32.

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,

najmä

1.

zákon

č. 201/1949 Sb.

, o notárstve,

2.

nariadenie ministra spravodlivosti

č. 202/1949 Sb.

, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona zo dňa 14. júla 1949, č. 201 Sb.,

o notárstve,

3.

všetky predpisy o notárskych poplatkoch, najmä § 18 zákona

č. 173/1950 Sb.

, o súdnych poplatkoch, a sadz. pol. 17/66 popl. zákona a sadz. pol. 11/45 a 24/65

popl. pravidiel,

4.

nariadenie ministra spravodlivosti

č. 194/1950 Sb.

, o sadzbách za advokátske a notárske výkony, pokiaľ ide o notárske výkony,

5.

vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 6/1951 Ú. l. I (č. 53/1951 Ú. v. I.), ktorou

sa určujú sadzby za notárske výkony.

§ 33.

Náležitosti, úschovu a vydávanie notárskych zápisníc, ich rovnopisov, notárskych osvedčení

a potvrdení, znenie prísahy pri vyslúchnutí podľa

§ 15 ods. 2 písm. h)

, rozsah činnosti notárstva z poverenia súdu podľa § 21 a bližšiu úpravu konania pred

notárstvom upraví minister spravodlivosti nariadením.

§ 33a

(1)

Minister spravodlivosti môže určiť, ktoré jednoduché úkony zverené notárovi môžu

vykonávať správni zamestnanci tým poverení.

(2)

Notár, ktorému je ináč vec podľa rozvrhu práce prikázaná, môže si vyhradiť vybavovanie

určitých vecí zverených správnym zamestnancom, a to buď vôbec alebo v jednotlivých

prípadoch.

(3)

Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym zamestnancom možno odporovať

rovnakým opravným prostriedkom ako rozhodnutiu notára. Opravný prostriedok sa však

predloží najprv notárovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak je toho názoru, že mu treba

vyhovieť, alebo ho predloží príslušnému súdu, poprípade orgánu, aby o ňom rozhodol.

(4)

Ak rozhodne notár o opravnom prostriedku sám podľa odseku 3, považuje sa jeho rozhodnutie

za rozhodnutie notárstva. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.

§ 34.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykoná ho minister spravodlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.