114/1993 Z. z. SPRAVOVACÍ A ROKOVACÍ PORIADOK

§ 1

Spravovací a rokovací poriadok podrobnejšie upravuje vnútorné pomery Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) pri príprave konania a rozhodovania,

postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len „spravodajca“), súdnych

poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného súdu, ako aj disciplinárne

konanie proti sudcom.

§ 2

Rozvrh práce

(1)

Plénum Ústavného súdu prijíma na každý kalendárny rok rozvrh práce, ktorý schvaľuje

spravidla do 15. decembra bežného roka. V rozvrhu práce sa určia veci, ktoré patria

plénu, senátom a sudcom tak, aby sa zabezpečila rovnomerná a plynulá činnosť Ústavného

súdu.

(2)

Rozvrh práce môže meniť iba plénum Ústavného súdu.

(3)

Ak je to z dôvodu rovnomerného zaťaženia sudcov potrebné, môže predseda Ústavného

súdu prideliť určitú vec aj mimo rozvrhu práce. Rovnako môže postupovať, ak je spravodajca

dlhodobo práceneschopný alebo sa z iných dôvodov dlhšie ako tri mesiace nezúčastňuje

na príprave a prerokúvaní veci a ak je to potrebné so zreteľom na vylúčenie sudcu

z výkonu sudcovskej funkcie podľa

§ 27 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov (ďalej len „zákon“).

§ 3

Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda

Ústavného súdu, podpredseda Ústavného súdu, sudcovia, spravodajcovia a Kancelária

Ústavného súdu.

§ 4

Plénum

(1)

Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu. Plénum rozhoduje najmä

a)

o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [

čl. 125 písm. a) Ústavy]

a o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev

a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi

[

čl. 125 písm. b) Ústavy

],

b)

o návrhu (

čl. 152 ods. 3 Ústavy

) na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa

čl. 125 písm. a) a b) Ústavy

,

c)

o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov

územnej samosprávy (

čl. 129 ods. 2 Ústavy

),

d)

o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo

politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (

čl. 129 ods. 4 Ústavy

),

e)

o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady (

čl. 107

a

129 ods. 5 Ústavy

),

f)

o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie

do väzby (

čl. 136 ods. 2 Ústavy

),

g)

o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej

na posúdenie podľa

§ 6 zákona

,

h)

o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania (

§ 16 ods. 1 zákona

), o pozastavení výkonu funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania (

§ 16 ods. 3 zákona

), o námietkach sudcu alebo predsedu Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho

senátu (

§ 16 ods. 5 zákona

) a o návrhu na odvolanie sudcu Ústavného súdu (§

138 ods. 2 Ústav

y a

§ 16 ods. 6 zákona

),

i)

o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch.

(2)

Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje

a)

o úprave svojich vnútorných pomerov (

čl. 131 Ústavy

), najmä o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného súdu a o návrhu rozpočtu Ústavného

súdu,

b)

o zložení jednotlivých senátov.

§ 5

(1)

Ústavný súd rozhoduje v trojčlenných senátoch.

(2)

Počet a zloženie senátov určuje plénum Ústavného súdu.

(3)

Na čele senátu je predseda senátu.

§ 7

Spravodajca

(1)

Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného

súdu (

§ 4 ods. 6

,

§ 5 ods. 2

a

§ 29 ods. 1 až 3 zákona

) vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania

o podaniach, s ich predbežným prerokovaním v pléne alebo v senáte (

§ 25

a

29 ods. 4 až 6 zákona

), so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním

vysvetlení, stanovísk účastníkov konania, listinných a iných dôkazov potrebných na

rozhodnutie o veci samej (

§ 31 zákona

).

(2)

Postavenie spravodajcu v konaní a rozhodovaní pred Ústavným súdom je určené rozsahom

poverenia podľa odseku 1. Pri príprave konania (§ 9 až 12) môže vykonávať len také

úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci. Na predbežnom prerokovaní návrhov alebo podnetov

a na konaní a rozhodovaní o veci samej referuje o výsledkoch prípravy konania a podáva

návrhy na vykonanie dokazovania a návrhy na rozhodnutie o veci.

(3)

Pri prideľovaní návrhu alebo podnetu spravodajcovi na prípravu konania podľa odseku

1 predseda Ústavného súdu postupuje podľa toho, či o veci rozhoduje plénum (

§ 29 ods. 2 zákona

) alebo senát (

§ 29 ods. 3 zákona

).

(4)

Ak spravodajca po pridelení návrhu alebo podnetu oznámi svoju zaujatosť vo veci a

uvedie zodpovedajúce dôvody, predseda Ústavného súdu pridelí vec inému sudcovi. Predseda

Ústavného súdu rovnako postupuje, ak sa zistia iné dôvody na vylúčenie sudcu z výkonu

sudcovskej funkcie (

§ 27 a 28 zákona

).

§ 8

Kancelária Ústavného súdu

Podrobnosti o organizácii a činnosti Kancelárie Ústavného súdu a o postavení jej pracovníkov,

osobitne súdnych poradcov, upravuje jej organizačný poriadok.

§ 9

Začatie konania

(1)

Konanie pred Ústavným súdom o návrhu podľa

čl. 130 ods. 1 a 2 Ústavy

sa začne dňom jeho doručenia Ústavnému súdu a konanie o podnete podľa

čl. 130 ods. 3 Ústavy

sa začne dňom jeho prijatia na predbežnom prerokovaní (

§ 18 ods. 3 zákona

).

(2)

Spravodajca zabezpečí, aby návrh pred predbežným prerokovaním alebo podnet po jeho

prijatí bol bez meškania doručený ostatným účastníkom konania, prípadne aj vedľajším

účastníkom konania s výzvou, aby sa v určenej lehote k nemu vyjadrili (

§ 29 ods. 5 zákona

).

§ 10

Podmienky konania

(1)

Pri príprave konania na predbežné prerokovanie návrhu spravodajca zisťuje, či sú

splnené zákonom ustanovené podmienky konania pred Ústavným súdom, najmä či návrh podala

oprávnená osoba (skupina osôb, orgán), či je návrh prípustný (

§ 24 ods. 1 a 2 zákona

), či obsahuje všeobecné náležitosti (

§ 20 zákona

), náležitosti podľa osobitných ustanovení (

§ 37 ods. 2

,

§ 42

, § 50 a

§ 60 zákona

) a či sú zastúpení účastníci konania a vedľajší účastníci konania (

§ 21 ods. 3 a 4

a

§ 22

zákona).

(2)

Ak spravodajca z obsahu podania zistí, že zrejme nejde o návrh na začatie konania,

oznámi to písomne navrhovateľovi s poučením a urobí o tom záznam v spise. Inak spravodajca

navrhovateľa vyzve, aby v určenej lehote odstránil nedostatky a neúplnosti návrhu.

Ak navrhovateľ povinnosti ustanovené v odseku 1 v určenej lehote nesplní, spravodajca

predloží návrh na predbežné prerokovanie.

(3)

Ak je to potrebné, spravodajca môže navrhovateľovi uložiť, aby v určenej lehote doručil

Ústavnému súdu potrebný počet rovnopisov návrhu na začatie konania spolu so súvisiacimi

písomnosťami (prílohami) tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každému účastníkovi

konania a vedľajšiemu účastníkovi konania uvedenému v návrhu mohol byť doručený jeden

rovnopis. Ak navrhovateľ túto výzvu nesplní, spravodajca zabezpečí potrebný počet

rovnopisov návrhu a súvisiacich písomností na náklady navrhovateľa (

§ 29 ods. 6 zákona

).

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 primerane platia pre podmienky konania o podnetoch podľa

čl. 130 ods. 3 Ústavy

.

(5)

Na príprave podkladov potrebných na predbežné prerokovanie návrhu alebo podnetu a

na ďalšie konanie o veci samej sa podľa pokynov spravodajcu zúčastňuje jeden alebo

viac súdnych poradcov. Súdneho poradcu možno poveriť okrem úkonov uvedených v

§ 10 ods. 2 zákona

aj vyžiadaním výsluchu svedkov iným súdom (dožiadaným súdom), doručením návrhov,

sťažností a iných písomností účastníkov s výzvou, aby sa k nim v určenej lehote vyjadrili,

určením výšky trov konania účastníkov, svedočného, znalečného, tlmočného a obstaraním

medzinárodných zmlúv a textu právnych predpisov potrebných na rozhodnutie o veci.

(6)

Po príprave veci na predbežné prerokovanie spravodajca predloží vec s odôvodneným

návrhom na rozhodnutie plénu alebo senátu.

§ 11

Predbežné prerokovanie veci

(1)

Každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje plénum alebo senát na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa (

§ 25 ods. 1 zákona

).

(2)

O zvolaní zasadnutia pléna alebo senátu na predbežné prerokovanie návrhu, o určení

programu a vedení rokovania, o príprave sudcov naň, o vylúčení sudcov z dôvodu zaujatosti,

o hlasovaní sudcov a o uznášaní sa pléna alebo senátu na rokovaní primerane platia

ustanovenia o konaní a rozhodovaní o veci samej (

§ 13 až 18

).

(3)

Na predbežnom prerokovaní návrhu spravodajca podá správu plénu alebo senátu o príprave

konania s návrhom na rozhodnutie (

§ 25 ods. 2 a 3 zákona

).

(4)

Návrh je prijatý na konanie o veci samej, ak spravodajca ani ostatní sudcovia nenavrhli

odmietnutie predbežne prerokúvaného návrhu alebo ak navrhnuté odmietnutie tohto návrhu

nebolo schválené. O prijatí alebo odmietnutí návrhu sa rozhoduje uznesením, ktoré

sa zapíše v zápisnici o predbežnom prerokovaní.

(5)

Uznesenie o odmietnutí návrhu pre nedostatok právomoci Ústavného súdu, pre nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí návrhu, pre podanie návrhu zjavne neoprávnenou osobou

alebo pre neprípustnosť návrhu (

§ 24 ods. 1 a 2 zákona

) sa neodôvodňuje, ak spravodajca na nedostatok uvedených podmienok konania navrhovateľa

vopred písomne upozornil (

§ 25 ods. 2 zákona

).

(6)

Ustanovenia odsekov 1 až 5 primerane platia pre predbežné prerokovanie podnetu (

čl. 130 ods. 3 Ústavy

).

(7)

Plénum alebo senát môže rozhodnúť, že na konaní o veci samej sa zúčastnia prizvaní

súdni poradcovia a iné osoby, ktorých prítomnosť je nevyhnutná z procesných dôvodov

(

§ 4 ods. 4 a 5

a

§ 5 ods. 2 zákona

), a že sa obstarajú listiny, vyjadrenia a vysvetlenia účastníkov konania, vyjadrenia

odborníkov a stanoviská orgánov a vykoná sa výsluch svedkov a znalcov potrebných na

zistenie skutkového stavu veci.

§ 12

Príprava konania o veci samej

(1)

Po prijatí návrhu alebo podnetu spravodajca vykoná procesné úkony potrebné na konanie

o veci samej podľa výsledkov predbežného prerokovania (§ 11) a priebežného stavu konania

o veci.

(2)

Ak sa plénum alebo senát na predbežnom prerokovaní uzniesol, že pre konanie o veci

samej je potrebné vyjadrenie významného odborníka, spravodajca ho vyžiada. Vyjadrenie

je odborným stanoviskom, z ktorého Ústavný súd môže vychádzať pri rozhodovaní, nie

je však dôkazom.

(3)

O každom dôkaze vykonanom mimo ústneho pojednávania (

§ 31 ods. 1 zákona

) sa spíše zápisnica, ktorú podpíše ten, kto dôkaz vykonal, zapisovateľ a ostatné

zúčastnené osoby. Pri výsluchu svedkov majú účastníci konania a vedľajší účastníci

konania právo byť prítomní a vyjadriť sa k vykonanému dôkazu.

(4)

Spravodajca navrhne plénu alebo senátu predvolanie osôb, ktoré môžu v prerokúvanej

veci podať potrebné vysvetlenia alebo vyjadrenia. Predvolaná osoba je povinná dostaviť

sa na konanie Ústavného súdu a vypovedať pred ním.

§ 13

(1)

Predseda Ústavného súdu a v jeho neprítomnosti podpredseda Ústavného súdu (

§ 8 ods. 2 zákona

) zvoláva zasadnutie pléna, určuje program jeho rokovania a oboznamuje s ním spolu

so spisovými podkladmi o veci ostatných sudcov. Robí tak spravidla päť dní vopred.

Rokovanie pléna vedie tak, aby sa na ňom objasnili všetky skutkové a právne otázky

prerokúvanej veci a aby každý sudca mohol o nej rozhodnúť v súlade so svojím presvedčením.

(2)

Po začatí rokovania pléna spravodajca ho oboznámi s obsahom návrhu alebo prijatého

podnetu (ďalej len „návrh“), s výsledkami prípravy konania a so svojím návrhom na

rozhodnutie o veci. Každý sudca má právo podať návrhy na vykonanie alebo doplnenie

dokazovania a právo podať pred začatím hlasovania návrh na rozhodnutie o veci. Neprítomný

sudca tak môže urobiť iba písomne.

(3)

Rokovanie pléna je neverejné. Plénum môže rozhodnúť, že na rokovaní alebo na časti

rokovania sa zúčastnia prizvaní súdni poradcovia a iné osoby, ktorých prítomnosť je

nevyhnutná z procesných dôvodov (

§ 4 ods. 4 a 5 zákona

). Ústne pojednávanie pléna vo veciach podľa

§ 30 ods. 4 zákona

je verejné.

(4)

Vo veciach, v ktorých rozhodnutie závisí od skutkových okolností, postupuje Ústavný

súd tak, aby sa zistil stav veci; pri svojom rozhodovaní z neho vychádza.

(5)

V ostatných veciach rozhoduje Ústavný súd spravidla na základe listinných dôkazov

a zistení z obsahu spisov príslušných štátnych orgánov, prípadne na základe znaleckých

posudkov.

(6)

O vykonaní a hodnotení dôkazov primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku

alebo Trestného poriadku.

(7)

Sudca Ústavného súdu sa nezúčastňuje na rokovaní pléna, ak je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie podľa

§ 27 ods. 1 zákona

a ak je jeho výkon funkcie sudcu pozastavený podľa

§ 16 ods. 3 zákona

.

(8)

Rokovanie pléna sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, s ktorými musia byť prítomní

oboznámení. Na začiatku ďalšieho rokovania pléna v odročenej veci predseda Ústavného

súdu oznámi výsledky doterajšieho konania a obsah vykonaných dôkazov.

§ 14

(1)

Na porade a pri hlasovaní pléna o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ.

Každý sudca je povinný hlasovať o niektorom z predložených návrhov na rozhodnutie

o veci.

(2)

Plénum Ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto

väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne (

§ 4 ods. 3 zákona

).

(3)

Sudca, ktorý s rozhodnutím pléna nesúhlasí, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko

stručne uviedlo v zápisnici o porade a hlasovaní (

§ 32 ods. 1 zákona

). Ak o to požiada, pripojí sa k zápisnici o porade a hlasovaní aj jeho písomne vypracované

odlišné stanovisko.

(4)

Pri tajnom hlasovaní (

§ 32 ods. 3 zákona

) sa postupuje tak, aby nebolo možné zistiť, ako ktorý sudca hlasoval. Pri hlasovaní

sa použijú hlasovacie lístky, na ktorých vyznačí sudca súhlas s niektorým z predložených

návrhov na rozhodnutie; spôsob vyznačenia súhlasu s návrhom určí predsedajúci.

§ 15

Senát

(1)

Ustanovenia

§ 13 a 14

primerane platia aj pre konanie a rozhodovanie senátu.

(2)

Senát je spôsobilý konať a uznášať sa, ak sú prítomní všetci jeho členovia určení

plénom Ústavného súdu alebo traja sudcovia, ak bolo potrebné senát doplniť za neprítomných

určených členov senátu.

(3)

Ak sa všetci stáli členovia senátu nemôžu zúčastniť na konaní a rozhodovaní o veci

z dôvodov uvedených v

§ 27 ods. 1

zákona alebo v

§ 16 ods. 3 zákona,

predseda Ústavného súdu pridelí vec inému senátu.

(4)

Senát rozhoduje väčšinou hlasov. Pri hlasovaní senátu sa postupuje tak, že každý

sudca ústne oznámi, s ktorým z predložených návrhov na rozhodnutie o veci súhlasí.

§ 16

Ústne pojednávanie

(1)

Ústne pojednávanie sa koná vo veciach, v ktorých Ústavný súd rozhoduje o súlade právnych

predpisov (

čl. 125 Ústavy

), kompetenčných sporoch (

čl. 126 Ústavy

), ústavných sťažnostiach (

čl. 127 Ústavy

) a o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany

alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (

čl. 129 ods. 4 Ústavy

).

(2)

Pre konanie o obžalobe prezidenta republiky (

čl. 107

a

129 ods. 5 Ústavy

) sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku.

(3)

Upustenie od ústneho pojednávania a prítomnosť účastníkov konania, vedľajších účastníkov

konania a ich zástupcov na tomto pojednávaní upravuje

§ 30 ods. 2 až 4 zákona

.

(4)

Ústne pojednávanie je verejné vo veciach podľa

čl. 125

,

126

,

129 ods. 4 Ústavy

, a pokiaľ Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na pojednávaní alebo

na jeho časti nevylúči, aj v ostatných prípadoch (

§ 30 ods. 4 zákona

). O verejnosti pojednávania primerane platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,

prípadne Trestného poriadku (

§ 30 ods. 5 zákona

).

(5)

Predvolanie na ústne pojednávanie sa doručuje do vlastných rúk účastníkov konania

a ich zástupcov tak, aby po doručení predvolania mali dostatok času pripraviť sa na

pojednávanie, spravidla najmenej 5 dní.

(6)

Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku primerane platia pre doručovanie písomností,

počítanie lehôt, nazeranie do spisov, predvolanie a predvádzanie, povinnosť svedčiť,

právo odoprieť výpoveď, uplatnenie nároku na svedočné a znalečné a pre vykonanie a

hodnotenie dôkazov.

(7)

Ak účastník konania alebo vedľajší účastník konania ako fyzická osoba koná alebo

ak svedok alebo znalec vypovedá pred Ústavným súdom v inom ako slovenskom jazyku,

priberie súd tlmočníka. Pribratie tlmočníka sa uvedie v zápisnici. Obdobne sa postupuje,

ak ide o hluché, nemé alebo hluchonemé osoby a nemožno sa s nimi dorozumieť iným spoľahlivým

spôsobom.

(8)

Na ústnom pojednávaní spravodajca oboznámi s obsahom návrhu na začatie konania a

s výsledkami doterajšieho konania pred Ústavným súdom, pričom nesmie vysloviť názor,

ako by sa malo o návrhu rozhodnúť. Návrh na rozhodnutie spravodajca predloží až na

porade a hlasovaní pléna alebo senátu.

(9)

Ak o veci rozhoduje plénum, na porade a hlasovaní sa môžu zúčastniť len sudcovia,

ktorí boli prítomní na celom ústnom pojednávaní bezprostredne predchádzajúcom porade

a hlasovaniu.

§ 17

Zápisnica o pojednávaní

(1)

O každom pojednávaní sa vyhotoví zápisnica. Zápisnica o pojednávaní pléna a senátu

obsahuje predovšetkým označenie dňa a predmetu pojednávania, mená a priezviská prítomných

sudcov, zapisovateľa, účastníkov konania a ich zástupcov, stručné a výstižné opísanie

priebehu pojednávania, návrhy účastníkov konania na rozhodnutie veci s predneseným

odôvodnením a prijaté rozhodnutie.

(2)

Zápisnicu o pojednávaní pléna a senátu vyhotovuje zapisovateľ. Podpisuje ju predsedajúci

a zapisovateľ.

§ 18

Zápisnica o porade a hlasovaní

(1)

Zápisnica o porade a hlasovaní pléna a senátu obsahuje označenie dňa a predmetu pojednávania,

mená prítomných sudcov a zapisovateľa, návrhy sudcov na rozhodnutie so stručným odôvodnením,

výsledok hlasovania, prijaté rozhodnutie a prípadné odlišné stanovisko sudcov (

§ 32 ods. 1 zákona

).

(2)

O každej porade a hlasovaní sa vyhotoví osobitná zápisnica.

(3)

Zápisnicu podpisujú všetci sudcovia prítomní na hlasovaní a zapisovateľ.

(4)

Po vyhotovení a podpísaní sa zápisnica vloží do obálky, ktorá sa zalepí a označí

slovami „Zápisnica o porade a hlasovaní“ číslom spisu a opatrí sa odtlačkom úradnej

pečiatky Ústavného súdu. Obálka sa pripojí k zápisnici o pojednávaní.

§ 19

(1)

Nevyhnutné trovy konania (ďalej len „trovy konania“) účastníkov sú najmä hotové výdavky

účastníkov konania a ich zástupcov, ušlý zárobok účastníkov konania a odmena za zastupovanie

advokátom alebo komerčným právnikom.

(2)

Trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho

(

§ 36 ods. 1 zákona

). Ústavný súd v prípade uvedenom v

§ 36 ods. 2 zákona

môže uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

(3)

Trovy konania vzniknuté vykonávaním dôkazov a trovy spojené s tlmočením (tlmočné)

pred Ústavným súdom sa uhrádzajú z rozpočtu Ústavného súdu.

§ 20

(1)

K hotovým výdavkom účastníka konania patrí cestovné, stravné a nocľažné.

(2)

Základ na výpočet ušlého zárobku účastníka konania (§ 19 ods. 2 druhá veta), ktorý

je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému pomeru alebo pracovnému vzťahu,

tvorí priemerný čistý zárobok vypočítaný podľa osobitného predpisu.

2

)

Výšku priemerného čistého zárobku preukáže účastník konania potvrdením svojho zamestnávateľa.

V potvrdení musí byť uvedené, či a akú sumu mu zamestnávateľ zrazí za dobu neprítomnosti

v práci a či účastník konania môže nastúpiť do práce na zvyšnú časť zmeny.

(3)

Účastníkovi konania, ktorý nie je v pracovnom pomere alebo v pomere obdobnom pracovnému

pomeru alebo pracovnému vzťahu, je však zárobkovo činný, patrí náhrada za stratu na

zárobku v sume vypočítanej podľa osobitného predpisu.

3

)

Výšku základu dane z príjmov preukazuje účastník konania posledným platobným výmerom

príslušného správcu dane predchádzajúcim dňu, v ktorom sa nárok na náhradu uplatňuje.

Ak nemožno výšku straty na zárobku preukázať, patrí účastníkovi konania náhrada za

stratu na zárobku v sume 17 Sk za jednu hodinu, najviac však 136 Sk za jeden deň.

(4)

Ak účastník konania postihnutý ťažkou telesnou chybou alebo chorobou alebo v iných

závažných prípadoch potrebuje sprievodcu, nevyhnutné výdavky sprievodcu a jeho ušlý

zárobok tvoria súčasť trov konania účastníka.

§ 21

(1)

Náhrada preukázaných cestovných výdavkov sa prizná účastníkovi konania, ktorý nebýva

alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo ak je predvolaný z miesta,

kde sa dočasne zdržuje. Ak účastník konania použil aj miestny dopravný prostriedok,

uhrádza sa mu aj miestne prepravné.

(2)

Účastníkovi konania sa uhrádzajú skutočné účelné a hospodárne cestovné výdavky verejným

hromadným dopravným prostriedkom. Ak účastník konania použil vlastné motorové vozidlo,

uhrádza sa mu cestovné verejným hromadným dopravným prostriedkom s výnimkou prípadov

uvedených v

§ 23

.

§ 22

Miestne prepravné sa uhrádza aj účastníkovi konania, ktorý býva alebo pracuje v mieste,

kde sa konanie uskutočňuje, ak použil miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.

§ 23

Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby účastník konania použil iný verejný hromadný dopravný

prostriedok, poskytuje sa mu náhrada podľa osobitných predpisov.

4

)

Podľa týchto predpisov sa poskytuje aj stravné a nocľažné.

§ 24

(1)

Na uplatnenie nároku na svedočné (hotové výdavky a ušlý zárobok) a určenie výšky

svedočného sa primerane použijú ustanovenia

§ 20 až 22

.

(2)

Na určenie trov advokáta a komerčného právnika sa použije osobitný predpis.

5

)

Výška odmeny za zastupovanie advokátom a komerčným právnikom sa určí podľa ustanovení

tohto predpisu o mimozmluvných odmenách.

(3)

O náhradách poskytovaných znalcom a tlmočníkom platí osobitný predpis.

6

)

(4)

Odmena odborníkovi (

§ 12 ods. 2

) sa poskytuje podľa osobitného predpisu.

7

)

§ 25

Písomné vyhotovenia rozhodnutí

(1)

Ústavný súd rozhoduje vo veci samej spravidla nálezom. Rozsudkom rozhoduje len o

obžalobe proti prezidentovi vo veci vlastizrady, ak ho uzná za vinného alebo ak ho

spod obžaloby oslobodzuje. V ostatných veciach Ústavný súd rozhoduje uznesením.

(2)

V písomnom vyhotovení nálezu sa po slovách „V mene Slovenskej republiky“ uvedie označenie

súdu, či sa rozhodlo v pléne alebo v senáte, mená a priezviská sudcov, ktorí vo veci

rozhodovali, označenie účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, mená a

priezviská ich zástupcov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, dátum

a miesto vyhlásenia rozhodnutia.

(3)

Ustanovenie odseku 2 primerane platí aj pre písomné vyhotovenie rozsudku.

(4)

V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, či ide o uznesenie pléna

alebo senátu, označenie účastníkov konania a vedľajších účastníkov konania, označenie

prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, pokiaľ je zákonom predpísané, dátum a miesto

prijatia uznesenia.

(5)

V odôvodnení rozhodnutí sa uvedie spravidla podstatný obsah návrhov, prípadne vyjadrení,

preukázané skutočnosti alebo skutkové zistenia, spôsob hodnotenia dôkazov a právne

posúdenie veci.

(6)

Písomné vyhotovenie rozhodnutí podpisuje predsedajúci a opatrí sa odtlačkom okrúhlej

pečiatky so štátnym znakom Slovenskej republiky a s textom „Ústavný súd Slovenskej

republiky“.

(7)

Rozhodnutie pléna alebo senátu vypracuje spravodajca. Ak sa rozhodnutie podstatne

odlišuje od návrhu na rozhodnutie, ktorý predložil spravodajca, predsedajúci môže

prideliť vypracovanie rozhodnutia inému sudcovi.

§ 26

Vyhlásenie nálezu

(1)

Nález sa po ústnom pojednávaní vyhlasuje vždy verejne (

§ 30 ods. 6 zákona

) „V mene Slovenskej republiky“. Ak ide o nález pléna, vyhlasuje ho ten, kto pojednávanie

pléna viedol. Nález senátu vyhlasuje jeho predseda a v jeho neprítomnosti najstarší

stály člen senátu.

(2)

Nález sa vyhlasuje spravidla po skončení pojednávania, ktoré prijatiu nálezu predchádzalo.

Ak to nie je možné, nález sa vyhlási na odročenom pojednávaní.

(3)

Pri vyhlásení nálezu sa uvedie znenie výroku a podstatný obsah odôvodnenia. Vyhlásenie

výroku nálezu vypočujú prítomní v stoji.

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú aj na vyhlásenie rozsudku.

§ 27

Uverejnenie nálezov v Zbierke zákonov

Výroková časť nálezov (

§ 33 ods. 2

a

4 zákona

) sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

8

)

Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa

čl. 132 ods. 1 Ústavy

predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii Zbierky zákonov na uverejnenie.

§ 28

Doručovanie rozhodnutia

(1)

Rozhodnutie Ústavného súdu sa doručuje účastníkom konania a ich zástupcom (

§ 22

a

34 zákona

) do vlastných rúk.

(2)

Vedľajším účastníkom konania sa doručujú rozhodnutia, o ktorých tak určí Ústavný

súd (

§ 34 ods. 2 zákona

). Nedoručujú sa im rozhodnutia, ktoré sa týkajú iba samotných účastníkov konania.

(3)

Inak o spôsobe doručenia rozhodne podľa povahy veci spravodajca alebo ten, kto podpísal

rozhodnutie.

(4)

O doručovaní platia ustanovenia

§ 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku

.

§ 29

Doručovanie súdnych písomností

Do vlastných rúk účastníkov konania a ich zástupcov (

§ 22

a

34 zákona

) sa doručuje aj písomnosť, ktorou Ústavný súd upozorňuje navrhovateľa na to, že vec

nepatrí do jeho právomoci, na nedostatok predpísaných náležitostí návrhu (

§ 20 zákona

), na neprípustnosť návrhu (

§ 24 ods. 1 a 2 zákona

) a na to, že navrhovateľ je zjavne neoprávnený podať návrh (

§ 25 ods. 2 zákona

), ako aj upovedomenie o vadách návrhu s určením lehoty na ich odstránenie (§ 10 ods.

2).

§ 30

Zabezpečenie poriadku a dôstojnosti pojednávania

(1)

V budove Ústavného súdu alebo na mieste, kde Ústavný súd koná, je každý povinný zachovávať

poriadok a spravovať sa pokynmi predsedu Ústavného súdu alebo predsedu senátu.

(2)

Na zabezpečenie riadneho priebehu a dôstojnosti pojednávania a ustanoveného poriadku

robí predseda Ústavného súdu alebo predseda senátu vhodné opatrenia, ktoré sú pre

prítomné osoby záväzné.

§ 31

(1)

Rozhodnutia Ústavného súdu sa sprístupňujú prostredníctvom internetu.

(2)

Rozhodnutia pléna Ústavného súdu a rozhodnutia senátov Ústavného súdu sa uverejňujú

v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka

nálezov"). Plénum Ústavného súdu alebo senát Ústavného súdu môže rozhodnúť, že rozhodnutie

sa neuverejní v Zbierke nálezov.

(3)

Mená sudcov, ktorí rozhodovali vo veci, sa uverejňujú v Zbierke nálezov.

(4)

Z rozhodnutia sa uverejňuje výrok a podstatný obsah odôvodnenia. Mená osôb a miestne

názvy sa uverejňujú v Zbierke nálezov skratkami, a to ich počiatočnými písmenami.

§ 32

(1)

Ak sa predseda Ústavného súdu dozvie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú, že sa sudca

dopustil disciplinárneho previnenia (

§ 16 ods. 1 zákona

), požiada ho, aby sa k tomu písomne vyjadril. Ak aj po preverení týchto skutočností

je toho názoru, že je dostatočný dôvod na disciplinárne stíhanie sudcu, podá plénu

návrh na začatie disciplinárneho konania.

(2)

Návrh na začatie disciplinárneho konania (ďalej len „návrh“) predloží predseda Ústavného

súdu plénu na predbežné prerokovanie do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o

disciplinárnom previnení sudcu, najneskoršie však do jedného roka odo dňa, keď k disciplinárnemu

previneniu došlo.

(3)

Návrh sa doručí sudcovi do vlastných rúk.

(4)

Návrh sa predbežne prerokuje v pléne. Sudcovi, proti ktorému návrh smeruje, umožní

sa zúčastniť na rokovaní pléna s výnimkou porady a hlasovania o jeho rozhodnutí (

§ 14

).

(5)

Ak plénum podaný návrh odmietne (

§ 16 ods. 2 zákona

), hľadí sa na sudcu, akoby sa proti nemu disciplinárne konanie nezačalo. Z toho istého

dôvodu už disciplinárne konanie nemožno začať.

(6)

Plénum po prijatí návrhu na disciplinárne konanie zvolí trojčlenný disciplinárny

senát a rozhodne, či sudcovi pozastaví výkon funkcie do skončenia disciplinárneho

konania (

§ 16 ods. 2 a 3 zákona

). Ak sudca, proti ktorému sa začalo disciplinárne konanie, je predsedom alebo stálym

členom senátu (

§ 5 ods. 3 a 4 zákona

), predseda Ústavného súdu určí, ktorý z ostatných sudcov bude zastupujúcim členom

senátu.

§ 33

(1)

Disciplinárny senát si na svojom prvom zasadaní zvolí predsedu. O prítomnosti sudcov

na pojednávaní a o uznášaní sa disciplinárneho senátu platí ustanovenie

§ 15 a 16

.

(2)

Pre predbežné objasnenie skutočností, ktoré nasvedčujú spáchaniu disciplinárneho

previnenia, pre nariadenie a konanie ústneho pojednávania, rozhodnutie a doručovanie

rozhodnutí a pre zahladenie disciplinárneho postihu primerane platia ustanovenia

§ 10 až 17

a

§ 21 zákona č. 412/1991 Zb

. o kárnej zodpovednosti sudcov.

(3)

Sudca, proti ktorému sa disciplinárne konanie vedie, má právo zúčastniť sa na ústnom

pojednávaní disciplinárneho senátu s výnimkou porady a hlasovania o rozhodnutí a vyjadriť

sa k dôvodom disciplinárneho stíhania.

(4)

O námietkach proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu podľa

§ 16 ods. 5 zákona

rozhodne plénum tak, že buď uznesenie disciplinárneho senátu potvrdí, alebo ho zruší

a vráti vec senátu na nové prejednanie, ktorý je pokynmi pléna na doplnenie dokazovania

viazaný.

(5)

Ak predseda Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu o zastavení disciplinárneho

konania nepodal námietky alebo ak plénum toto rozhodnutie senátu potvrdilo, hľadí

sa na sudcu, ako by sa proti nemu disciplinárne konanie nezačalo. Z toho istého dôvodu

už disciplinárne konanie nemožno začať.

(6)

Právoplatné rozhodnutie, ktorým disciplinárny senát uznal sudcu za vinného a uložil

mu disciplinárne opatrenie, prípadne aj potvrdzujúce rozhodnutie pléna, uloží sa do

osobného spisu sudcu na dobu jedného roka. Predseda Ústavného súdu môže rozhodnúť,

že rozhodnutie sa z osobného spisu vyradí aj pred uplynutím tejto doby.

§ 34

Konanie pléna podľa

§ 16 ods. 6 zákona

sa začne na návrh predsedu Ústavného súdu. Ak plénum vo svojom uznesení navrhne,

aby prezident Slovenskej republiky sudcu odvolal, predseda Ústavného súdu to bez meškania

oznámi prezidentovi.

§ 35

Tento Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky nadobúda

účinnosť dňom uverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.