Zákon 114/1951 Z. z. o advokácii.

§ 1.

Úlohy advokácie.

Advokácia poskytuje právnu pomoc socialistickým právnickým osobám, iným spoločenským

organizáciám, orgánom štátnej správy a občanom, háji ich záujmy v súlade so zásadou

materiálnej pravdy a so záujmami spoločnosti a tým prispieva k upevňovaniu socialistickej

zákonnosti.

§ 2.

(1)

Úlohy advokácie plnia pracovné kolektívy - advokátske poradne.

(2)

Advokátske poradne sú právnické osoby.

§ 3.

Pracovný kolektív advokátskej poradne tvorí jej vedúci, advokáti, advokátski koncipienti

a ostatní spolupracovníci.

§ 4.

Vedúci advokátskej poradne zastupuje poradňu navonok, vedie a organizuje jej činnosť

tak, aby bola čo najúčelnejšia a najhospodárnejšia, a stará sa o politický a odborný

rast všetkých pracovníkov. Za riadne plnenie týchto úloh je vedúci advokátskej poradne

osobne zodpovedný.

§ 5.

Advokáti poskytujú právnu pomoc najmä udeľovaním právnych porád, spisovaním listín

a zastupovaním účastníkov v konaní pred súdmi a orgánmi štátnej správy.

§ 6.

(1)

Odmena za úkony právnej pomoci náleží advokátskej poradni.

(2)

Sadzby odmien za úkony právnej pomoci určí minister spravodlivosti nariadením.

§ 7.

Za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnej pomoci zodpovedajú advokát alebo iný člen

pracovného kolektívu, ktorý škodu zavinil, a advokátska poradňa rukou spoločnou a

nerozdielnou.

§ 8.

Advokátska poradňa uhradzuje všetky svoje potreby zásadne z vlastných príjmov. Časťou

svojich príjmov prispievajú poradne na plnenie úloh Ústredia advokátskych poradní.

§ 9.

(1)

V miestach, kde rozsah potreby právnej pomoci nevyžaduje zriadenie samostatnej advokátskej

poradne, možno zriadiť pobočku advokátskej poradne.

(2)

Pobočka tvorí s poradňou jediný celok, a to i so stránky finančnej a správnej.

§ 10.

Zriaďuje sa Ústredie advokátskych poradní. Je právnickou osobou. Sídlo má v Prahe.

§ 11.

Ústredie advokátskych poradní (ďalej len „Ústredie“) organizuje, vedie a kontroluje

výkon advokácie a činnosť advokátskych poradní.

Najmä

a)

zriaďuje advokátske poradne (pobočky advokátskych poradní) a určuje ich sídlo; pritom

dbá, aby rozmiestenie poradní (pobočiek) bolo úmerné potrebe právnej pomoci;

b)

rozhoduje o členstve advokátov v poradni (o ich prijatí do poradne, o ich začlenení

do inej poradne a o zrušení členstva);

c)

ustanovuje vedúcich advokátskych poradní a odvoláva ich;

d)

určuje výšku príspevkov na plnenie úloh Ústredia.

§ 12.

(1)

Orgány Ústredia sú

a)

plenárna schôdzka vedúcich advokátskych poradní a delegátov z radov ostatných členov

kolektívov advokátskych poradní,

b)

výbor (pre Slovensko výbor oblastný),

c)

predseda a jeho námestníci.

(2)

Predsedu, jeho námestníkov a členov výboru volí plenárna schôdzka.

§ 13.

(1)

Advokátom môže byť len ten, kto je občiansky bezúhonný, je oddaný ľudovodemokratickému

zriadeniu a

a)

je československým občanom,

b)

má právnické vzdelanie,

d)

složil odbornú skúšku a

e)

je členom advokátskej poradne.

(2)

Nedostatok náležitostí uvedených v odseku 1 písm. a) až d) môže minister spravodlivosti

celkom alebo zčasti odpustiť.

§ 14.

Advokát prijatý za člena advokátskej poradne složí pred začatím výkonu advokácie do

rúk vedúceho advokátskej poradne sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Československej republike, jej

ľudovodemokratickému zriadeniu, jej prezidentovi a vláde, pri poskytovaní právnej

pomoci a pri plnení ostatných povinností budem zachovávať zákony a nariadenia Československej

republiky, budem ich vždy a všade uplatňovať v súlade s vôľou a záujmami ľudu a jeho

štátu a v úplnej shode s duchom ľudovej demokracie a s veľkými socialistickými cieľmi,

budem svedomite plniť svoje úlohy a zachovávať mlčanlivosť o veciach mi sverených.“

§ 15.

Členstvo advokáta v advokátskej poradni zaniká

a)

vystúpením z poradne,

b)

zrušením členstva výrokom Ústredia, ak to vyžaduje dôležitý všeobecný záujem, najmä

plánovaná potreba pracovníkov,

c)

stratou členstva kárnym výmerom.

§ 16.

(1)

Každý si môže zvoliť svojho advokáta.

(2)

Odmietnuť zastupovanie alebo vypovedať plnomocenstvo môže advokát len zo závažných

príčin.

§ 17.

(1)

Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o veciach, ktoré mu boly sverené, pokiaľ

ho účastník od tohto záväzku neoslobodí. Na súde alebo u orgánu štátnej správy nie

je povinný o týchto veciach vypovedať, okrem prípadu, že ho minister spravodlivosti

z dôležitého štátneho záujmu oslobodí od záväzku mlčanlivosti. Na povinnosť zachovávať

mlčanlivosť nemôže sa advokát odvolávať, ak je podľa ustanovenia

§ 165 ods. 2 tr. zák.

povinný oznámiť trestný čin, ktorého sa má výpoveď týkať.

(2)

Obdobnú povinnosť zachovávať mlčanlivosť majú aj ostatní členovia pracovného kolektívu

poradne.

§ 18.

(1)

Právne pomery advokátov, najmä ich odmeny za prácu, upraví podrobne minister spravodlivosti.

(2)

Advokát nesmie od účastníkov prijať nijaké platby ani iné majetkové výhody, nech

sú akéhokoľvek druhu.

(3)

Advokát nesmie okrem vedeckej, umeleckej a publicistickej činnosti vykonávať nijaké

platené zamestnanie.

§ 19.

(1)

Advokátskym koncipientom môže byť len ten, kto je občiansky bezúhonný, je oddaný

ľudovodemokratickému zriadeniu, je československý občan a má právnické vzdelanie.

(2)

Požiadavku československého občianstva a právnického vzdelania môže minister spravodlivosti

odpustiť.

§ 20.

Advokátski koncipienti sú zamestnancami advokátskej poradne.

§ 21.

Ústredie môže advokátskemu koncipientovi udeliť oprávnenie zastupovať advokáta pri

poskytovaní právnej pomoci pred okresnými a krajskými súdmi a orgánmi štátnej správy,

a to vo všetkých alebo len v niektorých veciach právnych (substitučné oprávnenie).

§ 22.

Porušenie povinností vedúceho advokátskej poradne a porušenie povinností advokáta

stíha sa kárne.

§ 23.

(1)

Kárne tresty sú

a)

pokarhanie,

b)

prísne pokarhanie,

c)

pokuta do 20.000 Kčs,

d)

strata členstva v advokátskej poradni, spojená s trvalou alebo dočasnou nespôsobilosťou

nadobudnúť členstvo znova.

(2)

Uložené pokuty sa vymáhajú súdnou exekúciou a odvádzajú sa do štátnej pokladnice.

§ 24.

(1)

Kárne konanie pre porušenie povinností vedúceho advokátskej poradne a kárne konanie

pre závažné porušenie povinností advokáta vykonáva Ústredie.

(2)

Kárne konanie pre menej závažné porušenie povinností advokáta vykonáva vedúci advokátskej

poradne; ako kárny trest môže uložiť len pokarhanie alebo prísne pokarhanie.

(3)

V kárnom konaní sú súdy a orgány štátnej správy povinné prispieť potrebnou súčinnosťou.

(4)

Proti kárnemu výmeru vedúceho advokátskej poradne možno sa odvolať k Ústrediu; odvolanie

treba podať u vedúceho poradne do pätnásť dní odo dňa doručenia výmeru.

§ 25.

Ministrovi spravodlivosti náleží hlavný dohľad na výkon advokácie a na činnosť advokátskych

poradní a dohľad na činnosť Ústredia.

§ 26.

Minister spravodlivosti zruší alebo zmení usnesenia a opatrenia Ústredia, ak to vyžaduje

všeobecný záujem; môže tiež zastaviť výkon jeho usnesení alebo opatrení.

§ 27.

Organizáciu a pôsobnosť orgánov Ústredia, funkčné obdobie orgánov volených a kárne

konanie upraví organizačný poriadok, ktorý vydá minister spravodlivosti.

§ 28.

(1)

Ústredné sdruženie advokátov v Prahe a krajské sdruženia advokátov sa zrušujú. Ich

práva a záväzky prechádzajú na Ústredie; vlastníctvo k zariadeniu a inému majetku,

ktoré slúži priamo výkonu advokácie, prechádza však na advokátske poradne.

(2)

Likvidáciu Ústredného sdruženia advokátov vykoná Ústredie; likvidáciu krajských sdružení

advokátov vykonajú doterajšie ich orgány.

§ 29.

Porušenia povinností vedúceho právnej poradne alebo povinností advokáta, ku ktorým

došlo pred účinnosťou tohto zákona a pre ktoré nebolo kárne konanie do 31. decembra

1951 právoplatne skončené, stíhajú sa podľa tohto zákona. Kárne konania už začaté

sa zastavia a veci sa postúpia Ústrediu.

§ 31.

Súkromný výkon advokácie je vylúčený; nikto nie je oprávnený poskytovať právnu pomoc

zárobkove.

§ 32.

Minister spravodlivosti môže vydať podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona;

najmä môže ustanoviť zásady pre určenie výšky príspevkov advokátskych poradní na plnenie

úloh Ústredia.

§ 33.

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, najmä

advokátsky poriadok

č. 322/1948 Sb.

a nariadenie ministra spravodlivosti

č. 74/1949 Sb.

, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia advokátskeho poriadku.

§ 34.

Organizačné opatrenia urobené pred účinnosťou tohto zákona na včasné jeho vykonanie

Ústredným sdružením advokátov v Prahe alebo krajskými sdruženiami advokátov, najmä

rozhodnutia o členstve advokátov, zostávajú, pokiaľ nie sú v rozpore s týmto zákonom,

nedotknuté a považujú sa za opatrenia urobené orgánmi kompetentnými podľa tohto zákona.

§ 35.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykoná ho minister spravodlivosti

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.