VYHLÁŠKA 113/1975 Z. z. ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré ustanovenia vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom poistení

Čl. I

Vyhláška Ústrednej rady odborov č. 143/1965 Zb. o poskytovaní peňažných dávok v nemocenskom

poistení v znení vyhlášky č. 95/1968 Zb. o poskytovaní prídavkov na deti v nemocenskom

poistení sa mení a dopĺňa takto

1.

§ 1 ods. 3 znie

„(3)

Mzdy uvedené v odseku 1 sa považujú za započítateľný zárobok i vtedy, keď sa z nich

daň zo mzdy nezráža preto, že ide o nevidomého pracovníka, alebo len preto, že mzda

nedosahuje zdaniteľnú výšku, alebo keď sa z nich daň zo mzdy neplatí podľa medzinárodných

dojednaní o zamedzení dvojakého zdanenia.“.

2.

V § 2 ods. 1 znie

„

(1)

Do započítateľného zárobku pracovníka sa nezahŕňajú

a)

príjmy úplne alebo čiastočne oslobodené od dane zo mzdy;

b)

odmeny vyplácané podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a

priemyselných vzoroch;

1

)

zahŕňajú sa však odmeny za rozpracovanie, skúšanie alebo zavádzanie objavov, vynálezov,

zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, ako aj odmeny za upozornenie na možnosť

využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu už využitého v inej organizácii;

2

)

c)

naturálne požitky, finančné náhrady za neodobraté naturálne požitky

3

)

a iné plnenia, ktoré pracovníkovi patria aj v čase pracovnej neschopnosti;

d)

mzda za prácu vykonávanú nad týždenný pracovný čas ustanovený pre pracovný úsek,

na ktorom je pracovník činný, vrátane príplatku za prácu nadčas; mzda za takú prácu

sa však do započítateľného zárobku zahŕňa, ak sa za ňu poskytne náhradné voľno;

e)

podiely na hospodárskych výsledkoch;

f)

ročné odmeny vedúcim pracovníkom;

g)

stabilizačné odmeny za odpracované roky a stabilizačné náborové odmeny;

h)

náhrady mzdy poskytované pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov, ako aj náhrada

mzdy za nevyčerpanú dovolenku na zotavenie;

ch)

dávky nemocenského poistenia alebo iné obdobné plnenia, vrátane materského príspevku;

i)

náhrady služobných výdavkov (náhrady cestovných a sťahovacích výdavkov, odlučné,

režijné príplatky, zahraničný prídavok a pod.);

j)

náhrady škody (napr. pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania).“,

za odsek 1 sa vkladá nový odsek 2, ktorý znie

„

(2)

Odmeny za činnosť pri záchrannom zásahu poskytované členom záchranných zborov zriadených

podľa osobitných predpisov pre rizikové pracoviská

4

)

sa do započítateľného zárobku zahŕňajú aj vtedy, keď sú oslobodené od dane zo mzdy.“,

doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

3.

§ 4 znie

„§ 4“.

(1)

Rozhodujúcim obdobím, z ktorého sa zisťuje započítateľný zárobok na určenie nemocenského

pri pracovnej neschopnosti, pokiaľ sa v ďalších ustanoveniach neustanoví inak, je

kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci pred vznikom pracovnej neschopnosti.

(2)

Ak pracovník vstúpil do zamestnania v organizácii až v priebehu kalendárneho roka

predchádzajúceho pred vznikom pracovnej neschopnosti, je rozhodujúcim obdobím doba

od vstupu do zamestnania do konca tohto kalendárneho roka.

(3)

Ak pracovník v rozhodujúcom období podľa predchádzajúcich odsekov neodpracoval aspoň

a)

70 dní, ak má týždenný pracovný čas rozvrhnutý na 5 pracovných dní alebo nerovnomerne

alebo ak má pracovný čas rozvrhnutý na menej ako 5 pracovných dní v týždni,

b)

80 dní, ak má týždenný pracovný čas rozvrhnutý na viac ako 5 pracovných dní,

predlžuje sa rozhodujúce obdobie do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne predchádzajúceho

pred vznikom pracovnej neschopnosti. Za odpracovaný sa považuje deň, v ktorom pracovník

vykonával prácu podľa rozvrhu smien,

5

)

vyberal si náhradné voľno za prácu nadčas,

6

)

mal neospravedlnenú neprítomnosť v práci; pritom sa neprihliada na kalendárne mesiace,

ktoré sa do rozhodujúceho obdobia nezahŕňajú (§ 10 ods. 1).

(4)

Ak pracovník vstúpil do zamestnania v organizácii v bežnom kalendárnom roku, je rozhodujúcim

obdobím doba od vstupu do zamestnania do konca zúčtovacieho obdobia bezprostredne

predchádzajúceho pred vznikom pracovnej neschopnosti.

(5)

Rovnako ako pri vstupe do zamestnania sa posudzuje rozhodujúce obdobie, ak u pracovníka

došlo

a)

k nástupu do práce po skončení sústavnej prípravy na budúce povolanie;

b)

k opätovnému nástupu do práce po skončení výkonu verejnej funkcie, ktorý trval aspoň

jeden rok, po skončení základnej (náhradnej) vojenskej služby, ďalšej materskej dovolenky

a výkonu trestu odňatia slobody;

c)

k zmene spôsobu odmeňovania, spočívajúcej v tom, že pracovník, ktorý bol odmeňovaný

hodinovou mzdou, sa odmeňuje mesačnou mzdou, alebo naopak;

d)

k zmene spôsobu odmeňovania pri prechode na zmiešanú alebo na podielovú mzdu z inej

mzdovej formy a naopak;

e)

prevedeniu na inú prácu v súvislosti s uložením trestu nápravného opatrenia,

7

)

trestu zákazu činnosti

8

)

alebo pri návrate z nej po skončení takého trestu.

(6)

Pri trvalej zmene základnej mzdy, vymedzenej pracovnoprávnymi predpismi

9

)

sa zisťuje započítateľný zárobok

a)

pracovníka s mesačnou mzdou z novej mesačnej základnej mzdy a oddelene z ostatných

započítateľných zložiek mzdy,

b)

pracovníka s hodinovou mzdou z nového bežne mesačne zúčtovaného započítateľného zárobku

a oddelene z ostatných započítateľných zložiek mzdy.

Pre zistenie nového bežne mesačne zúčtovaného započítateľného zárobku pracovníka s

hodinovou mzdou rozhodujúce obdobie sa začína od trvalej zmeny základnej mzdy a končí

sa rovnako ako rozhodujúce obdobie podľa predchádzajúcich odsekov. Na zistenie ostatných

započítateľných zložiek mzdy uvedených pod písmenami a) a b) je rozhodujúcim obdobím

doba ustanovená v predchádzajúcich odsekoch bez ohľadu na trvalú zmenu základnej mzdy.“

4.

V § 6 odsek 3 znie

„

(3)

Ak sa pracovníkovi v rozhodujúcom období zúčtovala započítateľná ročná prémia alebo

ročná odmena, ktorá patrí za kalendárny rok bezprostredne predchádzajúci roku, v ktorom

bola zúčtovaná, zistí sa jej priemer oddelene od ostatného započítateľného zárobku

tak, že započítateľná ročná prémia alebo ročná odmena sa delí časom odpracovaným v

kalendárnom roku, za ktorý patrí. Tento priemer sa pripočíta k priemeru zistenému

podľa predchádzajúcich odsekov zo započítateľného zárobku zníženého o túto započítateľnú

ročnú prémiu alebo ročnú odmenu. Ak sa v rozhodujúcom období zúčtovali dve také ročné

prémie alebo ročné odmeny, postupuje sa obdobne s tým rozdielom, že sa obidve ročné

prémie alebo ročné odmeny sčítajú a delia sa časom odpracovaným v kalendárnych rokoch,

za ktoré patria.“,

pripájajú sa odseky 4, 5, 6 a 7, ktoré znejú

„

(4)

U nevidomého pracovníka sa čistá denná mzda zisťuje podľa predchádzajúcich odsekov

s tým rozdielom, že sa zo započítateľného zárobku neodpočíta daň zo mzdy.

(5)

U člena záchranného zboru, ktorému sa v rozhodujúcom období zúčtovali odmeny za činnosť

pri záchrannom zásahu (§ 2 ods. 2), sa čistá denná mzda zistí podľa odsekov 1 až 3

zo započítateľného zárobku zníženého o tieto odmeny. K takto zistenej čistej dennej

mzde sa pripočíta pomerná čiastka z týchto odmien pripadajúca na pracovný deň; pri

zistení tejto pomernej čiastky sa neodpočíta daň zo mzdy.

(6)

Pri zmene pracovného úväzku sa započítateľný zárobok zisťuje obdobne ako pri trvalej

zmene základnej mzdy (§ 4 ods.

6

)

s tým rozdielom, že výška ostatných započítateľných zložiek mzdy zúčtovaných pred

zmenou pracovného úväzku sa upraví v pomere nového a skoršieho pracovného úväzku.

(7)

U pracovníčky, ktorá bola prevedená na inú prácu v súvislosti s tehotnosťou alebo

materstvom a u ktorej vznikla pracovná neschopnosť v čase tohto prevedenia, sa nemocenské

určí zo započítateľného zárobku zúčtovaného pracovníčke v rozhodujúcom období zistenom

ku dňu prevedenia, pokiaľ je to pre pracovníčku priaznivejšie; ak u takej pracovníčky

došlo po prevedení na inú prácu k zmene pracovného úväzku, upraví sa započítateľný

zárobok v pomere nového a skoršieho pracovného úväzku.“

5.

§ 7 znie

㤠7

Ak sa pracovník odmeňuje mesačnou mzdou, určuje sa denné nemocenské tak, že sa mesačná

základná mzda, ktorá je pre neho ustanovená v čase vzniku pracovnej neschopnosti,

po odpočítaní dane zo mzdy delí priemerným počtom pracovných dní pripadajúcich na

jeden mesiac z celkového počtu pracovných dní v roku. Ak má pracovník okrem mesačnej

základnej mzdy ešte ostatné započítateľné zložky mzdy, zvýši sa mesačná základná mzda

o pomernú sumu, ktorá z ostatných započítateľných zložiek mzdy v rozhodujúcom období

pripadá na jeden kalendárny mesiac; pri určení tejto sumy sa postupuje obdobne podľa

§ 6. Ak pracovník odmeňovaný mesačnou mzdou v rozhodujúcom období bez ospravedlnenia

zameškal prácu, určí sa mu denné nemocenské vždy spôsobom uvedeným v § 6.“.

6.

V § 8 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1 tohto paragrafu.

7.

§ 9 znie

㤠9

(1)

Ak pracovník neodpracoval v rozhodujúcom období počet dní uvedený v § 4 ods. 3 alebo

ak jeho pracovná neschopnosť vznikla už v kalendárnom mesiaci, v ktorom vstúpil do

zamestnania alebo v ktorom nastal prípad uvedený v § 4 ods. 5, určí sa nemocenské

z pravdepodobného započítateľného zárobku.

(2)

Pravdepodobný započítateľný zárobok sa zisťuje, ak pracovná neschopnosť vznikla už

v kalendárnom mesiaci, v ktorom pracovník vstúpil do zamestnania alebo v ktorom nastal

prípad uvedený v § 4 ods. 5, ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti. Pri pracovnej neschopnosti,

ktorá vznikla v ďalšom zúčtovacom období, sa pravdepodobný započítateľný zárobok zisťuje

znovu, a to vždy za dobu do konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu vzniku

pracovnej neschopnosti. Takto sa postupuje, kým pracovník neodpracoval v rozhodujúcom

období počet dní uvedený v § 4 ods. 3.

(3)

Pravdepodobný započítateľný zárobok sa zisťuje zo započítateľného zárobku, ktorý

pracovník dosiahol v období uvedenom v predchádzajúcom odseku, prípadne upravený podľa

započítateľného zárobku pracovníkov vykonávajúcich v organizácii rovnakú alebo podobnú

prácu. Pravdepodobný započítateľný zárobok sa úmerne kráti pre neospravedlnenú neprítomnosť

v práci, a to v pomere času neospravedlnenej neprítomnosti v práci v období, z ktorého

sa zisťuje, k času odpracovanému v tomto období.“.

8.

§ 10 ods. 1 znie

„(1)

Do rozhodujúceho obdobia sa nezahŕňajú kalendárne mesiace, za ktoré sa pracovníčke

poskytol vyrovnávací príspevok v tehotnosti a materstve

10

)

a za ktoré sa pracovníkovi poskytovalo mzdové vyrovnanie podľa predpisov upravujúcich

uvoľňovanie, umiestňovanie a hmotné zabezpečenie pracovníkov v súvislosti s vykonávaním

racionalizačných a organizačných opatrení,

11

)

a neprihliada sa ani na zárobok za tieto kalendárne mesiace.“.

9.

§ 41 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie

„(3)

Za pracovníka inak osamelého sa na účely podpory pri ošetrovaní člena rodiny považuje

slobodný, ovdovený, rozvedený alebo z iných vážnych dôvodov osamelý pracovník (pracovníčka),

ktorý nežije s družkou (druhom). 12)“.

10.

V § 44 písmeno c) znie

„c)

Ak bol pracovníčke v súvislosti s tehotnosťou skrátený pracovný úväzok, prípadne

došlo u nej z tohto dôvodu bez jej zavinenia k zníženiu základnej mzdy, neprihliada

sa pri určení peňažnej pomoci v materstve na doby po takých zmenách ani na zárobok

v nich.“,

v písmene f) sa vypúšťa odkaz na § 6 ods. 2 a na § 11, odkaz na § 10 sa nahrádza odkazom

na § 10 a odkaz na § 24 sa nahrádza odkazom na § 24 ods. 2.

11.

V § 45 odsek 1 znie

(1)

Ak pracovníčka nastúpi novú materskú dovolenku najneskoršie do mesiaca potom, čo

jej predchádzajúce dieťa dosiahlo 2 roky veku, a spĺňa pritom podmienky nároku na

peňažnú pomoc v materstve, určuje sa jej peňažná pomoc v materstve z rovnakej čistej

dennej mzdy ako v predchádzajúcej materskej dovolenke; predpokladom pritom je, že

k nástupu novej materskej dovolenky došlo pri trvaní zamestnania v tej istej organizácii

alebo v ochrannej lehote po jeho skončení. Peňažná pomoc v materstve sa však aj tejto

pracovníčke určí v novej materskej dovolenke podľa § 44, ak o to požiadala a ak v

medziobdobí od skončenia predchádzajúcej materskej dovolenky do nástupu novej materskej

dovolenky vykonávala prácu aspoň po dobu 25 pracovných dní.

v odseku 4 sa na konci pripája veta: „Tejto absolventke sa tiež poskytne podpora pri

narodení dieťaťa, ak jej nepatrí z iného dôvodu.“.

12.

V § 49 prvá veta znie

„Pre zistenie skoršej mzdy platí obdobne ustanovenie prvého oddielu tak, že skutočnosti,

ktoré sa zisťujú ku dňu vzniku pracovnej neschopnosti, sa tu zisťujú ku dňu prevedenia

na inú prácu v súvislosti s tehotnosťou a materstvom; pritom platia tieto odchýlky:“,

písmeno d) znie

„

d)

Ak bol pracovníčke pred prevedením na inú prácu v súvislosti s tehotnosťou alebo

materstvom už skôr z tohto dôvodu skrátený pracovný úväzok, prípadne ak u nej došlo

z tohto dôvodu bez jej zavinenia k zníženiu základnej mzdy, neprihliada sa pri určení

skoršej mzdy na doby po takých zmenách ani na zárobok v nich.“,

písmeno f) sa vypúšťa.

13.

§ 65 znie

㤠65

Pri výpočte čistej dennej mzdy sa neprihliada na dobu väzby. Rovnako pri výpočte skoršej

a bežnej mzdy na určenie vyrovnávacieho príspevku pre pracovníčku, ktorá je po prepustení

z väzby prevedená pre tehotnosť alebo materstvo na inú prácu, sa neprihliada na dobu

väzby.“.

14.

V § 67 sa vypúšťa odsek 2 a označenie odseku 1 tohto paragrafu.

15.

§ 69 sa vypúšťa.

Čl. II

Ak skutočnosti rozhodujúce pre poskytovanie dávky nastali pred 1. januárom 1976, postupuje

sa podľa doteraz platných predpisov.

Čl. III

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.