TRESTNÝ ZÁKON 113/1973 Z. z. vyhlasuje Úplné znenie trestného zákona zo dňa 29. novembra 1961 č. 140 Zb. , tak ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo dňa 19. decembra 1962 č. 120 Zb., zákonom zo dňa 9. júla 1963 č. 53 Zb., zákonom zo dňa 17. júna 1965 č. 56 Zb., zákonom zo dňa 25. októbra 1966 č. 81 Zb., zákonom zo dňa 18. decembra 1969 č. 148 Zb. a zákonom zo dňa 25. apríla 1973 č. 45 Zb.

§ 1

Účelom trestného zákona je chrániť spoločenské a štátne zriadenie Československej

socialistickej republiky, socialistické vlastníctvo, práva a oprávnené záujmy občanov

a vychovávať na riadne plnenie občianskych povinností a na zachovávanie pravidiel

socialistického spolužitia.

§ 2

Prostriedky na dosiahnutie účelu trestného zákona sú hrozba trestami, ukladanie a

výkon trestov a ochranné opatrenia.

§ 3

Trestný čin

(1)

Trestným činom je pre spoločnosť nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto

zákone.

(2)

Čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom,

aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

(3)

Pre trestnosť činu treba úmyselné zavinenie, ak neustanovuje tento zákon výslovne,

že postačí zavinenie z nedbanlivosti.

(4)

Stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť je určovaný najmä významom chráneného záujmu,

ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami,

za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia a jeho pohnútkou.

§ 4

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a)

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, alebo

b)

vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad,

že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený.

§ 5

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a)

vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený

týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie

nespôsobí, alebo

b)

nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom

vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

§ 6

Na priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej

sadzby, sa prihliadne

a)

ak ide o ťažší následok, aj vtedy, keď ho páchateľ zavinil z nedbanlivosti, vyjmúc

prípady, že tento zákon vyžaduje aj tu zavinenie úmyselné,

b)

ak ide o inú skutočnosť, aj vtedy, keď o nej páchateľ nevedel, hoci o nej vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, vyjmúc prípady, v ktorých

tento zákon vyžaduje, aby o nej páchateľ vedel.

§ 7

Príprava na trestný čin

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré záleží v organizovaní trestného činu, v

zadovažovaní alebo prispôsobovaní prostriedkov alebo nástrojov na jeho spáchanie,

v spolčení, zhluknutí, v návode alebo v pomoci na trestný čin alebo v inom úmyselnom

vytváraní podmienok pre jeho spáchanie, je prípravou na trestný čin, ak nedošlo k

pokusu ani dokonaniu trestného činu.

(2)

Príprava na trestný čin je trestná podľa trestnej sadzby ustanovenej na trestný čin,

ku ktorému smerovala, ak tento zákon v osobitnej časti neustanovuje niečo iné.

(3)

Trestnosť prípravy na trestný čin zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,

ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, alebo

b)

urobil o príprave na trestný čin oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo

záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutej prípravy, mohlo byť ešte odstránené.

Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto

toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný

čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 8

Pokus trestného činu

(1)

Konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného

činu a ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, je pokusom trestného

činu, ak k dokonaniu trestného činu nedošlo.

(2)

Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný

čin.

(3)

Trestnosť pokusu trestného činu zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

upustil od ďalšieho konania potrebného na dokonanie trestného činu a odstránil nebezpečenstvo,

ktoré vzniklo záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, alebo

b)

urobil o pokuse trestného činu oznámenie v čase, keď nebezpečenstvo, ktoré vzniklo

záujmu chránenému týmto zákonom z podniknutého pokusu, mohlo byť ešte odstránené.

Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu; vojak môže namiesto

toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ustanovením odseku 3 však nie je dotknutá trestnosť páchateľa za iný dokonaný trestný

čin, ktorý už týmto svojím konaním spáchal.

§ 9

(1)

Páchateľom trestného činu je, kto trestný čin spáchal sám.

(2)

Ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá

každá z nich, ako by trestný čin spáchala sama (spolupáchatelia).

§ 10

(1)

Účastníkom na dokonanom trestnom čine alebo jeho pokuse je, kto úmyselne

a)

zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu (organizátor),

b)

naviedol iného na spáchanie trestného činu (návodca),

c)

poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu, najmä zadovážením prostriedkov,

odstránením prekážok, radou, utvrdzovaním v predsavzatí, sľubom prispieť po trestnom

čine (pomocník).

(2)

Na trestnú zodpovednosť a trestnosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti

a trestnosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

§ 11

Vek

Kto v čase spáchania činu nedovŕšil pätnásty rok svojho veku, nie je trestne zodpovedný.

§ 12

Nepríčetnosť

(1)

Kto pre duševnú poruchu v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť

pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak sa páchateľ privedie do stavu nepríčetnosti,

čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 13

Nutná obrana

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem

chránený týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola

zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku.

§ 14

Krajná núdza

Čin ináč trestný, ktorým niekto odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému

týmto zákonom, nie je trestným činom. Nejde o krajnú núdzu, ak bolo možné toto nebezpečenstvo

za daných okolností odvrátiť ináč alebo spôsobený následok je zrejme rovnako závažný

alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.

§ 15

Oprávnené použitie zbrane

Trestný čin nespácha, kto použije zbraň v medziach splnomocnenia príslušných zákonných

predpisov.

§ 16

(1)

Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa

neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

(2)

Páchateľovi možno uložiť vždy len taký druh trestu, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný

v čase, keď sa o trestnom čine rozhoduje.

(3)

O ochrannom opatrení sa rozhodne vždy podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom

opatrení rozhoduje.

§ 17

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu, ktorý bol spáchaný na

území republiky.

(2)

Trestný čin sa považuje za spáchaný na území republiky,

a)

ak sa páchateľ tu dopustil konania, aj keď porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného

týmto zákonom nastalo alebo malo nastať celkom alebo sčasti v cudzine, alebo

b)

ak tu páchateľ porušil alebo ohrozil záujem chránený týmto zákonom alebo ak mal tu

nastať aspoň sčasti taký následok, aj keď sa konania dopustil v cudzine.

§ 18

Podľa československého zákona sa posudzuje aj trestnosť činu, ktorý v cudzine spáchal

československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti.

§ 19

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), podvracania republiky (

§ 98

), vyzvedačstva (

§ 105

), falšovania a pozmeňovania peňazí (

§ 140

), uvádzania falšovaných a pozmenených peňazí (

§ 141

), výroby a držania falšovateľského náčinia (

§ 142

), útoku na štátny orgán a orgán spoločenskej organizácie podľa

§ 153

, útoku na verejného činiteľa podľa

§ 155

, genocídia (

§ 259

), používania zakázaného bojového prostriedku (

§ 262

), vojnovej krutosti (

§ 263

), plienenia v priestore vojnových operácií (

§ 264

) a zneužívania označení Červeného kríža (

§ 265

) aj vtedy, keď spáchal taký trestný čin v cudzine na škodu záujmov republiky cudzinec

alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom republiky.

§ 20

(1)

Podľa československého zákona sa posudzuje trestnosť činu spáchaného v cudzine cudzím

štátnym príslušníkom alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá nie je obyvateľom

republiky, aj vtedy,

a)

keď je čin trestný i podľa zákona účinného na území, kde bol spáchaný, a

b)

keď páchateľ bol chytený na území republiky a nebol vydaný na trestné stíhanie cudziemu

štátu.

(2)

Páchateľovi však nemožno uložiť trest prísnejší, než aký ustanovuje zákon štátu,

na území ktorého bol trestný čin spáchaný.

§ 21

(1)

Československý občan nemôže byť vydaný cudziemu štátu na trestné stíhanie ani na

výkon trestu.

(2)

Trestný rozsudok cudzieho štátu nemôže byť vykonaný na území republiky.

§ 22

(1)

Ak pre ten istý skutok bol páchateľ v cudzine vo väzbe alebo potrestaný orgánom cudzieho

štátu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe alebo vykonaný trest do trestu uloženého

československým súdom, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.

Obdobne súd postupuje, ak uložil páchateľovi trest úhrnný alebo súhrnný (

§ 35

).

(2)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu uloženého v cudzine (odsek 1) možné, a to

najmä preto, že v cudzine bol vykonaný celkom alebo sčasti trest takého druhu, aký

tento zákon nepozná, súd prihliadne na túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne

jeho výmery.

§ 23

Účel trestu

(1)

Účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému

v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho

človeka, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

(2)

Výkonom trestu nesmie byť ponížená ľudská dôstojnosť.

§ 24

(1)

Od potrestania páchateľa, ktorý spáchal trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť,

jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave, možno upustiť,

a)

ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne

očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu, alebo

b)

ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a má

za to, že vzhľadom na výchovnú silu kolektívu, povahu spáchaného trestného činu a

osobu páchateľa sa uloženie trestu nejaví nevyhnutným.

(2)

Ak súd upustil od potrestania, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 25

Súd môže upustiť od potrestania aj vtedy, keď páchateľ spáchal trestný čin v stave

zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie (

§ 72

), ktoré zároveň ukladá, zabezpečí nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti lepšie

ako trest. Toto ustanovenie sa však nepoužije, ak si páchateľ stav zmenšenej príčetnosti

privodil, čo aj z nedbanlivosti, požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku.

§ 26

Zrušený

§ 27

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť len tieto tresty

a)

odňatie slobody,

b)

nápravné opatrenie,

c)

stratu čestných titulov a vyznamenaní,

d)

stratu vojenskej hodnosti,

e)

zákaz činnosti,

f)

prepadnutie majetku,

g)

peňažný trest,

h)

prepadnutie veci,

ch)

vyhostenie,

i)

zákaz pobytu.

§ 28

(1)

Ak tento zákon v osobitnej časti ustanovuje na niektorý trestný čin niekoľko trestov,

možno uložiť každý tento trest samostatne alebo i viac ich popri sebe. Popri treste,

ktorý ustanovuje tento zákon v osobitnej časti na niektorý trestný čin, možno uložiť

aj iné tresty uvedené v

§ 27

. Vyhostenie a zákaz pobytu možno uložiť samostatne, aj keď tento zákon v osobitnej

časti taký trest neustanovuje.

(2)

Nemožno však uložiť

a)

nápravné opatrenie popri odňatí slobody alebo peňažnom treste,

b)

peňažný trest popri prepadnutí majetku.

§ 29

(1)

Trest smrti môže súd uložiť len za trestný čin, pri ktorom to tento zákon v osobitnej

časti dovoľuje, a to len za podmienky, že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu

pre spoločnosť je vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo

na obzvlášť zavrhnutiahodnú pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný

následok mimoriadne vysoký a

a)

uloženie trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti, alebo

b)

nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody do pätnástich

rokov.

(2)

Vojakovi, ktorý taký trestný čin spáchal za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej

situácie, môže súd uložiť trest smrti tiež za podmienky, že takým trestným činom boli

zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená kázeň

alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom zbore.

(3)

Namiesto trestu smrti môže súd uložiť trest odňatia slobody nad pätnásť až do dvadsaťpäť

rokov, ak považuje taký trest na splnenie účelu trestu za dostatočný.

(4)

Trest smrti nemožno uložiť tehotnej žene ani osobe, ktorá v čase, keď spáchala trestný

čin, neprekročila osemnásty rok svojho veku.

§ 30

(1)

V uloženom treste smrti je zahrnutá strata čestných titulov a vyznamenaní a strata

vojenskej hodnosti.

(2)

Popri treste smrti možno uložiť len trest prepadnutia majetku.

(3)

Trest smrti sa vykoná obesením; za brannej pohotovosti štátu možno ho vykonať zastrelením.

§ 31

(1)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného

činu pre spoločnosť (

§ 3 ods. 4

), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou

organizáciou za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tiež výchovnú silu kolektívu a uloží

trest so zreteľom na túto okolnosť.

(2)

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne

a)

u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu

trestného činu,

b)

u organizátora, návodcu a pomocníka aj na význam a povahu ich účasti na spáchaní

trestného činu,

c)

pri príprave na trestný čin a pri pokuse trestného činu aj na to, do akej miery sa

konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na

dôvody, pre ktoré k jeho dokonaniu nedošlo.

(3)

Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na

poľahčujúcu alebo priťažujúcu okolnosť alebo na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie

vyššej trestnej sadzby.

§ 32

(1)

Ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, ktorý si, a to ani

z nedbanlivosti, neprivodil požitím alkoholického nápoja alebo omamného prostriedku,

prihliadne súd na túto okolnosť pri určení druhu trestu a jeho výmery.

(2)

Ak má súd za to, že by vzhľadom na zdravotný stav takého páchateľa bolo možno za

súčasného uloženia ochranného liečenia (

§ 72

) dosiahnuť účel trestu i trestom kratšieho trvania, zníži trest odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby, nie súc viazaný obmedzením uvedeným v

§ 40 ods. 3

, a uloží zároveň ochranné liečenie.

§ 33

Pri výmere trestu sa ako na poľahčujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin v silnom rozrušení,

b)

spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých,

c)

spáchal trestný čin pod tlakom závislosti alebo podriadenosti,

d)

spáchal trestný čin pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,

e)

spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré

si sám nespôsobil,

f)

spáchal trestný čin odvracajúc útok alebo iné nebezpečenstvo bez toho, že by boli

celkom splnené podmienky nutnej obrany alebo krajnej núdze,

g)

viedol pred spáchaním trestného činu riadny život pracujúceho človeka,

h)

pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil

spôsobenú škodu,

ch)

trestný čin úprimne ľutoval,

i)

svoj trestný čin sám oznámil úradom, alebo

j)

pri objasňovaní svojej trestnej činnosti napomáhal príslušným orgánom.

§ 34

Pri výmere trestu sa ako na priťažujúcu okolnosť prihliadne najmä na to, že páchateľ

a)

spáchal trestný čin z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu

republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky,

b)

spáchal trestný čin surovým spôsobom, zákerne, so zvláštnou lsťou alebo iným obdobným

spôsobom,

c)

spáchal trestný čin využívajúc niečiu bezbrannosť, závislosť alebo podriadenosť,

d)

spáchal trestný čin za živelnej pohromy alebo inej udalosti vážne ohrozujúcej život,

verejný poriadok alebo majetok,

e)

trestným činom porušil osobitnú povinnosť,

f)

trestným činom spôsobil vyššiu škodu,

g)

spáchal trestný čin ako organizátor, ako člen organizovanej skupiny alebo člen spolčenia,

h)

zviedol na trestný čin iného, najmä mladistvého,

ch)

trestný čin páchal alebo v ňom pokračoval po dlhší čas,

i)

spáchal viac trestných činov, alebo

j)

bol už pre trestný čin odsúdený; súd je oprávnený podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia

nepokladať túto okolnosť za priťažujúcu.

§ 35

(1)

Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest

podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie

trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci

úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým

zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody

rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon

na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným

trestom iný z trestov uvedených v

§ 27

ako trest samostatný.

(2)

Súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa

za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci

rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok

o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom. Súhrnný trest nesmie byť miernejší

ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest

straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku

alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom.

(3)

Ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy,

že sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený.

§ 36

Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal pred tým, než bol trest uložený

skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu rovnakého druhu, nesmie tento trest spolu

s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu

výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov

trest odňatia slobody uložený podľa

§ 29 ods. 3

, rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov.

§ 37

Súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa

§ 35 ods. 2

alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa

§ 36

, ak má za to, že trest uložený skorším rozsudkom je dostatočný.

§ 38

Započítanie väzby a trestu

(1)

Ak sa viedlo proti páchateľovi trestné konanie vo väzbe a dôjde v tomto konaní k

jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba strávená vo väzbe do uloženého trestu, prípadne

do trestu úhrnného alebo súhrnného, pokiaľ je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie

možné.

(2)

Ak bol páchateľ súdom alebo iným orgánom potrestaný a došlo k jeho novému odsúdeniu

pre ten istý skutok, započíta sa mu vykonaný trest do uloženého trestu, pokiaľ je

vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Obdobne postupuje súd, ak páchateľovi

uložil úhrnný alebo súhrnný trest.

(3)

Pri započítaní väzby alebo trestu odňatia slobody do trestu nápravného opatrenia

a pri započítaní trestu nápravného opatrenia do trestu odňatia slobody sa počítajú

jeden deň väzby alebo jeden deň trestu odňatia slobody za dva dni nápravného opatrenia.

(4)

Ak nie je započítanie väzby alebo trestu (odsek 1 až 3) možné, prihliadne súd na

túto skutočnosť pri určení druhu trestu, prípadne jeho výmery.

§ 39

(1)

Trest odňatia slobody sa ukladá najviac na pätnásť rokov.

(2)

Trest odňatia slobody sa vykonáva v nápravnovýchovných ústavoch. Trest odňatia slobody

neprevyšujúci dva roky, uložený vojakovi v základnej vojenskej službe, sa môže vykonať

aj vo vojenských nápravných útvaroch. Vo výkone trestu je odsúdený sústavne vychovávaný

k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

(3)

Ak bol trest odňatia slobody vykonaný vo vojenskom nápravnom útvare, hľadí sa na

páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 39a

(1)

Trest odňatia slobody v nápravnovýchovných ústavoch sa vykonáva diferencovane v troch

nápravnovýchovných skupinách. Spôsob výkonu trestu v jednotlivých nápravnovýchovných

skupinách upravuje osobitný zákon.

(2)

Súd zaradí páchateľa spravidla

a)

do prvej nápravnovýchovnej skupiny, ak nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin,

b)

do druhej nápravnovýchovnej skupiny, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný

trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa neprihliadne, ak sa na páchateľa pozerá,

ako by nebol odsúdený,

c)

do tretej nápravnovýchovnej skupiny, ak sa mu ukladá trest ako obzvlášť nebezpečnému

recidivistovi (

§ 41

) alebo trest za niektorý z trestných činov uvedených v

§ 62

.

(3)

Súd môže zaradiť páchateľa do inej nápravnovýchovnej skupiny, než do ktorej má byť

podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a na stupeň

a povahu narušenia páchateľa za to, že bude jeho náprava a prevýchova v inej skupine

lepšie zaručená; do tretej nápravnovýchovnej skupiny zaradí však vždy páchateľa, ktorému

bol trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia slobody.

(4)

Ak súd zaraďuje do tretej nápravnovýchovnej skupiny páchateľa, ktorý je obzvlášť

silne narušený, alebo ktorému bol trest smrti milosťou zmiernený na trest odňatia

slobody, môže rozhodnúť, že má byť zároveň umiestnený do zostrenej izolácie, a to

na dobu najmenej šiestich mesiacov, najdlhšie však na dva roky.

(5)

Ak vojenský súd odsudzuje vojaka v základnej vojenskej službe na trest odňatia slobody

neprevyšujúci dva roky, môže rozhodnúť, že sa trest vykoná vo vojenskom nápravnom

útvare, ak má za to, že tento spôsob výkonu trestu na jeho nápravu postačí.

§ 40

Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody

(1)

Ak má súd vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu alebo vzhľadom na mimoriadne pomery

páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom

kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom.

(2)

Súd môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby aj vtedy,

keď odsudzuje páchateľa za prípravu na trestný čin a má vzhľadom na povahu a závažnosť

prípravy za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom

bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho

trvania.

(3)

Pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest

a)

pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť

rokov,

b)

pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov,

c)

pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

§ 41

Páchateľ, ktorý

a)

znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin, hoci už bol pre taký alebo iný

obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný, alebo

b)

sústavne pácha úmyselné trestné činy tej istej povahy, hoci už bol pre také trestné

činy viackrát potrestaný,

považuje sa za obzvlášť nebezpečného recidivistu, ak uvedené okolnosti pre svoju závažnosť,

najmä vzhľadom na dĺžku času, ktorá uplynula od posledného odsúdenia, podstatne zvyšujú

stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť.

§ 42

(1)

Horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody ustanovená v tomto zákone sa u obzvlášť

nebezpečného recidivistu zvyšuje o jednu tretinu. Obzvlášť nebezpečnému recidivistovi

súd uloží trest v hornej polovici takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

(2)

Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení podľa odseku 1 prevyšovať pätnásť

rokov.

§ 43

(1)

Trest nápravného opatrenia môže súd uložiť len v prípade, že tento zákon v osobitnej

časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na osobu páchateľa a možnosti jeho

nápravy uloženie trestu odňatia slobody na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

(2)

Nápravné opatrenie nemožno uložiť, ak je páchateľ trvale práceneschopný alebo ak

sú tu iné okolnosti, ktoré bránia výkonu tohto trestu.

§ 44

(1)

Trest nápravného opatrenia súd môže uložiť v trvaní od dvoch mesiacov do jedného

roka.

(2)

Nápravné opatrenie sa vykonáva na slobode. Odsúdený je povinný po čas trestu vykonávať

prácu za podmienok určených súdom podľa odseku 3 a 4.

(3)

Z odmeny patriacej odsúdenému za prácu pripadá 10 až 25 % štátu; výšku zrážok určí

súd.

(4)

Z dôležitých dôvodov môže súd nariadiť na dobu výkonu trestu i zmenu zamestnania

páchateľa v tom smere, aby vykonával prácu menej zodpovednú, alebo na inom pracovisku;

v tom prípade súd zároveň ustanoví zásady pre určenie druhu, spôsobu a miesta jeho

zamestnania. Súd môže páchateľovi uložiť na dobu trestu aj iné primerané obmedzenia

smerujúce k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

§ 45

(1)

Do doby výkonu nápravného opatrenia sa nezapočítava doba, po ktorú odsúdený z akéhokoľvek

dôvodu nepracoval.

(2)

Ak odsúdený v čase po odsúdení až do skončenia výkonu nápravného opatrenia neviedol

riadny život pracujúceho človeka alebo nevyhovel uloženým podmienkam, premení súd

trest nápravného opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody a rozhodne súčasne

o spôsobe výkonu trestu; pritom dva dni nevykonaného nápravného opatrenia sa počítajú

za jeden deň odňatia slobody.

(3)

Ak bol trest nápravného opatrenia vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 46

Strata čestných titulov a vyznamenaní

(1)

Súd môže uložiť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, ak odsudzuje páchateľa

za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a

štátnemu zriadeniu republiky alebo z inej obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný

trest odňatia slobody najmenej na dva roky.

(2)

Strata čestných titulov a vyznamenaní záleží v tom, že odsúdený stráca československé

vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti a iné čestné tituly, ako

aj právo nosiť cudzozemské vyznamenania a používať cudzozemské čestné tituly.

§ 47

(1)

Súd môže uložiť trest straty vojenskej hodnosti, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný

trestný čin spáchaný z obzvlášť zavrhnuteľnej pohnútky na nepodmienečný trest odňatia

slobody najmenej na dva roky.

(2)

Vojenský súd môže uložiť tento trest aj popri kratšom nepodmienečnom treste odňatia

slobody, ak to vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu vyžaduje kázeň a poriadok

v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore.

§ 48

Strata vojenskej hodnosti záleží v tom, že sa odsúdenému znižuje hodnosť vo vojsku

na hodnosť prostého vojaka a odníma sa mu jeho hodnosť v ozbrojenom sbore, ktorého

príslušníci podliehajú právomoci vojenských súdov.

§ 49

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až päť rokov, ak sa páchateľ dopustil

trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

(2)

Trest zákazu činnosti ako trest samostatný môže súd uložiť len v prípade, že tento

zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného

trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu

trestu nie je potrebné.

(3)

Ak je trest zákazu činnosti uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody,

doba výkonu trestu odňatia slobody sa do doby výkonu zákazu činnosti nezapočítava.

§ 50

(1)

Trest zákazu činnosti záleží v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu

zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,

na ktorú treba osobitné povolenie.

(2)

Ak bol trest zákazu činnosti vykonaný, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

§ 51

(1)

Súd môže vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa uložiť

trest prepadnutia majetku, ak páchateľa odsudzuje na trest smrti alebo ak ho odsudzuje

na nepodmienečný trest odňatia slobody

a)

za úmyselný trestný čin spáchaný z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému

a štátnemu zriadeniu republiky, alebo

b)

za závažný úmyselný trestný čin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový

prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť trest prepadnutia majetku iba v prípade, že

tento zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest

môže sa trest prepadnutia majetku uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného

činu a na osobu páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je

potrebné.

§ 52

(1)

Prepadnutie majetku postihuje celý majetok odsúdeného alebo tú jeho časť, ktorú súd

určí; prepadnutie sa však nevzťahuje na prostriedky alebo veci, ktoré sú nevyhnutne

potrebné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu

alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Výrokom o prepadnutí majetku zaniká zákonné majetkové spoločenstvo.

(3)

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

§ 53

(1)

Peňažný trest vo výmere od 500 Kčs do 50 000 Kčs súd môže uložiť, ak páchateľ úmyselnou

trestnou činnosťou získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.

(2)

Bez podmienok odseku 1 môže súd uložiť peňažný trest iba v prípade, že tento zákon

v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje; ako samostatný trest môže sa peňažný

trest uložiť, ak vzhľadom na povahu spáchaného trestného činu a možnosti nápravy páchateľa

uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné.

§ 54

(1)

Pri výmere peňažného trestu súd prihliadne na osobné a majetkové pomery páchateľa;

peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že by bol nevymožiteľný.

(2)

Vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu.

(3)

Ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol

byť zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na jeden rok. Náhradný trest nesmie

však ani spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať hornú hranicu trestnej

sadzby.

§ 55

(1)

Súd môže uložiť trest prepadnutia veci,

a)

ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b)

ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

c)

ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo

d)

ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú pod písm. c).

(2)

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi.

(3)

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

§ 56

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť ako trest samostatný len v prípade, že tento

zákon v osobitnej časti uloženie tohto trestu dovoľuje a ak vzhľadom na povahu spáchaného

trestného činu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na dosiahnutie účelu

trestu nie je potrebné.

§ 57

Vyhostenie

Súd môže uložiť páchateľovi, ktorý nie je československým občanom, trest vyhostenia

z územia republiky ako trest samostatný alebo popri inom treste, ak to vyžaduje bezpečnosť

ľudí alebo majetku, alebo iný všeobecný záujem.

§ 57a

Zákaz pobytu

(1)

Súd môže uložiť trest zákazu pobytu na jeden rok až päť rokov, ak za úmyselný trestný

čin alebo prečin odsudzuje páchateľa, ktorý sa vyhýba statočnej práci a nemá trvalý

pobyt v mieste alebo obvode, na ktorý sa trest má vzťahovať, ak to vyžaduje so zreteľom

na miesto činu ochrana bezpečnosti štátu, vnútorného poriadku, ochrana rodiny, zdravia,

mravnosti alebo majetku.

(2)

Trest zákazu pobytu môže sa uložiť ako samostatný trest, ak vzhľadom na povahu spáchaného

trestného činu alebo prečinu a možnosti nápravy páchateľa uloženie iného trestu na

dosiahnutie jeho účelu nie je potrebné.

(3)

Súd môže uložiť páchateľovi na dobu výkonu tohto trestu primerané obmedzenia smerujúce

k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka.

(4)

Ak je trest zákazu pobytu uložený popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, doba

výkonu trestu odňatia slobody sa do doby zákazu pobytu nezapočítava; opatrenie podľa

odseku 3 urobí súd až po odpykaní trestu odňatia slobody alebo pri jeho prerušení

alebo pri podmienečnom prepustení.

(5)

Trest zákazu pobytu záleží v tom, že sa odsúdený nesmie po dobu výkonu tohto trestu

zdržiavať na určitom mieste alebo v určitom obvode; na prechodný pobyt na takom mieste

alebo v takom obvode v nevyhnutnej osobnej veci je potrebné povolenie.

§ 58

(1)

Súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky,

a)

ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie,

v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že účel trestu sa

dosiahne i bez jeho výkonu, alebo

b)

ak prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu páchateľa a ak vzhľadom

na výchovnú silu kolektívu má dôvodne za to, že účel trestu sa dosiahne i bez jeho

výkonu.

(2)

Povolenie podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody sa netýka výkonu ostatných

trestov uložených popri tomto treste.

§ 59

(1)

Pri podmienečnom odsúdení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov; skúšobná

doba začína sa právoplatnosťou rozsudku.

(2)

Podmienečne odsúdenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby

viedol riadny život pracujúceho človeka; spravidla mu má tiež uložiť, aby podľa svojich

síl nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

(3)

Doba, po ktorú podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho

človeka a vyhovel uloženým podmienkam, započítava sa do skúšobnej doby novourčenej

pri podmienečnom odsúdení pre ten istý skutok alebo do skúšobnej doby určenej pri

uložení úhrnného alebo súhrnného trestu.

§ 60

(1)

Ak podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život pracujúceho človeka

a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne

už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest vykoná.

(2)

Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za nápravu podmienečne odsúdeného, súd

preskúma jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné odsúdenie

neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa trest vykoná; ináč podmienečné odsúdenie ponechá

v platnosti.

(3)

Ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 1 bez

toho, že by na tom mal podmienečne odsúdený vinu, má sa za to, že podmienečne odsúdený

sa osvedčil.

(4)

Ak sa vyslovilo, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo ak sa má za to, že sa

osvedčil (odsek 3), hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(5)

Ak súd podľa odseku 1 alebo 2 rozhodne, že sa trest vykoná, rozhodne zároveň o spôsobe

výkonu trestu.

§ 61

(1)

Po výkone polovice uloženého alebo podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmierneného

trestu odňatia slobody môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci preukázal polepšenie

a

a)

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život pracujúceho človeka,

alebo

b)

súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

(2)

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na závažnosť spáchaného

trestného činu, ako aj na to, do ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený.

(3)

Po výkone polovice trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu môže súd podmienečne

upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu vzorným plnením svojich

povinností v zamestnaní alebo v povolaní a spôsobom svojho života preukázal, že ďalší

výkon tohto trestu nie je potrebný, alebo ak súd prijme záruku ponúknutú spoločenskou

organizáciou za dovŕšenie nápravy odsúdeného.

§ 62

Osoba odsúdená za trestný čin vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), vyzvedačstva (

§ 105

) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy,

ďalej za trestný čin opustenia republiky podľa

§ 109 ods. 3

, vojnovej zrady (

§ 114

), špekulácie podľa

§ 117 ods. 2, 3

, rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 132 ods. 3, 4

, všeobecného ohrozenia podľa

§ 179 ods. 2, 3

, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa

§ 180a

, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa

§ 180c ods. 2

, vraždy (

§ 219

), lúpeže podľa

§ 234 ods. 2, 3

, znásilnenia podľa

§ 241 ods. 2, 3

, pohlavného zneužívania podľa

§ 242 ods. 3, 4

, alebo genocídia (

§ 259

), zbehnutia do cudziny podľa

§ 283 ods. 2 a 3

, ako aj obzvlášť nebezpečný recidivista (

§ 41

) môžu byť podmienečne prepustení až po výkone dvoch tretín uloženého trestu odňatia

slobody.

§ 63

(1)

Pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až sedem rokov; skúšobná

doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

(2)

Pri podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu

súd určí skúšobnú dobu až na dva roky; skúšobná doba sa začína právoplatnosťou rozhodnutia

o tomto upustení.

(3)

Podmienečne prepustenému môže súd uložiť primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby

viedol riadny život pracujúceho človeka; môže mu aj uložiť, aby podľa svojich síl

nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil.

§ 64

(1)

Ak podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne upustilo od výkonu

zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, viedol v skúšobnej dobe riadny

život pracujúceho človeka a vyhovel uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil;

ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa zvyšok trestu vykoná.

(2)

Ak súd vyslovil, že sa podmienečne prepustený alebo odsúdený, u ktorého sa podmienečne

upustilo od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, osvedčil, má

sa za to, že trest bol vykonaný dňom, keď bol podmienečne prepustený alebo keď nadobudlo

právoplatnosť rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu

činnosti alebo zákazu pobytu.

(3)

U podmienečne prepusteného alebo u odsúdeného, u ktorého sa podmienečne upustilo

od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu, má sa za to, že trest

bol vykonaný dňom, keď došlo k podmienečnému prepusteniu alebo keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie, že sa podmienečne upúšťa od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo

zákazu pobytu, tiež vtedy, keď súd bez jeho viny neurobil do roka od uplynutia skúšobnej

doby rozhodnutie podľa odseku 1.

(4)

Opätovné podmienečné prepustenie z výkonu toho istého trestu je možné po výkone polovice

zvyšku trestu a v prípadoch uvedených v

§ 62

po výkone dvoch tretín zvyšku trestu.

(5)

Ak spoločenská organizácia odvolala záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, súd preskúma

jeho správanie v priebehu skúšobnej doby, a ak zistí, že podmienečné prepustenie alebo

podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu

neplní svoje poslanie, rozhodne, že sa zvyšok trestu vykoná; ináč podmienečné prepustenie

alebo podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti alebo zákazu pobytu

ponechá v platnosti.

§ 65

Zánik nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť

Trestnosť činu, ktorý bol v čase spáchania pre spoločnosť nebezpečný, zaniká, ak vzhľadom

na zmenu situácie alebo vzhľadom na osobu páchateľa zanikla nebezpečnosť trestného

činu pre spoločnosť.

§ 66

Účinná ľútosť

Trestnosť vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), podvracania republiky (

§ 98

), poškodzovania štátu svetovej socialistickej sústavy (

§ 99

), vyzvedačstva (

§ 105

), ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106 a 107

), vyzvedačstva a ohrozenia štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej

sústavy (

§ 108

), ohrozenia hospodárskeho tajomstva (

§ 122

), porušovania predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou (

§ 124

), ohrozenia devízového hospodárstva (

§ 146 a 147

), skrátenia dane (

§ 148

), vzbury väzňov (

§ 172

), ohrozenia služobného tajomstva (

§ 173

), všeobecného ohrozenia (

§ 179 a 180

), poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia (

§ 182 až 184

), šírenia nákazlivej choroby (

§ 189 až 192

), ohrozovania zdravia závadnými potravinami a inými potrebami (

§ 193 a 194

), genocídia (

§ 259

) a používania zakázaného bojového prostriedku (

§ 262

) zaniká, ak páchateľ dobrovoľne

a)

škodlivý následok trestného činu zamedzil alebo napravil, alebo

b)

urobil o trestnom čine oznámenie v čase, keď škodlivému následku trestného činu mohlo

byť ešte zabránené. Oznámenie treba urobiť prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu;

vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

§ 67

Premlčanie trestného stíhania

(1)

Trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje

uložiť trest smrti,

b)

desať rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej desať rokov,

c)

päť rokov, ak je horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody najmenej tri roky,

d)

tri roky pri ostatných trestných činoch.

(2)

Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možno páchateľa postaviť

pred súd pre zákonnú prekážku, ani doba, po ktorú sa zdržoval v cudzine.

(3)

Premlčanie trestného stíhania sa prerušuje

a)

oznámením alebo vznesením obvinenia pre trestný čin, o premlčanie ktorého ide, ako

aj po ňom nasledujúcimi úkonmi vyhľadávacieho orgánu, vyšetrovateľa, prokurátora alebo

súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu páchateľa, alebo

b)

ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe trestný čin nový, na ktorý tento zákon ustanovuje

trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 67a

Uplynutím premlčacej doby nezaniká trestnosť

a)

trestných činov uvedených v desiatej hlave, s výnimkou trestného činu podľa

§ 261

,

b)

trestného činu teroru (

§ 93

), všeobecného ohrozenia [

§ 179 ods. 2

,

ods. 3 písm. a)

], vraždy (

§ 219

), ublíženia na zdraví [

§ 221 ods. 2 písm. b)

,

ods. 3 a ods. 4

,

§ 222

], obmedzovania osobnej slobody (

§ 231 ods. 3

), pozbavenia osobnej slobody (

§ 232

), zavlečenia do cudziny (

§ 233

) a porušovania domovej slobody (

§ 238 ods. 2

), pokiaľ boli spáchané za takých okolností, že zakladajú vojnový zločin alebo zločin

proti ľudskosti podľa predpisov medzinárodného práva,

c)

trestného činu podľa

§ 1 zákona z 20. decembra 1950 č. 165 Zb.

na ochranu mieru.

§ 68

Premlčanie výkonu trestu

(1)

Uložený trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je

a)

dvadsať rokov, ak ide o odsúdenie na trest smrti, alebo na trest odňatia slobody

prevyšujúci pätnásť rokov,

b)

pätnásť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci desať rokov,

c)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody najmenej na päť rokov,

d)

päť rokov pri odsúdení na iný trest.

(2)

Premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení právoplatnosťou

rozhodnutia, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú

nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine alebo

bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz činnosti, peňažný

trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú bol na odsúdenom

vykonávaný trest odňatia slobody.

(3)

Premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,

a)

ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo

b)

ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon ustanovuje

trest rovnaký alebo prísnejší.

(4)

Prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba.

§ 68a

Výkon trestu uloženého pre trestné činy uvedené v

§ 67a

sa nepremlčuje.

§ 69

(1)

Súd zahladí odsúdenie, ak odsúdený viedol po výkone alebo odpustení trestu alebo

po premlčaní jeho výkonu riadny život pracujúceho človeka nepretržite po dobu najmenej

a)

desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci päť rokov,

b)

päť rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody prevyšujúci jeden rok,

c)

tri roky, ak ide o odsúdenie na trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,

d)

jedného roku, ak ide o odsúdenie na peňažný trest alebo na prepadnutie veci.

(2)

Ak ide o odsúdenie na stratu čestných titulov a vyznamenaní, na stratu vojenskej

hodnosti alebo prepadnutie majetku, spravuje sa doba uvedená v odseku 1 podľa dĺžky

trestu odňatia slobody, popri ktorom bol uvedený trest uložený.

(3)

Ak odsúdený preukázal po výkone alebo odpustení trestu alebo premlčaní jeho výkonu

svojím vzorným správaním a poctivým pomerom k práci, že sa napravil, môže súd zahladiť

odsúdenie na žiadosť spoločenskej organizácie alebo odsúdeného i pred uplynutím doby

uvedenej v odseku 1.

(4)

Doba uvedená v odseku 1 sa v prípade, že sa u podmienečne prepusteného má za to,

že trest bol vykonaný dňom, keď odsúdený bol podmienečne prepustený, spravuje dĺžkou

skutočného výkonu trestu; v prípade, že trest bol zmiernený rozhodnutím prezidenta

republiky, spravuje sa dĺžkou trestu takto zmierneného.

§ 70

(1)

Ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako by nebol odsúdený.

(2)

Ak sa páchateľovi uložilo viac trestov popri sebe, nemožno odsúdenie zahladiť, dokiaľ

neuplynie doba pre zahladenie toho trestu, na zahladenie ktorého tento zákon ustanovuje

najdlhšiu dobu.

(3)

Ustanovenie odseku 2 sa použije primerane aj na prípad, že páchateľovi sa uložilo

popri sebe viac trestov, ohľadne ktorých môže podľa tohto zákona nastať účinok, že

sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený (

§ 39 ods. 3

,

§ 45 ods. 3

,

§ 50 ods. 2

a

§ 60 ods. 4

).

§ 71

Druhy ochranných opatrení

(1)

Ochrannými opatreniami sú: ochranný dohľad, ochranné liečenie, ochranná výchova a

zhabanie veci.

(2)

Ochrannú výchovu možno uložiť iba mladistvému. Mladistvému nemožno uložiť ochranný

dohľad.

(3)

Ochranný dohľad upravuje osobitný zákon.

§ 72

Ochranné liečenie

(1)

Súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v

§ 25

a

§ 32 ods. 2

, alebo ak páchateľ činu ináč trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný

a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

(2)

Súd tak môže urobiť aj vtedy, keď

a)

páchateľ trestný čin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode

je nebezpečný, alebo

b)

páchateľ, ktorý sa oddáva nadmiernemu požívaniu alkoholických nápojov alebo omamných

prostriedkov, spáchal trestný čin v opilosti alebo v inom podobnom opojení alebo v

súvislosti s požívaním alkoholu alebo omamných prostriedkov.

(3)

Ochranné liečenie môže súd uložiť i popri treste, alebo pri upustení od potrestania.

(4)

Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v liečebnom ústave. Ak však možno vzhľadom

na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel liečenia splní i liečenie

ambulantné, môže súd nariadiť tento spôsob liečby, prípadne ústavné liečenie zmeniť

dodatočne na liečenie ambulantné alebo naopak. Ochranné liečenie možno tiež vykonávať

v priebehu výkonu trestu odňatia slobody v nápravnovýchovnom ústave.

(5)

Ochranné liečenie potrvá, dokiaľ to vyžaduje jeho účel. O prepustení z ochranného

liečenia rozhoduje súd.

(6)

Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti,

pre ktoré bolo uložené.

§ 73

Zhabanie věci

(1)

Ak nebol uložený trest prepadnutia veci uvedenej v

§ 55 ods. 1

, môže súd uložiť, že sa taká vec zhabáva,

a)

ak patrí páchateľovi, ktorého nemožno stíhať alebo odsúdiť,

b)

ak patrí páchateľovi, od potrestania ktorého súd upustil, alebo

c)

ak to vyžaduje bezpečnosť ľudí alebo majetku, prípadne iný obdobný všeobecný záujem.

(2)

Vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

§ 74

Všeobecné ustanovenie

(1)

Pri trestaní osoby, ktorá v čase spáchania trestného činu dovŕšila pätnásty rok a

neprekročila osemnásty rok svojho veku (mladistvý), prihliadne súd na osobitnú starostlivosť,

ktorú socialistická spoločnosť venuje mládeži.

(2)

Pokiaľ táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na mladistvého ostatné

ustanovenia tohto zákona.

§ 75

Trestná zodpovednosť

Čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal

mladistvý a stupeň jeho nebezpečnosti pre spoločnosť je malý.

§ 76

Účel trestu

Účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho pracujúceho človeka,

a to so zreteľom na jeho osobné vlastnosti, na jeho rodinnú výchovu a na prostredie,

z ktorého pochádza.

§ 77

Upustenie od potrestania

(1)

Ak súd upustil od potrestania mladistvého, môže požiadať spoločenskú organizáciu,

aj keď neponúkla záruku za jeho nápravu, aby pomáhala vytvárať podmienky pre to, aby

mladistvý žil riadnym životom pracujúceho človeka.

(2)

Súd môže upustiť od potrestania mladistvého aj vtedy, keď má za to, že ochranná výchova

(

§ 84

), ktorú zároveň ukladá, zabezpečí nápravu mladistvého lepšie ako trest.

§ 78

Mladistvému môže súd uložiť len tresty odňatia slobody a prepadnutia veci, a ak je

zárobkove činný, aj nápravné opatrenie alebo peňažný trest.

§ 79

(1)

Trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú

na polovicu, pričom však horná hranica trestnej sadzby nesmie prevyšovať päť rokov

a dolná hranica jeden rok.

(2)

V prípade, že mladistvý spáchal trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti

dovoľuje uložiť trest smrti, a že stupeň nebezpečnosti takého trestného činu pre spoločnosť

vzhľadom na obzvlášť zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu alebo na obzvlášť zavrhnutiahodnú

pohnútku alebo na obzvlášť ťažký a ťažko napraviteľný následok je mimoriadne vysoký,

môže mu súd uložiť trest odňatia slobody na päť až desať rokov, ak má za to, že by

trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

(3)

Súd môže uložiť mladistvému trest odňatia slobody na päť až desať rokov aj vtedy,

keď spáchal ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie trestný

čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest smrti, a takým trestným

činom boli zmarené alebo podstatne ohrozené bojové akcie alebo zvýšenou mierou ohrozená

kázeň alebo poriadok v ozbrojených silách alebo v ozbrojenom sbore, a ak súd má za

to, že by trest v rozpätí naznačenom v odseku 1 na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval.

§ 80

Úhrnný a súhrnný trest

Ak súd ukladá úhrnný alebo súhrnný trest páchateľovi, ktorý spáchal trestné činy jednak

pred tým, než prekročil osemnásty rok svojho veku, jednak po tom, čo tento rok dovŕšil,

postupuje podľa ustanovenia

§ 35

, prípadne

§ 37

, pričom sa hranice trestných sadzieb pri trestných činoch spáchaných pred tým, než

prekročil osemnásty rok, posudzujú podľa ustanovenia

§ 79

.

§ 81

Výkon trestu odňatia slobody

(1)

Trest odňatia slobody sa u osôb, ktoré neprekročili osemnásty rok svojho veku, vykonáva

v nápravnovýchovných ústavoch pre mladistvých.

(2)

Súd môže rozhodnúť, že v takých ústavoch sa vykoná trest aj u mladistvého, ktorý

už prekročil osemnásty rok svojho veku; pritom prihliadne najmä na dĺžku trestu a

na stupeň a povahu narušenia mladistvého.

§ 82

Podmienečné odsúdenie

(1)

Pri podmienečnom odsúdení mladistvého súd určí skúšobnú dobu na jeden rok až tri

roky.

(2)

Ak nedovŕšil mladistvý, ktorý bol podmienečne odsúdený, v čase, keď dal príčinu na

výkon trestu, dvadsiaty rok svojho veku, môže súd vzhľadom na výnimočné okolnosti

prípadu podmienečné odsúdenie ponechať v platnosti. Pritom môže skúšobnú dobu primerane

predĺžiť, nie však o viac ako dva roky.

§ 83

Zrušený od 1.8.1965

§ 84

(1)

Ak súd odsudzuje mladistvého, môže mu uložiť ochrannú výchovu pokiaľ

a)

o výchovu mladistvého nie je náležite postarané,

b)

doterajšia výchova mladistvého bola zanedbaná, alebo

c)

vyžaduje to prostredie, v ktorom mladistvý žije.

(2)

Ochrannú výchovu nemožno uložiť, ak ide o vojaka.

§ 85

(1)

Ochranná výchova sa vykonáva v osobitných výchovných zariadeniach; ak to však vyžaduje

zdravotný stav chovanca, vykonáva sa v liečebnom ústave.

(2)

Vo výkone ochrannej výchovy treba riadnym pedagogickým vedením zabezpečiť prípravu

chovanca na jeho budúce povolanie.

(3)

Ochranná výchova potrvá, dokiaľ to vyžaduje jej účel, najdlhšie však do dovŕšenia

osemnásteho roku veku chovanca; ak to vyžaduje záujem chovanca, môže ju súd predĺžiť

do dovŕšenia jeho devätnásteho roku.

(4)

Od výkonu ochrannej výchovy súd upustí, ak zaniknú pred jej začatím okolnosti, pre

ktoré bola uložená.

(5)

Ak prevýchova mladistvého pokročila do tej miery, že možno očakávať, že aj bez obmedzení,

ktorým je podrobený vo výchovnom zariadení, bude sa riadne správať a pracovať, avšak

dosiaľ nepominuli všetky okolnosti, pre ktoré bola ochranná výchova uložená, môže

súd mladistvého podmienečne umiestniť mimo výchovného zariadenia.

(6)

Ak mladistvý nesplní očakávanie, že i mimo výchovného zariadenia sa bude riadne správať

a pracovať, súd podmienečné umiestnenie mimo výchovného zariadenia zruší a rozhodne,

že sa vo výkone ochrannej výchovy pokračuje vo výchovnom zariadení.

§ 86

Ak spáchala osoba, ktorá dovŕšila dvanásty rok svojho veku a je mladšia ako pätnásť

rokov, niektorý čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest

smrti, súd jej uloží v občianskoprávnom konaní ochrannú výchovu; súd tak môže urobiť

aj vtedy, keď je to potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy osoby mladšej ako pätnásť

rokov, ktorá spáchala čin, ktorý by ináč bol trestným činom.

§ 87

Zahladenie odsúdenia

(1)

O tom, či sa odsúdenie mladistvého zahladzuje, rozhodne súd, prihliadajúc na správanie

mladistvého vo výkone trestu odňatia slobody, po výkone tohto trestu. Ak bol trest

podľa rozhodnutia prezidenta republiky zmiernený, súd takto postupuje po tom, čo mladistvý

bol po výkone zmierneného trestu prepustený na slobodu.

(2)

Odsúdenie mladistvého, ktorému bol uložený len peňažný trest, môže súd zahladiť už

po výkone tohto trestu. Ak bolo rozsudkom ako samostatný trest uložené prepadnutie

veci, môže súd zahladiť také odsúdenie mladistvého už po právoplatnosti rozsudku.

(3)

Ak súd vysloví, že sa podmienečne prepustený mladistvý v skúšobnej dobe osvedčil,

jeho odsúdenie súčasne zahladí.

§ 88

Na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, prihliadne sa len vtedy,

keď pre svoju závažnosť podstatne zvyšuje stupeň nebezpečnosti trestného činu pre

spoločnosť.

§ 89

(1)

Trestným činom sa rozumie len čin súdne trestný, a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia

nevyplýva niečo iné, aj príprava na trestný čin, pokus trestného činu, organizátorstvo,

návod a pomoc.

(2)

Konaním sa rozumie i opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ podľa okolností

a svojich pomerov povinný.

(3)

Trestný čin je spáchaný pre zárobok, ak si páchateľ sústavnou trestnou činnosťou

zadovažuje po dlhší čas aspoň sčasti zdroj príjmov.

(4)

Trestný čin je spáchaný verejne, ak je spáchaný

a)

obsahom tlačoviny alebo rozširovaného spisu, filmom, rozhlasom, televíziou alebo

iným obdobne účinným spôsobom, alebo

b)

pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými.

(5)

Trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľ alebo s jeho vedomím niektorý zo

spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu alebo

ak ju na ten účel má pri sebe; zbraňou sa tu rozumie, pokiaľ z jednotlivého ustanovenia

nevyplýva niečo iné, čokoľvek, čím možno urobiť útok proti telu dôraznejším.

(6)

Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie.

Za týchto podmienok je ťažkou ujmou na zdraví

a)

zmrzačenie,

b)

strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,

c)

ochromenie údu,

d)

strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,

e)

poškodenie dôležitého orgánu,

f)

zohyzdenie,

g)

vyvolanie potratu,

h)

mučivé útrapy, alebo

ch)

dlhší čas trvajúca porucha zdravia.

(7)

Blízkou osobou sa rozumie príbuzný v pokolení priamom, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec

a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom

blízke len vtedy, keby ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako

ujmu vlastnú.

(8)

Verejným činiteľom je volený funkcionár alebo iný zodpovedný pracovník národného

výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu, štátnej hospodárskej, družstevnej alebo

spoločenskej organizácie alebo príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru,

pokiaľ sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá

mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť

a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona vyžaduje,

aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

(9)

Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme republiky, najmä v záujme

politickom, vojenskom alebo hospodárskom, má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(10)

Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť

a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(11)

Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného

výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru alebo iného štátneho orgánu,

štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme

má zostať utajená pred nepovolanou osobou.

(12)

Kde tento zákon spája s uplynutím určitej doby nejaký účinok, nezapočítava sa do

nej deň, keď nastala udalosť určujúca jej začiatok.

§ 90

(1)

Ak na spáchanie trestného činu tento zákon vyžaduje osobitnú vlastnosť, spôsobilosť

alebo postavenie páchateľa, môže byť páchateľom alebo spolupáchateľom trestného činu

len osoba, ktorá má požadovanú vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie. Páchateľom

alebo spolupáchateľom trestného činu vojenského podľa dvanástej hlavy osobitnej časti

tohto zákona môže byť len vojak.

(2)

Organizátorom, návodcom alebo pomocníkom trestného činu uvedeného v odseku 1 môže

byť aj osoba, ktorá nemá vlastnosť, spôsobilosť alebo postavenie tam vyžadované.

(3)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojakovi, rozumie sa ním

a)

vojak v činnej službe,

b)

osoba, ktorá sa povolaním na zvláštnu službu stala príslušníkom ozbrojených síl,

c)

príslušník vojensky organizovaného alebo iného zboru, ktorého príslušníci podliehajú

podľa osobitných zákonov ustanoveniam o trestných činoch vojenských, ak je v činnej

službe,

d)

vojak alebo príslušník zboru uvedeného pod písm. c) mimo činnej služby, ak je v služobnej

rovnošate, alebo

e)

vojnový zajatec.

(4)

Kde sa v tomto zákone hovorí o vojenskej službe alebo o vojenskej povinnosti, rozumie

sa tým služba alebo povinnosť osôb uvedených v odseku 3.

§ 91

Vlastizrada

Československý občan, ktorý v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom spácha

trestný čin rozvracania republiky, teroru, záškodníctva alebo sabotáže, potresce sa

odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 92

Rozvracanie republiky

(1)

Kto v úmysle rozvracať socialistické spoločenské a štátne zriadenie, územnú celistvosť

alebo obranyschopnosť republiky alebo zničiť jej samostatnosť

a)

zúčastní sa na násilných akciách alebo na hromadných nepokojoch proti republike,

jej orgánom alebo spoločenským organizáciám pracujúcich, alebo

b)

vykonáva inú obzvlášť nebezpečnú činnosť proti základom republiky alebo jej dôležitým

medzinárodným záujmom,

potresce sa odňatím slobody na osem až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 93

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie republiky iného

úmyselne usmrtí alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť

rokov alebo trestom smrti.

§ 94

(1)

Kto v úmysle odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úloh socialistickej spoločnosti

alebo mu takú činnosť znemožniť niekomu ublíži na zdraví, spôsobí škodu alebo inú

závažnú ujmu alebo sa o to pokúsi, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať

rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak sa pokúsi takým činom spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví, alebo

d)

ak spôsobí takým činom značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť,

b)

ak ohrozí takým činom život viacerých osôb,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu, alebo

d)

ak spácha niektorý z činov uvedených v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 95

(1)

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť

republiky

a)

vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo cudzí majetok

do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo povodeň alebo

škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných látok

alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),

alebo

b)

všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

potresce sa odňatím slobody na päť až dvanásť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

c)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 96

(1)

Kto v úmysle uvedenom v

§ 95 ods. 1

cudziu alebo vlastnú vec zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, potresce sa

odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 97

Sabotáž

(1)

Kto v úmysle poškodiť socialistické spoločenské a štátne zriadenie alebo obranyschopnosť

republiky zneužije svoje zamestnanie, povolanie, postavenie alebo svoju funkciu alebo

sa dopustí iného konania pre to, aby

a)

maril alebo sťažoval plnenie dôležitej úlohy štátneho orgánu, ozbrojených síl alebo

ozbrojeného zboru, hospodárskej alebo spoločenskej organizácie alebo inej inštitúcie,

alebo

b)

spôsobil v činnosti takého orgánu alebo takej organizácie alebo inštitúcie poruchu

alebo inú závažnú škodu,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť,

b)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

c)

ak zorganizuje taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 98

Podvracanie republiky

(1)

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky

vykonáva podvratnú činnosť proti jej spoločenskému a štátnemu zriadeniu, proti jej

územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti alebo proti jej medzinárodným

záujmom, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v spojení s cudzou mocou alebo s cudzím činiteľom,

b)

ak spácha taký čin vo väčšom rozsahu, alebo

c)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 99

Poškodzovanie štátu svetovej socialistickej sústavy

Kto spácha niektorý z trestných činov uvedených v

§ 92 až 98

namierený proti niektorému štátu svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami

uvedenými v týchto ustanoveniach.

§ 100

Poburovanie

(1)

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky

najmenej dve osoby poburuje

a)

proti socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky,

b)

proti jej územnej celistvosti, obranyschopnosti alebo samostatnosti, alebo

c)

proti spojeneckým alebo priateľským vzťahom republiky k iným štátom,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Rovnako sa potresce, kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu

zriadeniu republiky umožní alebo uľahčí šírenie poburujúceho prejavu uvedeného v odseku

1.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným

podobne účinným spôsobom, alebo

b)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 101

Zneužívanie náboženskej funkcie

Kto z nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu republiky

zneužije svoju náboženskú funkciu v úmysle nepriaznivo ovplyvňovať veci všeobecného

záujmu, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 102

Kto verejne hanobí republiku, Federálne zhromaždenie Československej socialistickej

republiky, Českú národnú radu, Slovenskú národnú radu alebo ich predsedníctva alebo

vlády, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 103

Kto znižuje vážnosť prezidenta republiky, alebo

kto verejne hanobí iného čelného predstaviteľa republiky pre výkon jeho právomoci

alebo vôbec pre jeho činnosť v politickom živote,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 104

Hanobenie štátu svetovej socialistickej sústavy a jeho predstaviteľa

Kto verejne hanobí niektorý štát svetovej socialistickej sústavy alebo jeho čelného

predstaviteľa, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 105

Vyzvedačstvo

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho cudzej moci,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo

kto štátne tajomstvo cudzej moci úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.

(2)

Rovnako sa potresce, kto umožní alebo uľahčí činnosť páchateľovi činu uvedeného v

odseku 1 alebo organizácii, ktorej cieľom je vyzvedať štátne tajomstvo.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 ako člen organizácie, ktorej cieľom je vyzvedať

štátne tajomstvo,

b)

ak spácha taký čin, hoci mu bolo uchovávanie štátneho tajomstva osobitne uložené,

c)

ak spácha taký čin pre zárobok alebo v značnom rozsahu,

d)

ak sa týka čin štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého, alebo

e)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 106

(1)

Kto vyzvedá štátne tajomstvo s cieľom vyzradiť ho nepovolanej osobe,

kto s takým cieľom zbiera údaje obsahujúce štátne tajomstvo, alebo kto štátne tajomstvo

nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak sa týka čin uvedený v odseku 1 štátneho tajomstva obzvlášť dôležitého,

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu, alebo

c)

ak vyzradí nepovolanej osobe úmyselne štátne tajomstvo, ktorého uchovávanie mu bolo

osobitne uložené.

§ 107

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí vyzradenie štátneho tajomstva nepovolanej osobe alebo

stratu listiny alebo veci obsahujúcej štátne tajomstvo, hoci

a)

je podľa svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo svojej funkcie povinný ho

uchovávať, alebo

b)

ide o štátne tajomstvo obzvlášť dôležité,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

(2)

Kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa štátne tajomstvo stalo známym v cudzine, potresce

sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

§ 107a

Kto bez povolenia

a)

zhotoví popis, plán, nákres alebo snímku niektorého zariadenia na obranu vlasti,

b)

takú vec odpíše, odkreslí alebo odfotografuje alebo dá alebo nechá inému tak urobiť,

c)

takú vec sebe alebo niekomu inému obstará alebo

d)

takú vec uverejní,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

§ 108

Vyzvedačstvo a ohrozenie štátneho tajomstva na škodu štátu svetovej socialistickej

sústavy

Kto spácha trestný čin vyzvedačstva (

§ 105

) alebo ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106 a 107

) na škodu niektorého zo štátov svetovej socialistickej sústavy, potresce sa trestami

uvedenými v týchto ustanoveniach.

§ 109

Opustenie republiky

(1)

Kto bez povolenia opustí územie republiky, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov

až päť rokov alebo nápravným opatrením alebo prepadnutím majetku.

(2)

Rovnako sa potresce československý občan, ktorý bez povolenia zostane v cudzine.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku sa potresce,

kto

a)

čin uvedený v odseku 1 alebo 2 zorganizuje,

b)

spácha taký čin, hoci mu bolo osobitne uložené uchovávanie štátneho tajomstva,

c)

prevedie cez hranice skupinu osôb alebo opätovne prevádza osoby, ktoré bez povolenia

opúšťajú územie republiky,

d)

spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 110

Vniknutie na územie republiky

Kto, hoci nie je československým občanom, vnikne na územie republiky, potresce sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 111

Porušovanie predpisov o medzinárodných letoch

Kto poruší predpisy o medzinárodných letoch, najmä tým, že vnikne lietadlom na územie

republiky, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom.

§ 112

Poškodzovanie záujmov republiky v cudzine

Československý občan alebo obyvateľ republiky bez štátnej príslušnosti, ktorý poškodzuje

záujmy republiky tým, že rozširuje alebo umožňuje rozširovať v cudzine nepravdivú

správu o pomeroch v republike, o jej medzinárodnom postavení alebo o jej zahraničnej

politike, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím majetku.

§ 113

Spolupráca s nepriateľom

Kto za brannej pohotovosti štátu zadovažuje nepriateľovi prospech alebo ho akokoľvek

podporuje, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody na jeden

rok až desať rokov.

§ 114

Vojnová zrada

Československý občan, ktorý za brannej pohotovosti štátu koná službu v nepriateľskom

vojsku alebo v nepriateľskom ozbrojenom zbore, potresce sa odňatím slobody na desať

až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 115

Služba v cudzom vojsku

(1)

Československý občan, ktorý bez povolenia koná službu vo vojsku cudzej moci alebo

v cudzom ozbrojenom sbore, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 116

Odňatie veci hospodárskemu určeniu

(1)

Kto zabraňuje hospodárskemu využitiu výrobného prostriedku väčšieho hospodárskeho

významu, ktorý má vo vlastníctve alebo v držaní, tým, že ho zničí, poškodí, urobí

neupotrebiteľným, zašantročí alebo zatajuje, potresce sa odňatím slobody až na dva

roky alebo prepadnutím veci.

(2)

Rovnako sa potresce, kto

a)

spôsobom uvedeným v odseku 1 zabraňuje hospodárskemu využitiu zásob predmetov potreby

väčšieho rozsahu, ktoré má vo vlastníctve alebo v držaní, alebo

b)

také zásoby hromadí.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 117

Špekulácia

(1)

Kto si zadováži alebo prechováva predmety potreby vo väčšom rozsahu alebo predmet

väčšej hodnoty v úmysle ich so ziskom predať alebo zameniť alebo získať inú výhodu,

alebo

kto takú činnosť sprostredkuje,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin pre zárobok, alebo

c)

ak získa takým činom značný prospech.

(3)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v zásobovaní, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 118

Nedovolené podnikanie

(1)

Kto neoprávnene vykonáva vo väčšom rozsahu súkromné výrobné alebo iné zárobkové podnikanie,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak používa na čin uvedený v odseku 1 iného ako pracovnú silu, alebo

b)

ak získa takým činom značný prospech.

§ 119

Neplnenie úloh pri prevádzke súkromného hospodárstva

Kto pri prevádzke súkromného hospodárstva nesplní, čo aj z nedbanlivosti, vo väčšom

rozsahu úlohy vyplývajúce z hospodárskeho plánu, potresce sa odňatím slobody až na

jeden rok alebo peňažným trestom.

§ 120

Zneužívanie socialistického podnikania

(1)

Kto zneužije svoje zamestnanie alebo iný obdobný pomer v štátnej, družstevnej alebo

inej socialistickej organizácii tým, že vo väčšom rozsahu vykonáva na jej úkor alebo

pod jej menom výrobnú alebo inú zárobkovú činnosť pre súkromné obohatenie, potresce

sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak získa činom uvedeným v odseku 1 značný prospech,

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu, alebo

c)

ak podstatne naruší takým činom plnenie úlohy štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej

organizácie.

§ 121

Poškodzovanie spotrebiteľa

(1)

Kto vo väčšom rozsahu poškodzuje spotrebiteľa najmä tým, že predražuje tovar alebo

služby, alebo ich klame na akosti, množstve alebo váhe tovaru, potresce sa odňatím

slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti

alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny alebo

b)

ak získa takým činom značný prospech.

§ 122

Ohrozenie hospodárskeho tajomstva

(1)

Kto vyzvedá hospodárske tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo

kto hospodárske tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

(2)

Rovnako sa potresce, kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa

hospodárske tajomstvo stalo známym v cudzine.

(3)

Kto hospodárske tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo

kto hospodárske tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 3 značnú škodu.

§ 123

Neoprávnené nakladanie s vynálezom

(1)

Kto vynález urobený v republike prihlási bez súhlasu československých úradov v cudzine,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Rovnako sa potresce československý občan, ktorý poškodí záujmy republiky tým, že

bez súhlasu československých úradov dá cudzincovi súhlas na využitie vynálezu v cudzine.

§ 124

Porušovanie predpisov o obehu tovaru v styku s cudzinou

(1)

Kto značnou mierou ohrozí všeobecný záujem tým, že poruší zákaz alebo obmedzenie

dovozu, vývozu alebo prevozu tovaru potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo

peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 125

(1)

Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý v úmysle zabezpečiť štátnej, družstevnej

alebo inej socialistickej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody uvedie vo

výkaze alebo v hlásení, ktoré slúžia pre riadenie, plánovanie alebo kontrolu národného

hospodárstva alebo pre určenie cien, o závažných skutočnostiach nepravdivé alebo hrubo

skreslené údaje, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v chode národného hospodárstva

alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 126

Zodpovedný pracovník, ktorý, čo aj z nedbanlivosti, uvedie vo výkaze alebo v hlásení,

ktoré slúžia pre riadenie, plánovanie alebo kontrolu národného hospodárstva, o závažných

skutočnostiach nepravdivé alebo hrubo skreslené údaje, potresce sa, ak nejde o čin

prísnejšie trestný, odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo

zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

§ 127

Porušovanie povinnosti pri nakladaní s finančnými a hmotnými prostriedkami

(1)

Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý pri hospodárení s finančnými alebo hmotnými

prostriedkami štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej organizácie v úmysle

zabezpečiť takej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody poruší závažným spôsobom

svoju povinnosť, najmä tým, že vo väčšom rozsahu neoprávnene vytvára alebo používa

finančné fondy alebo rezervy alebo neoprávnene nakladá s hmotnými prostriedkami, potresce

sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti

alebo peňažným trestom.

(2)

Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý za práce vykonané v prospech štátnej, družstevnej

alebo inej socialistickej organizácie poskytne z ich finančných alebo hmotných prostriedkov

inému neoprávnené alebo neprimerané výhody v úmysle zabezpečiť plnenie úloh tejto

organizácie, potresce sa, ak nejde najmä vzhľadom na nápadný nepomer týchto výhod

k hodnote vykonaných prác o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na dva roky

alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 alebo 2 značnú škodu na majetku, ktorý

je v socialistickom vlastníctve, alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 128

Dodávka výrobku a prác obzvlášť chybnej akosti

(1)

Zodpovedný hospodársky pracovník, ktorý v úmysle zabezpečiť štátnej, družstevnej

alebo inej socialistickej organizácii alebo jej zložke neoprávnené výhody dá príkaz

alebo súhlas na dodanie

a)

obzvlášť chybného výrobku alebo prác, hoci vie, že ich odberateľ nemôže použiť na

splnenie svojich úloh, alebo

b)

výrobku alebo prác a zatají pritom ich podstatné chyby, ktoré sú mu známe,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu na majetku, ktorý je v

socialistickom vlastníctve, alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 129

(1)

Kto úmyselne poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,

postavenia alebo svojej funkcie, najmä technologickú disciplínu, a spôsobí tým poruchu

v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo

inej socialistickej organizácie alebo väčšiu škodu na majetku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v hospodárskej prevádzke

alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo inej socialistickej organizácie

alebo značnú škodu na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve.

§ 130

(1)

Kto z nedbanlivosti poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,

postavenia alebo svojej funkcie, najmä technologickú disciplínu, a spôsobí tým poruchu

v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej alebo

inej socialistickej organizácie alebo väčšiu škodu na majetku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo

peňažným trestom sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu

poruchu v hospodárskej prevádzke alebo v hospodárskej činnosti štátnej, družstevnej

alebo inej socialistickej organizácie alebo značnú škodu na majetku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve.

§ 131

Spoločné ustanovenie

Na verejného činiteľa, ktorý pri výkone svojej právomoci spácha niektorý z trestných

činov uvedených v

§ 125 až 128

, alebo trestný čin uvedený v

§ 129

, pokiaľ je pri jeho spáchaní vedený úmyslom uvedeným v

§ 125 ods. 1

, nepoužijú sa ustanovenia tohto zákona o trestných činoch verejných činiteľov alebo

o vyššej trestnosti verejných činiteľov.

§ 132

Rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve

(1)

Kto majetok, ktorý je v socialistickom vlastníctve, rozkráda tak, že

a)

privlastní si vec z takého majetku tým, že sa jej zmocní,

b)

privlastní si vec z takého majetku, ktorá mu bola zverená, alebo

c)

na škodu takého majetku seba alebo iného obohatí tým, že niekoho uvedie do omylu

alebo jeho omyl využije,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin pre zárobok,

c)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok, alebo

d)

ak sa pokúsi bezprostredne po čine uvedenom v odseku 1 písm. a) uchovať si vec násilím

alebo hrozbou bezprostredného násilia.

(3)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak činom uvedeným

v odseku 1 spôsobí značnú škodu a

a)

na taký čin zneužije svoje postavenie verejného činiteľa, alebo

b)

taký čin zorganizuje.

(4)

Rovnako ako v odseku 3 sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1

škodu veľkého rozsahu.

§ 133

Neoprávnené užívanie veci z majetku v socialistickom vlastníctve

(1)

Kto sa zmocní veci väčšej hodnoty z majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve,

v úmysle ju prechodne užívať, alebo

kto neoprávnene takú vec, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný

následok.

§ 134

Podielnictvo na škodu majetku v socialistickom vlastníctve

(1)

Kto ukryje alebo na seba alebo na iného prevedie

a)

vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, hoci vie, že ide o

vec z majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, alebo

b)

to, čo sa za takú vec zadovážilo,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak získa činom uvedeným v odseku 1 značný prospech, alebo

b)

ak spácha taký čin pre zárobok.

(3)

Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty,

ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou na škodu majetku, ktorý je

v socialistickom vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo

nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 135

Zatajenie veci z majetku v socialistickom vlastníctve

(1)

Kto si privlastní vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo ináč bez

privolenia oprávnenej osoby, hoci vie, že ide o vec z majetku, ktorý je v socialistickom

vlastníctve, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom

uvedeným v odseku 1 značný prospech.

§ 136

(1)

Kto na majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, spôsobí úmyselne škodu najmä

tým, že

a)

vec z takého majetku zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou, alebo

b)

nekalým konaním zmarí uplatnenie, vymáhanie alebo uspokojenie pohľadávky proti dlžníkovi,

ktorý nie je socialistickou organizáciou,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

b)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 písm. a) na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných

predpisov.

§ 137

(1)

Kto porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona alebo konaním svedčiacim

o nezodpovednom postoji k majetku, ktorý je v socialistickom vlastníctve, spôsobí

z nedbanlivosti na takom majetku väčšiu škodu, potresce sa odňatím slobody až na jeden

rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa

páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu.

§ 138

Machinácie proti sociálnemu zabezpečeniu a nemocenskému poisteniu

Kto sa v úmysle získať neoprávnene dávky alebo iné výhody plynúce zo sociálneho zabezpečenia

(poistenia, zaopatrenia) alebo z nemocenského poistenia (starostlivosti) dopustí machinácií

tým, že sa poškodí na zdraví, falšuje listinu, uvedie nepravdivé okolnosti alebo použije

iný úskok, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na tri

roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 139

Spoločné ustanovenie

Ochrana podľa ustanovení tohto oddielu sa poskytuje aj majetku, ktorý je dotovaný

zo štátnych prostriedkov, a veciam, ktoré sú v opatrovaní socialistickej organizácie

alebo štátneho orgánu.

§ 140

Falšovanie a pozmeňovanie peňazí

(1)

Kto falšuje alebo pozmení peniaze v úmysle dať ich ako pravé alebo platné alebo ako

peniaze vyššej hodnoty, alebo

kto falšované alebo pozmenené peniaze dá ako pravé,

potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spácha taký čin v značnom rozsahu.

§ 141

Uvádzanie falšovaných a pozmenených peňazí

Kto falšované alebo pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dá ako

pravé, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo

peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 142

Výroba a držanie falšovateľského náčinia

(1)

Kto vyrobí, sebe alebo niekomu inému zadováži alebo prechováva nástroj alebo iný

predmet spôsobilý na falšovanie alebo pozmeňovanie peňazí, potresce sa odňatím slobody

až na dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 pri výkone svojho povolania.

§ 143

Spoločné ustanovenie

Ochrana podľa

§ 140 až 142

sa poskytuje aj cudzozemským peniazom, ako aj tuzemským a cudzozemským cenným papierom

hromadne vydaným, ktoré znejú na majiteľa alebo sú rubopisom prevoditeľné, a šekom.

§ 144

Ohrozovanie obehu tuzemských peňazí

(1)

Kto neoprávnene vyrobí alebo vydá náhradky tuzemských peňazí, alebo

kto také náhradky neoprávnene dáva do obehu,

potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Rovnako sa potresce, kto

a)

bez zákonného dôvodu odmieta tuzemské peniaze,

b)

bez hospodárskej potreby zhromažďuje drobné tuzemské peniaze, alebo

c)

poškodzuje tuzemské peniaze.

§ 145

Falšovanie a pozmeňovanie známok

(1)

Kto falšuje alebo pozmení poštové alebo kolkové známky v úmysle spôsobiť inému škodu

alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, alebo

kto také známky úmyselne uvádza do obehu alebo ich použije ako pravé,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu, alebo

b)

ak získa takým činom značný prospech.

§ 146

(1)

Kto spôsobí devízovému hospodárstvu väčšiu škodu tým, že koná proti predpisom o devízovom

hospodárstve, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným

opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spácha taký čin preto, že porušil povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania,

postavenia alebo funkcie.

§ 147

(1)

Kto pri predaji cudzozemských peňazí alebo platobných dokumentov znejúcich na cudziu

menu uvedie nepravdivé údaje a získa tým pre seba alebo iného neoprávnene výhodu,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Rovnako sa potresce, kto v úmysle spôsobiť devízovému hospodárstvu väčšiu škodu dosiahne

na základe nepravdivého alebo neúplného údaja pre seba alebo iného povolenie alebo

doklad potrebný podľa devízových predpisov.

§ 148

Skrátenie dane

(1)

Kto vo väčšom rozsahu skráti daň, poplatok alebo inú im podobnú dávku, potresce sa

odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 najmenej s dvoma osobami,

b)

ak poruší na uľahčenie takého činu úradnú uzáveru, alebo

c)

ak spôsobí takým činom značnú škodu.

§ 149

Nekalá súťaž

Kto konaním, ktoré je v rozpore s predpismi upravujúcimi súťaž v hospodárskom styku

alebo so zvyklosťami súťaže, vážne ohrozí chod alebo rozvoj podniku súťažiteľa, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 150

Porušovanie práv k ochrannej známke, priemyselnému vzoru a chránenému označeniu pôvodu

(1)

Kto uvedie do obehu výrobky neoprávnene označované ochrannou známkou, ku ktorej má

výhradné právo iný, alebo známkou ľahko s ňou zameniteľnou, potresce sa odňatím slobody

až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím

veci.

(2)

Rovnako sa potresce, kto na dosiahnutie hospodárskeho prospechu

a)

zhotoví alebo uvedie do obehu výrobky podľa priemyselného vzoru, na používanie ktorého

patrí výhradné právo inému, alebo podľa vzoru ľahko s ním zameniteľného alebo

b)

uvedie do obehu výrobky neoprávnene opatrené označením pôvodu, na ktoré patrí výhradné

právo inému, alebo označením pôvodu ľahko s ním zameniteľným.

§ 151

Porušovanie práv k vynálezu

Kto zasiahne do práv k chránenému vynálezu konaním, na ktoré nie je oprávnený, potresce

sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 152

Porušovanie autorského práva

Kto s dielom, ktoré je predmetom autorského práva, neoprávnene naloží spôsobom, ktorý

prislúcha autorovi, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným

opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 153

(1)

Kto použije násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci národného výboru, súdu alebo

iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie, potresce sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

ak spôsobí takým činom škodu veľkého rozsahu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 154

(1)

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého

rozsahu

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,

alebo

b)

pre výkon právomoci štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Kto hrubo urazí alebo ohovorí štátny orgán alebo orgán spoločenskej organizácie pri

výkone jeho právomoci alebo pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden

rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 155

(1)

Kto použije násilie

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo

b)

pre výkon právomoci verejného činiteľa,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou,

b)

ak ublíži takým činom inému na zdraví, alebo

c)

ak spôsobí takým činom väčšiu škodu.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

(4)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 1 smrť.

§ 156

(1)

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého

rozsahu

a)

v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, alebo

b)

pre výkon právomoci verejného činiteľa,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Kto hrubo urazí alebo ohovorí verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci alebo

pre tento výkon, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

§ 156a

Sťažovanie výkonu právomoci verejného činiteľa

Kto za okolností ohrozujúcich verejný poriadok neuposlúchne výzvu verejného činiteľa

na zachovanie verejného poriadku a výkonu jeho opatrení bráni alebo ho marí, potresce

sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 157

Spoločné ustanovenie

Ochrana podľa

§ 155 a 156

sa poskytuje aj osobe, ktorá vystúpila na podporu alebo na ochranu verejného činiteľa.

§ 158

Zneužívanie právomoci verejného činiteľa

(1)

Verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech

a)

vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

b)

prekročí svoju právomoc, alebo

c)

nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak zadováži činom uvedeným v odseku 1 sebe alebo inému značný prospech,

b)

ak spôsobí takým činom vážnu poruchu v činnosti socialistickej organizácie, alebo

c)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej

situácie.

§ 159

Marenie úlohy verejného činiteľa z nedbanlivosti

(1)

Verejný činiteľ, ktorý pri výkone svojej právomoci z nedbanlivosti zmarí alebo podstatne

sťaží splnenie dôležitej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo

nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa

páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v činnosti socialistickej organizácie,

alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 160

Prijímanie úplatku

(1)

Kto v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu prijme alebo si dá sľúbiť

úplatok, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo

zákazom činnosti.

(2)

Kto za okolností uvedených v odseku 1 úplatok žiada, potresce sa odňatím slobody

na šesť mesiacov až tri roky.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo 2 ako verejný činiteľ.

§ 161

Podplácanie

(1)

Kto inému v súvislosti s obstarávaním vecí všeobecného záujmu poskytne, ponúkne alebo

sľúbi úplatok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom sa

páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 voči verejnému činiteľovi.

§ 162

Nepriame úplatkárstvo

(1)

Kto žiada alebo prijme úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci

verejného činiteľa, alebo za to, že tak už urobil, potresce sa odňatím slobody až

na dva roky.

(2)

Kto z dôvodu uvedeného v odseku 1 inému poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

§ 163

Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti

Trestnosť podplácania (

§ 161

) a nepriameho úplatkárstva (

§ 162

) zaniká, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný,

a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie prokurátorovi alebo bezpečnostnému

orgánu.

§ 164

Podnecovanie

Kto verejne podnecuje na trestný čin alebo na hromadné neplnenie dôležitej povinnosti

uloženej podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným

opatrením.

§ 165

Schvaľovanie trestného činu

(1)

Kto verejne schvaľuje trestný čin alebo kto verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho

páchateľa, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

(2)

Rovnako sa potresce, kto v úmysle prejaviť s trestným činom súhlas

a)

páchateľa alebo osobu jemu blízku odmení alebo odškodní za trest, alebo

b)

na takú odmenu alebo odškodnenie zbiera.

§ 166

Nadržovanie

(1)

Kto páchateľovi trestného činu pomáha v úmysle umožniť mu, aby unikol trestnému stíhaniu,

trestu alebo ochrannému opatreniu alebo ich výkonu, potresce sa odňatím slobody až

na tri roky; ak však pomáha takto páchateľovi trestného činu, na ktorý tento zákon

ustanovuje trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1 v prospech osoby jemu blízkej, nie je trestný,

okrem prípadu, že by tak urobil v úmysle

a)

pomôcť osobe, ktorá spáchala trestný čin vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), vyzvedačstva (

§ 105

) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy alebo

trestný čin genocídia (

§ 259

), alebo

b)

zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech.

§ 167

Neprekazenie trestného činu

(1)

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin vlastizrady

(

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), podvracania republiky (

§ 98

), vyzvedačstva (

§ 105

), ohrozenia štátneho tajomstva podľa

§ 106

alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy, ďalej

trestný čin opustenia republiky podľa

§ 109 ods. 3

, vojnovej zrady (

§ 114

), rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 132 ods. 3, 4

, falšovania a pozmeňovania peňazí (

§ 140

), zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

§ 158 ods. 3

, všeobecného ohrozenia podľa

§ 179

, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa

§ 180a

, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa

§ 180c ods. 2

, vraždy (

§ 219

), lúpeže (

§ 234

), znásilnenia (

§ 241

), pohlavného zneužívania podľa

§ 242

, genocídia (

§ 259

), používania zakázaného bojového prostriedku (

§ 262

), vojnovej krutosti (

§ 263

), plienenia v priestore vojnových operácií (

§ 264

), neposlúchnutia rozkazu podľa

§ 273 ods. 2 písm. a)

, sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť podľa

§ 275 ods. 2 písm. a)

, zbehnutia (

§ 282

), zbehnutia do cudziny (

§ 283

) alebo ohrozenia politického a morálneho stavu jednotky podľa

§ 288 ods. 2

, a spáchanie alebo dokončenie takého trestného činu neprekazí, potresce sa odňatím

slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov

trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol trestný čin prekaziť

bez značných ťažkostí alebo bez toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva

smrti, ublíženia na zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie

blízkej osoby do nebezpečenstva trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti,

ak sa týka neprekazenia trestného činu vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), vyzvedačstva (

§ 105

), ohrozenia štátneho tajomstva podľa

§ 106

alebo niektorého obdobného trestného činu proti štátu svetovej socialistickej sústavy

alebo genocídia (

§ 259

).

(3)

Prekaziť trestný čin možno i jeho včasným oznámením prokurátorovi alebo bezpečnostnému

orgánu; vojak môže namiesto toho urobiť oznámenie veliteľovi alebo náčelníkovi.

§ 168

Neoznámenie trestného činu

(1)

Kto sa hodnoverným spôsobom dozvie, že iný spáchal trestný čin vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), vyzvedačstva (

§ 105

), ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106 a 107

) alebo niektorý obdobný trestný čin proti štátu svetovej socialistickej sústavy,

ďalej trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí (

§ 140

), všeobecného ohrozenia podľa

§ 179

, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného prostriedku podľa

§ 180a

, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny podľa

§ 180c ods. 2

, vraždy (

§ 219

), genocídia (

§ 259

) alebo používania zakázaného bojového prostriedku (

§ 262

), a taký trestný čin neoznámi bez odkladu prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu

alebo namiesto toho, ak ide o vojaka, veliteľovi alebo náčelníkovi, potresce sa odňatím

slobody až na tri roky; ak ustanovuje tento zákon na niektorý z týchto trestných činov

trest miernejší, potresce sa týmto trestom miernejším.

(2)

Kto spácha čin uvedený v odseku 1, nie je trestný, ak nemohol oznámenie urobiť bez

toho, že by seba alebo blízku osobu uviedol do nebezpečenstva smrti, ublíženia na

zdraví, inej závažnej ujmy alebo trestného stíhania. Uvedenie blízkej osoby do nebezpečenstva

trestného stíhania však nezbavuje páchateľa trestnosti, ak sa týka neoznámenia trestného

činu vlastizrady (

§ 91

), rozvracania republiky (

§ 92

), teroru (

§ 93 a 94

), záškodníctva (

§ 95 a 96

), sabotáže (

§ 97

), vyzvedačstva (

§ 105

), ohrozenia štátneho tajomstva (

§ 106 a 107

) alebo niektorého obdobného trestného činu proti štátu svetovej socialistickej sústavy

alebo genocídia (

§ 259

).

§ 169

(1)

Kto poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania, postavenia

alebo svojej funkcie v úmysle zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie dôležitej úlohy

národného výboru, súdu alebo iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 vážnu poruchu v činnosti národného výboru, súdu alebo iného štátneho

orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 170

(1)

Kto z nedbanlivosti poruší alebo nesplní dôležitú povinnosť svojho zamestnania, povolania,

postavenia alebo svojej funkcie a tým spôsobí vážnu poruchu v činnosti národného výboru,

súdu alebo iného štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie alebo iný obzvlášť

závažný následok, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením

alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 ako vojak za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 170a

Tlačová nedbanlivosť

Šéfredaktor periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku alebo

jeho poverený zástupca, ktorý pri výkone svojej funkcie z nedbanlivosti spôsobí, že

obsahom periodickej tlače alebo iného hromadného informačného prostriedku bol spáchaný

trestný čin, potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, trestom odňatia slobody

až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo zákazom

činnosti.

§ 171

Marenie výkonu úradného rozhodnutia

(1)

Kto zmarí alebo podstatne sťaží výkon rozhodnutia národného výboru, súdu alebo iného

štátneho orgánu alebo orgánu spoločenskej organizácie tým, že

a)

zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, scudzí alebo odstráni vec, ktorej

sa také rozhodnutie týka,

b)

ujde stráži, z väzby alebo z výkonu trestu odňatia slobody, alebo

c)

dopustí sa závažného konania, aby zmaril účel väzby alebo trestu,

potresce sa odňatím slobody až na päť rokov alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne použili opatrenia v občianskom súdnom konaní

smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody o výchove maloletých

detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody, potresce sa odňatím slobody až na

jeden rok alebo nápravným opatrením.

§ 172

Vzbura väzňov

(1)

Kto sa zúčastní na vzopretí skupiny väzňov dozornému orgánu, jeho rozkazu alebo väzenskému

poriadku, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak zorganizuje čin

uvedený v odseku 1.

§ 173

Ohrozenie služobného tajomstva

(1)

Kto vyzvedá služobné tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolanej osobe, alebo

kto služobné tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

(2)

Rovnako sa potresce, kto z nedbanlivosti spôsobí, že sa služobné tajomstvo stalo

známym v cudzine.

(3)

Kto služobné tajomstvo vyzvedá v úmysle vyzradiť ho do cudziny, alebo

kto služobné tajomstvo úmyselne do cudziny vyzradí,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 174

Krivé obvinenie

(1)

Kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 175

Krivá výpoveď a nepravdivý znalecký posudok

(1)

Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom alebo pred vyšetrovateľom

alebo vyhľadávacím orgánom, alebo orgánom konajúcim objasňovanie, pokiaľ konajú vyšetrovanie

alebo vyhľadávanie alebo objasňovanie podľa Trestného poriadku, alebo pred štátnym

notárom, pokiaľ vykonáva rozhodovaciu činnosť,

a)

uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo

b)

takú okolnosť zamlčí,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 176

Falšovanie a pozmeňovanie verejnej listiny

(1)

Kto falšuje verejnú listinu alebo podstatne zmení jej obsah v úmysle, aby sa použila

ako pravá, alebo

kto použije takú listinu ako pravú,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 177

Marenie príprav a priebehu volieb

Kto inému násilím alebo lsťou bráni vo výkone volebného práva, alebo

kto ináč hrubým spôsobom marí prípravy alebo priebeh volieb do zastupiteľského zboru

alebo volieb sudcov,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 178

Marenie dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami

Kto v úmysle mariť alebo sťažovať výkon štátneho dozoru nad cirkvou alebo náboženskou

spoločnosťou poruší ustanovenia zákona o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských

spoločností, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

§ 179

(1)

Kto úmyselne vydá ľudí do nebezpečenstva smrti alebo ťažkej ujmy na zdraví alebo

cudzí majetok do nebezpečenstva škody veľkého rozsahu tým, že spôsobí požiar alebo

povodeň alebo škodlivý účinok výbušnín, plynu, elektriny alebo iných podobne nebezpečných

látok alebo síl alebo sa dopustí iného podobného nebezpečného konania (všeobecné nebezpečenstvo),

alebo

kto všeobecné nebezpečenstvo zvýši alebo sťaží jeho odvrátenie alebo zmiernenie,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin opätovne v krátkom čase, alebo

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb, škodu veľkého rozsahu

alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 180

(1)

Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši všeobecné nebezpečenstvo alebo sťaží jeho

odvrátenie alebo zmiernenie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným

opatrením alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti sa

páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

b)

ak spácha taký čin preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania,

povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona, alebo

c)

ak spôsobí takým činom značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 2 písm. b)

a)

škodu veľkého rozsahu, alebo

b)

ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 2 písm. b) ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb.

§ 180a

(1)

Kto na palube vzdušného dopravného prostriedku s úmyslom získať alebo vykonávať kontrolu

nad takým prostriedkom

a)

použije proti inému násilie alebo pohrozenie bezprostredným násilím,

b)

vyhráža sa inému usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu

alebo

c)

zneužije bezbrannosť iného,

potresce sa odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo prepadnutím majetku.

(2)

Odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto

trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 180b

Kto oznámi nepravdivú informáciu, ktorá môže ohroziť bezpečnosť alebo prevádzku vzdušného

dopravného prostriedku za letu, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným

opatrením alebo peňažným trestom.

§ 180c

Zavlečenie vzdušného dopravného prostriedku do cudziny

(1)

Kto sa za účelom zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny takého prostriedku

zmocní alebo neoprávnene použije taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, potresce

sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov alebo prepadnutím majetku.

(2)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto

trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v

odseku 1 smrť.

§ 181

Porušovanie povinnosti pri hrozivej tiesni

Kto zmarí alebo sťaží odvrátenie alebo zmiernenie hrozivej tiesne, ktorá priamo postihuje

väčšiu skupinu osôb, tým, že bez závažného dôvodu

a)

odoprie pomoc, ktorá je mu podľa zákona uložená alebo na ktorú sa zaviazal, alebo

b)

zmarí poskytnutie takej pomoci inou osobou,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom.

§ 182

(1)

Kto úmyselne ohrozí prevádzku

a)

verejného telekomunikačného zariadenia, pošty alebo zariadenia pre hromadnú verejnú

dopravu,

b)

podmorského kábla alebo podmorského potrubia,

c)

zariadenia energetického alebo vodárenského,

d)

verejného ochranného zariadenia proti požiaru, povodni alebo inej živelnej pohrome,

e)

obranného alebo ochranného zariadenia proti leteckým a iným podobným útokom alebo

ich následkom, alebo

f)

podobného všeobecne prospešného zariadenia,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 poruchu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia,

alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 183

Kto úmyselne zničí alebo urobí neupotrebiteľnou zreteľne označenú značku bodu štátnej

triangulácie, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

§ 184

Kto z nedbanlivosti ohrozí prevádzku všeobecne prospešného zariadenia (

§ 182 ods. 1

), potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo

peňažným trestom.

§ 185

Nedovolené ozbrojovanie

(1)

Kto bez povolenia

a)

sebe alebo inému zadováži alebo prechováva hromadne účinnú zbraň alebo súčiastky,

ktoré pre použitie takej zbrane sú nevyhnutne potrebné, alebo

b)

hromadí, vyrába alebo sebe alebo inému zadovažuje zbrane, strelivo alebo výbušniny,

potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 186

Nedovolená prevádzka a držanie vysielacej stanice

(1)

Kto bez povolenia vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva vysielaciu stanicu

alebo súbor podstatných súčiastok určených na zostavenie takej stanice, alebo

kto takú stanicu bez povolenia používa,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 187

(1)

Kto bez povolenia vyrobí, dovezie, vyvezie, inému zadováži alebo prechováva omamné

prostriedky alebo jedy, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným

opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak získa takým činom značný prospech, alebo

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb

alebo smrť.

§ 188

Kto vyrobí, sebe alebo inému zadováži alebo prechováva predmet spôsobilý na nedovolenú

výrobu omamných prostriedkov alebo jedov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky

alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 189

Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej

ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením.

§ 190

Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia

nákazlivej ľudskej choroby, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným

opatrením alebo peňažným trestom.

§ 191

(1)

Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby

domácich alebo iných hospodársky dôležitých zvierat, potresce sa odňatím slobody až

na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby.

§ 192

(1)

Kto spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej choroby

alebo škodcu úžitkových rastlín, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo

nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 rozšírenie takej choroby alebo takého

škodcu.

§ 193

(1)

Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému úmyselne zadováži potraviny alebo

iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému

zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo

peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť.

§ 194

Kto má na predaj, vyrobí alebo sebe alebo inému z nedbanlivosti zadováži potraviny

alebo iné predmety, ktorých požitie alebo použitie na obvyklý účel je nebezpečné ľudskému

zdraviu, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 194a

Nedovolená výroba liehu

(1)

Kto bez povolenia vo väčšom množstve páli alebo inak vyrába lieh alebo

kto lieh bez povolenia vyrobený vo väčšom množstve prechováva alebo uvádza do obehu,

potresce sa, ak nejde o čin prísnejšie trestný, odňatím slobody až na jeden rok alebo

nápravným opatrením alebo peňažným trestom alebo prepadnutím vecí.

(2)

Rovnako sa potresce, kto neoprávnene vyhotoví alebo prechováva zariadenie na výrobu

liehu.

§ 195

Spoločné ustanovenie

Vyhláškou ministra spravodlivosti sa určí, čo sa považuje za omamné prostriedky a

jedy v zmysle

§ 187 a 188

, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v zmysle

§ 189 až 192

a na ktorých škodcov sa vzťahuje ustanovenie

§ 192

.

§ 196

(1)

Kto sa skupine obyvateľov vyhráža usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením

škody veľkého rozsahu, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným

opatrením.

(2)

Kto použije násilie proti skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi alebo sa im vyhráža

usmrtením, ublížením na zdraví alebo spôsobením škody veľkého rozsahu preto, že sú

stúpencami socialistického spoločenského a štátneho zriadenia, pre ich národnosť,

rasu, vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania, potresce sa odňatím slobody až na

dva roky alebo nápravným opatrením.

§ 197

Kto v úmysle odstrašiť iného od aktívnej účasti na plnení úloh socialistickej spoločnosti

a)

použije násilie proti skupine obyvateľov alebo proti jednotlivcovi, alebo

b)

vyhráža sa skupine obyvateľov alebo jednotlivcovi usmrtením, ublížením na zdraví

alebo spôsobením škody veľkého rozsahu,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 197a

Kto sa inému vyhráža usmrtením, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým

spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potresce sa odňatím slobody až na jeden

rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 198

Hanobenie národa, rasy a presvedčenia

Kto verejne a pohoršujúcim spôsobom hanobí

a)

niektorý národ, jeho jazyk alebo niektorú rasu, alebo

b)

skupinu obyvateľov republiky preto, že sú stúpencami socialistického spoločenského

a štátneho zriadenia, pre ich vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

§ 199

Kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva

nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu, ktorá je nepravdivá, potresce sa

odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 200

Kto za brannej pohotovosti štátu spôsobí, čo aj z nedbanlivosti, nebezpečenstvo vážneho

znepokojenia, malomyseľnosti alebo porazeneckej nálady aspoň u časti obyvateľstva

nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú zprávu, potresce sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až tri roky.

§ 201

Opilstvo

Kto po tom, čo požil alkoholický nápoj, vykonáva zamestnanie alebo inú činnosť, pri

ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti alebo peňažným trestom.

§ 202

Výtržníctvo

(1)

Kto sa zo zjavnej neúcty voči spoločnosti dopustí verejne alebo na mieste prístupnom

verejnosti hrubej neslušnosti alebo výtržnosti, potresce sa odňatím slobody až na

dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny.

§ 203

Príživníctvo

Kto sa sústavne vyhýba poctivej práci a dáva sa niekým vydržiavať alebo si prostriedky

na obživu zadovažuje iným nekalým spôsobom, potresce sa odňatím slobody až na tri

roky.

§ 204

Kupliarstvo

Kto iného zjedná, pohne alebo zvedie na vykonávanie prostitúcie, alebo

kto koristí z prostitúcie vykonávanej iným,

potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 205

Ohrozovanie mravnosti

(1)

Kto uvádza do obehu alebo robí verejne prístupnými tlačovinu, film, vyobrazenie alebo

iný predmet, ktoré ohrozujú mravnosť, alebo

kto taký predmet za tým účelom vyrobí alebo prechováva,

potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom alebo prepadnutím veci.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu,

b)

ak ohrozí takým činom mravnosť osoby mladšej ako osemnásť rokov, alebo

c)

ak spácha taký čin pre zárobok.

§ 206

Ohováranie

Kto o inom oznámi údaj, o ktorom vie, že je nepravdivý a spôsobilý značnou mierou

ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, a tým

a)

poškodí ho v zamestnaní,

b)

naruší jeho rodinné vzťahy, alebo

c)

spôsobí mu inú vážnu ujmu,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

§ 207

(1)

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,

neposkytne potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo

iného, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.

(2)

Kto osobe, ktorá je v nebezpečenstve smrti alebo javí príznaky vážnej poruchy zdravia,

neposkytne potrebnú pomoc, hoci je podľa povahy svojho zamestnania povinný takú pomoc

poskytnúť, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo

zákazom činnosti.

§ 208

Vodič dopravného prostriedku, ktorý po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytne

osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak môže urobiť

bez nebezpečenstva pre seba alebo iného, potresce sa odňatím slobody až na tri roky

alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

§ 209

Poškodzovanie cudzích práv

(1)

Kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že

a)

uvedie niekoho do omylu, alebo

b)

využije niečí omyl,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky sa páchateľ potresce, ak sa vydáva pri čine uvedenom

v odseku 1 za verejného činiteľa.

§ 209a

Neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla

(1)

Kto sa zmocní cudzieho motorového vozidla v úmysle prechodne ho používať alebo kto

neoprávnene také motorové vozidlo, ktoré mu bolo zverené, prechodne používa, potresce

sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Rovnako sa potresce, kto neoprávnene používa alebo spolupoužíva cudzie motorové vozidlo,

hoci vie, že pochádza z činu uvedeného v odseku 1.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom alebo zákazom činnosti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo úmyselne škodu nie nepatrnú,

b)

ak sa dopustí tohto činu opätovne alebo ak už bol pre taký čin odsúdený,

c)

ak tým získa neoprávnený majetkový prospech väčšieho rozsahu.

(4)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo peňažným trestom alebo zákazom činnosti

sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 úmyselne značnú škodu,

b)

ak sa dopustí činu uvedeného v odseku 1 opätovne, hoci bol už pre taký čin potrestaný,

c)

ak tým neoprávnene získa značný majetkový prospech alebo

d)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 iný obzvlášť závažný následok.

§ 210

Dvojmanželstvo

(1)

Kto za trvania svojho manželstva uzavrie manželstvo iné, potresce sa odňatím slobody

až na dva roky.

(2)

Rovnako sa potresce, kto uzavrie manželstvo s osobou, ktorá už je v inom manželstve.

§ 211

Porušovanie zákona o rodinnom práve

Kto pri výkone svojej duchovenskej činnosti alebo podobnej náboženskej funkcie poruší,

čo aj z nedbanlivosti, ustanovenia zákona o rodinnom práve, najmä tým, že vykoná náboženský

sobášny obrad s osobami, ktoré spolu neuzavreli manželstvo, potresce sa odňatím slobody

až na jeden rok.

§ 212

Opustenie dieťaťa

(1)

Kto opustí dieťa, o ktoré má povinnosť sa starať a ktoré si samo nemôže zadovážiť

pomoc, a vystaví ho tým nebezpečenstvu smrti alebo ublíženia na zdraví, potresce sa

odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 213

Zanedbanie povinnej výživy

(1)

Kto neplní, čo aj z nedbanlivosti, svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať

iného, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Kto sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať

iného, potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak vydá činom

uvedeným v odseku 1 alebo 2 oprávnenú osobu nebezpečenstvu núdze.

§ 214

Osobitné ustanovenie o účinnej ľútosti

Trestnosť zanedbania povinnej výživy (

§ 213

) zaniká, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť

dodatočne splnil skôr, než súd prvého stupňa začal vyhlasovať rozsudok.

§ 215

Týranie zverenej osoby

Kto týra osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, potresce sa odňatím

slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 216

Únos

(1)

Kto osobu mladšiu ako pätnásť rokov alebo osobu postihnutú duševnou poruchou alebo

duševne nedostatočne vyvinutú odníme z opatrovania toho, kto má podľa zákona alebo

podľa úradného rozhodnutia povinnosť sa o ňu starať, potresce sa odňatím slobody až

na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech,

alebo

b)

ak ohrozí takým činom mravný vývoj unesenej osoby alebo ak spôsobí takým činom iný

obzvlášť závažný následok.

§ 217

Ohrozovanie mravnej výchovy mládeže

Kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia

tým, že

a)

umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, alebo

b)

zvádza ju k zaháľčivému alebo nemravnému životu,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 218

Podávanie alkoholických nápojov mládeži

Kto sústavne alebo vo väčšej miere podáva osobám mladším ako osemnásť rokov alkoholické

nápoje, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 219

Vražda

Kto iného úmyselne usmrtí, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo

trestom smrti.

§ 220

Vražda novonarodeného dieťaťa matkou

Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa

pri pôrode alebo hneď po ňom, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

§ 221

(1)

Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok

alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 na svedkovi, znalcovi alebo tlmočníkovi pre výkon

ich povinnosti, alebo

b)

ak spácha taký čin na inom preto, že je stúpencom socialistického spoločenského a

štátneho zriadenia, pre jeho národnosť, rasu, vyznanie alebo preto, že je bez vyznania.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

(4)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 222

(1)

Kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potresce sa odňatím slobody na dva

roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 1 smrť.

§ 223

(1)

Kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví, potresce sa odňatím slobody až na šesť

mesiacov alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti

sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú

povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo

uloženú mu podľa zákona.

§ 224

(1)

Kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, potresce sa odňatím

slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom činnosti.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 preto, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu

z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

(3)

Kto z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť viacerých osôb preto,

že hrubo porušil predpisy o bezpečnosti práce alebo dopravy alebo hygienické predpisy,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

§ 225

Ruvačka

(1)

Kto úmyselne ohrozí život alebo zdravie iného tým, že sa zúčastní na ruvačke, potresce

sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak je pri čine uvedenom v odseku 1 inému spôsobená ťažká ujma na zdraví

alebo smrť.

§ 226

Ohrozovanie pohlavnou chorobou

Kto iného vydá, čo aj z nedbanlivosti, do nebezpečenstva pohlavnej nákazy, potresce

sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.

§ 227

(1)

Kto tehotnej žene pomáha alebo ju zvedie k tomu, aby

a)

svoje tehotenstvo sama umele prerušila, alebo

b)

iného požiadala alebo inému dovolila, aby jej bolo tehotenstvo umele prerušené ináč

ako spôsobom prípustným podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 228

(1)

Kto so súhlasom tehotnej ženy umele preruší jej tehotenstvo ináč ako spôsobom prípustným

podľa zákonných predpisov o umelom prerušení tehotenstva, potresce sa odňatím slobody

na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

(3)

Rovnako ako v odseku 2 sa potresce, kto bez súhlasu tehotnej ženy umele preruší jej

tehotenstvo.

(4)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 3 smrť.

§ 229

Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umele preruší alebo iného o to požiada

alebo mu to dovolí, nie je pre taký čin trestná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi

a pomocníkovi.

§ 230

Účasť na samovražde

(1)

Kto iného pohne k samovražde alebo inému k samovražde pomáha, potresce sa, ak došlo

aspoň k pokusu samovraždy, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 na osobe mladšej ako osemnásť rokov, na tehotnej žene alebo na osobe postihnutej

duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej.

§ 231

Obmedzovanie osobnej slobody

(1)

Kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potresce sa odňatím slobody

až na dva roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody až na tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ potresce, ak

spácha čin uvedený v odseku 1 v úmysle uľahčiť iný trestný čin.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 232

Pozbavenie osobnej slobody

(1)

Kto iného pozbaví osobnej slobody, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem

rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 233

Zavlečenie do cudziny

(1)

Kto iného zavlečie do cudziny, potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin na osobe mladšej ako pätnásť rokov alebo na osobe postihnutej

duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutej, alebo

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví, smrť alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 234

Lúpež

(1)

Kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť

sa cudzej veci, potresce sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo značnú škodu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 235

Vydieranie

(1)

Kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo

konal, opomenul alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou alebo pre zárobok, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 236

Obmedzovanie slobody vyznania

Kto násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy

a)

núti iného na účasť na náboženskom úkone,

b)

zdržuje iného bez oprávnenia od takej účasti, alebo

c)

inému v užívaní slobody vyznania ináč bráni,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

§ 237

Útlak

Kto iného núti, zneužívajúc jeho tieseň alebo závislosť, aby niečo konal, opomenul

alebo trpel, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.

§ 238

Porušovanie domovej slobody

(1)

Kto vnikne do domu alebo do bytu iného tým, že použije násilie alebo hrozbu bezprostredného

násilia,

kto tam neoprávnene vnikne v úmysle vykonať násilie, alebo

kto tam neoprávnene zotrvá v úmysle vykonať násilie,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 so zbraňou, alebo

b)

ak spácha taký čin najmenej s dvoma osobami.

§ 239

(1)

Kto úmyselne poruší tajomstvo

a)

uzavretého listu alebo inej písomnosti, zasielaných poštou alebo iným dopravným zariadením,

alebo

b)

zprávy podávanej telefónom, telegrafom alebo iným takým verejným zariadením,

potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením.

(2)

Pracovník poštovej, telegrafnej alebo telefónnej služby, ktorý

a)

spácha čin uvedený v odseku 1,

b)

inému úmyselne umožní spáchať taký čin, alebo

c)

pozmení alebo potlačí písomnosť prepravovanú poštou alebo iným dopravným zariadením

alebo zprávu podanú telefonicky, telegraficky alebo iným podobným spôsobom,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

§ 240

(1)

Kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech

a)

prezradí tajomstvo, o ktorom sa dozvedel z písomnosti, telegramu alebo telefónneho

hovoru, ktoré neboli určené jemu, alebo

b)

také tajomstvo využije,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

(2)

Pracovník poštovej, telegrafnej alebo telefónnej služby, ktorý

a)

spácha čin uvedený v odseku 1, alebo

b)

inému úmyselne umožní spáchať taký čin,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo zákazom

činnosti.

§ 241

Znásilnenie

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži, alebo

kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

ak spácha taký čin na žene mladšej ako pätnásť rokov.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 242

(1)

Kto vykoná súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov alebo kto takú osobu iným spôsobom

pohlavne zneužije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až osem rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 na osobe zverenej jeho dozoru, zneužívajúc jej závislosť.

(3)

Odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným

v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví.

(4)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 smrť.

§ 243

Kto zneužívajúc závislosť osoby mladšej ako osemnásť rokov alebo osoby zverenej jeho

dozoru pohne ju k mimomanželskej súloži, alebo

kto takú osobu, zneužívajúc jej závislosť, iným spôsobom pohlavne zneužije,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 244

Pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia

(1)

Kto sa po dovŕšení osemnásteho roku svojho veku pohlavne stýka s osobou toho istého

pohlavia mladšou ako osemnásť rokov, alebo

kto sa pohlavne stýka s osobou toho istého pohlavia zneužívajúc jej závislosť,

potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Rovnako sa potresce, kto

a)

za pohlavný styk s osobou toho istého pohlavia prijme alebo poskytne odplatu, alebo

b)

pohlavným stykom s osobou toho istého pohlavia budí verejné pohoršenie.

§ 245

Súlož medzi príbuznými

Kto vykoná súlož s príbuzným v pokolení priamom alebo so súrodencom, potresce sa odňatím

slobody až na dva roky.

§ 246

Obchodovanie so ženami

(1)

Kto do cudziny zláka, najme alebo prepraví ženu v úmysle, aby sa tam použila na pohlavný

styk s iným, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin na žene mladšej ako osemnásť rokov, alebo

c)

ak spácha taký čin v úmysle, aby žena bola použitá na prostitúciu.

§ 247

Krádež

(1)

Kto si privlastní cudziu vec tým, že sa jej zmocní, potresce sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny,

b)

ak spácha taký čin pre zárobok,

c)

ak sa pokúsi bezprostredne po takom čine uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného

násilia, alebo

d)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 248

Sprenevera

(1)

Kto si privlastní vec, ktorá mu bola zverená, potresce sa odňatím slobody na šesť

mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má výslovne uloženú povinnosť hájiť

záujmy poškodeného, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 249

Neoprávnené užívanie cudzej veci

(1)

Kto sa zmocní cudzej veci väčšej hodnoty v úmysle ju prechodne užívať, alebo

kto neoprávnene cudziu vec väčšej hodnoty, ktorá mu bola zverená, prechodne užíva,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením sa páchateľ

potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný

následok.

§ 250

Podvod

(1)

Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že

a)

uvedie niekoho do omylu, alebo

b)

využije niečí omyl,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.

§ 251

(1)

Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie

a)

vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, alebo

b)

to, čo za takú vec bolo zadovážené,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 pre zárobok, alebo

b)

ak získa takým činom značný prospech.

§ 252

Kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti vec väčšej hodnoty,

ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou, potresce sa odňatím slobody

až na šesť mesiacov alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

§ 253

Úžera

(1)

Kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie

dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného

plnenia v hrubom nepomere, alebo

kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju na seba prevedie,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 pre zárobok.

§ 254

Zatajenie veci

(1)

Kto si privlastní cudziu vec, ktorá sa dostala do jeho moci nálezom, omylom alebo

ináč bez privolenia oprávnenej osoby, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok

alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce, ak získa činom

uvedeným v odseku 1 značný prospech.

§ 255

Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku

(1)

Kto inému spôsobí škodu tým, že poruší podľa zákona mu uloženú alebo zmluvne prevzatú

povinnosť opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potresce sa odňatím slobody až

na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako osoba, ktorá má výslovne uloženú povinnosť hájiť

záujmy poškodeného, alebo

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu.

§ 256

Poškodzovanie veriteľa

(1)

Kto aj len čiastočne zmarí uspokojenie svojho veriteľa tým, že

a)

zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť svojho majetku, alebo

b)

predstiera alebo uzná neexistujúce právo alebo záväzok,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným

trestom.

(2)

Rovnako sa potresce, kto aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa inej osoby tým,

že

a)

zničí, poškodí, zatají, scudzí alebo odstráni časť majetku dlžníka, alebo

b)

na majetok dlžníka uplatňuje neexistujúce práva alebo pohľadávku.

(3)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 alebo 2 značnú škodu.

§ 257

Poškodzovanie cudzej veci

(1)

Kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec vyššej hodnoty, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 na veci svedka, znalca alebo tlmočníka pre výkon

ich povinnosti,

b)

ak spôsobí takým činom značnú škodu, alebo

c)

ak spácha taký čin na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitných predpisov.

§ 258

Zneužívanie vlastníctva

Kto poškodí dôležitý kultúrny alebo iný dôležitý všeobecný záujem tým, že zničí, poškodí,

urobí neupotrebiteľnou alebo zašantročí vlastnú vec, ktorá požíva ochranu podľa osobitných

predpisov, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo nápravným opatrením alebo

peňažným trestom alebo prepadnutím veci.

§ 259

Genocídium

(1)

Kto v úmysle úplne alebo čiastočne zničiť niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo

náboženskú skupinu

a)

uvedie príslušníkov takej skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť

ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie,

b)

vykoná opatrenie smerujúce k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí,

c)

násilne prevádza deti z jednej takej skupiny do druhej, alebo

d)

spôsobí príslušníkovi takej skupiny ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,

potresce sa odňatím slobody na dvanásť až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

(2)

Rovnako sa potresce, kto sa na čine uvedenom v odseku 1 zúčastní.

§ 260

(1)

Kto podporuje alebo propaguje fašizmus alebo iné podobné hnutie, ktoré smeruje k

potlačovaniu práv a slobôd pracujúceho ľudu alebo ktoré hlása národnostnú, rasovú

alebo náboženskú nenávisť, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 tlačou, filmom, rozhlasom, televíziou alebo iným

podobne účinným spôsobom, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 261

Kto verejne prejavuje sympatie k fašizmu alebo k inému podobnému hnutiu uvedenému

v

§ 260

, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

§ 262

Používanie zakázaného bojového prostriedku

(1)

Kto za vojny alebo za bojovej situácie

a)

nariadi použitie zakázaného bojového prostriedku, alebo

b)

taký prostriedok úmyselne použije,

potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.

§ 263

Vojnová krutosť

(1)

Kto za vojny poruší predpisy medzinárodného práva tým, že neľudsky zaobchádza s bezbranným

civilným obyvateľstvom, utečencami, ranenými, s príslušníkmi ozbrojených síl, ktorí

zbrane už zložili, alebo s vojnovými zajatcami, potresce sa odňatím slobody na tri

roky až desať rokov.

(2)

Odňatím slobody na osem až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.

§ 264

Plienenie v priestore vojnových operácií

Kto v priestore vojnových operácií, na bojisku alebo v miestach postihnutých vojnovými

operáciami

a)

zmocní sa, využívajúc niečiu tieseň, cudzej veci,

b)

svojvoľne cudzí majetok ničí alebo ho pod zámienkou vojnovej potreby odníma, alebo

c)

okráda padnutých,

potresce sa odňatím slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 265

Zneužívanie označení Červeného kríža

Kto za brannej pohotovosti štátu neoprávnene používa označenie Červeného kríža alebo

iné označenie alebo farbu, ktorými sú označené zdravotnícke inštitúcie alebo dopravné

prostriedky zdravotníckej evakuácie, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov

až tri roky.

§ 266

Marenie spôsobilosti na službu

(1)

Kto seba alebo iného urobí trvalo alebo dočasne nespôsobilým alebo menej spôsobilým

na plnenie brannej povinnosti alebo iných úloh pre obranu vlasti, potresce sa odňatím

slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 267

Neplnenie odvodnej povinnosti

(1)

Kto sa neustanoví na odvod, na preskúšanie alebo na nemocničné alebo výberové vyšetrenie

v úmysle svoju odvodnú povinnosť nesplniť alebo jej splnenie oddialiť, potresce sa

odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 268

Obchádzanie brannej povinnosti

(1)

Kto sa dopustí machinácií v úmysle dosiahnuť úľavy v plnení brannej povinnosti, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok alebo nápravným opatrením.

(2)

Kto sa dopustí machinácií v úmysle

a)

sám sa celkom alebo sčasti vyhnúť plneniu brannej povinnosti, alebo

b)

iného celkom alebo sčasti vymknúť z plnenia brannej povinnosti,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 alebo 2 za brannej pohotovosti štátu.

§ 269

(1)

Kto v úmysle vyhnúť sa trvalo vojenskej činnej službe alebo zvláštnej službe nenastúpi

službu v ozbrojených silách do 24 hodín po uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze,

potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 270

(1)

Kto nenastúpi, čo aj z nedbanlivosti, službu v ozbrojených silách do 24 hodín po

uplynutí lehoty určenej v povolávacom rozkaze, potresce sa odňatím slobody až na dva

roky.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potresce, ak spácha čin

uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 271

Kto po vyhlásení mobilizácie, čo aj z nedbanlivosti,

a)

bez odkladu sa neustanoví z cudziny nastúpiť vojenskú činnú službu, alebo

b)

neposlúchne výzvu vydanú podľa ustanovení branného zákona na vstup do vojenskej služby

spojeneckého štátu,

potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 272

Porušovanie osobných a vecných povinností

(1)

Kto nesplní, čo aj z nedbanlivosti, osobnú alebo vecnú povinnosť pre obranu vlasti,

kto sa úmyselne vyhýba plneniu takej povinnosti, alebo kto plnenie takej povinnosti

inou osobou, čo aj z nedbanlivosti, marí alebo sťažuje,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky alebo nápravným opatrením

alebo peňažným trestom.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, ak ohrozí činom uvedeným

v odseku 1 značnou mierou záujmy obrany vlasti.

§ 273

(1)

Kto odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná rozkaz, potresce sa odňatím slobody až

na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 so skupinou vojakov,

b)

ak spácha taký čin za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne sťažiť splnenie

dôležitej služobnej úlohy,

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

d)

ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru alebo iný obzvlášť závažný

následok.

(3)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 274

(1)

Kto z nedbanlivosti nevykoná rozkaz za okolností, že by tým mohol zmariť alebo podstatne

sťažiť splnenie služobnej úlohy, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak činom uvedeným v odseku 1 zmarí alebo podstatne sťaží splnenie dôležitej služobnej

úlohy,

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

c)

ak spôsobí takým činom ohrozenie bojovej pohotovosti útvaru

alebo iný obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 275

Sprotivenie a donútenie porušiť vojenskú povinnosť

(1)

Kto kladie odpor vojakovi, ktorý plní vojenské povinnosti, alebo ho donúti porušiť

vojenskú povinnosť, potresce sa odňatím slobody až na tri roky.

(2)

Odňatím slobody na dva roky až sedem rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 so skupinou osôb,

b)

ak spácha taký čin so zbraňou,

c)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví alebo iný obzvlášť závažný následok,

alebo

d)

ak spácha taký čin za bojovej situácie.

(3)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo

b)

ak spácha čin uvedený v odseku 2 písm. a) alebo c) za brannej pohotovosti štátu alebo

za bojovej situácie.

§ 276

Kto urazí

a)

nadriadeného alebo vyššieho,

b)

podriadeného alebo nižšieho, alebo

c)

vojaka rovnakej hodnosti, a to v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.

§ 277

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí

a)

nadriadeného alebo vyššieho, alebo

b)

podriadeného alebo nižšieho,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu,

b)

ak spácha taký čin proti vojenskej stráži,

c)

ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami, alebo

d)

ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.

§ 278

(1)

Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia urazí vojaka rovnakej hodnosti,

a to v čase, keď sám alebo urazený vykonáva službu, potresce sa odňatím slobody na

šesť mesiacov až dva roky.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 proti vojenskej stráži,

b)

ak spácha taký čin so zbraňou alebo najmenej s dvoma osobami, alebo

c)

ak spôsobí takým činom ublíženie na zdraví.

§ 279

Násilie voči nadriadenému

(1)

Kto použije násilie voči nadriadenému

a)

v úmysle pôsobiť na výkon jeho vojenských povinností, alebo

b)

pre výkon jeho vojenských povinností,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak sa pokúsi činom uvedeným v odseku 1 spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, alebo

b)

ak spôsobí takým činom ťažkú ujmu na zdraví.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

a)

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 smrť, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 280

(1)

Kto sa v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe alebo plneniu vojenských povinností poškodí

na zdraví, predstiera chorobu, falšuje listinu, opije sa alebo použije iný úskok,

alebo

kto odopiera konať vojenskú službu,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu alebo za bojovej situácie.

§ 281

Kto sa za bojovej situácie urobí z nedbanlivosti nespôsobilým vykonávať službu tým,

že sa opije, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

§ 282

Zbehnutie

(1)

Kto sa svojmocne vzďaľuje v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe, potresce sa odňatím

slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 za brannej pohotovosti štátu.

§ 283

Zbehnutie do cudziny

(1)

Kto sa svojmocne vzďaľuje do cudziny v úmysle vyhnúť sa vojenskej službe, potresce

sa odňatím slobody na jeden rok až sedem rokov alebo prepadnutím majetku.

(2)

Odňatím slobody na päť až desať rokov alebo prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako vojak z povolania,

b)

ak taký čin zorganizuje alebo

c)

ak spácha taký čin, hoci mu bolo osobitne uložené uchovávanie štátneho tajomstva.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti, prípadne popri týchto

trestoch aj prepadnutím majetku sa páchateľ potresce,

a)

ak sa za účelom spáchania alebo pri páchaní činu uvedeného v odseku 1 zmocní vzdušného

dopravného prostriedku alebo prostriedku bojovej techniky alebo ak neoprávnene použije

taký prostriedok, ktorý mu bol zverený, alebo

b)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

§ 284

Svojmocné odlúčenie

(1)

Kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako 24 hodín, potresce sa odňatím slobody

až na šesť mesiacov.

(2)

Kto sa svojmocne vzďaľuje sústavne alebo po čas dlhší ako šesť dní, alebo

kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako dva dni v čase plnenia obzvlášť dôležitých

úloh alebo obzvlášť dôležitých cvičení,

potresce sa odňatím slobody až na jeden rok.

(3)

Kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako štrnásť dní, alebo

kto sa svojmocne vzďaľuje po čas dlhší ako šesť dní v čase plnenia obzvlášť dôležitých

úloh alebo obzvlášť dôležitých cvičení,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až päť rokov.

§ 285

Porušovanie povinností strážnej služby

(1)

Kto v strážnej alebo inej obdobnej službe poruší, čo aj z nedbanlivosti, predpisy

alebo pravidlá tejto služby alebo osobitné nariadenia podľa nich vydané, potresce

sa odňatím slobody až na jeden rok.

(2)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce,

a)

ak spácha čin uvedený v odseku 1 pri výkone strážnej služby, ktorá má obzvlášť dôležitý

štátny alebo vojenský význam,

b)

ak spácha taký čin obzvlášť hrubým porušením svojej povinnosti,

c)

ak spôsobí takým činom škodlivý následok, k odvráteniu ktorého výkon strážnej alebo

inej obdobnej služby mal smerovať, alebo

d)

ak spácha taký čin za brannej pohotovosti štátu.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak úmyselne spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie a je tu niektorá z okolností

uvedených v odseku 2 písm. a) a c).

§ 286

Porušovanie povinností dozornej služby

(1)

Kto v dozornej alebo inej službe závažným spôsobom, čo aj z nedbanlivosti, poruší

predpisy alebo pravidlá tejto služby, potresce sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.

(2)

Odňatím slobody až na dva roky sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v

odseku 1 obzvlášť závažný následok, ktorému bol povinný zabrániť.

(3)

Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený

v odseku 1 za bojovej situácie.

§ 287

Porušovanie povinností služby pri obrane vzdušného priestoru

(1)

Kto poruší, čo aj z nedbanlivosti, pravidlá služby na rádiotechnických hláskach,

v pohotovostných jednotkách alebo iných zariadeniach určených na zaistenie bezpečnosti

vzdušného priestoru, potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom

uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.

(3)

Odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak čin uvedený v odseku 1 spácha za brannej pohotovosti štátu a spôsobí ním obzvlášť

závažný následok.

§ 288

Ohrozovanie politického a morálneho stavu jednotky

(1)

Kto popudzuje vojakov proti vojenskej službe alebo proti nadriadenému,

kto šíri malomyseľnosť, alebo kto ináč sústavne rozvracia kázeň,

potresce sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

(2)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spácha čin uvedený v odseku 1 za bojovej situácie.

§ 289

Zbabelosť pred nepriateľom

Kto sa za bojovej situácie zo zbabelosti alebo malomyseľnosti vzdá do zajatia, potresce

sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 290

Nesplnenie bojovej úlohy

(1)

Kto sa bez dovolenia vzdiali za bojovej situácie, potresce sa odňatím slobody na

tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

(2)

Kto sa za bojovej situácie vyhýba povinnosti splniť bojovú úlohu alebo odoprie použiť

zbraň, potresce sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 291

Opustenie bojových prostriedkov

(1)

Kto za bojovej situácie odhodí, opustí alebo urobí neupotrebiteľnou zbraň alebo iný

vojnový materiál, potresce sa odňatím slobody na dva roky až sedem rokov.

(2)

Odňatím slobody na päť až pätnásť rokov alebo trestom smrti sa páchateľ potresce,

ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 obzvlášť závažný následok.

§ 292

Vydanie bojových prostriedkov nepriateľovi

Veliteľ, ktorý bez toho, že by to bolo vyvolané bojovou situáciou, nepriateľovi vydá,

čo aj z nedbanlivosti, vojenské sily alebo ponechá mu opevnenia, bojovú techniku alebo

iné bojové prostriedky, potresce sa, ak nekonal v úmysle podporovať nepriateľa, odňatím

slobody na tri roky až pätnásť rokov alebo trestom smrti.

§ 293

Ublíženie parlamentárovi

Kto urazí parlamentára alebo člena jeho sprievodu, alebo

kto takú osobu neprávom zadrží,

potresce sa odňatím slobody až na dva roky.

§ 294

(1)

Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno kázensky vybaviť trestné činy nenastúpenia

služby v ozbrojených silách podľa

§ 270

, neposlúchnutia rozkazu podľa

§ 273 ods. 1

a

§ 274 ods. 1

, sprotivenia a donútenia porušiť vojenskú povinnosť podľa

§ 275 ods. 1

, urážky medzi vojakmi podľa

§ 276

,

§ 277 ods. 1

a

§ 278 ods. 1

, vyhýbania sa výkonu vojenskej služby podľa

§ 280 ods. 1

,

§ 281

, svojmocného odlúčenia podľa

§ 284 ods. 1 a 2

, porušovania povinností strážnej služby podľa

§ 285 ods. 1

, porušovania povinností dozornej služby podľa

§ 286 ods. 1

, porušovania povinností služby pri obrane vzdušného priestoru podľa

§ 287 ods. 1

a ohrozovania politického a morálneho stavu jednotky podľa

§ 288 ods. 1

.

(2)

Ak stupeň nebezpečnosti iného trestného činu pre spoločnosť, než ktoré sú uvedené

v odseku 1, je malý a možno dôvodne očakávať, že prostriedky kázenského vybavenia

postačia na dosiahnutie účelu sledovaného týmto zákonom, možno potrestanie páchateľa

prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.

§ 295

Svojmocne sa vzďaľuje, kto

a)

sa vzdiali bez dovolenia od svojho útvaru alebo z miesta služobného pridelenia,

b)

sa neprihlásil u svojho útvaru alebo v mieste služobného pridelenia, hoci tam bol

poslaný, alebo hoci uplynul čas jeho odôvodnenej neprítomnosti, najmä pri ustanovení,

preložení, služobnej ceste alebo dovolenke,

c)

bol odlúčený za bojových akcií od svojho útvaru a nepripojil sa po zániku príčiny

odlúčenia k svojmu alebo inému vojenskému útvaru, alebo

d)

sa neprihlásil u niektorého vojenského útvaru po návrate alebo po oslobodení z nepriateľského

zajatia.

§ 296

(1)

Trest právoplatne uložený pred účinnosťou tohto zákona za čin, ktorý nie je trestným

činom podľa tohto zákona, sa nevykoná; ustanovenie tohto zákona o súhrnom treste sa

v takom prípade nepoužije.

(2)

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na činy trestné podľa dekrétu prezidenta republiky

č. 16/1945 Zb.

o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a ich pomáhačov a o mimoriadnych ľudových

súdoch a podľa nariadenia Slovenskej národnej rady č. 33/1945 Zb. SNR o potrestaní

fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva

v znení predpisov ich meniacich a doplňujúcich.

§ 297

(1)

Ak ku dňu účinnosti tohto zákona nevykonaný trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok,

prípadne súčet takých trestov postupne uložených alebo ich zvyšok je viac ako pätnásť

rokov, súd tento trest, prípadne postupne uložené tresty skráti pomerne tak, aby nevykonaný

trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok bol ku dňu účinnosti tohto zákona pätnásť

rokov.

(2)

Ak ku dňu účinnosti tohto zákona je nevykonaný trest zákazu činnosti alebo jeho zvyšok

viac ako päť rokov, skráti súd tento trest alebo jeho zvyšok tak, aby ku dňu účinnosti

tohto zákona bol päť rokov.

(3)

Ak bol pred účinnosťou tohto zákona právoplatne uložený trest

a)

straty čestných práv občianskych alebo iný obdobný trest podľa zákona skôr účinného,

končí sa strata volebného práva a práva zastávať funkciu sudcu a sudcu z ľudu dňom

účinnosti tohto zákona,

b)

vylúčenia z vojska, považuje sa za neuložený,

c)

peňažný, nevykoná sa v prípade jeho nevymožiteľnosti náhradný trest odňatia slobody

alebo jeho zvyšok,

d)

zákazu pobytu, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná, prípadne jeho výkon dňom účinnosti

tohto zákona sa končí,

e)

uverejnenia rozsudku, po účinnosti tohto zákona sa nevykoná.

§ 298

Ustanovenia tohto zákona o podmienečnom prepustení a podmienečnom upustení od výkonu

zvyšku trestu zákazu činnosti sa použijú s výnimkou ustanovenia

§ 62

aj na tresty uložené pred účinnosťou tohto zákona.

§ 299

Horná hranica druhej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v

§ 1 ods. 2 zákona č. 165/1950 Zb.

na ochranu mieru sa znižuje na pätnásť rokov.

§ 300

Zrušujú sa

1.

trestný zákon

č. 86/1950 Zb.

,

2.

zákon č. 63/1956 Zb., ktorým sa mení a doplňuje trestný zákon

č. 86/1950 Zb.

,

3.

ustanovenia § 4 až 6 zákona č. 68/1957 Zb. o umelom prerušení tehotenstva.

§ 301

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.

Zákon

č. 120/1962 Zb.

nadobudol účinnosť 27. decembrom 1962.

Zákon

č. 53/1963 Zb.

nadobudol účinnosť 17. júlom 1963.

Zákon

č. 56/1965 Zb.

nadobudol účinnosť 1. augustom 1965.

Zákon

č. 81/1966 Zb.

nadobudol účinnosť 1. januárom 1967.

Zákon

č. 148/1969 Zb.

nadobudol účinnosť 1. januárom 1970.

Zákon

č. 45/1973 Zb.

nadobudol účinnosť 1. júlom 1973.