NARIADENIE VLÁDY 112/1985 Z. z. Československej socialistickej republiky

§ 1

Obsah a ciele štátneho riadenia cien

(1)

Štátne riadenie cien zabezpečuje zdokonaľovanie sústavy cien tak, aby ceny účinnejšie

pôsobili na uskutočňovanie hospodárskej a sociálnej politiky štátu tým, že

a)

plnia funkciu objektívneho hodnotového kritéria hospodárskej činnosti pri postupnom

presadzovaní kritérií medzinárodnej deľby práce,

b)

pôsobia na zvyšovanie hospodárnosti a efektívnosti výroby i obehu, investičnej výstavby

a zahraničnej výmeny, a to najmä na urýchľovanie vedecko-technického rozvoja, rozvíjanie

medzinárodnej spolupráce, predovšetkým socialistickej ekonomickej integrácie, na zvyšovanie

akosti a úžitkových vlastností výrobkov i efektívnu obmenu sortimentu,

c)

prispievajú na utváranie a udržiavanie dynamickej rovnováhy v národnom hospodárstve,

d)

plnia úlohy v plánovanom raste a skvalitňovaní životnej úrovne v súlade s vývojom

efektívnosti národného hospodárstva a opatreniami v mzdovej a sociálnej politike.

(2)

Štátne riadenie cien ďalej sprísnenou cenovou kontrolou čelí neodôvodnenému rastu

cien a skrytému zvyšovaniu cien nových výrobkov.

§ 2

Ceny a ostatné ekonomické nástroje

Na zabezpečenie účinného pôsobenia štátneho riadenia cien musia sa opatrenia v cenách

a v ostatných ekonomických nástrojoch vykonávať vo vzájomnom súlade. Opatrenia, ktoré

vyvolávajú potrebu zmien cien, dohodne príslušný ústredný orgán vopred podľa príslušnosti

s Federálnym cenovým úradom, Českým cenovým úradom alebo Slovenským cenovým úradom

(ďalej len „cenové úrady“). Opatrenia v riadení cien, ktoré menia podmienky, za ktorých

sa určili ostatné ekonomické nástroje, dohodne príslušný cenový úrad vopred s ústredným

orgánom, ktorému patrí určiť alebo navrhnúť tieto ekonomické nástroje alebo ich zmeny.

§ 3

Jednotnosť a platnosť cien

(1)

Ceny výrobkov vyrábaných v tuzemsku alebo dodávaných tuzemským odberateľom sú jednotné

na celom území Československej socialistickej republiky, ak nejde o prípady uvedené

v odsekoch 2 a 3.

(2)

Podľa rozhodnutí cenových úradov, ďalších ústredných orgánov a národných výborov

v rozsahu ich poverenia cenovou pôsobnosťou (ďalej len „cenové orgány“) ceny nemusia

byť jednotné medzi zhodnými výrobkami

a)

vyrábanými a dodávanými v tuzemsku a výrobkami z dovozu alebo dodávanými pre vývoz,

b)

vyrábanými socialistickými organizáciami a ich organizačnými jednotkami (ďalej len

„organizácie“) riadenými ústrednými orgánmi a výrobkami vyrábanými organizáciami,

ktoré sú v cenovej pôsobnosti národných výborov,

c)

vyrábanými organizáciami, prípadne občanmi v cenovej pôsobnosti jednotlivých národných

výborov,

d)

objemovo nevýznamnými, najmä výrobkami vedľajšej pomocnej a pridruženej výroby a

ďalej výrobkami spotrebúvanými prevažne vnútri organizácií, prípadne vnútri rezortu,

e)

ktorých ceny sa dojednávajú dohodou dodávateľa s odberateľom.

(3)

Podľa rozhodnutí cenových úradov a národných výborov ceny nemusia byť jednotné medzi

zhodnými výrobkami, pokiaľ slúžia na ovplyvnenie cenového zvýhodnenia a znevýhodnenia

alebo na vyjadrenie iných podmienok realizácie výrobkov.

(4)

Dodávatelia sú oprávnení požadovať len platné ceny, ktorými sa rozumejú ceny určené

príslušným orgánom alebo organizáciou, alebo dojednané dohodou dodávateľa s odberateľom

pre výrobky určené osobitným predpisom.

§ 4

Plánovanie vývoja cien a zmeny cien

(1)

Základným nástrojom riadenia vývoja cien záväzným pre všetky orgány a organizácie

je plán vývoja cien, ktorý je súčasťou sústavy národohospodárskych plánov.

(2)

Plán vývoja cien zabezpečuje uskutočňovanie štátnej cenovej politiky v plánovanom

období, najmä približovanie cien spoločensky potrebným nákladom vyplývajúcim z vnútorných

a vonkajších podmienok vývoja národného hospodárstva, podporuje efektívne zmeny štruktúry

výroby a spotreby a zabezpečuje súlad hodnotových a hmotných vzťahov.

(3)

Plán vývoja cien ustanovuje úlohy v zmenách úrovne a relácií cien odvetví, odborov,

ich častí, prípadne i dôležitých výrobkov a nositeľov týchto úloh. Uskutočňuje sa

zmenami cien príslušných výrobkov.

(4)

Plánovanie vývoja cien zahŕňa spracovanie a schválenie

a)

zásad a zameraní štátnej cenovej politiky,

b)

smerníc pre plány vývoja cien a úpravy cien,

c)

pokynov pre prípravu plánov vývoja cien,

d)

plánov vývoja cien a s tým súvisiacich opatrení.

(5)

Na zabezpečenie zásad štátnej cenovej politiky sa okrem plánovaných zmien cien uskutočňujú

a)

zmeny cien na základe rozhodnutia vlády Československej socialistickej republiky,

b)

operatívne a drobné zmeny cien cenovými orgánmi,

c)

zmeny cien jednotlivých výrobkov podľa osobitného predpisu

1

)

alebo podľa rozhodnutí cenových úradov, najmä za účelom vyjadrenia podmienok realizácie

výrobkov, znižovania cien technicky a morálne zastaranej produkcie a zmeny cien určených

v nesprávnej výške.

(6)

Ústredné orgány zabezpečujú a predkladajú príslušným cenovým orgánom podklady a návrhy

pre vypracovanie návrhu smerníc pre plán vývoja cien a úpravy cien, pre vypracovanie

návrhu plánu vývoja cien, pre operatívne a drobné zmeny cien a rozbory pôsobenia cien.

(7)

Spôsob premietnutia dôsledkov zmien cien do ukazovateľov štátnych plánov rozvoja

národného hospodárstva, štátnych rozpočtov a rozpočtov národných výborov, menového

plánu Československej socialistickej republiky a do rozpočtov stavieb ustanovujú príslušné

ústredné orgány tak, aby tieto zmeny cien účinne pôsobili na dodávateľov i odberateľov

na rast hospodárnosti a efektívnosti a na utváranie rovnovážneho stavu národného hospodárstva.

§ 5

Tvorba cien

(1)

Štátne riadenie tvorby cien nových výrobkov zahŕňa

a)

ustanovenie spôsobov tvorby cien, ktoré sú organizácie povinné používať na vypracovanie

návrhu ceny,

b)

určenie postupu pri prerokovaní návrhov cien, ktorý zabezpečí povinnú a aktívnu účasť

hlavných odberateľov v cenovom konaní,

c)

určenie cien nových výrobkov cenovými orgánmi alebo príslušnými organizáciami.

(2)

Úlohou tvorby cien je

a)

vychádzať z ustanovenej úrovne cien a pôsobiť na to, aby vzťah medzi cenami a úžitkovými

vlastnosťami bol pri nových výrobkoch národohospodársky priaznivejší než pri výrobkoch

dosiaľ vyrábaných,

b)

zvyšovať objektívnosť cien nových výrobkov pomocou uplatňovania náročných kritérií

medzinárodnej deľby práce, rozširovania parametrických a normatívnych spôsobov tvorby

cien, porovnávania nákladov nových výrobkov s nákladmi výrobkov vyrábaných organizáciami

dosahujúcimi aspoň priemerné výrobné náklady a ďalších metód, ktoré umožňujú posúdiť

úroveň a relácie cien nových výrobkov z hľadiska ich spoločenskej užitočnosti,

c)

podnecovať záujem výrobných organizácií, aby v rámci inovácií zlepšovali úžitkové

vlastnosti výrobkov, zvyšovali hospodárnosť a efektívnosť ich výroby a obehu, znevýhodňovať

výrobu a spotrebu výrobkov technicky i morálne zastaraných a výrobkov nedosahujúcich

určenú akosť alebo efektívnosť.

(3)

Dodávatelia môžu s odberateľmi dojednávať iba ceny výrobkov uvedených v osobitných

predpisoch a za podmienok v nich ustanovených.

§ 6

Registrácia cien

Cenové orgány môžu orgánom alebo organizáciám, ktoré poveria určením cien a uskutočňovaním

zmien cien, uložiť povinnosť predkladať im prerokovaný návrh ceny pred nadobudnutím

jej platnosti. Cenový orgán do tridsiatich dní po tom, čo dostane návrh ceny, vyjadrí

predkladateľovi súhlas s navrhovanou cenou pridelením registračného čísla alebo mu

uloží navrhnutú cenu upraviť.

§ 7

Vyhlasovanie cenových opatrení a rozhodnutí

(1)

Opatrenia a rozhodnutia cenových úradov sa vyhlasujú v Cenovom vestníku. Opatrenia

alebo rozhodnutia určené len pre niektoré orgány a organizácie sa v Cenovom vestníku

spravidla nevyhlasujú.

(2)

Ostatné orgány a organizácie, ktoré určujú ceny a cenové limity, sú povinné pre opakovane

dodávané výrobky bez meškania zaslať cenové rozhodnutia (výmery) dodávateľom a stálym

odberateľom daných výrobkov známym v čase vydania týchto rozhodnutí a ďalej národným

výborom a ústredným orgánom, ktoré si ich vyžiadajú.

(3)

Orgány a organizácie určené v osobitnom predpise

2

)

sú povinné vydávať cenníky opakovane dodávaných výrobkov, prehľady veľkoobchodných

cien reprezentantov neštandardných výrobkov, prehľady cenových limitov, ako aj dodatky

k nim tak, aby sa zabezpečila priebežná a včasná informovanosť odberateľov i dodávateľov

o cenách nových výrobkov aj o zmenách cien.

§ 8

Označovanie výrobkov maloobchodnými cenami

Výrobky dodávané za maloobchodné ceny sa musia označiť platnou maloobchodnou cenou

tak, aby pri ich nákupe bola zreteľne viditeľná, a to na výrobku alebo na jeho obale,

pokiaľ príslušný cenový úrad neustanoví iný spôsob označenia cenou.

§ 9

Cenová kontrola

(1)

Cenovou kontrolou sa zisťuje dodržiavanie cenových predpisov, cenových rozhodnutí

a predpisov, ktoré súvisia s plánovaním, tvorbou a uplatnením cien, a overuje sa účinnosť

cien, cenových opatrení a vnútorných cenových kontrol. Výsledky cenových kontrol sa

využívajú pre zdokonaľovanie riadenia cien a pre opatrenia na nápravu zistených nedostatkov.

(2)

Cenovú kontrolu vykonávajú kontrolné orgány oprávnené na to podľa osobitných predpisov.

3

)

Vedúci pracovníci, odborné útvary a kontrolné útvary orgánov a organizácií plánujú

a vykonávajú cenovú kontrolu ako súčasť riadenia. Spravujú sa pritom osobitnými predpismi

pre kontrolnú činnosť.

4

)

(3)

Organizácie sú povinné vykonávať odberateľskú kontrolu dodržiavania platných cien

i podstatných kvalitatívnych a dodacích podmienok, za ktorých sú ceny určené, s výnimkou

menej významných dodávok pre výrobnú a vlastnú konečnú spotrebu organizácie ustanovených

osobitným predpisom.

5

)

Pri výrobkoch dodávaných pre tuzemskú investičnú výstavbu je povinný vykonať odberateľskú

kontrolu cien len prvý odberateľ a investor.

§ 10

Spoločné ustanovenia

(1)

Ustanovenia tejto časti platia pre organizácie uvedené v

§ 9 ods. 1 zákona č. 161/1982 Zb.

Podmienky a spôsob vykonávania jednotlivých dodatkových odvodov ústrednými orgánmi

republík a národnými výbormi a nimi riadenými rozpočtovými a príspevkovými organizáciami

sú upravené osobitnými predpismi.

6

)

(2)

Dodatkové odvody prostriedkov získaných porušením cenových predpisov

7

)

(ďalej len „neoprávnene získané prostriedky“) slúžia na odčerpanie prostriedkov,

ktoré podľa cenových predpisov organizácii nepatria, a na presadzovanie cenovej disciplíny

v organizáciách.

(3)

Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov na základe cenového znevýhodnenia alebo

v dôsledku cenových opatrení

8

)

sa používajú v prípadoch, keď je táto forma ekonomicky a administratívne vhodnejšia

ako zníženie alebo zvýšenie cien.

(4)

Dodatkové odvody organizácie odvádzajú do toho istého rozpočtu ako odvod zo zisku,

odvod voľného zostatku zisku, odvod dôchodkovej dane, príspevku na sociálne zabezpečenie

a daň zo zisku podľa zákona o poľnohospodárskej dani.

9

)

Rozpočtové a príspevkové organizácie riadené federálnymi ústrednými orgánmi odvádzajú

dodatkové odvody do štátneho rozpočtu československej federácie.

(5)

Na ukladanie dodatkových odvodov upravených týmto nariadením sa nevzťahuje správny

poriadok a predpisy o konaní vo veciach daní a poplatkov.

10

)

(6)

Dodatkový odvod neoprávnene získaných prostriedkov je splatný do pätnástich dní odo

dňa doručenia rozhodnutia o jeho uložení. Ak sa tento odvod vykonáva bez rozhodnutia

príslušného orgánu, je splatný do pätnástich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom sa

neoprávnene získané prostriedky zistili. V ostatných prípadoch je dodatkový odvod

splatný najneskôr tretí deň pred koncom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia,

za ktoré sa má odviesť. Organizácia je povinná predložiť v lehote splatnosti dodatkového

odvodu príslušnému finančnému orgánu výpočet dodatkového odvodu, pokiaľ nie je výška

odvodu určená v rozhodnutí o jeho uložení.

(7)

Rozhodnutie o uložení dodatkového odvodu je konečné.

(8)

Pre správu dodatkových odvodov platia ustanovenia osobitných predpisov.

11

)

§ 11

Neoprávnene získané prostriedky

(1)

Za neoprávnene získané prostriedky sa považujú prostriedky, ktoré organizácia získala

tým, že

a)

dodala výrobok za vyššiu cenu,

1.

ktorá nebola správne utvorená pre nový výrobok alebo pri uskutočňovaní zmeny ceny

výrobku,

2.

ktorá bola pri predaji nesprávne použitá,

3.

pretože sa nedodržali podstatné kvalitatívne alebo dodacie podmienky uvedené v rozhodnutí

o cene alebo dohodnuté pri dojednaní ceny,

b)

nakúpila výrobok za nesprávne nižšiu cenu, ktorú sama určila alebo ktorá bola určená,

dojednaná alebo uplatnená podľa jej návrhu, prípadne ohodnotenia, alebo nakúpila výrobok

za nesprávne nižšiu cenu, ale pri jeho predaji alebo pri kalkulácii ceny svojho nového

výrobku použila platnú vyššiu cenu,

c)

nevykonala dodatkový odvod podľa

§ 13

,

d)

čerpala investičné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu národného výboru

na úhradu nesprávne vyššej ceny podľa písmena a),

e)

dodala výrobok, pre ktorý nebola cena určená alebo dojednaná príslušným orgánom alebo

organizáciou, alebo jeho cenu neurčila (nedojednala) v predpísanej forme,

12

)

f)

nevymedzila pri určení (dojednávaní) cien podstatné kvalitatívne alebo dodacie podmienky

výrobku,

g)

neurčila predbežnú cenu služby alebo opravy podľa osobitného predpisu,

13

)

h)

cenu navrhla, určila alebo dojednala a nemá v čase ustanovenom osobitnými predpismi

predpísané doklady potrebné pre overenie správnosti ceny nového výrobku alebo zmeny

platnej ceny,

ch)

nesplnila povinnosť predložiť návrh limitu veľkoobchodnej, maloobchodnej alebo kúpnej

ceny pre výrobok, ktorý je výsledkom riešenia úlohy plánu rozvoja vedy a techniky

alebo plánu štandardizácie, pokiaľ cenové predpisy túto povinnosť ukladajú.

(2)

Pokiaľ organizácia cenu nenavrhla ani neurčila (nedojednala), získa neoprávnene prostriedky

podľa odseku 1 písm. a) bod 1 a 2 len vtedy, ak

a)

použila vyššiu cenu, než je cena uvedená v cenníku, jeho dodatku alebo v Cenovom

vestníku,

b)

použila nesprávnu veľkoobchodnú cenu, pričom bola účastníkom cenového konania a v

návrhu veľkoobchodnej ceny sa kalkulovala nesprávne vyššia sadzba pri tvorbe cien

než sadzba uvedená vo vyhláške o cenách alebo v pravidlách pre tvorbu cien stavebných

a montážnych prác,

c)

obchodná alebo odbytová alebo zásobovacia organizácia použila nesprávnu maloobchodnú

cenu, pričom bola účastníkom cenového konania a v návrhu maloobchodnej ceny bola uvedená

nesprávne vyššia niektorá zložka maloobchodných cien pripočítavaná k veľkoobchodnej

cene, prípadne ku kúpnej cene.

(3)

Neoprávnene získané prostriedky sa určia ako

a)

rozdiel medzi nesprávnou cenou a cenou zodpovedajúcou cenovým predpisom v prípadoch

podľa odseku 1 písm. a) a b); ak ide o obchodné ceny alebo veľkoobchodné ceny s daňou

z obratu, prípadne o ceny s daňou z obratu rovnaké pre organizácie i občanov, určia

sa z veľkoobchodných cien,

b)

suma nevykonaného dodatkového odvodu v prípadoch podľa odseku 1 písm. c),

c)

podiel zo sumy presahujúcej cenu podľa cenových predpisov zodpovedajúci účasti štátneho

rozpočtu alebo rozpočtu národného výboru na financovaní príslušnej investície v prípadoch

podľa odseku 1 písm. d),

d)

3 % z vyúčtovanej ceny výrobku v prípadoch podľa odseku 1 písm. e) až h), najviac

však 1 mil. Kčs spolu za organizáciu v jednom kalendárnom roku,

e)

3 % z ceny príslušnej úlohy plánu rozvoja vedy a techniky alebo plánu štandardizácie

v prípadoch podľa odseku 1 písm. ch).

(4)

Neoprávnene získané prostriedky podľa odseku 3 sa vyčíslia za obdobie 3 rokov pred

prvým dňom mesiaca, v ktorom boli zistené, a ďalej za čas po tomto dátume až do uloženia

dodatkového odvodu; pritom sa neprihliada na dátum uskutočnenia zmeny nesprávnej ceny.

Za neoprávnene získané prostriedky sa nepovažujú prostriedky získané uplatnením dočasnej

ceny, pokiaľ sa vyrovná podľa osobitných predpisov.

14

)

(5)

Neoprávnene získané prostriedky sa vyčíslia vyčerpávajúcim spôsobom, a pokiaľ ho

nemožno použiť, uplatní sa výberový spôsob;

15

)

výberový spôsob určí kontrolný orgán a v prípade vlastného zistenia organizácie,

jej nadriadený orgán. Pokiaľ nemožno uplatniť uvedené spôsoby, postupuje sa podľa

ustanovenia

§ 12 ods. 3

.

(6)

Ak organizácia pri tom istom výrobku získa prostriedky podľa odseku 1 písm. a) alebo

b) a súbežne podľa odseku 1 písm. e) až h), odvedie organizácia neoprávnene získané

prostriedky podľa toho ustanovenia cenového predpisu, ktorého porušením získala vyššiu

sumu.

§ 12

Dodatkový odvod neoprávnene získaných prostriedkov

(1)

Predmetom dodatkového odvodu sú neoprávnene získané prostriedky podľa

§ 11

po odpočítaní prostriedkov, ktoré

a)

boli vrátené alebo budú podľa osobitných predpisov

16

)

vrátené organizáciám a občanom bez meškania, najneskôr však do dvoch mesiacov odo

dňa kontrolného zistenia,

b)

pre porušenie aj iného právneho predpisu boli odvedené do príslušného rozpočtu,

17

)

c)

boli vydané alebo ktoré budú podľa osobitných predpisov vydané štátu ako neoprávnený

majetkový prospech,

18

)

d)

boli ako cenové rozdiely zúčtované s rizikovým fondom a odvedené na osobitný účet

štátneho rozpočtu v rámci ustanovených odvodov cenových rozdielov alebo boli odvedené

spolu s daňou z obratu.

(2)

Pri dodávkach pre investičnú výstavbu podliehajú dodatkovému odvodu neoprávnene získané

prostriedky na základe faktúry alebo splátkových listov. Od dodatkového odvodu sa

odpočítajú sumy získané v trojročnom období, ktoré boli alebo budú odberateľovi vrátené

odpočtom v bezprostredne nasledujúcej splátke alebo faktúre.

(3)

Ak úhrn neoprávnene získaných prostriedkov nemožno zistiť vyčerpávajúcim ani výberovým

spôsobom,

15

)

tvorí dodatkový odvod desaťnásobok neoprávnene získaných prostriedkov preukázaných

pri kontrole. Od desaťnásobku sa neodpočítajú prostriedky vrátené organizáciám a občanom.

(4)

Ak organizácia získa neoprávnene prostriedky podľa

§ 11 ods. 1

podľa vlastného zistenia alebo podľa zistenia jej nadriadeného generálneho (odborového)

riaditeľstva, priamo nadriadeného družstevného alebo spoločenského orgánu, odvedie

dodatkový odvod do príslušného rozpočtu bez osobitného rozhodnutia.

(5)

Ak iný orgán než orgán uvedený v odseku 4 zistí, že organizácia získala neoprávnene

prostriedky, dodatkový odvod sa zvyšuje o 50 % úhrnu neoprávnene získaných prostriedkov

podľa

§ 11

. Ak obchodná, odbytová alebo zásobovacia organizácia porušila pri predaji za maloobchodnú

cenu cenové predpisy spôsobom uvedeným v

§ 11 ods. 1 písm. a)

, vypočíta sa zvýšenie dodatkového odvodu zo sumy, o ktorú sa nesprávne zvýšila obchodná

zrážka alebo odbytová prirážka (zrážka). Zvýšenie dodatkového odvodu sa neuplatňuje

v prípadoch uvedených v odseku 3 a v

§ 11 ods. 1 písm. d) až ch)

.

(6)

Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia ukladá kontrolný orgán, ktorý porušenie cenových

predpisov zistil. Ak na to podľa osobitných predpisov nemá oprávnenie alebo oprávnenie

má a dodatkový odvod neuloží, uloží ho cenový úrad republiky príslušný podľa sídla

organizácie, ktorej sa má dodatkový odvod uložiť.

(7)

Dodatkový odvod včítane jeho zvýšenia sa ukladá kontrolovanej organizácii. Ak cenové

predpisy porušilo generálne riaditeľstvo trustu, koncern alebo odborový podnik, ukladá

sa dodatkový odvod tej organizácii, ktorá získala neoprávnene prostriedky, a zvýšenie

dodatkového odvodu sa ukladá uvedenému orgánu hospodárskeho riadenia.

(8)

Generálnemu riaditeľstvu trustu, koncernu alebo odborovému podniku sa uloží dodatkový

odvod, pokiaľ postupovali spôsobom uvedeným v

§ 11 ods. 1 písm. d) až ch)

.

(9)

Vykonaním dodatkového odvodu do príslušného rozpočtu nie sú dotknuté nároky organizácií

a občanov, na úkor ktorých sa prostriedky neoprávnene získali.

(10)

Spôsob premietania neoprávnene získaných prostriedkov podľa

§ 11 ods. 1 písm. a)

do plnenia ukazovateľov plánov, do vzťahov k štátnym rozpočtom a rozpočtom národných

výborov a do rozpočtov stavieb určujú príslušné ústredné orgány tak, aby pôsobili

rovnako, ako keby k porušeniu cenových predpisov nedošlo.

§ 13

Dodatkové odvody na odčerpanie prostriedkov na základe cenového znevýhodnenia alebo

v dôsledku cenových opatrení

(1)

Príslušný cenový orgán

19

)

môže namiesto cenového znevýhodnenia výrobkov technicky a morálne zastaraných a výrobkov

nedosahujúcich určenú akosť alebo efektívnosť vykonávaného podľa osobitného predpisu

20

)

alebo podľa rozhodnutí cenových úradov uložiť organizácii dodatkový odvod, a to najviac

30 % z ceny príslušného výrobku. Dodatkový odvod sa vypočíta z množstva výrobkov skutočne

dodaných od dátumu cenového znevýhodnenia, najmenej však z množstva, ktoré sa má po

dobu cenového znevýhodnenia dodať podľa plánu odbytu a ak nie je tento plán v potrebnom

členení zostavovaný, z množstva podľa zmlúv o dodávkach.

(2)

Dodatkový odvod až 30 % zo základnej ceny finálneho výrobku môže príslušný cenový

úrad uložiť aj výrobnej organizácii alebo organizácii poverenej vykonávaním zahraničného

obchodu, ktorá na dodávaný finálny výrobok nezabezpečuje nevyhnutne potrebné množstvo

náhradných dielcov. Dodatkový odvod sa vypočíta najviac z množstva finálnych výrobkov

dodávaných v predchádzajúcom roku, prípadne vo dvoch rokoch, keď boli dodávané, ak

ide o výrobky, ktoré sa prestali vyrábať alebo dovážať.

(3)

Príslušný cenový orgán môže uložiť dodatkový odvod tých prostriedkov, ktoré organizácia

získala ako dôsledok cenových opatrení, najmä v prípadoch zníženia cien nakupovaných

surovín, materiálov a výrobkov alebo povolenej odchýlky od podstatných kvalitatívnych

alebo dodacích podmienok dodávaného výrobku, na uplatnenie cien rozdielnych pre dodávateľov

a odberateľov a v ďalších prípadoch, keď organizácia získa prostriedky bez vlastnej

zásluhy.

(4)

Dodatkový odvod podľa odseku 1 sa neukladá za dovážané výrobky a za objem výrobkov

dodaných na vývoz.

(5)

Spôsob riešenia dôsledkov uplatnenia dodatkových odvodov v ukazovateľoch štátnych

a hospodárskych plánov, v štátnych rozpočtoch a v rozpočtoch národných výborov a v

sústave hmotnej zainteresovanosti organizácií určujú príslušné orgány tak, aby pôsobili

na organizáciu rovnako ako zníženie, prípadne zvýšenie cien.

§ 14

Úľavy z dodatkových odvodov

Federálny cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi federácie a Český cenový úrad

alebo Slovenský cenový úrad pre organizácie riadené orgánmi republík môžu so súhlasom

príslušného ministerstva financií na zamedzenie tvrdosti a nezrovnalostí, prípadne

ak to vyžadujú spoločenské záujmy, povoliť úľavu z dodatkových odvodov. Socialistické

organizácie a ich organizačné jednotky predkladajú žiadosť o úľavu prostredníctvom

nadriadeného ústredného orgánu. Organizácie riadené národnými výbormi robia tak prostredníctvom

príslušného krajského národného výboru, prípadne prostredníctvom Národného výboru

hlavného mesta Prahy alebo Národného výboru hlavného mesta Slovenskej socialistickej

republiky Bratislavy. Žiadosť musí obsahovať aj rozbor finančnej situácie organizácie.

§ 15

Prechodné ustanovenia

Neoprávnene získané prostriedky zistené z cenových kontrol začatých do 31. decembra

1985 sa posudzujú a vyrovnajú podľa predpisov platných do tohto dátumu.

§ 16

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

1.

nariadenie vlády ČSSR

č. 136/1973 Zb.

o štátnom riadení v oblasti cien v znení nariadenia vlády ČSSR č. 72/1978 Zb. a č.

158/1980 Zb.,

2.

úprava Federálneho ministerstva financií č. VI/1-127/79, Ministerstva financií Českej

socialistickej republiky č. 154/671/79 a Ministerstva financií Slovenskej socialistickej

republiky č. 81/174/79 o oprávnení Federálneho cenového úradu, Českého cenového úradu

a Slovenského cenového úradu na povoľovanie úľav z dodatkových odvodov za porušenie

cenových predpisov, registrovaná v čiastke 7/1979 Zb.

§ 17

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1986.