VYHLÁŠKA 112/1975 Z. z. ktorou sa upravujú niektoré podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku

§ 1

Hrubý zárobok

(1)

Do hrubého zárobku sa okrem druhov miezd uvedených v

§ 31 ods. 2

a

5 nariadenia vlády ČSSR č. 54/1975 Zb.

, ktorým sa vykonáva

Zákonník práce

, (ďalej len „nariadenie vlády“) nezahŕňajú tieto príjmy pracovníka

a)

náhrady mzdy poskytované pracovníkom podľa pracovnoprávnych predpisov,

b)

dávky nemocenského poistenia alebo iné obdobné plnenia, včítane materského príspevku,

1

)

c)

odmeny vyplácané podľa predpisov o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a

priemyselných vzoroch;

2

)

zahŕňajú sa však odmeny za rozpracovanie, skúšanie alebo zavádzanie objavu, vynálezu,

zlepšovacieho návrhu alebo priemyselného vzoru, ako aj odmeny za upozornenie na možnosť

využitia vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu už využitého v inej organizácii,

3

)

d)

náhrada za stratu na zárobku, prípadne na dôchodku, náhrada za bolesť, za sťaženie

spoločenského uplatnenia a za vecnú škodu poskytované pracovníkovi pri pracovných

úrazoch a chorobách z povolania,

4

)

e)

mzdové vyrovnanie a odstupné poskytované pracovníkom uvoľneným a prevedeným pri vykonávaní

racionalizačných a organizačných opatrení a pri uvoľňovaní a prevádzaní pracovníkov

v baníctve,

5

)

f)

príspevky a náhrady, ktoré sa poskytujú pracovníkom získaným náborom, s výnimkou

príspevku na zapracovanie,

6

)

g)

náhrady cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,

7

)

h)

náhrady poskytované pracovníkom za používanie vlastných osobných vozidiel pri vonkajších

výkonoch,

8

)

ch)

náhrady poskytované pracovníkom za používanie služobného osobného automobilu pri

vonkajších výkonoch,

9

)

i)

vernostný prídavok baníkov a jeho náhrada,

10

)

j)

náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon

práce,

11

)

k)

študijný príspevok,

12

)

l)

finančná náhrada za neodobrané naturálne požitky,

13

)

m)

odmeny pri významných pracovných a životných výročiach.

14

)

(2)

Do hrubého zárobku nevidomých pracovníkov

15

)

sa nezahŕňajú príjmy uvedené v odseku 1 a druhy miezd uvedené v

§ 31 ods. 2 písm. a) až d)

a

ods. 5 nariadenia vlády

.

(3)

Odmenami členov záchranných zborov uvedených v

§ 31 ods. 3 písm. b) nariadenia vlády

sa rozumejú len odmeny za činnosť pri záchrannom zásahu.

16

)

§ 2

Odpracované dni

(1)

Na posúdenie, či sa predlžuje rozhodujúce obdobie

17

)

a na posúdenie, či sa použije pravdepodobný zárobok,

18

)

sa považuje za odpracovaný deň, v ktorom pracovník

a)

vykonával prácu podľa rozvrhu smien,

19

)

b)

vyberal si náhradné voľno,

20

)

c)

mal neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

Pritom sa neprihliada na kalendárne mesiace, ktoré sa do rozhodujúceho obdobia nezapočítavajú.

21

)

(2)

Priemerný zárobok u pracovníka, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne na

jednotlivé týždne alebo ktorý ho má rozvrhnutý na menej ako päť dní v týždni,

22

)

sa zisťuje po odpracovaní 70 dní; do tých čias sa miesto priemerného zárobku používa

pravdepodobný zárobok.

§ 3

Priemerný zárobok sa zisťuje podľa spôsobu evidencie pracovného času a stavu výpočtovej

techniky v organizácii ako priemerný hodinový zárobok, prípadne ako priemerný denný

zárobok, pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.

§ 4

Priemerný hodinový (denný) zárobok pracovníka, včítane mzdy za prácu nad čas, sa zisťuje

a)

u pracovníkov odmeňovaných hodinovou mzdou tak, že sa hrubý zárobok delí počtom pracovných

hodín (dní) pripadajúcich podľa rozvrhu určeného týždňového pracovného času pracovníka

na rozhodujúce obdobie; tento počet sa znižuje o hodiny (dni) ospravedlnenej neprítomnosti

v práci a zameškanej pre väzbu,

b)

u pracovníkov odmeňovaných mesačnou mzdou tak, že sa k pomernej časti mesačnej základnej

mzdy pripadajúcej na jednu hodinu (deň) pripočíta priemer ostatných zložiek mzdy zistený

podľa ustanovenia písmena a); pri zisťovaní pomernej časti mesačnej základnej mzdy

sa vychádza z mesačnej základnej mzdy vo výške, ktorá by pracovníkovi patrila v mesiaci,

v ktorom sa mu poskytuje náhrada mzdy, keby pracoval po celý mesiac. Ak zameškal pracovník

neospravedlnene prácu v rozhodujúcom období, postupuje sa ako u pracovníkov odmeňovaných

hodinovou mzdou [písmeno a)],

c)

ak stav evidencie pracovného času neumožňuje zistiť priemerný hodinový zárobok, včítane

mzdy za prácu nad čas, podľa ustanovení predchádzajúcich odsekov, môže sa hodinový

priemerný zárobok zistiť tak, že sa priemerný denný zárobok, včítane mzdy za prácu

nad čas, (priemer ostatných zložiek mzdy) delí priemerným počtom pracovných hodín

pripadajúcich podľa rozvrhu určeného týždňového pracovného času pracovníka na jeden

pracovný deň.

§ 5

Pri výpočte náhrady mzdy pri prekážke v práci kratšej ako jedna smena sa u pracovníkov

odmeňovaných hodinovou mzdou zisťuje priemerný hodinový zárobok bez mzdy za prácu

nad čas.

23

)

Pritom sa postupuje tak, že sa hrubý zárobok zníži o mzdu za prácu nad čas, včítane

príplatku za ňu, a delí sa počtom pracovných hodín pripadajúcich podľa rozvrhu určeného

týždenného pracovného času na rozhodujúce obdobie zníženým o hodiny ospravedlnenej

neprítomnosti v práci a zameškané pre väzbu. Ak výkony dosiahnuté v čase práce nad

čas nemožno zistiť oddelene od výkonov dosiahnutých v určenom pracovnom čase, zisťuje

sa priemerný hodinový zárobok bez mzdy za prácu nad čas tak, že sa hrubý zárobok znížený

o príplatok za prácu nad čas delí počtom hodín odpracovaných v rozhodujúcom období

zvýšeným o hodiny neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

§ 6

(1)

Ak sa pracovníkovi v rozhodujúcom období zúčtovala k výplate ročná prémia alebo ročná

odmena (ich časť), pokiaľ sa zahŕňa do hrubého zárobku a patrí za kalendárny rok bezprostredne

predchádzajúci roku, v ktorom bola zúčtovaná k výplate, zistí sa jej priemer (priemer

jej časti) oddelene tak, že sa delí počtom hodín (dní) odpracovaných v kalendárnom

roku, za ktorý patrí. Tento priemer sa pripočíta k priemeru zistenému podľa predchádzajúcich

ustanovení; pritom sa u pracovníkov odmeňovaných hodinovou mzdou hrubý zárobok zníži

o tieto ročné prémie alebo ročné odmeny (ich časti), u pracovníkov odmeňovaných mesačnou

mzdou sa o tieto ročné prémie alebo ročné odmeny (ich časti) znížia ostatné zložky

mzdy uvedené v

§ 4 písm. b)

.

(2)

Ak sa v rozhodujúcom období predĺženom podľa

§ 32 ods. 3 nar. vlády

zúčtovali dve také ročné prémie alebo ročné odmeny (ich časti), postupuje sa obdobne

podľa odseku 1 s tým rozdielom, že sa obidve ročné prémie alebo ročné odmeny (ich

časti) sčítajú a delia sa počtom odpracovaných hodín (dní) v kalendárnych rokoch,

za ktoré patria.

§ 7

Počet pracovných hodín (dní), ktorými sa delí podľa predchádzajúcich ustanovení hrubý

zárobok, prípadne ostatné zložky mzdy uvedené v

§ 4 písm. b)

, prípadne ročná prémia alebo ročná odmena uvedené v

§ 6

, sa neznižuje o hodiny (dni)

a)

náhradného voľna,

b)

neospravedlnenej neprítomnosti v práci,

c)

sviatkov, keď pracovník nepracuje preto, že je sviatok, ak sa mu zaň mesačná mzda

nekráti.

24

)

§ 8

(1)

Priemerný mesačný zárobok na účely náhrady škody sa zisťuje u pracovníkov odmeňovaných

hodinovou mzdou vynásobením priemerného hodinového (denného) zárobku, včítane prípadnej

mzdy za prácu nad čas, a príplatku za ňu priemerným počtom pracovných hodín (dní)

pripadajúcich na jeden mesiac z celkového počtu pracovných hodín (dní) v roku. U pracovníkov

odmeňovaných mesačnou mzdou sa k mesačnej základnej mzde pripočíta priemer ostatných

zložiek mzdy pripadajúcich na jeden mesiac a určený podľa predchádzajúcej vety.

(2)

Priemerný mesačný čistý zárobok sa zisťuje z hrubého priemerného mesačného zárobku

odpočítaním dane zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mesiaci, v ktorom

vznikol nárok na náhradu.

§ 9

Na účely náhrady mzdy za dovolenku na zotavenie pracovníkov v doprave a spojoch,

25

)

ktorí čerpajú dovolenku v kalendárnych dňoch, sa priemerný zárobok pripadajúci na

jeden kalendárny deň zisťuje z počtu kalendárnych dní v rozhodujúcom období zníženého

o dni ospravedlnenej neprítomnosti v práci a o dni zameškané väzbou, Dni, ktoré sa

takto odpočítavajú, sa uvádzajú v kalendárnych dňoch bez ohľadu na to, za koľko dní

sa poskytla náhrada mzdy; pritom sa postupuje obdobne, ako je uvedené v

§ 7

.

§ 10

Rozhodujúce obdobie

Rovnako ako pri vzniku pracovného pomeru sa posudzuje rozhodujúce obdobie, ak u pracovníka

došlo

a)

k zmene spôsobu odmeňovania pri prechode na zmiešanú alebo podielovú mzdu z inej

mzdovej formy a naopak alebo

b)

k prevedeniu na inú prácu v súvislosti s uložením trestu nápravného opatrenia alebo

pri návrate z nej po skončení tohto trestu

26

)

alebo

c)

k prevedeniu na inú prácu v súvislosti s uložením trestu zákazu činnosti alebo pri

návrate z nej po skončení tohto trestu.

27

)

§ 11

Trvalá zmena základnej mzdy

(1)

Za trvalú zmenu základnej mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku považuje

zmena základnej mzdy

a)

v rámci určeného rozpätia príslušnej mzdovej tarify,

b)

pri zmene tarifnej triedy (funkcie) a u robotníkov pri zmene osobnej (kvalifikačnej)

triedy,

c)

v súvislosti so zmenou tarifnej stupnice, s výnimkou prípadov, kde dochádza k zmene

v súvislosti s prechodom na iný pracovný čas,

28

)

d)

pri zmene percenta podielu z dosiahnutej tržby u pracovníkov odmeňovaných podielovou

mzdou, ak dôjde k nej pre zmenu osobnej (kvalifikačnej) triedy pracovníka alebo pre

zmenu triedy práce, ktorú vykonáva.

(2)

Za trvalú zmenu základnej mzdy sa tiež považuje

a)

priznanie, zmena a odňatie osobného platu,

b)

zmena základnej mzdy v prípadoch uvedených v

§ 37 ods. 1 písm. a), b), c)

a

e) Zákonníka práce

.

(3)

Ako pri trvalej zmene základnej mzdy sa postupuje pri zmene dohodnutej dĺžky týždňového

pracovného času s tým, že výška ostatných zložiek mzdy zúčtovaných v rozhodujúcom

období sa upraví podľa pomeru dĺžky nového a skoršieho pracovného času; toto ustanovenie

neplatí pri zmenách dĺžky týždňového pracovného času podľa

bodu 1 vyhlášky č. 63/1968 Zb.

(4)

Za trvalú zmenu základnej mzdy sa nepovažuje,

a)

ak je pracovník dočasne odmeňovaný priemerným zárobkom,

29

)

b)

prevedenie pracovníka na inú prácu, ak sa mu k novej mzde poskytuje doplatok do priemerného

zárobku,

30

)

c)

prechod z úkolovej mzdy na časovú a naopak a

d)

zmena triedy vykonávanej práce u robotníkov.

§ 12

Priemerný zárobok učňov

Pri zisťovaní priemerného zárobku učňov platí úprava pre pracovníkov v pracovnom pomere

s týmito odchýlkami

a)

priemerný zárobok učňov v prípravnom období sa určí vo výške pomernej časti mesačnej

odmeny priznanej učňovi, ktorá sa posudzuje ako základná mzda;

b)

dňom prechodu učňa z prípravného obdobia do obdobia odborného rozvoja sa začína nové

rozhodujúce obdobie ako pri vzniku pracovného pomeru;

31

)

c)

zmena percentnej sadzby zárobku,

32

)

prípadne zmena mesačnej odmeny v rámci rozpätia určená učňovi pri práci v časovej

mzde alebo úkolovej mzde v období odborného rozvoja, sa neposudzuje ako trvalá zmena

základnej mzdy;

d)

pri zisťovaní priemerného zárobku v období odborného rozvoja sa neprihliada na počet

dní, v ktorých sa učeň v rozhodujúcom období zúčastňoval na vyučovaní.

§ 13

Dohody o pracovnej činnosti

Priemerný zárobok pracovníkov činných podľa dohody o pracovnej činnosti sa na účely

náhrady škody

33

)

a v ostatných prípadoch dojednaných v dohode zisťuje obdobne ako priemerný zárobok

u pracovníkov v pracovnom pomere; ak sa pracovná činnosť vykonáva nepravidelne, vychádza

sa pri výpočte priemerného zárobku z počtu kalendárnych dní v rozhodujúcom období.

§ 14

Zrušujú sa

a)

úprava Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí z 28. decembra 1972 č. F

V/1-9999/72-9211 (1858), ktorou sa ustanovuje odchylný spôsob výpočtu priemerného

zárobku pre pracovníkov organizácií, v ktorých sa uplatňuje racionalizácia mzdových

sústav (reg. v čiastke 1/1973 Zb.),

b)

výklad Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej socialistickej republiky a Českej

správy nemocenského poistenia o výpočte priemerného zárobku u školských pracovníkov

(Vestník MŠK, zošit 8 z 20. augusta 1970, ročník 1970, č. 19 384/70-V/4),

c)

odchýlky pri výpočte priemerného zárobku u niektorých pracovníkov v odbore školstva

a zdravotníctva č. F V/1-1751/71-9223 z 31. 12. 1971 (reg. v čiastke 7/1972 Zb.).

§ 15

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1976.