NARIADENIE VLÁDY 111/2003 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 183/1998 Z. z. , ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský kraj a o zmene a doplnení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 216/1998 Z. z., ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 679/2002 Z. z.

Čl. I

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

183/1998 Z. z.

, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Trnavský

kraj sa mení a dopĺňa takto

Príloha č. 2 vrátane nadpisu znie

„Príloha č. 2 k nariadeniu vlády č. 183/1998 Z. z.

ZÁVÄZNÁ ČASŤ ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU TRNAVSKÉHO KRAJA

I.

ZÁVÄZNÉ REGULATÍVY FUNKČNÉHO A PRIESTOROVÉHO USPORIADANIA ÚZEMIA

1.

V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry

1.1

vychádzať pri územnom rozvoji kraja z rovnocenného zhodnotenia vnútroregionálnych

a nadregionálnych vzťahov pri zdôraznení územnej polohy kraja, cez ktorý sa prepája

hlavné mesto Slovenska Bratislava s ostatným územím Slovenskej republiky a ktorý hraničí

s Maďarskou republikou, Rakúskou republikou a s Českou republikou,

1.2

formovať ťažiská osídlenia na celoštátnej, nadregionálnej a regionálnej úrovni prostredníctvom

usmerňovania formovania funkčnej a priestorovej štruktúry jednotlivých hierarchických

úrovní centier osídlenia a priľahlých vidieckych sídel a vidieckych priestorov podieľajúcich

sa na vzájomných sídelných väzbách v rámci daného ťažiska osídlenia,

1.3

podporovať rozvoj mesta Trnava ako centra prvej skupiny zaradeného do druhej podskupiny

a rozvoj miest Piešťany a Dunajská Streda ako centier druhej skupiny zaradených do

prvej podskupiny, predovšetkým v rozvoji

1.3.1

zariadení verejnej správy vyššieho významu s nadregionálnou pôsobnosťou,

1.3.2

zariadení vyššieho systému vzdelávania nadväzujúceho na stredné vzdelanie s maturitou,

1.3.3

zariadení uskutočňujúcich ďalšie vzdelávanie a odborné preškoľovanie a rekvalifikovanie

zamestnancov,

1.3.4

zdravotníckych a sociálnych zariadení s funkciou nadregionálneho poskytovania špecifických

služieb,

1.3.5

kultúrnych zariadení – divadiel, koncertných sál a múzeí,

1.3.6

zariadení výstavníctva a kongresových zariadení,

1.3.7

technologických centier a parkov,

1.3.8

športových zariadení umožňujúcich súťaže krajskej až celoštátnej úrovne,

1.3.9

nákupných a obchodných centier,

1.3.10

zariadení na využívanie voľného času, rekreácie a cestovného ruchu uspokojujúcich

potreby kraja až po celoslovenskú úroveň,

1.4

podporovať rozvoj centier

1.4.1

tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu

Galanta,

Hlohovec,

Senica,

Skalica,

1.4.2

tretej skupiny, ktoré tvoria jej druhú podskupinu

Sereď,

Šamorín,

1.4.3

štvrtej skupiny

Holíč,

Veľký Meder,

Vráble,

1.4.4

piatej skupiny

Gbely,

Sládkovičovo,

Vrbové,

Leopoldov,

1.5

podporovať rozvoj kvartérnych centier, predovšetkým v bratislavsko – trnavsko – nitrianskej

aglomerácii, ktorá má najväčší predpoklad zabezpečiť rozvoj kvartérnych aktivít,

1.6

podporovať rozvoj regionálnych rozvojových pólov centier ťažísk osídlenia; usmerňovať

umiestnenie časti funkcií centier ťažísk osídlenia do obcí ležiacich v ich bližšom

záujmovom území, a to

1.6.1

obytné funkcie s primeraným štandardom občianskej vybavenosti,

1.6.2

výrobné funkcie,

1.6.3

rekreačné aktivity,

1.7

podporovať rozvoj obytnej funkcie, sociálnej a technickej vybavenosti, ale aj hospodárskych

aktivít a rekreačnej funkcie vo všetkých vidieckych sídlach s cieľom postupne zvýšiť

ich štandard,

1.8

pri novej výstavbe zachovať jestvujúce vojenské objekty a rešpektovať ich ochranné

pásma,

1.9

vytvárať nadnárodnú sieť spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými

aktérmi územného rozvoja v Slovenskej republike a v okolitých štátoch s využitím väzieb

jednotlivých sídel a sídelných systémov v euroregiónoch a v ďalších oblastiach cezhraničnej

spolupráce,

1.10

podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území v novom partnerstve založenom na integrácii

funkčných vzťahov mesta a vidieka a kultúrno-historických a urbanisticko-architektonických

daností,

1.11

zachovávať pôvodný špecifický ráz vidieckeho priestoru, vychádzať z pôvodného charakteru

zástavby a historicky utvorenej okolitej krajiny; zachovať historicky utváraný typ

zástavby obcí a zohľadňovať národopisné špecifiká jednotlivých regiónov,

1.12

pri rozvoji vidieckych oblastí zohľadňovať ich špecifické prírodné a krajinné prostredie

a pri rozvoji jednotlivých činností dbať na zamedzenie, resp. obmedzenie možných negatívnych

dôsledkov týchto činností na krajinné a životné prostredie vidieckeho priestoru,

1.13

vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať

výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných

technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie

vo vzťahu k urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia

s požiadavkami na moderný spôsob života.

2.

V oblasti rekreácie a turistiky

2.1

podporovať a prednostne rozvíjať ťažiskové oblasti rekreácie, ktoré majú pre rozvoj

v danom území najlepšie predpoklady – pobyt pri vode (na báze vodných plôch, tokov

a geotermálnych prameňov), tranzitnú, poznávaciu, vidiecku, vodnú a cyklistickú turistiku

v severnej časti Trnavského okresu a Piešťanského okresu a horskú turistiku v juhovýchodnej

časti Senického okresu,

2.2

usmerňovať tvorbu funkčno-priestorového systému na vytváranie súvislejších rekreačných

území, tzv. rekreačnokrajinných celkov

2.2.1

rekreačný pás pozdĺž rieky Moravy s navrhovaným rekreačným územným celkom s centrom

v Kopčanoch, Bory s rekreačnými útvarmi Gazarka, Tomky a Lakšárska Nová Ves, pás pozdĺž

severozápadných svahov Malých Karpát, súvislé rekreačné územie viazané na kopaničiarske

osídlenie na vidiecku turistiku,

2.2.2

pás pozdĺž Dunaja v rámci tzv. Malého Žitného ostrova, pás pozdĺž Malého Dunaja,

na vhodných úsekoch Váhu (vodné dielo Kráľová, v budúcnosti aj v úseku Sereď – Hlohovec

a v úseku Hlohovec – Sĺňava),

2.2.3

rekreačno-krajinné celky Piešťany s okolím (Sĺňava, Bezovec) a v strednej časti Malých

Karpát Smolenice – Buková a menší celok pri Dobrej Vode,

2.3

podporovať rozvoj bodových lokalít v poľnohospodárskej krajine, predovšetkým areály

termálnych kúpalísk a vodné plochy,

2.4

prepojiť rekreačnú turistiku s poznávacou turistikou,

2.5

prednostne rozvíjať najvýznamnejšie rekreačné priestory medzinárodného a regionálneho

významu

2.5.1

prírodné liečebné kúpele Piešťany, pri ktorých treba dosiahnuť funkčné prepojenie

s mestom a jeho okolím,

2.5.2

prírodné liečebné kúpele Smrdáky,

2.5.3

územie Hrušovskej vodnej nádrže, tzv. Malý Žitný ostrov s nástupným centrom v Čilistove,

Gabčíkove a Čunove,

2.6

zabezpečiť na hlavných tranzitných turistických trasách potrebnú obslužnú vybavenosť

a napojenie na blízke rekreačné a turistické ciele,

2.7

vytvoriť podmienky na rozvoj vidieckej turistiky a agroturistiky,

2.8

viazať lokalizáciu služieb zabezpečujúcich proces rekreácie a turizmu prednostne

do sídel s cieľom zamedziť neodôvodnené rozširovanie rekreačných útvarov vo voľnej

krajine, pričom je potrebné využiť aj obnovu a revitalizáciu historických mestských

a vidieckych celkov a objektov národných kultúrnych pamiatok,

2.9

zabezpečiť prímestskú rekreáciu pre obyvateľov väčších miest v ich záujmovom území,

predovšetkým v Trnave a Piešťanoch,

2.10

zabezpečiť nadštandardnú vybavenosť na hlavných turistických dopravných trasách,

2.11

na vybudovaných a pripravovaných diaľniciach a medzinárodných cestných trasách vybudovať

komplexné objekty služieb pre motoristov,

2.12

na medzinárodných trasách železničnej, leteckej a vodnej dopravy dobudovať komplexný

systém služieb pre cestujúcich nadväzujúci na systém v krajinách Európskej únie,

2.13

zabezpečovať v liečebných kúpeľoch únosný pomer liečebnej, turisticko-rekreačnej,

kultúrno-spoločenskej funkcie a ich funkčných plôch,

2.14

podporovať vznik a rozvoj miestnych kúpeľov na základe využitia špecifík daného územia,

2.15

na území národných parkov a chránených krajinných oblastí dodržiavať únosný pomer

funkcie ochrany prírody a ostatných funkcií spojených s rekreáciou a turizmom.

3.

V oblasti sociálnej infraštruktúry

3.1

Školstvo

3.1.1

vytvárať územno-technické podmienky na rozvoj školstva na všetkých stupňoch s dôrazom

na špecifické podmienky v národnostne zmiešanom území,

3.1.2

riešiť zvýšené nároky na organizáciu a prevádzku verejnej dopravy v súvislosti s

vývojom a rozložením základného školstva, ktorý počíta v základnej školskej dochádzke

s pohybom žiakov do väčších sídel,

3.1.3

zamerať sa na zvyšovanie kvalitatívneho štandardu jestvujúcich zariadení z pohľadu

budúcich požiadaviek na rozvoj siete základného školstva,

3.1.4

usmerňovať rovnomerné rozloženie zariadení stredného školstva po celom území kraja,

3.1.5

podporovať rozvoj univerzít v Trnave a podľa požiadaviek praxe zriaďovať bakalárske

štúdium aj v ďalších mestách kraja s vhodnými podmienkami.

3.2

Zdravotníctvo

3.2.1

rozvíjať zdravotnú starostlivosť v preventívnej, liečebnej a rehabilitačnej oblasti,

3.2.2

vytvárať podmienky na rovnocennú prístupnosť a primeranú dostupnosť obyvateľov jednotlivých

oblastí kraja k nemocničným zariadeniam a službám, čo znamená riešiť skalicko-senickú

oblasť, pričom nemocnice nižšieho typu a kliniky riešiť ako neštátne zariadenia (mestské

a obecné), a tým nahradiť nežiaduci pokles počtu lôžok v nemocniciach,

3.2.3

rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme optimálneho využitia lôžkových

kapacít v nemocniciach a riešiť nevyhovujúcu materiálno-technickú základňu niektorých

zariadení.

3.3

Sociálna starostlivosť

3.3.1

zvyšovať kvalitu a kvantitu sociálnych služieb ubytovacích zariadení pre starých

ľudí (napríklad domovy-penzióny pre dôchodcov) a súvisiacich služieb pre nich vo väzbe

na predpokladaný demografický vývoj, ktorý počíta s nárastom obyvateľov v poproduktívnom

veku, tak, aby bol kraj v tejto oblasti sebestačný,

3.3.2

vytvárať územno-technické predpoklady na rozvoj siete zariadení sociálnych služieb

pre občanov s ťažkým trvalým postihnutím, a to najmä zariadení pre dospelých.

4.

V oblasti kultúrno-historických hodnôt

4.1

nadväzovať na historicky vytvorenú štruktúru mestského a vidieckeho osídlenia s cieľom

dosiahnuť ich funkčnú aj priestorovú previazanosť pri akceptovaní ich tvaru, obsahu

a foriem, ako aj ich identity, špecifickosti a tradícií,

4.2

rešpektovať kultúrno-historické urbanistické celky, a to aj v širšom rozsahu, ako

požaduje ochrana pamiatok,

4.3

rešpektovať potenciál kultúrnych, historických, spoločenských, technických a hospodárskych

hodnôt charakterizujúcich dané prostredie, a to vo forme hmotnej, ako aj nehmotnej,

a vytvárať pre ne vhodné prostredie,

4.4

rešpektovať a uplatniť funkčnú a typovú profiláciu jednotlivých mestských a vidieckych

sídel a ich častí,

4.5

posudzovať pri rozvoji územia význam a hodnoty jeho kultúrno-historických daností

v nadväznosti na všetky zámery sociálno-ekonomického rozvoja,

4.6

zohľadňovať a revitalizovať v územnom rozvoji

4.6.1

územia lokalít zapísaných v Zozname svetového dedičstva,

4.6.2

územia pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón,

4.6.3

územia historických jadier miest a obcí,

4.6.4

známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov,

4.6.5

národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma,

4.6.6

územia miest a obcí, kde je zachytený historický stavebný fond, ale aj časti rozptýleného

osídlenia,

4.6.7

novodobé architektonické a urbanistické diela,

4.6.8

areály architektonických diel s dotvárajúcim prírodným prostredím,

4.6.9

historické technické diela,

4.7

rešpektovať objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie

za národné kultúrne pamiatky, ale aj územia navrhované na vyhlásenie za pamiatkové

rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma.

5.

V oblasti poľnohospodárskej výroby

5.1

rešpektovať pri ďalšom urbanistickom rozvoji územia poľnohospodársky pôdny fond ako

jeden z limitujúcich faktorov tohto rozvoja,

5.2

rešpektovať pri rozvoji územia ochranu trvalých kultúr vo vyhlásených vinohradníckych

a chmeľových oblastiach,

5.3

zabezpečiť protieróznu ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu prvkami vegetácie

v rámci riešenia projektov pozemkových úprav a agrotechnickými opatreniami zameranými

na optimalizáciu štruktúry pestovaných plodín,

5.4

rešpektovať pri návrhu reštrukturalizácie poľnohospodárskej produkcie vyhlásenú Chránenú

vodohospodársku oblasť Žitný ostrov reguláciou používania chemických prostriedkov

a reguláciou kapacity produkčných chovov,

5.5

podporovať alternatívne poľnohospodárstvo na chránených územiach, v pásmach hygienickej

ochrany a na územiach začlenených do územného systému ekologickej stability,

5.6

stabilizovať výmeru najkvalitnejších pôd, najmä pôd pod závlahami, pôd vinohradov

a pôd najlepších bonít, a ochranu výmery a kvality pôdy uskutočňovať nielen ako ochranu

hospodársko-sociálneho potenciálu štátu, ale aj ako súčasť ochrany prírodného a životného

prostredia,

5.7

stabilizovať a revitalizovať poľnohospodárske odvetvie diferencovane podľa poľnohospodárskych

produkčných oblastí,

5.8

zabezpečiť v záujme rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach so sťaženými

prírodnými podmienkami primeranú životnú úroveň a zlepšenie kvality života vidieckeho

obyvateľstva prostredníctvom podpory vybraných centier s využitím ich prírodného,

demografického a kultúrno-historického potenciálu v prospech rozvoja vidieckych oblastí.

6.

V oblasti lesného hospodárstva

6.1

rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu v okresoch Senica, Skalica, Galanta a Trnava,

6.2

rozširovať výmeru lesného pôdneho fondu o pozemky porastené lesnými drevinami, evidované

v katastri nehnuteľností v druhu poľnohospodárska pôda (biele plochy) v okresoch Dunajská

Streda a Senica,

6.3

zalesniť územie dotknuté výstavbou vodného diela Gabčíkovo,

6.4

zabezpečiť dobudovanie lesného parku Sládkovičovo-Vincov les,

6.5

zabezpečiť dobudovanie lesného parku Piešťany,

6.6

vytvárať územno-technické predpoklady na zachovanie stability lesných porastov lužných

stanovíšť, zabrániť neodborným zásahom do hydrologických pomerov, pred každým plánovaným

zásahom posúdiť jeho vplyv na hydrologické pomery vzhľadom na protipovodňové opatrenia,

6.7

pri úprave pozemkov riešiť ochranu poľnohospodárskej pôdy pred veternou eróziou sústavou

vetrolamov v nadväznosti na prvky územného systému ekologickej stability,

6.8

netrieštiť ucelené komplexy lesov pri návrhu koridorov technickej infraštruktúry

a líniových stavieb,

6.9

rozvíjať tradičnú remeselnú výrobu, doplnkové výroby a nevýrobné činnosti súvisiace

s lesnou činnosťou ako integrované súčasti lesného hospodárstva, ktoré podporujú rozvoj

vidieka,

6.10

realizovať ozdravné opatrenia v najviac poškodených lesných spoločenstvách.

7.

V oblasti ťažby a priemyselnej výroby

7.1

realizovať prieskum prírodných uhľovodíkov v perspektívnych častiach Viedenskej panvy

v oblasti gbelsko-hodonínskej hrasti, v kopčianskej, kútskej a v koválovskej depresii

s cieľom zabezpečiť nové ložiská ropy a zemného plynu, ktoré by umožnili ďalší rozvoj

ich ťažby ako náhradu za súčasne doťažované ložiská,

7.2

využiť priestory po vyťažených plynových ložiskách na zatláčanie tekutých odpadov,

7.3

zladiť požiadavky na využívanie ložísk nerastných surovín pre potreby rozvoja hospodárstva

so záujmami ochrany prírody, najmä v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Záhorie,

7.4

usmerniť v súlade s ochranou životného prostredia, pôdneho fondu a vodohospodárskymi

záujmami ťažbu dunajských štrkopieskov, ako aj štrkopieskov v alúviu Váhu a Moravy

s uprednostnením ťažby vo vodných nádržiach alebo v korytách tokov oproti ťažbe z

porasteného terénu,

7.5

zabezpečiť rekultivačné a ekostabilizačné opatrenia v území ovplyvnenom podzemnou

ťažbou lignitu v ložisku Gbely,

7.6

rekultivovať a sanovať opustené ťažobne a začleniť ich do funkcie krajiny,

7.7

vychádzať pri územnom rozvoji predovšetkým z princípu rekonštrukcie a sanácie existujúcich

priemyselných a stavebných areálov,

7.8

podporovať rozvoj priemyselných, technologických a vedecko-technických parkov a podnikateľských

zón

7.8.1.

v priestore medzi mestom Trnava a obcou Zavar rozvoj priemyselného parku „Trnava

– Zavar, závod na výrobu automobilov“,

7.9

vychádzať pri rozvoji priemyslu a stavebníctva nielen z ekonomickej a sociálnej,

ale aj z územnej a environmentálnej únosnosti územia v súčinnosti s hodnotami a limitmi

kultúrno-historického potenciálu územia a historického stavebného fondu a so zohľadňovaním

špecifík jednotlivých regiónov Slovenskej republiky a využívať pritom predovšetkým

miestne suroviny,

7.10

vychádzať pri vytváraní a prevádzke výrobných kapacít z využitia komparatívnych výhod

regiónu (poloha, ekonomický potenciál, disponibilné zdroje).

8.

V oblasti odpadového hospodárstva

8.1

uprednostňovať minimalizáciu odpadov, separovaný zber a recykláciu druhotných surovín

s využitím ekonomických nástrojov a legislatívnych opatrení,

8.2

zneškodňovať nebezpečné odpady určené na zneškodnenie skládkovaním vyhovujúcim spôsobom;

na ten účel vybudovať skládku nebezpečných odpadov nadregionálneho významu pre západoslovenskú

oblasť vrátane Trnavského kraja,

8.3

rozšíriť separovaný zber úžitkových zložiek z komunálneho odpadu v ďalších sídlach

Trnavského kraja s vybudovaním minimálne jedného dotrieďovacieho zariadenia do roku

2005 v každom okrese,

8.4

v rámci separovaného zberu komunálneho odpadu vytvoriť systém triedenia všetkých

problémových látok, pre ktoré bude k dispozícii technológia na zneškodňovanie,

8.5

vybudovať v každom okrese minimálne jedno zariadenie na kompostovanie biologických

odpadov; dotačnými fondmi podporovať aktivity zamerané na kompostovanie biologického

odpadu,

8.6

výhľadove riešiť skládkovanie na území kraja orientáciou na veľkokapacitné súčasné

a navrhované regionálne skládky; na ten účel vybudovať regionálne skládky

8.6.1

v okrese Trnava v katastrálnom území mesta Trnava v súlade s územným plánom mesta,

8.6.2

v okrese Piešťany v katastrálnom území Rakovice,

8.6.3

v okrese Senica v oblasti Pomoravia,

8.6.4

v okrese Skalica v katastrálnom území Radošovce,

8.6.5

v okrese Galanta vybudovať druhú etapu regionálnej skládky v Pustých Sadoch,

8.6.6

v okrese Dunajská Streda v katastrálnom území Dolný Bar a Čukárska Paka,

8.7

pokračovať na území kraja v sanácii neriadených skládok a ďalších environmentálnych

záťaží; na ten účel v súlade s Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky

do roku 2000 schválenom uznesením vlády Slovenskej republiky č. 799 z roku 1996 v

každom okrese kraja sanovať minimálne štyri skládky najväčšmi ohrozujúce životné prostredie

a v etape rokov 2000 – 2005 šesť až desať skládok,

8.8

likvidovať a sanovať skládky odpadov v území pásem hygienickej ochrany využívaných

vodných zdrojov,

8.9

dobudovať dočasné skladovanie vysokoaktívnych rádioaktívnych odpadov z Atómových

elektrární Bohunice a vyhoreného jadrového paliva do času ich uloženia na trvalé úložisko

a zabezpečiť bezpečné vyradenie jadrovoenergetických zariadení z prevádzky v lokalite

Jaslovské Bohunice.

9.

V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry

9.1

Cestné komunikácie a objekty

9.1.1

upraviť priestorové a smerové vedenia cesty I/51 v úseku Holíč – Trnava na kategóriu

S 11,5/80 a v úseku Trnava – Báb na kategóriu S 22,5/100,

9.1.2

výhľadove preradiť do I. triedy s navrhovanou kategóriou S 9,5/80 ťah tvorený cestami

II/507, I/63, II/586 zabezpečujúci prístup od cesty I/51 pri Seredi na hraničný priechod

v Medveďove,

9.1.3

vytvoriť podmienky na postupnú homogenizáciu ciest III. triedy na kategóriu S 7,5/60,

9.1.4.

v okrese Skalica

a)

vybudovať na ceste I/51 obchvat Holíča po juhozápadnej strane v dĺžke 5,4 km,

b)

upraviť cestu II/426 na kategóriu S 9,5/80 s

1.

rezervovaním koridoru obchvatu Holíča po severovýchodnej strane v dĺžke 2,6 km,

2.

vybudovaním nového prieťahu pre Skalicu pozdĺž železničnej trate v dĺžke 4,0 km,

c)

preradiť cestu II/500 v úseku Senica – Sobotište – Vrbovce – II/499 po presmerovaní

dopravy na nový západovýchodný ťah do III. triedy v kategórii S 7,5/60,

d)

rezervovať priestor na realizáciu mimoúrovňového križovania cesty I/2 so železničnou

traťou 114,

9.1.5

v okrese Senica

a)

na ceste I/51

1.

rezervovať koridor pre obchvat Senice po juhozápadnej strane v prieluke intravilánu

mesta v dĺžke 6,9 km,

2.

vybudovať obchvat Jablonice po juhozápadnej strane v dĺžke 4,4 km,

b)

usporiadať priestorové a smerové vedenia cesty II/500 na kategóriu S 9,5/80 vrátane

1.

vybudovania obchvatu Kútov v dĺžke 2,4 km,

2.

vybudovania obchvatu po severnej strane Čár v dĺžke 3,0 km,

3.

vybudovania obchvatu po severnej strane Šaštína-Stráží v dĺžke 4,4 km,

4.

rezervovania koridoru obchvatu po južnej strane Čáčova v dĺžke 1,7 km so spoločnou

trasou s I/51 v dĺžke 2,7 km,

c)

presmerovať trasu II/581 prieťahom cez Sobotište,

d)

vybudovať definitívny hraničný priechod vrátane vybudovania mostu cez rieku Moravu

na trase Moravský Svätý Ján – Hohenau a rozšírením cesty III/00238 Moravský Ján –

Hohenau na kategóriu S 9,5/70,

e)

upraviť cestu II/501 na kategóriu S 9,5/80 s

1.

vybudovaním prieťahu pre Jablonicu v dĺžke 0,9 km,

2.

vyrovnaním trasy pri Osuskom v dĺžke 0,8 km,

3.

rezervovaním koridoru obchvatu Hradišťa pod Vrátnom v dĺžke 2,1 km,

4.

úpravou smerových pomerov v dotyku obcí Plavecký Peter, Prievaly, Cerová, katastrálne

územie Lieskové,

f)

rezervovať koridor pre obchvat – vyrovnanie trasy II/509 západne od Lakšárskej Novej

Vsi v dĺžke 1,1 km v kategórii S 9,5/80,

g)

rezervovať priestor na realizáciu mimoúrovňového križovania cesty III/5004 so železničnou

traťou 114,

9.1.6

v okrese Piešťany

a)

rezervovať priestor na výhľadové vedenie trasy cesty I/61 prieťahom okresného mesta

v štvorpruhovom šírkovom usporiadaní ako mestskú komunikáciu,

b)

vybudovať novú trasu cesty II/499 od I/61 navrhovanej v kategórii S 9,5/60 v dĺžke

6,5 km s novým mostom cez Váh a mimoúrovňovou križovatkou s II/507 a rezervovať koridor

pre prieťah tejto cesty od križovania so železničnou traťou pozdĺž železničnej trate

na I/61 v dĺžke 4,1 km,

c)

upraviť cestu II/507 na kategóriu S 9,5/80,

9.1.7

v okrese Hlohovec

a)

upraviť priestorové a smerové vedenie trasy II/513 (kategória S 9,5/80) s vybudovaním

prieťahu cesty II/513 cez Hlohovec,

b)

homogenizovať cestu II/507 na kategóriu S 9,5/60 s úpravou trasy v súvislosti s riešením

prieťahu II/513 cez Hlohovec v kategórii MS 14/60,

c)

rezervovať koridor na dopravné prepojenie medzinárodnej dopravy v severojužnom smere

na Nitru, Komárno a hranicu Slovenskej republiky s napojením na D 61 severne od Hlohovca

(križovanie III/50419 s D 61); trasu treba dimenzovať na návrhovú rýchlosť 120 km/hod.,

d)

rezervovať koridor pre obchvat obce Trakovice na ceste III/513,

9.1.8

v okrese Trnava

a)

vybudovať na ceste I/51

1.

obchvat Bínoviec po západnej strane v dĺžke 1,6 km,

2.

obchvat Bolerázu po západnej strane v dĺžke 5,1 km,

3.

západný obchvat Šelpíc v dĺžke 2,5 km,

b)

rezervovať koridor obchvatu Trstína po juhozápadnej strane v dĺžke 3,1 km,

c)

vybudovať severný obchvat Trnavy v kategórii S 11,5/100 v dĺžke 4,2 km,

d)

vybudovať južný obchvat Trnavy v kategórii S 11,5/100 v dĺžke 2,3 km,

e)

vybudovať obchvat Vlčkoviec po západnej strane v dĺžke 4,2 km,

f)

vyrovnať trasu II/502 v priestore Trstína v dĺžke 1,0 km,

g)

rezervovať koridor na predĺženie severného obchvatu Trnavy na cestu I/504,

h)

rezervovať priestor na rozvoj autobusovej stanice v Trnave v nadväznosti na funkciu

krajského mesta,

i)

využiť na pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“

kvalitnú cestnú sieť a dobudovať prepojenie z mimoúrovňovej križovatky na diaľničnom

privádzači I/51 v priestore Modranky na cestu III/051031 vo funkčnej triede B a kategórii

MZ 14/60, prípadne MZ 9/60, pripojenie na diaľničný privádzač zabezpečiť dobudovaním

súčasnej križovatky s minimalizáciou kolíznych bodov v križovatke, križovatku s cestou

III/051031 riešiť ako úrovňovú stykovú križovatku,

j)

vybudovať cestné pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu

automobilov“ na mestský obchvat I/51 s predpokladom ďalšieho pokračovania cestného

prepojenia do centra mesta medzi vetvami železničných tratí č. 120 a 133 s mimoúrovňovou

križovatkou na ceste I/51 vo funkčnej triede C a v kategórii MO 12/50, prípadne MO

8/50,

k)

vybudovať v súvislosti so zvýšením využitia cesty III/051031 a významom železničnej

trate č. 120 mimoúrovňové križovanie tejto cesty so železničnou traťou,

l)

riešiť statickú dopravu priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu automobilov“

výlučne na území areálu s vylúčením zaťaženia priľahlých komunikácií statickou dopravou,

9.1.9

v okrese Galanta

a)

rezervovať priestor na výhľadové vybudovanie mimoúrovňovej križovatky ciest I/62

s I/75 pri Sládkovičove,

b)

upraviť priestorové a smerové vedenie cesty I/75 na kategóriu S 11,5/80 zahŕňajúcej

budovanie prieťahu cesty po južnom okraji Galanty v dĺžke 2,9 km v kategórii MS 14/60,

c)

upraviť priestorové a smerové vedenie cesty II/507 na kategóriu S 9,5/80 s rezervovaním

1.

koridoru obchvatu Mostovej v dĺžke 2,9 km,

2.

koridoru obchvatu Vozokán a Tomášikova s vyrovnaním trasy po hranicu okresu v dĺžke

6,8 km,

3.

koridoru obchvatu Galanty na severovýchodnom okraji mesta v dĺžke 2,3 km,

9.1.10

v okrese Dunajská Streda

a)

rezervovať územný koridor pre južný cestný ťah v úseku Šamorín – Dunajská Streda

– hranica okresu s kategóriou R 11,5/100,

b)

na ceste II/507 rezervovať koridor pre

1.

severovýchodný obchvat Jahodnej v dĺžke 1,3 km,

2.

obchvat Veľkých Dvorníkov v dĺžke 2,2 km,

3.

obchvat Dunajskej Stredy na východnom okraji v dĺžke 2,5 km,

c)

upraviť priestorové usporiadanie a smerové vedenie cesty II/586 (E 575) na kategóriu

S 9,5/80 v úseku Veľký Meder – Medveďov s rezervovaním koridoru obchvatu po západnej

strane Veľkého Medera v dĺžke 1,9 km,

d)

dobudovať cestu II/507 v úseku Dunajská Streda – Gabčíkovo na kategóriu S 9,5/80

v novej trase pozdĺž železnice na II/506,

e)

upraviť cestu II/506 na kategóriu S 9,5/80 s vytvorením územných rezerv pre obchvat

Gabčíkova v dĺžke 3,5 km.

9.1.11

rezervovať a rešpektovať koridory hlavnej a doplnkovej siete TINA,

a)

chrániť koridor trasy cesty I/51 v úseku Česká republika – Holíč – Senica – Trnava

– križovatka s D 1 ako cesty medzinárodného významu,

b)

rezervovať koridor trasy na cestné prepojenie doplnkovej siete TINA od diaľnice D

1 v smere Hlohovec – Nitra,

c)

homogenizovať cestu II/503 v úseku od hranice kraja po Šamorín na kategóriu C 9,5/80

so zaradením medzi cesty nadregionálneho významu a rezervovaním koridoru na pripojenie

na výhľadovú trasu južného cestného ťahu,

d)

rezervovať koridor a upraviť trasu ciest pre ťah ciest II/590, II/500, II/581 v záhorsko-trenčianskom

nadregionálnom koridore (Moravský Svätý Ján – Kúty – Senica – Myjava s vetvou Malacky

– Borský Mikuláš – II/500).

9.2

Železničná doprava

9.2.1

modernizovať trate 110, 120 a 130 a upraviť ich na traťovú rýchlosť 160 km/hod.,

9.2.2

rezervovať koridor pre vysokorýchlostnú trať,

9.2.3

rezervovať koridor pre zdvojkoľajnenie trate 116 Trnava – Kúty,

9.2.4

rezervovať koridor pre trať 112 Zohor – Jablonica v úseku Plavecký Mikuláš – Jablonica

so zámerom výhľadovo dobudovať železničné prepojenie,

9.2.5

vytvoriť technické, investičné a územné podmienky pre výhľadovú elektrifikáciu a

modernizáciu trate 141,

9.2.6

vytvoriť technické, investičné a územné podmienky na úpravu zaústenia trate 116 do

bratislavského zhlavia nákladnej časti železničnej stanice Trnava,

9.2.7

modernizovať trať 133 a upraviť ju na traťovú rýchlosť 140 km/hod.,

9.2.8

vytvoriť technické, investičné a územné podmienky na modernizáciu trate 131 a upraviť

ju na traťovú rýchlosť 120 km/hod,

9.2.9

vybudovať vlečkové pripojenie priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu

automobilov“ zo železničnej trate č. 133 od križovania trate s mestským obchvatom

I/51 a zabezpečiť organizáciu nákladnej dopravy priemyselného parku zo železničnej

stanice Trnava,

9.2.10

modernizovať železničnú trať č. 133 Leopoldov – Galanta s jej zaradením do siete

TINA a upraviť ju na traťovú rýchlosť v rozpätí 120 – 140 km/hod.

9.3

Vodná doprava

9.3.1

rezervovať priestor pre výhľadové umiestnenie prístavu Brodské – Kúty alebo Holíč

– Chvojnica pre alternatívu prepojenia s Českou republikou vodnou cestou,

9.3.2

rezervovať priestor na vybudovanie prekladiska v Piešťanoch,

9.3.3

vybudovať podporné technické a servisné zariadenia pre rozvoj športovej a turistickej

plavby nadväzne na rekreačný priestor vodnej nádrže Sĺňava,

9.3.4

rezervovať priestor na vybudovanie riečneho prístavu Hlohovec s nadväznosťou na diaľničný

privádzač (II/513) a železničný uzol Leopoldov,

9.3.5

vybudovať zariadenie pre športovú a turistickú plavbu v súvislosti s vybudovaním

Vážskej vodnej cesty,

9.3.6

rezervovať priestor na vybudovanie riečneho prístavu Sereď s nadväznosťou na I/51

a železničnú stanicu v Seredi,

9.3.7

vybudovať prekladisko v Gabčíkove,

9.3.8

rezervovať priestor na vybudovanie osobného prístavu v Čilistove,

9.3.9

vybudovať technické a servisné zariadenia na športovú a turistickú plavbu v súvislosti

s vybudovaním osobných prístavov v Gabčíkove a Čilistove,

9.3.10

rezervovať priestor na výhľadové budovanie vodného prepojenia Bratislava – Sereď

vodným kanálom.

9.4

Letecká doprava

9.4.1

na výhľadový rozvoj civilnej dopravy na letisku v Piešťanoch rozšíriť servisné služby

pre medzinárodné letisko,

9.4.2

vytvoriť potrebný technický servis v okresných sídlach na využívanie leteckej civilnej

dopravy,

9.4.3

vytvárať podmienky na výhľadové využívanie regionálnych letísk pre leteckú taxislužbu.

9.5

Cyklistická doprava

9.5.1

vybudovať cyklistické spojenie do Skalice a jej rekreačného zázemia nadväzne na Moravskú

cykloturistickú trasu,

9.5.2

vybudovať cykloturistickú trasu pozdĺž rieky Moravy nadväzne na Medzinárodnú podunajskú

cykloturistickú trasu; na tejto trase sa uvažuje s prechodom do Českej republiky v

mieste Brodské – Lanžhot – Dyje,

9.5.3

vybudovať považskú trasu pre cykloturistiku vedenú po hrádzach Váhu v spojení s Medzinárodnou

podunajskou cykloturistickou trasou,

9.5.4

vybudovať prepojenie Považskej cykloturistickej trasy na Piešťany a ich kúpeľný areál

a rekreačné priestory,

9.5.5

vybudovať cyklistické trasy v Hlohovci s ich prepojením na Považskú cykloturistickú

trasu,

9.5.6

vybudovať podkarpatskú cykloturistickú trasu s nadväzným prepojením na sídlo kraja,

9.5.7

vybudovať cyklistické prepojenie zo Siladíc do Trnavy s nadväzným prepojením Atómových

elektrární Bohunice s Trnavou,

9.5.8

vybudovať cyklistické prepojenie na Galantu s nadväzným prepojením na Medzinárodnú

podunajskú cykloturistickú trasu,

9.5.9

vybudovať cyklistické prepojenie s Dunajskou Stredou a jej rekreačným zázemím s nadväznosťou

na Medzinárodnú podunajskú cykloturistickú trasu.

10.

V oblasti nadradenej technickej infraštruktúry

10.1

Energetika

10.1.1

rešpektovať jestvujúci koridor pre nadradený ropovod, nadradený plynovod a pre nadradené

trasy veľmi vysokého napätia,

10.1.2

zvyšovať bezpečnosť a spoľahlivosť Atómovej elektrárne V-1 Bohunice, aby dosiahla

medzinárodne akceptovateľnú úroveň jadrovej bezpečnosti,

10.1.3

uviesť Atómovú elektráreň A1 do suchého radiačne bezpečného režimu,

10.1.4

zabezpečiť realizáciu opatrení na zvýšenie bezpečnosti a spoľahlivosti Atómovej elektrárne

V-2,

10.1.5

upravovať vedenia veľmi vysokého napätia (220 kV a 400 kV) v súvislosti s postupným

vyraďovaním Atómových elektrární Bohunice z prevádzky,

10.1.6

chrániť koridory na realizáciu prepojenia 400 kV vedenia z elektrárne Gabčíkovo do

Mochoviec (Levice), 400 kV vedenia Križovany – Bošáca, 400 kV vedenia Križovany –

Bratislava, Podunajské Biskupice, 400 kV vedenia Gabčíkovo – Bratislava, Podunajské

Biskupice a zabezpečiť koridor pre zásobovanie elektrinou priemyselného parku „Trnava

– Zavar, závod na výrobu automobilov“, napojením na VVN elektrickej siete samostatnou

VVN elektrickou prípojkou 2x110 kV zo 400/220/110 kV z transformovne Križovany,

10.1.7

rozšíriť trafostanicu 400/220/110 kV Križovany nad Dudváhom o priamu TR 400/110 kV,

10.1.8

rekonštruovať 400 kV vedenia Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice na 2 x

400 kV,

10.1.9

rekonštruovať vedenia 110 kV: na trase Senica – Holíč, Holíč – Hodonín, Senica –

Jablonica, Trnava – Smolenice a Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice,

10.1.10

rekonštruovať trafostanice a rozvodne: TS 110/22 kV Senica, TS 110/22 kV Piešťany,

TS 400/110 kV Križovany nad Dudváhom – rozšírenie o trafostanicu, TS 110/22 kV Križovany

nad Dudváhom, TS 110/22 kV Šulekovo, RZ 220 kV Križovany nad Dudváhom – prístroje,

RZ 400 kV Križovany nad Dudváhom – rekonštrukcia a TS 400/220 kV Križovany nad Dudváhom

– kompenzácia,

10.1.11

vybudovať trafostanicu Čáry,

10.1.12

rekonštruovať tepelné rozvody v Trnave, II. etapa,

10.1.13

obnoviť tepelný zdroj na báze kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie v Trnave,

10.1.14

rekonštruovať tepelné rozvody v Trnave, III. etapa,

10.1.15

zvýšiť podiel využívania geotermálnej energie a overiť využívanie potenciálu aj ďalších

obnoviteľných energetických zdrojov, napríklad biomasy, na ktorej využitie sú v kraji

vhodné podmienky,

10.1.16

realizovať piatu líniu tranzitného plynovodu s inštaláciou optokábla a zariadení

na meranie a reguláciu,

10.1.17

realizovať výstavbu vnútroštátnej prepúšťacej stanice Plavecký Peter a podzemného

zásobníka zemného plynu Láb,

10.1.18

rekonštruovať strednotlakové a nízkotlakové rozvody Sereď, Galanta, Abrahám, Veľké

Úľany,

10.1.19

zabezpečiť postupne plynofikáciu obcí kraja,

10.1.20

vybudovať sklad povinných zásob ropy v pohotovostnom sklade 5 Bučany,

10.1.21

prispôsobiť uhľovodíkové ložiská na podzemné zásobníky zemného plynu.

10.2

Vodné hospodárstvo

10.2.1

uprednostňovať výstavbu kanalizácií a čistiarní odpadových vôd v Chránenej vodohospodárskej

oblasti Žitný ostrov a odkanalizovanie sídel nachádzajúcich sa v pásme hygienickej

ochrany alebo v blízkosti ďalších významných zdrojov pitnej vody,

10.2.2

podporovať zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z veľkozdrojov.

Na úseku tokov (kanálov)

10.2.3

osobitnú pozornosť venovať hraničnému úseku Dunaja a sústave ramien v úseku vodného

diela Gabčíkovo,

10.2.4

trvale zabezpečovať dohodnuté prietoky v starom koryte Dunaja podľa manipulačného

poriadku,

10.2.5

na Malom Dunaji perspektívne uvažovať s výstavbou kaskády stupňov, a to v profiloch

Topoľníky (rkm 18,00), Blahová (rkm 69,00) a Hurbanova Ves (rkm 87,50),

10.2.6

zlepšovať kvalitu vody v systéme kanálov budovaním čistiarní odpadových vôd na celom

území s cieľom zlepšiť kvalitu povrchových vôd a chrániť podzemné vody Žitného ostrova,

10.2.7

počas povodní, keď nie sú usporiadané odtokové pomery, realizovať úpravy tokov so

zohľadnením ekologických záujmov,

10.2.8

na nevhodne upravených úsekoch tokov z ekologických dôvodov postupne uskutočňovať

revitalizáciu tokov,

10.2.9

na upravených úsekoch tokov vykonávať údržbu s cieľom udržiavať vybudované kapacity,

10.2.10

zlepšovať vodohospodárske pomery na malých vodných tokoch v povodí zásahmi smerujúcimi

k stabilizácii vodohospodárskych pomerov za extrémnych situácií počas povodní aj v

období sucha,

10.2.11

ochranu proti veľkým prietokom dobudovať v tých častiach tokov, ktoré v súčasnosti

nie sú dobudované; ide predovšetkým o úseky na tokoch Trnávka, Parná, Blava, Myjava,

Chvojnica a Teplica,

10.2.12

zabezpečiť ochranu územia pred povodňami hlavne na rieke Morave a jej prítokoch úpravou

ochranných hrádzí (Kopčany – cestný most Holíč – Hodonín, t. j. rkm 98 – 100) a na

rieke Chvojnici úpravou toku v katastrálnych územiach obcí, cez ktoré rieka Chvojnica

preteká,

10.2.13

venovať pozornosť úsekom tokov v Malých Karpatoch, na ktorých treba budovať prehrádzky

s cieľom znížiť eróziu a zanášanie tokov pri povodňových situáciách,

10.2.14

vyhodnotiť priebeh povodní z júla 1997 a navrhnúť technické zásahy na rieke Morave,

Myjave, Teplici, Chvojnici a na Váhu v Piešťanoch.

Na úseku odvedenia vnútorných vôd

10.2.15

predĺžiť kanál Kračany – Boheľov až po kanál Gabčíkovo – Topoľníky a vybudovať na

ňom regulačný objekt s cieľom umožniť variabilitu pri rozdeľovaní vôd, závlahu, ale

aj odvádzanie vnútorných vôd,

10.2.16

stabilizovať hladiny podzemných vôd po oboch stranách Váhu pozdĺž vodnej nádrže Kráľová

a budovaného vodného diela Selice,

10.2.17

vybudovať čerpaciu stanicu Moravský Svätý Ján,

10.2.18

vykonávať údržbu na jestvujúcich odvodňovacích kanáloch s cieľom zabezpečiť funkciu

detailného odvodnenia.

Na úseku vodných nádrží a prevodov vody

10.2.19

sledovať možnosť výstavby malých vodných nádrží s cieľom regulovať odtok z malých

povodí,

10.2.20

rezervovať koridor na výstavbu Vážskej vodnej cesty, nadväzných zariadení a potrebnej

technickej infraštruktúry na území Trnavského kraja,

10.2.21

rezervovať územie pre uvažované vodné diela Sereď, Prietrž a Sobotište,

10.2.22

dobudovať Sústavu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.

Na úseku zásobovania pitnou vodou

10.2.23

vybudovať prívod pitnej vody zo Žitného ostrova v I. etape (studne v Gabčíkove, Šamoríne)

do okresov smerom na Nitru,

10.2.24

rozšíriť zdroje vody a prívody vody zo Žitného ostrova v II. etape; pre oblasti Záhoria

a stredného Považia vybudovať

1.

prívod vody Šamorín – Trnava,

2.

prívod vody Trnava – Senica,

10.2.25

zabezpečiť zásobovanie sídel pitnou vodou v ochrannom pásme elektrárne Mochovce z

vodného zdroja Gabčíkovo,

10.2.26

rozšíriť vodné zdroje skupinového vodovodu Gabčíkovo,

10.2.27

prepojiť skupinový vodovod Senica – Holíč,

10.2.28

vybudovať skupinový vodovod Dunajská Streda – Jahodná – Trhová Hradská,

10.2.29

rozširovať existujúce skupinové vodovody postupným pripájaním ďalších sídel,

10.2.30

rozširovať vodovodné siete v sídlach s vybudovaným verejným vodovodom a zvyšovať

v nich podiel zásobovaných obyvateľov,

10.2.31

dobudovať úpravňu vody Kúty.

Na úseku odvádzania a čistenia odpadových vôd

10.2.32

dokončiť kanalizačný zberač do čistiarne odpadových vôd v Trnave a kanalizačný zberač

Zvončín – Horné Orešany a zvýšiť účinnosť a kapacitu čistiarne odpadových vôd v Piešťanoch,

dokončiť verejnú kanalizáciu a zvýšiť účinnosť čistiarne odpadových vôd v Leopoldove,

10.2.33

vybudovať ľavobrežnú kanalizáciu a čistiareň odpadových vôd v Piešťanoch,

10.2.34

dokončiť mestskú čistiareň odpadových vôd v Hlohovci,

10.2.35

vykonať rekonštrukciu a rozšírenie preťažených čistiarní odpadových vôd v Holíči,

Skalici a Galante,

10.2.36

rozširovať stokové siete v sídlach s vybudovanou kanalizáciou a zvyšovať podiel obyvateľov

sídel napojených na verejnú kanalizáciu,

10.2.37

vo všetkých sídlach s vybudovanou kanalizáciou zabezpečiť zodpovedajúce čistenie

odpadových vôd,

10.2.38

vybudovať stavby čistiarní odpadových vôd na území kraja.

11.

V oblasti ekológie

11.1

v miestach s intenzívnou veternou a vodnou eróziou zabezpečiť protieróznu ochranu

pôdy vedením prvkov územného systému ekologickej stability, a to najmä biokoridorov

prevažne v oblastiach Žitného ostrova, Trnavskej tabule a Boru, vlastné fyzické vytvorenie

prvkov realizovať v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových

úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde

a o pozemkových spoločenstvách,

11.2

odstrániť skládky odpadu lokalizované na území prvkov územného systému ekologickej

stability,

11.3

revitalizovať toky upravené na kanálový typ, kompletizovať sprievodnú vegetáciu výsadbou

pásu domácich druhov drevín a krovín pozdĺž tokov zvýšením podielu trávnych porastov

na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky na realizáciu navrhovaných

biokoridorov pozdĺž tokov,

11.4

vhodnými technickými, biologickými, ekologickými, ekonomickými a právnymi opatreniami

prinavrátiť pôvodný charakter krajine v územiach dotknutých výraznou výstavbou, a

to najmä pri vodnom diele Gabčíkovo, vodnom diele Kráľová a v budúcnosti zabezpečiť

túto požiadavku aj pri výstavbe vodného diela na Váhu v úseku Sereď – Hlohovec,

11.5

v oblastiach pohorí a pahorkatín dodržiavať protierózne opatrenia, a to ako technického

rázu (terasovanie, uprednostňovanie viacúčelového využívania územia pred jednoúčelovým

– mozaiky rôznych spôsobov využitia, optimalizácia rozmerov a orientácie jednotlivých

viničných parciel vzhľadom na vrstevnice), tak aj opatrení v rámci osevných postupov,

11.6

v lesnom hospodárstve zabezpečovať postupnú obnovu prirodzeného drevinového zloženia

porastov, zabezpečovať obnovu porastov, zvyšovať podiel lesov osobitného určenia,

zachovať pôvodné zvyšky klimaxových lesov,

11.7

pre lužné lesy v oblastiach Dunaja a jeho prítokov, nivy Váhu a Moravy zabezpečiť

vodný režim, aby nenastalo odumieranie lesných porastov,

11.8

regulovať rozvoj rekreácie v lokalitách tvoriacich prvky územných systémov ekologickej

stability, v lesných ekosystémoch využívať rekreačný potenciál v súlade s ich únosnosťou,

11.9

z hľadiska ochrany biodiverzity zachovať plochy s krovinovými spoločenstvami, vodnými

plochami, lúkami, pieskovými presypmi a ďalšími biotopmi významnými ako genofondové

lokality,

11.10

podporiť zvýšenie podielu nelesnej stromovej a krovinovej vegetácie hlavne pozdĺž

tokov, kanálov a ciest a v oblasti svahov terás Trnavskej pahorkatiny, Nitrianskej

pahorkatiny, Chvojnickej pahorkatiny a Myjavskej pahorkatiny, výsadbu nových prvkov

vegetácie riešiť v súlade s projektmi pozemkových úprav území,

11.11

citlivo zvažovať rekultivácie vo vinohradníckej oblasti Malých Karpát a Bielych Karpát

v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov pre menej pohyblivé živočíchy (pásy

zelene popri poľných cestách aj v smere spádnic),

11.12

zvyšovať podiel ekostabilizačných prvkov budovaním protieróznych zábran a zvyšovaním

podielu drevín vo veľkoplošných vinohradoch s eróziou,

11.13

uprednostňovať prirodzenú obnovu, dodržiavať prirodzené druhové zloženie drevín pre

dané lesné typy (postupná náhrada nepôvodných drevín pôvodnými) pri obnove lesných

porastov, na maximálne možnú mieru obmedziť ťažbu veľkoplošnými holorubmi,

11.14

vysadiť lesy v nivách riek, na plochách náchylných na eróziu a pri prameniskách,

zakladať trávne porasty, chrániť mokrade a zachovať prírodné depresie, spomaliť odtok

vody v upravených korytách, zachovať staré ramená a meandre v okolí Dunaja, Moravy,

Váhu, Malého Dunaja, Čiernej vody, Myjavy a Chvojnice,

11.15

dodržať rámcové smernice pre tvrdé lužné lesy v rámci obnovy porastov s týmto cieľovým

zastúpením: 40 – 50 % dub, 25 – 35 % jaseň, 15 – 25 % topoľ domáci, brest, hrab, lipa,

osika, vŕba a vo zvyškoch mäkkých luhov dodržať pôvodné druhové zloženie (pôvodné

druhy topoľov, osika, vŕba 100 %),

11.16

obnoviť lesné porasty v medzihrádzovom priestore Moravy špecifickou formou vzhľadom

na periodické zaplavovanie územia (obnova menších plôch, výsadba starších sadeníc),

11.17

zabezpečiť, aby sa podmáčané územia s ornou pôdou v oblasti Podunajskej roviny zmenili

na trvalé trávnaté plochy, resp. aby sa nechali zarásť vlhkomilnou vegetáciou,

11.18

usmerniť využívanie ornej pôdy v súlade s produkčným potenciálom a s ohľadom na náročnosť

na vlhkosť a zrnitosť pôd, optimalizovať štruktúru pestovaných plodín v rámci osevných

postupov,

11.19

regulovať používanie chemických prostriedkov z dôvodu ochrany vodných zdrojov v oblastiach

chránených krajinných oblastí,

11.20

výrazne zvýšiť podiel nelesnej drevinnej vegetácie, ozeleniť vodné toky a kanály

v oblastiach intenzívne poľnohospodársky využívanej krajiny; pri realizácii postupovať

v súlade s projektmi pozemkových úprav,

11.21

zabezpečiť zladenie dopravných koridorov, sídel a iných technických prvkov s okolitou

krajinou najmä v miestach konfliktov s prvkami územného systému ekologickej stability,

11.22

pri riešení problematiky v bodoch č. 11.1, 11.3, 11.11, 11.13, 11.15, 11.17 a 11.18

postupovať v súlade s projektmi pozemkových úprav; tie by mali zabezpečiť racionálne

priestorové usporiadanie pozemkového vlastníctva v určitom území v súlade s požiadavkami

a podmienkami ochrany životného prostredia a tvorby územného systému ekologickej stability.

12.

Požiadavky na spracovanie podrobnejších riešení územného rozvoja vybraných problémových

území

12.1

optimalizácia funkčného využitia ľavostranného zázemia vodného diela Gabčíkovo,

12.2

optimalizácia funkčného využitia Malého Žitného ostrova,

12.3

optimalizácia funkčného využitia vodnej nádrže Sĺňava, vodného diela Kráľová, navrhovaného

vodného diela Sereď – Hlohovec a príslušných úsekov toku,

12.4

optimalizácia funkčného využitia Malého Dunaja,

12.5

územný systém ekologickej stability Trnavského kraja,

12.6

revitalizácia rozptýleného osídlenia v medziriečí Váhu a Malého Dunaja a podhorí

Bielych Karpát,

12.7

revitalizácia krajiny dolného toku Váhu využitím potenciálu povrchových vôd a optimalizácia

hospodárenia s týmito vodami,

12.8

revitalizácia krajiny dolného toku Moravy v súvislosti s banskou činnosťou a činnosťou

vykonávanou banským spôsobom,

12.9

štúdia potenciálu turistiky a rekreácie, bonifikácia krajiny a návrh funkčno-priestorového

systému rekreačných území,

12.10

štúdia antropogénne podmienených limitov funkčného využitia územia,

12.11

vývoj osídlenia, komunikačnej a sídelnej štruktúry vo vzťahu k stabilizácii a prirodzeným

tendenciám vývoja,

12.12

porovnávacia štúdia dopravnej zaťaženosti územia,

12.13

vzťah medzi miestom bydliska, miestom pracoviska, zdravotným stavom a mortalitou,

12.14

veková a vzdelanostná štruktúra obyvateľstva a migračné tendencie vo vzťahu k využitiu

vzdelanostného potenciálu,

12.15

posúdenie doterajšej účinnosti zriadenia Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitného

ostrova a ochranných pásem ostatných vodných zdrojov v zmysle nariadenia vlády Slovenskej

socialistickej republiky č. 46/1978 Zb. o chránenej oblasti prirodzenej akumulácie

vôd na Žitnom ostrove.

II.

VEREJNOPROSPEŠNÉ STAVBY

Verejnoprospešné stavby spojené s realizáciou uvedených záväzných regulatívov sú tieto

1.

Verejnoprospešné stavby dopravnej infraštruktúry

1.1

Cestná doprava

1.1.1

výstavba a rekonštrukcia južného cestného ťahu R 11,5/100 Bratislava – Dunajská Streda

– Nové Zámky – Košice vrátane obchvatov sídel Báč, Dolný Bar, Dolný Štál,

1.1.2

cesta I/51 – rekonštrukcia ťahu Trnava – Sereď – Nitra,

1.1.3

rekonštrukcia cesty I/51 Trnava – Senica – Holíč – hranica Slovenskej republiky s

Českou republikou vrátane obchvatov sídel Holíč, Senica, Jablonica na úseku Holíč

– Trstín a obchvatov obcí Trstín, Bínovce, Boleráz, Šelpice,

1.1.4

cesta I/51 Holíč – preložka cesty,

1.1.5

cesta II/426 Skalica – prieťah mestom,

1.1.6

cesta I/51 Trnava – obchvat,

1.1.7

cesta II/500 – obchvaty obcí na úseku Kúty – Senica: Kúty, Čáry, Šaštín-Stráže,

1.1.8

cesta II/501 – smerová úprava trasy v úseku Plavecký Peter – Jablonica – Hradište

s vyrovnaním trasy v úseku Plavecký Peter – Jablonica a prieťahom cez Jablonicu,

1.1.9

cesta II/581 Sobotište – prieťah obcou,

1.1.10

cesta II/590 Lakšárska Nová Ves – obchvat (vyrovnanie trasy),

1.1.11

hraničný priechod a most cez rieku Moravu na trase Moravský Svätý Ján – Hohenau,

1.1.12

nové premostenie v Piešťanoch na ceste II/499 a súvisiace preložky ciest I/61 a II/499,

1.1.13

diaľničný privádzač v úseku Leopoldov – Trakovice – II/513 a prieťah II/513 mestom

Hlohovec,

1.1.14

smerová úprava severojužnej cestnej trasy Trnava – Sereď – Galanta – Dunajská Streda

– Medveďov – hranica Slovenskej republiky s Maďarskou republikou – II/507, II/586

vrátane obchvatov obcí Mostová, Vozokany, Tomášikovo, Jahodná,

1.1.15

cesta I/75 Galanta – prieťah mestom,

1.1.16

nová trasa II/507 v úseku Dunajská Streda – Gabčíkovo pozdĺž železnice,

1.1.17

cesta I/63 Dolný Bar – preložka cesty,

1.1.18

vybudovanie cestného prepojenia medzi diaľničným privádzačom I/51 z Trnavy na diaľnicu

D 1 a cestou III/051031 vo funkčnej triede B a kategórii MZ 14/60 prípadne MZ 9/60,

1.1.19

prebudovanie mimoúrovňovej križovatky na diaľničnom privádzači I/51 v nadväznosti

na novonavrhované cestné prepojenie,

1.1.20

vybudovanie nového cestného prepojenia z priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod

na výrobu automobilov“ na mestský obchvat I/51 medzi železničnými traťami č. 120 a

133 s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky tejto cesty s cestou I/51,

1.1.21

vybudovanie mimoúrovňového križovania cesty III/051031 so železničnou traťou č. 120.

1.2

Železničná doprava

1.2.1

vysokorýchlostné trate v Trnavskom kraji v južnosevernom prepojení Bratislava – Žilina

– Katovice a v západovýchodnom prepojení Bratislava – Nitra – Košice – Ukrajina,

1.2.2

modernizácia hlavných železničných tratí zaradených do európskych multimodálnych

koridorov Kúty – Bratislava – Štúrovo (traťová rýchlosť 160 km/hod.) a Bratislava

– Púchov (traťová rýchlosť 160 km/hod.),

1.2.3

integrovaný systém prímestskej dopravy osôb v aglomerácii Bratislava (prepojenie

s mestami Trnava – Leopoldov, Sereď, Šaľa – Nitra, Dunajská Streda),

1.2.4

zdvojkoľajnenie železničných tratí Trnava – Kúty a Leopoldov – Lužianky,

1.2.5

modernizácia trate Galanta – Leopoldov,

1.2.6

dobudovanie železničnej stanice Kúty,

1.2.7

vybudovanie vlečkového pripojenia priemyselného parku „Trnava – Zavar, závod na výrobu

automobilov“ na trať č. 133 od križovania tejto trate s mestským obchvatom I/51.

1.3

Kombinovaná doprava

1.3.1

doplnenie schválených tratí podľa Európskej dohody o hlavných tratiach kombinovanej

dopravy (AGTC) podpísanej v Ženeve o trať Bratislava – Palárikovo a ďalej po Košice,

1.3.2

výstavba terminálu kombinovanej dopravy v Seredi v nadväznosti na splavnenie rieky

Váh,

1.3.3

výstavba terminálu kombinovanej dopravy v Medveďove.

1.4

Letecká doprava – modernizácia letiska v Piešťanoch

1.5

Vodná doprava

Postupné splavnenie Váhu v úseku Komárno – Žilina, ktoré obsahuje

1.5.1

vodné dielo Sereď – Hlohovec,

1.5.2

prístav Sereď,

1.5.3

rekonštrukciu Drahovského kanála,

1.5.4

plavebnú komoru Madunice,

1.5.5

plavebné pole Drahovce,

1.5.6

rekonštrukciu Biskupického kanála,

1.5.7

prístav Hlohovec,

1.5.8

prekladisko Piešťany.

2.

Verejnoprospešné stavby vodného hospodárstva

2.1

Vodné diela

2.1.1

vodné diela v kategórii A (do 10 rokov): Sereď,

2.1.2

vodné diela v kategórii B (do 25 rokov): Prietrž,

2.1.3

vodné diela v kategórii C (po 25 rokoch): Sobotište a prevod vody Váh – Nitra,

2.1.4

Sústava vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros – dostavba.

2.2

Oblasť úpravy a revitalizácie tokov, znižovania povodňových rizík, zvyšovania využitia

vysokoenergetického potenciálu a zabezpečenia vody pre hospodárske potreby

2.2.1

environmentálne opatrenia na Dunaji vrátane opatrení na vodnom diele Gabčíkovo z

hľadiska povodňovej ochrany,

2.2.2

rekonštrukcia hrádze Moravy – km 71 – 110,

2.2.3

úprava toku Teplica v katastrálnom území Senica – Kunov,

2.2.4

ochranná hrádza Horná Streda – Piešťany,

2.2.5

rekonštrukcia častí hrádzí a odvodňovacích systémov na dolnom Váhu, Malom Dunaji,

úpravy režimu podzemných vôd v oblasti vodného diela Kráľová,

2.2.6

rekonštrukcia hrádzí Klátovského ramena,

2.2.7

rekonštrukcia pravobrežnej hrádze Malého Dunaja,

2.2.8

hydroenergetické diela, dostavba vodného diela Gabčíkovo a vodného diela Sereď.

2.3

Oblasť zásobovania pitnou vodou

2.3.1

prívod pitnej vody zo Žitného ostrova smerom na Nitru,

2.3.2

rozšírenie zdrojov vody zo Žitného ostrova pre oblasti Záhoria a stredného Považia,

2.3.3

súbor stavieb – prívod vody zo Žitného ostrova pre Trnavu, Záhorie a stredné Považie,

2.3.4

skupinové vodovody Gabčíkovo, rozšírenie vodných zdrojov Senica – Holíč, prepojenie

skupinových vodovodov,

2.3.5

skupinový vodovod Dunajská Streda – Jahodná – Trhová Hradská,

2.3.6

verejné vodovody v obciach Gáň, Čierna Voda, Radošovce, Drahovce, Bašovce, Ducové,

Blahová, Bellova Ves, Blatná na Ostrove, Čakany, Dolný Bar, Dunajský Klátov, Holice,

Horná Potôň, Horné Mýto, Hubice, Hviezdoslavov, Tomášikovo, Vozokany, Veľká Mača,

Dolný Chotár, Galanta, Horné Saliby, Veľký Grob, Jánovce, Sobotište, Rovensko, Rohov,

Rybky, Bílkove Humence, Smolinské, Kuklov a Borský Svätý Jur,

dobudovanie vodovodu v obciach Mokrý Háj, Lakšárska Nová Ves, Plavecký Peter, Častkov,

Kúty, Čáry, Brodské, Unín a Chropov.

2.4

Oblasť odvádzania a čistenia odpadových vôd

2.4.1

Skalica – rekonštrukcia a intenzifikácia čistiarne odpadových vôd,

2.4.2

Holíč – rekonštrukcia a rozšírenie čistiarne odpadových vôd,

2.4.3

Trnava – spoločný kanalizačný zberač do čistiarne odpadových vôd Trnava – Majcichov

– Malženice,

2.4.4

Trnava – odkanalizovanie obcí v povodí Parnej,

2.4.5

Trnava – čistiareň odpadových vôd, III. stupeň riešenia,

2.4.6

Hlohovec – dobudovanie čistiarne odpadových vôd,

2.4.7

Galanta – rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd,

2.4.8

vybudovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd v obciach Dubovce, Chropov, Kopčany,

Koválovec, Letničie, Lopašov, Mokrý Háj, Oreské, Popudinské Močidľany, Prietržka,

Radimov, Radošovce, Trnovec, Unín, Vrádište, Bílkove Humence, Borský Mikuláš, Borský

Svätý Jur, Cerová, Čáry, Častkov, Hlboké, Hradište pod Vrátnom, Koválov, Kuklov, Lakšárska

Nová Ves, Osuské, Plavecký Peter, Podbranč, Prietrž, Rohov, Rovensko, Rybky, Smolinské,

Sobotište, Štefanov, Bašovce, Borovce, Dolný Lopašov, Drahovce, Dubovany, Ducové,

Hubina, Kočín-Lančár, Krakovany, Moravany nad Váhom, Nižná, Ostrov, Pečeňady, Prašník,

Rakovice, Ratnovce, Sokolovce, Šípkové, Šterusy, Trebatice, Veľké Kostoľany, Veľké

Orvište, Veselé, Biely Kostol, Bíňovce, Bohdanovce nad Trnavou, Boleráz, Borová, Brestovany,

Bučany, Buková, Cífer, Dlhá, Dobrá Voda, Dolná Krupá, Dolné Dubové, Dolné Lovčice,

Dolné Orešany, Horná Krupá, Horné Dubové, Horné Orešany, Hrnčiarovce nad Parnou, Kátlovce,

Košolná, Križovany nad Dudváhom, Lošonec, Majcichov, Malženice, Naháč, Opoj, Pavlice,

Radošovce, Ružindol, Slovenská Nová Ves, Suchá nad Parnou, Šelpice, Špačince, Šúrovce,

Trstín, Vlčkovce, Voderady, Zavar, Zeleneč, Zvončín, Bojničky, Červeník, Dolné Otrokovce,

Dolné Trhovište, Dolné Zelenice, Dvorníky, Horné Otrokovce, Horné Trhovište, Horné

Zelenice, Jalšové, Kľačany, Koplotovce, Madunice, Merašice, Pastuchov, Ratkovce, Sasinkovo,

Siladice, Tekolďany, Tepličky, Trakovice, Žlkovce, Abrahám, Čierna Voda, Čierny Brod,

Dolná Streda, Dolné Saliby, Dolný Chotár, Gáň, Horné Saliby, Hoste, Jánovce, Kajal,

Košúty, Kráľov Brod, Matúškovo, Mostová, Pata, Pusté Sady, Pusté Úľany, Sládkovičovo,

Šalgočka, Topoľnica, Trstice, Váhovce, Veľká Mača, Veľké Úľany, Veľký Grob, Vinohrady

nad Váhom, Vozokany, Zemianske Sady, Báč, Baka, Baloň, Bellova Ves, Blahová, Blatná

na Ostrove, Čakany, Čenkovce, Čiližská Radvaň, Dolný Bar, Dunajský Klátov, Holice,

Horná Potôň, Horné Mýto, Horný Bar, Hviezdoslavov, Jahodná, Janíky, Jurová, Kľúčovec,

Kostolné Kračany, Kráľovičove Kračany, Kútniky, Lúč na Ostrove, Macov, Mad, Malé Dvorníky,

Medveďov, Michal na Ostrove, Mierovo, Nový Život, Ňárad, Ohrady, Okoč, Oľdza, Padáň,

Pataš, Povoda, Sap, Štvrtok na Ostrove,Topoľníky, Trhová Hradská, Trstená na Ostrove,

Veľká Paka, Veľké Blahovo, Veľké Dvorníky, Vieska, Vrakúň a Vydrany,

2.4.9

výstavba a dobudovanie čistiarní odpadových vôd Jahodná, Okoč, Bodíky, Šamorín II,

Hubice, Dobrohošť – Vojka nad Dunajom, Baka – Trstená na Ostrove – Jurová, rekonštrukcia

čistiarne odpadových vôd Šamorín I., Veľký Meder a ľavobrežná kanalizácia v meste

Piešťany.

3.

Verejnoprospešné stavby energetiky

3.1

Elektroenergetika a teplárenstvo

3.1.1

Atómová elektráreň V1 Bohunice – postupná rekonštrukcia,

3.1.2

dostavba Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros,

3.1.3

rekonštrukcia distribučných sústav

a)

vedenie 110 kV Senica – Holíč,

b)

vedenie 110 kV Holíč – Hodonín,

c)

rozvodňa 110/22 kV Senica,

d)

vedenie 110 kV Senica – Jablonica,

e)

rozvodňa 110/22 kV Piešťany,

f)

vedenie 110 kV Trnava – Smolenice,

g)

rozvodňa 220 kV Križovany nad Dudváhom,

h)

rozvodňa 400 kV Križovany nad Dudváhom,

i)

trafostanica 400/110 kV Križovany nad Dudváhom,

j)

rozvodňa 110/22 kV Križovany nad Dudváhom,

k)

rozvodňa 110 kV Križovany nad Dudváhom – Podunajské Biskupice,

l)

rozvodňa 110/22 kV Šulekovo,

m)

vedenie 400 kV Gabčíkovo – Levice,

3.1.4

trafostanica Čáry,

3.1.5

rekonštrukcia tepelných rozvodov – Trnava, II. etapa,

3.1.6

obnova tepelného zdroja na báze kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie –

Trnava,

3.1.7

rekonštrukcia tepelných rozvodov – Trnava, III. etapa,

3.1.8

tepelná elektráreň 400/220 kV Križovany nad Dudváhom.

3.2

Plynárenstvo

3.2.1

piata línia tranzitného plynovodu, v tom inštalácia optokábla a zariadení na meranie

a reguláciu,

3.2.2

podzemný zásobník zemného plynu Sereď,

3.2.3

konverzia uhľovodíkových ložísk na podzemné zásobníky zemného plynu,

3.2.4

magistrálny severojužný plynovod na území Slovenskej republiky,

3.2.5

plynofikácia obcí Nebojsa, Gáň, Jánovce, Tomášikovo, Vozokany, Ratnovce, Sokolovce,

Nižná, Čáry, Smolinské, Kuklov, Borský Svätý Jur, Sobotište, Rovensko, Plavecký Peter,

Jablonica, Rohov, Šterusy, Kočín-Lančár, Šípkové, Mokrý Háj, Trnovec, Koválovec, Unín,

Oreské, Chropov, Horná Krupá, Šelpice, Bohdanovce nad Trnavou, Naháč, Šelpice, Podbranč

a Častkov.

3.3

Ropný priemysel – sklad povinných zásob ropy – pohotovostný sklad 5 Bučany.

4.

Odpadové hospodárstvo

4.1

spaľovňa Nemocnice s poliklinikou Galanta,

4.2

skládky komunálneho odpadu – Trnava, cesta na Zavar, Rakovice a Dolný Bar,

4.3

skládka komunálneho odpadu v pomoravskej oblasti okresu Senica.

Na uskutočnenie verejnoprospešných stavieb možno podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení zákona č. 262/1992

Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1995 Z. z., zákona č. 229/1997

Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 286/1996 Z. z. pozemky, stavby

a práva k nim vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám obmedziť.“.

Čl. II

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.

216/1998 Z. z.

, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu veľkého územného celku Prešovský

kraj v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 679/2002 Z. z. sa mení a dopĺňa

takto

1.

V prílohe č. 2 časti I bode 2.3.1 písm. e) sa za slová „Dolný Smokovec“ vkladajú

slová „nachádzajúcom sa v katastrálnom území Starý Smokovec“.

2.

V prílohe č. 2 časti I bode 2.3.1 sa vypúšťa písmeno f).

Čl. III

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. apríla 2003.