ZÁKON 111/1990 Z. z. o štátnom podniku

§ 1

Účel zákona

Účelom tohto zákona je upraviť postavenie a právne pomery štátneho podniku (ďalej

len „podnik“).

§ 2

Podnik, jeho spoločenské poslanie a pracovný kolektív

(1)

Podnik je výrobcom tovaru (výrobky, práce a služby), ktorý svoju podnikateľskú činnosť

prevádzkuje samostatne na základe hospodárenia na vlastný účet; pritom na seba berie

primerané hospodárske riziko.

(2)

Pracovný kolektív podniku tvoria zamestnanci, ktorí v podniku vykonávajú práce v

hlavnom pracovnom pomere.

1

)

§ 3

Štát a podnik

(1)

Štát vytvára podmienky pre podnikateľskú činnosť podniku a túto činnosť reguluje

predovšetkým právnymi predpismi.

(2)

Činnosť a územnú pôsobnosť podniku možno obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za

podmienok a spôsobom ustanoveným zákonom.

§ 4

Zakladateľ

(1)

Zakladateľom podniku je ústredný orgán štátnej správy.

(2)

Zakladateľ vykonáva voči podniku funkciu orgánu hospodárskeho riadenia

2

)

za podmienok a v rozsahu ustanovenom zákonom.

§ 4a

(1)

Majetok štátu, ktorý bol v správe zaniknutého podniku (§ 32 ods. 3) a ktorý nemá

určeného správcu, ústredný orgán štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí prevažujúca

činnosť zaniknutého podniku, vloží do založeného podniku alebo založí nový podnik.

(2)

Majetok štátu v správe zrušenej príspevkovej organizácie podľa osobitného predpisu

6k

)

môže zakladateľ vložiť dňom zrušenia tejto organizácie do podniku, spolu s ním prechádzajú

aj jej práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych

vzťahov, ako aj pohľadávky a záväzky.

(3)

Majetok štátu v správe príspevkovej organizácie

6k

)

môže jej zriaďovateľ vložiť do podniku.

§ 5

Právne postavenie podniku

(1)

Podnik je právnickou osobou; vystupuje v právnych vzťahoch vo svojom mene a nesie

zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

(2)

Podnik nezodpovedá za záväzky štátu alebo iných subjektov. Štát nezodpovedá za záväzky

podniku, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

3

)

(3)

Proti zásahom orgánov hospodárskeho riadenia do svojej činnosti, ktoré sú v rozpore

s právnymi predpismi, sa podnik môže domáhať ochrany za podmienok ustanovených zákonom.

4

)

(4)

Ak orgán hospodárskeho riadenia svojím zásahom do činnosti podniku spôsobil tomuto

podniku majetkovú ujmu, je povinný ju nahradiť. Podmienky a rozsah náhrady majetkovej

ujmy, ako aj prípady, keď sa náhrada neposkytuje, ustanovuje zákon.

5

)

§ 6

Majetkové postavenie podniku

(1)

Podnik spravuje veci a majetkové práva zverené mu pri jeho založení, ako aj veci

a majetkové práva nadobudnuté v priebehu podnikania.

6

)

Veci a majetkové práva, ktoré podnik spravuje, sú majetkom štátu.

(2)

Podnik koná v mene vlastníka majetku, ktorý spravuje podľa odseku 1, v konaní pred

súdom a orgánmi verejnej správy; obdobne je oprávnený konať v mene štátu vo veciach,

ak vlastnícke právo štátu je sporné.

(3)

Podnik má právo majetok, ktorý spravuje, držať, užívať ho a nakladať s ním v súlade

s právnymi predpismi; podnik nemôže týmto majetkom zabezpečovať záväzky tretích osôb.

8

)

Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom

alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva.

(4)

Čistá hodnota majetku zvereného podniku pri jeho založení tvorí jeho kmeňové imanie.

(5)

Zakladateľ môže svojím rozhodnutím zvýšiť kmeňové imanie štátneho podniku o ďalšie

veci a majetkové práva, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie jeho činnosti.

§ 7

Podnik je subjektom vzťahov k štátnemu rozpočtu a štátnym fondom.

§ 8

(1)

Podnik uhrádza svoje potreby a náklady z príjmov získaných predovšetkým zo svojej

podnikateľskej činnosti, ako aj z ďalších zdrojov.

(2)

Podnik svoje daňové povinnosti voči štátnemu rozpočtu a rozpočtu obce, podľa osobitných

predpisov,

6a

)

zahŕňa do nákladov. Podnik môže zo zisku po zdanení poskytnúť dary len obciam, štátnym

podnikom, štátnym rozpočtovým a štátnym príspevkovým organizáciám.

(3)

Podnik je povinný vykonať osobitný odvod do štátneho rozpočtu zo zisku po zdanení,

ak tak ustanoví osobitný zákon.

(4)

Hospodársky výsledok (zisk alebo strata) zistený z účtovnej závierky podnik rozdelí

alebo vyrovná podľa rozhodnutia dozornej rady takto

a)

zisk na doplnenie rezervného fondu a ďalej na prídely podľa osobitného predpisu,

b)

stratu podľa osobitného predpisu.

(5)

Odpisy hmotného a nehmotného majetku

6c

)

tvoria vlastný zdroj financovania podniku; použijú sa na obstaranie hmotného a nehmotného

majetku.

§ 9

(1)

Podnik povinne vytvára rezervný fond určený na opatrenia, ktoré majú prekonať nepriaznivý

priebeh hospodárenia podniku alebo na krytie straty vyplývajúcej z jeho hospodárenia.

(2)

Podnik po vytvorení rezervného fondu podľa odseku 1 alebo jeho doplnení podľa

§ 8 ods. 4

poskytne príspevok zamestnancom podľa osobitného predpisu.

6d

)

(3)

Po použití zisku podľa odsekov 1 a 2 môže podnik vytvárať na podporu hospodárenia

vlastného podniku ďalšie fondy podľa vlastných vnútropodnikových pravidiel schválených

zakladateľom.

(4)

Prostriedky fondov nemožno podniku odňať, ak osobitný zákon neustanoví inak; podnik

o ich použití rozhoduje v súlade s právnymi predpismi samostatne. Zostatky jednotlivých

fondov sa prevádzajú do ďalších období bez obmedzenia.

(5)

Podnik je povinný viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, zostavovať ročnú a mimoriadnu

účtovnú závierku, ktoré po overení audítorom a prerokovaní v dozornej rade uloží v

registri účtovných závierok.

6e

)

(6)

Výročná správa okrem náležitostí upravených osobitým predpisom

6j

)

musí obsahovať informáciu o výške ročnej odmeny riaditeľa podniku podľa

§ 19 ods. 10

a o výške jeho podielu na zisku podniku, o výške ročnej odmeny členov dozornej rady

podľa

§ 20 ods. 10

a o výške ich podielov na zisku podniku a o zmluvách schvaľovaných dozornou radou

podniku podľa

§ 21 ods. 1 písm. j)

.

(7)

Ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku overuje audítor.

6f

)

Náklady s tým spojené uhrádza podnik.

(8)

Podnik v platobnom styku v obchodných záväzkových vzťahoch uplatňuje prednostne zmenku

6g

)

a akreditívne formy platenia.

6h

)

(9)

Podnik je povinný ukladať peňažné prostriedky len v jednej banke (ďalej len „financujúca

banka“); v odôvodnených prípadoch môže zakladateľ vnútorným organizačným jednotkám

podniku povoliť otvorenie účtu aj v inej banke, o čom súčasne upovedomí financujúcu

banku. Ak financujúca banka neposkytuje plný rozsah bankových služieb,

6ch

)

je povinná na požiadanie podniku udeliť súhlas, aby chýbajúci rozsah bankových služieb

poskytla podniku iná banka. Ak sa podnik stane klientom Štátnej pokladnice,

6k

)

môže ukladať peňažné prostriedky aj v Štátnej pokladnici a o tejto skutočnosti upovedomí

financujúcu banku. Podnik môže zmeniť financujúcu banku, len ak sa zmluvne dohodne

na vyrovnaní záväzkov voči doterajšej financujúcej banke.

(10)

Podnik vykonáva platby v bezhotovostnej forme. Hotovostné platby môže vykonávať len

do výšky 10 000 Sk denne.

§ 10

Vnútorná organizácia podniku

(1)

Vnútorná organizácia podniku a organizácia vnútorného riadenia je vo výhradnej pôsobnosti

podniku.

(2)

Vnútornú organizáciu podniku upravuje organizačný poriadok, prípadne iný podnikový

organizačný predpis. V označení vnútornej organizačnej jednotky podniku sa nesmie

použiť slovo „podnik“ alebo „organizácia“.

(3)

Podnik môže určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do obchodného registra

ako odštepné závody. Vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene podniku všetky

právne úkony týkajúce sa tohto odštepného závodu.

§ 11

Ochrana životného a prírodného prostredia a zdravia občanov

(1)

Podnik je pri svojej hospodárskej a sociálnej činnosti povinný čo najúčinnejšie chrániť

životné a prírodné prostredie pred škodlivými vplyvmi, ktoré jeho činnosť vyvoláva,

a najmä dbať na to, aby neohrozoval zdravie občanov. Z vlastných zdrojov financuje

a uskutočňuje opatrenia zamerané na odstránenie škôd vzniknutých jeho činnosťou a

opatrenia na tvorbu a ochranu všetkých zložiek životného a prírodného prostredia ohrozovaných

jeho činnosťou.

(2)

Podnik je povinný budovať zariadenia na ochranu životného a prírodného prostredia,

uvádzať tieto zariadenia do prevádzky spoločne s príslušným výrobným alebo nevýrobným

zariadením a trvale zabezpečovať ich plynulý a účinný chod.

§ 12

Vznik podniku

(1)

Podnik vzniká na základe rozhodnutia zakladateľa dňom zápisu do obchodného registra.

(2)

Návrh na zápis podniku do obchodného registra podáva zakladateľ. Zakladateľ je povinný

k návrhu na zápis podniku do obchodného registra pripojiť

a)

zakladaciu listinu;

b)

súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti (podnikania), pokiaľ

osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.

(3)

Zakladateľ je povinný prerokovať založenie podniku s obcou.

§ 13

Zakladacia listina

(1)

Zakladaciu listinu podniku vydáva zakladateľ.

(2)

Zakladacia listina musí obsahovať

a)

označenie zakladateľa;

b)

názov, sídlo podniku a jeho identifikačné číslo; názov musí vylučovať možnosť zámeny

s názvami iných organizácií a musí byť z neho zrejmé, že ide o štátny podnik;

c)

základný predmet činnosti (podnikania);

d)

vymedzenie majetku;

6

)

e)

výšku kmeňového imania; pokiaľ nemožno výšku kmeňového imania určiť, musí sa tak

stať do 60 dní odo dňa vzniku podniku;

f)

ustanovenia o prechode práv a povinností na podnik, pokiaľ sa práva a povinnosti

na podnik prevádzajú.

(3)

Zakladateľ rozhodnutím zmení zakladaciu listinu, ak dôjde k zvýšeniu kmeňového imania

podľa

§ 6 ods. 5.

Rozhodnutie zakladateľa o zmene zakladacej listiny musí obsahovať

a)

vymedzenie ďalších vecí a majetkových práv, o ktoré sa zvyšuje kmeňové imanie,

b)

výšku kmeňového imania po jeho zvýšení,

c)

odôvodnenie zvýšenia kmeňového imania,

d)

dátum, odkedy sa zvyšuje kmeňové imanie.

§ 14

Zlúčenie, splynutie a rozdelenie podniku

(1)

Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku

jedného podniku alebo viacerých podnikov, pričom majetok a záväzky prechádzajú zo

zanikajúcich podnikov na iný už jestvujúci podnik, ktorý sa tým stáva právnym nástupcom

zanikajúcich podnikov.

(2)

Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku

dvoch podnikov alebo viacerých podnikov, pričom majetok a záväzky prechádzajú zo zanikajúcich

podnikov na iný novozaložený podnik, ktorý sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom

zanikajúcich podnikov.

(3)

Rozdelenie podniku je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza

k zániku podniku, pričom majetok prechádza zo zanikajúceho podniku na iné už jestvujúce

podniky, ktoré sa tým stávajú právnymi nástupcami zanikajúceho podniku, alebo na novozaložené

podniky, ktoré sa svojím vznikom stávajú právnymi nástupcami zanikajúceho podniku.

Každý z nástupníckych podnikov ručí za záväzky, ktoré prešli rozdelením zo zaniknutého

podniku na ostatné podniky, a to do výšky hodnoty majetku, ktorý naň prešiel zo zaniknutého

podniku. Ak v rozhodnutí zakladateľa o rozdelení podniku nie je určené, na ktorý podnik

prechádza majetok, na splnenie záväzku je zaviazaný spoločne a nerozdielne každý nástupnícky

podnik. Veriteľ môže požadovať celé plnenie záväzku od ktoréhokoľvek z nich; splnením

záväzku jedným z nástupníckych podnikov povinnosť ostatných podnikov zanikne. Medzi

sebou sa tieto podniky vyporiadajú v pomere, v akom na ne prešiel majetok zo zaniknutého

podniku.

(4)

Zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie podniku sa vykoná podľa rozhodnutia zakladateľa

podniku. Účinky zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia podniku nastávajú jeho zápisom

do obchodného registra. Návrh na zápis podáva zakladateľ. Zápisom do obchodného registra

a)

prechádza majetok a záväzky zanikajúceho podniku na jeho právneho nástupcu,

b)

podnik zanikajúci splynutím, zlúčením alebo rozdelením zaniká,

c)

pri splynutí alebo rozdelení vzniká právny nástupca.

(5)

Ak pri splynutí alebo rozdelení doterajšie podniky dosahujú obrat alebo podiel na

trhu určený v osobitnom predpise,

9

)

návrh na zápis do obchodného registra možno podať až po schválení zlúčenia alebo

splynutia podľa tohto predpisu.

(6)

V obchodnom registri sa vykoná výmaz zanikajúceho podniku a zápis vzniknutého podniku

splynutím alebo rozdelením k tomu istému dňu. Výmaz zaniknutého podniku a zápis zlúčenia

alebo rozdelenia podniku zlúčením pri právnom nástupcovi sa vykoná k tomu istému dňu.

(7)

K zlúčeniu, splynutiu alebo rozdeleniu podniku sa vyjadruje odborový orgán.

§ 14a

Transformácia podniku na obchodnú spoločnosť

Transformácia podniku na obchodnú spoločnosť je postup upravený osobitnými predpismi,

6l

)

ktorými sa zrušuje a zaniká podnik a zakladá a vzniká obchodná spoločnosť.

§ 15

Zrušenie a zánik podniku

(1)

Podnik zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

(2)

Zániku podniku predchádza jeho zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.

(3)

Podnik sa zrušuje s likvidáciou na základe rozhodnutia zakladateľa, ak majetok a

záväzky podniku neprechádzajú na jeho právneho nástupcu. Podnik sa zrušuje dňom uvedeným

v rozhodnutí o zrušení podniku s likvidáciou. Ak v tomto rozhodnutí nie je uvedený

deň zrušenia podniku, podnik sa zrušuje dňom prijatia rozhodnutia zakladateľa.

(4)

Podnik sa zrušuje bez likvidácie

a)

podľa osobitného predpisu,

9aa

)

b)

na základe rozhodnutia zakladateľa podľa

§ 14

,

c)

na základe právoplatného rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na vyhlásenie konkurzu

pre nedostatok majetku, o zrušení konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje

na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, o zastavení konkurzného konania

pre nedostatok majetku alebo o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku.

(5)

Výmaz podniku z obchodného registra po jeho zrušení podľa odseku 4 písm. c) vykoná

súd aj bez návrhu; súhlas správcu dane sa nevyžaduje.

(6)

Ak podniku po ukončení konkurzného konania zostal majetok, vykoná sa likvidácia podľa

odseku 3. Ak podniku po ukončení konkurzného konania nezostal žiaden majetok alebo

majetok, ktorý zostal, nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu likvidátora, na návrh

zakladateľa podnik pre nedostatok majetku súd zruší a vykoná výmaz podniku podľa odseku

5.

(7)

Zakladateľ je povinný prerokovať zrušenie podniku podľa odseku 4 písm. b) s Ministerstvom

hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Zakladateľ informuje

o zrušení podniku obec.

(8)

K zrušeniu podniku podľa odseku 3 a odseku 4 písm. b) sa vyjadruje odborový orgán.

(9)

Návrh na výmaz podniku z obchodného registra podáva

a)

likvidátor, ak sa podnik zrušuje s likvidáciou,

b)

zakladateľ, ak sa podnik zrušuje bez likvidácie.

§ 15a

(1)

Likvidáciou podniku sa rozumie prevod majetku štátu na iné osoby na účel speňaženia

majetku a vyporiadania všetkých záväzkov zrušeného podniku. Pri vyporiadaní záväzkov

sa postupne uspokoja pohľadávky zamestnancov podniku, pohľadávky štátu a pohľadávky

ostatných veriteľov.

(2)

Návrh na zápis likvidácie podniku a na zápis likvidátora do obchodného registra podáva

registrovému súdu zakladateľ po predchádzajúcom súhlase ministerstva. Počas likvidácie

používa podnik svoje obchodné meno s dodatkom „v likvidácii“.

(3)

Zápisom podniku v likvidácii do obchodného registra prechádza zakladateľská funkcia

na ministerstvo.

(4)

Vstupom podniku do likvidácie zanikajú orgány podniku uvedené v

§ 18

a pôsobnosť konať vo všetkých veciach podniku prechádza na likvidátora. Likvidátorom

nemôže byť riaditeľ štátneho podniku vstupujúceho do likvidácie ani riaditeľom vymenovaní

zástupcovia podľa

§ 19 ods. 4

.

(5)

Odmenu likvidátora určuje zakladateľ, pričom výšku odmeny určí hlavne s ohľadom na

dodržanie lehoty na skončenie likvidácie a na rozpočet likvidácie.

§ 15b

(1)

Pri vstupe podniku do likvidácie zakladateľ určí likvidátorovi lehotu, v ktorej likvidáciu

skončí.

(2)

Zakladateľ môže zlúčiť viaceré podniky v likvidácii do jedného podniku v likvidácii

a určiť likvidátora zlúčeného podniku. Likvidátor zlúčeného podniku splní záväzky

voči zamestnancom vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov alebo z obdobných pracovných

vzťahov, daňové povinnosti a ďalšie záväzky voči štátnemu rozpočtu, poistným fondom

9a

)

a garančnému fondu

9b

)

za podniky v likvidácii, ktoré zaniknú zlúčením.

§ 15c

(1)

Likvidátor je oprávnený konať v mene podniku dňom zápisu likvidácie podniku a prvého

zápisu likvidátora do obchodného registra. Pri zmene osoby likvidátora nový likvidátor

koná v mene podniku dňom, ku ktorému bol zakladateľom vymenovaný za likvidátora.

(2)

V priebehu likvidácie likvidátor je povinný

a)

zverejniť v Obchodnom vestníku oznámenie o vstupe podniku do likvidácie s výzvou,

aby všetci veritelia podniku a iné osoby a orgány, ktoré sú vstupom podniku do likvidácie

dotknuté, prihlásili svoje pohľadávky alebo iné práva v lehote, ktorá nesmie byť kratšia

ako 90 dní od uverejnení oznámenia,

b)

sústrediť v lehote do 60 dní od vstupu podniku do likvidácie peňažné prostriedky

podniku na jeden účet vo financujúcej banke,

c)

speňažiť majetok podniku v súlade s plánom likvidácie schváleným zakladateľom a po

prerokovaní s daňovým úradom,

d)

uspokojiť prednostne pohľadávky zamestnancov zrušeného podniku vzniknuté do skončenia

pracovného pomeru (mzda, náhrada mzdy, nároky vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa

za škodu spôsobenú zamestnancom) a odstupné,

e)

zaplatiť odvody do štátneho rozpočtu, dane a poplatky vrátane záväzkov za návratné

finančné výpomoci z prostriedkov štátneho rozpočtu,

f)

odviesť poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie

a príspevok do Fondu zamestnanosti Slovenskej republiky,

g)

vyporiadať záväzky a pohľadávky,

h)

oznámiť štátnemu archívu s regionálnou pôsobnosťou do jedného mesiaca odo dňa zápisu

likvidácie podniku do obchodného registra túto skutočnosť, následne vypracovať a predložiť

návrh na vyradenie registratúrnych záznamov, odovzdať archívne dokumenty, zabezpečiť

uloženie registratúrnych záznamov bez trvalej dokumentárnej hodnoty do uplynutia lehôt

uloženia a oznámiť miesto ich uloženia.

(3)

Po schválení účtovnej závierky zakladateľom likvidátor je povinný

a)

odviesť majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie (ďalej len „likvidačný zostatok“),

príslušnému daňovému úradu vo výške vyplývajúcej z osobitného predpisu

10

)

a so zvyšným zostatkom naložiť podľa pokynov zakladateľa,

b)

zabezpečiť úschovu spisového materiálu a účtovných dokladov podľa osobitného predpisu,

11

)

c)

do 30 dní po skončení likvidácie podať registrovému súdu návrh na výmaz podniku z

obchodného registra.

(4)

Ak likvidátor zistí, že podnik v likvidácii je predlžený, podá bez zbytočného odkladu

návrh na vyhlásenie konkurzu.

12

)

(5)

Ak súd návrh likvidátora na vyhlásenie konkurzu zamietne pre nedostatok majetku,

12a

)

likvidátor vypracuje záverečnú správu o skončení likvidácie, v ktorej uvedie, ako

bolo naložené s jeho majetkom vrátane súpisu nevyporiadaných záväzkov a pohľadávok

a označenia miesta, v ktorom sú uschované písomnosti. V prípade nevyporiadania všetkého

majetku zakladateľ rozhodne o jeho prevode do iného podniku v likvidácii podľa

§ 15b ods. 2

. Ak je nevyporiadaný majetok v správe Slovenského pozemkového fondu,

12b

)

spôsob, ako sa s ním naloží, určí Slovenský pozemkový fond.

(6)

Účtovnú závierku vypracovanú ku dňu vstupu podniku do likvidácie a plán likvidácie

majetku podniku je likvidátor povinný zaslať zakladateľovi a ministerstvu do 30 dní

odo dňa vstupu podniku do likvidácie. Plán likvidácie majetku doručí aj príslušnému

daňovému úradu. Personálnu časť plánu likvidácie (profesijnú skladbu, počty a termíny

uvoľňovania zamestnancov) prerokuje s príslušným odborovým orgánom.

(7)

Likvidátor štvrťročne predkladá zakladateľovi a ministerstvu správu o stave majetku

likvidovaného podniku a ku dňu skončenia likvidácie im predloží účtovnú závierku s

návrhom na vyporiadanie likvidačného zostatku spolu so záverečnou správou o priebehu

likvidácie.

(8)

Po vstupe podniku do likvidácie sa konania začaté podľa osobitných predpisov

13

)

prerušujú do schválenia plánu likvidácie zakladateľom.

§ 15d

(1)

Majetok podniku speňaží likvidátor predajom vecí na verejnej dražbe s výnimkou

a)

predaja bytov a nebytových priestorov, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis,

14

)

b)

predaja pozemku, na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve alebo v spoluvlastníctve

inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby, priľahlého pozemku určeného na spoločné

užívanie stavby a ňou zastavaného pozemku a táto osoba má záujem o kúpu pozemku a

priľahlého pozemku určeného na spoločné užívanie stavby a ňou zastavaného pozemku,

15

)

c)

predaja stavby, ak pozemok je vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve inej fyzickej

osoby alebo právnickej osoby a táto osoba má záujem o kúpu stavby na tomto pozemku,

15

)

d)

predaja hnuteľných vecí v nadobúdacej hodnote do 20 000 Sk,

e)

bezodplatného prevodu vecí na zakladateľa, štátnu rozpočtovú organizáciu alebo štátnu

príspevkovú organizáciu podľa osobitného predpisu,

f)

predaja kotolní, výmenníkových staníc, vodární, ktoré slúžia pre bytové domy a nemožno

ich považovať za spoločné zariadenia domu podľa osobitného predpisu.

15a

)

(2)

Pri organizovaní verejnej dražby likvidátor postupuje podľa ustanovení dražobného

poriadku. Po neúspešnej verejnej dražbe môže likvidátor organizovať najviac jednu

opakovanú verejnú dražbu.

(3)

Speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako verejnou dražbou môže likvidátor podľa

osobitného predpisu

16

)

len po neúspešnom vykonaní opakovanej verejnej dražby.

(4)

Likvidátor v lehote 15 dní od udelenia súhlasu ministerstva na speňaženie majetku

alebo nakladanie s majetkom iným spôsobom

16

)

ako verejnou dražbou písomne vyzve fyzickú osobu alebo právnickú osobu na uzavretie

zmluvy o prevode správy alebo vlastníctva majetku.

(5)

Termín konania verejnej dražby likvidátor oznámi zakladateľovi a ministerstvu 14

dní vopred. Výťažok z verejnej dražby likvidátor odvedie na bankový účet podniku.

(6)

Po vykonaní príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej nehnuteľnosti. Lehota

na zaplatenie ceny za vydražený nehnuteľný majetok je 30 dní odo dňa konania verejnej

dražby. Po zaplatení za vydraženú nehnuteľnosť stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti

ku dňu vykonania príklepu. Návrh na zápis vydraženého nehnuteľného majetku do katastra

nehnuteľností podá likvidátor v lehote do 30 dní po zaplatení za vydraženú nehnuteľnosť.

(7)

Ak sa nehnuteľný majetok prevádza podľa osobitného predpisu

14

)

bezodplatne na zakladateľa, ktorým je obec, likvidátor uzavrie s obcou zmluvu s podmienkou

obmedzenia prevodu nehnuteľností na obdobie piatich rokov odo dňa zápisu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na prevod bytov do

vlastníctva fyzických osôb.

§ 15e

(1)

Ku dňu skončenia likvidácie zriadi zakladateľ osobitný účet štátneho rozpočtu, ak

podnik v likvidácii mal v správe byty a uzavrel s nájomcami bytov zmluvy o prevode

vlastníctva bytov podľa osobitného predpisu.

15

)

Príjmom osobitného účtu štátneho rozpočtu sú splátky kúpnej ceny, na ktoré sa kupujúci

zaviazali v zmluve o prevode vlastníctva bytu.

(2)

Zakladateľ zabezpečí vymáhanie splátok a vyúčtovanie úrokov z omeškania z nezaplatených

dlžných čiastok z kúpy bytov.

§ 15f

Ak likvidátor nespeňaží majetok štátu, ktorý je v správe Slovenského pozemkového fondu,

12b

)

ani v opakovanej verejnej dražbe, môže stavby a nimi zastavané pozemky predať v obchodnej

verejnej súťaži

16a

)

s predchádzajúcim písomným súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky,

ktoré určí podmienky verejnej obchodnej súťaže.

§ 16

Oznamovacia povinnosť

(1)

Podnik, na ktorý prešiel majetok i záväzky zaniknutého podniku, je povinný bez meškania

upovedomiť podniky a iné subjekty, ktoré sú zánikom podniku dotknuté, o zániku podniku

a o prechode jeho majetku a záväzkov.

(2)

Ak podnik zanikne zrušením bez likvidácie, má oznamovaciu povinnosť zakladateľ; pri

likvidácii podniku má túto povinnosť likvidátor.

(3)

Zakladateľ, prípadne likvidátor uverejní tiež bez zbytočného odkladu zánik podniku

a prechod jeho majetku a záväzkov, ak mu zakladacia listina ustanovuje povinnosť uverejniť

tieto skutočnosti.

(4)

Podnik v likvidácii poskytne na účely kontroly požadované informácie, údaje a doklady

orgánom kontroly ministerstva a Úradu vlády Slovenskej republiky. Túto povinnosť má

jeho štatutárny orgán a nemôže sa jej zbaviť ani vtedy, ak sa svojej funkcie vzdá

alebo je z nej odvolaný.

§ 17

Dohoda zakladateľov

(1)

Ak sa zlúčenie alebo splynutie podnikov týka niekoľkých zakladateľov, rozhodujú títo

zakladatelia vo vzájomnej dohode. Pri rozhodovaní o splynutí podnikov sa zakladatelia

dohodnú, ktorý z nich bude voči novovzniknutému podniku vykonávať funkciu zakladateľa.

§ 18

(1)

Orgány podniku sú riaditeľ a dozorná rada (ďalej len „rada"). Riaditeľ a členovia

rady sú povinní po vymenovaní do funkcie predložiť majetkové priznanie, svoje majetkové

podiely v iných právnických osobách, majetkové podiely im blízkych osôb,

19

)

v iných právnických osobách a predložiť vyhlásenie o svojich podnikateľských aktivitách

zakladateľovi

a)

do 30 dní od vymenovania do funkcie,

b)

do 31. marca každého kalendárneho roka.

(2)

Majetkové priznanie musí obsahovať údaje o

a)

nehnuteľnom majetku vrátane údajov o právnom dôvode a dátume nadobudnutia tohto majetku

a cene jeho obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí cenu podľa osobitného predpisu,

18

)

b)

hnuteľnej veci, ktorej hodnota presahuje 200 000 Sk, vrátane údajov o právnom dôvode

nadobudnutia tejto veci, ceny obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí ceny obvyklej,

c)

majetkovom práve a inej majetkovej hodnote, ktorých hodnota presahuje 200 000 Sk,

vrátane údajov o právnom dôvode nadobudnutia tohto majetkového práva alebo inej majetkovej

hodnoty, pri odplatnom prevode ceny obstarania, pri bezodplatnom nadobudnutí ceny

obvyklej.

(3)

V majetkovom priznaní podľa odseku 1 písm. b) v druhom roku a v ďalších rokoch sa

uvádza len prírastok majetku podľa odseku 2, ak nebol ešte uvedený podľa odseku 1

písm. b). Úmyselné uvedenie neúplných alebo nepravdivých údajov v majetkovom priznaní

je dôvodom na odvolanie z funkcie.

§ 19

Riaditeľ

(1)

Riaditeľa vymenuje zakladateľ na základe výberového konania.

(2)

Riaditeľ nie je zamestnancom podniku, vzťah medzi podnikom a riaditeľom pri výkone

jeho pôsobnosti riaditeľa sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve,

ak tento zákon neustanovuje inak. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne

zakladateľ s riaditeľom v zmluve o výkone funkcie,

17

)

ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Po ukončení funkcie riaditeľa

môže zakladateľ poveriť výkonom funkcie riaditeľa bez výberového konania niektorého

z vedúcich zamestnancov podniku do vykonania výberového konania na funkciu riaditeľa

podľa tohto zákona, a to najviac na tri mesiace.

(3)

Riaditeľ riadi činnosť podniku a ako štatutárny orgán koná vo všetkých jeho veciach;

zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom v správe podniku. Riaditeľ je povinný

vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami podniku,

najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie

týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách

a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo podniku pôsobiť škodu

alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje

záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku.

(4)

Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je riaditeľ povinný nahradiť škodu,

ktorú podniku spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá podniku vznikne tým,

že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Výška

náhrady škody, ktorú je povinný riaditeľ nahradiť, je maximálne ročný príjem riaditeľa

priznaný podľa

§ 19 ods. 7

.

(5)

Riaditeľ je povinný informovať radu o všetkých skutočnostiach, ktoré sú mu známe

a ktoré môžu ovplyvniť podnikateľskú činnosť, stav majetku podniku a jeho likviditu.

Na požiadanie rady je riaditeľ povinný zúčastniť sa na zasadaní rady a podať jej členom

k predloženým materiálom informácie v požadovanom rozsahu.

(6)

Po prerokovaní v rade riaditeľ predkladá zakladateľovi na schválenie ročnú účtovnú

závierku, návrh na rozdelenie zisku a koncepciu rozvoja podniku. Koncepcia rozvoja

podniku obsahuje najmä

a)

plán výnosov a nákladov,

b)

plán vývoja aktív a zdrojov ich krytia,

c)

plán finančných tokov,

d)

plán úverového zaťaženia,

e)

plán nadobudnutia investícií a predaja majetku,

f)

plán rozdelenia zisku.

(7)

Riaditeľovi za podmienok a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom patrí

a)

mesačný plat a ročná odmena z podielu na zisku,

b)

ďalšie náležitosti súvisiace s vykonávaním funkcie, ktoré upresní zmluva o výkone

funkcie.

(8)

Mesačný plat a ročnú odmenu z podielu na zisku riaditeľa určuje zakladateľ; výška

mesačného platu riaditeľa nesmie presiahnuť 8-násobok priemernej mzdy dosahovanej

v národnom hospodárstve a ročné odmeny z podielu na zisku nesmú presiahnuť 10 % z

disponibilného zisku podniku. Ak riaditeľovi patrí aj plat poslanca Národnej rady

Slovenskej republiky, počas poberania platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

patrí riaditeľovi plat podľa prvej vety najviac v sume minimálnej mzdy. Na ročnú odmenu

z podielu na zisku sa predchádzajúca veta použije rovnako.

(9)

Riaditeľovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka, na jej účely sa použije osobitný

predpis.

20

)

(10)

Do času vykonávania funkcie sa u riaditeľa započítava čas čerpania dovolenky a čas

dočasnej neschopnosti vykonávať funkciu spôsobenej úrazom v súvislosti s vykonávaním

funkcie riaditeľa alebo v priamej súvislosti s ňou, alebo spôsobenej chorobou z povolania;

to neplatí, ak bol úraz spôsobený vlastným zavinením.

(11)

Riaditeľ sa počas výkonu funkcie na účely zdravotného poistenia, nemocenského poistenia

a dôchodkového zabezpečenia a platenia príspevku v nezamestnanosti posudzuje ako zamestnanec

v pracovnom pomere.

21

)

(12)

Na právne vzťahy vyplývajúce z vykonávanej funkcie riaditeľa sa primerane použijú

ustanovenia osobitných právnych predpisov,

22

)

ktoré upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a náhradu škody.

(13)

Riaditeľovi patria cestovné náhrady, ktoré mu vznikli počas výkonu funkcie, podľa

osobitného predpisu.

23

)

(14)

Riaditeľ vymenúva a odvoláva svojho zástupcu z radov zamestnancov podniku, ktorý

ho v čase jeho neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv a povinností. Ak

riaditeľ určí viacerých zástupcov, určí aj poradie, v akom ho zastupujú. Ďalej vymenúva

a odvoláva ďalších sebe priamo podriadených zamestnancov podniku.

(15)

Riaditeľ a vedúci zamestnanci nemôžu byť členmi štatutárneho orgánu alebo dozornej

rady obchodnej spoločnosti, ak na ich vymenovanie do tejto funkcie nedal predchádzajúci

súhlas zakladateľ.

(16)

Osoby uvedené v odseku 14 a osoby im blízke

19

)

nemôžu mať majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti s podobným predmetom podnikania,

ako má podnik, v ktorom sú v pracovnom pomere, alebo v obchodnej spoločnosti, ktorá

je dodávateľom tohto podniku s výnimkou majetkovej účasti podľa osobitného predpisu.

6i

)

(17)

Výkon funkcie riaditeľa sa končí jeho úmrtím, vzdaním sa alebo odvolaním. Riaditeľa

odvoláva zakladateľ.

§ 19a

Výberové konanie na riaditeľa podniku, predsedu a členov rady

(1)

Výberové konanie na riaditeľa, predsedu a členov rady, ktorých ustanovuje do funkcie

na základe výberového konania zakladateľ, vyhlasuje zakladateľ v tlači alebo v iných

všeobecne prístupných prostriedkoch masovej komunikácie najmenej päť týždňov pred

jeho začatím s uvedením údajov, ktorými sú

a)

názov podniku vrátane sídla podniku,

b)

požadované kvalifikačné predpoklady na vykonávanie týchto funkcií,

c)

špecifické kritériá a požiadavky na uchádzačov,

d)

zoznam požadovaných dokladov,

e)

dátum a miesto podania žiadosti o účasť na výberovom konaní.

(2)

Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia, ktorú menuje zakladateľ. Výberová

komisia má päť členov, z toho najmenej jedného člena zvoleného zamestnancami podniku.

Ak člen komisie zistí, že môže byť predpojatý, oznámi túto skutočnosť zakladateľovi.

(3)

Výberová komisia zašle uchádzačovi, ktorý spĺňa predpoklady ustanovené v odseku 1

písm. b) a c), pozvánku na výberové konanie najmenej sedem dní pred jeho začatím.

(4)

Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a na základe výsledkov určí

poradie uchádzačov. Poradie uchádzačov je záväzné pri vymenúvaní do funkcie riaditeľa

podniku a predsedu alebo člena rady.

(5)

Výberová komisia písomne oznámi uchádzačom výsledok výberového konania do siedmich

dní odo dňa jeho skončenia.

(6)

Zakladateľ zverejní výsledok výberového konania, poradie a splnenie požadovaných

kritérií jednotlivými uchádzačmi rovnakým spôsobom ako pri vyhlásení výberového konania.

(7)

Ak výberová komisia nevyberie uchádzača, zakladateľ vyhlási nové výberové konanie.

§ 20

Zloženie rady a jej funkčné obdobie

(1)

Počet členov rady určených zakladateľom je vždy nepárny a môže byť maximálne deväť.

(2)

Predsedu rady ustanovuje do funkcie na základe výberového konania a z nej odvoláva

zakladateľ z osôb, ktoré nie sú zamestnancami podniku. Ostatných členov rady polovicu

volí a odvoláva pracovný kolektív alebo jeho delegáti, a to z členov pracovného kolektívu

tajným hlasovaním; ak v podniku pôsobí odborová organizácia, jedného člena zastupujúceho

pracovný kolektív deleguje odborová organizácia zo svojich členov. Druhú polovicu

členov rady ustanovuje do funkcie na základe výberového konania a z nej odvoláva zakladateľ

z osôb, ktoré nie sú zamestnancami podniku.

(3)

Členov rady nemôže byť riaditeľ ani jeho zástupca.

(4)

Vzťah medzi podnikom a členom rady pri výkone ich pôsobnosti člena dozornej rady

sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, pokiaľ tento zákon neustanovuje

inak. Prípadné ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne zakladateľ s

členmi rady v zmluve o výkone funkcie,

17

)

ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme. Predseda a členovia rady sú povinní po

vymenovaní do funkcie v lehote do 30 dní oznámiť zakladateľovi majetkové priznanie

v rozsahu ustanovenom v

§ 19 ods. 3 a 4

a svoje majetkové podiely v iných právnických osobách a majetkové podiely jemu blízkych

osôb

19

)

v iných právnických osobách.

(5)

Predseda a členovia rady vykonávajú svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a

v súlade so záujmami podniku, najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť

všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť

o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo

podniku spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú

uprednostňovať svoje záujmy alebo záujmy tretích osôb pred záujmami podniku.

(6)

Členovia rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa

činností podniku. Kontrolujú správnosť vedenia účtovných záznamov a kontrolujú, či

sa podnikateľská činnosť podniku uskutočňuje v súlade s právnymi predpismi, internými

predpismi podniku a pokynmi zakladateľa.

(7)

Členovia rady, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní

spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú podniku spôsobili.

(8)

Predseda zvoláva zasadnutia rady a vedie ich rokovanie. Rada volí zo svojich členov

podpredsedu, ktorý zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti.

(9)

Funkčné obdobie rady je 5 rokov. Pred uplynutím funkčného obdobia sa člen rady môže

svojej funkcie vzdať písomným podaním rade. Ak sa počet členov rady ustanovených zakladateľom

zníži, je zakladateľ povinný bez meškania ustanoviť nového člena rady. Ak sa počet

členov rady volených pracovným kolektívom zníži, postupuje sa podľa volebného poriadku

pre voľby a odvolanie členov rady.

(10)

Odmena člena rady za mesiac nesmie presiahnuť 5-násobok priemernej mzdy dosahovanej

v národnom hospodárstve. Ročná odmena z podielu na zisku podniku pre člena rady je

5 % z odmeny priznanej riaditeľovi podniku podľa

§ 19 ods. 8

.

§ 21

Pôsobnosť rady

(1)

Rada

a)

prerokúva ročnú a mimoriadnu účtovnú závierku a rozhoduje o rozdelení zisku a úhrade

strát,

b)

schvaľuje návrh na obstaranie hmotného a nehmotného majetku, v súlade so štatútom,

c)

schvaľuje návrhy na financovanie hmotného a nehmotného majetku úverom v súlade so

štatútom,

d)

prerokúva základné otázky koncepcie rozvoja podniku a jeho podnikateľskej činnosti,

e)

dohliada na vedenie a hospodárenie podniku,

f)

kontroluje údaje v účtovných knihách, ako aj ďalších dokladoch,

g)

v odôvodnených prípadoch odporúča zakladateľovi odvolať riaditeľa,

h)

vyjadruje sa k rozdeleniu, zlúčeniu, splynutiu a zrušeniu podniku,

ch)

podáva zakladateľovi polročnú a ročnú správu o hospodárení podniku,

i)

schvaľuje výber audítora na overenie účtovnej závierky,

j)

schvaľuje poskytnutie úveru, pôžičky, prevod majetku podniku, poskytnutie majetku

podniku do užívania alebo zabezpečenie záväzku riaditeľovi, prokuristovi alebo inej

osobe, ktorá je oprávnená konať za podnik, a osobám im blízkym

19

)

za podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.

(2)

Na prijatie uznesenia rady je potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých členov

rady.

§ 22

Práva a povinnosti zakladateľa

(1)

Zakladateľ môže po prerokovaní v rade rozhodnúť o zlúčení, splynutí, rozdelení alebo

zrušení podniku

a)

na základe programu štrukturálnych zmien národného hospodárstva (rozvoj alebo útlm

odvetví alebo odboru), schváleného vládou;

b)

na návrh podniku (podnikov), o ktorých zlúčenie, splynutie, rozdelenie alebo zrušenie

ide;

c)

ak podnik svojím hospodárením ohrozuje alebo neoprávnene znižuje svoje kmeňové imanie

alebo nie je schopný plniť svoje odvodové alebo daňové povinnosti alebo nie je schopný

vytvárať povinné podnikové fondy v určenom rozsahu alebo ak vykazuje vo dvoch po sebe

nasledujúcich ročných účtovných závierkach stratu.

(2)

Zakladateľ schvaľuje štatút rady a jej rokovací poriadok.

(3)

Zakladateľ môže v odôvodnených prípadoch uložiť riaditeľovi povinnosť vyčleniť z

majetku administratívnu budovu, ktorá neslúži pre potreby štátneho podniku, z dôvodu

celospoločenského záujmu pre potreby orgánov štátnej správy.

§ 23

Predmet činnosti podniku

(1)

Pre podniky, ktorých základným predmetom činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných

záujmov a v ktorých je táto skutočnosť vyjadrená v zakladacej listine, platia ustanovenia

tohto zákona s odchýlkami ustanovenými v tejto hlave.

(2)

Zakladateľ je oprávnený určiť podniku v zakladacej listine v rámci základného predmetu

činnosti povinný predmet činnosti a tento povinný predmet činnosti meniť. Zakladateľ

môže tiež pre povinný predmet činnosti obmedziť podniku jeho územnú pôsobnosť.

(4)

Zakladateľ podniku

a)

prerokúva a schvaľuje základné otázky koncepcie rozvoja podniku,

b)

dohliada na vedenie a hospodárenie podniku,

c)

schvaľuje návrhy na financovanie hmotného a nehmotného majetku úverom.

§ 24

V podniku sa nezriaďuje rada okrem podnikov, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu.

24

)

§ 25

Ročná účtovná závierka a použiteľný zisk

Zakladateľ na návrh riaditeľa schvaľuje ročnú účtovnú závierku a rozhoduje o rozdelení

použiteľného zisku.

§ 26

Zlúčenie, rozdelenie, splynutie a zrušenie podniku

(1)

Zakladateľ môže po prerokovaní s obcou rozhodnúť o zlúčení, splynutí, rozdelení alebo

zrušení podniku aj z iných dôvodov, než ktoré sú uvedené v

§ 22

.

(2)

K opatreniu podľa odseku 1 sa vyjadruje príslušný odborový orgán.

§ 27

Zakladateľ môže za podmienok ustanovených týmto zákonom podniku priznať alebo odňať

charakter podniku, ktorého základným predmetom činnosti je uspokojovanie verejnoprospešných

záujmov.

§ 29

V podniku vzniknutom podľa tohto zákona je zakladateľ povinný zabezpečiť ustanovenie

rady najneskôr do 60 dní od vzniku podniku, ak nejde o podnik pre uspokojovanie verejnoprospešných

záujmov.

§ 30

Postavenie, práva a povinnosti odborových orgánov ustanovené právnymi predpismi alebo

vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, nie sú

týmto zákonom dotknuté.

§ 31

(1)

Podniky vzniknuté podľa zákona č.

88/1988 Zb.

o štátnom podniku sa považujú odo dňa účinnosti tohto zákona za vzniknuté podľa tohto

zákona. Doterajšie vnútorné organizačné jednotky týchto podnikov zapísané v obchodnom

registri sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za odštepné závody podľa tohto

zákona.

(2)

V podnikoch uvedených v odseku 1 zanikajú dňom účinnosti tohto zákona doterajšie

orgány samosprávy.

(3)

Pri likvidácii podniku začatej pred 1. októbrom 1999 s výnimkou

§ 15d

sa postupuje podľa doterajších predpisov.

§ 31a

Funkčné obdobie členov rady ustanovených a zvolených podľa doterajších predpisov sa

skončí ustanovením a zvolením členov rady podľa tohto zákona, ktoré zabezpečí zakladateľ

do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

§ 31b

(1)

Zakladateľ podniku vymenuje riaditeľa podniku a členov rady podľa tohto zákona na

základe výberového konania najneskôr do 31. decembra 2002.

(2)

Právny vzťah riaditeľa podniku a členov rady vymenovaných do funkcie podľa doterajších

predpisov sa spravuje podľa doterajších predpisov až do ich odvolania zakladateľom

podniku. Ak zakladateľ neodvolá z funkcie riaditeľa podniku a členov rady vymenovaných

podľa doterajších predpisov do 31. decembra 2002, výkon ich funkcie zaniká 31. decembra

2002.

§ 31c

Prechodné ustanovenie účinné od 1. apríla 2005

Zakladateľ podniku, ktorý má charakter prirodzeného monopolu,

24

)

vymenuje členov rady podľa

§ 24 tohto zákona

na základe výberového konania najneskôr do 60 dní od účinnosti tohto zákona.

§ 31d

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. novembra 2013

Podľa tohto zákona sa postupuje aj pri zrušení a zániku podniku, ktorý sa dostal do

úpadku pred 1. novembrom 2013, a to aj v prípade, ak súd zamietol návrh na vyhlásenie

konkurzu pre nedostatok majetku, zrušil konkurz z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje

na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zastavil konkurzné konanie

pre nedostatok majetku alebo zrušil konkurz pre nedostatok majetku alebo ak po ukončení

konkurzného konania nezostal podniku žiaden majetok.

§ 35

Pokiaľ sa v právnych predpisoch používa pojem štátna hospodárska organizácia, rozumie

sa tým aj štátny podnik podľa tohto zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak.

§ 36

Vláda Slovenskej republiky upraví nariadením finančné hospodárenie podnikov.

§ 36b

Právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa riadia podľa doterajších

predpisov.

§ 37

Zrušuje sa zákon č.

88/1988 Zb.

o štátnom podniku.

§ 38

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. májom 1990.