Vládne nariadenie 110/1953 Z. z. o správe národného majetku rozpočtovými organizáciami

§ 1

Účel nariadenia

Význam národného majetku v správe rozpočtových organizácií pre plnenie ich úloh vyžaduje,

aby jeho správa bola upravená jednotne a spravovala sa zásadami, ktoré by zabezpečovaly

jeho najúčelnejšie a najhospodárnejšie využitie a stále zveľaďovanie v prospech pracujúceho

ľudu.

§ 2

Rozsah platnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na hmotné predmety, ktoré sú národným majetkom v správe

rozpočtových organizácií (ústredných úradov a orgánov, národných výborov, ostatných

úradov, ústavov, súdov, prokuratúr atď.).

§ 3

Podstata správy

(1)

Rozpočtová organizácia, spravujúc národný majetok, je oprávnená a povinná v mene

štátu ako vlastníka so starostlivosťou riadneho hospodára a s obmedzeniami uvedenými

v tomto nariadení mať tento majetok v držbe a v evidencii, ochraňovať, udržovať, zveľaďovať,

využívať ho a nakladať s ním, ako to vyžaduje plnenie jej úloh.

(2)

Rozpočtová organizácia, ktorá spravuje národný majetok (ďalej len „rozpočtová organizácia“),

môže poveriť podriadenú organizáciu alebo složku, aby v rámci predpisov a daných pokynov

za ňu obstarávala jeho údržbu a robila opatrenia vyplývajúce z jeho obvyklého užívania.

§ 4

Kompetencia čo do správy

(1)

Národný majetok má zásadne spravovať rozpočtová organizácia, ktorá je poverená úlohami,

na plnenie ktorých národný majetok celkom alebo prevažne slúži; výnimky sú možné len

zo závažných hospodárskych alebo iných dôvodov.

(2)

V pochybnostiach o kompetencii čo do správy národného majetku medzi rozpočtovými

organizáciami podriadenými tomu istému ústrednému úradu rozhoduje orgán im priamo

spoločne nadriadený; medzi rozpočtovými organizáciami z odboru pôsobnosti rôznych

ústredných úradov rozhodujú tieto úrady vo vzájomnej dohode.

(3)

Ustanovenie odseku 2 platí obdobne pri pochybnostiach o kompetencii čo do správy

národného majetku medzi rozpočtovými organizáciami a hospodárskymi organizáciami štátneho

socialistického sektora.

(4)

Ministerstvo financií určí, ako sa spravuje národný majetok, ktorý neprechádza pri

tom, keď ho štát nadobúda, do správy určitej organizácie, a národný majetok, pri ktorom

sa zistí, že nie je v správe nijakej organizácie, a ako sa s takým majetkom naloží.

§ 5

Druhy národného majetku

(1)

Jednotlivé predmety národného majetku sú podľa povahy a hospodárskeho určenia buď

základnými fondami alebo materiálovými zásobami.

(2)

Základnými fondami sú hmotné predmety, ktorých doba upotrebiteľnosti je dlhšia než

jeden rok a ktorých hodnota je vyššia než limit určený podľa predpisov o účtovnej

evidencii; sú to najmä budovy, stavby, stroje a iné zariadenia, inventár a tiež pozemky.

Bez zreteľa na hodnotu patria k základným fondom poľnohospodárske stroje a poľnohospodárske

náradie (nie však ručné), dospelé ťažné a chovné zvieratá, dospelá hydina a včelstvá.

(3)

K základným fondom nepatria

a)

pracovný odev, pracovná obuv a posteľná výbava bez zreteľa na ich hodnotu a dobu

upotrebiteľnosti,

b)

špeciálne nástroje a špeciálne prípravky bez zreteľa na ich hodnotu,

c)

mladé zvieratá a zvieratá vo výkrme.

(4)

Materiálovými zásobami sú

a)

hospodársky a kancelársky materiál, palivo, pohonné látky, obaly, potraviny, liečivá,

osivo, krmivo, suroviny, hotové výrobky, tovar a pod.,

b)

predmety, ktorých doba upotrebiteľnosti je kratšia než jeden rok, bez zreteľa na

ich hodnotu (krátkodobé predmety),

c)

predmety, ktorých hodnota je nižšia než limit určený podľa predpisov o účtovnej evidencii,

bez zreteľa na dobu ich upotrebiteľnosti (drobné predmety),

d)

predmety uvedené v odseku 3.

§ 6

Evidencia

(1)

Riadna správa národného majetku predovšetkým vyžaduje, aby národný majetok bol podľa

osobitných predpisov zistený, spísaný, ocenený a evidovaný. Rozpočtová organizácia

je ďalej povinná sledovať, najmä pri inventarizácii, či národný majetok čo do skutočného

množstva, druhu a stavu súhlasí s evidenciou.

(2)

Rozpočtová organizácia stará sa aj o to, aby hranice pozemkov boly vytýčené a omedzníkované

a hraničné znaky udržované.

(3)

Rozpočtová organizácia je povinná dbať o poriadok vo verejných knihách, najmä aby

v nich bol zapísaný ako vlastník československý štát a vyznačená jej správa.

§ 7

Ochrana národného majetku

(1)

Rozpočtová organizácia je povinná urobiť predpísané, poprípade vhodné opatrenia,

najmä bezpečnostné a protipožiarne, aby sa predišlo poškodeniu, zničeniu, strate alebo

zneužitiu národného majetku.

(2)

Na zabezpečenie výkonu práv vyplývajúcich zo správy národného majetku je rozpočtová

organizácia povinná použiť včas všetky právne prostriedky, najmä domáhať sa ochrany

vlastníckeho práva a držby, uplatňovať nároky na náhradu škody a dávať podnet k trestnému

stíhaniu.

§ 8

Údržba

Rozpočtová organizácia je povinná národný majetok udržovať v riadnom používateľnom

stave, najmä včasným, pravidelným a hospodárnym vykonávaním bežných opráv, aby sa

predišlo predčasným generálnym opravám, poprípade zadovažovaniu nových predmetov,

a zabezpečiť tieto opravy ako v pláne, tak i v rozpočte. Pri údržbe národného majetku,

ako i pri zveľaďovacích prácach je potrebné čo najviac používať miestne hmotné zdroje

a získavať obyvateľstvo k dobrovoľnej budovateľskej spolupráci.

§ 9

Využitie národného majetku; prebytočný národný majetok

(1)

Rozpočtová organizácia je povinná sústavne sa starať o to, aby národný majetok bol

plne využitý, poprípade urobiť nápravu, a (ak nejde o ústredný úrad) ohlásiť do 30

dní svojmu priamo nadriadenému orgánu prebytočný národný majetok, aby bol prevedený

do správy inej organizácie, ktorá ho potrebuje. Prebytočným je najmä národný majetok,

ktorý rozpočtová organizácia nepotrebuje na plnenie svojich úloh v bežnom alebo budúcom

roku alebo ktorý akosťou alebo rozsahom nie je primeraný jej úlohám alebo potrebám.

(2)

Ak priamo nadriadený orgán zistí, že v odbore jeho pôsobnosti nemožno prebytočný

národný majetok hospodárne využiť, ohlási to svojmu nadriadenému orgánu, ktorý postupuje

obdobne. Ak nemožno prebytočný národný majetok využiť ani v odbore pôsobnosti ústredného

úradu, bude prevedený do správy organizácie náležiacej do odboru pôsobnosti iného

ústredného úradu, kde je potrebný (

§§ 14 až 16

).

(3)

Štátny úrad plánovací po dohode s Ministerstvom financií môže určiť pre rozpočtové

organizácie povinnosť hlásiť určité zvlášť dôležité druhy prebytočného národného majetku

a vyhradiť si ich rozmiestenie.

§ 10

Neupotrebiteľný národný majetok

(1)

Hnuteľné predmety z národného majetku, ktoré sa staly neupotrebiteľnými a nedajú

sa buď vôbec opraviť alebo len s neprimeraným nákladom, buď sa predajú alebo inak

zužitkujú, podľa toho, čo je hospodárnejšie; predaj sa vykonáva zásadne prostredníctvom

podnikov socialistického sektora.

(2)

O tom, ktoré predmety sú neupotrebiteľné a ako sa s nimi naloží (odsek 1), rozhoduje

vedúci rozpočtovej organizácie na návrh komisie; jeho rozhodnutie vyžaduje schválenie

nadriadeného orgánu obdobne podľa § 20. Komisia je složená z predsedu, ktorého vymenúva

vedúci organizácie, hlavného (vedúceho) účtovníka a zamestnanca zodpovedného za hmotné

hospodárenie. Komisia môže si vyžiadať posudok odborného znalca. Vykonávacie predpisy

určia podrobnosti, ako i potrebné odchýlky o složení komisie pri miestnych národných

výboroch.

(3)

Výťažky z predaja plynú do rozpočtu organizácie, v správe ktorej predané predmety

boly.

§ 11

Prenájom

(1)

Národný majetok možno v odôvodnených prípadoch prenajať, a to predovšetkým hospodárskym

alebo dobrovoľným organizáciám, ak nie je vhodnejšie previesť jeho správu alebo ho

scudziť. O prenájme sa spíše listina.

(2)

Prenájom miestností na účely obytné alebo prevádzkové sa spravuje predpismi o hospodárení

s bytmi alebo s inými miestnosťami.

(3)

Rozpočtové organizácie neplatia si vzájomne náhradu za užívanie národného majetku,

nahradzujú si však pomerným dielom vecné náklady.

§ 12

Zaťaženie

(1)

Národný majetok zásadne nemôže byť novo zaťažený záložným právom alebo vecnými bremenami.

(2)

Nehnuteľný národný majetok môže byť, ak sa nevystačí so smluvným záväzkom, zaťažený

a)

vecnými bremenami v prospech inej nehnuteľnosti, ak to vyžaduje všeobecný záujem,

najmä riadne a národohospodársky odôvodnené užívanie nehnuteľnosti,

b)

právom požívania a užívania v prospech ľudového družstva alebo dobrovoľnej organizácie,

c)

právom stavby v prospech ľudových družstiev a dobrovoľných organizácií alebo na vystavanie

rodinného domčeka alebo inej drobnej stavby v prospech pracujúcich.

(3)

K zaťaženiu národného majetku (odsek 2) je potrebný súhlas priamo nadriadeného orgánu,

pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak.

(4)

V iných prípadoch než uvedených v odseku 2 môže byť národný majetok zaťažený len

vo všeobecnom záujme a ak dá k tomu súhlas kompetentný ústredný úrad po dohode s Ministerstvom

financií.

(5)

O zaťažení národného majetku sa spíše listina.

(6)

Predchádzajúcimi odsekmi nie sú dotknuté predpisy, ktoré oprávňujú organizácie štátneho

socialistického sektora užívať národný majetok na všeobecne prospešné účely a pre

ich zariadenia.

§ 13

Odovzdanie do trvalého užívania

(1)

V záujme rozvoja národného hospodárstva môžu byť odovzdané časti národného majetku

do trvalého užívania (

§ 103 ods. 2 obč. zák.

) ľudovým družstvám alebo dobrovoľným organizáciám; hnuteľné predmety možno však odovzdať

do trvalého užívania len výnimočne, ak sú pre to osobitné dôvody.

(2)

Národný majetok odovzdaný do trvalého užívania zostáva v správe rozpočtovej organizácie.

(3)

Trvalý užívateľ má práva a povinnosti rozpočtovej organizácie (

§ 3

) s obmedzením, že nesmie odovzdaný národný majetok ani scudziť ani zaťažiť a že ho

smie užívať len na účel, pre ktorý mu bol odovzdaný. Vo všeobecnom záujme môžu byť

trvalému užívateľovi uložené ďalšie obmedzenia.

(4)

Odovzdať národný majetok do trvalého užívania môže rozpočtová organizácia len so

súhlasom priamo nadriadeného orgánu, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak.

Odovzdanie sa vykonáva písomne administratívnym opatrením alebo smluvou. Opatrenie

(smluva) musí obsahovať podstatné náležitosti a podrobnejšie podmienky, za ktorých

sa národný majetok odovzdáva do trvalého užívania.

(5)

Rozpočtová organizácia môže národný majetok odňať trvalému užívateľovi administratívnym

opatrením, ak neplní určené podmienky alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem.

§ 14

Zásady

(1)

Správa národného majetku sa prevádza medzi rozpočtovými organizáciami navzájom, len

ak ide o národný majetok prebytočný alebo ak to vyžaduje všeobecný záujem; prevod

správy sa robí administratívne, a to buď opatrením nadriadených orgánov alebo dohodou

zúčastnených organizácií.

(2)

Základné fondy sa prevádzajú do správy inej rozpočtovej organizácie bezplatne.

(3)

Materiálové zásoby s výnimkou drobných a krátkodobých predmetov sa prevádzajú do

správy inej rozpočtovej organizácie odplatne a to za úhradu rovnajúcu sa hodnote uvedenej

v účtovnej evidencii. Ak ide však o prevod hospodárskeho celku, prevádzajú sa materiálové

zásoby bezplatne.

(4)

Opatrenie alebo dohoda (odsek 1) musí obsahovať podstatné náležitosti, najmä označenie

organizácie odovzdávajúcej a prejímajúcej, určenie predmetu prevodu a deň prevodu

správy; podľa okolností obstarávaciu cenu a výšku oprávok, ustanovenie o závadách,

pohľadávkach a záväzkoch, o dôsledkoch pre plán a rozpočet, o zmenách v evidencii

majetku a o spôsobe vyúčtovania.

(5)

Peňažné pohľadávky a záväzky, vzniknuté z bežného hospodárenia s prevádzaným národným

majetkom predo dňom prevodu správy a na ňom nezabezpečené, prevádzajú sa na prejímajúcu

rozpočtovú organizáciu, len ak sú pre to osobitné dôvody. Takým prevodom nie sú dotknuté

práva a povinnosti tretích osôb.

(6)

Obidve rozpočtové organizácie (odsek 5) sú povinné vzájomne si nahradiť príjmy a

výdavky z prevádzaného národného majetku podľa vyúčtovania ku dňu prevodu správy.

(7)

Ustanovenia odsekov 1 až 4 platia obdobne i pre prevody národného majetku zo správy

rozpočtových organizácií do správy hospodárskych organizácií štátneho socialistického

sektora a naopak, ak to pripúšťajú i predpisy platné pre tieto hospodárske organizácie.

Drobné a krátkodobé predmety sa však prevádzajú odplatne.

(8)

Týmto nariadením nie sú dotknuté osobitné predpisy, podľa ktorých dochádza k prevodom

správy národného majetku na podklade hospodárskych alebo občianskoprávnych smlúv,

najmä v rámci obvyklého hospodárenia (§ 104 obč. zák.).

§ 15

Prevody správy opatrením nadriadených orgánov

(1)

Ústredný úrad môže v odbore svojej pôsobnosti previesť národný majetok zo svojej

správy do správy národného výboru, poprípade aj inej rozpočtovej organizácie sebe

podriadenej, a naopak. Rovnako môže previesť správu národného majetku medzi národnými

výbormi a inými rozpočtovými organizáciami sebe podriadenými. Ak ide o prevod správy

z odboru pôsobnosti jedného ústredného úradu do odboru pôsobnosti iného ústredného

úradu, postupujú tieto úrady po dohode.

(2)

Pred opatrením podľa odseku 1, ak sa týka národných výborov, musí ústredný úrad vypočuť

dotyčné národné výbory, okrem ak by bolo nebezpečenstvo v oneskorení alebo išlo o

hromadný prevod všeobecným predpisom. Ak má národný výbor s hľadiska hospodárskeho

námietky proti prevodu alebo ak ide o hromadný prevod všeobecným predpisom, je potrebný

na prevod súhlas Ministerstva financií alebo orgánu ním povereného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 prvej a druhej vety platí obdobne i pre krajský národný výbor.

Kompetentný ústredný úrad môže po dohode s Ministerstvom financií rozšíriť platnosť

tohto ustanovenia pre určitý druh národného majetku i na okresné národné výbory.

(4)

Ústredný úrad môže previesť národný majetok zo správy rozpočtovej organizácie do

správy hospodárskej organizácie štátneho socialistického sektora (

§ 14 ods. 7

). Ak ide o prevod správy z odboru pôsobnosti jedného ústredného úradu do odboru pôsobnosti

iného ústredného úradu, postupujú tieto úrady po dohode. Pre prevody platí obdobne

ustanovenie odseku 2.

(5)

Ak ide o prevod správy národného majetku v cudzine alebo v hodnote vyššej než 5,000.000

Kčs, je na prevod potrebný aj súhlas Ministerstva financií.

§ 16

Prevody správy dohodou

(1)

Ústredný úrad prevádza národný majetok zo svojej správy do správy iného ústredného

úradu po dohode s ním.

(2)

Národné výbory a iné rozpočtové organizácie než ústredné úrady môžu medzi sebou prevádzať

správu národného majetku vzájomnou dohodou schválenou ich nadriadenými orgánmi. Takou

dohodou môže byť tiež prevedený národný majetok zo správy rozpočtových organizácií

do správy hospodárskych organizácií štátneho socialistického sektora a naopak (

§ 14 ods. 7

). Vykonávacie predpisy určia, v ktorých prípadoch nie je k dohode potrebný súhlas

nadriadeného orgánu, poprípade kedy je potrebný súhlas vyššieho nadriadeného orgánu.

(3)

Ustanovenie

§ 15 ods. 5

platí obdobne.

§ 17

(1)

Základné fondy nemôžu byť scudzené, a to ani exekučne, pokiaľ sa v osobitných predpisoch

alebo v tomto nariadení neustanovuje inak.

(2)

Prebytočné základné fondy, ktoré nemožno previesť (

§ 9

), môže rozpočtová organizácia v záujme rozvoja národného hospodárstva alebo v inom

všeobecnom záujme scudziť ľudovým družstvám alebo dobrovoľným organizáciám, poprípade

aj pracujúcim.

(3)

Pracujúcim môžu byť scudzené rodinné domčeky a podobné drobné stavby (napr. chaty),

podiely k nim alebo pozemky pre ich stavbu a pre zriadenie záhradky. Pozemky možno

tiež scudziť na odstránenie stavebných, hospodárskych alebo zdravotných závad pri

budovách.

(4)

V ostatných prípadoch než uvedených v odsekoch 2 a 3 možno scudziť základné fondy,

len ak to vyžaduje iný všeobecný záujem.

(5)

Základné fondy sa scudzujú zásadne odplatne, a to za bežnú cenu (

§ 367 obč. zák.

), za inú cenu alebo výnimočne bezodplatne len zo zvlášť závažných dôvodov.

(6)

Výťažky z predajov základných fondov plynú do rozpočtu organizácie, v správe ktorej

tieto základné fondy boly.

(7)

Scudzenie základných fondov sa vykonáva podľa ustanovení

§§ 19 a 20

, a to vždy písomnou formou.

§ 18

(1)

Prebytočné materiálové zásoby, pokiaľ nebudú prevedené podľa

§ 14

, predá rozpočtová organizácia za bežnú cenu ľudovým družstvám alebo dobrovoľným organizáciám,

poprípade ak sú pre to hospodárske dôvody, pracujúcim, najmä materiál na stavbu a

údržbu rodinných domčekov a iných drobných stavieb. Scudziť prebytočné materiálové

zásoby za inú cenu alebo výnimočne bezodplatne možno len zo zvlášť závažných dôvodov.

(2)

Ustanovenie

§ 17 ods. 6

platí obdobne.

(3)

Scudzenie materiálových zásob sa vykonáva podľa ustanovení

§§ 19 a 20

.

§ 19

Ústredný úrad môže scudziť národný majetok, ktorý spravuje, len so súhlasom Ministerstva

financií, ak ide o národný majetok v cudzine alebo o odplatné scudzenie národného

majetku v cene nad 1,000.000 Kčs alebo o bezodplatné scudzenie národného majetku v

cene nad 200.000 Kčs. Na bezodplatné scudzenie národného majetku v cene nad 1,000.000

Kčs je potrebný vždy súhlas vlády.

§ 20

(1)

Národné výbory môžu scudziť národný majetok len so súhlasom nadriadeného národného

výboru (úradu); súhlas nie je potrebný, ak scudzuje krajský národný výbor národný

majetok odplatne v cene do 100.000 Kčs alebo bezodplatne v cene do 20.000 Kčs. Vykonávacie

predpisy určia, v ktorých ďalších prípadoch nie je súhlas potrebný, poprípade kedy

je potrebný súhlas vyššieho nadriadeného orgánu.

(2)

Ak ide o odplatné scudzenie národného majetku v cene nad 1,000.000 Kčs alebo o bezodplatné

scudzenie národného majetku v cene nad 200.000 Kčs, je potrebný vždy súhlas kompetentného

ústredného úradu, ktorý postupuje po dohode s Ministerstvom financií. Na bezodplatné

scudzenie národného majetku v cene nad 1,000.000 Kčs je potrebný súhlas vlády.

(3)

Pre scudzenie národného majetku inými rozpočtovými organizáciami než národnými výbormi

a ústrednými úradmi platia ustanovenia odsekov 1 a 2 obdobne.

(4)

Súhlas na scudzenie národného majetku nie je potrebný, ak nariadil scudzenie národný

výbor (úrad), ktorý by bol kompetentný dať na scudzenie súhlas, alebo orgán jemu nadriadený.

§ 21

(1)

Rozpočtová organizácia môže v medziach osobitných predpisov za odplatu nadobúdať

veci, ktoré nie sú národným majetkom, len ak ich potrebuje nevyhnutne k plneniu svojich

úloh. Pritom musí dbať na predpisy o plánovaní a rozpočtovaní.

(2)

Ministerstvo financií môže pre odplatné nadobúdanie vecí rozpočtovými organizáciami

od súkromníkov určiť podmienky, poprípade také nadobúdanie obmedziť alebo i vylúčiť.

§ 22

(1)

Majetok, ktorý nadobúda štát prepadnutím alebo zabraním v trestnom konaní súdnom

alebo správnom, odúmrťou, darovaním, pri likvidácii a z iných podobných dôvodov, evidujú,

zabezpečujú, majú v dočasnej správe a realizujú okresné národné výbory; podrobnosti,

najmä o povinnostiach okresných národných výborov vyplývajúcich z dočasnej správy,

určí Ministerstvo financií po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi.

(2)

Orgány štátnej správy a podniky socialistického sektora sú povinné spolupracovať

s okresnými národnými výbormi, aby majetok nadobúdaný štátom bol riadne zistený, evidovaný,

zabezpečený a realizovaný.

(3)

Výťažky z realizácie tohto majetku odvádzajú sa do štátneho rozpočtu.

§ 23

O správe a o nakladaní s majetkom skonfiškovaným, znárodneným a s majetkom získaným

pre účely pozemkových reforiem platia, dokiaľ s týmto majetkom nebolo konečným spôsobom

naložené, osobitné predpisy.

§ 24

Dohľad

Štátne orgány sú povinné v odbore svojej pôsobnosti dozerať a vhodným spôsobom sa

presvedčovať, či rozpočtové organizácie riadne plnia povinnosti vyplývajúce zo správy

národného majetku, a ak zistia závady, zariadiť ich odstránenie, poprípade ich odstrániť

samy. Na odstránenie a zamedzenie závad alebo z iného všeobecného záujmu môže dohliadací

orgán uložiť rozpočtovej organizácii vhodné obmedzenia vo výkone jej správy.

§ 25

(1)

Ministerstvo financií môže po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi

a)

nariadiť generálnu inventarizáciu národného majetku spojenú s novým ocenením a určiť

rozsah, spôsob a podmienky vykonávania,

b)

upraviť odpisovanie národného majetku,

c)

uložiť družstvám, dobrovoľným organizáciám a súkromným osobám povinnosť hlásiť národný

majetok,

d)

určiť výnimky i odchýlky z tohto nariadenia, najmä pre osobitnú povahu alebo poslanie

niektorých častí národného majetku alebo rozpočtových organizácií.

(2)

Ministerstvo financií môže po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi

rozšíriť platnosť tohto nariadenia alebo niektorých jeho ustanovení na iné organizácie

a zariadenia s výnimkou hospodárskych organizácií.

§ 26

(1)

Ministerstvo financií po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi vydá podľa potreby

predpisy na vykonanie tohto nariadenia.

(2)

Kompetentné ústredné úrady môžu po dohode s Ministerstvom financií určiť pre odbor

svojej pôsobnosti podrobnosti k vykonávacím predpisom.

§ 27

Zrušovacie ustanovenia

(1)

Zrušujú sa vládne nariadenie

č. 90/1950 Sb.

, o správe národného majetku národnými výbormi, a vládne nariadenie

č. 200/1950 Sb.

, o nakladaní s nehnuteľným národným majetkom v správe ústredných úradov.

(2)

Predpisy vydané podľa uvedených vládnych nariadení zostávajú v platnosti, pokiaľ

nie sú v rozpore s týmto nariadením a dokiaľ nebudú vydané predpisy ich nahradzujúce.

§ 28

Účinnosť nariadenia

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1954; vykonajú ho všetci členovia

vlády.