Vládne nariadenie 10/1949 Z. z. ktorým sa vykonáva zákon o komunálnych podnikoch a vydáva ich štatút (štatút komunálnych podnikov).

§ 1.

(1)

Komunálne podniky sú organizačné útvary verejného hospodárenia pre podnikateľskú

činnosť sväzkov ľudovej správy. Sú právnickými osobami, organizovanými v obdobnej

forme národným podnikom (§ 156 Ústavy).

(2)

Komunálne podniky sú národným majetkom v rukách sväzkov ľudovej správy (v komunálnom

vlastníctve obcí, okresov alebo krajov podľa § 149, ods. 2 Ústavy).

§ 2.

Komunálne podniky majú rozšíriť a prehĺbiť verejné hospodárstvo v tých odboroch, odvetviach

a úsekoch podnikateľskej činnosti, ktoré pre svoju povahu, menší rozsah alebo miestne

obmedzený význam sa lepšie hodia na to, aby sa prevodzovali v rámci hospodárenia sväzkov

ľudovej správy, a organicky doplňujú poslanie národných podnikov v hospodárskom zriadení

štátu. Majú slúžiť potrebám obyvateľstva príslušného správneho celku v súlade s hospodárskymi

záujmami celoštátnymi a poskytovať príjem sväzkom ľudovej správy.

§ 3.

Všeobecné zásady pre hospodárenie komunálnych podnikov.

(1)

Komunálne podniky treba viesť podľa zásad obchodného podnikania, pokiaľ to nie je

vylúčené z dôvodu verejného záujmu, ktorému podnik slúži (§ 19, ods. 1 zákona). Zachovávanie

zásad obchodného podnikania sa má diať zo zreteľom na záujmy a potreby obyvateľstva

dotyčného územia a v súlade s jednotným hospodárskym plánom.

(2)

Prevodzovanie komunálnych podnikov podľa zásad obchodného podnikania nesmie byť na

ujmu plnenia správnych úloh, uložených národným výborom.

§ 4.

Komunálne podniky možno zriadiť

a)

z majetku (majetkových podstát) dotyčného sväzku ľudovej správy, ktorý tento sväzok

má alebo akýmkoľvek spôsobom nadobudne (kúpou, zámenou, vyvlastnením, prídelom konfiškovaného

majetku, darom a pod.),

b)

zo znárodneného majetku (znárodnených majetkových podstát) prenechaného podniku ľudovej

správy podľa predpisov o znárodnení a

c)

z majetku (majetkových podstát) iných subjektov, venovaného priamo na zriadenie komunálneho

podniku.

§ 5

Rozdelenie majetku.

Majetok sväzku ľudovej správy pre zriaďovanie komunálnych podnikov sa delí na

a)

majetok podnikový,

b)

majetok správny a

c)

majetok smiešanej povahy.

§ 6.

Podnikový majetok.

(1)

Za podnikový majetok sa považuje majetková podstata (súbor majetkových podstát),

ktorá, nie súc určená na to, aby ňou národný výbor plnil správne úlohy,

a)

je prostriedkom hospodárskeho podnikania (výroby, obchodu, poskytovania služieb),

b)

slúži na dosiahnutie zisku a

c)

tvorí hospodársky organizovanú jednotku.

(2)

Za podnikový majetok sväzkov ľudovej správy treba považovať najmä ich podniky živnostenské

(napr. hotely, reštaurácie, kaviarne, hostince, tehelne, lomy, pieskoviny, píly, stavebné

podniky, pohrebné ústavy, remeselnícke podniky, továrne, dopravné podniky, obchodné

podniky, plakátovacie podniky) a obdobné podniky, slúžiace vlastným potrebám sväzkov

ľudovej správy.

§ 7.

Správny majetok.

Správnym majetkom je majetok sväzku ľudovej správy, ktorý je priamo určený na to,

aby ním národný výbor plnil správne úlohy, ako napr. kancelárske budovy národného

výboru a ich zariadenie, dopravné prostriedky, slúžiace potrebám úradu, knihovne,

školské budovy, školské ihriská, zariadenia sociálnej starostlivosti (jasle, útulne,

domovy, zotavovne), verejný statok (námestia, ulice, mosty) a vodohospodárske stavby

(retenčné nádrže, hate).

§ 8.

Majetok smiešanej povahy.

(1)

Smiešanej povahy je taký majetok sväzku ľudovej správy, ktorým národný výbor vedľa

podnikateľskej činnosti plní tiež správne úlohy. Sú to zpravidla podniky, ústavy alebo

zariadenia, určené na to, aby slúžily potrebám celku, pri ktorých však nie je celkom

vylúčený záujem na zisku, ako napr. očistné kúpele, kúpalištia, verejné vodovody,

krematória, podniky na čistenie mesta, tržnice a spaľovne.

(2)

Majetkové podstaty, ktoré sa zpravidla javia v sväzkoch ľudovej správy ako majetok

správny, môžu sa pri složitejšej hospodárskej organizácii v niektorom sväzku ľudovej

správy javiť ako majetok smiešanej povahy (napr. cintoríny, zariadenia na udržovanie

hradských, mostov, sadov, vodohospodárskych stavieb, školských záhrad a ihrísk, čistiace

stanice odpadových vôd a verejné mostové váhy).

§ 9.

Predpoklady na zriadenie komunálneho podniku z majetku sväzku ľudovej správy.

(1)

Pokiaľ nie je v odsekoch 2 a 3 určená výnimka, nech je z podnikového majetku, ktorý

je už vlastníctvom sväzku ľudovej správy, zriadený komunálny podnik do 60 dní odo

dňa vyhlásenia tohto nariadenia. Z podnikového majetku, ktorý sväzok ľudovej správy

nadobudne za účinnosti tohto nariadenia, nech je zriadený komunálny podnik, prípadne

nech je takýto majetok do komunálneho podniku začlenený, do 60 dní odo dňa nadobudnutia.

(2)

Zákon podľa svojho § 32 sa nevzťahuje na pôdohospodárske a lesné podniky (pôdu).

O tom, či ide o takýto podnik (pôdu), rozhodne v prípade pochybnosti Ministerstvo

vnútra po dohode s Ministerstvom pôdohospodárstva na žiadosť dotyčného sväzku ľudovej

správy, po prípade z podnetu dohliadacieho národného výboru alebo z úradnej moci.

(3)

Z dosahu zákona sa vyníma podnikový majetok nepatrného rozsahu, ktorý, nech už sám

o sebe, alebo v spojitosti s ďalšími majetkovými podstatami, nie je spôsobilý na to,

aby bol spravovaný ako komunálny podnik. V pochybnostiach rozhodne dohliadaci národný

výbor (úrad) na žiadosť dotyčného národného výboru, po prípade z úradnej moci podľa

§ 7, ods. 2 alebo 3 zákona.

(4)

Majetok smiešanej povahy, ktorým národný výbor plní vedľa podnikateľskej činnosti

tiež úlohy verejnej správy, môže byť spravovaný formou komunálneho podniku,

a)

ak ide o podnik, v ktorom prevažuje podnikateľská činnosť a záujem na zisku, alebo

b)

ak ide o podnik, ústav alebo zariadenie, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju úlohu hospodárne

prevodzované formou komunálneho podniku.

(5)

Na spravovanie majetku smiešanej povahy formou komunálneho podniku treba súhlas Ministerstva

vnútra. Ministerstvo vnútra môže po dohode s Ministerstvom financií dať tento súhlas

pre určité druhy majetkových podstát hromadne vyhláškou v Úradnom liste.

(6)

Zo správneho majetku nech sa nezriaďujú komunálne podniky. Správny majetok môže sa

začleniť do komunálneho podniku na základe podmienok odseku 4, písm. b). Ustanovenie

odseku 5 platí obdobne.

§ 10.

Ak bol znárodnený majetok prenechaný podniku ľudovej správy (§ 4, ods. 1 zákona),

neprechádza vlastníctvo k nemu na dotyčný sväzok ľudovej správy, ale priamo na podnik.

Ide pritom o účelový majetok, ktorý môže sväzok ľudovej správy použiť len na zriadenie

komunálneho podniku alebo na to, že ho začlení do takého podniku. Ustanovenie § 9,

ods. 1 platí obdobne.

§ 11.

Ak venuje iný subjekt majetok na zriadenie komunálneho podniku, môže ho previesť na

dotyčný sväzok ľudovej správy; ak takto neurobí, platí obdobne ustanovenie § 10.

§ 12.

Prehľad druhov komunálnych podnikov.

(1)

Podľa komunálneho vlastníka podniku sa rozoznávajú

a)

komunálne podniky obecné (mestské),

b)

komunálne podniky okresné,

c)

komunálne podniky krajské.

(2)

Podľa počtu komunálnych vlastníkov sa rozoznávajú

a)

komunálne podniky individuálne a

b)

komunálne podniky spoločné.

(3)

Podľa rozsahu podnikania sa rozoznávajú

a)

komunálne podniky jednoduché a

b)

komunálne podniky sdružené.

§ 13.

Komunálne podniky individuálne a spoločné. (K

§ 13 zákona

.)

(1)

Komunálne podniky sa zriaďujú zpravidla ako podniky, patriace jednému sväzku ľudovej

správy (komunálne podniky individuálne).

(2)

Dva alebo viacej sväzkov ľudovej správy toho istého stupňa sa môžu sdružiť na spoločné

prevodzovanie komunálneho podniku. Štatutárne mesto, na Slovensku mesto (obec) so

zriadeným magistrátom, môže sa sdružiť na spoločné prevodzovanie toho istého komunálneho

podniku buď s inou obcou, alebo s okresom, nie však s oboma zároveň.

(

3

) Spoločný komunálny podnik môže byť zriadený vtedy, ak má slúžiť spoločným potrebám

všetkých zúčastnených sväzkov ľudovej správy alebo ich obyvateľstva,alebo ak sa môžu

spoločnou prevádzkou účelnejšie využiť prírodné zdroje, výrobky, suroviny, nehnuteľnosti

alebo pracovné sily, ktoré sú na území dotyčných sväzkov ľudovej správy.

(4)

Spoločný komunálny podnik je v spoločnom komunálnom vlastníctve (spoluvlastníctve)

dotyčných sväzkov ľudovej správy (§ 19).

§ 14.

Komunálne podniky jednoduché a sdružené.

(1)

Sväzok ľudovej správy sdružuje zpravidla v jeden komunálny podnik hospodárske jednotky

(závody) s príbuzným predmetom podnikania (sdružený komunálny podnik).

(2)

Sdružený komunálny podnik môže sa zriadiť tiež z hospodárskych jednotiek (závodov)

s rôznym druhom podnikania, ak sa môžu navzájom doplňovať svojimi výrobkami alebo

službami, alebo ak sa týmto organizačným spojením môžu účelne využiť zdroje surovín

alebo energie, služby, výrobky, polotovary, odpadky alebo prebytky. Takéto sdružené

podniky sa môžu označiť ako "kombinát" s uvedením prevládajúceho druhu podnikania

(napr. stavebný kombinát). Hospodárenie jednotlivých závodov toho istého kombinátu

sa má zachytiť v riadne vedenom podnikovom počtovníctve. Najmä nech sú účtovne zachytávané

dodávky a služby, poskytované iným závodom toho istého kombinátu.

(3)

I keď nie sú splnené predpoklady odseku 2, možno výnimočne zriadiť sdružený komunálny

podnik z hospodárskych jednotiek s rôznym druhom podnikania, ak nie je ich samostatné

prevodzovanie hospodársky únosné pre malý rozsah, kapacitu, počet zamestnancov alebo

pre iný podobný dôvod.

(4)

Komunálne podniky s jediným predmetom podnikania (jednoduché komunálne podniky) možno

zriaďovať len vtedy, ak ide o hospodársku jednotku, v ktorej možno prevodzovacie zariadenie,

zdroje surovín, pracovné sily a správny aparát plne využiť tak, aby oddelená a samostatná

prevádzka bola hospodársky únosná. Ak má sväzok ľudovej správy viac hospodárskych

jednotiek (závodov) s tým istým predmetom podnikania, nech sú spojené v jediný komunálny

podnik, ibaže by tomu bránily vážne dôvody hospodársky účelné.

§ 15.

Podnet na zriadenie komunálneho podniku.

Komunálny podnik môže byť zriadený

a)

z vlastného podnetu národného výboru dotyčného sväzku ľudovej správy alebo

b)

na výzvu dohliadacieho národného výboru (úradu) alebo

c)

rozhodnutím dohliadacieho národného výboru (úradu).

§ 16.

Zriadenie komunálneho podniku z vlastného podnetu národného výboru. (K

§ 7, ods. 1 zákona

.)

(1)

Komunálny podnik sa zpravidla zriaďuje usnesením národného výboru dotyčného sväzku

ľudovej správy z jeho vlastného podnetu.

(2)

Usnesenie národného výboru o zriadení komunálneho podniku vyžaduje zachovanie tých

istých náležitostí, ako usnesenie v rozpočtových veciach. Zároveň sa týmto usnesením

ustanovuje aj znenie zakladacej listiny. Toto usnesenie možno napadnúť odvolaním práve

tak, ako usnesenie rozpočtu dotyčného sväzku ľudovej správy.

(3)

Usnesenie národného výboru podľa odseku 2 vyžaduje pre svoju platnosť schválenie

dohliadacieho národného výboru (úradu).

(4)

Ustanovenia odsekov 1 až 3 platia obdobne tiež o zriadení pobočného (vedľajšieho)

závodu komunálneho podniku, o začlenení ďalších majetkových podstát do komunálneho

podniku a o zvýšení alebo snížení jeho kmeňového imania.

§ 17.

Zriadenie komunálneho podniku na výzvu dohliadacieho národného výboru (úradu). (K

§ 7, ods. 3, vete prvej zákona

.)

(1)

Ak sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie komunálneho podniku a národný výbor

sa na ňom neusnesie, vyzve ho dohliadací, po prípade vyšší dohliadací národný výbor

(úrad), aby tak urobil do troch mesiacov. Ustanovenia § 16, ods. 2 až 4 platia i tu.

Ak nejde o rozhodnutie Ministerstva vnútra, môže sa národný výbor proti nemu odvolať.

(2)

Národný výbor je povinný zriadiť komunálny podnik do troch mesiacov odo dňa, ktorým

rozhodnutie o výzve nadobudlo právoplatnosť.

§ 18.

Zriadenie komunálneho podniku rozhodnutím dohliadacieho národného výboru (úradu).

(K

§ 7, ods. 3, vete druhej zákona

.)

(1)

Ak nevyhovie národný výbor danej výzve na zriadenie komunálneho podniku do troch

mesiacov odo dňa, keď nadobudla právoplatnosť, zriadi dohliadací národný výbor (úrad)

komunálny podnik vlastným rozhodnutím do ďalších troch mesiacov, pričom zároveň určí

znenie zakladacej listiny.

(2)

Rozhodnutie dohliadacieho národného výboru (úradu) nech sa vyhlási rovnakým spôsobom,

ako sa vyhlasujú rozpočtové usnesenia dotyčného národného výboru, a môžu ho napadnúť

odvolaním - ak nejde o rozhodnutie Ministerstva vnútra - osoby, ktoré by boly oprávnené

podať odvolanie proti usneseniu o rozpočte dotyčného sväzku ľudovej správy. Odvolacie

právo prislúcha i dotyčnému národnému výboru.

§ 19.

Osobitné ustanovenia o zriaďovaní spoločných komunálnych podnikov.

(1)

Spoločný komunálny podnik sa zriaďuje dohodou národných výborov zúčastnených sväzkov

ľudovej správy. Dohoda zúčastnených národných výborov sa uskutočňuje ich súhlasnými

usneseniami.

(2)

V dohode o zriadení spoločného komunálneho podniku sa tiež ustanovuje, aký majetok

každý so zúčastnených sväzkov ľudovej správy vnáša do spoločného komunálneho podniku,

akými sumami sa tento majetok oceňuje, aké sú spoluvlastnícke podiely na spoločnom

komunálnom podniku, aká je jeho spoločná správa, aký spravovací poriadok je smerodajný

pre spoločný správny orgán, ako sa zúčastnené sväzky ľudovej správy podeľujú na zisku,

prípadne na strate podniku, za akých okolností môžu zúčastnené národné výbory žiadať

zrušenie spoločného komunálneho podniku a ako sa medzi nimi rozdelí prípadný likvidačný

prebytok.

(3)

O zriadení spoločného komunálneho podniku sa vyhotoví spoločná zakladacia listina

(

§ 21

).

(4)

Dohodu podľa odseku 1 schvaľuje a ďalšie úlohy dohliadacieho národného výboru vykonáva

národný výbor (úrad), ktorý je najbližšie spoločne nadriadený zúčastneným sväzkom

ľudovej správy.

(5)

Dohliadací národný výbor (úrad) môže vyzvať národné výbory dvoch alebo viac sväzkov

ľudovej správy, aby zriadily spoločný komunálny podnik, ak je takéto opatrenie hospodársky

účelné. Ustanovenia §§ 17 a 18 platia obdobne.

§ 20.

Vyhláška o zriadení komunálneho podniku.

(1)

Zriadenie komunálneho podniku vyhlási národný výbor sväzku ľudovej správy, v ktorého

vlastníctve je komunálny podnik, v Úradnom liste. To platí i vtedy, ak bol komunálny

podnik zriadený rozhodnutím dohliadacieho národného výboru (úradu). Ak ide i spoločný

komunálny podnik, vyhlási jeho zriadenie ten zo zúčastnených národných výborov, v

ktorého obvode je sídlo podniku.

(2)

Vo vyhláške nech je uvedené

a)

ktorý sväzok ľudovej správy je komunálnym vlastníkom podniku, po prípade, ktoré sväzky

ľudovej správy sú jeho komunálnymi spoluvlastníkmi;

b)

aká je jeho firma a sídlo;

c)

aký je jeho predmet podnikania;

d)

ktorým dňom sa zriaďuje.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne o zriadení pobočného (vedľajšieho) závodu

komunálneho podniku. V Úradnom liste sa vyhlasuje tiež každá zmena v niektorom z bodov,

uvedených v odseku 2.

§ 21.

Zakladacia listina. (K

§ 8 zákona.

)

(1)

V zakladacej listine nech sú uvedené najmä tieto údaje

a)

dáta usnesenia národného výboru, ktorým bol komunálny podnik zriadený, a dáta rozhodnutia

dohliadacieho národného výboru (úradu), ktorým bolo jeho zriadenie schválené;

b)

údaj o tom, ktorý sväzok ľudovej správy je komunálnym vlastníkom podniku, po prípade,

ktoré sväzky ľudovej správy sú jeho komunálnymi spoluvlastníkmi;

c)

firma a sídlo podniku;

d)

predmet podnikania;

e)

deň, ktorým sa komunálny podnik zriaďuje a ktorým komunálny podnik majetok prejíma;

f)

súborné označenie majetkovej podstaty, z ktorej bol podnik zriadený alebo ktorá bola

do neho začlenená. Toto označenie sa môže stať odkazom na predošlú firmu, po prípade

na predošlého majiteľa;

g)

označenie nehnuteľností a práv na nehnuteľnostiach, z ktorých sa komunálny podnik

zriaďuje, alebo ktoré sa do neho začleňujú, a to udaním katastrálneho čísla nehnuteľností

a katastrálneho územia, o ktorého pozemkovú knihu ide po prípade obdobné označenie

práv a oprávnení, ktoré sú predmetom zápisu do iných verejných kníh, registrov alebo

soznamov (vodná kniha, register patentný a pod.);

h)

označenie kategórií tých zamestnancov, ktorých ustanovuje národný výbor [

§ 21, ods. 3, písm. b) zákona

];

ch)

ustanovenie o zastupovaní komunálneho podniku a o značení firmy;

i)

ustanovenie o spôsobe, ako sa uverejňujú účtovné závierky podniku.

(2)

Zakladacia listina spoločného komunálneho podniku musí obsahovať aj údaj o spoluvlastníckych

podieloch zúčastnených sväzkov ľudovej správy a údaj o složení predstavenstva.

(3)

Ministerstvo vnútra môže vydať záväzné smernice a vzorce pre jednotné vyhotovovanie

zakladacích listín.

§ 22.

Firma. (K

§ 16 zákona.

)

(1)

Komunálny podnik je povinný užívať vo svojej firme označenie „komunálny podnik“ v

neskrátenom znení. Vo firme nech je vhodným spôsobom naznačené, či ide o podnik obce,

okresu alebo kraja. Ak ide o spoločný komunálny podnik viac sväzkov ľudovej správy,

musí byť táto skutočnosť v znení firmy jasne vyjadrená, nie je však potrebné, aby

všetky zúčastnené sväzky ľudovej správy boly menovite uvedené. Podľa možnosti nech

je vo firme označený aj predmet podnikania.

(2)

Ak bol komunálny podnik zriadený zo znárodneného alebo zkonfiškovaného podniku a

ak sú preto zvláštne dôvody, najmä ak bola firma onoho skoršieho podniku v tuzemsku

alebo v zahraničných obchodných kruhoch dobre zavedená, môže byť jej znenie pojaté

čiastočne alebo úplne do firmy komunálneho podniku ako jej súčiastka.

§ 23.

(1)

Komunálny podnik spravujú

1.

národný výbor,

2.

predstavenstvo, ak bolo zriadené, a

3.

správca komunálneho podniku.

(2)

Pomocným orgánom predstavenstva je sekretariát, ako bol zriadený.

(3)

Správcovi komunálneho podniku sú podriadení kvalifikovaný námestník a vedúci úradníci,

pokiaľ boli ustanovení, a ostatní zamestnanci.

§ 24.

(1)

Národný výbor sväzku ľudovej správy, v ktorého vlastníctve je komunálny podnik, vykonáva

svoju pôsobnosť buď priamo, alebo prostredníctvom predstavenstva (

§§ 25 až 31

).

(2)

Priamo vykonáva národný výbor túto pôsobnosť

a)

zriaďuje komunálny podnik alebo jeho pobočný (vedľajší) závod a vyhotovuje zakladaciu

listinu;

b)

začleňuje ďalšie majetkové podstaty do komunálneho podniku;

c)

zvyšuje alebo snižuje kmeňové imanie komunálneho podniku;

d)

zrušuje komunálny podnik alebo jeho pobočný (vedľajší) závod;

e)

žiada o vyvlastnenie súkromnej majetkovej účasti (

§ 3 zákona

);

f)

zriaďuje a zrušuje predstavenstvo komunálneho podniku;

g)

vymenúva a odvoláva časť členov predstavenstva (

§ 27, ods. 3

a 5) a určí pre všetkých členov predstavenstva odmenu za zvláštne práce (

§ 27, ods. 12

);

h)

ustanovuje správcu komunálneho podniku, uzaviera s ním menom komunálneho podniku

pracovnú smluvu a odvoláva ho, prípadne berie na vedomosť, že sa vzdáva funkcie;

ch)

vymenúva a odvoláva likvidátora zrušeného komunálneho podniku;

i)

podáva odvolania proti rozhodnutiam dohliadacieho národného výboru (úradu), ktoré

sa týkajú vecí jeho priamej pôsobnosti vo veciach komunálnych podnikov.

(3)

Ostatnú svoju pôsobnosť vykonáva národný výbor priamo len vtedy, ak nebolo zriadené

predstavenstvo. Je to pôsobnosť, ktorú toto nariadenie alebo iné predpisy vyhradzujú

vo veciach komunálnych podnikov národnému výboru dotyčného sväzku ľudovej správy ako

vlastníka a prevodzovateľa komunálneho podniku. Najmä mu náleží v takých prípadoch

(

§ 21, ods. 3 zákona

)

a)

ustanovovať a odvolávať kvalifikovaného námestníka pre vedenie podniku podľa živnostenských

alebo iných predpisov;

b)

po vypočutí správcu ustanovovať a odvolávať vedúcich úradníkov podniku v rozsahu,

určenom v zakladacej listine, a rozhodovať o ich osobných veciach;

c)

po vypočutí správcu udeľovať a odvolávať prokúru alebo obchodnú plnú moc;

d)

usnášať sa na právnych úkonoch, ktoré vyžadujú vyššie schválenie (

§ 19, ods. 5 zákona

);

e)

schvaľovať zásady pre organizáciu podniku a usnášať sa na podnikovom vykonávacom

pláne;

f)

dozerať na prevádzku podniku;

g)

usnášať sa na podnikovom rozpočte a účtovnej závierke podniku;

h)

schvaľovať výročnú zprávu o prevádzke podniku.

(4)

Národný výbor je oprávnený vyhradiť svojmu priamemu predbežnému schváleniu opatrenie

správcu komunálneho podniku [

§ 21, ods. 4, písm. b) zákona

], i keď bolo zriadené predstavenstvo.

§ 25.

Predpoklady zriadenia predstavenstva.

(1)

Národný výbor môže zriadiť predstavenstvo komunálneho podniku.

(2)

Ak má sväzok ľudovej správy viac komunálnych podnikov, zriadi národný výbor zpravidla

len jediné (spoločné) predstavenstvo pre všetky tieto podniky. Dve alebo viac predstavenstiev

môže národný výbor zriadiť so súhlasom dohliadacieho národného výboru (úradu) len

za predpokladu, že podnik alebo podniky, o ktoré ide, sú mimoriadneho rozsahu, najmä

ak majú niekoľko závodov a zamestnávajú značný počet osôb.

(3)

Pre jeden komunálny podnik možno zriadiť predstavenstvo, len ak ide o podnik mimoriadneho

rozsahu, najmä ak má niekoľko závodov a zamestnáva značný počet osôb, alebo ak ide

o jediný komunálny podnik dotyčného sväzku ľudovej správy, ktorý zamestnáva značný

počet osôb.

(4)

Predstavenstvo nech nie je zriaďované tam, kde vzhľadom na rozsah komunálneho podniku

môžu orgány národného výboru, príslušné podľa všeobecných predpisov, vykonávať jeho

úlohy bez mimoriadneho zaťaženia.

(5)

Vyšší dohliadací národný výbor (úrad) môže národnému výboru uložiť zriadenie predstavenstva,

ak má dotyčný sväzok ľudovej správy jeden alebo viac komunálnych podnikov, ktorých

správa mimoriadne zaťažuje orgány národného výboru, príslušné podľa všeobecných predpisov.

§ 26.

Pôsobnosť predstavenstva.

(1)

Predstavenstvo komunálneho podniku vykonáva menom národného výboru jeho pôsobnosť,

ustanovenú v § 21, ods. 3 zákona (§ 24, ods. 3). Rovnako vykonáva tiež ostatnú pôsobnosť,

ktorú toto nariadenie alebo iné predpisy vyhradzujú vo veciach komunálnych podnikov

národnému výboru dotyčného sväzku ľudovej správy ako vlastníka a prevodzovateľa komunálneho

podniku, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že ju národný výbor nemá vykonávať prostredníctvom

predstavenstva.

(2)

V prípadoch, kde národný výbor vykonáva pôsobnosť vo veciach komunálneho podniku

priamo, podáva mu predstavenstvo návrhy a dobrozdania. To platí najmä tiež o tých

opatreniach, ktorých schválenie si národný výbor vyhradil.

(3)

Nie je dôvodom neplatnosti, ak urobil národný výbor rozhodnutie alebo opatrenie priamo,

hoci ho malo urobiť jeho menom predstavenstvo.

§ 27.

Složenie predstavenstva a právne pomery jeho členov.

(1)

Predstavenstvo sa skladá z predsedu a z ďalších troch volených členov a ich náhradníkov.

(2)

Predsedom predstavenstva je ten člen národného výboru, do ktorého pôsobnosti patria

veci komunálnych podnikov.

(3)

Dvoch členov predstavenstva a dvoch náhradníkov volí a odvoláva národný výbor podľa

predpisov o voľbe komisií národného výboru. Z nich aspoň jeden člen a jeden náhradník

musia byť členmi národného výboru a aspoň jeden člen a jeden náhradník musí mať odborné

vedomosti alebo skúsenosti v podnikovom hospodárení.

(4)

Jedného člena predstavenstva a jedného náhradníka volia a odvolávajú zamestnanci

podniku (podnikov) zo svojho stredu. Spôsob voľby a odvolávania upraví vyhláškou v

Úradnom liste Ministerstvo vnútra po dohode s Ministerstvom sociálnej starostlivosti.

(5)

Národný výbor môže so schválením dohliadacieho národného výboru (úradu) zriadiť predstavenstvo,

skladajúce sa z predsedu a z ďalších šiestich volených členov a ich náhradníkov. V

takom prípade volí a odvoláva štyroch členov predstavenstva a štyroch náhradníkov

národný výbor, pričom aspoň dvaja členovia a dvaja náhradníci musia byť členmi národného

výboru a dvaja členovia a dvaja náhradníci musia mať odborné vedomosti alebo skúsenosti

v podnikovom hospodárení. Dvoch členov a dvoch náhradníkov volia a odvolávajú zamestnanci

podniku (podnikov) zo svojho stredu, pričom aspoň jeden člen a jeden náhradník musí

mať odborné vedomosti alebo skúsenosti v podnikovom hospodárení. Ostatné ustanovenia

o složení predstavenstva platia aj tu.

(6)

Za člena predstavenstva (náhradníka) nemôže byť zvolený

a)

kto nie je voliteľný do národného výboru,

b)

správca komunálneho podniku,

c)

príbuzný správcu komunálneho podniku v priamej línii vôbec, jeho súrodenec, manžel

alebo osoba s ním sošvagrená do druhého stupňa,

d)

člen (náhradník) dohliadacieho národného výboru,

e)

osoba, vykonávajúca činnosť, ktorá je v rozpore so záujmami komunálneho podniku.

(7)

O vykonaní voľby predstavenstva treba upovedomiť dohliadací národný výbor (úrad).

Voľba proti ustanoveniu odseku 6 je neplatná. Rozhodnutie o neplatnosti vydá dohliadací

národný výbor (úrad) z úradnej moci alebo na dožiadanie dotyčného národného výboru,

komunálneho podniku alebo osoby, ktorej sa vec týka. Dohliadací národný výbor (úrad)

môže z úradnej moci alebo na dožiadanie národného výboru, komunálneho podniku alebo

osoby, ktorej sa vec týka, už napred rozhodnúť o tom, či vykonávanie určitej činnosti

je v rozpore so záujmami komunálneho podniku [odsek 6, písm. e)].

(8)

Ak nastane medzi členom predstavenstva (náhradníkom) a správcom komunálneho podniku

niektorý z pomerov, uvedených v odseku 6, písm. c), a ak sa správca nevzdá svojej

funkcie do troch dní odo dňa, keď sa tak stalo, zaniká funkcia dotyčného člena predstavenstva

(náhradníka). Rovnako zaniká funkcia toho člena predstavenstva (náhradníka), u ktorého

nastane niektorá z okolností, uvedených v odseku 6 pod písm. a), b), d) alebo e).

O tom, že jeho funkcia zanikla, rozhodne z úradnej moci alebo na dožiadanie (odsek

7) dohliadací národný výbor (úrad), v prípade odseku 6, písm. d) vyšší dohliadací

národný výbor (úrad).

(9)

Pred nastúpením funkcie složí každý člen predstavenstva (náhradník) do rúk predsedu

národného výboru sľub, že bude riadne plniť svoje povinnosti a v súlade so záujmami

jednotného hospodárskeho plánu dbať na záujmy sväzku ľudovej správy a komunálneho

podniku (komunálnych podnikov).

(10)

Predstavenstvo si v prvej schôdzke zvolí zo svojich členov, ktorí sú členmi národného

výboru, námestníka predsedu.

(11)

Za členov predstavenstva, zvolených národným výborom, nastupujú náhradníci, zvolení

národným výborom. Za členov predstavenstva, zvolených zamestnancami, nastupujú náhradníci,

zvolení zamestnancami. O zastupovaní členov predstavenstva a o nastupovaní náhradníkov

platia inak obdobne príslušné ustanovenia predpisov o členoch a náhradníkoch národného

výboru. Člen predstavenstva, ktorý je členom národného výboru, stráca svoju funkciu,

ak prestane byť členom národného výboru. Ak skončilo funkčné obdobie národného výboru

alebo ak bol národný výbor rozpustený, vedie doterajšie predstavenstvo správu ďalej,

dokiaľ sa neujme funkcie nové predstavenstvo.

(12)

Členom predstavenstva patrí náhrada výdavkov, spojených s výkonom funkcie, a náhrada

za stratu času obdobne podľa predpisov o náhradách, prislúchajúcich členom komisií

národných výborov. Národný výbor môže so schválením dohliadacieho národného výboru

(úradu) priznať členom predstavenstva odmenu za zvláštne práce, ktoré presahujú rozsah

bežnej činnosti predstavenstva. Náklady na náhradu výdavkov a náhradu za stratu času,

ako aj na odmeny za zvláštne práce rozvrhne národný výbor medzi zúčastnenými komunálnymi

podnikmi.

§ 28.

Pomer predstavenstva k národnému výboru.

(1)

Predseda predstavenstva je povinný podávať národnému výboru pravidelné, najmenej

štvrťročné zprávy o stave komunálnych podnikov a o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch.

Národný výbor si môže kedykoľvek vyžiadať osobitnú zprávu.

(2)

Národný výbor môže dať predstavenstvu záväzné smernice pre vedenie správy komunálnych

podnikov, prípadne i záväzné pokyny v jednotlivých prípadoch.

(3)

Národný výbor môže ktorékoľvek usnesenie predstavenstva, z ktorého tretie osoby ešte

nenadobudly práva, zrušiť a nahradiť svojím usnesením.

(4)

Členovia predstavenstva sú osobne zodpovední národnému výboru za riadny výkon svojich

funkcií. Ak poruší svoje povinnosti člen predstavenstva, zvolený národným výborom,

národný výbor ho odvolá. Ak poruší svoje povinnosti člen predstavenstva, zvolený zamestnancami,

požiada dotyčný národný výbor, aby ho odvolal dohliadací národný výbor (úrad). Proti

rozhodnutiu dohliadacieho národného výboru, ktorým nebolo žiadosti vyhovené, môže

sa dotyčný národný výbor odvolať. Proti rozhodnutiu, ktorým bolo žiadosti vyhovené,

môže sa odvolať dotyčný člen predstavenstva.

§ 29.

Rokovanie a usnášanie sa predstavenstva.

(1)

Predstavenstvo sa usnáša v sbore. Usnášať sa je schopné, ak je prítomná nadpolovičná

väčšina členov. Usnesenie je platné, ak hlasovala pre návrh väčšina prítomných členov.

Pri rovnosti hlasov je prijatý návrh, pre ktorý hlasoval predseda.

(2)

Schôdzky predstavenstva svoláva predseda podľa potreby, najmenej však raz mesačne.

Je povinný svolať schôdzku do 8 dní, ak o to žiada ktorýkoľvek člen predstavenstva,

národný výbor alebo správca komunálneho podniku, uvádzajúc predmet rokovania.

(3)

Do schôdzky predstavenstva nech je zvaný správca komunálneho podniku, o ktorého vec

ide. V schôdzke má poradný hlas. Predseda môže podľa potreby privolať do schôdzky

zamestnancov komunálnych podnikov alebo iných odborníkov, pričom i tieto osoby majú

poradný hlas.

(4)

Predseda predstavenstva môže dať niektorú vec výnimočne rozhodnúť per rollam. V tom

prípade je potrebné, aby sa na hlasovaní zúčastnili všetci členovia predstavenstva

(ich náhradníci) a aby usnesenie bolo jednomyseľné.

(5)

Usnesenie predstavenstva vykoná predseda alebo iný člen, ktorého predstavenstvo výkonom

poverí. Za predstavenstvo podpisuje predseda a jeden člen predstavenstva.

(6)

Ministerstvo vnútra vydá, prizerajúc na zásady, ustanovené v predpisoch o rokovaní

sborových složiek národných výborov, vyhláškou v Úradnom liste podrobné predpisy o

rokovaní predstavenstva.

§ 30.

(1)

Pre spoločný komunálny podnik nech je vždy zriadené predstavenstvo. Ak sú tie isté

sväzky ľudovej správy spoluvlastníkmi viac spoločných komunálnych podnikov, nech je

pre tieto zpravidla zriadené predstavenstvo jediné.

(2)

Počet členov predstavenstva spoločného komunálneho podniku sa určí dohodou zúčastnených

národných výborov (

§ 19

) tak, aby bol deliteľný troma.

(3)

Dve tretiny členov a náhradníkov vysielajú zúčastnené národné výbory v dohodnutom

pomere. Každý zo zúčastnených národných výborov môže kedykoľvek odvolať zástupcu (člena,

náhradníka), ktorého vyslal, a nahradiť ho iným. Ak vysiela zúčastnený národný výbor

len jedného zástupcu (člena alebo náhradníka), nech je to vždy člen národného výboru,

ktorý má odborné znalosti alebo skúsenosti v podnikovom hospodárení. Ak vysiela viac

zástupcov, potom aspoň polovica musí byť členmi národného výboru a aspoň polovica

musí mať odborné znalosti alebo skúsenosti v podnikovom hospodárení.

(4)

Jednu tretinu členov (náhradníkov) volia zamestnanci podniku (podnikov) zo svojho

stredu. Aspoň polovica z celkového počtu členov a náhradníkov, volených zamestnancami,

musí mať odborné vedomosti alebo skúsenosti v podnikovom hospodárení.

(5)

Predstavenstvo spoločného komunálneho podniku v prvej schôdzke za predsedníctva najstaršieho

člena si zvolí predsedu a jeho námestníka (námestníkov); môžu nimi byť len členovia

niektorého zo zúčastnených národných výborov.

(6)

Pokiaľ v odsekoch 1 až 5 nie je inak ustanovené, platí ustanovenie

§ 27

tiež pre predstavenstvo spoločných komunálnych podnikov.

§ 31.

(1)

V spoločnom komunálnom podniku vykonáva predstavenstvo pôsobnosť, ktorá pri správe

komunálneho podniku prislúcha národnému výboru, menom všetkých zúčastnených národných

výborov. Národné výbory robia priamo len opatrenia, uvedené v

§ 24, ods. 2, písm. a) až g)

. Na tieto opatrenia je potrebná dohoda zúčastnených národných výborov.

(2)

Predstavenstvo spoločného komunálneho podniku je povinné bezodkladne oznamovať svoje

usnesenia zúčastneným národným výborom. Ak niektorý zo zúčastnených národných výborov

je toho názoru, že usnesenie predstavenstva ohrožuje alebo poškodzuje dôležité záujmy

spoločného komunálneho podniku, môže vec predložiť na rozhodnutie dohliadaciemu národnému

výboru (úradu). Súčasne to oznámi predstavenstvu, ktoré musí vyčkať s vykonaním usneseného

opatrenia, iba ak by bolo tej mienky, že by jeho neprevedením vznikla ťažko napraviteľná

škoda. Dohliadací národný výbor (úrad) rozhodne o veci a upovedomí predstavenstvo

a zúčastnený národný výbor do 8 dní. Ak tak neurobí, predpokladá sa súhlas s usnesením

predstavenstva.

(3)

V spoločnom komunálnom podniku podáva predseda predstavenstva zprávy (§ 28, ods.

1) všetkým zúčastneným národným výborom. Právo, dať predstavenstvu spoločného komunálneho

podniku záväzné smernice a pokyny, alebo zrušiť jeho usnesenie (§ 28, ods. 2 a 3),

vykonávajú zúčastnené národné výbory spoločne. Ak nedôjde o tom k dohode, môže každý

zo zúčastnených národných výborov predložiť vec dohliadaciemu národnému výboru (úradu)

na rozhodnutie.

(4)

O svolaní schôdzky predstavenstva spoločného komunálneho podniku (

§ 29, ods.2

) môže žiadať tiež ktorýkoľvek zo zúčastnených národných výborov.

§ 32.

Pôsobnosť správcu.

(1)

Správca komunálneho podniku vedie veci bežnej prevádzky podniku a robí všetky rozhodnutia

a opatrenia v jeho správe, ktoré nie sú vyhradené národnému výboru.

(2)

Správca zastupuje komunálny podnik navonok. Je oprávnený na všetky súdne a mimosúdne

úkony, ktoré súvisia s prevodzovaním podniku a nie sú zákonom výslovne vyhradené národnému

výboru (§ 21, ods. 3 zákona). Obmedzenie tohto oprávnenia nemá účinok voči tretím

osobám. Najmä mu prislúcha

a)

prijímať a prepúšťať zamestnancov podniku a rozhodovať o ich osobných veciach, s

výnimkou vedúcich úradníkov podniku, v rozsahu, ustanovenom v zakladacej listine;

b)

vopred sa vyjadrovať o ustanovení alebo odvolaní kvalifikovaného námestníka pre vedenie

podniku podľa živnostenských alebo iných osobitných predpisov;

c)

vopred sa vyjadrovať o ustanovení alebo odvolaní vedúcich úradníkov podniku v rozsahu

ustanovenom v zakladacej listine a o rozhodnutiach o ich osobných veciach;

d)

vopred sa vyjadrovať o udelení alebo odvolaní prokúry alebo obchodnej plnej moci;

e)

vopred sa vyjadrovať o právnych úkonoch, ktoré vyžadujú vyššie schválenia (§ 19,

ods. 5 zákona);

f)

navrhovať zásady organizácie podniku a podnikový (vykonávací) plán;

g)

sostavovať návrh podnikového rozpočtu a účtovnej závierky podniku;

h)

podávať národnému výboru výročnú zprávu o prevádzke podniku.

(3)

Správca podpisuje za komunálny podnik tak, že k vytlačenému, alebo kýmkoľvek napísanému

zneniu firmy podniku pripojí svoj podpis.

§ 33.

Zodpovednosť správcu.

(1)

Správca komunálneho podniku je povinný spravovať podnik so starostlivosťou riadneho

hospodára. Je osobne zodpovedný za riadne a odborné prevodzovanie podniku a za zachovávanie

právnych predpisov a príkazov, vydaných dohliadacími orgánmi v rámci ich pôsobnosti;

je povinný správať sa podľa pokynov národného výboru, po prípade dohliadacieho národného

výboru (úradu). Tým nie je dotknutá jeho povinnosť, vyložiť národnému výboru bezodkladne

svoje odchylné stanovisko s náležitým odôvodnením, ak je tej mienky, že usnesenie

národného výboru ohrožuje alebo poškodzuje dôležité záujmy komunálneho podniku (§

21, ods. 6 zákona).

(2)

Zvláštna osobná zodpovednosť, uložená kvalifikovanému námestníkovi alebo vedúcim

úradníkom podniku, nezbavuje správcu jeho zodpovednosti za správu podniku; správca

však nie je zodpovedný za následky príkazu národného výboru, proti ktorému vzniesol

odpor podľa § 21, ods. 6 zákona.

(3)

Správca je zodpovedný podľa všeobecných predpisov za škody, spôsobené nesplnením

svojich povinností.

§ 34.

Pracovný pomer správcu.

(1)

Pracovný pomer správcu komunálneho podniku sa upravuje súkromnoprávnou smluvou, ktorú

menom komunálneho podniku uzaviera so správcom národný výbor. V služobnej smluve nech

sú upravené v súlade s predpismi o štátnej mzdovej politike správcove požitky, spôsob,

akým možno vypovedať pracovný pomer, a prípadný zákaz prevodzovania zárobkových podnikov

alebo účasti na ňom, po prípade tiež zákaz súťaže po skončení pracovného pomeru [§

47 zákona zo dňa 11. júla 1934, č. 154 Sb., o pracovnom pomere súkromných úradníkov,

obchodných pomocníkov a iných zamestnancov v podobnom postavení (zákon o súkromných

zamestnancoch)].

(2)

Správca komunálneho podniku sľúbi do rúk predsedu národného výboru, že bude svedomite

vykonávať svoje povinnosti, v súlade so záujmami štátu a dotyčného sväzku ľudovej

správy. Správca sa stáva zamestnancom komunálneho podniku dňom, keď složí sľub, pokiaľ

už nebol jeho zamestnancom.

(3)

Na ustanovenie a odvolanie správcu komunálneho podniku je potrebný súhlas dohliadacieho

národného výboru (úradu), ktorý udelí súhlas

a)

ak došlo k odvolaniu správcu za okolností, pre ktoré by bolo inak možné pracovný

pomer zrušiť predčasne, alebo

b)

ak ide o dôvod, určený v pracovnej smluve, po prípade

c)

ak je odvolanie správcu odôvodnené dôležitými okolnosťami, ktoré v záujme úspešného

prevodzovania podniku nepripúšťajú ďalšie vykonávanie jeho funkcie.

§ 35.

(1)

Ak má sväzok ľudovej správy viac komunálnych podnikov veľkého rozsahu, pre ktoré

bolo zriadené spoločné predstavenstvo, môže národný výbor so súhlasom Ministerstva

vnútra, udeleným po dohode s Ministerstvom financií, zriadiť sekretariát tohto predstavenstva

ako jeho pomocný orgán pre sjednocovanie činnosti a obstarávanie spoločných vecí komunálnych

podnikov.

(2)

Za pomoci sekretariátu obstaráva predstavenstvo najmä tieto úlohy

1.

stará sa o jednotnú personálnu a sociálnu politiku komunálnych podnikov;

2.

usmerňuje ich spoluprácu a organizuje ich vzájomnú pracovnú pomoc;

3.

stará sa o zachovávanie zásad obchodného podnikania komunálnych podnikov (

§ 19, ods. 1 zákona

);

4.

stará sa o ich účelnú organizáciu;

5.

stará sa o uplatnenie normalizácie a typizácie surovín, zariadení, technických pochodov

a výrobkov a o iné zhospodárnenie v ich prevádzke;

6.

dbá na účelné hospodárenie so zásobami a energiou;

7.

ustanovuje zásady pre nákup a predaj komunálnymi podnikmi a kontroluje ich nákupnú

a predajnú činnosť;

8.

koordinuje plánovanie komunálnych podnikov a dozerá na plnenie ich plánov a podnikových

rozpočtov;

9.

zastupuje komunálne podniky pri kontingentácii, prideľovaní surovín a pracovných

síl a rajonovaní a zadávaní zakázok a rozvrhuje kvóty, pripadajúce na jednotlivé komunálne

podniky;

10.

vedie prehľady o hospodárskych výsledkoch komunálnych podnikov a shromažďuje a spracováva

štatistické údaje o ich činnosti;

11.

stará sa o riadne vedenie podnikového počtovníctva;

12.

dozerá na prevádzku komunálnych podnikov a kontroluje ich činnosť.

(3)

Národný výbor uloží jednotlivým komunálnym podnikom uvoľniť na službu pre sekretariát

potrebných zamestnancov a rozvrhne na všetky zúčastnené podniky osobné a vecné náklady

sekretariátu.

§ 36.

(1)

Pracovný pomer kvalifikovaného námestníka a vedúcich úradníkov komunálneho podniku

v rozsahu, ustanovenom v zakládacej listine, sa upravuje súkromnoprávnymi pracovnými

smluvami, ktoré s nimi menom komunálneho podniku uzaviera národný výbor po predchádzajúcom

vypočutí správcu. V pracovných smluvách nech sú najmä upravené ich požitky, spôsob,

akým možno vypovedať pracovný pomer, a prípadný zákaz prevodzovania zárobkových podnikov

alebo účasti na ňom, po prípade tiež zákaz súťaže po skončení pracovného pomeru (§

47 zák. č. 154/1934 Sb.).

(2)

Kvalifikovaný námestník a vedúci úradníci sú podriadení správcovi komunálneho podniku.

Sú povinní spravovať sa podľa jeho príkazov a pokynov, vzťahujúcich sa na prevádzku

podniku, a sú osobne zodpovední za riadne a odborné splnenie uložených úloh.

(3)

Ak je kvalifikovaný námestník alebo vedúci úradník tej mienky, že príkaz alebo pokyn,

udelený správcom, je v rozpore s právnymi predpismi alebo s príkazmi národného výboru

alebo dohliadacieho národného výboru (úradu) alebo že ohrožuje alebo poškodzuje dôležité

záujmy komunálneho podniku, je povinný oznámiť to bezodkladne správcovi, a ak správca

na svojom príkaze alebo pokyne sotrvá, bez odkladu oznámiť svoje odchylné stanovisko

národnému výboru (predstavenstvu).

(4)

Ak je kvalifikovaný námestník alebo vedúci úradník toho názoru, že príkaz alebo pokyn

národného výboru je v rozpore s právnymi predpismi alebo príkazmi dohliadacieho národného

výboru (úradu), alebo že ohrožuje alebo poškodzuje dôležité záujmy komunálneho podniku,

je povinný bezodkladne oznámiť správcovi svoje odchylné stanovisko. Je potom vecou

správcu, aby pod vlastnou zodpovednosťou uvážil, či použije svoje právo odporovať

príkazu alebo pokynu podľa ustanovenia § 21, ods. 6 zákona.

§ 37.

Komunálny podnik ako výkonný správny orgán národného výboru.

(1)

Vedľa podnikateľskej činnosti môže národný výbor prostredníctvom komunálneho podniku

plniť tiež správne úlohy, najmä správne úlohy verejnej starostlivosti, pri ktorých

sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán, napr. zásobovanie obce vodou, pochovávanie

mŕtvol, čistenie mesta, obstarávanie verejnej dopravy, prevodzovanie nocľahární a

ohrievární.

(2)

Úľavy a výhody, ktoré podľa doterajších predpisov prislúchajú národným výborom pri

prevodzovaní podnikateľskej činnosti, spojenej s obstarávaním úloh verejnej starostlivosti

(napr. pri obstarávaní verejnej dopravy), zostávajú nedotknuté i v prípadoch, v ktorých

národný výbor vykonáva tieto úlohy prostredníctvom komunálneho podniku.

§ 38.

Vyberanie poplatkov komunálnym podnikom.

(1)

Ak vyberal miestny národný výbor obecné poplatky od osôb, používajúcich služieb obecných

zariadení, ktoré sa nabudúce spravujú vo forme komunálneho podniku, prislúcha komunálnemu

podniku pokračovať vo vyberaní týchto poplatkov v čase platnosti pravidiel o vyberaní.

(2)

Predpis poplatku, vydaný komunálnym podnikom, platí za rozhodnutie národného výboru.

O odvolaní rozhoduje príslušný nadriadený národný výbor. Odvolanie možno podať tiež

na komunálnom podniku, ktorý poplatok predpísal. Poplatky predpísané komunálnym podnikom

sa vymáhajú podľa doterajších predpisov. Vybrané poplatky sú príjmom komunálneho podniku.

(3)

Miestne národné výbory sa môžu usnášať na vyberaní poplatkov komunálnymi podnikmi,

pričom platia obdobne predpisy o obecných poplatkoch.

(4)

Všeobecné vodné predpisuje a vyberá národný výbor podľa doterajších predpisov, i

keď zásobovanie obce vodou obstaráva prostredníctvom komunálneho podniku; výnos všeobecného

vodného však v tom prípade odvádza komunálnemu podniku na úhradu nákladov na zriadenie

a udržovanie verejného vodovodu.

§ 39.

Vlastný kapitál komunálneho podniku.

Vlastný kapitál komunálneho podniku sa skladá z kmeňového imania a z rezervného fondu.

§ 40.

Kmeňové imanie.

(1)

Počiatočné kmeňové imanie komunálneho podniku sa rovná rozdielu majetku a pasív,

vykázaných v začínajúcej rozvahe podniku.

(2)

Ministerstvo vnútra vydá po dohode s Ministerstvom financií, generálnym sekretariátom

Hospodárskej rady a s Najvyšším účtovným kontrolným úradom vyhláškou v Úradnom liste

smernice pre oceňovanie majetkových a kapitálových složiek a o sostavovaní začínajúcej

rozvahy.

(3)

Kmeňové imanie komunálneho podniku môže byť zvýšené buď vkladom v hotovosti, alebo

začlenením ďalších majetkových složiek, alebo prevzatím pasív komunálneho podniku

iným subjektom.

(4)

Kmeňové imanie komunálneho podniku môže byť snížené buď odpísaním strát, alebo bezodplatným

vylúčením majetkových složiek.

(5)

Kmeňové imanie komunálnych podnikov toho istého sväzku ľudovej správy môže byť tiež

súvzťažne snížené a zvýšené prevodom majetkových alebo kapitálových složiek medzi

nimi.

§ 41.

Rezervný fond.

(1)

Rezervný fond komunálneho podniku sa tvorí z prídelov zo zisku až do výšky 20% kmeňového

imania podľa stavu k rozvahovému dňu.

(2)

Rezervný fond slúži na úhradu strát.

§ 42.

Financovanie investícií.

(1)

Na úhradu výdavkov na investície použije komunálny podnik sumy, rovnajúce sa odpisom

z investícií; ak nestačia tieto prostriedky, opatrí si podnik prostriedky na investície

úverom, a to výlučne v peňažnom ústave pre poskytovanie investičného úveru.

(2)

Komunálny podnik nesmie použiť prostriedky, určené na investičné účely, ani prechodne

pre iné účely.

(3)

Ministerstvo financií vydá po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou v Úradnom liste

smernice pre financovanie investícií komunálnych podnikov.

§ 43.

Financovanie prevádzky.

(1)

Finančné prostriedky pre prevádzkové účely zadovažuje si komunálny podnik, pokiaľ

nevystačí s vlastnými prostriedkami, prevádzkovým úverom.

(2)

Komunálny podnik smie byť v obchodnom spojení len s jedným peňažným ústavom, poskytujúcim

prevádzkové úvery; Ministerstvo financií môže po dohode s Ministerstvom vnútra povoliť

výnimku.

(3)

Komunálny podnik smie bez osobitného súhlasu národného výboru čerpať prevádzkový

úver len do výšky, určenej jeho schváleným podnikovým rozpočtom.

(4)

Komunálny podnik nesmie prostriedky, určené na prevádzkové účely, použiť na financovanie

investícií, s výnimkou prechodného financovanie investícií vlastnej výroby.

(5)

Komunálny podnik je povinný používať čo najviac platenie bez hotových a udržovať

hotovosti len v najpotrebnejšej miere.

(6)

Ministerstvo financií vydá po dohode s Ministerstvom vnútra vyhláškou v Úradnom liste

smernice pre financovanie prevádzky komunálnych podnikov.

§ 44.

Vyrovnavacie príplatky.

(1)

Komunálnemu podniku, prostredníctvom ktorého národný výbor plní tiež svoje správne

úlohy a ktorý za svoje služby alebo dodávky vo verejnom záujme požaduje od osôb, používajúcich

tieto služby alebo dodávky, nižšiu odplatu, než koľko robia vlastné náklady podniku

na ne, hradí národný výbor rozdiel medzi požadovanou odplatou a skutočnými vlastnými

nákladmi vo forme vyrovnávacieho príplatku. V takomto prípade však treba schválenie

dohliadacieho národného výboru (úradu) ako na určenie výšky požadovanej odplaty, tak

aj na určenie výšky vyrovnávacieho príplatku.

(2)

Na účet vyrovnávajúceho príplatku (odsek 1) poskytuje národný výbor podľa svojho

rozpočtu komunálnemu podniku vopred zúčtovateľné zálohy v pravidelných, najmenej štvrťročných

lehotách.

§ 45.

Zisk.

(1)

Zisk komunálneho podniku sa rozdelí takto

a)

Jednotnému fondu pracujúcich (§ 24 dekrétu prezidenta republiky zo dňa 24. októbra

1945, č. 104 Sb., o závodných a podnikových radách, v znení zákona zo dňa 21. júla

1948, č. 188 Sb.) sa odvedie 10%;

b)

rezervnému fondu sa pridelí, pokiaľ nerobí už 20% kmeňového imania k rozvahovému

dňu, podľa rozhodnutia národného výboru najmenej 10% a najviacej 35%;

c)

zvyšok sa poukáže na vyrovnávací účet (

§ 47

), po prípade, ak má sväzok ľudovej správy len jediný podnik, priamo pokladnici národného

výboru.

(2)

Rozdelenie čistého zisku podľa odseku 1 sa vykoná najneskoršie do 14 dní po schválení

účtovnej závierky.

§ 46.

Strata.

Strata za uplynulé obdobie sa odpíše na ťarchu rezervného fondu. Ak nestačí rezervný

fond, prevedie sa zbytok straty na nový účet. Ak presahujú uvedené straty pätinu kmeňového

imania, uhradí sa suma, prevyšujúca túto pätinu, z vyrovnávacieho účtu podľa § 47.

Ak nemožno uhradiť túto sumu uvedeným spôsobom, odpíše sa na ťarchu kmeňového imania.

Tým nie je vylúčené, aby sa národný výbor usniesol i na odpise celej straty na ťarchu

kmeňového imania.

§ 47.

Vyrovnávací účet.

(1)

Národný výbor sväzku ľudovej správy, ktorý má viac komunálnych podnikov, vedie vyrovnávací

účet. Na vyrovnávací účet odvádzajú komunálne podniky časti zisku [§ 45, ods. 1, písm.

c)]. Vyrovnávací účet slúži na úhradu časti strát tých podnikov toho istého sväzku

ľudovej správy, ktoré vykázaly v tom istom účtovnom roku stratu, presahujúcu pätinu

kmeňového imania, ktorú nemožno uhradiť z ich rezervného fondu (§ 46). Ak nestačia

odvedené čiastky zisku na úplné uhradenie strát, prevyšujúcich jednu pätinu kmeňového

imania všetkých stratových podnikov, rozdelia sa tieto čiastky medzi ne so zreteľom

na pomer výšky ich strát.

(2)

Nevyčerpaný zvyšok vyrovnávacieho účtu sa každoročne odvedie do pokladnice národného

výboru ako zisk komunálnych podnikov.

§ 48.

Podnikové počtovníctvo komunálnych podnikov.

(1)

Pre vedenie podnikového počtovníctva komunálnych podnikov platí ustanovenie zákona

zo dňa 16. mája 1946, č. 116 Sb., o jednotnej organizácii podnikového počtovníctva,

a predpisy, vydané podľa čl. IV, ods. 2 zákona zo dňa 20. júla 1948, č. 205 Sb., ktorým

sa menia a doplňujú predpisy o dočasnej úprave finančného hospodárstva sväzkov ľudovej

správy a niektorých iných osôb verejného práva.

(2)

Účtovný rok komunálnych podnikov sa kryje s kalendárnym rokom. Ak bol komunálny podnik

zriadený v kalendárnom roku, končí sa prvý účtovný rok koncom tohto roku.

§ 49.

(1)

Komunálne podniky podliehajú

a)

vnútornému dozoru,

b)

inštančnému dohľadu a

c)

odbornému dozoru.

(2)

Ustanovenia osobitných predpisov o dozore (napr. predpisov živnostenských, finančných,

dôchodkových, predpisov železničného práva, predpisov o plánovanom hospodárstve, predpisov

cenových a predpisov o hospodárskej kontrole) zostávajú nedotknuté.

§ 50

Vnútorný dozor na prevádzku komunálneho podniku [§ 21, ods. 3, písm. f) zákona] vykonáva

národný výbor, a to po prípade tiež prostredníctvom predstavenstva a za pomoci sekretariátu.

§ 51.

Dohliadacie národné výbory (úrady). (K

§ 7, ods. 1 zákona

.)

(1)

Inštančný dohľad na komunálne podniky vykonávajú dohliadacie národné výbory (úrady).

(2)

Dohliadacím národným výborom prvej stolice je pre komunálny podnik národný výbor

bezprostredne nadriadený národnému výboru dotyčného sväzku ľudovej správy; pre spoločný

komunálny podnik národný výbor (úrad) najbližšie spoločne nadriadený všetkým zúčastneným

národným výborom; pre krajské komunálne podniky Ministerstvo vnútra. Najvyšším dohliadacím

úradom je vždy Ministerstvo vnútra, ktoré postupuje, pokiaľ ide o hospodárenie komunálnych

podnikov, po dohode s Ministerstvom financií.

§ 52.

Úlohy dohľadu.

Dohliadacím národným výborom (úradom) náleží starať sa , aby komunálne podniky riadne

plnily svoje úlohy, a dbať na to, aby riadne hospodárily (

§ 28 zákona

).

§ 53.

Všeobecné prostriedky dohľadu.

(1)

Pre riadne vykonávanie dohľadu môžu dohliadacie národné výbory (úrady) robiť v komunálnych

podnikoch revízie a pritom ich kontrolovať so všetkých stránok podnikovej činnosti.

Dohliadacie orgány sú pre to oprávnené nazerať do všetkých písomností a kníh podniku,

vstupovať do jeho priestorov, žiadať vysvetlivky a zúčastniť sa bez hlasovacieho práva

na poradách a schôdzkach predstavenstva, po prípade na schôdzkach národného výboru,

na ktorých sa prejednávajú veci komunálnych podnikov.

(2)

Dohliadací národný výbor (úrad) nariadi komunálnemu podniku, aby odstránil zistenú

závadu a oznámi to dotyčnému národnému výboru. Ak nevyhovie komunálny podnik danému

nariadeniu v určenej lehote, dá dohliadací národný výbor (úrad) nariadené opatrenie

vykonať na jeho útraty a nebezpečenstvo.

(3)

Dohliadací národný výbor (úrad) môže uložiť komunálnemu podniku, aby podal žalobu

o náhradu škody, spôsobenej správcom komunálneho podniku.

(4)

Dohliadací národný výbor (úrad) môže uložiť národnému výboru, aby odvolal člena predstavenstva,

zvoleného národným výborom, alebo aby odvolal správcu komunálneho podniku, kvalifikovaného

námestníka alebo vedúceho úradníka, ak pri výkone svojej funkcie hrubo porušil právne

predpisy alebo príkazy dohliadacieho národného výboru (úradu), alebo vážne ohrozil

alebo poškodil dôležité záujmy komunálneho podniku. Správca komunálneho podniku, kvalifikovaný

námestník, po prípade vedúci úradník, nemôže byť odvolaný pre konanie alebo opomenutie,

ktorým plnil daný príkaz alebo pokyn, ak použil svoje právo odporu (

§ 21, ods. 6 zákona

,

§ 36, ods. 3 a 4

. Ak nevyhovie národný výbor danému príkazu v určenej lehote, vykoná dohliadací národný

výbor (úrad) sám toto odvolanie.

(5)

Dohliadací národný výbor (úrad) môže odvolať člena predstavenstva, zvoleného zamestnancami,

ak pri výkone svojej funkcie hrubo porušil právne predpisy alebo príkazy dohliadacieho

národného výboru (úradu) alebo vážne ohrozil alebo poškodil dôležité záujmy komunálneho

podniku.

(6)

Ak neurobí národný výbor iné opatrenie potrebné na vedenie správy komunálneho podniku,

môže ho urobiť dohliadací národný výbor (úrad).

(7)

Oprávnenia, ktoré prislúchajú dohliadaciemu národnému výboru prvej stolice, prislúchajú

tiež vyššiemu dohliadaciemu národnému výboru (úradu). Ak je vyšší dohliadací národný

výbor (úrad) tej mienky, že nižší dohliadací národný výbor mal použiť niektoré z oprávnení,

uvedených v odsekoch 1 až 6 a že zanedbal tak urobiť, urobí toto opatrenie sám.

(8)

Proti rozhodnutiu a opatreniu dohliadacieho národného výboru môžu sa odvolať: osoba,

ktorej sa príkaz priamo týka, komunálny podnik a národný výbor. Ak ide o spoločný

komunálny podnik, môže sa proti príkazu odvolať tiež predstavenstvo a každý zo zúčastnených

národných výborov.

§ 54.

Osobitné prostriedky dohľadu.

Okrem všeobecných prostriedkov dohľadu (§ 53) prislúcha dohliadacím národným výborom

(úradom) súčinnosť pri zriaďovaní komunálnych podnikov (§§ 7, 8, 9 a 17 zákona), pri

ich hospodárení (§§ 19 a 21 zákona), pri ustanovovaní a odvolávaní správcu (§ 20 zákona)

a pri ich zrušovaní (§ 24 zákona) i likvidácii (§§ 25 a 27 zákona).

§ 55.

Zastupovanie záujmov.

Ministerstvo vnútra, ako najvyšší dohliadací úrad, je povolané na to, aby zastupovalo

spoločné záujmy komunálnych podnikov. Pritom sa môže Ministerstvo vnútra dať zastupovať

inými úradmi alebo orgánmi.

§ 56.

Organizácia dohľadu.

(1)

Ministerstvu vnútra náleží dbať na to, aby dohľad nad komunálnymi podnikmi bol vykonávaný

sústavne, úsporne a účinne. Môže pre to dávať podriadeným dohliadacím národným výborom

záväzné pokyny a príkazy.

(2)

Ministerstvo vnútra používa služby nižších dohliadacích národných výborov tiež pri

obstarávaní poradenskej, evidenčnej a revíznej služby, pomoci pri zriaďovaní komunálnych

podnikov, sledovaní ich rozvoja a zprostredkovaní skúseností (

§ 29 zákona

).

§ 57.

Náklady dohľadu.

(1)

Všeobecné náklady, spojené s vykonávaním dohľadu, hradí dohliadací národný výbor

(úrad) zo svojich rozpočtových prostriedkov.

(2)

Náklady spojené s vykonávaním revízií, hradí zpravidla dohliadací národný výbor (úrad)

Komunálnemu podniku môže však uložiť povinnosť nahradiť výdavky, vzniklé vykonaním

revízie, ak sa zistia pri nej nesprávnosti alebo neporiadky v hospodárstve, a to bez

ujmy jeho práva postihu proti osobám, ktoré tieto nesprávnosti alebo neporiadky zavinily.

§ 58.

Vymedzenie odborného dozoru.

Odborný dozor podľa tohto nariadenia sa rozumie dozor, vykonávaný nad komunálnymi

podnikmi príslušnými ústrednými (oblastnými) orgánmi, zriadenými podľa predpisov o

znárodnení, po prípade obdobný dozor, vykonávaný príslušným ministerstvom v prípadoch,

kde také orgány podľa predpisov o znárodnení zriadené neboly (ďalej len "dozorné orgány").

Príslušné ministerstvo môže v takých prípadoch poveriť vykonávaním odborného dozoru

tiež iné orgány.

§ 59.

Úlohy odborného dozoru.

(1)

Účelom odborného dozoru je zabezpečiť, aby hospodárska činnosť komunálnych podnikov

bola vedená v súlade s hospodárskou činnosťou národných podnikov v tom istom odbore

podnikania. Odborným dozorom sa zabezpečuje najmä zachovávanie predpisov.

1.

o plánovaní,

2.

o získavaní pracovných síl, o ich použití a o určení obsahu pracovných smlúv,

3.

o hospodárení so zásobami a energiou,

4.

o hospodárnom využití prevádzkových prostriedkov,

5.

o tvorení a zachovávaní cien.

(2)

V rámci odborného dozoru sa komunálnym podnikom umožňuje používať služby, ktoré ústredné

(oblastné) orgány, zriadené podľa predpisov o znárodnení, poskytujú podriadeným národným

podnikom v dotyčnom odbore hospodárskeho podnikania, ako napr. služieb, smerujúcich

na zhospodárnenie prevádzky výskumníctvom, normalizáciou, typizáciou, sjednotením

technických a obchodných predpisov, štatistickým vyšetrením a účelnou politikou investičnou.

(3)

Predmetom odborného dozoru nie je vnútorná správa komunálnych podnikov ani nakladanie

s ich hospodárskymi výťažkami.

§ 60.

Prostriedky odborného dozoru.

(1)

Dozorné orgány vykonávajú v súčinnosti s Ministerstvom vnútra plánovacie práce pre

komunálne podniky v rámci príprav jednotného hospodárskeho plánu.

(2)

Pre riadne vykonávanie odborného dozoru môžu dozorné orgány robiť v komunálnych podnikoch

revízie a pritom ich kontrolovať so všetkých stránok podnikovej činnosti, pokiaľ je

to potrebné na dosiahnutie účelu odborného dozoru. Ustanovenie § 53, ods. 1, vety

druhej platí obdobne. O výsledkoch revízií podáva dozorný orgán zprávu komunálnemu

podniku, dotyčnému národnému výboru, dohliadaciemu národnému výboru (úradu) a svojmu

nadriadenému orgánu (úradu) odborného dozoru.

(3)

Orgán odborného dozoru nemôže dávať komunálnemu podniku ani dotyčnému národnému výboru

príkazy a pokyny ani nemôže v komunálnom podniku robiť priamo akékoľvek opatrenia.

(4)

Ak zistí orgán odborného dozoru, že sa v prevádzke komunálneho podniku porušujú právne

predpisy, pokusí sa priamym prejednaním so správcom komunálneho podniku, po prípade

s národným výborom o to, aby závada bola odstránená. Ak nemá toto prejednanie výsledok,

oznámi prípad dohliadaciemu národnému výboru (úradu) so žiadosťou, aby urobil nápravu.

Ak nehodlá dohliadací národný výbor z podnetu tejto zprávy zakročiť, je povinný do

30 dní odo dňa zistenia oznámiť vec Ministerstvu vnútra, ktoré rozhodne po dohode

s príslušným ministerstvom, či sa má urobiť opatrenie a aké.

(5)

Ustanovenie odseku 4 platí obdobne, ak orgán odborného dozoru je tej mienky, že by

komunálny podnik mal v záujme niektorého z cieľov, sledovaných odborným dozorom, urobiť

v svojej prevádzke určité opatrenia.

§ 61.

Náklady odborného dozoru.

Komunálne podniky prispievajú na náklady odborného dozoru, pokiaľ nie je vykonávaný

priamo štátnymi orgánmi. Výšku týchto príspevkov a spôsob ich platenia určí Ministerstvo

vnútra po dohode s Ministerstvom financií a s príslušným ministerstvom. Za služby

osobitne objednané platia komunálne podniky náhradu v tej istej výške ako národné

podniky.

§ 62.

Účinnosť zákona. (K

§ 34, ods. 1 zákona

.)

Zákon č.

199/1948 Sb.

nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia tohto nariadenia.

§ 63.

Účinnosť nariadenia a jeho vykonanie.

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho ministri vnútra a financií

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.