ZÁKON o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) 109/1965 Z. z. vyhlasuje úplné znenie zákona z 29. novembra 1961 č. 141 Zb. o trestnom konaní súdnom ( Trestný poriadok ), ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom zo 17. júna 1965 č. 57 Zb.

§ 1

Účel zákona

(1)

Účelom Trestného poriadku je upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak,

aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.

Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie socialistickej zákonnosti, na predchádzanie

a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov v duchu dôsledného zachovávania

zákonov a pravidiel socialistického spolužitia i čestného plnenia povinností k štátu

a spoločnosti.

(2)

Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom a podľa ustanovení tohto

zákona i povinnosťou občanov a spoločenských organizácií.

§ 2

Základné zásady trestného konania

(1)

Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý

ustanovuje tento zákon.

(2)

Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je vyslovená vina, nemožno na

toho, proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný.

(3)

Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel; výnimky

sú prípustné len podľa zákona.

(4)

Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z

úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať

občianske práva zaručené ústavou.

(5)

Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutočný stav veci,

a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzajú. Objasňujú s rovnakou starostlivosťou okolnosti

svedčiace proti obvinenému i okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a vykonávajú

v oboch smeroch dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány

činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými prostriedkami

overiť všetky okolnosti prípadu.

(6)

Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

(7)

Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú v najširšej miere so spoločenskými

organizáciami a využívajú ich výchovné pôsobenie.

(8)

Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom.

(9)

Súdy v trestnom konaní rozhodujú v senátoch; predseda senátu sám rozhoduje len tam,

kde to tento zákon výslovne ustanovuje.

(10)

Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby sa pracujúci v širokej miere

mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať. Pri hlavnom pojednávaní a verejnom

zasadnutí smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto

zákone.

(11)

Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného sa vykonáva

spravidla tak, že súd uvedené osoby sám vyslúcha.

(12)

Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom a neverejnom zasadnutí

smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

(13)

Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený

o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu;

všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv.

(14)

Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský

jazyk.

§ 3

(1)

Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so spoločenskými organizáciami, aby posilnili

výchovné pôsobenie trestného konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali

a jej predchádzali.

(2)

Spoločenské organizácie môžu upozorňovať orgány činné v trestnom konaní na prípady

porušenia socialistickej zákonnosti a dávať tak podnet na začatie trestného stíhania.

Môžu navrhovať, aby súd na prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal

vec na pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So spoločenskými organizáciami

súd spolupracuje pri zabezpečení účasti pracujúcich na pojednávaní súdu; tieto organizácie

spolupôsobia podľa ustanovení tohto zákona pri výkone trestu nápravného opatrenia

a pri výchove osôb podmienečne odsúdených a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež

vytvárať podmienky, aby odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom pracujúceho

človeka.

§ 4

(1)

Základné organizácie Revolučného odborového hnutia a Československého sväzu mládeže

môžu po prerokovaní v kolektíve pracujúcich ponúknuť prevzatie záruky za nápravu obvineného,

ak majú dôvodne za to, že sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil.

Rovnaké oprávnenie má jednotné roľnícke družstvo a výrobné družstvo, ktorých je obvinený

pracovníkom. Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom pojednávaní

spravidla pred pracovným kolektívom, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ

pri rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to Trestný zákon pripúšťa, povoliť podmienečný

odklad výkonu trestu, uložiť trest nápravného opatrenia alebo iný druh trestu, ktorý

nie je spojený s odňatím slobody, alebo upustiť od potrestania.

(2)

V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán po objasnení veci alebo súd pri predbežnom prejednávaní obžaloby, ak príjmu

záruku, tiež rozhodnúť, že nebudú v trestnom stíhaní pokračovať; vec potom postúpia

na prejednanie miestnemu ľudovému súdu, ak majú vzhľadom na povahu spáchaného trestného

činu, osobu páchateľa a výchovnú silu kolektívu za to, že vybavenie veci miestnym

ľudovým súdom na nápravu páchateľa postačí.

(3)

Organizácia, ktorá prevzala záruku, stará sa o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý

jej bol na záruku zverený, a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

§ 5

Organizácie uvedené v

§ 4 ods. 1

majú právo vyslať na prejednanie veci pred okresným súdom ako svojho zástupcu spoločenského

obžalobcu alebo spoločenského obhajcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu zúčastní

pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí stanovisko pracujúcich k

prejednávanej trestnej veci, k osobe páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (

§ 183

).

§ 6

(1)

Organizácie uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu ponúknuť, že prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného a žiadať na tomto

podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody alebo o podmienečné

upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti. Na získanie podkladov pre takúto

žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.

(2)

Uvedené organizácie môžu tiež navrhnúť, aby väzba obvineného bola nahradená ich zárukou

(

§ 73 ods. 1

), a podávať za odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.

§ 7

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich

z tohto zákona.

§ 8

(1)

Štátne orgány, spoločenské organizácie, pokiaľ sa zúčastňujú na plnení úloh štátnych

orgánov, ako aj štátne a iné socialistické hospodárske organizácie sú povinné pomáhať

orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä s najväčším urýchlením,

vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy bez odkladu oznamovať prokurátorovi alebo

orgánom Sboru národnej bezpečnosti.

(2)

Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať štátne a hospodárske tajomstvo

ani štátom uložená povinnosť mlčanlivosti.

§ 9

Posudzovanie predbežných otázok

(1)

Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky, ktoré sa v konaní vyskytnú,

samostatne; ak je tu však o takej otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného

štátneho orgánu alebo rozhodnutie spoločenskej organizácie, ktoré táto organizácia

vydala pri plnení úloh štátneho orgánu, sú orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím

viazané, pokiaľ nejde o posúdenie viny obvineného.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne riešiť predbežné otázky

týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach.

Ak rozhodnutie o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak nie je

príslušné konanie doteraz v behu, navrhne prokurátor jeho začatie.

§ 10

Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní

(1)

Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona sú vyňaté osoby

požívajúce diplomatické imunity a výsady.

(2)

Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je niekto vyňatý z právomoci

orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie

ministra spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné v trestnom konaní

záväzné.

§ 11

Neprípustnosť trestného stíhania

(1)

Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí

byť zastavené,

a)

ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo udeľovať milosť alebo amnestiu,

b)

ak je trestné stíhanie premlčané,

c)

ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných v trestnom konaní (

§ 10

), alebo o osobu, na stíhanie ktorej podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol

oprávneným orgánom daný,

d)

ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedná,

e)

proti tomu, kto zomrel,

f)

proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom

konaní zrušené,

g)

proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozhodnutím miestneho ľudového súdu, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené

alebo

h)

proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným

rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo

v predpísanom konaní zrušené.

(2)

V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. a) alebo

b) sa však pokračuje, ak vyhlási obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie

o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom treba obvineného

poučiť.

§ 12

Výklad niektorých pojmov

(1)

Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací

orgán.

(2)

Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd, krajský súd, vojenský

obvodový súd, vyšší vojenský súd a Najvyšší súd.

(3)

Kde tento zákon hovorí o okresnom súde, rozumie sa tým aj obvodný súd, a pokiaľ z

jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový súd; kde tento zákon

hovorí o krajskom súde, rozumie sa tým aj mestský súd, a pokiaľ z jednotlivých ustanovení

nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský súd.

(4)

Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým i obvodný prokurátor,

a pokiaľ z jednotlivých ustanovení nevyplýva niečo iné, aj vojenský obvodový prokurátor;

kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým i mestský prokurátor,

a pokiaľ z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, aj vyšší vojenský prokurátor.

(5)

Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné konanie, zúčastnená osoba

a poškodený a v konaní pred súdom aj prokurátor a spoločenský obžalobca, prípadne

spoločenský obhajca; rovnaké postavenie ako strana má aj iná osoba, na ktorej návrh

alebo žiadosť sa konanie vedie alebo ktorá podala opravný prostriedok.

(6)

Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa obvineným aj obžalovaný a odsúdený.

(7)

Po prijatí obžaloby sa obvinený označuje ako obžalovaný.

(8)

Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol

právoplatnosť.

(9)

Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona, trestným stíhaním úsek konania

od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku alebo uznesenia o zastavení

trestného stíhania.

§ 13

Výkon trestného súdnictva

(1)

Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú okresné súdy, krajské súdy, vojenské súdy

a Najvyšší súd.

(2)

Osobitný zákon ustanovuje, kedy a akým spôsobom trestné činy prejednávajú a o nich

rozhodujú miestne ľudové súdy.

§ 14

(1)

Právomoci vojenských súdov podliehajú

a)

vojaci v činnej službe,

b)

príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje osobitný

zákon, ak sú v činnej službe,

c)

osoby, ktoré sa povolaním na zvláštnu službu stali príslušníkmi ozbrojených síl,

d)

osoby povolané na osobné úkony pre potreby ozbrojených síl,

e)

vojnoví zajatci.

(2)

Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b) podliehajú i mimo činnej

služby právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili

v služobnej rovnošate.

(3)

Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej i civilné osoby pre trestné činy vojnovej

zrady (

§ 114 Tr. zák.

), služby v cudzom vojsku (

§ 115 Tr. zák.

) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách (

§ 269 až 271 Tr. zák.

).

§ 15

(1)

Právomoc vojenských súdov podľa

§ 14 ods. 1

sa vzťahuje len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá.

(2)

Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vyšiel u osoby, ktorá

podlieha právomoci vojenských súdov z dôvodov uvedených v

§ 14 ods. 1

, najavo až po skončení pomeru zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd

môže - ak nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov uvedených v

§ 14 ods. 3

- postúpiť vec príslušnému okresnému alebo krajskému súdu alebo prokurátor môže podať

obžalobu priamo na príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec vojenskému

súdu postúpiť nemôže.

§ 16

Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje niečo iné, okresný súd.

§ 17

(1)

Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných činoch podľa prvej hlavy

osobitnej časti Trestného zákona a podľa zákona na ochranu mieru, pokiaľ na ne zákon

ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov. O trestnom

čine teroru, záškodníctva, sabotáže, podvracania republiky a poškodzovania štátu svetovej

socialistickej sústavy koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy, ak dolná hranica

trestu je nižšia.

(2)

Vyšší vojenský súd koná v prvom stupni tiež o trestných činoch funkcionárov, pre

ktoré bol určený.

§ 18

(1)

Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

(2)

Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie

súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto

miesta zistiť alebo sú mimo územia Československej socialistickej republiky, vykonáva

konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

§ 19

(1)

Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov, ktorí

konajú službu u súčasti, pre ktorú bol zriadený vojenský súd, vykonáva tento súd.

(2)

Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených síl a ozbrojených sborov vykonáva

vojenský súd, ktorý bol určený na prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.

§ 20

(1)

O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých

trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa spoločné konanie.

(2)

Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov súčasne stíhaná pre iný trestný

čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských

súdov, vojenský súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin.

Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným a krajským súdom na jednej strane

a vojenskými súdmi na druhej strane nepoužije.

§ 21

(1)

Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na konanie aspoň o jednom

z trestných činov.

(2)

Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na konanie proti páchateľovi trestného

činu alebo o najťažšom trestnom čine.

§ 22

Príslušnosť niekoľkých súdov

Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť niekoľkých súdov, vykonáva

konanie z týchto súdov ten, na ktorom podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola

vec postúpená nepríslušným súdom.

§ 23

Vylúčenie a spojenie veci

(1)

Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov možno konanie o niektorom

z trestných činov alebo proti niektorému z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.

(2)

Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však vylúči krajský súd vec, o

ktorej by ináč patrilo konať okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu.

(3)

Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a

rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.

§ 24

Spory o príslušnosť

Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

§ 25

Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho

istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie

spoločne nadriadený.

§ 26

Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho prokurátora môže Najvyšší súd

a)

vec so zreteľom na povahu trestného činu alebo osobu páchateľa odňať príslušnému

okresnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie krajskému súdu,

b)

vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu, odňať z dôležitých

dôvodov príslušnému krajskému súdu a rozhodnúť o odvolaní sám,

c)

vec, v ktorej ide o trestný čin ohrozujúci dôležité záujmy obrany vlasti, odňať príslušnému

okresnému alebo krajskému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie

vojenskému súdu toho istého stupňa; vec odňatú príslušnému okresnému súdu môže prikázať

na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie aj vyššiemu vojenskému súdu.

§ 27

Zapisovateľ

Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom konaní sa spravidla priberie

zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca

úkon.

§ 28

Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti alebo ak obvinený neovláda jazyk,

v ktorom sa konanie vedie, priberie sa tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom.

§ 29

(1)

O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve

odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom

tlmočníckeho úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky úkon

platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý tlmočníka pribral, a v konaní

pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 30

(1)

Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca, prokurátor, vyšetrovateľ,

vyhľadávací orgán a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre

jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich

obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému

v tomto konaní.

(2)

Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej

veci činný ako prokurátor, vyšetrovateľ, vyhľadávací orgán, spoločenský obžalobca,

obhajca, spoločenský obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.

(3)

Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa zúčastnil

rozhodovania na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom

orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu

súhlas alebo pokyn.

§ 31

(1)

O vylúčení rozhoduje, ak ide o sudcu, predseda súdu, ak ide o predsedu súdu, predseda

nadriadeného súdu, a ak ide o inú osobu, bezprostredne nadriadený orgán, a to na podklade

oznámenia osoby, o ktorej vylúčenie ide, alebo na podklade námietky niektorej zo strán.

Až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú osoby, o ktorých vylúčenie

ide, len tie úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.

(2)

Ak sudca, o ktorého vylúčenie ide, s tým súhlasí, môže ho predseda súdu, bez toho

aby o vylúčení rozhodol, nahradiť iným sudcom.

§ 32

Obvinený

Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného

a použiť proti nemu prostriedky dané týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo

proti nemu vznesené obvinenie (

§ 163

) alebo mu bolo oznámené obvinenie (

§ 169

).

§ 33

Práva obvineného

(1)

Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu,

a k dôkazom o nich, uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť. Ak je

vo väzbe, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; vyšetrovateľ mu taký

rozhovor umožní. Ak je však dôvodom väzby obava, že obvinený bude mariť vyšetrovanie

[ § 67 písm. b)] a ak sa doteraz neprikročilo k oboznamovaniu s výsledkami vyšetrovania,

k rozhovoru bez prítomnosti tretej osoby je potrebný súhlas vyšetrovateľa. Obvinený,

ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil trovy obhajoby, má nárok na bezodplatnú

obhajobu. Tieto práva patria obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený spôsobilosti na

právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.

(2)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 34

Zákonný zástupca obvineného

Zákonný zástupca obvineného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený obvineného zastupovať,

najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné

prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa zákona môže

zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný zástupca tieto práva vykonávať

i proti vôli obvineného.

§ 35

Obhajca

(1)

Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Ak ide v odbore vojenského súdnictva

o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti, môže prokurátor alebo predseda senátu

rozhodnúť, že v nej môže byť obhajcom len dôstojník justície v činnej službe, zaradený

vo vojenskom súdnictve; ten má potom pri výkone obhajoby všetky práva a povinnosti

obhajcu a je oslobodený od služobnej podriadenosti.

(2)

Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť obhajcom ten, kto je naň

predvolaný ako svedok, znalec alebo tlmočník.

§ 36

Nutná obhajoba

(1)

Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,

a)

ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave (

§ 116 ods. 2

),

b)

ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne

úkony je obmedzená,

c)

ak ide o konanie proti mladistvému alebo

d)

ak ide o konanie proti ušlému.

(2)

Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd a v prípravnom konaní vyšetrovateľ

alebo prokurátor za nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné

chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.

(3)

Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.

(4)

Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny, v konaní, v ktorom sa

rozhoduje o uložení ochranného liečenia, pokiaľ nejde o ochranné liečenie protialkoholické,

a v stannom konaní.

§ 37

Zvolený obhajca

(1)

Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho nezvolí ani jeho zákonný

zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ,

osvojenec, manžel, druh, ako aj zúčastnená osoby. Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môžu tak urobiť

tieto osoby aj proti jeho vôli.

(2)

Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený alebo osobou na to oprávnenou

zvolený, zvoliť obhajcu iného.

§ 38

(1)

Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať (

§ 36

), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Ak uplynie táto lehota márne, bude mu obhajca

ustanovený.

(2)

Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy si v trestnom konaní neodporujú,

spravidla obhajca spoločný.

§ 39

Ak treba ustanoviť obhajcu, oznámi to vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu

advokátskej poradni; obhajcu ustanoví jej vedúci. V prípadoch uvedených v

§ 35 ods. 1 druhá veta

ustanoví obhajcu prokurátor alebo predseda senátu.

§ 40

Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých dôvodov môže však byť

obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený

a namiesto neho ustanovený obhajca iný.

§ 41

Povinnosti a práva obhajcu

(1)

Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, účelne využívať na

obhajovanie jeho záujmov prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať

sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného

zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým prispievať k správnemu objasneniu a

rozhodnutiu veci.

(2)

Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za obvineného návrhy, podávať

za neho žiadosti, opravné prostriedky, nazerať do spisov (

§ 65

) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona vyšetrovacích a vyhľadávacích úkonov.

S obvineným, ktorý je vo väzbe, je oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v

§ 33 ods. 1

.

(3)

Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých

sa môže zúčastniť obvinený.

(4)

Ak je obvinený pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na

právne úkony je obmedzená, môže obhajca oprávnenia uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať

aj proti vôli obvineného

(5)

Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo ustanovení vymedzené ináč,

zaniká pri skončení trestného stíhania. Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca

oprávnený podať za obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.

§ 42

(1)

Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť zhabaná (zúčastnená osoba),

musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní

a na verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov (

§ 65

) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné prostriedky.

(2)

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu o jej právach poučiť a

poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.

(3)

Ak je zúčastnená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

§ 43

(1)

Ten, komu sa trestným činom ublížilo na zdraví, spôsobila sa majetková, morálna alebo

iná škoda (poškodený), má právo robiť návrhy na doplnenie dokazovania, nazerať do

spisov (

§ 65

), zúčastniť sa hlavného pojednávania a verejného zasadnutia konaného o odvolaní a

pred skončením konania sa k veci vyjadriť.

(2)

Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom

rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť najneskoršie

na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (

§ 206 ods. 2

). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody

uplatňuje.

(3)

Návrh podľa odseku 2 môže urobiť i prokurátor, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti,

socialistických organizácií alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená

škoda na majetku v socialistickom vlastníctve.

§ 44

(1)

Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je v trestnom konaní, stíhaný ako

spoluobvinený.

(2)

Účasť poškodeného je vylúčená v stannom konaní. V konaní o trestných činoch patriacich

do príslušnosti krajského súdu (

§ 17 ods. 1

) rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci.

(3)

Návrh podľa

§ 43 ods. 2

nemožno podať, ak bolo o nároku už rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom

konaní.

§ 45

(1)

Ak je poškodená osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ak jej spôsobilosť

na právne úkony je obmedzená, vykonáva jej práva podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.

(2)

Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (

§ 43 ods. 2

), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva poškodenému, aj na jeho právneho

nástupcu.

§ 46

Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť

mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

§ 47

(1)

Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej

trestným činom bude marené alebo sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky

škody zaistiť na majetku obvineného.

(2)

Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení o zaistení opíšu a obvinenému

sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné veci sa pritom spravidla uložia do úschovy na

štátnom notárstve. Ak ide o nehnuteľnosť, doručí sa uznesenie o zaistení štátnemu

notárstvu, v obvode ktorého je nehnuteľnosť. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi,

aby namiesto plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve.

(3)

Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno v trestnom konaní uplatniť.

Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov

postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny

z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu

dávok z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia.

(4)

O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo poškodeného, v prípravnom konaní

prokurátor na návrh poškodeného. V prípravnom konaní prokurátor nárok zaistí i bez

návrhu poškodeného, ak to vyžaduje ochrana záujmov spoločnosti, socialistických organizácií

alebo pracujúcich, najmä ak bola trestným činom spôsobená škoda na majetku v socialistickom

vlastníctve.

(5)

Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť s upozornením na dôvody,

pre ktoré sa zaistenie podľa

§ 48 ods. 1

zruší.

§ 48

(1)

Zaistenie sa zruší,

a)

ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,

b)

ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa skončilo právoplatným

oslobodzujúcim rozsudkom alebo

c)

ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým

bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť

uznesenie, ktorým bola vec postúpená miestnemu ľudovému súdu alebo inému orgánu.

(2)

Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné v rozsahu, v ktorom bolo

nariadené. Ak boli zaistením postihnuté veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú

sa zo zaistenia.

§ 49

Proti rozhodnutiu podľa

§ 47 a 48

je prípustná sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie

alebo vyňatie zo zaistenia, odkladný účinok.

§ 50

(1)

Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať splnomocnencom.

(2)

Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť len osoba, ktorej spôsobilosť

na právne úkony nie je obmedzená a ktorá je občiansky bezúhonná; na hlavnom pojednávaní

a na verejnom zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok,

znalec alebo tlmočník.

(3)

Ak ide v odbore vojenského súdnictva o vec zvlášť dôležitého záujmu obrany vlasti,

môže prokurátor alebo predseda senátu rozhodnúť, že sa v nej môže splnomocniť len

dôstojník justície v činnej službe zaradený do vojenského súdnictva.

§ 51

Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený robiť za zúčastnenú osobu

alebo poškodeného návrhy a podávať za nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež

oprávnený zúčastniť sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba

alebo poškodený.

§ 52

Spôsob vykonávania úkonov trestného konania

Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať s osobami na úkone zúčastnenými

tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať

ich osobnosť a ich ústavou zaručené práva.

§ 53

(1)

Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávacie orgány vykonávajú jednotlivé úkony trestného

konania vo svojom obvode spravidla sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé

úkony trestného konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný, prípadne aj dožiadaním

vojenského súdu alebo vojenského prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to

je pre riadne posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo svojho

obvodu sami.

(2)

Najvyšší súd a krajský súd môžu jednotlivé úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním

okresného súdu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; Najvyšší súd môže to urobiť

aj dožiadaním krajského súdu.

(3)

Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony trestného konania vykonať

aj dožiadaním okresného súdu alebo okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť

úkon vykonaný.

§ 54

(1)

V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je nevyhnutná pre riadne

vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti,

v ktorých sú potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci a podľa

toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné

úkony, najmä vyslúchnuť ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené,

ak to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.

(2)

Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má pritom práva a povinnosti predsedu

senátu.

§ 55

Spisovanie zápisnice

(1)

O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla pri úkone alebo bezprostredne

po ňom, zápisnica, ktorá musí obsahovať

a)

pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu, vykonávajúceho úkon,

b)

miesto, čas a predmet úkonu,

c)

meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno a priezvisko prítomných strán,

meno a priezvisko zákonných zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone

zúčastnili,

d)

stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by bolo zrejmé i zachovanie

zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí

pri úkone vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis rozhodnutia, osvedčenie

o tomto doručení,

e)

návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb,

f)

námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.

(2)

Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo

verejnom zasadnutí zapisujú len potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým

výpovediam.

(3)

Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie po česky ani po slovensky, spíše sa v niektorom

z týchto jazykov; ak záleží na doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo

tlmočník do zápisnice príslušnú časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.

(4)

V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť o konaní i rýchlopisný záznam,

ktorý sa potom spolu s prepisom do obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie

priebehu konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok. Pomôcku

na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať a v zápisnici poznamenať, kde je

uložená.

§ 56

Podpisovanie zápisnice

(1)

Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí podpisuje predseda

senátu a zapisovateľ; iné zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej

sa úkon týka, prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá k úkonu.

Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu

zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať,

uvedie sa to v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.

(2)

Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu o hlavnom

pojednávaní alebo o verejnom alebo neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu.

Ak je táto prekážka u inej osoby, poznamená sa v zápisnici dôvod, prečo podpis odpadol.

§ 57

Oprava zápisnice

(1)

O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadnutí

a taktiež o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže i po podpise zápisnice

nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava

sa vykoná tak, aby pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju nariadil.

§ 58

Zápisnica o hlasovaní

(1)

V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných náležitostí (

§ 55 ods. 1

)

a)

postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok rozhodnutia,

b)

mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so stručným odôvodnením.

(2)

Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli v priebehu toho istého pojednávania,

pojme sa do jedinej zápisnice o hlasovaní.

(3)

Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu a zapisovateľ.

(4)

Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici o pojednávaní. Otvoriť ju smie

len predseda senátu na nadriadenom súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda

senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti

pre porušenie zákona, ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť

zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.

(5)

Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché rozhodnutia, na ktorých sa

senát uzniesol jednohlasne a ktorým predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez

prerušenia pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade poznamená, že

k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.

§ 59

(1)

Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je nesprávne označené. Možno

ho urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky alebo ďalekopisom.

(2)

Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa vypočuť o okolnostiach, za

ktorých bol čin spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o

dôkazoch a o výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne poškodeným

alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol

v trestnom konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa

získal podklad pre ďalšie konanie.

(3)

Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení spísaná na súde, pošle ju súd

bez odkladu prokurátorovi.

§ 60

Počítanie lehôt

(1)

Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca

začiatok lehoty.

(2)

Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí uplynutím toho dňa, ktorý

svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť

určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa

lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.

(3)

Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja, pokladá sa za posledný deň lehoty

najbližší budúci pracovný deň.

(4)

Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote

a)

podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu

orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,

b)

urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci rozhodnúť,

c)

urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe u jeho

náčelníka,

d)

urobené u náčelníka nápravného zariadenia, v ktorom je ten, kto podanie robí, vo

väzbe alebo v treste, alebo

e)

urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo u ktoréhokoľvek okresného

prokurátora.

§ 61

Navrátenie lehoty

(1)

Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov lehotu na podanie opravného

prostriedku, povolí mu orgán, ktorému patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie

lehoty. O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia prekážky. Ak

nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie

proti rozsudku, možno odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia

o povolení navrátenia lehoty.

(2)

Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný, zruší orgán pri povolení navrátenia

lehoty súčasne i svoje rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.

(3)

Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy, ak sa ukáže, že lehota na

podanie opravného prostriedku, ktorý bol zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.

§ 62

Všeobecné ustanovenie

(1)

Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania, doručí sa spravidla poštou.

(2)

V prípade potreby možno požiadať o doručenie orgán miestneho národného výboru a v

prípadoch obzvlášť naliehavých, najmä pri nariadenom predvedení, pri neúspešnosti

pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie

vylúčené, alebo pri nebezpečenstve, že prieťah v doručovaní povedie k zmareniu konania,

aj orgán Sboru národnej bezpečnosti.

(3)

Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručí sa inej dorastenej

osobe, bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom

istom pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie obstarať.

(4)

Ak niet takej osoby, uloží sa písomnosť na pošte alebo na miestnom národnom výbore

a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje

za doručenú dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(5)

Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity a výsady alebo osobám v

ich bytoch, sa predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.

§ 63

Doručovanie do vlastných rúk

(1)

Do vlastných rúk sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba a predvolanie,

b)

osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok odpis tohto rozhodnutia,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(2)

Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci

sa v mieste doručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že zásielku

príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú na oznámení. Ak zostane i nový pokus o

doručenie bezvýsledný, uloží sa rozhodnutie na pošte alebo na miestnom národnom výbore

a adresát sa o tomto uložení vhodným spôsobom upovedomí. Ak si nevyzdvihne adresát

zásielku do troch dní od uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia,

aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.

(3)

Uložiť doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno, ak sa doručuje

a)

obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné zasadnutie,

b)

obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať odvolanie,

c)

iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán z dôležitých dôvodov nariadi.

(4)

Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to odosielateľ na zásielke nápadne

vyznačiť.

§ 64

Odopretie prijatia

(1)

Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na doručenke spolu s dátumom

a dôvodom odopretia a písomnosť sa vráti.

(2)

Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, ktorý

písomnosť odoslal, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za

doručenú dňom, keď prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ adresáta

upozorniť.

§ 65

(1)

Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia a splnomocnenci, ako aj spoločenský

obžalobca a spoločenský obhajca majú právo nazerať do spisov, s výnimkou zápisnice

o hlasovaní, a robiť si výpisky a poznámky. To isté právo majú zákonní zástupcovia

obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti

na právne úkony alebo ak ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak

môžu robiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie

ich práv.

(2)

V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán nazretie

do spisu zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť dôvodov, z ktorých nazretie do spisu

odoprel vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, je na žiadosť osoby, ktorej sa nazretie

odoprelo, prokurátor povinný urýchlene preskúmať. Nazretie do spisu nemožno odoprieť

obvinenému a obhajcovi, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného s výsledkami

vyšetrovania alebo vyhľadávania.

(3)

Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemôže sa odoprieť nazretie do zápisnice

o takom úkone. Obvinenému a jeho obhajcovi nemôže sa odoprieť nazretie do uznesenia

o vznesení obvinenia (

§ 163

) alebo do záznamu o oznámení obvinenia (

§ 169

).

(4)

Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných zákonných predpisov nie sú ustanovením

predchádzajúcich odsekov dotknuté.

(5)

Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také opatrenie, aby bolo zachované

štátne, hospodárske a služobné tajomstvo.

§ 66

(1)

Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie, alebo sa voči súdu, prokurátorovi,

vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného

ospravedlnenia neposlúchne príkaz daný mu podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu

a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrestať poriadkovou

pokutou do 500 Kčs. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(2)

Ak sa dopustí takého konania príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v

činnej službe, môže sa prenechať náčelníkovi, aby ho potrestal podľa disciplinárneho

poriadku.

(3)

Ak sa dopustí takého konania osoba, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia

slobody, môže sa prenechať náčelníkovi nápravného zariadenia, aby ju potrestal disciplinárne.

§ 67

Dôvody väzby

Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu skutočnosti, ktoré odôvodňujú

obavu,

a)

že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu,

najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo zamestnanie

alebo ak mu hrozí vysoký trest,

b)

že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených alebo ináč mariť objasňovanie skutočností

závažných pre trestné stíhanie alebo

c)

že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo

vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.

§ 68

Rozhodnutie o väzbe

Vziať do väzby možno iba osobu, proti ktorej bolo vznesené obvinenie (

§ 163

) alebo ktorej bolo oznámené obvinenie (

§ 169

). O väzbe rozhoduje súd, v prípravnom konaní prokurátor.

§ 69

Príkaz na dodanie do väzby

(1)

Ak je to potrebné, vydá orgán, ktorý rozhoduje o väzbe, príkaz, aby obvinený bol

dodaný do väzby. V konaní pred súdom vydá tento príkaz predseda senátu.

(2)

Dodanie vykonajú na podklade príkazu orgány Sboru národnej bezpečnosti, ktoré sú

tiež povinné, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

(3)

Osoba dodaná do väzby musí byť do 48 hodín vyslúchnutá a musí jej byť oznámené rozhodnutie

o väzbe.

§ 70

Upovedomenie o vzatí do väzby

O vzatí do väzby treba bez prieťahov upovedomiť niektorého rodinného príslušníka obvineného,

ako aj vedúceho jeho pracoviska. O vzatí do väzby príslušníka ozbrojených síl alebo

ozbrojeného sboru treba upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka.

§ 71

(1)

Väzba v prípravnom konaní, včítane konania podľa desiatej hlavy, môže trvať najviac

dva mesiace. Nadriadený prokurátor môže túto dobu predĺžiť o ďalší mesiac. Na dlhší

čas môže väzbu predĺžiť len generálny prokurátor.

(2)

Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa, v ktorom došlo k obmedzeniu osobnej slobody

obvineného.

§ 72

(1)

Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné skúmať v každom období trestného

stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak odpadne dôvod väzby, musí byť obvinený hneď

prepustený na slobodu.

(2)

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu; jeho žiadosť musí byť

vybavená bez odkladu.

(3)

Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu, môže v konaní pred súdom

o prepustení z väzby rozhodnúť predseda senátu.

§ 73

Nahradenie väzby zárukou spoločenskej organizácie alebo sľubom obvineného

(1)

Ak tu je len dôvod väzby uvedený v

§ 67 písm. a)

alebo

c)

a organizácia uvedená v

§ 4 ods. 1

ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie sa obvineného a za to, že sa na vyzvanie

ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo k vyšetrovateľovi, môže orgán rozhodujúci o

väzbe, ak považuje záruku so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného

prípadu za dostatočnú, ju prijať a ponechať obvineného na slobode alebo ho na slobodu

prepustiť.

(2)

Rovnako môže orgán rozhodujúci o väzbe postupovať, ak tu je len dôvod väzby uvedený

v

§ 67 písm. a)

a obvinený dá písomný sľub, že sa na vyzvanie ustanoví na súd, k prokurátorovi alebo

k vyšetrovateľovi a že každú zmenu svojho pobytu vopred ohlási, ak považuje orgán

so zreteľom na osobu obvineného a na povahu vyšetrovaného prípadu sľub za dostatočný.

§ 74

Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe

(1)

Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.

(2)

Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného

z väzby. Ak však prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia bol prítomný, má jeho

sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná hneď po vyhlásení rozhodnutia;

ak ide o prepustenie z väzby po oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný

účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj odvolanie proti rozsudku.

§ 75

Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom

Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (

§ 67

) a pre neodkladnosť veci nemožno rozhodnutie prokurátora o väzbe vopred zadovážiť,

môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán obvineného zadržať predbežne sám. Je však

povinný vykonané zadržanie prokurátorovi bez odkladu ohlásiť a najneskoršie do 48

hodín od zadržania obvineného odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na slobodu. Spolu

s obvineným odovzdá prokurátorovi i odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní, a

prípadne i ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby mohol rozhodnúť o väzbe.

§ 76

Zadržanie podozrivej osoby

(1)

Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu niektorý z dôvodov väzby

(§ 67), vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán v naliehavých prípadoch zadržať, i keď

proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie podľa § 163 ani jej nebolo oznámené obvinenie

podľa § 169. Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu

možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť,

najmä ak bola táto osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.

(2)

Osobu, ktorá bola pristihnutá pri trestnom čine, smie zadržať ktokoľvek, ak je to

nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie úteku alebo na zabezpečenie

dôkazu. Je však povinný odovzdať zadržaného hneď prokurátorovi alebo vyšetrovateľovi

alebo orgánu Sboru národnej bezpečnosti; zadržaného príslušníka ozbrojených síl môže

tiež odovzdať najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak nemožno

zadržaného takto odovzdať, treba niektorému z uvedených orgánov zadržanie aspoň hneď

oznámiť.

(3)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal, spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej označí

miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho podstatné dôvody a uvedie osobné

údaje zadržanej osoby. Odpis zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi. Obdobne postupuje

orgán, ktorý prevzal osobu zadržanú podľa odseku 2.

(4)

Orgán, ktorý zadržanie vykonal, alebo ktorému zadržaná osoba bola odovzdaná, túto

osobu neodkladne vyslúchne a prepustí ju na slobodu, ak bude podozrenie rozptýlené

alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú. Ak neprepustí zadržanú osobu na slobodu,

je tento orgán povinný odovzdať ju najneskoršie do 48 hodín od zadržania alebo prevzatia

spolu s dôkazným materiálom prokurátorovi.

(5)

Na ustanovenia

§ 91, 92, 93

a

95

treba primerane dbať i vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase, keď proti nej

nebolo ešte vznesené obvinenie podľa

§ 163

ani jej nebolo oznámené obvinenie podľa

§ 169

.

§ 77

Rozhodnutie prokurátora o zadržanej osobe

Ak nenariadil prokurátor prepustiť zadržanú osobu podľa predchádzajúcich ustanovení

na slobodu už na podklade hlásenia o zadržaní obvineného (

§ 75

) alebo na podklade zápisnice o zadržaní podozrivého (

§ 76 ods. 3

), je povinný najneskoršie do 48 hodín po tom, čo mu bola zadržaná osoba odovzdaná,

rozhodnúť podľa

§ 68

o jej vzatí do väzby alebo ju prepustiť na slobodu.

§ 78

Povinnosť na vydanie veci

(1)

Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť

súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo vyhľadávaciemu orgánu; ak ju treba pre

účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri

vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako

aj na iné následky nevyhovenia (

§ 66

).

(2)

Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej obsah sa týka okolnosti,

o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti

zachovať vec v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (

§ 99

).

(3)

Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán.

§ 79

Odňatie veci

(1)

Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie vydaná tým, kto ju má pri

sebe, môže mu byť na príkaz predsedu senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán

potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas prokurátora.

(2)

Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal, odňatie veci sám, vykoná ho

na podklade príkazu orgán Sboru národnej bezpečnosti.

(3)

Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán vydať príkaz len vtedy, ak predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa

odklad.

(4)

K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie je na veci zúčastnená.

(5)

Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej

alebo odňatej veci, ktorý by umožnil určiť jej totožnosť.

(6)

Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá orgán, ktorý úkon vykonal,

hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo odpis zápisnice.

§ 80

(1)

Ak vec, ktorá bola podľa

§ 78

vydaná alebo podľa

§ 79

odňatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie

alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá. Ak si na ňu uplatňuje

právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach

sa vec uloží do úschovy na štátnom notárstve a osoba, ktorá si na vec robí nárok,

sa upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.

(2)

Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená alebo vydaná podľa odseku

1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve.

Na predaj sa použijú primerane predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných

vecí.

(3)

Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu, v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje

na to predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci,

ako aj o uložení do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 81

(1)

Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal alebo pravdepodobne získal

trestným činom, a buď nie je známe, komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného,

vyhlási sa verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie poškodeného

najúčelnejším a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil do šesť mesiacov od

vyhlásenia.

(2)

Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec niekto iný ako obvinený, postupuje

sa podľa

§ 80 ods. 1

. Ak nárok na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým pre nebezpečenstvo

skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec,

ktorú získal trestným činom. Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie

veci, vec sa odovzdá národnému výboru, ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté

právo vlastníka žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.

(3)

Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec nepatrnej ceny, možno ju odovzdať

národnému výboru na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez predchádzajúceho vyhlásenia

opisu.

(4)

Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas prokurátora. Proti uzneseniu o vydaní

veci, odovzdaní veci národnému výboru na realizáciu alebo o zničení veci je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 82

Dôvody domovej a osobnej prehliadky

(1)

Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inej

miestnosti alebo v priestore k nim patriacom je vec dôležitá pre trestné konanie alebo

že sa tam skrýva osoba, podozrivá z trestného činu.

(2)

Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že niekto má pri sebe

vec dôležitú pre trestné konanie.

(3)

U osoby zadržanej a u osoby, ktorá má byť dodaná alebo ktorá sa berie do väzby, možno

vykonať osobnú prehliadku aj vtedy, ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo

inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.

§ 83

Príkaz na prehliadku

(1)

Nariadiť domovú alebo osobnú prehliadku je oprávnený predseda senátu, v prípravnom

konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán. Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán k tomu potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora. Príkaz na domovú prehliadku

musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa osobe, u ktorej sa prehliadka

vykonáva, pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej.

(2)

Ak nevykoná domovú alebo osobnú prehliadku orgán, ktorý ju nariadil, vykoná ju na

jeho príkaz orgán Sboru národnej bezpečnosti.

(3)

Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán alebo orgán Sboru národnej bezpečnosti vykonať domovú alebo osobnú prehliadku

len vtedy, keď nemožno príkaz alebo súhlas vopred získať a vec nepripúšťa odklad,

alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz

na dodanie do väzby. Bez príkazu alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku

v prípadoch uvedených v

§ 82 ods. 3

.

§ 84

Predchádzajúci výsluch

Domovú alebo osobnú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcom výsluchu toho,

u koho alebo na kom sa má vykonať, a to len vtedy, keď sa výsluchom nedosiahlo ani

dobrovoľné vydanie hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli k prehliadke.

Predchádzajúci výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa odklad a výsluch nemožno

vykonať okamžite.

§ 85

Výkon prehliadky

(1)

Orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa prehliadka

vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti účasť pri prehliadke.

O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

(2)

K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu, ktorá nie je na veci zúčastnená.

Orgán vykonávajúci prehliadku sa preukáže svojím oprávnením.

(3)

V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli dodržané ustanovenia o predchádzajúcom

výsluchu, prípadne označiť dôvody, prečo dodržané neboli. Ak došlo pri prehliadke

k vydaniu alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice tiež údaje uvedené v

§ 79 ods. 5

.

(4)

Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán, ktorý ju vykonal, hneď, a ak

to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po nej písomné potvrdenie o jej výsledku,

ako aj o prevzatí vecí, ktoré boli pri prehliadke vydané alebo odňaté, alebo odpis

zápisnice.

§ 86

Zadržanie zásielok

(1)

Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť obsah

nedoručených telegramov, listov alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného

alebo sú pre neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor,

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, aby mu ich pošta alebo podnik vykonávajúci ich

prepravu vydali; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje k tomu predchádzajúci

súhlas prokurátora.

(2)

Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže byť preprava zásielky zadržaná na príkaz

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu alebo i orgánu Sboru národnej bezpečnosti,

ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec nepripúšťa odklad.

Ak nedôjde pošte alebo podniku do troch dní nariadenie predsedu senátu, prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu, aby mu boli zásielky vydané, nesmie pošta

alebo podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať.

§ 87

Otvorenie zásielok

(1)

Zásielku vydanú podľa

§ 86 ods. 1

smie otvoriť len predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo

vyhľadávací orgán; vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci

súhlas prokurátora.

(2)

Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho pobyt známy, niektorému

z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava,

že by odovzdanie zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa zásielka

k spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo telegramu. Ak nie

je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie niektorému z jeho rodinných príslušníkov.

(3)

Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, odovzdá sa hneď adresátovi alebo

sa vráti pošte alebo podniku, ktorý ju vydal.

§ 88

Zrušený

§ 89

Všeobecné ustanovenie

(1)

V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä

a)

či sa stal skutok, v ktorom sa vidí trestný čin,

b)

či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,

c)

okolnosti, ktoré majú vplyv na stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť,

d)

okolnosti závažné pre posúdenie osobných pomerov páchateľa,

e)

okolnosti umožňujúce určenie povahy a výšky škody spôsobenej trestným činom,

f)

okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie.

(2)

Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, najmä výpovede

obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci a listiny dôležité pre trestné konanie

a ohliadka.

Prvý oddiel

Výpoveď obvineného

§ 90

Predvolanie a predvedenie

(1)

Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch bez dostatočného

ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť v predvolaní upozornený.

(2)

Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho predvolania, ak je to nevyhnutné

pre úspešné vykonanie trestného konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.

(3)

O predvedenie treba požiadať príslušný orgán Sboru národnej bezpečnosti; ak však

ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno predviesť pracovníkom súdu,

prokuratúry alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka

ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe treba požiadať jeho veliteľa

alebo náčelníka.

Výsluch obvineného

§ 91

(1)

Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ možno úplný a jasný obraz

o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie

byť obvinený nijakým spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho osobnosť.

Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať

a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.

(2)

Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.

§ 92

(1)

Pred prvým výsluchom treba vždy zistiť totožnosť obvineného, jeho rodinné, majetkové

a zárobkové pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia

a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa poznamená v zápisnici.

(2)

Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne vyjadriť, najmä súvisle

opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie

zoslabujú alebo vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.

(3)

Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede alebo odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Otázky musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania

klamlivých a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne odpovedať.

§ 93

(1)

Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do písomných poznámok,

ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí

sa v zápisnici poznamenať.

(2)

Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený,

aby ju opísal; až potom mu má byť osoba alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými

osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.

(3)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť obvinený vyzvaný, aby napísal

potrebný počet slov; k tomu nesmie však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený

je však povinný vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.

§ 94

(1)

Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí s výpoveďou svedka alebo

spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť ináč, môže byť obvinený postavený týmto

osobám tvárou v tvár.

(2)

Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.

§ 95

(1)

Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa diktátu vyslúchajúceho,

v priamej reči a pokiaľ možno doslova.

(2)

Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica

po skončení výsluchu obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada, prečítaná;

obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby v nej boli vykonané

opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto práve treba obvineného poučiť.

(3)

Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia zapisovateľa, treba vyslúchanému

pred podpisom prečítať alebo na prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby.

Ak vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať v prítomnosti

pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do zápisnice.

§ 96

Zrušený

Druhý oddiel

Svedkovia

§ 97

Povinnosť svedčiť

Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je

známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné

konanie.

§ 98

Predvolanie a predvedenie

Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví,

môže byť predvedený. Na to a na iné následky neustanovenia sa (

§ 66

) musí byť svedok v predvolaní upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených

síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho veliteľa alebo náčelníka,

aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil, prípadne, aby ho dal predviesť.

§ 99

Zákaz výsluchu

(1)

Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria štátne tajomstvo, ktoré

je povinný zachovať v tajnosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným

orgánom oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu

vážnu škodu.

(2)

Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou výpoveďou porušil štátom uloženú

povinnosť mlčanlivosti, okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom

alebo tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.

(3)

Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú výpoveď týkajúcu sa trestného

činu, ktorý má svedok povinnosť oznámiť podľa Trestného zákona.

§ 100

Právo odoprieť výpoveď

(1)

Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného v pokolení priamom, jeho

súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh; ak je obvinených viac a svedok je

v uvedenom pomere len k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných

obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich týka, od výpovede

týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok v tomto pomere.

(2)

Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného

stíhania sebe, svojmu príbuznému v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi,

osvojencovi, manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo obdobnom,

ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.

(3)

Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má povinnosť trestný čin, ktorého

sa svedecká výpoveď týka, oznámiť podľa Trestného zákona.

Výsluch svedka

§ 101

(1)

Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť, jeho pomer k obvinenému,

poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak treba, aj o zákaze výsluchu, ako aj o tom,

že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej musí byť poučený o význame

svedeckej výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch krivej výpovede.

Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov, treba ju poučiť primerane

na jej vek.

(2)

Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer k prejednávanej veci a k stranám

a podľa potreby aj na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi

sa musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel

okolnosti ním uvádzané.

(3)

Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na odstránenie neúplnosti,

nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté

okolnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.

(4)

Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa svedkovi prikázať, aby napísal

potrebný počet slov.

§ 102

(1)

Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť rokov o okolnostiach, ktorých

oživovanie v pamäti by so zreteľom na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný

a mravný vývoj, treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke

tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať; k výsluchu sa priberie

pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom

na predmet výsluchu a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu

vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, môžu byť pribraní

i rodičia.

(2)

V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len v nevyhnutných prípadoch.

V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice

i bez podmienok uvedených v

§ 211

. Osoba, ktorá bola k výsluchu pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a

úplnosť zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, ktorým

vyslúchaná osoba vypovedala.

§ 103

Ustanovenia

§ 93 ods. 1 a 2

,

§ 94 a 95

o výsluchu obvineného sa použijú primerane i na výsluch svedka.

§ 104

Svedočné

(1)

Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej odmeny za prácu (svedočné).

Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom,

čo mu bolo oznámené, že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.

(2)

Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal, a v konaní pred súdom predseda senátu.

Tretí oddiel

Znalci

Pribranie znalca

§ 105

(1)

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti,

priberie sa znalec. Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva, možno sa uspokojiť

v jednoduchých prípadoch s lekárskym potvrdením, o ktorého správnosti niet pochybností.

(2)

Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba pribrať dvoch znalcov.

Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (

§ 115

) alebo o vyšetrenie duševného stavu (

§ 116

). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého

ošetroval za choroby, ktorá smrti bezprostredne predchádzala.

§ 106

Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky neustanovenia sa (

§ 66

) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo

ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec.

§ 107

Príprava posudku

(1)

Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné vysvetlenia zo spisu a vymedzia

sa jeho úlohy. Pritom treba dbať na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov

a riešiť právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa znalcovi nazrieť

do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu tiež dovoliť, aby bol prítomný pri

výsluchu obvineného a svedkov a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého

vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi napred objasnené okolnosti

potrebné na podanie posudku.

(2)

Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval písomne.

§ 108

Výsluch znalca

(1)

Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri výsluchu naň odvolal a

ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu

do zápisnice.

(2)

Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej porade k súhlasným záverom,

podá za všetkých posudok ten z nich, ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov

rozchádzajú; treba vyslúchnuť každého osobitne.

(3)

V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak nemá vyhľadávací orgán,

vyšetrovateľ ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti písomne podaného znaleckého

posudku pochybnosti.

§ 109

Vady posudku

Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok nejasný alebo neúplný, treba

požiadať znalca o vysvetlenie. Keby to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný.

§ 110

Posudok ústavu

(1)

Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch, vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie,

možno požiadať štátny orgán alebo štátny ústav, aby sám podal posudok alebo preskúmal

posudok podaný znalcom.

(2)

Štátny orgán alebo štátny ústav podá posudok písomne. V ňom označí osobu, ktorá posudok

vypracovala a môže byť v prípade potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom

by bolo treba pribrať dvoch znalcov (

§ 105 ods. 2

), uvedie štátny orgán alebo štátny ústav v posudku dve takéto osoby.

§ 111

Použitie osobitných predpisov o znalcoch

(1)

O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu a o vylúčení z nej, o práve

odoprieť vykonanie znaleckého úkonu, o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním

znaleckého úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký úkon (znalečné)

platia osobitné predpisy.

(2)

Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu.

Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Štvrtý oddiel

Vecné a listinné dôkazy

§ 112

(1)

Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol trestný čin spáchaný, iné

predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom

na odhalenie a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.

(2)

Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú

skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin alebo na obvineného.

Piaty oddiel

Ohliadka

§ 113

Účel ohliadky a zápisnica o nej

(1)

Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité

pre trestné konanie. Na ohliadku sa spravidla priberie znalec.

(2)

Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz predmetu ohliadky; majú

sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty a iné pomôcky.

§ 114

Prehliadka tela a iné podobné úkony

(1)

Prehliadke tela je povinný podrobiť sa každý, ak nevyhnutne treba zistiť, či sú na

jeho tele stopy alebo následky trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže

ju vykonať len osoba toho istého pohlavia.

(2)

Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný úkon, je osoba, o ktorú ide,

povinná strpieť, aby jej lekár alebo odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo

u nej vykonal iný potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej zdravie.

(3)

O povinnosti podľa odsekov 1 a 2 treba túto osobu poučiť s upozornením na následky

nevyhovenia (

§ 66

).

§ 115

Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia

(1)

Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená trestným činom, musí byť mŕtvola

prehliadnutá a pitvaná. Pochovať mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom

prokurátora alebo vyšetrovateľa. O tom rozhodne prokurátor alebo vyšetrovateľ s najväčším

urýchlením.

(2)

Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.

Vyšetrenie duševného stavu

§ 116

(1)

Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa k tomu vždy dvaja znalci z

odboru psychiatrie.

(2)

Ak nemožno duševný stav vyšetriť inak, môže súd a v prípravnom konaní prokurátor

alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora nariadiť, aby osoba obvinená z trestného

činu bola pozorovaná v zdravotníckom ústave, alebo ak je obvinený vo väzbe, tiež v

osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

(3)

Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo zmenšenej

príčetnosti, vyslovia sa súčasne o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.

§ 117

Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace; do toho času treba

podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor

alebo vyšetrovateľ so súhlasom prokurátora túto lehotu predĺžiť, nie však viac ako

o mesiac. Proti predĺženiu lehoty je prípustná sťažnosť.

§ 118

Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď je pre rozhodnutie

obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať, možno

znalecky vyšetriť i duševný stav svedka. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa

§ 116 ods. 2

nie je však prípustné.

§ 119

Spôsob rozhodovania

(1)

Súd rozhoduje rozsudkom, kde to zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch

rozhoduje uznesením.

(2)

Ostatné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, ak zákon neustanovuje niečo iné

uznesením.

Prvý oddiel

Rozsudok

Obsah rozsudku

§ 120

(1)

Rozsudok po úvodných slovách „V mene republiky“ musí obsahovať

a)

označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, a ak nejde o rozsudok pléna Najvyššieho súdu,

aj mená a priezviská sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,

b)

deň a miesto vyhlásenia rozsudku,

c)

výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

odôvodnenie a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena a priezviska, dňa a miesta

narodenia, svojho zamestnania a bydliska, prípadne inými údajmi, potrebnými na to,

aby nemohol byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci vojenských

súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar, ktorého je príslušníkom.

(3)

Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje,

musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním

a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením miesta, času a spôsobu

spáchania, prípadne i uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré

odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

§ 121

Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež výrok

a)

o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený (

§ 43 ods. 2

),

b)

o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí

konanom o odvolaní rozhodnuté.

§ 122

(1)

Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste s uvedením zákonných ustanovení,

podľa ktorých bol trest vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené,

a to prípadne s poukazom na prijatú záruku spoločenskej organizácie. Ak bol uložený

trest, ktorého výkon možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o

tom, či bol podmienečný odklad povolený , a prípadne na aké podmienky je viazaný.

Ak bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, rozsudok musí obsahovať výrok

o spôsobe výkonu tohto trestu (

§ 39a

,

81 Tr. zák.

) . Ak je odsúdený obzvlášť nebezpečným recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať

do rozsudku.

(2)

Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý z dôvodov uvedených v

§ 226

sa oslobodenie spod obžaloby opiera.

§ 123

Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok bol na podklade odvolania,

sťažnosti pre porušenie zákona alebo návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme

do nového rozsudku iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto

výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý, pritom poukáže.

§ 124

V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie skoršie rozsudky, z

ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste a nahrádza ho výrokom o súhrnnom treste.

§ 125

V odôvodnení rozsudku súd stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti vzal za dokázané

a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá

so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval

pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporujú, a prečo nevyhovel

návrhu na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako súd vzal do

úvahy obhajobu a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti

podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Výrok o treste treba odôvodniť

z hľadiska stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a osobných pomerov páchateľa.

Ak bol do rozsudku pojatý výrok, že obvinený je obzvlášť nebezpečným recidivistom,

treba i tento výrok odôvodniť. Ak ponúkla spoločenská organizácia prevzatie záruky

za nápravu páchateľa, musí súd v rozsudku vyložiť, aké stanovisko k ponuke zaujal,

a svoje stanovisko odôvodniť. Ak boli do rozsudku pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť

i tieto výroky.

Porada a hlasovanie o rozsudku

§ 126

Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste, posúdi súd najmä

a)

či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,

c)

či tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,

e)

či trestnosť skutku nezanikla,

f)

či prijíma záruku ponúknutú spoločenskou organizáciou za nápravu obžalovaného,

g)

či a aký trest má byť obžalovanému uložený,

h)

či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenému škodu,

ch)

či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.

§ 127

(1)

Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov zúčastnivších sa pojednávania, ktoré

rozsudku bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný. O obsahu porady

treba zachovať mlčanlivosť.

(2)

Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu dosiahnuť, pripočítavajú

sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho,

až sa dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia,

rozhodne sa o tom hlasovaním.

(3)

Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej predchádzajúcej otázke prehlasovaný.

Pri hlasovaní o treste sa však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie

spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného najpriaznivejšiemu.

(4)

Sudcovia, ktorí vykonávajú svoju funkciu popri svojom zamestnaní, hlasujú pred ostatnými

sudcami. Sudcovia mladší hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch a u vojenského

kolégia Najvyššieho súdu sudcovia hodnosťou nižší pred sudcami hodnosťou vyššími.

Predseda senátu hlasuje naposledy.

(5)

O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (

§ 58

).

§ 128

Vyhlásenie rozsudku

(1)

Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu.

(2)

Vyhlasujú sa úvodné slová „V mene republiky“, úplné znenie výroku, aspoň podstatná

časť odôvodnenia a poučenie o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode

s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.

(3)

Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo;

ak to nie je možné, možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri

dni.

§ 129

Vyhotovenie rozsudku

(1)

Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie rozsudku musí byť v zhode s obsahom

rozsudku, tak ako bol vyhlásený.

(2)

Ak nebol rozsudok písomne vyhotovený už na porade, vyhotoví ho spravidla do piatich

dní po vyhlásení predseda senátu. Môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu,

ktorý bol členom senátu.

(3)

Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený rozsudok písomne vyhotoviť

pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví ho na príkaz predsedu súdu iný sudca.

(4)

Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Ak nemôže

predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše

ho za neho iný člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.

§ 130

Doručenie rozsudku

(1)

Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi, zúčastnenej osobe a poškodenému,

ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.

(2)

Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku aj im.

(3)

Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného zástupcu, doručí sa odpis rozsudku

len zákonnému zástupcovi; ak majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.

(4)

Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca,

doručí sa odpis rozsudku aj spoločenskej organizácii, ktorá ho vyslala.

§ 131

Oprava vyhotovenia rozsudku

(1)

Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek opraviť pisárske chyby a iné

zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo vo vyhotovení rozsudku tak, aby vyhotovenie bolo

v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť i súd vyššieho

stupňa.

(2)

Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený odpis rozsudku.

(3)

Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(4)

Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava výkoná tak na vyhotovení rozsudku,

ako aj v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.

§ 132

Oprava odpisu rozsudku

(1)

Nesprávnosti, ku ktorým došlo v odpisoch rozsudku, opraví predseda senátu osobitným

uznesením, tak aby odpisy boli v úplnej zhode s vyhotovením rozsudku.

(2)

Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým bol doručený chybný odpis

rozsudku.

(3)

Oprava sa urobí na všetkých chybných odpisoch rozsudku, ktoré sa od osôb, ktorým

boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.

§ 133

Účinky opravy

Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku podstatne dotkla obsahu

niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo

dotknutej lehota na odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti

uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia o sťažnosti. O tom treba

osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.

Druhý oddiel

Uznesenie

§ 134

Obsah uznesenia

(1)

Uznesenie musí obsahovať

a)

označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,

b)

deň a miesto rozhodnutia,

c)

výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli použité,

d)

odôvodnenie a

e)

poučenie o opravnom prostriedku.

(2)

V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do úvahy, najmä uviesť skutočnosti,

ktoré boli vzaté za dokázané, dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy,

ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako aj právne

úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona.

§ 135

Vyhlásenie uznesenia

Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone vykonávanom za účasti

osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom

pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.

§ 136

Vyhotovenie uznesenia

(1)

Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje priebeh konania alebo spôsob

vykonania dôkazov alebo ktorými sa nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.

(2)

Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané v plnom svojom znení v zápisnici

o úkone, okrem prípadu, že by bolo treba odpis takéhoto uznesenia doručovať niektorej

osobe. Ak sa má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť odpis

zápisnice.

§ 137

Oznamovanie uznesenia

(1)

Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala

svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí

buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením

odpisu uznesenia.

(2)

Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu, prípadne splnomocnenca, postačí,

že uznesenie bolo vyhlásené buď tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi;

ak sa oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi, prípadne splnomocnencovi.

Ak ide o osobu pozbavenú spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na

právne úkony je obmedzená, ktorá obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie

jej zákonnému zástupcovi.

(3)

Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo

ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, uznesenie, proti ktorému má sťažnosť,

treba ho oznámiť tak jemu, ako aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je

obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave, treba také uznesenie oznámiť tak obvinenému, ako aj jeho obhajcovi i vtedy,

ak je obvinený osobou, ktorej spôsobilosť na právne úkony nie je obmedzená.

(4)

Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej

sa rozhodnutie priamo dotýka, a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet,

vždy v odpise doručí.

§ 138

Použitie ustanovení o rozsudku

Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy o rozsudku.

Tretí oddiel

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí

§ 139

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku

(1)

Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon niečo iné, aj vykonateľný,

a)

ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak

aa)

odvolanie v lehote podané nebolo,

bb)

oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne vzali späť alebo

cc)

podané odvolanie bolo zamietnuté.

(2)

Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni

tomu, aby ostatné časti rozsudku nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež

odvolanie týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok

u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť a bol vykonaný.

(3)

Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou

žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia

o tejto žiadosti.

§ 140

Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia

(1)

Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,

a)

ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,

b)

ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak

aa)

sťažnosť v lehote podaná nebola,

bb)

oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne vzali späť alebo

cc)

podaná sťažnosť bola zamietnutá.

(2)

Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo právoplatnosť, ak zákon proti

nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak nepriznáva jej odkladný účinok.

(3)

Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má

odkladný účinok, tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané v ostatných

častiach, ak ich možno oddeliť.

(4)

Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný účinok zmeškaná, avšak bola

podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až

do právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.

§ 141

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

(2)

Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.

Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť len v tých prípadoch, kde to

zákon výslovne pripúšťa a ak rozhoduje vo veci v prvom stupni. Proti uzneseniu generálneho

prokurátora a Najvyššieho súdi sťažnosť nie je prípustná.

(3)

Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 142

Oprávnené osoby

(1)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať osoba, ktorej sa uznesenie priamo

dotýka alebo ktorá na uznesenie dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje;

proti uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to i v prospech obvineného.

(2)

Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať sťažnosť v prospech obvineného

aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

§ 143

Lehota a miesto na podanie

(1)

Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, a to do troch

dní od oznámenia uznesenia (

§ 137

); ak sa uznesenie oznamuje tak obvinenému, ako i jeho zákonnému zástupcovi alebo

obhajcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(2)

Osobám, ktoré podľa ustanovenia

§ 142 ods. 2

môžu podať sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie sťažnosti tým

istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie lehota vždy samostatne.

§ 144

Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť

(1)

Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.

(2)

Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť, dokiaľ sa o nej nerozhodlo.

Sťažnosť prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou osobou alebo za obvineného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného.

Prokurátor však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného. V tomto prípade

plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti od upovedomenia, že sťažnosť bola

vzatá späť.

(4)

Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie orgán povolaný

na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán,

proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom predseda

senátu.

§ 145

Dôvody sťažnosti

(1)

Uznesenie možno napadnúť

a)

pre nesprávnosť niektorého jeho výroku alebo

b)

pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu predchádzalo, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku uznesenia.

(2)

Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 146

Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje

(1)

Orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, môže jej sám vyhovieť, ak sa nedotkne

zmena pôvodného uznesenia práv inej osoby. Ak ide o uznesenie vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom prokurátora alebo

na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán sám sťažnosti vyhovieť len

s predchádzajúcim súhlasom prokurátora.

(2)

Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti

sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží vec na rozhodnutie

a)

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným

konaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal

súhlas alebo pokyn, jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,

b)

prokurátor nadriadenému prokurátorovi,

c)

predseda senátu okresného súdu nadriadenému krajskému súdu, predseda senátu krajského

súdu Najvyššiemu súdu; pritom doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe,

ktorá by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá.

§ 147

(1)

Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a)

správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým môže sťažovateľ podať

sťažnosť, a

b)

konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.

(2)

Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo len niektorej z viacerých

vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť

výrokov týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie predchádzajúce preskúmavanej

časti uznesenia.

§ 148

(1)

Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

a)

ak nie je prípustná,

b)

ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala

alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť alebo

c)

ak nie je dôvodná.

(2)

Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení

uznesenia.

§ 149

(1)

Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, ak je podľa povahy

veci potrebné nové rozhodnutie, buď

a)

rozhodne vo veci sám, alebo

b)

uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby o veci znovu konal

a rozhodol.

(2)

Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania môže tiež,

ak je to pre náležité objasnenie veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia

vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné stíhanie

bolo zastavené až po prijatí obžaloby (

§ 223

a

231

). Ustanovenie

§ 191

platí aj tu.

(3)

Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia a možno ju oddeliť od ostatných alebo

ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia (

§ 147 ods. 2

), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa odseku 1 len na túto časť.

(4)

Ak vada záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý výrok chýba alebo je neúplný,

môže nadriadený orgán, bez toho, že by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď

ho sám doplniť, alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby

o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(5)

Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za nevyhnutné, nariadiť, aby vec

bola znovu v prvom stupni prejednaná a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu

alebo iným súdom toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

(6)

Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní

viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať

úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

§ 150

(1)

Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť uznesenie v neprospech

osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej prospech bola sťažnosť podaná.

(2)

Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je na prospech

aj niektorému spoluobvinenému, zmení uznesenie tiež v prospech tohto spoluobvineného.

(3)

Ustanovenie odseku 1 platí primerane aj pre orgán, ktorému bola vec prikázaná na

nové prejednanie a rozhodnutie.

§ 151

Trovy trestného konania, ktoré znáša štát

Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane vykonávacieho konania znáša

štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani

výdavky spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca.

§ 152

(1)

Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je povinný nahradiť štátu

a)

trovy spojené s výkonom väzby,

b)

trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a

c)

paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.

(2)

Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby a spôsob úhrady týchto

trov určí minister vnútra.

(3)

Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) určí minister spravodlivosti vyhláškou.

(4)

Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu

odňatia slobody.

§ 153

(1)

Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je povinný štátu nahradiť trovy

konania o tomto návrhu, a to paušálnou sumou, ktorú určí minister spravodlivosti vyhláškou.

(2)

Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje prokurátora a orgán poverený starostlivosťou

o mládež.

§ 154

Povinnosť na náhradu trov poškodeného

Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému

bola povinnosť na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné

uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov vzniknutých

pribratím splnomocnenca.

§ 155

(1)

O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške (

§ 154

), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby [

§ 152 ods. 1 písm. a)

] rozhodne po právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 156

Ak trovy určené paušálnou sumou (

§ 152 ods. 1 písm. c)

a

§ 153 ods. 1

) neboli zaplatené kolkovanými známkami, rozhodne o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti

rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.

§ 157

Všeobecné ustanovenie

Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán sú povinní organizovať svoju činnosť

tak, aby účinne prispievali k včasnosti a dôvodnosti trestného stíhania.

§ 158

(1)

Prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán sú povinní prijímať oznámenia o trestných

činoch a čo najrýchlejšie ich vybavovať; pritom sú povinní poučiť oznamovateľa o zodpovednosti

za vedome nepravdivé údaje, a najneskoršie do jedného mesiaca od oznámenia upovedomiť

o urobených opatreniach.

(2)

Vyhľadávacie orgány sú povinné robiť všetky potrebné opatrenia na odhalenie trestných

činov a zistenie ich páchateľov; sú povinné robiť aj nevyhnutné opatrenia na predchádzanie

trestnej činnosti.

(3)

Na objasnenie oznámení o trestných činoch a ostatných podnetov na trestné stíhanie

obstarávajú prokurátor, vyšetrovateľ a vyhľadávací orgán potrebné podklady a nevyhnutné

vysvetlenia a zisťujú a zabezpečujú stopy trestného činu; pritom však nie sú oprávnení

pred začatím trestného stíhania robiť úkony podľa štvrtej a piatej hlavy Trestného

poriadku s výnimkou úkonov podľa

§ 113 a 114

.

(4)

Vysvetlenie podľa odseku 3 nesmie sa požadovať od toho, kto by ním porušil zákonom

výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti, len ak by bol tejto povinnosti

pozbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme ktorého túto povinnosť má. Vysvetlenie

môže odoprieť, kto by ním spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám

uvedeným v

§ 100 ods. 2

.

§ 159

(1)

Ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací

orgán vec odloží uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením

môže byť najmä

a)

odovzdanie veci miestnemu ľudovému súdu alebo národnému výboru na prejednanie previnenia,

b)

odovzdanie veci národnému výboru alebo inému orgánu na prejednanie priestupku, alebo

c)

odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie.

(2)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán pred začatím trestného stíhania

odloží vec uznesením, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa

§ 11 ods. 1

.

(3)

Prokurátor, vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže pred začatím trestného stíhania

a)

uznesením odložiť vec, ak je trestné stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené

v

§ 172 ods. 2

,

b)

odovzdať vec na prejednanie miestnemu ľudovému súdu, ak ide o trestný čin menšej

nebezpečnosti pre spoločnosť, páchateľ jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu

po náprave, ak tento spôsob vybavenia považuje vzhľadom na osobu páchateľa a výchovnú

silu kolektívu za postačujúci,

c)

odovzdať vec na prejednanie miestnemu ľudovému súdu, ak prijal záruku spoločenskej

organizácie za podmienok uvedených v

§ 4 ods. 1 a 2

. V tom prípade oznámi svoje rozhodnutie organizácii, ktorá záruku prevzala a požiada

ju, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu páchateľa a dbala, aby

nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ak sa tak už nestalo,

d)

odovzdať vec príslušnému orgánu na disciplinárne prejednanie, ak ide o trestný čin,

ktorý možno vybaviť disciplinárne, ak tento spôsob vybavenia považuje vzhľadom na

osobu páchateľa a povahu jeho činu za postačujúci.

(4)

Uznesenie o odložení veci musí sa vždy doručiť oznamovateľovi, ktorý môže proti nemu

podať sťažnosť. Uznesenie o odložení veci podľa odseku 2 a 3 písm. a) musí sa do 48

hodín doručiť prokurátorovi.

(5)

Miestnemu ľudovému súdu možno odovzdať len vec náležite objasnenú.

§ 160

(1)

Ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin, a ak nie je

dôvod pre postup podľa

§ 159 ods. 2 a 3

, začne vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán bez meškania trestné stíhanie. Trestné

stíhanie sa začína uznesením. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ

alebo vyhľadávací orgán trestné stíhanie vykonaním zabezpečovacích úkonov podľa ustanovení

druhého až piateho oddielu štvrtej hlavy. Po ich vykonaní vyhotoví bez meškania uznesenie.

Prokurátorovi sa doručí odpis uznesenia najneskoršie do 48 hodín.

(2)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie a vykoná neodkladné úkony

aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto úkony vykonal príslušný orgán; po vykonaní

neodkladných úkonov je však povinný odovzdať vec bez meškania, najneskoršie do troch

dní od začatia trestného stíhania príslušnému orgánu.

§ 161

Rozsah vyšetrovania a vyšetrovacie orgány

(1)

Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa nevykonáva vyhľadávanie

(

§ 168

).

(2)

Vyšetrovanie sa vykonáva i o trestných činoch, o ktorých sa inak vykonáva vyhľadávanie,

a)

ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom

ústave,

b)

ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe, ktorá je pozbavená

spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená,

alebo ak sú vzhľadom na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho

spôsobilosti náležite sa brániť, alebo

c)

ak to nariadi prokurátor.

(3)

Ak je potrebné vykonať vyšetrovanie aspoň o jednom z trestných činov, vykonáva sa

vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným,

trestné činy ktorých spolu súvisia.

(4)

Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry a vyšetrovatelia Sboru národnej

bezpečnosti; príslušnosť vyšetrovateľov určí generálny prokurátor spolu s ministrom

vnútra.

§ 162

Prijatie veci na vyšetrovanie

O prijatí veci na vyšetrovanie rozhodne vyšetrovateľ. Ak odmietne vec prijať, predloží

spisy bez meškania so svojím stanoviskom prokurátorovi.

§ 163

Vznesenie obvinenia

(1)

Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin

bol spáchaný určitou osobou, vydá vyšetrovateľ bez meškania uznesenie, že sa táto

osoba stíha ako obvinený.

(2)

Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať popis vyšetrovaného skutku s uvedením

miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným. V uznesení sa musí ďalej uviesť o aký trestný čin v tomto skutku

ide, a to jeho zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia

Trestného zákona

. Uznesenie musí okrem toho obsahovať i dôvody stíhania.

(3)

Obvinenému sa uznesenie o vznesení obvinenia oznámi do troch dní, ak je však vyslúchaný

skôr, na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi sa odpis tohto uznesenia doručí

najneskôr do 48 hodín.

(4)

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že obvinený spáchal ďalší skutok, na ktorý

sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, postupuje vyšetrovateľ čo do tohto

ďalšieho skutku podľa ustanovení odsekov 1 až 3.

(5)

Ak vyjde v priebehu vyšetrovania najavo, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,

je iným trestným činom, než ako bol v uznesení o vznesení obvinenia právne posúdený,

upozorní vyšetrovateľ obvineného na túto okolnosť, a takéto upozornenie poznamená

v zápisnici.

§ 164

Postup pri vyšetrovaní

(1)

Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ spravidla osobne. Úkony vykonané po začatí trestného

stíhania inými orgánmi, rovnako ako ohliadku a prehliadku tela, vykonané pred začatím

trestného stíhania (

§ 158 ods. 3

), nemusí vyšetrovateľ opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam

tohto zákona; vyšetrovateľ však vždy vyslúchne obvineného.

(2)

Vyšetrovateľ postupuje pri vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby čo najrýchlejšie

a najúplnejšie boli objasnené všetky skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, osoby

páchateľa i nároku poškodeného na náhradu škody a aby boli tiež odhalené príčiny,

ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie (

§ 89 ods. 1

). Na zistené nedostatky alebo závady upozorní vyšetrovateľ štátny alebo iný orgán,

podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo závada týka. Orgán,

podnik alebo organizácia, ktorých sa to týka, sú povinné vyšetrovateľovi do jedného

mesiaca oznámiť, aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.

(3)

Dôkazy obstarávajú vyšetrovatelia bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo neprospech

obvineného. Priznanie obvineného nezbavuje vyšetrovateľa povinnosti preskúmať a všetkými

dosiahnuteľnými dôkazmi overiť pravdivosť priznania a všetky okolnosti prípadu. Rovnako

sa musí starostlivo preskúmať a overiť obhajoba obvineného, ak nie je zrejme nerozhodná.

Obvinený nesmie byť nijakým spôsobom k výpovedi alebo priznaniu donucovaný.

(4)

Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný súhlas prokurátora, robí

vyšetrovateľ všetky rozhodnutia o postupe vo vyšetrovaní a o vykonávaní vyšetrovacích

úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné vykonanie. Ak vyšetrovateľ

nesúhlasí s pokynmi prokurátora na vznesenie obvinenia, na kvalifikáciu trestného

činu a na rozsah obvinenia alebo s pokynmi na spôsob vybavenia veci v prípravnom konaní,

je oprávnený oznámiť mu písomne námietky; ak prokurátor týmto námietkam nevyhovie,

predloží vec nadriadenému prokurátorovi, ktorý pokyny podriadeného prokurátora zruší,

alebo vec prikáže inému vyšetrovateľovi. Vo všetkých ostatných prípadoch sú pokyny

prokurátora pre vyšetrovateľa záväzné.

(5)

Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dávať vyhľadávacím orgánom

pokyny na vykonanie úkonov potrebných pre vyšetrovanie; vykonanie vyšetrovacích úkonov

však môže vyžadovať len celkom výnimočne v odôvodnených prípadoch, najmä ak hrozí

nebezpečenstvo z omeškania. Vyhľadávacie orgány sú povinné týmto pokynom vyhovieť.

§ 165

Účasť obhajcov vo vyšetrovaní

(1)

Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť prítomný pri vyšetrovacích úkonoch;

môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až vtedy, keď orgán výsluch

skončí a udelí mu na to slovo; odoprieť obhajcovi tieto oprávnenia možno len zo závažných

dôvodov, ktoré je prokurátor povinný na obhajcovu žiadosť urýchlene preskúmať.

(2)

Na vyšetrovacích úkonoch, ktorými sa konanie dopĺňa až po tom, keď bolo vyšetrovanie

vyhlásené za skončené a obvinený bol s jeho výsledkami oboznámený, nemožno obhajcovi

účasť odoprieť; pritom nerozhoduje, či sa konanie dopĺňa na návrh obvineného alebo

jeho obhajcu, na pokyn prokurátora alebo na podklade rozhodnutia súdu.

(3)

Obhajcovi mladistvej osoby a osoby, ktorá pre svoje telesné alebo duševné chyby nie

je schopná sama sa riadne obhajovať, nemožno odoprieť účasť pri ktoromkoľvek jej výsluchu

už od vznesenia obvinenia a pri vykonávaní vyšetrovacích úkonov.

(4)

Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je

vyšetrovateľ povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem ak by išlo

o neodkladný úkon. To platí aj vtedy, ak vyšetrovateľ hodlá zo závažných dôvodov obhajcovi

účasť na úkone odoprieť.

§ 166

Skončenie vyšetrovania

(1)

Ak vyšetrovateľ uzná vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie

obžaloby, oboznámi obvineného s výsledkami vyšetrovania, predloží mu vyšetrovacie

spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve navrhnúť doplnenie vyšetrovania.

(2)

Ak má obvinený obhajcu, treba ho na oboznamovanie s výsledkami vyšetrovania prizvať

a umožniť mu preštudovať spisy a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti

tretej osoby.

(3)

O oboznámení s výsledkami vyšetrovania treba upovedomiť obvineného a obhajcu najmenej

tri dni vopred. Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom. Na oboznámenie sa s

výsledkami vyšetrovania treba poskytnúť obvinenému a jeho obhajcovi primeraný čas.

(4)

Doplnenie vyšetrovania, ktoré považuje za potrebné, je obhajca povinný navrhnúť už

pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania.

(5)

Vyšetrovateľ môže zamietnuť návrh obvineného alebo jeho obhajcu na doplnenie vyšetrovania

odôvodneným uznesením len v tom prípade, že navrhované doplnenie je pre rozhodnutie

prokurátora i súdu zrejme nepotrebné; inak vyšetrovanie podľa prednesených návrhov

doplní a obvineného a jeho obhajcu s výsledkami doplnenia oboznámi.

(6)

Ak sa obvinený alebo obhajca neustanovia bez oprávneného ospravedlnenia na oboznamovanie

s výsledkami vyšetrovania, hoci boli riadne upovedomení, alebo ak obvinený odmietne

s výsledkami vyšetrovania sa oboznámiť, poznamená sa to spolu s dôvodmi, ak ich obvinený

uviedol, vo vyšetrovacom spise a postupuje sa ďalej, ako by bol obvinený s výsledkami

vyšetrovania oboznámený.

(7)

Pri trestných činoch podľa prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, o ktorých

konajú v prvom stupni krajské súdy, vykonávajú oboznamovanie obvineného s výsledkami

vyšetrovania vyšetrovatelia prokuratúry.

(8)

Vyšetrovanie sa musí skončiť najneskoršie do dvoch mesiacov od začatia trestného

stíhania. V tejto lehote treba predložiť prokurátorovi spisy so záverečnou zprávou

obsahujúcou návrh na konečné opatrenie alebo urobiť rozhodnutie podľa

§ 171 až 173

. Predĺžiť túto lehotu o jeden mesiac je oprávnený prokurátor, ktorý vykonáva dozor

nad vyšetrovaním; povoliť ďalšie predĺženie lehoty je oprávnený nadriadený prokurátor.

§ 167

Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa

Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania žiadať prokurátora,

aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa.

Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť,

musí prokurátor bez meškania vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

§ 168

Rozsah vyhľadávania a vyhľadávacie orgány

(1)

Vyhľadávanie sa vykonáva o trestných činoch rozkrádania majetku v socialistickom

vlastníctve podľa

§ 132 ods. 1

, neoprávneného užívania veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 133

, podielnictva na škode majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 134 ods. 1

a

3

, zatajenia veci z majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 135

, poškodzovania majetku v socialistickom vlastníctve podľa

§ 137

, všeobecného ohrozenia podľa

§ 180 ods. 1

, poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa

§ 184

, nedovolenej výroby liehu podľa

§ 194a

, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa

§ 197a

, opilstva podľa

§ 201

, výtržníctva podľa

§ 202

, príživníctva podľa

§ 203

, kupliarstva podľa

§ 204

, ohrozovania mravnosti podľa

§ 205

, ohovárania podľa

§ 206

, neposkytnutia pomoci podľa

§ 207 a 208

, ublíženia na zdraví podľa

§ 221 ods. 1

a

§ 223

, ruvačky podľa

§ 225 ods. 1

, porušovania domovej slobody podľa

§ 238

, krádeže podľa

§ 247 ods. 1

, sprenevery podľa

§ 248 ods. 1

, neoprávneného používania cudzej veci podľa

§ 249

, podvodu podľa

§ 250 ods. 1

, podielnictva podľa

§ 251 ods. 1

a § 252, zatajenia veci podľa

§ 254

, poškodzovania cudzej veci podľa

§ 257 ods. 1

, neplnenia odvodovej povinnosti podľa

§ 267 ods. 1 Tr. zák.

o trestných činoch uvedených v

§ 294 ods. 1 Tr. zák.

a o trestných činoch podľa

§ 3 zákona zo 17. októbra 1958, č. 74 Zb.

o trvalom usídlení kočujúcich osôb.

(2)

Vyhľadávanie vykonávajú

a)

orgány Sboru národnej bezpečnosti

b)

v Sbore nápravnej výchovy aj poverené orgány tohto sboru o trestných činoch jeho

príslušníkov,

c)

v ozbrojených silách aj velitelia alebo orgány nimi poverené o trestných činoch osôb

podliehajúcich ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto trestné činy zákon neustanovuje

trest prísnejší ako odňatie slobody s hornou hranicou nepresahujúcou jeden rok a o

trestných činoch uvedených v

§ 294 ods. 1 Tr. zák.

(3)

Ako vyhľadávacie orgány v zmysle

§ 158 ods. 3

,

§ 160

a

170

pôsobia aj

a)

náčelníci nápravnovýchovných ústavov alebo orgány nimi poverené, ak ide o trestné

činy osôb vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,

b)

orgány pohraničnej stráže vo veciach ochrany štátnych hraníc,

c)

kapitáni lodí pri diaľkových plavbách o trestných činoch spáchaných na tejto lodi.

§ 169

Postup pri vyhľadávaní

Vo vyhľadávaní sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní s týmito odchýlkami

a)

obvinenie oznámi vyhľadávací orgán obvinenému najneskoršie na začiatku jeho prvého

výsluchu a urobí o tom záznam do zápisnice; odpis tejto zápisnice zašle najneskoršie

do 48 hodín prokurátorovi;

b)

ak vyhľadávací orgán nepovažuje doplnenie vyhľadávania navrhované obvineným alebo

jeho obhajcom za potrebné, nevykoná ho; o oboznámení s výsledkami vyhľadávania a o

odmietnutí návrhov na jeho doplnenie urobí záznam do zápisnice;

c)

ustanovenia

§ 164 ods. 4

a

§ 165 ods. 1

sa vo vyhľadávaní nepoužijú;

d)

vyhľadávanie sa musí skončiť najneskoršie do jedného mesiaca od začatia trestného

stíhania, a ak páchateľ nebol zistený, do dvoch mesiacov. Ak vyhľadávanie sa neskončí

v týchto lehotách, je prokurátor oprávnený predĺžiť lehotu najviac o ďalší mesiac.

Inak nariadi vykonať vyšetrovanie.

§ 170

Postup vyhľadávacieho orgánu vo veci, v ktorej je potrebné vykonať vyšetrovanie

(1)

Vyhľadávací orgán začne trestné stíhanie vo veci, v ktorej má vykonať vyšetrovanie,

len ak vec nepripúšťa odklad a ak nemožno dosiahnuť, aby tak urobil vyšetrovateľ;

o začatí trestného stíhania vyhľadávací orgán bez meškania upovedomí vyšetrovateľa

a po vykonaní neodkladných úkonov mu vec najneskoršie do troch dní od začatia trestného

stíhania odovzdá.

(2)

Po odovzdaní veci vyšetrovateľovi môže v nej vyhľadávací orgán vykonávať vyšetrovacie

úkony len podľa pokynu vyšetrovateľa (

§ 164 ods. 5

). Inak úkony na objasnenie veci vykonáva len s vedomím vyšetrovateľa. Vo veci, v

ktorej páchateľ nebol zistený, však pokračuje v objasňovaní veci a upovedomuje vyšetrovateľa

o jeho výsledkoch.

§ 171

Postúpenie veci

(1)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán postúpi vec

a)

miestnemu ľudovému súdu, ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania ukazujú, že

nejde o trestný čin, že však ide o previnenie,

b)

inému orgánu ako miestnemu ľudovému súdu, ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania

ukazujú, že nejde o trestný čin, že však ide o previnenie alebo o priestupok, o ktorých

je tento orgán príslušný rozhodovať.

(2)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže postúpiť vec

a)

miestnemu ľudovému súdu, ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania ukazujú, že

ide o trestný čin menšej nebezpečnosti pre spoločnosť, páchateľ jeho spáchanie ľutuje

a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak so zreteľom na osobu páchateľa a výchovnú

silu kolektívu vybavenie veci miestnym ľudovým súdom postačí na nápravu páchateľa;

môže sa tak stať najmä vtedy, ak miestny ľudový súd sám o postúpenie veci požiada,

b)

miestnemu ľudovému súdu po prijatí záruky spoločenskej organizácie za podmienok uvedených

v

§ 4 ods. 1 a 2

. V tom prípade oznámi svoje rozhodnutie organizácii, ktorá záruku prevzala a požiada

ju, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu obvineného a dbala,

aby nahradil škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ak sa tak už nestalo,

c)

orgánu príslušnému na disciplinárne konanie, ak ide o trestný čin, ktorý možno vybaviť

disciplinárne a so zreteľom na osobu obvineného a povahu jeho činu možno považovať

toto vybavenie za postačujúce.

(3)

Odpis uznesenia o postúpení veci treba doručiť obvinenému a poškodenému; prokurátorovi

treba ho doručiť do 48 hodín.

§ 172

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán zastaví trestné stíhanie

a)

ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie,

b)

ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci,

c)

ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,

d)

ak je trestné stíhanie neprípustné (

§ 11 ods. 1

),

e)

ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný alebo

f)

ak zanikla trestnosť činu.

(2)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán môže zastaviť trestné stíhanie

a)

ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý

pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo

b)

ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté národným výborom alebo iným orgánom, disciplinárne,

kárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom a toto rozhodnutie možno považovať za

postačujúce.

(3)

Odpis uznesenia o zastavení trestného stíhania treba doručiť obvinenému a poškodenému;

prokurátorovi treba ho doručiť do 48 hodín.

§ 173

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán preruší trestné stíhanie

a)

ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,

b)

ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,

c)

ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní činu, nie je schopný

chápať zmysel trestného stíhania,

d)

ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený alebo

e)

ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej

osobe.

(2)

Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo je potrebné na zabezpečenie

úspešného vykonania trestného stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom

stíhaní sa pokračuje.

(3)

Odpis uznesenia o prerušení trestného stíhania treba doručiť do 48 hodín prokurátorovi.

Poškodeného treba o prerušení trestného stíhania upovedomiť.

§ 174

(1)

Dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

(2)

Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený

a)

dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a na vyhľadávanie trestných činov;

b)

vyžadovať od vyšetrovateľov a vyhľadávacích orgánov spisy, dokumenty, materiály a

zprávy o spáchaných trestných činoch za účelom previerky, či tieto orgány včas začínajú

trestné stíhanie a riadne v ňom postupujú;

c)

zúčastniť sa vykonávania úkonov vyšetrovateľov alebo vyhľadávacích orgánov, osobne

vykonať jednotlivý z týchto úkonov alebo i celé vyšetrovanie a vydať rozhodnutie v

ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa ustanovení platných podľa tohto zákona pre

vyšetrovateľov a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako

proti rozhodnutiu vyšetrovateľa;

d)

vracať vec vyšetrovateľom alebo vyhľadávacím orgánom so svojimi pokynmi na doplnenie;

e)

zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľov a vyhľadávacích

orgánov, ktoré môže nahrádzať vlastnými; pri uzneseniach o zastavení a prerušení trestného

stíhania alebo o postúpení trestnej veci môže tak urobiť do pätnástich dní od doručenia;

ak rozhodnutie vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu nahradil vlastným rozhodnutím

inak, než na podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu vyšetrovateľa alebo

vyhľadávacieho orgánu, je proti jeho rozhodnutiu prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu

ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu;

f)

nariadiť v ktorejkoľvek veci, v ktorej možno vykonávať vyhľadávanie, aby sa v nej

vykonalo vyšetrovanie;

g)

odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi a urobiť opatrenie, aby sa vec prikázala

inému vyšetrovateľovi alebo dať vykonať jednotlivé vyšetrovacie úkony vyšetrovateľovi

prokuratúry aj vo veci, ktorú vyšetruje iný vyšetrovateľ.

§ 175

(1)

Iba prokurátor je oprávnený

a)

podať obžalobu,

b)

vziať do väzby, vydať príkaz na dodanie do väzby a prepustiť z väzby,

c)

nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré prostriedky a veci sa toto

zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť také zaistenie,

d)

vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody a obmedziť alebo zrušiť

také zabezpečenie alebo vec z neho vyňať,

e)

nariadiť exhumáciu mŕtvoly,

f)

navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,

g)

vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny.

(2)

Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Sboru národnej bezpečnosti vykonanie takých

úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie

alebo na zistenie páchateľa.

§ 176

(1)

Ak výsledky vyšetrovania alebo vyhľadávania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného

pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy a ich prílohy.

(2)

Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa obvinenie vznieslo (

§ 163

) alebo oznámilo (

§ 169

). Ak prokurátor mieni tento skutok posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval

vyšetrovateľ alebo vyhľadávací orgán, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného

a jeho obhajcu a zistí, či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu vyšetrovanie i

vyhľadávanie doplniť.

§ 177

(1)

Obžaloba musí obsahovať

a)

označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,

b)

meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia, jeho zamestnanie a bydlisko,

prípadne iné údaje potrebné na to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o

osobu podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť obvineného a útvar,

ktorého je príslušníkom,

c)

obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre ktorý je obvinený

stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných

skutočností, pokiaľ ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby

bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu ďalej uviesť, aký trestný

čin obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného

ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú určitú

trestnú sadzbu,

d)

odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie skutkového deja s uvedením

dôkazov, o ktoré sa toto opísanie opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora

k nej s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu za vyvrátenú

alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými sa prokurátor spravoval pri posudzovaní

skutočností podľa príslušných ustanovení zákona, a

e)

zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhuje.

(2)

V obžalobe môže tiež prokurátor navrhnúť, aby súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť

poškodenému škodu. O tom poškodeného pri podaní obžaloby upovedomí.

§ 178

(1)

Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu

alebo zhabanie veci, ak má za to, že sú pre to zákonné podmienky.

(2)

Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj samostatne.

§ 179

Výsledky prípravného konania môžu sa zverejňovať len so súhlasom vyšetrovateľa a prokurátora

a v konaní pred súdom až do hlavného pojednávania len so súhlasom predsedu senátu.

§ 180

(1)

Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú podáva a pred

súdom zastupuje prokurátor.

(2)

Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje zákonom a vnútorným presvedčením

založeným na uvážení všetkých okolností prípadu.

§ 181

Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie

poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo,

bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky dostatočne

odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži predbežné prejednanie obžaloby.

§ 182

(1)

Obžalobu, ktorá nebola ešte súdom prijatá, môže vziať prokurátor späť; vec sa tým

vracia do stavu prípravného konania.

(2)

Len čo súd obžalobu prijal, rozhoduje samostatne o všetkých otázkach súvisiacich

s ďalším konaním a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie návrhy - urobiť všetky rozhodnutia

a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon

súdneho rozhodnutia.

(3)

Ak dôjde prokurátor po prijatí obžaloby súdom k presvedčeniu, že výsledky prejednávania

veci pred súdom obžalobu nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu

dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd povinnosti, aby - spravujúc

sa zákonom a svojím vnútorným presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných

zásad.

§ 183

(1)

Organizácie uvedené v

§ 4 ods. 1

môžu navrhnúť, aby sa na prejednaní veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom

zúčastnil ich zvolený zástupca a podľa stanoviska, ktoré spoločenská organizácia k

spáchanému trestnému činu a k osobe páchateľa zaujala, v mene spoločenskej organizácie

vykonával spoločenskú obžalobu alebo spoločenskú obhajobu. Predseda senátu a v prípravnom

konaní prokurátor sú povinní poskytnúť spoločenskej organizácii na podklade spisu

informácie potrebné pre rozhodnutie o vyslaní spoločenského obžalobcu alebo spoločenského

obhajcu.

(2)

O návrhu spoločenskej organizácie podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže

aj predseda senátu sám. Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca sú oprávnení

po tom, čo súd o ich účasti na konaní kladne rozhodol, nazerať do spisu, robiť dôkazné

a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní, klásť tam vyslúchaným osobám otázky

a zúčastniť sa na záverečných rečiach. Súd je povinný spoločenskému obžalobcovi, prípadne

spoločenskému obhajcovi pri výkone jeho funkcie všestranne pomáhať.

(3)

Spoločenský obžalobca, prípadne spoločenský obhajca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko

kolektívu k prejednávanej veci a k osobe obvineného, a to na podklade bezprostrednej

znalosti jeho osoby, jeho pomeru k socialistickému štátnemu zriadeniu, pomeru k práci,

rodine a spoluobčanom a pomáha, aby súd mohol najmä

a)

všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti prípadu,

b)

zodpovedne posúdiť osobu obvineného,

c)

správne rozhodnúť o vine a treste,

d)

odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať podnet na ich odstránenie.

§ 184

(1)

Súd je povinný pri prejednávaní veci zamerať sa tiež na objasnenie príčin, ktoré

viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej spáchanie. Na zistené nedostatky a závady,

ak na ne neupozornil už iný orgán v tomto konaní, súd upozorní štátny či iný orgán,

podnik alebo organizáciu, ktorých sa zistený nedostatok alebo zistená závada týkajú,

a v prípade potreby orgán im nadriadený. Orgán, podnik alebo organizácia, ktorých

sa to týka, sú povinné také upozornenie prejednať a súdu do dvoch mesiacov oznámiť,

aké opatrenia urobili na odstránenie nedostatkov a závad.

(2)

Upozornenie podľa odseku 1 urobí súd aj vtedy, ak nevyužila socialistická organizácia

poškodená trestným činom v náležitom rozsahu práva, ktoré tento zákon poškodenému

poskytuje.

§ 185

Všeobecné ustanovenie

(1)

Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a podľa obsahu

spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či ju môže

sám prijať a nariadiť o nej hlavné pojednávanie.

(2)

Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné vysvetlenia.

§ 186

Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby, ak má za to,

a)

že vec patrí do príslušnosti iného súdu,

b)

že vec má byť postúpená miestnemu ľudovému súdu, orgánu príslušnému na disciplinárne

konanie alebo inému orgánu [

§ 171 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 písm. a) až c)

],

c)

že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania podľa

§ 172 ods. 1 alebo 2

alebo jeho prerušenie podľa

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

d)

že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať podľa iného ustanovenia

Trestného zákona, ako podľa ktorého ho posudzuje obžaloba,

e)

že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že v ňom boli porušené predpisy

zabezpečujúce právo obhajoby, alebo

f)

že vec je nedostatočne objasnená zo všetkých hľadísk, ktoré súd potrebuje pre svoje

rozhodnutie, zahrňujúc do toho i rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody.

(2)

Predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby aj vtedy, keď spoločenská

organizácia ponúkla, že prevezme záruku za nápravu obvineného.

(3)

Obžalobu treba vždy predbežne prejednať, ak obvinený je mladistvý alebo vo väzbe.

§ 187

Spôsob predbežného prejednania obžaloby

(1)

Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom zasadnutí.

(2)

Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú obžalobu; predseda senátu

z tohto hľadiska podá správu, pričom sa zameria na otázky, ktoré treba riešiť.

(3)

Súd preskúma úplnosť dôkazného materiálu a opodstatnenosť obžaloby na základe spisu.

§ 188

(1)

Po predbežnom prejednaní obžaloby súd

a)

postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b)

postúpi vec miestnemu ľudovému súdu alebo orgánu príslušnému na disciplinárne konanie,

ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 171 ods. 2 písm. a) a c)

c)

postúpi vec miestnemu ľudovému súdu alebo inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené

v

§ 171 ods. 1 písm. a) a b)

,

d)

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 1

,

e)

trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 173 ods. 1 písm. a) až d)

,

f)

vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak to je potrebné na odstránenie vád prípravného

konania alebo na náležité objasnenie veci; na došetrenie okolností, ktoré majú význam

iba pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody, vráti však vec len ak sa

tým trestné stíhanie neprimerane nepretiahne alebo

g)

obžalobu prijme.

(2)

Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež

a)

rozhodnúť, že prijíma záruku spoločenskej organizácie za nápravu obvineného; v stíhaní

potom už nepokračuje a vec postúpi na prejednanie miestnemu ľudovému súdu [

§ 171 ods. 2 písm. b)

],

b)

zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až f) a podľa odseku 2 môže prokurátor

podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

§ 189

Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti

medzitým podstatne zmenil.

§ 190

(1)

Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba skutok, ktorý je predmetom

obžaloby, posúdiť podľa iného ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala

obžaloba, vráti vec prokurátorovi na došetrenie [

§ 188 ods. 1 písm. f)

], ak treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä

z hľadiska možnej novej obhajoby.

(2)

Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní súd na možnosť odchylného právneho posúdenia

skutku v uznesení o prijatí obžaloby.

§ 191

(1)

Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie v uznesení, v ktorých smeroch

treba prípravné konanie doplniť a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré

úkony treba vykonať.

(2)

Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na došetrenie nadobudlo právoplatnosť,

vracia sa vec do stavu prípravného konania.

(3)

Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba vykonať v lehote do jedného

mesiaca odo dňa, keď boli spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi vrátené. Predĺžiť

túto lehotu je oprávnený nadriadený prokurátor.

§ 192

Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom prejednaní obžaloby vždy aj o

ďalšom trvaní väzby.

§ 193

(1)

Ak spoločenská organizácia požiadala, aby bol na hlavné pojednávanie pribraný jej

zástupca ako spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, rozhodne súd pri prijatí

obžaloby tiež o jeho účasti.

(2)

Pri prijatí obžaloby rozhodne súd o rozsahu, v akom bude na hlavnom pojednávaní vykonávať

dokazovanie, prípadne aj o vylúčení niektorej veci zo spoločného konania alebo o spojení

vecí na spoločné konanie.

§ 194

Prijatie obžaloby predsedom senátu

Ak niet dôvodu na predbežné prejednanie obžaloby, rozhodne o prijatí obžaloby predseda

senátu.

§ 195

Nové predbežné prejednanie obžaloby

(1)

Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená na došetrenie, opäť pre

podanie obžaloby, prihliadne v nej i na výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa

za podmienok uvedených v

§ 186

na súde znova predbežne prejedná.

(2)

Za podmienok uvedených v

§ 186

sa obžaloba znovu predbežne prejedná tiež na súde, ktorému bola vec postúpená podľa

§ 188 ods. 1 písm. a)

.

§ 196

Doručenie obžaloby

(1)

Obžalobu hneď po prijatí dá predseda senátu v odpise doručiť obžalovanému a jeho

obhajcovi, a ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho

spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným

činom poškodená socialistická organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa

v obžalobe navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá predseda

senátu doručiť odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo kladne rozhodnuté o účasti

spoločenského obžalobcu alebo spoločenského obhajcu na hlavnom pojednávaní, dá predseda

senátu odpis obžaloby doručiť aj príslušnej spoločenskej organizácii. S odpisom obžaloby

sa doručí i odpis uznesenia o jej prijatí.

(2)

Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne vyzvať, aby návrhy na vykonanie

ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti,

ktoré majú byť týmito dôkazmi objasnené.

(3)

Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie s predvolaním na hlavné pojednávanie

alebo s upovedomením o ňom.

§ 197

Náhradný sudca

(1)

Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší čas, zariadi predseda súdu,

aby sa ho zúčastnili jeden alebo dvaja náhradní sudcovia.

(2)

Náhradný sudca má pri hlavnom pojednávaní postavenie člena senátu. Porady a hlasovania

sa však zúčastní len v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila

nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého nastúpil

náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už nezúčastní.

§ 198

Nariadenie hlavného pojednávania

(1)

Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby obžalovaný od doručenia predvolania,

prokurátor a obhajca od upovedomenia mali aspoň päťdňovú lehotu na prípravu. Túto

lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide o obžalovaného, len vtedy, keď

sa na hlavné pojednávanie ustanoví a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných

osôb, ktoré sa na hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba

zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.

(2)

O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný zástupca a obhajca obžalovaného,

ako aj poškodený a zúčastnená osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,

upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci. Poškodeného treba v upovedomení

upozorniť, že ak sa neustanoví na hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu

škody rozhodovať na podklade návrhu prokurátora, ak bol taký návrh urobený v obžalobe,

alebo na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté v spise alebo ak dôjdu

súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu. Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie pripustený

spoločenský obžalobca alebo spoločenský obhajca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní

tiež spoločenská organizácia, ktorá ho vyslala.

(3)

Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu tiež všetky opatrenia potrebné

na zabezpečenie jeho zdarného priebehu.

§ 199

(1)

Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.

(2)

Má pritom na zreteli, aby pracujúcim bola poskytnutá v najširšej miere príležitosť

sledovať prejednávanie veci súdom a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie

trestného konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do úsilia

trestnú činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných prípadoch vykonáva preto

hlavné pojednávanie priamo na mieste, kde bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku,

prípadne v bydlisku obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania upovedomí

spoločenskú organizáciu, ktorá môže účasť pracujúcich zabezpečiť a účinne prispieť

k splneniu účelu sledovaného verejným konaním hlavného pojednávania.

§ 200

(1)

Verejnosť pri hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len keby verejné prejednávanie

veci ohrozilo štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania

alebo mravnosť. Verejnosť možno vylúčiť tiež len na časť hlavného pojednávania.

(2)

Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.

(3)

O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán uznesením, ktoré verejne vyhlási.

§ 201

(1)

Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých je obava,

že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné

opatrenia proti prepĺňaniu pojednávacej siene.

(2)

Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa

§ 200

, môže súd z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné pojednávanie

prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak

je obžalovaných viac, má právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový

počet dôverníkov vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere

nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho

alebo služobného tajomstva, môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým

nemá súd námietky.

(3)

Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného

tajomstva, upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným

osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať,

aby si prítomní robili písomné poznámky.

§ 202

Prítomnosť na hlavnom pojednávaní

(1)

Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu, zapisovateľa

a prokurátora.

(2)

V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za

to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti

obžalovaného, a pritom

a)

obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie

včas a riadne predvolaný a

b)

o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už niektorým orgánom činným

v trestnom konaní vyslúchnutý a boli dodržané ustanovenia o vznesení (

§ 163

) alebo oznámení obvinenia (

§ 169

) a o oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania (

§ 166

) alebo vyhľadávania (

§ 169

).

(3)

Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je obžalovaný

vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý

zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.

V prípadoch nutnej obhajoby (

§ 36

) nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.

§ 203

(1)

Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.

(2)

Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť a vážnosť súdneho pojednávania,

aby hlavné pojednávanie nebolo zdržované výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej

veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci.

(3)

Kto sa cíti opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného pojednávania ukrátený,

môže žiadať, aby rozhodol senát. Takú žiadosť i rozhodnutie o nej treba zaznamenať

v zápisnici.

§ 204

(1)

Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu z pojednávacej siene vykázať.

(2)

Obžalovaný môže byť vykázaný len uznesením senátu po predchádzajúcej výstrahe, a

to len na čas nevyhnutne potrebný. Len čo mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej

siene, oznámi mu predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho neprítomnosti,

aby sa k nemu mohol vyjadriť.

§ 205

(1)

Hlavné pojednávanie otvorí predseda senátu oznámením veci, ktorá bude prejednávaná;

potom predseda zistí, či sa ustanovili osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané

alebo o ňom upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba zachovať lehotu

na prípravu, zistí či táto lehota bola zachovaná.

(2)

Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne súd po vypočutí prítomných

strán, či možno pojednávanie napriek tomu vykonať alebo či ho treba odročiť.

§ 206

(1)

Po vykonaní úkonov uvedených v

§ 205

predseda senátu vyzve prokurátora, aby predniesol obžalobu.

(2)

Ak urobil prokurátor v obžalobe návrh, aby obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť

poškodenému škodu spôsobenú trestným činom, vyzve predseda senátu po prednesení obžaloby

poškodeného, aby sa k návrhu vyjadril. Ak nebol taký návrh v obžalobe urobený, opýta

sa poškodeného, či navrhuje, aby obžalovanému bola uložená povinnosť na náhradu škody

spôsobenú trestným činom, a v akom rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné pojednávanie

a ak je jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento návrh zo spisu.

(3)

Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo zrejme nepatrí, vysloví súd

uznesením, že túto osobu ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie

nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

(4)

Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, keď bránia účasti poškodeného okolnosti uvedené

v

§ 44 ods. 2. a 3

.

§ 207

(1)

Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne predseda senátu obžalovaného

na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.

(2)

Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa prečíta len vtedy, ak sa koná

v neprítomnosti obžalovaného, keď obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia

podstatné rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom pojednávaní.

Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.

§ 208

Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť opatrenia, aby obžalovaný

bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte

v priebehu dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí boli

vyslúchaní v jeho neprítomnosti.

§ 209

Predseda senátu má dbať na to, aby svedok ešte nevyslúchnutý nebol prítomný pri výsluchu

obžalovaného a iných svedkov. Ak je obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie

pravdu, môže predseda senátu nariadiť, aby sa obžalovaný počas jeho výsluchu vzdialil

z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene musí mu však oznámiť obsah

svedkovej výpovede, aby sa k nej obžalovaný mohol vyjadriť.

§ 210

Ak znalec nepodal ešte vo veci písomný posudok alebo sa od neho odchyľuje alebo ho

dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť, aby posudok alebo jeho doplnok nadiktoval

do zápisnice alebo ho sám napísal.

§ 211

(1)

Namiesto výsluchu svedka alebo znalca na hlavnom pojednávaní možno čítať zápisnicu

o ich výpovedi iba na základe rozhodnutia súdu, ak pre menší význam dokazovanej skutočnosti

alebo so zreteľom na povahu ostatného dôkazného materiálu súd nepokladá osobný výsluch

za nevyhnutný a

a)

prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo

b)

osobný výsluch svedka alebo znalca by bol spojený s neprimeranými ťažkosťami alebo

trovami.

(2)

Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa prečíta aj vtedy, ak taká

osoba

a)

zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre trvalý pobyt v cudzine nedosiahnuteľnou alebo

ochorela na chorobu, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas znemožňuje jej výsluch,

b)

na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať alebo sa odchyľuje v podstatných

bodoch od svojej skoršej výpovede.

(3)

Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď podľa § 100, možno čítať

len za predpokladu, že pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve

riadne poučený a výslovne vyhlásil, že ho nepoužíva. Za uvedeného predpokladu možno

jeho výpoveď prečítať, aj keď na hlavnom pojednávaní svedčiť odoprel.

§ 212

Posudky a správy štátnych orgánov, štátnych ústavov alebo iných orgánov, ktoré plnia

úlohy štátnej správy, sa vždy prečítajú, ak majú vzťah k prejednávanej veci.

§ 213

(1)

Listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz, sa na hlavnom pojednávaní prečítajú a umožní

sa nazrieť do nich stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

(2)

Iné vecné dôkazy sa predložia stranám, a ak je to potrebné, aj svedkom a znalcom.

§ 214

Obžalovaného sa treba po vykonaní každého dôkazu opýtať, či sa chce k nemu vyjadriť,

a jeho vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.

§ 215

Súčinnosť strán pri dokazovaní

(1)

Prokurátor, spoločenský obžalobca, spoločenský obhajca, obžalovaný, jeho obhajca

a zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich splnomocnenci môžu so súhlasom

predsedu senátu klásť vyslúchaným otázky, a to spravidla vtedy, keď predseda senátu

svoje dotazy skončil a keď už členovia senátu nemajú otázky.

(2)

Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či strany nemajú návrhy na doplnenie

dokazovania.

§ 216

(1)

Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo rozhodnuté, že sa ďalšie dôkazy vykonávať

nebudú, vyhlási predseda senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné

reči.

(2)

Po záverečnej reči prokurátora prehovorí spoločenský obžalobca, poškodený, zúčastnená

osoba, spoločenský obhajca, obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný. Ak má poškodený

alebo zúčastnená osoba splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda

senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú slova jednotlivé oprávnené

osoby. Obhajca obžalovaného, prípadne obžalovaný hovorí však vždy posledný.

(3)

Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu prokurátor alebo spoločenský

obžalobca, má obhajca, prípadne obžalovaný právo na to odpovedať.

(4)

Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy, keď vybočujú zrejme z rámca

prejednávanej veci.

§ 217

Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú poradu udelí predseda senátu

obžalovanému posledné slovo. Počas tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto

iný klásť otázky.

§ 218

Doplnenie dokazovania

(1)

Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri záverečnej porade, že treba

ešte niektorú okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom

pojednávaní pokračuje.

(2)

Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na záverečné reči.

§ 219

(1)

Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre ktorú nemožno hlavné pojednávanie

vykonať alebo v ňom pokračovať. Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany

nenavrhujú ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie zadovážiť.

(2)

Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi predseda senátu podstatný

obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa však zmenilo zostavenie senátu, ak od odročenia

hlavného pojednávania uplynul dlhší čas alebo ak to treba z iného dôvodu, musí byť

hlavné pojednávanie vykonané znovu.

§ 220

Podklad pre rozhodnutie

(1)

Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

(2)

Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

(3)

Dôkazný materiál z prípravného konania, ktorý má vzťah k prejednávanej veci, je súd

povinný na hlavnom pojednávaní prebrať a v rozhodnutí sa s ním vyrovnať.

(4)

Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.

§ 221

Vrátenie veci prokurátorovi

(1)

Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú zmenu okolností prípadu a

ak na objasnenie veci treba ďalšie vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi

na došetrenie.

(2)

Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak ukazujú výsledky hlavného

pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a

prokurátor o vrátenie veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.

(3)

Ustanovenie

§ 191

platí pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 222

Postúpenie veci

(1)

Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého prejednanie nie je príslušný,

postúpi vec príslušnému súdu. Je však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu

nepríslušnosť a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by mala

byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho stupňa. Postúpiť vec inému

súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by

sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.

(2)

Ak zistí súd v zažalovanom skutku iba previnenie, o ktorom je príslušný rozhodovať

miestny ľudový súd, postúpi vec tomuto súdu.

(3)

Ak zistí súd v zažalovanom skutku iba previnenie alebo priestupok, o ktorých je príslušný

rozhodovať iný orgán než miestny ľudový súd, postúpi vec tomuto orgánu.

(4)

Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 223

Zastavenie trestného stíhania

(1)

Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 11 ods. 1

.

(2)

Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za hlavného pojednávania, že

je tu niektorý z dôvodov uvedených v

§ 172 ods. 2

.

(3)

Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 môže sa týkať tiež len niektorého zo skutkov, pre

ktoré bola podaná obžaloba.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 224

Prerušenie trestného stíhania

(1)

Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného pojednávania, že je tu niektorá

z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

.

(2)

Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno obžalovanému doručiť predvolanie

na hlavné pojednávanie.

(3)

Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní pokračuje.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil alebo ktorým návrh na pokračovanie

v ňom zamietol, môže prokurátor podať sťažnosť.

§ 225

(1)

Ak nebude vec vrátená prokurátorovi podľa

§ 221

ani postúpená podľa

§ 222

a ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania podľa

§ 223

alebo k jeho prerušeniu podľa

§ 224

, rozhodne súd rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod obžaloby

oslobodzuje.

(2)

Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona,

ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný

bol na možnosť tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa

§ 190 ods. 2

. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na túto možnosť upozorniť ešte pred vynesením

rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné

pojednávanie na ten účel odročiť.

§ 226

Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,

a)

ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

b)

ak nie je tento skutok trestným činom,

c)

ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,

d)

ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný alebo

e)

ak zanikla trestnosť činu.

§ 227

Ak tu boli podmienky pre zastavenie trestného stíhania v dôsledku udelenia milosti,

amnestie alebo premlčania a v konaní sa pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní

veci trval (

§ 11 ods. 2

), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod pre oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu,

no trest neuloží.

§ 228

(1)

Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému majetkovú škodu,

uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený

(

§ 43 ods. 2

).

(2)

Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí presne označovať osobu oprávneného

a nárok, ktorý mu bol prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok

má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.

§ 229

(1)

Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody podkladu

alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a podstatne by ho pretiahlo,

súd odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie

pred iným príslušným orgánom.

(2)

Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným

orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek

dôvodu prizná len sčasti.

(3)

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na

náhradu škody vždy na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred

iným príslušným orgánom.

§ 230

(1)

Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného opatrenia, môže ho uložiť

i bez návrhu prokurátora.

(2)

Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení vykonať ešte ďalšie dokazovanie,

ktoré nemôže byť vykonané hneď, vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému

zasadnutiu.

(3)

Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor urobil návrh na zhabanie

veci nepatriacej obžalovanému.

§ 231

(1)

Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá z okolností odôvodňujúcich zastavenie

trestného stíhania podľa

§ 223 ods. 1 a 2

alebo prerušenie trestného stíhania podľa

§ 224 ods. 1 a 2

, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na neverejnom zasadnutí.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde

o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.

§ 232

Všeobecné ustanovenie

Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne ustanovuje.

§ 233

Príprava verejného zasadnutia

(1)

Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby, ktorých osobná účasť na ňom

je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím

návrhom dala na verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá

rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie predvolané; upovedomí tiež

obhajcu, prípadne splnomocnenca a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo

upovedomeniu pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný podnet.

(2)

Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby osobe, ktorá na verejné zasadnutie

dala svojím návrhom podnet, osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi

alebo splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od doručenia predvolania

na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu.

Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v koho záujme je lehota daná. U ostatných

osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať

spravidla trojdňovú lehotu.

§ 234

Prítomnosť na verejnom zasadnutí

(1)

Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora a obhajcu na verejnom zasadnutí

nevyhnutná.

§ 235

(1)

Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním určený člen senátu na podklade

spisu správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť.

Potom osoba, ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie.

Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria,

ak nie sú sami navrhovateľmi.

(2)

Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o

dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Obmedzenia vo vykonávaní dôkazu čítaním zápisnice

o výpovedi svedka alebo znalca (

§ 211 ods. 1

) platia iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

(3)

Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné návrhy. Ak je osobou,

ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obvinený, má právo hovoriť posledný.

§ 236

Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.

§ 237

Podklad pre rozhodnutie

V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na

verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.

§ 238

Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní

Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného zasadnutia sa použijú primerane

ustanovenia o hlavnom pojednávaní.

§ 239

Ochranné liečenie a zhabanie veci

(1)

Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení alebo o zhabaní veci

vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môže ich uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je prípustná sťažnosť, ktorá

má odkladný účinok.

§ 240

Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje

na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.

§ 241

O neverejnom zasadnutí upovedomí predseda senátu prokurátora, a to spravidla aspoň

tri dni vopred. Ak je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí povinná, možno trojdennú

lehotu skrátiť len s jeho súhlasom.

§ 242

(1)

Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa.

(2)

Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora na neverejnom zasadnutí

povinná.

(3)

Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.

§ 243

(1)

Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak prečítaním zápisnice

a iných písomností.

(2)

Kým sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí predseda senátu slovo prokurátorovi

na konečné vyjadrenie alebo návrh.

§ 244

Rozhodnutie sa vždy vyhlási.

§ 245

Prípustnosť a účinok

(1)

Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

(2)

Odvolanie má odkladný účinok.

§ 246

(1)

Rozsudok môže odvolaním napadnúť

a)

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

b)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,

c)

zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,

d)

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade

škody.

(2)

Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť niektorého jeho výroku môže ho napadať

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré

predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo

že chýba.

§ 247

(1)

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním len prokurátor; len čo

do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na

náhradu škody.

(2)

V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora

i príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,

manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak jeho spôsobilosť na právne úkony je

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať

aj jeho zákonný zástupca a jeho obhajca.

§ 248

Lehota a miesto podania

(1)

Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do osem dní od

doručenia odpisu rozsudku.

(2)

Ak sa rozsudok doručuje tak obžalovanému, ako i jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,

plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.

(3)

Iným osobám uvedeným v

§ 247 ods. 2

, s výnimkou prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.

§ 249

Obsah odvolania

(1)

Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako

aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec,

musí byť v lehote uvedenej v § 248 tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej

časti sa rozsudok napadá a aké vady sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.

(2)

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

§ 250

Vzdanie sa a vzatie odvolania späť

(1)

Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.

(2)

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy,

než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať

späť i nadriadený prokurátor.

(3)

Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou osobou alebo za obžalovaného

obhajcom alebo zákonným zástupcom môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.

Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu obžalovaného. V tomto prípade

plynie obžalovanému nová lehota na podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie

bolo vzaté späť.

(4)

Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením na vedomie predseda senátu

odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu

súdu prvého stupňa.

§ 251

Konanie na súde prvého stupňa

Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím

o odvolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo

lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží spisy odvolaciemu

súdu.

§ 252

Odvolací súd

O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený krajský súd. O odvolaní

proti rozsudku krajského súdu ako súdu prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd.

§ 253

(1)

Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo

osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej

istej veci už predtým výslovne vzala späť.

(2)

Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene

len preto, že sa spravovala nesprávnym poučením súdu.

§ 254

(1)

Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 253

, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ

podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc

pritom i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

(2)

Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb,

o ktorých bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku

1 len tú časť rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

§ 255

Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho konania najavo, že

po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala niektorá z okolností uvedených v

§ 173 ods. 1 písm. b) až d)

, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho

súdu.

§ 256

Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

§ 257

Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a

a)

vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 222 ods. 1 až 3

),

b)

trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali

zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa (

§ 223 ods. 1 a 2

),

c)

trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (

§ 224 ods. 1 a 2

).

§ 258

(1)

Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež

a)

pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto

konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo

obhajoby,

b)

pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo

pre to, že súd nevzal do úvahy všetky okolnosti významné pre rozhodnutie,

c)

ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na objasnenie veci treba

dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom

by znamenalo nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa,

d)

ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie

Trestného zákona

,

e)

ak je uložený trest neprimeraný alebo

f)

ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody nesprávne.

(2)

Ak je vadná iba časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší

odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o

vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad.

§ 259

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci

nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom

rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

(2)

Ak vada záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku niektorý výrok chýba alebo je

neúplný, môže odvolací súd bez toho, aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť

s príkazom, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Rozhodnúť sám rozsudkom vo veci môže odvolací súd, len ak možno nové rozhodnutie

urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený

a prípadne dôkazmi vykonanými bezprostredne pred odvolacím súdom doplnený. Odvolací

súd nemôže však sám

a)

uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,

b)

uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom

rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa (

§ 225 ods. 2

),

c)

uložiť obžalovanému trest smrti, ak mu ho neuložil už súd prvého stupňa.

(4)

Uložiť obžalovanému prísnejší trest, než aký mu uložil súd prvého stupňa, môže odvolací

súd len na podklade odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného.

§ 260

Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za potrebné, môže pri zrušení

rozsudku vysloviť, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie

§ 191

platí i tu.

§ 261

Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd v prospech niektorého obžalovaného,

na prospech aj ďalšiemu spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací

súd vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného, ktorému je na

prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol v prospech zúčastnenej osoby.

§ 262

Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie súdu

prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná a rozhodnutá v inom zložení

senátu. Z dôležitého dôvodu môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd

toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.

§ 263

Konanie na odvolacom súde

(1)

O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí. Rozhodnutie podľa

§ 253

,

255

a

257

môže urobiť aj na neverejnom zasadnutí.

(2)

Účasť prokurátora na verejnom i neverejnom zasadnutí je povinná.

(3)

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať obžalovaný obhajcu vo všetkých

prípadoch, v ktorých ho musí mať na hlavnom pojednávaní.

(4)

V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,

možno verejné zasadnutie odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne

vyhlási, že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.

(5)

Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním určený člen senátu prednesie

najskôr napadnutý rozsudok, uvedie, ktoré vady rozsudku alebo konania sa vytýkajú,

a oznámi podstatný obsah doterajšieho konania.

(6)

Dôkazy pred odvolacím súdom sa spravidla nevykonávajú. Len výnimočne môže odvolací

súd konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.

§ 264

Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku

(1)

Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym

názorom, ktorý vyslovil v svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony

a doplnenia, vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.

(2)

Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného,

nemôže byť obžalovanému v novom konaní uložený prísnejší trest, než aký mu bol uložený

zrušeným rozsudkom, okrem prípadu, že by súd v novom konaní na podklade nových skutočností,

ktoré vyšli najavo, uznal obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu.

§ 265

Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody

Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok iba vo výroku o náhrade škody a ak nerozhodne

sám vo veci, odkáže poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na

konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 266

(1)

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, ako aj proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktoré bolo urobené na podklade vadného postupu konania, môže generálny

prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať na Najvyššom súde sťažnosť pre porušenie

zákona. Generálny prokurátor ju môže podať i proti takémuto rozhodnutiu prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu.

(2)

Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona podať len vtedy, keď trest

je v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa

alebo keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(3)

Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb, možno sťažnosť pre porušenie

zákona podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto

osôb.

(4)

Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je sťažnosť pre porušenie

zákona prípustná.

§ 267

(1)

Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť všetkých

výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

(2)

Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa

§ 266 ods. 3

, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre

porušenie zákona dotýka, ako aj konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.

§ 268

(1)

Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre porušenie zákona uznesením

zamietne.

(2)

Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím,

prípadne jeho časťou (

§ 266 ods. 3

) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon.

§ 269

(1)

Výrok podľa

§ 268 ods. 2

sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia, o ktoré ide.

(2)

Ak bol však porušený zákon v neprospech obvineného, zruší Najvyšší súd súčasne s

výrokom uvedeným v

§ 268 ods. 2

napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne tiež vadné konanie mu predchádzajúce.

Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od

ostatných, zruší Najvyšší súd len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok

o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo

výroku o vine svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove

nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Ustanovenie

§ 261

sa použije primerane.

§ 270

(1)

Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku treba urobiť vo

veci nové rozhodnutie, prikáže Najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie

ide, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

(2)

Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom rozhodnutí niektorý výrok chýba

alebo je neúplný, môže Najvyšší súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu,

o ktorého rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.

(3)

Ak prikazuje Najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na nové prejednanie a rozhodnutie,

môže súčasne nariadiť, aby ju súd prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých

dôvodov môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu alebo inému

prokurátorovi.

(4)

Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo

veci Najvyšší súd, a je povinný vykonať procesné úkony, ktorých vykonanie Najvyšší

súd nariadil.

§ 271

(1)

Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia tiež sám hneď rozhodnúť vo

veci, ak možno rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom

rozhodnutí správne zistený.

Najvyšší súd nemôže však sám

a)

uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom spod obžaloby

oslobodený alebo pre ktorý bolo trestné stíhanie zastavené,

b)

uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého mohol byť uznaný

za vinného napadnutým rozsudkom,

c)

uložiť obvinenému trest smrti.

(2)

Ak zruší Najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade škody, použije primerane

§ 265

.

§ 272

Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže Najvyšší súd postupovať podľa

§ 269 ods. 2

až

§ 271

len vtedy, keď to navrhol generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu v

sťažnosti pre porušenie zákona podanej do šesť mesiacov od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia a ak rozhodol Najvyšší súd o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej

podania.

§ 273

Ak Najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech obvineného, nemožno obvinenému

pri novom rozhodovaní uložiť trest prísnejší, než aký mu bol uložený pôvodným rozsudkom.

Ak ide o iné rozhodnutie, platí ustanovenie

§ 150

primerane.

§ 274

(1)

O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd na verejnom zasadnutí za

účasti generálneho prokurátora.

(2)

Ak smeruje sťažnosť pre porušenie zákona proti rozhodnutiu senátu alebo predsedu

senátu Najvyššieho súdu, rozhoduje o nej Prezídium Najvyššieho súdu, pokiaľ nevyhradilo

rozhodnutie o nej plénu Najvyššieho súdu. Prezídium a plénum Najvyššieho súdu rozhodujú

v týchto prípadoch na neverejnom zasadnutí za účasti generálneho prokurátora.

§ 275

(1)

Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža jeho smrť uskutočniť konanie

na podklade sťažnosti pre porušenie zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto,

že obvinený zomrel.

(2)

Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti

pre porušenie zákona môže byť priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia

upovedomiť jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu, prípadne

splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť. Ustanovenie

§ 39

sa tu použije obdobne.

(3)

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a

Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne

súčasne o väzbe.

(4)

Generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu môžu výkon rozhodnutia, proti

ktorému podali sťažnosť pre porušenie zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia.

§ 276

Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona treba objasniť nejakú okolnosť,

vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu Najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť

niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i orgán Sboru národnej bezpečnosti.

Pre také vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých prípadoch

možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na podklade uznesenia senátu i prostriedky

uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na dodanie do väzby

a vzatím do väzby možno však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor alebo

predseda Najvyššieho súdu v sťažnosti pre porušenie zákona podanej v neprospech obvineného

a ak to považuje Najvyšší súd za nevyhnutné so zreteľom na závažnosť trestného činu

a naliehavosť väzobných dôvodov.

§ 277

Všeobecné ustanovenie

Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom

alebo právoplatným uznesením o zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní

tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova trestného

konania. Pred povolením obnovy možno na zaistenie dôkazného materiálu a na zaistenie

osoby obvineného vykonávať vyšetrovacie a vyhľadávacie úkony len v medziach ustanovení

tejto hlavy.

§ 278

(1)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody, alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne

uložený trest bol v zrejmom nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo

k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.

(2)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného

stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré

by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť

k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste v konaní o obžalobe

pokračovať.

(3)

Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora, vyšetrovateľa

alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by

mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť

k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je na mieste podať proti obvinenému

obžalobu.

(4)

Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov uvedených v predchádzajúcich

odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozhodnutím zistí, že vyhľadávací

orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti

konaním zakladajúcim trestný čin.

§ 279

Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak

a)

trestnosť činu zanikla,

b)

na čin sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým nariadil, aby sa v trestnom

stíhaní nepokračovalo, alebo

c)

obvinený zomrel.

§ 280

Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy

(1)

Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.

(2)

V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy podať len prokurátor.

(3)

V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať okrem obvineného aj osoby,

ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli

obvineného, môžu proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu

urobiť i po smrti obvineného.

(4)

Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh

na povolenie obnovy, je povinný oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá

by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor

povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu

oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh nepodá sám.

§ 281

Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove

(1)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora,

vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania, rozhoduje

súd, ktorý by bol príslušný rozhodovať o obžalobe.

(2)

O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom, a

konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,

rozhoduje súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd, rozhodne o návrhu na povolenie

obnovy krajský súd, ak to navrhne prokurátor s odôvodnením, že so zreteľom na nové

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do príslušnosti

krajského súdu.

§ 282

(1)

Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy na preverenie jeho dôvodnosti treba

niektorú okolnosť vopred objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo

na jeho žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne i orgán Sboru

národnej bezpečnosti. Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy.

(2)

V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie dôkazného materiálu na podklade

uznesenia senátu použiť i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného

vydaním príkazu na dodanie do väzby a vzatím do väzby možno však pred povolením obnovy

len vtedy, keď to navrhne prokurátor podávajúc návrh na obnovu v neprospech obvineného

a ak to považuje súd za nevyhnutné so zreteľom na povahu nových skutočností a dôkazov,

ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť väzobných dôvodov.

(3)

Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy v prospech osoby odsúdenej na trest smrti,

odloží súd výkon tohto trestu až do rozhodnutia o návrhu. Po podaní návrhu na obnovu

môže súd odložiť alebo prerušiť i výkon iných trestov.

§ 283

Súd návrh na povolenie obnovy zamietne,

a)

ak bol podaný osobou neoprávnenou,

b)

ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého obnova nie je prípustná,

c)

ak je obnova vylúčená podľa

§ 279

, alebo

d)

ak nezistí dôvody obnovy podľa

§ 278

.

§ 284

(1)

Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy, zruší napadnuté rozhodnutie celkom alebo

v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak zruší, čo i len sčasti, výrok o vine, zruší

vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine

svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove nadväzujúce,

pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.

(2)

Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením súdu o zastavení

trestného stíhania, alebo ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec vrátiť prokurátorovi

na došetrenie, ak to považuje za potrebné pre objasnenie veci. Krajský súd, ktorý

podľa

§ 281 ods. 3

povolil obnovu konania, v ktorom v prvom stupni rozhodoval okresný súd, vráti vec

vždy prokurátorovi. Ustanovenie

§ 191

platí i tu.

(3)

Ak súd povolí obnovu iba vo výroku o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody,

odkáže poškodeného pri zrušení tohto výroku na konanie o občianskoprávnych veciach,

prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

§ 285

Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú na prospech aj niektorému

spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe, povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.

§ 286

(1)

O návrhu na povolenie obnovy rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

(2)

Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v

§ 283 písm. a) až c)

môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v

§ 283 písm. d)

môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, keď návrh opretý

o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už prv právoplatne zamietnutý a návrh nanovo podaný

je len jeho opakovaním.

(3)

Proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 287

Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu v pôvodnom rozsudku,

rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok

o tomto treste, bez odkladu o väzbe.

§ 288

(1)

Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením

prokurátora, vyšetrovateľa alebo vyhľadávacieho orgánu o zastavení trestného stíhania,

pokračuje sa v prípravnom konaní.

(2)

V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom povolení obnovy v konaní na podklade

pôvodnej obžaloby, ak sa nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie

(

§ 284 ods. 2

).

(3)

Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z trestných činov, za ktoré bol

právoplatne uložený úhrnný alebo súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na

došetrenie, určí po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadnutí

rozsudkom primeraný trest pre ostávajúce trestné činy.

§ 289

Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,

a)

čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti uznesenia povoľujúceho

obnovu sa do premlčacej doby nezapočítava,

b)

nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký mu bol uložený v pôvodnom

rozsudku,

c)

neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné stíhanie nemožno zastaviť

preto, že obvinený zomrel.

§ 290

Všeobecné ustanovenie

Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj na konanie podľa tejto

hlavy všeobecné predpisy.

§ 291

Obhajoba mladistvého

Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu, ktorý má právo zúčastniť sa vyšetrovacích

úkonov v rozsahu uvedenom v

§ 165 ods. 3

.

§ 292

Zistenie pomerov mladistvého

V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť tiež stupeň rozumového

a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu, pomery a prostredie, v ktorom žil a bol

vychovaný, jeho správanie pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité

pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na posúdenie, či má byť nariadená

ochranná výchova mladistvého. Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu

poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 293

Väzba mladistvého

Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa

§ 67

, smie byť mladistvý vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.

§ 294

(1)

Obžalobu proti mladistvému treba vždy predbežne prejednať na zasadnutí senátu.

(2)

Prijatú obžalobu doručí predseda senátu aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

§ 295

Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd postúpiť vec súdu, v ktorého

obvode mladistvý býva, alebo súdu, na ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného

konania so zreteľom na záujmy mladistvého najúčelnejšie.

§ 296

Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než osemnásť rokov možno vykonať

len výnimočne, ak je to potrebné pre všestranné a objektívne objasnenie veci alebo

ak sú pre to iné dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa i v spoločnom

konaní ustanovenia tohto oddielu.

§ 297

(1)

Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti mladistvého.

(2)

O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou

o mládež. Prokurátor musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.

(3)

Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti mladistvému

a)

súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech mladistvého,

b)

predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri niektorej časti hlavného pojednávania

alebo verejného zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by táto

časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný vývoj; po návrate mladistvého

do pojednávacej siene mu oznámi podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,

aby sa mohol k nemu vyjadriť,

c)

zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo robiť návrhy a dávať

vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú reč mu patrí po mladistvom.

§ 298

Oznamovanie rozhodnutí

(1)

Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.

(2)

Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež prítomný pri vyhlasovaní

uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť, alebo ktorým bolo trestné stíhanie

zastavené, alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému starostlivosťou

o mládež odpis tohto uznesenia.

§ 299

Osoby oprávnené podať opravné prostriedky

(1)

Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj

orgán poverený starostlivosťou o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu

plynie samostatne.

(2)

Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho príbuzní v pokolení priamom, jeho

súrodenec, osvojiteľ, manžel a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým

dňom ako mladistvému.

§ 300

Uloženie ochrannej výchovy

(1)

Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej výchove vyhradil podľa

§ 230 ods. 2

, môže ju uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.

(2)

Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 301

Spoločné ustanovenia

(1)

V konaní proti mladistvému treba dbať na to, aby sa tak vyšetrovanie, ako aj rozhodovanie

zverovalo osobám, ktorých životné skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou

mládeže zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné v trestnom konaní

postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami, ktorým je zverená starostlivosť o

mládež, prípadne so zariadeniami psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného

stavu mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo dorastovej psychiatrie.

(2)

Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú

a)

v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak pred dovŕšením osemnásteho

roku, jednak po jeho dovŕšení, ak zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku

ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší alebo

b)

ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho roku obvineného.

(3)

Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného starostlivosťou o mládež sa

nepoužijú v odbore vojenského súdnictva.

§ 302

(1)

Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému

konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva.

(2)

Proti mladistvej osobe toto konanie nemožno použiť.

§ 303

Zrušený

§ 304

Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké práva ako obvinený.

§ 305

Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu len na návrh prokurátora.

Návrh sa môže podať už v obžalobe.

§ 306

(1)

Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba obhajcovi.

(2)

Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie sa tiež vhodným spôsobom

uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne verejné zasadnutie sa potom vykoná aj v neprítomnosti

obvineného, a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.

§ 307

Vyhlásenie stanného práva

(1)

Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa v miere obzvlášť nebezpečnej rozmáha niektorý

z týchto trestných činov: teror (

§ 93,

94 Tr. zák.

), záškodníctvo (

§ 95, 96 Tr. zák.

), sabotáž (

§ 97 Tr. zák.

), špekulácia (

§ 117 Tr. zák.

), rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve (

§ 132 Tr. zák.

), útok na štátny orgán spoločenskej organizácie podľa

§ 153 Tr. zák.

, útok na verejného činiteľa podľa

§ 155 Tr. zák.

, všeobecné ohrozenie podľa

§ 179 Tr. zák.

, vražda (

§ 219 Tr. zák.

), lúpež (

§ 234 Tr. zák.

), plienenie v priestore vojnových operácií (

§ 264 Tr. zák.

), neposlúchnutie rozkazu (

§ 273 Tr. zák.

), zbehnutie (

§ 282 Tr. zák.

), zbehnutie do cudziny (

§ 283 Tr. zák.

). Ak treba zabrániť len určitému spôsobu páchania týchto trestných činov, obmedzí

sa stanné právo len na tieto prípady.

(2)

Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary ozbrojených síl alebo ozbrojených

sborov, pre ktoré je potrebné.

(3)

Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a u všetkých útvarov, pre ktoré je nariadené,

a to takým spôsobom, aby sa dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa

uvedú trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územie a útvary, na ktoré sa vzťahuje.

Pripojí sa hrozba, že každý, kto po vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený

v stannom konaní a potrestaný smrťou.

§ 308

Účinky stanného práva

(1)

Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, na ktorý bolo stanné právo vyhlásené,

potresce sa smrťou. Ak bola výkonom trestu smrti na jednom alebo niekoľkých odsúdených

daná výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné poľahčujúce

okolnosti namiesto trestu smrti uložiť trest odňatia slobody na sedem až pätnásť rokov.

(2)

Ak sa dopustí po vyhlásení stanného práva trestného činu, pre ktorý bolo stanné právo

vyhlásené, mladistvý, potresce sa odňatím slobody na päť až desať rokov, a ak ide

o vojaka v činnej službe, odňatím slobody na päť až pätnásť rokov.

§ 309

(1)

V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre ktoré bolo stanné právo

vyhlásené, a to len ak boli spáchané po vyhlásení stanného práva a na území alebo

u útvaru, pre ktoré bolo vyhlásené.

(2)

Stanné konanie nemožno vykonať proti osobe, ktorá nebola pristihnutá pri čine samom,

alebo ktorú nemožno bez prieťahu usvedčiť alebo ktorá je ťažko chorá alebo tehotná;

v takom prípade sa koná podľa všeobecných predpisov.

§ 310

(1)

Stanné konanie sa začne na návrh prokurátora. Tento návrh nahradzuje obžalobu.

(2)

Stanné konanie sa vykonáva na okresnom súde na spôsob hlavného pojednávania. Predbežné

prejednanie obžaloby sa nekoná. Celé konanie musí byť skončené najneskoršie do 72

hodín od vtedy, čo bol obžalovaný postavený pred súd.

(3)

V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu.

§ 311

Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľkým obžalovaným, nesmie sa konanie proti

jednému z obžalovaných zdržiavať pátraním po ostatných.

§ 312

(1)

Súd môže obžalovaného uznať za vinného len vtedy, keď pre to hlasujú všetci členovia

senátu. Ak nemožno konanie skončiť do 72 hodín od vtedy, čo bol obžalovaný postavený

pred súd, alebo ak nebude uznaný za vinného z trestného činu, pre ktorý bolo stanné

právo vyhlásené, postúpi súd vec príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných

predpisov.

(2)

Proti rozsudku niet odvolania.

§ 313

(1)

Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla 3 až 12 hodín po vyhlásení

rozsudku.

(2)

Ustanovenia

§ 316 a 317

sa tu nepoužijú.

§ 314

Zrušenie stanného práva

(1)

Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené, vláda stanné právo zruší

a verejne to vyhlási.

(2)

Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že bolo stanné právo zrušené,

ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný,

postúpi súd príslušnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných predpisov. Nevykonaný

rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, stráca platnosť.

§ 315

Príslušnosť vo vykonávacom konaní

(1)

Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie

urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje

predseda senátu.

(2)

Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných opatrení robí, ak nie je ďalej

ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

(3)

Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení a na vymáhanie trov trestného

konania, najmä upovedomovanie iných orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri

výkone uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda

senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Prvý oddiel

Výkon trestu smrti

§ 316

(1)

Ak nenadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti, právoplatnosť, predloží

predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni, bez odkladu spisy Najvyššiemu

súdu.

(2)

Najvyšší súd preskúma zákonnosť rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí,

že došlo k takému porušeniu zákona, ktoré mohlo mať vplyv na uloženie trestu smrti,

postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona.

(3)

Ak o treste smrti rozhodoval Najvyšší súd, preskúma rozsudok Prezídium Najvyššieho

súdu.

§ 317

Trest smrti smie byť vykonaný až vtedy, keď ostal rozsudok po preskúmaní Najvyšším

súdom nedotknutý a súdu bolo oznámené, že nebola podaná žiadosť o milosť, prípadne,

že žiadosť o milosť bola zamietnutá.

§ 318

(1)

Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca bezprostredne pred výkonom

trestu odsúdenému, že trest bude vykonaný, a prečíta mu rozsudok, avšak bez odôvodnenia

a zamietavé rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.

(2)

Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.

§ 319

(1)

Pri výkone trestu smrti musí byť prítomný sudca, prokurátor, náčelník nápravnovýchovného

ústavu a lekár.

(2)

O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu, ktorá musí obsahovať tiež údaje,

kedy podľa zistenia lekára nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku

1.

Druhý oddiel

Výkon trestu odňatia slobody

§ 320

Všeobecné ustanovenia

(1)

Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.

(2)

U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí rozhodnutie súvisiace s výkonom

tohto trestu súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva.

(3)

Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených (

§ 36 ods. 2 Tr. zák.)

ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu (

§ 39a

a

§ 81 Tr. zák.

), určí spoločný spôsob výkonu postupne uložených trestov súd, v obvode ktorého sa

trest odňatia slobody vykonáva.

§ 321

Nariadenie výkonu trestu

(1)

Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody,

stalo vykonateľným, predseda senátu príslušnému nápravnovýchovnému ústavu pošle nariadenie

výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby trest nastúpil. Ak sa stal

výrok o uložení trestu odňatia slobody vykonateľným rozhodnutím odvolacieho súdu,

môže výkon tohto trestu nariadiť u obvineného, ktorý je vo väzbe, predseda senátu

odvolacieho súdu hneď pri vyhlásení rozhodnutia.

(2)

Ak niet obavy, že odsúdený, ktorý je na slobode, ujde, môže mu predseda senátu na

nastúpenie trestu poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje záležitosti.

Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v odseku 1.

(3)

Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola poskytnutá, alebo ak je obava,

že ujde, nariadi predseda senátu, aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu

odsúdeného, použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane ustanovenie

§ 69 ods. 2

.

Odklad výkonu trestu

§ 322

(1)

Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu odňatia slobody, ak by výkon

trestu ohrozil život alebo zdravie odsúdeného.

(2)

Trest odňatia slobody na tehotnej žene sa môže vykonať len vtedy, keď je tak krátkeho

trvania, že pôrod pravdepodobne nenastane za výkonu trestu a výkonom trestu nebude

ohrozené zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ináč predseda senátu

výkon trestu na tehotnej žene odloží, a to až na šesť mesiacov po pôrode.

(3)

Výkon trestu odňatia slobody na matke novonarodeného dieťaťa môže predseda senátu

odložiť až na čas šesť mesiacov po pôrode.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 323

(1)

Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok môže predseda senátu z dôležitých

dôvodov odložiť, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(2)

Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na dlhší čas než na tri mesiace

môže povoliť súd, a to len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak výkon

trestu mohol mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne ťažké následky. Odklad

možno však povoliť najviac na čas šesť mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť

rozhodnutie uvedené v

§ 321 ods. 1

.

(3)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený odklad, predseda senátu

odklad odvolá.

(4)

Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu trestu podľa odseku 2 môže prokurátor

podať sťažnosť.

§ 324

Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu

(1)

O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na verejnom zasadnutí na

návrh prokurátora alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného

alebo i bez takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody

vykonáva.

(2)

Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Prerušenie výkonu trestu

§ 325

(1)

Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia slobody, postihnutý ťažkou chorobou,

môže predseda senátu výkon trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší

výkon trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu alebo o ženu krátko po pôrode, ak by výkon

trestu ohrozil jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo novonarodeného dieťaťa.

(2)

Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené prerušenie, predseda senátu

prerušenie výkonu trestu odvolá.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 326

Zrušený

§ 327

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený

bol alebo má byť vydaný do cudziny alebo vyhostený. Ak nedôjde k vydaniu alebo k vyhosteniu

alebo ak sa vráti vydaný alebo vyhostený, trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok

sa vykoná.

(2)

Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku aj vtedy, ak

zistí, že odsúdený ochorel nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou

duševnou chorobou.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 328

Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov

(1)

Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho

šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na výkon základnej vojenskej služby.

(2)

Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký trestný čin a konal riadne vojenskú

službu, upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest

alebo jeho zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku, pokladá

sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo prerušený.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Podmienečné odsúdenie

§ 329

(1)

Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest odňatia slobody, ktorého

výkon bol podmienečne odložený so zreteľom na to, že sa spoločenská organizácia zaručila

za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku organizácii, ktorá záruku

prevzala, a požiada ju o výchovné spolupôsobenie. Požiada ju súčasne, aby v prípade,

že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia by pre spôsob života odsúdeného,

porušovanie obmedzení a podmienok súdom určených alebo z iných príčin záruku odvolala,

oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže

predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu

trestu bol povolený bez jej záruky.

(3)

Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe, pričom sa opiera o

pomoc spoločenských organizácií.

§ 330

(1)

O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa nariadi výkon podmienečne

odloženého trestu, rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne

súd i o tom, či sa v dôsledku odvolania záruky spoločenskej organizácie nariadi výkon

podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné odsúdenie ponechá v platnosti,

ako aj o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti o predĺžení skúšobnej doby

u mladistvého v prípade

§ 82 ods. 2 Tr. zák

.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd sa opiera aj o vyjadrenie

spoločenskej organizácie.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(4)

Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže súd urobiť so súhlasom prokurátora

tiež na verejnom zasadnutí.

Podmienečné prepustenie

§ 331

(1)

O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora

alebo náčelníka nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť

odsúdeného alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola žiadosť

odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju odsúdený opakovať až po uplynutí

jedného roka od zamietavého rozhodnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá

len preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre podmienečné prepustenie.

(2)

Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj organizácia uvedená v

§ 4 ods. 1

, ak ponúkne prevzatie záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného Pred podaním návrhu

môže požiadať náčelníka nápravnovýchovného ústavu, v ktorom sa vykonáva trest, aby

jej oznámil stav prevýchovy odsúdeného.

(3)

Na dožiadanie spoločenskej organizácie o spolupôsobenie pri výchove podmienečne prepusteného

sa použije primerane ustanovenie

§ 329

.

§ 332

(1)

O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa zvyšok trestu vykoná, ako

aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie

pri odvolaní záruky spoločenskou organizáciou, rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.

Vysloviť, že sa podmienečne prepustený osvedčil, môže súd za súhlasu prokurátora i

na neverejnom zasadnutí.

(2)

Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného súd sa opiera aj o vyjadrenie

spoločenskej organizácie.

§ 333

(1)

Rozhodnutie podľa

§ 331

robí okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody vykonáva, rozhodnutie

podľa

§ 332

súd, ktorý odsúdeného z trestu podmienečne prepustil.

(2)

Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone zvyšku trestu musí byť

odsúdený vypočutý.

(3)

Proti rozhodnutiam podľa

§ 331 a 332

je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 334

Započítanie väzby a trestu

(1)

O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu uznesením, a to spravidla súčasne

s nariadením výkonu trestu. Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu

trestu, a to od času, kedy osobná sloboda obvineného bola obmedzená.

(2)

Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 335

Zrušený

Tretí oddiel

Výkon nápravného opatrenia

Nariadenie výkonu trestu

§ 336

(1)

Ak sa má vykonať trest nápravného opatrenia, upovedomí predseda senátu vedenie podniku,

úradu, ústavu alebo iného zariadenia, v ktorom odsúdený pracuje, o tom, kedy sa má

výkon trestu začať, oznámi mu skutočnosti potrebné pre výkon trestu a upozorní na

obmedzenie v spôsobe života, ktoré súd odsúdenému uložil. Súčasne upozorní na povinnosť

bez odkladu oznámiť súdu skutočnosti, pre ktoré by bolo na mieste premeniť trest nápravného

opatrenia alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody, a na povinnosť vyúčtovať a súdu

odvádzať tie sumy z odmeny patriacej odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu.

(2)

Ak má byť trest nápravného opatrenia vykonaný na členovi jednotného roľníckeho družstva

alebo výrobného družstva, pošle predseda senátu upovedomenie podľa odseku 1 predstavenstvu

družstva.

(3)

U príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených sborov sa upovedomenie podľa odseku

1 pošle príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi.

(4)

Ak pre výkon uloženého trestu nápravného opatrenia treba najskôr určiť zamestnanie

alebo určiť podnik, v ktorom trest nápravného opatrenia bude vykonaný, urobí to podľa

zásad uvedených v rozsudku predseda senátu po dohode s príslušným národným výborom.

§ 337

(1)

Ak bol trest nápravného opatrenia uložený so zreteľom na to, že sa organizácia uvedená

v

§ 4 ods. 1

zaručila za nápravu odsúdeného, pošle predseda senátu odpis rozsudku tejto organizácii

a požiada ju o výchovné spolupôsobenie pri výkone trestu. Požiada ju súčasne, aby

v prípade, že by záruka neplnila svoje poslanie a organizácia pre neplnenie pracovných

úloh, spôsob života odsúdeného, porušovanie obmedzení určených súdom alebo z iných

príčin by záruku odvolala, oznámila toto svoje rozhodnutie súdu.

(2)

Spoločenskú organizáciu činnú na pracovisku odsúdeného alebo v jeho bydlisku môže

predseda senátu požiadať o výchovné spolupôsobenie, aj keď trest nápravného opatrenia

bol uložený bez jej záruky. Urobí tak najmä, ak je na pracovisku odsúdeného činná

základná organizácia Revolučného odborového hnutia. U členov družstiev treba o výchovné

spolupôsobenie požiadať predstavenstvo družstva.

§ 338

Odklad a prerušenie výkonu trestu

(1)

Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje výkon určeného zamestnania,

alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu

výkon nápravného opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť.

(2)

Predseda senátu môže v takom prípade po dohode s národným výborom tiež určiť odsúdenému

iné zamestnanie.

(3)

Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia a na upustenie od jeho

výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný do výkonu základnej vojenskej služby, použije

sa obdobne ustanovenie

§ 328

.

§ 339

Upustenie od výkonu trestu

(1)

Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvale práceneschopnou skôr, než

bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí súd od výkonu nápravného opatrenia alebo

od jeho zvyšku; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

(2)

Ak sa upustilo od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku podľa odseku 1, pokladá

sa trest nápravného opatrenia za vykonaný dňom, v ktorom nadobudlo právoplatnosť uznesenie,

ktorým sa od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku upustilo.

§ 340

Premena nápravného opatrenia

O premene nápravného opatrenia alebo o premene jeho zvyšku na trest odňatia slobody

rozhodne súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť,

ktorá má odkladný účinok.

Štvrtý oddiel

Výkon niektorých ďalších trestov

Výkon peňažného trestu

§ 341

Len čo sa stal rozsudok vykonateľným, podľa ktorého je odsúdený povinný zaplatiť peňažný

trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní

ho, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať.

§ 342

(1)

Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých dôvodov

a)

odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok

nadobudol právoplatnosť alebo

b)

povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý zaplatený najneskoršie

do roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť.

(2)

Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu odložený, alebo ak nedodržuje

odsúdený bez závažného dôvodu splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo

splátok odvolať.

§ 343

(1)

Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný, ak ho odsúdený nezaplatí

a)

do pätnásť dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,

b)

do pätnásť dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým povolený odklad alebo

povolené splácanie bolo odvolané alebo

c)

po uplynutí času, na ktorý bol výkon trestu odložený.

(2)

Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude zmarené uspokojenie priznaného

nároku poškodeného na náhradu škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku

do troch mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol peňažný

trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať bez ohľadu na nárok poškodeného.

§ 344

(1)

Súd upustí od výkonu peňažného trestu, ak je zjavné, že by vymáhanie nemalo výsledok

alebo že by výkonom trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o ktorej

výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.

(2)

Ak peňažný trest nebol zaplatený a ak je zjavné, že by sa výkon tohto trestu alebo

jeho časti mohol zmariť, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody alebo

jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu náhradného trestu.

(3)

Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu alebo jeho pomernej časti

tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného

trestu treba vykonať, rozhodne predseda senátu.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Výkon trestu prepadnutia majetku

§ 345

Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia celého majetku alebo jeho

časti, vykonateľným, pošle predseda senátu národnému výboru odpis rozsudku bez odôvodnenia

na vykonanie tohto trestu.

§ 346

(1)

Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku pochybnosti, či sa tento trest na

určité prostriedky alebo veci vzťahuje so zreteľom na to, že sú nevyhnutne potrebné

na uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých výživu alebo výchovu

je odsúdený podľa zákona povinný sa starať, rozhodne o tom predseda senátu na návrh

národného výboru, ktorý vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného

alebo osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať len do troch

mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo

veci, ktoré boli vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do

jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

(3)

Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle predseda senátu národnému

výboru.

(4)

Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam postihnutým pri vykonávaní

trestu prepadnutia majetku nemožno uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych

predpisov.

Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku

§ 347

(1)

Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý so zreteľom na povahu a závažnosť

činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a

je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom

konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok obvineného vždy,

ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť.

(2)

Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.

§ 348

(1)

Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok a výťažky, ktoré zo zaisteného

majetku plynú, ako aj majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa

však na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

(2)

Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne na návrh národného výboru,

ktorý vykonáva rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby, o

ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona povinný sa starať, či sa na určité

prostriedky alebo veci zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné

na uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu

je prípustná sťažnosť.

(3)

Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony obvineného, ktoré sa týkajú

zaisteného majetku, okrem úkonov smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej

škody.

(4)

Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného majetku, je povinný, len čo

sa o zaistení dozvie, oznámiť to prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil;

ináč zodpovedá za škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.

(5)

Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom a veciam nemožno uplatniť

podľa odseku 2, ale iba podľa občianskoprávnych predpisov.

§ 349

Súd a v prípravnom konaní prokurátor zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý

bol majetok zaistený.

§ 350

Podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti

Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti, ako aj

na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto trestu sa použijú primerane ustanovenia

§ 331 až 333

. Všetky rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni (

§ 315 ods. 2

).

Piaty oddiel

Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy

§ 351

Nariadenie výkonu ochranného liečenia

(1)

Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu liečebnému ústavu, v ktorom sa

má ochranné liečenie vykonať.

(2)

Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri pobyte na slobode nebezpečná

pre svoje okolie, zariadi predseda senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu;

ináč môže jej poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.

(3)

Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru v činnej službe, požiada

predseda senátu príslušného veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie

do liečebného ústavu.

(4)

Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu, ktorý ochranné liečenie

uložil, kedy sa začalo s výkonom ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému

súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu správu, ak

zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.

§ 352

Upustenie od výkonu ochranného liečenia

O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím rozhodne súd, ktorý ochranné

liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného

alebo i bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má

odkladný účinok.

§ 353

Prepustenie z ochranného liečenia

O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo

liečebného ústavu, alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd, v

obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná

sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 354

Nariadenie výkonu ochrannej výchovy

(1)

Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému zariadeniu, v ktorom sa

má výkon začať.

(2)

Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu predseda senátu poskytnúť

pred nástupom primeranú lehotu na obstaranie jeho záležitostí.

§ 355

Upustenie od výkonu ochrannej výchovy

(1)

O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím rozhodne súd, ktorý ochrannú

výchovu uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356

Prepustenie z ochrannej výchovy

(1)

O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode

ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia, alebo aj bez takého

návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba

vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 356a

Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu

(1)

O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného zariadenia rozhoduje na verejnom

zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa

výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého podnetu okresný

súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva.

(2)

Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného umiestnenia mladistvého mimo

výchovného zariadenia.

(3)

Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

§ 357

Predlženie ochrannej výchovy.

(1)

O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom zasadnutí okresný súd, v obvode

ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného

starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez takého návrhu.

(2)

Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením, pred rozhodnutím treba

vypočuť zástupcu tohto zariadenia.

(3)

Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej výkon už začal.

(4)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 358

Dozor prokurátora

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie alebo ochranná výchova,

dozerá na ich výkon. Správa miesta, v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova

vykonávajú je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania predpisov

platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej výchovy.

Šiesty oddiel

Výkon niektorých iných rozhodnutí

§ 359

Upustenie od potrestania v dôsledku záruky

Ak prijal súd záruku organizácie uvedenej v

§ 4 ods. 1

a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí organizácii odpis rozsudku. Súčasne

ju požiada, aby v zmysle záruky vzala na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a

dbala, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak nestalo už skôr.

§ 360

Výkon väzby

(1)

Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra. Väzba nariadená vojenským prokurátorom

sa môže vykonávať po čas najnevyhnutnejšej potreby aj u útvaru. Z dôvodov hodných

osobitného zreteľa môže prokurátor a v konaní pred súdom predseda senátu povoliť,

aby sa väzba vykonávala za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.

(2)

Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré sú potrebné na zabezpečenie

úspešného vykonania trestného konania.

(3)

Predpisy o tom, ako sa vykonáva väzba v ústavoch Ministerstva vnútra, vydá minister

vnútra po dohode s ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

(4)

Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na jej výkon. Správa miesta,

v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania

predpisov platných pre výkon väzby.

§ 361

Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania

(1)

Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola uložená poriadková pokuta, vyzve

vyhľadávací orgán, vyšetrovateľ, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,

osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní, a upozorní ju, že

ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená poriadková pokuta pripadá štátu.

(2)

Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú orgány štátnej správy súdov.

§ 362

Zrušený

§ 363

O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného alebo na návrh organizácie

uvedenej v

§ 4 ods. 1

, a ak nejde o prípad upravený v

§ 69 ods. 3 Tr. zák.

, aj na žiadosť osôb, ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení

odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.

§ 364

(1)

O zahladení odsúdenia rozhoduje okresný súd, v ktorého obvode odsúdený v čase podania

návrhu má alebo naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským

súdom.

(2)

Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru z povolania

v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenia vojenský obvodový súd, v ktorého

obvode odsúdený v čase podania návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie

vojenským súdom.

(3)

O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne súd, ktorý rozhodoval vo veci v prvom

stupni, a ak ide o podmienečné prepustenie, súd, ktorý vyslovil, že sa podmienečne

prepustený mladistvý osvedčil.

(4)

Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 365

(1)

Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo právoplatnosť, upovedomí predseda

senátu odsúdeného, navrhovateľa a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie

sa nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.

(2)

Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno ju znovu podať až po uplynutí

jedného roka, okrem prípadu, že by bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula

doba zákonom ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd bez

vyšetrenia.

§ 366

Udelenie milosti

(1)

Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje milosť.

(2)

Prezident republiky určuje, v ktorých prípadoch môže generálny prokurátor alebo minister

spravodlivosti konanie o žiadosti o milosť vykonať a bezdôvodnú žiadosť zamietnuť.

(3)

Ak to nariadi v konaní o udelenie milosti prezident republiky, trestné konanie sa

predbežne nezačne alebo sa v začatom trestnom konaní nepokračuje a obvinený sa prepustí

z väzby, alebo sa výkon trestu odloží alebo preruší.

§ 367

Konanie o udelení milosti

V prípadoch uvedených v

§ 366 ods. 2

vykonáva konanie a bezdôvodnú žiadosť zamieta

a)

pred podaním obžaloby generálny prokurátor, ktorý môže tiež nariadiť, že sa trestné

stíhanie zatiaľ nezačne alebo sa v začatom trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený

sa prepustí z väzby, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená,

b)

po podaní obžaloby minister spravodlivosti, ktorý môže tiež nariadiť, že sa v trestnom

konaní zatiaľ nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby, alebo výkon trestu sa odloží

alebo preruší, a to až do času, keď bude žiadosť o milosť vybavená.

§ 368

Rozhodnutie o použití amnestie

Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol právoplatne uložený trest,

účastná amnestie, urobí súd, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva

v čase rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd, v obvode ktorého

sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

§ 369

Podmienečné udelenie milosti

Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti odpustený len pod určenými podmienkami,

plnenie podmienok a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval v

prvom stupni. Ustanovenie

§ 329

o spolupráci so spoločenskými organizáciami sa tu použije primerane.

§ 370

Zmena výmery trestu

(1)

Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len za niektorý z trestných

činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom

vykonaný, určí súd podľa vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy

amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný

účinok.

(2)

Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd, ktorý trest uložil v prvom

stupni.

§ 370a

Rozhodovanie po zmiernení trestu smrti

Ak bol milosťou trest smrti zmiernený na trest odňatia slobody, o spôsobe výkonu trestu

rozhodne na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni. Proti tomuto

rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.

§ 371

Odškodnenie za väzbu

(1)

Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, môže žiadať za čas, za ktorý bola jeho osobná

sloboda obmedzená, od štátu primerané odškodnenie, ak bolo trestné stíhanie proti

nemu zastavené alebo ak bol spod obžaloby oslobodený.

(2)

Za väzbu nariadenú v konaní o vydanie do cudziny sa odškodnenie neposkytuje.

(3)

Nárok na odškodnenie nepatrí tomu,

a)

kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo iným svojím konaním

dal príčinu na obavy, ktoré boli dôvodom pre väzbu alebo jej predĺženie,

b)

kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné stíhanie zastavené

len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo že mu bola udelená

milosť alebo že trestný čin bol amnestovaný alebo premlčaný.

(4)

Odškodnenie vždy však patrí za čas, o ktorý bola väzba proti zákonu predĺžená, najmä

nesprávnym postupom vyšetrovateľa, prokurátora či súdu.

§ 372

Odškodnenie za trest

(1)

Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo sčasti vykonaný trest

odňatia slobody, nápravného opatrenia, prepadnutia majetku alebo veci alebo peňažný

trest, môže žiadať od štátu primerané odškodnenie, ak v neskoršom konaní bol spod

obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie bolo zastavené.

(2)

Primerané odškodnenie môže žiadať i ten, kto bol v neskoršom konaní odsúdený na miernejší

trest, než ktorý na ňom bol vykonaný na podklade zrušeného rozsudku.

(3)

Nárok na odškodnenie za trest nepatrí tomu,

a)

kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne alebo

b)

proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené len preto, že mu bola udelená

milosť alebo že po právoplatnosti pôvodného rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca

sa na čin, za ktorý bol pôvodný trest uložený.

(4)

Odškodnenie však vždy patrí za čas, o ktorý bol nesprávnym postupom súdu alebo orgánu

zabezpečujúcich výkon trestu proti zákonu predĺžený trest odňatia slobody.

§ 373

Prechod nároku na odškodnenie na dedičov

Právo žiadať odškodnenie za väzbu a trest prechádza na dedičov oprávneného, len pokiaľ

boli jeho väzbou alebo trestom ukrátení na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol

podľa zákona povinný poskytovať.

§ 374

Uplatnenie nároku

(1)

Nárok na odškodnenie za väzbu alebo trest zaniká, ak nepožiada oprávnená osoba o

priznanie nároku Ministerstvo spravodlivosti najneskoršie do jedného roka odo dňa,

v ktorom nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktoré je základom nároku, a tam, kde

také rozhodnutie neprichádza do úvahy, najneskoršie do roka od prepustenia z trestu.

(2)

Ak neprizná Ministerstvo spravodlivosti náhradu do troch mesiacov od uplatnenia nároku

alebo ak nie je oprávnená osoba s priznanou výškou odškodnenia spokojná, môže svoj

nárok uplatniť v konaní o občianskoprávnych veciach.

§ 375

Všeobecné ustanovenie

Ustanovenia tejto hlavy sa použijú len vtedy, keď neustanovuje vyhlásená medzinárodná

zmluva iný postup.

Prvý oddiel

Vyžiadanie z cudziny

§ 376

(1)

Ak sa obvinený zdržuje v cudzine a ak ho treba vyžiadať, vydá proti nemu predseda

senátu zatýkací rozkaz a na jeho podklade požiada Ministerstvo spravodlivosti o ďalšie

opatrenie. V prípravnom konaní urobí tak na návrh prokurátora.

(2)

Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie

predbežného zatknutia obvineného; zatýkací rozkaz pošle Ministerstvu spravodlivosti

dodatočne.

(3)

Zatýkací rozkaz musí obsahovať

a)

meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a údaje o štátnom občianstve, prípadne

i jeho opis a fotografiu,

b)

zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných zákonných ustanovení a

opísanie skutkového deja s presným vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,

c)

doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný čin posudzuje, s uvedením

zákonnej sadzby, ktorá je naň v zákone ustanovená a

d)

ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, aj údaj, ktorým súdom a na aký trest

bol odsúdený, s pripojením odpisu rozsudku s doložkou o právoplatnosti.

§ 377

(1)

Obvineného, ktorého cudzí štát vydal, prevezmú orgány Sboru národnej bezpečnosti.

Prevzatú osobu bez odkladu odovzdajú predsedovi senátu, ktorý vydal zatýkací rozkaz,

a v prípravnom konaní prokurátorovi, na ktorého návrh bol zatýkací rozkaz vydaný.

(2)

Ak nejde o vydanie na výkon trestu, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor

sú povinní do 48 hodín od odovzdania obvineného vyslúchnuť a oznámiť mu rozhodnutie

o väzbe.

§ 378

(1)

Ak bol obvinený vydaný cudzím štátom s výhradou, musí sa výhrade vyhovieť.

(2)

Obvinený môže byť stíhaný len pre trestné činy, pre ktoré bol vydaný, okrem prípadu,

že bol daný dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné činy.

(3)

Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon trestu len pre niektorý

z trestných činov, za ktoré mu bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, určí súd

na verejnom zasadnutí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Druhý oddiel

Vydanie do cudziny

§ 379

Predbežné vyšetrenie

(1)

Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti alebo generálny prokurátor poslali

žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel o trestnom čine, pre ktorý

by cudzí štát mohol žiadať o vydanie, vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného

vyšetrenia je zistiť, či sú tu podmienky pre vydanie, najmä, že ide o čin trestný

podľa práva oboch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné a ktorého trestnosť nezanikla,

a že nejde o československého občana.

(2)

V konaní o vydanie musí osoba, o ktorej vydanie ide, mať obhajcu.

(3)

Prokurátor takú osobu vyslúchne a oboznámi ju pritom s obsahom žiadosti o vydanie.

Ak táto osoba uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie a ponúka o nich dôkazy, ktoré

môžu byť bez značných prieťahov vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.

§ 380

Rozhodnutie súdu

(1)

Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne na návrh prokurátora krajský súd, v ktorého

obvode osoba, o ktorej vydanie ide, má pobyt alebo bola zastihnutá, či je vydanie

prípustné, a predloží vec Ministerstvu spravodlivosti.

(2)

Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti rozhodnutia krajského súdu,

môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia.

§ 381

Vydávacia väzba

(1)

Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd osobu,

o ktorej vydanie ide, do väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 nie je pritom viazaný.

(2)

Prokurátor vykonávajúci predbežné vyšetrenie môže osobu, o ktorej vydanie ide, vziať

do väzby, iba ak je to nevyhnutné na zamedzenie úteku.

(3)

Ak sa rozhodlo, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to nariadi minister spravodlivosti,

treba zariadiť hneď prepustenie z väzby.

§ 382

Povolenie a vykonanie vydania

(1)

Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to len vtedy, keď krajský

súd alebo Najvyšší súd podľa § 380 rozhodli, že vydanie je prípustné.

(2)

Povolenie vydania zariadi predseda senátu krajského súdu.

§ 383

Rozšírenie vydania na iný trestný čin

Ak žiada štát, ktorému určitá osoba bola vydaná, aby ju mohol stíhať pre iný trestný

čin alebo aby mohol byť na nej vykonaný trest uložený za iný trestný čin, než pre

ktorý bolo vydanie povolené, použijú sa primerane ustanovenia o vydaní.

Tretí oddiel

Dožiadanie

§ 384

Pri dožiadaní cudzozemských súdov a úradov o poskytnutie právnej pomoci, ako aj pri

poskytovaní právnej pomoci cudzozemským súdom a úradom sa postupuje, ak nie je medzinárodnou

zmluvou ustanovené niečo iné, aj v trestných veciach s primeraným použitím predpisov

platných pre styk s cudzinou v občianskoprávnych veciach.

§ 385

Odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, možno doterajšie predpisy o trestnom

konaní použiť len v medziach ustanovení tejto časti.

§ 386

Ustanovenie § 296 ods. 3 zákona č. 64/1956 Zb. platí i naďalej o rozhodnutiach, ktoré

nadobudli právoplatnosť pred 1. januárom 1962. Lehota na podanie návrhu sa končí však

i v týchto veciach najneskoršie 30. júnom 1962.

§ 387

(1)

Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo právoplatne skončené pred začiatkom

účinnosti tohto zákona, použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie

obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre obvineného priaznivejší.

(2)

Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu, vydal v prvom stupni súd už

nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona

vecne a miestne príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd, rozhoduje

o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vo

veci miestne príslušný.

§ 388

(1)

Krajský súd je príslušný konať v prvom stupni aj o činoch trestných podľa predpisov

skôr účinných, ktoré svojou povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným

v

§ 17 ods. 1

.

(2)

Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov vyhlásených Najvyšším súdom

ako súdom prvého stupňa robí Krajský súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva ten

vyšší vojenský súd, ktorý určí minister spravodlivosti.

§ 389

(1)

Rozhodnutia podľa

§ 297 ods. 1 a 2 Tr. zák.

robí súd, ktorý rozhodoval vo veci ako súd prvého stupňa. Ak ide o rozhodnutia niekoľkých

súdov, robí rozhodnutie ten z nich, ktorý rozhodoval naposledy. Ak tento súd už nejestvuje,

použije sa obdobne ustanovenie

§ 387 ods. 2

.

(2)

Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.

§ 390

Zákon

č. 64/1956 Zb.

o trestnom konaní súdnom (

trestný poriadok

) sa zrušuje.

§ 391

Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré jednoduché úkony zverené podľa tohto

zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník súdu.

§ 392

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.

Zákon č. 57/1965 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 141/1961 Zb.

o trestnom konaní súdnom (

Trestný poriadok

) nadobudol účinnosť 1. augustom 1965.