ZÁKON 108/1993 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom Červenom kríži a o nástupníctve Slovenského Červeného kríža
Statutory Text (2 Articles)
Čl. I
Zákon č. 126/1992 Zb. o ochrane znaku a názvu Červeného kríža a o Česko-slovenskom
Červenom kríži sa mení a dopĺňa takto
1.
§ 1 znie
„§ 1
(1)
Znak červený kríž na bielom poli a slová „červený kríž“ alebo „ženevský kríž“ chránené
Ženevskými dohovormi z 12. augusta 1949 o ochrane obetí vojny v znení dodatkových
protokolov k týmto dohovorom z 8. júna 1977
1
)
(ďalej len „Ženevské dohovory“) smie na území Slovenskej republiky v čase mieru používať
iba
a)
vojenská zdravotnícka služba na označenie a na ochranu zdravotníckych útvarov a ústavov,
personálu a materiálu chránených Ženevskými dohovormi a ostatnými medzinárodnými dohovormi
upravujúcimi obdobné veci, ktorými je Slovenská republika viazaná,
b)
Slovenský Červený kríž (§ 3), jeho ústavy, zariadenia a personál vo svojej činnosti
v prípadoch uvedených pod písmenom a) a vo svojej inej činnosti v čase mieru za podmienok
ustanovených Ženevskými dohovormi,
c)
medzinárodné organizácie Červeného kríža a ich personál,
d)
prevádzkovatelia vozidiel určených ako ambulancia a prevádzkovatelia záchranných
staníc výlučne určených na bezplatné ošetrovanie ranených alebo chorých, na označenie
týchto ambulancií a záchranných staníc v čase mieru, len s výslovným súhlasom Slovenského
Červeného kríža (§ 3).
(2)
Na iné účely alebo iné fyzické alebo právnické osoby nesmú znak a názov uvedené v
odseku 1 alebo znak a názov ich napodobňujúce používať.
2.
V § 2 ods. 1 sa slová „10 000 Kčs“ nahrádzajú slovami „50 000 Sk“ a slová „50 000
Kčs“ sa nahrádzajú slovami „250 000 Sk“.
3.
§ 3 až 5 znejú
„§ 3
(1)
Slovenský Červený kríž je spoločnosťou podľa zákona o združovaní občanov.
2
)
(2)
Jedinou štátom uznanou spoločnosťou Červeného kríža na území Slovenskej republiky
je Slovenský Červený kríž so sídlom v Bratislave.
§ 4
Slovenský Červený kríž má postavenie a oprávnenia národnej spoločnosti podľa Ženevských
dohovorov a plní najmä tieto úlohy
a)
pôsobí ako výlučne uznaná pomocná organizácia vojenskej zdravotníckej služby,
b)
pôsobí v oblasti civilnej ochrany obyvateľstva a poskytuje pomoc v prípade katastrof
a iných mimoriadnych udalostí,
c)
poskytuje zdravotnícke, záchranné, sociálne a ďalšie humanitné služby,
d)
šíri znalosť Ženevských dohovorov.
§ 5
(1)
Slovenský Červený kríž získava prostriedky na svoju činnosť najmä členskými príspevkami,
výnosmi z vlastnej činnosti a z vlastného majetku, z dotácií, prijímaním darov, dedičskými
odkazmi a zbierkami.
(2)
Vláda Slovenskej republiky poskytne každoročne zo štátneho rozpočtu spoločnosti Slovenský
Červený kríž prostriedky na výkon jej činnosti podľa Ženevských dohovorov v rozsahu
úloh vymedzených v § 4 tohto zákona.
(3)
Slovenský Červený kríž je pri plnení svojich úloh vyplývajúcich zo Ženevských dohovorov
a z rezolúcií Medzinárodných konferencií Červeného kríža a Červeného polmesiaca oslobodený
od daní, poplatkov, ciel a poštovného.“.
4.
V § 6 ods. 1 sa za slová „31. 12. 1989“ vkladá bodka a slová „v rozsahu uvedenom
v prílohe tohto zákona“ sa nahrádzajú novou vetou, ktorá znie: „Nehnuteľný majetok
uvedený v bodoch 14 až 21 prílohy zákona č. 126/1992 Zb. prechádza dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona do vlastníctva Slovenského Červeného kríža.“.
5.
§ 7 znie
„§ 7
Vláda Slovenskej republiky môže ustanoviť nariadením podrobnejšie podmienky na vykonanie
tohto zákona.“.
6.
Za § 7 sa vkladá nový § 7a, ktorý znie
„§ 7a
Kde sa v tomto zákone a v iných právnych predpisoch používa pojem Česko-slovenský
Červený kríž, rozumie sa tým Slovenský Červený kríž.“.
Čl. II
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.