Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov o účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, schválené uznesením vlády Československej socialistickej republiky

107

ZÁSADY VLÁDY

Československej socialistickej republiky a Ústrednej rady odborov o účasti pracujúcich

na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov

hospodárskeho a sociálneho rozvoja, schválené uznesením vlády Československej socialistickej

republiky

z 24. októbra 1985

Jedným z najdôležitejších predpokladov efektívneho rozvoja národného hospodárstva,

a tým aj lepšieho uspokojovania potrieb pracujúcich je využitie bohatých skúseností,

tvorivej aktivity, schopností a talentu ľudí. Len tak je možné dosiahnuť to, že pri

napĺňaní plánovaných úloh hospodárskeho a sociálneho rozvoja sa budú v stále väčšej

miere využívať vedecko-technické poznatky včítane kvalifikovaných metód riadenia a

že sa rýchlejšie presadia potrebné zmeny v štruktúre výroby. To vo svojich dôsledkoch

povedie k ďalšiemu zvyšovaniu kvality výrobkov a k odstráneniu nedostatkov v ich sortimentnej

skladbe pri súčasnom znížení surovinovej, energetickej, materiálovej, investičnej

a dopravnej náročnosti výroby a k formovaniu vedomia pracujúceho človeka v súlade

s požiadavkami socialistickej spoločnosti.

Plnšie využívanie schopností a iniciatívy ľudí vyžaduje predovšetkým organizovať ich

aktívnu účasť na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia plánov hospodárskeho a sociálneho

rozvoja, ktoré sú hlavným nástrojom uskutočňovania hospodárskej a sociálnej politiky

KSČ. Účinnou formou organizovania tejto účasti je najmä metóda ústretového plánovania,

organicky spojená s uplatňovaním zásad vnútropodnikového chozrasčotu, keď plánované

úlohy a limity sú zodpovedajúcim spôsobom rozpracované na pracovné kolektívy a na

ich zabezpečení a plnení závisí odmieňanie. Tým sa u pracujúcich zvýši pocit zodpovednosti

za dosahované ekonomické a sociálne výsledky pri napĺňaní spoločenského poslania pracovného

kolektívu. Prepracovaný vnútropodnikový chozrasčot je aj základným predpokladom pre

ďalšie prehlbovanie brigádnej formy organizácie práce a odmieňania, ktorá spája plánované

úlohy, limity a podmienky s prácou jednotlivých pracovníkov a stimuluje ich plnenie.

Na zjednotenie postupu štátnych, hospodárskych a odborových orgánov pri organizovaní

účasti pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plánu ustanovuje vláda Československej

socialistickej republiky a Ústredná rada odborov na základe

§ 15 ods. 4 zákona č. 145/1970 Zb.

o národohospodárskom plánovaní a uznesenia vlády ČSSR č. 243/1984 k Hlavným smerom

ďalšieho rozvíjania Súboru opatrení na zdokonalenie sústavy plánovitého riadenia národného

hospodárstva tieto zásady

I.

Účasť pracujúcich na tvorbe návrhov päťročného a ročných vykonávacích plánov

1.

Ústredné orgány

1

)

spolu s príslušnými odborovými orgánmi zabezpečujú jednotný postup štátnych, hospodárskych

a odborových orgánov pri príprave návrhov plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Na to prijímajú spoločné politicko-organizačné opatrenia a záväzný harmonogram, v

ktorom je ustanovený časový postup prác na tvorbe plánu tak, aby sa vytvorili vecné

aj časové predpoklady pre aktívnu účasť pracujúcich a odborových orgánov na všetkých

stupňoch riadenia. Pritom musia rešpektovať vytvorenie dostatočného časového priestoru,

t. j. najmenej osem týždňov pre vypracovanie a posúdenie návrhov hospodárskych plánov

v organizáciách za priamej účasti kolektívov pracujúcich. Zároveň vytvárajú podmienky

pre súbežnú prípravu návrhov kolektívnych zmlúv podľa platných zásad.

2

)

2.

Ústredné orgány rozpracujú v určených termínoch úlohy a limity päťročného štátneho

plánu rozvoja národného hospodárstva, prípadne smernice pre vypracovanie návrhu ročného

štátneho plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja na výrobné hospodárske jednotky

a priamo riadené organizácie. Súčasne s príslušnými odborovými orgánmi vyhlásia hlavné

smery rozvoja iniciatívy pracujúcich a socialistického súťaženia, na ktoré treba zamerať

ich iniciatívu v konkrétnych podmienkach odvetvia.

3.

Orgány stredného článku riadenia diferencovane rozpracujú úlohy a limity pre vypracovanie

návrhov hospodárskych plánov na podriadené socialistické organizácie (ďalej len „organizácie“).

Zároveň po dohode s príslušným odborovým orgánom ustanovia konkrétny postup plánovacích

prác v súlade s určenými termínmi a spôsob oboznamovania pracujúcich s úlohami pri

vypracovaní návrhu hospodárskeho plánu. Rozpracujú na vlastné podmienky hlavné smery

rozvoja iniciatívy pracujúcich a socialistického súťaženia vyhlásené nadriadenými

orgánmi.

4.

Organizácie rozpracujú určené úlohy na vnútropodnikové útvary a jednotlivé pracoviská

a v súčinnosti so závodným výborom (podnikovým výborom) Revolučného odborového hnutia

s nimi oboznamujú pracujúcich. V záujme dopracovania kvalitného návrhu hospodárskeho

plánu spoločne organizujú výrobné (prevádzkové) porady, na ktorých prerokúvajú konkrétne

úlohy návrhu hospodárskeho plánu s cieľom získať racionálne námety a pripomienky pracujúcich,

ktoré smerujú k odhaľovaniu rezerv každého druhu. Pritom dbajú na zlepšovanie podmienok

práce, odstraňovanie negatívnych vplyvov pracovného prostredia na zdravie pracujúcich,

napĺňanie noriem sociálneho vybavenia a na zabezpečenie ďalších oprávnených potrieb

pracovných kolektívov. Súčasne tiež vyhlásia hlavné smery pre rozvoj iniciatívy pracujúcich,

aby konkrétne orientovali pracovné kolektívy na prijatie a prekročenie kvalitatívnych

ukazovateľov plánu predovšetkým v zmysle dosiahnutia ďalšieho rastu produktivity práce,

zvyšovania kvality výroby, znižovania nákladov, zvyšovania úspor palív, energie a

kovov a znižovania prácnosti výroby a služieb. Okrem toho zamerajú úsilie pracovných

kolektívov na zabezpečenie maximálneho urýchlenia modernizácie výroby urýchleným zavádzaním

výsledkov vedy a techniky do praxe. Na tento účel využívajú osvedčené formy iniciatívy

pracujúcich, ako sú záväzkové hnutie, hnutie brigád socialistickej práce, komplexných

racionalizačných brigád, hnutie vynálezcov a zlepšovateľov, usmerňované plány tematických

úloh, hnutie ZENIT, osobné a kolektívne tvorivé plány a pod.

5.

Odborové orgány na všetkých stupňoch hospodárskeho riadenia zaujímajú stanovisko

k vypracovaným návrhom hospodárskeho plánu na základe námetov a pripomienok pracujúcich

a svojho funkcionárskeho aktívu. Pre vyjadrenie odborového orgánu je preto povinnosťou

príslušných orgánov hospodárskeho riadenia včas predložiť na prerokovanie komplexne

vypracovaný návrh hospodárskeho plánu pred jeho odovzdaním nadriadenému orgánu. Stanovisko

odborového orgánu je neoddeliteľnou súčasťou návrhu hospodárskeho plánu. V stanovisku

odborové orgány zhodnotia podmienky aktívnej účasti pracujúcich na tvorbe plánu a

vyjadria sa k návrhu zabezpečenia štátnych cieľových programov, k celkovej efektívnosti

predloženého návrhu plánu a k jeho čiastkovým častiam, najmä k návrhom plánu výkonov,

rozvoja vedy a techniky, reprodukcie základných prostriedkov, práce a miezd, sociálneho

zabezpečenia, ochrany životného prostredia, plánu personálneho a sociálneho rozvoja

a finančného plánu. Pritom osobitnú pozornosť venujú znižovaniu materiálových nákladov

a rastu produktivity práce.

6.

Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie pri vypracovaní návrhov

plánov využívajú racionálne námety a pripomienky obsiahnuté v stanoviskách príslušných

odborových orgánov. Štátne a hospodárske orgány sú povinné dať písomnú odpoveď do

30 dní odborovému orgánu zodpovedajúcemu ich úrovni.

3

)

Po vzájomnej dohode informujú o využití námetov a riešení pripomienok pracujúcich

plenárne schôdze vyšších odborových orgánov, konferencie a členské schôdze ROH. V

prípade rozdielneho názoru odborového orgánu k návrhu plánu alebo nesúhlasu s niektorými

jeho časťami sa postupuje podľa bodu 29 týchto zásad.

7.

Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie v období po odovzdaní

návrhu hospodárskeho plánu nadriadenému orgánu priebežne informujú príslušné odborové

orgány o všetkých zásadných zmenách v návrhu plánu a vyžadujú ich vyjadrenie.

8.

Účasť orgánov Revolučného odborového hnutia pri prerokúvaní plánov sociálneho rozvoja

upravujú zásady plánovitého riadenia kádrového, personálneho a sociálneho rozvoja

schválené vládou ČSSR.

II.

Účasť pracujúcich pri uplatňovaní ústretového plánovania

9.

Jednou zo základných foriem účasti pracujúcich na riadení je metóda ústretového plánovania

zameraná na sprogresívnenie kvalitatívnych úloh plánu. Jeho cieľom je mobilizovať

a využívať schopnosti, znalosti a skúsenosti pracujúcich na odhaľovanie vnútorných

rezerv v záujme dosiahnutia celospoločenských cieľov. Uplatňuje sa vo všetkých odvetviach

a ťažisko je v organizáciách a ich vnútorných útvaroch.

10.

Ústretové plánovanie sa uplatňuje v rámci prostriedkov, limitov a ohraničení určených

plánom, a to v smere ich racionálneho zhodnocovania a dosahovania vyššej efektívnosti

reprodukčného procesu; orientuje sa preto predovšetkým na kvalitatívne stránky rozvoja,

najmä na znižovanie materiálovej, energetickej a dovoznej náročnosti výroby, na zvyšovanie

kvality a úžitkových vlastností výrobkov, prípadne aj na rast efektívnej výroby pre

vývoz a pre vnútorný trh a sústavný rast produktivity práce. Súhrnným vyjadrením uvedeného

zlepšenia kvalitatívnych ukazovateľov je zvýšenie upravených vlastných výkonov alebo

iného ukazovateľa tvoriaceho základ usmerňovania vývoja mzdových prostriedkov. Ak

sa upravené vlastné výkony zvýšia cestou zníženia materiálových nákladov, považuje

sa za ústretový plán len také zvýšenie, ktoré sa úmerne premietne do zvýšenia zisku.

Ak sa upravené vlastné výkony zvýšia cestou zvýšenia výroby, prípadne výkonov, považuje

sa za prínos ústretového plánovania len vtedy, keď sa súčasne navrhne

a)

v priemyselných odvetviach zodpovedajúce zvýšenie dodávok na vývoz do ZSSR a NSK,

do trhových fondov alebo zvýšenie tržieb od obyvateľstva (v miestnom priemysle a vo

výrobných družstvách); zvýšenie výkonov určené pre výrobnú spotrebu alebo pre utvorenie

pohotových odbytových zásob sa posudzuje podľa posledného odseku tohto bodu (pri zásobách

v súčinnosti so Štátnou bankou československou), predpokladom pre uznanie do ústretového

plánu bude zmluvné zabezpečenie odbytu tejto produkcie; splenenie predpokladov sa

vyhodnotí v ročnom rozbore hospodárenia;

b)

v poľnohospodárstve zvýšenie žiadúcich, zmluvne zabezpečených dodávok pre potravinársky

priemysel, do trhových fondov a na vývoz;

c)

v stavebnej výrobe dodržanie alebo zlepšenie určeného ukazovateľa pre reguláciu rozostavanosti;

d)

v ostatných odvetviach zvýšenie žiadúcich výkonov podľa určenia nadriadeného orgánu.

Za tým účelom organizácie, orgány stredného článku riadenia a ústredné orgány špecifikujú

cesty, ktorými sa má navrhované sprogresívnenie dosiahnuť.

11.

Ústretové plánovanie sa organizuje ako sprogresívnenie vykonávacieho štátneho plánu

na príslušný rok v ročných hospodárskych plánoch organizácií a orgánov stredného článku

riadenia do termínu ich potvrdenia nadriadeným stupňom riadenia (spravidla december

predchádzajúceho roka).

12.

Za sprogresívnenie plánu upravených vlastných výkonov alebo iného ukazovateľa tvoriaceho

základ usmerňovania vývoja mzdových prostriedkov sa organizácie stimulujú tým, že

sa im priznáva nárok na mzdové prostriedky v plnej výške podľa určeného normatívu.

Za zvýšenie plánu prijatého po termíne určenom v bode 11 týchto zásad alebo za jeho

prekročenie sa im priznáva nárok podľa skráteného normatívu. Normatív vyjadrujúci

vzťah prírastku upravených vlastných výkonov sa v realizácii nekráti. Pre etapu ústretového

plánu sa môže určiť zvyhodnený normatív.

13.

Ústredné orgány po dohode s príslušnými odborovými orgánmi vo vzťahu k orgánom stredného

článku riadenia a nimi riadeným organizáciám ustanovujú zameranie ústretového plánovania

a konkrétne formy hmotnej stimulácie. Pritom zabezpečia dovedenie metódy ústretového

plánovania do vnútropodnikových útvarov s jeho väzbou na vnútropodnikový chozrasčot

a odmieňanie.

14.

Hmotná stimulácia spojená s ústretovým plánovaním pri dodržaní určených zásad a podmienok

sa považuje za povinnú s tým, že sa bude dôsledne rešpektovať zásada adresnosti výhod,

prípadne postihov.

III.

Účasť pracujúcich na realizácii päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov

15.

Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia diferencovane v súlade s určenými

termínmi rozpracujú úlohy a limity päťročného štátneho plánu a ročných štátnych plánov

rozvoja národného hospodárstva na organizácie. Na zabezpečenie spoločného postupu

pri realizácii plánu a kolektívnych zmlúv využijú spoločné rokovania s príslušnými

odborovými orgánmi, na ktorých prerokujú sociálnopolitický obsah a spôsob napĺňania

prijatých úloh a ich kontrolu.

16.

Organizácie v nadväznosti na úlohy a limity päťročného plánu diferencovane rozpracujú

úlohy ročných plánov až na vnútropodnikové útvary a jednotlivé pracoviská. Využívajú

spoločné rokovania s príslušnými odborovými orgánmi na realizáciu úloh plánu a kolektívnych

zmlúv. Zabezpečujú oboznámenie pracujúcich s ustanovenými úlohami včítane podmienok

hmotnej zainteresovanosti. V tomto období organizujú záväzkové hnutie a ďalšie formy

iniciatívy pracujúcich, využívajú pokrokové a novátorské metódy práce včítane brigádnej

formy organizácie práce a odmieňania. Vytvárajú podmienky a získavajú pracujúcich

na odhaľovanie vnútorných rezerv, najmä v znižovaní energetickej, materiálovej a surovinovej

náročnosti výroby, pre zvyšovanie kvality a spoľahlivosti výrobkov a na rýchlejšie

zavádzanie poznatkov vedy a techniky do praxe. V priebehu realizácie hospodárskych

plánov pravidelne oboznamujú pracujúcich s úrovňou časového plnenia úloh plánu, s

prejavujúcimi sa nedostatkami a mobilizujú pracujúcich na ich odstraňovanie v súlade

s prijatými opatreniami.

17.

Orgány stredného článku riadenia a organizácie v záujme presadzovania intenzifikačných

faktorov rastu prehlbujú chozrasčotné vzťahy a princípy v riadení. Osobitný dôraz

kladú na zdokonaľovanie vnútropodnikového chozrasčotu ako základného predpokladu pre

zameriavanie, organizáciu a hodnotenie prínosov socialistického súťaženia a zvyšovania

záslužnosti na dosahovaných hospodárskych výsledkoch v raste efektívnosti a kvality

produkcie.

18.

Orgány stredného článku riadenia a organizácie v spolupráci s príslušnými odborovými

orgánmi uplatňujú len také formy iniciatívy, ktoré prinášajú preukázateľné výsledky

a sú zodpovedné za to, že jednotlivé formy súťaže a iniciatívy pracujúcich sa nebudú

uplatňovať direktívne a mechanicky, bez ohľadu na konkrétne podmienky a potreby organizácií.

Zdokonaľujú spoluprácu výskumných, vývojových a ďalších pracovísk organizácií s vedeckovýskumnými

ústavmi a vysokými školami, s cieľom zefektívňovať spojenie výroby s vedou pre úspešné

plnenie kvalitatívnych úloh plánu. Pritom orientujú výskumné a vývojové pracoviská

na urýchlenie vývoja nových výrobkov a technickej prípravy výroby. Zabezpečujú uzavieranie,

realizáciu a kontrolu plnenia združených socialistických záväzkov včítane združených

internacionálnych socialistických záväzkov na dokončenie akcií investičnej výstavby

a uvádzanie kapacít do prevádzky v určených termínoch a technicko-hospodárskych ukazovateľoch,

na zlepšenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov a uspokojovanie potrieb zahraničného

a vnútorného trhu.

19.

Ústredné orgány, orgány stredného článku riadenia a organizácie predkladajú príslušným

odborovým orgánom na vyjadrenie návrhy na zmeny hospodárskeho plánu v priebehu roka,

ktoré môžu vykonávať výnimočne za predpokladu, že dodržia úlohy, limity a normatívy

ustanovené nadriadeným orgánom. Odborové orgány upozorňujú nadriadené hospodárske

a vyššie odborové orgány na prípady, keď sa na úkor dobre hospodáriacich organizácií

upravujú plány organizácií, ktoré nedosahujú plánom ustanovené výsledky. Zároveň dbajú

na to, aby sa zmeny plánu tiež premietli formou doplnkov do kolektívnych zmlúv a upresnili

sa socialistické záväzky. V prípade nesúhlasu odborového orgánu so zmenou plánu postupuje

sa podľa bodu 29 týchto zásad.

IV.

Účasť pracujúcich na kontrole plnenia päťročného plánu a ročných vykonávacích plánov

20.

Ústredné orgány a orgány stredného článku riadenia v rámci svojej riadiacej činnosti

vytvárajú podmienky a organizácie zabezpečujú dôslednú kontrolu plnenia plánov a hospodárenia

za širokej účasti pracujúcich a v úzkej spolupráci s odborovými orgánmi. V spoločných

opatreniach vytvárajú vecné a časové predpoklady umožňujúce pracujúcim kolektívne

posudzovať dosahované výsledky pri plnení výrobno-technických, ekonomických a sociálnych

úloh a návrhy na riešenie vzniknutých problémov. Určia v nich tiež okruh ukazovateľov

plánu, ktoré sa budú zo strany hospodárskych orgánov predkladať odborovým orgánom

na kontrolu.

21.

Spoločnou úlohou štátnych, hospodárskych a odborových orgánov je zabezpečiť vykonávanie

priebežnej kontroly plnenia plánu a hospodárenia včítane dodržiavania socialistickej

zákonnosti a pracovnej a technologickej disciplíny vo všetkých organizáciách, závodoch

a prevádzkach. Pri organizovaní polročnej a ročnej verejnej kontroly plnenia kolektívnych

zmlúv položiť dôraz na kontrolu plnenia úloh hospodárskych plánov a plánu sociálneho

rozvoja spolu s hodnotením iniciatívy pracujúcich. Kontrolu organizovať tak, aby podnecovala

pracujúcich k aktívnemu riešeniu problémov spojených s plnením plánu a aby sa využívali

ich námety a pripomienky na odhaľovanie rezerv v záujme úspešného zabezpečenia všetkých

plánovaných úloh.

22.

Kontrolu plnenia plánu zamerať predovšetkým na rovnomerné plnenie úloh podľa plánovaných

smerov spoločenského použitia (najmä vývoz a dodávky do trhových fondov), zvyšovanie

efektívnosti, kvality a hospodárnosti. Pravidelne hodnotiť postup realizácie úloh

plánu technického rozvoja, zvyšovanie podielu výrobkov vysokej technicko-ekonomickej

úrovne z celkového objemu výroby, vývoj strát z nekvalitnej výroby, využitie základných

prostriedkov, znižovanie spotreby materiálov, surovín, palív a energie, znižovanie

podielu živej práce a nadčasovej práce a ostatných nákladov. Posudzovať plnenie úloh

pri realizácii štátnych cieľových programov, programov komplexnej socialistickej racionalizácie,

v investičnej výstavbe a v oblasti dodávateľsko-odberateľských vzťahov.

23.

Zabezpečiť sústavnú kontrolu plnenia plánu personálneho a sociálneho rozvoja;

5

)

zvýšenú starostlivosť venovať otázkam pracovných podmienok a pracovného a životného

prostredia, najmä bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

24.

Hospodárske a odborové orgány dbajú na to, aby sa na výrobných poradách mesačne,

členských schôdzach a konferenciách ROH štvrťročne pracujúcim objasňovali vo všetkých

súvislostiach dosiahnuté výsledky a uvádzali sa príčiny neplnenia úloh a limitov hospodárskych

plánov a plánov personálneho a sociálneho rozvoja a predkladali sa návrhy na riešenie

zistených nedostatkov včítane vyvodzovania konkrétnych záverov voči tým, ktorí svoje

úlohy neplnia.

25.

Na vykonávaných rozboroch hospodárskej činnosti sa aktívne zúčastňujú odborové orgány,

najmä pri hodnotení iniciatívy pracujúcich, plnenia kolektívnych zmlúv, plánov personálneho

a sociálneho rozvoja, plnenia hospodárnostných opatrení a pod. Vykonané rozbory spolu

s návrhmi na opatrenia na zlepšenie hospodárskej činnosti prerokúva odborový orgán

a zaujíma k nim stanovisko. Zástupca odborového orgánu sa zúčastňuje na záverečnom

konaní, kde toto stanovisko uplatňuje. Spoločnou úlohou organizácií, stredných článkov

riadenia a príslušných odborových orgánov je zabezpečiť oboznámenie pracujúcich s

výsledkami ročného rozboru hospodárenia a s prijatými nápravnými opatreniami, ktoré

sa rozpracujú na všetky úseky, kde sa zistili nedostatky, včítane spôsobu ich kontroly.

V.

Záverečné ustanovenia

26.

Tieto zásady rozpracujú ústredné orgány s príslušnými výbormi odborových zväzov,

krajské národné výbory a Národný výbor hl. mesta Prahy a Národný výbor hl. mesta SSR

Bratislavy s krajskými odborovými radami, Pražskou odborovou radou a Bratislavskou

odborovou radou a zabezpečia spoločnými opatreniami ich realizáciu na konkrétne podmienky

odvetvia vo výrobnej a nevýrobnej sfére.

27.

Zásady sa uplatňujú vo všetkých orgánoch hospodárskeho riadenia, organizáciách a

národných výboroch.

28.

Primerane podľa týchto zásad sa postupuje v oblasti špeciálnej techniky a výrobných

hospodárskych organizáciách Federálneho ministerstva národnej obrany pri dodržaní

príslušných ustanovení o ochrane štátneho, hospodárskeho a služobného tajomstva.

29.

Rozporné stanoviská odborových orgánov k návrhom hospodárskych plánov, k zmenám ročných

hospodárskych plánov a k rozborom hospodárskej činnosti rieši nadriadený štátny alebo

hospodársky orgán po prerokovaní s príslušným vyšším odborovým orgánom.

30.

Ústredné orgány spolu s príslušnými odborovými orgánmi vykonávajú kontrolu plnenia

zásad v súvislosti s hodnotením ročných výsledkov plnenia plánu v odvetviach a orgány

stredného článku riadenia a organizácie spolu s príslušnými odborovými orgánmi súčasne

s rozborom hospodárskej činnosti.

31.

Zásady nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia. Zároveň sa zrušujú zásady schválené uznesením

vlády ČSSR č. 401/1980 publikované v Zbierke zákonov č.

14/1981 Zb.