VYHLÁŠKA 107/1966 Z. z. o dokumentácii stavieb

§ 1

Účel a rozsah platnosti vyhlášky

Táto vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, investormi ktorých sú

organizácie, a pôsobnosť a postup orgánov a organizácií pri jej vypracovaní.

§ 2

(1)

Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov a zariadení, ich montáží a inventára

investičného charakteru, ktorý sa uskutočňuje spravidla na súvislom miesta a v súvislom

čase, a to novo (novostavba) alebo ako prestavba už existujúcich základných prostriedkov

(rekonštrukcia, rozšírenie), ktoré majú spoločný hospodársky alebo iný spoločenský

účel, a súhrn základných prostriedkov touto činnosťou obstaraných. Súčasťou stavby

je aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na stavenisku a - ak osobitné

predpisy neustanovujú inak a ide o inžinierske siete - aj odstránenie starých a vybudovanie

nových základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené

uskutočňovaním stavby a treba ich funkciu zachovať.

(2)

Súborom stavieb sa rozumejú vzájomné súvisiace stavby, ktorými sa uskutočňuje rozsiahla

postupne vykonávaná investičná výstavba (napr. veľkých priemyslových podnikov, sídlisk,

veľkých dopravných, spojových, vodohospodárskych stavieb).

(3)

Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení vrátane

ich montáží a inventára investičného charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového

samostatného technologického procesu základnej alebo pomocnej výroby, prípadne netechnologického

procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom čase.

(4)

Objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavebnej časti

stavby (napr. budova, vlečka, vonkajšia kanalizácia).

(5)

Investorom je organizácia, pre ktorú sa stavba pripravuje a uskutočňuje, prípadne

ktorá ju pre seba alebo inú organizáciu (budúceho prevádzateľa, užívateľa) pripravuje

a uskutočňuje.

(6)

Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť, ktorá prevzala

záväzok na vypracovanie a dodávku projektu a výkon autorského dozoru spôsobom ustanoveným

touto vyhláškou.

(7)

Inžinierska organizácia je organizácia, ktorá v dohodnutom rozsahu vykonáva inžiniersku

činnosť,

*)

najmä poskytuje konzultácie a obstaráva veci spojené s prípravou a uskutočňovaním

stavby, prípadne dodáva stavbu alebo jej časť, a to vrátane zabezpečenia projektu

alebo na základe projektu.

(8)

Projektove inžinierska organizácia je projektová organizácia, ktorá zabezpečuje aj

inžiniersku činnosť.

§ 3

(1)

Dokumentáciu stavieb tvorí prípravná dokumentácia (

druhá časť vyhlášky

), projektová dokumentácia (

tretia časť

) a realizačná dokumentácia (

štvrtá časť

).

(2)

Dokumentácia stavby sa spracúva v rozsahu zodpovedajúcom druhu, významu a zložitosti

stavby.

§ 4

(1)

Projektová úloha komplexne vymedzuje a odôvodňuje požiadavky na ďalšiu prípravu a

uskutočňovanie stavby v požadovanom čase a mieste, na jej prevádzku (užívanie) a výsledný

účinok; ustanovuje technickú, ekonomickú a architektonickú úroveň stavby, podmienky

a prostriedky pre ňu. Zahŕňa vždy celú stavbu.

**)

(2)

Projektová úloha je podkladom

- na overenie nevyhnutnosti, technickej reálnosti a efektívnosti stavby,

- na rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii stavby,

- na prerokovanie stavby vo výberovom konaní, najmä na prerokovanie prísľubu a podmienok

pre poskytnutie úveru, prípadne

- dotácie podľa osobitných predpisov,

- na ďalšiu prípravu stavby, najmä vypracovanie projektu na podklade hospodárskych

zmlúv,

***)

- na prerokovanie dovozu licencií zo zahraničia, prípadne dovozu strojov a zariadení

a podľa potreby na upresnenie požiadaviek na vývoj.

(3)

Projektová úloha, príp. jej časť sa použije aj ako doklad k návrhu na vydanie územného

rozhodnutia podľa osobitných predpisov a na účely plánovania investičnej výstavby.

§ 5

(1)

Projektová úloha výrobnej stavby obsahuje

- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe rozboru vychádzajúceho

zo zhodnotenia využitia doterajších základných prostriedkov z uvažovanej výrobnej

kapacity a veľkoobchodnej ceny výrobkov a možností ich odbytu a zahrňujúceho najmä

vzťah maximálne možných investičných nákladov a úplných vlastných nákladov výroby,

životnosť stavby a návratnosť vložených prostriedkov s prihliadnutím na vyvolané a

doplnkové investície

†)

a vplyv faktora času, vplyv stavby na životné prostredie a na jej mimoekonomické

účinky,

- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o technológii a údaje o zabezpečení

výroby; uvažovaný systém organizácie riadenia a správy; údaje o stavebnom riešení

a náčrt výtvarného riešenia; zastavovaciu štúdiu a vyhodnotenie účinkov prevádzky

na okolie; rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe, jeho odôvodnenie

a vyhodnotenie; orientačné rozčlenenie stavby na prevádzkové súbory a objekty, prípadne

rozdelenie stavby na prevádzkove ucelené časti; investičné náklady (spracované podľa

druhého oddielu); orientačný časový program ďalšej prípravy a realizácie stavby a

údaje o možnosti jej zabezpečenia z dodávateľských hľadísk (vrátane možností dovozu),

- písomné doklady o prerokovaní podľa

§ 7

a prehľad o tom, ako sa vyhovelo záverom dokumentov uvedených v

§ 6 ods. 5

.

(2)

Projektová úloha nevýrobnej stavby obsahuje

- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe rozboru vychádzajúceho

zo zhodnotenia využitia doterajších základných prostriedkov, z uvažovanej účelovej

kapacity a zahrňujúceho vzťah maximálne možných investičných nákladov na užívanie

a údržbu a prihliadajúceho na životnosť stavby, na jej vplyv na životné prostredie

a jej mimoekonomické účinky,

- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o stavebnom riešení a náčrt výtvarného

riešenia, zastavovaciu a objemovú štúdiu, rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej

výrobe, jeho odôvodnenie a vyhodnotenie, orientačný časový program, orientačné rozčlenenie,

prípadne rozdelenie stavby, investičné náklady a údaje o možnostiach zabezpečenia

stavby,

- písomné doklady o prerokovaní podľa

§ 7

, ako aj prehľad o tom, ako sa vyhovelo záverom dokumentov uvedených v

§ 6 ods. 5

.

(3)

Súčasťou prác na projektovej úlohe je aj

a)

vykonanie prieskumov potrebných na určenie staveniska, prípadne trasy stavby, ktoré

využívajú už známe skutočnosti a spracované územno-technické podklady a územné plány,

b)

spracovanie ďalších nevyhnutných podkladov požadovaných orgánom územného plánovania

na vydanie územného rozhodnutia.

(4)

Súčasťou projektovej úlohy sú súhrnné údaje stavby (spracúvané podľa

piatej časti

).

§ 6

Spracovanie projektovej úlohy

(1)

Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje v odborných organizáciách alebo

ju spracúva sám. Organizácie oprávnené na projektovú činnosť alebo inžinierske organizácie

môžu prijať záväzok na spracovanie projektovej úlohy, ak sa súčasne zaviažu dodať,

ak to investor bude požadovať, projekt podľa nimi dodanej projektovej úlohy.

(2)

Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje v odborných organizáciách buď

priamo, alebo formou dopytového konania alebo súťaže. Pri spoločensky významných stavbách

financovaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu môže Štátna komisia pre techniku,

orgán ňou poverený alebo orgán nadriadený investorovi určiť formou dopytového konania

alebo súťaže ako povinnú. Tieto orgány môžu tiež určiť, že aspoň jedným z účastníkov

dopytového konania alebo súťaže musí byť organizácia, ktorej hlavným poslaním je projektová

činnosť.

(3)

Štátna komisia pre techniku (Slovenská komisia pre techniku) môže usmerniť voľbu

spracovateľa projektovej úlohy pre určité odbory alebo oblasti výstavby, ak to vyžadujú

dôležité národohospodárske alebo iné celospoločenské záujmy určením organizácií, ktoré

môžu funkciu generálneho projektanta v uvedených odboroch alebo oblastiach výstavby

prevziať.

(4)

Organizácia, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ pre stavbu, môže byť spracovateľom

projektovej úlohy len ako jeden z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; ak sa

taká organizácia zúčastní dopytového konania alebo súťaže, nemožno z tohto dôvodu

odmietnuť poskytovať technicko-ekonomické informácie a podklady o svojich hmotných

dodávkach, potrebné na vypracovanie projektovej úlohy, ostatným účastníkom dopytového

konania alebo súťaže.

(5)

Pri vypracovaní projektovej úlohy sa vychádza zo záverov dokumentov

a)

spracovaných pre potreby plánovania dlhodobého rozvoja podnikov, odborov, odvetví,

miest, krajov a oblastí, pričom sa využívajú aj dosiahnuté výsledky výskumu a vývoja

a spracované územno-technické podklady, oblastné a územné plány a vykonané prieskumy,

*)

b)

spracovaných podľa potreby na objasnenie základných požiadaviek na stavbu a podmienok

pre ňu,

**)

c)

spracovaných na objasnenie súboru stavieb, ak je stavba jeho súčasťou (štúdie súboru

stavieb podľa

§ 9

).

(6)

Ak investor zabezpečuje vypracovanie projektovej úlohy v odbornej organizácii, vyjadrí

svoj zámer základnými požiadavkami na stavbu, ktoré spravidla zahrňujú

a)

pri výrobných stavbách požadovaný sortiment a akosť výrobkov, kapacitu výroby, veľkoobchodnú

cenu výrobkov, termín uvedenia do prevádzky, miesto alebo oblasť stavby,

b)

pri nevýrobných stavbách požadovaný účel stavby, účelové (merné) jednotky, štandard,

orientačný investičný náklad na účelovú (mernú) jednotku alebo orientačný celkový

investičný náklad, miesto stavby.

(7)

Údaje a ukazovatele projektovej úlohy stavby sa uvádzajú v dosiahnuteľnej miere v

porovnaní s najvyššou svetovou úrovňou.

(8)

Ak odborná organizácia pri spracovaní projektovej úlohy zistí, že rozhodujúce dodávky

nemožno zabezpečiť v tuzemsku alebo že rozhodujúce tuzemské dodávky nedosahujú svetovú

úroveň, uplatní v projektovej úlohe zahraničné dodávky alebo dovoz licencií, ktoré

sú na svetovej úrovni, alebo spracuje projektovú úlohu v alternatívach predpokladajúcich

tuzemské a zahraničné dodávky (licencie).

(9)

Údaje projektovej úlohy sa podľa povahy veci vyjadrujú graficky alebo opisom.

(10)

Od vypracovania projektovej úlohy investor môže upustiť a zabezpečiť prípravu stavby

priamo v projekte (bez predchádzajúceho vypracovania prípravnej dokumentácie), ak

ide o jednoduchú stavbu, ktorá je v súlade s dokumentami uvedenými v odseku 5, nevyvoláva

nežiadúce účinky v území a nepodlieha výberovému konaniu ani posúdeniu či schváleniu

nadriadených orgánov.

§ 7

(1)

Investor alebo ním poverený spracovateľ projektovej úlohy je povinný prerokovať

a)

na začiatku prác na projektovej úlohe základné údaje charakterizujúce v hlavných

črtách zamýšľanú stavbu z hľadiska oblastnej proporcionality

*)

s orgánmi oblastného plánovania,

b)

v priebehu prác na projektovej úlohe umiestnenie, účinky, potreby a dôsledky stavby

- s orgánmi územného plánovania,

- s ostatnými dotknutými orgánmi, ktoré obhajujú pri príprave, uskutočňovaní a prevádzke

stavieb spoločenské záujmy podľa osobitných predpisov,

- s organizáciami, prípadne aj s občanmi, záujmy ktorých môžu byť stavbou alebo jej

účinkami dotknuté, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak.

(2)

Orgány a organizácie uvedené v odseku 1 oznámia v priebehu spracovania projektovej

úlohy investorovi alebo ním poverenému spracovateľovi projektovej úlohy svoje stanovisko

a na požiadanie potrebné informácie, najmä o podmienkach umiestnenia, pripojenia na

inžinierske siete, uskutočnenia a prevádzky stavby - vrátane možnosti vybudovať spoločné

zariadenia - v miere zodpovedajúcej stavu prípravy stavby. Orgán územného plánovania

mu tiež oznámi, aké podklady bude požadovať pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby;

v prípade, že ide o stavbu so zložitými väzbami na doterajšie základné prostriedky,

ktorou sa majú dosiahnuť významné architektonické a urbanistické účinky, môže podmieniť

prerokovanie projektovej úlohy, prípadne vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby predložením

urbanisticko-architektonickej štúdie.

(3)

Spracovateľ projektovej úlohy ďalej v priebehu prác na projektovej úlohe prerokuje

možnosť zabezpečenia rozhodujúcich dodávok, prípadne použitia licencií na uskutočnenie

i prevádzku stavby s organizáciami prichádzajúcimi do úvahy ako dodávatelia, dovozcovia,

prípadne prepravcovia, prípadne aj prípravu a uskutočnenie spoločných zariadení a

vyvolaných investícií s inými partnermi.

(4)

Ak je spracovateľom projektovej úlohy investor alebo organizácia nemajúca oprávnenie

na projektovú činnosť, prerokuje jej návrh s organizáciou do úvahy ako generálny projektant.

§ 8

(1)

Ak je rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii stavby podmienené jej

posúdením či schválením orgánmi centrálneho riadenia, investor predkladá na toto konanie

projektovú úlohu doloženú rozhodnutím o umiestnení stavby.

(2)

Orgány, ktorým patrí posúdenie či schválenie stavby, môžu rozhodnúť, že na tento

účel postačia súhrnné údaje stavby (

piata časť

).

§ 9

Štúdie súboru stavieb

(1)

Ak je stavba súčasťou súboru stavieb, prípravná dokumentácia zahŕňa aj spracovanie

štúdie súboru stavieb.

(2)

Štúdia súboru stavieb vyjadruje v súlade so spracovanými územnými plánmi urbanistické,

hlavné ekonomické, technické a architektonické súvislosti celkovej výstavby, požiadavky

na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete, objasňuje vecnú a časovú koordináciu

prípravy a realizácie jednotlivých stavieb.

(3)

Štúdia súboru stavieb musí byť spracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby.

Postupne sa spresňuje na základe projektových úloh a projektov jednotlivých stavieb.

Je nevyhnutným dokladom návrhov projektových úloh stavieb súboru.

(4)

Súčasne s projektovou úlohou na prvú stavbu súboru musí byť v potrebnom rozsahu spracovaná

projektová úloha spoločných inžinierskych sietí.

(5)

Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje

a)

investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,

b)

spravidla investor s rozhodujúcou účasťou na výstavbe, ak ide o stavby niekoľkých

investorov, ktorí sa dohodli na spoločnej výstavbe,

c)

národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov tvoriaci vo svojom súhrne

sústredenú výstavbu (obytné a priemyslové aglomerácie, obytné súbory, administratívne

a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.) a ak je to z hľadiska spracovaných

územných plánov potrebné.

(6)

Ustanovenia o spracovaní, prerokúvaní a predkladaní návrhu projektovej úlohy sa primerane

vzťahujú na spracovanie, prerokúvanie a predkladanie štúdie súboru stavieb.

§ 10

(1)

Investičné náklady sa v projektovej úlohe určujú pomocou rozborov, cenových porovnaní

s obdobnými skôr vyprojektovanými alebo realizovanými stavbami, cenových informácií

a ponúk dodávateľov, odborných odhadov, sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov,

ostatných ukazovateľov a pod.

(2)

Investičné náklady sa v projektovej úlohe zostavujú vo finančnom prepočte (

vzor v prílohe

) a členia zhodne s členením určeným pre súhrnný rozpočet stavby tak, aby boli dostatočným

podkladom pre overenie celkovej efektívnosti investície a aby bolo možné porovnanie

s rozpočtovými nákladmi v projekte. Osobitne sa v investičných nákladoch uvedie predpokladaná

potreba devízových prostriedkov.

§ 11

(1)

Súčasťou investičných nákladov v projektovej úlohe je rezerva, ktorá sa určí dohodou

investora a generálneho projektanta percentnou prirážkou k súčtu investičných nákladov

prevádzkových súborov a objektov. Pri stavbách obstarávaných úplne alebo čiastočne

zo štátneho rozpočtu sa percentná prirážka dohodne v rozmedzí 7 až 14 % pri rekonštrukciách

a adaptáciách stavieb (alebo ich častí), 5 - 10 % pri ostatných stavbách (alebo častiach

stavieb).

(2)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na povahu, náročnosť, prípadne rizikovosť a

zložitosť stavby a špecifické podmienky jej uskutočňovania, ako aj na účel a zamýšľaný

spôsob použitia rezervy.

(3)

Rezerva sa použije spravidla v súlade s postupným upresňovaním technického riešenia

na upresnenie rozpočtových nákladov v súhrnom rozpočte stavby. Pri stavbách obstarávaných

úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno rezervu použiť na vecné rozšírenie

stavby. Pri ostatných stavbách nemožno rezervu použiť na také vecné zmeny, ktoré by

sa dotkli záväzných podmienok a stanovísk vydaných príslušnými orgánmi.

(4)

Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom financií môžu určiť rozmedzie

pre dohody o rezerve inak, než je ustanovené v odseku 1.

§ 12

(1)

Projekt je súborným technickým, ekonomickým a architektonickým riešením stavby v

súlade s projektovou úlohou a je podkladom

a)

v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby pre

- vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti (povolení) stavby,

- uzavretie zmlúv, ktorými sa realizuje stavba alebo zabezpečuje jej realizácia,

- dojednanie úverovej zmluvy,

- rozhodnutie o zaradení stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby,

b)

v konečnom štádiu pre realizáciu stavby.

(2)

Projektant sa v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby spracúva (zásadne pre

celú stavbu, výnimočne so súhlasom stavebného úradu a po dohode účastníkov výstavby

aj postupne podľa prevádzkove ucelených častí stavby vymedzených v projektovej úlohe)

v rozsahu

a)

ustanovenom v

§ 14 ods. 1

- pre vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby,

b)

ustanovenom v

§ 14 ods. 2

- pre uzavretie úverovej zmluvy a pre zaradenie stavby do vykonávacieho plánu investičnej

výstavby,

c)

dohodnutom medzi investorom a dodávateľmi

*)

- pre uzavretie hospodárskych zmlúv o dodávkach pre stavbu.

(3)

So súhlasom vedúceho ústredného orgánu investora sa spracuje v predstihu projekt

časti stavby súcej na užívanie už počas výstavby, a to pre objekty stavby, ktoré možno

využiť ako zariadenie staveniska (ide najmä o objekty terénnych úprav a inžinierskych

sietí, administratívne, bytové, skladové a halové objekty).

(4)

Vedúci ústredného orgánu investora môže udeliť súhlas podľa predchádzajúceho odseku

len na základe posúdenia koncepcie súhrnného riešenia stavby.

(5)

Projekt sa do konečného štádia spracúva postupne po jednotlivých prevádzkových súboroch

a objektoch alebo ich častiach v nevyhnutnom rozsahu dojednanom investorom s dodávateľmi

a s generálnym projektantom tak, aby spolu s ďalšou dokumentáciou (

§ 40

,

41 ods. 6

) bol postačujúcim podkladom pre uskutočnenie stavby, prípadne pre upresnenie zmluvných

vzťahov.

§ 13

(1)

Projekt najmä

a)

definitívne určuje účel, funkciu, rozsah a účinky stavby; pritom

- pri výrobných stavbách určuje sortiment a špecifikáciu výrobkov, kapacitu, technológiu

a organizáciu budúcej výroby, ďalej potrebu pracovníkov, palív, energií a vody, dopravy

a materiálov pre budúcu prevádzku vrátane manipulácie s materiálom,

- pri nevýrobných stavbách určuje štandard a kapacitu, podľa potreby aj organizáciu

služieb,

b)

určuje technické riešenie stavby; pritom

- v technologickej časti upresňuje členenie na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové

súbory), určuje rozsah dodávok a prác, skladbu strojov a zariadení v jednotlivých

prevádzkových súboroch a rieši ich vzájomnú väzbu,

- v stavebnej časti spresňuje členenie na objekty, rieši ich dispozičné usporiadanie,

konštrukčnú sústavu, použitie stavebných materiálov a obsahuje architektonické riešenie,

- určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie riadenia výrobného alebo

iného procesu (napr. skladového hospodárstva),

- určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné, hygienické, sociálne, estetické

a ostatné kultúrne podmienky životného prostredia a spôsob ich zabezpečenia,

c)

konečným spôsobom rieši územno-technické vzťahy vychádzajúc z podmienok daných v

územnom rozhodnutí a objasňuje možnosti rozšírenia alebo budúcej úpravy stavby v súlade

s požiadavkami projektovej úlohy; podľa potreby spresňuje rozsah odňatia poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet odvodu peňažných súm,

d)

určuje plán organizácie výstavby zahrňujúci postup prípravy a uskutočňovanie stavby

a koncepciu zariadení staveniska, najmä

- časový plán stavby zostavený podľa objektov a prevádzkových súborov zahrňujúci termíny

rozhodujúce pre zabezpečenie prípravy a realizácie stavby v lehote dohodnutej s dodávateľmi,

odôvodnenie tejto lehoty a jej porovnanie s technicky reálnou lehotou, prípadne lehotou

dosahovanou vo svete; pri výrobných stavbách aj časový plán nábehu výroby a jeho zabezpečenie,

- podľa potreby údaje o objeme jednotlivých prác a dodávok,

- vymedzenie obvodu staveniska, prípadne trasy stavby, koncepciu spoločného sociálneho

a prevádzkového zariadenia staveniska, vymedzenie plôch pre ostatné objekty zariadení

staveniska, určenie, ktoré trvalé objekty sa využijú ako objekty zariadenia staveniska,

- dohodnutý dodávateľský systém a špecifikáciu požiadaviek na dovoz,

- priebeh a požiadavky na komplexné vyskúšanie, skúšobnú prevádzku a garančné skúšky,

e)

určuje súhrnné rozpočtové náklady stavby a odbytové alebo rozpočtové ceny objektov

a prevádzkových súborov,

f)

obsahuje preukaz efektívnosti stavby,

g)

zabezpečuje súlad a potrebnú nadväznosť všetkých častí stavby a dodávok pre ňu.

(2)

Súčasťou projektu sú súhrnné údaje stavby.

§ 14

(1)

Ako podklad pre vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti stavby sa z projektu predkladajú,

pokiaľ orgán príslušný na vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby nerozhodne inak,

a)

zastavovací plán stavby so situačnými výkresmi, ktoré objasňujú

- súčasný stav územia vrátane inžinierskych a ostatných stavieb s vyznačením pozemkov

(hranice, kultúra, parcelné čísla) nevyhnutných pre výstavbu a ďalej susedných pozemkov,

prípadne iných pozemkov, na ktorých sa prejavia vzťahy a dôsledky stavby,

- vzťahy a dôsledky stavby v území vrátane ochranných pásiem, chránených území a objektov,

- navrhované zastavanie s vyznačením objektov, ich vzájomných väzieb, napojenia na

inžinierske siete, vjazdov, terénnych úpravy, skládok, materiálu, oplotenia staveniska,

a to tak pre obdobie realizácie stavby, ako aj pre jej prevádzku (užívanie),

b)

v potrebnom rozsahu stavebné výkresy (pôdorysy, rezy, pohľady, prípadne iné výkresy)

v mierke zodpovedajúcej druhu, rozsahu a zložitosti stavby a objektov, dispozičné

výkresy prevádzkových súborov, výkresy objasňujúce usporiadanie vonkajších i vnútorných

inštalácií a ďalej zariadení staveniska,

c)

zpráva obsahujúca údaje o splnení podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby, o väzbách

na verejné inžinierske siete s údajmi o spotrebe vody a energie, o požiadavkách na

dopravu (prípadne vrátane obmedzenia počas uskutočňovania stavby), o exhaláciách a

ostatných dôsledkoch v území, výpočet povolených odchýlok (výnimiek) od technických

alebo iných predpisov, údaje ako sa vyhovelo podmienkam súhlasu na odňatie poľnohospodárskej

pôdy poľnohospodárskej výrobe; ďalej časový postup prác s uvedením organizácií a osôb

zodpovedných za projekt, za investorskú činnosť a za uskutočňovanie stavby,

*)

d)

dokladová časť obsahujúca rozhodnutie o umiestnení stavby a ďalšie rozhodnutia, ktoré

podľa charakteru a dôsledkov stavby musí investor obstarať podľa osobitných predpisov.

Časti a) až c) sa predkladajú v dvoch vyhotoveniach, časť d) v jednom vyhotovení.

(2)

Ako podklad pre uzavretie úverovej zmluvy pre zaradenie stavby do vykonávacieho plánu

investičnej výstavby a vlastné financovanie stavby sa z projektu v štádiu súhrnného

projektového riešenia použijú - ak príslušný orgán nepožaduje ďalšie údaje - súhrnný

rozpočet, súhrnné údaje stavby a časový plán stavby.

**)

§ 15

Spôsob zabezpečenia projektu

(1)

Generálny projektant zabezpečuje vypracovanie a dodávku projektu

*)

v rozsahu a hĺbke

a)

zodpovedajúcej účelu a funkcii projektu ustanoveným v

§ 12 ods. 1 písm. a)

a

ods. 2

, a ďalej

b)

zodpovedajúcej požiadavkám investora na technické, ekonomické a architektonické riešenie

stavby,

c)

umožňujúcej dohodnúť odbytovú alebo rozpočtovú cenu stavby alebo jej časti (objektov,

prevádzkových súborov),

d)

zodpovedajúcej dohodám generálneho projektanta s vyššími dodávateľmi o ich účasti

na spracovaní projektu,

e)

umožňujúcej mu výkon autorského dozoru.

(2)

Vyšší dodávatelia, ktorí majú oprávnenie na projektovú činnosť, môžu v dohodnutom

rozsahu zabezpečovať vypracovanie a dodávku tých častí projektu, ktoré zodpovedajú

ich dodávke

a)

do dojednania odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky - v kooperácii pre

generálneho projektanta alebo pre vyššieho dodávateľa (svojho odberateľa),

b)

po dojednaní odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky - ako súčasť svojej

dodávky, prípadne v kooperácii pre generálneho projektanta; ak sa však zaviažu odovzdať

investorovi v primeranom predstihu ponukový rozpočet s návrhom odbytovej alebo rozpočtovej

ceny svojej dodávky, môžu zabezpečovať - na podklade projektu prepracovaného do štádia

súhrnného projektového riešenia - dopracovanie príslušných častí projektu ako súčasť

svojej dodávky už pred dojednaním odbytovej alebo rozpočtovej ceny.

(3)

Dodávateľ, ktorý má oprávnenie na projektovú činnosť, môže zabezpečovať vypracovanie

a dodanie projektu ako generálny projektant len vtedy, ak bol spracovateľom projektovej

úlohy ako jeden z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; to neplatí, pokiaľ bol

určený ako organizácia, ktorá môže prevziať funkciu generálneho projektanta podľa

§ 6 ods. 3

.

§ 16

Spracovanie projektu

(1)

Pri spracovaní projektu vychádza generálny projektant najmä z údajov a ukazovateľov

projektovej úlohy a podmienok rozhodnutia o umiestnení stavby. Zodpovedá za dosiahnutie

technickej, ekonomickej a architektonickej úrovne projektu určenej projektovou úlohou

a za realizovateľnosť projektu na tejto úrovni. Pritom nesmie zhoršiť údaje a ukazovatele

projektovej úlohy, ktoré investor označil ako záväzné, ani súhrnnú efektívnosť stavby.

(2)

Generálny projektant je povinný uplatňovať a využívať v projekte schválené a vyhlásené

typové podklady, typizačné smernice a technické normy v rozsahu ich záväznosti. Ak

použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť v projekte

a vymedziť súčasne ekonomický alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia tohto

vynálezu. Rovnako postupuje, ak sa v projekte použijú, prípadne využijú zlepšovací

návrh alebo iné priemyslové práva.

(3)

Ak generálny projektant zamýšľa použiť v projektovom riešení prevádzkove nevyskúšané

stroje a zariadenia,

**)

prípadne nevyskúšané stavebné konštrukcie, hmoty a dielce, vyžiada si súhlas investora.

(4)

Ak generálny projektant použije na spracovanie projektu projektovú dokumentáciu dovezenú

zo zahraničia, zabezpečí, aby vyhovovala tuzemským predpisom a technickým normám alebo

si vyžiada príslušné výnimky.

(5)

Generálny projektant pripája statické, základné technologické, hydrotechnické a iné

výpočty, cenové rozbory a technické údaje o vykonaných prieskumoch ako doklad k odovzdávanému

projektu len na výslovnú žiadosť investora; inak ich v koncepte archivuje a na požiadanie

ostatným účastníkom výstavby a orgánom štátnej správy umožňuje do nich nahliadnuť.

Pri výpočtoch vykonaných pomocou samočinných počítačov postačí, ak poskytne údaj o

základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj algoritmus riešenia.

(6)

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov, v ktorých sa ukladajú povinnosti generálnemu

projektantovi, sa primerane vzťahujú i na spracovateľa časti projektu, ustanovenie

odseku 4 sa vzťahuje primerane i na iných tuzemských odberateľov dovezenej projektovej

dokumentácie, ustanovenie odseku 5 o oprávnení investora aj na iných odberateľov projektových

prác.

§ 17

Prerokovanie a predkladanie projektu

(1)

Generálny projektant vedie v priebehu prác na projekte rokovania na vypracovanie

projektu, najmä

a)

rokuje s dodávateľmi, s ktorými investor dojednal na základe projektovej úlohy zmluvy

o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby, o odovzdávaní podkladov,

prípadne s ďalšími dodávateľmi dojednáva odovzdávanie podkladov; ďalej s dodávateľmi

dojednáva inú spoluprácu, najmä projektovú kooperáciu pri spracovaní jednotlivých

častí projektu;

b)

vedie potrebné rokovania s dotknutými orgánmi a organizáciami, nadväzujúce na rokovania

v priebehu spracovania prípravnej dokumentácie, najmä o koncepčných územno-technických

otázkach vrátane napojenia stavby na verejné inžinierske siete, spôsobe využitia palív,

energií a vody, ako aj o otázkach súvisiacich so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci a kultúrnej úrovne životného prostredia;

c)

najneskôr pred odovzdaním projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby

prerokuje, prípadne spresní za účasti investora s jeho rozhodujúcimi dodávateľmi ďalší

postup a spôsob prípravy a uskutočňovanie stavby, najmä

- plán organizácie výstavby,

- rozpočty jednotlivých objektov a prevádzkových súborov,

- potrebu, spôsob a termíny vykonania ďalších projektových prác a spôsob výkonu autorského

dozoru [

§ 47 ods. 2 písm. a)

],

- potrebu, spôsob a termíny vypracovania tých častí dodávateľskej dokumentácie, ktoré

potrebuje investor a generálny projektant, a spôsob výkonu autorského dozoru [

§ 47 ods. 2 písm. b) a c)

].

(2)

Investor v priebehu prác na projekte prerokúva, prípadne spresňuje s príslušnými

orgánmi a organizáciami spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby; v

prípade odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe prerokuje aj výpočet

odvodu peňažných súm.

(3)

Dodávatelia v priebehu prác na projekte zabezpečujú spoluprácu s generálnym projektantom

a investorom v dohodnutom rozsahu a čase; podklady poskytujú - ak výslovne neodmietnu

svoju budúcu dodávku - i vtedy, ak sa medzi nimi a investorom nedohodla spolupráca

na projektovej a organizačnej príprave stavby.

(4)

Po posúdení projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia investor potvrdí súhrnné

údaje stavby. Toto posúdenie a potvrdenie je podmienkou pre využitie projektu na ďalšie

opatrenia pri príprave a realizácii stavby (na vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti

stavby, dojednanie hospodárskej zmluvy o dodávkach pre stavbu, prerokovanie spôsobu

financovania stavby, uzavretie úverovej zmluvy a zabezpečenie zariadenia stavby do

vykonávacieho plánu investičnej výstavby).

(5)

V tých prípadoch, v ktorých projekt posudzujú (schvaľujú) orgány nadriadené investorovi

alebo iné ústredné orgány, investor predkladá projekt v štádiu súhrnného projektového

riešenia stavby týmto orgánom so svojím stanoviskom a s podmienkami, ktoré stavebný

úrad určil pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby. Opatrenia podľa odseku 4

vykonáva až po príslušnom posúdení, prípadne schválení projektu.

§ 18

Projektová dokumentácia drobných stavieb a dočasných objektov zariadení staveniska

(1)

Pre úplne jednoduché stavby (napríklad drobné poľnohospodárske stavby vrátane zvláštnych

poľnohospodárskych investícií, drobné akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie,

jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce a demontáže, ak

sú stavbami alebo časťami stavby) sa projekt spracúva v rozsahu obmedzenom na opis

pracovného postupu, nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a rozpočet.

(2)

Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije primerane i pre naliehavé zabezpečenie

základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu a ďalej pre práce, ktorými

sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm; pritom sa čo

najviac využije pôvodná dokumentácia.

§ 18a

Dokumentácia objektov zariadení staveniska

(1)

Dokumentácia dočasných objektov zariadení staveniska a úprav iných objektov, ktoré

sa majú využiť ako súčasť zariadenia staveniska, sa spracúva v súlade s koncepciou

určenou projektom stavby [

§ 13 ods. 1 písm. d)

a

§ 14 ods. 1 písm. b)

] a prípadne s podmienkami určenými v rozhodnutí o prípustnosti stavby.

(2)

Dokumentáciu podľa predchádzajúceho odseku zabezpečujú ako súčasť dodávateľskej dokumentácie

organizácie, ktoré zariadenie staveniska zabezpečujú. Jej rozsah môže spracovateľ

po dohode s priamymi vyššími dodávateľmi, ktorí budú zariadenie staveniska užívať,

obmedziť obdobne ako pri stavbách uvedených v

§ 18 ods. 1

.

§ 19

Spoločné ustanovenia

(1)

Rozpočtovú dokumentáciu tvoria rozpočty spracované ako súčasť projektu; vyjadrujú

rozpočtové náklady stavby, ktoré sa po prerokovaní podľa

§ 37 a nasl.

stávajú odbytovou alebo rozpočtovou cenou stavby alebo jej častí.

(2)

Ako súčasť projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia generálny projektant

spracúva

a)

rozpočty prevádzkových súborov a objektov, prípadne členené na čiastkové rozpočty

ich ucelených častí a rozpočty ostatných prác, dodávok a výdavkov podľa ich druhov

(ďalej len „rozpočty“),

b)

súhrnný rozpočet stavby vrátane rekapitulácie rozpočtových nákladov (

vzor v prílohe

) a zostavené na podklade rozpočtov (ďalej len „súhrnný rozpočet“).

(3)

Súhrnný rozpočet a rozpočty podľa predchádzajúceho odseku sú podkladom pre začatie

konania o cene dodávok s dodávateľmi investora.

(4)

Ak na podklade rozpočtov podľa odseku 1 nevznikne dohoda o odbytovej cene, vypracúvajú

ako súčasť podrobnejšie prepracovaného projektu

a)

generálny projektant, ak nedôjde k inej dohode podľa

§ 15

, rozpis prác a dodávok,

b)

dodávatelia na jeho podklade ponukové rozpočty, prípadne po dohode s investorom čiastkové

ponukové rozpočty ucelených častí prevádzkových súborov a objektov (ďalej len „ponukový

rozpočet“),

c)

generálny projektant rozpočty kusových dodávok pre technologické zariadenia stavby.

(5)

Na podklade rozpisu prác a dodávok generálny projektant zostaví aj kontrolné rozpočty,

ak si ich zostavenie na účely konania o odbytovej alebo rozpočtovej cene dodávok vyžiada

investor; kontrolný rozpočet sa dodávateľovi neodovzdáva.

(6)

Rozpis prác a dodávok obsahuje opisy strojov, zariadení, montáží, stavebných konštrukcií

a prác a ich množstvo (výmery). Je usporiadaný

a)

pre objekty v slede položiek ustanovenom triednikom stavebných konštrukcií a prác,

prípadne jeho agregovaných položiek, pokiaľ nedôjde k inej dohode,

b)

pre prevádzkové súbory podľa dohody.

(7)

Rozpis prác a dodávok sa spracúva

a)

na merné jednotky, pre ktoré sú ustanovené veľkoobchodné ceny stavebných prác a montáží

a veľkoobchodné (maloobchodné) ceny strojov, zariadení a iných výrobkov pre stavbu

alebo

b)

na súbornejšie merné jednotky dohodnuté v rámci dohody o ďalšom prepracovaní projektu.

(8)

Lehoty na predkladanie ponukových rozpočtov dohodne generálny projektant s dodávateľmi

v súlade s prácami na ďalšom prepracovaní projektu a s potrebami časového priebehu

stavby.

(9)

Rozpočty, podľa ktorých je dohodnutá odbytová alebo rozpočtová cena, sú odbytové

rozpočty.

(10)

Odbytové rozpočty sú podkladom pre vypracovanie súhrnného odbytového rozpočtu (

vzor v prílohe

), ktorý investorovi dodáva generálny projektant.

§ 20

Skladba súhrnných rozpočtov

(1)

Súhrnné rozpočty obsahujú a členia rozpočtové náklady zahŕňané i nezahŕňané do cien

základných prostriedkov

*)

a do plánu investičnej výstavby

**)

.

(2)

Súhrnné rozpočty sa členia takto

hlava I projektové a prieskumné práce

hlava II prevádzkové súbory, z toho doplnkové rozpočtové náklady

***)

hlava III objekty, z toho doplnkové rozpočtové náklady

***)

hlava IV

stroje, zariadenia, náradie a inventár investičného charakteru, pokiaľ nie sú súčasťou

prevádzkových súborov alebo objektov

hlava V

umelecké diela (práce), pokiaľ sú nedeliteľnou súčasťou stavieb

hlava VI

vedľajšie rozpočtové náklady

hlava VII

ostatné rozpočtové náklady zahrnuté do ceny základných prostriedkov a neuvedené v

hlavách I až VI

hlava VIII

rozpočtová rezerva

hlava IX

rozpočtové náklady a výdavky nezahrnuté do ceny základných prostriedkov

§ 21

Skladba rozpočtov (ponukových rozpočtov)

(1)

Rozpočtové náklady v rozpočtoch spracovaných generálnym projektantom alebo v ponukových

rozpočtoch dodávateľov sa členia na

a)

základné rozpočtové náklady

b)

doplnkové rozpočtové náklady

c)

vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ sa pre ne nezostavujú samostatné rozpočty.

(2)

Základné rozpočtové náklady sú náklady zakalkulované vo veľkoobchodných cenách stavebných

prác a montáží a vo veľkoobchodných (maloobchodných) cenách výrobkov rozpočtovaných

v zoznamoch (špecifikáciách) zostavených rozpočtom.

(3)

Doplnkovými rozpočtovými nákladmi sa doplňujú základné rozpočtové náklady na úrovni

veľkoobchodných cien stavebných prác a montáží alebo iných veľkoobchodných (maloobchodných)

cien o náklady nezahrnuté v týchto cenách.

(4)

Vedľajšie rozpočtové náklady sú náklady za dodávky, práce, služby a výdavky uvedené

v

§ 27

; nimi sa doplňujú rozpočtové náklady stavby ako celku, prípadne prevádzkových súborov

a objektov.

§ 22

(1)

Rozpočtové náklady v rozpočtoch prevádzkových súborov a objektov určuje generálny

projektant podľa ustanovenia

§ 24 ods. 1

; môže ich však určiť aj spôsobom ustanoveným pre zostavenie ponukových rozpočtov.

(2)

Rozpočtové náklady v rozpočtoch ostatných prác, dodávok a výdavkov určuje generálny

projektant podľa

§ 25 a nasl.

, môžu však byť určené i podľa ponúk dodávateľov ukazovateľmi alebo odborným odhadom.

Ak nedôjde k dohode o ich odbytovej alebo rozpočtovej cene na podklade rozpočtov spracovaných

v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby, upresnia sa na podklade ďalšieho

prepracovania projektu postupom ustanoveným pre ponukové rozpočty prevádzkových súborov

a objektov.

§ 23

Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác

Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác (hlava I) sa určujú podľa cenníka

projektových prác a cenníkov geologických prác.

§ 24

Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov

(1)

Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov (vrátane mimoglobálnych a menovite

určených objektov zariadení staveniska - hlavy II, III a VI) sa určujú v rozpočtoch

podľa miery technickej vyjasnenosti projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia

stavby

a)

rozpočtovými ukazovateľmi vyhlásenými, prípadne upravenými alebo vytvorenými porovnaním

s rozpočtami porovnateľných realizovaných, prípadne vyprojektovaných stavieb (ich

častí) alebo na podklade ponúk dodávateľov,

b)

veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží,

c)

veľkoobchodnými (maloobchodnými) cenami výrobkov nezakalkulovaných vo veľkoobchodných

cenách stavebných prác a montáží (zoznamy - špecifikácie strojov, zariadení, prefabrikátov

a pod.).

(2)

Rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré je vypracovaný rozpis prác a dodávok

podľa

§ 19 ods. 7 písm. b)

, sa určujú v ponukových rozpočtoch veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží,

ktoré na podklade technickej kalkulácie a zásad platných pre tvorbu týchto veľkoobchodných

cien navrhne a s generálnym projektantom prerokuje spracovateľ rozpočtu. Ak nedôjde

ani po preverení technickej kalkulácie k dohode o návrhu veľkoobchodných cien spracovanom

dodávateľom, určia sa rozpočtové náklady takýchto konštrukcií a prác podľa odseku

3.

(3)

Základné rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré je vypracovaný rozpis prác

a dodávok podľa

§ 19 ods. 7 písm. a)

, sa určujú v ponukových rozpočtoch takto

a)

dodávky výrobkov (stroje, zariadenia, prefabrikáty a pod.) nezakalkulované v rozpočtových

cenách stavebných prác a montáží pevnými veľkoobchodnými cenami, a pokiaľ nie sú ustanovené,

cenami dohodnutými v ponukovom rozpočte, a ak ide o novovyvíjané a dovážané výrobky,

ktoré nemožno oceniť podľa predchádzajúcich ustanovení, cenovými limitmi, prípadne

predbežnými (informatívnymi) cenami,

b)

stavebné a montážne práce veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží a podľa

pravidiel pre ich používanie.

(4)

Cenové limity a predbežné (informatívne) ceny vyvíjaných a dovážaných výrobkov dodávatelia

spresnia v ponukových rozpočtoch v lehotách dohodnutých s investorom.

(5)

Doplnkové rozpočtové náklady sa určujú podľa pravidiel pre používanie cenníkov stavebných

prác a montáží.

(6)

Vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ nemajú samostatný rozpočet, sa uvádzajú v rozpočte

(ponukovom rozpočte) prevádzkového súboru alebo objektu a prevádzajú sa do hlavy VI

súhrnného rozpočtu; určujú sa podľa ustanovení

§ 27 a nasl.

§ 25

Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára

Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára investičného charakteru

(hlava IV), pokiaľ nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo objektov, určujú sa

veľkoobchodnými cenami, prípadne cenovými limitmi alebo predbežnými cenami; takto

ustanovené rozpočtové náklady sa doplnia o rozpočtové náklady na mimostaveniskovú

a vnútrostaveniskovú dopravu vrátane nákladov na konečné osadenie (umiestnenie) výrobkov.

§ 26

Rozpočtové náklady umeleckých diel

Rozpočtové náklady umeleckých diel a prác (hlava V) sa určujú podľa zásad ustanovených

Štátnou komisiou pre techniku v súčinnosti s príslušnými sväzmi (fondami).

§ 27

Vedľajšie rozpočtové náklady

(1)

Vedľajšie rozpočtové náklady stavieb (hlava VI) obsahujú náklady na

a)

zariadenie staveniska,

b)

územné vplyvy, za ktoré sa považuje zvýšenie rozpočtových nákladov vznikajúce

- presunom stavebných kapacít,

- uskutočňovaním stavieb na území so sťaženými výrobnými podmienkami,

- uskutočňovaním stavieb v horských oblastiach,

- výplatou mzdových preferencií a preferenčného odlučného;

c)

mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy);

d)

prirážky za skrátenie lehoty výstavby a za zníženie rozpočtových nákladov stavieb;

*)

e)

preferenčné prirážky na vybraných stavbách.

(2)

Vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú v súlade s podmienkami dojednanými v zmluve

o dodávke a zostavujú sa pre ne spravidla samostatné rozpočty (ponukové rozpočty).

(3)

Jednotlivé druhy vedľajších rozpočtových nákladov a spôsob ich použitia bližšie vymedzia

a podrobnosti ich dokumentovania, včítane rozpočtovania upravia záväzné smernice Federálneho

ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho cenového úradu a Federálneho

ministerstva financií z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na zariadenie

staveniska (ďalej len „Smernice“) a úprava Federálneho cenového úradu a Federálneho

ministerstva pre technický a investičný rozvoj z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových

nákladoch.

(4)

Vedľajšie rozpočtové náklady v súhrnnom rozpočte stavby komplexnej bytovej výstavby**)

prerokuje generálny projektant s dodávateľmi podľa jednotlivých objektov a prevádzkových

súborov.

§ 28

Zariadenie staveniska

(1)

Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska sa určujú

a)

globálnou metódou, t. j. prirážkami určenými globálnymi sadzbami, prípadne z nich

odvodenými fakturačnými sadzbami,***) rozpočtovými nákladmi vyčlenených spoločných

zariadení a rozpočtovými nákladmi jednotlivých mimoglobálnych objektov,

b)

výnimočne individuálnou metódou, t. j. rozpočtovými nákladmi menovite určených objektov

v pláne organizácie výstavby a súhrnnými rozpočtovými nákladmi ostatných objektov.

(2)

Individuálna metóda sa môže použiť len vtedy, ak na to dá súhlas na odôvodnenú žiadosť

ústredného orgánu investora alebo na žiadosť ústredných orgánov priamych vyšších dodávateľov

podľa príslušnosti investora buď Federálne ministerstvo pre technický a investičný

rozvoj, alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR alebo Ministerstvo výstavby a techniky

SSR po dohode s príslušným cenovým úradom.

(3)

Ak bola určená pre niektorú zo stavieb tvoriacich bytový súbor individuálna metóda

rozpočtovania nákladov zariadenia staveniska, použije sa táto metóda aj pre ostatné

stavby toho istého súboru.

§ 33

Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov

Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov zahŕňané do ceny základných

prostriedkov (hlava VII) a neuvádzané v hlavách I až VI určujú sa podľa všeobecných

cenových alebo osobitných predpisov platných pre jednotlivé druhy.

§ 34

Rozpočtová rezerva

(1)

Rozpočtová rezerva (hlava VIII) sa určuje dohodou investora a generálneho projektanta

percentnou prirážkou k súčtu rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a objektov

(hlava II a III). Pri stavbách úplne alebo čiastočne obstarávaných zo štátneho rozpočtu

sa percentná prirážka dohodne v rozmedzí od 5 % do 10 % pri rekonštrukciách a adaptáciách

stavieb (alebo ich častiach) a od 3 % do 7 % pri ostatných stavbách (alebo častiach

stavieb).

(2)

Pri určení výšky rozpočtovej rezervy sa prihliada na povahu, náročnosť a zložitosť

stavby, na spôsob jej ocenenia a podmienky jej uskutočňovania. Rozpočtová rezerva

je určená predovšetkým na krytie nákladov, ktoré budú nevyhnutné pre dodržanie koncepcie

projektu a nemohli sa predvídať v štádiu súhrnného projektového riešenia; pri stavbách

obstarávaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno ju použiť na vecné

rozšírenie stavby.

(3)

Súčasťou dohody investora a generálneho projektanta o výške rozpočtovej rezervy podľa

odseku 1 je i vymedzenie ich podielu na rozhodovaní o použití rozpočtovej rezervy,

prípadne aj prísľub poskytnúť generálnemu projektantovi v záujme docielenia úspory

rozpočtovej rezervy sumu z jej zostatku.

(4)

Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom financií môže určiť rozmedzie

pre dohody o rozpočtovej rezerve inak, než je ustanovené v odseku 1.

§ 35

Rozpočtové náklady prác, dodávok a výdavkov nezahŕňané do ceny základných prostriedkov††)

včítane zvýšených výdavkov (skutočných škôd), ktoré vzniknú dodávateľovi pri povinnom

uzavretí zmluvy, prirážky za predĺženie záručnej doby nad dobu určenú zákonnými predpismi

a prirážky za zlepšenie budúceho ekonomického alebo iného efektu z trvalej prevádzky†††)

sa určujú podľa cenových alebo osobitných predpisov platných pre ich jednotlivé druhy.

§ 36

Rozpočtové náklady na inžiniersku činnosť určujú sa podľa cenníka inžinierskych činností.

§ 37

Ceny stavieb

(1)

Po vecnom a ekonomickom posúdení rozpočtov spracovaných generálnym projektantom v

štádiu súhrnného projektového riešenia môžu investori na ich podklade dohodnúť s dodávateľmi

za celú stavbu alebo za prevádzkové súbory a objekty, prípadne ich časti, ktoré majú

samostatný čiastkový rozpočet, odbytové ceny, a ak nedôjde k dohode o takej cene,

dohodnú na podklade ponukových rozpočtov odbytové ceny alebo rozpočtové ceny.

(2)

Pred uzavretím dohody o odbytovej alebo rozpočtovej cene na podklade ponukových rozpočtov

generálny projektant preverí primeranosť ceny prevádzkového súboru alebo objektu porovnaním

s rozpočtom, ktorý vypracoval v štádiu súhrnného projektového riešenia, prípadne s

kontrolným rozpočtom. Rozdiel v cene je povinný investorovi odôvodniť a navrhnúť technické

a cenové riešenia s prihliadnutím na možnosti, ktoré dáva rozpočtová rezerva.

(3)

Odbytové ceny na podklade rozpočtov spracovaných v štádiu súhrnného projektového

riešenia investori dohodnú s dodávateľmi najneskôr pri uzavretí zmluvy o dodávke.

(4)

Odbytové a rozpočtové ceny na podklade ponukových rozpočtov investori dohodnú s dodávateľmi

najneskôr do 30 dní pred začatím prác a dodávok uvedených v ponukovom rozpočte, ktorý

je podkladom pre dohodu o odbytovej alebo rozpočtovej cene.

§ 38

Odbytové ceny

(1)

Odbytové ceny sa určujú dohodou na jednotlivé prevádzkové súbory a objekty alebo

ich časti, pokiaľ majú samostatný čiastkový rozpočet (čiastkový ponukový rozpočet),

prípadne v súčte za všetky alebo niektoré prevádzkové súbory a objekty.

(2)

Odbytové ceny na podklade rozpočtov (ponukových rozpočtov) môžu dohodou určiť aj

dodávatelia so svojimi poddodávateľmi na rozsah ich poddodávok.

(3)

Odbytovú cenu tvoria

a)

základné a doplnkové rozpočtové náklady uvádzané v rozpočtoch (ponukových rozpočtoch)

prevádzkových súborov a objektov (bez rozpočtovej rezervy) a

b)

riziková prirážka.

(4)

Riziková prirážka sa určuje dohodou investora a dodávateľa, najviac však polovicou

podielu rozpočtovej rezervy určenej v súhrnnom rozpočte pripadajúceho na rozpočtové

náklady prevádzkového súboru alebo objektu, pre ktoré sa určuje odbytová cena.

(5)

Riziková prirážka sa uhrádza z rozpočtovej rezervy; pokrýva dodávateľom najmä riziká

odchýlok výmer medzi projektom a skutočným vyhotovením a pohyby realizačných cien

výrobkov, ktoré eventuálne nastanú po určení odbytovej ceny.

(6)

Určená odbytová cena zahŕňa v sebe i kompletizáciu stavby alebo jej časti tými konštrukciami,

dodávkami a prácami, ktoré miera technickej vyjasnenosti projektu, na podklade ktorého

bol vypracovaný rozpočet (ponukový rozpočet), neumožňuje vyjadriť, avšak sú dohodnutou

alebo obvyklou (normovanou) súčasťou príslušného prevádzkového súboru, objektu, prípadne

stavby.

(7)

Odbytová cena sa zmení len v tom prípade, že

a)

investor požaduje zmenu rozsahu alebo druhu dodávky oproti projektovej dokumentácii

a jej zodpovedajúcemu rozpočtu (ponukovému rozpočtu), alebo súhlasí so zmenou dodávky

podľa návrhu dodávateľa;

b)

dôjde k centrálne vykonávaným zmenám veľkoobchodných cien, pokiaľ sa súčasne rozhodne

o ich premietaní do rozpočtov stavieb. Odbytová cena sa upraví len v tej časti, ktorá

je zmenou dotknutá; eventuálne zvýšenie odbytovej ceny ide na ťarchu rozpočtovej rezervy

zníženej o rizikovú prirážku.

(8)

Rozpočty, na podklade ktorých sa dojednala odbytová cena (odbytové rozpočty), sú

podkladom pre fakturáciu.

§ 39

Rozpočtové ceny

(1)

Ak nedôjde k dohode o odbytovej cene, investor a generálny projektant prerokujú s

dodávateľmi ponukové rozpočty najmä z hľadiska správneho ocenenia dodávok jednotlivých

strojov, konštrukcií a prác a primeranosť ich rozpočtovaného množstva.

(2)

Súčtom rozpočtových nákladov v prerokovanom ponukovom rozpočte je rozpočtová cena,

výška ktorej sa spresňuje na podklade skutočného vykonaného množstva prác a dodávok

odovzdaných dodávateľom a prevzatých investorom.

(3)

Veľkoobchodné ceny stavebných prác, montáží, strojov a zariadení a ostatných dodávok

sú po uzavretí dohody o rozpočtovej cene pre dodávateľov záväzné pri fakturácii jednotlivých

prác a dodávok za predpokladu, že ceny sa použili v súlade so všeobecnými cenovými

predpismi platnými v deň uzavretia dohody o rozpočtovej cene, prípadne platnými 30.

deň pred začatím prác a dodávok, ak sa dohoda o rozpočtovej cene neuzavrela v lehote

ustanovenej v

§ 37 ods. 4

.

(4)

Dohodnuté ceny uvedené v predchádzajúcom odseku sa zmenia len vtedy, ak dôjde k centrálne

vykonávaným zmenám veľkoobchodných cien, pokiaľ sa súčasne rozhodne o ich premietaní

do rozpočtov stavieb.

§ 40

Dodávateľská dokumentácia

(1)

Na základe projektu alebo jeho príslušnej časti a podľa podmienok vyplývajúcich z

rozhodnutia o prípustnosti stavby jednotliví dodávatelia spracúvajú ako súčasť svojej

dodávky

a)

výkresovú a inú dokumentáciu v rozsahu, ktorý potrebujú na zabezpečenie výrobnej

a montážnej prípravy svojej dodávky;

*)

b)

dokumentáciu v rozsahu dohodnutom s investorom potrebnú

- na preukázanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty a pod.),

- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, na prevádzku a odstavovanie nimi dodávaných

strojov a zariadení (prevádzkové predpisy),

- na správne a včasné vykonávanie údržby nimi dodávaných strojov a zariadení (dokumentácia

údržby a náhradných dielov),

- na iné účely podľa dohody s investorom.

(2)

Pri spracovaní tejto dokumentácie (dodávateľská dokumentácia) sú dodávatelia povinní

zachovať technickú, ekonomickú a výtvarnú koncepciu projektu. V dojednanom rozsahu

spolupracujú pri vypracovaní tejto dokumentácie s generálnym projektantom.

§ 41

Stavebný denník a montážny denník

(1)

Dodávatelia stavebných a dodávatelia montážnych prác sú povinní viesť o prácach,

ktoré vykonávajú, denné záznamy (ďalej len stavebný denník a montážny denník).

(2)

Do stavebného denníka a montážneho denníka dodávatelia zapisujú všetky skutočnosti

rozhodujúce pre preukázanie akosti, množstva a časového postupu prác a pre ich posúdenie

ostatnými účastníkmi výstavby a orgánmi štátnej správy.

(3)

Dodávatelia stavebných prác a dodávatelia montážnych prác môžu požiadať o povolenie

drobnej zmeny dokumentácie aj zápisom do stavebného denníka a montážneho denníka.

(4)

Investor (odberateľ) sleduje a preveruje obsah stavebného denníka a montážneho denníka

a k zápisom bez meškania pripája svoje stanovisko.

(5)

Generálny projektant používa stavebný denník a montážny denník na vytknutie závad

a pre návrh opatrenia.

(6)

Obsah zápisov urobených účastníkmi výstavby v stavebnom denníku a montážnom denníku

a nimi vzájomne potvrdených (podpisom v denníku) sa považuje za súčasť dokumentácie

stavby.

(7)

Na rozsiahlych stavbách vedú vyšší dodávatelia pre rozsah svojej dodávky a investor

pre celú stavbu alebo jej ucelené časti prehľad všetkých stavebných a montážnych denníkov.

§ 42

Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby

(1)

Každý dodávateľ je povinný odovzdať svojmu odberateľovi spravidla do jedného mesiaca

po odovzdaní svojej dodávky, ak nedôjde k inej dohode, výkresy a inú dokumentáciu

s vyznačením skutočného vyhotovenia dodávok a prác.

(2)

Investor je povinný obstarať a archivovať dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej

stavby; generálny projektant je povinný pre investora túto dokumentáciu súborne spracovať.

§ 43

Technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby

(1)

Investor za povinnej účasti generálneho projektanta vyhodnotí stavbu po jej dokončení

a uvedení do prevádzky (užívania), prípadne po ukončení nábehu výroby tak, že porovná

technicko-hospodárske ukazovatele a ostatné významné údaje projektu so skutočne dosiahnutými

ukazovateľmi a zhodnotí začiatočné obdobie prevádzky (užívania) stavby; pritom porovná

podmienky, za ktorých stavba bude skutočne v prevádzke (užívaná) s podmienkami predpokladanými

v projekte.

(2)

Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby je podkladom pre určenie konečných

záväzkov voči banke a štátnemu rozpočtu a pre potrebné prevádzkové opatrenia.

(3)

Súčasťou technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby sú súhrnné údaje stavby.

§ 44

Účel a funkcia súhrnných údajov stavby

(1)

Súčasťou projektovej úlohy, projektu a technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby

sú súhrnné údaje stavby, ktoré obsahujú technické a ekonomické údaje a ukazovatele

stavby ustanovené Štátnou komisiou pre techniku.

(2)

Súhrnné údaje stavby sa používajú ako východiskové informačné podklady vo všetkých

fázach riadenia investičnej výstavby, zostavovania plánu investičnej výstavby i prípravy

a financovania stavieb.

§ 45

Spracovanie súhrnných údajov stavby

(1)

Súhrnné údaje stavby v projektovej úlohe a v projekte vypracúva spracovateľ tejto

dokumentácie.

(2)

Súhrnné údaje stavby na základe technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby spracúva

investor.

(3)

Spôsob potvrdzovania, predkladania a manipulácie so súhrnnými údajmi stavieb (hlásenie

zmien a pod.) ustanovia a jednotné vzory súhrnných údajov stavieb vydávajú Štátna

komisia pre techniku a Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky vo svojej pôsobnosti.

*)

§ 46

Dozor nad dodržovaním povinností dodávateľov realizovať stavbu v súlade s uzavretými

hospodárskymi zmluvami, s projektom a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky,

podmienkami územného rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby, technickými

normami a právnymi predpismi vykonáva generálny projektant ako autorský dozor, investor

ako technický dozor.

*)

§ 47

(1)

Povinnosťou generálneho projektanta je vykonávať autorský dozor

a)

v štádiu prác na projekte,

b)

v štádiu prác dodávateľov na dodávateľskej dokumentácii,

c)

v štádiu realizácie stavieb.

(2)

Autorským dozorom generálny projektant zabezpečuje

a)

súlad častí projektu spracúvaných vyššími dodávateľmi ako súčasť ich dodávky s celkovým

riešením projektu a s ostatnými časťami projektu,

b)

súlad dodávateľskej dokumentácie stavby s technickou, ekonomickou a architektonickou

koncepciou projektu,

c)

súlad realizácie stavby s projektom (s jeho koncepciou), príp. v dohodnutom rozsahu

s ďalšou dokumentáciou.

(3)

Autorský dozor sa končí obdobím záverečného technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby.

(4)

Obdobnú povinnosť vykonávať autorský dozor majú i spracovatelia častí projektu v

primeranom rozsahu dohodnutom s generálnym projektantom; pri výkone tohto dozoru sa

spravujú pokynmi generálneho projektanta.

§ 48

(1)

Podmienky a spôsob výkonu autorského dozoru generálny projektant dojedná s investorom,

prípadne s ostatnými spracovateľmi dokumentácie. Pritom sa prihliada na veľkosť, význam

a náročnosť stavby.

(2)

Investor vytvára pre výkon autorského dozoru potrebné technické a organizačné predpoklady.

(3)

Dodávatelia sú oprávnení podľa potreby požadovať od generálneho projektanta prerokovanie

technického riešenia svojich dodávok z hľadiska súladu s projektom; naproti tomu sú

povinní poskytovať generálnemu projektantovi potrebné podklady a vytvoriť podmienky

pre výkon autorského dozoru.

(4)

Ak dodávateľ nedodržuje pri spracovaní dokumentácie, ktorá je súčasťou jeho dodávky,

alebo pri uskutočňovaní stavby technickú, ekonomickú a architektonickú koncepciu projektu,

alebo ak generálny projektant zistí, že dochádza k porušeniu predpisov, technických

noriem alebo podmienok stavebného povolenia, upovedomí investora a dodávateľa, prípadne

aj príslušný orgán. Za podmienok uvedených v

§ 49 ods. 6

môže dať príkaz na prerušenie prác, ak nie je prítomný technický dozorca a hrozí

nebezpečenstvo z omeškania.

§ 49

Technický dozor investora

(1)

Investor vykonáva technický dozor tak, že bežne sleduje a spravidla v dohodnutých

čiastkových termínoch kontroluje akosť a rozsah dodávok a prác uskutočňovaných na

stavbe a ich súlad s projektom a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky,

podmienkami hospodárskej zmluvy, predpismi a technickými normami; zvlášť kontroluje

konštrukcie a práce pred ich zakrytím.

(2)

Pre výkon technického dozoru musí byť písomne poverený, príslušným orgánom a organizáciám

ohlásený a v zmluvách s dodávateľmi uvedený pracovník (pracovníci) s potrebnou odbornou

kvalifikáciou - technický dozorca.

(3)

Technický dozorca spolupracuje s pracovníkmi generálneho projektanta vykonávajúcimi

autorský dozor, najmä pokiaľ ide o súlad uskutočňovaných dodávok a prác s projektom.

(4)

Dodávatelia sú povinní zabezpečiť účasť svojich pracovníkov na preverovaní svojich

dodávok a prác, ktoré vykonáva technický dozorca, a bez meškania robiť opatrenia na

odstránenie vytknutých závad a odchýlok od projektu.

(5)

Technický dozorca nie je oprávnený zasahovať do hospodárskej činnosti dodávateľov.

(6)

Technický dozorca je však oprávnený dať pracovníkom dodávateľa príkaz prerušiť práce,

pokiaľ zodpovedný orgán dodávateľa nie je dosiahnuteľný, ak je ohrozená bezpečnosť

stavby, život alebo zdravie pracujúcich na stavbe alebo ak hrozia iné vážne hospodárske

škody.

(7)

Technický dozorca je povinný dbať na sústavné doplňovanie dokumentácie, podľa ktorej

sa stavba uskutočňuje, a na evidenciu dokumentácie uskutočnených častí stavby.

(8)

Investor nie je oprávnený poveriť výkonom technického dozoru organizáciu, ktorá uskutočňuje

na stavbe stavebné alebo montážne práce.

§ 50

(1)

Štátna komisia pre techniku alebo orgány ňou poverené môžu ustanoviť a organizácie

pre vzájomné vzťahy dohodnúť v súlade s touto vyhláškou bližší spôsob dokumentácie

pre jednotlivé druhy stavieb, najmä spôsob deľby práce a spolupráce pri spracovaní

projektu.

(2)

Spôsob posudzovania, prípadne schvaľovania prípravnej a projektovej dokumentácie

stavieb ustanovia pre odbor svojej pôsobnosti po dohode so Štátnou komisiou pre techniku

podľa potreby ústredné orgány nadriadené investorovi.

(3)

Dokumentácia stavieb sa vypracúva a odovzdáva v dohodnutom počte vyhotovení a v dohodnutých

termínoch.

(4)

Pre stavby obstarávané úplne alebo čiastočne z prostriedkov štátneho rozpočtu a pre

stavby s veľkým podielom dovážaného technologického zariadenia môže Štátna komisia

pre techniku alebo orgány ňou poverené ustanoviť zadávacie alebo súťažné podmienky.

§ 51

(1)

Investičné úlohy stavieb vypracované alebo rozpracované k 1. 1. 1967 sa môžu upraviť

podľa tejto vyhlášky, prípadne dokončiť ako projektové úlohy, ak projektová dokumentácia

týchto stavieb sa dokončí po tomto dni.

(2)

Projektová dokumentácia rozpracovaná k 1. 1. 1967 môže sa dokončiť podľa predpisov,

za platnosti ktorých bola rozpracovaná, alebo podľa tejto vyhlášky.

(3)

V rozpočtoch, ktoré sa budú predkladať na prerokovanie v čase od 1. januára 1967

do 30. apríla 1967, môžu byť určené základné a doplnkové rozpočtové náklady podľa

predpisov platných k 31. decembru 1966 (v cenovej úrovni roku 1967) a vedľajšie rozpočtové

náklady uvedené v

§ 27

podľa ustanovení tejto vyhlášky.

(4)

Rozpočtové náklady na zariadenia staveniska na stavbách rozostavaných k 1. januáru

1967 sa určujú podľa predpisov platných k 31. decembru 1966 až do ich skončenia.

§ 52

Zrušovacie ustanovenie

(1)

Zrušujú sa

*)

- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 38/1959 Ú. l. (Ú. v.) o zameniteľných hmotách

v stavebníctve,

- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu

č. 53/1960 Zb.

o podmienkach pre používanie prevádzkove nevyskúšaných strojov a zariadení pri projektovaní

nových stavieb,

- ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 144/1959 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva

zákon o stavebnom poriadku,

- smernice Štátneho výboru pre výstavbu a Ministerstva financií z 30. apríla 1960

o poskytovaní zľavy z cien projektovej a rozpočtovej dokumentácie pre družstevnú bytovú

výstavbu (registrované v čiastke 22/1960 Zb.),

- smernice Štátnej komisie pre investičnú výstavbu č. 1/1964 (Vestník SKIV čiastka

1/1964) - registrované v čiastke 80/1965 Zb., č. 9/1964 v znení smerníc č. 8/1965

(Vestník SKIV - osobitný výtlačok, čiastka 4/1965) - registrované v čiastke 80/1965

Zb., č. 13/1964 v znení smerníc č. 11/1965 (vestník SKIV čiastka 6/1964 a čiastka

6/1965) - registrované v čiastke 80/1965 Zb.,

- smernice Štátneho výboru pre výstavbu č. 174/1956 Ú. l. (Ú. v.) o technickom dozore

investora,

- pokyny Štátneho výboru pre výstavbu č. 188/1956 pre technických dozorcov investorov

a pre postup pri ustanovovaní externých technických dozorcov,

- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 4 z 9. februára 1965 o rozpočtovaní vo výstavbe,

- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 5 z 5. marca 1966 o pevných cenách v investičnej

výstavbe,

- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 8 zo 16. apríla 1966, ktorou sa ustanovujú

zásady pre určovanie rozpočtových nákladov pri vykonávaní rekonštrukcií komunikácií

a koľajových telies v hlavnom meste Prahe s výnimkou ustanovení bodu 1 písm. a) a

b) a bodu 4 písm. b), ktoré platia pre stavby rozostavané k 1. januáru 1967 až do

ich dokončenia,

- opatrenie Štátnej komisie pre techniku č. 393/02/66 z 28. februára 1966 o preferenčných

prirážkach pre spojové stavby s výnimkou stavieb rozostavaných k 1. januáru 1967,

pre ktoré platí až do ich skončenia (uverejnené úpravou Ministerstva stavebníctva

č. 17c/1966 vo Vestníku Ministerstva stavebníctva čiastka 13 a 14/1966),

- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 12 z 21. apríla 1966 o zmenách v rozpočtovaní

stavieb,

- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 15 z 30. apríla 1966 o zvýhodnení oceňovania

stavebných prác pri vykonávaní opráv vonkajších konštrukcií budov na území hlavného

mesta Prahy s výnimkou ustanovenia bodu 2 písm. b), ktoré platí pre stavby rozostavané

k 1. januáru 1967 až do ich skončenia.

(2)

Nedotknuté zostávajú Smernice Ústrednej správy geodézie a kartografie o vykonávaní

geodetických prác pre účely investičnej výstavby (Vestník Štátnej komisie pre investičnú

výstavbu čiastka 5/1964).

§ 53

Účinnosť vyhlášky

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1967.