VYHLÁŠKA 106/1974 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o poľnohospodárskej dani

Čl. 1

(k

§ 2 zákona

)

(1)

Poľnohospodárska pôda, ktorá sa užila na iné účely (napr. na zalesnenie, na zastavanie,

pre dopravu), je vyňatá zo zdanenia začínajúc rokom, ktorý nasleduje po roku, keď

bola pôda rozhodnutím príslušného orgánu, na základe ktorého bude pozemok vyňatý z

evidencie nehnuteľností ako poľnohospodárska pôda, poľnohospodárskej výrobe natrvalo

odňatá.

(2)

Hospodársky využívanými vodnými plochami sú v rybníky s chovom rýb, pozemky rybníkov,

ktoré sú letnené, a vodné plochy, v ktorých sa pestujú riasy, trstina, pálka alebo

ostatné technické vodné rastliny.

Čl. 2

(k

§ 3 zákona

)

(1)

Daňovník uplatní nárok na oslobodenie od dane v daňovom priznaní alebo oznámení.

(2)

Za rekultivované sa považujú tie pozemky, ktoré sú v evidencii nehnuteľností vedené

ako poľnohospodárska pôda a na ktorých sa pred rekultiváciou dolovalo, povrchove ťažilo,

alebo šlo o úvozy, cesty a pod. Ďalej sú to pozemky vedené v evidencii nehnuteľností

ako poľnohospodárska pôda, ktoré sa neobrábali pre značný stupeň znehodnotenia (napr.

náletom semien stromov) a ktoré sú po rekultivácii opäť vhodné pre poľnohospodársku

výrobu.

(3)

Ak boli niektoré pozemky čiastočne vysadené ušľachtilými druhmi viniča hroznorodého

a čiastočne hybridmi, oslobodí sa iba časť výmery pripadajúca na ušľachtilé druhy

viniča hroznorodého, pokiaľ je aspoň 1/4 ha.

(4)

Za intenzívne ovocné sady sa považujú pozemky, na ktorých boli vysádzané štvrťkmene,

zákrpky a vretená.

(5)

Pozemky poľnohospodárskej výrobe dočasne odňaté (napr. na skládku, na ťažbu piesku)

sú oslobodené od dane začínajúc rokom, ktorý nasleduje po roku, keď bola pôda rozhodnutím

okresného národného výboru poľnohospodárskej výrobe dočasne odňatá.

(6)

Za pozemky v správe a užívaní národných výborov a ich rozpočtových organizácií, včítane

orgánov štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, sa považujú tie, ktoré

sú v ich priamom užívaní.

Čl. 3

(k

§ 4 zákona

)

(1)

Daňovníkmi dane z pozemkov sú organizácie a občania, ktorí sú zapísaní v evidencii

nehnuteľností

1

)

ako užívatelia pozemkov. Ak v evidencii nehnuteľností nie je užívateľ zapísaný, je

daňovníkom ten, kto pozemky skutočne užíva.

(2)

Ak je v evidencii nehnuteľností zapísaná ako užívateľ spoločenská organizácia alebo

jej organizačná zložka (ovocinársky a záhradkársky zväz, zväz chovateľov drobného

hospodárskeho zvieratstva a pod.), ktorá ponechala pozemok svojim členom na zriadenie

záhradky, sú daňovníkom jednotliví členovia.

Čl. 4

(k

§ 5 zákona

)

(1)

Pozemok je určený na rekreačné účely [

§ 5 ods. 2 písm. b) zákona

], ak na ňom je alebo bude postavená rekreačná chata alebo ak je na ňom zriadená záhradka

slúžiaca na rekreáciu.

Čl. 5

(k

§ 7 zákona

)

(1)

Za pozemky, ktoré nemožno plne využívať na poľnohospodársku výrobu, sa považujú poddolované

plochy, letiskové pozemky, vojenské pásma, trvalo zamokrené pozemky presahujúce 5

% z celkovej výmery, pozemky poškodené účinkami exhalácií, devastované pozemky a pozemky

v ochranných pásmoch zriadených podľa osobitných predpisov.

2

)

(2)

O znížení alebo odpustení dane rozhoduje orgán vykonávajúci správu dane na žiadosť

daňovníka; pritom prihliada najmä na to, do akej miery nemožno pozemky plne využívať

na poľnohospodársku výrobu, po aký čas v roku boli pozemky odňaté poľnohospodárskej

výrobe [

§ 3 písm. c) zákona

], v akom rozsahu bola zaplavením poškodená alebo zničená úroda, ako dlho v roku sa

vykonávali na pozemkoch vodohospodárske úpravy a pod.

Čl. 6

(k

§ 8 zákona

)

Ďalšími štátnymi hospodárskymi organizáciami poľnohospodárskej výroby a poľnohospodárskych

služieb [

§ 8 písm. b) zákona

], ktoré sú daňovníkmi dane zo zisku, sú

1.

šľachtiteľské a semenárske majetky a podniky,

2.

veľkovýkrmne,

3.

strojové a traktorové stanice,

4.

opravovne poľnohospodárskych strojov,

5.

poľnohospodárske zásobovacie a nákupné podniky, Zemědělské potřeby, n. p., Agroservis,

n. p., Tachov (organizácie poľnohospodárskeho zásobovania a nákupu),

6.

štátne plemenárske podniky,

7.

štátne rybárstva,

8.

Biovety,

9.

okresné poľnohospodárske stavebné podniky,

10.

Chmelařství, o. p., Žatec,

11.

Sempra, o. p., Praha,

12.

Semex, zeleninové a kvetinové semená, n. p., Bratislava,

13.

Rašelinové závody, n. p., Bratislava,

14.

Rašelina, n. p., Soběslav,

15.

Podnik pre šľachtenie a rozmnožovanie hydiny, n. p., Chorvátsky Grob,

16.

Drůbežnictví Xaverov, o. p., Horní Počernice,

17.

Hydinársky štátny majetok, o. p., Bratislava,

18.

Majetok stálej celoštátnej poľnohospodárskej výstavy, n. p., Nitra,

21.

Velkochov laboratorních zvířat, n. p., Praha - Lysolaje.

Čl. 7

(k

§ 9 zákona

)

(1)

Za novobudované spoločné poľnohospodárske podniky a agrochemické podniky sa považujú

podniky, ktoré vznikli po 1. januári 1975, s výnimkou tých, na ktoré prešiel majetok

zaniknutých organizácií.

(2)

Spoločným poľnohospodárskym podnikom s prevažne poľnohospodárskou výrobou je ten,

v ktorom tržby z rastlinnej a živočíšnej výroby boli v roku rozhodnom pre zdanenie

vyššie než 50 % z celkových tržieb (čl. 12 ods. 3); pritom sa neprihliada na investície

obstarávané vo vlastnej réžii.

(3)

Skutočnosti rozhodné pre oslobodenie uvedie daňovník v daňovom priznaní.

(4)

Päťročné obdobie oslobodenia končí posledným dňom mesiaca, v ktorom uplynulo 60 mesiacov

odo dňa vzniku organizácie.

Čl. 8

(k

§ 11 zákona

)

(4)

Podiel na zisku (strate), tržbách, výnosoch a nákladoch (

§ 11 ods. 4 zákona

) sa na jednotlivé združené organizácie rozdeľuje spôsobom dojednaným v zmluve o kooperácii;

3

)

ak nie je spôsob rozdeľovania tržieb, výnosov a nákladov takto ustanovený, rozdeľujú

sa v rovnakom pomere ako zisk.

Čl. 9

(k

§ 12 zákona

)

(1)

Príspevky a subvencie [

§ 12 ods. 1 písm. a) zákona

], ktoré uhradiť nie je daňovník podľa právnych predpisov povinný, sú tie, ktoré poskytuje

na základe dobrovoľne prijatého záväzku, ako napr. príspevky dobrovoľným záujmovým

alebo účelovým združeniam, nie však napr. príspevky platené v povinnej výške generálnym

riaditeľstvám na úhradu nákladov ich činnosti. Za príspevky platené podľa predpisov

sa považujú takisto členské príspevky platené v povinnej výške zväzom družstevných

roľníkov.

(2)

Za iné bezodplatné venovania sa považujú aj náklady na pohostenie a dary nad určený

limit. V družstevných organizáciách [

§ 8 ods. a) zákona

] sa za určený limit považuje suma vymedzená pri prerokúvaní plánu príslušnou okresnou

poľnohospodárskou správou po dohode s okresným národným výborom.

(3)

Za platené penále sa považuje aj penále za nevrátenie obalov.

4

)

(4)

Dotáciami a subvenciami určenými na úhradu nákladov sú najmä stabilizačné dotácie

a účelové dotácie do prevádzky a ďalej účelové subvencie na úhradu výchovy učňov.

Čl. 10

(k

§ 13 zákona

)

(1)

Odpočítateľnou položkou je daň z pozemkov vo výške skutočne zaplatenej v zdaňovacom

období.

(3)

Odpočítateľnou položkou podľa

§ 13 ods. 2 písm. b) zákona

sú napr. podiely členských organizácií na hospodárskom výsledku spoločných poľnohospodárskych

podnikov a sumy prijaté z prerozdelenia prostriedkov. Odpočítateľnou položkou však

nie sú podiely členských organizácií na hospodárskom výsledku organizácií oslobodených

od dane (

§ 9

a

§ 58 ods. 2 a 3 zákona

).

Čl. 15

(k

§ 32 zákona

)

(1)

Za príležitostnú sa považuje taká činnosť, pri ktorej sa využívajú výrobné prostriedky

slúžiace základnej poľnohospodárskej výrobe spravidla v čase, keď sa pri tejto výrobe

nemôžu plne využiť, napr. povozníctvo a približovanie dreva.

(2)

Vedľajšou výrobou sa rozumie činnosť, ktorá je buď pokračovaním základnej poľnohospodárskej

výroby, ak sa obmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva (výroba masla,

tvarohu, hroznového vína a pod.), alebo ktorá je príležitostnou výrobou vykonávanou

bez cudzích pracovníkov, napr. domácka výroba dreveného náradia a košikárskych výrobkov.

(3)

Za príležitostnú činnosť alebo vedľajšiu výrobu sa nepovažuje taká činnosť alebo

výroba, ktorá sa vykonáva v samostatných, osobitne na ten účel zriadených prevádzkárňach,

alebo ak sa neobmedzuje na spracovanie výrobkov vlastného hospodárstva, prípadne ak

sa vykonáva v takom rozsahu, ktorý presahuje rámec príležitostnej a vedľajšej činnosti.

5

)

(4)

Ak sa daňovníkovi na bežný rok vyrubila daň z príjmov občanov z poľnohospodárskej

výroby, ale po uplynutí roka sa zistí, že pestovanie zvláštnych kultúr a špecializovaná

živočíšna výroba podliehajú dani z príjmov obyvateľstva, započítajú sa zaplatené splátky

na poľnohospodársku daň na úhradu dane z príjmov obyvateľstva.

Čl. 16

(k

§ 33 zákona

)

(1)

Priemerné normy výnosnosti platia pre pozemky, na ktorých sa uskutočňuje základná

poľnohospodárska výroba, s výnimkou pozemkov venovaných pestovaniu zvláštnych kultúr

[

§ 32 ods. 3 písm. a) zákona

].

(2)

Pre zistenie, ktoré z určených priemerných noriem výnosnosti sa použijú na výpočet

príjmu podrobného dani, je rozhodujúce prírodné stanovište, v ktorom ležia pozemky

(ich najväčšia časť) slúžiace poľnohospodárskej výrobe.

(3)

Príjem z príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby sa zdaní tak, že sa vypočítaná

daň primerane zvýši podľa

§ 36 ods. 2 písm. a) zákona

.

(4)

Dani podrobeným príjmom z pozemkov venovaných pestovaniu zvláštnych kultúr a dani

podrobeným príjmom zo špecializovanej živočíšnej výroby (§ 33 ods. 4 zákona) sú skutočne

dosiahnuté príjmy z akéhokoľvek predaja (peňažné príjmy) a hodnota výrobkov spotrebovaných

daňovníkom a príslušníkmi jeho domácnosti alebo určených na ich vlastnú spotrebu (naturálne

príjmy) po odpočítaní výdavkov vynaložených na ich dosiahnutie, a to v roku, ktorý

predchádza roku, na ktorý sa daň vyrubuje. Výdavkami vynaloženými na dosiahnutie príjmov

nie sú výdavky na zlepšenie a rozmnoženie majetku a odpisy pre opotrebenie alebo znehodnotenie

a straty na majetku.

(5)

Výdavky vynaložené na dosiahnutie príjmov, pokiaľ ich daňovník nepreukáže, sa odpočítajú

pri príjmoch z pestovania viniča hroznorodého paušálnou sumou vo výške 40 %, z pestovania

ostatných zvláštnych kultúr paušálnou sumou 30 % a zo špecializovanej živočíšnej výroby

(

§ 32 ods. 3 zákona

) vo výške 50 % skutočne dosiahnutých príjmov (peňažných i naturálnych).

(6)

Pre ocenenie naturálnych príjmov sú rozhodné nákupné ceny platné v roku, ktorý predchádza

roku, na ktorý sa daň vyrubuje. Ak sú určené najnižšie alebo rámcové ceny, platí najnižšia

cena; ak sú určené najvyššie, platí cena skutočne dosiahnutá.

Čl. 17

(k

§ 36 zákona

)

(1)

Pre zvýšenie alebo zníženie dane je rozhodný stav k 1. januáru roka, na ktorý sa

daň vyrubuje. Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka, sa neprihliada.

(2)

Zvýšenie dane možno uplatniť, prípadne daň možno znížiť aj vtedy, keď poľnohospodársku

výrobu uskutočňuje viac osôb na spoločný účet a aspoň u jednej z nich sú splnené podmienky

pre zvýšenie alebo zníženie dane.

(3)

Príjmami, ktoré môžu byť dôvodom primeraného zvýšenia dane až o 50 %, sa rozumejú

príjmy

a)

z vykonávanej príležitostnej činnosti a vedľajšej výroby, pokiaľ úzko súvisia so

základnou poľnohospodárskou výrobou (

§ 32 zákona

);

b)

z predaja poľnohospodárskych výrobkov, napr. ovocia, zeleniny, živočíšnych výrobkov,

priamo spotrebiteľom;

c)

neúmerne vysoké; za také sa považujú príjmy z poľnohospodárskej výroby, ktoré podstatne

prevyšujú príjmy vypočítané podľa priemerných noriem výnosnosti.

(4)

Pre zvýšenie dane je rozhodujúci príjem dosiahnutý v roku, ktorý predchádza roku,

na ktorý sa daň vyrubuje.

(5)

Orgán vykonávajúci správu dane môže daň primerane znížiť až o 50 %

a)

daňovníkovi, ktorý k 1. januáru roka, na ktorý sa daň vyrubuje, dokončil 65. rok

svojho veku;

b)

daňovníkovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, za ktorého sa na účely poľnohospodárskej

dane považuje daňovník, ktorý poberá invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok

alebo ktorého zdravotný stav zodpovedá podmienkam pre priznanie takého dôchodku. Skutočnosť

odôvodňujúcu zmenenú pracovnú schopnosť preukáže daňovník predložením výmeru o priznaní

invalidného alebo čiastočne invalidného dôchodku a potvrdením poštového úradu o tom,

že sa mu tento dôchodok vypláca; ak taký dôchodok nepoberá, preukáže zdravotný stav

potvrdením vydaným posudkovým lekárom sociálneho zabezpečenia okresného národného

výboru;

c)

daňovníkovi, ak to vyžadujú miestne pomery, najmä ak uskutočňuje poľnohospodársku

výrobu na pozemkoch, ktoré sú podstatne horšie v porovnaní s ostatnými pozemkami v

obci, ak nemohol bez vlastného zavinenia obrobiť všetky pozemky alebo ak je odkázaný

svojou výživou, prípadne výživou svojej rodiny prevažne na príjmy z poľnohospodárskej

výroby a v dôsledku miestnych pomerov nemôže získať doplnkový príjem z vedľajšej činnosti.

(6)

Zvýšenie i zníženie dane sa počíta z dane vypočítanej podľa

§ 35 zákona

.

Čl. 18

(k

§ 40 zákona

)

(1)

Zmeny v zaradení obcí do prírodných stanovíšť, ku ktorým dôjde v priebehu roka, sú

rozhodné pre vyrubenie dane z pozemkov u všetkých daňovníkov a dane z príjmov občanov

z poľnohospodárskej výroby na budúci rok.

(2)

Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu roka vo výmere obhospodarovaných pozemkov, sa

pri vyrubení dane z pozemkov a dane z príjmov občanov z poľnohospodárskej výroby na

bežný rok neprihliada.

Čl. 19

(k

§ 41 zákona

)

Ak päťročné obdobie oslobodenia sa skončí v priebehu roka (

čl. 7 ods. 4

), vypočíta daňovník v priznaní daň zo zisku tak, že od dane za celý rok odpočíta

za každý aj začatý mesiac, v ktorom trvalo oslobodenie, jednu dvanástinu celoročnej

dane.

Čl. 20

(k

§ 45 až 48 zákona

)

(2)

Ak dôjde v priebehu roka k zmenám plánu, ktoré majú vplyv na výšku vypočítaných preddavkov,

je daňovník povinný orgánu vykonávajúcemu správu dane predložiť do ôsmich dní nový

prepočet preddavkov a ďalej platiť mesačné preddavky podľa nového výpočtu. Výška mesačných

preddavkov do toho času zročných sa nemení.

(3)

Pri výpočte dane zo zisku sa po uplynutí štvrťroka upravuje bilančný zisk o pripočítateľné

a odpočítateľné položky (

§ 12 a 13 zákona

) podľa skutočnosti od začiatku roka do konca štvrťroka, za ktorý sa výpočet vyhotovuje.

(4)

Ak orgán vykonávajúci správu dane zistí, že daňovník si vypočítal preddavky nižšou

sumou, vydá rozhodnutie, v ktorom určí nové preddavky podľa vlastného výpočtu, a daňovníkovi

uloží rozdiel doplatiť do 15 dní. Ak daňovník vypočítal preddavky vyššou sumou, zúčtuje

sa rozdiel obdobne podľa ustanovenia

§ 45 ods. 2 písm. a)

poslednej vety zákona.

(5)

Orgán vykonávajúci správu dane môže určiť preddavky inak, najmä v prípadoch organizačných

zmien alebo zmien v štruktúre činností organizácie, ktoré majú vplyv na výšku daňovej

povinnosti. Mesačné preddavky možno tiež určiť podľa rozpisu plánu, ktorý vyhotoví

organizácia v rámci svojej štvrťročnej povinnosti na jednotlivé mesiace.

Čl. 21

(k

§ 49 zákona

)

(1)

Ak družstvo povolí novovstúpivšiemu členovi, aby do konca roka ešte realizoval príjmy

z poľnohospodárskej výroby na svoj vlastný účet a nie na účet družstva, je povinný

zaplatiť daň na celý rok.

(2)

Odpis splátok podľa

§ 49 ods. 1 zákona

vykoná orgán vykonávajúci správu dane bez žiadosti na základe oznámenia (

§ 39 zákona

).

Čl. 22

(k

§ 50 zákona

)

(1)

Ak u daňovníka dôjde k zmene už vyrubenej dane, počíta sa penále (

§ 50 ods. 4 zákona

) z rozdielu, o ktorý je daň vypočítaná v dodatočnom platobnom výmere vyššia než daň

už vyrubená.

(2)

Penále sa nepredpíše, ak je menšie než 10 Kčs.

Čl. 23

Účinnosť

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1975.