ktorým sa ustanovujú zásady pre zabezpečenie práce žiakov a študentov vo výrobe

106

VLÁDNE UZNESENIE

z 30. augusta 1961,

ktorým sa ustanovujú zásady pre zabezpečenie práce žiakov a študentov vo výrobe

Vláda Československej socialistickej republiky ustanovuje podľa zákona

č. 186/1960 Zb.

o sústave výchovy a vzdelávania (Školského zákona)

I

Účel zásad a rozsah ich pôsobnosti

1.

Účelom zásad je zabezpečiť prácu žiakov a študentov vo výrobe. Táto práca je jednou

z najdôležitejších ciest, ktorými sa v zmysle uznesenia Ústredného výboru Komunistickej

strany Československa z apríla 1959 a podľa Školského zákona uskutočňuje spojenie

škôl so životom a s prácou vo výrobe. Práca vo výrobe, ktorá sa stala na školách novým

druhom vyučovania, je i významným prostriedkom výchovy všestranne rozvinutého a vzdelaného

človeka a jej nedeliteľnou zložkou.

2.

Zásady upravujú prácu, ktorú vo výrobe vykonávajú žiaci stredných všeobecnovzdelávacích

škôl, odborných škôl a stredných odborných škôl nevýrobného smeru a študenti vysokých

škôl. Na prácu, ktorú vykonávajú vo výrobe žiaci odborných škôl a stredných odborných

škôl výrobného smeru, sa tieto zásady vzťahujú len pokiaľ ich práca vo výrobe má súvisle

trvať aspoň po dobu dvoch týždňov.

3.

Rozsah práce žiakov a študentov vo výrobe určujú učebné plány a učebné osnovy. Spravidla

ju doplňuje odborné vyučovanie v škole.

4.

Prevádzková a odborná prax žiakov a študentov je upravená osobitnými predpismi.

II

Právne pomery žiakov a študentov pri práci vo výrobe

1.

Žiaci sa pre prácu vo výrobe zásadne neprijímajú v závodoch do pracovného pomeru.

Prijímajú sa však do pracovného pomeru, ak ich práca vo výrobe má trvať súvisle aspoň

po dobu dvoch týždňov.

2.

Študenti sa pre prácu vo výrobe prijímajú v závodoch vždy do pracovného pomeru.

III

Zaraďovanie žiakov a študentov do práce vo výrobe

1.

Žiaci a študenti škôl netechnického smeru sa zaraďujú zásadne do výrobných odborov,

a to približne v počtoch, ktoré sú úmerné ekonomickej štruktúre priemyslu a pôdohospodárstva

príslušného okresu. Prizerá sa na to, aby odbory boli v súlade s výchovným cieľom

príslušného typu školy a aby žiaci a študenti pracovali v závodoch, ktoré sú v mieste

alebo v najbližšom okolí sídla školy. Práca vo výrobe musí sa organizovať tak, aby

pomáhala lepšiemu zvládnutiu študijného odboru. So zreteľom na dané podmienky sa pri

určení odborov pokiaľ možno prizerá aj na osobné záujmy žiakov a študentov.

2.

Žiaci a študenti škôl technického smeru sa zaraďujú vždy do výrobných odborov so

zreteľom na smer ich štúdia.

3.

Žiaci a študenti sa zaraďujú len do závodov, ktoré vyhovujú z hľadiska bezpečnosti

práce i z hygienického a protiepidemiologického hľadiska a sú organizačne dobre vedené

a technicky náležite vybavené. Žiaci a študenti jednej školy sa zaraďujú pokiaľ možno

do jedného závodu.

4.

Odbory a závody, do ktorých sa zaraďujú žiaci škôl netechnického smeru, určí rada

okresného národného výboru sídla školy na návrh školskej a kultúrnej komisie okresného

národného výboru, spracovaný v spolupráci s ostatnými orgánmi okresného národného

výboru, s okresnou odborovou radou, s okresným výborom Československého sväzu mládeže,

so závodmi a školami.

5.

Závody, do ktorých sa zaraďujú žiaci škôl technického smeru a študenti, určí rada

krajského národného výboru sídla závodu v dohode s krajským národným výborom sídla

školy. Návrhy pripravujú školy po prejednaní s príslušnými závodmi.

6.

Odbory a závody určené podľa bodov 4 a 5 sú pre závody a školy záväzné. Určené závody

sú povinné pre žiakov a študentov zabezpečiť potrebný počet pracovísk.

7.

Podľa určených odborov a závodov jednotlivé školy a závody uzavierajú dohovor o zabezpečení

práce žiakov a študentov vo výrobe. Ak bránia uzavretiu dohovoru medzi školou a závodom

nejaké prekážky, zabezpečí okresný národný výbor v spolupráci s orgánom nadriadeným

závodu a s okresnou odborovou radou, prípadne krajský národný výbor v spolupráci s

orgánom nadriadeným závodu a s krajskou odborovou radou, aby sa prekážky odstránili

a aby sa dohovor medzi školou a závodom uzavrel.

8.

Dohovor o zabezpečení práce žiakov a študentov vo výrobe sa uzaviera podľa vzorového

dohovoru, ktorý je súčasťou týchto zásad, pričom sa prizerá na miestne podmienky.

Dohovor sa uzaviera vždy najneskoršie do konca mesiaca júna a spravidla na dobu jedného

kalendárneho roku. V tej istej lehote sa škola a závod súčasne dohodnú na hlavných

ukazovateľoch pre plán na celý niekoľkoročný výchovný cyklus (počty žiakov a študentov,

počet týždenných hodín, ktorý sa odpracuje za rok, druhy povolaní a pod.).

IV

Zabezpečenie práce žiakov a študentov vo výrobe

1.

Za prácu žiakov a študentov vo výrobe zodpovedá riaditeľ závodu svojmu nadriadenému

orgánu a za prácu žiakov i príslušnému národnému výboru. Za plnenie výchovných cieľov

pri práci žiakov vo výrobe spoluzodpovedá riaditeľ školy a pri práci študentov vo

výrobe dekan fakulty a na vysokých školách, ktoré sa nedelia na fakulty, rektor vysokej

školy.

2.

Riadením práce žiakov a študentov vo výrobe a jej zabezpečením po organizačnej a

výchovnej stránke riaditeľ závodu bez ujmy na svoje zodpovednosti v dohode s odborom

školstva a kultúry okresného národného výboru poverí pracovníkov z útvaru podnikovej

výchovy, prípadne z iného útvaru, ktorí potom spolupracujú s vedúcimi škôl, ktoré

do závodu vysielajú svojich žiakov a študentov. Počet týchto pracovníkov určuje riaditeľ

závodu podľa počtu žiakov a študentov a podľa charakteru výroby. Pritom sa spravuje

pokynmi nadriadeného orgánu.

3.

Podľa charakteru odboru závod rozdelí triedu žiakov alebo ročník študentov pre prácu

vo výrobe na skupiny obdobne, ako je to u učňov. Študenti, prípadne i žiaci sa prideľujú

na pracovisko i jednotlivo.

4.

Priamym vedením práce žiakov a študentov vo výrobe sa poverujú vybraní pracovníci,

politicky vyspelí, odborne kvalifikovaní, ktorí majú dobrý pomer k mládeži, vyhovujú

tiež zo zdravotného hľadiska a pokiaľ možno majú i pedagogické skúsenosti. Pri výbere

a pri hodnotení činnosti týchto pracovníkov závod spolupracuje so školou. Práva, povinnosti

i odmeňovanie poverených pracovníkov sa spravujú predpismi platnými pre majstrov odborného

výcviku učňov alebo pre inštruktorov individuálneho výcviku učňov. Ak poverený pracovník

vedie priamo prácu žiakov a študentov vo výrobe obdobne ako majster odborného výcviku

učňov, nepoveruje sa ďalšími inými úlohami. Závod vedie týchto pracovníkov k tomu,

aby si stále zvyšovali svoju politickú a odbornú spôsobilosť, najmä zabezpečuje, aby

získali pedagogickú kvalifikáciu alebo si ju doplňovali obdobne ako pracovníci poverení

výchovou učňov.

5.

V poľnohospodárskych závodoch môžu sa celkom výnimočne poveriť priamym vedením práce

žiakov a študentov vo výrobe kvalifikované osoby, ktoré nie sú pracovníkmi poľnohospodárskych

závodov, ak tieto závody nemajú vhodného pracovníka pre túto funkciu. Funkciou ich

poveruje závod po prejednaní so školou a so súhlasom odboru školstva a kultúry a odboru

pôdohospodárstva okresného národného výboru. Poverené osoby majú obdobné práva a povinnosti

ako majstri odborného výcviku učňov a sú odmeňovaní v rámci schváleného rozpočtu závodom,

prípadne odborom pôdohospodárstva okresného národného výboru rovnako ako majstri odborného

výcviku učňov.

6.

V závodoch sa žiakom prideľuje pokiaľ možno produktívna práca v súlade s výchovným

cieľom školy podľa rámcových učebných osnov a s prihliadnutím na výrobné možnosti

závodu, prípadne na osobné záujmy žiakov o určité povolanie. Závod prideľuje študentom

produktívnu prácu zodpovedajúcu výchovným cieľom vysokej školy a zaraďuje ich do tarifných

tried, ktoré zodpovedajú ich skôr získanej kvalifikácii v určitom povolaní. Pritom

závod dbá, aby sa študenti neprideľovali len na úzko špecializované práce, ale aby

sa s príslušným odborom oboznamovali v plnej šírke. Závod ďalej dbá, aby pracoviská

vyhovovali po bezpečnostnej, hygienickej a epidemiologickej stránke, aby pracoviská

boli vybavené pokiaľ možno novou technikou, aby žiaci a študenti mali na nich príležitosť

osvojiť si účelnú organizáciu výroby. Závod musí v organizácii práce vo výrobe zaviesť

taký postup, ktorý žiakom a študentom umožní dôkladne poznať a osvojiť si pokrokový

technologický proces výroby. Závod žiakom a študentom vytvára také podmienky, aby

postupne získali základy pre robotnícku kvalifikáciu, prípadne si túto kvalifikáciu

zvyšovali.

7.

Závod v spolupráci so školou a lekárom zabezpečí primerané pracoviská pre žiakov

a študentov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

8.

Začiatok pracovného času žiakov a študentov určí závod v dohode so školou a s prihliadnutím

na pedagogické požiadavky.

9.

Jednotlivé školy spolupracujú s poverenými pracovníkmi závodov a pomáhajú im zabezpečovať

dobrú úroveň pedagogickej práce a vytvárať také podmienky, aby žiaci a študenti mohli

s úspechom pracovať vo výrobe. Na škole sa s touto úlohou bez ujmy na zodpovednosti

vedúceho školy poveruje potrebný počet učiteľov. Za túto činnosť sa učiteľom stredných

škôl započítava jedna vyučovacia hodina týždenne za každú skupinu žiakov. Ak pracoviská

sú vzdialené alebo rozptýlené, môže okresný národný výbor určiť, že sa im započítava

ďalšia jedna hodina týždenne. Učiteľom vysokých škôl mieru započítania tejto činnosti

do učebného úväzku určí rektor vysokej školy. Náklady spojené s poverovaním učiteľov

uvedenou činnosťou uhradzuje osobný úrad. Pritom však nesmú sa prekročiť plánované

mzdové fondy.

10.

Výskumný ústav pedagogický v Prahe a v Bratislave a Ústav odborného školstva v Prahe

môžu so súhlasom príslušného okresného národného výboru poveriť učiteľov strednej

školy osobitnou výskumnou úlohou pri práci žiakov vo výrobe. Náklady spojené s osobitnou

výskumnou úlohou uhradzujú uvedené ústavy.

11.

Učiteľom dochádzajúcim do miesta práce vo výrobe prislúcha náhrada skutočne preukázaných

výdavkov pri použití verejných hromadných dopravných prostriedkov podľa vyhlášky ministra

financií č. 480/1950 Ú. l. (č. 476/1950 Ú. v.) v znení vyhlášky č. 72/1952 Ú. l. (č.

101/1952 Ú. v.). Túto náhradu im poskytuje ich osobný úrad.

12.

Pracovníci zúčastnení na práci žiakov a študentov vo výrobe zodpovedajú sa zo svojej

činnosti aj podľa zákona

č. 71/1958 Zb.

o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného

pomeru.

13.

Spoločenské organizácie závodov a škôl v zmysle uznesení svojich ústredných orgánov

pomáhajú k tomu, aby práca žiakov a študentov vo výrobe úspešne prebiehala. Okrem

toho tieto organizácie v závodoch vytvárajú podmienky, aby sa žiaci a najmä študenti

mohli aktívne zúčastňovať na ich činnosti.

Starostlivosť o žiakov a študentov

1.

Závody spolu so školami zodpovedajú za plnenie výchovných cieľov pri práci žiakov

a študentov vo výrobe a za dodržiavanie učebných osnov tejto práce.

2.

Závody zabezpečujú a zodpovedajú za bezpečnosť a ochranu zdravia žiakov a študentov

pri práci vo všetkých prevádzkach v rovnakom rozsahu ako u svojich pracovníkov. Sústavne

oboznamujú žiakov a študentov s predpismi o bezpečnosti a hygiene práce a vedú ich

k ich dodržiavaniu. Na pracoviskách im prideľujú prácu zodpovedajúcu ich veku a zdravotnej

spôsobilosti obdobne ako učňom. Dôsledne dodržiavajú predpisy o zamestnávaní mladistvých.

Žiakom a študentom mladším ako 18 rokov nesmú prideľovať práce, pri ktorých sa poskytujú

príplatky za prostredie škodlivé zdraviu. Zapožičiavajú im ochranné pomôcky a ochranný

odev, prípadne im poskytujú aj pracovný odev a obuv, pokiaľ pracujú vo výrobe dlhší

čas, podľa predpisov platných pre pracovníkov, a dbajú, aby ich pri práci používali

a aby pracovali vo vhodnom pracovnom odeve.

3.

Krajské a okresné ústavy národného zdravia zabezpečujú preventívne vstupné a periodické

lekárske prehliadky žiakov a študentov v rozsahu obdobnom ako u učňov, najmä posudzujú

zdravotnú spôsobilosť jednotlivých žiakov a študentov pre vybraný odbor.

4.

Závod žiakom a študentom poskytuje náhradu škody za pracovné úrazy, ktoré utrpeli

pri práci vo výrobe, podľa predpisov platných pre pracovníkov. Žiaci a študenti sú

poistení proti následkom úrazu aj zmluvami o úrazovom poistení žiakov uzavretými Ministerstvom

školstva a kultúry a Ministerstvom zdravotníctva so Štátnou poisťovňou. Štátna poisťovňa

neposkytuje však z týchto zmlúv žiadne plnenie, ak sa poškodenie žiaka alebo študenta

považuje za pracovný úraz podľa predpisov o sociálnom zabezpečení alebo podľa predpisov

o náhrade škody za pracovný úraz, prípadne podľa iných obdobných predpisov a ak na

základe týchto predpisov vznikne nárok na odškodnenie. Závody vedú evidenciu a registráciu

pracovných úrazov žiakov a študentov obdobne ako u pracovníkov.

5.

Žiaci a študenti sú nemocensky poistení a dôchodkove zabezpečení jednak z dôvodu

štúdia v rozsahu určenom vyhláškou č. 102/1957 Ú. l. (Ú. v.), jednak z dôvodu práce

vo výrobe v rozsahu určenom vyhláškou

č. 8/1960 Zb.

, ktorá zároveň upravuje súbeh oboch poistení. Pritom platí, že žiaci, ktorí pracujú

vo výrobe v pracovnom pomere, a študenti sú z tohto dôvodu poistení obdobne ako pracovníci.

6.

Rodičom žiakov a študentov, prípadne samým žiakom a študentom, ak majú nezaopatrené

deti, poskytujú sa prídavky na deti podľa zákona

č. 54/1956 Zb.

o nemocenskom poistení zamestnancov v znení zákona č. 16/1959 Zb.

7.

Pre pedagogické účely a pre odmeňovanie žiakov, ktorí pracujú vo výrobe bez pracovného

pomeru, sa môže celkový čas ich práce vo výrobe podľa charakteru práce a v súlade

s učebnými osnovami a cieľom príslušného typu školy deliť na prípravné obdobie a obdobie

odborného rozvoja. Dĺžku období určí závod v dohode so školou. Žiaci, ktorí pracujú

vo výrobe bez pracovného pomeru, sa odmeňujú obdobne podľa ustanovení §§ 2 a 3 vyhlášky

č. 130/1958 Ú. l. (Ú. v.) o finančnom a hmotnom zabezpečení učňov a podľa smerníc

príslušných ústredných úradov a orgánov vydaných k tejto vyhláške.

8.

Žiaci, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a študenti odmeňujú sa podľa predpisov

platných pre príslušnú kategóriu pracovníkov.

9.

Žiakom, ktorí pracujú vo výrobe bez pracovného pomeru, poukazuje sa odmena v prípravnom

období na osobitný účet školskej organizácie Československého sväzu mládeže spravidla

za celú skupinu žiakov a v dlhších obdobiach a používa sa v dohode so Združením rodičov

a priateľov školy najmä na úhrady rôznych potrieb žiakov spojených s ich prácou vo

výrobe, napr. na nákup pracovných odevov a obuvi, alebo na úhradu nákladov spojených

s odbornou exkurziou. V období odborného rozvoja sa týmto žiakom odmena vypláca priamo.

Ak práca týchto žiakov nie je rozdelená na prípravné obdobie a obdobie odborného rozvoja,

poukazuje sa odmena na osobitný účet školskej organizácie Československého sväzu mládeže,

ak žiaci sú odmeňovaní obdobne podľa § 2 vyhlášky č. 130/1958 Ú. l. (Ú. v.); ak sú

však odmeňovaní obdobne podľa § 3 citovanej vyhlášky, odmena sa im vypláca priamo.

Pritom odmeňovanie podľa ustanovenia § 2 citovanej vyhlášky prichádza do úvahy v období,

keď žiaci získavajú základné odborné vedomosti a zručnosti, a odmeňovanie podľa ustanovenia

§ 3 v období, keď už získané vedomosti a zručnosti uplatňujú na produktívnych a iných

hospodársky užitočných prácach.

10.

Žiakom, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a študentom odmena sa vypláca

priamo a v mzdovom období určenom pre pracovníkov.

11.

Na odmeňovanie žiakov a študentov sa nevzťahuje rozhodnutie tajomníka Štátnej mzdovej

komisie zo 6. júna 1960 č. 20, ktorým boli schválené rámcové smernice pre odmeňovanie

a hmotné zabezpečenie nevyučených mladistvých robotníkov.

12.

Žiakom a študentom, ktorým sa odmena vypláca priamo, upravuje sa štipendium podľa

smerníc o poskytovaní štipendií. Žiakom a študentom, ktorí pri dobrom prospechu preukazujú

zvlášť dobré výsledky v práci vo výrobe, môže škola v rámci zásad o poskytovaní štipendií

čas od času priznať osobitnú jednorazovú odmenu. Podrobnosti o týchto odmenách určí

Ministerstvo školstva a kultúry v dohode s Ministerstvom financií.

13.

Maloletí žiaci a študenti sa posudzujú u rodičov pre účely dane zo mzdy ako vyživované

osoby bez ohľadu na výšku príjmu, ktorý dosiahli pri práci vo výrobe. Na maloletých

žiakov, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a na študentov sa pri výpočte

dane zo mzdy u rodičov prizerá ako na vyživované osoby, len ak mesačný príjem týchto

žiakov neprevyšuje 200,- Kčs. Maloletí žiaci, ktorí pracujú vo výrobe bez pracovného

pomeru, a všetci žiaci a študenti vykonávajúci príležitostné práce cez prázdniny na

brigádach a pod., sa posudzujú u rodičov pre účely dane zo mzdy ako vyživované osoby

bez ohľadu na výšku dosiahnutého zárobku.

14.

Závody poskytujú závodnej jedálni zamestnávateľský príspevok za žiakov a študentov,

ktorí sa pri práci vo výrobe stravujú v závodnej jedálni. Výška príplatku sa spravuje

predpismi platnými pre jeho poskytovanie za pracovníkov. Okrem toho za študentov,

ktorí sa pri práci vo výrobe stravujú v závodnej jedálni, vysoká škola poskytuje závodnej

jedálni štipendijnú podporu 1,25 Kčs na obed alebo na večeru a za študentov, ktorí

odoberajú diétne jedlá, 3,45 Kčs na obed alebo na večeru. O túto sumu platia študenti

za jedlo v závodnej jedálni menej ako ostatní pracovníci.

15.

Závody zabezpečujú žiakom a študentom podľa možnosti ubytovanie a používanie zľavnenej

závodnej dopravy rovnako ako svojim pracovníkom. Pri používaní verejných hromadných

dopravných prostriedkov do miesta, kde žiaci a študenti pracujú vo výrobe, poskytuje

sa im zľava na cestovnom podľa smerníc Ministerstva dopravy a spojov.

16.

Žiaci, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a študenti majú pri splnení zákonných

podmienok nárok na platenú dovolenku na zotavenie. Užívajú liečebnú starostlivosť

poskytovanú v závodných zdravotníckych zariadeniach a prípadne sa podieľajú na podnikových

fondoch pracujúcich, na závodnej rekreácii a na ostatných sociálnych vymoženostiach,

ktoré pracovníkom zabezpečujú kolektívne zmluvy.

17.

Hmotná zodpovednosť žiakov, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a študentov

voči závodu spravuje sa zákonom

č. 71/1958 Zb.

o záväzkoch na náhradu škody spôsobenej zamestnancom porušením povinností z pracovného

pomeru s týmito odchýlkami: So žiakmi a študentmi nemožno uzavierať zmluvu o zodpovednosti

za hodnoty zverené im na vyúčtovanie. Výšku náhrady škody určuje vedenie závodu po

prejednaní nielen so závodným výborom základnej organizácie ROH v závode a so žiakom

alebo študentom, ale i s vedúcim príslušnej školy.

18.

Žiaci, ktorí pracujú vo výrobe v pracovnom pomere, a študenti, ktorí vykonali kvalifikačnú

skúšku, prípadne záverečnú učňovskú skúšku, zodpovedajú za chybnú prácu (nepodarky)

podľa predpisov platných pre pracovníkov.

19.

Pri zodpovednosti žiakov, ktorí pracujú vo výrobe bez pracovného pomeru, sa postupuje

obdobne podľa bodu 17, a ak vykonali kvalifikačnú skúšku, prípadne záverečnú učňovskú

skúšku, aj obdobne podľa bodu 18.

VI

Hodnotenie prospechu a chovania a získanie robotníckej kvalifikácie

1.

Prospech a chovanie žiakov a študentov pri práci vo výrobe pravidelne hodnotia pracovníci

poverení priamym vedením práce žiakov a študentov vo výrobe v spolupráci s poverenými

učiteľmi. Žiakom sa výsledky práce vo výrobe zaznamenávajú známkou na vysvedčení podľa

klasifikačného poriadku. Študentom sa absolvovanie práce vo výrobe zaznamenáva v študijnom

preukaze formou zápočtu na základe hodnotenia v závode.

2.

Žiaci, ktorí pracovali vo výrobe v určitom povolaní bez pracovného pomeru a vykonávali

práce určitej tarifnej triedy, môžu konať žiacku kvalifikačnú skúšku zo znalostí a

zručností požadovaných pre výkon práce v tejto triede, najviac však v IV. tarifnej

triede. Po vykonaní tejto skúšky dostanú osvedčenie o priznaní tejto triedy ako dočasnej

kvalifikačnej triedy. Ak vstúpi žiak, ktorý úspešne vykonal túto skúšku, do 6 mesiacov

po skončení štúdia do pracovného pomeru, prizná sa mu dočasná kvalifikačná trieda

ako definitívna kvalifikačná trieda. Ak však vstúpi do pracovného pomeru po uplynutí

6 mesiacov od skončenia štúdia, prizná sa mu dočasná kvalifikačná trieda ako definitívna

kvalifikačná trieda len v prípade, že pri výkone práce preukáže teoretické a praktické

znalosti a zručnosti požadované pre túto triedu.

3.

Žiaci, ktorí pracovali vo výrobe v pracovnom pomere, a najmä študenti, ak po dobu,

ktorá je úmerná dobe určenej skúšobným zaškoľovacím plánom, vykonávali v niektorom

povolaní prácu určitej tarifnej triedy, konajú skúšky zo znalostí a zručností požadovaných

pre výkon práce v tejto triede, ktorá sa im potom prizná ako definitívna kvalifikačná

trieda.

4.

Žiaci a študenti môžu po uplynutí času, ktorý určí závod, konať kvalifikačné skúšky

pre priznanie ďalších vyšších kvalifikačných tried. Tieto kvalifikačné triedy sa im

priznajú ako triedy definitívne až v čase, keď je to v súlade s plánom výroby a potreby

odborne kvalifikovaných pracovníkov závodu.

5.

Priznanie definitívnych tried sa žiakom a študentom zaznamenáva v kvalifikačných

preukazoch, ktoré sa im na ten účel vydávajú v závodoch.

6.

Žiaci a študenti starší ako 18 rokov môžu sa prihlásiť na záverečnú učňovskú skúšku,

ak po primeraný čas konali práce príslušného odboru a osvojili si potrebné vedomosti

a zručnosti. Pre tieto skúšky platí ustanovenie

§ 23 učňovského zákona

a predpisy vykonávajúce toto ustanovenie.

VII

Plánovanie a evidencia žiakov a študentov

1.

Žiaci a študenti sa pre prácu vo výrobe prijímajú v závodoch mimo evidenčného stavu

pracovníkov s výnimkou predvstupnej vysokoškolskej praxe a letnej aktivity mládeže

(práca cez prázdniny na brigádach a pod.).

2.

Mzdy za prácu žiakov a študentov sa vyplácajú zo mzdového fondu.

3.

Evidencia žiakov a študentov a im vyplácaných odmien sa v závodoch vedie oddelene.

VIII

Finančné zabezpečenie

1.

Náklady, ktoré vzniknú závodu s prácou žiakov a študentov vo výrobe, uhradzujú sa

z prostriedkov závodu na ťarchu nákladov na výrobu a obeh.

2.

Financovanie a účtovanie nákladov podľa bodu 1 v podrobnostiach upravujú smernice

Ministerstva financií.

*)

Spôsob úhrady nákladov, ktoré vzniknú jednotnému roľníckemu družstvu s výrobnou prácou

žiakov a študentov, upravujú smernice Ministerstva poľnohospodárstva, lesného a vodného

hospodárstva.

**)

IX

Riadenie práce žiakov a študentov vo výrobe

1.

Národné výbory, ústredné úrady a orgány a Ministerstvo školstva a kultúry riadia

a kontrolujú prácu žiakov a študentov vo výrobe obdobne ako pri výchove učňov.

2.

Národné výbory sa starajú o vytváranie podmienok pre úspešnú prácu žiakov vo výrobe

a vykonávajú pritom všeobecný, prípadne i odborný dozor, obdobne ako pri štátnom dozore

na výchovu učňov.

3.

Príslušné ústredné úrady a orgány vytvárajú v spolupráci s Ministerstvom školstva

a kultúry predpoklady pre úspešnú prácu žiakov a študentov vo výrobe, ktorá sa uskutočňuje

v závodoch v ich pôsobnosti.

4.

Ministerstvo školstva a kultúry ústredne ideovo a pedagogicky riadi prácu žiakov

a študentov vo výrobe a vykonáva pritom ústredný všeobecný, prípadne aj odborný dozor

obdobne ako pri štátnom dozore na výchovu učňov.

5.

Príslušné ústredné úrady a orgány vo svojej pôsobnosti ústredne odborne riadia a

kontrolujú prácu žiakov a študentov vo výrobe v súlade s týmito zásadami i v súlade

s ideovými a pedagogickými zásadami Ministerstva školstva a kultúry a zabezpečujú,

aby im podriadené orgány všetkých stupňov vykonávali na prácu žiakov a študentov vo

výrobe odborný dozor priamo v závodoch.

6.

Orgány odborových organizácií dozerajú na prácu žiakov a študentov vo výrobe z hľadiska

bezpečnosti práce a ochrany zdravia.

7.

Vedúci škôl pravidelne priamo v závodoch zisťujú, ako sa plní dohovor a učebné osnovy,

aká je úroveň a metódy výchovy žiakov a študentov a aké sú jej výsledky. Na odstránenie

zistených nedostatkov vedúci škôl urobia potrebné opatrenia, a ak to nie je v ich

právomoci, upozornia na ne závod alebo národný výbor.

1.

Pre účely týchto zásad sa za závod považujú aj iné organizácie a zariadenia (napr.

družstvá).

2.

Tieto zásady nadobúdajú účinnosť 1. septembrom 1961.

Široký v. r.