VYHLÁŠKA 105/1992 Z. z. o sociálnej odkázanosti

§ 1

(1)

Za sociálne odkázaného sa považuje občan, ktorého príjem nedosahuje úhrn súm na zabezpečenie

výživy a ostatných základných osobných potrieb a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov

na domácnosť určených osobitným zákonom

1

)

(ďalej len „životné minimum") a nemôže si vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou,

tento príjem zvýšiť vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav alebo iné vážne dôvody.

(2)

Možnosť zvýšiť si príjem vlastným pričinením sa neskúma pri posudzovaní sociálnej

odkázanosti u

a)

požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku,

b)

občana staršieho ako 65 rokov alebo občana, ktorý je invalidný,

c)

rodiča (osvojiteľa, občana, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu), ktorý sa celodenne a riadne stará

aspoň o jedno dieťa do troch rokov veku alebo o staršie dieťa, ktoré nemôže byť umiestnené

v predškolskom zariadení, alebo o tri a viac detí do desať rokov veku alebo o dieťa,

ktoré je dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté a vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo

osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť,

d)

nezaopatreného dieťaťa.

2

)

(3)

Ak zdravotný stav občana vyžaduje podľa odporúčania príslušného zdravotníckeho zariadenia

zvýšené náklady na diétne stravovanie, suma potrebná na zabezpečenie výživy a ostatných

základných osobných potrieb občana určená osobitným zákonom

1

)

sa zvyšuje o 500 Kčs mesačne. U chorých na diabetes je odporúčaním príslušného zdravotníckeho

zariadenia diabetický preukaz tohto občana.

(4)

Suma potrebná na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť určená osobitným

zákonom

1

)

sa pri posudzovaní sociálnej odkázanosti občanov, ktorým boli priznané mimoriadne

výhody III. stupňa (preukaz ZŤP/S), zvyšuje o 500 Kčs mesačne. Ak v domácnosti žije

viac osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, a viacerým z nich boli priznané mimoriadne

výhody III. stupňa, započítava sa toto zvýšenie iba raz.

(5)

Občan, ktorého príjem je vyšší ako životné minimum, sa považuje so zreteľom na jeho

celkové sociálne a majetkové pomery za sociálne odkázaného, ak sú preukázané skutočné

náklady na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných

nákladov na domácnosť odôvodnene vyššie a občan si nemôže tieto náklady uhradiť vlastným

pričinením.

§ 2

(1)

Občana nemožno považovať za sociálne odkázaného, aj keď jeho príjem nedosahuje životné

minimum, ak jeho celková sociálna a majetková situácia je taká, že mu môže úplne zaručiť

dostatočné zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných

nákladov na domácnosť a takéto zabezpečenie vlastným pričinením možno od občana požadovať.

Od občana však nemožno požadovať predaj alebo nájom nehnuteľnosti, ktorú užíva na

primerané trvalé bývanie,

3

)

prípadne predaj alebo nájom poľnohospodárskej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu.

(2)

Občana, ktorý nemá žiaden príjem alebo ktorého príjem nedosahuje životné minimum

preto, že nie je v pracovnom alebo obdobnom vzťahu, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú

činnosť, ani sa nepripravuje sústavne na povolanie, nemožno považovať za sociálne

odkázaného, ak nie je vedený na príslušnom územnom orgáne práce v evidencii uchádzačov

o zamestnanie;

4

)

splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje u občanov uvedených v

§ 1 ods. 2

.

§ 3

Zisťovanie príjmu občana

(1)

Príjem sa zisťuje za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti

o dávku alebo službu sociálnej starostlivosti; ak dôjde ku zmene pomerov, ku dňu podania

žiadosti.

(2)

Príjmom občana, okrem príjmov určených v osobitnom zákone,

1

)

nie je konkurzné a mimoriadne štipendium študenta vysokej školy, odmena žiaka odborného

učilišťa a učilišťa a jednorazové dávky sociálnej starostlivosti.

§ 4

Poskytovanie dávok sociálnej starostlivosti

(1)

Občanovi, ktorý sa považuje za sociálne odkázaného, sa poskytujú dávky sociálnej

starostlivosti na zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb

a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť. Pritom sa zohľadňuje celková

sociálna a majetková situácia občana a to, či občan pre zabezpečenie svojich životných

potrieb si uplatnil nárok na dávky nemocenského alebo dôchodkového zabezpečenia alebo

štátne dávky sociálneho zabezpečenia.

(2)

Pri rozhodovaní o výške dávky sa prihliada na skutočné náklady na zabezpečenie výživy

a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť posudzovaného

občana.

§ 5

Úhrada nákladov sociálnej starostlivosti

(1)

Úhrada nákladov sociálnej starostlivosti sa nepožaduje od osoby povinnej výživou

voči príjemcovi dávky alebo služby sociálnej starostlivosti, ktorých poskytnutie je

podmienené sociálnou odkázanosťou, ak príjem tejto osoby nepresahuje sumu 3400 Kčs

mesačne. Táto suma sa zvyšuje za každú osobu, ktorá je na ňu odkázaná výživou a ktorej

príjem je nižší než 1500 Kčs mesačne, o sumu tvoriacu rozdiel medzi sumou 1500 Kčs

a príjmom tejto osoby. Príjem sa posudzuje podľa

§ 3 ods. 2

tejto vyhlášky.

(2)

Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak ide o plnenie vyživovacej povinnosti voči manželovi

alebo nezaopatrenému dieťaťu.

(3)

Úhrada nákladov sa nepožaduje, ak povinná osoba riadne platí výživné, s výnimkou

úhrady za pobyt dieťaťa v ústave sociálnej starostlivosti pre mládež.

§ 6

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky č.

378/1991 Zb.

o sociálnej odkázanosti.

§ 7

Táto vyhláška nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.