VYHLÁŠKA 105/1981 Z. z. o dokumentácii stavieb

§ 1

Rozsah platnosti

(1)

Vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb, postup pri jej vypracovaní,

prerokúvaní a schvaľovaní a vykonávanie záverečného vyhodnotenia stavieb.

(2)

Vyhláška sa vzťahuje na dokumentáciu stavieb financovaných z investičných prostriedkov,

1

)

ktorých investormi sú tuzemské socialistické organizácie a ktoré sa majú uskutočniť

na území Československej socialistickej republiky. Vzťahuje sa tiež na dokumentáciu

stavieb, ktorých súčasťou sú základné prostriedky získané po vyriešení úloh plánu

rozvoja vedy a techniky podľa osobitného predpisu.

2

)

(3)

Podľa tejto vyhlášky sa postupuje primerane

a)

pri stavbách a zmenách a opravách

3

)

dokončených stavieb financovaných z neinvestičných prostriedkov,

4

)

b)

pri modernizácii bytového fondu,

5

)

c)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych

pamiatok financovaných z neinvestičných prostriedkov,

d)

pri dočasných zariadeniach financovaných z neinvestičných prostriedkov na rozvoj

vedy a techniky,

6

)

e)

pri strojoch a zariadeniach nezahrnutých do rozpočtov stavieb,

7

)

pokiaľ vyžadujú stavebné alebo montážne práce,

f)

pri stavbách, ktoré Československá socialistická republika vlastnými organizáciami

buduje pre seba v zahraničí,

g)

pri samostatnom združenom zariadení staveniska (

časť E bodu 2 prílohy č. 17

),

h)

pri asanačných a rekultivačných prácach, ktorými sa odstraňujú dôsledky povrchovej

aj hlbinnej ťažobnej činnosti a ktoré sú financované z neinvestičných prostriedkov.

8

)

(4)

Na experimentálne stavby sa ustanovenia tejto vyhlášky vzťahujú s odchýlkami ustanovenými

osobitným predpisom.

9

)

§ 2

Pojmy

(1)

Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác včítane dodávok stavebných hmôt a dielov

a dodávok strojov a zariadení včítane ich montáží, náradia a inventára,

10

)

uskutočňovaný spravidla na súvislom mieste a v súvislom čase, ktorého účelom je vybudovanie

nových základných prostriedkov (novostavba) alebo zmena doterajších základných prostriedkov

(rekonštrukcia, modernizácia, nadstavba, prístavba a stavebné úpravy), ktoré majú

ako celok plniť samostatnú technicko-ekonomickú, prípadne inú spoločenskú funkciu;

11

)

ako stavba sa niekedy označuje aj základný prostriedok alebo súbor základných prostriedkov,

ktoré sú výsledkom tejto činnosti. Za stavbu sa môže v súbore stavieb výnimočne považovať

aj príprava rozsiahleho územia pre ďalšie stavby súboru.

(2)

Za súčasť stavby sa považuje aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na

stavenisku, provizóriá potrebné na zabezpečenie prevádzky doterajšej stavby po čas

výstavby a - pokiaľ ide o dopravné siete,

12

)

rozvodné siete,

12

)

kanalizácie a ich zariadenia včítane prípojok a vnútorných rozvodov a nie je osobitnými

predpismi ustanovené inak - aj odstránenie starých a vybudovanie nových základných

prostriedkov alebo ich častí, nahrádzajúcich tie, ktoré sú narušené uskutočňovaním

stavby, a je nevyhnutné ich funkciu zachovať.

(3)

Súborom stavieb sa rozumejú vzájomne prevádzkovo a ekonomicky súvisiace stavby, ktorými

sa uskutočňuje rozsiahla alebo dlhodobá investičná výstavba na súvislom území alebo

na spoločný účel na rozličných miestach.

(4)

Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn strojov a zariadení včítane

ich montáží a inventára,

10

)

ktorý slúži na zabezpečenie samostatného (čiastkového) technologického alebo netechnologického

procesu a spravidla sa uvádza do prevádzky v súvislom čase.

13

)

(5)

Prevádzkový celok je súhrn navzájom nadväzujúcich prevádzkových súborov včítane ich

montáží a inventára,

10

)

ktorý slúži na zabezpečenie samostatného uceleného technologického alebo obdobného

netechnologického procesu a spravidla sa uvádza do prevádzky v súvislom čase.

(6)

Stavebný objekt je priestorovo ucelená alebo aspoň technicky samostatná časť stavby,

14

)

ktorá plní vymedzenú účelovú funkciu.

(7)

Obytný súbor je súborom bytových stavebných objektov a stavebných objektov základnej

technickej a občianskej vybavenosti včítane príslušných prevádzkových súborov.

15

)

(8)

Zariadením staveniska sa rozumejú dočasné objekty a zariadenia,

16

)

ktoré v čase uskutočňovania stavby slúžia prevádzkovým a sociálnym účelom účastníkov

výstavby; na tieto účely sa využívajú aj objekty a zariadenia, ktoré buduje ako súčasť

stavby alebo už vybudoval, a požičal na to investor, dodávateľ alebo iná organizácia.

Za zariadenie staveniska sa považujú na účely tejto vyhlášky aj dočasné objekty a

zariadenia, ktoré slúžia výrobným účelom v čase uskutočňovania stavby. Miestne sústredené

objekty plniace funkciu zariadenia staveniska pre viaceré stavby tvoria združené zariadenie

staveniska. V tejto vyhláške sa označujú ako zariadenie staveniska (

príloha č. 17

) všetky objekty a zariadenia uvedené v tomto odseku.

§ 3

Účastníci výstavby

(1)

Účastníkmi výstavby sa rozumejú investor, generálny projektant a dodávatelia,

17

)

pri dovoze dovozcovia.

18

)

(2)

Investor je organizácia, ktorá stavbu pripravuje a zabezpečuje. Pokiaľ niektoré činnosti

prislúchajúce podľa tejto vyhlášky investorovi vykonáva iná organizácia,

19

)

vzťahujú sa ustanovenia tejto vyhlášky, pokiaľ hovoria o investorovi, aj na túto

organizáciu. Ak ide o stavbu, pre ktorú sa združujú prostriedky

20

)

viacerých organizácií, koná ako investor - ak osobitné predpisy neustanovujú inak

alebo ak nedôjde k inej dohode - organizácia s najväčším podielom na celkových nákladoch

stavby.

(3)

Dodávateľská organizácia je organizácia, ktorej predmetom činnosti je uskutočňovanie

dodávok pre stavby; pokiaľ taká organizácia uzavrela zmluvu o dodávke, označuje sa

ako vyšší dodávateľ alebo dodávateľ. Tak isto sa v tejto vyhláške označuje organizácia,

ktorá sa dohodla o budúcej dodávke alebo aspoň o spolupráci pri príprave stavby, bola

na ňu určená alebo sa na ňu zmluvne zaviazala. 21) Podľa potreby sa vo vyhláške rozlišujú

dodávatelia, ktorí dodávajú priamo investorovi (ďalej len "priami dodávatelia") a

ich dodávatelia, ktorí sa označujú ako poddodávatelia. Priamymi dodávateľmi môžu byť

buď vyšší dodávatelia, 22) alebo ostatní dodávatelia.

(4)

Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na projektovú činnosť podľa osobitných

predpisov,

23

)

ktorá sa zaviazala v súlade s touto vyhláškou a osobitnými predpismi

24

)

na dodávku projektovej dokumentácie celej stavby aspoň v rozsahu úvodného projektu

a na výkon autorského dozoru. Ako generálny projektant sa v tejto vyhláške označuje

aj projektová organizácia, ktorá pred uzavretím takého záväzku dojednala dohodu podľa

§ 12 alebo bola určená ako generálny projektant.

(5)

Dodávateľská organizácia môže byť generálnym projektantom za podmienok ustanovených

v odseku 4 len pri vybraných druhoch stavieb vymedzených v jej oprávnení na projektovú

činnosť alebo osobitne určených Federálnym ministerstvom pre technický a investičný

rozvoj, ak sa zaviazala dodať celú stavbu.

(6)

Dovozcom sa rozumie organizácia oprávnená na zahraničnoobchodnú činnosť zabezpečujúca,

prípadne dodávajúca pre stavbu investičný celok alebo jednotlivé stroje (zariadenia),

prípadne iné výrobky alebo práce (ďalej len "dovoz strojov a investičných celkov").

(7)

Pri stavbách uskutočňovaných vo vlastnej réžii investora, prípadne svojpomocou sa

musí určiť, ktorý útvar organizácie plní na základe príslušných oprávnení funkcie

jednotlivých účastníkov výstavby; určené útvary postupujú pri uplatňovaní vyhlášky

vo vzájomných vzťahoch primerane.

§ 4

Dokumentácia stavieb

(1)

Dokumentácia stavieb podľa tejto vyhlášky zahŕňa investičný zámer, prípravnú dokumentáciu,

projektovú dokumentáciu, dokumentáciu skutočného vyhotovenia stavby a správu o záverečnom

vyhodnotení stavby.

(2)

Pri stavbách s jadrovým zariadením sa za dokumentáciu stavieb považujú aj bezpečnostné

správy, ktoré investor zabezpečuje podľa osobitných predpisov.

25

)

§ 5

Zjednodušenie dokumentácie

(1)

Účastníci výstavby sú povinní obmedziť dokumentáciu stavieb na nevyhnutný rozsah

zodpovedajúci druhu, charakteru, významu, veľkosti a zložitosti stavby; pritom sa

môžu po vzájomnej dohode odchýliť od ustanovení o podrobnom obsahu dokumentácie uvedenom

v prílohách. Vždy sa však musí zachovať základná skladba dokumentácie, ktorá musí

spĺňať účel a funkciu predpísané vyhláškou a byť postačujúcim podkladom pre územné

a stavebné konanie.

(2)

V odôvodnených prípadoch môže ústredný orgán investora po dohode podľa príslušnosti

s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj alebo ministerstvom výstavby

a techniky republiky ustanoviť,

a)

že upustí od spracovania štúdie súboru stavieb, ak sa schválený územný projekt zóny

prerokoval aj s dodávateľskými organizáciami,

26

)

alebo

b)

že štúdia súboru stavieb alebo jej časť môže pre jednotlivé stavby súboru nahradiť

projektové úlohy, ktoré sa v takom prípade nespracúvajú.

(3)

Ak ide o stavebné úpravy

27

)

dopravných sietí,

12

)

rozvodných sietí,

12

)

kanalizácií a ich zariadení včítane prípojok a vnútorných rozvodov, o úpravy odvodňovacích

a zavodňovacích zariadení

28

)

alebo o terénne úpravy, môže ústredný orgán investora určiť, že sa pri týchto úpravách

stavieb upustí od spracovania projektovej úlohy a spracuje sa priamo jednostupňový

projekt. Od spracovania projektovej úlohy nemožno upustiť, ak je súčasťou uvedených

úprav odstraňovanie stavieb a ak tieto úpravy vyvolávajú nároky na územie, zmenu vo

využití územia alebo nároky na pracovné sily. Pri postupe podľa tohto odseku plní

funkciu projektovej úlohy vymedzenie základných požiadaviek na stavbu investorom,

doložené údajmi podľa

§ 19 ods. 2

, prípadne jednostupňový projekt. Ustanovenie tohto odseku nemožno použiť pre stavby,

ktoré sú záväznými úlohami štátneho plánu (ďalej len „záväzné stavby“) alebo centralizovanými

stavbami.

29

)

(4)

Pre stavby, ktorých technické riešenie je celkom jednoduché,

30

)

pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov) proti havarijnému stavu

a ďalej pre práce, ktorými sa majú bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných

pohrôm, sa projektová dokumentácia obmedzí na opis pracovného postupu, nevyhnutné

výkresy, potrebné výpočty, súpis materiálu a rozpočet (

§ 61 ods. 6

). Pri týchto stavbách sa projektová úloha nemusí spracovať, pokiaľ jej spracovanie

nevyžaduje orgán, ktorému prislúcha jej schválenie; v takom prípade plní zjednodušená

projektová dokumentácia v nevyhnutnom rozsahu aj funkcie projektovej úlohy.

(5)

Zjednodušená projektová dokumentácia podľa odseku 4 sa môže so súhlasom investora

a po dohode generálneho projektanta s priamymi dodávateľmi vypracovať aj v rámci úvodného

projektu pre technicky úplne jednoduché prevádzkové súbory a stavebné objekty alebo

ich ucelené časti.

(6)

Ak sa na tej istej stavbe opakuje stavebný objekt, prípadne prevádzkový súbor alebo

jeho ucelená časť bez zmeny, vypracuje sa v rámci úvodného projektu opakovateľná časť

len raz a pri opakovaných stavebných objektoch, prípadne prevádzkových súboroch alebo

ich častiach sa uvedie iba odkaz.

(7)

Ak sa pri spracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie použijú opakovateľné projekty,

postupuje sa podľa tejto vyhlášky, pokiaľ osobitné predpisy

31

)

neustanovujú inak.

§ 6

Využitie typizácie

(1)

Účastníci výstavby sú povinní uplatňovať pri spracovaní prípravnej a projektovej

dokumentácie typizačné smernice a typové podklady

32

)

za podmienok vymedzených pre ich použitie schvaľujúcim orgánom

33

)

a využívať podrobnú dokumentáciu k typovým podkladom stavebných objektov, ak bola

vyhlásená.

34

)

(2)

Na žiadosť spracovateľa prípravnej alebo projektovej dokumentácie je dodávateľ stavebnej

časti povinný poskytnúť typové podklady stavebných sústav a stavebných dielov, ktoré

dodáva, alebo na ne odkázať podľa

§ 27 ods. 11

.

(3)

Typové podklady poskytované podľa odseku 2 môžu sa v rozsahu dohodnutom medzi investormi

a dodávateľmi uplatniť pre prípravu stavieb po určité obdobie v určitej územnej oblasti.

(4)

Projektová dokumentácia sa pri použití typových podkladov spracúva zjednodušene tak,

že podľa stupňa dokumentácie a podľa druhu typového podkladu sa časti stavebného objektu,

prípadne stavebný objekt znázorňujú iba schematicky s odkazom na príslušný použitý

typový podklad a s doriešením väzieb vyplývajúcich z jeho uplatnenia.

(5)

Typové podklady, na ktoré sa podľa odseku 4 odkazuje, sa pripájajú iba k dvom povinným

vyhotoveniam

35

)

odovzdávanej projektovej dokumentácie, ak nedôjde k inej dohode.

(6)

Ustanovenia odsekov 3 až 5 tiež platia, ak sa na spracovanie projektovej dokumentácie

použijú iné obdobné podklady spracované vopred;

36

)

tieto podklady sa k projektovej dokumentácii nepripájajú, pokiaľ ich stavebný úrad

a účastníci výstavby majú k dispozícii.

§ 7

Účel a funkcia investičného zámeru

(1)

Investičný zámer je

a)

jedným z podkladov pre plánovanie investičnej výstavby a oblastné plánovanie,

b)

pokynom a podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie.

(2)

Investičný zámer vyjadruje základné požiadavky na stavbu, prípadne súbor stavieb

a nároky na jej prípravu a realizáciu. Vychádza pritom z úloh pre prípravu plánu,

37) z rozvojových dokumentov 38) odôvodňujúcich aj potrebu a spôsob investičného rozvoja

a zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie 39) a objasňuje súvislosti stavby s

celkovou koncepciou založenou v týchto dokumentoch.

§ 8

Obsah investičného zámeru

(1)

Investičný zámer obsahuje najmä názov a miesto alebo oblasť stavby a ďalšie základné

údaje stavby, najmä účel stavby, rozsah kapacít, predpokladanú potrebu pracovných

síl, energií, vody, požiadavky na verejnú dopravu,

40

)

na územie a na súvisiace investície, najmä vyvolané, požiadavky na dovoz, prípadne

požiadavky na vývoj, celkové náklady stavby, údaje o ekonomickej efektívnosti a požiadavky

na spracovanie prípravnej dokumentácie; s výnimkou uvedenou v

§ 9 ods. 3

je súčasťou investičného zámeru jeho odôvodnenie.

(2)

Odôvodnenie investičného zámeru obsahuje najmä odôvodnenie nevyhnutnosti stavby,

odôvodnenie jej technicko-ekonomickej koncepcie, zhodnotenie jej efektívnosti a odôvodnenie

súvisiacich, najmä vyvolaných investícií. Nevyhnutnosť stavby sa preukazuje predovšetkým

porovnaním účelu stavby s úlohami pre prípravu plánu a s úlohami rozvojových dokumentov

alebo - ak nemožno postupovať inak - rozborom nekrytých potrieb a rozborom využitia

doterajších kapacít včítane zameniteľných kapacít a preukázaním, že plánovité uspokojenie

potrieb nemožno dosiahnuť iným spôsobom.

§ 9

Spracovanie investičného zámeru

(1)

Vypracovanie investičného zámeru zabezpečuje a investičný zámer vydáva orgán, ktorému

prislúcha schváliť projektovú úlohu (

§ 64

).

(2)

Investičný zámer sa vypracúva a vydáva pre záväzné a centralizované stavby a pre

stavby, ktoré určí ústredný orgán investora po dohode s príslušnou plánovacou komisiou

republiky.

(3)

Ak ústredný orgán investora neustanoví inak alebo ak si to nevyžiada Štátna plánovacia

komisia alebo Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, spracuje sa

investičný zámer bez odôvodnenia pri stavbách,

a)

ktoré sú súčasťou rozvojových dokumentov kladne posúdených Štátnou plánovacou komisiou

a Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj, prípadne aj príslušnou

plánovacou komisiou republiky a príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky,

b)

určených výhradne na realizáciu úloh štátneho technického rozvoja,

c)

o realizácii ktorých vopred rozhodla príslušná vláda.

(4)

Na požiadavku spracovateľa investičného zámeru, doloženú súhlasom ústredného orgánu

investora, je dovozca povinný poskytnúť dostupné údaje a informácie (technické, obchodné,

ekonomické a cenové) o dovážaných strojoch alebo investičných celkoch.

§ 10

Prerokúvanie a vydanie investičného zámeru

(1)

Investičný zámer musí byť pred vydaním

a)

prerokovaný s orgánom oblastného plánovania z hľadiska lokalizácie stavieb a zabezpečenia

predpokladaného prírastku počtu pracovníkov,

b)

ak ide o záväznú alebo centralizovanú stavbu, predložený včítane výsledkov prerokovania

podľa písmena a)

- Štátnej plánovacej komisii a príslušnej plánovacej komisii republiky,

- na štátnu expertízu orgánom uvedeným v

§ 65 ods. 2

.

(2)

Investičný zámer sa môže vydať, len ak je

a)

preukázaná nevyhnutnosť a efektívnosť stavby;

b)

vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania;

c)

pri záväzných a centralizovaných stavbách vydané kladné stanovisko orgánov uvedených

v odseku 1 písm. b).

(3)

Orgán vydávajúci investičný zámer je povinný zaslať ihneď po vydaní jedno vyhotovenie

orgánom, s ktorými ho prerokúval podľa odseku 1 písm. a), a ak ide o záväznú alebo

centralizovanú stavbu, aj orgánom, ktoré k nemu dali stanoviská podľa odseku 1 písm.

b).

§ 11

Druhy prípravnej dokumentácie a východiskové podklady

(1)

Prípravnou dokumentáciou stavby je projektová úloha; ak je stavba súčasťou súboru

stavieb, zahŕňa prípravná dokumentácia aj štúdiu súboru stavieb. V prípadoch uvedených

v

§ 5 ods. 2 písm. b)

je prípravnou dokumentáciou iba štúdia súboru stavieb.

(2)

Východiskovým podkladom pre vypracovanie prípravnej dokumentácie stavby (súboru stavieb)

je investičný zámer, pokiaľ sa vypracúva a vydáva. V ostatných prípadoch sa použijú

na vypracovanie prípravnej dokumentácie rovnaké východiskové podklady ako pri vypracovaní

investičného zámeru.

§ 12

Zabezpečenie výkonu funkcie generálneho projektanta

(1)

Investor je povinný do začatia prác na projektovej úlohe vyhľadať organizáciu oprávnenú

na projektovú činnosť, ktorá bude vykonávať funkciu generálneho projektanta (

príloha č. 1

), a písomne s ňou dohodnúť,

41

)

že zaujme stanovisko k návrhu projektovej úlohy (

§ 23

) a že uzavrie v dohodnutej lehote zmluvu o dodávke úvodného (jednostupňového) projektu

včítane autorského dozoru, prípadne aj to, ako bude spolupracovať pri spracovaní prípravnej

dokumentácie.

(2)

Ak nedôjde k dohode, postupuje investor podľa ustanovení

§ 72 ods. 1 až 3

, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.

42

)

§ 13

(1)

Projektová úloha vymedzuje požiadavky na celú stavbu do podrobností potrebných na

vypracovanie úvodného (jednostupňového) projektu v súlade s investičným zámerom, pokiaľ

bol vydaný. Ak ide o súbor stavieb, musia sa v projektovej úlohe každej stavby súboru

zabezpečiť aj podmienky a nadväznosti vyplývajúce zo štúdie súboru stavieb.

(2)

Projektová úloha vecne a funkčne vymedzuje a zdôvodňuje stavbu a jej umiestnenie,

určuje národohospodárske, výrobné (prevádzkové) a sociálne ciele stavby, požiadavky

na jej technickú, ekonomickú, architektonickú a výtvarnú úroveň (predovšetkým na uplatnenie

výsledkov vedecko-technického rozvoja)

43

)

a vymedzuje časový priebeh výstavby. Pritom preukazuje realizovateľnosť a efektívnosť

44

)

stavby a určuje najmä

a)

rozsah a členenie stavby [

§ 30 ods. 3 písm. c)

] na stavebné objekty a prevádzkové súbory,

b)

požiadavky na technické, ekonomické, architektonické a výtvarné riešenie stavby,

najmä

- údaje a ukazovatele charakterizujúce efektívnosť v oblasti vnútorných a vonkajších

vzťahov,

- použitie stavebných sústav a technologických súborov pri rozhodujúcich stavebných

objektoch,

- technológiu výroby (prevádzky),

- rozhodujúce stroje a zariadenia s označením štandardných a neštandardných a ich

rozhodujúcich technicko-ekonomických parametrov,

- požiadavky na automatizáciu riadenia technologických alebo výrobných procesov, prípadne

požiadavky vyplývajúce z automatizácie vyšších úrovní riadenia,

c)

požiadavky na použitie menovite uvedených strojov a zariadení nevyskúšaných v prevádzke

45

)

včítane odôvodnenia zamýšľaného použitia, doloženého vyjadrením riešiteľa a výrobcu,

a podľa potreby požiadavky na vývoj včítane náhradného riešenia pre prípad jeho neúspešného

skončenia,

d)

požiadavky na dovoz strojov a investičných celkov, licencií a na zabezpečenie dodávok

z dovozu pre budúcu výrobu v budovaných kapacitách, doložené rozborom ich nevyhnutnosti

a predpokladov efektívnosti dovozu. Pri dovozoch pre výstavbu zahrnie rozbor aj spôsob

opatrenia projektových podkladov, údajov o zabezpečení včasného uvedenia investičného

celku alebo dôležitého jednotlivého stroja do prevádzky a o zabezpečení využitia zodpovednosti

za vady (záruky) zahraničného dodávateľa, prípadne aj zdôvodnenie potreby výnimočne

uzavrieť zahraničnú zmluvu pred schválením úvodného (jednostupňového) projektu,

e)

požiadavky na uskutočňovanie stavby (najmä zásady riešenia zariadenia staveniska

včítane využitia trvalých stavebných objektov, prípadne doterajších objektov a preukázania

nevyhnutnosti budovania mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska, lehotu výstavby),

prípadne požiadavky na postupné uvádzanie stavby do prevádzky (užívania), pri modernizáciách

a rekonštrukciách aj spôsob a rozsah prevádzky včítane termínov a rozsahu jeho potrebného

prerušenia,

f)

podmienky zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby, najmä

- požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroje jeho krytia (prevodom z

likvidovaných prevádzkární, uvoľnením z existujúcich prevádzkární, z bilančných zdrojov

oblasti),

- požiadavky na zabezpečenie surovín, materiálov, energií, palivovej základne, vody

a dopravy,

40

)

- pripojenie na dopravné a rozvodné siete

12

)

a kanalizáciu,

- požiadavky na súvisiace, najmä vyvolané investície,

- požiadavky na kooperácie s doterajšími, budúcimi, prípadne plánovanými stavbami

(závodmi),

- predpoklady odbytu výrobkov včítane vývozu,

g)

požiadavky na opatrenia zabezpečujúce spoločenské záujmy alebo sa ich dotýkajúce,

najmä požiadavky

- na spôsob prevádzky z hľadiska starostlivosti o životné prostredie,

46

)

bezpečnosti práce a technických zariadení a požiarnej ochrany,

- na civilnú obranu,

- na spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami,

- na odňatie pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a na rekultiváciu

územia podľa rozhodnutia orgánov ochrany týchto fondov,

- na ochranu podzemných kovových zariadení

47

)

proti korózii,

- na dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí prírody

a ochrany pamiatkových objektov,

h)

prevádzateľov (užívateľov) stavby, spôsob a podmienky prevzatia budúcej prevádzky

(užívania) a pri stavbách komplexnej bytovej výstavby

48

)

(ďalej len „KBV“) investorský rozvrh bytových, prípadne ďalších objektov,

i)

celkové náklady stavby.

(3)

Súčasťou projektovej úlohy je technologická alebo objemová štúdia, prípadne obe.

Podľa charakteru a rozsahu stavby zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní projektovej

úlohy ďalšie potrebné štúdie (napr. zastavovacie, postupu výstavby, dopravy, racionálneho

riešenia spotreby palív a energií, protihlukové); tieto štúdie, prípadne ich vybrané

časti alebo závery sa pripájajú k projektovej úlohe.

(4)

Pri rekonštrukciách a modernizáciách zabezpečuje investor najneskôr pri spracovaní

projektovej úlohy aj dokumentáciu doterajšieho stavu včítane rozhodujúcich technicko-ekonomických

údajov o prevádzke (užívaní) stavby a opisu technického stavu zariadenia; táto dokumentácia

sa tiež pripája k projektovej úlohe.

(5)

Podrobný obsah a skladba projektovej úlohy sú uvedené v

prílohe č. 2

, projektovej úlohy stavby KBV v

prílohe č. 3

.

(6)

Postup pri určení lehôt výstavby v projektovej úlohe je uvedený v

prílohe č. 18

.

§ 14

Projektová úloha slúži najmä

a)

dohode, prípadne na určenie budúceho dodávateľského systému,

b)

na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,

c)

na registráciu stavby,

d)

na plánovanie investičnej výstavby,

e)

na predbežné zabezpečenie finančných prostriedkov (včítane devízových),

f)

na uzavretie zmlúv o príprave dodávok alebo zmlúv o spolupráci na organizačnej a

projektovej príprave stavby, zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie a na uzavretie

dohôd o náhradnom riešení pre prípad neúspešného skončenia vývoja,

g)

na vypracovanie projektovej dokumentácie.

§ 15

Spôsob spracovania projektovej úlohy

(1)

Projektová úloha sa vypracúva samostatne pre každú stavbu, ak vyhláška v

§ 5

neustanovuje inak; musí sa vypracovať v súlade s východiskovými podkladmi podľa

§ 11 ods. 2

.

(2)

Vypracovanie projektovej úlohy včítane nevyhnutných prieskumov a štúdií zabezpečuje

investor. Investor môže zabezpečiť vypracovanie projektovej úlohy alebo jej časti

včítane prieskumov, štúdií a nevyhnutných geodetických podkladov u projektovej alebo

inej oprávnenej organizácie.

49

)

§ 16

Spolupráca organizácií pri vypracovaní projektovej úlohy

(1)

Na vypracovanie projektovej úlohy sú dodávateľské organizácie povinné poskytnúť investorovi,

prípadne spracovateľovi na ich žiadosť informácie o svojich výrobných a dodávateľských

možnostiach, výrobkoch a lehotách dodávok a údaje na vypracovanie prepočtu nákladov.

(2)

Investor je povinný pred začiatkom prác na projektovej úlohe vyhľadať dodávateľské

organizácie, prípadne dovozcov, s účasťou ktorých sa pri výstavbe počíta, prerokovať

a dohodnúť s nimi spôsob a rozsah ich spolupráce na vypracovaní projektovej úlohy

a úvodného (jednostupňového) projektu podľa osobitného predpisu.

50

)

(3)

Na základe dohody uzavretej podľa odseku 2 poskytne spracovateľ projektovej úlohy

v priebehu prác na nej vyšším dodávateľom na ich prípravu čiastkové výsledky týchto

prác. Vyšší dodávatelia poskytnú spracovateľovi projektovej úlohy výsledky svojej

prípravy včítane návrhov na postup pri uskutočňovaní stavby na využitie pre dokončenie

projektovej úlohy.

(4)

Ako súčasť projektovej úlohy sa spracúva štúdia postupu výstavby

a)

pri záväzných stavbách, s výnimkou stavieb osobitnej časti štátneho plánu,

b)

pri centralizovaných, prípadne ostatných stavbách, ktoré určí Federálne ministerstvo

pre technický a investičný rozvoj na návrh ústredného orgánu niektorého z účastníkov

výstavby.

Podrobný postup spracovania štúdie postupu výstavby obsahuje

príloha č. 16

.

(5)

Ak nedôjde k dohode podľa odseku 2 alebo ak sa dodávateľ nemohol vyhľadať, postupuje

sa podľa ustanovení

§ 72

, pokiaľ netreba postupovať podľa ustanovení osobitných predpisov.

50

)

(6)

Na žiadosť investora doloženú potvrdením jeho ústredného orgánu o tom, že vybudovanie

stavby počíta s devízovo krytým dovozom, je dovozca povinný poskytovať dostupné údaje

a informácie na spracovanie projektovej úlohy včítane údajov o nákladoch dovozu (§

46) a o predpokladanom medziročnom cenovom vývoji pre prípad časového posunu realizácie

dodávok. Potvrdenie ústredného orgánu investora odpadá, ak je pre stavbu vydaný investičný

zámer, ktorý počíta s dovozom.

§ 17

Etapy

(1)

V odôvodnených prípadoch sa môžu pri rozsiahlych a zložitých stavbách v projektovej

úlohe vymedziť etapy stavby, ktoré umožňujú postupné projektovanie a uvádzanie kapacít

(stavby) do prevádzky (užívania). Pre každú etapu sa určia jej prepočtové náklady

a čas uskutočňovania (

§ 60

a

príloha č. 18 bod 2.3

). V rámci prvej etapy sa musí zabezpečiť aj nevyhnutné zariadenie staveniska, najmä

sociálne zariadenie.

(2)

Etapu môže tvoriť len ucelená časť stavby schopná samostatnej prevádzky (užívania).

Etapa sa môže vymedziť inak, ak to vyžadujú

a)

podmienky dovozu,

b)

nevyhnutnosť včasného zabezpečenia časti stavby potrebnej na rozvinutie výstavby.

51

)

(3)

Stavbu možno členiť na etapy, len ak dá na to najneskôr do schválenia projektovej

úlohy súhlas

a)

pri záväzných a centralizovaných stavbách ústredný orgán investora na základe kladného

stanoviska príslušného orgánu štátnej expertízy, obsiahnutého v záveroch štátnej expertízy

(

§ 65 ods. 6

),

b)

pri ostatných stavbách ústredný orgán investora po dohode s Federálnym ministerstvom

pre technický a investičný rozvoj alebo príslušným ministerstvom výstavby a techniky

republiky.

§ 18

Varianty

Projektová úloha alebo jej časť sa spracúva, ak je to účelné alebo ak to určuje investičný

zámer, vo variantoch. V takom prípade investor prerokúva a predkladá na vydanie rozhodnutia

o umiestnení stavby a na schválenie najvhodnejší variant s vyhodnotením ostatných

variantov.

§ 19

Výber staveniska

(1)

V rámci prác na projektovej úlohe zabezpečuje investor výber staveniska včítane obstarania

geodetických podkladov a uskutočnenia nevyhnutných prieskumov. Odôvodnenie výberu

staveniska je súčasťou projektovej úlohy.

(2)

Správcovia podzemných rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne osobitných zariadení

sú pri uskutočňovaní prieskumov podľa odseku 1 povinní včas poskytovať (

§ 73 ods. 1

) investorovi, prípadne spracovateľovi projektovej úlohy overené údaje o priestorovom

umiestnení týchto sietí, prípadne zariadení a o ich technickom stave.

(3)

Stavenisko musí zodpovedať spoločenským záujmom, najmä požiadavkám starostlivosti

o životné prostredie, ochrany poľnohospodárskej a lesnej pôdy, 52) byť v súlade s

územnoplánovacou dokumentáciou a pritom umožňovať najhospodárnejšie uskutočnenie i

prevádzku (užívanie) zamýšľanej stavby.

(4)

Zásady pre postup pri výbere staveniska sú uvedené v

prílohe č. 4

; súbor prieskumných prác je uvedený v

prílohe č. 5

.

§ 20

Prerokúvanie projektovej úlohy

(1)

V priebehu prác prerokuje investor, podľa potreby za účasti spracovateľa, projektovú

úlohu

a)

s orgánmi oblastného plánovania z hľadísk uvedených v

§ 10 ods. 1 písm. a)

pri stavbách, pre ktoré nebol vydaný investičný zámer a ktoré majú požiadavky na

nové pracovné sily alebo na nové stavebné pozemky;

b)

s orgánmi a organizáciami možnosti a podmienky zabezpečenia realizácie a budúcej

prevádzky (užívania) stavby, najmä z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. d)

a

f)

;

c)

s dotknutými orgánmi štátnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov hája spoločenské

záujmy (ďalej len „dotknuté orgány štátnej správy“), účinky a dôsledky stavby včítane

hľadiska obrany a bezpečnosti štátu;

53

)

d)

s vyššími dodávateľmi a priamymi dodávateľmi výrobkov a montáží (

§ 16

), prípadne s dovozcami možností a podmienky dodávateľského zabezpečenia stavby; dodávatelia

si podľa potreby prizvú svojich dodávateľov;

e)

s budúcimi prevádzateľmi (užívateľmi) z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. h)

; spôsob a podmienky prevzatia dokončených stavieb alebo ich častí do správy (vlastníctva)

príslušných socialistických organizácií, prípadne aj spôsob a podmienky ich prevzatia

do užívania za účelom budúcej prevádzky (užívania) sa dojednajú zmluvne;

f)

s orgánom zabezpečujúcim koncepciu rozvoja a rozmiestnenia skladovej siete

54

)

súlad s touto koncepciou, ak ide o samostatné kryté uzavreté sklady,

55

)

g)

s príslušnými odborovými orgánmi - zásady riešenia sociálneho zariadenia staveniska

pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze, - účelnosť a komplexnosť navrhovaného

riešenia, ak ide o výstavbu rekreačných zariadení.

56

)

(2)

Organizácia, ktorá sa zaviazala spracovať projektovú úlohu pre investora, môže sa

zaviazať aj na jej prerokovanie podľa odseku 1.

(3)

K dokladovej časti projektovej úlohy sa pripájajú z rokovania podľa odseku 1

a)

rozhodnutia, prípadne stanoviská alebo vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy,

ktoré treba podľa osobitných predpisov

57

)

obstarať už v priebehu prác na projektovej úlohe;

b)

doklady o rokovaniach týkajúcich sa zabezpečenia palív, energií, vody a dopravy a

racionálneho hospodárenia s palivami a energiami;

58

)

c)

stanoviská organizácií spravujúcich dopravné a rozvodné siete a kanalizácie včítane

potrebných technických údajov o pripojení;

d)

stanovisko orgánu oblastného plánovania podľa odseku 1 písm. a);

e)

doklad o prerokovaní s orgánmi podľa odseku 1 písm. f) a g).

(4)

Rokovania v priebehu prác podľa odseku 1, o ktorých sa nemusia predložiť doklady,

môžu sa obmedziť podľa povahy prípadu na ústne konzultácie.

(5)

Orgány a organizácie sú povinné poskytnúť konzultácie, prípadne údaje a informácie

na vypracovanie projektovej úlohy najneskôr v lehote 15 dní od vyžiadania, ak osobitné

predpisy neustanovia iné lehoty. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 73 ods. 2

.

(6)

Informácie, podklady, vyjadrenia, prípadne súhlasy poskytnuté pri prerokúvaní podľa

odseku 1 písm. c) môžu orgány meniť pri územnom konaní len výnimočne a po zdôvodnení.

(7)

V závere prác prerokuje investor projektovú úlohu za účasti spracovateľa - ak nebol

spracovateľom generálny projektant, aj za jeho účasti - s priamymi dodávateľmi (

§ 16

), prípadne rozhodujúcimi dovozcami z hľadísk uvedených v

§ 13 ods. 2 písm. a) až e)

a ďalej rozsah dodávateľského zabezpečenia stavby, dodávateľský systém, primeranosť

nákladov jednotlivých dodávok, prípadne spracovanie jednostupňového projektu v prípadoch

podľa

§ 28 ods. 4

. Pri tomto rokovaní sa generálny projektant dohodne s dodávateľmi na ich súčinnosti

pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu a prípadne dodávateľ stavebnej

časti aj pri spracovaní vykonávacích projektov stavebných objektov generálnym projektantom

(

§ 26 ods. 4

). O tomto rokovaní vyhotoví investor zápisnicu, ktorá sa pripája k dokladovej časti

projektovej úlohy. Toto prerokúvanie investor účelne zlučuje s prerokúvaním dodávateľského

zabezpečenia stavby podľa osobitného predpisu.

59

)

(8)

Pri prerokúvaní podľa predchádzajúcich odsekov sú všetky zúčastnené orgány a organizácie

v záujme včasnej prípravy stavieb povinné obmedziť všetky rokovania na nevyhnutný

rozsah a podľa možnosti ich účelne zlučovať; pritom nemôžu svoje stanoviská podmieňovať

stanoviskami iných orgánov alebo organizácií, s výnimkou zahraničného partnera.

§ 21

Využitie výsledkov prerokovania

Výsledky prerokovania podľa

§ 20

sa zapracujú do projektovej úlohy, ktorú investor predkladá pre územné konanie a

ku ktorej vyžaduje stanovisko generálneho projektanta; pritom musí byť vyjadrené,

ako sa vyhovelo požiadavkám obsiahnutým v dokladoch podľa

§ 20 ods. 3

.

§ 22

Prerokovanie projektovej úlohy v územnom konaní

(1)

Dokončená projektová úloha doložená kladným stanoviskom orgánu oblastného plánovania

sa s dotknutými orgánmi štátnej správy prerokuje v územnom konaní.

60

)

Ak ide o súbor stavieb, prikladá sa k projektovej úlohe prvej stavby štúdia súboru

stavieb.

(2)

Na urýchlenie priebehu územného konania môže investor obstarať stanoviská týchto

orgánov ešte pred jeho začatím a priložiť ich k žiadosti o rozhodnutie o umiestnení

stavby. Vždy však obstará investor pred začatím územného konania rozhodnutia tých

orgánov, ktoré ich vydávajú v správnom konaní na základe osobitných predpisov (

príloha č. 19 časť B

).

(3)

Stanoviská organizácií spravujúcich rozvodné siete

12

)

a kanalizácie, ktoré sú pripojené k dokladovej časti projektovej úlohy, sa pre územné

konanie znova nevyžadujú.

(4)

O výsledkoch územného konania informuje investor bez zbytočného odkladu generálneho

projektanta.

§ 23

Vyžiadanie stanoviska generálneho projektanta

(1)

Súčasne s vyžiadaním rozhodnutia o umiestnení stavby si investor vyžiada stanovisko

generálneho projektanta.

(2)

V stanovisku zhodnotí generálny projektant najmä úplnosť projektovej úlohy, účelnosť

a hospodárnosť navrhovaného riešenia a lehotu výstavby. V závere vyjadrí, či v projektovej

dokumentácii možno dodržať parametre (záväzné údaje a ukazovatele) projektovej úlohy,

prípadne za akých podmienok, alebo zdôvodní, prečo ich nemožno dodržať.

(3)

Generálny projektant oznámi svoje stanovisko k projektovej úlohe investorovi, ktorý

ho pripojí k projektovej úlohe ako jeden z podkladov pre jej posúdenie, štátnu expertízu

a schválenie.

(4)

Podrobný obsah stanoviska generálneho projektanta je uvedený v

prílohe č. 1

.

§ 24

(1)

Štúdia súboru stavieb (

§ 11 ods. 1 prvá veta

) rieši vzájomné urbanistické, výrobné, technické, funkčné, prevádzkové, dopravné

a ekonomické súvislosti jednotlivých stavieb súboru a nadväznosti na súvisiace investície,

požiadavky na jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete a objasňuje vecnú a časovú

koordináciu postupnej prípravy a realizácie jednotlivých stavieb a základnú koncepciu

zariadenia staveniska včítane využitia trvalých objektov stavieb, prípadne iných doterajších

objektov. Ak sa v súvislosti s obytným súborom pripravujú účelové alebo podmieňujúce

stavby, zahŕňa štúdia súboru stavieb vždy aj tieto stavby.

(2)

Spracovanie štúdie súboru stavieb a jej postupné spresňovanie zabezpečuje, pokiaľ

si to nevyhradí nadriadený orgán,

a)

investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,

b)

investor, ktorého stavba vyvolala potrebu ďalších stavieb súboru u iných investorov,

v spolupráci s týmito investormi, ak nedôjde k inej dohode,

c)

pri priemyselných aglomeráciách investor s rozhodujúcim podielom na výstavbe, a pokiaľ

nedôjde o tom k dohode, investor určený dohodou nadriadených, prípadne ústredných

orgánov.

(3)

Štúdia súboru stavieb musí byť vypracovaná najneskôr s projektovou úlohou prvej stavby

súboru a musí byť v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou; je podkladom pre návrhy

projektových úloh ďalších stavieb súboru, podľa ktorých sa postupne spresňuje.

(4)

Pre spôsob spracovania a pre prerokovanie štúdie súboru stavieb, prípadne pre vyžiadanie

stanovísk k nej primerane platia ustanovenia druhého oddielu; štúdia sa prerokuje

najneskôr spoločne s projektovou úlohou prvej stavby súboru.

(5)

Ak štúdia súboru stavieb alebo jej časť nahrádza projektové úlohy jednotlivých stavieb

súboru podľa

§ 5 ods. 2 písm. b)

, prispôsobí sa, prípadne postupne pre jednotlivé stavby súboru alebo ich časti, jej

obsah podľa

prílohy č. 6

v potrebnej miere obsahu podľa

príloh č. 2 a 3

tak, aby pre jednotlivé stavby súboru spĺňala účely uvedené v

§ 13 a 14

; v prípadoch vymedzených v

§ 16 ods. 4

je súčasťou takej štúdie súboru stavieb v rozsahu, v ktorom nahrádza projektové úlohy,

aj štúdia postupu výstavby.

(6)

Štúdia súboru stavieb podľa odseku 5 podlieha štátnej expertíze a schvaľuje ju ústredný

orgán investora. Pre spôsob jej spracovania, prerokovanie, vyžiadanie stanovísk, štátnu

expertízu a schválenie platia obdobne ustanovenia vzťahujúce sa na projektovú úlohu.

(7)

Podrobný obsah štúdie súboru stavieb je uvedený v

prílohe č. 6

.

§ 25

Členenie a rozsah projektovej dokumentácie

(1)

Projektová dokumentácia stavby sa člení obvykle na dva stupne, a to na úvodný projekt

a na vykonávacie projekty.

(2)

Za podmienok ustanovených touto vyhláškou sa môže vypracovať jednostupňový projekt

(

§ 28

), prípadne zjednodušená projektová dokumentácia (

§ 5 ods. 4 a 5

).

(3)

Súčasťou projektovej dokumentácie stavby nie je najmä

a)

výkresová a iná dokumentácia (ďalej len „dodávateľská dokumentácia“), ktorú spracúvajú

dodávatelia

aa) v rámci svojej výrobnej prípravy,

61

)

ab) na základe vykonávacích projektov ako súčasť svojej dodávky,

62

)

b)

dokumentácia dočasných objektov zariadenia staveniska a dokumentácia nevyhnutných

úprav doterajších a trvalých objektov (

časť A bod 1.1 prílohy č. 17

) na účely zariadenia staveniska, ktorá sa spracúva v súlade so základným riešením

zariadenia staveniska určeným v úvodnom projekte obdobne podľa ustanovení

§ 5 ods. 3 a 4

a

§ 28 vyhlášky

a ktorú zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti; túto dokumentáciu môže dodávateľ stavebnej

časti vypracovať ešte pred schválením úvodného projektu,

c)

dokumentácia automatizovaných systémov riadenia vyšších úrovní.

§ 26

Zabezpečenie projektovej dokumentácie

(1)

Projektovú dokumentáciu pre celú stavbu zabezpečuje pre investora generálny projektant,

pokiaľ nejde o prípady uvedené v odsekoch 3 a 4, včítane výkonu autorského dozoru.

(2)

Pri vybraných druhoch prevádzkových súborov, prípadne prevádzkových celkov dohodnutých

medzi ústrednými orgánmi investorov a ústrednými orgánmi dodávateľov spracúvajú pre

generálneho projektanta časti úvodného (jednostupňového) projektu v rozsahu svojej

dodávky vyšší dodávatelia vyhlásení ústredným orgánom dodávateľa.

(3)

Vykonávacie projekty prevádzkových súborov (čiastkových prevádzkových súborov) dodávaných

ako vyššia dodávka zabezpečujú ich vyšší dodávatelia ako súčasť svojich dodávok.

63

)

(4)

Vykonávacie projekty stavebných objektov zabezpečuje dodávateľ stavebnej časti stavby

ako súčasť svojej dodávky,

64

)

ak nejde o prípad podľa odseku 5. Ak dodávateľ stavebnej časti stavby pri prerokúvaní

projektovej úlohy podľa

§ 20 ods. 7

o to požiada, je generálny projektant povinný vykonávacie projekty preňho spracovať

a odovzdať mu ich v termínoch dohovorených podľa plánu organizácie výstavby. O tom

sa uzavrie medzi dodávateľom stavebnej časti a generálnym projektantom zmluva.

24

)

Na žiadosť dodávateľa stavebnej časti je povinný túto zmluvu v jeho zastúpení uzavrieť

s generálnym projektantom investor.

(5)

V prípadoch, keď investor, generálny projektant a dodávateľ stavebnej časti sú podriadení

jednému nadriadenému, prípadne ústrednému orgánu, môže tento orgán určiť, že vykonávacie

projekty stavebných objektov zabezpečuje pre investora generálny projektant.

§ 27

Projektové podklady

(1)

Priami dodávatelia sú povinní poskytovať na spracovanie projektovej dokumentácie

projektové podklady v celom rozsahu svojich dodávok na žiadosť jej spracovateľa, doloženú

východiskovými technickými údajmi a údajom o predpokladaných (plánovaných) termínoch

začatia a dokončenia príslušných prevádzkových súborov a stavebných objektov. Tú istú

povinnosť majú aj poddodávatelia voči priamym dodávateľom. Ak sa na tom dohodne priamy

vyšší dodávateľ so spracovateľom projektovej dokumentácie, môže od svojho dodávateľa

požadovať, aby projektové podklady poskytol v jeho mene priamo spracovateľovi.

(2)

Za obdobných podmienok ako dodávatelia podľa odseku 1 sú povinní poskytovať dostupné

projektové podklady dovozcovia organizáciám, pre ktoré zabezpečujú dovoz strojov alebo

investičných celkov. Ak sa dovoz zabezpečuje priamo pre investora, je spracovateľ

príslušnej projektovej dokumentácie povinný poskytovať východiskové technické údaje

na obstaranie projektových podkladov. Investor sa môže dohodnúť s organizáciou, ktorá

preňho spracúva príslušnú projektovú dokumentáciu, že v jeho mene obstará od dovozcu

projektové podklady.

(3)

Dodávatelia uvedení v odseku 1 zodpovedajú za správnosť a úplnosť projektových podkladov,

vyšší dodávatelia vždy aj za ich skoordinovanosť; túto zodpovednosť nemôžu vopred

vylúčiť. Poskytnutými projektovými podkladmi sú viazaní, pokiaľ osobitné predpisy

neustanovujú inak; môžu ich zmeniť iba vtedy, keď v súlade s osobitnými predpismi

65

)

dôjde k zmene ich výrobného programu, inak len ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby,

prípadne ich nadriadené orgány. Projektové podklady poskytnuté dovozcom sú záväzné,

len ak sa uzavrela zahraničná zmluva.

(4)

Východiskové technické údaje sa prispôsobujú druhu a zložitosti dodávok a danému

stupňu projektovej dokumentácie a uvádzajú sa v podrobnostiach nevyhnutných na poskytnutie

projektových podkladov.

(5)

Projektovými podkladmi

66

)

sú konštrukčné, technologické, hmotnostné a iné údaje, ktorými sú definované základné

vlastnosti stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení

a kovových konštrukcií, ktoré sa majú pri výstavbe použiť, údaje o montáži a užívacích,

prípadne prevádzkových podmienkach, ekonomické, rozpočtové a cenové podklady, podklady

na vypracovanie plánu organizácie výstavby a na projektovanie automatizácie riadenia.

Projektové podklady musia dodávatelia poskytovať v podrobnostiach potrebných na vypracovanie

príslušného stupňa projektovej dokumentácie.

(6)

Obsah východiskových technických údajov a projektových podkladov je uvedený v

prílohe č. 8

.

(7)

Ak nejde o projektové podklady z dovozu, poskytujú sa projektové podklady týkajúce

sa štandardných

67

)

stavebných sústav, konštrukcií a prvkov, konštrukcií strojov a zariadení, kovových

konštrukcií a typového programového vybavenia do 20 dní od doručenia požiadavky.

(8)

Pri neštandardných - v prípade dovozu aj štandardných - stavebných sústavách, konštrukciách

a prvkoch a pri neštandardných strojoch a zariadeniach a kovových konštrukciách sa

poskytujú projektové podklady v lehotách dohodnutých medzi dodávateľmi uvedenými v

odseku 1 a spracovateľom projektovej dokumentácie alebo medzi dovozcami a ich odberateľmi

(objednávateľmi). Ak do 15 dní od doručenia požiadavky nedôjde k dohode o lehotách,

platí požadovaná lehota, pokiaľ dodávateľ v tej istej lehote nepredloží nadriadeným

orgánom rozpor na rozhodnutie; to však neplatí pri dovoze.

(9)

Východiskové technické údaje sa k žiadosti o poskytnutie projektových podkladov potrebných

na vypracovanie vykonávacích projektov nepripájajú, pokiaľ sú zrejmé z odovzdaného

úvodného projektu; v týchto prípadoch postačí odvolávka na príslušnú časť úvodného

projektu.

(10)

Projektové podklady nesmú viesť k zhoršeniu technicko-ekonomických parametrov predchádzajúceho

stupňa dokumentácie.

(11)

Povinnosť poskytovať projektové podklady splní dodávateľ, ak ide o projektové podklady

uvedené v dostupných katalógoch a cenníkoch alebo o typové podklady, prípadne opakovateľné

projekty, tým, že odkáže na príslušný platný katalóg, cenník alebo prehľad platných

typových podkladov a opakovateľných projektov a označí spracovateľa a distributéra

typového podkladu

68

)

a spracovateľa opakovateľného projektu,

31

)

ktorí sú povinní poskytovať tieto podklady spracovateľovi projektovej dokumentácie

do 20 dní od doručenia požiadavky.

(12)

Projektové podklady uvedené v odseku 7 sa poskytujú bez odplaty; projektové podklady

uvedené v odseku 8 sa poskytujú za odplatu podľa osobitných predpisov,

69

)

prípadne podľa

§ 73 ods. 6

.

(13)

Ak spracovateľ projektovej dokumentácie požaduje najmä pri modernizáciách údaje o

súčasnom stave, investor a ostatní správcovia zariadenia sú povinní poskytnúť ich

do 15 dní od doručenia požiadavky.

§ 28

Jednostupňový projekt

(1)

Jednostupňový projekt sa spracúva v obdobnej skladbe ako úvodný projekt s podrobnosťou

vykonávacieho projektu; jeho uplatnenie v prípadoch podľa odsekov 2 a 3 určí generálny

projektant po dohode s investorom a po prerokovaní s vyššími dodávateľmi.

(2)

Jednostupňový projekt sa môže vypracovať najmä

a)

pre modernizácie,

b)

pre stavby, ktoré nevyžadujú zložitejšie riešenie, najmä pre stavby s jednoduchým

architektonickým a stavebnotechnickým riešením a pre stavby so známou technológiou

výroby (prevádzky),

c)

pri použití podrobnej dokumentácie k typovému podkladu stavebného objektu

32

)

a opakovateľných projektov a pod. alebo pri použití typových podkladov, ktoré poskytne

alebo na ktoré odkáže dodávateľ stavebnej časti podľa

§ 6 ods. 2

.

(3)

V rámci úvodného projektu stavby možno projektovú dokumentáciu jednoduchých stavebných

objektov, prípadne jednoduchých prevádzkových súborov alebo ich ucelených častí vypracovať

jednostupňovo.

(4)

Jednostupňový projekt sa môže vypracovať aj v prípadoch, v ktorých sa obvykle spracúva

úvodný projekt a vykonávacie projekty, ak sa na tom dohodnú účastníci výstavby pri

prerokúvaní projektovej úlohy v závere prác.

§ 29

Projektová dokumentácia zo zahraničia

Pokiaľ osobitné predpisy (

§ 71 ods. 5

) alebo opatrenia

70

)

neustanovujú inak, môže sa projektová dokumentácia zo zahraničia použiť, iba ak vyhovuje

tuzemským právnym predpisom, najmä technickým normám. Súlad dokumentácie s týmito

predpismi alebo udelenie potrebných výnimiek zabezpečuje organizácia, pre ktorú dovozca

zabezpečuje jej dovoz.

§ 30

(1)

Úvodný (jednostupňový) projekt je súborným technicko-ekonomickým, architektonickým

a výtvarným riešením celej stavby, prípadne jej etapy.

(2)

Úvodným (jednostupňovým) projektom sa nesmú zhoršiť záväzné údaje a ukazovatele schválenej

projektovej úlohy.

(3)

Úvodný (jednostupňový) projekt najmä

a)

preukazuje súhrnnú efektívnosť

44

)

predpokladanú projektovou úlohou,

b)

definitívne určuje funkciu, rozsah a účinky stavby a jej technicko-ekonomickú, architektonickú

a výtvarnú úroveň,

c)

určuje definitívne členenie stavby na prevádzkové súbory a stavebné objekty (

§ 66 ods. 3

), určuje skladbu hlavných strojov a zariadení v jednotlivých prevádzkových súboroch

a ich vzájomnú väzbu, stavebné sústavy a technologické súbory stavebných objektov;

pri strojoch a zariadeniach nevyskúšaných v prevádzke uvedie dôsledky, prípadne riziká

spojené s ich použitím včítane náhradného riešenia,

d)

spresňuje rozsah dovozu strojov, investičných celkov, licencií a iných dodávok, údaje

o vhodnosti, efektívnosti a devízovej návratnosti dovozu uvedené v projektovej úlohe

[

§ 13 ods. 2 písm. d)

],

e)

určuje spôsob riadenia technologických a výrobných procesov, prípadne spôsob jeho

automatizácie a určuje zásady organizácie prevádzky,

f)

určuje podmienky a spôsob riešenia stavby a jej prevádzky z hľadiska starostlivosti

o životné prostredie, bezpečnosti práce a technických zariadení, požiarnej ochrany

a civilnej obrany,

g)

rieši spôsob pripojenia stavby na systém verejnej dopravy,

40

)

h)

rieši podmienky ochrany proti korózii podzemných kovových zariadení,

i)

rieši spôsob racionálneho hospodárenia s palivami a energiami (energetickú náročnosť

stavby),

j)

rieši územno-technické vzťahy, najmä

- zabezpečuje dodržanie podmienok ochranných pásem, chránených území, chránených častí

prírody a ochrany pamiatkových objektov,

- rieši pripojenie stavby na dopravné a rozvodné siete a na kanalizáciu,

k)

rieši spôsob zabezpečenia budúcej prevádzky (zabezpečenie surovín, palív, energií,

vody, dopravy, pracovných síl a pod.); pri modernizácii aj spôsob a zabezpečenie repasií

71

)

a opráv strojov, ktoré sa budú inštalovať z doterajšej prevádzky,

l)

spresňuje rozsah odňatia pozemkov poľnohospodárskemu a lesnému pôdnemu fondu a výpočet

odvodu peňažných súm,

m)

spresňuje požadovaný počet pracovníkov, z toho prírastok a zdroj jeho krytia,

n)

určuje rozpočtové náklady stavby.

(4)

Súčasťou úvodného (jednostupňového) projektu je plán organizácie výstavby (

prílohy č. 9

a

10 časť F

alebo

príloha č. 16

), ktorý

a)

je podkladom pre prerokúvania dodávateľsko-odberateľských vzťahov v plánovacom procese

72

)

a pre riadenie a kontrolu uskutočňovania stavieb, ak nie sú riadené podľa iných predpisov,

73

)

b)

vyjadruje spôsob a postup ďalšej prípravy a uskutočňovania stavby, najmä dodávateľský

systém, časový plán, základné riešenie zariadenia staveniska včítane využitia trvalých

objektov stavby, prípadne doterajších objektov a preukázanie nevyhnutnosti mimoglobálnych

objektov, zabezpečenia zemníkov, trás mimostaveniskovej prepravy a jej hospodárnosti,

podmienky uvedenia stavby do prevádzky (užívania), požiadavky na vykonanie komplexného

vyskúšania a garančných skúšok a pri modernizáciách a rekonštrukciách aj spresnenie

spôsobu a rozsahu prevádzky v priebehu uskutočňovania stavby a rozsahu nevyhnutných

provizórií.

(5)

Statický výpočet, základné technologické, hydrotechnické a iné výpočty, rozbory nákladov

obstarania a technické údaje o vykonaných prieskumoch pripojí generálny projektant

vo dvoch vyhotoveniach ako doklad k úvodnému projektu len na výslovnú žiadosť investora,

pokiaľ osobitné predpisy, najmä technické normy neustanovujú inak. Ak treba preukázať

fungovanie automatizácie v extrémnych stavoch procesu, priloží ako doklad aj výsledky

simulácie procesu.

(6)

Ak sa výpočty uvedené v odseku 5 urobili pomocou samočinných počítačov, postačí,

ak generálny projektant poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne

aj algoritmus riešenia.

(7)

Podrobný obsah a skladba úvodného (jednostupňového) projektu sú uvedené v

prílohe č. 9

, úvodného (jednostupňového) projektu stavby KBV v

prílohe č. 10

.

(8)

Postup pri určovaní lehôt výstavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte je uvedený

v

prílohe č. 18

.

§ 31

Schválený úvodný (jednostupňový) projekt

74

)

na stavbu, prípadne na jej etapu je podkladom

a)

žiadosti o vydanie stavebného povolenia,

75

)

b)

plánovania investičnej výstavby,

c)

zabezpečenia financovania stavby,

d)

uzavretia dodávkových zmlúv,

76

)

e)

spracovania vykonávacích projektov, ak nejde o jednostupňový projekt,

f)

žiadosti o udelenie súhlasu na začatie stavby

77

)

a na registráciu začínaných stavieb.

78

)

§ 32

Spôsob vypracovania úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na základe schválenej prípravnej dokumentácie

a rozhodnutia o umiestnení stavby. Práce na úvodnom (jednostupňovom) projekte sa nesmú

začať pred schválením projektovej úlohy, pokiaľ pri záväzných stavbách výnimočne nedá

na to súhlas Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj na základe zdôvodnenej

žiadosti ústredného orgánu investora doloženej kladným stanoviskom Štátnej plánovacej

komisie; pri záväzných stavbách ústredných orgánov republík aj kladným stanoviskom

príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky a príslušnej plánovacej komisie

republiky.

(2)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa spracúva na celú stavbu; ak sú vo schválenej projektovej

úlohe vymedzené etapy stavby (

§ 17

), spracúvajú sa úvodné (jednostupňové) projekty na jednotlivé etapy.

(3)

Ak sa úvodný (jednostupňový) projekt stavby vypracúva na etapy, musí sa súčasne s

úvodným (jednostupňovým) projektom na prvú etapu spracovať v nevyhnutnom rozsahu plán

organizácie výstavby, celková situácia stavby (zastavovací plán) a súhrnný rozpočet

pre celú stavbu (

§ 52 ods. 3

). V úvodnom projekte každej ďalšej etapy sa musí preukázať, že sa dodržia celkové

náklady stavby a lehota výstavby určené v úvodnom projekte prvej etapy.

(4)

Prieskumné práce a geodetické podklady nevyhnutné pre úvodný (jednostupňový) projekt

sa môžu zabezpečovať ešte pred schválením prípravnej dokumentácie, ak dá na to súhlas

orgán príslušný na jej schválenie; ak tieto práce zabezpečuje investor, je generálny

projektant povinný poskytnúť mu potrebné konzultácie a východiskové údaje. Dopĺňajúce

prieskumy a dopĺňajúce geodetické práce, pokiaľ ich potreba vyplynie v priebehu prác

na úvodnom (jednostupňovom) projekte, zabezpečuje generálny projektant.

(5)

Ak niektoré časti úvodného projektu výnimočne nemožno vypracovať v podrobnosti umožňujúcej

spracovať vykonávacie projekty a ak ide o prevádzkové súbory alebo stavebné objekty,

na ktorých sa majú začať práce v neskoršom termíne, môžu sa účastníci výstavby dohodnúť,

že sa tieto časti dopracujú do nevyhnutnej podrobnosti po schválení úvodného projektu;

s tým musí vysloviť súhlas orgán príslušný na schválenie úvodného projektu, ak si

to nevyhradí ústredný orgán investora. Týmto postupom nesmie byť dotknuté ustanovenie

§ 64 ods. 9 písm. a)

, ani ohrozené plánované začatie a dokončenie stavby.

§ 33

SPOLUPRÁCA DODÁVATEĽOV PRI VYPRACOVANÍ ÚVODNÉHO (JEDNOSTUPŇOVÉHO) PROJEKTU

(1)

Po skončení prác na projektovej úlohe - najneskoršie do začatia prác na úvodnom (jednostupňovom)

projekte - musí investor spolu s ostatnými účastníkmi výstavby na podklade predchádzajúcich

rokovaní (

§ 12

,

§ 16 ods. 2

a

§ 20 ods. 7

) zabezpečiť spoluprácu všetkých dodávateľov, prípadne dovozcov pri vypracovaní úvodného

(jednostupňového) projektu najmä uzavretím príslušných zmlúv.

79

)

(2)

Na základe zmlúv podľa odseku 1, prípadne na základe dohôd uzavretých podľa

§ 16 ods. 2

poskytne generálny projektant v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte

vyšším dodávateľom čiastkové projektové výsledky na ich výrobnú prípravu. Vyšší dodávatelia

poskytnú generálnemu projektantovi výsledky svojej predvýrobnej prípravy na využitie

pri dokončení úvodného (jednostupňového) projektu, najmä plánu organizácie výstavby

(

príloha č. 9

a

príloha č. 10 časť F

alebo

príloha č. 16

). Na termínoch na vzájomné poskytovanie výsledkov podľa tohto odseku sa účastníci

dohodnú tak, aby sa zabezpečila včasná projektová aj výrobná príprava.

(3)

Pre stavby, pre ktoré sa spracúva štúdia postupu výstavby podľa prílohy č. 16, určuje

táto príloha aj spôsob a rozsah plánu organizácie výstavby a spôsob spolupráce účastníkov

výstavby.

§ 34

Členenie stavby v úvodnom (jednostupňovom) projekte

(1)

V úvodnom (jednostupňovom) projekte sa stavba člení na technologickú a stavebnú časť

(

príloha č. 9

a

príloha č. 10 časti C a D

); v týchto častiach ďalej najmä na prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové súbory)

a stavebné objekty alebo na ich ucelené časti, prípadne aj na stroje a zariadenia.

Toto členenie je podkladom pre uzavieranie hospodárskych zmlúv.

(2)

Na účely plánovania sa rozumejú

a)

technologickou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv II a

IV súhrnného rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky patriace do hláv VI, VII

a VIII súhrnného rozpočtu,

b)

stavebnou časťou náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa zahŕňajú do hláv III a V súhrnného

rozpočtu, a s nimi súvisiace náklady a výdavky hláv VI, VII a VIII súhrnného rozpočtu;

pri stavbách KBV patria do stavebnej časti aj náklady výrobkov a výkonov, ktoré sa

zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.

(3)

Pri stavbách KBV patria pre uzavieranie hospodárskych zmlúv do stavebnej časti aj

výrobky a výkony, ktorých náklady sa zahŕňajú do hlavy IV súhrnného rozpočtu.

§ 35

Použitie niektorých práv

Ak generálny projektant použije v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť

túto skutočnosť v úvodnom (jednostupňovom) projekte a zároveň vymedziť ekonomický

alebo iný spoločenský význam a dôsledky využitia vynálezu. Rovnako postupuje, ak použije

zlepšovací návrh.

§ 36

Spoločné ustanovenia

(1)

Prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu vecne nadväzuje na prerokúvanie

projektovej úlohy (

§ 20

); zahŕňa prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác (

§ 37

) a v závere prác (

§ 38

).

(2)

Účastníci výstavby a príslušné orgány a organizácie pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového)

projektu sú povinní postupovať obdobne podľa ustanovenia

§ 20 ods. 8

. Doklady o týchto rokovaniach, pokiaľ nie sú iba konzultáciami, sa pripájajú k úvodnému

(jednostupňovému) projektu. Údaje o konzultáciách sa informatívne uvedú v správe.

Generálny projektant a investor sa navzájom priebežne informujú o výsledkoch rokovaní,

ktoré vedú samostatne.

§ 37

Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác

(1)

Ak osobitné predpisy neustanovujú inak,

a)

uskutočňuje sa prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v priebehu prác podľa

potreby konzultáciami;

b)

prerokúvajú sa veci, ktoré sa už prerokovali v štádiu projektovej úlohy, znova len

vtedy, ak v priebehu prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte došlo k zmene predpokladov,

z ktorých sa vychádzalo pri prerokúvaní projektovej úlohy; prerokúvanie úvodného (jednostupňového)

projektu tak isto odpadá, pokiaľ by jeho predmetom bolo iba overenie, že sa dodržali

podmienky určené pri prerokúvaní projektovej úlohy v územnom konaní;

c)

nie sú orgány a organizácie, s ktorými sa úvodný (jednostupňový) projekt prerokúva,

oprávnené vyžadovať predkladanie celej dokumentácie, ale len častí, ktoré sa dotýkajú

ich pôsobnosti.

(2)

Pokiaľ prerokovanie úvodného (jednostupňového) projektu neodpadá podľa odseku 1,

prerokúva ho v priebehu prác

a)

generálny projektant najmä z hľadísk uvedených v

§ 30 ods. 3 písm. f) až j)

a v

odseku 4

a pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze z hľadiska, ako sa vyhovelo požiadavkám

odborových orgánov na riešenie sociálneho zariadenia staveniska [

§ 20 ods. 1 písm. g)

];

b)

investor najmä z hľadísk uvedených v

§ 30 ods. 3 písm. k) až m)

a prípadne aj spôsob likvidácie škôd na poľnohospodárskych a lesných porastoch a

kultúrach, ku ktorým dôjde pri výstavbe;

c)

investor alebo vyšší dodávateľ zabezpečujúci, prípadne obstarávajúci

80

)

dovoz strojov za účasti generálneho projektanta s dovozcom najmä z hľadísk

- vhodnosti úvodného (jednostupňového) projektu ako obchodného podkladu pre uzavretie

zahraničnej zmluvy,

- primeranosti predpokladanej zahraničnej ceny dovážaných strojov, investičných celkov,

- optimálnych termínov pre uzavretie a plnenie zahraničnej zmluvy,

- optimálnych podmienok využitia záručnej zodpovednosti zahraničného podniku.

(3)

Generálny projektant určí štádium rozpracovanosti, v ktorom sú investor a priami

dodávatelia povinní prerokovať s ním na jeho výzvu koncepciu technicko-ekonomického,

architektonického a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu; pri záväzných

a centralizovaných stavbách aj za účasti zástupcu orgánu, ktorý vykonal štátnu expertízu

projektovej úlohy, a schvaľujúceho orgánu, pokiaľ si účasť vyhradili. Podľa povahy

stavby môže byť dohodnutá aj účasť ďalších orgánov a organizácií. O prerokovaní koncepcie

technicko-ekonomického riešenia úvodného (jednostupňového) projektu vyhotoví generálny

projektant zápisnicu, ktorú musia podpísať zástupcovia všetkých orgánov a organizácií,

ktoré sa na prerokovaní zúčastnili.

§ 38

Prerokúvanie úvodného (jednostupňového) projektu v závere prác

(1)

V závere prác na úvodnom (jednostupňovom) projekte prerokuje generálny projektant

s investorom celkové riešenie úvodného (jednostupňového) projektu včítane súhrnného

rozpočtu (

§ 56 ods. 1

) a spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru. Spoločne prerokujú

81

)

generálny projektant a investor s príslušnými priamymi dodávateľmi a s rozhodujúcimi

dovozcami

a)

časti úvodného (jednostupňového) projektu týkajúce sa ich dodávok včítane príslušnej

časti súhrnného rozpočtu a rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov (

§ 56 ods. 2

),

b)

plán organizácie výstavby, najmä základné riešenie zariadenia staveniska, lehoty

výstavby, termíny vypracovania vykonávacích projektov, prípadne ich ucelených častí

s uvedením ich spracovateľov a termínov odovzdávania východiskových technických údajov,

projektových podkladov a čiastkových projektových výsledkov,

c)

spôsob a podmienky výkonu autorského dozoru

a vyhotovia o tom zápisnicu.

(2)

Rokovanie podľa odseku 1 vecne nadväzuje na prerokúvanie koncepcie technicko-ekonomického

riešenia úvodného (jednostupňového) projektu podľa

§ 37 ods. 3

. Rokovanie zvoláva a zápisnicu o ňom vyhotovuje generálny projektant; zápisnica sa

pripája k úvodnému (jednostupňovému) projektu.

(3)

V zápisnici o prerokovaní úvodného (jednostupňového) projektu potvrdia dodávatelia

a dovozcovia najmä to, že sú schopní zabezpečiť dodávky pre stavbu v súlade s úvodným

(jednostupňovým) projektom pri dodržaní rozpočtových nákladov v ňom určených, prípadne

uvedú dôvody svojho nesúhlasu. Súčasne zdôvodnia prípadné zvýšenie nákladov svojich

dodávok proti nákladom prerokovaných s nimi podľa

§ 20 ods. 7

.

(4)

Účastníci výstavby uvedení v odseku 1 sú povinní dostaviť sa na rokovanie, ak dostali

pozvánku a návrh príslušnej časti úvodného (jednostupňového) projektu najmenej 15

dní vopred.

82

)

Táto povinnosť sa vzťahuje aj na poddodávateľov, pokiaľ by ich dodávatelia prizvali

na rokovanie obdobným spôsobom najmenej 7 dní vopred.

(5)

Pokiaľ by sa niektorý z účastníkov výstavby na rokovanie nedostavil a neurobil by

tak ani v náhradnom termíne, ktorý sa mu oznámil najmenej 15 dní vopred, postupuje

sa obdobne podľa

§ 39

, akoby medzi ním a generálnym projektantom došlo k márnemu prerokovaniu rozporu.

(6)

Dokončený úvodný (jednostupňový) projekt sa prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej

správy (príloha č.

19

)

v stavebnom konaní. Na urýchlenie priebehu stavebného konania môže však investor

zadovážiť stanoviská týchto orgánov ešte pred jeho začatím

83

)

a priložiť ich k žiadosti o stavebné povolenie. Vždy však pred začatím stavebného

konania investor zadováži rozhodnutie tých orgánov, ktoré ho vydávajú na základe osobitných

predpisov podľa správneho poriadku.

(7)

Ak dodávateľ predloží pre stavebné konanie dokumentáciu podľa

§ 25 ods. 3 písm. b)

do začatia stavebného konania podľa odseku 6, prerokujú sa obe žiadosti súčasne.

(8)

Generálny projektant je povinný bezodkladne upraviť úvodný (jednostupňový) projekt

podľa výsledku stavebného konania.

§ 39

Rozpory pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Ak pri prerokúvaní úvodného (jednostupňového) projektu na záver prác dôjde k rozporom,

ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby, nie je to prekážkou pre

odovzdanie úvodného (jednostupňového) projektu investorovi. Generálny projektant v

takom prípade pripojí k odovzdávanému úvodnému (jednostupňovému) projektu doklad o

márnom prerokovaní rozporu.

(2)

Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odseku 1 podľa

§ 72

, prípadne podľa osobitných predpisov je generálny projektant povinný bezodkladne

premietnuť výsledok rozhodnutia do úvodného (jednostupňového) projektu.

§ 40

Účel vykonávacích projektov

(1)

Vykonávacími projektmi sa prehlbuje, upresňuje, prípadne dopĺňa riešenie úvodného

projektu do takej podrobnosti, aby boli postačujúcim podkladom pre výrobnú prípravu

dodávateľov a pre uskutočnenie stavby.

(2)

Vykonávacími projektmi sa nesmú zhoršiť parametre, ani zmeniť technicko-ekonomické,

architektonické a výtvarné riešenie, ani zvýšiť celkový počet pracovníkov a jeho prírastok

určený schváleným úvodným projektom.

§ 41

Spôsob vypracovania vykonávacích projektov

(1)

Vykonávacie projekty sa spracúvajú na jednotlivé prevádzkové súbory (čiastkové prevádzkové

súbory) a stavebné objekty alebo postupne na ich ucelené časti; postupné spracovanie

a odovzdávanie vykonávacích projektov je možné len za podmienky, že delením prevádzkových

súborov a stavebných objektov na ucelené časti nedôjde k zvýšeniu nákladov

84

)

ani k nesúladu v technickom riešení.

(2)

Na ucelených častiach prevádzkového súboru a stavebného objektu podľa odseku 1 sa

dohodne generálny projektant s investorom a príslušným priamym dodávateľom najneskoršie

pred dokončením úvodného projektu a uvedie ich v časovom pláne plánu organizácie výstavby.

(3)

Prieskumy a geodetické podklady potrebné na spracovanie vykonávacích projektov zabezpečuje

ich spracovateľ.

(4)

Statický výpočet, technologický výpočet, výsledky simulácie procesov a ostatné výpočty

a údaje o dopĺňajúcich prieskumoch sa pripájajú vo dvoch vyhotoveniach ako doklad

k odovzdávanému vykonávaciemu projektu.

(5)

Vyšší dodávateľ zabezpečujúci vykonávací projekt ako súčasť svojej dodávky odovzdá

jedno vyhotovenie dokončeného vykonávacieho projektu prevádzkového súboru a stavebného

objektu alebo jeho ucelenej časti včítane odbytového rozpočtu aj generálnemu projektantovi

na overenie súladu so schváleným úvodným projektom a na ďalší výkon autorského dozoru.

(6)

Podrobný obsah vykonávacích projektov je uvedený v

prílohe č. 11

.

§ 42

Zabezpečenie súladu medzi vykonávacími projektmi

(1)

Súlad medzi vykonávacím projektom stavebného objektu a vykonávacími projektmi prevádzkových

súborov (čiastkových prevádzkových súborov), prípadne iných súčastí technologickej

časti stavby v ňom umiestnených zabezpečuje spracovateľ vykonávacieho projektu stavebného

objektu.

(2)

Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých prevádzkových súborov dodávaných

investorovi (odberateľovi) jedným vyšším dodávateľom zabezpečuje tento vyšší dodávateľ.

(3)

Súlad medzi vykonávacími projektmi dvoch alebo viacerých stavebných objektov spracúvaných

jedným spracovateľom zabezpečuje tento spracovateľ.

(4)

V ostatných prípadoch

85

)

zabezpečuje súlad medzi vykonávacími projektmi generálny projektant pri výkone autorského

dozoru.

(5)

Spracovatelia vykonávacích projektov sú povinní poskytnúť si navzájom a generálnemu

projektantovi čiastkové projektové výsledky

86

)

potrebné na vykonávanie činností podľa odsekov 1 až 4 v termínoch podľa časového

plánu organizácie výstavby.

(6)

Rozpory vzniknuté pri zabezpečovaní súladu medzi vykonávacími projektmi podľa odsekov

1 až 5 rieši generálny projektant.

§ 43

Zmeny

(1)

Ak sa pri vypracovaní vykonávacích projektov zistí, že treba celkom výnimočne zmeniť

riešenie niektorej časti schváleného úvodného projektu, musí to spracovateľ vykonávacieho

projektu oznámiť investorovi; tú istú povinnosť má voči spracovateľovi vykonávacieho

projektu jeho poddodávateľ.

(2)

Investor bez zbytočného odkladu prerokuje návrh zmeny úvodného projektu s generálnym

projektantom, prípadne dovozcom a podľa potreby so stavebným úradom alebo s dotknutými

orgánmi štátnej správy, dohodne sa s nimi na podmienkach ďalšieho postupu a odôvodnený

návrh zmeny predloží na vyslovenie súhlasu orgánu, ktorý schválil úvodný projekt.

(3)

Podľa ustanovení odsekov 1 a 2 nemožno postupovať, ak ide o prípady uvedené v

§ 66

.

§ 44

Celkové náklady a skladba prepočtovej a rozpočtovej časti dokumentácie

(1)

Celkové náklady stavby sú všetky náklady a výdavky investora súvisiace s jej vybudovaním.

Vyjadrujú sa v investičnom zámere, v prepočtovej časti prípravnej dokumentácie a v

rozpočtovej časti projektovej dokumentácie so zreteľom na dosiahnutú vyjasnenosť stavby.

(2)

Prepočtovú časť prípravnej dokumentácie tvorí prepočet celkových nákladov stavby

(ďalej len „prepočet“).

(3)

Rozpočtovú časť projektovej dokumentácie tvoria

a)

súhrnný rozpočet k úvodnému (jednostupňovému) projektu (ďalej len „súhrnný rozpočet“)

zahŕňajúci rozpočtové náklady uvedené v rozpočtoch (odbytových rozpočtoch) prevádzkových

súborov a stavebných objektov a v rozpočtoch ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov

(ďalej len „rozpočty ostatných výrobkov a výkonov“),

b)

odbytové rozpočty jednotlivých prevádzkových súborov a stavebných objektov a rozpočty

zahŕňajúce náklady na ostatné výrobky a výkony,

c)

kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov stavby zahŕňajúce náklady prevádzkových

súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové náklady a náklady uvedené v rozpočtoch

ostatných výrobkov a výkonov.

(4)

Na vyjadrenie celkových nákladov stavby sa, s výnimkou investičného zámeru, používajú

tlačivá č. 1 až 3, ktorých vzory sú uvedené v

prílohe č. 12

. Tlačivá č. 1 a 2 sa používajú pri všetkých stavbách okrem stavieb KBV, pri ktorých

sa tlačivo č. 2 nahrádza tlačivom č. 3. Ako alternatíva za predpísané tlačivá č. 1

až 3 sa môžu pri spracovaní celkových nákladov stavby na počítačoch použiť výstupy

z počítača za predpokladu, že ich obsah a štruktúra sú zhodné s tlačivami č. 1 až

3.

(5)

Evidenčne sa na tlačive č. 1 (okrem celkových nákladov stavby) vykazujú náklady na

predmety získané po vyriešení úloh plánu rozvoja vedy a techniky, ktoré sa do základných

prostriedkov prevádzajú bezodplatne.

2

)

§ 45

Členenie celkových nákladov stavby

(1)

Celkové náklady stavby v prepočte projektovej úlohy, v súhrnnom rozpočte a kontrolnom

zostavení rozpočtových nákladov stavby sa členia na jedenásť hláv takto

Hlava I Projektové a prieskumné práce

Hlava II Prevádzkové súbory spolu

v tom:- dodávka

- montáž

- doplnkové náklady

Hlava III Stavebné objekty spolu

v tom:- základné náklady

- doplnkové náklady

Hlava IV Stroje, zariadenia, náradie a inventár investičnej povahy

Hlava V Umelecké diela

Hlava VI Vedľajšie náklady spolu

v tom: a) prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska

b)

územné vplyvy

c)

mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy)

d)

ostatné

Hlava VII Ostatné náklady neuvedené v iných hlavách

Hlava VIII Rezerva

Hlava IX Iné investície

Hlava X Náklady uhrádzané z investičných prostriedkov nezahŕňané do základných prostriedkov

z toho: príspevky iným investorom

Hlava XI Náklady uhrádzané z prevádzkových (neinvestičných) prostriedkov,

z toho: kompletizačná činnosť.

(2)

Podrobné členenie celkových nákladov stavby je uvedené v

prílohe č. 13

.

§ 46

Náklady dovozu

Náklady dovozu sa vyjadrujú v príslušných hlavách rozpočtu (prepočtu) podľa stupňa

technickej vyjasnenosti veľkoobchodnými cenami,

87

)

limitmi kúpnych cien

88

)

a cenovými informáciami dovozcu na obdobie predpokladanej realizácie dodávok.

§ 47

Celkové náklady v investičnom zámere

(1)

Celkové náklady stavby sa v investičnom zámere určia pomocou porovnávacieho variantu

89

)

zostaveného na základe vydaných sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov.

89

)

Pokiaľ sústavy technicko-hospodárskych ukazovateľov neboli vydané, možno na určenie

celkových nákladov využiť iné porovnania.

90

)

(2)

Celkové náklady možno v investičnom zámere členiť zjednodušene; pritom sa uvedú aspoň

a)

celkové náklady stavby,

b)

náklady zahŕňané do plánu investičnej výstavby, v tom

ba) náklady stavebnej časti, z toho: náklady na dovoz v členení zo socialistických

krajín a z nesocialistických krajín,

bb) náklady technologickej časti, z toho: náklady na montáž, náklady na dovoz v členení

zo socialistických krajín a z nesocialistických krajín,

c)

náklady na dovoz

91

)

spolu, v tom

ca) náklady na dovoz zo socialistických krajín,

cb) náklady na dovoz z nesocialistických krajín.

§ 48

Spôsob zostavenia prepočtu

(1)

Celkové náklady stavby sa určia ako súčet nákladov prevádzkových súborov, stavebných

objektov a ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov. Náklady sa zostavia s využitím

prepočtových informácií dodávateľských organizácií, prípadne dovozcov, prepočtových

a rozpočtových ukazovateľov odvodených z vyprojektovaných alebo realizovaných stavieb,

opakovateľných projektov, typových podkladov, prípadne iných nástrojov na určovanie

nákladov; prihliadne sa aj na podmienky staveniska a na zásady riešenia staveniska

(

prílohy č. 2

a

č. 3 časť C Požiadavky na uskutočňovanie stavby

).

(2)

Prepočtové náklady zostavené podľa odseku 1 sa konfrontujú s prepočtovými nákladmi

porovnávacieho variantu spracovaného zo sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov

v úrovni projektovej úlohy; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj s celkovými

nákladmi investičného zámeru. Pokiaľ sústavy technicko-hospodárskych ukazovateľov

neboli vydané, konfrontujú sa náklady v prepočte s nákladmi iných progresívnych stavieb,

prípadne sa overujú inými porovnaniami. Odchýlky sa dokumentujú a zdôvodňujú.

(3)

V prepočte sa náklady vyjadria v členení podľa

§ 45

(

prílohy č. 12 a 13

).

(4)

Ak ide o stavbu, ktorá sa člení na etapy podľa

§ 17

, zostavuje sa prepočet pre celú stavbu a v členení na jednotlivé etapy.

(5)

Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska sa uvádzajú v hlave

VI prepočtu a určujú sa globálnymi sadzbami podľa osobitného opatrenia, 92) s výnimkou

mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska (príloha č. 17), pre ktoré sa náklady

rozpočtujú spravidla pomocou ukazovateľov.

(6)

Vo výnimočných prípadoch pri niektorých mimoriadne rozsiahlych stavbách, pri ktorých

štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj,

môžu sa vedľajšie náklady na zariadenie staveniska určiť, s výnimkou mimoglobálnych

objektov zariadenia staveniska, zvýšenými globálnymi sadzbami (časť B bod 1.2 prílohy

č. 17).

§ 49

Rezerva

(1)

Súčasťou prepočtu je rezerva, ktorá sa použije v súlade s postupným spresňovaním

technického riešenia na spresnenie rozpočtových nákladov hláv II až VII v súhrnnom

rozpočte. Nemožno ju využiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII prepočtu a určí sa

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 7 do 10%,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) -

v rozmedzí od 10 do 14 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 15 do 20 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30%, pri ostatných banských stavbách

a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (okrem banských) odboru 825

14

)

do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou kultúrnych

pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 15 do 20 %.

Základňou určenia rezervy sú náklady hláv II a III prepočtu; pri stavbách s nákladmi

na dovoz podliehajúcich štátnej expertíze môže orgán vykonávajúci štátnu expertízu

upraviť v záveroch štátnej expertízy základňu na určenie rezervy.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť,

na objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko

budúceho generálneho projektanta a rozhodujúcich dodávateľov.

(4)

Rezerva sa primerane zníži (

§ 55 ods. 4

) podľa miery predpokladaného využitia typových podkladov alebo opakovateľných projektov;

nesmie však klesnúť pod 30 % hornej hranice rozmedzia podľa odseku 2.

§ 50

Výška prepočtových nákladov

Prepočtové náklady v projektovej úlohe nesmú byť vyššie než náklady podľa

§ 48 ods. 2

, s ktorými sa konfrontujú, pokiaľ s ich výškou na základe dokumentovaných a odôvodnených

odchýlok nevysloví súhlas pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze orgán, ktorý

ju vykonáva, pri ostatných stavbách ústredný orgán investora (

§ 64 ods. 7

).

§ 51

Prepočet v štúdii súboru stavieb

(1)

Prepočet v štúdii súboru stavieb sa spracuje ako súčet prepočtov, prípadne celkových

nákladov jednotlivých stavieb súboru; pritom sa prepočet pre prvú stavbu súboru urobí

spôsobom určeným pre projektovú úlohu (

§ 48

), pre jednotlivé ostatné stavby súboru sa vyčíslia ich celkové náklady podľa

§ 47

. Ak dôjde k dohode o zriadení združeného zariadenia staveniska súboru stavieb, postupuje

sa aj podľa

prílohy č. 17

. Prepočet v štúdii súboru stavieb sa postupne spresní podľa prepočtov projektových

úloh, ktoré sa spracujú neskoršie.

(2)

Ak ide o štúdiu súboru stavieb podľa

§ 24 ods. 5

, spracúva sa jej prepočet, prípadne postupne prepočty jednotlivých stavieb alebo

ich častí tak, aby plnil funkciu prepočtu v projektovej úlohe (

§ 48

).

§ 52

Súhrnný rozpočet

(1)

V súhrnnom rozpočte sa celkové náklady stavby určia ako súčet rozpočtových nákladov

prevádzkových súborov, stavebných objektov, ostatných výrobkov, výkonov a výdavkov

vyčíslených aj s prihliadnutím na podmienky staveniska a základné riešenie zariadenia

staveniska (

prílohy č. 9 a 10

a

časť C prílohy č. 16

).

(2)

Súhrnný rozpočet sa spracúva v členení podľa

§ 45

a podľa miery vyjasnenosti stavby dosiahnutej v úvodnom projekte.

(3)

Ak ide o stavbu, pre ktorú boli schválené etapy podľa

§ 17

, súhrnný rozpočet sa zostavuje vždy pre celú stavbu ako súhrn rozpočtových nákladov

všetkých etáp; rozpočtové náklady jednotlivých etáp sa vyjadrujú v samostatných súhrnných

rozpočtoch ako súčasť úvodných projektov etáp. Pre etapy, ktorých úvodné projekty

sa spracujú neskoršie, plní funkciu súhrnného rozpočtu stavby prepočet k projektovej

úlohe.

(4)

V prílohe súhrnného rozpočtu odôvodní jeho spracovateľ odchýlky od prepočtu v projektovej

úlohe a použitie rozpočtových ukazovateľov a informácií.

§ 53

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov

(1)

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov určujú ich rozpočtové náklady,

ktoré sa členia

a)

na základné rozpočtové náklady,

b)

na doplnkové rozpočtové náklady,

c)

na vedľajšie rozpočtové náklady.

(2)

Na zostavenie rozpočtov prevádzkových súborov a stavebných objektov sa použijú

a)

súhrnné ceny,

93

)

skupinové ceny; ak nie sú určené (vyhlásené), použijú sa

b)

veľkoobchodné ceny, prípadne maloobchodné ceny alebo plánované ceny (ak to ustanovujú

osobitné opatrenia),

94

)

kupné ceny,

c)

konečné limity veľkoobchodných cien,

95

)

a pokiaľ nie sú určené predbežné limity veľkoobchodných cien, limity kúpnych cien,

d)

predbežné ceny, pokiaľ ich použitie osobitné predpisy nevylučujú,

96

)

e)

rozpočtové ukazovatele a cenové informácie dodávateľov, ak nemožno použiť ceny a

osobitné druhy cien

97

)

podľa písmen c) a d).

(3)

Ak sa spracúva jednostupňový projekt stavby alebo jednotlivých prevádzkových súborov

alebo stavebných objektov, určujú sa náklady v jeho osobitné druhy cien

97

)

podľa písmen c) a d).

(4)

Rozpočty zostavené pomocou cien podľa odseku 2 písm. a) až d) sú odbytovými rozpočtami,

98

)

na základe ktorých sa uzavierajú dohody o odbytových nákladoch (

§ 61

). K rozpočtom zostaveným pomocou podkladov podľa odseku 2 písm. e) nemožno uzavierať

dohody o odbytových nákladoch.

§ 54

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a vedľajšie náklady na zariadenie staveniska

(1)

V rozpočtoch ostatných výrobkov a výkonov sa náklady zahŕňané do hlavy I, IV, V,

VI,

92

)

VII, IX, X a XI súhrnného rozpočtu určujú cenami, a ak nie sú určené, využijú sa

rozpočtové ukazovatele, prípadne informácie, najmä od dodávateľov.

(2)

Vedľajšie náklady na prevádzkové a sociálne zariadenie staveniska uvádzané v hlave

VI súhrnného rozpočtu sa určujú spôsobom určeným v

§ 48 ods. 5

.

§ 55

Rezerva

(1)

Súčasťou súhrnného rozpočtu je rezerva, ktorá je určená na krytie nákladov zahŕňaných

do hláv II až VII súhrnného rozpočtu, ktoré sa nedali v úvodnom projekte predvídať;

nemôže sa použiť na vecné rozšírenie alebo na koncepčnú zmenu stavby. Najmenej 50

% tejto rezervy je vyhradené na krytie nepredvídaných nákladov alebo zmien cien pri

realizácii stavby. Podiely rezervy určenej pre náklady dodávok z dovozu zahŕňaných

do hláv II a III možno použiť len na krytie zmien nákladov v príslušnej hlave, vyvolaných

zmenami cien z dovozu. Súhlas s čerpaním rezervy dáva investor po dohode s generálnym

projektantom; pri záväzných a centralizovaných stavbách aj so súhlasom ústredného

orgánu investora.

(2)

Rezerva sa uvádza v hlave VIII súhrnného rozpočtu a určuje sa

a)

pri novobudovaných stavbách (novostavbách) v rozmedzí od 4 do 7 %,

b)

pri rekonštrukciách alebo modernizáciách - s výnimkou uvedenou pod písmenom c) -

v rozmedzí od 5 do 10 %,

c)

pri modernizáciách bytového fondu v rozmedzí od 13 do 18 %,

d)

pri banských stavbách so zvýšeným rizikom do výšky 30 %, pri ostatných banských stavbách

a pri stavbách na podkopanom území do výšky 20 %,

e)

pri stavbách s podzemnými objektmi (mimo banských) odboru 825

14

)

do výšky 20 % pre tieto objekty,

f)

pri stavbách a udržiavacích prácach spojených so zachovaním a obnovou objektov kultúrnych

pamiatok, financovaných z neinvestičných prostriedkov, v rozmedzí od 13 do 18 %.

Základňa určenia rezerv je zhodná so základňou podľa

§ 49 ods. 2

.

(3)

Pri určení výšky rezervy sa prihliada na náročnosť a zložitosť stavby, na rizikovosť,

objem dovozu a na ostatné špecifické podmienky jej uskutočňovania a na stanovisko

investora a jeho rozhodujúcich dodávateľov.

(4)

Rezerva v súhrnnom rozpočte stavby sa pre typový stavebný objekt určuje sumou 4 %

z jeho rozpočtových nákladov uvedených v hlave III; pre typové stavebné objekty technickej

a občianskej vybavenosti KBV sa rezerva určuje vo výške 2 % pre bytové (typové) stavebné

objekty vo výške 1 %, pre prevádzkové súbory a stavebné objekty podľa opakovaných

projektov vo výške 2 %. V týchto prípadoch sa základňa určenia nákladov v hlave VIII

súhrnného rozpočtu podľa odseku 2 zníži o náklady prevádzkových súborov a stavebných

objektov s nižšou sadzbou rezervy podľa tohto odseku. Rezerva pre ostatné stavebné

objekty, pri ktorých sa uplatní súhrnná cena,

99

)

sa zníži o sumu rizikovej prirážky zahrnutej v súhrnnej cene.

§ 56

Prerokúvanie súhrnného rozpočtu, rozpočtov a odbytových rozpočtov

(1)

Súhrnný rozpočet sa prerokúva medzi generálnym projektantom, investorom a príslušnými

priamymi dodávateľmi podľa

§ 38

.

(2)

Súčasne so súhrnným rozpočtom sa prerokujú, pokiaľ neboli prerokované prv, rozpočty

prevádzkových súborov, stavebných objektov, prípadne aj rozpočty mimoglobálnych objektov

zariadenia staveniska.

(3)

Odbytové rozpočty spracované ako súčasť jednostupňového, prípadne úvodného projektu

sa prerokujú podľa

§ 58

.

§ 57

Výška rozpočtových nákladov

Náklady súhrnného rozpočtu stavby zahŕňanej do plánu investičnej výstavby nemôžu byť

vyššie než obdobné náklady prepočtu schválenej a registrovanej projektovej úlohy,

pokiaľ také zvýšenie nie je schválené postupom podľa

§ 66 ods. 1

.

§ 58

Rozpočty prevádzkových súborov a stavebných objektov a ich prerokovanie

(1)

Rozpočty, ktoré sú súčasťou vykonávacích projektov prevádzkových súborov a stavebných

objektov alebo ich ucelených častí uvedených v pláne organizácie výstavby (

§ 41 ods. 2

) sa spracúvajú vždy ako odbytové rozpočty (

§ 53 ods. 4

).

(2)

Priamy dodávateľ, ktorý zabezpečuje dodávku vykonávacieho projektu príslušného prevádzkového

súboru alebo stavebného objektu, je povinný návrh odbytového rozpočtu podľa odseku

1 spolu s príslušnou časťou vykonávacieho projektu prerokovať s investorom a generálnym

projektantom. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho projektu.

(3)

Ak generálny projektant zabezpečuje vykonávací projekt prevádzkového súboru alebo

stavebného objektu pre investora, prerokuje návrh odbytového rozpočtu spolu s príslušnou

časťou vykonávacieho projektu s investorom a s priamymi dodávateľmi, ktorí podľa potreby

prizvú svojich dodávateľov. Zápisnica o prerokovaní je neoddeliteľnou súčasťou vykonávacieho

projektu.

(4)

Pri prerokúvaní podľa odsekov 2 a 3 sa overuje najmä,

a)

či sa použili správne ceny,

b)

či sa dodržali predpisy o rozpočtovaní,

c)

či množstvo výrobkov a výkonov zodpovedá riešeniu vykonávacieho projektu,

d)

či sa neprekročia náklady úvodného projektu.

§ 59

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov a rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia

staveniska

(1)

Rozpočty ostatných výrobkov a výkonov zostavuje generálny projektant pomocou cien,

a to pri tých výrobkoch a výkonoch, pre ktoré sa v úvodnom projekte použili rozpočtové

ukazovatele a informácie, prípadne odborné prepočty.

(2)

Rozpočty mimoglobálnych objektov zariadenia staveniska ako súčasť dokumentácie dočasných

objektov zariadenia staveniska spracúva [§ 25 ods. 3 písm. b)] a prerokúva vyšší dodávateľ

stavebnej časti obdobne podľa ustanovení § 58.

§ 60

Vzťah nákladov v odbytových rozpočtoch k nákladom súhrnného rozpočtu

(1)

Rozpočtové náklady určené v odbytových rozpočtoch prevádzkových súborov a stavebných

objektov a v rozpočtoch výrobkov a výkonov nesmú vo svojom súhrne prekročiť rozpočtové

náklady určené pre ne v súhrnnom rozpočte.

(2)

Ak pri niektorých prevádzkových súboroch a stavebných objektoch výnimočne nemožno

dodržať tieto rozpočtové náklady, možno použiť na ich zvýšenie úspory dosiahnuté pri

prerokúvaní odbytových rozpočtov ostatných prevádzkových súborov alebo stavebných

objektov. Ak tieto úspory nestačia, možno použiť rezervu, ale len za podmienok ustanovených

v

§ 55 ods. 1

. Osobitný predpis ustanovuje, ktoré orgány a za akých podmienok môžu povoliť výnimku

z ustanovenia odseku 1.

100

)

(3)

V prípadoch, keď náklady v odbytových rozpočtoch niektorých prevádzkových súborov

a stavebných objektov sú vyššie než náklady v rozpočtoch zostavených v úvodnom projekte

na základe cenových informácií dodávateľov [

§ 53 ods. 2 písm. e)

], je dodávateľ, ktorý takú informáciu poskytol, povinný ich zvýšenie odôvodniť.

§ 61

Dohody o odbytových nákladoch

(1)

Na základe prerokovania odbytového rozpočtu podľa § 58 ods. 2 a 3 sú dodávateľ a

investor povinní uzavrieť najneskoršie v termíne podľa odseku 3 dohodu o odbytových

nákladoch. Podobné dohody sa uzavierajú medzi dodávateľom a jeho poddodávateľmi.

(2)

Odbytovými nákladmi sú rozpočtové náklady určené podľa

§ 53 ods. 2 písm. a) až d)

, pri ktorých došlo k dohode podľa odseku 1 o množstve výrobkov a výkonov a ich ocenení

v súlade s výkresmi a zoznamami strojov a zariadení a technickými správami.

(3)

Dohody o odbytových nákladoch sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím

prác na príslušnom prevádzkovom súbore alebo stavebnom objekte. Na uzavretie dohôd

o odbytových nákladoch vyzve investora dodávateľ.

(4)

Dohody o odbytových nákladoch pri mimoglobálnych objektoch zariadenia staveniska

sa musia uzavrieť najneskoršie 30 dní pred začatím prác na príslušnom objekte.

(5)

Dohody o odbytových nákladoch sa podľa odsekov 1 až 4 uzavierajú v cenách platných

v deň uzavretia dohôd. Dohody sa zmenia,

a)

ak dôjde k zmene cien 30 dní pred začatím prác na príslušnom prevádzkovom súbore

alebo stavebnom objekte,

b)

ak investor výslovne súhlasí so zmenou dohodnutých nákladov v prípadoch, keď tuzemské

výrobky sa nahrádzajú výrobkami z dovozu,

c)

ak dôjde k zmenám cien neskoršie, než je uvedené pod písmenom

a), a vláda alebo príslušný cenový úrad rozhodne o premietnutí týchto zmien do rozpočtov

stavieb,

101

)

d)

ak sa ceny podľa

§ 53 ods. 2 písm. c) a d)

nahrádzajú cenami podľa

§ 53 ods. 2 písm. a) a b)

,

102

)

e)

ak sa rozhodnú podľa

§ 72

, prípadne podľa osobitných predpisov rozpory,

103

)

ku ktorým došlo pri prerokúvaní odbytových rozpočtov, odchylne od stanoviska generálneho

projektanta [

§ 62 ods. 2 písm. b)

].

(6)

Dohody o odbytových nákladoch pri banských podzemných objektoch odboru 826

14

)

a prevádzkových súboroch s nimi súvisiacich a ďalej pri stavbách a udržiavacích prácach

spojených so zachovaním objektov kultúrnych pamiatok a pri stavbách so zjednodušenou

projektovou dokumentáciou (

§ 5 ods. 4

) sa môžu uzavierať v čase ich realizácie, najneskoršie však 30 dní pred dohovoreným

termínom ich dokončenia. V týchto prípadoch sa dohody uzavierajú v cenách platných

30 dní pred začatím prác na príslušných stavebných objektoch a prevádzkových súboroch.

(7)

Dohody o odbytových nákladoch, prípadne ich zmeny podľa odseku 9 sú jedným zo záväzných

podkladov pre fakturovanie, a s výnimkou prípadov uvedených v odseku 6, aj pre vyhotovenie

splátkových listov podľa osobitných predpisov.

104

)

(8)

Množstvo výrobkov a výkonov dohodnuté v dohodách o odbytových nákladoch alebo prerokované

v odbytových rozpočtoch podľa odseku 6, môže sa výnimočne zvýšiť len vtedy, ak na

takéto zvýšenie dá súhlas investor po dohode s generálnym projektantom a dodávateľom

zápisom do stavebného (montážneho) denníka najneskoršie do 5 dní pred vyhotovením

príslušných splátkových listov, prípadne faktúr.

(9)

Každý prípad zmeny nákladov v dôsledku zmeny cien podľa odseku 5 alebo zvýšenie množstva

výrobkov a výkonov podľa odseku 8 zaznamená dodávateľ bezprostredne rozpočtovou formou

do osobitného výkazu.

105

)

Spracovateľ vykonávacieho projektu zhrnie tieto zmeny do dodatkových odbytových rozpočtov

za obdobie dohodnuté s investorom, nie však dlhšie ako 1 rok. Ak dôjde k zmenám podľa

odseku 5 písm. c), môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj ustanoviť

odchylný postup od ustanovenia piatej časti vyhlášky.

(10)

Na základe dodatkových odbytových rozpočtov podľa odseku 9 sa zmenia dohody o odbytových

nákladoch najneskoršie do dňa, keď vznikne právo fakturovať.

104

)

§ 62

Rozpory pri prerokúvaní súhrnných a odbytových rozpočtov

(1)

Ak pri prerokúvaní súhrnných rozpočtov podľa

§ 56

dôjde k rozporom, platí ustanovenie

§ 39

obdobne.

(2)

Ak pri prerokúvaní odbytových rozpočtov podľa

§ 58

dôjde k rozporom, ktoré sa nepodarilo odstrániť rokovaním účastníkov výstavby

a)

nie je to prekážkou pre odovzdanie vykonávacích projektov investorovi a dodávateľovi;

to platí aj v prípade, ak prerokovanie nebolo dokončené ani v náhradnom termíne, ktorý

príslušný účastník výstavby oznámil najmenej 15 dní vopred,

b)

platí až do rozhodnutia rozporu stanovisko generálneho projektanta,

c)

možno uzavrieť dohodu o odbytových nákladoch, s výhradou postupu podľa ustanovenia

§ 61 ods. 5 písm. e)

.

(3)

Po rozhodnutí o rozporoch uvedených v odsekoch 1 a 2 podľa

§ 72

, prípadne podľa osobitných predpisov,

103

)

je generálny projektant povinný bez odkladu premietnuť výsledok rozhodnutia do súhrnných

rozpočtov a spracovateľ do odbytových rozpočtov, prípadne príslušných častí vykonávacích

projektov.

§ 63

Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov

(1)

Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a stavebných objektov dohodnuté ako odbytové

náklady a náklady ostatných výrobkov, výkonov a výdavky sú podkladom pre spracovanie

kontrolného zostavenia rozpočtových nákladov, ktoré spracúva generálny projektant

v rámci autorského dozoru. Využíva pritom podklady vlastných, investorových a vyšších

dodávateľov, ktoré mu odovzdáva investor.

(2)

Kontrolné zostavenie rozpočtových nákladov spracúva generálny projektant priebežne;

predkladá ho na požiadanie investorovi v dohodnutých termínoch na sledovanie dodržiavania

nákladov schváleného súhrnného rozpočtu stavby. Záverečné kontrolné zostavenie rozpočtových

nákladov sa musí dokončiť do začatia prác na poslednom prevádzkovom súbore alebo stavebnom

objekte.

§ 64

Schvaľovanie projektovej úlohy a úvodného (jednostupňového) projektu

(1)

Projektovú úlohu schvaľuje

a)

ústredný orgán investora pri záväzných a centralizovaných stavbách, pokiaľ si schválenie

nevyhradila príslušná vláda,

b)

ústredný orgán investora, prípadne ním splnomocnený nadriadený orgán investora pri

ostatných stavbách nad 2 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby,

c)

nadriadený orgán investora alebo ním splnomocnený investor pri stavbách do 2 mil.

Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby.

(2)

Ústredný, prípadne nadriadený orgán investora, ktorý udelil splnomocnenie na schválenie

projektovej úlohy podľa odseku 1 písm. b) alebo c), môže určiť záväzné podmienky,

za ktorých sa môže projektová úloha schváliť.

(3)

Schvaľujúci orgán (organizácia) určí vo schvaľovacom protokole k projektovej úlohe

okrem iného, ktorému orgánu (organizácii) patrí schváliť úvodný (jednostupňový) projekt.

Pokiaľ to neurobí, schvaľuje úvodný (jednostupňový) projekt orgán (organizácia) jemu

podriadený; ak investor schválil projektovú úlohu, schvaľuje aj úvodný (jednostupňový)

projekt. Zjednodušenú projektovú dokumentáciu podľa

§ 5 ods. 4

schvaľuje investor, pokiaľ si schválenie nevyhradil nadriadený orgán.

(4)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt sa schvaľujú na základe posúdenia

(

príloha č. 14 bod A 1.2

), ktoré zabezpečuje schvaľujúci orgán.

(5)

Pri stavbách podliehajúcich štátnej expertíze (

§ 65 ods. 1

) je nevyhnutným podkladom pre schválenie projektovej úlohy vykonanie štátnej expertízy.

Pri schválení projektovej úlohy a úvodného projektu sa musia rešpektovať záväzné údaje

a záväzné závery určené orgánom štátnej expertízy. Schvaľovací protokol k projektovej

úlohe záväzných a centralizovaných stavieb sa musí bezodkladne zaslať orgánu štátnej

expertízy, orgánom, ktoré vypracovali stanovisko na účely štátnej expertízy, a podľa

umiestnenia stavby aj príslušnej plánovacej komisii republiky.

(6)

Projektová úloha predkladaná na štátnu expertízu a na schválenie musí byť doložená

najmä rozhodnutím o umiestnení stavby, návrhom registračného listu a stanoviskom generálneho

projektanta vyžiadaním podľa

§ 23

; ak ide o súbor stavieb, musia byť projektové úlohy všetkých stavieb súboru doložené

aj postupne spresňovanou štúdiou súboru stavieb.

(7)

Projektová úloha sa nesmie schváliť, ak

a)

pri stavbách nad 10 mil. Kčs nákladov zahŕňaných do plánu investičnej výstavby

aa) nedosahuje aspoň technicko-ekonomickú úroveň porovnávacieho variantu ustanovenú

na základe schválených sústav technicko-hospodárskych ukazovateľov

106

)

alebo úroveň dosahovanú na porovnateľných progresívnych stavbách;

90

)

tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 50

;

ab) neboli dohodnutí alebo určení rozhodujúci dodávatelia alebo dovozcovia a dodávateľský

systém;

ac) nebol vydaný predbežný prísľub o určení palivovej alebo energetickej základne;

107

)

b)

pri žiadnej zo stavieb vyžadujúcich prírastok počtu pracovníkov alebo nové stavebné

pozemky nebolo vydané kladné stanovisko orgánu oblastného plánovania.

(8)

Pokiaľ sa schvaľuje štúdia súboru stavieb (

§ 24 ods. 5

), použijú sa primerane ustanovenia odsekov 1 až 7.

(9)

Úvodný (jednostupňový) projekt sa nesmie schváliť, ak

a)

sa nezabezpečí splnenie záväzných údajov, ukazovateľov a podmienok schválenia úvodného

projektu uvedených v protokole o schválení projektovej úlohy;

b)

nie sú odstránené rozpory o technickom riešení a o pláne organizácie výstavby;

c)

nebolo vydané rozhodnutie o určení palivovej alebo energetickej základne.

107

)

(10)

Ak orgán schvaľujúci úvodný projekt zistí, že sa nedodržali záväzné údaje, ukazovatele

a záväzné podmienky protokolu o schválení projektovej úlohy, postupuje sa podľa

§ 66 ods. 1

a

3

.

(11)

Z dokumentácie predkladanej na schválenie musí byť zrejmé, či došlo pri vypracovaní

a prerokovaní dokumentácie k rozporom a s akým výsledkom boli odstránené, prípadne,

že boli predložené na riešenie podľa

§ 72

alebo podľa osobitných predpisov.

108

)

(12)

Vykonávacie projekty nepodliehajú schvaľovaniu, pokiaľ technické normy neustanovujú

inak.

(13)

Projektová úloha a úvodný (jednostupňový) projekt nemôžu byť podkladom na účely uvedené

v

§ 14

a

31

, ak od ich schválenia uplynula lehota dlhšia než dva roky, pokiaľ schvaľujúci orgán

v odôvodnených prípadoch neurčil inú lehotu.

(14)

Podrobnosti o postupe, spôsobe a náležitostiach schvaľovania prípravnej a projektovej

dokumentácie obsahuje

príloha č. 14 tejto vyhlášky

.

§ 65

Štátna expertíza

(1)

Štátnej expertíze podliehajú

a)

investičné zámery a prípravná dokumentácia, prípadne vo vyhradených prípadoch aj

úvodné projekty záväzných a centralizovaných stavieb,

b)

prípravná dokumentácia stavieb obytných súborov vybraných podľa odseku 2.

(2)

Štátnu expertízu vykonávajú

a)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj pri stavbách federálnych

ústredných orgánov uvedených v odseku 1 písm. a) a ďalej pri tých istých stavbách

ústredných orgánov republík, ktoré určí výberom,

b)

ministerstvá výstavby a techniky republík podľa príslušnosti pri stavbách uvedených

v odseku 1 písm. a) ústredných orgánov republík, pokiaľ štátnu expertízu nevykonáva

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj, a ďalej pri stavbách uvedených

v tom istom odseku písm. b), ktoré určí príslušné ministerstvo výstavby a techniky

republiky výberom po dohode s príslušnou plánovacou komisiou republiky.

(3)

Orgány štátnej expertízy na účely štátnej expertízy investičných zámerov záväzných

a centralizovaných stavieb vyžadujú podľa potreby stanoviská orgánov uvedených v odseku

4 v rozsahu a prípadoch navzájom dohodnutých.

(4)

Orgány štátnej expertízy si na účely štátnej expertízy prípravnej dokumentácie záväzných

a centralizovaných stavieb vyžiadajú stanoviská

a)

príslušnej plánovacej komisie a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri ktorých

štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj,

aj príslušnej plánovacej komisie republiky,

b)

príslušného ministerstva financií a pri stavbách ústredných orgánov republík, pri

ktorých vykonáva štátnu expertízu Federálne ministerstvo pre technický a investičný

rozvoj, aj príslušného ministerstva financií republiky,

c)

príslušného cenového úradu,

d)

Federálneho ministerstva zahraničného obchodu,

e)

Štátnej banky československej - ústredia alebo príslušného hlavného ústavu,

f)

prípadne ďalších ústredných orgánov,

109

)

g)

príslušného ministerstva výstavby a techniky republiky pri stavbách ústredných orgánov

republík, pri ktorých štátnu expertízu vykonáva Federálne ministerstvo pre technický

a investičný rozvoj.

(5)

Ministerstvá výstavby a techniky republík si na účely štátnej expertízy prípravnej

dokumentácie

a)

stavieb uvedených v odseku 1 písm. a) vyžiadajú vždy aj stanovisko Štátnej plánovacej

komisie a Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj; pri záväzných

stavbách aj stanovisko Federálneho ministerstva financií;

b)

stavieb uvedených v odseku 1 písm. b) vyžiadajú stanoviská príslušnej plánovacej

komisie republiky a príslušného ministerstva financií republiky.

(6)

Výsledkom štátnej expertízy je pri investičnom zámere expertízne stanovisko, pri

prípravnej dokumentácii, prípadne pri úvodnom projekte protokol o štátnej expertíze;

ich súčasťou sú závery štátnej expertízy. Tieto závery sú záväzné pre orgány vydávajúce

investičný zámer alebo schvaľujúce prípravnú dokumentáciu, prípadne úvodný projekt,

pokiaľ sú takto označené.

(7)

Obdobne vydávajú orgány štátnej expertízy expertízne stanovisko k rozporom podľa

§ 72 ods. 4

.

(8)

Orgány štátnej expertízy môžu na základe štátnej expertízy štúdie súboru stavieb

spracovanej podľa

§ 24 ods. 1 až 4

upustiť od vykonávania štátnej expertízy projektových úloh jednotlivých stavieb súboru.

V tomto prípade posudzuje projektovú úlohu ústredný orgán investora, pričom postupuje

obdobne, ako je ustanovené pre štátnu expertízu.

(9)

Podrobnosti o obsahu a spôsobe vykonávania štátnej expertízy obsahuje

príloha č. 14 vyhlášky

.

§ 66

Postup pri nedodržaní (zmene) údajov a ukazovateľov dokumentácie

(1)

Ak sa výnimočne nemôžu dodržať

a)

pri spracovaní alebo schvaľovaní úvodného projektu

aa) záväzné údaje, ukazovatele alebo záväzné podmienky schválenej projektovej úlohy

(

časť A body 2.3.2

a

2.3.6 prílohy č. 14

), musí sa zmena prerokovať, posúdiť, prípadne podrobiť štátnej expertíze a schváliť

obdobne ako projektová úloha,

ab) údaje a ukazovatele schválenej projektovej úlohy osobitne označenej (

časť A bod 2.3.3 prílohy č. 14

), musí sa ich zmena prerokovať s orgánom, ktorý schválil projektovú úlohu;

b)

pri spracovaní vykonávacích projektov podmienky ustanovené v

§ 40 ods. 2

, musí zmenu prerokovať, posúdiť a schváliť orgán, ktorý schválil úvodný projekt.

Ak sú zmenou dotknuté údaje, ukazovatele a podmienky uvedené pod písmenom a), je na

schválenie zmeny potrebný súhlas orgánu, ktorý schválil projektovú úlohu; pri záväzných

a centralizovaných stavbách musí byť súhlas tohto orgánu doložený kladným stanoviskom

príslušného orgánu štátnej expertízy;

c)

pri spracovaní alebo schválení projektovej úlohy záväzné údaje a závery štátnej expertízy

štúdie súboru stavieb v prípadoch podľa

§ 65 ods. 8

, musí sa ich zmena podrobiť štátnej expertíze obdobne ako štúdia súboru stavieb.

(2)

Nevyhnutný rozsah a náležitosti dokumentácie dokladajúcej zmeny podľa odseku 1 určuje

podľa povahy zmien orgán príslušný na jej schválenie; pri stavbách podliehajúcich

štátnej expertíze po dohode s príslušným orgánom štátnej expertízy.

(3)

Ak pri spracovaní úvodného (jednostupňového) projektu pri záväzných a centralizovaných

stavbách dôjde k podstatnej zmene v členení stavby na prevádzkové súbory a stavebné

objekty, musí s takouto zmenou vysloviť súhlas orgán, ktorý vykonal štátnu expertízu

prípravnej dokumentácie.

(4)

Ak dokumentácia predložená na schválenie, prípadne na štátnu expertízu nespĺňa náležitosti

predpísané touto vyhláškou alebo ustanovené podľa odseku 3, orgány príslušné na schválenie

alebo štátnu expertízu ju vrátia na doplnenie v lehote, ktorú pri tom určia.

§ 67

(1)

Generálny projektant je vždy povinný vykonávať aj autorský dozor.

(2)

Autorským dozorom sa overuje dodržanie technicko-ekonomického, architektonického

a výtvarného riešenia úvodného (jednostupňového) projektu v nadväzujúcej činnosti

ostatných účastníkov výstavby, a to od schválenia úvodného (jednostupňového) projektu

do záverečného vyhodnotenia stavby.

(3)

Podrobný obsah autorského dozoru ustanovuje

príloha č. 1

.

(4)

Na žiadosť generálneho projektanta sú jeho dodávatelia častí úvodného (jednostupňového)

projektu povinní zúčastniť sa na autorskom dozore v rozsahu svojich dodávok.

(5)

Na žiadosť generálneho projektanta sú spracovatelia vykonávacích projektov povinní

poskytnúť pri výkone autorského dozoru potrebnú súčinnosť.

(6)

Na významných, technicky a architektonicky zložitých stavbách je spravidla autorský

dozor trvalý. Na ostatných stavbách sa zabezpečuje občasný autorský dozor. Spôsob

a podmienky výkonu autorského dozoru dojednáva generálny projektant s investorom a

s dodávateľmi uvedenými v

§ 67 ods. 4

[

§ 38 ods. 1 písm. e)

].

(7)

Vykonávanie autorského dozoru nezbavuje investora zodpovednosti za riadne vykonávanie

technického dozoru podľa osobitných predpisov

110

)

a dodávateľov zodpovednosti za riadne uskutočňovanie dodávok.

§ 68

(1)

Ak generálny projektant pri výkone autorského dozoru zistí nedodržanie úvodného projektu,

prípadne nedodržanie právnych predpisov, najmä technických noriem, upovedomí bez zbytočného

odkladu, spravidla zápisom do stavebného denníka investora a dodávateľa, prípadne

aj orgán, ktorý schválil úvodný projekt, a dotknutý orgán štátnej správy.

(2)

Ak sa závažné závady vyčítané podľa odseku 1 včas neodstránili, alebo ak by mohli

byť inak ohrozené dôležité záujmy spoločnosti, môže generálny projektant požadovať,

aby sa nezačali alebo aby sa zastavili práce, a zároveň môže o takej požiadavke upovedomiť

príslušný stavebný úrad; to nezbavuje investora povinnosti ihneď ohlásiť závažné závady

stavebnému úradu.

111

)

§ 69

(1)

Priami dodávatelia sú povinní zakresľovať do jedného vyhotovenia vykonávacích projektov,

prípadne jednostupňových projektov všetky zmeny, ku ktorým došlo pri uskutočňovaní

ich dodávok; pritom zabezpečujú odborný výkon súvisiacich nevyhnutných geodetických

prác podľa osobitného predpisu.

112

)

(2)

Toto vyhotovenie vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov s vyznačením

skutočného vyhotovenia sú priami dodávatelia povinní odovzdať investorovi pri odovzdaní

a prevzatí dodávok.

(3)

Tú istú povinnosť, akú majú priami dodávatelia podľa odsekov 1 a 2, majú voči nim

ich poddodávatelia.

(4)

Ak to rozsah zmien zakreslených podľa odseku 1 vyžaduje, sú príslušní spracovatelia

vykonávacích projektov, prípadne jednostupňových projektov povinní na žiadosť investora

doloženú podkladmi podľa odseku 2 spracovať a investorovi dodať upravené vykonávacie

projekty, prípadne jednostupňové projekty v potrebnom počte vyhotovení.

(5)

Súborné spracovanie dokumentácie geodetických prác zabezpečuje investor podľa osobitného

predpisu.

113

)

(6)

Dokumentáciu podľa odseku 2, prípadne 4 a podľa odseku 5 uchováva investor ako súbornú

dokumentáciu skutočného vyhotovenia celej stavby; pritom je povinný poskytnúť

114

)

potrebné časti tejto dokumentácie správcom (prevádzateľom) príslušných objektov dopravných

sietí, rozvodných sietí a kanalizácií, prípadne zariadení stavby.

§ 70

(1)

Záverečné vyhodnotenie stavieb sa vykonáva pri stavbách, ktorých náklady zahŕňané

do plánu investičnej výstavby sú v čase dokončenia stavby vyššie než 2 mil. Kčs; pri

stavbách určených na prípravu rozsiahleho územia pre súbor stavieb sa záverečné vyhodnotenie

nevykonáva.

(2)

Investor za účasti generálneho projektanta vyhodnotí stavbu, vypracuje o tom správu

a predloží ju nadriadenému orgánu investora pri stavbách s výrobnou kapacitou do 18

mesiacov, pri ostatných stavbách do 6 mesiacov po dokončení stavby.

115

)

Nadriadený orgán investora postúpi správu orgánu príslušnému na vyhodnocovacie konanie,

pokiaľ ním nie je sám.

(3)

Pri stavbách, ktorých náklady sú vyššie než 10 mil. Kčs, sa na základe správy o vyhodnotení

uskutoční, a to najneskoršie do 2 mesiacov od jej predloženia vyhodnocovacie konanie;

pri ostatných stavbách sa robí vyhodnocovacie konanie iba vtedy, keď o tom rozhodne

nadriadený orgán investora alebo keď sa na stavbu poskytol úver alebo dotácia zo štátneho

rozpočtu.

(4)

Vyhodnocovacie konanie robí

a)

ústredný orgán investora pri záväzných stavbách; pri centralizovaných stavbách, pokiaľ

pri nich nepreniesol po prerokovaní s Federálnym ministerstvom pre technický a investičný

rozvoj alebo s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky právomoc na

nadriadený orgán investora,

b)

krajský národný výbor pri stavbách KBV zabezpečovaných národnými výbormi, pokiaľ

nepreniesol právomoc na investora,

c)

nadriadený orgán investora pri ostatných stavbách.

(5)

Ak sa do vyhodnocovacieho konania nedosiahli rozhodujúce projektované technicko-ekonomické

parametre stavby alebo sa zistili iné závažné negatívne skutočnosti, nemožno vyhodnocovacie

konanie ukončiť a doterajšie konanie sa považuje za etapu vyhodnocovacieho konania.

V takom prípade orgán uskutočňujúci vyhodnocovacie konanie určí nevyhnutné opatrenia

na nápravu a termín ďalšej etapy vyhodnocovacieho konania.

(6)

Pokiaľ sa zistí aj v ďalšej etape, že z objektívnych dôvodov trvajú nedostatky uvedené

v odseku 5, môže orgán príslušný na vyhodnocovacie konanie po dohode s ústredným orgánom

investora (pokiaľ ním nie je sám) rozhodnúť o ukončení konania. Konanie pri záväzných

a centralizovaných stavbách možno ukončiť len po dohode so Štátnou plánovacou komisiou,

Federálnym ministerstvom pre technický a investičný rozvoj a Federálnym ministerstvom

financií, pri stavbách ústredných orgánov republík aj s príslušným ministerstvom výstavby

a techniky republiky, príslušnou plánovacou komisiou republiky a s príslušným ministerstvom

financií republiky.

(7)

Po ukončení vyhodnocovacieho konania (alebo jeho etapy) spracuje orgán príslušný

na vyhodnocovacie konanie protokol (zápisnicu), v ktorom zhrnie výsledky konania.

Pokiaľ sa vyhodnocovacie konanie nerobí, uzavrie nadriadený orgán investora záverečné

vyhodnotenie stavby schválením správy o vyhodnotení stavby.

(8)

Pri záväzných a centralizovaných stavbách investor v spolupráci s generálnym projektantom

a Štátnou bankou československou každoročne hodnotí využitie výrobných kapacít, a

to začínajúc výsledkami kalendárneho roka, v ktorom je plánované uvedenie prvej výrobnej

kapacity do (skúšobnej) prevádzky, až do ukončenia vyhodnocovacieho konania. Na tomto

základe navrhuje opatrenia nevyhnutné na urýchlené dosiahnutie projektovaných parametrov.

(9)

Pre záverečné vyhodnotenie stavieb zostavujú nadriadené a ústredné orgány investorov

ročné časové plány vyhodnotenia. Výsledky záverečného vyhodnotenia stavieb a výsledky

hodnotenia využitia výrobných kapacít zhrnú ústredné orgány investorov po uplynutí

kalendárneho roka v ročných súhrnných správach o vyhodnotených stavbách.

(10)

Bližšie ustanovenia o záverečnom vyhodnotení stavieb, o obsahu jednotlivých dokumentov,

zostavovaní časových plánov vyhodnotenia a spracovaní ročných súhrnných správ sú obsiahnuté

v

prílohe č. 15

.

§ 71

Odchylné úpravy

(1)

Na návrh ústredného orgánu investora, dohodnutý s dotknutými ústrednými orgánmi dodávateľských

organizácií, môže Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj odchylne

určiť pre niektoré druhy stavieb obsah, prípadne spôsob spracovania prípravnej a projektovej

dokumentácie. Tým nie je dotknuté ustanovenie

§ 5

. Ak návrh predkladá ústredný orgán republiky, prerokuje ho pred jeho predložením

aj s príslušným ministerstvom výstavby a techniky republiky.

(2)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj môže po dohode s príslušnými

ústrednými orgánmi určiť pri stavbách zaradených do osobitnej časti plánu, stavbách

pre realizáciu rozvoja vedy a techniky, pri stavbách na území hlavného mesta Prahy

a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, pri stavbách baní,

medzištátnych plynovodov a pri stavbách s jadrovoenergetickým zariadením nevyhnutnú

úpravu odchylnú od tejto vyhlášky.

(3)

Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj po dohode s Federálnym ministerstvom

palív a energetiky môže určiť ďalšie mimoglobálne objekty zariadenia staveniska pri

podzemných banských objektoch odboru 826. 14)

§ 72

Odstraňovanie nedostatkov a riešenie rozporov

(1)

Ak ktorýkoľvek z účastníkov výstavby zistí pri spracovaní a prerokúvaní prípravnej

a projektovej dokumentácie, prípadne v súvislosti s výkonom autorského dozoru skutočnosti,

ktoré negatívne ovplyvňujú ďalšiu prípravu stavby a jej realizáciu, je povinný bez

zbytočného odkladu

a)

urobiť potrebné opatrenia na ich odstránenie, a to v spolupráci s ostatnými účastníkmi

výstavby,

b)

ak tieto opatrenia nemožno urobiť alebo ak vznikne o nich medzi účastníkmi výstavby

rozpor, oznámiť zistené skutočnosti príslušným nadriadeným orgánom, prípadne ďalším

zúčastneným organizáciám (ďalším dodávateľom) a ich nadriadeným orgánom so žiadosťou

o vykonanie potrebných opatrení; k žiadosti sa pripojí vždy stanovisko generálneho

projektanta.

(2)

Nadriadené orgány sú povinné prerokovať skutočnosti oznámené podľa odseku 1 a urobiť

po dohode potrebné opatrenia, a to do 30 dní po tom, čo žiadosť dostali.

(3)

Ak nedôjde k dohode a ide o záväzné a centralizované stavby, sú nadriadené orgány

povinné bez odkladu požiadať ústredné orgány o rozhodnutie; k žiadosti musia pripojiť

doklad o neúspešnom prerokovaní. Príslušné ústredné orgány prerokujú zistené nedostatky

a rozhodnú rozpory bez zbytočných odkladov, najneskoršie do 30 dní.

(4)

Rozpory o technickom riešení v prípravnej dokumentácii a v úvodnom (jednostupňovom)

projekte, o základnom riešení zariadenia staveniska a pri stavbách uvedených v

§ 16 ods. 4

aj o časovom pláne stavby, ktoré sa výnimočne nepodarí odstrániť postupom a v lehote

ustanovenej v odseku 3, predložia ústredné orgány bezodkladne, najneskoršie však pred

schválením úvodného projektu príslušnému orgánu štátnej expertízy, ktorý k nim vydá

expertízne stanovisko.

(5)

Postup podľa odsekov 1 až 4 neplatí, ak ide o rozpory, ktoré sa riešia podľa osobitných

predpisov.

108

)

§ 73

Lehoty, zastúpenie organizácií, informácie o dovoze

(1)

Pre prerokovanie investičných zámerov, prípravnej a projektovej dokumentácie stavieb,

pre zaujímanie stanovísk, pre poskytovanie informácií, údajov a výsledkov predvýrobnej

prípravy (§ 16 ods. 3 a § 33 ods. 2) platí pre všetky orgány a organizácie všeobecne

lehota 30 dní, pokiaľ nie je v jednotlivých ustanoveniach tejto vyhlášky alebo osobitnými

predpismi ustanovené inak alebo ak nebola dohodnutá kratšia lehota.

(2)

Ak na splnenie povinnosti podľa odseku 1 a pri poskytovaní projektových podkladov

podľa

§ 27 ods. 7

musí dodávateľ rokovať s ďalšími dodávateľmi, môže lehoty ustanovené touto vyhláškou

prekročiť, najviac však - ak nejde o dovoz - o 15 dní.

(3)

Organizácia, ktorá je v omeškaní so splnením povinnosti uloženej v tejto vyhláške

v ustanovenej lehote, je povinná zaplatiť oprávnenej organizácii penále 500 Kčs za

každý deň omeškania. To neplatí, ak povinnosť zaplatiť penále z toho istého dôvodu

vzniká už podľa ustanovení iných právnych predpisov.

(4)

Ak orgány neumožnia včasné prerokovanie prípravnej a projektovej dokumentácie (odsek

1), a to ani po riadnom upozornení a uplynutí ďalších 15 dní, je účastník výstavby

oprávnený pokračovať v práci na dokumentácii, akoby príslušný orgán nemal pripomienky;

súčasne však je povinný upozorniť na to orgán nadriadený orgánu, ktorý je v omeškaní.

To neplatí, ak ide o rokovanie podľa správneho poriadku.

(5)

Pracovník, ktorého organizácia určila na prerokúvanie prípravnej alebo projektovej

dokumentácie, je oprávnený urobiť v jej mene všetky úkony, ku ktorým pri prerokúvaní

obvykle dochádza.

(6)

Údaje a informácie podľa

§ 9 ods. 4

,

§ 16 ods. 6

a projektové podklady podľa

§ 27 ods. 2

možno požadovať len v rozsahu nevyhnutnom na spracovanie príslušnej dokumentácie;

ak ich nemožno získať bezplatne, je oprávnená organizácia, ak trvá na ich zadovážení,

povinná previesť dovozcovi devízové krytie a uhradiť náklady. Je tiež povinná odovzdať

dovozcovi potrebné podklady a zúčastniť sa na technických rokovaniach so zahraničnými

partnermi.

§ 74

Prechodné ustanovenia

(1)

Ak Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj neustanoví na návrh ústredného

orgánu investora, prerokovaný s ústrednými orgánmi dodávateľov, inak, môže sa prípravná

a projektová dokumentácia rozpracovaná ku dňu nadobudnutia účinnosti vyhlášky dokončiť

podľa doteraz platných predpisov,

a)

ak projektové úlohy investor predloží na schválenie do 30. júna 1982,

b)

ak sa úvodné (jednostupňové) projekty investorovi odovzdajú do 31. júla 1982,

c)

ak sa vykonávacie projekty odovzdajú odberateľovi do 30. júna 1982.

(2)

Zmeny prípravnej a projektovej dokumentácie schválené podľa doteraz platných predpisov,

navrhované po dni nadobudnutia účinnosti vyhlášky, sa urobia podľa nej.

(3)

Ustanovenia

§ 26 ods. 4 a 5

sa použijú pri stavbách, ktorých projektová úloha nebola ku dňu nadobudnutia účinnosti

vyhlášky prerokovaná s dodávateľom stavebnej časti, na záver prác.

(4)

Pri dopracovaní prípravnej a projektovej dokumentácie uvedenej v odseku 1 sa však

vždy postupuje podľa ustanovení tejto vyhlášky, ak ide o zariadenie staveniska.

(5)

Za nevyhnutnú odchylnú úpravu od tejto vyhlášky pre stavby na území hlavného mesta

Prahy a hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy (

§ 71 ods. 2

) sa považujú do 31. 12. 1983 ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický

a investičný rozvoj č. 3 z 15. júna 1978 o osobitnom postupe pri príprave stavieb

na území hlavného mesta Prahy

116

)

a ustanovenia úpravy Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č.

5 z 26. mája 1980 o osobitnom postupe pri príprave stavieb na území hlavného mesta

Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy.

117

)

§ 75

Zrušovacie ustanovenie

Zrušujú sa

- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj

č. 163/1973 Zb.

o dokumentácii stavieb v znení vyhlášok č. 31/1976 Zb., č. 76/1977 Zb., č. 68/1978

Zb. a č. 152/1978 Zb.;

- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Štátnej arbitráže

Československej socialistickej republiky č. 91/1972 Zb. o normách lehôt výstavby;

- vyhláška Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj

č. 19/1972 Zb.

o zabezpečení prípravy a realizácie stavieb, ktorých objekty môžu zároveň slúžiť

účelom civilnej obrany;

- ustanovenia § 8, 49, 50, 51 a 58 vyhlášky Štátnej arbitráže Československej socialistickej

republiky, Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj a Federálneho

ministerstva zahraničného obchodu

č. 98/1976 Zb.

o dovoze investičných celkov a stavebných prác;

- ustanovenia § 5, 6 a 7 vyhlášky Federálneho ministerstva pre technický a investičný

rozvoj

č. 75/1977 Zb.

o opakovaných projektoch v znení vyhlášky č. 67/1978 Zb.;

- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 2 z 30. marca

1976 o rozpočtovaní bytových stavebných objektov pre určenie súhrnných cien (Spravodajca

FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka 3-4 ročník 1976; oznámené v čiastke 8/1976 Zb.);

- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 3 z 11. marca

1975 o zásadách hodnotenia efektívnosti investícií (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT

SSR čiastka 2-3 ročník 1975; oznámené v čiastke 7/1975 Zb.);

- úprava Federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj č. 4 z 15. júna

1978 o rozpočtovaní súhrnných cien typových stavebných objektov a opakovaných stavebných

objektov alebo prevádzkových súborov (Spravodajca FMTIR, MVT ČSR a MVT SSR čiastka

3-4 ročník 1978; oznámené v čiastke 17/1978 Zb.).

§ 76

Účinnosť

Vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1982.