VYHLÁŠKA 105/1980 Z. z. o štúdiu na vysokých školách (študijné predpisy)

§ 1

Táto vyhláška sa vzťahuje na riadne štúdium a mimoriadne štúdium na vysokých školách

v pôsobnosti Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky (ďalej len

„ministerstvo školstva“).

§ 2

Organizácia riadneho štúdia

(1)

Riadne štúdium na vysokých školách sa organizuje ako

a)

denné štúdium alebo

b)

štúdium popri zamestnaní formou diaľkového štúdia alebo večerného štúdia alebo

c)

spojenie denného štúdia a štúdia popri zamestnaní.

(2)

V dennom štúdiu sa študenti zúčastňujú na určených formách výučby, ktoré si dopĺňajú

samostatným štúdiom; spravidla nie sú v trvalom pracovnom, členskom, služobnom pomere

alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len „pracovný pomer“).

(3)

V štúdiu popri zamestnaní sa študenti pripravujú prevažne samostatným štúdiom, ktoré

si dopĺňajú určenými formami výučby; spravidla sú v pracovnom pomere. Formou diaľkového

alebo večerného štúdia môžu študovať aj študenti, ktorí z vážných dôvodov, najmä zdravotných,

nemôžu byť v pracovnom pomere.

§ 3

Učebné plány

(1)

Učebné plány vymedzujú obsah vzdelávania v jednotlivých študijných odboroch, prípadne

študijných zameraniach v rámci týchto študijných odborov.

(2)

Učebné plány vychádzajú z obsahu a cieľov výchovno-vzdelávacej činnosti, z výsledkov

vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti, z potrieb spoločenskej praxe;

pritom zohľadňujú primerané študijné zaťaženie študentov a zásady duševnej hygieny.

(3)

Učebné plány obsahujú študijné predmety (ďalej len „predmety“) podľa ročníkov a semestrov,

základné formy výučby (

§ 8 ods. 1

) a počet hodín výučby v týždni alebo v semestri. Učebné plány ďalej určujú z ktorých

predmetov a v ktorých ročníkoch a semestroch sú predpísané zápočty, klasifikované

zápočty a skúšky.

(4)

Učebné plány v dennom štúdiu sa určujú tak, aby počet hodín prednášok, cvičení a

seminárov v týždni nepresiahol 30 hodín. Do počtu 30 hodín výučby sa nezahŕňajú hodiny

vojenskej prípravy, telesnej výchovy a brannej výchovy, ak telesná výchova alebo branná

výchova nie sú súčasťou študijného odboru.

(5)

Učebné plány v štúdiu popri zamestnaní sa určujú tak, aby sa študentom umožnilo samostatne

študovať a pripravovať sa na výučbu a skúšky; rozsah výučby vrátane konzultácií je

v diaľkovom štúdiu najviac 96 hodín za semester a vo večernom štúdiu najviac 60 %

rozsahu výučby určeného v dennom štúdiu príslušného študijného odboru.

§ 4

Štúdium podľa individuálneho študijného plánu

(1)

Štúdium podľa individuálneho študijného plánu sa organizuje v dennom štúdiu alebo

v štúdiu popri zamestnaní.

(2)

V štúdiu podľa individuálneho študijného plánu sa študentovi alebo skupine študentov,

ktorí spĺňajú podmienky pre toto štúdium, určí pri zachovaní obsahu a rozsahu štúdia

určeného učebným plánom príslušného študijného odboru osobitná organizácia a dĺžka

štúdia (

§ 34 ods. 1 zákona

) alebo sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah štúdia určený

učebným plánom príslušného študijného odboru (

§ 34 ods. 2 zákona

).

(3)

Dekan môže určiť študentovi alebo skupine študentov na ich žiadosť individuálny študijný

plán,

a)

ak preukazujú nadanie alebo talent výbornými študijnými výsledkami a aktivitou, alebo

b)

ak sú autormi objavov, vynálezov, priemyselných vzorov alebo zlepšovacích návrhov,

1

)

alebo

c)

ak sú štátnymi, športovými reprezentantmi alebo príslušníkmi stredísk vrcholového

športu, alebo

d)

ak sa zúčastňujú na medzinárodných umeleckých súťažiach, alebo

e)

ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe pre plnenie dôležitých spoločenských

funkcií, alebo

f)

ak sa trvale starajú o vlastné alebo osvojené dieťa (deti) vo veku do 10 rokov alebo

o osobu blízku, ktorá vyžaduje osobnú starostlivosť, alebo ak ide o ťarchavé študentky,

alebo

g)

ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti

pre dlhotrvajúcu chorobu alebo pre úraz, alebo

h)

ak sa nemôžu pravidelne zúčastňovať na výučbe alebo plniť iné študijné povinnosti

z iných vážnych, najmä sociálnych a rodinných dôvodov.

(4)

Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, dekan určí čas, na

ktorý sa povoľuje štúdium podľa individuálneho študijného plánu. Ďalej študentom určí

formy a rozsah výučby, termíny skúšok, obdobie prázdnin tak, aby sa školský rok skončil

študentom do 31. augusta, a podmienky pre postup do vyššieho ročníka a termíny zápisu

do vyššieho ročníka. Študentom, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu,

môže dekan dĺžku riadneho štúdia skrátiť až o jeden rok alebo predĺžiť až o dva roky.

(5)

Ak to vyžadujú potreby spoločenskej praxe môže ministerstvo školstva po prerokovaní

s vysokou školou študentovi alebo skupine študentov s ich súhlasom určiť individuálny

študijný plán, ktorým sa na prehĺbenie vedomostí a zručností rozšíri obsah a rozsah

štúdia (

§ 34 ods. 2 zákona

).

(6)

Individuálny študijný plán sa určuje spravidla na začiatku školského roku.

§ 5

Medziodborové štúdium

(1)

Medziodborové štúdium sa organizuje v dennom štúdiu alebo v štúdiu popri zamestnaní.

(2)

V medziodborovom štúdiu môžu študenti okrem predmetov študijného odboru, na ktorý

boli prijatí (ďalej len „hlavný odbor“), študovať aj niektoré predmety ďalších študijných

odborov v kombinácii určenej ministerstvom školstva osobitným učebným plánom.

(3)

Medziodborové štúdium sa zriaďuje po súhlase ministerstva školstva a vyhlasuje ho

dekan fakulty, na ktorej sa študuje hlavný odbor; dekan tiež určí podmienky tohto

štúdia.

(4)

Študenti, ktorí chcú študovať v medziodborovom štúdiu, požiadajú dekana fakulty,

na ktorej študujú hlavný odbor, o zaradenie do tohto štúdia.

(5)

Zápis študentov medziodborového štúdia a jeho kontrolu vykonáva dekanát fakulty,

na ktorej študujú hlavný odbor. Táto fakulta oznámi fakulte alebo vysokej škole, na

ktorej budú študovať v medziodborovom štúdiu, zoznam predmetov, ktoré sa budú na nej

študovať a zoznam zaradených študentov. Tieto fakulty alebo vysoké školy oznámia fakulte,

na ktorej sa študuje hlavný odbor, výsledky kontroly štúdia; výsledky kontroly štúdia

(

§ 12

) zapisujú skúšajúci týchto fakúlt alebo vysokých škôl študentom do výkazu o štúdiu.

§ 6

Zápis

(1)

Zápisom do príslušného ročníka štúdia získavajú študenti právo zúčastňovať sa na

všetkých formách výučby, získavať zápočty, klasifikované zápočty a konať skúšky. Zápis

sa koná v termínoch určených dekanom a vyznačuje sa študentom vo výkaze o štúdiu.

Zápis študentov a kontrolu správnosti predmetov, ktoré si zapísali, vykonáva dekanát.

(2)

Študenti si zapisujú do výkazu o štúdiu predmety podľa učebného plánu príslušného

študijného odboru, ročníka a formy štúdia.

(3)

Študenti, ktorí študujú podľa individuálneho študijného plánu, zapisujú si predmety

tak, ako sú týmto plánom určené pre príslušný ročník.

(4)

Študenti si môžu zapísať aj nepovinné predmety určené učebným plánom príslušného

študijného odboru.

(5)

Bližšie podmienky pre zápis do vyššieho ročníka ustanovuje

§ 19

.

§ 7

Organizácia školského roku

(1)

Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin.

Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva.

(2)

Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých

fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne.

(3)

V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom

semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a

v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúšobné obdobie“).

Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov. V čase hlavných prázdnin možno konať záverečné

vojenské sústredenia, povinné telovýchovné kurzy, odbornú prax, spoločensko-politickú

prax, určené učebným plánom a spoločensky užitočnú prácu študentov. Voľný čas študentov

v čase hlavných prázdnin nesmie byť týmito činnosťami skrátený na čas kratší ako na

štyri súvislé týždne. Rektor môže upraviť časové rozdelenie a počet výučbových týždňov

posledného ročníka štúdia odchylne.

(4)

Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe

alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.

(5)

Organizáciu školského roku pre štúdium popri zamestnaní určí dekan.

§ 8

(1)

Základnými formami výučby v dennom štúdiu sú prednášky, semináre, cvičenia, exkurzie,

odborná prax a spoločensko-politická prax (ďalej len „prax“). V diaľkovom štúdiu sa

dopĺňa samostatné štúdium konzultáciami alebo inými vhodnými formami výučby. Súčasťou

jednotlivých foriem výučby je politicko-výchovná práca so študentmi.

(2)

Vo večernom štúdiu je výučba sústredená do niekoľkých dní v týždni, spravidla do

večerných hodín. Ak klesne počet študujúcich v jednom ročníku vo večernom štúdiu pod

dvadsať, dekan túto formu štúdia zruší a povolí študentom prestup na diaľkové štúdium

alebo denné štúdium.

(3)

Študentom prednášajú profesori a docenti príslušného študijného odboru a so súhlasom

dekana aj odborní asistenti. Prednášky môžu konať aj významní odborníci z vedeckých

pracovísk a zo spoločenskej praxe. Obsah prednášok zodpovedá obsahu vzdelávania v

jednotlivých študijných odboroch uvedeného v jednotlivých učebných plánoch a učebných

osnovách.

(4)

Semináre vedú profesori, docenti, odborní asistenti a odborníci z vedeckých pracovísk

a zo spoločenskej praxe. Na seminároch sa za aktívnej účasti študentov teoreticky

a metodologicky rozvíja a prehlbuje odprednášaná časť predmetu a podáva sa výklad

nových vedeckých poznatkov.

(5)

Cvičenia vedú profesori, docenti, odborní asistenti a lektori príslušného študijného

odboru a odborníci z vedeckých pracovísk a zo spoločenskej praxe. Na cvičeniach sa

môžu zúčastňovať aj asistenti pod vedením ostatných učiteľov. Na cvičeniach sa za

aktívnej účasti študentov aplikuje odprednášaná časť predmetu na praktických príkladoch,

cieľavedome sa precvičujú vedomosti, zručnosti a návyky študentov potrebné na praktické

a teoretické zvládnutie predmetu, upevňujú a prehlbujú sa vedomosti študentov.

(6)

Exkurzie slúžia najmä na to, aby si študenti overovali teoretické vedomosti získané

výučbou niektorých predmetov a oboznamovali sa s metódami práce v organizáciách.

(7)

Odborná prax slúži na upevňovanie vedomostí a zručností získaných štúdiom a na získanie

nových vedomostí a zručností na základe poznania práce orgánov a organizácií, v ktorých

študenti konajú odbornú prax a na osvojovanie si uplatňovaných pracovných návykov

a pokrokových metód práce.

(8)

Spoločensko-politická prax je určená na prípravu študentov na aktívnu verejnú, politickú,

politicko-výchovnú a kultúrno-výchovnú činnosť, ktorú budú vykonávať po skončení štúdia.

(9)

Konzultácie pomáhajú študentom pri samostatnom štúdiu. Na konzultáciách sa študenti

usmerňujú v obsahu a metódach štúdia, metodike vedeckovýskumnej, odbornej, umeleckej

a inej činnosti. Konzultáciami sa môžu nahradiť aj niektoré formy a časti výučby alebo

doplniť príprava študentov na skúšky.

(10)

Účasť študentov na jednotlivých formách výučby je povinná v rozsahu určenom učebným

plánom. Dekan môže určiť, že účasť študentov na prednáškach z niektorých predmetov

a v niektorých ročníkoch nie je povinná.

(11)

Študent, ktorý sa z vážnych dôvodov nemohol zúčastniť na výučbe, môže splniť študijné

povinnosti spôsobom, ktorý mu určí vedúci príslušnej katedry.

(12)

Študent, ktorý zamešká bez vážnych dôvodov podstatnú časť povinnej výučby určenej

učebným plánom, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

§ 9

Samostatným štúdiom sa študenti pripravujú na zvládnutie štúdia v predpísanom rozsahu

a obsahu z prednášok, z povinnej a odporúčanej literatúry, využívaním výsledkov vlastných

pokusov a experimentov, využívaním študijno-informačných stredísk, riešením úloh praxe,

riešením zadaných úloh a pod.

§ 10

(1)

Vedúci katedry vypracuje podľa časového plánu školského roku programy výchovno-vzdelávacej

činnosti podľa semestrov a ročníkov.

(2)

Programy výchovno-vzdelávacej činnosti obsahujú pre každý predmet najmä

a)

časový rozvrh výučby podľa učebných osnov,

b)

témy písomných prác a termíny ich zadania a ukončenia,

c)

harmonogram priebežnej kontroly štúdia vykonávanej na seminároch a cvičeniach,

d)

plán konzultačnej činnosti učiteľov a individuálne formy práce učiteľov so študentmi,

e)

požiadavky na skúšky a podmienky pre udelenie zápočtov a klasifikovaných zápočtov.

§ 11

Vedúci učiteľ ročníka a vedúci učiteľ študijnej skupiny

(1)

Pre každý ročník určí dekan vedúceho učiteľa ročníka z profesorov, docentov alebo

odborných asistentov. Dekan môže s prihliadnutím na počet študentov rozdeliť ročník

na časti a pre každú časť určí vedúceho učiteľa ročníka. Dekan môže vo výnimočných

prípadoch poveriť funkciou vedúceho učiteľa ročníka aj vedúceho učiteľa študijnej

skupiny.

(2)

Vedúci učiteľ ročníka koordinuje rozsah zadávaných úloh a kontrolných prác študentov

v ich samostatnom štúdiu a pôsobí na ich rovnomerné a primerané rozloženie počas semestra

alebo školského roku.

(3)

Jednotlivé ročníky sa delia na študijné skupiny. Rozdelenie študentov do študijných

skupín určuje dekan. Študijná skupina sa spoločne zúčastňuje na cvičeniach, seminároch,

praxi a pod.

(4)

Pre každú študijnú skupinu určí dekan z učiteľov vedúceho učiteľa študijnej skupiny,

ktorého hlavnou úlohou je koordinovať výchovné pôsobenie v študijnej skupine.

(5)

Pre každú študijnú skupinu určí dekan na návrh organizácie Socialistického zväzu

mládeže vedúceho skupiny zo študentov príslušnej študijnej skupiny. Vedúci skupiny

dbá, aby členovia študijnej skupiny plnili študijné povinnosti a zvyšovali si svoju

odbornú, politickú a kultúrnu úroveň.

§ 12

(1)

Hlavnými formami kontroly štúdia sú priebežná kontrola štúdia, zápočet, klasifikovaný

zápočet a skúška.

(2)

V predmete, v ktorom je podľa učebného plánu predpísaný zápočet, je jeho získanie

podmienkou konania skúšky z príslušného predmetu.

§ 13

(1)

Priebežnou kontrolou štúdia sa sleduje osvojovanie si vedomostí získaných všetkými

formami výučby a v samostatnom štúdiu, ako aj úroveň vypracovania zadaných prác.

(2)

Priebežnú kontrolu štúdia vykonávajú učitelia najmä kontrolnými otázkami, testmi,

zadávaním študijných úloh, písomných prác a ich hodnotením.

§ 14

Zápočet a klasifikovaný zápočet

(1)

Zápočet sa udeľuje za splnenie požiadaviek určených programom výchovno-vzdelávacej

činnosti z príslušného predmetu a za účasť na výučbe.

(2)

Klasifikovaným zápočtom sa hodnotia projektové, grafické a konštrukčné práce, praktické

cvičenia, umelecký výkon alebo umelecké dielo v predmetoch, v ktorých sa nekonajú

skúšky. Klasifikovaný zápočet sa hodnotí známkami: „výborne“ (1), „veľmi dobre“ (2),

„dobre“ (3) a „nevyhovel“ (4).

(3)

Zápočet a klasifikovaný zápočet udeľuje učiteľ, ktorý vyučuje príslušný predmet.

(4)

Požiadavky na udelenie zápočtu a klasifikovaného zápočtu vrátane časového rozloženia

zadávaných úloh a priebežnej kontroly štúdia oznámi študentom učiteľ vyučujúci príslušný

predmet na začiatku semestra.

(5)

Zápočet a klasifikovaný zápočet vyznačí učiteľ vo výkaze o štúdiu. Klasifikovaný

zápočet vyznačí známkami podľa odseku 2. Známku „nevyhovel“ do výkazu o štúdiu nezapisuje.

Udelené i neudelené zápočty a klasifikované zápočty vyznačí učiteľ vo výkaze o zápočtoch

a skúškach vedenom na dekanáte.

(6)

Študentovi, ktorému nebol udelený zápočet, alebo ktorý bol hodnotený na klasifikovanom

zápočte známkou „nevyhovel“, môže učiteľ povoliť splnenie podmienok na udelenie zápočtu

alebo klasifikovaného zápočtu v náhradnom termíne, najneskôr však do termínu skúšky

určeného pre príslušný predmet do konca skúšobného obdobia s výnimkou

§ 19 ods. 2

.

(7)

Študentovi, ktorý nekonal prax a nebol mu udelený zápočet, môže dekan povoliť konanie

praxe v náhradnom termíne (

§ 17 ods. 2

).

(8)

Študent, ktorému nebol udelený zápočet alebo nevyhovel z klasifikovaného zápočtu,

a to ani v náhradnom termíne, nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

§ 15

Skúšky

(1)

Skúškami sa preverujú vedomosti študenta z príslušného predmetu a jeho schopnosť

tvorivo uplatňovať teoretické poznatky pri hodnotení praktických javov. Vypracovanie

otázok na skúšky zabezpečí vedúci katedry pred skúšobným obdobím.

(2)

Skúšky sú

a)

ústne alebo

b)

písomné a ústne alebo

c)

praktické a ústne.

(3)

Ústnou skúškou sa zisťuje kvalita, rozsah a hĺbka získaných vedomostí študenta a

jeho schopnosti samostatne a tvorivo riešiť určené úlohy. Na písomnej a ústnej skúške

rieši študent písomné úlohy; riešenie písomných úloh sa dopĺňa ústnou skúškou. Na

praktickej a ústnej skúške sa riešia praktické úlohy; riešenie praktických úloh sa

dopĺňa ústnou skúškou.

(4)

Na vysokých školách umeleckého smeru je skúškou základného predmetu umelecké spracovanie

zadanej témy, námetu alebo predvedenie umeleckého výkonu.

(5)

Skúšky a opravné skúšky (

§ 16

) konajú študenti spravidla u profesorov a docentov, ktorí im predmet prednášali;

vo výnimočných prípadoch aj u iných učiteľov príslušného študijného odboru určených

vedúcim katedry (ďalej len „skúšajúci“).

(6)

V semestri môže študent konať skúšky najviac z piatich predmetov. Do tohto počtu

sa nezahŕňajú klasifikované zápočty a skúšky z vojenskej prípravy a brannej výchovy,

ak branná výchova nie je súčasťou študijného odboru.

(7)

Skúšky sa konajú v skúšobnom období, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(8)

Vedúci katedry po prerokovaní s vedúcim učiteľom ročníka a zástupcom organizácie

Socialistického zväzu mládeže určí termíny konania skúšok z jednotlivých predmetov

v dostatočnom počte a v časovom predstihu tak, aby sa umožnilo študentom prihlásiť

sa na skúšku aspoň dva týždne pred začatím skúšobného obdobia. Ak sa študent do dvoch

týždňov pred začiatkom skúšobného obdobia na skúšku neprihlási, určí mu termín skúšky

skúšajúci.

(9)

Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na výsledky priebežnej kontroly

štúdia konanie skúšky pred ukončením výučby v príslušnom semestri.

(10)

Študent koná skúšku u jedného skúšajúceho a v jednom dni s výnimkou praktických a

ústnych skúšok [odsek 2 písm. c)]. Ústna skúška nemá trvať dlhšie ako tridsať minút.

(11)

Výsledok skúšky klasifikuje len skúšajúci, a to týmito známkami: „výborne“ (1), „veľmi

dobre“ (2), „dobre“ (3), „nevyhovel“ (4). Pri klasifikácii sa prihliada aj na výsledky

priebežnej kontroly štúdia.

(12)

Výsledok skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu a pripojí dátum a podpis; známka

„nevyhovel“ sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok vrátane známky

„nevyhovel“ vyznačí skúšajúci vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.

(13)

Ak študent nemôže v určenom termíne prísť na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť

skúšajúcemu, ktorý mu určí náhradný termín konania skúšky. Študent sa môže z vážnych,

najmä zdravotných dôvodov dodatočne ospravedlniť najneskoršie do piatich dní od určeného

termínu konania skúšky. O odôvodnenosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Ak študent

neprišiel na skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, alebo ak odstúpil od skúšky, hodnotí

sa známkou „nevyhovel“.

(14)

Ak študent nevykonal skúšky za zimný semester v skúšobnom období tohto semestra a

jeho neúčasť mu bola skúšajúcim ospravedlnená, môže ich so súhlasom dekana konať do

jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri.

(15)

Na žiadosť študenta môže dekan určiť konanie skúšky alebo opravnej skúšky (

§ 16

) pred komisiou, ktorú vymenuje.

(16)

Štátna záverečná skúška a štátna rigorózna skúška študentov sa zásadne koná v jednom

dni; podľa povahy študijného odboru a predmetov, z ktorých sa skúška koná, možno ju

konať, ak je to určené v učebnom pláne, vo viacerých dňoch. Záverečná skúška zo všetkých

častí nemá trvať dlhšie ako dve a pol hodiny. Na štátne záverečné skúšky a štátne

rigorózne skúšky študentov sa vzťahujú osobitné predpisy.

2

)

§ 16

Opravné skúšky

(1)

Ak študent na skúške nevyhovel, skúšajúci mu určí termín konania prvej opravnej skúšky.

Ak študent nevyhovel ani na prvej opravnej skúške, skúšajúci mu určí aj termín druhej

opravnej skúšky.

(2)

Ak študent nevyhovel ani na druhej opravnej skúške, môže dekan povoliť na žiadosť

študenta tretiu opravnú skúšku. V školskom roku môže dekan povoliť tretiu opravnú

skúšku najviac z dvoch predmetov. Termíny konania týchto skúšok určuje skúšajúci.

(3)

Opravné skúšky z predmetov za zimný semester možno konať v skúšobnom období zimného

semestra najneskoršie do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri. Ak študent

nevykonal skúšky (opravné skúšky) najviac z dvoch predmetov za zimný semester, môže

ich vykonať v skúšobnom období letného semestra. Opravné skúšky z predmetov za letný

semester možno konať v skúšobnom období letného semestra.

(4)

Študent, ktorý nevykonal do konca školského roku skúšky (opravné skúšky) najviac

z dvoch predmetov, môže ich vykonať so súhlasom dekana najneskôr do jedného mesiaca

po začatí výučby v nasledujúcom školskom roku.

(5)

Študent, ktorý do konca školského roku nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom

predchádzajúceho ročníka a ktorému sa nepovolilo vykonať skúšky (opravné skúšky) podľa

odsekov 2 až 4, nespĺňa podmienky pre zápis do vyššieho ročníka.

(6)

Skúšky a opravné skúšky v štúdiu popri zamestnaní študenti vykonajú za zimný semester

do 30. septembra bežného roku a za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

§ 17

(1)

Študentovi, ktorý vykonal prax, uzná učiteľ poverený vedúcim katedry prax a udelí

mu zápočet.

(2)

Študentovi, ktorý z vážnych, najmä zdravotných dôvodov nekonal prax a nebol mu udelený

zápočet, môže dekan na jeho žiadosť povoliť konanie praxe v náhradnom termíne; ak

to nie je možné, určí mu dekan iný spôsob splnenia tejto povinnosti.

(3)

Vykonanie praxe v náhradnom termíne sa povoľuje v školskom roku, v ktorom sa mala

prax vykonať. Ak vykonanie praxe v náhradnom termíne nebráni plneniu iných študijných

povinností, môže sa konanie praxe povoliť aj v nasledujúcom školskom roku.

(4)

Študent, ktorý nevykonal prax a ktorému nebol určený náhradný termín vykonania praxe

v nasledujúcom školskom roku alebo iný spôsob plnenia tejto povinnosti, nespĺňa podmienky

pre zápis do vyššieho ročníka.

§ 18

Ustanovenia

§ 17

sa vzťahujú aj na povinné telovýchovné kurzy určené učebným plánom.

§ 19

Zápis do vyššieho ročníka

(1)

Do vyššieho ročníka sa zapisuje študent, ktorý splnil všetky študijné povinnosti

určené učebným plánom, do 31. augusta.

(2)

Do vyššieho ročníka možno podmienečne na čas jedného mesiaca po začatí výučby zapísať

aj študenta, ktorému dekan povolil konanie skúšok (opravných skúšok) najviac z dvoch

predmetov alebo získanie najviac dvoch zápočtov alebo najviac dvoch klasifikovaných

zápočtov, alebo ktorému povolil vykonanie praxe alebo povinného telovýchovného kurzu

v náhradnom termíne. Po získaní zápočtov, vykonaní skúšok, praxe alebo povinného telovýchovného

kurzu sa podmienečnosť zápisu zruší.

(3)

Do vyššieho ročníka v štúdiu popri zamestnaní možno podmienečne zapísať študenta,

ktorý môže konať skúšky za letný semester do 31. januára nasledujúceho roku.

(4)

Študent, ktorý bol podmienečne zapísaný do vyššieho ročníka, plní všetky študijné

povinnosti ročníka, do ktorého bol zapísaný.

§ 20

Opakovanie ročníka

(1)

Študentovi, ktorý nesplnil podmienky pre zápis do vyššieho ročníka, môže dekan na

jeho žiadosť povoliť opakovanie ročníka. Počas štúdia opakovanie dvoch ročníkov v

prvých troch rokoch štúdia sa nepovoľuje.

(2)

Pri opakovaní ročníka si študent zapisuje znovu predmety, z ktorých nevyhovel, alebo

z ktorých mu nebol udelený zápočet alebo klasifikovaný zápočet, alebo z ktorého bol

na skúške alebo klasifikovanom zápočte hodnotený známkou „dobre“. Z týchto predmetov

je študent povinný zúčastňovať sa na výučbe.

(3)

Opravnú skúšku v opakovanom ročníku môže povoliť na žiadosť študenta dekan, a to

len raz a najviac z dvoch predmetov.

§ 21

(1)

Dekan môže na žiadosť študenta z vážnych osobných, najmä zdravotných dôvodov študenta

rozhodnúť, že sa študentovi štúdium prerušuje. Dekan súčasne určí začiatok a koniec

prerušenia štúdia. Štúdium možno prerušiť najviac na dva roky; prerušenie štúdia v

ročníku, ktorý študent opakuje, sa do tohto času nezapočítava.

(2)

Dekan môže prerušiť štúdium z vlastného podnetu študentovi, proti ktorému bolo začaté

trestné stíhanie (

§ 34 ods. 6

), do ukončenia trestného stíhania, najdlhšie na čas dvoch rokov.

(3)

Prerušenie štúdia sa zaznamenáva do výkazu o štúdiu. Po uplynutí času prerušenia

štúdia sa študent spravidla zaraďuje do toho ročníka, v ktorom sa mu štúdium prerušilo.

Zaradenie do ročníka sa môže podmieniť vykonaním rozdielových skúšok. Ak pominú dôvody

prerušenia štúdia, môže dekan na žiadosť študenta prerušenie štúdia ukončiť aj pred

uplynutím času prerušenia.

(4)

Počas prerušenia štúdia nemá študent práva a povinnosti študenta.

§ 22

Študentovi, ktorý do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri nevykonal

tri alebo viac skúšok (opravných skúšok) z predmetov určených učebným plánom za zimný

semester, môže dekan z vlastného podnetu štúdium prerušiť na čas do začiatku ďalšieho

školského roku a súčasne povoliť opakovanie ročníka.

§ 23

Zanechanie štúdia

(1)

Študent, ktorý chce zanechať štúdium, oznámi to písomne dekanovi.

(2)

Študent, ktorý sa nezapísal v termíne určenom pre zápis do príslušného ročníka a

do piatich dní po uplynutí určeného termínu sa neospravedlnil, posudzuje sa, ako by

štúdium zanechal.

§ 24

Doklad o neukončení štúdia

Študentovi, ktorý štúdium neukončil z dôvodov uvedených v

§ 38 ods. 5 zákona

, vydá dekanát potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach a súčasne uvedie v ňom, že

štúdium neukončil.

§ 25

Prestupy

(1)

Študentovi možno povoliť prestup

a)

na príbuzný študijný odbor tej istej fakulty alebo vysokej školy alebo

b)

na rovnaký alebo príbuzný študijný odbor inej fakulty alebo vysokej školy alebo

c)

na inú formu riadneho štúdia rovnakého študijného odboru.

(2)

Prestup študentovi možno povoliť na príbuzný študijný odbor len po ukončení prvého

ročníka štúdia.

(3)

Prestup študentovi možno povoliť aj z vysokých škôl v Československej socialistickej

republike, ktoré neriadi ministerstvo školstva alebo zo zahraničných vysokých škôl.

(4)

Prestup študentovi na študijný odbor na tej istej fakulte povoľuje dekan. Prestup

na inú fakultu povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po predchádzajúcom

vyjadrení dekana fakulty, na ktorej študent študuje. Dekan môže určiť študentovi vykonať

rozdielové skúšky, ak nevykonal všetky skúšky určené učebným plánom príslušného študijného

odboru, a určiť termíny na ich vykonanie.

(5)

Prestup študentovi zo zahraničnej vysokej školy na vysokú školu v Československej

socialistickej republike a prestup cudzincovi študujúcemu na vysokej škole v Československej

socialistickej republike povoľuje dekan fakulty, na ktorú chce študent prestúpiť po

predchádzajúcom súhlase ministerstva školstva. Vysoká škola, na ktorú študent prestúpil,

rozhodne o nostrifikácii skúšok vykonaných študentom na zahraničnej vysokej škole.

Na základe nostrifikácie zaradí dekan študenta do príslušného ročníka a určí mu termín

na vykonanie skúšok určených učebným plánom, ktoré študent nekonal.

§ 26

Započítanie skúšok

Študentovi, ktorý skončil štúdium na vysokej škole, alebo ktorý už študoval na vysokej

škole a bol znovu prijatý na vysokú školu, môže dekan povoliť započítanie vykonaných

skúšok so zreteľom na prospech a čas, ktorý uplynul od ich vykonania; na základe tohto

započítania rozhodne o zaradení študenta do príslušného ročníka. Skúšky možno započítať,

ak neuplynulo viac ako päť rokov od času, keď prestal byť študentom.

§ 27

Práva študentov

Študenti majú najmä práva

a)

bezplatne používať laboratóriá, kabinety, posluchárne, čitárne, knižnice, výpočtové

strediská a iné učebné a učebno-pomocné zariadenia, telovýchovné zariadenia a odborné

zariadenia vysokej školy podľa plánu využitia týchto zariadení,

b)

zúčastňovať sa primerane svojim schopnostiam na vedeckej, výskumnej a umeleckej činnosti

vysokej školy,

c)

prostredníctvom Socialistického zväzu mládeže zúčastňovať sa na riadení výchovno-vzdelávacej

činnosti a zdokonaľovaní výučby, na politicko-výchovnej a spoločensky užitočnej práci,

vplývať na zlepšovanie študijnej disciplíny, na priznávanie štipendií, na ubytovanie

študentov v študentských domovoch, na stravovanie študentov v študentských jedálňach,

zúčastňovať sa na riešení všetkých otázok súvisiacich so životom a prácou študentov

a vyslovovať sa o úrovni prednášok, cvičení a seminárov.

§ 28

Povinnosti študentov

Študenti majú najmä povinnosti

a)

plniť študijné povinnosti,

b)

osvojovať si marxisticko-leninský svetový názor a zvyšovať svoju ideovo-politickú

a kultúrnu úroveň,

c)

osvojovať si racionálne pracovné zručnosti, vedecké metódy práce a metódy umeleckej

práce,

d)

aktívne sa zúčastňovať na skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu a pravidelne

sa pripravovať na výučbu, najmä pravidelne študovať povinnú a odporúčanú literatúru,

vykonávať kontrolné a laboratórne práce,

e)

dodržiavať pravidlá socialistického spolunažívania na vysokej škole i mimo nej,

f)

dodržiavať predpisy o ubytovaní a stravovaní,

g)

pripravovať sa na obranu socialistickej vlasti,

h)

chrániť si svoje zdravie, zdravie iných, starať sa o tvorbu a ochranu životného,

najmä pracovného prostredia.

§ 29

(1)

Jednota výchovno-vzdelávacej a vedecko-výskumnej činnosti je jednou zo základných

podmienok zvyšovania úrovne výchovy a vzdelávania študentov; vysoké školy organizujú

tieto činnosti tak, aby študenti získali základné vedomosti a poznatky na tvorivú

vedeckú a umeleckú činnosť a na ňu sa pripravovali.

(2)

Príprava študentov na vedeckú a umeleckú činnosť je súčasťou učebných plánov a učebných

osnov jednotlivých študijných odborov.

(3)

Súčasťou obsahu predmetov nižších ročníkov je aj osvojovanie si základných metód

práce vo vedeckej a umeleckej činnosti a získavanie základných informácií o metodológii

vedeckej a umeleckej činnosti. Vo vyšších ročníkoch vysoké školy umožňujú študentom

najmä zúčastňovať sa na seminároch, cvičeniach a ročníkovými prácami na vedeckej a

umeleckej činnosti vysokých škôl a fakúlt.

§ 30

(1)

Vysoké školy vyhľadávajú a pripravujú nadaných a talentovaných študentov podľa ich

schopností, zamerania a úrovne (talenty pre vedeckú a umeleckú prácu, pedagógovia,

teoretici, experimentátori, organizátori a pod.).

(2)

Vedúci katedier s vedúcimi učiteľmi ročníkov a vedúcimi učiteľmi študijných skupín

vyhľadávajú nadaných a talentovaných študentov, a to spravidla v prvých dvoch ročníkoch

štúdia; pritom spolupracujú s organizáciou Socialistického zväzu mládeže.

(3)

Vyhľadávanie nadaných a talentovaných študentov na medziodborové štúdium a na prehĺbenie

vedomostí a zručností v študijnom odbore sa uskutočňuje spravidla v prvých dvoch ročníkoch

podľa potrieb spoločenskej praxe.

§ 31

(1)

Dekan na návrh vedúceho katedry poveruje výchovou nadaných a talentovaných študentov

najskúsenejších učiteľov a vedeckých pracovníkov fakulty.

(2)

Nadaní a talentovaní študenti sa zapájajú do vedeckej, odbornej a umeleckej činnosti

na vysokej škole. Nadaným a talentovaným študentom sa umožňuje konanie kandidátskych

skúšok podľa osobitných predpisov.

3

)

§ 32

(1)

Mimoriadne štúdium je štúdium jednotlivých predmetov na jednej fakulte alebo vysokej

škole alebo na viacerých fakultách alebo vysokých školách určené najmä na doplnenie

vedomostí študentov riadneho štúdia, absolventov stredných škôl a vysokých škôl.

(2)

Študentovi mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola, na ktorej študent študuje, výkaz

o mimoriadnom štúdiu, do ktorého sa zapisujú vykonané skúšky a udelené zápočty. Pre

výučbu, udeľovanie zápočtov a konanie skúšok platia ustanovenia tejto vyhlášky primerane.

(3)

Po skončení mimoriadneho štúdia vydá vysoká škola absolventovi potvrdenie o vykonaných

skúškach.

§ 33

Pochvaly, odmeny a ceny

(1)

Študentom, ktorí úspešne študujú, politicky a spoločensky sa angažujú a aktívne sa

zapájajú do vedeckej, výskumnej, odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte alebo

vysokej škole, môže dekan udeliť pochvalu; pochvala môže byť spojená so zápisom do

knihy cti fakulty a s vecnou alebo peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového

výnimočného štipendia.

(2)

Študentom, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním, politicky a spoločensky sa angažovali

a zapájali do vedeckej, výskumnej alebo odbornej alebo umeleckej činnosti na fakulte

alebo vysokej škole, možno udeliť

a)

cenu ministra školstva spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového

prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,0,

b)

cenu rektora spojenú s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového prospechového

štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech 1,2 a neboli zo žiadneho

predmetu hodnotení známkou „dobre“,

c)

pochvalné uznanie dekana spojené s peňažnou odmenou, ktorá má povahu jednorazového

prospechového štipendia, ak za celé štúdium dosiahli priemerný prospech lepší ako

1,5 a neboli zo žiadneho predmetu hodnotení známkou „dobre“.

(3)

Výšku peňažnej odmeny ustanovuje osobitný predpis.

(4)

Študentom študujúcim popri zamestnaní sa peňažné odmeny podľa odseku 2 neudeľujú.

§ 34

(1)

Za závažné porušenie študijných alebo občianskych povinností alebo pravidiel socialistického

spolunažívania môže dekan študentovi na návrh kárnej komisie uložiť: napomenutie,

pokarhanie, verejné pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia a vylúčenie zo štúdia.

(2)

Predsedu kárnej komisie a jej členov v počte troch až piatich vymenúva dekan z učiteľov

fakulty. Kárna komisia si pred prerokovaním veci vyžiada stanovisko organizácie Socialistického

zväzu mládeže. Ak ide o prerokovanie porušenia povinností študentov denného štúdia,

vymenúva dekan za člena kárnej komisie aj zástupcu Socialistického zväzu mládeže.

(3)

Kárna komisia je povinná zistiť skutkový stav veci a umožniť študentovi sa k nemu

vyjadriť.

(4)

Rozhodnutie o výchovnom opatrení sa vydáva písomne a doručuje študentovi. Rozhodnutie,

ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať tiež údaje o tom, ako bude zverejnené.

Rozhodnutie, ktorým sa ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, musí obsahovať čas,

na ktorý sa študentovi ukladá podmienečné vylúčenie zo štúdia, a spôsob osvedčenia

sa.

(5)

Výchovné opatrenia možno uložiť do jedného mesiaca odo dňa, keď sa dekan dozvedel

o porušení povinností študentom, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď študent

porušil povinnosť alebo do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní,

ak bol študent odsúdený.

(6)

Výchovné opatrenie možno uložiť aj vtedy, ak bolo trestné konanie zastavené, alebo

ak bol vydaný oslobodzujúci rozsudok, alebo ak bol trestný čin alebo prečin amnestovaný,

alebo ak prezident republiky udelil milosť.

§ 35

(1)

Štúdium na vysokých školách a fakultách technického, ekonomického a pôdohospodárskeho

smeru (

§ 41 ods. 1 zákona

), na vysokých školách a fakultách univerzitného smeru, s výnimkou lekárskych a veterinárskych

študijných odborov (

§ 43 zákona

), a na vysokých školách a fakultách umeleckého smeru (

§ 45 ods. 1 zákona

) sa ukončuje štátnou záverečnou skúškou; v lekárskych a veterinárskych študijných

odboroch vysokých škôl a fakúlt univerzitného smeru (

§ 42 ods. 1 zákona

) sa ukončuje štátnou rigoróznou skúškou.

(2)

Celkový výsledok štúdia a priemerný prospech za celé štúdium sa zhodnotí pri štátnej

záverečnej skúške alebo štátnej rigoróznej skúške podľa konečných výsledkov skúšok

vrátane opakovanej skúšky povolenej dekanom podľa odseku 3, klasifikovaných zápočtov

štátnej záverečnej skúšky alebo štátnej rigoróznej skúšky. Štúdium s vyznamenaním

absolvujú študenti, ktorí počas celého štúdia dosiahli priemerný prospech aspoň 1,5,

neboli zo žiadneho predmetu klasifikovaní známkou „dobre“ a záverečnú skúšku vykonali

s celkovým prospechom „výborne“.

(3)

Dekan môže výnimočne povoliť na žiadosť študenta novú skúšku z predmetov, z ktorých

bol klasifikovaný známkou „veľmi dobre“ alebo „dobre“, a to najviac z dvoch predmetov

počas štúdia. Do priemerného prospechu sa započítava výsledok novej skúšky.

(4)

Absolventom, ktorí skončili štúdium podľa

§ 40 až 46 zákona

, vydá vysoká škola diplom s uvedením študijného odboru, v ktorom získali vysokoškolské

vzdelanie. Prílohou diplomu je vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške alebo na vysokých

školách a fakultách univerzitného smeru v lekárskych a veterinárskych študijných odboroch

vysvedčenie o štátnej rigoróznej skúške. Diplom a vysvedčenie sa datuje dňom vykonania

štátnej záverečnej alebo štátnej rigoróznej skúšky. Vzory diplomov a vysvedčení o

štátnych záverečných skúškach alebo štátnych rigoróznych skúškach podľa

§ 48 zákona

sú uvedené v

prílohe

.

(5)

Cudzincom, ktorí skončili štúdium na vysokej škole, vydá vysoká škola, na ktorej

štúdium skončili, na ich žiadosť tiež potvrdenie o úspešne vykonaných skúškach s výpisom

absolvovaných predmetov, diplom a vysvedčenie o záverečných skúškach v anglickom alebo

francúzskom alebo ruskom jazyku.

(6)

Absolventom vysokej školy podľa odseku 4 uvedie sa v texte diplomu aj priznaný titul.

(7)

Absolventom vysokej školy, ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vydá

vysoká škola diplom s vyznamenaním.

(8)

Absolventom vysokých škôl univerzitného smeru (

§ 43 zákona

) a absolventom študijných odborov vied o umení na vysokých školách umeleckého smeru

(

§ 46 ods. 1 zákona

), ktorí absolvovali štúdium s vyznamenaním (odsek 2), vysoká škola uvedie v diplome

aj titul podľa

§ 44 ods. 3

alebo

§ 46 ods. 3 zákona

, ak im ho priznala.

(9)

Absolventom vysokých škôl, ktorí získali vysokoškolské vzdelanie v medziodborovom

štúdiu, uvedie to vysoká škola v diplome a na vysvedčení o štátnej záverečnej skúške

alebo o štátnej rigoróznej skúške.

(10)

Návrhy na priznanie titulov podľa

§ 44 ods. 3

a

§ 46 ods. 3 zákona

podáva rektorovi dekan do piatich dní od vykonania štátnej záverečnej skúšky.

§ 36

Študijné predmety štátnych záverečných skúšok a štátnych rigoróznych skúšok

Predmety, z ktorých sa konajú v príslušnom študijnom odbore štátne záverečné skúšky

alebo štátne rigorózne skúšky určené podľa

§ 47 ods. 2 zákona

, sú uvedené v prílohe učebných plánov jednotlivých študijných odborov a učebných

plánov medziodborového štúdia.

§ 37

(1)

Proti rozhodnutiu dekana vo veciach určenia štúdia podľa individuálneho študijného

plánu (

§ 4

), povolenia opakovania ročníka (

§ 20

), prerušenia štúdia (

§ 21

), povolenia prestupu (

§ 25

), započítania skúšok (

§ 26

) a vo veciach uloženia výchovného opatrenia (

§ 34

) môže študent podať odvolanie. Odvolanie sa podáva do ôsmich dní odo dňa doručenia

písomného vyhotovenia rozhodnutia dekana, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Ak dekan

nevyhovie odvolaniu, predloží ho spolu s výsledkom doplneného konania a so spisovým

materiálom rektorovi, dekan samostatnej fakulty alebo rektor vysokej školy, ktorá

sa nečlení na fakulty, ministerstvu školstva najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď

odvolanie došlo.

(2)

O odvolaní proti rozhodnutiu dekana rozhoduje rektor, o odvolaní proti rozhodnutiu

dekana samostatnej fakulty alebo rektora vysokej školy, ktorá sa nečlení na fakulty,

rozhoduje ministerstvo školstva; o odvolaní treba rozhodnúť do tridsiatich dní odo

dňa, keď odvolanie došlo odvolaciemu orgánu.

§ 38

(1)

Študijné povinnosti za školský rok 1979/1980 musia študenti splniť do 30. septembra

1980.

(2)

Študentovi, ktorému k 30. septembru 1980 chýbajú za školský rok 1979/1980 najviac

dve z predpísaných skúšok alebo zápočty (klasifikované zápočty), môže dekan povoliť

podmienečný zápis s tým, že mu určí termíny skúšok a udelenia zápočtov (klasifikovaných

zápočtov) najneskôr do 30. novembra 1980.

§ 39

Vo veciach uvedených v

§ 20, 21

,

25

a

34

rozhoduje dekan, ak ide o cudzincov po vyjadrení ministerstva školstva.

§ 40

Na vysokých školách, ktoré sa nečlenia na fakulty, plní úlohy dekana podľa tejto vyhlášky

rektor a úlohy dekanátu rektorát.

§ 41

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. septembrom 1980.