VYHLÁŠKA 104/1961 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o umelom prerušení tehotnosti

§ 1

Podľa zákona

č. 68/1957 Zb.

o umelom prerušení tehotnosti možno umele prerušiť tehotnosť len so súhlasom tehotnej

ženy po predchádzajúcom povolení, a to len v lôžkovom zdravotníckom zariadení; povolenie

možno udeliť len zo zdravotných dôvodov alebo z iných dôvodov osobitného zreteľa hodných.

§ 2

(1)

Zdravotné dôvody (indikácie), ktoré sú dôvodom na umelé prerušenie tehotnosti, sú

uvedené v

prílohe tejto vyhlášky

.

(2)

Za iné osobitného zreteľa hodné dôvody, ktoré sú dôvodom na umelé prerušenie tehotnosti,

sa považujú najmä

a)

pokročilý vek ženy,

b)

najmenej 3 žijúce deti,

c)

strata manžela alebo jeho invalidita,

d)

rozvrat rodiny,

e)

ohrozenie životnej úrovne v prípadoch, keď hospodárska zodpovednosť za výživu rodiny

alebo dieťaťa spočíva prevažne na žene,

f)

obtiažna situácia vzniknutá otehotnením u ženy nevydatej,

g)

okolnosť, ktorá nasvedčuje, že k otehotneniu došlo znásilnením alebo iným trestným

činom.

(3)

Umelé prerušenie tehotnosti nemožno povoliť, ak sú tu zdravotné dôvody proti umelému

prerušeniu tehotnosti (kontraindikácie)

a)

tehotnosť staršia ako 3 mesiace,

b)

akútne alebo chronické zápalové choroby pohlavného ústrojenstva,

c)

hnisavé ložiská, ohrozujúce úspešné vykonanie zákroku,

d)

prebiehajúca akútna prenosná choroba,

e)

ak v posledných 6 mesiacoch bolo už vykonané prerušenie tehotnosti.

Aj pri kontraindikáciách sa môže tehotnosť umele prerušiť, ak by pokračovanie tehotnosti

ohrozilo život ženy.

Ak trpí niektorý z rodičov ťažkou dedičnou chorobou, možno povoliť umelé prerušenie

tehotnosti, aj keď je staršia ako 3 mesiace alebo aj keď v posledných 6 mesiacoch

bola tehotnosť umele prerušená.

(4)

Pri posudzovaní, či sa umelé prerušenie tehotnosti má povoliť, treba prizerať nielen

na hlavný dôvod, ale aj na celkovú situáciu ženy, spôsobenú súhrnom zdravotných porúch

a sociálnych podmienok.

(5)

U žien, ktoré dosiaľ neporodili, treba zvlášť bedlivo uvážiť všetky zdravotné i iné

dôvody s ohľadom na nebezpečie vzniku neplodnosti po prvom prerušení tehotnosti.

§ 3

(1)

Žena, ktorá žiada o umelé prerušenie tehotnosti, sa obráti buď priamo alebo prostredníctvom

svojho ošetrujúceho lekára na prednostu ženského a pôrodníckeho oddelenia nemocnice

s poliklinikou, ktorá je príslušná podľa miesta jej trvalého pobytu a oznámi mu svoje

dôvody. Žena sa však môže obrátiť i na prednostu ženského a pôrodníckeho oddelenia

nemocnice s poliklinikou, ktorá nie je príslušná podľa miesta jej trvalého pobytu,

a to aj v inom okrese.

(2)

Prednosta ženského a pôrodníckeho oddelenia nemocnice s poliklinikou predloží žiadosť

komisii. Komisia sa zriaďuje pri okresom ústave národného zdravia pri každej nemocnici

s poliklinikou. Komisia je trojčlenná a skladá sa z riaditeľa nemocnice s poliklinikou

alebo ním povereného zástupcu, ktorý riadi jej rokovanie (predseda komisie), a z prednostu

ženského a pôrodníckeho oddelenia nemocnice s poliklinikou. Ďalšieho člena komisie

a jeho náhradníka vymenúva okresný národný výbor, a to z radov poslancov národného

výboru. Predseda komisie môže v prípade potreby na rokovanie prizvať ako odborného

poradcu ďalšieho odborníka, z odboru ktorého je lekárska indikácia alebo kontraindikácia.

(3)

Ak sa žiadosti nevyhovie, žena sa poučí o možnosti požiadať o preskúmanie krajskou

komisiou s tým, že ak použije túto možnosť, musí tak urobiť ihneď. Táto komisia má

obdobné zloženie ako komisia okresná.

§ 4

Žiadosť sa musí prejednať účelne a rýchlo tak, aby sa umelé prerušenie tehotnosti

mohlo vykonať do 14 dní, najneskôr však pre uplynutím 3 mesiacov od počiatku tehotnosti,

ak nejde o prípady, keď sa umelé prerušenie tehotnosti môže vykonať aj po uplynutí

3 mesiacov tehotnosti.

§ 5

Vykonanie umelého prerušenia tehotnosti je bezodplatné.

§ 6

(1)

Komisie po uvážení všetkých okolností si môžu na prejednanie volať manželov žien,

prípadne mužov, ktorí otehotnenie spôsobili, u dievčat mladších ako 18 rokov aj ich

rodičov.

(2)

V jednotlivých prípadoch môžu komisie ženám (prevažne slobodným matkám) odporúčať

po narodení dieťaťa jeho vychovanie v dojčenských ústavoch a detských domovoch s tým,

že po odstránení príčin, ktoré žena uvádza ako dôvod na prerušenie tehotnosti, sa

jej dieťa vráti alebo s jej súhlasom odovzdá na adoptovanie.

§ 7

Všetci zúčastnení pracovníci sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o

ktorých sa dozvedeli pri prejednávaní žiadosti o umelé prerušenie tehotnosti; tiež

so všetkou dokumentáciou o tom treba zaobchádzať tak, aby sa tieto skutočnosti neprezradili.

§ 8

(1)

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. októbrom 1961.

(2)

Zrušujú sa vyhláška č. 249/1957 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva zákon o umelom

prerušení tehotnosti, a vyhláška č. 129/1960 Zb. o zmene vyhlášky, ktorou sa vykonáva

zákon o umelom prerušení tehotnosti.