ÚSTAVNÝ ZÁKON o česko-slovenskej federácii 103/1991 Z. z. vyhlasuje úplné znenie ústavného zákona z 27. októbra 1968 č. 143 Zb. o československej federácii, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných ústavným zákonom z 5. júna 1969 č. 57 Zb., ústavným zákonom z 20. decembra 1970 č. 125 Zb., ústavným zákonom zo 6. júla 1971 č. 43 Zb., ústavným zákonom z 28. mája 1975 č. 50 Zb., ústavným zákonom z 19. decembra 1989 č. 161 Zb., ústavným zákonom z 28. decembra 1989 č. 182 Zb. ústavným zákonom z 27. februára 1990 č. 46 Zb., ústavným zákonom z 18. apríla 1990 č. 100 Zb., ústavným zákonom z 20. apríla 1990 č. 101 Zb., ústavným zákonom z 2. mája 1990 č. 158 Zb., ústavným zákonom z 2. mája 1990 č. 159 Zb., ústavným zákonom z 18. júla 1990 č. 294 Zb., ústavným zákonom z 19. júla 1990 č. 295 Zb., ústavným zákonom z 12. decembra 1990 č. 556 Zb. a ústavným zákonom z 9. januára 1991 č. 23 Zb.

Čl. 1

(1)

Česká a Slovenská Federatívna Republika je federatívny štát dvoch rovnoprávnych bratských

národov, Čechov a Slovákov.

(2)

Základom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je dobrovoľný zväzok rovnoprávnych

národných štátov českého a slovenského národa, založený na práve na sebaurčenie každého

z nich.

(3)

Česko-slovenská federácia je výrazom vôle dvoch svojbytných suverénnych národov,

Čechov a Slovákov, žiť v spoločnom federatívnom štáte.

(4)

Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku tvorí Česká republika a Slovenská republika.

Obidve republiky majú v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike rovnoprávne postavenie.

(5)

Obidve republiky rešpektujú navzájom svoju suverenitu i suverenitu Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky; takisto Česká a Slovenská Federatívna Republika rešpektuje

suverenitu národných štátov.

Čl. 2

(1)

Česká a Slovenská Federatívna Republika i Česká republika a Slovenská republika sú

vybudované na zásadách demokracie. Ich politický systém je v zásadných veciach rovnaký.

(2)

(Zrušený.)

(3)

Politické práva občanov a záruky ich uskutočňovania sú na celom území Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky rovnaké.

Čl. 3

(1)

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tvorí územie Českej republiky a

územie Slovenskej republiky.

(2)

Hranice Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a hranice Českej republiky a Slovenskej

republiky môžu byť zmenené len ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia.

(3)

Hranice každej z obidvoch republík sa môžu zmeniť iba so súhlasom príslušnej národnej

rady. Národná rada dáva súhlas svojím ústavným zákonom.

Čl. 4

(1)

Hospodárstvo v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je integráciou ekonomiky

Českej republiky a ekonomiky Slovenskej republiky; je založené na jednotnom vnútornom

trhu, najmä na jednej mene a na voľnom pohybe pracovných síl, tovaru a peňažných prostriedkov.

(2)

Česká republika a Slovenská republika sa podieľajú na tvorbe hospodárskej politiky

Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.

(3)

Štátnym vlastníctvom je vlastníctvo Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vlastníctvo

Českej republiky a vlastníctvo Slovenskej republiky.

(4)

Vlastníctvom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je majetok v štátnom vlastníctve,

ktorý slúži na zabezpečovanie jej úloh v oblastiach zverených ústavným zákonom Federálneho

zhromaždenia do jej pôsobnosti. Vlastníctvom Českej republiky a vlastníctvom Slovenskej

republiky je ostatný majetok v štátnom vlastníctve. Zákon Federálneho zhromaždenia

ustanoví vlastníctvo k ropovodom, tranzitnému plynovodu a nadradeným rozvodným sieťam

na prenos elektrickej energie.

(5)

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, ktorý ďalší majetok (čl. 10 ústavy)

nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja hospodárstva a verejného

blaha smie byť len vo vlastníctve Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne

určených právnických osôb.

(6)

Zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady môžu ustanoviť, ktorý ďalší

majetok (čl. 10 ústavy) nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja

hospodárstva a verejného blaha smie byť len vo vlastníctve Českej republiky alebo

Slovenskej republiky, prípadne určených právnických osôb.

(7)

Zákony národných rád ustanovia, ktoré veci z majetku Českej republiky a Slovenskej

republiky sú vlastníctvom obcí.

Čl. 5

(1)

Štátny občan každej z oboch republík je zároveň štátnym občanom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

(2)

Občan jednej republiky má na území druhej republiky rovnaké práva a rovnaké povinnosti

ako občan tejto druhej republiky.

(3)

Nikoho nemožno proti jeho vôli pozbaviť štátneho občianstva.

(4)

Zásady nadobúdania a straty štátneho občianstva republík ustanoví zákon Federálneho

zhromaždenia.

Čl. 6

(1)

Český a slovenský jazyk sa používa rovnoprávne pri vyhlasovaní zákonov a iných všeobecne

záväzných právnych predpisov.

(2)

Pri rokovaní všetkých štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a obidvoch republík, v konaní pred nimi a v ich ostatnom styku s občanmi sa používajú

obidva jazyky rovnoprávne.

Čl. 7

(1)

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej republiky patrí

a)

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky v medzinárodných vzťahoch a rozhodovania v otázkach vojny a

mieru,

b)

obrana Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

c)

mena,

d)

federálne štátne hmotné rezervy,

e)

ochrana federálnej ústavnosti.

(2)

Ustanovením odseku 1 v písm. a) nie je dotknutá pôsobnosť Českej republiky a Slovenskej

republiky v súlade so zahraničnou politikou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a)

uzavierať so súčasťami spolkových a federatívnych štátov dohody o spolupráci v obchodnej,

hospodárskej, kultúrnej, vedeckej, školskej, zdravotníckej a športovej oblasti, ako

aj o spolupráci vo veciach tlače, rozhlasu a televízie,

b)

na základe poverenia Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou uzavierať medzinárodné

dohody v oblasti ich zákonodarnej pôsobnosti,

c)

zastupovať Českú republiku alebo Slovenskú republiku a prijímať zahraničné zastúpenia

subjektov v oblastiach uvedených v ustanovení písmena a); postavenie týchto zastúpení

sa spravuje právnym poriadkom platným na území prijímacieho subjektu.

Čl. 8

(Zrušený.)

Čl. 9

Veci, ktoré nie sú ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia zverené do pôsobnosti

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patria do pôsobnosti Českej republiky

a Slovenskej republiky.

Čl. 10

V oblasti hospodárskej stratégie do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

patrí

a)

tvorba stratégie a koncepcií hospodárskeho a sociálneho vývoja Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky včítane rozvoja vedy a zapojenia do medzinárodných hospodárskych

zoskupení; určovanie nástrojov presadzovania stratégie v súlade s týmto ústavným zákonom,

b)

tvorba štrukturálnych koncepcií federálneho významu,

c)

zákonná úprava strategického plánovania.

Čl. 11

(1)

Pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami štátneho rozpočtu federácie a štátnych

rozpočtov republík sa uplatňujú jednotné zásady finančnej a rozpočtovej politiky dohodnuté

medzi vládami Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky a Slovenskej

republiky.

(2)

Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Českej republiky

a Slovenskej republiky je samostatné. Finančné hospodárenie Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky sa spravuje štátnym rozpočtom federácie. Finančné hospodárenie republík

sa spravuje ich štátnymi rozpočtami. Štátny rozpočet federácie schvaľuje Federálne

zhromaždenie svojím zákonom a štátne rozpočty republík schvaľujú národné rady svojimi

zákonmi, a to vždy na obdobie jedného kalendárneho roka.

(3)

Štátny rozpočet každej republiky zahŕňa finančné vzťahy za všetky úseky hospodárstva

a správy s výnimkou činností financovaných zo štátneho rozpočtu federácie. Súčasťou

štátneho rozpočtu každej republiky sú dotácie do rozpočtu obcí.

(4)

Príjmy štátneho rozpočtu federácie tvoria príjmy federálnych orgánov a nimi riadených

organizácií a ďalej zákonom Federálneho zhromaždenia ustanovené dane a odvody, podiely

na nich a ďalšie príjmy. Pokiaľ má byť výnos určitej dane alebo odvodu spoločným príjmom

štátneho rozpočtu federácie a štátnych rozpočtov republík, ustanoví zákon Federálneho

zhromaždenia podiel federácie na tomto výnose a pravidlo, podľa ktorého sa republiky

podieľajú na zabezpečení tej časti výnosu, ktorá pripadá štátnemu rozpočtu federácie.

(5)

Zo štátneho rozpočtu federácie sa uhrádzajú

a)

výdavky na obranu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na činnosť federálnych

orgánov, na vytvorenie federálnych hmotných rezerv a na dotácie pre federálne organizácie,

b)

vybrané menovité programy, pokiaľ si to vyžaduje ich rozsah a dôležitosť pre federáciu,

c)

ostatné výdavky určené rozpočtovým zákonom Federálneho zhromaždenia.

(6)

Pravidlá rozpočtového hospodárenia ustanovia pre štátny rozpočet federácie zákon

Federálneho zhromaždenia a pre štátne rozpočty republík zákony národných rád.

(7)

Česká a Slovenská Federatívna Republika, Česká republika a Slovenská republika môžu

vytvárať vlastné účelové fondy napojené na ich štátne rozpočty; fondy sa zriaďujú

zákonom.

(8)

Česká a Slovenská Federatívna Republika ustanoví rámcové zásady dotačnej a odpisovej

politiky.

Čl. 12

(1)

Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.

(2)

Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje

a)

sústavu daní a odvodov v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,

b)

daň z obratu a dovoznú daň,

c)

pri daniach a odvodoch platených podnikmi a spoločnosťami a pri dani z príjmov obyvateľstva

okruh daňovníkov, predmet a základ dane a východiskovú daňovú sadzbu včítane rozsahu

možných odchýlok v konštrukcii uvedených daní a odvodov v oboch republikách,

d)

poplatky, ktoré majú podľa svojej povahy výlučne alebo prevažne vzťah k zahraničiu

alebo súvisia s výkonom pôsobnosti orgánov federácie.

(3)

Ostatné dane a poplatky ustanovujú zákony národných rád.

(4)

Správa, výkon a kontrola všetkých druhov daní (odvodov) a poplatkov (pokút) patrí

ústredným orgánom republík a v zákonom ustanovenom rozsahu iným orgánom a obciam,

s výnimkou prípadov, v ktorých na základe výlučnej pôsobnosti Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky vyberajú poplatky (pokuty) federálne orgány. Zákon Federálneho

zhromaždenia môže zveriť rozhodovanie o výnimkách a uľavách orgánom federácie, ak

ide o dane a poplatky podľa odseku 2 platené organizáciami priamo riadenými orgánmi

federácie alebo ak ide o poplatky podľa odseku 2 vyberané orgánmi federácie.

Čl. 13

(1)

Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je jednotným colným územím.

(2)

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí colné zákonodarstvo,

výkon colníctva a vydávanie colných taríf.

Čl. 14

(1)

V oblasti bankovníctva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí

a)

ustanoviť koncepciu devízovej a úverovej politiky a určovať nástroje na jej uskutočňovanie,

b)

určovať rozsah devízových rezerv a ustanoviť spôsob ich správy.

(2)

Ústrednou bankou v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike je Štátna banka česko-slovenská,

ktorá ustanovuje a uplatňuje jednotnú menovú politiku. Súčasťou Štátnej banky česko-slovenskej

sú Ústredie Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a Ústredie Štátnej

banky česko-slovenskej pre Slovenskú republiku. Štátna banka česko-slovenská je riadená

bankovou radou, ktorá sa skladá z guvernéra, dvoch viceguvernérov, z ktorých jeden

je občanom Českej republiky a druhý občanom Slovenskej republiky, a z rovnakého počtu

zástupcov ústredí Štátnej banky česko-slovenskej pre Českú republiku a pre Slovenskú

republiku. Ak je guvernérom občan Českej republiky, je v nasledujúcom funkčnom období

guvernérom občan Slovenskej republiky a naopak.

(3)

Postavenie a právne pomery Štátnej banky česko-slovenskej a jej orgánov a jej vzťah

k ostatným bankám ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia. Postavenie a právne pomery

ostatných bánk a sporiteľní ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 15

V oblasti cenovej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

patrí

a)

určovať koncepciu cenovej politiky a vyhlasovať zásadné cenové regulačné opatrenia,

b)

zákonná úprava v oblasti cien.

Čl. 16

V oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

republiky patrí

a)

určovanie zásad a koncepcie zahraničnej hospodárskej politiky Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky,

b)

uzavieranie medzinárodných dohôd o obchodnej a hospodárskej spolupráci a zastupovania

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných obchodných vzťahoch,

c)

určovanie nástrojov zahraničnej obchodnej politiky v súčinnosti s Českou republikou

a Slovenskou republikou,

d)

zákonná úprava v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov.

Čl. 17

V oblasti hospodárstva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí

a)

tvorba spoločných zásad hospodárskej politiky, ktorých súčasťou sú aj zásady surovinovej

a palivovo-energetickej politiky a poľnohospodárskej politiky, pokiaľ majú federálny

význam,

b)

určovanie zásad ekonomického zabezpečenia obranyschopnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky,

c)

zákonná úprava výroby, rozvodu a spotreby elektriny, plynu a tepla.

Čl. 18

(Zrušený.)

Čl. 19

V oblasti dopravy do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí

a)

právna úprava vo veciach dopravy, dopravných zariadení a dopravných ciest,

b)

určovanie jednotných pravidiel dopravnej a prepravnej prevádzky a ustanovenie štátnych

noriem pre technickú spôsobilosť dopravných prostriedkov, dopravných zariadení a dopravných

ciest,

c)

určovanie zásad dopravnej politiky v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou

republikou,

d)

výkon štátnej správy a štátneho dozoru v námornej plavbe a leteckej doprave,

e)

riadenie organizácií a výkon štátnej správy v železničnej doprave.

Čl. 20

V oblasti spojov do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí

a)

zákonná úprava vo veciach pôšt a telekomunikácií,

b)

určovanie jednotných pravidiel poštovej, telekomunikačnej a rádiokomunikačnej prevádzky

a tvorby taríf,

c)

emisia poštových známok a iných poštových cenín,

d)

organizovanie jednotnej sústavy pôšt,

e)

organizovanie a riadenie jednotnej sústavy telekomunikácií.

Čl. 21

V oblasti životného prostredia do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

patrí

a)

zákonná úprava v zásadných veciach životného prostredia,

b)

zákonná úprava a výkon štátneho dozoru vo veciach jadrovej bezpečnosti,

c)

tvorba koncepcie ekologickej politiky Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

d)

tvorba koncepcie celoštátneho informačného systému o životnom prostredí v nadväznosti

na medzinárodné informačné systémy v danej oblasti v súčinnosti s Českou republikou

a Slovenskou republikou,

e)

uskutočňovanie medzinárodnej spolupráce v pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a koordinácia medzinárodnej spolupráce v pôsobnosti Českej republiky a Slovenskej

republiky.

Čl. 22

V oblasti práce, miezd a sociálnej politiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky patrí

a)

zákonná úprava pracovných vzťahov, zamestnanosti a kolektívneho vyjednávania a zákonná

úprava zabezpečujúca záväzky z medzinárodných zmlúv v tejto oblasti,

b)

právna úprava regulácie vývoja miezd a výšky minimálnej mzdy, minimálnych mzdových

taríf a nárokových príplatkov,

c)

právna úprava miezd vo federálne riadených orgánoch a organizáciách,

d)

zákonná úprava dôchodkového a nemocenského zabezpečenia s výnimkou jeho organizačného

usporiadania a postupu pri rozhodovaní,

e)

zákonná úprava štátnych dávok sociálneho zabezpečenia a životného minima a ustanovenie

zásad sociálnej starostlivosti.

Čl. 23

(1)

V oblasti štátnej štatistiky do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

patrí

a)

zákonná úprava podmienok získavania porovnateľných štatistických informácií potrebných

na posudzovanie vývoja federácie a na plnenie povinností vyplývajúcich z medzinárodných

záväzkov, ako aj zákonná úprava ochrany týchto informácií pred zneužitím;

b)

v súčinnosti s Českou republikou a Slovenskou republikou

1.

určovať štatistické ukazovatele potrebné na posudzovanie vývoja federácie a spôsob

získavania štatistických informácií na tento účel,

2.

vykonávať štatistické zisťovania podľa osobitných potrieb federálnych orgánov,

c)

určovať štatistické ukazovatele potrebné na plnenie medzinárodných záväzkov a poskytovať

za Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku štatistické informácie medzinárodným organizáciám.

(2)

V oblasti účtovníctva do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí

ustanoviť zákonnú úpravu podmienok a náležitostí vedenia účtovníctva a jeho preukaznosti.

Čl. 24

Do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v oblasti vlastníctva, podnikania

a rozhodovania sporov vznikajúcich pri podnikateľskej činnosti patria

a)

úprava vlastníctva,

b)

úprava podnikania občanov a právnických osôb,

c)

úprava vzťahov vznikajúcich pri podnikateľskej a inej hospodárskej činnosti občanov

a právnických osôb,

d)

úprava ochrany výroby a obchodu, ako aj záujmov spotrebiteľov, najmä úprava priemyselného

vlastníctva, normalizácie, štátneho skúšobníctva a štátnej inšpekcie, metrológie a

výkon štátnej správy na uvedených úsekoch vo veciach, pri ktorých to ustanovuje zákon

Federálneho zhromaždenia,

e)

zákonná úprava ochrany hospodárskej súťaže; rozdelenie výkonu medzi Českú a Slovenskú

Federatívnu Republiku, Českú republiku a Slovenskú republiku ustanoví zákon Federálneho

zhromaždenia,

f)

úprava rozhodovania hospodárskych sporov, ako aj rozhodovanie týchto sporov v prípadoch,

ktoré ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 25

Orgány Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na ktoré prezident Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky preniesol dojednávanie niektorých medzinárodných zmlúv, postupujú

pri dojednávaní týchto zmlúv, ktoré upravujú medzinárodnú spoluprácu v oblastiach

uvedených v

čl. 10 až 28a

za účasti orgánov obidvoch republík; spolupracujú s nimi aj pri zastupovaní Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky v medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia

v uvedených oblastiach.

Čl. 27

(1)

V oblasti vnútorného poriadku a bezpečnosti do pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky patrí

a)

právna úprava mena a priezviska, matrík, občianskych preukazov, cestovných dokladov,

evidencie obyvateľstva, povoľovania pobytu cudzincov a postavenia utečencov,

b)

upravovať zriaďovanie, postavenie, oprávnenie a ostatné pomery ozbrojených bezpečnostných

zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj zriaďovanie, postavenie,

oprávnenie a ostatné pomery bezpečnostných služieb; tým nie je dotknuté právo Českej

republiky a Slovenskej republiky zriaďovať vlastné ozbrojené bezpečnostné zbory a

upravovať ich postavenie, oprávnenie a ostatné pomery.

(2)

Vymedzenie ďalšej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vo veciach

vnútorného poriadku a bezpečnosti ustanoví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 28

(Zrušený.)

Čl. 28

Rozdelenie pôsobnosti medzi Českou a Slovenskou Federatívnou Republikou a obidvoma

republikami vo veciach tlače a iných informačných prostriedkov ustanovuje zákon Federálneho

zhromaždenia.

Čl. 28a

(1)

Českej a Slovenskej Federatívnej Republike prislúcha kontrolovať všetky odvetvia

i činnosti štátnej a hospodárskej správy spadajúce do jej pôsobnosti.

(2)

Organizáciu kontrolných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ich

oprávnenia ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 28b

(1)

Vo veciach zverených ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia do pôsobnosti Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky pôsobia orgány Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky. Pokiaľ to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia, pôsobia v týchto veciach

aj výkonné a súdne orgány Českej republiky a Slovenskej republiky.

(2)

Pokiaľ ústavný zákon Federálneho zhromaždenia výkon vo veciach uvedených v

čl. 10 až 28a

nezveruje orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, patrí tento výkon orgánom

Českej republiky a Slovenskej republiky.

Čl. 29

(1)

Najvyšším orgánom štátnej moci a jediným zákonodarným zborom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky je Federálne zhromaždenie.

(2)

Federálne zhromaždenie tvoria dve snemovne: Snemovňa ľudu a Snemovňa národov. Obidve

snemovne sú rovnoprávne.

(3)

Na platné uznesenie Federálneho zhromaždenia je potrebné súhlasné uznesenie obidvoch

snemovní, ak tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné alebo ak nejde o vnútorné

veci len jednej snemovne.

Čl. 30

(1)

Snemovňa ľudu má 150 poslancov, ktorí sú volení v celej Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike priamou voľbou.

(2)

Poslanec Snemovne ľudu nemôže byť zároveň poslancom Snemovne národov.

(3)

Snemovňa ľudu sa volí na obdobie piatich rokov.

*)

(4)

Podmienky výkonu volebného práva do Snemovne ľudu a spôsob výkonu volieb a odvolania

poslancov ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 31

(1)

Snemovňa národov reprezentuje rovné štátoprávne postavenia obidvoch republík.

(2)

Snemovňa národov má 150 poslancov, z ktorých sa 75 volí priamou voľbou v Českej republike

a 75 priamou voľbou v Slovenskej republike.

(3)

Volebné obdobie Snemovne národov sa končí s volebným obdobím Snemovne ľudu.

Čl. 32

(1)

Federálne zhromaždenie zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné

zasadanie).

(2)

Federálne zhromaždenie zvoláva na zasadanie a jeho zasadanie vyhlasuje za skončené

prezident Českej a Slovenskej Federatívnej republiky.

(3)

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá jarné zasadanie do

konca apríla alebo jesenné zasadanie do konca októbra, zvolá ho Predsedníctvo zhromaždenia.

Zasadanie Federálneho Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Čl. 33

(1)

Federálne zhromaždenie musí zvolať prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov niektorej snemovne.

(2)

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nezvolá Federálne zhromaždenie

do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej v žiadosti, zvolá ho Predsedníctvo Federálneho

zhromaždenia. Zasadanie Federálneho zhromaždenia vyhlási v tomto prípade za skončené

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia.

Čl. 34

(1)

Snemovne sa schádzajú na schôdzky na základe uznesenia predsedníctva príslušnej snemovne.

(2)

Na spoločné schôdzky sa snemovne schádzajú, ak ide o voľbu prezidenta Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, o voľbu predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia,

o prerokovanie programového vyhlásenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a v iných prípadoch, v ktorých sa na tom snemovne uznesú.

Čl. 35

(1)

Schôdzky obidvoch snemovní sú spravidla verejné.

(2)

Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom

Federálneho zhromaždenia.

Čl. 36

(1)

Do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí najmä

a)

uznášať sa na Ústave Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na ústavných a

iných zákonoch Federálneho zhromaždenia a zisťovať, ako sa vykonávajú,

b)

rokovať o zásadných otázkach zahraničnej politiky,

c)

rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,

d)

schvaľovať štátny rozpočet federácie, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny

záverečný účet federácie,

e)

voliť prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a rokovať o jeho správach,

f)

rokovať o programovom vyhlásení vlády a kontrolovať jej činnosť a činnosť jej členov,

ako aj rokovať o dôvere vláde,

g)

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

h)

zriaďovať ústavným zákonom federálne ministerstvá a zriaďovať zákonom iné federálne

orgány štátnej správy,

i)

zriaďovať zákonom štátne vyznamenania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Federálne zhromaždenie sa uznáša o vypovedaní vojny, ak je Česká a Slovenská Federatívna

Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej

obrane proti napadnutiu. Len so súhlasom Federálneho zhromaždenia možno vyslať ozbrojené

sily Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky mimo územia Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky.

(3)

Medzinárodné politické zmluvy a medzinárodné hospodárske zmluvy všeobecnej povahy,

ako aj medzinárodné zmluvy, na vykonanie ktorých je potrebný zákon Federálneho zhromaždenia,

vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Federálneho zhromaždenia.

(4)

Federálne zhromaždenie môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády alebo všeobecne

záväzný právny predpis federálneho ministerstva alebo iného federálneho ústredného

orgánu štátnej správy, ak odporujú ústave alebo inému zákonu Federálneho zhromaždenia.

Čl. 37

(1)

Federálne zhromaždenie má zákonodarnú právomoc vo veciach základných práv a slobôd

v rozsahu ustanovenom ústavnými zákonmi a vo veciach zverených do pôsobnosti Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu ustanovenom

čl. 7 ods. 1

,

čl. 10 až 28a

a

čl. 36 ods. 3

tohto ústavného zákona.

(2)

Federálne zhromaždenie prijíma ďalej zákony, pri ktorých – okrem výnimiek ustanovených

ústavnými zákonmi – výkon patrí v plnom rozsahu orgánom republík, a to

Zákon o rodine a o pestúnskej starostlivosti

,

Občiansky zákonník

,

zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

,

Trestný zákon

,

zákon o výkone trestu odňatia slobody a o výkone väzby

, zákon upravujúci všeobecné konanie pred správnymi orgánmi,

zákon o vysokých školách

,

zákon o zbraniach a strelive

,

zákon o geodézii a kartografii

, zákon o premávke na pozemných komunikáciách, zákon o burzách, zákon o sústave cenných

papierov, Obchodný zákonník,

zákon zmenkový a šekový

, zákony upravujúce konanie pred súdmi,

zákon o znalcoch a tlmočníkoch

, zákony o náprave krívd, a náhrade škôd spôsobených orgánmi štátu a

zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

.

(3)

Pokiaľ to vyžaduje jednota právneho poriadku, uskutočňuje Federálne zhromaždenie

zákonnú úpravu vo veciach národností a etnických menšín, cirkví a náboženských spoločností,

starostlivosti o zdravie ľudu, veterinárskej a rastlinno-lekárskej starostlivosti,

sústavy základných a stredných škôl, autorského práva a evidencie vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam.

(4)

Federálne zhromaždenie zákonom upravuje štátne sviatky a pamätné a významné dni Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a ustanovuje dni pracovného pokoja.

Čl. 38

(1)

Zákon Federálneho zhromaždenia môže zveriť úpravu otázok uvedených v

čl. 37 ods. 1 a 2

zákonodarstvu republík.

(2)

Pokiaľ federálne zákonodarstvo neupraví v celom rozsahu veci uvedené v

čl. 37 odst. 1 a 2

, môžu ich národné rady upraviť vlastným zákonodarstvom.

(3)

(Zrušený.)

Čl. 39

(Zrušený.)

Čl. 40

(1)

Snemovňa ľudu je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov.

(2)

Snemovňa národov je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina jej poslancov

zvolených v Českej republike i nadpolovičná väčšina poslancov zvolených v Slovenskej

republike.

(3)

Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov

v každej snemovni, pokiaľ tento ústavný zákon neustanovuje niečo iné (

čl. 41 až 43

).

Čl. 41

Na prijatie federálnej ústavy, ústavného zákona Federálneho zhromaždenia a na ich

zmenu, na voľbu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a na uznesenie

o vypovedaní vojny je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne

ľudu, ako aj súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených

v Českej republike a trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených

v Slovenskej republike.

Čl. 42

(1)

V prípade, v ktorom podľa tohto ústavného zákona platí zákaz majorizácie, hlasujú

v Snemovni národov oddelene poslanci zvolení v Českej republike a poslanci zvolení

v Slovenskej republike. Uznesenie je prijaté, ak zaň hlasuje väčšina všetkých poslancov

zvolených v Českej republike a väčšina všetkých poslancov zvolených v Slovenskej republike,

ak tento ústavný zákon nevyžaduje kvalifikovanú väčšinu (

čl. 41

).

(2)

Zákaz majorizácie platí pri schvaľovaní

a)

návrhu zákona o nadobúdaní a strate česko-slovenského štátneho občianstva,

b)

návrhov zákonov upravujúcich otázky uvedené v

čl. 10 písm. c)

,

c)

návrhov zákonov, ktorými sa ustanovuje spôsob zabezpečenia príjmov štátneho rozpočtu

federácie a pravidlá rozpočtového hospodárenia pre štátny rozpočet federácie,

d)

štátnych rozpočtov a záverečných účtov federácie,

e)

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú účelové fondy zapojené na štátny rozpočet federácie,

f)

návrhov zákonov uvedených v

čl. 12 ods. 2

,

g)

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v

čl. 13 ods. 2

,

h)

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje česko-slovenská mena a zákonov uvedených v

čl. 14 ods. 3

,

ch)

návrhov zákonných úprav v otázkach uvedených v

čl. 15

,

i)

návrhov zákonov v oblasti zahraničných hospodárskych vzťahov,

j)

návrhov zákonov vo veciach uvedených v

čl. 22

,

k)

návrhov zákonov, ktorými sa upravuje zriaďovanie, právne pomery a spôsob riadenia

hospodárskych organizácií,

l)

návrhov zákonov vydávaných podľa

čl. 27 ods. 2

a

čl. 28

,

m)

návrhov zákonov, ktorými sa zriaďujú federálne orgány štátnej správy s výnimkou ministerstiev.

(3)

Zákaz majorizácie platí aj pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky a pri hlasovaní o návrhu na vyslovenie dôvery vláde.

Čl. 43

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže požiadať hociktorú snemovňu

o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky môže podať aspoň jedna pätina poslancov hociktorej snemovne.

(2)

Na vyslovenie nedôvery vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov Snemovne ľudu alebo súhlas nadpolovičnej

väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Českej republike alebo súhlas

nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov Snemovne národov zvolených v Slovenskej republike.

V Snemovni národov sa hlasuje podľa mien.

(3)

Ustanovenia odsekov 2 a 3 platia aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi

vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Čl. 44

(1)

Každá snemovňa sa musí uzniesť o návrhu prijatom druhou snemovňou najneskôr do 3

mesiacov. Ak sa o návrhu neuznesie v tejto lehote, je návrh prijatý.

(2)

Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môžu sa obidve snemovne uzniesť

na dohodovacom konaní. V takomto prípade zvolí každá snemovňa po 10 zástupcov zo svojich

poslancov, ak sa nedohodnú na inom počte, do spoločného výboru pre dohodovacie konanie.

(3)

Ak obidve snemovne ani na odporúčanie tohto výboru ani inak neprijmú zhodné uznesenie

o návrhu zákona do 5 mesiacov od prvého hlasovania, možno podať ten istý návrh najskôr

po uplynutí jedného roka od jeho zamietnutia.

(4)

Ak nedôjde k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní o štátnom rozpočte federácie, je

dohodovacie konanie podľa odseku 2 povinné. Ak sa nedosiahne dohoda o štátnom rozpočte

do začiatku rozpočtového roka, hospodári sa podľa zákonných ustanovení o rozpočtovom

provizóriu.

(5)

Ak dohodovacie konanie neviedlo k zhodnému uzneseniu obidvoch snemovní, môže dôjsť

k rozpusteniu Federálneho zhromaždenia. Voľby vyhlási Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia

do 60 dní.

Čl. 45

(1)

Návrhy zákonov Federálneho zhromaždenia môžu podávať poslanci Federálneho zhromaždenia,

výbory obidvoch snemovní, prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vláda

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, Česká národná rada a Slovenská národná

rada.

(2)

Zákony Federálneho zhromaždenia podpisuje prezident Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky.

(3)

Na to, aby zákon Federálneho zhromaždenia nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený;

spôsob vyhlasovania zákonov Federálneho zhromaždenia, právnych predpisov a iných opatrení

štátnych orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ustanovuje zákon Federálneho

zhromaždenia. Zákony Federálneho zhromaždenia vyhlasuje Predsedníctvo Federálneho

zhromaždenia do 14 dní po ich schválení.

Čl. 46

Zákon Federálneho zhromaždenia upravuje zásady rokovania Federálneho zhromaždenia,

vzájomné styky obidvoch snemovní, ako aj styky s vládou Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a navonok, vznik a zánik mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia, náležitosti

poslancov Federálneho zhromaždenia a právne postavenie a pôsobnosť Kancelárie Federálneho

zhromaždenia.

Čl. 47

(1)

Výkon poslaneckého mandátu je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu národnej

rady a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania,

príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.

(2)

Platnosť voľby poslancov overuje príslušná snemovňa. Robí tak na návrh mandátového

a imunitného výboru.

Čl. 48

(1)

Poslanec Federálneho zhromaždenia skladá na schôdzke svojej snemovne, na ktorej sa

zúčastňuje prvý raz, tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Budem dbať na vôľu a záujmy ľudu, spravovať sa ústavou a ostatnými zákonmi a pracovať

pre to, aby sa uvádzali do života.“.

(2)

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Čl. 49

(1)

Snemovňa ľudu a Snemovňa národov, ako aj jednotliví poslanci majú právo interpelovať

vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a jej členov a klásť im otázky vo

veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní na interpelácie a otázky odpovedať.

(2)

Predseda aj ostatní členovia vlády majú právo zúčastniť sa na schôdzkach obidvoch

snemovní Federálneho zhromaždenia, ich výborov i na schôdzkach Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.

(3)

Ak o to požiada niektorá snemovňa, jej výbor alebo Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia,

je člen vlády povinný prísť na schôdzku snemovne, jej výboru alebo Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia.

Čl. 50

Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do

väzby bez súhlasu snemovne, ktorej je členom. Ak snemovňa súhlas odoprie, je stíhanie

navždy vylúčené.

Čl. 51

Poslanca Federálneho zhromaždenia nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v snemovni,

v jej orgánoch alebo v Predsedníctve Federálneho zhromaždenia. Za výroky pri výkone

funkcie poslanca, urobené v niektorej snemovni, v jej orgáne alebo v Predsedníctve

Federálneho zhromaždenia, podlieha poslanec len disciplinárnej právomoci svojej snemovne.

Čl. 52

Ak bol poslanec Federálneho zhromaždenia pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine,

je príslušný orgán povinný to ihneď oznámiť Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia.

Ak Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia nedá na zadržanie súhlas, musí byť poslanec

ihneď prepustený.

Čl. 53

Poslanec Federálneho zhromaždenia môže odoprieť svedectvo o veciach, o ktorých sa

dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

Čl. 54

Každá snemovňa volí svoje predsedníctvo, ktoré sa skladá z 3 až 6 poslancov.

Čl. 55

Každá snemovňa zriaďuje výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich

predsedov a ostatných členov.

Čl. 56

(1)

Obidve snemovne Federálneho zhromaždenia volia zo svojich členov Predsedníctvo Federálneho

zhromaždenia.

(2)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia má 40 členov, z ktorých 20 volí Snemovňa ľudu

a 20 Snemovňa národov. Snemovňa národov volí 10 členov z poslancov zvolených v Českej

republike a 10 členov z poslancov zvolených v Slovenskej republike.

(3)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného

obdobia, dokiaľ si novozvolené Federálne zhromaždenie nezvolí svoje predsedníctvo.

(4)

Členovia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia sú zodpovední snemovni Federálneho

zhromaždenia, ktorá ich zvolila. Snemovňa ich môže hocikedy odvolať.

(5)

Predsedu a podpredsedov Federálneho zhromaždenia volí Snemovňa ľudu a Snemovňa národov

z členov Predsedníctva Federálneho zhromaždenia. Ak sa predsedom Federálneho zhromaždenia

stane poslanec, ktorý je občanom Českej republiky, zvolí sa za prvého podpredsedu

poslanec, ktorý je občanom Slovenskej republiky alebo naopak.

Čl. 57

(1)

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých

svojich členov.

(2)

Ustanovenie

čl. 42

o zákaze majorizácie platí aj pre uznášanie Predsedníctva Federálneho zhromaždenia.

Čl. 58

(1)

V čase, keď Federálne zhromaždenie nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené,

alebo preto, že uplynulo volebné obdobie, vykonáva pôsobnosť Federálneho zhromaždenia

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia. Nepatrí mu však voliť prezidenta Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky, prijímať a meniť ústavné zákony, uznášať sa na

štátnom rozpočte federácie, vypovedávať vojnu a vyslovovať nedôveru vláde Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky ani jej členovi.

(2)

V čase, keď Federálne zhromaždenie pre mimoriadne príčiny nezasadá, vykonáva Predsedníctvo

Federálneho zhromaždenia všetku jeho pôsobnosť s výnimkou práva meniť Ústavu Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a voliť jej prezidenta.

(3)

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí Predsedníctvo Federálneho

zhromaždenia vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje prezident Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky, predseda Federálneho zhromaždenia a predseda vlády Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

(4)

Opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené

na najbližšom zasadaní Federálneho zhromaždenia; inak strácajú ďalšiu platnosť.

(5)

O vypovedaní vojny sa môže Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia uznášať, len ak

je zasadanie Federálneho zhromaždenia znemožnené pre mimoriadne príčiny. Na platnosť

uznesenia je potrebný súhlas troch pätín všetkých členov Predsedníctva Federálneho

zhromaždenia, ktorí sú občanmi Českej republiky, a súhlas troch pätín všetkých členov

Predsedníctva Federálneho zhromaždenia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky.

(6)

Predsedníctvu Federálneho zhromaždenia patrí v čase, keď vláda Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky vykonáva funkciu prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky, vymenúvať a odvolávať vládu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a jej členov a poverovať ich riadením ministerstiev a iných federálnych ústredných

orgánov.

Čl. 59

Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia vyhlasuje voľby do Federálneho zhromaždenia.

Čl. 60

(1)

Na čele Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je prezident. Volí ho Federálne

zhromaždenie.

(2)

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedný

Federálnemu zhromaždeniu.

Čl. 61

(1)

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a)

zastupuje Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku navonok, dojednáva a ratifikuje

medzinárodné zmluvy; dojednávanie medzinárodných zmlúv, na ktoré nie je potrebný súhlas

Federálneho zhromaždenia, môže prezident preniesť na vládu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky alebo s jej súhlasom na jej jednotlivých členov;

b)

prijíma a poveruje vyslancov;

c)

zvoláva zasadania Federálneho zhromaždenia a vyhlasuje jeho zasadanie za skončené;

d)

môže rozpustiť Federálne zhromaždenie, ak ide o prípad uvedený v

čl. 44 ods. 5

;

e)

podpisuje zákony Federálneho zhromaždenia a zákonné opatrenia jeho predsedníctva;

f)

má právo podávať Federálnemu zhromaždeniu správy o stave Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a o závažných politických otázkach, predkladať mu návrhy potrebných opatrení

a byť prítomný na schôdzkach snemovní Federálneho zhromaždenia;

g)

vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a poveruje ich riadením federálnych ministerstiev a iných federálnych ústredných

orgánov;

h)

má právo byť prítomný na schôdzkach vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

a predsedať jej, vyžadovať si od vlády a od jej jednotlivých členov správy a prerokúvať

s vládou alebo s jej členmi otázky, ktoré treba riešiť;

ch)

vymenúva vyšších štátnych funkcionárov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon; vymenúva a povyšuje generálov, vymenúva

na návrh príslušných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky profesorov a

rektorov vysokých škôl;

i)

prepožičiava vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán;

j)

má právo udeľovať amnestiu, odpúšťať a zmierňovať tresty uložené trestnými súdmi

a nariaďovať, aby sa súdne trestné konanie nezačínalo alebo aby sa v ňom nepokračovalo,

a zahládzať odsúdenie;

k)

je hlavným veliteľom ozbrojených síl;

l)

vyhlasuje na návrh vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vojnový stav

a na základe rozhodnutia Federálneho zhromaždenia vypovedáva vojnu, ak je Česká a

Slovenská Federatívna Republika napadnutá alebo ak treba plniť medzinárodné zmluvné

záväzky o spoločnej obrane proti napadnutiu.

(2)

Prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky patrí vykonávať aj právomoci,

ktoré nie sú výslovne v tomto ústavnom zákone uvedené, ak tak ustanovuje zákon Federálneho

zhromaždenia.

(3)

Obstarávanie vecí spojených s výkonom funkcie, politickej a verejnej činnosti prezidenta

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje Kancelária; podrobnosti ustanovuje

zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 62

(1)

Za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zvolený každý občan

voliteľný za poslanca Federálneho zhromaždenia.

(2)

Prezident je volený na obdobie piatich rokov. Výkonu svojej funkcie sa ujíma po zložení

sľubu. Funkčné obdobie prezidenta zvoleného po slobodných, demokratických voľbách

do Federálneho zhromaždenia v roku 1990 však bude trvať 24 mesiacov.

(3)

Voľba prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa koná v posledných

14 dňoch funkčného obdobia prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred skončením

volebného obdobia, koná sa voľba najneskôr do 40 dní, v tomto prípade sa koná voľba

verejným hlasovaním. Funkčné obdobie takto zvoleného prezidenta sa končí do 40 dní

po ustanovení nového Federálneho zhromaždenia zvoleného v slobodných, demokratických

voľbách.

(4)

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže byť zároveň poslancom

nijakého zastupiteľského zboru, členom vlády, ani Ústavného súdu, ani sudcom.

(5)

Ak bude za prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zvolený poslanec,

člen vlády alebo Ústavného súdu alebo sudca, prestane odo dňa svojho zvolenia vykonávať

doterajšiu funkciu. Dňom zloženia sľubu zaniká jeho mandát, členstvo vo vláde alebo

v Ústavnom súde alebo funkcia sudcu.

Čl. 63

Prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladá pred Federálnym zhromaždením

tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Budem dbať o blaho národov a národností v nej žijúcich, svoje povinnosti budem konať

podľa vôle ľudu a v záujme ľudu a zachovávať ústavu a ostatné zákony.“.

Čl. 64

(1)

Ak sa uvoľní úrad prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a nový prezident

ešte nie je zvolený a nezložil sľub, takisto ak prezident nemôže svoj úrad zo závažných

dôvodov vykonávať, patrí výkon jeho funkcií vláde Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky. Vláda môže v takomto prípade poveriť svojho predsedu výkonom niektorých

právomocí prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; na predsedu vlády

prechádza v tom čase hlavné velenie nad ozbrojenými silami.

(2)

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemôže vykonávať svoj úrad

(odsek 1) dlhší čas ako 1 rok, Federálne zhromaždenie môže zvoliť nového prezidenta

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na nové funkčné obdobie.

Čl. 65

Prezidenta Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nemožno súdne stíhať pre konanie

spojené s výkonom jeho funkcie.

Čl. 66

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej

moci Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Čl. 67

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov,

ministrov.

(2)

Funkcia člena vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nezlučiteľná s

funkciou člena Predsedníctva Federálneho zhromaždenia a s funkciou člena Ústavného

súdu.

Čl. 68

Členovia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky skladajú do rúk prezidenta

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tento sľub

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Českej a Slovenskej Federatívnej Republike.

Svoje povinnosti budem plniť podľa vôle ľudu a v záujme ľudu. Budem zachovávať Ústavu

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a ostatné zákony a pracovať pre to, aby

sa uvádzali do života.“.

Čl. 69

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť

pred Federálne zhromaždenie na jeho najbližšej schôdzke, predložiť mu svoj program

a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Čl. 70

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná

Federálnemu zhromaždeniu; každá z obidvoch snemovní jej môže vysloviť nedôveru.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže hocikedy požiadať Federálne

zhromaždenie o vyslovenie dôvery.

Čl. 71

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Ak Snemovňa Federálneho zhromaždenia vysloví vláde Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky nedôveru, alebo ak jej odoprie vysloviť dôveru, prezident Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky vládu odvolá.

(3)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej

schôdzke novozvoleného Federálneho zhromaždenia.

Čl. 72

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu vlády Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií dočasne až do vymenovania

novej vlády.

Čl. 73

(1)

Člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže podať demisiu do rúk prezidenta

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Snemovňa ľudu alebo Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia môžu vysloviť nedôveru

i jednotlivému členovi vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. V tomto prípade

prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky člena vlády odvolá.

Čl. 74

Ak prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky demisiu člena vlády Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky prijme, môže určiť, ktorý z členov vlády povedie

dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu prijal.

Čl. 75

Na platnosť uznesenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je potrebný

súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Čl. 76

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zabezpečuje plnenie úloh federácie

v oblasti obrany Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, upevňovania bezpečnosti

krajiny, rozvíjania mierovej zahraničnej politiky, v oblasti hospodárskej výstavby

a v ďalších oblastiach pôsobnosti federácie. Na tento cieľ zabezpečuje plnenie zákonov

Federálneho zhromaždenia, zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť federálnych ministerstiev

a ostatných federálnych ústredných orgánov.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky pri zabezpečovaní plnenia úloh federácie

koordinuje riešenie otázok vyplývajúcich z potreby jednotného zabezpečovania štátnej

politiky federácie.

Čl. 77

(1)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje v zbore najmä

a)

o návrhoch zákonov Federálneho zhromaždenia,

b)

o vládnych nariadeniach,

c)

o vykonávaní programového vyhlásenia vlády,

d)

o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

e)

o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu federácie,

f)

o zásadných hospodárskych opatreniach na zabezpečenie hospodárskej politiky,

g)

o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon Federálneho

zhromaždenia,

h)

o tom, že požiada Federálne zhromaždenie o vyslovenie dôvery,

ch)

o ďalších otázkach, ak to ustanovuje zákon Federálneho zhromaždenia.

(2)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej

činnosti zriadiť ako svoj orgán Predsedníctvo vlády Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť zásady jeho konania.

(3)

Obstarávanie vecí spojených s činnosťou vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

zabezpečuje Úrad vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky; podrobnosti ustanovuje

zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 78

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spolupracuje s vládami obidvoch republík

pri dojednávaní medzinárodných zmlúv, ktorých vykonanie patrí do pôsobnosti republík;

spolupracuje s nimi aj pri zastupovaní Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

v medzinárodných organizáciách pôsobiacich v oblasti pôsobnosti republík.

Čl. 79

Na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia a v jeho medziach môže vláda Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky vydávať nariadenia, ak ide o úpravu otázok, ktoré

spadajú do pôsobnosti federácie.

Čl. 80

Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány môžu na základe zákonov

Federálneho zhromaždenia a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy,

ak sú na to zákonom splnomocnené.

Čl. 81

(1)

V oblasti pôsobnosti federácie pôsobia federálne ministerstvá a ďalšie federálne

orgány štátnej správy.

(2)

Federálne ministerstvá a ostatné federálne ústredné orgány štátnej správy, na čele

ktorých stojí člen vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sa zriaďujú ústavnými

zákonmi Federálneho zhromaždenia; ďalšie federálne orgány štátnej správy sa zriaďujú

zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Čl. 82

(Zrušený.)

Čl. 83

(Zrušený.)

Čl. 84

Štátne orgány republík vykonávajú zákony Federálneho zhromaždenia na území republík,

pokiaľ ich vykonaním nie sú poverené príslušné federálne orgány.

Čl. 85

Pokiaľ správne orgány republík vykonávajú pôsobnosť vo veciach spadajúcich do pôsobnosti

federácie, sú povinné sa spravovať smernicami orgánov federálnej správy.

Čl. 86

(1)

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

(2)

Členovia Ústavného súdu sú pri rozhodovaní nezávislí a rozhodujú len na základe Ústavy

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a zákonov Federálneho zhromaždenia.

Čl. 87

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje

a)

o súlade zákonov Federálneho zhromaždenia a zákonných opatrení jeho predsedníctva

s Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

b)

o súlade ústavných zákonov Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady s Ústavou

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a o súlade zákonov národných rád s Ústavou

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

c)

o súlade nariadení vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a všeobecne záväzných

právnych predpisov federálnych ministerstiev a ostatných federálnych orgánov štátnej

správy i o súlade nariadení vlád republík a všeobecne záväzných právnych predpisov

ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy republík s Ústavou Českej

a Slovenskej Federatívnej Republiky a zákonmi Federálneho zhromaždenia.

Čl. 88

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rieši kompetenčné spory

a)

medzi orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a orgánmi jednej alebo obidvoch

republík,

b)

medzi orgánmi obidvoch republík.

Čl. 89

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže dávať podnety na zdokonalenie

zákonodarstva Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ako aj zákonodarstva republík.

Čl. 90

(1)

Ak Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky zistí, že je nesúlad medzi

predpismi v zmysle

čl. 87

, vysloví, že dotknuté predpisy, ich časť, prípadne niektoré ustanovenia strácajú

účinnosť; príslušné orgány sú povinné do 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného

súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dať dotknuté predpisy do súladu s

Ústavou Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, prípadne s inými zákonmi Federálneho

zhromaždenia. Ak tak neurobia, strácajú dotknuté predpisy, ich časti alebo ustanovenia

platnosť po 6 mesiacoch od uverejnenia nálezu.

(2)

Nález Ústavného súdu sa uverejní v úradnej zbierke určenej na vyhlasovanie zákonov

Federálneho zhromaždenia.

Čl. 91

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje o sťažnostiach proti

neovereniu mandátu poslanca Federálneho zhromaždenia a proti výroku, že došlo k odvolaniu

poslanca, ako aj proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie kandidáta.

Čl. 92

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky rozhoduje o ochrane ústavou

zaručených práv a slobôd, ak sú porušené rozhodnutím alebo inými zásahmi federálnych

orgánov, ak zákon neposkytuje inú súdnu ochranu.

Čl. 93

(1)

Ústavný súd začína konanie vždy, ak návrh podá

a)

snemovňa Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, vláda

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo iný federálny orgán,

b)

Česká národná rada, jej predsedníctvo, Slovenská národná rada, jej predsedníctvo

alebo vláda republiky,

c)

súd,

d)

generálny prokurátor,

e)

občan v prípadoch uvedených v

čl. 91

.

(2)

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže začať konanie na základe

vlastného rozhodnutia.

(3)

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže začať konanie aj na podnet

občanov a organizácií.

Čl. 94

(1)

Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa skladá z 12 členov, z ktorých

je 8 sudcov a 4 náhradníci. Ústavný súd rozhoduje v senátoch.

(2)

Za člena Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zvolený

občan, ktorý je voliteľný do Federálneho zhromaždenia, dovŕšil 35 rokov, má vysokoškolské

právnické vzdelanie a je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní.

(3)

Členov Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky volí Federálne zhromaždenie

na obdobie 7 rokov. Sudca Ústavného súdu môže byť zvolený najviac na dve volebné obdobia

za sebou.

(4)

Štyria sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Českej republiky a štyria

sudcovia a dvaja náhradníci sú volení z občanov Slovenskej republiky.

Čl. 95

(1)

Predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky

volí z členov Ústavného súdu Federálne zhromaždenie.

(2)

Ak je predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky občanom

Českej republiky, bude zvolený za podpredsedu občan Slovenskej republiky alebo naopak.

Čl. 96

(1)

Predseda Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky povoláva náhradníkov

do funkcie sudcu v prípade ochorenia, zaneprázdnenia alebo pri strate sudcovskej funkcie

niektorého sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

(2)

Pri strate sudcovskej funkcie niektorého sudcu Ústavného súdu Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky sa náhradník stane trvale sudcom až do skončenia volebného

obdobia Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Čl. 97

(1)

Členovia Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky majú imunitu obdobne

ako poslanci Federálneho zhromaždenia.

(2)

Súhlas na trestné alebo kárne stíhanie člena Ústavného súdu alebo na jeho vzatie

do väzby dáva Ústavný súd.

Čl. 98

(1)

Funkcia člena Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je nezlučiteľná

s funkciou poslanca Federálneho zhromaždenia, Českej národnej rady, Slovenskej národnej

rady, s členstvom vo vláde Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a vládach republík

alebo s funkciou v správnom alebo hospodárskom aparáte.

(2)

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť nezlučiteľnosť funkcie člena Ústavného

súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky s ďalšími funkciami.

Čl. 99

Člen Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa môže svojej funkcie

vzdať. Federálne zhromaždenie ho môže odvolať na základe kárneho konania alebo na

základe rozsudku v trestnej veci. Federálne zhromaždenie môže sudcu odvolať aj v prípade,

ak sa nezúčastňuje na konaní súdu viac ako jeden rok, ak to konštatovalo plénum Ústavného

súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.

Čl. 100

Podrobnosti o pôsobnosti a organizácii Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a spôsob konania pred ním upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

Čl. 101

V Českej republike a v Slovenskej republike pôsobia ústavné súdy republík. Ich pôsobnosť

a zásady organizácie ustanovujú ústavné zákony národných rád.

Čl. 102

(1)

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti českého národa a najvyšším orgánom

štátnej moci v Českej republike je Česká národná rada.

(2)

Predstaviteľom národnej zvrchovanosti a svojbytnosti slovenského národa a najvyšším

orgánom štátnej moci v Slovenskej republike je Slovenská národná rada.

(3)

Národná rada je jediným zákonodarným orgánom republiky.

Čl. 103

(1)

Počet poslancov Českej národnej rady ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

Počet poslancov Slovenskej národnej rady ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej

rady.

(2)

Národná rada sa volí na obdobie piatich rokov.

*)

(3)

Podmienky výkonu volebného práva do národnej rady a spôsob výkonu volieb a odvolania

poslancov ustanovuje zákon národnej rady.

Čl. 104

(1)

Národná rada zasadá najmenej dva razy do roka (jarné zasadanie a jesenné zasadanie).

(2)

Národná rada zvoláva na zasadania a jej zasadania vyhlasuje za skončené predsedníctvo

národnej rady.

(3)

Národnú radu musí zvolať jej predsedníctvo na žiadosť aspoň jednej tretiny poslancov.

Predsedníctvo národnej rady zvolá zasadanie do 14 dní alebo do ďalšej lehoty uvedenej

v žiadosti.

Čl. 105

Jednotlivé schôdzky národnej rady zvoláva jej predseda.

Čl. 106

(1)

Schôdzky národnej rady sú spravidla verejné.

(2)

Neverejné schôdzky sa môžu konať len v prípadoch ustanovených rokovacím poriadkom

národnej rady.

Čl. 107

(1)

Do pôsobnosti národnej rady patrí najmä

a)

uznášať sa na ústavných a iných zákonoch republiky a sledovať, ako sa vykonávajú,

b)

dávať súhlas na medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie je potrebný zákon národnej

rady,

c)

rokovať o zásadných otázkach vnútornej politiky,

d)

schvaľovať štátny rozpočet republiky, preverovať jeho plnenie a schvaľovať štátny

záverečný účet republiky,

e)

voliť a odvolávať predsedu národnej rady a ostatných členov predsedníctva národnej

rady,

f)

rokovať o programovom vyhlásení vlády republiky a kontrolovať jej činnosť a činnosť

jej členov, ako aj rokovať o dôvere vláde,

g)

zriaďovať zákonom ministerstvá a iné ústredné orgány štátnej správy republiky,

h)

voliť a odvolávať členov Ústavného súdu republiky.

(2)

Národná rada môže zrušiť nariadenie alebo uznesenie vlády republiky alebo všeobecne

záväzný právny predpis ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy republiky,

ak odporujú ústave alebo inému zákonu národnej rady.

Čl. 108

(Zrušený.)

Čl. 109

(1)

Národná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých

jej poslancov.

(2)

Na platné uznesenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

(3)

Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov

národnej rady.

Čl. 110

(1)

Vláda republiky môže požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. Návrh na vyslovenie

nedôvery vláde môže podať aspoň jedna pätina poslancov národnej rady.

(2)

Ustanovenie odseku 1 platí aj pre vyslovenie nedôvery jednotlivému členovi vlády

republiky.

Čl. 111

(1)

Návrhy zákonov môžu podávať poslanci národnej rady, výbory národnej rady a vláda

republiky.

(2)

Zákony národnej rady podpisuje predseda národnej rady a predseda vlády republiky.

(3)

Aby zákon národnej rady nadobudol platnosť, musí byť vyhlásený spôsobom, ktorý ustanovuje

zákon národnej rady. Zákony národnej rady vyhlasuje predsedníctvo národnej rady do

14 dní po ich schválení.

Čl. 112

Zásady rokovania národnej rady, jej styky s vládou a navonok upravuje zákon o rokovacom

poriadku národnej rady.

Čl. 113

(1)

Výkon poslaneckého mandátu je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu Federálneho

zhromaždenia a s výkonom funkcií sudcu, prokurátora, štátneho arbitra, vojaka z povolania,

príslušníka Zboru národnej bezpečnosti a Zboru nápravnej výchovy.

(2)

Platnosť voľby poslancov overuje národná rada. Robí tak na návrh svojho mandátového

a imunitného výboru.

Čl. 114

(1)

Poslanec skladá na schôdzke národnej rady, na ktorej sa zúčastňuje prvý raz, sľub.

(2)

Poslanec Českej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon

Českej národnej rady.

(3)

Poslanec Slovenskej národnej rady skladá sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon

Slovenskej národnej rady.

(4)

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.

Čl. 115

(1)

Národná rada i jednotliví poslanci majú právo interpelovať vládu republiky a jej

členov a klásť im otázky vo veciach ich pôsobnosti. Vláda a jej členovia sú povinní

na interpelácie a otázky odpovedať.

(2)

Predseda i ostatní členovia vlády republiky majú právo zúčastniť sa na schôdzkach

národnej rady, jej predsedníctva a výborov. Udelí sa im slovo, hocikedy o to požiadajú.

(3)

Ak o to požiada národná rada, jej predsedníctvo alebo výbor, je člen vlády povinný

prísť na schôdzku národnej rady, jej predsedníctva alebo výboru.

Čl. 116

(1)

Poslanca nemožno trestne ani kárne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej

rady. Ak národná rada súhlas odoprie, je stíhanie navždy vylúčené.

(2)

Poslanca národnej rady nemožno vôbec stíhať pre hlasovanie v národnej rade alebo

v jej orgánoch. Za výroky pri výkone funkcie poslanca, urobené v národnej rade alebo

v jej orgáne, poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady.

(3)

Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je príslušný orgán povinný

to ihneď oznámiť predsedníctvu národnej rady. Ak predsedníctvo národnej rady súhlas

nedá, musí byť poslanec ihneď prepustený.

Čl. 117

Poslanec národnej rady môže odoprieť svedectvo vo veciach, o ktorých sa dozvedel pri

výkone svojej funkcie, a to aj keď prestal byť poslancom.

Čl. 118

Národná rada zriaďuje si výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány a volí ich

predsedov a ostatných členov.

Čl. 119

(1)

Národná rada volí zo svojich členov predsedníctvo národnej rady.

(2)

Predsedníctvo národnej rady sa skladá z predsedu, podpredsedov a z ďalších členov.

Počet členov predsedníctva určuje národná rada.

(3)

Predsedníctvo národnej rady zostáva vo svojej funkcii aj po uplynutí volebného obdobia,

dokiaľ si novozvolená národná rada nezvolí svoje predsedníctvo.

(4)

Predsedníctvo národnej rady i jeho členovia sú zodpovední národnej rade. Národná

rada ich môže hocikedy odvolať.

Čl. 120

Predsedníctvo národnej rady sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov.

Čl. 121

(1)

V čase, keď národná rada nezasadá buď preto, že zasadanie je skončené, alebo preto,

že volebné obdobie uplynulo, vykonáva pôsobnosť národnej rady predsedníctvo národnej

rady. Nepatrí mu však prijímať a meniť ústavné zákony a uznášať sa na štátnom rozpočte

republiky.

(2)

V čase, keď národná rada nezasadá pre mimoriadne príčiny, vykonáva predsedníctvo

národnej rady všetku jej pôsobnosť s výnimkou práva prijímať a meniť ústavné zákony.

(3)

Neodkladné opatrenia, na ktoré by bol potrebný zákon, robí predsedníctvo národnej

rady vo forme zákonných opatrení, ktoré podpisuje predseda národnej rady a predseda

vlády republiky. Zákonné opatrenia sa vyhlasujú rovnako ako zákony.

(4)

Opatrenia predsedníctva národnej rady podľa odsekov 1 až 3 musia byť schválené na

najbližšom zasadaní národnej rady, ináč strácajú ďalšiu platnosť.

Čl. 122

(1)

Do pôsobnosti predsedníctva národnej rady ďalej patrí

a)

vymenúvať a odvolávať predsedu a ostatných členov vlády republiky a poverovať ich

riadením ministerstiev a iných ústredných orgánov,

b)

vymenúvať štátnych funkcionárov v prípadoch, v ktorých mu to zveruje zákon,

c)

udeľovať ceny a prepožičiavať vyznamenania podľa zákonov republiky.

(2)

Predsedníctvo národnej rady vyhlasuje voľby do národnej rady a všeobecné voľby do

zastupiteľstiev obcí.

Čl. 123

Predseda národnej rady

a)

zastupuje národnú radu navonok,

b)

podpisuje zákony národnej rady a zákonné opatrenia jej predsedníctva,

c)

prijíma sľub členov vlády republiky,

d)

zvoláva a vedie schôdzky národnej rady.

Čl. 124

Vláda republiky je najvyšším výkonným orgánom štátnej moci republiky.

Čl. 125

(1)

Vláda republiky sa skladá z predsedu, podpredsedov a ministrov.

(2)

Funkcia člena vlády je nezlučiteľná s funkciou člena predsedníctva národnej rady

a s funkciou člena Ústavného súdu.

Čl. 126

(1)

Členovia vlády České republiky skladajú do rúk predsedu Českej národnej rady sľub,

ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Českej národnej rady.

(2)

Členovia vlády Slovenskej republiky skladajú do rúk predsedu Slovenskej národnej

rady sľub, ktorého znenie ustanoví ústavný zákon Slovenskej národnej rady.

Čl. 127

Vláda republiky je povinná po svojom vymenovaní predstúpiť pred národnú radu na jej

najbližšej schôdzke, predložiť jej svoj program a požiadať ju o vyslovenie dôvery.

Čl. 128

(1)

Vláda republiky je za výkon svojej funkcie zodpovedná národnej rade, ktorá jej môže

vysloviť nedôveru.

(2)

Vláda republiky môže hocikedy požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.

Čl. 129

(1)

Vláda republiky môže podať demisiu predsedníctvu národnej rady.

(2)

Ak národná rada vysloví vláde republiky nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie

dôvery, predsedníctvo národnej rady vládu republiky odvolá.

(3)

Vláda republiky podá demisiu vždy po ustavujúcej schôdzke novozvolenej národnej rady.

Čl. 130

Ak predsedníctvo národnej rady demisiu vlády prijme, poverí ju vykonávaním jej funkcií

dočasne ďalej až do vymenovania novej vlády.

Čl. 131

(1)

Člen vlády republiky môže podať predsedníctvu národnej rady demisiu.

(2)

Národná rada môže vysloviť nedôveru jednotlivým členom vlády republiky. V tomto prípade

predsedníctvo národnej rady člena vlády odvolá.

Čl. 132

Ak predsedníctvo národnej rady demisiu člena vlády republiky prijme, môže určiť, ktorý

z členov vlády povedie dočasne veci doteraz spravované členom vlády, ktorého demisiu

prijalo.

Čl. 133

Vláda republiky rozhoduje v zbore, ktorý je schopný uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná

väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny

prítomných členov vlády.

Čl. 134

Vláda republiky organizuje a zabezpečuje plnenie úloh v oblasti hospodárskej, kultúrnej

a sociálnej výstavby republiky, ako aj v ďalších oblastiach patriacich podľa tohto

ústavného zákona republike. Na tento cieľ vláda republiky zabezpečuje plnenie zákonov,

zjednocuje, riadi a kontroluje činnosť ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy

republiky, sleduje a zabezpečuje plnenie svojich nariadení a uznesení.

Čl. 135

(1)

Vláde republiky patrí všetka vládna a výkonná právomoc vyplývajúca zo zákonodarnej

pôsobnosti národnej rady.

(2)

Do pôsobnosti vlády republiky patria ďalej veci, ktoré podľa tohto ústavného zákona

upravujú zákony Federálneho zhromaždenia, ak ich výkon patrí vládam republík (

čl. 37 ods. 2

).

(3)

(Zrušený.)

Čl. 136

Vláda republiky riadi a kontroluje činnosť obcí, pokiaľ ide o výkon štátnej správy,

ktorý na ne bol zákonom prenesený.

Čl. 137

Vláda republiky rozhoduje v zbore najmä

a)

o návrhoch zákonov,

b)

o vládnych nariadeniach,

c)

o vykonávaní programového vyhlásenia vlády,

d)

o súhlase s medzinárodnými zmluvami, ktorých vykonávanie patrí do pôsobnosti republiky,

e)

o návrhoch štátneho rozpočtu a záverečného účtu republiky,

f)

o zásadných hospodárskych opatreniach na zabezpečenie hospodárskej politiky,

g)

o vymenúvaní funkcionárov v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon,

h)

o tom, že požiada národnú radu o vyslovenie dôvery,

ch)

o ďalších otázkach, ak to ustanovuje zákon národnej rady.

(2)

Vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky môže na výkon svojej bežnej rozhodovacej

činnosti zriadiť ako svoj orgán predsedníctvo vlády a vymedziť mu pôsobnosť a ustanoviť

zásady jeho konania.

Čl. 138

Na vykonanie zákona národnej rady a v jeho medziach môže vláda republiky vydávať nariadenia.

Takisto môže vydávať nariadenia na vykonanie zákona Federálneho zhromaždenia, ak ju

na to splnomocní.

Čl. 139

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy republiky môžu na základe zákonov

Federálneho zhromaždenia i zákonov národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne

záväzné právne predpisy, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Čl. 139a

Miestne orgány štátnej správy môžu na základe zákonov Federálneho zhromaždenia i zákonov

národnej rady a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy pre obvody

svojej pôsobnosti, ak sú na to zákonom splnomocnené.

Čl. 140

(1)

Územie Českej republiky tvorí doterajšie územie českých krajov.

(2)

Územie Slovenskej republiky tvorí doterajšie územie Slovenska.

(3)

Územné členenie republík ustanovujú zákony národných rád.

Čl. 141

(1)

Hlavným mestom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a pravidelným sídlom jej

orgánov je Praha. Postavenie Prahy ako hlavného mesta Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky upraví zákon Federálneho zhromaždenia.

(2)

Hlavným mestom Českej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Praha.

(3)

Hlavným mestom Slovenskej republiky a pravidelným sídlom jej orgánov je Bratislava.

Čl. 142

(1)

Ústava Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže byť zmenená iba ústavným zákonom

Federálneho zhromaždenia.

(2)

Do doby prijatia Ústavy Českej republiky a Ústavy Slovenskej republiky sa ústavné

pomery týchto republík spravujú týmto ústavným zákonom a ostatnými ústavnými predpismi.

(3)

Zákony Federálneho zhromaždenia, zákony národných rád ani iné právne predpisy federálnych

orgánov a orgánov republík nesmú odporovať ústave a ústavným zákonom Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov musí byť v

súlade s ústavou a s ústavnými zákonmi federácie.

(4)

Zákony národných rád ani iné právne predpisy republík nesmú odporovať ústavným zákonom

národných rád. Výklad a používanie všetkých právnych predpisov republiky musí byť

v súlade s ústavnými zákonmi národnej rady.

Čl. 143

(1)

Zrušujú sa ustanovenia

čl. 1 ods. 2

a

čl. 12

, ďalej ustanovenia tretej, štvrtej, piatej a šiestej hlavy (

čl. 39 až 85

), ako aj ustanovenia článkov 107 až 109 a článku 111 ústavy (ústavný zákon č.

100/1960 Zb.

).

(2)

Kde sa v ustanoveniach ústavy a iných zákonov hovorí o Českej a Slovenskej Federatívnej

Republike, rozumie sa tým podľa povahy veci aj Česká republika a Slovenská republika.

(3)

Prezident republiky zvolený podľa ustanovenia čl. 63 ústavy zostáva vo funkcii ako

prezident Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky podľa tohto ústavného zákona;

jeho volebné obdobie sa počíta odo dňa jeho zvolenia.

(4)

Predsedníctvo Národného zhromaždenia zostáva vo svojej funkcii až do zvolenia Predsedníctva

Federálneho zhromaždenia.

(5)

Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky vykonáva funkciu vlády Českej a

Slovenskej Federatívnej Republiky až do vymenovania vlády Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky podľa tohto ústavného zákona.

Čl. 144

(1)

Všetky zákony a iné právne predpisy platné v deň, keď tento ústavný zákon nadobúda

účinnosť, zostávajú aj naďalej v platnosti. Pokiaľ upravujú veci, ktoré nepatria do

pôsobnosti federácie podľa tohto ústavného zákona, môžu sa meniť zákonmi Českej národnej

rady alebo Slovenskej národnej rady, prípadne inými právnymi predpismi republík.

(2)

Pokiaľ doterajšie zákony a iné právne predpisy zverujú pôsobnosť Národnému zhromaždeniu,

vláde, Slovenskej národnej rade alebo iným ústredným štátnym orgánom, vykonáva túto

pôsobnosť vo veciach vyhradených týmto ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky Federálne zhromaždenie, vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

prípadne iné ústredné federálne orgány; v ostatných veciach vykonáva túto pôsobnosť

Česká národná rada, Slovenská národná rada, vláda Českej republiky, vláda Slovenskej

republiky alebo iné ústredné štátne orgány obidvoch republík.

(3)

Zákon Federálneho zhromaždenia môže ustanoviť, na ktoré orgány (organizácie) a v

akom rozsahu prejde pôsobnosť doterajších orgánov (organizácií) – s výnimkou ministerstiev

alebo iných ústredných orgánov štátnej správy na čele s ministrom -, ktorým bola doterajšími

zákonmi zverená celoštátna pôsobnosť vo veciach, ktoré podľa tohto ústavného zákona

patria do spoločnej pôsobnosti Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a obidvoch

republík. Tento zákon môže upraviť aj potrebný prechod práv a záväzkov doterajších

orgánov (organizácií).

Čl. 145

Organizáciu súdov a prokuratúry v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike upraví

ústavný zákon Federálneho zhromaždenia. Do dňa, keď tento ústavný zákon nadobudne

účinnosť, do pôsobnosti Federálneho zhromaždenia patrí

a)

voliť a odvolávať sudcov Najvyššieho súdu a sudcov z povolania vojenských súdov,

b)

navrhovať prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, aby odvolal z

funkcie generálneho prokurátora,

c)

rokovať o správach Najvyššieho súdu a generálneho prokurátora o stave zákonnosti.

Čl. 146

(1)

Dokiaľ nebude zvolená Česká národná rada a Slovenská národná rada na základe tohto

ústavného zákona, vykonáva

a)

Česká národná rada vytvorená podľa ústavného zákona č.

77/1968 Zb.

pôsobnosť Českej národnej rady podľa tohto ústavného zákona,

b)

Slovenská národná rada rozšírená podľa

§ 6 ústavného zákona č. 77/1968 Zb.

pôsobnosť Slovenskej národnej rady podľa tohto ústavného zákona.

(2)

Česká národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 200 členov.

(3)

Slovenská národná rada rozšíri voľbou počet svojich členov tak, aby mala 150 členov.

(4)

Členovia obidvoch národných rád majú práva a povinnosti poslancov podľa tohto ústavného

zákona.

Čl. 147

Dokiaľ nebude zvolené Federálne zhromaždenie v zmysle

čl. 30 ods. 1

a

čl. 31 ods. 2

,

a)

stáva sa Národné zhromaždenie v doterajšom zložení Snemovňou ľudu Federálneho zhromaždenia

a

b)

poslancov Snemovne národov zvolí Česká národná rada a Slovenská národná rada, rozšírené

na základe

čl. 146

, a to zo svojich členov, ktorí nie sú poslancami Národného zhromaždenia.

Čl. 148

(Zrušený.)

Čl. 149

(Zrušený.)

Čl. 150

(1)

Národné zhromaždenie, Česká národná rada i Slovenská národná rada môžu už predo dňom,

keď tento ústavný zákon nadobudne účinnosť, robiť opatrenia potrebné na to, aby sa

uviedol do života.

(2)

Ak Národné zhromaždenie bude predo dňom uvedeným v odseku 1 rokovať o niektorom z

návrhov uvedených v

čl. 42 ods. 2

, je na jeho prijatie potrebný súhlas väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia

zvolených v českých krajoch a väčšiny všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených

na Slovensku. Na prijatie ústavného zákona je potrebný súhlas najmenej troch pätín

všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených v českých krajoch a najmenej troch

pätín všetkých poslancov Národného zhromaždenia zvolených na Slovensku.

(3)

O návrhoch podľa odseku 2 hlasujú poslanci zvolení v českých krajoch a poslanci zvolení

na Slovensku oddelene.

Čl. 151

(1)

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1969.

(2)

Ustanovenia

čl. 146 ods. 2 a 3

,

čl. 149 a 150

nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.

Prechodné ustanovenia ústavného zákona z 12. decembra 1992 č. 556 Zb.

„Čl. II

Sústavu a postavenie orgánov republík ustanovené v siedmej hlave ústavného zákona

č.

143/1968 Zb.

o československej federácii v znení neskorších predpisov môžu upraviť len ústavné

zákony Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady; to sa nevzťahuje na

čl. 107

a ďalej na

čl. 138, 139 a 139a

, pokiaľ ide o právomoc štátnych orgánov republiky vydávať právne predpisy na vykonávanie

zákonov Federálneho zhromaždenia.

Čl. III

1.

Zákony a iné právne predpisy uvedené v článku 144 odsek 1, prvá veta, ako aj zákony

Federálneho zhromaždenia a iné právne predpisy vydané štátnymi orgánmi Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky do dňa účinnosti tohto ústavného zákona, upravujúce veci, ktoré

nepatria do pôsobnosti federácie, môžu byť v týchto veciach menené zákonmi Českej

národnej rady alebo zákonmi Slovenskej národnej rady, prípadne inými právnymi predpismi

štátnych orgánov republík.

2.

Spôsob vyporiadania majetkových a iných právnych pomerov organizácií zriadených právnymi

predpismi uvedenými v bode 1. alebo podľa týchto predpisov upraví zákon Federálneho

zhromaždenia.“