Zákon 103/1951 Z. z. o jednotnej preventívnej a liečebnej starostlivosti.

§ 1.

Štát poskytuje zdravotnú starostlivosť preventívnu a liečebnú jednotne tak, aby zabezpečil

plynulú, sústavnú a hodnotnú starostlivosť o človeka, zameranú prednostne na pracujúcich

a na zabezpečenie zdravého rozvoja novej generácie.

§ 2.

Jednotnú preventívnu a liečebnú starostlivosť plánujú, organizujú, riadia a kontrolujú

Ministerstvo zdravotníctva a výkonné orgány národných výborov (ďalej len „orgány štátnej

zdravotníckej správy”). Pri plnení svojich úloh sa tieto orgány v súčinnosti s dobrovoľnými

organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím, opierajú o najširšiu účasť pracujúcich,

ktorým náleží aj priama kontrola nad vykonávaním preventívnej a liečebnej starostlivosti.

§ 3.

Orgány štátnej zdravotnej správy a pracovníci v zariadeniach preventívnej a liečebnej

starostlivosti sú povinní sústavne zvyšovať zdravotnú úroveň ľudu a plniť všetky svoje

úlohy svedomite a v súlade s poznatkami vedy pri vedomí významu starostlivosti o zdravie

človeka pre neustály rozvoj výrobných síl.

§ 4.

Orgány štátnej zdravotnej správy sú oprávnené robiť všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie

preventívnej a liečebnej starostlivosti; môžu najmä nariadiť

a)

povinné zdravotné prehliadky obyvateľstva a diagnostické skúšky,

b)

povinné hlásenie určitých nemocí alebo iných skutočností významných s hľadiska zabezpečenia

preventívnej a liečebnej starostlivosti,

c)

vykonávanie hromadných preventívnych a liečebných opatrení, ako aj opatrení protiepidemických,

d)

povinné liečenie určitých nemocí.

§ 5.

(1)

Jednotná preventívna a liečebná starostlivosť zahrnuje najmä preventívnu starostlivosť,

ošetrovanie v nemoci a pri úraze, pomoc v materstve, starostlivosť o chrup, pomoc

pri zmrzačení, zohyzdení a telesných chybách, pomoc pri neplodnosti a rehabilitácii.

Súčasťou preventívnej a liečebnej starostlivosti je i poskytovanie liekov a liečebných

a ortopedických pomôcok. V rámci preventívnej a liečebnej starostlivosti sa tiež rozhoduje

o pracovnej schopnosti, pokiaľ toto rozhodovanie neprislúcha iným orgánom.

(2)

Štát poskytuje preventívnu a liečebnú starostlivosť

a)

bezodplatne

1.

zamestnancom, osobám im naroveň postaveným a ich rodinným príslušníkom,

2.

členom výrobných družstiev a ich rodinným príslušníkom,

3.

dôchodcom a ich rodinným príslušníkom,

4.

všetkým deťom do 15 rokov v úplnom rozsahu,

5.

všetkým ženám, pokiaľ ide o starostlivosť poskytovanú v súvislosti s pôrodom,

6.

členom jednotných roľníckych družstiev a ich rodinným príslušníkom, pokiaľ tieto

družstvá uzavreli zmluvu o nemocenskom poistení, v rozsahu a za podmienok určených

touto zmluvou,

7.

členom jednotných roľníckych družstiev a ich rodinným príslušníkom, pokiaľ tieto

družstvá neuzavreli zmluvu o nemocenskom poistení, a jednotlivo hospodáriacim roľníkom,

spolupracujúcim členom ich rodín a rodinným príslušníkom, ako i pracovníkom, ktorí

vykonávajú len príležitostné zamestnanie, pri pracovnom úraze (nemoci z povolania),

8.

všetkým občanom, pokiaľ ide o preventívnu starostlivosť, o liečenie aktívnej tuberkulózy

a pohlavných nemocí a o určité služby pri ostatných prenosných nemociach;

b)

za úhradu v ostatných prípadoch; ak osoby povinné na úhradu nemôžu ju znášať bez

ohrozenia vlastnej výživy alebo výživy osôb, voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť,

poskytne sa preventívna a liečebná starostlivosť na účet štátnej zdravotníckej správy.

(3)

Ministerstvo zdravotníctva môže po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi rozšíriť

rozsah preventívnej a liečebnej starostlivosti a okruh osôb, ktorým sa táto starostlivosť

poskytuje bezodplatne, ako i upraviť spôsob konania vo veciach preventívnej a liečebnej

starostlivosti a určiť, kedy sa poskytuje náhrada cestovných a iných výdavkov vzniknutých

pri poskytovaní tejto starostlivosti a kedy a v akej výške sa na určité služby pripláca.

§ 6.

Zdravotné obvody.

Poskytovanie základnej preventívnej a liečebnej starostlivosti je organizované podľa

zdravotných obvodov, ktorých vymedzenie vykonajú národné výbory podľa smerníc Ministerstva

zdravotníctva.

§ 7.

Štát poskytuje preventívnu a liečebnú starostlivosť v územných a závodných zdravotníckych

zariadeniach. Ak slúžia zdravotnícke zariadenia trvale zároveň účelom vysokoškolskej

lekárskej výuky, označujú sa ako fakultné.

§ 8.

Všetky zariadenia preventívnej a liečebnej starostlivosti zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ

tento zákon neustanovuje inak, orgány štátnej zdravotnej správy.

§ 9.

Závody sú povinné zo svojich prostriedkov zriaďovať a udržovať závodné zariadenia

pre preventívnu a liečebnú starostlivosť o svojich pracujúcich. Náklady na tieto zariadenia

sa uhradzujú z prostriedkov závodu s výnimkou vecných nákladov na vystrojenie závodných

zariadení zdravotníckymi prístrojmi a nástrojmi a na udržovanie týchto prístrojov

a nástrojov, na zásobenie zdravotníckymi potrebami, a osobných nákladov na pracovníkov

pre zdravotnícku prevádzku, ktoré znášajú orgány štátnej zdravotnej správy.

§ 10.

Minister zdravotníctva môže po dohode s kompetentným ministrom dať socialistickým

právnickým osobám súhlas na to, aby za obdobných podmienok ako závody zriaďovaly a

udržovaly jednotlivé zariadenia preventívnej a liečebnej starostlivosti.

§ 11.

(1)

Zariadenia preventívnej a liečebnej starostlivosti môžu sa v záujme prehĺbenia tejto

starostlivosti alebo v záujme hospodárnejšieho zvládnutia ich úloh účelne združovať

navzájom medzi sebou alebo i s inými zdravotníckymi zariadeniami.

(2)

Všetky zariadenia preventívnej a liečebnej starostlivosti sú podriadené národným

výborom alebo vzhľadom na ich význam priamo Ministerstvu zdravotníctva.

§ 12.

Osobná a vecná pomoc.

(1)

Ak nemožno zabezpečiť plnenie naliehavých úloh preventívnej a liečebnej starostlivosti

prostriedkami na to určenými, môže okresný národný výbor uložiť potrebnú osobnú a

vecnú pomoc, najmä pre zabezpečenie dopravy a spojenia. Ak je však ohrozený život,

je povinný poskytnúť potrebnú pomoc každý i bez vyzvania okresného národného výboru.

(2)

Náhradu za stratu na odmene za prácu a za skutočnú škodu na veciach, ktoré vznikly

plnením povinnosti podľa odseku 1, poskytne okresný národný výbor.

§ 13

Osobám, ktorých zdravotný stav to vyžaduje, môže sa poskytnúť preventívna a liečebná

starostlivosť, pri ktorej sa využívajú predovšetkým miestne prírodné liečivé zdroje

alebo priaznivé klimatické podmienky (kúpeľná starostlivosť).

§ 14

(1)

Náklady kúpeľnej starostlivosti za osoby, ktorým sa poskytne táto starostlivosť bezodplatne,

uhradzujú kúpeľným zariadeniam orgány, na účet ktorých sa má kúpeľná starostlivosť

poskytovať, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Ostatným osobám sa poskytuje

kúpeľná starostlivosť za úhradu na ich vlastný účet; ak osoby povinné na úhradu nemôžu

ju znášať bez ohrozenia vlastnej výživy alebo výživy osôb, voči ktorým majú vyživovaciu

povinnosť, uhradí náklady kúpeľnej starostlivosti štátna zdravotnícka správa.

(2)

Kúpeľná starostlivosť sa vykonáva výhradne v kúpeľných zariadeniach štátnej zdravotníckej

správy, ktoré určí a ktorých správu a prevádzku upraví minister zdravotníctva.

§ 15

Ministerstvo zdravotníctva určí po dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi podmienky

a spôsob poskytovania kúpeľnej starostlivosti; môže tiež určiť, kedy sa aj mimo prípadov

uvedených v

§ 14

poskytuje kúpeľná starostlivosť bezodplatne a na čí účet.

§ 16.

(1)

Minister zdravotníctva sa splnomocňuje, aby vydával podrobné predpisy na vykonanie

časti I

, najmä aby

1.

podrobne upravil poskytovanie preventívnej a liečebnej starostlivosti a vykonávanie

posudkovej služby, a to pokiaľ ide o poistencov národného poistenia nemocenského po

dohode s jednotnou odborovou organizáciou,

2.

určil po dohode s ministrom-predsedom Štátneho úradu plánovacieho a ministrom financií

spôsob a výšku úhrady za starostlivosť poskytovanú podľa ustanovenia § 5 ods. 2,

3.

vydal po dohode s jednotnou odborovou organizáciou podrobné predpisy o poskytovaní

základnej preventívnej a liečebnej starostlivosti v zdravotných obvodoch,

4.

vydal podrobné predpisy o úlohách jednotlivých druhov zariadení, o ich vnútornom

členení a ich prevádzke,

5.

vydal po dohode s ministrom vnútra podrobné predpisy o správe jednotlivých zariadení

a ich účelnom sdružovaní,

6.

určil normy osobného a vecného vystrojenia a spotrebné normy v zariadeniach,

7.

určil po dohode s jednotnou odborovou organizáciou, ktoré zariadenia sú závody povinné

zriaďovať a udržovať podľa svojho druhu, rozsahu a významu (normy preventívnej a liečebnej

starostlivosti o pracujúcich v závodoch), a po dohode s kompetentnými ministrami bližšie

určil, ako majú byť rozdelené náklady na prevádzku týchto zariadení medzi závodmi

a orgánmi štátnej zdravotnej správy,

8.

vydal po dohode s ministrom financií a jednotnou odborovou organizáciou smernice

pre poskytovanie náhrad podľa

§ 12 ods. 2

,

9.

prispôsobil doterajšiu sieť zdravotníckych zariadení organizácii podľa tohto zákona.

(2)

Podrobné predpisy na vykonanie

časti I

v odbore Ministerstva dopravy, pokiaľ ide o preventívnu a liečebnú starostlivosť

na železniciach, a v odbore Ministerstva vnútra vydajú a potrebné odchýlky určia kompetentní

ministri po dohode s ministrom zdravotníctva; sú oprávnení najmä určiť, že zariadenia

preventívnej a liečebnej starostlivosti zriaďujú a prevádzajú orgány v odbore ich

pôsobnosti.

(3)

Vláda upraví nariadením podmienky a rozsah poskytovania preventívnej a liečebnej

starostlivosti požívateľom dôchodkov podľa zákona

č. 164/1946 Sb.

, o starostlivosti o vojenských a vojnových poškodencov a obete vojny a fašistickej

perzekúcie, a iným osobám, na ktoré sa vzťahuje uvedený zákon.

§ 17.

(1)

Dňom 1. januára 1952 prechádzajú do vlastníctva štátu bez náhrady nehnuteľné i hnuteľné

veci Ústrednej národnej poisťovne, ktoré slúžia alebo sú určené výhradne alebo prevažne

na zdravotnícke účely s výnimkou vecí, ktoré slúžia alebo sú určené na vykonávanie

osobitnej liečebnej starostlivosti.

(2)

Minister zdravotníctva po dohode s Ústrednou radou odborov určí, ktorý majetok prechádza

podľa ustanovenia odseku 1 do vlastníctva štátu, a určí prípadné odchýlky.

(3)

Do vlastníctva štátu prechádzajú dňom 1. januára 1952 za náhradu aj nehnuteľnosti,

ktoré nie sú vo vlastníctve Ústrednej národnej poisťovne, ale slúžia výhradne alebo

prevažne na prevádzku ambulatórií alebo zdravotníckych stredísk.

(4)

Pre prevzatie majetku uvedeného v odsekoch 1 a 3 platia ustanovenia

časti I

zákona

č. 185/1948 Sb.

, o zoštátnení liečebných a ošetrovacích ústavov a o organizácii štátnej ústavnej

liečebnej starostlivosti.

(5)

Hnuteľné veci, ktoré sú časťou majetkových podstát národných podnikov a slúžia alebo

sú určené pre zdravotnícku prevádzku závodných zariadení v rozsahu zodpovedajúcom

ustanoveniu

§ 9

, prevedie kompetentný minister do právomoci ministra zdravotníctva, ktorý o tomto

majetku urobí potrebné opatrenia v odbore vlastnej pôsobnosti.

§ 18.

Opatrenia urobené vo shode s ustanoveniami tohto zákona pred jeho účinnosťou platia

ako opatrenia urobené na jeho vykonanie.

§ 19.

(1)

Zrušujú sa všetky predpisy, ktoré sa vzťahujú na veci upravené týmto zákonom, najmä

1.

zákon č. 68/1870 r. z., o organizácii verejnej služby zdravotnej a predpisy vydané

podľa neho,

2.

zák. čl. XIV/1876, o usporiadaní verejného zdravotníctva a predpisy vydané podľa

neho,

3.

zákon č. 332/1920 Sb., ktorým štát prejíma výkony zdravotne-policajné, v znení zákona

č. 236/1922 Sb., a predpisy vydané podľa neho,

4.

vládne nariadenie č. 279/1942 Sb., o verejnom zdravotníctve, v znení vládneho nariadenia

č. 188/1944 Sb., a predpisy vydané podľa neho,

5.

ustanovenia §§ 27 až 31 a § 59 zákona

č. 164/1946 Sb.

,

6.

zákon

č. 49/1947 Sb.

, o poradenskej zdravotnej starostlivosti a predpisy vydané podľa neho,

7.

ustanovenia zákona

č. 99/1948 Sb.

, o národnom poistení, v znení zákona č. 269/1949 Sb., a predpisov vydaných podľa

neho, pokiaľ sa vzťahujú na veci upravené týmto zákonom,

8.

ustanovenia časti II zákona

č. 185/1948 Sb.

,

9.

vládne nariadenie

č. 49/1949 Sb.

, o správe štátnych liečebných a ošetrovacích ústavov.

(2)

Do vydania predpisov podľa tohto zákona sa postupuje primerane podľa predpisov doterajších,

pokiaľ nie sú v rozpore s týmto zákonom.

§ 20.

Ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na preventívnu a liečebnú starostlivosť v odbore

brannej moci a pohraničnej stráže; jej obdobnú úpravu podľa zásad tohto zákona vykonajú

kompetentní ministri.

§ 21.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1952; vykoná ho minister zdravotníctva

po dohode so zúčastnenými členmi vlády.