Legislator Case Law & Legislation
102_1991 SK

VYHLÁŠKA 102/1991 Z. z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach

28 Articles / Provisions · Slovakia
Open official source Machine-readable Markdown (.md)

Table of Provisions (28)

Statutory Text (28 Articles)

Slovensko ZZ 102/1991

§ 1

Základné ustanovenie

Táto vyhláška upravuje spôsob a podmienky ukončovania štúdia na stredných školách,

odbornej prípravy v odborných učilištiach a v učilištiach, ukončovania pomaturitného

štúdia, nadstavbového štúdia a ukončovania prípravy na výkon jednoduchých činností

v odborných učilištiach.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 2

Spôsob ukončovania štúdia

(1)

Štúdium v študijnom odbore strednej odbornej školy, ktorého dĺžka štúdia je kratšia

ako 4 roky, a v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, učilišťa a odborného

učilišťa sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2)

Štúdium v študijnom odbore stredného odborného učilišťa, na gymnáziu, na strednej

odbornej škole a nadstavbové štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou.

(3)

Pomaturitné štúdium zdokonaľovacie a inovačné sa ukončuje záverečnou pomaturitnou

skúškou, pomaturitné kvalifikačné štúdium sa ukončuje maturitnou skúškou z odborných

predmetov.

(4)

Pomaturitné štúdium na konzervatóriu a na škole úžitkového výtvarníctva, v ktorej

sa žiaci zdokonaľujú na kvalifikovaný výkon umeleckého povolania, na strednej zdravotníckej

škole, v ktorej sa žiaci špecializujú na odborné činnosti, a špecializačné pomaturitné

štúdium na ostatných stredných odborných školách sa ukončuje absolventskou skúškou

a udelením absolutória.

(5)

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje jej

celkovým zhodnotením.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 3

Záverečná skúška

(1)

Účelom záverečnej skúšky je zistiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v

rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami a ako sú pripravení používať

ich pri činnostiach, na výkon ktorých sa pripravujú.

(2)

Podmienkou pre konanie záverečnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka

príslušného štúdia.

(3)

Záverečná skúška v stredných odborných školách, stredných odborných učilištiach,

učilištiach a odborných učilištiach sa delí na praktickú a teoretickú časť. Praktická

časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou skúšky.

(4)

V praktickej časti skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej

alebo určenej téme. Podľa charakteru študijného alebo učebného odboru môže byť jej

súčasťou písomné alebo grafické riešenie úlohy.

(5)

V teoretickej časti skúšky sa ústne overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej alebo

určenej téme, aj vo vzťahu k praktickej časti skúšky.

(6)

Záverečná skúška v študijnom odbore strednej odbornej školy sa koná

a)

v riadnom skúšobnom období od druhého úplného týždňa júna do konca júna,

b)

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo februári nasledujúceho školského

roku.

(7)

Záverečná skúška v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, v ktorom trvá príprava

dva roky a tri roky, sa koná

a)

v riadnom skúšobnom období od 16. júna do 15. júla,

b)

v mimoriadnom skúšobnom období v septembri.

(8)

Záverečná skúška v učebnom odbore stredného odborného učilišťa, v ktorom trvá príprava

tri roky a štyri mesiace, sa koná

a)

v riadnom skúšobnom období od 1. do 31. decembra,

b)

v mimoriadnom skúšobnom období v marci nasledujúceho kalendárneho roku.

(9)

Riaditeľ školskej správy môže v osobitných prípadoch na návrh riaditeľa školy určiť

skorší termín praktickej časti záverečnej skúšky.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 4

(1)

Účelom maturitnej skúšky je overiť, ako si žiaci osvojili vedomosti a zručnosti v

rozsahu učiva určeného učebnými plánmi a učebnými osnovami a ako sú pripravení používať

ich na ďalšie štúdium a pri odborných činnostiach, na výkon ktorých sa pripravujú.

(2)

Podmienkou na vykonanie maturitnej skúšky je úspešné ukončenie posledného ročníka

štúdia.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 5

(1)

Maturitná skúška na gymnáziu pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho

jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z matematiky alebo z cudzieho jazyka, ktorý žiak

študoval na gymnáziu, a z ústnej skúšky z ďalších dvoch voliteľných predmetov podľa

vlastného výberu.

(2)

Maturitná skúška v triedach štvorročného štúdia s dvoma vyučovacími jazykmi sa skladá

z písomnej a ústnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, z písomnej a ústnej

skúšky z druhého vyučovacieho jazyka a z ústnej skúšky z ďalších dvoch voliteľných

predmetov podľa výberu žiaka uvedených v odseku 5. Písomná maturitná skúška z druhého

vyučovacieho jazyky sa koná v apríli. Žiak sa podrobí skúške v jazyku, v ktorom sa

predmet vyučoval.

(3)

Maturitná skúška v triedach päťročného štúdia sa skladá z písomnej a ústnej skúšky

zo slovenského jazyka a literatúry a z písomnej a ústnej skúšky z druhého vyučovacieho

jazyka. Písomnej skúške sa žiak podrobí najskôr po ukončení prvého polroka štvrtého

alebo piateho ročníka štúdia, ústnej skúške sa podrobí po ukončení príslušného ročníka.

Maturitnej skúške z dvoch až piatich voliteľných predmetov sa žiak podrobí po ukončení

piateho ročníka štúdia. Žiak sa podrobí skúške v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval.

Formu skúšky určí riaditeľ školy.

(4)

Žiak triedy so zameraním študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) koná

okrem písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a ústnej skúšky z dvoch voliteľných

predmetov aj písomnú a ústnu skúšku z matematiky, žiak triedy so zameraním študijného

odboru 02 matematika a fyzika ústnu skúšku z matematiky alebo fyziky, žiak triedy

so zameraním študijného odboru 38 programovanie (špeciálne zameranie) ústnu skúšku

z matematiky alebo skupiny predmetov programovanie, algoritmy, počítačové systémy.

(5)

Voliteľným predmetom žiaka na maturitnej skúške na gymnáziu môže byť každý predmet,

okrem telesnej výchovy, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia

na gymnáziu najmenej šesť. Do súčtu týždenných hodinových dotácií sa môže zarátať

aj hodinová dotácia zo seminára a cvičení rovnakého zamerania. Riaditeľ školy môže

vo výnimočnom prípade rozhodnúť aj inak.

(6)

Maturitná skúška z odborných predmetov v gymnáziu sa nedelí na teoretickú časť a

praktickú časť. Využívajú sa na nej aj práce žiakov vypracované počas štúdia.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 6

(1)

Maturitná skúška na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole pozostáva

z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných

predmetov a ústnej skúšky z voliteľného predmetu.

(2)

Voliteľným predmetom žiaka na maturitnej skúške v strednom odbornom učilišti a strednej

odbornej škole môže byť každý predmet, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií

počas štúdia na strednej odbornej škole najmenej päť a na strednom odbornom učilišti

najmenej štyri, okrem povinných odborných predmetov, ktoré sú súčasťou skúšky z odborných

predmetov, a telesnej výchovy. Do súčtu týždenných hodinových dotácií sa môže zarátať

aj hodinová dotácia zo seminára a cvičení rovnakého zamerania. Riaditeľ školy môže

vo výnimočnom prípade rozhodnúť aj inak.

(3)

Maturitná skúška z odborných predmetov na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej

škole sa delí na praktickú časť a teoretickú časť, pričom

a)

v praktickej časti skúšky sa overujú zručnosti žiaka vo vyžrebovanej alebo určenej

téme. Podľa charakteru študijného odboru môže byť jej súčasťou písomné alebo grafické

riešenie úlohy. V stredných odborných školách môže byť praktickou časťou skúšky z

odborných predmetov obhajoba komplexnej odbornej práce, ktorú žiak alebo skupina žiakov

vypracovala v priebehu štúdia. Praktická časť skúšky sa nekoná v študijných odboroch

stredných odborných učilíšť určených pre absolventov učebných odborov,

b)

v teoretickej časti skúšky sa ústne overujú vedomosti žiaka vo vyžrebovanej téme,

prípadne aj vo vzťahu k praktickej časti skúšky; využívajú sa na nej písomné grafické

a laboratórne práce žiakov vypracované počas štúdia.

(4)

Maturitná skúška v študijných odboroch 63-07-6 zahraničný obchod a 63-33-6 organizácia

administratívy pozostáva z ústnej a písomnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry,

ústnej skúšky z cudzieho jazyka a zo skúšky z odborných predmetov.

(5)

Maturitná skúška v študijnom odbore 63-17-6 hotelová akadémia sa skladá z písomnej

a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, zo skúšky z odborných predmetov

a z ústnej skúšky z dvoch cudzích jazykov.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 6a

(1)

Maturitná skúška v triedach obchodnej akadémie s dvoma vyučovacími jazykmi sa skladá

z písomnej a ústnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry, z písomnej a ústnej

skúšky z druhého vyučovacieho jazyka a zo skúšky z odborných predmetov.

(2)

Maturitná skúška z odborných predmetov sa delí na praktickú časť a teoretickú časť,

pričom

a)

v praktickej časti skúšky sa overujú v slovenskom jazyku schopnosti žiaka z odborných

predmetov, a to na základe písomného riešenia úloh vo vyžrebovanej alebo v určenej

téme,

b)

v teoretickej časti skúšky sa ústne v druhom vyučovacom jazyku overujú vedomosti

žiaka vo vyžrebovanej téme z predmetu podniková ekonomika.

(3)

Žiak obchodnej akadémie sa môže dobrovoľne podrobiť písomnej maturitnej skúške z

matematiky a ústnej maturitnej skúške z ďalšieho vyučovacieho jazyka.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 7

(1)

Maturitná skúška na strednej zdravotníckej škole pozostáva z písomnej a ústnej skúšky

z vyučovacieho jazyka a literatúry, z ústnej skúšky voliteľného predmetu (vrátane

cudzieho jazyka) a z ústnej skúšky z odborných predmetov, ktorá má teoreticko-predmetovú

časť a praktickú časť.

(2)

Maturitná skúška na strednej pedagogickej škole v skupine študijných odborov 76 –

učiteľstvo pozostáva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry,

ústnej skúšky z jedného povinného všeobecnovzdelávacieho predmetu, okrem telesnej

výchovy, v ktorom mal súčet týždenných hodinových dotácií počas štúdia na strednej

škole najmenej päť, skúšky z odborných predmetov pedagogika-psychológia a skúšky z

jedného z odborných predmetov telesná výchova mládeže, výtvarná výchova mládeže, hudobná

výchova mládeže.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 8

Maturitná skúška na strednej škole v skupine študijných odborov 82 – umenie, úžitkové

umenie a ručná umeleckoremeselná výroba a v skupine študijných odborov 85-umenie,

úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba pozostáva

a)

na škole úžitkového výtvarníctva z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka

a literatúry, z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej skúšky z hlavného odboru

štúdia vrátane obhajoby zadanej témy, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných

predmetov podľa charakteru študijného odboru,

b)

na konzervatóriu z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry, z

praktickej skúšky z hlavného umeleckého predmetu, z teoretickej skúšky z jednotlivých

odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru,

c)

na tanečnom konzervatóriu z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho jazyka a literatúry,

z ústnej skúšky z cudzieho jazyka, z praktickej skúšky z hlavného umeleckého predmetu,

z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa charakteru študijného

odboru a absolutória,

d)

na strednom odbornom učilišti umeleckoremeselnom z písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho

jazyka a literatúry, z ústnej skúšky z voliteľného predmetu, z praktickej skúšky vrátane

obhajoby zadanej témy, z teoretickej skúšky z jednotlivých odborných predmetov podľa

charakteru študijného odboru.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 9

(1)

Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v apríli až júni alebo v mimoriadnom

skúšobnom období v septembri alebo februári nasledujúceho školského roku. Riaditeľ

príslušnej školskej správy, pre strednú zdravotnícku školu Ministerstvo zdravotníctva

Slovenskej republiky môže na návrh riaditeľa strednej školy v osobitných prípadoch

určiť skorší termín praktickej časti maturitnej skúšky.

(2)

Písomná maturitná skúška zo slovenského jazyka a literatúry sa koná v apríli. Termín

ústnej skúšky, praktickej a teoretickej časti odbornej skúšky určí na návrh riaditeľa

strednej školy riaditeľ príslušnej školskej správy, pre strednú zdravotnícku školu

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

(3)

Žiak môže so súhlasom riaditeľa školy dobrovoľne konať ústnu maturitnú skúšku aj

z ďalšieho predmetu v riadnom skúšobnom období.

(4)

Žiak môže po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky so súhlasom riaditeľa školy dobrovoľne

konať maturitnú skúšku aj z ďalšieho voliteľného predmetu v mimoriadnom skúšobnom

období.

(5)

Pri voľbe voliteľného predmetu v štúdiu popri zamestnaní sa vychádza z hodinovej

dotácie jednotlivých predmetov uvedených v učebnom pláne denného štúdia.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 10

Na strednej škole s iným ako slovenským vyučovacím jazykom sa maturitná skúška koná

a)

na gymnáziu z vyučovacieho jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), slovenského

jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška), ústnej skúšky z dvoch alebo troch voliteľných

predmetov,

b)

na strednom odbornom učilišti a strednej odbornej škole z vyučovacieho jazyka a literatúry

(písomná a ústna skúška), slovenského jazyka a literatúry (písomná a ústna skúška)

a odborných predmetov.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 11

V pomaturitnom kvalifikačnom štúdiu sa koná maturitná skúška z odborných predmetov

zaradených do učebných plánov študijných odborov tohto štúdia a v študijnom odbore

63-14-6 cestovný ruch aj z dvoch cudzích jazykov. Maturitná skúška sa delí na praktickú

časť a teoretickú časť.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 12

Záverečná pomaturitná a absolventská skúška

(1)

Podmienkou na vykonanie záverečnej pomaturitnej skúšky a absolventskej skúšky je

úspešné ukončenie posledného ročníka pomaturitného štúdia.

(2)

Záverečná pomaturitná skúška sa koná z odborných vyučovacích predmetov zaradených

do učebných plánov študijných odborov. Delí sa na praktickú časť a teoretickú časť.

Podľa charakteru študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo

grafické riešenie úloh. Teoretická časť skúšky je ústna.

(3)

Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, na ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia

žiaka na výkon konkrétne činnosti alebo konkrétnej umeleckej činnosti a úroveň jeho

prípravy na výkon povolania. Obsahuje

a)

na konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia, absolventskú písomnú

prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

b)

na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku

z pedagogickej prípravy,

c)

na škole úžitkového výtvarníctva praktickú skúšku z hlavného odboru štúdia vrátane

obhajoby, teoretickej skúšky z odborných predmetov podľa charakteru študijného odboru

a súbornej skúšky z pedagogickej prípravy,

d)

na strednej zdravotníckej škole teoreticko-praktickú skúšku zo špecializačného odboru,

písomnú prácu a jej obhajobu,

e)

na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu

a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(4)

Záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období

v druhej polovici júna, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári

nasledujúceho školského roku. Termín určuje riaditeľ strednej školy.

(5)

Termín absolventského koncertu, vystúpenia, obhajoby a skúšky určí riaditeľ strednej

školy.

(6)

Na základe úspešného zvládnutia absolventskej skúšky udeľuje stredná škola absolventovi

absolutórium.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 13

Zhodnotenie prípravy na výkon jednoduchých činností

(1)

Príprava žiaka odborného učilišťa na výkon jednoduchých činností sa ukončuje celkovým

zhodnotením manuálnych zručností v rozsahu učiva určeného učebnými osnovami vyučovacích

predmetov zaradených do učebného plánu.

(2)

Celkové zhodnotenie prípravy vykonajú bez osobitných skúšok na záver posledného ročníka

riaditeľ školy, triedny učiteľ, dielenský učiteľ alebo majster odbornej výchovy a

výchovný poradca.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 14

(1)

Na písomnej skúške z vyučovacieho jazyka a literatúry si žiak volí jednu tému z určeného

súboru tém. Na písomnej skúške z matematiky na gymnáziu v triedach so zameraním študijného

odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) rieši žiak dva určené príklady a dva príklady,

ktoré si z určeného súboru príkladov sám zvolí.

(2)

Na ústnej skúške a teoretickej časti skúšky si žiak žrebuje jednu zo schválených

tém.

(3)

Na praktickej časti skúšky v odborných predmetoch podľa charakteru študijného odboru

si žiak vyžrebuje jednu zo schválených tém, ak mu téma nie je určená. Tému praktickej

skúšky z hlavného odboru štúdia v skupine študijných odborov 82-umenie, úžitkové umenie

a ručná umeleckoremeselná výroba a 85-umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná

výroba určí žiakovi riaditeľ školy.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 15

(1)

Písomná skúška zo všeobecnovzdelávacieho predmetu trvá 240 minút.

(2)

Písomná skúška z druhého vyučovacieho jazyka a z voliteľného predmetu na školách

s dvoma vyučovacími jazykmi trvá najviac 360 minút. Obsah písomnej skúšky určí riaditeľ

školy po dohode s príslušným orgánom zahraničnej strany (ďalej len „zahraničná strana“).

(3)

Ústna skúška z jedného vyučovacieho predmetu trvá 10 až 20 minút; ak je obsahom ústnej

skúšky učivo z viacerých predmetov, trvá 15 až 30 minút. Príprava žiakov na ústnu

skúšku podľa charakteru predmetu trvá 15 až 30 minút.

(4)

Praktická časť záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky

z odborných predmetov, praktická skúška z hlavného odboru štúdia v konzervatóriu a

výkon z hlavného odboru trvajú podľa povahy učebného a študijného odboru najviac 24

hodín, v študijnom odbore zubný laborant najviac 33 hodín; v jednom dni najviac 8

hodín a v študijnom odbore rádiologický laborant najviac 6 hodín. V odboroch, v ktorých

to charakter skúšky vyžaduje, praktická časť skúšky môže trvať až štyri týždne.

(5)

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút. Príprava žiaka na ňu trvá

podľa charakteru študijného alebo učebného odboru 15 až 30 minút.

(6)

Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, pomaturitnej skúšky

a absolventskej skúšky sa za jednu hodinu považuje čas 60 minút.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 16

(1)

Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška

sú verejné s výnimkou písomnej skúšky a skúšky v odbore, v ktorom je to z hygienických

dôvodov alebo z dôvodov ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci vylúčené.

(2)

Praktická časť maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej

skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené

v zadaní témy práce.

(3)

Ústna a teoretická časť skúšky sa organizuje po skupinách tak, aby ju žiak ukončil

v jednom dni. V jednom dni môže skúšobná komisia vyskúšať najviac

a)

na maturitnej skúške 9 žiakov,

b)

na záverečnej pomaturitnej skúške a absolventskej skúške 12 žiakov,

c)

na záverečnej skúške 30 žiakov.

(4)

Žiak posledného ročníka strednej školy do konca februára písomne oznámi triednemu

učiteľovi voliteľné predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Ak žiak v tomto

termíne neoznámi predmet, ktorý si zvolil, určí mu ho triedny učiteľ.

(5)

Žiak posledného ročníka strednej školy, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z

ďalšieho vyučovacieho predmetu, písomne oznámi triednemu učiteľovi do konca februára

predmet, ktorý si na skúšku zvolil.

(6)

Pred začiatkom ústnej maturitnej skúšky, na konzervatóriu aj praktickej skúšky, pred

záverečnou pomaturitnou skúškou a absolventskou skúškou sa žiaci päť vyučovacích dní

nezúčastňujú na vyučovaní. Pred začiatkom záverečnej skúšky sa žiaci tri vyučovacie

dni nezúčastňujú na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiakov na skúšku.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 17

(1)

Záverečná skúška, maturitná skúška, záverečná pomaturitná skúška a absolventská skúška

sa koná pred skúšobnou komisiou.

(2)

Skúšobná komisia má stálych členov a ďalších členov. Stálymi členmi sú predseda,

podpredseda a triedny učiteľ.

(3)

Ďalšími členmi skúšobnej komisie sú

a)

pre záverečnú skúšku v strednom odbornom učilišti majstri odbornej výchovy a učitelia

odborných predmetov, v odbornom učilišti a učilišti majstri odbornej výchovy alebo

dielenskí učitelia, v strednej odbornej škole učitelia odborných predmetov,

b)

pre maturitnú skúšku pre každý predmet alebo časť skúšky (vrátane dobrovoľne konanej

maturitnej skúšky) skúšajúci učiteľ (učitelia) a prísediaci; v stredných odborných

učilištiach aj majster odbornej výchovy,

c)

pre záverečnú pomaturitnú skúšku a absolventskú skúšku učitelia skúšajúci odborné

predmety a prísediaci.

(4)

Na školách s dvoma vyučovacími jazykmi sú stálymi členmi skúšobnej komisie predseda,

ktorého vymenúva Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky z učiteľov, ktorí

majú pedagogickú kvalifikáciu a štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka,

a dvaja podpredsedovia, z ktorých jedného vymenúva zahraničná strana. Druhého podpredsedu

a ďalších členov vymenúva z učiteľov školy riaditeľ školy.

(5)

Riaditeľ školy môže na praktickú a na ústnu maturitnú skúšku, na záverečnú pomaturitnú

a na absolventskú skúšku prizvať odborníkov z praxe. Odborníkov z praxe možno prizvať

aj na záverečnú skúšku.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 18

(1)

Predsedov skúšobných komisií vymenúva do 15. apríla príslušná školská správa, pre

stredné zdravotnícke školy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Funkcia

predsedu skúšobnej komisie je čestnou funkciou. Predsedom skúšobnej komisie môže byť

pedagogický pracovník s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má najmenej päť

rokov pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických

pracovníkov školy, na ktorej sa skúška koná.

(2)

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v náhradnom

termíne je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(3)

Podpredsedu a ďalších členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy

z pedagogických pracovníkov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať

len pedagogického pracovníka školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(4)

Prísediaceho učiteľa pre každý predmet určí riaditeľ školy z učiteľov, ktorí majú

na skúšaný alebo príbuzný predmet aprobáciu.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 19

(1)

Predseda skúšobnej komisie riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a

hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok.

(2)

Ak predseda skúšobnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu

predsedu vykonáva podpredseda. Podpredseda môže vykonávať funkciu predsedu skúšobnej

komisie počas praktickej časti skúšky z odborných predmetov, najmä ak povaha učebného

alebo študijného odboru vyžaduje časovo oddeliť túto časť skúšky od ústnych skúšok.

(3)

Pracovníci Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky, na stredných

zdravotníckych školách Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, príslušný

školský inšpektor alebo nimi poverení pracovníci školstva majú právo dávať žiakovi

doplnkové otázky; nepodieľajú sa však na jeho hodnotení.

(4)

Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu komisie dávať žiakovi otázky z odborných

predmetov pri praktickej a teoretickej časti skúšky; nepodieľa sa však na jeho hodnotení.

(5)

Predseda skúšobnej komisie, po skončení skúšok všetkých žiakov triedy zvolá záverečnú

poradu skúšobnej komisie, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň skúšok.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 20

(1)

Prospech žiaka na skúške sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný,

3 – dobrý, 4 – dostatočný, 5 – nedostatočný.

(2)

Klasifikáciu žiaka na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej

skúške alebo absolutóriu schvaľuje na návrh skúšajúceho učiteľa alebo majstra odbornej

výchovy skúšobná komisia hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu komisie.

(3)

Písomnú maturitnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, na gymnáziu v zameraní

študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky klasifikujú

vyučujúci príslušných predmetov. Nedostatočný prospech z písomnej maturitnej skúšky

prerokuje vyučujúci s podpredsedom maturitnej komisie a prísediacim. Výsledky klasifikácie

oznámi vyučujúci žiakom týždeň pred začiatkom ústnej skúšky.

(4)

Klasifikácia z písomnej aj ústnej časti maturitnej skúšky z vyučovacieho jazyka a

literatúry v školách s iným vyučovacím jazykom ako slovenským zo slovenského jazyka

a literatúry a v zameraní študijného odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj

z písomnej i ústnej maturitnej skúšky z matematiky sa zohľadní vo výslednom stupni

prospechu. Ak má žiak z niektorej písomnej skúšky stupeň prospechu nedostatočný, koná

písomnú skúšku aj ústnu skúšku z príslušného predmetu v nasledujúcom skúšobnom období.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 21

(1)

Do celkového hodnotenia sa nezapočítava pri maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej

skúške prospech z predmetu, z ktorého sa žiak prihlási na skúšku dobrovoľne.

(2)

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vychádza z klasifikácie jej praktickej a teoretickej

časti.

(3)

Skúšobná komisia pri celkovom hodnotení žiaka zohľadňuje jeho prospech počas celého

štúdia; žiaka klasifikuje takto

a)

prospel s vyznamenaním, ak nemá

1.

na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako výborný a na teoretickej

časti skúšky prospech horší ako chválitebný a v stredných odborných učilištiach, učilištiach

a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom ročníku horší

ako chválitebný,

2.

na maturitnej skúške, na záverečnej pomaturitnej skúške a na absolutóriu z jednotlivých

predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov

výsledný stupeň prospechu horší ako chválitebný, v študijných odboroch skupiny 82

– umenie, úžitkové umenie, úžitkové umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej

časti skúšky z hlavného odboru štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru

štúdia stupeň prospechu horší ako výborný a v študijných odboroch skupiny 53 z praktickej

skúšky stupeň prospechu horší ako výborný,

3.

na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a na absolutóriu priemerný prospech

z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej a teoretickej skúšky z odborných predmetov

horší ako 1,50.

b)

prospel veľmi dobre, ak nemá

1.

na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky prospech horší ako chválitebný a na

teoretickej časti skúšky prospech horší ako dobrý a v stredných odborných učilištiach,

učilištiach a odborných učilištiach stupeň prospechu z odborného výcviku v poslednom

ročníku horší ako dobrý,

2.

na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a absolutóriu z jednotlivých

predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných predmetov

stupeň prospechu horší ako dobrý; v študijných odboroch skupiny 82-umenie, úžitkové

umenie a ručná umeleckoremeselná výroba z praktickej časti skúšky z hlavného odboru

štúdia alebo z absolventského výkonu z hlavného odboru štúdia stupeň horší ako chválitebný

a v študijných odboroch skupiny 53 z praktickej skúšky stupeň prospechu horší ako

chválitebný,

3.

na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a absolutóriu priemerný prospech

z jednotlivých predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky z odborných

predmetov horší ako 2,00.

c)

prospel, ak nemá

1.

na záverečnej skúške z praktickej a teoretickej časti skúšky prospech horší ako dostatočný,

2.

na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške a absolutóriu z jednotlivých

predmetov skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu horší

ako dostatočný.

d)

neprospel, ak má

1.

na záverečnej skúške z niektorej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný,

2.

na maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške, absolutóriu z niektorého predmetu

skúšky, praktickej alebo teoretickej časti skúšky stupeň prospechu nedostatočný.

(4)

Celkové hodnotenie skúšky vrátane hodnotenia z predmetov a častí skúšky žiakovi oznámi

predseda skúšobnej komisie v deň, v ktorom žiak skúšku ukončil. Toto hodnotenie je

konečné.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 22

Opravná skúška

(1)

Ak bol žiak na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške

alebo absolutóriu z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, vrátane praktickej

a teoretickej časti skúšky klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný, skúšobná komisia

môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov alebo z časti skúšky

v najbližšom mimoriadnom skúšobnom období.

(2)

Opravnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, v gymnáziu s iným vyučovacím jazykom

ako slovenským zo slovenského jazyka a literatúry a v gymnáziu so zameraním študijného

odboru 01 matematika (špeciálne zameranie) aj z matematiky, koná žiak písomne aj ústne,

ak mal nedostatočný prospech z písomnej skúšky; inak len ústne.

(3)

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z jednotlivých predmetov alebo

časti skúšky z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť

na jeho žiadosť druhú opravnú skúšku z tohto predmetu alebo časti skúšky, a to z vážnych,

najmä zdravotných dôvodov.

(4)

Žiakovi, ktorý neprospel na prvej opravnej skúške z dvoch predmetov alebo častí skúšky,

alebo na druhej opravnej skúške z jedného predmetu alebo jednej časti skúšky, môže

skúšobná komisia povoliť opakovať celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú

pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa koná v nasledujúcom školskom

roku v riadnom skúšobnom období.

(5)

Žiakovi, ktorý bol na maturitnej, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolutóriu

klasifikovaný stupňom 5 – nedostatočný z viacerých predmetov vrátane praktickej a

teoretickej časti skúšky, môže skúšobná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku,

záverečnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium. Táto skúška sa

vykoná v nasledujúcom školskom roku v riadnom skúšobnom období.

(6)

Celú záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolutórium

môže žiak opakovať iba raz.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 23

(1)

Žiak môže záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo

absolutórium vykonať najneskôr do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný

ročník štúdia.

(2)

Občan, ktorý získal úplné stredné vzdelanie podľa skorších predpisov, môže konať

maturitnú skúšku podľa tejto vyhlášky bez písomnej a ústnej skúšky z vyučovacieho

jazyka a literatúry. O tom, či sa žiak podrobí maturitnej skúške z predmetu, z ktorého

už maturitnú skúšku zložil v predchádzajúcom štúdiu, rozhoduje riaditeľ školy.

(3)

Skúšky sa konajú v škole, ktorú žiak navštevoval, okrem praktickej časti, ktorá sa

môže konať v školskom účelovom zariadení, na pracovisku stredného odborného učilišťa

alebo v stredisku praktického vyučovania, ak ide o strednú odbornú školu, aj v prevádzkovom

priestore organizácie.

(4)

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody nepríde na skúšku, je povinný ospravedlniť

sa predsedovi skúšobnej komisie najneskôr do troch dní od termínu skúšky. Ak ho predseda

skúšobnej komisie ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Skúšobná komisia určí žiakovi

náhradný termín skúšky.

(5)

Ak žiak svoju neúčasť na skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebolo

uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne skúšky štúdium zanechal.

(6)

Ak sa žiak správa na maturitnej skúške, záverečnej skúške, záverečnej pomaturitnej

skúške alebo absolutóriu nedovoleným spôsobom, predseda skúšobnej komisie alebo dozerajúci

učiteľ jeho skúšku preruší.

(7)

Ak skúšobná komisia, pri písomnej skúške riaditeľ školy, nepovolí žiakovi v skúške

pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v najbližšom skúšobnom období.

(8)

Na školách s dvoma vyučovacími jazykmi môže žiak skladať maturitnú skúšku z druhého

vyučovacieho jazyka aj ako štátnu všeobecnú jazykovú skúšku.

1

)

Slovensko ZZ 102/1991

§ 24

(1)

Témy na jednotlivé predmety a časti záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej

pomaturitnej skúšky a absolutória, s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať,

schvaľuje na návrh predmetovej komisie riaditeľ školy.

(2)

Riaditeľ strednej školy na návrh predmetovej komisie schvaľuje

a)

na písomnú skúšku z vyučovacieho jazyka a literatúry, slovenského jazyka a literatúry

štyri témy,

b)

na písomnú skúšku z matematiky v gymnáziu v triedach so zameraním študijného odboru

01 matematika (špeciálne zameranie) súbor šiestich príkladov.

(3)

Témy na záverečnú skúšku a praktickú časť maturitnej skúšky v stredných odborných

učilištiach, učilištiach a odborných učilištiach vypracujú majstri odbornej výchovy

v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

(4)

Na praktickú časť záverečnej skúšky a maturitnej skúšky sa určí podľa špecifiky odboru

1 až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na výkon ktorých sa žiaci pripravujú.

(5)

Na ústnu skúšku z jednotlivých predmetov a teoretickú časť záverečnej skúšky a maturitnej

skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

(6)

Na záverečnú pomaturitnú skúšku sa určí 15 tém na teoretickú a najmenej 5 tém na

praktickú časť skúšky z odborných predmetov.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 25

(1)

Vysvedčenie sa vydá žiakovi, ktorý skúšku úspešne vykonal, najneskôr do 5 dní od

konania záverečnej porady skúšobnej komisie.

(2)

Na vysvedčení sa uvedie dátum konania skúšky.

(3)

Žiakovi, ktorý úspešne zložil maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie v obidvoch vyučovacích

jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom

jazyku. Obe vysvedčenia sú rovnocenné.

(4)

Žiakovi, ktorý sa pripravoval na výkon jednoduchých činností, sa výsledok celkového

hodnotenia uvedie na výročnom vysvedčení.

(5)

Žiakovi stredného odborného učilišťa, odborného učilišťa alebo učilišťa po úspešnom

vykonaní maturitnej skúšky alebo záverečnej skúšky sa vydá okrem vysvedčenia o maturitnej

skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške výučný list.

(6)

Stredné odborné učilište, odborné učilište a učilište vydá žiakovi výučný list prvý

raz po úspešnom ukončení štúdia v školskom roku 1991/92.

Slovensko ZZ 102/1991

§ 26

Zrušovacie ustanovenie

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky

č. 38/1987 Zb.

o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v osobitných odborných

učilištiach v znení vyhlášky č. 41/1990 Zb.

Need to analyze how this provision applies to your matter?

Cross-reference this statute against case law, commentaries, and related legislative provisions inside Legislator AI.

Open in Legislator →