ZÁKON 102/1971 Z. z. o ochrane štátneho tajomstva

§ 1

Úvodné ustanovenie

Tento zákon upravuje ochranu štátneho tajomstva, vymedzuje spôsob jeho určenia i ochrany

pred vyzradením a zneužitím proti ústavnému zriadeniu Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky a jej záujmom. Základné zásady tohto zákona platia primerane aj pre úpravu

ochrany hospodárskeho a služobného tajomstva.

§ 2

(1)

Štátnym tajomstvom sa rozumie všetko, čo v dôležitom záujme Československej socialistickej

republiky, najmä v politickom, vojenskom alebo hospodárskom záujme má zostať utajené

pred nepovolanou osobou.

(2)

Základné skutočnosti tvoriace predmet štátneho tajomstva ustanovuje vláda Československej

socialistickej republiky.

§ 3

(1)

V súlade so základnými skutočnosťami, ktoré sú predmetom štátneho tajomstva (

§ 2 ods. 2

) vydáva a dopĺňa minister vnútra Československej socialistickej republiky zoznamy

skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva pre jednotlivé odbory alebo odvetvia.

(2)

Na spracovaní zoznamov uvedených v predchádzajúcom odseku a ich dopĺňaní sa zúčastňujú

príslušné federálne a republikové ústredné orgány a organizácie.

(3)

Zoznamy uvedené v odseku 1 sú jednotné a platia na celom území Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky; každý je do nich oprávnený nazerať na Federálnom ministerstve

vnútra a na príslušných federálnych a republikových ministerstvách a ústredných orgánoch.

§ 4

Za ochranu štátneho tajomstva v orgánoch a organizáciách (ďalej len „organizácie“)

zodpovedajú ich vedúci, ktorí sú najmä povinní vytvárať vhodné podmienky na zabezpečenie

ochrany štátneho tajomstva, dbať na dodržiavanie predpisov na to vydaných a vyvodzovať

príslušné závery a opatrenia z ich porušenia.

§ 5

Ak sa akokoľvek so štátnym tajomstvom oboznámi osoba, ktorá na styk s ním nebola určená

(

§ 9

), je povinná urobiť všetko, aby toto tajomstvo nebolo zneužité; najmä je povinná

zachovávať mlčanlivosť o tomto štátnom tajomstve, a ak ide o predmety obsahujúce štátne

tajomstvo, odovzdať ich bez odkladu najbližšiemu útvaru, prípadne príslušníkovi Zboru

národnej bezpečnosti alebo inému štátnemu orgánu.

§ 5a

Ak je nevyhnutné, aby sa so štátnym tajomstvom oboznámila osoba, ktorá na styk s ním

nebola určená, ale nevyhnutnosť tohto oboznámenia vyplýva z jej postavenia poslanca

zákonodarného zboru alebo primátora mesta alebo starostu obce alebo jej postavenia

obhajcu v trestnom konaní, poučí ju vopred o povinnosti urobiť všetko, aby toto tajomstvo

nebolo zneužité, a o povinnosti zachovávať mlčanlivosť orgán alebo osoba, ktorá takú

osobu so skutočnosťami obsahujúcimi štátne tajomstvo oboznámi.

§ 7

Úlohy Federálneho ministerstva vnútra

Federálne ministerstvo vnútra plní pri ochrane štátneho tajomstva v orgánoch a organizáciách

Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky tieto úlohy

a)

vydáva potrebné metodické pokyny alebo smernice na zabezpečenie jednotnej ochrany

štátneho tajomstva na území Československej socialistickej republiky,

b)

kontroluje dodržiavanie predpisov vydaných na ochranu štátneho tajomstva a odporúča

príslušným organizáciám opatrenia na uskutočnenie nápravy.

§ 9

(1)

So štátnym tajomstvom sa môže oboznamovať len osoba, ktorá spĺňa určené predpoklady

a je na to osobitne určená vedúcim organizácie (ďalej len „určená osoba“).

(2)

Určenou osobou môže byť občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý svojimi

charakterovými a osobnými vlastnosťami poskytuje záruku, že štátne tajomstvo nebude

ohrozené.

(3)

Organizácia je povinná si vyžiadať pred určením osoby pre styk so štátnym tajomstvom

vyjadrenie Federálneho ministerstva vnútra alebo Federálnej bezpečnostnej informačnej

služby na túto osobu, či mu nie sú známe prekážky, ktoré by tomuto určeniu bránili.

(4)

Ak organizácia zistí, že určená osoba už určeným predpokladom nevyhovuje, je povinná

urobiť ihneď potrebné opatrenia.

§ 10

Cudzinec a osoba bez štátnej príslušnosti sa môže oboznamovať so štátnym tajomstvom

len v súvislosti s prípravou, uzavieraním a plnením medzinárodných zmlúv a dohôd;

v ostatných prípadoch len so súhlasom Federálneho ministerstva vnútra.

§ 11

(1)

Organizácia je povinná zabezpečiť, aby určená osoba bola oboznámená s povinnosťami

a obmedzeniami podľa tohto zákona a v rozsahu zastávaného pracovného miesta (funkcie)

aj s ostatnými predpismi upravujúcimi ochranu štátneho tajomstva včítane príslušných

zoznamov skutočností tvoriacich predmet štátneho tajomstva.

(2)

O oboznámení podľa predchádzajúceho odseku sa vyhotoví písomný záznam, ktorý určená

osoba vlastnoručne podpíše; záznam sa založí do osobného spisu určenej osoby.

§ 12

Organizácia je povinná viesť evidenciu určených osôb, ktoré sú v nej v pracovnom (služobnom)

alebo členskom pomere alebo s ňou uzavreli dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru, a to ešte tri roky po skončení tohto pomeru.

§ 13

Určená osoba je povinná urobiť všetko, aby sa štátne tajomstvo nestalo známym nepovolanej

osobe. Najmä je povinná

a)

zachovávať mlčanlivosť o štátnom tajomstve, s ktorým prichádza do styku pri výkone

funkcie (práce), a to aj po skončení pracovného (služobného) pomeru,

b)

starať sa, aby materiály obsahujúce štátne tajomstvo boli pri doprave a úschove zabezpečované

podľa predpisov na to vydaných,

c)

dbať, aby nedochádzalo k vyzradeniu štátneho tajomstva technickými prostriedkami

(telefón, telegraf, ďalekopis a pod.).

§ 16

Oslobodzovanie od mlčanlivosti

(1)

Ak sa treba určenej osoby v konaní pred štátnym orgánom opýtať na skutočnosti tvoriace

predmet štátneho tajomstva, možno ju na žiadosť tohto orgánu oslobodiť od mlčanlivosti.

O oslobodení od mlčanlivosti a jeho rozsahu rozhoduje vedúci organizácie, v ktorej

bola táto osoba na styk so štátnym tajomstvom určená. Ak ide o vec, ktorú prerokúvajú

orgány zákonodarných zborov, môže o oslobodení od mlčanlivosti rozhodnúť predsedníctvo

tohto zboru.

(2)

Vedúci organizácie alebo predsedníctvo zákonodarných zborov odoprie oslobodenie od

mlčanlivosti podľa odseku 1, ak by tým bola štátu spôsobená vážna škoda.

(3)

Predchádzajúcimi odsekmi nie je dotknuté ustanovenie Trestného poriadku a ďalších

predpisov.

§ 21

Zákaz fotografovania a filmovania

(1)

Na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je zakázané fotografovať, filmovať,

zakresľovať alebo inak zaznamenávať (ďalej len „fotografovať“) objekty, priestory

a zariadenia označené tabuľkou ZÁKAZ FOTOGRAFOVANIA.

(2)

O zákaze fotografovania v záujme obrany a bezpečnosti Českej a Slovenskej Federatívnej

Republiky rozhoduje Federálne ministerstvo obrany a Federálne ministerstvo vnútra;

tieto ministerstvá rozhodujú aj o výnimkách z tohto zákazu.

(3)

O zákaze fotografovania v záujme ochrany štátneho tajomstva v priestoroch organizácie

a o výnimkách z tohto zákazu rozhoduje jej vedúci.

§ 22

Šifrovú službu v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike metodicky riadi Federálne

ministerstvo vnútra, za jej činnosť zodpovedá vedúci organizácie.

§ 23

(1)

Hospodárskym tajomstvom sa rozumie všetko, čo je dôležité pre hospodársku činnosť

a vo všeobecnom záujme má zostať utajené pred nepovolanou osobou.

(2)

Služobným tajomstvom sa rozumie dôležitá skutočnosť, ktorá súvisí s činnosťou národného

výboru, súdu, ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru alebo iného štátneho orgánu,

štátnej hospodárskej, družstevnej alebo spoločenskej organizácie a vo všeobecnom záujme

má zostať utajená pred nepovolanou osobou.

(3)

Vláda Československej socialistickej republiky ustanoví bližšiu úpravu ochrany hospodárskeho

a služobného tajomstva v medziach základných zásad upravených týmto zákonom a určí

oprávnenia a úlohy Federálneho ministerstva vnútra pri tejto ochrane.

§ 24

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1972.