128/1981 Sb. Zákon Slovenskej národnej rady o štátnom pláne rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 - 1985 (zákon o siedmom päťročnom pláne)

Tento zákon určuje základné ciele a úlohy štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981 – 1985 (ďalej len „siedmy päťročný plán“) a rozhodujúce podmienky na jeho realizáciu ako záväznú smernicu pre riadiacu činnosť vlády Slovenskej socialistickej republiky, ústredných orgánov, národných výborov a iných orgánov Slovenskej socialistickej republiky a pre hospodársku činnosť socialistických organizácií.

Základným cieľom siedmeho päťročného plánu, vychádzajúcim z hospodárskej a sociálnej politiky Komunistickej strany Československa, je i pri podstatne obťažnejších vonkajších a vnútorných podmienkach udržať a skvalitňovať dosiahnutú vysokú životnú úroveň obyvateľstva i jeho sociálne istoty, a to v súlade s výsledkami, ktoré sa dosiahnu v rozvoji národného hospodárstva.

Na dosiahnutie tohto cieľa a na posilnenie socialistického štátu sa určujú tieto základné úlohy

a) vytvárať podmienky na postupný rast tempa spoločenskej výroby a na dynamickú rovnováhu v rokoch siedmej päťročnice presadením výraznej intenzifikácie ekonomiky, efektívnosti a kvality všetkej práce, vhodnými štrukturálnymi zmenami a maximálnym využitím výsledkov vedecko-technického rozvoja;

j) sústavne zvyšovať účinnosť riadenia a plánovania národného hospodárstva a na všetkých stupňoch cieľavedome reagovať na meniace sa vecné podmienky a predpoklady; na to dôsledne využívať a ďalej rozvíjať opatrenia na zdokonaľovanie sústavy plánovitého riadenia národného hospodárstva.

b) vytvárať podmienky pre rast národného dôchodku o 2,4–3,4 % ročne a jeho prírastok kryť prevažne rastom spoločenskej produktivity práce; dosiahnuť predstih rastu vytvoreného národného dôchodku pred jeho užitím;

c) pri tvorbe a použití spoločenského produktu a národného dôchodku počítať s výraznejším predstihom rastu vývozu pred dovozom, s úsporným vynakladaním prostriedkov na výrobnú spotrebu, najmä pri dovážaných surovinách, materiáloch a výrobkoch s primeraným (vo vzťahu k tvorbe zdrojov) uspokojovaním spoločenskej a osobnej spotreby obyvateľstva a s hospodárnym používaním prostriedkov na investície a zásoby; znižovať podiel akumulácie na vytvorenom národnom dôchodku oproti predchádzajúcim rokom;

d) zabezpečovať ďalšie prehlbovanie účasti na medzinárodnej deľbe práce, najmä so štátmi Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a osobitne so Zväzom sovietskych socialistických republík;

e) účinnejšie využívať socialistickú ekonomickú integráciu, špecializáciu, kooperáciu a vedecko-technickú spoluprácu tak, aby prispeli k rastu technickej úrovne výroby, produktivity práce, zvýšeniu sériovosti a efektívnosti a na zníženie energetickej a materiálovej náročnosti;

f) zvýšiť exportnú výkonnosť ekonomiky, znížiť jej dovoznú náročnosť a presadiť pružnejšie prispôsobovanie výroby a zahraničného obchodu požiadavkám svetových trhov;

g) pokračovať v riešení kľúčových problémov jednotnej československej ekonomiky a v záujme toho zabezpečiť rýchlejší rozvoj ekonomiky v Slovenskej socialistickej republike a zvýšiť jej podiel na tvorbe celoštátnych zdrojov; optimálne využívať prírodné a ekonomické podmienky rozvoja, najmä výrobno-technickú základňu a prírastok práceschopného obyvateľstva;

h) zabezpečovať ďalšiu účinnú koncentráciu a špecializáciu výroby a nadväzujúcej infraštruktúry, najmä do vybraných hospodársko-sídelných centier. Osobitnú pozornosť venovať rozvoju hlavného mesta Slovenskej socialistickej republiky Bratislavy, a to postupným riešením jeho rozhodujúcich problémov v štruktúre priemyslu, v technickej infraštruktúre, v občianskej vybavenosti a v mestskej hromadnej doprave. Problémy rozvoja Východoslovenského kraja, najmä pracovných síl, riešiť efektívnejším zapájaním jeho zdrojov do výrobného procesu. Riešiť špecifické problémy niektorých menších územných celkov s cieľom utvárať racionálnu koncentráciu ekonomických aktivít a dosahovať stabilizáciu osídlenia;

i) podieľať sa na zabezpečovaní a upevňovaní obranyschopnosti Československej socialistickej republiky;

Na uskutočnenie úloh v raste efektívnosti národného hospodárstva a kvality všetkej práce a v presadzovaní hospodárnosti vo všetkých odvetviach národného hospodárstva sa určuje najmä

a) zabezpečiť trvalý rast produktivity práce v priemysle, v stavebníctve a v poľnohospodárstve, uplatňovať progresívne výkonové normy a sústavne zvyšovať výkonnosť v nevýrobnej sfére; podstatne lepšie využívať existujúce zdroje pracovných síl a zlepšiť súčasnú štruktúru zamestnanosti;

b) dosiahnuť rozhodný obrat v intenzite využívania základných a obratových prostriedkov, najmä zásob;

c) presadzovať vyššie využívanie základných prostriedkov, úspornosť a racionalizáciu celého investičného procesu, zníženie rozostavanosti a počtu súčasne vykonávaných stavieb, obmedzenie rozsahu začínania stavieb a skrátenie lehôt výstavby; uplatňovať investične nenáročné, rýchlo návratné, modernizačné a racionalizačné akcie, predovšetkým v spracovateľskom priemysle;

d) účinnejšie prispôsobovať výrobno-technickú základňu a štruktúru výroby požiadavkám progresívnych zmien a potrebám v použití produkcie;

e) podstatne zvýšiť kvalitu a technickú úroveň výrobkov, najmä ich úžitkové a estetické vlastnosti a spoľahlivosť; zavádzať náročné normy kvality výrobkov a uskutočniť opatrenia na efektívne uplatňovanie nových technológií vo výrobe a službách;

f) racionálne využívať prírodné zdroje, najmä poľnohospodársky a lesný pôdny fond a vodu v súlade s danými možnosťami a potrebami;

g) mobilizovať a využívať rezervy vo všetkých oblastiach výroby, služieb a spotreby.

Na dosiahnutie vyšších úspor, zhodnocovania a hospodárnejšieho využívania všetkých druhov palív a energie, surovín a materiálov a na zníženie materiálovej náročnosti spoločenskej výroby sa určuje najmä

a) dosiahnuť v rokoch 1981–1985 v národnom hospodárstve minimálne 2 % priemerných ročných úspor a zhodnocovania palív a energie a 4,5–5 % ročných úspor a zhodnocovania kovov vo výrobe a zvýšiť využitie kovového odpadu a ostatných druhotných surovín oproti súčasnému stavu; pritom postupovať v súlade so štátnymi cieľovými programami racionalizácie spotreby palív a energie a racionalizácie spotreby kovov a v záujme toho využívať aj zavádzanie nových vysokohospodárnych technológií výroby;

b) sústavne zavádzať a spevňovať normy spotreby palív, energií, surovín a materiálov a uplatňovať ich v plánovaní, bilancovaní, pri kontrole plnenia plánu a v riadení na všetkých stupňoch v priamej zodpovednosti odvetvových ústredných orgánov a národných výborov.

Na podstatné zvýšenie technicko-ekonomickej úrovne výroby a na rýchle uplatňovanie výsledkov cieľavedomého zamerania vedy a techniky sa určuje

a) sústrediť výskumné a vývojové kapacity na riešenie najdôležitejších úloh ekonomiky s cieľom urýchliť práce a podstatne zvýšiť efekty z realizácie ich výsledkov v spoločenskej praxi; pritom dosiahnuť podstatne vyšší podiel nových výrobkov s vysokými technicko-ekonomickými parametrami a prispieť tak k zvýšeniu rentabilného vývozu na svetové trhy a k lepšiemu uspokojovaniu požiadaviek vnútorného trhu;

b) bezodkladne realizovať výsledky práce vedecko-technického rozvoja vo výrobe a v ostatnej spoločenskej praxi, a to prednostnou orientáciou na riešenie a zavádzanie nových výrobkov a technológií s minimálnymi nárokmi na palivovo-energetické, surovinové, materiálové, investičné a devízové zdroje.

V reprodukcii základných prostriedkov sa určuje

a) účinne využívať základné prostriedky, uskutočňovať ich riadnu údržbu a opravy a pri novovybudovaných kapacitách zabezpečiť dosiahnutie plného projektovaného výkonu;

b) novú investičnú výstavbu realizovať s maximálnou úspornosťou vkladaných prostriedkov a riešiť ňou len najnaliehavejšie potreby rozvoja národného hospodárstva; nezvyšovať v jednotlivých rokoch siedmej päťročnice rozsah investícií nad súčasne dosahovaný objem;

c) orientovať investičnú výstavbu predovšetkým na akcie zabezpečujúce zvýšenie efektívneho vývozu a zamedzovanie ekonomicky neodôvodneného dovozu, na program racionalizácie spotreby palív a energie a na nevyhnutný rozvoj ich zdrojov, na modernizáciu, na akcie pre vyššie využitie kapacít, úspor surovín a materiálov, najmä kovov, úspor pracovných síl, na realizáciu výsledkov vedecko-technického rozvoja a na zvýšenie sebestačnosti v spotrebe potravín; zamerať sa na včasné uvádzanie kapacít do prevádzky a na skracovanie lehôt výstavby;

d) nezačínať investorsky a projektovo nepripravené stavby, zvyšovať hospodárnosť urbanistického, architektonického a technického riešenia projektov; viac využívať typové podklady a opakované projekty.

V rozvoji priemyselnej a stavebnej výroby sa určuje

a) venovať prvoradú pozornosť v rozvoji priemyselnej výroby štruktúre výroby a jej užitiu; presadiť podstatné zvýšenie hospodárnosti, kvality a technickej úrovne výrobkov, znížiť energetickú a materiálovú náročnosť produkcie a lepšie zhodnocovať dovážané i domáce suroviny a druhotné surovinové zdroje; v priebehu siedmej päťročnice zvýšiť celkový objem priemyselnej výroby v Slovenskej socialistickej republike o 18–23 %;

b) zabezpečiť vo všetkých priemyselných odvetviach ďalšie zvýšenie produktivity práce, najmä zdokonaľovaním organizácie výroby, práce a riadenia, lepším využívaním a ďalším zvyšovaním technického vybavenia práce, prehlbovaním zapojenia československej ekonomiky do medzinárodnej deľby práce, rozvojom socialistického súťaženia, rušením zastaraných a nevyhovujúcich výrob a ďalšími intenzifikačnými faktormi;

c) koncentráciou pracovných síl do moderných kapacít dosiahnuť ich lepšie využitie vyššou smennosťou;

d) vytvárať predpoklady pre ťažbu uhlia a lignitu v roku 1985 v rozsahu zhruba 6 mil. ton; rozhodujúci podiel prírastku elektrickej energie zabezpečiť výrobou v jadrových elektrárňach;

e) v štruktúre priemyselnej výroby posilňovať úlohu strojárstva a jeho výrobu zvýšiť o 40–50 % pri rýchlejšom rozvoji elektrotechnického priemyslu, najmä elektroniky a kompletizačných odborov ovplyvňujúcich rast technickej úrovne a kvality produkcie a odborov zabezpečujúcich realizáciu štátnych cieľových programov; lepšie uspokojovať potreby v náhradných dielcoch;

f) sústrediť rozvoj chemickej výroby na odbory kvalifikovanej chémie; účinnými opatreniami zabezpečovať v potrebnom rozsahu zníženie spotreby ropných produktov;

g) lepšie využívať drevnú hmotu v národnom hospodárstve; zvýšiť výrobu v drevospracujúcom priemysle o 27–30 %;

h) zvýšiť výrobu ľahkého priemyslu o 14–17 % a jeho rozvoj zamerať na zvyšovanie kvality a technickej úrovne výrobkov, intenzívnejšiu inováciu sortimentu a na zásobovanie vnútorného trhu novinkami a luxusnými výrobkami;

i) podriadiť rozvoj stavebnej výroby a jej štruktúru potrebám investičnej výstavby, opráv a údržby a zabezpečiť dokončovanie stavieb; stavebné kapacity koncentrovať na rozhodujúce stavby a do oblastí sústredenej investičnej výstavby; skvalitňovať a zefektívňovať technológiu stavania, znižovať jeho energetickú náročnosť a orientovať sa na využitie miestnych zdrojov stavebných materiálov; usilovať sa o znižovanie nákladov a zdokonaľovať riadenie a organizáciu práce.

V rozvoji odvetví zabezpečujúcich výživu ľudu sa určuje

a) v rozvoji poľnohospodárskej výroby

1. zvýšiť poľnohospodársku výrobu v období siedmej päťročnice oproti šiestej päťročnici zhruba o 8–12%; pokračovať v intenzifikácii jednotlivých výrobných úsekov pri prednostnom zvyšovaní rastlinnej výroby;

2. napomáhať postupné dosiahnutie sebestačnosti vo výrobe zrnín v záujme ďalšieho zvýšenia celkovej sebestačnosti Československej socialistickej republiky vo výrobe potravín; na to vytvárať podmienky úsilím o harmonický rozvoj všetkých odvetví, ktoré sa podieľajú na zabezpečovaní výroby potravín;

3. v rastlinnej výrobe plne využívať poľnohospodársky pôdny fond, zintenzívniť jeho ochranu a sústavne zvyšovať jeho úrodnosť; zabezpečiť prísny režim hospodárenia s obilným fondom;

4. rozvíjať živočíšnu výrobu v súlade s reálnymi možnosťami produkcie krmív a jej prírastok realizovať prevažne rozvojom chovu hovädzieho dobytka pri zvyšovaní úžitkovosti hospodárskych zvierat;

b) vo výrobe potravín

1. dosiahnuť vo všetkých odboroch vysoký stupeň zhodnotenia surovín a vedľajších produktov;

2. skvalitniť výrobky, urýchliť zavádzanie nových výrobkov a inovácií; zvyšovať trvanlivosť a nutričnú hodnotu potravín;

3. rozvíjať integračné vzťahy medzi poľnohospodárskou prvovýrobou, spracovateľským priemyslom a obchodom;

c) v rozvoji a v štruktúre strojárskej a chemickej výroby a v ostatných dodávateľských odvetviach zabezpečovať plánované potreby poľnohospodárstva.

V rozvoji lesného a vodného hospodárstva sa určuje

a) zabezpečiť predpoklady a podmienky pre ďalší rast produkčných schopností a ostatných funkcií lesov a ochranu lesného fondu;

b) vykonávať ťažbu dreva v súlade s produkčnými schopnosťami lesov; zvýšiť využitie vyťaženej drevnej suroviny, ako aj zhodnotenie jej odpadu;

c) zvýšiť počet obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov.

V rozvoji dopravy a spojov sa určuje

a) uspokojovať plynule, kvalitne a efektívne prepravné potreby hospodárstva i obyvateľstva;

b) znížiť prepravnú náročnosť spoločenskej výroby predovšetkým racionalizačnými opatreniami u prepravcov a odstránením neefektívnych kooperácií a nehospodárnych prepráv tovaru;

c) rozvíjať progresívne prepravné systémy a podstatne znížiť energetickú náročnosť všetkých druhov dopravy;

d) pokračovať v automatizácii telefónnej prevádzky, skvalitniť a zvýšiť úroveň služieb spojov pre obyvateľstvo a pre socialistické organizácie a zvýšiť ich pohotovosť.

V rozvoji životnej úrovne a zamestnanosti sa určuje

a) upevňovať životnú úroveň obyvateľstva v oblasti osobnej i spoločenskej spotreby v súlade s výsledkami rastu efektívnosti spoločenskej výroby a zvyšovania produktivity práce;

b) vo vývoji miezd dôsledne presadzovať závislosť na výsledkoch práce kolektívov a jednotlivcov a na ich prínose pre spoločnosť; vo všetkých oblastiach zvýšiť dôraz na stimuláciu vysokej výkonnosti všetkej spoločenskej práce;

c) zlepšovať bytové podmienky obyvateľstva výstavbou nových bytov, obnovou a modernizáciou bytového fondu, lepšou občianskou vybavenosťou a dôraznou reguláciou odpadu bytov; na to orientovať i účasť obyvateľstva; v rokoch 1981–1985 dokončiť výstavbu 185–211 tisíc bytov;

d) pri zachovaní doterajšieho okruhu bezplatne poskytovaných služieb zdokonaľovať naďalej rozvinutý systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti, školskú a vzdelávaciu sústavu i starostlivosť o rozvoj kultúry a telovýchovy; v tejto oblasti zvýšiť hospodárnosť a účinnejšie využívanie pracovných síl;

e) orientovať vývoj zamestnanosti tak, aby sa dosiahlo ďalšie zvýšenie efektívnosti živej práce, najmä vytvorením systému zainteresovanosti a ekonomických podmienok na racionálnejšie hospodárenie so zdrojmi pracovných síl, modernizáciou a lepšou organizáciou práce, zlepšením pracovnej disciplíny a zvýšením úrovne riadenia;

f) zlepšovať životné prostredie, predovšetkým v priemyselných a chránených oblastiach a starať sa o čistotu vodných tokov a ovzdušia;

g) za účasti odborových organizácií zvyšovať starostlivosť o zlepšovanie pracovných podmienok, pracovného prostredia a o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci;

h) rozvíjať osvedčené formy starostlivosti o deti predškolského a školského veku, o rodiny s deťmi, o starších a invalidných občanov;

i) zlepšiť činnosť vnútorného obchodu a platených služieb; zdokonaliť spoluprácu vnútorného obchodu a výroby, aby pružnejšie reagovali na uspokojovanie požiadaviek spotrebiteľov.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky

a) zabezpečuje vo svojej riadiacej činnosti konkretizáciu základných cieľov a úloh ustanovených týmto zákonom;

b) spresňuje úlohy ustanovené týmto zákonom a sústavne kontroluje ich plnenie;

c) koordinuje v rámci svojej pôsobnosti podľa predchádzajúcich ustanovení činnosť orgánov štátnej správy a orgánov hospodárskeho riadenia tak, aby sa úlohy určené týmto zákonom plnili optimálnym spôsobom a aby sa dosiahli najpriaznivejšie hospodárske výsledky;

d) organizuje práce na vykonávacích (ročných) plánoch tak, aby sa zabezpečilo optimálne plnenie siedmeho päťročného plánu.

(1) Orgány štátnej správy a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za dôslednú realizáciu základných cieľov a úloh ustanovených týmto zákonom, za určenie konkrétnych úloh a povinností podriadeným orgánom a organizáciám a za ich sústavnú kontrolu a vyhodnocovanie.

(2) Hospodárske orgány a organizácie sú povinné aktívne a iniciatívne hľadať a uplatňovať najúčinnejšie cesty, postupy a opatrenia pri zabezpečovaní svojich povinností a na tento účel využívať i ústretové plánovanie.

(3) Národné výbory okrem úloh v odseku 1 zabezpečujú určené smery hospodárskej politiky na svojom území a v miestnych podmienkach, najmä racionálnym rozmiestňovaním a využívaním pracovných síl a materiálnej základne nevýrobných odvetví; rozvíjajú a organizujú účasť občanov na dobrovoľných zveľaďovacích prácach.

(4) Realizácia plánovaných cieľov podľa odseku 1 sa musí uskutočňovať pri dôslednom dodržaní zásady proporcionálneho vývoja medzi tvorbou a použitím zdrojov v súlade s dodržaním závislosti každej organizácie na výsledkoch jej hospodárenia. Uplatnenie tohto princípu budú organizácie napomáhať v súčinnosti s orgánmi Revolučného odborového hnutia, predovšetkým zdokonalením mzdovej praxe a skvalitňovaním noriem spotreby živej a zhmotnenej práce, ako aj využívaním všetkých potenciálnych rezerv.

(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky, ústredné orgány štátnej správy, národné výbory a orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú za sústavné zvyšovanie úrovne riadiacej a organizátorskej práce a kontroly na všetkých stupňoch riadenia; potrebnú pozornosť venujú zvyšovaniu kvality a autority plánu ako základného nástroja riadenia a predpokladu zabezpečovania rastu spoločenskej efektívnosti a výsledných národohospodárskych efektov. Orgány hospodárskeho riadenia zodpovedajú najmä za to, že hospodárske plány budú účinným nástrojom uplatňovania výsledkov vedecko-technického rozvoja a že zabezpečia zvyšovanie kvality výroby, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, zvyšovanie exportnej schopnosti, vyššie využívanie základných prostriedkov a pracovných síl.

(2) Dosiahnutie základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu musia orgány hospodárskeho riadenia a organizácie cieľavedome podporovať rozvíjaním tvorivých schopností ľudí, ich spoločenskou angažovanosťou, vysokou aktivitou, iniciatívou a zodpovednosťou v práci, posilnením pracovnej a riadiacej disciplíny, organizovaním ďalšieho rozmachu socialistického súťaženia v jeho najrôznejších formách a rozvojom vynálezcovského a zlepšovateľského hnutia; musia prehlbovať v spolupráci s orgánmi Revolučného odborového hnutia účasť pracujúcich na tvorbe, realizácii a kontrole plnenia národohospodárskych plánov a na ostatnej riadiacej a kontrolnej činnosti.

(3) Orgány a organizácie sú povinné na všetkých stupňoch sa usilovať o zníženie administratívnej náročnosti riadenia, o racionalizáciu a znižovanie riadiaceho a správneho aparátu pri súčasnom zvyšovaní jeho odbornej kvalifikácie, schopnosti a aktivity riadiacich kádrov.

(4) Všetky stupne riadenia budú dôsledne vykonávať kontrolu plnenia siedmeho päťročného plánu a vytvárať podmienky na jeho realizáciu.

(1) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky vychádzajú zo základných cieľov a úloh siedmeho päťročného plánu, z vykonávacích štátnych plánov rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky, z rozpočtového výhľadu Slovenskej socialistickej republiky na roky 1981–1985, zo vzťahov k štátnym rozpočtom federácie a zo zásad finančnej politiky.

(2) Štátne rozpočty Slovenskej socialistickej republiky podporujú ciele, zámery a úlohy štátnych plánov a finančno-ekonomickými nástrojmi aktívne pôsobia na ich plnenie a na presadzovanie hospodárnosti.

(3) Na konkretizáciu cieľov a na zabezpečenie celospoločenských zámerov finančnej, rozpočtovej a menovej politiky určí vláda Slovenskej socialistickej republiky zodpovedajúce úlohy.

(4) Orgány zodpovedné za vypracovanie návrhov rozpočtov Slovenskej socialistickej republiky sa usilujú pri ich príprave a v priebehu rozpočtového hospodárenia o spevnenie úloh uložených podľa odseku 3.

(1) Vláda Slovenskej socialistickej republiky zabezpečí vyjadrenie údajov určených týmto zákonom v nových veľkoobchodných cenách platných k 1. januáru 1982.

(2) Vláda Slovenskej socialistickej republiky môže povoliť na účely experimentálneho overovania nových prvkov plánovitého riadenia národného hospodárstva výnimky z ustanovení zákonov Slovenskej národnej rady upravujúcich riadenie národného hospodárstva.

(3) Na zabezpečenie hospodárneho využívania vybraných materiálových a surovinových zdrojov môžu ústredné orgány štátnej správy na základe tohto zákona a v súlade so zásadami schválenými vládou Slovenskej socialistickej republiky vydávať všeobecne záväzné právne predpisy.

Štátny plán rozvoja národného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky na rok 1982 ustanovený na základe zákona Slovenskej národnej rady č. 184/1980 Zb. je vykonávacím štátnym plánom k siedmemu päťročnému plánu.

Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.